(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/776 (2) (ďalej len „pôvodné nariadenie“) uložila konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien (ďalej len „textílie zo sklenených vlákien“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egyptskej arabskej republike (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(2)

Po prvom prešetrovaní obchádzania Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2022/301 (3) rozšírila vyrovnávacie clá na dovoz textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Číne odosielaných z Marockého kráľovstva (ďalej len „Maroko“) bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Maroku.

(3)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2022/806 (4) Komisia rozšírila antidumpingové a vyrovnávacie clá na textílie zo sklenených vlákien s pôvodom v Číne a Egypte prinesené na umelý ostrov, pevné alebo plávajúce zariadenie alebo akúkoľvek inú štruktúru na kontinentálnom šelfe členského štátu alebo vo výhradnej hospodárskej zóne, ktoré oznámil členský štát podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (ďalej len „UNCLOS“).

(4)

Po druhom prešetrovaní obchádzania Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2022/1478 (5) rozšírila vyrovnávacie clá na dovoz textílií zo sklenených vlákien odosielaných z Turecka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Turecku, s výnimkou textílií zo sklenených vlákien vyvážaných niektorými konkrétnymi tureckými spoločnosťami.

(5)

Po čiastočnom priebežnom prešetrovaní bol vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2023/2158 (6) do zoznamu oslobodených výrobcov podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/1478 doplnený ďalší turecký vyvážajúci výrobca.

(6)

Súčasné platné vyrovnávacie clá sa pohybujú v rozmedzí od 17,0 % do 30,7 % v prípade dovozu z Číny a v prípade dovozu z Egypta sú stanovené na úrovni 10,9 %.

(7)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti antisubvenčných opatrení uplatniteľných na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“) a Egyptskej arabskej republike (ďalej len „Egypt“) (7) (ďalej spoločne ako „dotknuté krajiny“) bola Komisii doručená žiadosť o revízne prešetrovanie v súlade s článkom 18 základného nariadenia (ďalej len „žiadosť o revízne prešetrovanie“).

(8)

Žiadosť o revízne prešetrovanie podala 12. marca 2025 spoločnosť Tech-Fab Europe (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho textílie zo sklenených vlákien v zmysle článku 10 ods. 6 základného nariadenia.

(9)

Žiadosť o revízne prešetrovanie sa odôvodňuje tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt subvencovania a opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(10)

Pred začatím revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a v súlade s článkom 22 ods. 1 a článkom 10 ods. 7 základného nariadenia Komisia oznámila vláde Číny (ďalej len „čínska vláda“) a vláde Egypta (ďalej len „egyptská vláda“), že jej bola doručená riadne zdokumentovaná žiadosť o preskúmanie, a vyzvala obe vlády na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom žiadosti o preskúmanie a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

(11)

Konzultácie s čínskou vládou sa uskutočnili 10. júna 2025 a čínska vláda vyjadrila Komisii svoje názory týkajúce sa začatia prešetrovania. Konzultácie s egyptskou vládou sa uskutočnili 11. júna 2025 a egyptská vláda vyjadrila Komisii svoje názory týkajúce sa začatia prešetrovania takisto v písomnom podaní. Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa začalo 13. júna 2025.

(12)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným podľa článku 25 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (8) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) 13. júna 2025 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 18 základného nariadenia. So zreteľom na článok 18 ods. 2 základného nariadenia Komisia vypracovala správu o dostatočnosti dôkazov, ktorá obsahuje posúdenie Komisie týkajúce sa všetkých dôkazov, ktoré má k dispozícii a na základe ktorých začala toto prešetrovanie.

(13)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(14)

V oznámení o začatí konania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v Číne a Egypte, známych dovozcov, distribútorov a používateľov o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(15)

Všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania. Zainteresované strany okrem toho dostali možnosť písomne požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(16)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(17)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. V súlade s článkom 27 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja a výroby v Únii, ktoré bolo možné primerane prešetriť v dostupnom čase. Táto vzorka pozostávala z dvoch výrobcov z Únie. Na výrobcov Únie zahrnutých do vzorky pripadalo v období revízneho prešetrovania približne 35 % odhadovanej celkovej výroby v Únii a 33 % celkového odhadovaného objemu predaja podobného výrobku výrobcami z Únie na trh Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa k predbežnej vzorke vyjadrili, neboli jej však doručené nijaké pripomienky. Predbežná vzorka sa preto potvrdila a považuje sa za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(18)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Žiadni neprepojení dovozcovia neposkytli požadované informácie a nesúhlasili so zaradením do vzorky.

(19)

S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, boli všetci vyvážajúci výrobcovia vyzvaní, aby sa zúčastnili na tomto prešetrovaní. Komisia požiadala uvedené strany, aby sa prihlásili a o svojich spoločnostiach poskytli informácie uvedené v bode 5.3.1 oznámenia o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Číny pri Európskej únii a zastúpenie Egypta pri Európskej únii, aby identifikovali ďalších prípadných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní, alebo aby sa s nimi skontaktovali. Požadované informácie neposkytli žiadni vyvážajúci výrobcovia v dotknutých krajinách.

(20)

S cieľom získať informácie, ktoré sa považovali za potrebné na prešetrovanie, uverejnila Komisia online dotazníky pre vyvážajúcich výrobcov, neprepojených dovozcov a výrobcov z Únie a zaslala dotazníky egyptskej vláde a čínskej vláde.

(21)

Žiaden vyvážajúci výrobca neposkytol vyplnený dotazník. Ani čínska vláda dotazník nevyplnila. Egyptská vláda dotazník vyplnila.

(22)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. V priestoroch egyptskej vlády v Káhire a Ain Sokne sa uskutočnilo overovanie na mieste.

(23)

Overovania na mieste podľa článku 26 základného nariadenia sa navyše uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(24)

Komisia 17. júna 2026 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zachovať v platnosti antisubvenčné clá (ďalej len „poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(25)

Egyptská vláda predložila pripomienky k poskytnutiu informácií. Komisia tieto pripomienky zvážila a posúdila v príslušných bodoch ďalej v texte. Žiadna strana nepožiadala o vypočutie.

(26)

Výrobok, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní, a to textílie z tkaných a/alebo stehovaných prameňov a/alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna tiež s ďalšími prvkami, okrem výrobkov, ktoré sú impregnované alebo predimpregnované, a okrem riedkych sieťovín s veľkosťou ôk viac ako 1,8 mm po dĺžke aj šírke a s plošnou hmotnosťou viac ako 35 g/m2, v súčasnosti zatriedené pod číselné znaky KN ex 7019 61 00 , ex 7019 62 10 , ex 7019 62 90 , ex 7019 63 00 , ex 7019 64 00 , ex 7019 65 00 , ex 7019 66 00 , ex 7019 69 10 , ex 7019 69 90 a ex 7019 90 00 (kódy TARIC 7019 61 00 81, 7019 61 00 83, 7019 61 00 84, 7019 62 10 81, 7019 62 10 83, 7019 62 10 84, 7019 62 90 81, 7019 62 90 83, 7019 62 90 84, 7019 63 00 81, 7019 63 00 83, 7019 63 00 84, 7019 64 00 81, 7019 64 00 83, 7019 64 00 84, 7019 65 00 81, 7019 65 00 83, 7019 65 00 84, 7019 66 00 81, 7019 66 00 83, 7019 66 00 84, 7019 69 10 81, 7019 69 10 83, 7019 69 10 84, 7019 69 90 81, 7019 69 90 83, 7019 69 90 84, 7019 90 00 81, 7019 90 00 83 a 7019 90 00 84) a s pôvodom v Číne a Egypte (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(27)

Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu a bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek následná zmena nomenklatúrneho zatriedenia.

(28)

Usúdilo sa, že prešetrovaný výrobok vyrábaný v Číne a/alebo Egypte a vyvážaný do Únie a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké základné použitia. Považovali sa preto za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(29)

V súlade s článkom 18 základného nariadenia, a ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti existujúcich ciel by viedlo k pokračovaniu subvencovania.

(30)

Komisia 13. júna 2025 zaslala čínskej vláde dotazník. Čínska vláda bola takisto požiadaná, aby dotazník postúpila bankám a iným finančným inštitúciám, o ktorých vie, že poskytovali úvery dotknutému odvetviu alebo výrobcom, distribútorom a ďalším dodávateľom, ktorí poskytujú vstupné materiály na výrobu dotknutého výrobku. Súčasťou toho bol aj špecifický dotazník pre China Export Import Bank (ďalej len „EXIM“) a Čínsku spoločnosť pre poistenie vývozu a úverov (ďalej len „Sinosure“). Komisia nedostala odpoveď ani od čínskej vlády, ani od žiadnej z inštitúcií, ktorým čínska vláda mala podľa žiadosti postúpiť dotazník.

(31)

Ako sa uvádza aj v odôvodneniach 19 a 21, žiadny z čínskych vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval pri prešetrovaní a ani nevyplnil dotazník.

(32)

V súlade s tým Komisia verbálnou nótou zo 17. marca 2026 o tejto skutočnosti informovala čínsku vládu a zdôraznila, že má v úmysle uplatniť článok 28 základného nariadenia a svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach týkajúcich sa vyvážajúcich výrobcov, ako aj na informáciách týkajúcich sa čínskej vlády. Čínska vláda dostala príležitosť vyjadriť sa k tejto otázke. Neboli doručené žiadne pripomienky. Komisia preto považovala za nevyhnutné využiť dostupné skutočnosti s cieľom preskúmať, či v Číne v odvetví výroby textílií zo sklenených vlákien naďalej pretrvávajú subvenčné praktiky.

(33)

Komisia preto pri svojej analýze vychádzala zo všetkých dostupných skutočností, ktoré mala k dispozícii, a to najmä zo žiadosti o revízne prešetrovanie a zistení z pôvodného prešetrovania, ako aj zo všetkých následných prešetrovaní uvedených v odôvodneniach 2 až 5.

(34)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že čínska vláda považuje odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien za kľúčové/strategické odvetvie, ktorého rozvoj sa aktívne presadzuje ako politický cieľ. Pred vykonaním analýzy údajného subvencovania vo forme subvencií alebo programov subvencovania preto Komisia posúdila vládne plány, projekty a ďalšie dokumenty, ktoré boli relevantné pre viac ako jednu zo subvencií alebo z programov subvencovania a ktoré poskytol žiadateľ, aby si overila, či to stále platí. Komisia zistila, že čínska vláda aj naďalej intenzívne podporovala odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien a počas posudzovaného obdobia poskytovala výrobcom textílií zo sklenených vlákien rozsiahle subvencie v zmysle článku 3 základného nariadenia. Všetky posudzované subvencie alebo programy subvencovania tvoria súčasť vykonávania centrálneho plánovania čínskej vlády na podporu odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien z týchto dôvodov.

(35)

Ako sa uvádza v správe o výrazných deformáciách v čínskej ekonomike (9) (ďalej len „správa o Číne“), „celkový obraz rámca, v ktorom prebiehajú hospodárske činnosti v Číne, je taký, že štát naďalej vyvíja rozhodujúci vplyv na prideľovanie zdrojov a na ich ceny“ (10). Cenotvorba a prideľovanie výrobných faktorov, ako sú pôda, energia, kapitál a vstupné materiály, sú „veľmi výrazne ovplyvňované štátom“ (11). Tieto zistenia platia aj pre čínske odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien.

(36)

Žiadateľ predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že v niekoľkých vnútroštátnych a regionálnych, všeobecných a odvetvových plánoch sa vládne orgány na všetkých úrovniach a štátom vlastnené finančné inštitúcie vyzývajú, aby podporovali rast čínskeho odvetvia výroby sklenených vlákien vo všeobecnosti, a najmä odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien.

(37)

Najnovšie čínske dokumenty týkajúce sa politiky odvetvia „nových materiálov“ a „sklenených vlákien“ potvrdzujú význam, aký čínska vláda naďalej pripisuje tomuto odvetviu, a to vrátane zámeru zasahovať do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami. Podniky v tomto odvetví ťažia z mnohých podporných mechanizmov zahŕňajúcich politiky finančnej podpory, fiškálne a daňové preferenčné politiky, podporu výskumu a vývoja atď.

(38)

V rámci 14. päťročného plánu národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja Číny (ďalej len „všeobecný 14. päťročný plán“) sa čínska vláda zameriava na sektor nových materiálov, ktorý zahŕňa aj odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien, ako na kľúčovú strategickú prioritu čínskeho hospodárstva (12). Medzi výhody pre čínskych výrobcov textílií zo sklenených vlákien patria zníženie daní a poplatkov, zníženie výrobných a prevádzkových nákladov, rozšírenie strednodobých a dlhodobých úverov a úverových liniek (13). V tejto súvislosti sa čínska vláda snaží vybudovať nový pilier priemyselného systému a v plnej miere využíva priemyselné investičné fondy, pričom zvyšuje finančné záruky a kompenzáciu rizík (14).

(39)

Odvetvie nových materiálov patrí tiež medzi odvetvia, ktorých rozvoj sa podporuje v rámci plánu „Made in China 2025“, a čínski výrobcovia tak majú prístup k mechanizmom strategickej podpory vrátane politík finančnej podpory, fiškálnej a daňovej podpory, ako aj dohľadu a podpory zo strany Štátnej rady (15).

(40)

Katalóg odvetví podporujúcich zahraničné investície z roku 2022 nadobudol platnosť 1. januára 2023 a nahradil vydanie katalógu z roku 2020. Katalógom sa vykonávajú politické plány Komunistickej strany Číny a Štátnej rady a sledujú sa tri hlavné ciele: i) podporiť zahraničné investície do spracovateľského priemyslu s cieľom modernizovať čínske priemyselné a dodávateľské reťazce; ii) podporovať integrovaný rozvoj sektora služieb a spracovateľského priemyslu a iii) podporovať zahraničné investície v stredných, západných a severovýchodných regiónoch Číny. Odvetvie výroby sklenených vlákien je zaradené medzi podporované odvetvia (16). V súlade s tým môžu čínski výrobcovia textílií zo sklenených vlákien získať výhody určené pre podporované odvetvia uvedené v katalógu.

(41)

Odvetvie výroby sklenených vlákien je uvedené aj medzi podporovanými odvetviami v katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu z roku 2019, ako aj v katalógu usmernení pre kľúčové nové materiály vhodné na prvé použitie/demonštračné schémy z roku 2021.

(42)

Rovnako sa v čínskom katalógu výrobkov na vývoz s vyspelou technológiou vydanom ministerstvom vedy a techniky, ministerstvom zahraničného obchodu a všeobecnou správou colných úradov uvádza 1 900 výrobkov s vyspelou technológiou vo ôsmich kategóriách, na ktoré sa čínska vláda zameriava pri politikách preferenčného vývozu. Jednou z prioritných kategórií sú „nové materiály“ a táto kategória zahŕňa odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien (17).

(43)

Okrem toho podľa zákona Číny o vedecko-technickom pokroku (18) môžu podniky s vyspelými technológiami so sídlom v zónach rozvoja vyspelých technológií využívať zoznam preferenčných politík, ktoré zahŕňajú sadzbu dane z príjmov podnikov vo výške 15 % namiesto bežnej sadzby 25 %, a ak výstupná hodnota vývozných výrobkov dosiahne 70 % celkovej hodnoty za daný rok, sadzba dane z príjmov podnikov sa ďalej znižuje na 10 %. Novozaložené podniky s vyspelými technológiami sú oslobodené od dane z príjmov podnikov počas prvých dvoch rokov od začiatku výroby a od stavebnej dane. V prípade rozvoja nových technológií a výrobných a prevádzkových domov sú pozemky na výskum a vývoj oslobodené od dane, zariadenia používané podnikmi s vyspelými technológiami na výrobu a rozvoj vyspelých technológií podliehajú zrýchlenému odpisovaniu a vývozné výrobky vyrábané podnikmi s vyspelými technológiami sú oslobodené od vývozných ciel s výnimkou tých, ktoré sú obmedzené štátom, prípadne sa týkajú konkrétnych výrobkov. Niekoľko výrobcov textílií zo sklenených vlákien, ako napríklad CRD, Hengshi, PGTEX a Jiangsu Jiuding, disponuje certifikátmi „národného podniku s vyspelými technológiami“ a má preto nárok na príslušné dotácie a preferenčné opatrenia určené pre takéto podniky.

(44)

Čínske odvetvie výroby sklenených vlákien je podporované aj špeciálnym 14. päťročným plánom rozvoja odvetvia výroby sklenených vlákien, ktorý zverejnilo Čínske združenie odvetvia výroby sklenených vlákien. Týmto plánom sa usmerňuje rozvoj celého odvetvia a stanovuje sa základ pre vládne usmerňovanie podnikov pôsobiacich v odvetví výroby sklenených vlákien. Výroba textílií zo sklenených vlákien zostáva v pláne kľúčovým produktom a môže využívať podporu v rôznych odvetviach vrátane stavebníctva a infraštruktúry, automobilového priemyslu a dopravy, ako aj poľnohospodárstva a chovu zvierat (19).

(45)

Čínska vláda ďalej podporuje a smeruje čínske odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien prostredníctvom 14. päťročného plánu rozvoja priemyselného odvetvia stavebných materiálov. V pláne sa požaduje optimalizácia priemyselnej štruktúry Číny okrem iného rozšírením rozvíjajúcich sa priemyselných odvetví, ako sú materiály na báze skla a vysokovýkonné vlákna (vrátane textílií zo sklenených vlákien, riedkych sieťovín zo sklenených vlákien, prameňov zo sklenených vlákien a priadze zo sklenených vlákien). V pláne sa predpokladajú rozsiahle vládne politiky financovania, daňovými, finančnými, cenovými a energetickými politikami a politikami ochrany životného prostredia a podporou prístupu ku kapitálu na účasť na fúziách, nadobúdaní a reštrukturalizácii podnikov pôsobiacich v oblasti stavebných materiálov prostredníctvom rozličných prostriedkov vrátane preferenčných úverov.

(46)

Odvetvie sklenených vlákien sa takisto riadi 14. päťročným plánom rozvoja inteligentnej výroby, ktorý zverejnilo čínske ministerstvo priemyslu a informačných technológií. V pláne sa stanovuje viacero cieľov pre odvetvie inteligentnej výroby a počíta sa s rozsiahlou finančnou podporou, stimulačnými opatreniami a rozvojovými fondmi pre podporované odvetvia, ako je odvetvie sklenených vlákien.

(47)

Podobné príklady usmerňovania tohto odvetvia čínskymi orgánmi a dohľadu čínskych orgánov nad ním možno nájsť aj na provinčnej úrovni. V plánoch na úrovni provincií je podrobne opísaná a vymedzená podpora príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť.

(48)

Napríklad provincia Če-ťiang takisto realizovala osobitné plány na rozvoj priemyselného odvetvia výroby sklenených vlákien. 14. päťročný plán rozvoja odvetvia nových materiálov v provincii Če-ťiang sa zameriava na vysokovýkonné vlákna a kompozitné materiály pre zónu hospodárskeho rozvoja Tchung-siang, kde majú sídlo spoločnosti Hengshi a CRD, „s cieľom vytvoriť priemyselný reťazec vysokovýkonných sklenených vlákien a kompozitných materiálov […] a priemyselný reťazec výrobkov v ďalšom článku výrobného reťazca, čím sa dosiahne zlepšenie hodnotového reťazca“ (20).

(49)

Podobne aj v 14. päťročnom pláne pre odvetvie stavebných materiálov v provincii Šan-tung sa počíta s podporou plánov v odvetví sklenených vlákien a kompozitných materiálov. Cieľom plánu je „aktívne podporovať vedúce a nosné podniky so silným vplyvom značky a s trhovou príťažlivosťou, so silnými integračnými spôsobilosťami a stimulačným účinkom na priemyselné reťazce a klastre, ako aj podporovať fúzie medzi odvetviami, regiónmi a vlastníkmi a reorganizáciu podnikov“ a „vyvíjať vysokovýkonné sklenené vlákna a výrobky [a] podporovať vývoj vysokovýkonných sklenených vlákien a výrobkov z nich, ktoré sa vyznačujú mimoriadnou jemnosťou a pevnosťou, vysokou pružnosťou, odolnosťou proti alkáliám, nízkym stupňom dielektrických vlastností, nízkou rozťažnosťou, vysokým obsahom oxidu kremičitého, rozložiteľnosťou, špeciálnym tvarom prierezu a inými vlastnosťami. So zameraním na potreby elektronických informácií, leteckého a kozmického priemyslu, novej energie, veľkých chovateľských fariem, poľnohospodárskych skleníkov a iných oblastí skúmať a vyvíjať a podporovať termoplastické a teplom tvrditeľné výrobky z kompozitov spevnené sklenenými vláknami a kompozitné mriežky zo sklenených vlákien pre projekty v oblasti infraštruktúry“ (21). Bolo preto opodstatnené dospieť k záveru, že spoločnosti Taishan Fiberglass, Taian Jingwei Fiberglass, Weihai Guangwei Composites a Feicheng Sanying Fiberglass, ktoré majú sídlo v provincii Šan-tung, naďalej využívali preferenčné zaobchádzanie v rámci tohto plánu.

(50)

Podobne aj v 14. päťročnom pláne pre vysokokvalitný rozvoj výrobného priemyslu v Čunkingu sa predpokladá rozsiahla podpora výroby nových materiálov a vysokovýkonných vlákien (22). 14. päťročný plán Čunkingu zameraný na rozvoj strategických a rozvíjajúcich sa odvetví obsahuje plány na „rozšírenie priemyselných reťazcov v oblasti vysokovýkonných vlákien a kompozitných materiálov“, ako aj na „urýchlenie výstavby projektov, ako je […] linka na výrobu vysokovýkonných sklenených vlákien s ročnou produkciou 150 000 ton a výrobná základňa ultrajemných sklenených vlákien a kompozitných materiálov, s cieľom zvýšiť výrobnú kapacitu vysokovýkonných sklenených vlákien a kompozitných materiálov“ (23). Tieto opatrenia budú mať pozitívny vplyv na výrobu textílií zo sklenených vlákien v spoločnosti CPIC, ktorá sídli v Čunkingu.

(51)

Podporu pre svoje odvetvie výroby sklenených vlákien plánujú aj ďalšie provincie, napríklad Kuang-si („vysokovýkonné kompozitné materiály zo sklenených vlákien“) (24), Chu-pej („výrobky zo sklenených vlákien“) (25) a Che-pej („sklené výrobky“ a „kompozitné materiály“) (26).

(52)

Výrobcovia textílií zo sklenených vlákien môžu využívať podporu miestnych orgánov aj na úrovni obcí. Napríklad podľa miestneho plánu okresu Daiyue v meste Tai’an budú preferované priemyselné podniky, ako je napríklad spoločnosť Taishan Fiberglass, podporované zabezpečením dostupnosti kapitálu, pozemkov, ochrany životného prostredia, kvalifikovaných pracovníkov a ďalších faktorov s cieľom podporiť ich expanziu a rozvoj (27).

(53)

Tieto zákony, plány a usmernenia nielenže slúžia ako vzor pre štátom vlastnené banky pri poskytovaní finančnej podpory čínskym výrobcom textílií zo sklenených vlákien, ale zároveň sa v nich zdôrazňuje strategická vízia čínskej vlády pre odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien. Žiadateľ predložil finančné správy niektorých čínskych výrobcov textílií zo sklenených vlákien, v ktorých sa to výslovne potvrdzuje.

(54)

Čínska vláda tak prostredníctvom svojich rôznych programov subvencovania buduje provinčné a národné špičkové podniky, ktorých cieľom je súťažiť na medzinárodnej úrovni. Okrem realizácie svojich všeobecných a špecifických plánov na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom vládnych agentúr realizuje čínska vláda svoje politiky aj prostredníctvom štátom vlastnených podnikov (28).

(55)

Na základe informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, ako aj v zázname o dostatočnosti dôkazov a oznámení o začatí konania sa prešetrili tieto schémy, v rámci ktorých údajne dochádza k poskytovaniu subvencií:

(56)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že čínska vláda poskytovala subvencie výrobcom textílií zo sklenených vlákien prostredníctvom preferenčných úverových podmienok (30), pričom výška subvencií sa v prípade skupín spoločností zaradených do vzorky pohybovala v rozmedzí od 2,53 % do 7,39 %.

(57)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že táto subvencia mala formu zvýhodnených úverov poskytnutých štátom vlastnenými bankami, ktoré konali ako verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) vo spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia (31).

(58)

Navyše Komisia zistila, že aj keby sa štátom vlastnené finančné inštitúcie nepovažovali za verejné orgány, považovali by za subjekty poverené alebo riadené čínskou vládou na vykonávanie funkcií, ktorými je za normálnych okolností poverená vláda, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. K tomuto záveru sa dospelo aj v súvislosti so súkromnými finančnými inštitúciami (32).

(59)

Nakoniec Komisia dospela k záveru, že domáce úverové ratingy udelené čínskym spoločnostiam neboli spoľahlivé, keďže sa v nich podhodnocovali úverové riziká príslušných aktív. Ratingy boli ďalej skreslené politickými cieľmi spočívajúcimi v podpore kľúčových strategických odvetví, ako je odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien (33).

(60)

V rámci tohto prešetrovania neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by tieto závery vyvrátili. Ako uviedol žiadateľ, na druhej strane finančné inštitúcie v Číne pôsobia vo všeobecnom právnom prostredí, v ktorom majú nariadené zosúladiť pri prijímaní finančných rozhodnutí svoje činnosti s cieľmi priemyselnej politiky čínskej vlády.

(61)

Čínske štátom vlastnené banky poskytli čínskym výrobcom textílií zo sklenených vlákien preferenčné úverové podmienky na základe politických nariadení ústrednej alebo provinčnej vlády, najmä päťročných plánov uvedených v bode 3.2 (34), a nie na základe úverovej bonity alebo iných trhových faktorov, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť čínskych spoločností voči ich globálnym konkurentom (35).

(62)

V článku 34 zákona o bankách, ktorý sa uplatňuje na všetky finančné inštitúcie pôsobiace v Číne, sa stanovuje, že „komerčné banky vykonávajú svoju činnosť v oblasti poskytovania úverov v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu“.

(63)

Okrem toho sa v článku 15 všeobecných pravidiel pre úvery stanovuje, že „v súlade so štátnou politikou môžu príslušné úrady subvencovať úroky na úvery s cieľom presadzovať rast určitých priemyselných odvetví a hospodársky rozvoj v niektorých oblastiach.“

(64)

V dočasných ustanoveniach o podpore úpravy priemyselnej štruktúry (rozhodnutie Štátnej rady č. 40 z roku 2005) (ďalej len „rozhodnutie č. 40“), v kapitole III, sa okrem toho odkazuje na katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu, ktorý pozostáva z troch druhov obsahu: a to z obsahu podporovaných projektov, obsahu obmedzených projektov a obsahu vylúčených projektov.

(65)

Podľa článku XVII rozhodnutia č. 40, ak „investičný projekt patrí k podporovanému obsahu, musí sa preskúmať, schváliť a zaznamenať podľa príslušných vnútroštátnych predpisov o investíciách; všetky finančné inštitúcie poskytujú úverovú podporu v súlade s úverovými zásadami; vybavenie na samopoužívanie dovezené v celkovej výške investície, s výnimkou komodít v Obsahu dovážaných komodít domácich investovaných projektov neoslobodených od daní (v znení zmien z roku 2000) vydanom ministerstvom financií, môže byť oslobodené od dovozného cla a dane z pridanej hodnoty prepojenej s dovozom, pokiaľ neexistujú nové právne predpisy o obsahu od daní neoslobodených investičných projektov. Ostatné obľúbené politiky podporovaných priemyselných projektov sa vykonávajú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.“

(66)

Takéto právne prostredie možno priblížiť na príklade banky EXIM, konkrétne jej verejno-politického mandátu stanoveného v „Oznámení a založení Export-Import Bank of China“, ktoré vydala Štátna rada, a v stanovách banky EXIM. Podľa jej stanov Štátna rada priamo menuje predsedu a podpredsedu banky EXIM (36). Dozorná rada je menovaná Štátnou radou a zodpovedá sa jej (37).

(67)

Okrem toho žiadateľ poukázal na to, že EXIM banka vo svojej výročnej správe za rok 2023 uvádza, že „zabezpečenie stabilného rastu čínskeho zahraničného obchodu“ zostalo hlavnou prioritou banky a že predstavenstvo počas celého roka v plnej miere uplatňovalo národné politiky (38). Medzi úvery poskytované EXIM bankou patria okrem iného úvery na „expanziu na zahraničné trhy“ a iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta, zvýhodnené úvery pre vývozcov a kupujúcich, záruky v oblasti zahraničného obchodu atď (39).

(68)

Komisia takisto predtým zistila, že Čínska komisia pre bankovú reguláciu (CBIRC) má ďalekosiahlu schvaľovaciu právomoc nad všetkými aspektmi riadenia všetkých finančných inštitúcií zriadených v Číne (vrátane finančných inštitúcií v súkromnom a zahraničnom vlastníctve) (40), ako napríklad: schvaľovanie menovania všetkých vedúcich pracovníkov finančných inštitúcií (ako na úrovni ústredia, tak aj na úrovni miestnych pobočiek), schvaľovanie zriaďovania pobočiek, spúšťania nových obchodných činností alebo predaja nových produktov atď.

(69)

Komisia teda dospela k záveru, že banky vo vlastníctve štátu pri výkone vládnych funkcií v súvislosti s odvetvím výroby sklenených vlákien plnia špecifické ciele verejnej politiky podľa vyššie uvedeného právneho rámca, čím teda konajú ako verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia. Aj keby sa banky vo vlastníctve štátu nepovažovali za verejné orgány, Komisia zistila, že uvedené banky, ako aj banky v súkromnom vlastníctve by sa považovali za orgány poverené a riadené čínskou vládou v záujme vykonávania funkcií, ktoré by za normálnych okolností plnila vláda, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(70)

Žiadateľ predložil viac než dostatočné dôkazy o tom, že preferenčné financovanie odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien štátom vlastnenými bankami pokračovalo aj po ukončení pôvodného prešetrovania.

(71)

Do konca júna 2021 presiahol objem zelených úverov Bank of China 1 bilión jüanov a odvtedy naďalej rastie. Banka tiež pomohla klientom pri emisii zelených dlhopisov v hodnote 50,9 miliardy jüanov na domácom trhu a na podporu ekologických odvetví má počas obdobia platnosti 14. všeobecného päťročného plánu v úmysle poskytnúť prostriedky vo výške najmenej 1 bilión jüanov.

(72)

V septembri 2021 riaditeľ Agricultural Bank of China Zhang Qingsong oznámil, že banka „posilní finančnú podporu v oblasti čistej energie, ekologickej dopravy, ekologického stavebníctva a energeticky úspornej transformácie tradičných odvetví“. Objem zelených úverov banky dosiahol ku koncu júna 2021 výšku 1,76 bilióna jüanov, čo predstavuje medziročný nárast o 16,4 %. Podľa jej riaditeľa bude Agricultural Bank of China tiež aktívne rozvíjať inovatívne finančné produkty v oblasti uhlíka vrátane uhlíkových dlhopisov, financovania zabezpečeného uhlíkovými aktívami a cenných papierov krytých uhlíkovými aktívami.

(73)

EXIM banka poskytuje úvery viazané na vývoz za zvýhodnené úrokové sadzby čínskym spoločnostiam, ktoré vyrábajú nové výrobky a výrobky s vyspelými technológiami, ako sú napríklad textílie zo sklenených vlákien. Žiadateľ predložil dôkazy o úveroch na zahraničný obchod poskytnutých EXIM bankou v rokoch 2021, 2022 a 2023 v celkovej výške 2 187 miliárd jüanov, 2 644 miliárd jüanov a 3 016 miliárd jüanov (41). Tieto úvery boli určené na realizáciu cieľov stanovených v 13. a 14. päťročnom pláne, najmä na realizáciu iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, do ktorej sa aktívne zapájajú niektorí z najväčších čínskych výrobcov textílií zo sklenených vlákien, ako napríklad CPIC, Jiangsu Changhai a Jushi China (42). V roku 2023 dosiahol objem projektových úverov poskytnutých EXIM bankou 47 miliárd USD. Na konci roka 2023 dosiahol zostatok poskytnutých úverov výšku 8,9 bilióna USD (43).

(74)

Žiadateľ tiež uviedol, že EXIM banka pomáhala vývozcom prostredníctvom vývozných úverov pre odberateľov. Vývozné úvery pre nákupcov sa poskytujú zahraničným spoločnostiam na financovanie ich dovozu čínskych výrobkov, technológií a služieb (44).

(75)

Žiadateľ predložil aj ročné účtovné závierky hlavných výrobcov textílií zo sklenených vlákien, z ktorých napríklad vyplýva, že spoločnosť China National Building Materials Group (ďalej len „CNBM“) získala vládne úvery s nižšími ako trhovými úrokovými sadzbami, ktoré považovala za štátne dotácie, a že spoločnosť Jushi China mala vysoký zostatok úveru s úrokovými sadzbami na úrovni iba 1,20 % (45).

(76)

Okrem toho sa podľa miestneho plánu okresu Daiyue mesta Tai’an bude podnikom, ako je napríklad Taishan Fiberglass, poskytovať podpora, a to okrem iného zabezpečením dostupnosti kapitálu. V súlade s tým okres Daiyue zaviedol systém „hostiteľskej banky“ pre preferované priemyselné podniky, medzi ktoré patrí aj spoločnosť Taishan Fiberglass. V roku 2022 poskytli v rámci tohto systému miestne banky vrátane Industrial Bank and Agricultural Bank of China úvery v hodnote 8,2 miliardy jüanov a pôžičky v hodnote 3,2 miliardy jüanov.

(77)

Komisia v rámci nedávnych prešetrovaní tiež zistila, že čínske štátom vlastnené banky poskytujú preferenčné úverové podmienky za nižšie ako trhové úrokové sadzby vzhľadom na rizikový profil čínskych vývozcov. Vyvážajúci výrobcovi by dostali revolvingové úvery, vďaka ktorým môžu nahradiť kapitál splatený z úverov v termíne splatnosti novým kapitálom z nových úverov (46).

(78)

Žiadateľ uviedol, že čínske štátom vlastnené banky poskytovali preferenčné úvery aj čínskym výrobcom textílií zo sklenených vlákien s nízkym úverovým ratingom prostredníctvom produktov správy majetku, aby sa vyhli kapitálovým požiadavkám. Produkty správy majetku sú nepoistené investičné produkty, ktoré ponúkajú pevné výnosy výrazne prevyšujúce regulované úrokové sadzby. V Číne sa produkty správy majetku často využívajú na financovanie investícií v odvetviach, kde sú bankové úvery obmedzené, alebo pre spoločnosti s nízkym úverovým ratingom.

(79)

Žiadateľ predložil dôkazy o tom, že spoločnosť Jiangsu Changhai v rokoch 2022 a 2023 získala produkty správy majetku v celkovej hodnote 761 miliónov jüanov a 751 miliónov jüanov, čo predstavuje viac ako 25 % a 28 % jej obratu v rokoch 2022 a 2023 vo výške 3,0 miliardy jüanov a 2,6 miliardy jüanov. Spoločnosť CPIC získala v roku 2023 a v prvom polroku 2024 produkty správy majetku v celkovej výške 288 miliónov jüanov a 138 miliónov jüanov, čo predstavuje približne 4 % a 4 % jej obratu vo výške 7,1 miliardy jüanov a 3,5 miliardy jüanov (47).

(80)

Počas konzultácií pred začatím konania čínska vláda argumentovala, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien nepatrí medzi osobitne podporované odvetvia a že čínske banky neobmedzujú svoje úvery alebo osobitné úrokové sadzby výlučne na odvetvie výroby sklenených vlákien alebo podniky v tomto odvetví. Čínska vláda však ďalej nespolupracovala pri prešetrovaní a nepredložila žiadne ďalšie dôkazy na podporu tohto tvrdenia. Z viac než dostatočných dôkazov v spise však vyplýva, že je to práve naopak, ako bolo opísané.

(81)

Po zohľadnení všetkých dôkazov a úvah opísaných v tomto bode, ako aj skutočnosti, že neexistovali žiadne dôkazy o tom, že by opísané postupy a zásady už neboli uplatňované, preto Komisia zopakovala svoj záver z pôvodného prešetrovania, že čínske odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien bolo počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej kľúčovým priemyselným odvetvím, ktorého rozvoj čínska vláda stále aktívne podporuje a riadi ako strategický politický cieľ.

(82)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Na základe dostupných informácií, ako je opísané v odôvodneniach 56 až 81, však Komisia nezistila žiadne dôkazy o tom, že by poskytovanie preferenčných úverov výrobcom textílií zo sklenených vlákien v Číne bolo ukončené.

(83)

Preto aj bez toho, aby bolo potrebné vyčísliť presnú sumu subvencií poskytnutých prostredníctvom preferenčných úverov, Komisia dospela k záveru, že čínska vláda naďalej poskytovala preferenčné úvery s priaznivými úrokovými mierami v súlade s politikou vymedzenou v konkrétnych plánoch a smerniciach týkajúcich sa odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien. Spoločnosti v odvetví výroby textílií zo sklenených vlákien mali počas obdobia revízneho prešetrovania stále k dispozícii priamy prevod finančných prostriedkov vo forme zvýhodnených úverov.

(84)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 34 až 54, niektoré právne dokumenty, ktoré sú osobitne zamerané na spoločnosti v odvetví výroby textílií zo sklenených vlákien, slúžia na riadenie finančných inštitúcií. Na základe dôkazov v spise sa preukázalo, že finančné inštitúcie poskytujú preferenčné úvery len obmedzenému počtu priemyselných odvetví, ktoré sú v súlade s príslušnými politikami čínskej vlády.

(85)

Komisia preto dospela k záveru, že subvencie vo forme poskytovania preferenčných úverov nie sú všeobecne dostupné, ale sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Navyše ani jedna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že poskytovanie preferenčných úverov je založené na objektívnych kritériách alebo podmienkach podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(86)

Na základe skutočností uvedených vyššie Komisia dospela k záveru, že čínske odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien naďalej čerpalo výhody zo subvencií vo forme zvýhodnených úverov počas obdobia revízneho prešetrovania. Vzhľadom na existenciu finančných príspevkov, na výhodu poskytovanú čínskym vyvážajúcim výrobcom a na špecifickosť sa táto schéma subvencovania naďalej považuje za napadnuteľnú.

(87)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že čínski vyvážajúci výrobcovia textílií zo sklenených vlákien využívali poistenie vývozných úverov za zvýhodnenú sadzbu, pričom miera subvencie sa pohybovala v rozmedzí od 0,23 % do 0,43 %. Komisia zistila, že subvencovanie malo formu poskytovania poistenia vývozných úverov za podmienok priaznivejších, ako sú podmienky dostupné za trhových podmienok, a vo forme vrátenia časti poistného. Z dôkazov v spise vyplýva, že táto schéma pokračovala.

(88)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 30 až 33, vzhľadom na to, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia posúdila pokračovanie tejto schémy v súlade s článkom 28 základného nariadenia na základe dostupných skutočností, a to najmä na základe žiadosti o revízne prešetrovanie a zistení z pôvodného prešetrovania.

(89)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Sinosure je verejným orgánom v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia. Záver o tom, že Sinosure má zverenú právomoc na vykonávanie vládnych funkcií, vyplýva najmä z dostupných skutočností týkajúcich sa štátneho vlastníctva, formálnych indícií o vládnej kontrole, ako aj z dôkazov o tom, že čínska vláda naďalej vykonáva významnú kontrolu nad konaním spoločnosti Sinosure.

(90)

Ako sa tiež potvrdilo pri iných nedávnych prešetrovaniach (48), vláda má úplné vlastníctvo a finančnú kontrolu nad spoločnosťou Sinosure. Sinosure je spoločnosť s jediným spoločníkom, ktorým je štát, a jej 100 % vlastníkom je Štátna rada. V stanovách spoločnosti sa uvádza, že kompetentným orgánom pre obchodné činnosti spoločnosti je ministerstvo financií a že spoločnosť Sinosure je povinná predkladať svoje finančné a účtovné výkazy a správu o rozpočte ministerstvu financií na preskúmanie a schválenie.

(91)

Pokiaľ ide o vládnu kontrolu, Sinosure ako spoločnosť s jediným spoločníkom, ktorým je štát, nemá správnu radu. Pokiaľ ide o dozornú radu, všetci jej členovia sú vymenovaní Štátnou radou a vykonávajú svoje povinnosti v súlade s dočasným nariadením o dozornej rade významnej finančnej inštitúcie vo vlastníctve štátu. Vláda vymenúva aj vrcholový manažment spoločnosti Sinosure. Z webovej stránky spoločnosti Sinosure (49) vyplýva, že prezident spoločnosti Sinosure je tajomníkom výboru strany a aj väčšinu vrcholového manažmentu tvoria členovia výboru strany.

(92)

Okrem toho zostáva úloha spoločnosti Sinosure ako platformy na podporu vládnych politík nezmenená, ako vyplýva zo spoločnej výzvy spoločností MOFCOM a Sinosure z roku 2022 na „podporu podnikov pri prehlbovaní tradičných vývozných destinácií a využívaní diverzifikovaných trhov so zameraním na poskytovanie služieb úverového poistenia pre vývoz do krajín pozdĺž Jedného pásma, jednej cesty, rozvíjajúcich sa trhov a partnerov v zónach voľného obchodu“ (50).

(93)

Spoločnosť Sinosure je naďalej verejným orgánom, ktorý vykonáva vládne funkcie, najmä pokiaľ ide o podporované odvetvia. Poskytuje poistenie vývozných úverov za výhodnejších podmienok, než aké by príjemca mohol bežne získať na trhu, alebo poskytuje poistné krytie, ktoré by inak na trhu nebolo vôbec dostupné. Keďže čínske odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien ako súčasť odvetvia výrobkov s vyspelými technológiami a nových materiálov je odvetvím, ktoré je výrazne podporované a orientované na vývoz, Komisia dospela k záveru, že ho spoločnosť Sinosure naďalej podporuje.

(94)

Právnymi základmi pre subvencie poskytované spoločnosťou Sinosure sú:

(95)

Spoločnosť Sinosure teda poskytuje okrem iného krátkodobé, strednodobé a dlhodobé poistenie vývozných úverov, poistenie investícií a záruky dlhopisov, okrem iných služieb, a to na základe zvýhodnených podmienok pre podporované priemyselné odvetvia, ako je odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien.

(96)

Žiadateľ predložil dôkazy v podobe finančných výkazov výrobcov textílií zo sklenených vlákien, z ktorých vyplýva, že aspoň niektorí z nich túto schému naďalej využívali. Napríklad spoločnosť Jushi China získala poistenie vývozných úverov v hodnote minimálne 2,4 milióna jüanov v prvom polroku 2022 a 2,1 milióna jüanov v prvom polroku 2023, čo predstavuje 0,01 % jej obratu za prvý polrok 2022 a 0,03 % za prvý polrok 2023 (51).

(97)

Subvencie poskytované v rámci schémy poistenia vývozných úverov sú špecifické, pretože ich nemožno získať bez vývozu, a preto sú podmienené uskutočnením vývozu v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(98)

Keďže čínski výrobcovia, čínska vláda a spoločnosť Sinosure nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška subvencie získanej počas obdobia revízneho prešetrovania.

(99)

Na základe dostupných dôkazov Komisia dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa odvetviu výroby textílií zo sklenených vlákien naďalej poskytovalo poistenie vývozných úverov za zvýhodnených podmienok v súlade s politikou stanovenou v osobitných plánoch a smerniciach týkajúcich sa odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien.

(100)

Na základe uvedených úvah a bez akéhokoľvek argumentu o opaku Komisia dospela k záveru, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien v Číne naďalej využívalo subvencie vo forme poistenia vývozných úverov za zvýhodnených podmienok. Vzhľadom na existenciu finančných príspevkov, na poskytovanú výhodu a na špecifickosť sa tento program subvencovania naďalej považuje za napadnuteľný.

(101)

V rámci pôvodného prešetrovania sa zistilo, že čínske finančné inštitúcie spolu s poskytovaním financovania vyvážajúcim výrobcom v odvetví výroby textílií zo sklenených vlákien v poskytovali aj úverové linky za zvýhodnených podmienok. Pozostávali z rámcových dohôd, podľa ktorých banka umožňuje spoločnostiam zaradeným do vzorky využívať rôzne dlhové nástroje, ako sú úvery na prevádzkový kapitál, návrhy bankových akceptov, dokumentárne zmenky, iné formy financovania obchodu atď. v rámci určitej maximálnej sumy (52).

(102)

Účelom úverovej linky je stanoviť úverový limit, ktorý môže spoločnosť kedykoľvek použiť na financovanie svojej bežnej prevádzky, čím sa v prípade potreby flexibilne a okamžite sprístupní financovanie prevádzkového kapitálu. Pôvodné prešetrovanie ukázalo, že vyvážajúci výrobcovia mali dohody o úverových linkách s rôznymi bankami, ktoré pokrývali rôzne nástroje krátkodobého financovania s cieľom financovať prevádzkové náklady. Komisia sa preto domnievala, že na všetko krátkodobé financovanie spoločností zaradených do vzorky by sa v zásade mal vzťahovať určitý nástroj úverových liniek vrátane návrhov bankových akceptov, ktoré sa pravidelne vydávajú na financovanie bežnej prevádzky.

(103)

Žiadateľ predložil dôkazy z výročných správ viacerých výrobcov textílií zo sklenených vlákien, z ktorých vyplýva, že tieto schémy naďalej využívali. Spoločnosť Sinoma čerpala najmenej 1,9 milióna jüanov zo svojej úverovej linky vo výške 6,3 milióna jüanov, čo predstavuje 0,01 % jej obratu za rok 2023. Niekoľko ďalších výrobcov textílií zo sklenených vlákien, ako napríklad spoločnosti CPIC a PGTex China, získalo bankové úverové linky od viacerých bánk (53).

(104)

Žiadateľ uviedol, že ako bolo opísané, čínske odvetvie výroby sklenených vlákien zostáva výrazne podporovaným odvetvím, a poukázal na skutočnosť, že Komisia pri viacerých príležitostiach zistila, že podporované čínske odvetvia majú prospech z týchto schém subvencovania (54). Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by sa táto situácia v odvetví výroby textílií zo sklenených vlákien zmenila.

(105)

Úverové linky sú neoddeliteľne spojené s inými druhmi preferenčných úverov, ako sú napríklad pôžičky, a preto sa na ne vzťahuje rovnaká analýza špecifickosti, ako je uvedené v odôvodneniach 84 a 85 v súvislosti so schémami poskytovania preferenčných úverov.

(106)

Komisia preto dospela k záveru, že subvencie vo forme otvorenia a poskytovania úverových liniek nie sú všeobecne dostupné, ale sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

(107)

Keďže čínski výrobcovia a čínska vláda nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška subvencie získanej počas obdobia revízneho prešetrovania.

(108)

Na základe dostupných dôkazov mohla Komisia dospieť k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa odvetviu textílií zo sklenených vlákien naďalej poskytovalo poistenie vývozných úverov za zvýhodnených podmienok v súlade s politikou stanovenou v osobitných plánoch a smerniciach týkajúcich sa odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien.

(109)

Na základe uvedených úvah a bez akéhokoľvek argumentu o opaku Komisia dospela k záveru, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien v Číne naďalej využívalo subvencie vo forme otvorenia a poskytovania úverových liniek za preferenčných podmienok. Vzhľadom na existenciu finančných príspevkov, na poskytovanú výhodu a na špecifickosť sa tento program subvencovania naďalej považuje za napadnuteľný.

(110)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že čínski výrobcovia textílií zo sklenených vlákien čerpali rôzne dotácie súvisiace s výskumom a vývojom, technologickou modernizáciou a inováciami, dotácie na ochranu životného prostredia, ako aj ad hoc dotácie poskytované mestskými a/alebo regionálnymi orgánmi (55).

(111)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že výrobcovia textílií zo sklenených vlákien v Číne využívali výhody rôznych dotácií v súvislosti s výskumom a vývojom, technologickou modernizáciou a inováciou, ako sú napríklad podpora úloh v oblasti výskumu a vývoja na základe plánov podpory vedy a techniky, podpora investícií do úpravy kľúčových výrobných odvetví, revitalizácie a technickej obnovy atď. Žiadateľ tvrdil, že subvencovanie prostredníctvom takýchto dotácií pokračovalo aj v období revízneho prešetrovania.

(112)

Právne základy pre tieto dotácie sa nachádzajú okrem iného v týchto dokumentoch:

(113)

Okrem toho sa v pôvodnom prešetrovaní zistilo, že na miestnej/provinčnej úrovni existujú osobitné fondy na oživenie priemyslu, osobitné fondy na technickú transformáciu, osobitné fondy na rozvoj priemyslu a niekoľko oznámení o pridelení osobitných fondov na technickú modernizáciu.

(114)

Žiadateľ predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že viacerí čínski výrobcovia textílií zo sklenených vlákien naďalej čerpali rôzne dotácie za technologické úspechy. Napríklad spoločnosť Jiangsu Changhai získala v roku 2022 a v prvom polroku 2023 viacero dotácií na inteligentnú výrobu v celkovej výške 12 miliónov jüanov v roku 2022 a 5,7 milióna jüanov v prvom polroku 2023, čo predstavuje 0,40 % jej tržieb v roku 2022 a 0,44 % jej tržieb v prvej polovici roku 2023. Spoločnosť Jushi China získala v rokoch 2022 a 2023 dotácie v celkovej výške 197 miliónov jüanov v roku 2022 a 55 miliónov jüanov v roku 2023, čo predstavuje 0,98 % jej tržieb v roku 2022 a 0,37 % jej tržieb v roku 2023 (56).

(115)

Ani čínska vláda, ani žiadny vyvážajúci výrobca neposkytli žiadne dôkazy, ktorými by sa preukazovalo, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien v Číne by už nemalo mať výhody z týchto dotácií. Vzhľadom na to, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien patrí medzi podporované odvetvia a jeho rozvoj je pre čínsku vládu prioritou, a vzhľadom na uvedené dôkazy Komisia považovala za nepravdepodobné, že by výrobca textílií zo sklenených vlákien prestal dostávať spomínané dotácie.

(116)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že výrobcovia textílií zo sklenených vlákien v Číne využívali rôzne dotácie súvisiace s ochranou životného prostredia a so znížením objemu emisií, ako napríklad stimuly na ochranu životného prostredia a ochranu zdrojov, podpora synergického využívania zdrojov, stimulačné fondy na projekty zlepšenia šetrenia energie, podpora ukážkových centier energetického manažérstva, dotácie súvisiace s projektmi na zlepšovanie čistoty ovzdušia a stimuly na projekty obehového hospodárstva. Žiadateľ tvrdil, že subvencovanie prostredníctvom takýchto dotácií pokračovalo aj v období revízneho prešetrovania.

(117)

Žiadateľ uviedol, že na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni existuje široký právny rámec, na základe ktorého sa poskytujú tieto typy dotácií. Medzi právne základy patria (zoznam nie je vyčerpávajúci):

(118)

Žiadateľ predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že viacerí čínski výrobcovia textílií zo sklenených vlákien naďalej čerpali rôzne dotácie v tejto kategórii. Spoločnosť Jiangsu Changhai získala vládne dotácie na viacero projektov v oblasti ekologickej výroby a odpadového hospodárstva v celkovej výške 0,6 milióna jüanov v roku 2022 a 0,2 milióna jüanov v prvom polroku 2023, čo predstavuje 0,02 % jej tržieb za rok 2022 a 0,02 % jej tržieb za prvý polrok 2023. Spoločnosť Jushi China získala v roku 2022 environmentálne dotácie v celkovej výške 1,7 milióna jüanov a v roku 2023 v celkovej výške 1,6 milióna jüanov, čo predstavuje 0,01 % jej tržieb v roku 2022 a 0,01 % jej tržieb v roku 2023 (57).

(119)

Ani čínska vláda, ani žiadny vyvážajúci výrobca neposkytli žiadne dôkazy, ktorými by sa preukazovalo, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien v Číne by už nemalo mať výhody z týchto dotácií. Vskutku, vzhľadom na to, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien patrí medzi podporované odvetvia a jeho rozvoj je pre čínsku vládu prioritou, a vzhľadom na uvedené dôkazy Komisia dospela k záveru, že výrobcovia textílií zo sklenených vlákien neprestali dostávať spomínané dotácie.

(120)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že tieto dotácie sa považovali za špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže len spoločnosti pôsobiace v oblasti kľúčových technológií alebo vyrábajúce kľúčové výrobky uvedené v usmerneniach a katalógoch, ktoré sa pravidelne zverejňujú, sú oprávnené na získanie takýchto subvencií. Konkrétne sa v dokumente ministerstva priemyslu a informačných technológií z roku 2015 uvádza odvetvie stavebných materiálov, ktoré zahŕňa odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien, ako cieľové pre osobitné stimuly v súvislosti so šetrením energie.

(121)

Keďže neexistovali žiadne dôkazy o opaku, Komisia dospela k záveru, že dotácie na ochranu životného prostredia sú špecifické z tých istých dôvodov.

(122)

Keďže čínski výrobcovia a čínska vláda neposkytli odpovede na dotazník, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška dotácií získaných počas obdobia revízneho prešetrovania.

(123)

Komisia však mohla dospieť k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa odvetviu textílií zo sklenených vlákien naďalej poskytovali dotácie na ochranu životného prostredia v súlade s politikou stanovenou v osobitných plánoch a smerniciach týkajúcich sa odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien.

(124)

Na základe uvedených úvah a bez akéhokoľvek argumentu o opaku Komisia dospela k záveru, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien v Číne naďalej využívalo subvencie vo forme opísaných druhov dotácií. Vzhľadom na existenciu finančných príspevkov, na poskytovanú výhodu a na špecifickosť sa tieto programy subvencovania naďalej považovali za napadnuteľné.

(125)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že výrobcovia textílií zo sklenených vlákien v Číne dostali významné jednorazové alebo opakované dotácie od rôznych úrovní verejnej správy, čo malo za následok poskytovanie výhod počas obdobia prešetrovania.

(126)

Žiadateľ predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že subvencovanie prostredníctvom takýchto dotácií pokračovalo aj v období revízneho prešetrovania. Vo výročnej správe skupiny CNBM, materskej spoločnosti firiem Hengshi China a Taishan Fiberglass, sa výslovne uvádza, že väčšina vládnych dotácií, ktoré táto spoločnosť získala, pochádza od miestnych vládnych orgánov (58).

(127)

Pokiaľ ide o právny základ, v pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že tieto dotácie poskytli spoločnostiam orgány verejnej správy na vnútroštátnej, provinčnej, mestskej, krajskej alebo okresnej úrovni a všetky sa javili ako špecifické pre spoločnosti zaradené do vzorky alebo špecifické z hľadiska miesta alebo druhu priemyslu. Úroveň právnych podrobností týkajúcich sa presných zákonov, na základe ktorého boli tieto výhody poskytnuté, nebola zverejnená všetkými spoločnosťami zaradenými do vzorky. Komisia však niekedy dostala kópiu dokumentu vydaného vládnym orgánom, ktorý bol sprievodným dokumentom k prideleniu finančných prostriedkov.

(128)

Ani čínska vláda, ani žiadny vyvážajúci výrobca neposkytli žiadne dôkazy, ktorými by sa preukazovalo, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien v Číne by už nemalo mať výhody z týchto dotácií, alebo že sa zmenil legislatívny rámec. Vzhľadom na to, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien patrí medzi podporované odvetvia a jeho rozvoj je pre čínsku vládu prioritou, čo je uvedené aj v mnohých regionálnych plánoch, a vzhľadom na opísané dôkazy zhromaždené v pôvodnom prešetrovaní Komisia dospela k záveru, že výrobca textílií zo sklenených vlákien neprestali dostávať spomínané dotácie.

(129)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že tieto dotácie sa považujú za špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže sú podľa súvisiacich dokumentov poskytnutých spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami obmedzené na určité spoločnosti alebo špecifické projekty v špecifických regiónoch a/alebo v odvetví výroby textílií zo sklenených vlákien. Okrem toho sú niektoré dotácie podmienené vývoznou výkonnosťou v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a). Tieto dotácie nespĺňali požiadavky článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, na základe ktorých by sa nepovažovali za špecifické, keďže podmienky oprávnenosti a skutočné kritériá výberu oprávnených podnikov neboli transparentné, objektívne a neuplatňovali sa automaticky.

(130)

Keďže neexistovali žiadne dôkazy o opaku, Komisia dospela k záveru, že tieto ad hoc dotácie sú špecifické z tých istých dôvodov.

(131)

Keďže čínski výrobcovia a čínska vláda nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška dotácií získaných počas obdobia revízneho prešetrovania.

(132)

Na základe dostupných dôkazov však Komisia mohla dospieť k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa odvetviu textílií zo sklenených vlákien naďalej poskytovali dotácie na ochranu životného prostredia v súlade s politikou stanovenou v osobitných plánoch a smerniciach týkajúcich sa odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien.

(133)

Na základe uvedených úvah a bez akéhokoľvek argumentu o opaku Komisia dospela k záveru, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien v Číne naďalej využívalo subvencie vo forme opísaných druhov dotácií. Vzhľadom na existenciu finančných príspevkov, na poskytovanú výhodu a na špecifickosť sa tieto programy subvencovania naďalej považujú za napadnuteľné.

(134)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že viacerí výrobcovia textílií zo sklenených vlákien využívali viacero programov oslobodenia od daní a ich zníženia. Okrem iného medzi ne patria privilégiá týkajúce sa dane z príjmov podnikov pre podniky v oblasti špičkových a nových technológií (59), kompenzácia dane z príjmov podnikov na výdavky na výskum a vývoj (60), oslobodenie od dane z dividend medzi kvalifikovanými rezidentnými podnikmi (61) a oslobodenie od dane z využívania pozemkov (62). Žiadateľ tvrdil, že výrobcovia textílií zo sklenených vlákien v Číne naďalej využívajú tieto štyri programu a predložil dôkazy, ktoré to potvrdzujú.

(135)

Podľa čínskeho zákona o dani z príjmov podnikov (63) sa podnikom pôsobiacim v oblasti moderných a nových technológií, ktorým štát musí poskytnúť kľúčovú podporu, udeľuje znížená sadzba dane z príjmov podnikov vo výške 15 % namiesto štandardnej sadzby dane vo výške 25 %. Pôvodným nariadením sa potvrdilo, že čínski výrobcovia textílií zo sklenených vlákien spĺňajú kritériá pre zaradenie medzi podniky s vyspelými a novými technológiami.

(136)

Právnym základom tohto programu je článok 28 zákona o dani z príjmov podnikov a článok 93 vykonávacích predpisov k zákonu Číny o dani z príjmov podnikov (64), ako aj tieto dokumenty:

(137)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, spoločnosti, ktoré môžu využívať zníženie daní, sú súčasťou určitých kľúčových oblastí vyspelých a nových technológií, ktoré podporuje štát, ako aj aktuálnych priorít v oblastiach vyspelých technológií, ktoré podporuje štát, ako sa uvádza v usmerneniach k oblastiam rozvoja najnovších kľúčových priorít v odvetviach s vyspelými technológiami. V týchto usmerneniach sa ako prioritné oblasti jasne uvádzajú technológia výroby a kľúčové suroviny na výrobu skla vrátane textílií zo sklenených vlákien.

(138)

Aby boli spoločnosti oprávnené, musia spĺňať tieto kritériá:

(139)

Spoločnosti využívajúce výhody tohto opatrenia musia podávať daňové priznanie s príslušnými prílohami. Skutočná výška výhody sa uvádza v daňovom priznaní.

(140)

Žiadateľ predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že viaceré spoločnosti vyrábajúce textílie zo sklenených vlákien naďalej spĺňajú kritériá na zaradenie medzi podniky s vyspelými technológiami, medzi nimi napríklad skupina Jiangsu Changhai a jej dcérska spoločnosť Changzhou Tianma, spoločnosť Jushi China a jej dcérska spoločnosť Jushi Jiugiang, PGTex China a jej dcérska spoločnosť Hongfa Vertical and Horizontal, dcérska spoločnosť CPIC, Hongfa New Materials, a spoločnosť Zhuhai Zhubo Glass, Jiangsu Juding, spoločnosť Sinoma a jej dcérske spoločnosti skupina Lianyungang Zhongfu Lianzhong Composite Materials Co., Ltd., Zhongfu Lianzhong (Jiuquan) Composite Materials Co., Ltd., Zhongfu Lianzhong (Anyang) Composite Materials Co., Ltd., Zhongfu Lianzhong (Yuxi) Composite Materials Co., Ltd., Taishan Fiberglass Co., Ltd., Taishan Fiberglass Zoucheng Co., Ltd., Taishan Fiberglass Zibo Co., Ltd., Sinoma Science & Technology (Suzhou) Co., Ltd., Sinoma Science & Technology (Chengdu) Co., Ltd., Sinoma Science & Technology (Jiujiang) Co., Ltd., Nanjing Fiberglass Research and Design Institute Co., Ltd. a Jiangsu Hengzhou Special Glass Fiber Materials Co., Ltd.

(141)

Žiadateľ predložil dôkazy o tom, že viacerí výrobcovia textílií zo sklenených vlákien túto schému zjavne stále využívajú. V roku 2022 zaznamenala spoločnosť CNBM, materská spoločnosť firiem Hengshi China a Taishan Fiberglass, pokles nákladov na daň z príjmov o 68,4 % v dôsledku nárastu počtu spoločností v rámci skupiny, ktoré spĺňajú kritériá pre zaradenie medzi spoločnosti s vyspelými a novými technológiami a na ktoré sa v dôsledku toho vzťahuje nižšia sadzba dane z príjmov (65). Spoločnosť Jushi China vo svojej výročnej správe vysvetľuje, že „ak by zmeny v národnej daňovej politike v budúcnosti viedli k tomu, že spoločnosť nebude môcť byť uznaná za podnik s vyspelými technológiami alebo nebude môcť získať nové vládne dotácie, bude to mať výrazný vplyv na prevádzkové výsledky spoločnosti“ (66).

(142)

Ani čínska vláda, ani žiadny vyvážajúci výrobca neposkytli žiadne dôkazy, ktorými by sa preukazovalo, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien v Číne by už nemalo mať výhody z týchto privilégií týkajúcich sa dane z príjmov podnikov, alebo že sa zmenil legislatívny rámec predstavujúci príslušný právny základ.

(143)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že tieto privilégiá týkajúce sa dane z príjmov podnikov sa považovali za špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotný právny predpis obmedzuje uplatnenie tejto schémy len na podniky, ktoré pôsobia v určitých prioritných oblastiach vyspelých technológií, ktoré určuje štát, ako sú napríklad niektoré kľúčové technológie v rámci odvetvia textílií zo sklenených vlákien.

(144)

Keďže neexistovali žiadne dôkazy o opaku, Komisia dospela k záveru, že tieto privilégiá týkajúce sa dane z príjmov podnikov sú špecifické z tých istých dôvodov.

(145)

Keďže čínski výrobcovia a čínska vláda nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška privilégií týkajúcich sa dane z príjmov podnikov získaných počas obdobia revízneho prešetrovania.

(146)

Na základe dostupných dôkazov však Komisia mohla dospieť k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa odvetviu výroby textílií zo sklenených vlákien naďalej poskytovali privilégiá týkajúce sa dane z príjmov podnikov určené pre podniky s vyspelými a novými technológiami v súlade s politikou stanovenou v osobitných plánoch a smerniciach týkajúcich sa odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien.

(147)

Na základe uvedených úvah a bez akéhokoľvek argumentu o opaku Komisia dospela k záveru, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien v Číne naďalej využívalo subvencie vo forme opísaných druhov privilégií týkajúcich sa dane z príjmov podnikov. Vzhľadom na existenciu finančných príspevkov, na poskytovanú výhodu a na špecifickosť sa tieto programy subvencovania naďalej považujú za napadnuteľné.

(148)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že výdavky na výskum a vývoj vzniknuté v dôsledku vývoja nových technológií, nových výrobkov a nových zručností, ktoré netvoria nehmotný majetok a účtujú sa do ziskov a strát aktuálneho obdobia, sa odpočítavajú v plnej miere vzhľadom na súčasnú situáciu a následne sa odpočítavajú ešte raz vo výške 50 %. Ak tieto výdavky na výskum a vývoj predstavujú nehmotný majetok, sú predmetom odpisovania na základe 150 % nákladov na nehmotný majetok.

(149)

Právnym základom programu je článok 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov podnikov v spojení s článkom 95 nariadení o vykonávaní čínskeho zákona o dani z príjmov podnikov (ďalej len „vykonávacie nariadenia k dani z príjmov podnikov“), vykonávacími predpismi k čínskemu zákonu o dani z príjmov podnikov a týmito oznámeniami:

(150)

Ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien naďalej patrí medzi výrazne podporované odvetvia, pričom pri viacerých prešetrovaniach Komisie sa preukázalo, že podporované čínske odvetvia majú výhody z týchto schém subvencovania (67). Okrem toho žiadateľ poukazuje na to, že podľa politiky preferenčných dotácií v oblasti masového podnikania a inovácií sú daňové úľavy na výskum a vývoj jednou z 83 dotácií dostupných pre dôležité odvetvia (68).

(151)

Žiadateľ tiež predložil dôkazy o tom, že výrobcovia textílií zo sklenených vlákien naďalej investujú do svojich výskumných spôsobilostí a tímov zaoberajúcich sa výskumom a vývojom v rámci svojich organizácií (69). Ako konkrétny príklad možno uviesť spoločnosť Jiangsu Changhai, ktorá v rokoch 2021 až 2022 zvýšila svoje výdavky na výskum a vývoj takmer o 26 %, vďaka čomu by v roku 2023 mala nárok na daňové úľavy vo výške 150 % týchto výdavkov na výskum a vývoj. To znamená, že spoločnosť Jiangsu Changhai mohla znížiť svoj zdaniteľný príjem o 197 miliónov jüanov vďaka výdavkom na výskum a vývoj, čo predstavuje 7,52 % jej tržieb za rok 2023 vo výške 2,6 miliardy jüanov.

(152)

Ani čínska vláda, ani žiadny vyvážajúci výrobca neposkytli žiadne dôkazy, ktorými by sa preukazovalo, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien v Číne by už nemalo mať výhody z týchto privilégií týkajúcich sa dane z príjmov podnikov, alebo že sa zmenil legislatívny rámec predstavujúci príslušný právny základ.

(153)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že táto kompenzácia dane z príjmov podnikov sa považovala za špecifickú v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotný právny predpis obmedzuje uplatnenie tohto opatrenia len na podniky, ktoré vynakladajú výdavky na výskum a vývoj v určitých prioritných oblastiach vyspelých technológií určených štátom, ako je napríklad odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien.

(154)

Keďže neexistovali žiadne dôkazy o opaku, Komisia dospela k záveru, že táto kompenzácia dane z príjmov podnikov je špecifická z tých istých dôvodov.

(155)

Keďže čínski výrobcovia a čínska vláda nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška kompenzácie dane z príjmov podnikov získanej počas obdobia revízneho prešetrovania.

(156)

Na základe dostupných dôkazov však Komisia mohla dospieť k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa odvetviu textílií zo sklenených vlákien naďalej poskytovala kompenzácia dane z príjmov podnikov v súlade s politikou stanovenou v osobitných plánoch a smerniciach týkajúcich sa odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien.

(157)

Na základe uvedených úvah a bez akéhokoľvek argumentu o opaku Komisia dospela k záveru, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien v Číne naďalej využívalo subvencie vo forme opísaných druhov kompenzácie dane z príjmov podnikov. Vzhľadom na existenciu finančných príspevkov, na poskytovanú výhodu a na špecifickosť sa tieto programy subvencovania naďalej považujú za napadnuteľné.

(158)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že zákon o dani z príjmov podnikov umožňuje preferencie v oblasti dane z príjmu pre podniky zapojené do priemyselných odvetví alebo projektov, ktorých rozvoj štát osobitne podporuje a podnecuje, a najmä je oslobodený od dane z kapitálových investícií, ako sú dividendy a bonusy, medzi oprávnenými rezidenčnými podnikmi.

(159)

Právnym základom tohto programu je článok 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov podnikov a vykonávacie predpisy k zákonu o dani z príjmov podnikov. Komisii neboli doručené žiadne dôkazy, ktorými by sa preukazovalo, že by sa schéma subvencovania počas obdobia revízneho prešetrovania neuplatňovala alebo že by sa zmenili právne ustanovenia, ktoré ju upravujú. Na základe dostupných dôkazov a skutočností Komisia dospela k záveru, že právny základ zostáva nezmenený.

(160)

Žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti poskytol dôkazy o tom, že niektorí výrobcovia textílií zo sklenených vlákien v Číne sú veľké podnikateľské skupiny zložené z viacerých čínskych spoločností a právnických osôb, a preto by boli oprávnení naďalej využívať túto schému subvencovania. Skupina Yuntianhua a jej dcérska spoločnosť CPIC, skupina CNBM a jej dcérske spoločnosti Zhenshi Holding, Sinoma, Jushi China a Taishan Fiberglass, ako aj spoločnosť Jiangsu Changhai a jej dcérske spoločnosti sú založené podľa čínskeho práva a/alebo majú miesto skutočného vedenia v Číne. Sú súčasťou veľkých korporátnych skupín, ktoré tvoria viaceré spoločnosti a právnické osoby v Číne.

(161)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že toto oslobodenie od dane je špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotný právny predpis obmedzuje uplatnenie tohto oslobodenia od dane len na podniky, ktoré sú kvalifikované ako rezidenčné podniky, ktoré majú významnú podporu od štátu a ktorých vývoj je podporovaný štátom.

(162)

Keďže neexistovali žiadne dôkazy o opaku, Komisia dospela k záveru, že toto oslobodenie od dane je špecifické z tých istých dôvodov.

(163)

Výhoda pre príjemcov v rámci tejto schémy by sa rovnala daňovej úspore. Keďže čínski výrobcovia a čínska vláda nevyplnili dotazníky, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška kompenzácie dane z príjmov podnikov získanej počas obdobia revízneho prešetrovania.

(164)

Na základe dostupných dôkazov však Komisia mohla dospieť k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa odvetviu textílií zo sklenených vlákien naďalej poskytovala kompenzácia dane z príjmov podnikov v súlade s politikou stanovenou v osobitných plánoch a smerniciach týkajúcich sa odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien.

(165)

Na základe uvedených úvah a bez akéhokoľvek argumentu o opaku Komisia dospela k záveru, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien v Číne naďalej využívalo subvencie vo forme opísaného oslobodenia od dane z príjmu. Vzhľadom na existenciu finančných príspevkov, na poskytovanú výhodu a na špecifickosť sa tieto programy subvencovania naďalej považujú za napadnuteľné.

(166)

Podľa čínskeho práva organizácia alebo jednotlivec využívajúci pozemok v mestách, provinčných a správnych obciach, ako aj v priemyselných a ťažobných okresoch bežne platia daň za užívanie mestských pozemkov. Daň z užívania pozemkov vyberajú miestne daňové orgány na mieste, kde sa pozemok užíva. Určité kategórie pozemkov, napríklad pozemky získané z mora, pozemky určené na používanie vládnymi inštitúciami, pozemky pre organizácie občanov a vojenské útvary na vlastné použitie, pozemky používané inštitúciami financovanými z vládnych príspevkov ministerstva financií, pozemky používané náboženskými chrámami, verejné parky a verejné historické a vyhliadkové miesta, ulice, cesty, verejné námestia, trávniky a iné mestské verejné pozemky, sú oslobodené od dane z užívania pozemkov.

(167)

Právnym základom tohto programu sú:

(168)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že spoločnosť CNBM využívala vrátenia platieb dane z užívania pozemkov, ktoré jej priznal miestny pozemkový úrad, hoci sa na ne nevzťahovala žiadna z kategórií na oslobodenie, ktoré sú stanovené v uvedených vnútroštátnych právnych predpisoch (70).

(169)

Sťažovateľ poukázal na to, že v skutočnosti nejde o ojedinelý prípad. V niekoľkých ďalších prešetrovaniach Komisia tiež zistila, že čínske spoločnosti mali výhody z tejto schémy, hoci nepatrili do žiadnej z kategórií, na ktoré sa vzťahuje výnimka (71). V rámci nedávnych prešetrovaní Komisia zistila, že spoločnosti majú výhody zo zníženia dane z využívania pozemkov o 50 % až 60 % a dokonca až o 100 % (v rámci opatrení čínskej vlády súvisiacich s pandémiou COVID-19) (72).

(170)

Žiadateľ preto tvrdil, že je nepravdepodobné, že by sa takéto praktiky v období revízneho prešetrovania prestali uplatňovať. Práve naopak, ako bolo vysvetlené, zníženia dane z využívania pozemkov boli v súvislosti s pandémiou COVID ďalej predĺžené.

(171)

Vzhľadom na to, že neexistujú dôkazy o tom, že by skupina CNBM prestala dostávať tieto vrátenia daní z využívania pozemkov od miestneho pozemkového úradu, Komisia na základe dostupných skutočností dospela k záveru, že aspoň spoločnosť CNBM tieto výhody naďalej využívala.

(172)

V pôvodnom prešetrovaní sa dospelo k záveru, že na pozemok užívaný spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, ktorý bol oslobodený od dane za užívanie pozemkov, sa nevzťahuje žiadna z kategórií pozemkov, ktoré sú zo zákona oslobodené od dane za užívanie pozemkov. Preto nie je možné dospieť k záveru, že títo vyvážajúci výrobcovia splnili ktorékoľvek z kritérií stanovených nariadeniami o dani za užívanie pozemkov. Opatrenie, ktorým sa títo vyvážajúci výrobcovia oslobodzujú od dane za užívanie pozemkov, je preto špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

(173)

Keďže neexistovali žiadne dôkazy o opaku, Komisia dospela k záveru, že toto oslobodenie od dane je špecifické z tých istých dôvodov.

(174)

Výhoda pre príjemcov v rámci tejto schémy by sa rovnala vráteniu zaplatenej dane z využívania pozemkov. Keďže čínski výrobcovia a čínska vláda nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška kompenzácie dane z príjmov podnikov získanej počas obdobia revízneho prešetrovania.

(175)

Na základe dostupných dôkazov však Komisia mohla dospieť k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa odvetviu textílií zo sklenených vlákien naďalej poskytovala kompenzácia dane z príjmov podnikov v súlade s politikou stanovenou v osobitných plánoch a smerniciach týkajúcich sa odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien.

(176)

Na základe uvedených úvah a bez akéhokoľvek argumentu o opaku Komisia dospela k záveru, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien v Číne naďalej využívalo subvencie vo forme opísaného vrátenia dane. Vzhľadom na existenciu finančných príspevkov, na poskytovanú výhodu a na špecifickosť sa tieto programy subvencovania naďalej považujú za napadnuteľné.

(177)

Žiadateľ tvrdil, že čínski vyvážajúci výrobcovia naďalej získavali výhody vo forme dodávok tovaru a služieb za nižšiu než primeranú odplatu.

(178)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia stanovila, že vzhľadom na to, že skupiny spoločností, ktoré boli predmetom prešetrovania, boli vertikálne integrované, zahrnie do prešetrovania aj hlavných dodávateľov surovín. Preto boli subvencie získané na úrovni týchto prepojených dodávateľov zahrnuté do výpočtov pre každú schému subvencovania. V súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa však nenašli dostatočné dôkazy, ktorými by odôvodnila tvrdenie o poskytnutí tovaru za nižšiu než primeranú odplatu pre neprepojených dodávateľov výrobcom textílií zo sklenených vlákien.

(179)

Komisia preto nepovažovala za potrebné túto schému preskúmať.

(180)

Všetky pozemky v Číne vlastní buď štát, alebo sú v kolektívnom vlastníctve (ktoré tvoria obce alebo správne oblasti) predtým, ako možno vlastnícke právo alebo vlastnícky nárok na pozemok patentovať alebo ho udeliť podnikovým alebo individuálnym vlastníkom. Všetky pozemky v mestských oblastiach vlastní štát a všetky pozemky vo vidieckych oblastiach vlastnia obce alebo ich správne oblasti.

(181)

Podľa čínskeho ústavného práva a pozemkového práva si však spoločnosti alebo jednotlivci môžu kúpiť „práva na užívanie pozemkov“. V prípade priemyselných pozemkov je bežné obdobie prenájmu 50 rokov a je obnoviteľné na ďalších 50 rokov. Okrem toho obsahujú relevantné pravidlá týkajúce sa poskytovania práv na využívanie pozemkov aj tieto dokumenty:

(182)

Podľa článku 10 predpisu o udeľovaní práva na užívanie stavebných pozemkov vo vlastníctve štátu prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk, dražby a súťažného konania miestne úrady stanovujú ceny podľa systému oceňovania mestských pozemkov, ktorý sa aktualizuje len každé tri roky, a podľa priemyselnej politiky vlády.

(183)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, ceny platené za práva na užívanie pozemkov v Číne nezodpovedajú trhovej cene, ktorú určuje ponuka a dopyt na voľnom trhu, keďže sa zistilo, že systém aukcií bol nejasný, netransparentný a v praxi nefungoval, pričom ceny svojvoľne nastavovali orgány. Ako bolo spomenuté, namiesto toho orgány stanovujú ceny podľa systému oceňovania mestských pozemkov, ktorý okrem iných kritérií vyžaduje, aby pri stanovovaní ceny priemyselných pozemkov zvážili okrem iných kritérií aj priemyselnú politiku.

(184)

V pôvodnom prešetrovaní sa tiež zistilo, že väčšina vývozcov zaradených do vzorky získala práva na užívanie pozemkov prostredníctvom priameho pridelenia za dohodnuté ceny, a nie na základe konkurenčného ponukového konania. V prípadoch, keď sa ponukové konanie skutočne uskutočnilo, zúčastnil sa na ňom len jeden záujemca a konečná cena bola rovnaká ako vyvolávacia cena. Nepodarilo sa preukázať, že počiatočná cena bola stanovená nezávisle a zodpovedala trhovej hodnote práva na využívanie pozemkov. Okrem toho niektoré spoločnosti po nákupe práv na využívanie pozemkov dostali od miestnych orgánov náhrady, zatiaľ čo iným (napr. skupine CNBM) bolo povolené odložiť platby o niekoľko rokov po začatí využívania pozemkov.

(185)

Počas obdobia revízneho prešetrovania zostal právny rámec upravujúci poskytovanie práv na využívanie pozemkov v Číne nezmenený. Okrem toho Komisia v nedávnych antisubvenčných prešetrovaniach zistila, že podporované odvetvia, medzi ktoré patrí aj odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien, naďalej získavajú práva na užívanie pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu (73).

(186)

Vzhľadom na to, že neexistujú dôkazy, ktoré by svedčili o opaku, Komisia dospela k záveru, že výrobcovia textílií zo sklenených vlákien v Číne naďalej využívajú subvencie vo forme práv na užívanie pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu, čím poskytujú výhodu prijímajúcim spoločnostiam.

(187)

Ako sa uvádza v odôvodnení 183, v cene práv na užívanie pozemkov stanovenej miestnymi orgánmi sa musí zohľadňovať priemyselná politika vlády. Ako bolo opísané, v tejto priemyselnej politike sa pritom odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien uvádza ako podporované odvetvie. V rozhodnutí č. 40 navyše Štátna rada od verejných orgánov požaduje, aby zabezpečovali poskytovanie pozemkov podporovaným odvetviam. V článku 18 rozhodnutia č. 40 sa objasňuje, že odvetvia, ktoré sú „obmedzené“, nebudú mať prístup k právam na užívanie pozemkov.

(188)

Z toho možno vyvodiť, že subvencia je špecifická podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, pretože preferenčné poskytovanie pozemkov je obmedzené na spoločnosti patriace do určitého odvetvia, v tomto prípade odvetvia textílií zo sklenených vlákien, a vládne postupy v tejto oblasti sú nejasné a netransparentné.

(189)

Výhoda pre príjemcov v rámci tejto schémy sa rovná rozdielu medzi trhovou cenou, ktorú by zaplatili za práva na užívanie pozemkov, a cenou, ktorú skutočne zaplatili. Keďže čínski výrobcovia a čínska vláda nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška finančného príspevku získaného počas obdobia revízneho prešetrovania.

(190)

Na základe dostupných dôkazov však Komisia mohla dospieť k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa pozemky naďalej poskytovali vyvážajúcim výrobcom za nižšiu než primeranú odplatu, v súlade s politikou stanovenou v osobitných plánoch a smerniciach týkajúcich sa odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien.

(191)

Na základe uvedených úvah a vzhľadom na absenciu tvrdení o opaku Komisia dospela k záveru, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien v Číne naďalej získava pozemky za nižšiu než primeranú odplatu. Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, na poskytovanú výhodu a na špecifickosť sa tieto programy subvencovania naďalej považujú za napadnuteľné.

(192)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že určití kľúčoví veľkí priemyselní používatelia elektrickej energie môžu nakupovať elektrickú energiu priamo od výrobcov elektrickej energie namiesto nákupu zo siete, a to buď podpísaním dohôd o priamom nákupe, alebo kvalifikáciou na účasť na „trhovo orientovanom systéme obchodovania s elektrickou energiou“. Niektorí z výrobcov textílií zo sklenených vlákien, ktorí boli zaradení do vzorky v pôvodnom prešetrovaní, takúto výhodu využívali. Pre väčšinu prešetrovaných spoločností boli ceny získané prostredníctvom takýchto zmlúv/systému obchodovania nižšie ako ceny stanovené na provinčnej úrovni pre veľkých priemyselných klientov.

(193)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že možnosť uzavrieť takéto priame zmluvy alebo byť kvalifikovaný na účasť v „trhovo orientovanom systéme obchodovania s elektrickou energiou“ nie je otvorená pre všetkých veľkých priemyselných spotrebiteľov. Na vnútroštátnej úrovni sa v stanoviskách Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a Štátnej rady o ďalšom prehlbovaní reformy energetickej sústavy uvádza, že „podniky, ktoré nie sú v súlade s národnou priemyselnou politikou a ktorých výrobky a procesy sú vylúčené, by sa nemali zúčastňovať na priamych transakciách“ (74).

(194)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že v právnych predpisoch sa stanovuje selektívne uplatňovanie priamych transakcií na trhu s elektrickou energiou na určité priemyselné odvetvia, ako je odvetvie stavebného materiálu a odvetvia s vyspelou technológiou. Toto selektívne uplatňovanie má za následok to, že štát uplatnil na spoločnosti z týchto odvetví lacnejšie ceny elektrickej energie (75).

(195)

Príslušný právny rámec zostáva v období revízneho prešetrovania nezmenený a tvorí ho:

(196)

Počas konzultácií pred začatím konania čínska vláda argumentovala, že čínsky energetický systém prešiel zásadnými trhovo orientovanými reformami a že pri nedávnych prešetrovaniach Komisie sa tieto programy za subvencie neoznačili. Čínska vláda však ďalej nespolupracovala pri prešetrovaní a nepredložila žiadne ďalšie dôkazy na podporu tohto tvrdenia, ani nepreukázala, o aké legislatívne zmeny by mohlo ísť.

(197)

Keďže neexistovali žiadne dôkazy o opaku, Komisia dospela k záveru, že schéma subvencovania sa naďalej uplatňuje rovnakým spôsobom, pričom vybraným výrobcom textílií zo sklenených vlákien poskytuje možnosť uzatvárať priame nákupné zmluvy alebo splniť podmienky na účasť v „trhovo orientovanom systéme obchodovania s elektrickou energiou“ a využívať elektrinu za znížené ceny.

(198)

V pôvodnom prešetrovaní sa dospelo k záveru, že táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotným právnym predpisom sa obmedzuje uplatnenie tejto schémy len na podniky, ktoré dodržiavajú určité ciele priemyselnej politiky stanovené štátom a ktorých výrobky alebo proces neboli vyradené ako neoprávnené.

(199)

Keďže neexistovali žiadne dôkazy o opaku, Komisia dospela k záveru, že táto subvencia je špecifická z tých istých dôvodov.

(200)

Výhoda pre príjemcov sa rovná úspore ceny za elektrinu, keďže elektrina bola poskytovaná za sadzby nižšie ako bežná cena v rozvodnej sieti, ktorú platili iní veľkí priemyselní odberatelia, ktorí nemôžu využívať priamu dodávku.

(201)

Keďže čínski výrobcovia a čínska vláda nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška finančného príspevku získaného v rámci tejto schémy počas obdobia revízneho prešetrovania.

(202)

Na základe dostupných dôkazov však Komisia mohla dospieť k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa elektrina naďalej poskytovala odvetviu výroby textílií zo sklenených vlákien za nižšiu než primeranú odplatu, v súlade s politikou stanovenou v osobitných plánoch a smerniciach týkajúcich sa odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien.

(203)

Na základe uvedených úvah a bez akéhokoľvek argumentu o opaku Komisia dospela k záveru, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien v Číne naďalej využívalo subvencie vo forme opísaného poskytovania elektriny za nižšiu než primeranú odplatu. Vzhľadom na existenciu finančných príspevkov, na poskytovanú výhodu a na špecifickosť sa tento subvenčný program naďalej považuje za napadnuteľný.

(204)

Na základe informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, zázname o dostatočnosti dôkazov, oznámení o začatí konania a v dotazníku Komisie vyplnenom čínskou vládou prešetrilo údajné subvencovanie prostredníctvom týchto subvencií od egyptskej vlády:

(205)

Údajné poskytovanie subvencií v Egypte sa týka dvoch prepojených podnikov: Jushi Egypt Fiberglass Industry S.A.E (ďalej len „Jushi Egypt“) a Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics S.A.E (ďalej len „Hengshi Egypt“). Materské spoločnosti oboch spoločností majú sídlo v Číne a sú súčasťou skupiny CNBM, ktorú v konečnom dôsledku kontroluje Komisia Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“) (76). Egyptská vláda potvrdila, že títo dvaja výrobcovia sú naďalej jedinými výrobcami textílií zo sklenených vlákien v Egypte.

(206)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že subvencie vo forme ušlých alebo nevybraných štátnych príjmov, ktoré sú inak splatné, a vo forme poskytnutia pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu [podľa písmen d), e), f) a g)] poskytovala egyptská vláda priamo spoločnostiam Jushi Egypt a/alebo Hengshi Egypt (77). Zistilo sa však, že čínska vláda realizuje priame prevody finančných prostriedkov prostredníctvom bánk, ktoré sú vo vlastníctve štátu alebo inak riadené štátom (78). V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že egyptská vláda tieto subvencie uznala a prijala, a preto boli pripísané egyptskej vláde ako jej vlastné subvencie. Egyptská vláda bola preto v súvislosti s týmito subvenciami považovaná za orgán poskytujúci subvenciu na účely článku 4 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia (79). V žiadosti o revízne prešetrovanie sa uvádzalo, že uvedené subvencie pokračovali rovnakým spôsobom.

(207)

Ako už bolo uvedené v bode 3.1, čínska vláda pri prešetrovaní nespolupracovala a konkrétne dotazníky určené EXIM banke a spoločnosti Sinosure vyplnené neboli.

(208)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 19 a 21, spoločnosti Jushi Egypt a Henghsi Egypt takisto pri prešetrovaní nespolupracovali a dotazník nevyplnili. V súlade s tým Komisia verbálnou nótou z 18. marca 2026 o tejto skutočnosti informovala egyptskú vládu a zdôraznila, že má v úmysle uplatniť článok 28 základného nariadenia a svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach týkajúcich sa vyvážajúcich výrobcovia, a vyzvala ju, aby sa k tomu vyjadrila. K tejto téme neboli doručené žiadne pripomienky.

(209)

Egyptská vláda naopak pri prešetrovaní spolupracovala a zaslala vyplnený dotazník. Dotazník pre egyptskú vládu obsahoval aj osobitný dotazník pre spoločnosť TEDA Egypt Investment Co. (ďalej len „TEDA Egypt“). Egyptská vláda pôvodne nepredložila osobitný vyplnený dotazník za spoločnosť TEDA Egypt. Predložila ho až po overovaní na mieste. Komisia sa preto rozhodla použiť dostupné skutočnosti.

(210)

Overovanie na mieste sa uskutočnilo aj v priestoroch týchto egyptských štátnych orgánov:

(211)

Komisia však dospela k záveru, že ani po overení nedostala úplné vysvetlenia k niektorým otázkam, ktoré boli položené počas prešetrovania, a že egyptská vláda nepredložila niektoré požadované dokumenty. Navyše hoci bola návšteva spoločnosti TEDA Egypt pôvodne naplánovaná ako overovanie na mieste, spoločnosť TEDA Egypt nakoniec odmietla stretnúť sa s tímom Komisie.

(212)

V súlade s tým Komisia 18. marca 2026 informovala egyptskú vládu o tejto skutočnosti prostredníctvom verbálnej nóty, v ktorej zdôraznila, že má v úmysle uplatniť článok 28 základného nariadenia v súvislosti s otázkami, ktoré neboli úplne objasnené.

(213)

Egyptská vláda namietala proti uplatneniu článku 28 základného nariadenia s argumentom, že by malo ísť o výnimočné opatrenie, pri ktorom je potrebné preukázať, že dotknutá strana úmyselne odmietla poskytnúť prístup k potrebným informáciám alebo výrazne bránila prešetrovaniu. Egyptská vláda zdôraznila, že počas prešetrovania náležite spolupracovala a že akékoľvek ťažkosti spojené s poskytnutím všetkých požadovaných údajov vyplývali z vecnej alebo právnej nemožnosti tieto informácie poskytnúť, a nie zo snahy zatajiť ich.

(214)

Egyptská vláda ďalej zdôraznila, že odvolanie sa na článok 28 základného nariadenia nemožno použiť ako represívny nástroj zameraný na potrestanie zainteresovanej strany. Jediným účelom využitia dostupných skutočností podľa tohto ustanovenia je skôr umožniť Komisii pokračovať v prešetrovaní aj napriek absencii určitých údajov.

(215)

Na záver egyptská vláda zdôraznila, že Komisia neposkytla dostatočné odôvodnenie na úplné zamietnutie skutočných údajov, ako sa to vyžaduje v článku 28 ods. 4 základného nariadenia.

(216)

V tejto súvislosti Komisia objasnila, že, ako bolo uvedené vo verbálnej nóte z 18. marca 2026 a v ďalšej komunikácii s egyptskou vládou, Komisia ocenila úsilie a dôslednosť, s akými s ňou egyptská vláda spolupracovala, ako aj skutočnosť, že poskytla väčšinu požadovaných vysvetlení a dokumentov. Ako bolo vysvetlené vo verbálnej nóte, Komisia nemala v úmysle úplne odmietnuť všetky poskytnuté údaje. Cieľom verbálnej nóty bolo naopak informovať egyptskú vládu, že Komisia má v úmysle vychádzať z dostupných skutočností iba v súvislosti s obmedzeným počtom otázok, ktoré neboli úplne objasnené, a to práve s cieľom umožniť Komisii pokračovať v prešetrovaní aj napriek tomu, že jej určité údaje neboli poskytnuté.

(217)

V tejto súvislosti Komisia zdôraznila, že verbálna nóta neznamenala pokus o utajenie informácií. V každom prípade je irelevantné, či by boli určité informácie a/alebo dokumenty úmyselne zatajené, alebo či by ich nebolo možné poskytnúť z technických, vecných či právnych dôvodov. Zoznam chýbajúcich informácií, ktorý bol priložený k verbálnej nóte, predstavoval konštatovanie skutočností bez hodnotiaceho súdu, v ktorom bolo uvedené, ktoré dokumenty boli vyžiadané, ale neboli doručené, a ktoré vysvetlenia Komisia považovala za neúplné, čím sa odôvodňovalo čiastočné uplatnenie dostupných skutočností obmedzené práve na tieto body. Konkrétne prvky, pri ktorých sa Komisia opierala o dostupné skutočnosti, sú podrobne uvedené v príslušných častiach analýzy uvedenej ďalej v texte.

(218)

Spoločnosti Jushi Egypt and Henghsi Egypt majú sídlo v Čínsko-egyptskej suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce (ďalej len „zóna SETC“). Zóna sa rozprestiera na ploche 7,34 km2 a delí sa na východiskovú oblasť s rozlohou 1,34 km2 a na rozšírenú oblasť s rozlohou 6 km2.

(219)

Z pôvodného prešetrovania vyplynulo, že túto osobitnú hospodársku zónu vytvorili spoločne Čína a Egypt. Právne a skutkové pozadie vytvorenia zóny SETC bolo opísané v odôvodneniach 647 – 669 pôvodného prešetrovania.

(220)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, spolupráca pri vytváraní zóny SETC začala v 90. rokoch 20. storočia, pričom egyptská vláda sa snažila čerpať zo skúseností Číny s rozvojom osobitných hospodárskych zón s cieľom zriadiť podobnú zónu v Egypte. V roku 1997 podpísali premiéri Číny a Egypta memorandum o porozumení, v ktorom sa obe krajiny „dohodli na spolupráci pri rozvoji zóny voľného obchodu na severe Suezského zálivu“. Čínska štátom vlastnená spoločnosť Tianjin Teda Investment Holding Co., Ltd. (ďalej len „Tianjin TEDA“) a niekoľko egyptských štátom vlastnených spoločností založili spoločný podnik Egypt China Joint Venture Company (ďalej len „ECJV“), ktorý mal na starosti počiatočný rozvoj zóny, pričom egyptská strana vlastní v spoločnosti ECJV 90-percentný podiel. Pozemok bol na spoločnosť ECJV prevedený v roku 1998, avšak práce sa na niekoľko rokov zastavili. V roku 2002 bola širšia oblasť, v ktorej sa nachádza zóna SETC, vyhlásená za osobitnú hospodársku zónu, čím sa na zónu SETC začali vzťahovať ustanovenia zákona č. 83/2002 o hospodárskych zónach osobitného charakteru (ďalej len „zákon č. 83/2002“).

(221)

Nový podnet pre rozvoj vznikol v roku 2006, keď Čína začala presadzovať svoju politiku „Go Global“, ktorej cieľom bolo podporiť investície čínskych spoločností v zahraničí, čo viedlo ministerstvo obchodu (MOFCOM) k návrhu na zriadenie takzvaných „zón zahraničného obchodu a spolupráce“ a zóna SETC bola vyhlásená za jednu z prvých 18 oficiálne schválených zón tohto druhu. V roku 2007 zorganizovalo MOFCOM verejnú súťaž na výber developerov pre tieto zóny a spoločnosť Tianjin TEDA vyhrala súťaž o zónu SETC.

(222)

V roku 2008 spoločnosť Tianjin TEDA vytvorila spoločný podnik s Čínsko-africkým rozvojovým fondom, pričom zriadila čínsko-africkú spoločnosť China-Africa TEDA Investment Co., Ltd. (ďalej len „China-Africa TEDA“), aby slúžila ako hlavný subjekt na strane Číny pri rozvoji tejto zóny. Spoločnosti China-Africa TEDA a ECJV následne založili novú spoločnosť TEDA Egypt, ktorá má na starosti rozvoj zóny SETC. Ako sa uvádza v odôvodnení 218, pôvodná rozloha tejto zóny bola 1,34 km2 a v roku 2013 bola rozšírená o ďalších 6 km2.

(223)

Ďalší pokrok bol rýchly a do konca roku 2011 bola dokončená všetka infraštruktúra vo východiskovej oblasti. Zóna SETC sa následne ďalej rozvíjala v rámci hlavných stratégií jednotlivých krajín: čínska iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta z roku 2013 a egyptský Plán rozvoja koridoru Suezského prieplavu z roku 2014. V rámci tohto plánu bola zóna SETC v roku 2015 oficiálne začlenená do širšej hospodárskej zóny Suezského prieplavu (ďalej len „zóna Suezského prieplavu“). Celá táto oblasť s rozlohou približne 461 km2 bola od tohto momentu klasifikovaná ako „hospodárska oblasť osobitného charakteru“ v súlade so zákonom č. 83/2002 a jeho novelami.

(224)

Počas štátnej návštevy Si Ťin-pchinga v Egypte v januári 2016 obidve vlády podpísali Dohodu medzi ministerstvom obchodu Čínskej ľudovej republiky a Generálnym úradom hospodárskej zóny Suezského prieplavu Egyptskej arabskej republiky o suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce (ďalej len „dohoda o spolupráci“). Cieľom tejto dohody bolo zakotviť zaužívanú prax a formalizovať čínsko-egyptskú spoluprácu v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta vrátane podpory, ktorú čínska vláda poskytuje spoločnostiam v zahraničí.

(225)

Nakoniec bola v roku 2016 podpísaná aj dohoda o spolupráci medzi egyptskou vládou a čínskou vládou, ktorá slúži ako písomný rámec pre spoluprácu v zóne SETC s cieľom formalizovať túto spoluprácu v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta. V dohode bola zóna SETC výslovne uznaná za čínsku zónu pre zahraničnú hospodársku a obchodnú spoluprácu, ktorá má nárok na príslušnú politickú podporu a pomoc od čínskej vlády. Bol tiež zavedený trojstupňový konzultačný mechanizmus, do ktorého sú zapojené rôzne vládne rezorty oboch krajín s cieľom uľahčiť jeho zavedenie.

(226)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že egyptská vláda schválila poskytovanie zvýhodnenej finančnej podpory výrobcom nachádzajúcim sa v zóne SETC od čínskej vlády v súlade s dohodnutými záväzkami rozvíjať a podporovať hospodárske činnosti v zóne. Komisia teda dospela k záveru, že finančné príspevky čínskych verejných orgánov vo forme preferenčného financovania pre spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt možno pripísať egyptskej vláde ako vláde krajiny pôvodu alebo vývozu podľa článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia (80).

(227)

Počas konzultácií pred začatím konania, ktoré prebehli s egyptskou vládou a čínskou vládou, obe vlády tvrdili, že prešetrovanie takýchto „medzinárodných“ subvencií predstavuje porušenie Dohody organizácie WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (ďalej len „Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach“) a že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Egypt „uznal a prijal“ čínske subvencie. Egyptská vláda tieto tvrdenia opakovala počas celého prešetrovania a tvrdila, že ani v Dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ani v základnom nariadení neexistuje právny základ na to, aby sa egyptskej vláde pripisovala finančná podpora poskytnutá Čínou spoločnostiam Jushi Egypt a Henghsi Egypt.

(228)

V priebehu tohto prešetrovania bola publikovaná správa expertnej skupiny v prípade „Európska únia – vyrovnávacie clá na ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena pochádzajúce z Indonézie“ (DS616). Expertná skupina dospela k záveru, že pripisovanie finančných príspevkov poskytnutých vládou jednej krajiny (čínskymi štátnymi subjektmi) vláde inej krajiny (Indonézie) predstavuje porušenie dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Egyptská vláda tvrdila, že zistenia expertnej skupiny potvrdili jej argumenty týkajúce sa nezákonnosti opísaného pripísania podľa Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a že Komisia by preto mala toto prešetrovanie ukončiť.

(229)

Komisia sa však proti uvedeným zisteniam expertnej skupiny odvolala, pričom konečné rozhodnutie v rámci WTO zatiaľ nebolo vynesené. Zistenia expertnej skupiny vo veci DS616 preto momentálne nepredstavujú relevantný precedens. Zároveň v spojených veciach C-269/23P a C-272/23P (81) v nadväznosti na odvolanie proti pôvodnému nariadeniu, ako aj proti vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2020/870 (82) Súdny dvor rozhodol, že finančný príspevok poskytnutý vládou krajiny A vyvážajúcim subjektom so sídlom v krajine B možno za určitých podmienok skutočne pripísať krajine B.

(230)

Súdny dvor rozhodol, že podľa článkov 2 a 6 základného nariadenia môže mať subvencia formu zahraničnej investície uskutočnenej orgánmi verejnej moci určitej tretej krajiny (krajiny A) do jednej alebo viacerých spoločností so sídlom v inej tretej krajine (krajine B), pokiaľ konanie orgánov krajiny B umožňuje domnievať sa, že priznali tento finančný príspevok týmto spoločnostiam tak, že im ho formálne poskytli alebo im v praxi umožnili mať z neho úžitok (83). Takýto prípad môže nastať najmä vtedy, ak je zavedenie právnych predpisov, prijatie rozhodnutia, udelenie povolenia alebo použitie akéhokoľvek iného opatrenia krajinou B potrebné na to, aby dané spoločnosti mohli na území krajiny B získať finančný príspevok od krajiny A, bez ohľadu na to, či je táto potreba zákonná alebo vyplýva zo skutočnosti, že krajina A v praxi podmienila nárok na tento finančný príspevok týmito právnymi predpismi, rozhodnutím, povolením alebo iným opatrením.

(231)

Ako bolo stanovené v pôvodnom nariadení, čínska vláda a egyptská vláda úzko spolupracovali pri vytváraní zóny SETC ako zóny s osobitnými právnymi a ekonomickými charakteristikami, čo čínskej vláde umožnilo sledovať ciele vonkajšej expanzie svojich priemyselných odvetví v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a politiky podpory zahraničnej expanzie a poskytovať výhody vyplývajúce z týchto iniciatív. Takéto snahy egyptskej vlády o vytvorenie zóny SETC a rozsiahla koordinácia s čínskou vládou v tejto súvislosti jednoznačne predstavujú konanie, z ktorého možno vyvodiť záver, že egyptská vláda poskytla spoločnostiam Jushi Egypt a Hengshi Egypt uvedené finančné príspevky tým, že im v praxi umožnila ich využívať v rámci opísanej spolupráce.

(232)

Hoci sa Komisia pri formulovaní svojich záverov o právnych a skutkových okolnostiach vytvorenia zóny SETC čiastočne opierala o dostupné skutočnosti (84), neboli predložené ani inak prístupné žiadne nové dôkazy, ktorými by sa spochybnil ktorýkoľvek zo záverov dosiahnutých v tejto súvislosti. Komisia preto zastávala názor, že poskytnutie finančnej podpory čínskou vládou spoločnostiam Jushi Egypt a Hengshi Egypt možno na základe dostupných dôkazov pripísať egyptskej vláde.

(233)

Egyptská vláda zopakovala po poskytnutí informácií svoje tvrdenia, že pripísanie akejkoľvek finančnej podpory, ktorú Čína poskytla spoločnostiam Jushi Egypt a Henghsi Egypt, egyptskej vláde je v rozpore s ustanoveniami Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a základným nariadením, ako sa potvrdilo aj vo veci DS616.

(234)

Komisia poukázala na to, že v odôvodneniach 227 až 230 už vysvetlila, že zistenia expertnej skupiny vo veci DS616 nepredstavujú relevantný precedens, keďže Komisia sa voči týmto zisteniam odvolala. Zároveň, ako sa opisuje v tých istých odôvodneniach, Súdny dvor potvrdil, že takéto pripísanie je podľa základného nariadenia možné.

(235)

Keďže neboli predložené žiadne nové argumenty, ktoré by preukazovali opak, Komisia tvrdenia egyptskej vlády zamietla.

(236)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosť Jushi Egypt získala subvencie prostredníctvom poskytnutia preferenčných úverových podmienok od čínskych politických bánk, ktoré pôsobia ako verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) a článku 3 základného nariadenia. Tieto úvery boli poskytnuté jednak priamo spoločnosti Jushi Egypt zo strany China Development Bank (ďalej len „CDB“) a EXIM banky (85), jednak vo forme vnútropodnikových úverov od jej materskej spoločnosti Jushi China (86). V druhom spomínanom prípade namiesto toho, aby spoločnosť Jushi Egypt získavala úvery priamo od čínskych bánk, získala spoločnosť Jushi China preferenčné financovanie z týchto inštitúcií a potom výhody týchto úverov preniesla na svoje výrobné činnosti v Egypte (Jushi Egypt).

(237)

Vzhľadom na to, že čínska vláda, žiadna zo štátom vlastnených bánk v Číne, pre ktoré Komisia zaslala čínskej vláde osobitné dotazníky, ani žiadny z vyvážajúcich výrobcov v Číne alebo v Egypte nespolupracovali, sa Komisia v tomto prešetrovaní pri posudzovaní, či egyptskí vyvážajúci výrobcovia naďalej využívajú poskytovanie zvýhodnených úverov, opierala o dostupné skutočnosti.

(238)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 56 až 69, Komisia dospela k záveru, že banky vo vlastníctve štátu pri výkone vládnych funkcií v súvislosti s odvetvím výroby sklenených vlákien, najmä EXIM banka, plnia špecifické ciele verejnej politiky, čím teda konajú ako verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia. Aj keby sa nepovažovali za verejné orgány, Komisia zistila, že uvedené banky, ako aj banky v súkromnom vlastníctve by sa považovali za orgány poverené a riadené čínskou vládou v záujme vykonávania funkcií, ktoré by za normálnych okolností plnila vláda, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(239)

Na úvery poskytnuté bankami EXIM a CDB spoločnosti Jushi Egypt sa vzťahujú aj ďalšie právne súvislosti, ktoré boli zistené už v pôvodnom prešetrovaní (87).

(240)

China-Africa TEDA a EXIM podpísali 6. novembra 2009 memorandum o porozumení, v ktorom predložili plán opatrení v celkovej sume do 6 miliárd jüanov na vykonávanie celkovej strategickej spolupráce v zahraničných zónach obchodnej a hospodárskej spolupráce.

(241)

Dňa 7. novembra 2009 podpísalo šesť afrických zón obchodnej a hospodárskej spolupráce, medzi ktorými je zóna SETC, dohodu o spoločnom stretnutí medzi čínskymi zahraničnými (africkými) zónami hospodárskej a obchodnej spolupráce a Čínsko-africkým rozvojovým fondom (ďalej len „CADF“), dcérskou spoločnosťou CDB.

(242)

Okrem toho v roku 2013 ministerstvo obchodu vydalo Oznámenie o aspektoch týkajúcich sa podpory China Development Bank pri zakladaní a rozvoji zahraničných zón hospodárskej a obchodnej spolupráce. Podľa tohto oznámenia budú ministerstvo obchodu a banka CDB „poskytovať politickú podporu pre investície a financovanie podnikov a podnikov vstupujúcich do zóny v oprávnených zónach spolupráce“. Banka CDB „objasní základné podmienky pre prioritné financovanie v zóne spolupráce v súlade s požiadavkami ministerstva obchodu a ministerstva financií“ a „selektívne podporí projekty vo výstavbe a projekty spolupráce, ktorým ministerstvo obchodu venovalo veľkú pozornosť s hostiteľskými vládami zóny spolupráce“.

(243)

Okrem toho v článku 4 dohody o spolupráci podpísanej medzi Čínou a Egyptom z roku 2016 sa uvádza, že „čínska vláda identifikuje zónu spolupráce ako čínsku zahraničnú zónu hospodárskej a obchodnej spolupráce. Zóna spolupráce… má nárok na príslušnú politickú podporu a zjednodušenia, ktoré poskytuje čínska vláda pre zahraničné zóny hospodárskej a obchodnej spolupráce.“ Čínska vláda okrem toho v súlade s článkom 5 podporuje zónu spolupráce aj tým, že „nabáda príslušné finančné inštitúcie, aby poskytli prostriedky na financovanie […] investičných projektov nachádzajúcich sa v zóne spolupráce za predpokladu, že sú splnené podmienky na poskytovanie úveru a požiadavky na využitie úveru.“

(244)

Okrem toho v článku 2 bode IV Dohody o spolupráci týkajúcom sa zriadenia riadiaceho výboru pre Čínsko-egyptskú suezskú zónu hospodárskej a obchodnej spolupráce, ktorý vykonáva uvedenú dohodu, sa ďalej spresňuje, že zriadený riadiaci výbor „sa bude čo najviac usilovať o plynulé vykonávanie všetkých stimulačných politík podľa čínskych a egyptských zákonov a iných právnych predpisov“ a v článku 2 bode V sa dopĺňa, že „koordinuje a napomáha relevantným finančným inštitúciám vrátane bankových inštitúcií, poisťovní a rôznych fondov, ktoré poskytujú úverovú podporu pre zónu spolupráce a rezidenčné podniky a pomáha zóne spolupráce a rezidenčným podnikom preskúmať viac kanálov financovania.“

(245)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na to, že neexistujú dôkazy, ktoré by svedčili o opaku, Komisia dospela k záveru, že čínske štátom vlastnené finančné inštitúcie vrátane bánk EXIM a CDB uplatňovali uvedený právny rámec pri výkone vládnych funkcií vo vzťahu k odvetviu výroby textílií zo sklenených vlákien, a to najmä v prípade zahraničných dcérskych spoločností čínskych podnikov so sídlom v zóne SETC. Boli preto verejnými orgánmi v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO. Aj keby sa nepovažovali za verejné orgány, Komisia zastávala názor, že by sa považovali za orgány poverené alebo riadené čínskou vládou v záujme vykonávania funkcií, ktoré by za normálnych okolností plnila vláda, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(246)

Osobitné úverové dohody a podrobnosti o vnútropodnikových úveroch medzi subjektmi Jushi nie sú verejne dostupné a neboli Komisii poskytnuté. Presnú povahu, počet, výšku a zvýhodnené podmienky týchto úverov preto nebolo možné presne určiť. Neexistovali však žiadne dôkazy preukazujúce, že subvencovanie v rámci tejto schémy bolo ukončené. Práve naopak, dostupnými skutočnosťami sa preukázalo, že subvencovanie v rámci tejto schémy pokračovalo aj v období revízneho prešetrovania.

(247)

V pôvodnom prešetrovaní konkrétne Komisia zistila, že banky CDB a EXIM poskytli spoločnosti Jushi Egypt dva úvery v celkovej výške 200 miliónov USD. Prvý úver (z roku 2012) sa použil na financovanie založenia závodu, zatiaľ čo druhý úver (z roku 2016) zodpovedal projektu rozšírenia o ďalšiu výrobnú linku (88). Zistilo sa však, že tieto úvery samy osebe nestačili na pokrytie celkových potrieb financovania potrebných na rozvoj výrobných činností. V rokoch 2014 – 2018 tak spoločnosť Jushi China poskytla spoločnosti Jushi Egypt aj sériu vnútropodnikových úverov v celkovej výške 260 miliónov USD (89).

(248)

Dôkazmi zhromaždenými v rámci tohto prešetrovania sa preukázalo, že spoločnosť Jushi Egypt sa v posudzovanom období podieľala na ďalšom projekte rozširovania výrobných kapacít. Z finančných výkazov spoločnosti Jushi China vyplýva, že Jushi Egypt bola jednou z jej zahraničných pobočiek, v ktorej prebiehal projekt výstavby výrobnej linky. V prešetrovaní sa tiež zistilo, že spoločnosť Jushi Egypt po pôvodnom prešetrovaní kúpila aspoň jeden ďalší pozemok na účely rozšírenia svojich zariadení (90), čo si vyžiadalo značné finančné prostriedky.

(249)

Egyptská vláda potvrdila, že žiadna z egyptských bánk neposkytla v príslušnom období spoločnosti Jushi Egypt ani spoločnosti Hengshi Egypt žiadne úvery, z čoho možno vyvodiť, že spoločnosť Jushi Egypt musela naďalej využívať ako zdroj financovania takýchto veľkých výdavkov úvery od bánk CDB a EXIM, vnútropodnikové úvery od svojej materskej spoločnosti alebo kombináciu oboch.

(250)

Ako bolo uvedené v odôvodneniach 70 až 81, čínski výrobcovia textílií zo sklenených vlákien zároveň naďalej využívali veľké objemy preferenčného financovania od štátnom vlastnených bánk vrátane úverov pre spoločnosť Jushi China.

(251)

Komisia tiež v niekoľkých nedávnych prešetrovaniach rovnako zistila, že podporované odvetvia, ako napríklad odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien, dostávajú napadnuteľné subvencie vo forme preferenčného financovania od štátom vlastnených bánk (91).

(252)

Komisia preto na základe dostupných skutočností dospela k záveru, že spoločnosť Jushi Egypt naďalej dostávala zvýhodnené úvery od bánk CDB a EXIM, od svojej materskej spoločnosti alebo od oboch.

(253)

Keďže čínska vláda, čínski vyvážajúci výrobcovia a egyptskí vyvážajúci výrobcovia ako ich dcérske spoločnosti nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška subvencie získanej počas obdobia revízneho prešetrovania.

(254)

Na základe dostupných dôkazov však Komisia mohla dospieť k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa spoločnosti Jushi Egypt naďalej poskytovala zvýhodnené úvery v súlade s politikou stanovenou v osobitných plánoch a smerniciach týkajúcich sa odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien.

(255)

Ako je opísané v bodoch 4.1 a 4.2, Komisia dospela k záveru, že orgánom poskytujúcim subvenciu v súvislosti s preferenčným financovaním bola egyptská vláda. Egyptská vláda umožnila spoločnosti Jushi Egypt, aby v praxi ťažila z takéhoto preferenčného financovania v rámci opísanej spolupráce s čínskou vládou, pričom uznala a prijala rozhodnutie čínskej vlády určiť zónu SETC ako zahraničné investičné územie podľa článku 4 dohody o spolupráci a schválila jeho úplné vykonávanie, okrem iného poskytovaním preferenčného financovania zo strany čínskej vlády.

(256)

V tomto kontexte boli tieto subvencie obmedzené na spoločnosti so sídlom v zóne SETC. Komisia preto dospela k záveru, že išlo o regionálne subvencie v zmysle článku 4 ods. 3 základného nariadenia a patria do právomoci orgánu poskytujúceho subvenciu v súlade s článkom 4 ods. 2 až 4 základného nariadenia.

(257)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a keďže neexistovali žiadne dôkazy o opaku, Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Jushi Egypt naďalej dostávala napadnuteľné subvencie vo forme preferenčného financovania od čínskych štátom vlastnených bánk, a to buď vo forme priamych úverov, alebo vo forme vnútropodnikových úverov od svojej materskej spoločnosti Jushi China.

(258)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosť Jushi Egypt takisto využívala napadnuteľné subvencie vo forme dotácií, ktoré jej poskytoval štátom kontrolovaný subjekt CNBM prostredníctvom kapitálových injekcií splateného kapitálu a prevodov finančných prostriedkov cez iné typy kapitálových účtov. Tieto finančné prostriedky boli okrem opísaných priamych a vnútropodnikových úverov potrebné na pokrytie finančných potrieb investícií spoločnosti Jushi Egypt (92).

(259)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že v období od roku 2012 do konca pôvodného obdobia prešetrovania sa kapitál spoločnosti Jushi Egypt zvýšil na 162 miliónov USD. Z účtovných závierok spoločnosti Jushi China, ktoré žiadateľ predložil v rámci tohto prešetrovania, vyplýva, že základný kapitál spoločnosti Jushi Egypt zostal medzi pôvodným obdobím prešetrovania a obdobím revízneho prešetrovania stabilný. Z dostupných dôkazov teda vyplýva, že v príslušnom období nedošlo k žiadnym ďalším vkladom vlastného kapitálu do spoločnosti Jushi Egypt.

(260)

V pôvodnom prešetrovaní však Komisia vypočítala výšku subvencie v pôvodnom období prešetrovania nasledovným spôsobom. Komisia použila priemerné obdobie životnosti majetku spoločnosti Jushi Egypt na odpisovanie výšky dotácie, a to za predpokladu, že financovanie prostredníctvom vkladov vlastného kapitálu bolo použité na pokrytie nedostatku finančných prostriedkov na investičné projekty. Použilo sa obdobie amortizácie dvanásť rokov. Preto výhoda vypočítaná v pôvodnom prešetrovaní v súvislosti s kapitálovými injekciami platila aj v období revízneho prešetrovania. Táto subvencia naďalej zostala špecifická, ako sa uvádza v bode 4.2.3.3 pôvodného nariadenia.

(261)

Vzhľadom na to, že spoločnosť Jushi Egypt nespolupracovala, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o obrate z predaja textílií zo sklenených vlákien, na základe ktorých by bolo možné vypočítať výšku výhody uplatniteľnej v období revízneho prešetrovania. Ako už bolo vysvetlené, Komisia mohla dospieť k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania spoločnosť Jushi Egypt naďalej využívala podporu na kapitálové investície, rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní.

(262)

Na základe uvedených úvah Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Jushi Egypt naďalej dostávala napadnuteľné subvencie vo forme injekcií splateného kapitálu a prevodu finančných prostriedkov prostredníctvom iných typov kapitálových účtov.

(263)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že spoločnosť Jushi Egypt takisto využívala napadnuteľné subvencie vo forme vývozného úveru poskytnutého spoločnosťou Sinosure v rámci dohody podpísanej spoločnosťou Jushi China, ktorá sa vzťahovala aj na vývoz realizovaný spoločnosťou Jushi Egypt. V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosť Sinosure je vo vlastníctve čínskej vlády, ktorá nad ňou vykonáva podstatnú kontrolu, a preto predstavuje verejný orgán, alebo je v každom prípade poverená alebo riadená čínskou vládou, ako aj to, že poistné za poistenie vývozných úverov, ktoré výrobcovia textílií zo sklenených vlákien v Číne platili spoločnosti Sinosure, bolo stanovené za zvýhodnených podmienok. K tým istým záverom sa dospelo aj v tomto prešetrovaní (pozri bod 3.4.2).

(264)

V pôvodnom prešetrovaní sa tiež zistilo, že poistné požadované pri vývoze z Egypta sa nelíši od poistného pri vývoze z Číny. Z toho vyplýva, že spoločnosť Sinosure pri stanovovaní ceny poistenia vývozných úverov nezohľadnila riziko spojené s krajinou a že zistenia týkajúce sa vývozu spoločnosti Jushi China platia aj pre spoločnosť Jushi Egypt. V pôvodnom prešetrovaní sa tiež zistilo, že táto subvencia je špecifická, keďže je podmienená vývozom v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(265)

Napriek napadnuteľnosti tohto programu však Komisia v pôvodnom prešetrovaní rozhodla, že ho nebude ďalej prešetrovať, keďže akákoľvek výhoda vyplývajúca z tohto programu by bola minimálna.

(266)

Vzhľadom na túto skutočnosť a na to, že Komisia by bez vyplnených dotazníkov nedokázala vypočítať žiadne subvenčné rozpätie v období revízneho prešetrovania, Komisia rozhodla, že nie je potrebné túto schému v rámci tohto prešetrovania pred uplynutím platnosti prehodnotiť, pričom tým nie sú dotknuté zistenia týkajúce sa jej napadnuteľnosti.

(267)

Egyptská vláda vo svojich pripomienkach k poskytnutiu informácií v súlade so svojimi pripomienkami, ktoré už boli opísané v odôvodnení 233, zopakovala tvrdenie, že nebolo preukázané, že by egyptské verejné orgány alebo súkromné subjekty poverené alebo riadené egyptskou vládou poskytovali egyptským vyvážajúcim výrobcom poskytli akékoľvek finančné príspevky.

(268)

Keďže neboli predložené žiadne nové argumenty ani dôkazy, ktoré by vyvrátili ktorýkoľvek zo záverov uvedených v bodoch 4.2 a 4.3, Komisia tieto tvrdenia zamietla.

(269)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosti Jushi Egypt a Henghsi Egypt mali výhody z oslobodenia od DPH a dovozných ciel pri dovoze zariadení používaných vo výrobnom procese spoločností so sídlom v zóne Suezského prieplavu (93).

(270)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že podľa článku 22 zákona č. 83/2002 v znení zákona č. 27/2015, ktorým sa menia niektoré ustanovenia zákona o hospodárskej zóne osobitného charakteru prijatého zákonom č. 83/2002 (ďalej len „zákon č. 27/2015“), je zóna Suezského prieplavu súčasťou samostatného colného územia v Egypte. Podľa článku 42 zákona č. 83/2002 sú dovezené zariadenia, nástroje alebo prístroje oslobodené od dovozných daní a ciel, pokiaľ sú poskytnuté na výrobu tovarov alebo poskytovanie služieb pre licencovanú činnosť v rámci zóny Suezského prieplavu.

(271)

Pokiaľ ide o režim DPH, v pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosti nachádzajúce sa mimo zóny Suezského prieplavu platia DPH pri dovoze vopred a započítavajú ju s DPH zo svojho predaja na domácom trhu alebo v príslušných prípadoch požiadajú o vrátenie DPH, keď vyvezú hotové výrobky. V prípade spoločností so sídlom v zóne Suezského prieplavu sa DPH zadrží, a preto sa spočiatku neúčtuje. Daňové orgány si ponechali len právo následne požiadať o zaplatenie DPH.

(272)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosti so sídlom na egyptskom pevninskom území (mimo zóny Suezského prieplavu), ktoré nakupujú stroje podliehajúce platnej sadzbe DPH, by mali sumy DPH, ktoré zaplatili, využiť ako odpočet z budúcich platieb. Ak je však kreditný zostatok zadržiavaný dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období (mesiacov), čo bude prípad spoločností, ktoré sa vo veľkej miere zapájajú do vývozu a ktoré teda nemôžu započítať DPH na vstupe ako kredit pre budúce platby, musí registrovaná osoba požiadať o vrátenie zostatku. Egyptský daňový úrad by mal skontrolovať správnosť zostatku a do 45 dní odo dňa predloženia žiadosti daň vrátiť.

(273)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia dospela k záveru, že výška dovozných daní a ciel, od ktorých sú spoločnosti v zóne Suezského prieplavu oslobodené, predstavuje napadnuteľný finančný príspevok, a to s ohľadom na skutočnosť, že akékoľvek zariadenie používané na výrobu výrobkov vrátane prešetrovaného výrobku bude s najväčšou pravdepodobnosťou počas celej svojej životnosti používané na egyptskom území bez toho, aby bolo spätne vyvezené alebo predané na domácom trhu. Neexistuje teda žiadny iný dôvod na udelenie oslobodenia od daní alebo ciel pri dovoze takého zariadenia ako ten, že by to prinieslo výhody spoločnostiam so sídlom v zóne Suezského prieplavu. Ide teda o ušlé príjmy vo výške dovozných daní a ciel, ktoré neboli vyberané pri dovoze takýchto zariadení (94). Aby sa zaistilo, že napadnuteľná suma sa vzťahuje iba na obdobie prešetrovania, získaná výhoda sa odpisovala počas celého obdobia životnosti zariadenia.

(274)

Pokiaľ ide o režim DPH v prípade strojov dovezených na výrobné účely do zóny Suezského prieplavu, Komisia v pôvodnom prešetrovaní považovala zadržanú DPH za výhodu len v tom rozsahu, v akom malo jej zadržanie pozitívny vplyv na peňažný tok spoločnosti v zóne Suezského prieplavu v porovnaní so spoločnosťami v ostatných častiach Egypta, ktoré by museli DPH zaplatiť vopred (95). Výsledkom je, že finančná výhoda odloženia platby DPH sa považovala za rovnú priemernej úrokovej sadzbe na vklady v Egypte počas pôvodného obdobia prešetrovania, s uplatnením na sumy DPH, ktoré boli odložené v prípade tovaru nakúpeného od roku 2017.

(275)

Komisia preto preskúmala, či tento právny rámec stále platí a či spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt túto schému počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej využívali.

(276)

Základný právny rámec týkajúci sa tejto schémy zostal nezmenený, hoci colný procesný rámec bol modernizovaný. V roku 2020 bol prijatý nový colný zákon č. 207 (ďalej len „zákon č. 207/2020“), ktorým sa nahradil starý zákon č. 66 z roku 1963. Novým zákonom č. 207/2020, ktorý platí na celoštátnej úrovni, sa zjednotili colné režimy (vrátane režimov pre osobitné hospodárske zóny) a konsolidovali sa oslobodenia od daní, ktoré boli dovtedy roztrúsené v rôznych zákonoch. Egyptská vláda však zdôraznila, že zákonom č. 207/2020 sa nezmenil špecifický colný režim, ktorý platí v zóne Suezského prieplavu.

(277)

Komisia preto dospela k záveru, že právne predpisy v Egypte, ktoré sú relevantné z hľadiska veci samej, zostali v období revízneho prešetrovania nezmenené v porovnaní s pôvodným prešetrovaním:

(278)

Pravidlá, ktorými sa upravuje oslobodenie od dovozných daní a ciel na stroje dovážané do zóny Suezského prieplavu, ako aj ich osobitný režim DPH v porovnaní so zvyškom Egypta, ako je uvedené v odôvodneniach 270 až 273, tak zostali v porovnaní s pôvodným prešetrovaním nezmenené.

(279)

Na výpočet výšky subvencie v rámci tejto schémy v pôvodnom období prešetrovania Komisia rozložila získanú výhodu na obdobie životnosti zariadení, ktoré doviezli spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt. Takmer všetky zariadenia, z ktorých v pôvodnom prešetrovaní vychádzali tieto výpočty, sa v období revízneho prešetrovania stále odpisovali. Z toho dôvodu bolo z matematického hľadiska nevyhnutné, aby títo dvaja vyvážajúci výrobcovia naďalej využívali výhodu v rámci tejto schémy v súvislosti s uvedenými zariadeniami aj počas obdobia revízneho prešetrovania.

(280)

Egyptská vláda poskytla Komisii zoznamy zariadení, ktoré spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt doviezli do zóny Suezského prieplavu počas príslušného obdobia, z ktorých vyplýva, že obe spoločnosti doviezli určité nové stroje. Keďže sa právny rámec od pôvodného prešetrovania nezmenil, Komisia dospela k záveru, že obe spoločnosti mali z tejto schémy v súvislosti s uvedenými zariadeniami rovnakú výhodu ako v pôvodnom prešetrovaní.

(281)

Egyptská vláda tvrdila, že túto schému nemožno považovať za subvenciu, keďže oslobodenie od dovozného cla a režim DPH v prípade investičného majetku predstavujú podľa egyptského práva nešpecifické investičné stimuly.

(282)

Ako sa však zistilo tak v pôvodnom prešetrovaní, ako aj v predchádzajúcom bode, v článku 42 zákona č. 83/2002 sa výslovne stanovuje oslobodenie od dovozného cla na zariadenia, nástroje alebo prístroje, pokiaľ sú určené na výrobu tovaru alebo poskytovanie služieb v rámci licencovanej činnosti v zóne Suezského prieplavu. Táto výnimka sa nevzťahuje na dovoz zariadení do ostatných častí Egypta.

(283)

Pokiaľ ide o osobitný režim DPH, ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 274 a 280, rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní, Komisia sa domnievala, že skutočnosť, že DPH zo zariadení dovezených do zóny Suezského prieplavu mohla byť zadržaná, mala pozitívny vplyv na peňažný tok spoločnosti v zóne Suezského prieplavu v porovnaní so spoločnosťami v ostatných častiach Egypta, ktoré by museli DPH zaplatiť vopred. Komisia preto nenašla žiadny dôvod na zmenu svojich záverov.

(284)

Komisia preto dospela k záveru, že táto subvencia bola naďalej špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože v Egypte nie je všeobecne uplatniteľná a vzťahuje sa len na spoločnosti nachádzajúce sa v hospodárskych zónach osobitnej povahy, ako je napríklad zóna Suezského prieplavu.

(285)

Vzhľadom na to, že spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt nespolupracovali, nebolo možné vypočítať presnú výšku poskytnutej výhody. Ako sa však uvádza v odôvodneniach 279 a 280, Komisia mohla dospieť k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania obaja vyvážajúci výrobcovia naďalej využívali opísané výnimky z DPH a zľavy z dovozného cla.

(286)

Na základe uvedených úvah a bez akéhokoľvek argumentu o opaku Komisia dospela k záveru, že výrobcovia textílií zo sklenených vlákien v Egypte naďalej využívali výhody tejto schémy. Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, na poskytovanú výhodu a na špecifickosť sa tento subvenčný program naďalej považuje za napadnuteľný.

(287)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že spoločnosti pôsobiace v osobitnej hospodárskej zóne, ako je zóna Suezského prieplavu, v ktorej majú sídlo spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt, využívali oslobodenie od DPH a zníženie dovozných ciel na dovezené materiály (96).

(288)

Podľa článku 42 zákona č. 83/2002 dovezené suroviny, dodávky, náhradné diely a akýkoľvek iný materiál alebo komponenty dovezené zo zahraničia sú oslobodené od platby daní a ciel, pokiaľ sú poskytnuté na výrobu tovarov alebo poskytovanie služieb pre licencovanú činnosť v zóne Suezského prieplavu. Na druhej strane všetky dane a clá za všetky výrobky prepustené na domáci trh mimo zóny Suezského prieplavu musia byť zaplatené. Vzhľadom na to, že zóna Suezského prieplavu je súčasťou samostatného colného územia, ako sa uvádza v odôvodnení 270, je však potrebné uhradiť všetky dane a clá za všetky výrobky, ktoré sa uvádzajú na egyptský domáci trh mimo zóny Suezského prieplavu.

(289)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že v súlade s ustanoveniami zákona č. 83/2002 obidvaja vyvážajúci výrobcovia získali oslobodenie od dovozných ciel na vstupné materiály používané pri výrobe vyvážaného dotknutého výrobku. Takáto koncepcia zodpovedá schéme vrátenia cla opísanej v prílohe I písmene i) základného nariadenia. V súlade s písmenom i) prílohy I môžu mať systémy vrátenia cla formu vývoznej subvencie, pokiaľ vedú k nadmernému vráteniu dovozných poplatkov uložených a vybratých pôvodne pri dovážaných vstupných materiáloch, pre ktoré je nárokované vrátenie cla.

(290)

Komisia v pôvodnom prešetrovaní dospela k záveru, že systém monitorovania vrátenia cla, ktorým by sa mohlo overiť, či nedochádza k nadmernému vracaniu dovozných poplatkov, nebol počas pôvodného obdobia prešetrovania účinne uplatňovaný (97). Komisia preto usúdila, že táto schéma vrátenia cla je napadnuteľná.

(291)

Zistilo sa, že režim DPH v prípade dovezených materiálov je rovnaký ako v prípade dovezených strojov opísaných v bode 4.4.1: v zóne Suezského prieplavu sa DPH z dovezeného tovaru zadržiava namiesto toho, aby sa platila vopred. Daňové orgány si ponechávajú len právo následne požiadať o zaplatenie DPH.

(292)

V rámci tohto prešetrovania sa Komisia preto snažila zistiť, či v období revízneho prešetrovania existoval spoľahlivý systém overovania, ktorým by sa zabezpečovalo, že nedochádza k nadmernému vracaniu dovozných poplatkov, či naďalej platil právny rámec upravujúci oslobodenie od DPH na dovezené materiály a či spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt naďalej využívali túto schému v období revízneho prešetrovania.

(293)

Rovnako ako v prípade dovozu zariadení do zóny Suezského prieplavu, ako sa uvádza v odôvodneniach 276 a 277, právny rámec relevantný pre túto schému sa nezmenil, ale colný procesný rámec bol modernizovaný. Zavedenie nového colného zákona č. 207/2020 a príslušných vykonávacích predpisov prinieslo novinky do fungovania colných režimov. Právnymi predpismi relevantnými pre posúdenie tejto schémy v období revízneho prešetrovania boli teda:

(294)

Pravidlá týkajúce sa oslobodenia materiálov dovážaných do zóny Suezského prieplavu od dovozných daní a ciel, ako aj jej osobitný režim DPH v porovnaní so zvyškom Egypta, opísané v odôvodnení 291, ktoré sa riadia zákonom č. 83/2002 a ďalšími dôležitými právnymi predpismi týkajúcimi sa konkrétne osobitných hospodárskych zón, ako je zóna Suezského prieplavu, zostali teda v porovnaní s pôvodným prešetrovaním nezmenené.

(295)

Pokiaľ ide o výber dovozných daní a ciel z vstupných materiálov, ako bolo vysvetlené a ako potvrdila egyptská vláda, zóna Suezského prieplavu sa považuje za samostatnú colnú oblasť a dovoz surovín do tejto zóny nepodlieha plateniu colných poplatkov, ktoré sú pozastavené. Iba v prípade, ak sa finálne výrobky následne dovážajú do Egypta, naopak dovozné clá na suroviny uhrádza zákazník v Egypte na základe hodnoty dovezených výrobkov.

(296)

Vo svojom vyplnenom dotazníku a v následnej komunikácii s Komisiou egyptská vláda vysvetlila, že novým colným zákonom č. 207/2020 sa zjednotili colné režimy vrátane režimov platných pre osobitné hospodárske zóny. Hlavnou zmenou bola modernizácia postupov, konkrétne zavedenie a povinné uplatňovanie systému Advanced Cargo Information prostredníctvom IT platformy/rozhrania s názvom „Nafeza“, ktorou sa digitalizuje proces výberu a určovania daní.

(297)

Egyptská vláda vysvetlila, že Generálny úrad zóny Suezského prieplavu má prístup ku konkrétnym modulom tohto systému, ktoré sú potrebné na schvaľovanie povolení a monitorovanie zásob spoločností v zóne Suezského prieplavu, čím sa zabezpečuje integrácia medzi schváleniami v zóne Suezského prieplavu a povoleniami vydanými colným úradom. Egyptská vláda vysvetlila, že v systéme Nafeza sa automaticky počítajú clá a DPH z dovezených vstupných materiálov, avšak upozornila, že spoločnosti v zóne Suezského prieplavu sú oslobodené od platenia týchto odvodov.

(298)

Egyptská vláda tiež vysvetlila, že Generálny úrad zóny Suezského prieplavu a colný úrad sledujú miesto určenia hotových výrobkov zo zóny Suezského prieplavu pomocou „osvedčení o mieste určenia“. Výrobcovia v zóne Suezského prieplavu musia predkladať takéto osvedčenia tak pri predaji hotových výrobkov na domácom trhu v Egypte, ako aj pri vývoze. Colný úrad vypočíta podiel domáceho predaja na celkovom predaji zaznamenanom u daného výrobcu a na tomto základe stanoví daňové zaťaženie dovezených vstupných materiálov. Egyptská vláda vysvetlila, že colné orgány vedú pre tieto výpočty osobitné spisy pre jednotlivé spoločnosti.

(299)

Navyše vzhľadom na to, že zóna Suezského prieplavu predstavuje samostatnú colnú oblasť v Egypte, bol nariadením č. 34/2020 zriadený špecializovaný colný výbor pre zónu Suezského prieplavu, ktorého úlohou je monitorovať vstupné materiály dovážané do zóny Suezského prieplavu a výrobky z nej vyvážané. Egyptská vláda uviedla, že vďaka novej IT infraštruktúre môže generálny úrad v reálnom čase sledovať zásoby spoločností v zóne Suezského prieplavu. Pri určovaní výšky dovozného cla, ktoré je potrebné zaplatiť pri dovoze vstupných materiálov v prípade, že sa výrobok v ďalšom článku výrobného reťazca predáva na egyptskom trhu, sa vychádza z výrobných receptúr finálnych výrobkov poskytnutých výrobcami.

(300)

Na záver egyptská vláda tiež uviedla, že audity vykonávané po colnom konaní slúžia na overenie, či údaje uvedené v colnom vyhlásení v čase colného konania alebo vývozu zodpovedajú skutočným záznamom v účtovných knihách a evidenciách spoločností. V spoločnostiach Jushi Egypt a Hengshi Egypt sa však počas obdobia revízneho prešetrovania takéto audity neuskutočnili.

(301)

Zdalo sa teda, že právny a procesný rámec pre systém monitorovania vrátenia cla je zavedený. Komisia však nebola schopná overiť, či to v praxi skutočne funguje.

(302)

Najskôr egyptská vláda poskytla prehľady prichádzajúcich a odchádzajúcich transakcií spoločností Jushi Egypt a Hengshi Egypt za finančné roky 2023 – 2024 a 2024 – 2025. Tieto informácie však boli obmedzené na celkovú hmotnosť a hodnotu všetkých dovezených vstupných materiálov a vývozov výrobkov v danom období. Z týchto spisov vyplynulo, že sa uskutočnil určitý predaj konečného výrobku na domácom egyptskom trhu. Neuvádzali sa v nich však žiadne výpočty výšky dovozných ciel, ktoré by bolo treba zaplatiť za vstupy použité pri výrobe týchto výrobkov, ako sa opisuje v odôvodnení 298.

(303)

V písomnom upozornení na nedostatky bola egyptská vláda požiadaná, aby predložila osobitné informácie týkajúce sa jednotlivých spoločností uvedené v odôvodnení 298 za spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt, z ktorých by vyplýval výpočet výšky DPH a dovozného cla, ktoré sa majú zaplatiť z dovezených surovín použitých na výrobu tovaru predaného na domácom trhu. Egyptská vláda však až po overovaní na mieste poskytla Komisii spis, v ktorom boli uvedené všetky transakcie týkajúce sa dovezených materiálov a výška ciel a DPH, ktoré by sa za uvedený dovoz bežne museli zaplatiť, keby nešlo o dovoz do zóny Suezského prieplavu. Hoci podrobnosti a pravosť tohto dokumentu nebolo možné ďalej overiť, keďže bol predložený až po overovaní na mieste, zdá sa, že potvrdzuje existenciu systému, ktorým sa vypočítavajú clá a DPH, ktoré by sa za normálnych okolností museli uplatňovať na dovážané vstupy do zóny Suezského prieplavu, ako sa opisuje v odôvodnení 297.

(304)

Komisia však nedostala žiadne dokumenty, ktoré by obsahovali výpočty DPH a dovozných ciel, ktoré boli uložené a vybraté v prípade dovezených vstupných materiálov použitých pri výrobe tovaru, ktorý spoločnosti Jushi Egypt alebo Hengshi Egypt predali na domáci egyptský trh. Okrem toho neboli predložené žiadne dôkazy, ktorými by sa preukázalo, že takéto výpočty by vychádzali zo zoznamov materiálov, zloženia výrobkov alebo iných metód, na základe ktorých by bolo možné tieto sumy riadne vypočítať.

(305)

Po druhé nemal počas overovania na mieste tím Komisie možnosť oboznámiť sa s fungovaním a rozhraním opísaného systému Nafeza. Komisia preto nemohla overiť, ako tento systém skutočne funguje, a či sa prostredníctvom neho dá vykonávať alebo či sa skutočne vykonáva účinný dohľad nad vrátením dovozného cla.

(306)

Po tretie neboli predložené žiadne listinné dôkazy o tom, že by egyptská vláda v priebehu obdobia revízneho prešetrovania vykonala akékoľvek kontroly na mieste alebo audit zásob vstupných materiálov spoločností Jushi Egypt alebo Hengshi Egypt.

(307)

Komisia preto nemohla potvrdiť, či existuje a či sa účinne uplatňuje spoľahlivý systém overovania na monitorovanie a predchádzanie nadmernému vráteniu dovozných poplatkov. Táto skutočnosť bola egyptskej vláde oznámená prostredníctvom verbálnej nóty (98), v ktorej sa zdôrazňuje, že Komisia má v úmysle uplatniť článok 28 základného nariadenia a svoje závery v tejto veci založiť na dostupných skutočnostiach.

(308)

Egyptská vláda vo svojich pripomienkach, v ktorých namietala proti uplatneniu článku 28 základného nariadenia (pozri odôvodnenie 213), tvrdila, že osobitné spisy s výpočtami DPH a cla za jednotlivé spoločnosti, uvedené v odôvodnení 298, predstavujú vnútropodnikové dokumenty a neboli v držbe Generálneho úradu zóny Suezského prieplavu. Komisia však zistila, že to nie je v súlade s predchádzajúcimi vysvetleniami: egyptská vláda vo svojom vyplnenom dotazníku uviedla, že tieto spisy má colný úrad. Mohli teda byť v priebehu prešetrovania poskytnuté.

(309)

Egyptská vláda tiež uviedla, že počas overovania na mieste bol tím Komisie v priestoroch generálneho úradu prijatý zamestnancami colnej správy a bolo mu umožnené nahliadnuť do rozhrania systému Nafeza. Komisia to nespochybnila: tím Komisie skutočne dostal povolenie na prístup k zamestnancom, aby mohol diskutovať o fungovaní systému a pozorovať ho. Zamestnanci colnej správy však vysvetlili, že z danej stanice nebolo možné získať prístup k funkciám systému Nafeza, ktorými by sa predviedlo, ako egyptská vláda vypočítava a monitoruje výber DPH a dovozných ciel. Komisia preto počas overovania na mieste nemohla v reálnom čase overiť fungovanie systému.

(310)

Ako bolo uvedené, hoci legislatívny rámec na monitorovanie systému vrátenia cla zrejme existuje, neboli predložené žiadne dôkazy, ktorými by sa preukázalo, že sa tento rámec v praxi skutočne uplatňoval. Komisia preto dospela k záveru, že schéma oslobodenia od cla nemá všetky vlastnosti prípustného systému vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia; schéma nespĺňa ani pravidlá stanovené v písmene i) prílohy I a v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Nebolo preukázané, že existuje účinný systém alebo postup, ktorým by sa dalo overiť, ktoré vstupné materiály sa spotrebúvajú pri výrobe výrobkov predávaných na domácom trhu a v akých množstvách. Okrem toho sa zdá, že egyptská vláda nevykonáva preskúmanie ani audit skutočných využitých vstupných materiálov.

(311)

Pokiaľ ide o režim DPH v súvislosti s dovezenými materiálmi, Komisia sa aj v prípade, že by takýto systém existoval, rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní domnievala, že skutočnosť, že DPH zo surovín dovezených do zóny Suezského prieplavu mohla byť zadržaná, mala pozitívny vplyv na peňažný tok spoločností v zóne Suezského prieplavu. Spoločnosti v ostatných častiach Egypta, ktoré musia DPH uhradiť vopred, by tento pozitívny vplyv na svoj peňažný tok nemali. Komisia nenašla žiadny dôvod na zmenu svojich záverov v tejto súvislosti.

(312)

Ako bolo uvedené v predchádzajúcich odôvodneniach, zo zoznamov transakcií predložených egyptskou vládou vyplýva, že spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt v príslušnom období dovážali suroviny do zóny Suezského prieplavu a že realizovali určitý predaj na domácom egyptskom trhu. Keďže právny rámec, ktorým sa upravuje oslobodenie od DPH, sa od pôvodného prešetrovania nezmenil a nebolo preukázané, že by existoval spoľahlivý systém overovania na monitorovanie nadmerného vracania cla pri dovoze surovín a na zabránenie takémuto nadmernému vráteniu, Komisia dospela k záveru, že obe spoločnosti mali z tejto schémy výhodu rovnakým spôsobom ako v pôvodnom prešetrovaní.

(313)

Ako sa zistilo aj v pôvodnom prešetrovaní, nadmerné odpustenie cla je špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože v Egypte nie je všeobecne uplatniteľné a vzťahuje sa len na spoločnosti nachádzajúce sa v zóne Suezského prieplavu. Podobne je aj výhoda týkajúca sa peňažného toku vyplývajúca z oslobodenia od DPH špecifická, keďže právnymi predpismi sa obmedzuje toto oslobodenie od DPH výlučne na podniky, ktoré majú sídlo v zóne Suezského prieplavu.

(314)

Komisia preto dospela k záveru, že táto subvencia bola naďalej špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože v Egypte nie je všeobecne uplatniteľná a vzťahuje sa len na spoločnosti nachádzajúce sa v hospodárskych zónach osobitnej povahy, ako je napríklad zóna Suezského prieplavu.

(315)

Vzhľadom na to, že spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt nespolupracovali, nebolo možné vypočítať presnú výšku poskytnutej výhody. Ako sa však uvádza v odôvodnení 312, Komisia mohla dospieť k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania obaja vyvážajúci výrobcovia naďalej využívali opísané výnimky z DPH a zľavy z dovozného cla.

(316)

Egyptská vláda tiež tvrdila, že, ako potvrdil Odvolací orgán WTO v prípade EÚ/PET (Pakistan) (DS486), je v kontexte schém vrátenia cla prvok finančného príspevku v rámci subvencie obmedzený na prebytok odpustenia cla alebo vrátenia dovozných poplatkov za vstupné materiály a nezahŕňa celú sumu odpustenia cla alebo vrátenia dovozných poplatkov.

(317)

Komisia však túto námietku nepovažovala za relevantnú, keďže vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov nemohla vypočítať výšku subvenčných rozpätí. Aj keby bolo možné tieto rozpätia vypočítať, Komisia v žiadnom prípade nemôže v rámci revíznych prešetrovaní pred uplynutím platnosti zmeniť výšku subvenčných rozpätí oproti rozpätiam, ktoré boli stanovené v pôvodnom prešetrovaní. Komisia iba posudzuje, či sú tie isté schémy naďalej v platnosti, t. j. či existuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania. Ak budú tieto zistenia kladné, úroveň ciel vypočítaná v pôvodnom prešetrovaní sa uplatní bez zmien. A napokon, vo svojich výpočtoch v pôvodného prešetrovania Komisia skutočne napadla iba nadmerné vrátenie dovozných poplatkov, t. j. poplatkov, ktoré mali byť uložené a vybraté v prípade vstupných materiálov spracúvaných na textílie zo sklenených vlákien, ktoré sa následne predali na domácom trhu v Egypte (99). Komisia preto tento argument zamietla ako bezpredmetný.

(318)

Na základe uvedených úvah a bez akéhokoľvek argumentu o opaku Komisia dospela k záveru, že výrobcovia textílií zo sklenených vlákien v Egypte naďalej využívali výhody tejto schémy. Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, na poskytovanú výhodu a na špecifickosť sa tento subvenčný program naďalej považuje za napadnuteľný.

(319)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosti Jushi Egypt a Henghsi Egypt využívali výhody v oblasti dane z príjmov podnikov, (100) a to na základe osobitného účtovného štandardu a osobitného daňového pravidla pre riešenie kurzových rozdielov, ktoré zaviedla egyptská vláda. Ako sa uvádza v odôvodnení 860 pôvodného nariadenia, tento právny predpis bol prijatý s cieľom riešiť náhle kolísanie meny spôsobené zavedením plávajúceho výmenného kurzu egyptskej libry (EGP) v roku 2016. V dôsledku týchto pravidiel si mohli spoločnosti odpočítať kurzové rozdiely spôsobené devalváciou EGP zo svojich zdaniteľných príjmov vo väčšom rozsahu.

(320)

Hoci sa tieto právne predpisy všeobecne vzťahovali na všetky spoločnosti v Egypte a ich cieľom bolo zmierniť negatívne dôsledky devalvácie egyptskej meny, fakticky poskytli významnú výhodu spoločnostiam, ktoré sú orientované na vývoz a svoje podnikanie realizujú takmer výlučne v cudzích menách, ako sú USD alebo EUR, čo sa potvrdilo v prípade spoločností Jushi Egypt a Hengshi Egypt. Táto kategória spoločností nezaznamenala v dôsledku devalvácie EGP žiadnu skutočnú stratu, ale mohla mať prospech z osobitného účtovného štandardu vydaného egyptskou vládou na daňové účely. Na druhej strane egyptské spoločnosti, ktoré vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť v EGP, utrpeli skutočné straty, ktoré mali reálny vplyv na ich činnosť, a táto situácia sa riešila osobitným daňovým predpisom vydaným egyptskou vládou.

(321)

Komisia preto preskúmala, či sú relevantné právne predpisy stále uplatniteľné a či spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt túto schému počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej využívali.

(322)

Egyptská vláda potvrdila, že pravidlá týkajúce sa zdanenia podnikov zostávajú rovnaké ako v pôvodnom prešetrovaní. Egyptská vláda tiež potvrdila, že sa naďalej uplatňuje osobitný účtovný postup, pričom nariadeniami z rokov 2022, 2023 a 2024 sa tento účtovný štandard opätovne zaviedol alebo predĺžila jeho platnosť. Právnym základom uplatniteľným počas posudzovaného obdobia boli teda:

(323)

Okrem niekoľkých obmedzených zmien sa teda predpisy týkajúce sa dane z príjmov podnikov od pôvodného prešetrovania podstatne nezmenili. Pokiaľ ide o samotný účtovný štandard, egyptská vláda vysvetlila, že devalvácia meny, ku ktorej došlo v posudzovanom období, viedla k mimoriadnym výkyvom menových kurzov. Z tohto dôvodu egyptská vláda opätovne zaviedla prílohu „Vplyv zmien výmenných kurzov mien“ k egyptskému účtovnému štandardu (EAS) č. 13.

(324)

Komisia preto dospela k záveru, že pravidlá, ktoré spoločnostiam umožňujú odpočítať si od zdaniteľného príjmu kurzové rozdiely spôsobené devalváciou egyptskej libry (EGP), ako bolo zistené v pôvodnom prešetrovaní, platili s rovnakým účinkom aj v období revízneho prešetrovania.

(325)

Komisia sa následne snažila zistiť, či spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt naďalej vykonávali svoju podnikateľskú činnosť takmer výlučne v cudzích menách. Vzhľadom na nespoluprácu týchto dvoch výrobcov sa Komisia uchýlila k použitiu dostupných skutočností.

(326)

Ako bolo uvedené v bode 4.3.1, spoločnosť Jushi Egypt naďalej dostávala zvýhodnené úvery od čínskych štátom vlastnených bánk a/alebo od svojej materskej spoločnosti. Ako bolo uvedené v odôvodneniach 280 a 312, tieto spoločnosti naďalej dovážajú svoje zariadenia a suroviny. A napokon, z prehľadov prichádzajúcich a odchádzajúcich transakcií týchto dvoch výrobcov za finančné roky 2023 – 2024 a 2024 – 2025, ktoré poskytla egyptská vláda, vyplynulo, že prevažná väčšina ich produkcie je určená na vývoz. Vzhľadom na to a keďže neexistovali žiadne dôkazy o opaku, Komisia dospela k záveru, že spoločnosti Jushi Egypt a Henghsi Egypt naďalej vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť takmer výlučne v cudzích menách.

(327)

Egyptská vláda tvrdila, že túto schému nemožno považovať za subvenciu, keďže ide o všeobecné účtovné pravidlo uplatniteľné na všetky spoločnosti v Egypte, ktoré bolo zavedené ako regulačné opatrenie v reakcii na hyperinflačné tlaky.

(328)

Komisia nespochybnila skutočnosť, že toto pravidlo sa vo všeobecnosti vzťahuje na všetky spoločnosti v Egypte. Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní však Komisia tiež zopakovala, že spoločnosti, ktoré sú orientované najmä na vývoz a svoju podnikateľskú činnosť vykonávajú takmer výhradne v cudzích menách, ako sú USD alebo EUR, mali z týchto právnych predpisov neprimeranú výhodu.

(329)

Konkrétne spoločnosti zamerané na vývoz, ktoré vykonávajú svoju činnosť prevažne v cudzích menách, by nezaznamenali v dôsledku devalvácie EGP žiadnu skutočnú významnú stratu, keďže kurzové straty, ktoré utrpeli v rámci svojich nákupov/záväzkov v USD, si mohli kompenzovať kurzovými ziskmi pri predajoch v USD. V dôsledku toho sa týmito právnymi predpismi namiesto kompenzácie straty v skutočnosti vytvorila daňová výhoda, z ktorej mohli konkrétne profitovať práve spoločnosti tohto typu.

(330)

Komisia preto dospela k záveru, že táto subvencia bola naďalej fakticky špecifická pre vyvážajúcich výrobcov Jushi Egypt a Hengshi Egypt v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, pretože túto subvenciu používa prevažne obmedzená skupina spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosť takmer výlučne v cudzích menách.

(331)

Ako sa uvádza v odôvodnení 329, výhoda poskytnutá príjemcom sa rovná daňovej úľave vyplývajúcej z tejto schémy.

(332)

Vzhľadom na to, že spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt nespolupracovali, nebolo možné vypočítať presnú výšku poskytnutej výhody. Na základe dostupných dôkazov však Komisia mohla dospieť k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania obaja vyvážajúci výrobcovia naďalej využívali opísané výhody v oblasti dane z príjmov.

(333)

Na základe uvedených úvah a bez akéhokoľvek argumentu o opaku Komisia dospela k záveru, že výrobcovia textílií zo sklenených vlákien v Egypte naďalej využívali výhody tejto schémy. Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, na poskytovanú výhodu a na špecifickosť sa tento subvenčný program naďalej považuje za napadnuteľný.

(334)

Po prvé, egyptská vláda vo svojich pripomienkach k poskytnutiu informácií zopakovala tvrdenie, že režim DPH uplatniteľný v hospodárskej zóne Suezského prieplavu je súčasťou všeobecného daňového systému Egypta a nepredstavuje inak splatné príjmy vlády, ktoré sú ušlé. Egyptská vláda však nepredložila žiadne ďalšie argumenty ani dôkazy, ktoré by vyvrátili ktorýkoľvek zo záverov, ku ktorým Komisia dospela v bodoch 4.4.1 a 4.4.2, pokiaľ ide o zaobchádzanie s materiálmi a strojmi dovážanými do zóny Suezského prieplavu na účely DPH. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(335)

Po druhé, podobne ako v prípade uvedeného tvrdenia egyptská vláda zopakovala svoje tvrdenie, že colný režim funguje v rámci komplexného mechanizmu monitorovania a overovania a že Komisia nepreukázala, že dochádza k nadmernému odpusteniu ciel, no nepredložila ďalšie argumenty ani dôkazy, ktorými by spochybnila závery Komisie uvedené v bodoch 4.4.1 a 4.4.2.

(336)

Komisia už vysvetlila, prečo oslobodenie strojov dovážaných do zóny Suezského prieplavu od dovozných ciel a daní predstavuje ušlý príjem (101) a prečo sa nedomnievala, že existuje alebo sa účinne vykonáva spoľahlivý systém overovania na monitorovanie nadmerného vracania dovozných poplatkov za dovážané materiály a predchádzanie takémuto vracaniu (102). Komisia preto tieto tvrdenia zamietla ako neopodstatnené.

(337)

Egyptská vláda nakoniec tvrdila, že daňové zaobchádzanie s kurzovými stratami opísané v bode 4.4.3 bolo prijaté ako všeobecná reakcia na výnimočné makroekonomické okolnosti, a preto neposkytuje osobitnú výhodu ani nepredstavuje napadnuteľnú subvenciu. Nepredložila však žiadne ďalšie argumenty ani dôkazy na podporu tohto tvrdenia. Aj toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(338)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosti Jushi Egypt a Henghsi Egypt získali pozemky za nižšiu než primeranú odplatu. Konkrétne spoločnosť Juhsi Egypt kúpila pozemky od spoločnosti ECJV a jej nástupcu TEDA Egypt, zatiaľ čo spoločnosť Hengshi Egypt si prenajímala budovy od spoločnosti TEDA Egypt za ceny stanovené netransparentným spôsobom verejnými orgánmi alebo súkromnými subjektmi poverenými alebo riadenými štátom.

(339)

V tomto prešetrovaní sa potvrdilo, že pravidlá upravujúce využívanie pozemkov v zóne Suezského prieplavu sa od pôvodného prešetrovania nezmenili. Vydaním zákona č. 83/2002 prešiel vlastnícky nárok na všetky štátne pozemky v zóne Suezského prieplavu na generálny úrad. Od prijatia zákona č. 27/2015 už nie je možné odkúpiť úplné vlastníctvo pozemkov od generálneho úradu. Generálny úrad poskytuje len práva na užívanie pozemkov iba spoločnosti Main Development Company (ďalej len „MDC“), egyptskej developerskej spoločnosti. MDC potom poskytuje právo na užívanie pozemkov v rámci ponukového konania subdodávateľom, ako je TEDA Egypt. Títo subdodávatelia následne prenajímajú pozemky spoločnostiam nachádzajúcim sa v zóne.

(340)

Subjekty, ktoré vlastnili pozemky v tejto oblasti ešte pred týmito legislatívnymi zmenami, si však vlastníctvo týchto pozemkov zachovali a mohli ho previesť. Spoločnosť Jushi Egypt tak mohla v roku 2011, keď začala s výstavbou svojho závodu, kúpiť pozemok od spoločnosti TEDA Egypt. Spoločnosť TEDA Egypt získala tento pozemok od svojho predchodcu, spoločnosti ECJV, ktorá ho v roku 1998 odkúpila od guvernorátu Suez za nízku cenu (menej ako 1 USD/m 2 ) a bez akéhokoľvek ponukového konania. Po prvom nákupe v roku 1998 investovala spoločnosť TEDA Egypt do základnej infraštruktúry, aby sa nezastavaná púštna krajina stala použiteľnou pre priemyselné projekty.

(341)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia takisto dospela k záveru, že ECJV a TEDA Egypt sú verejné orgány v zmysle článku 3 a článku 2 písm. b) základného nariadenia (103). Aj keby verejnými orgánmi neboli, boli by sa aspoň považovali za orgány poverené alebo riadené čínskou vládou a egyptskou vládou v záujme vykonávania funkcií, ktoré by za normálnych okolností plnila vláda, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. Ich konanie by teda bolo v každom prípade pripísané čínskej vláde (104).

(342)

Okrem toho spoločnosť Jushi Egypt v roku 2016 odkúpila ďalší pozemok od inej egyptskej developerskej spoločnosti, Wadi Degla. Komisia sa domnievala, že tento developer bol tiež poverený alebo riadený štátom v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) prvej zarážky základného nariadenia, aby vykonával vládne politiky a poskytoval pozemok za zvýhodnenú cenu spoločnosti Jushi Egypt (105).

(343)

Pokiaľ ide o spoločnosť Hengshi Egypt, v pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že táto spoločnosť si prenajímala pozemky od spoločnosti TEDA Egypt za ceny nižšie ako polovica cien, ktoré účtujú konkurenti v zóne Suezského prieplavu (106).

(344)

Komisia preto dospela k záveru, že obe spoločnosti dostávali v pôvodnom období prešetrovania výhodu od egyptskej vlády vo forme poskytnutia pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu, čo by sa malo považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Program bol uznaný za špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a), keďže bol zameraný iba na určité spoločnosti v konkrétnej zemepisnej oblasti (107).

(345)

Právny rámec zostal rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní:

(346)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 339, pravidlá upravujúce využívanie pozemkov v zóne Suezského prieplavu sa od pôvodného prešetrovania nezmenili, čo potvrdila aj egyptská vláda. Všeobecný úrad zóny Suezského prieplavu nemôže predávať pozemky, ktoré vlastní v zóne Suezského prieplavu, ale prideľuje ich prostredníctvom užívacieho práva alebo koncesií developerským spoločnostiam, ktoré následne tieto pozemky uvádzajú na trh a rozvíjajú a udeľujú práva na ich užívanie výrobným spoločnostiam za cenu, ktorú považujú za primeranú.

(347)

Spoločnosť TEDA Egypt má právo užívania k pozemkom, ktoré rozvíja, ako už bolo zistené v pôvodnom prešetrovaní. Odborná komisia pozemky pravidelne oceňuje, čo slúži ako základ, na ktorom generálny úrad stanovuje cenu v zmluvách o užívacom práve.

(348)

V pôvodnom prešetrovaní sa výška subvencie pre spoločnosť Jushi Egypt vypočítala porovnaním cien, ktoré spoločnosť Jushi Egypt zaplatila za meter štvorcový pozemku v rokoch 2011 a 2016, s referenčnou cenou. Táto referenčná cena bola vypočítaná na základe zmluvy o užívacom práve k rozšírenej zóne s rozlohou 6 km2, ktorú podpísali spoločnosti TEDA Egypt a zóna Suezského prieplavu, a na základe realitného ocenenia z roku 2016 vypracovaného odbornou komisiou, ktorá stanovila cenovú mapu užívacieho práva k pozemkom v zóne Suezského prieplavu. Na základe tejto cenovej mapy bola vypočítaná priemerná ročná hodnota užívacieho práva k pozemkom v zóne Suezského prieplavu. Táto priemerná ročná cena za užívacie právo bola následne vynásobená dĺžkou trvania uvedeného užívacieho práva (50 rokov) a k nej boli pripočítané primerané výšky nákladov na infraštruktúrne práce a zisk developera, čím sa vypočítala referenčná cena (108).

(349)

Vzhľadom na to, že referenčná cena bola vypočítaná na základe užívacieho práva s trvaním 50 rokov, výhoda vyplývajúca z kúpy pozemku spoločnosťou Jushi Egypt platí počas tohto obdobia aj naďalej. Spoločnosť Jushi Egypt tak túto schému využívala aj v období revízneho prešetrovania.

(350)

V tomto prešetrovaní sa ďalej preukázalo, že spoločnosť Jushi Egypt kúpila po pôvodnom prešetrovaní aspoň jeden ďalší pozemok. Z dôkazov predložených žiadateľom vyplynulo, že spoločnosť Jushi Egypt v roku 2023 odkúpila od spoločnosti TEDA Egypt pozemok s rozlohou približne 60 000 štvorcových metrov.

(351)

Pokiaľ ide o spoločnosť Hengshi Egypt, počas overovania na mieste na Generálnom úrade zóny Suezského prieplavu egyptská vláda potvrdila, že podľa jej vedomia sa postavenie spoločnosti Hengshi Egypt z hľadiska využívania pozemkov a prenájmu budov v porovnaní s pôvodným prešetrovaním nezmenilo.

(352)

Komisia požiadala egyptskú vládu o poskytnutie všetkých zmlúv týkajúcich sa prenájmu pozemkov/užívacieho práva spoločnosti Hengshi Egypt a nových nákupov pozemkov spoločnosťou Jushi Egypt, avšak žiadne jej predložené neboli. Ďalšie preskúmanie situácie nebolo možné ani kvôli nespolupráci dvoch vyvážajúcich výrobcov a spoločnosti TEDA Egypt.

(353)

Komisia informovala egyptskú vládu o tejto záležitosti verbálnou nótou z 18. marca 2026 (109), v ktorej uviedla, že môže uplatniť článok 28 základného nariadenia a svoje zistenia v tejto súvislosti založiť na dostupných skutočnostiach.

(354)

V nadväznosti na túto verbálnu nótu predložila egyptská vláda dve zmluvy o kúpe pozemkov z roku 2020 (110), na základe ktorých spoločnosť Huamei Egypt for New Composite Materials S.A.E. (ďalej len „Huamei Egypt“) zrejme kúpila pozemok od spoločnosti Hengshi Egypt a ďalší pozemok od spoločnosti TEDA Egypt.

(355)

Komisia konštatovala, že v priebehu prešetrovania neboli poskytnuté žiadne informácie o spoločnosti Huamei Egypt a jej vzťahu k spoločnostiam Jushi Egypt a Hengshi Egypt, ani informácie, ktorými by sa preukazovalo, že spoločnosť Hengshi Egypt nadobudla vlastníctvo k akémukoľvek pozemku od pôvodného prešetrovania. V každom prípade Komisia nepovažovala tieto transakcie za relevantné pre určenie toho, či spoločnosť Henghsi Egypt naďalej prenajíma určité pozemky od spoločnosti TEDA Egypt a za akých podmienok, ani to, či všeobecnejšie naďalej získava pozemky od štátu za nižšiu než primeranú odplatu.

(356)

Komisia preto dospela k záveru, že jej nebola doručená požadovaná dokumentácia a potrebné informácie týkajúce sa novej akvizície pozemkov spoločnosťou Jushi Egypt. Vzhľadom na úvahy uvedené v odôvodneniach 348 až 349, ktorými sa jasne preukazuje, že spoločnosť Jushi Egypt mala naďalej výhodu z poskytovania pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu, Komisia nepovažovala za potrebné na účely tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti prijať konečný záver o tom, či aj tento nákup bol uskutočnený za nižšiu než primeranú odplatu.

(357)

Podobne sa Komisia domnievala, že jej neboli poskytnuté potrebné informácie týkajúce sa využívania pozemkov spoločnosťou Hengshi Egypt. Na základe dostupných skutočností, a najmä skutočnosti, že spoločnosť Henghsi Egypt naďalej pôsobí v zóne Suezského prieplavu a že jej sesterská spoločnosť, Jushi Egypt, má naďalej výhodu z poskytnutia pozemkov, ktoré boli zakúpené od spoločnosti TEDA Egypt, za nižšiu než primeranú odplatu, ako aj na základe skorších vyhlásení egyptskej vlády, že postavenie spoločnosti Hengshi Egypt z hľadiska využívania pozemkov a prenájmu budov zostalo rovnaké ako v pôvodnom prešetrovaní, Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Hengshi Egypt má naďalej výhodu z poskytovania pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu.

(358)

Vzhľadom na to, že spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt nespolupracovali, nebolo možné vypočítať presnú výšku poskytnutej výhody. Na základe dôkazov uvedených v odôvodneniach 347 až 357 však Komisia mohla dospieť k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania mali obaja vyvážajúci výrobcovia naďalej výhodu z poskytnutia pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu.

(359)

Subvencia sa považovala za špecifickú v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže poskytovanie pozemkov spoločnostiam v zóne SETC za nižšiu než primeranú odplatu je vyhradené určitým spoločnostiam v osobitnej zemepisnej oblasti.

(360)

Na základe uvedených úvah a bez akýchkoľvek argumentov o opaku Komisia dospela k záveru, že výrobcovia textílií zo sklenených vlákien v Egypte naďalej využívali výhody tejto schémy. Vzhľadom na existenciu finančných príspevkov, na poskytovanú výhodu a na špecifickosť je tento subvenčný program naďalej napadnuteľný.

(361)

Egyptská vláda vo svojich pripomienkach k poskytnutiu informácií zopakovala svoje stanovisko, že Komisia nepreukázala, že dohody o predaji alebo prenájme pozemkov v rámci hospodárskej zóny Suezského prieplavu boli poskytované za nižšiu než primeranú odplatu, pričom zároveň tvrdila, že referenčné ceny, z ktorých Komisia vychádzala v pôvodnom prešetrovaní, neodrážali prevládajúce trhové podmienky.

(362)

Egyptská vláda nepredložila žiadne nové argumenty ani dôkazy na vyvrátenie záverov Komisie uvedených v tomto bode ani na preukázanie toho, že referenčná cena neodráža prevládajúce trhové podmienky. Komisia zároveň podrobne opísala, prečo sa domnieva, že vypočítaná referenčná cena za zastavaný pozemok v tejto oblasti je primeraná (111).

(363)

Komisia preto tieto tvrdenia zamietla ako neopodstatnené.

(364)

V prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia v pôvodnom prešetrovaní stanovila ad valorem mieru napadnuteľného subvencovania v rozmedzí od 17,0 % do 30,7 % pre spolupracujúce spoločnosti zaradené do vzorky. Ďalej stanovila napadnuteľné subvencie pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky vo výške 24,8 % alebo 30,7 % v závislosti od toho, či spolupracovali ako pri pôvodnom prešetrovaní, tak aj pri paralelnom antidumpingovom prešetrovaní, alebo len pri antidumpingovom prešetrovaní, nie však pri pôvodnom antisubvenčnom prešetrovaní. Komisia zároveň stanovila celoštátnu colnú sadzbu vo výške 30,7 % pre všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov.

(365)

V prípade vyvážajúcich výrobcov v Egypte Komisia v pôvodnom prešetrovaní stanovila ad valorem mieru napadnuteľného subvencovania vo výške 10,9 %.

(366)

Vzhľadom na zistenia Komisie v súvislosti s rôznymi schémami a programami subvencovania, ktoré Komisia preskúmala v bodoch 3 a 4, dospela Komisia k záveru, že výrobcovia textílií zo sklenených vlákien v Číne a ich dcérske spoločnosti v Egypte počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej využívali napadnuteľné subvencie na úrovni presahujúcej de minimis.

(367)

Komisia preto preskúmala aj pravdepodobnosť pokračovania subvencovaného dovozu z dotknutých krajín v prípade zrušenia opatrení. Komisia analyzovala tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne a Egypte a atraktívnosť trhu Únie.

(368)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov v Číne a Egypte boli zistenia o výrobných kapacitách a voľných kapacitách založené na dostupných skutočnostiach, konkrétne na informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.

(369)

Žiadateľ poskytol dôkazy, že celková výrobná kapacita textílií zo sklenených vlákien v Číne bola počas obdobia revízneho prešetrovania približne 1 400 000 ton, pričom nadmerná kapacita predstavovala približne 800 000 ton. Po odpočítaní domáceho dopytu a celkového vývozu sa voľná kapacita čínskych výrobcov dostupná pre trh Únie odhadovala približne na 700 000 ton, čo je päťnásobok celkovej spotreby v Únii.

(370)

Pokiaľ ide o egyptské kapacity, z dôkazov vyplýva, že jediní dvaja výrobcovia textílií zo sklenených vlákien v Egypte (spoločnosti Hengshi Egypt a Jushi Egypt) začali svoju činnosť s cieľom zásobovať trh Únie. Spoločnosti Hengshi Egypt a Jushi Egypt patria do tej istej skupiny spoločností registrovaných v Číne a obe sa nachádzajú v Čínsko-egyptskej suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce. V konečnom dôsledku ich kontroluje čínska vládna agentúra a boli zriadené v rámci stratégie na podporu čínskej expanzie do zahraničia.

(371)

Zatiaľ čo spoločnosť Jushi Egypt bola založená s primárnym cieľom vyvážať do EÚ výrobky z nekonečného skleneného vlákna, spoločnosť Hengshi Egypt bola následne založená s cieľom doplniť portfólio výrobkov o textílie zo sklenených vlákien. Od roku 2017 predstavuje kapacita spoločnosti Hengshi v oblasti výroby textílií zo sklenených vlákien podľa odhadu žiadateľa 30 000 ton, čo predstavuje 22 % celkovej spotreby v Únii.

(372)

Žiadateľ okrem toho uviedol, že Únia je od roku 2022 jedným z hlavných miest určenia pre egyptské textílie zo sklenených vlákien, zatiaľ čo egyptský domáci trh s textíliami zo sklenených vlákien je minimálny a dopyt po nich nepresahuje 1 500 ton ročne.

(373)

Komisia preto dospela k záveru, že čínski a egyptskí výrobcovia majú dostatočné kapacity, ktoré by boli pripravení nasadiť na výrazné zvýšenie svojho vývozu na trh Únie, ak by platnosť opatrení uplynula.

(374)

Napriek platným antidumpingovým aj vyrovnávacím clám, ktoré sú doplnkom k bežným dovozným clám v prípade Číny (v rozmedzí od 5 % do 7 % pre rôzne colné kódy, pod ktoré patrí dotknutý výrobok), čínski a egyptskí vyvážajúci výrobcovia naďalej vyvážali do Únie. Objem dovozu z oboch krajín sa v posudzovanom období v absolútnom vyjadrení dokonca zvýšil: objem čínskeho dovozu sa zvýšil o 102 % a egyptského o 115 %.

(375)

Z údajov databázy GTA o vývoze vyplynulo, že ceny čínskeho vývozu do Únie boli pred započítaním prepravných nákladov a cla približne o 15 % vyššie ako vážený priemer vývozných cien na desať najväčších vývozných trhov. Vzhľadom na význam trhu Únie pre čínskych a egyptských vyvážajúcich výrobcov a na to, že čínski vyvážajúci výrobcovia sú schopní predávať do Únie za takéto ceny aj napriek platným opatreniam, je zrejmé, že trh Únie je naďalej veľmi atraktívny.

(376)

Okrem toho existencia praktík obchádzania a absorpčných praktík, ktoré boli riešené zmenami opatrení uvedenými v bode 1.1, ďalej poukazuje na atraktívnosť trhu Únie.

(377)

Ako už bolo uvedené, zistilo sa pokračovanie subvencovania v prípade Egypta aj Číny. Vzhľadom na značnú voľnú kapacitu v Číne a veľkosť kapacít v Egypte, ako aj na atraktívnosť trhu Únie a predchádzajúce praktiky obchádzania Komisia dospela k záveru, že ak by sa umožnilo, aby platnosť opatrení uplynula, pravdepodobne by to viedlo k pokračovaniu vstupu značných množstiev subvencovaného dovozu na trh Únie.

(378)

Egyptská vláda vo svojich pripomienkach k poskytnutiu informácií tvrdila, že zistenia Komisie týkajúce sa údajného pokračovania programov subvencovania v Egypte neboli podložené dostatočnými vecnými ani právnymi dôkazmi, keďže Komisia sa vo viacerých prípadoch opierala o závery pôvodného prešetrovania bez toho, aby na základe nesporných dôkazov stanovila, že právne požiadavky na napadnuteľné subvencie sú počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej splnené.

(379)

Komisia s uvedeným tvrdením nesúhlasila. Ako sa opisuje v celej analýze každej z údajných subvencií v bode 4, Komisia vychádzala zo všetkých dôkazov, ktoré mala k dispozícii, vrátane dôkazov predložených egyptskou vládou. Vzhľadom na absenciu akejkoľvek spolupráce vyvážajúcich výrobcov v Egypte, ako aj na neúplnosť určitých poskytnutých informácií, ako sa opisuje v príslušných predchádzajúcich bodoch, sa však Komisia musela podľa článku 28 základného nariadenia opierať aj o dostupné skutočnosti, aby dospela k svojim záverom. Tie v relevantných prípadoch zahŕňali zistenia z pôvodného prešetrovania.

(380)

Zároveň bolo v niektorých prípadoch nevyhnutné opierať sa o zistenia z pôvodného prešetrovania, aby bolo možné vykonať primeranú analýzu. Platí to najmä v prípade subvencií vypočítaných v pôvodnom prešetrovaní, ktoré vyvážajúci výrobcovia v období revízneho prešetrovania naďalej využívali, ako matematickej nevyhnutnosti týchto výpočtov (112).

(381)

Komisia preto toto tvrdenie zamietla ako neopodstatnené.

(382)

Na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, podobný výrobok počas posudzovaného obdobia vyrábalo 18 výrobcov v Únii. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(383)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená na 100 653 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, ako sú:

Ako sa uvádza v odôvodnení 17, do vzorky boli zaradení dvaja výrobcovia z Únie. Predstavovali [30 % – 40 %] celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(384)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe vyplneného makroekonomického dotazníka a údajov Eurostatu o dovoze.

(385)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v tonách)

(386)

Spotreba v Únii sa v rokoch 2021 až 2022 zvýšila o 11 %, a to vďaka zotaveniu a obnove zásob v odberateľských odvetviach po pandémii.

(387)

Od roku 2022 do obdobia revízneho prešetrovania vývoj spotreby v Únii ovplyvňovali dva protichodné trendy. Na jednej strane sa znížil dopyt zo strany výrobcov veterných turbín a listov rotorov, keďže títo výrobcovia čelili zvýšenému konkurenčnému tlaku zo strany čínskeho dovozu do Únie. Na druhej strane sa zvýšil dopyt na iných trhoch konečného použitia, najmä v odvetví sanácie potrubí metódou vytvrdzovania na mieste (CIPP). Celkovo tento protichodný vývoj viedol k stabilizácii spotreby v Únii, ktorá sa po roku 2021 pohybovala v úzkom rozpätí.

(388)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe objemu dovozu a celkovej spotreby v Únii.

(389)

Dovoz z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu a jeho podiel na trhu

(390)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z Číny zvýšil o 102 % a dovoz z Egypta o 115 %.

(391)

Počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii vzrástla len o 13 %. V dôsledku toho dotknuté krajiny zvýšili svoj podiel na trhu: z 5 % na 8 % v prípade Číny a z 1 % na 2 % v prípade Egypta.

(392)

Komisia stanovila ceny dovozu z dotknutých krajín na základe údajov Eurostatu o dovoze.

(393)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (v EUR/t)

(394)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutých krajín na trh Únie sa od roku 2021 do roku 2022 zvýšil o 23 %, v roku 2023 zostal stabilný a v období revízneho prešetrovania klesol približne na úroveň roku 2021.

(395)

V súvislosti s posudzovaním cenového podhodnotenia počas obdobia prešetrovania nespolupráca vyvážajúcich výrobcov a následný nedostatok údajov o transakciách znemožnili výpočet skutočného cenového podhodnotenia (porovnanie podľa jednotlivých druhov). Vzhľadom na štatistický charakter údajov v priemerných dovozných cenách nie sú zachytené najmä rozdiely v sortimente výrobkov, ktoré sú v prípade prešetrovaného výrobku podstatné. Ilustrujú to dôkazy získané od výrobcov z Únie, ktorých predajné ceny sa v prípade jednotlivých druhov výrobkov značne líšia. V dôsledku nespolupráce vyvážajúcich výrobcov tak vznikol nedostatok dôkazov, čo Komisii znemožnilo vypočítať cenové podhodnotenie.

(396)

Za týchto okolností, keďže štatistiky o dovoze nebolo možné použiť na vyvodenie záveru, že počas obdobia prešetrovania nedošlo k cenovému podhodnoteniu, bolo potrebné vziať do úvahy iné prvky. Komisia mohla najmä z dostupných skutočností v zázname vyvodiť existenciu výrazných cenových účinkov dovozu z dotknutých krajín.

(397)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu z dotknutých krajín zvyšoval vyšším tempom v porovnaní s miernym nárastom spotreby v Únii. Zvýšenie dovozu z dotknutých krajín prispelo k narušeniu objemu predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podielu na trhu, ako aj k chronickej neschopnosti výrobného odvetvia Únie zvýšiť svoje ceny tak, aby pokryli jeho náklady. V takomto scenári teda dostupné skutočnosti poukazujú na existenciu cenového podhodnotenia a stlačenia cien.

(398)

Dovoz textílií zo sklenených vlákien z tretích krajín okrem Číny a Egypta pochádzal najmä z Indie, Turecka a Thajska.

(399)

Súhrnný objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu textílií zo sklenených vlákien z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

(400)

Komisia preskúmala vývoj objemov dovozu z tretích krajín, jeho cien CIF a cien so zaplateným clom (ďalej len „cena DDP“). Cena DDP sa získala pripočítaním uplatniteľného zmluvného a antidumpingového cla k cene CIF.

(401)

Pokiaľ ide o Indiu, objem dovozu sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil a počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahol podiel na trhu 11 %. Počas celého posudzovaného obdobia boli priemerné ceny CIF a ceny DDP v prípade dovozu z Indie výrazne nižšie ako priemerná predajná cena a výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. V období revízneho prešetrovania boli ceny na úrovni DDP nižšie o 16 %, resp. 24 %.

(402)

Pokiaľ ide o Turecko, objem dovozu sa v rokoch 2021 až 2022 šesťnásobne zvýšil a v roku 2022 dosiahol podiel na trhu 15 %. V septembri 2022 Komisia v nadväznosti na prešetrovanie obchádzania opatrení uvedené v odôvodnení 4 (113) rozšírila antidumpingové opatrenia na dovoz textílií zo sklenených vlákien odosielaných z Turecka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Turecku, s výnimkou textílií zo sklenených vlákien vyvážaných niektorými konkrétnymi tureckými spoločnosťami. Dovoz z Turecka začal klesať v roku 2023, počas obdobia revízneho prešetrovania však jeho podiel na trhu naďalej predstavoval 6 %. Počas celého posudzovaného obdobia boli priemerné ceny CIF a ceny DDP v prípade dovozu z Turecka výrazne nižšie ako priemerná predajná cena a výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. V období revízneho prešetrovania boli ceny na úrovni DDP nižšie o 14 %, resp. 22 %.

(403)

Pokiaľ ide o Thajsko, objem dovozu začal z veľmi nízkej základnej hodnoty 229 ton v roku 2021 a počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahol podiel na trhu 3 %. Počas celého posudzovaného obdobia boli priemerné ceny CIF a ceny DDP v prípade dovozu z Thajska výrazne nižšie ako priemerná predajná cena a výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. V období revízneho prešetrovania boli ceny na úrovni DDP nižšie o 42 %, resp. 48 %.

(404)

Celkový objem dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia klesol a jeho podiel na trhu sa znížil z 10 % na 4 %. Od roku 2022 do obdobia revízneho prešetrovania bola priemerná cena CIF dovozu z iných tretích krajín výrazne vyššia ako priemerná predajná cena a výrobné náklady výrobného odvetvia Únie.

(405)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(406)

Ako sa uvádza v odôvodnení 17, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(407)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy.

(408)

Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe overených údajov z vyplneného makrodotazníka, ktorý predložil žiadateľ. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že obidva súbory týchto údajov sú reprezentatívne z pohľadu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(409)

Vzhľadom na to, že mikroekonomické ukazovatele použité v analýze ujmy pochádzali len od dvoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, číselné údaje stanovené na základe týchto údajov sa ďalej v texte uvádzajú v rozpätiach s cieľom chrániť dôvernosť údajov výrobcov z Únie.

(410)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, trhový podiel, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť mier subvencie a zotavenie sa z minulého subvencovania.

(411)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(412)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(413)

Objem výroby výrobcov z Únie kolísal, ale počas posudzovaného obdobia zaznamenal celkový pokles o 11 %. Dôvodom bol pokles dopytu zo strany výrobcov listov rotorov veterných turbín, ktorí sú sami vystavení čínskej konkurencii. Tento pokles dopytu bol čiastočne kompenzovaný dopytom v iných odvetviach uvedených v odôvodnení 387. Výrobné cykly pre tieto iné odvetvia sú však kratšie, čo vedie k častejším zmenám konfigurácie strojov a dlhšiemu času ich nečinnosti a následne negatívne ovplyvňuje využitie kapacity.

(414)

Výrobná kapacita sa v posudzovanom období celosvetovo znížila len o 2 % a využitie kapacity sa následne znížilo o 9 %. Nízke využitie kapacity spôsobené neschopnosťou predávať dostatočné objemy za hospodársky udržateľné ceny prispelo k neistej situácii výrobného odvetvia Únie.

(415)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(416)

Objem predaja na trhu Únie zostal v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 stabilný a následne sa v roku 2023 zvýšil o 10 percentuálnych bodov. V období revízneho prešetrovania však predaj klesol o 8 551 ton alebo o deväť percentuálnych bodov na ročnom základe. Počas posudzovaného obdobia sa predaj znížil o 2 %, zatiaľ čo spotreba v Únii sa zvýšila o 13 %, čo viedlo k poklesu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu zo 76 % na 66 % počas posudzovaného obdobia. Výrobné odvetvie Únie nielenže nemalo prospech z rastúceho trhu Únie, ale dokonca stratilo značnú časť svojho podielu na trhu.

(417)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie si nedokázalo udržať svoj podiel na trhu v situácii rastúceho dopytu na rozdiel od dotknutých krajín, ktoré počas posudzovaného obdobia podiel na trhu získali.

(418)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(419)

Počas posudzovaného obdobia bola zamestnanosť na pomerne stabilnej úrovni.

(420)

Pri všeobecne stabilnej zamestnanosti a klesajúcom objeme výroby sa produktivita práce v posudzovanom období zhoršila o 13 %. Ako je vysvetlené v odôvodnení 413, dopyt sa postupne posunul smerom k výrobkom vyrábaným v menších sériách, v dôsledku čoho sa vyžadovali častejšie zmeny konfigurácie strojov, čo zase predĺžilo čas nečinnosti a malo nepriaznivý vplyv aj na produktivitu.

(421)

Čínske aj egyptské subvenčné rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis.

(422)

Objem dovozu z dotknutých krajín sa za posudzované obdobie výrazne zvýšil.

(423)

Napriek zavedeným vyrovnávacím opatreniam sa väčšina ukazovateľov ujmy počas posudzovaného obdobia zhoršila a výrobné odvetvie Únie bolo počas obdobia revízneho prešetrovania v neistej situácii.

(424)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (EUR za tonu)

(425)

Priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie bola počas celého posudzovaného obdobia nižšia ako priemerné jednotkové výrobné náklady. Najvyššia jednotková predajná cena sa dosiahla v roku 2023, pretože táto cena bola uvedená v dohodách podpísaných v roku 2022 na základe vysokých nákladov na energie.

(426)

Počas posudzovaného obdobia sa predajná cena výrobného odvetvia Únie zvýšila o 9 %. Tým sa len čiastočne kompenzoval 20 % nárast výrobných nákladov za rovnaké obdobie, čo viedlo k zhoršeniu jeho ziskovosti.

(427)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(428)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa v posudzovanom období zvýšili o 6 %.

(429)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(430)

Po poklese v roku 2022 v dôsledku obnovenia rovnováhy v súvislosti s ochorením COVID-19 sa úroveň zásob opäť zvýšila a na konci obdobia revízneho prešetrovania dosiahla [20 – 25 %] výroby. Zvyšujúce sa úrovne zásob naznačujú, že výrobné odvetvie Únie vyrábalo tovar, ktorý nemohlo predávať za hospodársky udržateľné ceny alebo v dostatočnom množstve. To priamo odráža zhoršenie konkurenčného postavenia odvetvia.

(431)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(432)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ako je uvedené v tabuľke 8, jednotkové výrobné náklady rástli rýchlejšie ako jednotková predajná cena, a preto sa ziskovosť počas posudzovaného obdobia neustále a výrazne zhoršovala.

(433)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. S výnimkou roku 2022, keď obnovenie rovnováhy zásob po pandémii ochorenia COVID-19 pozitívne ovplyvnilo peňažný tok, sa tento ukazovateľ ujmy počas posudzovaného obdobia zhoršil a v období revízneho prešetrovania skončil výrazne záporne. V dôsledku klesajúcich peňažných tokov sa znížila aj schopnosť získavať kapitál.

(434)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 25 %. Zistilo sa, že sa týkajú najmä nahrádzania, racionalizácie a zabezpečenia súladu s environmentálnymi a sociálnymi právnymi predpismi.

(435)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. V roku 2021 začala pozitívne, potom počas posudzovaného obdobia nepretržite klesala a v období revízneho prešetrovania klesla pod –25 %.

(436)

Napriek klesajúcemu trendu peňažného toku a návratnosti investícií bolo výrobné odvetvie Únie schopné financovať potrebné investície, ako sa opisuje v odôvodnení 434.

(437)

Väčšina ukazovateľov ujmy v posudzovanom období vykazuje negatívny trend.

(438)

Výroba výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období klesla a predaj na trhu Únie sa znížil o 2 % napriek nárastu spotreby v Únii o 13 %. Viedlo to k strate podielu na trhu, ktorý klesol zo 76 % v roku 2021 na 66 % v období revízneho prešetrovania. Z tejto straty podielu na rastúcom trhu profitovali v posudzovanom období Čína a Egypt a ďalšie tretie krajiny.

(439)

Strata podielu výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa zhoršila poklesom predaja na vývoz o 49 % počas posudzovaného obdobia, ako je uvedené v tabuľke 12.

(440)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila o 2 % a využitie kapacity sa v dôsledku poklesu výroby znížilo zo 45 % na 41 %.

(441)

Počas posudzovaného obdobia bola zamestnanosť na stabilnej úrovni. Produktivita sa vyvíjala v súlade so zmenami vo výrobe a počas posudzovaného obdobia klesla o 13 %.

(442)

Jednotkové výrobné náklady sa v posudzovanom období zvýšili o 20 %.

(443)

Priemerná predajná cena výrobcov z Únie sa na trhu, ktorý bol vystavený tlaku nízkych cien, zvýšila len o 9 %, čo je nedostatočné zvýšenie na to, aby zodpovedalo zvýšeniu výrobných nákladov.

(444)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia nepretržite klesala a v období revízneho prešetrovania dosiahla rozpätie [–7 až –10 %].

(445)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(446)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či subvencovaný dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory.

(447)

Ako sa vysvetľuje v bode 6.3.2, napriek antidumpingovým a antisubvenčným opatreniam sa objem čínskeho a egyptského dovozu počas posudzovaného obdobia zvýšil, pričom ich podiel na trhu sa zvýšil zo 6 % v roku 2021 na 10 % počas obdobia revízneho prešetrovania.

(448)

Trvalý nárast podielu dovozu z Egypta a Číny za dumpingové ceny na trhu počas posudzovaného obdobia vystavil výrobné odvetvie Únie kombinovanému tlaku z hľadiska cien a objemu. Následný pokles objemu predaja a stlačenie cien je priamou príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(449)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal tak, ako sa uvádza v tabuľke 4.

(450)

Z odôvodnení 401 až 403 vyplýva, že priemerné ceny so zaplateným clom za dovoz z Indie, Turecka a Thajska boli v roku 2023 a v období revízneho prešetrovania výrazne nižšie ako priemerné ceny so zaplateným clom za dovoz z Číny a Egypta. Vzhľadom na ich veľký podiel na trhu a nízke priemerné ceny so zaplateným clom Komisia dospela k záveru, že dovoz z Indie, Turecka a Thajska takisto vyvíjal cenový tlak a prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Keďže sa však dovoz z Číny a Egypta počas posudzovaného obdobia takmer zdvojnásobil, pričom výrazný nárast bol zaznamenaný najmä medzi rokom 2023 a obdobím revízneho prešetrovania, a to za ceny, ktoré vyvíjali značný cenový tlak, Komisia dospela k záveru, že dovoz z tretích krajín túto skutočnosť nezmenil a neoslabil príčinnú súvislosť.

(451)

Celkový objem vývozu výrobného odvetvia Únie a priemerné ceny predaja na vývoz výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(452)

Na trhoch tretích krajín boli výrobcovia z Únie vystavení tvrdej konkurencii, pokiaľ ide o výrobky v oblasti veternej energie, a čoraz viac boli tlačení na užšie trhy, ako je sanácia potrubí metódou vytvrdzovania na mieste a výrobky pre voľný čas (lodné trupy, mobilné domy), ktoré sa vyznačujú vyššími cenami, ale aj vyššími výrobnými nákladmi.

(453)

Vývozná výkonnosť sa počas posudzovaného obdobia neustále zhoršovala, čo malo za následok pokles objemu vývozu o 49 %.

(454)

Keďže predaj výrobného odvetvia Únie bol vo veľkej miere zameraný na trh Únie, a nie prevažne na vývoz, Komisia dospela k záveru, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie neoslabila príčinnú súvislosť.

(455)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že čínsky a egyptský subvencovaný vývoz spôsobil značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. K ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, zároveň prispel aj dovoz z tretích krajín. Komisia však dospela k záveru, že uvedené faktory jednotlivo ani spoločne neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a Egypta a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(456)

Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu.

(457)

Komisia dospela k záveru, že čínsky a egyptský dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu počas obdobia revízneho prešetrovania, pričom dovoz z tretích krajín do určitej miery prispel k značnej ujme. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by bolo pravdepodobné pokračovanie ujmy alebo opätovný výskyt ujmy spôsobenej subvencovaným dovozom z Číny a Egypta, ak by sa platnosť opatrení voči uvedeným krajinám nechala uplynúť.

(458)

Komisia v tejto súvislosti preskúmala výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v dotknutých krajinách, atraktívnosť trhu Únie, pravdepodobné cenové úrovne dovozu z dotknutých krajín pri neexistujúcich vyrovnávacích opatreniach a ich vplyv na výrobné odvetvie Únie.

(459)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 369, celková výrobná kapacita textílií zo sklenených vlákien v Číne bola v období revízneho prešetrovania približne 1 400 000 ton. Po odpočítaní domáceho dopytu a celkového vývozu je voľná kapacita čínskych výrobcov dostupná pre trh Únie približne 700 000 ton, čo je päťnásobok celkovej spotreby v Únii.

(460)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 370 až 372, výrobná kapacita textílií zo sklenených vlákien v Egypte je najmenej 30 000 ton, čo predstavuje približne 22 % celkovej spotreby v Únii, zatiaľ čo egyptský domáci trh s textíliami zo sklenených vlákien sa zdá minimálny.

(461)

Preto možno dospieť k záveru, že v Číne existuje značná voľná kapacita a v Egypte značná kapacita, ktorá môže byť nasmerovaná na trh Únie v ešte väčších množstvách za subvencované ceny, ak by sa platnosť vyrovnávacích opatrení nechala uplynúť.

(462)

Ako už bolo vysvetlené v bode 5.2, atraktívnosť trhu Únie dokazuje skutočnosť, že napriek pomerne vysokej úrovni platných antidumpingových a vyrovnávacích ciel, ktoré sa uplatňujú ešte navyše k zmluvnému dovoznému clu v rozmedzí od 5 % do 7 % na dovoz z Číny, Únia zostala jedným z hlavných vývozných trhov pre čínskych a egyptských vyvážajúcich výrobcov, ktorí dokonca zvýšili objem svojho vývozu počas posudzovaného obdobia o 102 % v prípade Číny a 115 % v prípade Egypta, pričom čínsky vývoz do Únie bol schopný dosiahnuť vysoké ceny v porovnaní s inými trhmi, a to aj napriek platným opatreniam.

(463)

Ďalším dôkazom o atraktívnosti trhu Únie je existencia týchto praktík obchádzania a absorpčných praktík počas posudzovaného obdobia, ktoré boli riešené nariadeniami uvedenými v bode 1.1:

(464)

Ako sa uvádza v tabuľke 3, dovozné ceny z Číny do Únie na úrovni CIF predstavovali počas obdobia revízneho prešetrovania 1 744 EUR za tonu, čo je menej než priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie na úrovni [2 100 – 2 400] EUR za tonu, ako sa uvádza v tabuľke 8, a takisto je to pod úrovňou jeho výrobných nákladov [2 300 – 2 600] EUR za tonu.

(465)

Pri neexistencii vyrovnávacích opatrení a pri uplatňovaní len zavedených antidumpingových opatrení by čínsky dovoz vstupoval do Únie za ešte nižšie ceny. V skutočnosti by sa očakávalo, že cenové podhodnotenie bude ešte vyššie, ako je vysvetlené v odôvodnení 397.

(466)

Ako sa uvádza v tabuľke 3, dovozné ceny z Egypta do Únie na úrovni CIF predstavovali počas obdobia revízneho prešetrovania 1 431 EUR za tonu, čo je menej než priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie na úrovni [2 100 – 2 400] EUR za tonu, ako sa uvádza v tabuľke 8, a takisto je to pod úrovňou jeho výrobných nákladov [2 300 – 2 600] EUR za tonu.

(467)

Pri neexistencii vyrovnávacích opatrení a pri uplatňovaní len zavedených antidumpingových opatrení by egyptský dovoz vstupoval do Únie za ešte nižšie ceny.

(468)

Preto je pravdepodobné, že bez vyrovnávacích ciel by mal čínsky a egyptský dovoz ešte väčší negatívny vplyv na ceny v Únii.

(469)

Z tohto zistenia jasne vyplýva, že by v každom prípade existovala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy spôsobenej dovozom, ktorý by navyše v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobne prichádzal v podstatne väčších množstvách.

(470)

Na základe uvedenej analýzy Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú subvencovaným dovozom s pôvodom v Číne a Egypte. Navyše a bez toho, aby bolo dotknuté toto zistenie, Komisia zistila, že existuje jasné riziko opakovaného výskytu značnej ujmy spôsobenej uvedeným dovozom, ak by platnosť opatrení uplynula. Ak by sa opatrenia nepredĺžili, subvencovaný dovoz z oboch krajín pôvodu by sa s veľkou pravdepodobnosťou obnovil v podstatne vyšších objemoch a za ceny spôsobujúce ujmu. Predĺženie opatrení je preto opodstatnené z dôvodu pretrvávajúcej ujmy spôsobenej dovozom z dotknutých krajín a nezávisle od toho aj z dôvodu rizika opätovného výskytu takejto ujmy.

(471)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich vyrovnávacích opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, používateľov a dodávateľov.

(472)

Prešetrovaním sa preukázalo, že prípadné uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo výrazný negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. Situácia výrobného odvetvia Únie, ktoré sa už nachádza v neistej situácii, by sa rýchlo zhoršila z hľadiska nižších objemov predaja a nižších predajných cien, čo by spôsobilo výrazný pokles ziskovosti a potenciálne ohrozilo jeho prežitie.

(473)

Zachovanie vyrovnávacích opatrení v platnosti je preto v záujme výrobného odvetvia Únie.

(474)

Komisia kontaktovala všetkých známych neprepojených dovozcov a vyzvala ich na spoluprácu pri tomto prešetrovaní. Žiadny dovozca nespolupracoval.

(475)

V pôvodnom prešetrovaní spolupracoval jediný dovozca, v prípade ktorého sa zistilo, že dováža zanedbateľné objemy textílií zo sklenených vlákien.

(476)

V pôvodnom prešetrovaní, ako aj v tomto prešetrovaní sa zistilo, že väčšina veľkoobjemových používateľov požaduje konkrétne textílie zo sklenených vlákien vyrobené na objednávku, a preto textílie zo sklenených vlákien nie sú komoditou, ktorú by nezávislí dovozcovia pravidelne dovážali vo veľkých objemoch.

(477)

Komisia preto dospela k záveru, že v súčasnosti platné opatrenia nemali významný negatívny vplyv na finančnú situáciu dovozcov a že pokračovanie opatrení sa ich nedotkne alebo sa ich dotkne len okrajovo.

(478)

Komisia pri tomto revíznom prešetrovaní kontaktovala všetkých známych používateľov a vyzvala ich na spoluprácu. Žiadny používateľ nespolupracoval, čo potvrdzuje, že existujúce opatrenia nemali na používateľov významný negatívny vplyv.

(479)