(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 7. novembra 2025 antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitého ľahkého termopapiera s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“ alebo „ČĽR“) na základe článku 10 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 24. septembra 2025 podalo Európske združenie termopapiera (ďalej len „združenie ETPA“) a jeho členovia, výrobcovia ľahkého termopapiera (ďalej len „navrhovatelia“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho určitý ľahký termopapier v zmysle článku 10 ods. 6 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o tom, že výrobcovia prešetrovaného výrobku z dotknutej krajiny boli zvýhodňovaní viacerými subvenciami poskytovanými vládou Čínskej ľudovej republiky.

(3)

Pred začatím antisubvenčného prešetrovania Komisia oznámila čínskej vláde (3), že jej bol doručený riadne doložený podnet, a vyzvala čínsku vládu na konzultácie v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia. Konzultácie sa uskutočnili 5. novembra 2025. Nedospelo sa však k vzájomne prijateľnému riešeniu.

(4)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2026/313 (4) zaviedla Komisia registráciu dovozu dotknutého výrobku, aby sa zabezpečilo, že ak sa prešetrovaním dospeje k zisteniam, ktoré povedú k uloženiu vyrovnávacích ciel, uvedené clá bude po splnení potrebných podmienok možné vyberať retroaktívne za registrovaný dovoz v súlade s uplatniteľnými právnymi ustanoveniami (ďalej len „nariadenie o registrácii“).

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľov, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a čínske orgány, známych dovozcov a používateľov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania týka, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(6)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(7)

Komisii neboli doručené žiadne pripomienky k začatiu prešetrovania ani žiadosť o vypočutie.

(8)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(9)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vzorku vybrala na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja a výroby podobného výrobku v Únii v období prešetrovania, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času.

(10)

Túto vzorku tvorili traja výrobcovia z Únie v dvoch rôznych členských štátoch. Vzhľadom na údaje dostupné pri začatí konania predstavovali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky viac ako 80 % odhadovanej celkovej výroby v Únii a predaja všetkých výrobcov z Únie, ktorí predávajú podobný výrobok na trhu Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky. Vzorka bola potvrdená 11. novembra 2025. Vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

(11)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(12)

Žiadni neprepojení dovozcovia neposkytli požadované informácie ani nesúhlasili so zaradením do vzorky. Komisia sa preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(13)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(14)

Štyria vyvážajúci výrobcovia v dotknutej krajine poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch (skupín) spoločností, ktoré by bolo možné primerane prešetriť v dostupnom časovom rámci. Komisia vybrala danú vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, predaja alebo vývozu do Únie v období prešetrovania, ktorý by bolo možné primerane prešetriť v dostupnom časovom rámci.

(15)

V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Komisii neboli doručené žiadne pripomienky k pôvodnému výberu vzorky.

(16)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia rozhodla potvrdiť svoj predbežný výber vzorky:

(17)

Na základe informácií dostupných v danej fáze vzorka predstavovala 41 % odhadovanej čínskej výroby ľahkého termopapiera a pokrývala celý odhadovaný celkový objem vývozu z ČĽR do Únie počas obdobia prešetrovania.

(18)

Spoločnosť Xianhe 11. decembra 2025 informovala Komisiu, že zistila, že jej neprepojení domáci obchodníci rozrezávajú jumbo kotúče termopapiera na malé kotúče. Keďže tieto malé kotúče do rozsahu prešetrovania nepatria, spoločnosť dospela k záveru, že dotknutý výrobok v skutočnosti počas obdobia prešetrovania do EÚ nevyvážala, a preto dotazník nevyplní (5).

(19)

Spoločnosť GEP 5. januára 2026 takisto informovala Komisiu, že dotazník nevyplní a pri prešetrovaní spolupracovať nebude (6).

(20)

V danej fáze prešetrovania nebol dostatok času na výber novej vzorky vyvážajúcich výrobcov. Okrem toho, vzhľadom na nízky objem vývozu zostávajúceho štvrtého vyvážajúceho výrobcu (Henan Jianghe), ktorý poskytol odpoveď v rámci výberu vzorky (menej ako 2 % celkového čínskeho vývozu dotknutého výrobku do Únie), by žiadna zmena vo vzorke neviedla k vytvoreniu dostatočne reprezentatívnej vzorky. Komisia preto úplne upustila od výberu vzorky a uplatnila článok 28 základného nariadenia (7).

(21)

Komisia teda povolila individuálne preskúmanie spoločnosti GGHT ako jedinej spoločnosti, ktorá poskytla riadne a včas vyplnený dotazník, ktorý sa dal overiť v súlade s článkom 26 ods. 1 základného nariadenia. Vzhľadom na nízky objem vývozu tejto spoločnosti (4 % celkového čínskeho vývozu dotknutého výrobku do Únie) nebola táto spoločnosť považovaná za reprezentatívnu pre všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov, a preto výška cla pre všetky ostatné spoločnosti nemohla vychádzať zo zistení týkajúcich sa tejto spoločnosti, ale bola stanovená na základe najlepších dostupných skutočností.

(22)

Komisia zaslala dotazníky čínskej vláde, zostávajúcemu spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi, trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, navrhovateľom, známym dovozcom a používateľom. Dotazníky určené spoločnostiam boli sprístupnené aj online v deň začatia konania.

(23)

Komisii boli doručené vyplnené dotazníky od čínskej vlády, vyvážajúceho výrobcu, troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky a od združenia ETPA v mene výrobného odvetvia Únie.

(24)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie subvencovania, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 26 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto strán:

(25)

Vyplnený dotazník, ktorý predložilo združenie ETPA v mene výrobného odvetvia Únie, bol overený v priestoroch jej právneho zástupcu v Bruseli.

(26)

Aktuálne údaje, ktoré poskytla spoločnosť Koehler Paper SE po overovaní na mieste, boli podrobené krížovej kontrole na diaľku.

(27)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2024 do 30. septembra 2025 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2022 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(28)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, je ľahký termopapier, definovaný ako termopapier so základnou hmotnosťou 65 g/m2 alebo menej, ktorý sa predáva v kotúčoch so šírkou 20 cm alebo viac, s hmotnosťou 50 kg alebo viac (vrátane papiera) a s priemerom 40 cm alebo viac (jumbo kotúče); s podkladovým náterom na jednej alebo na oboch stranách alebo bez neho; s fyzikálnou alebo chemickou teplocitlivou vrstvou (t. j. vrstvou, ktorá pri aplikácii tepla odhaľuje obraz) na jednej alebo oboch stranách a s vrchným náterom alebo bez neho (ďalej len „prešetrovaný výrobok“), v súčasnosti zatriedený pod číselné znaky KN ex 4809 90 00 , ex 4811 90 00 , ex 4816 90 00 a ex 4823 90 85 (kódy TARIC 4809 90 00 10, 4811 90 00 10, 4816 90 00 10 a 4823 90 85 20).

(29)

Pokiaľ ľahký termopapier nemá fyzickú teplocitlivú vrstvu, vyrába sa s použitím chemického vyvíjacieho roztoku, či už fenolového, alebo bez obsahu fenolu (ľahký termopapier bez fenolu). Súčasné prešetrovanie sa týka všetkých druhov.

(30)

Ľahký termopapier sa používa najmä na predajných miestach, napríklad pri maloobchodných účtenkách.

(31)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(32)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(33)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(34)

Pred vykonaním analýzy údajného subvencovania vo forme subvencií alebo programov subvencií posúdila Komisia vládne plány, projekty a ďalšie dokumenty, ktoré boli relevantné na účely analýzy prešetrovaných programov subvencií.

(35)

Komisia na úvod poukázala na to, že celkové hospodárske usporiadanie Číny sa vyznačuje mimoriadne silnou úlohou štátu, pričom štátne orgány sú zase kontrolované Komunistickou stranou Číny, ktorá je vládnucim politickým subjektom v krajine. V dôsledku toho podniky v Číne pôsobia v špecifickom prostredí, ktoré – na rozdiel od západných ekonomík, kde dominantný organizačný princíp predstavujú trhové sily – sa vyznačuje množstvom mechanizmov, ktoré čínskej vláde poskytujú značnú mieru kontroly nad každým aspektom hospodárskej činnosti v krajine. Táto prísna kontrola bráni hospodárskym subjektom konať ako racionálne trhové subjekty, ktoré sa snažia maximalizovať zisk, a v skutočnosti ich núti konať ako ruka vlády pri realizácii jej politík a plánov.

(36)

Pri prenášaní politických rozhodnutí čínskej vlády do každodenného obchodného správania hospodárskych subjektov sú najdôležitejšie tieto prvky: i) doktrína socialistického trhového hospodárstva; ii) vedenie Komunistickej strany Číny; iii) systém priemyselného plánovania; iv) finančný systém.

(37)

Doktrínou socialistického trhového hospodárstva, zakotvenou v čínskej ústave (8), sa štátu priznáva prirodzená a všestranná kontrola nad hospodárstvom, čo ďaleko presahuje tradičné normy stanovovania regulačného rámca, v ktorom môžu trhové subjekty voľne pôsobiť. Konkrétne podľa článku 6 ústavy: „Základom socialistického hospodárskeho systému Čínskej ľudovej republiky je socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov […]. V prvotnej fáze socializmu štát udržiava základný hospodársky systém, v ktorom prevláda verejné vlastníctvo a vedľa seba sa rozvíjajú rôzne formy vlastníctva, a zachováva systém rozdeľovania, v ktorom prevláda rozdeľovanie podľa práce a vedľa seba existujú rôzne spôsoby rozdeľovania.“ Ďalej podľa článku 15 ústavy: „Štát uplatňuje socialistické trhové hospodárstvo. Štát posilňuje hospodárske právne predpisy, zlepšuje makroreguláciu a kontrolu. Štát v súlade so zákonom zakazuje akejkoľvek organizácii alebo jednotlivcovi narúšať sociálno-ekonomický poriadok.“ Okrem toho sa článkom 11 ústavy pripisuje štátu intervenčná úloha, ktorá presahuje rámec ochrany práv a záujmov neverejných sektorov, t. j. štát „podnecuje, podporuje a usmerňuje rozvoj neverejných sektorov hospodárstva a v súlade so zákonom vykonáva dohľad a kontrolu nad neverejnými sektormi hospodárstva“.

(38)

Tieto ústavné základy sa odrážajú vo všetkých príslušných právnych predpisoch (9), ktorými sa zdôrazňuje socialistické trhové hospodárstvo ako vedúci princíp, na ktorom je založené čínske hospodárstvo. Štát pod vedením Komunistickej strany Číny okrem toho skutočne vo veľkej miere využíva rôzne nástroje – stimulačné aj reštriktívne – na usmerňovanie hospodárstva smerom k socialistickej modernizácii, t. j. k cieľom (vrátane cieľov priemyselnej politiky) stanoveným čínskou vládou.

(39)

Hoci je vedenie Komunistickej strany Číny formálne zakotvené v ústave krajiny (10), ako aj v príslušných sekundárnych právnych predpisoch a v ústave samotnej strany (11), v praxi má rôzne formy; v Číne predovšetkým neexistuje deľba moci a strana vykonáva plnú kontrolu nad zákonodarnou (12), výkonnou (13), ako aj súdnou (14) mocou štátneho aparátu; strana okrem toho dohliada na kľúčové oblasti hospodárstva vrátane finančného sektora a priemyselných sektorov, ktoré sa považujú za strategické, a to najmä prostredníctvom vlastníctva a/alebo vymenúvania a rotácie kľúčových pracovníkov; vo všetkých podnikoch s viac ako tromi členmi strany je navyše povinné zriadiť stranícke bunky (15), a to tak v štátom vlastnených podnikoch, ako aj v súkromných podnikoch, pričom stranícke štruktúry v podnikoch si často nárokujú právo zúčastňovať sa na operatívnom rozhodovaní spoločností. Všetky tieto kontrolné mechanizmy poskytujú Komunistickej strane Číny pevnú kontrolu nad hospodárstvom krajiny a umožňujú strane formulovať a realizovať hospodárske politiky v súlade s jej strategickými úvahami a prioritami.

(40)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v rámci ktorého sa stanovujú priority a ciele, na ktoré sa musia ústredné orgány štátnej správy a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska vedie systém plánovania v ČĽR k tomu, že zdroje sú prideľované odvetviam, ktoré vláda označila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (16).

(41)

Na prideľovanie zdrojov v súlade s politickými prioritami čínskej vlády má pre čínske orgány zásadný význam inštrumentalizácia finančného sektora. V čínskom finančnom systéme naďalej dominuje bankový sektor, ktorý štát kontroluje (pozri aj bod 3.6.1) prostredníctvom vlastníctva (pozri odôvodnenia 122 až 124), ako aj prostredníctvom osobných väzieb. Čínska vláda má teda ako väčšinový/ovládajúci akcionár právomoc vymenúvať osoby do najdôležitejších funkcií v rámci vedenia štátom vlastnených politických bánk (pozri odôvodnenie 132), ako aj bánk, ktoré sú v čiastočnom alebo úplnom vlastníctve samotného štátu alebo štátom vlastnených právnických osôb.

(42)

Stanovy veľkých čínskych bánk okrem toho obvykle obsahujú osobitnú kapitolu o vytvorení straníckeho výboru (17). Napríklad podľa stanov Čínskej priemyselnej a obchodnej banky (Industrial and Commercial Bank of China, ďalej len „ICBC“) „predsedom predstavenstva banky a tajomníkom straníckeho výboru je tá istá osoba“ (18). V článku 53 sa uvádzajú povinnosti straníckeho výboru vrátane monitorovania praktického vykonávania rozhodnutí strany a štátu v banke. Stranícky výbor zohráva spolu s predstavenstvom aj úlohu pri výbere a hodnotení zamestnancov. A napokon sa má stranícky výbor zúčastňovať na prerokúvaní „hlavných prevádzkových a riadiacich otázok a hlavných otázok týkajúcich sa záujmov zamestnancov a predkladať pripomienky a návrhy“ (19). Okrem toho podľa ustanovení týkajúcich sa predstavenstva sa pred rozhodnutím o podstatných otázkach musí konzultovať so straníckym výborom (20). Stanovy Čínskej poľnohospodárskej banky (Agricultural Bank of China, ďalej len „ABC“) obsahujú identické znenie o zriadení straníckeho výboru v článku 58 a o účasti výboru na prerokúvaní závažných otázok v článku 161 (21).

(43)

Okrem schopnosti čínskej vlády kontrolovať bankový sektor prostredníctvom vlastníctva a organizačného usporiadania vykonáva čínska vláda kontrolu nad sektorom aj vzhľadom na platné čínske právne predpisy (pozri analýzu príslušných regulačných dokumentov v bode 3.6.1.4), v ktorých sa vyžaduje, aby banky pri prijímaní finančných rozhodnutí konali v súlade s cieľmi priemyselnej politiky krajiny.

(44)

Na záver možno konštatovať, že všetky tieto prvky preukazujú, že štruktúra právneho a politického systému v ČĽR sa opiera o pevnú kontrolu vlády nad všetkými aspektmi hospodárstva a obchodu, keďže ich centrálne riadi a monitoruje čínska vláda. Hospodárske subjekty sú neoddeliteľnou súčasťou tohto systému nie ako subjekty voľného trhu, ktorých cieľom je prijímať obchodné rozhodnutia riadené výlučne ekonomickou logikou a maximalizáciou zisku, ale skôr ako jeden z neoddeliteľných aktérov, ktorí vykonávajú zastrešujúce politiky a špecifické ciele stanovené čínskou vládou na centrálnej úrovni.

(45)

Komisia v uvedenom kontexte analyzovala niekoľko dokumentov priemyselnej politiky, ktoré sa postupne zavádzali minimálne od roku 2005 a ktoré sú uvedené ďalej, a to s cieľom zistiť, či sú posudzované subvencie alebo programy subvencií súčasťou vykonávania centrálneho plánovania čínskej vlády na podporu odvetvia ľahkého termopapiera.

(46)

Ľahký termopapier je spolu s inými druhmi papiera a buničiny neoddeliteľnou súčasťou papierenského priemyslu. V Číne koordinuje papierenský priemysel Čínske združenie papierenského priemyslu (China Paper Association, CPA).

(47)

Rozhodnutie Štátnej rady Čínskej ľudovej republiky č. 40 je právny dokument vydaný v roku 2005, ktorého cieľom je podporiť úpravu priemyselnej štruktúry v Číne podnecovaním rozvoja vyspelých priemyselných odvetví a odstraňovania zastaraných výrobných kapacít.

(48)

V „katalógu usmernení k úprave priemyselnej štruktúry“, ktorý je vykonávacím opatrením rozhodnutia č. 40, sa stanovuje základ na usmerňovanie investičných smerov určením priemyselných odvetví, ktoré by mali využívať privilegovaný prístup k úverom. Čínska vláda sa ním riadi aj pri realizácii investičných projektov a pri tvorbe a presadzovaní politík v oblasti verejných financií, daní, úverov, územného plánovania, dovozu a vývozu. Národná rozvojová a reformná komisia (National Development and Reform Commission, ďalej len „NDRC“) uverejnila katalóg usmernení v roku 2019 a neskôr v roku 2024 ho pozmenila. Komisia v ňom identifikovala jasný odkaz na integrované lesnícke a papierenské výrobné reťazce, do ktorých patrí ľahký termopapier (22).

(49)

Čínska vláda v roku 2015 uverejnila svoju dlhodobú komplexnú priemyselnú stratégiu známu ako Made in China 2025 (23). V tejto stratégii sa vytyčujú míľniky na modernizáciu vybraných odvetví priemyselnej výroby krajiny do rokov 2020 a 2025 a zopakoval sa zámer čínskej vlády využiť v tomto ohľade posilnené politiky v oblasti finančnej podpory vrátane smerovania financovania prostredníctvom štátom vlastnených bánk na expanziu výrobného priemyslu do zahraničia, ako aj na rozšírenie fiškálnej a inej daňovej podpory. Kľúčové je, že v usmerneniach Made in China sa uvádza, že „financovanie [bude] pridelené projektom, ktoré nemôžu získať financovanie z trhu a potrebujú centrálnu podporu“. Existuje teda podstatná vládna podpora na rozvoj určených odvetví hospodárstva prostredníctvom usmerňovania zdrojov pri realizácii cieľov politiky (24).

(50)

Podľa iniciatívy Made in China 2025 je čínsky ľahký priemysel, ktorého súčasťou je papierenský priemysel, oprávnený na získanie podpory na financovanie svojej technologickej modernizácie, nákupu moderného výrobného príslušenstva a zrýchlenia svojej zelenej transformácie.

(51)

Čínska vláda v tejto súvislosti prostredníctvom programu Made in China 2025 podporuje rýchly rozvoj papierenského odvetvia a zároveň presadzuje výskum a vývoj a industrializáciu odvetvia.

(52)

Vzhľadom na povahu čínskeho systému plánovania sa plánov vyššej úrovne, ako napríklad 12., 13. alebo 14. národného päťročného plánu, musia držať a vykonávať ich všetky príslušné orgány. V národných plánoch sa v tomto ohľade stanovujú výslovné povinnosti, napríklad v článku LXV 14. národného päťročného plánu (25), podľa ktorého čínska vláda „posilní organizáciu, koordináciu a dohľad nad vykonávaním tohto plánu a zavedie a zlepší plánovanie, monitorovanie a hodnotenie vykonávania, dodržiavanie politík a mechanizmy hodnotenia a dohľadu“. Na základe toho orgány nižšej úrovne „musia vytvoriť priaznivé politické prostredie, inštitucionálne prostredie a právne prostredie. Rozvojové ciele a kľúčové úlohy navrhnuté v tomto pláne sa vykonávajú prostredníctvom ročných plánov“ (26).

(53)

Rozhodujúce je, že čínska vláda sa jednoznačne zaväzuje poskytnúť finančnú podporu, ako aj podporu vo forme iných výrobných faktorov – ako je pôda – projektom a odvetviam uvedeným v pláne: „Budeme dodržiavať zásadu, že plánom sa určuje smerovanie, pričom fiškálne výdavky slúžia ako záruka, financie ako podpora a všetko sa koordinuje s ostatnými politikami. […] Budeme trvať na tom, aby sa verejné fiškálne výdavky podriaďovali verejnej politike a slúžili jej, zlepšíme finančnú podporu pre hlavné národné strategické úlohy, posilníme koordináciu strednodobých finančných plánov a ročných rozpočtov, vládnych investičných plánov a vykonávanie tohto plánu a uprednostníme centrálne fiškálne fondy pre hlavné úlohy a veľké technické projekty uvedené v tomto pláne. Budeme trvať na tom, aby sa projekty riadili plánom a aby sa fondy a výrobné faktory riadili projektmi, vypracujeme zoznam veľkých technických projektov na základe tohto plánu, zjednodušíme schvaľovacie postupy pri projektoch uvedených v zozname a zabezpečíme, aby sa uprednostnilo plánovanie výberu miesta, ponuky pôdy a kapitálových potrieb. Pozemky potrebné pri individuálnych veľkých technických projektoch jednotne garantuje štát“ (27).

(54)

V 14. päťročnom pláne sa papierenský priemysel označuje za kľúčové (podporované) odvetvie tým, že sa v ňom uvádza: „Budeme transformovať a modernizovať tradičné priemyselné odvetvia, podporíme optimalizáciu a štrukturálne úpravy surovinových odvetví, ako je petrochemický priemysel, oceliarsky priemysel, priemysel neželezných kovov a stavebných materiálov, rozšírime ponuku vysokokvalitných výrobkov v odvetviach, ako je ľahký priemysel a textilný priemysel, urýchlime transformáciu a modernizáciu podnikov v kľúčových priemyselných odvetviach, ako je chemický priemysel a papierenský priemysel, a zlepšíme systém ekologickej výroby“ (doplnené zvýraznenie tučným písmom) (28).

(55)

ČĽR takisto uverejnila osobitný päťročný plán pre papierenský priemysel. V tomto pláne sa papierenské odvetvie označuje za „dôležité odvetvie základných surovín, ktoré úzko súvisí s národným hospodárskym a sociálnym rozvojom a vyznačuje sa udržateľnosťou“, pričom úroveň spotreby papiera je opísaná ako „dôležitý ukazovateľ úrovne hospodárskeho rozvoja a civilizácie danej krajiny“.

(56)

V tomto päťročnom pláne sa potvrdzujú ciele odvetvia lesného hospodárstva, výroby buničiny a papiera v rámci čínskeho hospodárstva ako celku, pričom hlavnými cieľmi sú štrukturálne úpravy, zvyšovanie kvality a technologické inovácie zamerané na rozšírenie vývozu. Cieľom plánu je tiež úprava štruktúry surovín s cieľom znížiť závislosť od dovážanej buničiny so zameraním na integrovaný rozvoj lesného hospodárstva, výroby buničiny a papiera.

(57)

V pláne sa neponecháva žiadny priestor na rozvoj voľného trhu, pričom sa stanovujú jasné environmentálne a technické ciele pre dané odvetvie a zároveň sa určujú ciele (do roku 2035) pre národnú produkciu papiera, podiel použitej primárnej buničiny, využívanie energie z biomasy, pomer spotreby buničiny a energií a úroveň znečistenia.

(58)

Čínska vláda tvrdila, že ľahký termopapier nie je podporovaným odvetvím, pretože daný výrobok sa neuvádza v katalógu podporovaných odvetví pre zahraničné investície (29) (ďalej len „katalóg“), v 14. päťročnom pláne ani v dokumente Made in China 2025.

(59)

Na základe toho čínska vláda usúdila, že schémy týkajúce sa preferenčného zaobchádzania by sa nemali prešetrovať z dôvodu nedostatočnej špecifickosti. Čínska vláda takisto poznamenala, že skutočnosť, že niektoré z dodávateľských a odberateľských odvetví patria k podporovaným odvetviam, nemá vplyv na postavenie samotného odvetvia ľahkého termopapiera a že by sa nemali prešetrovať ani schémy týkajúce sa poskytovania vstupov za nižšiu než primeranú odplatu.

(60)

Prešetrovaním sa však zistilo, že ľahký termopapier je súčasťou papierenského priemyslu, ktorý je sám osebe podporovaným odvetvím, ako sa uvádza v rozhodnutí č. 40 (pozri odôvodnenia 47 až 48), v dokumente Made in China 2025 (pozri odôvodnenie 50) a v 14. päťročnom pláne (pozri odôvodnenie 54).

(61)

Pokiaľ ide o katalóg, „chemikálie na výrobu papiera“ sú uvedené ako podporované výrobné odvetvie (30). Zoznam podporovaných odvetví ďalej zahŕňa tieto odvetvia:

(62)

Odkazy na to, že ľahký termopapier alebo papierenský priemysel je podporovaným odvetvím, možno nájsť aj v niektorých dokumentoch na úrovni provincií a miest pod ústrednou správou.

(63)

V prílohe 2 k 14. päťročnému plánu provincie Kuang-tung (35) (Prehľad hlavných stavebných projektov v 14. päťročnom pláne provincie Kuang-tung) sa vyzýva na „urýchlenie vytvorenia centra inovácie a kreativity so zameraním na Kanton a Šen-čen, ako aj siete výrobných základní zameranej na pobrežný hospodársky pás a rôzne charakteristické priemyselné klastre; presadzovanie inovatívnych modelov rozvoja v odvetviach, ako sú textilný a odevný priemysel, výroba plastov, výroba kože, výroba chemikálií do domácnosti, železiarsky priemysel, nábytkársky priemysel, papierenský priemysel a umeleckoremeselná výroba; urýchlenie integrácie s novými technológiami, novými materiálmi, kultúrou, kreativitou a módou; vyvíjanie inteligentných, zdravých, ekologických a personalizovaných výrobkov strednej až vyššej triedy a budovanie celonárodne a dokonca aj medzinárodne uznávaných značiek“ (doplnené zvýraznenie tučným písmom).

(64)

Z praktického hľadiska je takisto potrebné uviesť, že individuálne prešetrovaný výrobca ľahkého termopapiera – spoločnosť GGHT – má sídlo v provincii Kuang-tung. Zistilo sa, že spoločnosť využívala systém dodatočného odpočtu DPH pre podniky pôsobiace v oblasti vyspelej výroby. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 287 až 290, aby bola spoločnosť oprávnená na využívanie tohto systému, musela byť uznaná za podnik s vyspelými a novými technológiami a jej výrobok musel byť zaradený medzi podporované výrobky na osobitnom zozname vypracovanom na úrovni provincie, autonómnej oblasti alebo mesta pod ústrednou správou.

(65)

Provinčný úrad pre ekológiu a životné prostredie provincie Chu-pej uverejnil 16. marca 2022 svoje „stanovisko k vysokokvalitnému rozvoju papierenského priemyslu“ (36). Provinčný úrad pre ekológiu a životné prostredie provincie Chu-pej vo svojom stanovisku uviedol, že „naša provincia plánuje v blízkej budúcnosti realizovať 13 nových projektov v oblasti výroby buničiny a papiera s novou kapacitou výroby papiera vo výške 19,16 milióna ton a kapacitou výroby buničiny vo výške 7,5 milióna ton“ a že „medzi projekty schválené na základe posudzovania vplyvov na životné prostredie patrí projekt v Ťing-čou (Jiulong, Shanying, Xianhe, Rongcheng), projekt Chenming v Chuang-kangu, projekt Fuda v Čchien-ťiangu atď. s celkovou kapacitou výroby papiera 11,84 milióna ton a kapacitou výroby buničiny 3,15 milióna ton“.

(66)

ČĽR okrem toho výslovne podporuje chemické podniky zamerané na výrobu papiera, ktoré dodávajú suroviny nevyhnutné na výrobu ľahkého termopapiera. Provincia Ťiang-su napríklad vydala plán pre chemický priemysel v Ťiang-su, ktorého cieľom je „posilniť príťažlivosť popredných spoločností vyrábajúcich chemikálie pre papierenský priemysel vo svete a vybudovať výrobné zariadenia konkurencieschopné na medzinárodnej úrovni. Na konci 14. päťročného plánu sa odvetvie výroby chemikálií pre papierenský priemysel v tejto provincii bude snažiť dosiahnuť celkovú hodnotu produkcie vo výške 6 miliárd CNY“ (37).

(67)

A napokon, ako sa uvádza v článku 59 jej stanov, zdrojom príjmov Čínskeho združenia papierenského priemyslu sú vládne subvencie.

(68)

Na základe uvedených skutočností dospela Komisia k záveru, že ľahký termopapier, ktorý je súčasťou papierenského priemyslu, je podporovaným odvetvím.

(69)

Hoci čínska vláda počas prešetrovania odpovedala na určité žiadosti Komisie o poskytnutie informácií, v mnohých prípadoch boli odpovede neúplné alebo neboli poskytnuté žiadne informácie. Čínska vláda konkrétne neposkytla vo vyplnenom vládnom dotazníku potrebné informácie týkajúce sa prípravy, monitorovania a vykonávania rôznych schém. Všetky tieto zásadné prvky boli starostlivo zdokumentované v liste podľa článku 28 zaslanom čínskej vláde. Čínska vláda odpovedala pripomienkami, ktorými sa Komisia zaoberala v nasledujúcich bodoch.

(70)

S cieľom efektívne zozbierať potrebné informácie od finančných inštitúcií v Číne a v záujme administratívneho zjednodušenia požiadala Komisia čínsku vládu, aby zaslala osobitné dotazníky každej finančnej inštitúcii, ktorá poskytla úvery alebo vývozné úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky.

(71)

Čínska vláda usúdila, že žiadosť Komisie, aby čínska vláda rozoslala osobitné dotazníky, je v rozpore s článkom 12 ods. 1 a ods. 9 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Usúdila, že povinnosť vykonávať prešetrovanie a zbierať informácie od finančných inštitúcií má prešetrujúci orgán a že Komisia nemôže žiadať čínsku vládu, aby zaslala dotazníky finančným inštitúciám za predpokladu, že tieto subjekty sú verejnými orgánmi. Argumentovala, že tento predpokladaný prístup nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 písm. a) bodom 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Čínska vláda takisto argumentovala, že Komisia už má prístup k zoznamu komerčných bánk vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a mohla zaslať dotazníky priamo príslušným finančným inštitúciám.

(72)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že finančné inštitúcie neboli riadne oboznámené s informáciami, ktoré sa od nich vyžadovali, nedostali 30-dňovú lehotu na predloženie požadovaných informácií a nedostali ani dostatočné príležitosti poskytnúť príslušné informácie písomne v zmysle článku 12 ods. 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Okrem toho čínska vláda takisto usúdila, že zamestnanci týchto komerčných bánk nesmú podľa článku 53 zákona o komerčných bankách prezrádzať štátne ani obchodné tajomstvá, o ktorých sa dozvedeli počas výkonu zamestnania, a preto nemôžu vypĺňať dotazník.

(73)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Po prvé, Komisia sa domnieva, že informácie vyžiadané od subjektov vo vlastníctve štátu sú k dispozícii čínskej vláde v prípade všetkých subjektov, v ktorých je čínska vláda hlavným alebo väčšinovým akcionárom. Okrem toho, hoci Komisia vôbec nepredpokladala, že subjekty sú verejnými orgánmi, usúdila, že čínska vláda má takisto potrebné oprávnenie komunikovať s finančnými inštitúciami, aj keď nie sú vo vlastníctve štátu, keďže všetky podliehajú právomoci Národnej finančnej regulačnej správy (National Financial Regulatory Administration, ďalej len „NFRA“), ktorá v roku 2023 nahradila Čínsku bankovú a poisťovaciu regulačnú komisiu (China Banking and Insurance Regulatory Commission, ďalej len „CBIRC“) (38). Skutočnosť, že sa Komisia mohla kontaktovať s dotknutými finančnými inštitúciami priamo, je v tejto súvislosti nepodstatná, keďže forma a spôsob zberu potrebných informácií zostávajú v diskrečnej právomoci prešetrujúceho orgánu (39). Komisia takisto poznamenala, že čínska vláda zaslala dotazník určitým bankám v predchádzajúcich prešetrovaniach (40) bez toho, aby spochybnila prístup Komisie. Ďalej, pokiaľ ide o požadované informácie a lehotu na predloženie vyplneného dotazníka, Komisii nebola doručená nijaká žiadosť o objasnenie ani žiadosť o predlženie lehoty od žiadnej finančnej inštitúcie.

(74)

Komisia neadresovala dotazník zamestnancom finančných inštitúcií, ale skôr samotným inštitúciám. Tak či tak je skutočnosť, že určité informácie možno považovať za štátne alebo obchodné tajomstvo, v rámci antisubvenčného konania nepodstatná, a to vzhľadom na dôverné zaobchádzanie so všetkými predloženými informáciami, ktoré sa považujú za dôverné. Individuálne prešetrovaný výrobca (skupina Guanhao) bol navyše požiadaný o udelenie výslovného súhlasu banky zástupcom Komisie na preskúmanie všetkých dokumentov (41) týkajúcich sa úverov poskytnutých jednotlivými finančnými inštitúciami a požadovaný súhlas bol udelený.

(75)

Komisia ďalej v rámci tohto konania zaslala dotazníky aj priamo bankám uvedeným ako hlavní veritelia individuálne prešetrovanej skupiny, nedostala však naspäť ani jeden vyplnený dotazník.

(76)

Keďže Komisia nemala tieto informácie k dispozícii, usúdila, že jej neboli poskytnuté potrebné informácie, ktoré boli kľúčové pre tento aspekt prešetrovania. Komisia preto informovala čínsku vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom preferenčného financovania bude možno musieť pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia. Komisia konkrétne informovala čínsku vládu, že nedostala nijakú odpoveď od žiadnej z čínskych bánk, ktoré poskytli preferenčné úvery výrobcom. Na základe toho Komisia nemohla potvrdiť tvrdenia čínskej vlády týkajúce sa okrem iného úverovej bonity a poskytovania úverov alebo iných finančných nástrojov, z ktorých mali prospech výrobcovia. Čínska vláda okrem toho neposkytla informácie týkajúce sa podielov bánk, ktoré uviedli výrobcovia, ani nepreukázala a nezdôvodnila mechanizmus tvorby základnej úrokovej sadzby opísaný vo vyplnenom dotazníku.

(77)

Čínska vláda predložila 13. mája 2026 pripomienky k listu Komisie zo 6. mája 2026, v ktorom Komisia uviedla, že zamýšľa uplatniť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 28 základného nariadenia (ďalej len „list podľa článku 28“).

(78)

Čínska vláda v odpovedi na žiadosť o zaslanie dodatku A finančným inštitúciám tvrdila, že finančné inštitúcie sú nezávislé hospodárske subjekty, ktoré nie sú s čínskou vládou prepojené. Preto čínska vláda nezaslala dodatok A finančným inštitúciám a zároveň uviedla, že nemá právomoc prinútiť banky, aby vyplnili dotazníky, ktoré dostali priamo od Komisie. Čínska vláda ďalej tvrdila, že dodatok A si vyžaduje dôverné a obchodne citlivé informácie.

(79)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Po prvé, Komisia sa domnieva, že informácie vyžiadané od štátom vlastnených subjektov (či už od spoločností, alebo verejných/finančných inštitúcií) sú k dispozícii čínskej vláde v prípade všetkých subjektov, v ktorých je čínska vláda hlavným alebo väčšinovým akcionárom. Podľa zákona Čínskej ľudovej republiky o aktívach podnikov vo vlastníctve štátu (42) totiž agentúry pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi, ktoré zriaďuje Komisia štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi a miestne ľudové samosprávy, vykonávajú povinnosti a úlohy kapitálového prispievateľa podniku s majetkovou účasťou štátu v mene vlády. Tieto agentúry sú teda oprávnené prijímať výnosy z aktív, zúčastňovať sa na prijímaní zásadných rozhodnutí a vyberať zamestnancov do vedúcich funkcií v podnikoch s majetkovou účasťou štátu. Okrem toho podľa článku 17 uvedeného zákona o aktívach vo vlastníctve štátu musia podniky s majetkovou účasťou štátu akceptovať správu a dohľad zo strany samospráv a príslušných vládnych útvarov a agentúr, ako aj akceptovať verejný dohľad a zodpovedať sa poskytovateľom kapitálu.

(80)

Čínska vláda má okrem toho potrebné právomoci, pokiaľ ide o spoluprácu finančných inštitúcií, a to aj v prípade, ak nie sú vo vlastníctve štátu, keďže všetky patria do právomoci čínskeho bankového regulačného orgánu. Podľa článkov 33 a 36 zákona o bankovom dohľade (43) má napríklad NFRA právomoc vyžadovať od všetkých finančných inštitúcií zriadených v ČĽR, aby predložili informácie, ako sú finančné výkazy, štatistické správy a informácie týkajúce sa obchodných operácií a riadenia. NFRA môže takisto nariadiť finančným inštitúciám, aby sprístupnili informácie verejnosti.

(81)

Komisia okrem toho požiadala čínsku vládu iba o to, aby zaslala osobitné dotazníky (dodatok A) príslušným finančným inštitúciám a poskytla Komisii dôkazy o tom, že tieto osobitné dotazníky rozoslala. Dodatky obsahovali informácie pre dané finančné inštitúcie, ktoré sa týkali dátumov uzávierky a spôsobov predkladania údajov, ako aj zaobchádzania s údajmi, ktoré nie sú dôverné. Čínska vláda jednoducho tieto dotazníky ďalej nezaslala a nezabezpečila spoluprácu finančných inštitúcií v rámci tohto konania.

(82)

Keďže Komisia nemala k dispozícii požadované informácie, usúdila, že jej neboli poskytnuté potrebné informácie relevantné pre tento aspekt prešetrovania. Komisia preto dospela k záveru, že v prípade zistení týkajúcich sa preferenčného financovania sa musí opierať o dostupné skutočnosti.

(83)

Komisia informovala čínsku vládu v liste podľa článku 28, že jej neboli poskytnuté potrebné informácie týkajúce sa určitých prešetrovaných subvenčných schém, ako sú granty, poistenie vývozných úverov a poskytovanie práv na užívanie pozemkov. Komisia preto informovala čínsku vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom uvedených schém bude možno musieť pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(84)

Pokiaľ ide o granty, čínska vláda neposkytla žiadne informácie o grantoch poskytnutých výrobcom ľahkého termopapiera. Čínska vláda v tejto súvislosti takisto nepredložila žiadne dôkazy o kontakte so samosprávami. Komisia teda nedostala žiadne údaje o grantoch poskytnutých odvetviu ľahkého termopapiera ani o kritériách oprávnenosti či právnom základe.

(85)

Pokiaľ ide o poistenie vývozných úverov, spoločnosť Sinosure nevyplnila dodatok A k dotazníku. Komisii preto chýbali potrebné informácie v mnohých kľúčových aspektoch:

(86)

Všetky uvedené dokumenty a informácie neposkytla ani čínska vláda, hoci si ich Komisia vyžiadala počas overovania na mieste.

(87)

Pokiaľ ide o práva na užívanie pozemkov, čínska vláda neposkytla potrebné informácie týkajúce sa nadobudnutia pozemkov výrobcami/vývozcami ľahkého termopapiera. Čínska vláda neposkytla údaje týkajúce sa možných referenčných hodnôt v súvislosti s poskytovaním práv na užívanie pozemkov.

(88)

Pokiaľ ide o oslobodenia od daní a daňové odpočty, čínska vláda neposkytla potrebné informácie týkajúce sa schém, ktoré využívajú výrobcovia/vývozcovia ľahkého termopapiera.

(89)

Pokiaľ ide o elektrinu, vstupné materiály a kapitálové vklady, Komisii nebolo poskytnutých niekoľko požadovaných dokumentov a potrebných informácií. Tieto dokumenty sú uvedené v liste podľa článku 28 zaslanom čínskej vláde. Ako sa však uvádza v bode 3.11, Komisia nemohla dospieť k záveru o napadnuteľnosti týchto programov.

(90)

Čínska vláda v odpovedi na list Komisie podľa článku 28 namietala proti uplatneniu dostupných skutočností.

(91)

Čínska vláda tvrdila, že poskytla všetky informácie a údaje, ktoré sú povolené zákonom a ktoré bolo možné objektívne získať. Čínska vláda ďalej uviedla, že nedisponuje určitými informáciami, o ktoré Komisia požiadala (napríklad vlastnícke/kapitálové štruktúry výrobcov ľahkého termopapiera, údaje o produktoch a predaji, prevádzkové údaje priemyselných združení), resp. ich nemôže získať, zatiaľ čo ostatné požadované informácie predstavujú obchodné tajomstvá a autonómne prevádzkové údaje.

(92)

Čínska vláda navyše tvrdila, že Komisia požaduje irelevantné informácie a ukladá neprimeranú záťaž.

(93)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Informácie sa majú považovať za „potrebné“ v zmysle článku 28 ods. 1 základného nariadenia, ak Komisii umožnili stanoviť príslušné zistenia v tomto antisubvenčnom prešetrovaní. Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, že všetky požadované informácie boli potrebné. Komisia takisto usúdila, že obmedzené informácie poskytnuté čínskou vládou a tvrdenia uvedené v jej dotazníku nebolo možné overiť na základe platných podporných dôkazov po tom, ako čínska vláda odmietla poskytnúť požadované podkladové dokumenty a údaje.

(94)

Keďže Komisia nedostala od čínskej vlády žiadne informácie o uvedených prvkoch, usúdila, že jej neboli poskytnuté potrebné informácie relevantné pre prešetrovanie a že sa v prípade zistení týkajúcich sa grantov, poistenia vývozných úverov, poskytovania práva na užívanie pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu musí opierať o dostupné skutočnosti a systémy dane z príjmov.

(95)

Komisia v liste zo 6. mája 2026 podľa článku 28 informovala skupinu Guanhao, že nedostala podporné dokumenty týkajúce sa kapitálových investícií poprednej holdingovej spoločnosti skupiny – China Chengtong Holding Group Ltd. (ďalej len „CCHG“) – do spoločnosti China Investment Corporation (materskej spoločnosti GGHT). Skupina takisto odmietla overenie vyplneného dotazníka vo svojich priestoroch.

(96)

Skupina predložila 13. mája 2026 pripomienky k listu Komisie zo 6. mája 2026, v ktorom Komisia uviedla, že zamýšľa uplatniť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 28 základného nariadenia.

(97)

Spoločnosť tvrdila, že CCHG by sa nemala považovať za zainteresovanú stranu povinnú spolupracovať v rámci prebiehajúceho prešetrovania, keďže nie je vyvážajúcim výrobcom prešetrovaného výrobku a nie je zapojená ani do jeho predaja, ani do výroby dlhodobého majetku či vstupov používaných vo výrobnom procese vyvážajúceho výrobcu. Spoločnosť okrem toho neposkytuje kapitál, úvery, záruky ani iné formy financovania vyvážajúcemu výrobcovi ani v jeho mene ani nie je zapojená do nákupu pozemkov v mene vyvážajúceho výrobcu ani do prenájmu pozemkov vyvážajúcemu výrobcovi.

(98)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Spoločnosť CCHG je popredná holdingová spoločnosť skupiny a je nepriamym akcionárom výrobcu ľahkého termopapiera. Bola prešetrovaná v súvislosti s údajným subvencovaním prostredníctvom kapitálových vkladov. Okrem toho, rovnako ako v predchádzajúcom antisubvenčnom prešetrovaní (44), Komisia prešetrovala subvencie, ktoré získali holdingové spoločnosti, ktoré boli nepriamymi akcionármi výrobcov prešetrovaného výrobku. Príspevky v rámci týchto subvenčných schém boli neskôr pridelené výrobcom.

(99)

Ako sa uvádza v bode 3.11, Komisia nemohla dospieť k záveru o napadnuteľnosti kapitálových vkladov.

(100)

Keďže však Komisia od tejto skupiny nedostala žiadne informácie týkajúce sa subvencovania spoločnosti CCHG a nemohla svoje prešetrovanie na mieste uzavrieť, usúdila, že jej neboli poskytnuté potrebné informácie relevantné pre prešetrovanie a že sa v prípade zistení týkajúcich sa subvencovania (prostredníctvom preferenčného financovania) tejto holdingovej spoločnosti musí opierať o dostupné skutočnosti.

(101)

Na základe informácií uvedených v správe o dostatočnosti dôkazov, v oznámení o začatí konania a vo vyplnených dotazníkoch Komisie sa prešetrili tieto subvencie od čínskej vlády:

(102)

Podľa informácií poskytnutých individuálne prešetrovanou skupinou poskytlo 12 finančných inštitúcií so sídlom v ČĽR financovanie vyvážajúcemu výrobcovi ľahkého termopapiera a jeho prepojeným podnikom. Žiadna z finančných inštitúcií, či už v úplnom alebo čiastočnom vlastníctve štátu alebo v súkromnom vlastníctve, nevyplnila osobitný dotazník napriek žiadosti adresovanej čínskej vláde, ktorá sa vzťahovala na všetky finančné inštitúcie, ktoré poskytli úvery prešetrovaným spoločnostiam.

(103)

Ako sa uvádza v odôvodnení 71, čínska vláda nezaslala dotazníky finančným inštitúciám a neposkytla informácie o vlastníctve finančných inštitúcií, ktoré poskytli úvery prešetrovaným spoločnostiam. Komisia preto nebola schopná určiť, či sú finančné inštitúcie vo vlastníctve štátu alebo v súkromnom vlastníctve.

(104)

Komisia zisťovala, či štátom vlastnené banky pôsobili ako verejné orgány v zmysle článku 3 a článku 2 písm. b) základného nariadenia. Podľa príslušnej judikatúry WTO (45) je verejným orgánom subjekt, ktorý „má alebo vykonáva vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená“. Prešetrovanie verejného orgánu sa musí viesť na individuálnom základe s náležitým prihliadnutím na „základné vlastnosti a funkcie príslušného subjektu“, na jeho „vzťah s vládou“ a na „právne a hospodárske prostredie prevládajúce v krajine, v ktorej prešetrovaný subjekt pôsobí“. V závislosti od konkrétnych okolností každého prípadu môžu relevantné dôkazy zahŕňať: i) dôkazy o tom, že „subjekt v skutočnosti vykonáva vládne funkcie“, najmä ak takéto dôkazy „poukazujú na sústavnú a systematickú prax“; ii) dôkazy o „rozsahu a obsahu vládnych politík týkajúcich sa odvetvia, v ktorom prešetrovaný subjekt pôsobí“, a iii) dôkazy o tom, že vláda vykonáva „významnú kontrolu nad subjektom a jeho konaním“. Prešetrujúci orgán musí pri prešetrovaní verejného orgánu „zhodnotiť a náležite zohľadniť všetky príslušné charakteristiky subjektu“ a preskúmať všetky druhy dôkazov, ktoré môžu byť z hľadiska daného hodnotenia relevantné; mal by sa pritom vyhnúť „výlučnému alebo neprimeranému zameraniu na jednu charakteristiku bez toho, aby sa náležite zohľadnili ostatné charakteristiky, ktoré môžu byť relevantné“.

(105)

V judikatúre WTO sa konkrétne uvádza (46): „Záleží na tom, či subjektu bola zverená právomoc na vykonávanie vládnych funkcií, a nie na tom, ako sa to dosiahlo. Existuje množstvo rôznych spôsobov, ako by mohla vláda v úzkom zmysle poskytnúť subjektu právomoc. Na preukázanie skutočnosti, že takáto právomoc bola udelená konkrétnemu subjektu, teda môžu byť relevantné rôzne druhy dôkazov. Dôkazy, že subjekt v skutočnosti vykonáva vládne funkcie, môžu slúžiť ako dôkaz, že má vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená, najmä ak takéto dôkazy poukazujú na sústavnú a systematickú prax. Podľa nášho názoru z toho vyplýva, že dôkaz, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad subjektom a jeho konaním, môže za určitých okolností slúžiť ako dôkaz, že príslušný subjekt má vládnu právomoc a vykonáva ju pri plnení vládnych funkcií. Zdôrazňujeme však, že s výnimkou výslovného delegovania právomoci v právnom nástroji samotná existencia formálnych väzieb medzi subjektom a vládou v úzkom zmysle pravdepodobne nestačí na stanovenie toho, že nevyhnutne má vládnu právomoc. Preto napríklad samotná skutočnosť, že vláda je väčšinovým akcionárom subjektu, nepreukazuje, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad konaním tohto subjektu, a už vôbec nie, že vláda mu zverila vládnu právomoc. V niektorých prípadoch, keď z dôkazov vyplýva, že formálne indície vládnej kontroly sú mnohoraké, a existuje aj dôkaz, že takáto kontrola sa vykonáva významným spôsobom, však potom možno na základe takýchto dôkazov vyvodiť, že príslušný subjekt vykonáva vládnu právomoc.“

(106)

Aby bolo možné v konkrétnom prípade správne charakterizovať subjekt ako verejný orgán, môže byť relevantné zvážiť, „či sa funkcie alebo konanie [subjektu] v právnom poriadku príslušného člena bežne klasifikujú ako vládne“ (47), ako aj klasifikáciu a funkcie subjektov u členov WTO vo všeobecnosti. Preto skutočnosť, či sú funkcie alebo konanie takými, ktoré sa v právnom poriadku príslušného člena bežne klasifikujú ako vládne, môže byť relevantným hľadiskom na určenie toho, či konkrétny subjekt je alebo nie je verejným orgánom.

(107)

Existuje množstvo rôznych spôsobov, ako by mohla vláda v úzkom zmysle poskytnúť subjektu právomoc. Na preukázanie skutočnosti, že takáto právomoc bola udelená konkrétnemu subjektu, teda môžu byť relevantné rôzne druhy dôkazov. Dôkazy, že subjekt v skutočnosti vykonáva vládne funkcie, môžu slúžiť ako dôkaz, že má vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená, najmä ak takéto dôkazy poukazujú na sústavnú a systematickú prax.

(108)

Dôkaz, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad subjektom a jeho konaním, môže za určitých okolností slúžiť ako dôkaz, že príslušný subjekt má vládnu právomoc a vykonáva ju pri plnení vládnych funkcií. Vlastníctvo subjektu vládou síce nie je rozhodujúcim kritériom, ale v spojení s inými prvkami môže slúžiť ako dôkaz. Je však nepravdepodobné, že by samotná existencia formálnych väzieb medzi subjektom a vládou v úzkom zmysle slova stačila na stanovenie vládnej právomoci. Preto napríklad samotná skutočnosť, že vláda je väčšinovým akcionárom subjektu, ešte nepreukazuje to, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad konaním tohto subjektu, a už vôbec nie to, že mu vláda zverila vládnu právomoc. V niektorých prípadoch, keď z dôkazov vyplýva, že formálne indície vládnej kontroly sú mnohoraké, a existuje aj dôkaz, že takáto kontrola sa vykonáva významným spôsobom, však potom možno na základe takýchto dôkazov vyvodiť, že príslušný subjekt vykonáva vládnu právomoc.

(109)

Ústredným zámerom prešetrovania verejného orgánu nie je to, či konanie, ktoré údajne vedie k finančnému príspevku, je logicky spojené s identifikovanou „vládnou funkciou“. Právnou normou na určenie verejného orgánu podľa článku 1 ods. 1 písm. a) bodu 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa v tejto súvislosti nestanovuje spojenie konkrétneho stupňa alebo povahy, ktoré musí byť nevyhnutne zistené medzi identifikovanou vládnou funkciou a konkrétnym finančným príspevkom v danej veci. Príslušné prešetrovanie skôr závisí od subjektu, ktorý sa zapája do takéhoto konania, jeho základných vlastností a jeho vzťahu s vládou. Toto zameranie sa na subjekt, a to na rozdiel od konania, ktoré údajne vedie k finančnému príspevku, je v súlade so skutočnosťou, že „vláda“ (v užšom zmysle) a „verejný orgán“ majú spoločný „stupeň zhody alebo sa prekrývajú v základných charakteristikách“ – t. j. oba majú „vládny“ charakter.

(110)

Povaha konania alebo praxe subjektu môže určite predstavovať dôkaz relevantný v záujme prešetrovania verejného orgánu. Konanie subjektu – najmä ak poukazuje na „sústavnú a systematickú prax“ – je jedným z rôznych druhov dôkazov, ktoré v závislosti od okolností každého prešetrovania môžu objasniť základné vlastnosti subjektu a jeho vzťah s vládou v užšom zmysle. Cieľom posudzovania takýchto dôkazov je však odpovedať na ústrednú otázku, či samotný subjekt má základné vlastnosti a funkcie, na základe ktorých by sa mohol považovať za verejný orgán. Napríklad v kontexte čínskych štátom vlastnených komerčných bánk vo veci DS379 boli na posúdenie toho, či je subjekt verejným orgánom, relevantnými tie informácie, ktoré preukazovali, že: i) „generálni riaditelia ústredí štátom vlastnených komerčných bánk sú vymenovaní vládou a [Komunistická strana Číny] si ponecháva významný vplyv pri ich výbere“ a ii) štátom vlastneným komerčným bankám „stále chýba primerané riadenie rizika a analytické zručnosti“. Tieto dôkazy sa neobmedzovali na úverovú činnosť štátom vlastnených komerčných bánk ako takú, ale skôr poukazovali na ich organizačné znaky, reťazce rozhodovacích právomocí a celkový vzťah s čínskou vládou. Odvolací orgán WTO preto vo veci DS379 konštatoval, že hoci Ministerstvo obchodu Spojených štátov amerických (ďalej len „Ministerstvo obchodu USA“) zohľadnilo dôkazy týkajúce sa konania štátom vlastnených komerčných bánk [„poskytovanie úverov“], urobilo tak v rámci svojho prešetrovania základných vlastností týchto subjektov a ich vzťahu s čínskou vládou. Tieto štátom vlastnené komerčné banky vykonávali vládne funkcie v mene čínskej vlády.

(111)

Odvolací orgán okrem toho kládol dôraz aj na skutočnosť, že daná vláda nespolupracovala počas prešetrovania. Odvolací orgán vo veci DS379 totiž potvrdil zistenie Ministerstva obchodu USA, že štátom vlastnené komerčné banky predstavovali pri prešetrovaní týkajúcom sa natieraného kopírovacieho papiera „verejné orgány“, a to vzhľadom na tieto úvahy: i) takmer úplné štátne vlastníctvo bankového sektora v Číne; ii) v článku 34 zákona o komerčnom bankovníctve sa uvádza, že sa od bánk požaduje, aby „poskytovali úvery na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a v súlade s usmernením štátnych priemyselných politík“; iii) dôkazné záznamy o tom, že štátom vlastneným komerčným bankám stále chýbajú primerané riadenie rizika a analytické zručnosti, a iv) skutočnosť, že „počas [daného] prešetrovania [Ministerstvo obchodu USA] nedostalo dôkazy potrebné na komplexné zdokumentovanie postupu, v rámci ktorého sa žiadali, poskytovali a hodnotili úvery pre papierenský priemysel“ (48).

(112)

Komisia s cieľom určiť, či štátom vlastnené banky majú alebo vykonávajú vládnu právomoc alebo sú ňou poverené, venovala náležitú pozornosť základným vlastnostiam a funkciám bánk, ich vzťahu s vládou, ako aj právnemu a hospodárskemu prostrediu prevládajúcemu v krajine, v ktorej prešetrovaný subjekt pôsobí. Komisia sa v tomto ohľade usilovala získať informácie o štátnom vlastníctve, ako aj formálne indície vládnej kontroly v štátom vlastnených bankách. Komisia takisto analyzovala, či bola kontrola vykonávaná účinným spôsobom s ohľadom na platný normatívny rámec. Na tento účel musela Komisia vychádzať z dostupných skutočností, keďže čínska vláda odmietla zaslať príslušné dotazníky dotknutým finančným inštitúciám a poskytnúť dôkazy o rozhodovacom procese, ktorý viedol k poskytnutiu preferenčných úverov, ako sa uvádza v bode 3.4.2.

(113)

V čínskom bankovom sektore dominujú štátom vlastnené banky na základe osobitných primárnych funkcií, ktoré sa zvyčajne označujú ako štátom vlastnené komerčné banky alebo štátne politické banky (pozri odôvodnenie 41).

(114)

Keďže štát si udržiava kontrolu nad štátom vlastnenými bankami prostredníctvom viacerých kanálov – okrem vlastníctva podielu takisto zabezpečuje prítomnosť straníckych štruktúr a ich vplyv vo finančných inštitúciách a prostredníctvom regulačných opatrení nariaďuje určité typy obchodného správania bánk (pozri bod 3.6.1.44) –, má možnosť využívať zdroje finančného sektora pri plnení svojich politických cieľov (pozri aj odôvodnenia 130 až 132) vrátane hlavného cieľa „podporovať rozvoj socialistického trhového hospodárstva“, ako sa uvádza v článku 1 zákona o bankách (podrobnejšiu analýzu zákona o bankách pozri v bode 3.6.1.4).

(115)

Základné funkcie bankových inštitúcií, najmä ich úverová politika, sú teda formované tak, aby slúžili politickým cieľom, a hospodárska výkonnosť bánk je podriadená požiadavkám priemyselných politík čínskej vlády. Platný právny rámec a inštitucionálne usporiadanie v tomto ohľade zabezpečujú, že vždy, keď čínska vláda určí hospodárske priority, napríklad rozvoj odvetvia ľahkého termopapiera, potrebné finančné prostriedky sa prioritne nasmerujú na zodpovedajúce projekty prostredníctvom finančného sektora. Štátom vlastnené banky v dôsledku toho účinne plnia vládne funkcie, keďže sa od ich kľúčových riadiacich zamestnancov vyžaduje, aby boli spriaznení s Komunistickou stranou Číny – a teda lojálni predovšetkým voči strane –, a ich hlavné obchodné činnosti sa musia vykonávať s náležitým ohľadom na politické ciele stanovené vládnymi orgánmi.

(116)

Ako sa uvádza v odôvodnení 71, čínska vláda odmietla zaslať dotazníky bankám na základe toho, že touto žiadosťou bola porušená Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatrenia, a to tak, že sa nenáležite požadovali informácie od čínskych finančných inštitúcií, nesprávne sa tieto inštitúcie klasifikovali ako verejné orgány, neboli riadne informované a nezohľadnili sa obavy týkajúce sa dôvernosti podľa čínskeho práva.

(117)

Komisia v priebehu prešetrovania objasnila svoje právo požadovať údaje od čínskych finančných inštitúcií vrátane štátom vlastnených subjektov pod dohľadom čínskych orgánov a potvrdila, že všetky dôverné informácie budú spravované v súlade s príslušnými protokolmi o dôvernosti. Okrem toho sa upustilo od požiadavky na dôvernosť, čo dokazuje písomný súhlas spoločností zaradených do vzorky, v ktorom sa výslovne zriekajú svojich výsad týkajúcich sa dôvernosti.

(118)

V dôsledku toho, ako sa uvádza v odôvodnení 76, žiadna z finančných inštitúcií, ktoré poskytli úvery prešetrovaným spoločnostiam, nevyplnila osobitný dotazník.

(119)

Čínska vláda neposkytla informácie ani o vlastníctve bánk, ani o ich riadiacej štruktúre, posudzovaní rizika či príkladoch týkajúcich sa osobitných úverov pre odvetvie ľahkého termopapiera.

(120)

Komisia sa preto rozhodla využiť dostupné skutočnosti na určenie toho, či dané finančné inštitúcie možno považovať za verejné orgány.

(121)

Komisia v predchádzajúcom antisubvenčnom prešetrovaní (49) konštatovala, že banky, ktoré poskytli úvery skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky v danom prešetrovaní, boli v čiastočnom alebo úplnom vlastníctve samotného štátu alebo štátom vlastnených právnických osôb. Keďže banky nevyplnili osobitný dotazník, Komisia využila verejne dostupné informácie, ako sú webové sídla bánk, ich výročné správy, informácie dostupné v bankových adresároch alebo na internete. V súlade so zisteniami z týchto predchádzajúcich prešetrovaní sa v pracovnom dokumente útvarov Komisie (50) potvrdilo, že v bankovom sektore (51) dominuje štát tým, že si udržiava kontrolné podiely vo všetkých štátom vlastnených komerčných bankách, ako aj tým, že je väčšinovým akcionárom v niekoľkých akciových komerčných bankách, a to buď prostredníctvom priamych investícií spoločnosti Central Huijin, alebo nepriamo prostredníctvom iných štátom vlastnených právnických osôb. Keďže od nedávnych podobných prešetrovaní (52) nenastali zmeny, usúdilo sa, že všetky štátom vlastnené finančné inštitúcie, ktoré poskytli financovanie prešetrovaným spoločnostiam, sú v čiastočnom alebo úplnom vlastníctve samotného štátu alebo štátom vlastnených právnických osôb.

(122)

Pokiaľ ide o formálne indície vládnej kontroly nad štátom vlastnenými bankami, Komisia ich všetky označila za „hlavné štátom vlastnené finančné inštitúcie“. V oznámení o dočasných predpisoch o dozorných radách v hlavných štátom vlastnených finančných inštitúciách (53) sa konkrétne uvádza: „Hlavné štátom vlastnené finančné inštitúcie uvádzané v týchto predpisoch predstavujú štátom vlastnené politické banky, komerčné banky, spoločnosti spravujúce finančné aktíva, spoločnosti obchodujúce s cennými papiermi, poisťovne atď. (ďalej len „štátom vlastnené finančné inštitúcie“), do ktorých štátna rada vysiela dozorné rady.“

(123)

Dozorná rada kľúčových štátom vlastnených finančných inštitúcií sa vymenúva v zmysle dočasných predpisov o dozorných radách v kľúčových štátom vlastnených finančných inštitúciách. Komisia na základe článkov 3 a 5 uvedených dočasných predpisov konštatovala, že členov dozornej rady vysiela štátna rada, ktorej sa zodpovedajú, čo poukazuje na inštitucionálnu kontrolu štátu nad ekonomickou činnosťou štátom vlastnenej banky.

(124)

Pokiaľ ide o štátom vlastnené komerčné banky, Komisia poznamenala, že šesť najväčších bánk predstavovalo do konca roka 2022 viac ako 40 % čínskeho finančného sektora z hľadiska celkových aktív (54). Najmenej dve z týchto šiestich štátom vlastnených komerčných bánk, konkrétne banky ICBC a ABC, patria medzi finančné inštitúcie, ktoré poskytli úvery prešetrovaným spoločnostiam v tomto prešetrovaní. Štát vlastní väčšinový podiel v banke ICBC (55) aj v banke ABC (56). Okrem kontroly nad šiestimi najväčšími štátom vlastnenými komerčnými bankami si štát udržiava významné podiely v mnohých ďalších štátom vlastnených komerčných bankách, v ktorých je jeho účasť častejšie nepriama, napr. prostredníctvom štátnych podnikov.

(125)

Komisia takisto zistila, že štátom vlastnené finančné inštitúcie zmenili v roku 2017 svoje stanovy s cieľom posilniť úlohu Komunistickej strany Číny na najvyššej rozhodovacej úrovni bánk (57).

(126)

V novom znení stanov sa stanovuje, že:

(127)

V odôvodnení 42 sa uvádzajú konkrétne príklady týchto zmien stanov, pokiaľ ide o banky ICBC a ABC.

(128)

Komisia ďalej zisťovala, či čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním štátom vlastnených finančných inštitúcií v prípadoch, keď poskytovali úvery odvetviu ľahkého termopapiera, a to s ohľadom na ich postupy poskytovania úverov a posudzovania rizík. V tejto súvislosti sa zohľadnili tieto regulačné dokumenty:

(129)

Komisia po preskúmaní týchto regulačných dokumentov zistila, že pôsobenie finančných inštitúcií v ČĽR podlieha právnemu rámcu, podľa ktorého sa majú zosúladiť s cieľmi priemyselnej politiky čínskej vlády, ktoré zahŕňajú aj rozvoj papierenského priemyslu. Ľahký termopapier, ktorý sa považuje za súčasť papierenského odvetvia, je vyzdvihnutý v kľúčových národných a regionálnych plánoch vrátane rozhodnutia č. 40, stratégie Made in China 2025, 14. päťročného plánu, katalógu a rôznych provinčných a mestských stratégií rozvoja v provinciách Kuang-tung, Chu-pej a Ťiang-su. Týmito politikami sa presadzuje finančná podpora, stimuly pre výskum a vývoj, ako aj tvorba priemyselných klastrov, čo finančné inštitúcie podnecuje, aby uprednostňovali financovanie spoločností v tomto odvetví.

(130)

Vo všeobecnosti sa v článku 34 zákona o bankách, ktorý sa vzťahuje na všetky finančné inštitúcie pôsobiace v Číne, stanovuje, že „komerčné banky vykonávajú svoju činnosť v oblasti poskytovania úverov v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu“. Hoci sa v článku 4 zákona o bankách stanovuje, že „komerčné banky podľa zákona vykonávajú obchodné operácie bez zasahovania akéhokoľvek útvaru či jednotlivca. Komerčné banky preberajú samostatne občianskoprávnu zodpovednosť a ručia celým svojím majetkom právnickej osoby“, z prešetrovania vyplynulo, že článok 4 zákona o bankách sa uplatňuje s výhradou článku 34 zákona o bankách, t. j. v prípade, ak štát vypracuje verejnú politiku, banky ju vykonávajú a riadia sa pokynmi štátu.

(131)

Okrem toho sa v článku 15 všeobecných pravidiel pre úvery stanovuje, že „v súlade so štátnou politikou môžu príslušné úrady subvencovať úroky na úvery s cieľom presadzovať rast určitých priemyselných odvetví a hospodársky rozvoj v niektorých oblastiach.“

(132)

Podobne sa v rozhodnutí č. 40 uvádza pokyn, aby všetky finančné inštitúcie poskytovali úverovú podporu konkrétne „podporovaným“ projektom. Ako už bolo vysvetlené v bode 3.3 a konkrétnejšie v odôvodneniach 60 až 68, projekty v odvetví ľahkého termopapiera patria do „podporovanej“ kategórie. Rozhodnutím č. 40 sa teda potvrdzuje predchádzajúce zistenie v súvislosti so zákonom o bankách, že banky vykonávajú vládnu právomoc v podobe preferenčných úverových operácií. Komisia takisto zistila, že NFRA má ďalekosiahlu schvaľovaciu právomoc nad všetkými aspektmi riadenia všetkých finančných inštitúcií usadených v ČĽR (vrátane finančných inštitúcií v súkromnom a zahraničnom vlastníctve), ako napríklad (58):

(133)

Zákon o bankách je právne záväzný. Záväzný charakter päťročných plánov a rozhodnutia č. 40 bol konštatovaný v bode 3.6.1.4. Záväzný charakter regulačných dokumentov NFRA vychádza z jej právomocí bankového regulačného orgánu. Záväzný charakter ďalších dokumentov je zrejmý z doložiek o dohľade a hodnotení, ktoré uvedené dokumenty obsahujú.

(134)

Rozhodnutím štátnej rady č. 40 sa všetky finančné inštitúcie poverujú, aby poskytovali úverovú podporu iba investičným projektom, ktoré patria do podporovanej kategórie, a sľubuje sa vykonávanie „ďalších preferenčných politík pre projekty, ktoré patria do kategórie podporovaných odvetví“. Na základe toho sú banky povinné poskytovať úverovú podporu papierenského odvetvia ako podporovanému odvetviu.

(135)

Komunistická strana Číny musí okrem toho dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch hlavných cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bankovníctva je teraz totiž posilnenie vedenia strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k prevádzkovým a riadiacim otázkam v podnikoch. V tejto súvislosti sa v trojročnom akčnom pláne CBIRC na roky 2020 – 2022 nariaďuje „prehĺbiť ducha, ktorý je obsiahnutý v kľúčovom prejave generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga o napredovaní reformy správy a riadenia spoločností vo finančnom sektore“. Navyše II. časť plánu má za cieľ podporiť organickú integráciu vedúcej úlohy strany do správy a riadenia spoločností: „Postaráme sa, aby bola integrácia vedenia strany do správy a riadenia spoločností systematickejšia, štandardizovanejšia a výraznejšie založená na postupoch […] Dôležité prevádzkové a riadiace otázky musí prerokovať stranícky výbor skôr, než o nich rozhodne predstavenstvo alebo vrcholový manažment.“

(136)

Čínska vláda nedávno stanovila, že aj akcionári finančných inštitúcií musia uľahčovať vykonávanie kontroly čínskej vlády prostredníctvom rámca inštitúcie pre správu a riadenie spoločnosti, a to takto: „Veľkí akcionári bankových a poisťovacích inštitúcií podporujú bankové a poisťovacie inštitúcie pri vytváraní nezávislej a zdravej štruktúry správy a riadenia spoločnosti s účinným systémom bŕzd a protiváh a povzbudzujú a podporujú bankové a poisťovacie inštitúcie, aby zabezpečili organickú integráciu vedenia strany do správy a riadenia spoločnosti“ (59).

(137)

A napokon kritériá hodnotenia výkonnosti NFRA v prípade komerčných bánk musia v súčasnosti zohľadňovať najmä to, ako finančné inštitúcie „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a predovšetkým to, ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“ (60).

(138)

Komisia preto dospela k záveru, že čínska vláda vytvorila normatívny rámec, ktorý musia riadiaci pracovníci a dozorné orgány štátom vlastnenej banky vymenované čínskou vládou a zodpovedajúce sa čínskej vláde dodržiavať. Čínska vláda sa teda opierala o tento normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad správaním štátom vlastnenej banky v prípadoch, keď táto banka poskytovala úvery odvetviu ľahkého termopapiera. Základné funkcie štátom vlastnenej banky súvisia s konkrétnymi úlohami, ktoré jej prostredníctvom tohto normatívneho rámca pridelila čínska vláda, čím sa stala nástrojom čínskej vlády na plnenie vládnych funkcií.

(139)

Čínska vláda sa v priebehu prešetrovania odvolala na výklad zákona o bankách Celočínskym zhromaždením ľudových zástupcov, ako aj na článok 4 zákona o bankách, pričom tvrdila, že komerčné banky v Číne pôsobia ako nezávislé právne subjekty, ktoré „prijímajú rozhodnutia samy“ „bez zasahovania akéhokoľvek útvaru alebo jednotlivca“, a že „žiadny subjekt ani jednotlivec nesmie nútiť komerčnú banku, aby poskytla úver alebo záruku“.

(140)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 133, Komisia usúdila, že čínsky zákon o bankách a rozhodnutie č. 40 majú záväzný charakter. Zistenia z tohto prešetrovania, ako aj zistenia Komisie z predchádzajúcich prešetrovaní týkajúce sa rovnakého programu subvencií (61) navyše nepodporili tvrdenie, že banky pri prijímaní úverových rozhodnutí nezohľadňujú vládnu politiku a plány. Komisia napríklad zistila, že prešetrovaná skupina ťažila z preferenčných úverov pri úrokovej sadzbe pod úrovňou trhovej sadzby.

(141)

Prešetrovaním sa takisto zistilo, že článok 4 sa uplatňuje len do takej miery, do akej je v súlade s článkom 33. To znamená, že hoci banky môžu fungovať podľa svojho všeobecného právneho rámca, musia dodržiavať nariadené štátne politiky. V skutočnosti, zatiaľ čo článok 4 zákona o bankách je súčasťou kapitoly I, v ktorej sa uvádzajú všeobecné ustanovenia, článok 33 je súčasťou kapitoly IV, v ktorej sa stanovujú základné pravidlá upravujúce poskytovanie úverov. Znenie článku 33, podľa ktorého „komerčné banky poskytujú úvery na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a v súlade s usmernením štátnych priemyselných politík“, svedčí o tom, že toto ustanovenie nemá usmerňovaciu, ale skôr záväznú povahu, pričom slúži ako jasný pokyn bankám, aby pri poskytovaní úverov zohľadňovali štátne priemyselné politiky. Komisia takisto poznamenala, že v rozhodnutí štátnej rady č. 40 sa dáva všetkým finančným inštitúciám pokyn, aby poskytovali úverovú podporu iba podporovaným projektom, a sľubuje sa vykonávanie „ďalších preferenčných politík pre projekty, ktoré patria do kategórie podporovaných odvetví“. Hoci v článku 17 toho istého rozhodnutia sa od bánk vyžaduje, aby rešpektovali zásady poskytovania úverov, Komisia zistila, že banky počas prešetrovania tieto zásady nerešpektovali. Komisia si vyžiadala podporné dokumenty, ktoré by preukázali, že finančné inštitúcie tieto zásady dodržiavajú. Čínska vláda ani finančné inštitúcie tieto informácie neposkytli. V dôsledku toho musela Komisia danú záležitosť posúdiť na základe dostupných skutočností. Z týchto skutočností vyplynulo, že úvery sa vyvážajúcim výrobcom poskytli bez ohľadu na ich finančnú situáciu a úverovú bonitu. Toto zistenie nie je nové a dospelo sa k nemu už v predošlých prešetrovaniach (62), v ktorých Komisia vtedy preukázala, že článok 17 sa účinne nepremieta do zásady poskytovania úverov, pokiaľ ide o podporované odvetvia. Počas súčasného prešetrovania Komisia nemohla preukázať súlad z dôvodu nedostatočnej spolupráce, čo ešte viac prehĺbilo obavy o transparentnosť a dodržiavanie správnych postupov posudzovania úverovej bonity.

(142)

A napokon, ako sa uvádza v odôvodneniach 125 a 126, skutočnosť, že strana preskúmava všetky hlavné prevádzkové a riadiace záležitosti banky, čo je dôkladne začlenené do štruktúry správy a riadenia bánk, ako aj skutočnosť, že výkonnosť bánk sa hodnotí v súlade s ich snahou slúžiť strategickým a novovznikajúcim odvetviam, ako je odvetvie ľahkého termopapiera, takisto poukazujú na prísny a záväzný charakter regulačného rámca pre operácie finančných inštitúcií.

(143)

Komisia vzhľadom na absenciu spolupráce a konkrétnych dôkazov o posúdeniach úverovej bonity preskúmala celkové právne prostredie, ako sa uvádza v odôvodneniach 130 až 138, pokiaľ ide o úvery poskytnuté prešetrovanej skupine. Toto správanie bolo v rozpore s jej oficiálnym stanoviskom, keďže v praxi štátom vlastnené banky nekonali na základe dôkladných posúdení rizík vychádzajúcich zo situácie na trhu.

(144)

Komisia počas prešetrovania zistila, že úvery sa poskytli prešetrovaným spoločnostiam s úrokovou sadzbou blížiacou sa k základnej úverovej sadzbe alebo pod jej úrovňou, ako to oznámilo Národné centrum medzibankového financovania (National Interbank Funding Center, ďalej len „NIFC“). Základná úverová sadzba bola zavedená 20. augusta 2019 a nahrádza sa ňou predchádzajúca referenčná sadzba centrálnej banky – Čínskej ľudovej banky (People’s Bank of China’s, ďalej len „PBOC“) (63). Poskytovanie financovania pri sadzbách, ktoré sú nižšie než bezriziková úroková sadzba krajiny na medzibankovom trhu alebo sa k nej blížia, jasne preukazuje, že riziko nebolo primerane zohľadnené. Keďže čínska vláda a finančné inštitúcie nespolupracovali, Komisia musela využiť dostupné skutočnosti, a tak dospela k záveru, že pôžičky sa poskytli bez ohľadu na skutočnú finančnú situáciu spoločnosti a jej situáciu v oblasti kreditného rizika, ako sa uvádza v bode 3.6.3. Úvery sa teda poskytli pod úrovňou trhovej sadzby, ak ich porovnáme so sadzbou zodpovedajúcou rizikovému profilu prešetrovanej skupiny.

(145)

Na základe toho dospela Komisia k záveru, že čínska vláda v súvislosti s poskytovaním úverov podporovaným odvetviam vytvorila normatívny rámec, ktorý musia dodržiavať riadiaci pracovníci a dozorné orgány banky, ktoré sú vymenované čínskou vládou a ktoré sa zodpovedajú čínskej vláde. V tomto normatívnom rámci sa riadiacim pracovníkom a dozorným orgánom banky neponechal nijaký manévrovací priestor, pokiaľ ide o to, či sa majú riadiť týmto rámcom alebo nie v súvislosti s prešetrovanou skupinou, čím sa riadiaci pracovníci uvedenej banky dostali do závislého postavenia.

(146)

Čínska vláda sa teda opierala o normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad správaním bánk v prípadoch, keď tieto banky poskytovali úvery odvetviu ľahkého termopapiera.

(147)

Komisia vzhľadom na absenciu konkrétnych dôkazov o takýchto posúdeniach kreditného rizika preskúmala celkové právne prostredie vzťahujúce sa na poskytovanie úverov podporovaným odvetviam, ako je odvetvie ľahkého termopapiera, a konštatovala, že banka nekonala na základe dôkladných posúdení kreditného rizika vychádzajúcich zo situácie na trhu.

(148)

Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 140, úvery sa poskytli prešetrovaným spoločnostiam s úrokovými sadzbami blížiacimi sa k základnej úverovej sadzbe alebo pod jej úrovňou, a to bez ohľadu na ich finančnú situáciu a ich situáciu v oblasti kreditného rizika. Vzhľadom na rizikový profil skupiny Guanhao, ako sa opisuje v bode 3.6.4.3, a vzhľadom na to, že podľa analýzy rizík vykonaných Komisiou by mala získať úverový rating B, a teda by mali platiť úrokové sadzby výrazne nad bezrizikovou sadzbou, Komisia dospela k záveru, že predmetné úvery boli poskytnuté pod úrovňou trhových sadzieb.

(149)

Komisia preto dospela k záveru, že čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním banky, pokiaľ ide o jej postupy poskytovania úverov a hodnotenie rizika týkajúce sa výrobného odvetvia ľahkého termopapiera.

(150)

Komisia konštatovala, že štátom vlastnená banka vykonávala uvedený právny rámec pri výkone vládnych funkcií vo vzťahu k odvetviu ľahkého termopapiera. Konala preto ako verejný orgán v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO.

(151)

Navyše, aj keby sa štátom vlastnené finančné inštitúcie nepovažovali za verejné orgány, Komisia na základe tých istých informácií konštatovala, že by sa z rovnakých dôvodov považovali za subjekty poverené alebo riadené čínskou vládou na vykonávanie úloh, ktorými je bežne poverená vláda, a to v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, ako sa ďalej uvádza v bode 3.6.2. Ich konanie by teda bolo v každom prípade pripísané čínskej vláde.

(152)

Rovnako ako v predošlých prešetrovaniach (64) sa v súlade so zodpovedajúcou analýzou uvedenou v odôvodneniach 128 až 149 usúdilo, že tieto banky a súkromné finančné inštitúcie pôsobili pod dohľadom NFRA (ktorá nahradila CBRC) a boli poverené alebo riadené čínskou vládou. Keďže sa nepredložili nijaké informácie naznačujúce opak, Komisia v tomto prešetrovaní zotrvala na rovnakom závere.

(153)

Komisia analyzovala, či čínska vláda poverila všetky tieto finančné inštitúcie alebo či im nariadila, aby udeľovali subvencie odvetviu ľahkého termopapiera v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(154)

Podľa Odvolacieho orgánu WTO k „povereniu“ dochádza vtedy, keď vláda dáva súkromnému subjektu zodpovednosť, a výrazom „riadenie“ sa odkazuje na situácie, v ktorých vláda vykonáva svoju právomoc nad súkromným subjektom (65). V obidvoch prípadoch vláda používa súkromný subjekt ako splnomocnenca pri poskytovaní finančnej pomoci a „vo väčšine prípadov by bolo možné očakávať, že poverenie alebo riadenie súkromného subjektu bude zahŕňať určitú formu hrozby alebo donútenia“ (66). Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) sa zároveň členom neumožňuje ukladať vyrovnávacie opatrenia na výrobky v prípadoch, „keď vláda len vykonáva svoje všeobecné regulačné právomoci“ (67) alebo keď zámer vlády „môže alebo nemusí mať konkrétny výsledok jednoducho vzhľadom na dané skutkové okolnosti a výkon slobodnej vôle subjektami na danom trhu“ (68). Naopak, poverenie alebo riadenie naznačuje „aktívnejšiu úlohu vlády než iba pobádanie“ (69).

(155)

Komisia poznamenala, že normatívny rámec týkajúci sa odvetvia uvedeného v odôvodneniach 130 až 135 sa vzťahuje na všetky finančné inštitúcie v ČĽR vrátane súkromných finančných inštitúcií. Ako príklad možno uviesť, že zákon o bankách a rozličné predpisy NFRA (predtým CBIRC) sa týkajú všetkých bánk financovaných z prostriedkov Číny a bánk financovaných zo zahraničných investícií pod správou NFRA.

(156)

Okrem toho mala väčšina úverových zmlúv so súkromnými finančnými inštitúciami podobné podmienky ako zmluvy so štátom vlastnenými bankami a úverové sadzby poskytované súkromnými finančnými inštitúciami boli podobné sadzbám poskytovaným štátom vlastnenými finančnými inštitúciami. To svedčí o tom, že tieto banky de facto poskytujú preferenčné úverové podmienky v súlade s kontrolou čínskej vlády nad bankovým sektorom.

(157)

Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek odlišných informácií od súkromných finančných inštitúcií dospela Komisia k záveru, že pokiaľ ide o odvetvie ľahkého termopapiera, všetky finančné inštitúcie (vrátane súkromných finančných inštitúcií) pôsobiace v Číne pod dohľadom NFRA boli štátom poverené alebo mali štátom nariadené v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) prvej zarážky základného nariadenia, aby dodržiavali vládne politiky a aby odvetviu ľahkého termopapiera poskytovali úvery s preferenčnými sadzbami (70), a teda vykonávali funkcie, ktoré sa nijako nelíšia od funkcií bežne vykonávaných vládou.

(158)

V predošlých antisubvenčných prešetrovaniach už Komisia zistila, že domáce úverové ratingy udelené čínskym spoločnostiam nie sú spoľahlivé, a to na základe štúdie uverejnenej Medzinárodným menovým fondom (71), v ktorej sa preukázali nezrovnalosti medzi medzinárodnými a čínskymi úverovými ratingmi. Podľa MMF má totiž viac ako 90 % čínskych dlhopisov rating AA alebo AAA udelený miestnymi ratingovými agentúrami. Táto situácia je neporovnateľná s inými trhmi, ako je trh EÚ alebo Spojených štátov amerických (ďalej len „USA“). Napríklad na trhu USA majú takéto vysoké ratingy len necelé 2 % spoločností. Čínske ratingové agentúry sú preto výrazne vychýlené k najvyššej hranici ratingovej stupnice. Majú veľmi rozsiahle ratingové stupnice a zvyčajne zaraďujú dlhopisy s výrazne odlišnými kreditnými rizikami do jednej širokej kategórie ratingu (72). Podľa prehľadu čínskeho trhu s dlhopismi z roku 2021 od spoločnosti Bloomberg (73) dominovalo na trhu s dlhopismi päť miestnych čínskych ratingových agentúr: China Chengxin, Dagong, Lianhe, Shanghai Brilliance a Golden credit rating, pričom približne 90 % dlhopisov má rating AAA udelený miestnymi ratingovými agentúrami. Mnohí emitenti však získali od agentúry S&P nižší globálny rating emitenta, a to A a BBB (74).

(159)

Zahraničné ratingové agentúry ako Standard & Poor’s a Moody’s navyše pri udeľovaní ratingu čínskym dlhopisom vydaným v zahraničí zvyčajne uplatňujú zvýšenie základného úverového ratingu emitenta na základe odhadu strategického významu spoločnosti pre čínsku vládu a sily akejkoľvek implicitnej záruky (75).

(160)

Na doplnenie tejto analýzy možno uviesť, že v predchádzajúcich konaniach sa zistilo, že čínska vláda môže takisto vykonávať vplyv nad trhom s úverovými ratingmi. (76) .

(161)

Podľa informácií poskytnutých čínskou vládou v predchádzajúcich konaniach pôsobilo na čínskom trhu s dlhopismi 14 ratingových agentúr vrátane 12 domácich ratingových agentúr. Po druhé, na čínsky trh s úverovými ratingami nie je voľný vstup. Je to v zásade zatvorený trh, pretože ratingové agentúry potrebujú pred začatím činnosti schválenie od Čínskej regulačnej komisie pre cenné papiere (China Securities Regulatory Commission, ďalej len „CSRC“) alebo od centrálnej banky PBOC (77). Centrálna banka PBOC v polovici roka 2017 oznámila, že zahraničné ratingové agentúry budú mať za určitých podmienok povolené vykonávať úverové ratingy na časti domáceho trhu s dlhopismi. Tieto ratingové agentúry sa však riadia čínskymi ratingovými stupnicami, a preto nie sú úplne porovnateľné s medzinárodnými ratingmi, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 159.

(162)

Výskum spoločnosti Allianz Global Investors z roku 2021 potvrdzuje zistenia Komisie, pričom sa v ňom uvádza, že „čínsky systém úverových ratingov na pevnine sa líši od medzinárodných ratingových konvencií. Dlhopisy na pevnine s ratingom AA+ by sa napríklad v medzinárodnom meradle zvyčajne hodnotili ako ‚prašivé‘“ (78).

(163)

A napokon OECD v roku 2022 poukázala na to, že „nedostatky na trhu s úverovými ratingmi vrátane zveličených ratingov a slabých varovných systémov bránia zdravému vývoju trhu s dlhopismi“ (79).

(164)

Okrem toho Komisia takisto zistila (80), že čínsky systém úverových ratingov nemožno považovať za systém riadený výlučne trhovými silami a že funguje na skreslenom základe.

(165)

Vzhľadom na situáciu opísanú v odôvodneniach 158 až 163 dospela Komisia k záveru, že čínske úverové ratingy nepredstavujú spoľahlivý odhad kreditného rizika podkladového aktíva. Tieto ratingy boli takisto skreslené politickými cieľmi spočívajúcimi v podpore kľúčových strategických odvetví, ako je odvetvie ľahkého termopapiera.

(166)

Komisia zistila, že spoločnosti v skupine Guanhao využili krátkodobé a dlhodobé úvery na financovanie svojich činností. Tieto úvery slúžili najmä na každodennú prevádzku, uspokojenie potrieb prevádzkového kapitálu, realizáciu osobitných projektov a investícií.

(167)

Ako sa uvádza v odôvodnení 128, vo viacerých právnych dokumentoch, ktoré sú zamerané aj na spoločnosti v papierenskom priemysle ako podporovanom odvetví, sa finančným inštitúciám nariaďuje, aby odvetviu ľahkého termopapiera poskytovali úvery s preferenčnými sadzbami. Týmito dokumentmi sa preukázalo, že finančné inštitúcie poskytujú preferenčné financovanie len obmedzenému počtu podnikov alebo odvetví, ktoré dodržiavajú príslušné politiky čínskej vlády. Komisia usúdila, že odkaz na papierenské odvetvie, ktorého súčasťou je ľahký termopapier, je dostatočne jasný, keďže toto odvetvie možno určiť na základe odkazu na výrobok, ktorý v ňom vyrába odvetvová skupina, do ktorej patrí. Zo skutočnosti, že čínska vláda napomáha obmedzenej skupine podporovaných odvetví, medzi ktoré patrí odvetvie ľahkého termopapiera, preto vyplýva, že subvencia je špecifická.

(168)

Komisia vypočítala výšku napadnuteľnej subvencie na základe výhody poskytnutej príjemcom počas obdobia prešetrovania. Podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi výškou úroku, ktorý spoločnosť zaplatila za preferenčný úver, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľný komerčný úver, ktorý by spoločnosť mohla získať na trhu.

(169)

Ako bolo vysvetlené v bodoch 3.6.1 a 3.6.2, úvery poskytnuté čínskymi finančnými inštitúciami sú prejavom podstatných vládnych zásahov a neodrážajú sadzby, ktoré by bolo možné bežne nájsť na fungujúcom trhu.

(170)

Komisia posúdila finančnú situáciu individuálne prešetrovanej skupiny Guanhao. Komisia v tejto súvislosti použila metodiku výpočtu preferenčného financovania prostredníctvom úverov stanovenú v antisubvenčnom prešetrovaní týkajúcom sa upravovaných hliníkových fólií s pôvodom v ČĽR, ako aj v antisubvenčnom prešetrovaní týkajúcom sa plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR a v antisubvenčných prešetrovaniach týkajúcich sa pneumatík s pôvodom v ČĽR, určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR, káblov z optických vlákien s pôvodom v ČĽR, nových batériových elektrických vozidiel určených na prepravu osôb s pôvodom v ČĽR a mobilných plošín s pôvodom v ČĽR (81), ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 180 až 181. Komisia takto vypočítala výhodu z praktík preferenčného financovania prostredníctvom úverov pre skupinu Guanhao a pripísala túto výhodu prešetrovanému výrobku.

(171)

Ako sa uvádza v odôvodnení 76, čínske finančné inštitúcie poskytujúce úvery nepredložili žiaden vyplnený dotazník, v ktorom by objasnili vykonané posúdenie úverovej bonity. V záujme stanovenia výhody teda Komisia musela posúdiť to, či boli úrokové sadzby pri úveroch poskytnutých skupine Guanhao na trhovej úrovni.

(172)

Skupina Guanhao vykázala v rokoch 2022 až 2024 celkovo ziskovú finančnú situáciu. V období prešetrovania však jej ziskovosť dramaticky poklesla, pričom spoločnosť vykázala straty vo výške 2,2 %. Potvrdilo sa to aj v zverejnených auditovaných finančných výkazoch spoločnosti za rok 2025, v ktorých boli zaznamenané straty 4,2 %.

(173)

Skupina Guanhao využila krátkodobý a dlhodobý dlh na financovanie svojich operácií. Komisia posúdila situáciu skupiny z hľadiska krátkodobej likvidity a dlhodobej platobnej schopnosti.

(174)

Pokiaľ ide o krátkodobú likviditu, Komisia použila ukazovateľ bežnej likvidity a ukazovateľ rýchlej likvidity. Tieto ukazovatele merajú schopnosť spoločnosti splácať krátkodobé záväzky vrátane krátkodobého dlhu.

(175)

Ukazovateľ bežnej likvidity spoločnosti bol 1,35 v roku 2023, poklesol na 1,01 v roku 2022 a potom znovu poklesol na 0,97 v období prešetrovania. Krátkodobé aktíva spoločnosti teda nestačili na splatenie krátkodobých záväzkov. To neodôvodňuje vysoký úverový rating, ktorý by mala spoločnosť mať aspoň na hodnote 2.

(176)

Ukazovateľ rýchlej likvidity spoločnosti bol 0,84 v roku 2023, 0,81 v roku 2024 a 0,7 na konci obdobia prešetrovania, pričom za referenčnú hodnotu sa považuje ukazovateľ rýchlej likvidity aspoň na hodnote 1. Spoločnosť, ktorá má ukazovateľ rýchlej likvidity pod hodnotou 1, nemusí totiž byť z krátkodobého hľadiska schopná splácať svoje bežné záväzky. Preto spoločnosť nemala dostatok hotovosti na splatenie svojho krátkodobého dlhu. Komisia vzhľadom na tento ukazovateľ krátkodobej likvidity dospela k záveru, že predmetná spoločnosť mala krátkodobé problémy s likviditou, v dôsledku čoho mala profil dlžníka s vysokým rizikom.

(177)

Pokiaľ ide o platobnú schopnosť, pomer dlhu k vlastnému imaniu spoločnosti sa takisto postupne zvyšoval od 0,40 v roku 2002 na 0,92 v období prešetrovania, čo svedčí o tom, že spoločnosť financuje svoju činnosť čoraz viac najmä prostredníctvom dlhu. Takéto vysoké využívanie finančnej páky robí spoločnosť zraniteľnou voči rastúcim úrokovým sadzbám alebo hospodárskym poklesom, pretože jej schopnosť splácať dlh môže byť nadmerne namáhaná. Závislosť od dlhového financovania zvyšuje riziko platobnej neschopnosti, najmä ak sa rast výnosov alebo ziskovosť spomalí. Takéto využívanie finančnej páky je vážnym problémom, ktorý by mohol ohroziť finančné zdravie spoločnosti.

(178)

Komisia teda vzhľadom na problémy s likviditou, platobnou schopnosťou a efektívnosťou, ktoré sú opísané v odôvodneniach 172 až 177, usúdila, že spoločnosť sa nenachádzala v stabilnej finančnej situácii a pre potenciálnych veriteľov a investorov predstavovala vysokorizikový profil.

(179)

Komisia usúdila, že celková finančná situácia skupiny zodpovedá ratingu B, ktorý nepatrí do kategórie „investičného stupňa“.

(180)

Na základe verejne dostupných údajov od spoločnosti Bloomberg použila Komisia ako referenčnú hodnotu očakávané ážio pre dlhopisy emitované firmami s ratingom B, ktoré sa uplatnilo na referenčnú úverovú mieru PBOC, alebo po 20. auguste 2019 na základnú úverovú sadzbu oznámenú NIFC, a to s cieľom určiť trhovú sadzbu.

(181)

Toto navýšenie sa teda určilo výpočtom relatívneho rozpätia medzi indexmi amerických podnikových dlhopisov s ratingom AA a amerických podnikových dlhopisov s ratingom B na základe údajov od spoločnosti Bloomberg pre priemyselné segmenty. Takto vypočítané relatívne rozpätie sa potom pripočítalo k referenčnej úverovej sadzbe centrálnej banky PBOC alebo po 20. auguste 2019 k základnej úverovej sadzbe oznámenej centrom NIFC v deň poskytnutia úveru (82), pri rovnako dlhej splatnosti úveru, ako má predmetný úver. Tento postup sa vykonal jednotlivo pre každý úver poskytnutý prešetrovaným spoločnostiam v skupine.

(182)

Komisia zistila, že skupina Guanhao využila počas obdobia prešetrovania preferenčné financovanie prostredníctvom úverov. Komisia vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu pre vyvážajúcich výrobcov a špecifickosť považovala preferenčné financovanie prostredníctvom úverov za napadnuteľnú subvenciu.

(183)

Keďže žiadna čínska finančná inštitúcia nespolupracovala, Komisia sa musela uchýliť k referenčnej hodnote mimo krajiny. Komisia usúdila, že trh v USA má rovnakú veľkosť a ponúka dostupné reprezentatívne štatistiky, pokiaľ ide o dlhopisy s rôznymi úverovými ratingmi. Komisia takisto poznamenala, že žiadna zainteresovaná strana v tejto súvislosti nenavrhla platnú alternatívnu referenčnú hodnotu mimo krajiny.

(184)

Miera subvencie stanovená v súvislosti s preferenčným financovaním prostredníctvom úverov počas obdobia prešetrovania pre skupinu Guanhao predstavovala 20,29 %.

(185)

Účelom úverovej linky je stanoviť úverový limit, ktorý môže spoločnosť kedykoľvek použiť na financovanie svojej bežnej prevádzky, čím sa v prípade potreby flexibilne a okamžite sprístupní financovanie prevádzkového kapitálu. Dohody o úverových linkách poskytnuté prešetrovanej skupine predstavujú rôzne formy financovania, ktoré majú spoločnosti podpisujúce tieto dohody k dispozícii a ktoré zahŕňajú všetky druhy krátkodobého financovania, ako sú krátkodobé úvery, bankové akcepty, akreditívy atď. Okrem toho podľa finančnej literatúry vo väčšine prípadov v trhových hospodárstvach prevládajú aj úverové linky. Predstavujú napríklad viac ako 80 % bankových úverov poskytovaných verejným podnikom v USA (83). Okrem toho v Kanade, kde sú bankové akcepty priamym a bezpodmienečným záväzkom akceptujúcej banky (ako aj v Číne), banky zvyčajne akceptujú čerpanie bankových akceptov len od podnikových dlžníkov, ktorí majú v danej banke zriadenú úverovú linku (84). Komisia preto usúdila, že v zásade všetko krátkodobé financovanie prešetrovaných spoločností ako krátkodobé úvery, návrhy bankových akceptov atď. by malo byť kryté nástrojom úverových liniek. (85)

(186)

Komisia uviedla, že čínske finančné inštitúcie poskytli úverové linky prešetrovaným spoločnostiam skupiny Guanhao v súvislosti s poskytnutím financovania. Išlo o rámcové dohody, na základe ktorých banka umožnila prešetrovaným spoločnostiam využívať rôzne dlhové nástroje, ako sú úvery na prevádzkový kapitál, návrhy bankových akceptov a iné formy financovania obchodu do určitej maximálnej sumy.

(187)

Ako sa uvádza v odôvodnení 185, všetko krátkodobé financovanie by malo byť kryté úverovou linkou. Komisia preto porovnala výšku úverových liniek dostupných spolupracujúcim spoločnostiam počas obdobia prešetrovania s výškou krátkodobého financovania, ktoré tieto spoločnosti použili počas toho istého obdobia, aby zistila, či všetko krátkodobé financovanie bolo kryté úverovou linkou. Ak výška krátkodobého financovania prekročila limit úverovej linky, Komisia zvýšila sumu existujúcej úverovej linky o sumu skutočne použitú vyvážajúcimi výrobcami nad tento limit úverovej linky.

(188)

Za bežných okolností na trhu by úverové linky podliehali takzvanému zriaďovaciemu poplatku alebo poplatku za sprostredkovanie, ktorý by kompenzoval náklady alebo riziká na strane banky pri otvorení úverovej linky (86) . Tieto poplatky pokrývajú administratívne náklady, ako sú náklady na spracovanie žiadosti a vykonanie bezpečnostných kontrol, ale aj náklady vyplývajúce z prudenciálnych požiadaviek kladených na banky, keďže kapitál viazaný v rámci úverovej linky znižuje podiely kapitálu banky, ktoré si banka musí udržiavať na zabezpečenie proti systémovým rizikám. Komisia však zistila, že prešetrované spoločnosti skupiny Guanhao využili úverové linky, ktoré boli poskytnuté bezplatne. Prešetrovaným spoločnostiam skupiny Guanhao sa teda poskytla výhoda v zmysle článku 6 písm. d) základného nariadenia.

(189)

Ako sa uvádza v odôvodnení 132, podľa rozhodnutia č. 40 finančné inštitúcie poskytujú úverovú podporu podporovaným odvetviam.

(190)

Komisia usúdila, že keďže úverové linky sú neoddeliteľne spojené so všetkými druhmi krátkodobého financovania poskytovaného prešetrovaným spoločnostiam skupiny Guanhao, mali by sa považovať za formu preferenčnej finančnej podpory zo strany finančných inštitúcií pre podporované odvetvia, ako je odvetvie ľahkého termopapiera. Ako sa uvádza v bode 3.3, odvetvie ľahkého termopapiera je jedným z podporovaných odvetví, a preto je oprávnené na akúkoľvek možnú finančnú podporu.

(191)

V súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia považovala Komisia za výhodu poskytnutú príjemcom rozdiel medzi sumou, ktorú zaplatili ako poplatok za otvorenie úverových liniek čínskymi finančnými inštitúciami, a sumou, ktorú by zaplatili za porovnateľnú komerčnú úverovú linku získanú pri nedeformovanej trhovej sadzbe.

(192)

Žiadna z prešetrovaných spoločností skupiny Guanhao neplatila poplatok za úverovú linku. Komisia podobne v predchádzajúcich prešetrovaniach nezistila žiadne poplatky za úverovú linku v krajine. Z verejne dostupných informácií sa zdá, že v niektorých prípadoch sa od spoločností v Číne vyberajú poplatky za úverové linky (87), ale výšku týchto poplatkov sa zistiť nepodarilo. Komisia preto hľadala vhodnú referenčnú hodnotu pre poplatok mimo Číny. Sadzby zriaďovacieho poplatku boli teda stanovené na úrovni 1,75 % na základe verejne dostupných údajov (88).

(193)

V zásade platí, že zriaďovacie poplatky sú splatné na základe paušálnej sumy v čase otvorenia novej úverovej linky, respektíve obnovenia existujúcej úverovej linky. Komisia však na účely výpočtu zohľadnila úverové linky, ktoré boli otvorené alebo obnovené pred obdobím prešetrovania, ktoré však boli dostupné prešetrovaným spoločnostiam počas obdobia prešetrovania, ako aj úverové linky, ktoré boli otvorené počas obdobia prešetrovania.

(194)

Prešetrovaním sa ukázalo, že čínske finančné inštitúcie diskontovali pohľadávky voči skupine Guanhao výmenou za hotovosť.

(195)

Prostredníctvom tejto operácie finanční sprostredkovatelia postúpili sumy pohľadávok pred dátumom ich splatnosti. Spoločnosti dostali predčasné finančné prostriedky prevedením práv na budúce pohľadávky na finančné inštitúcie po odpočítaní poplatkov a uplatniteľných diskontných sadzieb. Uplatniteľná diskontná sadzba by mala osobitne kompenzovať riziko zlyhania, ktoré je vysoko ovplyvnené úverovým ratingom posledného subjektu, ktorý je povinný splniť platobnú povinnosť.

(196)

Ako bolo zistené v predchádzajúcich prešetrovaniach (89), za normálnych trhových okolností by príslušná diskontná sadzba mala kompenzovať náklady a riziká banky. Ako sa vysvetľuje v bodoch 3.5.1 a 3.5.2, úvery poskytnuté čínskymi finančnými inštitúciami sú prejavom podstatných vládnych zásahov, ktoré ovplyvňujú najmä úverový rating vyvážajúcich výrobcov, a neodrážajú miery, ktoré by sa normálne zistili na funkčnom trhu.

(197)

Prínosom pre príjemcov by teda bol rozdiel medzi diskontnou sadzbou uplatňovanou čínskymi finančnými inštitúciami a diskontnou sadzbou uplatniteľnou na porovnateľnú operáciu na trhu, ako je úver.

(198)

Pokiaľ ide o špecifickosť uvedenú v odôvodnení 189, podľa rozhodnutia č. 40 finančné inštitúcie poskytujú úverovú podporu podporovaným odvetviam.

(199)

Ako bolo zistené v predchádzajúcich prešetrovaniach (90), Komisia usúdila, že eskontované zmenky sú ďalšou formou preferenčnej finančnej podpory finančných inštitúcií pre podporované výrobné odvetvia, akým je aj odvetvie ľahkého termopapiera. Ako sa uvádza v bode 3.3, odvetvie ľahkého termopapiera je skutočne jedným z podporovaných odvetví, a preto je oprávnené na akúkoľvek možnú finančnú podporu. Eskontované zmenky sú ako forma financovania súčasťou preferenčného systému finančnej podpory poskytovanej finančnými inštitúciami podporovaným odvetviam, akým je napríklad odvetvie ľahkého termopapiera.

(200)

Nebol poskytnutý žiadny dôkaz o tom, že akýkoľvek podnik v ČĽR (iný ako v rámci podporovaných odvetví) môže využívať výhody z eskontovaných zmeniek za rovnakých preferenčných podmienok.

(201)

Ako sa uvádza v odôvodnení 194, Komisia zistila, že prešetrovaná skupina použila eskontované zmenky na riešenie svojich potrieb krátkodobého financovania.

(202)

V súlade s článkom 6 písm. b) základného nariadenia vzhľadom na to, že eskontované zmenky sú typom krátkodobého financovania a že majú skutočne rovnaký účel ako krátkodobé úvery na prevádzkový kapitál, Komisia usúdila, že takto poskytnutá výhoda pre príjemcov je rozdiel medzi skutočne zaplatenou diskontnou sadzbou a sumou, ktorá by sa vyplatila uplatnením krátkodobej úrokovej sadzby financovania.

(203)

Komisia stanovila výhodu vyplývajúcu z nezaplatenia krátkodobých finančných nákladov. Komisia usúdila, že eskontované zmenky by mali znášať náklady, ktoré sa rovnajú financovaniu krátkodobých úverov. Komisia preto uplatnila rovnakú metodiku ako na financovanie krátkodobých úverov denominovaných v CNY, ako je opísané v bode 3.6.4.3.

(204)

Komisia konštatovala, že prešetrovaná spoločnosť využívala preferenčné financovanie vo forme úverových liniek a eskontovaných zmeniek. Komisia vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu pre vyvážajúcich výrobcov a špecifickosť považovala tieto druhy preferenčného financovania za napadnuteľnú subvenciu.

(205)

Miera subvencie stanovená v súvislosti s opísaným preferenčným financovaním počas obdobia prešetrovania pre skupinu Guanhao predstavovala 2,82 %.

(206)

Navrhovateľ tvrdil, že spoločnosť Sinosure poskytovala na základe zvýhodnenia preferenčné poistenie vývozných úverov podporovaným odvetviam, ako je odvetvie ľahkého termopapiera. Spoločnosť Sinosure na svojom všeobecnom webovom sídle uvádza, že podporuje čínsky vývoz tovaru, najmä vývoz výrobkov založených na vyspelých technológiách. Podľa štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) čínsky priemysel s vyspelými technológiami, ktorého súčasťou je aj odvetvie ľahkého termopapiera, získal 21 % z celkového poistenia vývozných úverov poskytnutého spoločnosťou Sinosure (91). Okrem toho spoločnosť Sinosure zohrala aktívnu úlohu pri plnení iniciatívy Made in China 2025, keďže usmerňovala podniky, aby využívali národné úverové zdroje, podujímali sa na vedecké a technologické inovácie a technologické zlepšenia, a pomáhala podnikom otvárať sa navonok („going out“), a tak sa stať konkurencieschopnejšími na globálnom trhu (92).

(207)

Prešetrovaný vyvážajúci výrobca ľahkého termopapiera mal počas obdobia prešetrovania so spoločnosťou Sinosure platné dohody o poistení vývozu.

(208)

Ako sa uvádza v odôvodnení 85, spoločnosť Sinosure neposkytla informácie o výnosoch z investícií uvedených vo svojej výročnej správe ani dôkazy týkajúce sa záležitostí spojených s jej finančným výkazom, ako sú prevádzkové náklady, príjmy, výnosy z investícií, celková poistná suma, poistná suma papierenského priemyslového odvetvia; ďalej neposkytla informácie o svojich stanovách, informácie týkajúce sa prešetrovaných výrobcov napriek existencii súhlasov príslušných spoločností a ani podporné informácie týkajúce sa nezávislosti svojho systému hodnotenia kreditného rizika.

(209)

Komisia preto musela poskytnuté informácie doplniť dostupnými skutočnosťami.

(210)

Podľa informácií poskytnutých v predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach (93) a podľa webového sídla spoločnosti Sinosure (94) je Sinosure štátom vlastnená politicky orientovaná poisťovacia spoločnosť, ktorú zriadil a ktorú podporuje štát s cieľom podporovať zahraničný hospodársky rozvoj a rozvoj obchodu ČĽR, ako aj spoluprácu v tejto oblasti. Spoločnosť je v 100 % vlastníctve štátu. Má predstavenstvo a radu orgánov dohľadu. Vláda má právomoc vymenúvať a odvolávať vrcholových manažérov spoločnosti. Na základe týchto informácií dospela Komisia k záveru, že existujú formálne indície vládnej kontroly, pokiaľ ide o spoločnosť Sinosure.

(211)

Komisia ďalej zisťovala, či čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním spoločnosti Sinosure v súvislosti s odvetvím ľahkého termopapiera.

(212)

Podľa oznámenia o vydaní čínskeho vývozného katalógu výrobkov založených na vyspelých technológiách č. 16 z roku 2006 „môžu výrobky zahrnuté vo vydaní vývozného katalógu z roku 2006 ťažiť z preferenčných politík zavádzaných štátom na vývoz výrobkov založených na vyspelých technológiách“.

(213)

Okrem toho podľa oznámenia o vykonávaní stratégie na podporu obchodu prostredníctvom vedy a techniky formou využívania poistenia vývozných úverov (95) by spoločnosť Sinosure mala viac podporovať kľúčové odvetvia a výrobky posilnením celkovej podpory vývozu výrobkov založených na špičkových a nových technológiách vrátane výrobkov v oblasti informačných a komunikačných technológií. Odvetviam s vyspelými a novými technológiami, ako je odvetvie ľahkého termopapiera, uvedeným v čínskom vývoznom katalógu výrobkov založených na vyspelých technológiách by spoločnosť mala venovať najväčšiu obchodnú pozornosť a mala by im poskytovať komplexnú podporu, pokiaľ ide o postupy upisovania, schválenie s obmedzeniami, rýchlosť vyrovnania nárokov a flexibilitu sadzby. Pokiaľ ide o flexibilitu sadzby, výrobkom by mala poskytovať najvyššie možné zníženie sadzby poistného v rámci rozpätia pohyblivých sadzieb, ktoré poskytuje ako poisťovateľ úverov.

(214)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že čínska vláda vytvorila normatívny rámec, ktorý musia riadiaci pracovníci a dozorné orgány vymenované čínskou vládou a zodpovedajúce sa čínskej vláde dodržiavať. Čínska vláda sa teda opierala o takýchto normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad správaním spoločnosti Sinosure.

(215)

Komisia sa ďalej usilovala získať konkrétne dôkazy o existencii významnej kontroly na základe konkrétnych poistných dohôd. Počas overovania na mieste čínska vláda tvrdila, že v praxi bolo poistné spoločnosti Sinosure trhovo orientované a založené na zásadách posudzovania rizika. Neposkytla však žiadne konkrétne príklady, pokiaľ ide o odvetvie ľahkého termopapiera alebo prešetrované spoločnosti, hoci prešetrovaná skupina poskytla príslušný súhlas umožňujúci prístup k danej dokumentácii.

(216)

Komisia vzhľadom na absenciu konkrétnych dôkazov preskúmala konkrétne správanie spoločnosti Sinosure s ohľadom na poistenie poskytnuté prešetrovaným spoločnostiam. Toto správanie bolo v rozpore s jej oficiálnym stanoviskom, keďže spoločnosť nekonala na základe trhových zásad.

(217)

Po porovnaní celkových poistných plnení s celkovými poistenými sumami na základe údajov vo výročnej správe spoločnosti Sinosure za rok 2023 (96) dospela Komisia k záveru, že priemerne bude spoločnosť Sinosure musieť účtovať 0,29 % poistenej sumy ako poistné, aby pokryla náklady na poistné plnenia (a to bez zohľadnenia režijných nákladov).

(218)

Komisia navyše konštatovala, že spoločnosť Sinosure zaúčtovala v rokoch 2022 a 2023 čistú stratu zo svojich prevádzkových činností (97), t. j. z poskytovania poistenia vývozných úverov, a že by bola celkovo stratová, ak by nezaúčtovala významné výnosy z investícií. Ako sa uvádza v odôvodnení 85, spoločnosť Sinosure neposkytla informácie o týchto výnosoch z investícií.

(219)

Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosť Sinosure vykonáva uvedený právny rámec pri výkone vládnych funkcií v súvislosti s odvetvím ľahkého termopapiera. Spoločnosť Sinosure konala ako verejný orgán v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO. Okrem toho bola prešetrovaným spoločnostiam skupiny Guanhao poskytnutá výhoda, keďže poistenie bolo poskytnuté so sadzbou nižšou ako minimálny poplatok potrebný na to, aby spoločnosť Sinosure pokryla svoje prevádzkové náklady.

(220)

Komisia usúdila, že výhoda poskytnutá príjemcom je rozdiel medzi sumou, ktorú spoločnosť skutočne zaplatila ako poistné, a sumou, ktorú mala zaplatiť pri uplatnení externej referenčnej sadzby poistného uvedenej v odôvodnení 222.

(221)

Komisia stanovila, že subvencie poskytnuté v rámci programu poistenia vývozu sú špecifické, pretože by ich nebolo možné získať bez vývozu, a preto sú podmienené uskutočnením vývozu v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(222)

Keďže spoločnosť Sinosure mala počas obdobia prešetrovania dominantné postavenie na trhu, Komisia nedokázala zistiť domáce poistné vychádzajúce zo situácie na trhu. V súlade s predchádzajúcimi antisubvenčnými prešetrovaniami preto Komisia použila najvhodnejšiu externú referenčnú hodnotu, v prípade ktorej boli jednoducho dostupné informácie, t. j. sadzby poistného uplatňované Exportno-importnou bankou Spojených štátov amerických na nefinančné inštitúcie pri vývoze do krajín OECD.

(223)

Miera subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania pre skupinu Guanhao predstavovala 0,69 %.

(224)

Granty určené pre prešetrovanú skupinu Guanhao boli poskytnuté na základe týchto opatrení:

(225)

Komisia zistila, že skupina Guanhao čerpala prostriedky z viacerých grantových programov. Granty boli udelené provinčnými a mestskými orgánmi alebo v rámci zóny hospodárskeho a technologického rozvoja Čan-ťiangu. Dôkazy o existencii grantov, ako aj o tom, že ich udelili rôzne úrovne čínskej vlády, pôvodne poskytla prešetrovaná spoločnosť a potvrdili sa v jej finančných výkazoch a počas overovaní na mieste.

(226)

Pokiaľ ide o ostatných výrobcov ľahkého termopapiera, Komisii neboli poskytnuté podrobnosti o grantoch ani o ich právnom základe. Ako sa uvádza v odôvodnení 84, tieto informácie neposkytla ani čínska vláda.

(227)

Tieto granty predstavovali subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, keďže sa uskutočnil prevod finančných prostriedkov v podobe grantov od čínskej vlády prešetrovaným skupinám spoločností, čím bola poskytnutá výhoda rovnajúca sa výške grantu.

(228)

Komisia posúdila všetky granty, ktoré získali prešetrované spoločnosti, a zistila, že nie všetky boli špecifické pre výrobu ľahkého termopapiera. Granty týkajúce sa technológií, inovácií a rozvoja, znižovania nezamestnanosti a priemyselnej pomoci a podpory však boli špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia, keďže sa zdajú obmedzené na určité spoločnosti, určité odvetvia alebo špecifické projekty v špecifických regiónoch.

(229)

Okrem toho sa niektoré dotácie považovali za špecifické v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, keďže sa zdá, že sú podmienené vývoznou výkonnosťou.

(230)

Výhoda sa vypočítala ako suma prijatá počas obdobia prešetrovania alebo priradená k obdobiu prešetrovania, pričom táto suma sa odpísala počas životnosti dlhodobého majetku, s ktorým grant prijatý pred obdobím prešetrovania súvisel. Na základe usmernení týkajúcich sa výpočtu výšky subvencie v antisubvenčných prešetrovaniach (98) sa však neopakujúce sa subvencie prijaté počas OP, ktoré predstavovali menej ako 1 % ad valorem, započítali, aj keď súviseli s nákupom dlhodobého majetku. Táto metóda pripísania je plne v súlade so správou neformálnej skupiny expertov WTO, v ktorej sa uvádza, že granty, ktorých účelom je nákup dlhodobého majetku, by sa mali pripísať, ak „sa najmä z hľadiska administratívneho zjednodušenia považuje za vhodné, aby sa veľmi malé subvencie vykazovali bez ohľadu na druh alebo iné aspekty. Na účely tejto prahovej hodnoty sa odporúča úroveň nižšia ako 0,5 % predaja v prípade ktorejkoľvek individuálnej subvencie“ (99).

(231)

Miera subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania pre skupinu Guanhao predstavovala 0,13 %.

(232)

Všetky pozemky v ČĽR vlastní buď štát, alebo sú v kolektívnom vlastníctve (ktoré tvoria obce alebo správne oblasti) predtým, ako možno vlastnícke právo alebo vlastnícky nárok na pozemok patentovať alebo ho udeliť podnikovým alebo individuálnym vlastníkom. Všetky pozemky v mestských oblastiach vlastní štát a všetky pozemky vo vidieckych oblastiach vlastnia obce alebo správne oblasti.

(233)

Podľa ústavy ČĽR a pozemkového práva si však spoločnosti alebo jednotlivci môžu zakúpiť „práva na užívanie pozemkov“. V prípade priemyselných pozemkov je bežné obdobie prenájmu 50 rokov a je obnoviteľné na ďalších 50 rokov.

(234)

Čínska vláda uviedla, že práva na užívanie pozemkov nie sú ani tovarom (hmotný alebo hnuteľný osobný majetok iný než peniaze (100)), ani službou, a preto údajný program nepredstavuje „poskytovanie tovaru alebo služieb za nižšiu než primeranú odplatu“ podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) základného nariadenia.

(235)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Po prvé, Príručka o štatistike medzinárodného obchodu so službami (ďalej len „príručka“), na ktorú sa čínska vláda odvoláva pri tvrdení, že práva na užívanie pozemkov nepredstavujú službu, obsahuje kategóriu týkajúcu sa „…služieb verejnej správy inde nezahrnutých“, ktoré sú identifikované ako hlavné zložky štandardných služieb. Okrem toho, bez ohľadu na právne prostriedky, ktorými sa pozemok nadobúda, platí, že poskytnutie práva na užívanie pozemku sa v konečnom dôsledku rovná poskytnutiu pozemku. V tejto súvislosti už orgán WTO na urovnávanie sporov potvrdil, že pôda sa považuje za „nehnuteľný“ tovar a že sa môže uplatňovať článok 1 ods. 1 písm. a) bod 1(iii) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (101). Poskytovanie práv na užívanie pozemkov je teda poskytovanie tovaru alebo služieb.

(236)

Poskytovanie práv na užívanie pozemkov patrí v Číne do pôsobnosti zákona Čínskej ľudovej republiky o správe pozemkov (102). Súčasťou právneho základu sú okrem toho aj tieto dokumenty:

(237)

Podľa článku 10 predpisu o udeľovaní práva na užívanie stavebných pozemkov vo vlastníctve štátu prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk, dražby a súťažného konania miestne úrady stanovujú ceny podľa systému oceňovania mestských pozemkov, ktorý sa aktualizuje každé tri roky, a podľa priemyselnej politiky vlády.

(238)

Počas predošlých prešetrovaní (109) Komisia zistila, že ceny platené za práva na užívanie pozemkov v ČĽR nezodpovedajú trhovej cene, ktorú určuje ponuka a dopyt na voľnom trhu, keďže sa zistilo, že systém aukcií bol nejasný, netransparentný a v praxi nefungoval, pričom podľa zistení ceny ľubovoľne stanovovali orgány. Ako sa uvádza v predchádzajúcom odôvodnení, orgány stanovujú ceny podľa systému oceňovania mestských pozemkov, v rámci ktorého sa okrem iných kritérií vyžaduje, aby pri stanovovaní ceny priemyselných pozemkov zohľadňovali aj priemyselnú politiku.

(239)

Uvedené dôkazy sú v rozpore s tvrdeniami čínskej vlády, že ceny zaplatené za práva na užívanie pozemkov v ČĽR predstavujú trhovú cenu, ktorá je určená ponukou a dopytom na voľnom trhu.

(240)

Komisia tiež pripomenula, že čínska vláda neposkytla informácie týkajúce sa nadobudnutia pozemkov výrobcami/vývozcami ľahkého termopapiera. Ako je vysvetlené v odôvodnení 87, tieto nedostatky boli jedným z bodov uvedených v liste podľa článku 28.

(241)

Zo zistení tohto prešetrovania vyplýva, že situácia v oblasti nadobúdania práv na užívanie pozemkov v ČĽR je netransparentná a že orgány stanovovali ceny svojvoľne.

(242)

Poskytovanie práv na užívanie pozemkov zo strany čínskej vlády by sa preto malo považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme poskytnutia tovarov, ktorým sa poskytuje výhoda prijímajúcim spoločnostiam. Ako sa uvádza v odôvodneniach 232 až 233 a 237 až 239, v ČĽR neexistuje fungujúci trh s pozemkami a použitím externej referenčnej hodnoty (pozri odôvodnenie 246) sa preukázalo, že suma, ktorú zaplatil prešetrovaný vyvážajúci výrobca za práva za užívanie pozemkov, je výrazne pod normálnou trhovou sadzbou.

(243)

V súvislosti s preferenčným prístupom spoločností patriacich do určitých odvetví k priemyselným pozemkom Komisia poznamenala, že v cene stanovenej miestnymi orgánmi sa musí zohľadňovať priemyselná politika vlády, ako sa uvádza v odôvodnení 238. Ľahký termopapier ako súčasť papierenského odvetvia je v rámci tejto priemyselnej politiky podporovaným odvetvím. Verejné orgány musia okrem toho podľa rozhodnutia štátnej rady č. 40 pri poskytovaní pozemkov zohľadniť katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu a priemyselné politiky. V článku XVIII rozhodnutia č. 40 sa objasňuje, že odvetvia, ktoré sú „obmedzené“, nebudú mať prístup k právam na užívanie pozemkov. Z toho možno vyvodiť, že subvencia je špecifická podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, pretože preferenčné poskytovanie pozemkov je obmedzené na spoločnosti patriace do určitého odvetvia, v tomto prípade odvetvia ľahkého termopapiera, a vládne postupy v tejto oblasti sú nejasné a netransparentné.

(244)

Ako pri predchádzajúcich prešetrovaniach (110) a v súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia sa ako externá referenčná hodnota použili ceny pozemkov zo samostatného colného územia Taiwan, Penghu, Kinmen a Matsu (ďalej len „Čínsky Tchaj-pej“) (111). Výhoda poskytnutá príjemcom sa vypočíta tak, že sa zoberie do úvahy rozdiel medzi sumou, ktorú skutočne zaplatil prešetrovaný vyvážajúci výrobca (t. j. skutočná cena zaplatená podľa zmluvy a prípadne cena uvedená v zmluve znížená o sumu náhrady/grantu od miestnej vlády) za práva na užívanie pozemkov, a sumou, ktorá by sa mala bežne zaplatiť na základe referenčnej hodnoty Čínskeho Tchaj-peja.

(245)

Komisia považuje Čínsky Tchaj-pej za vhodnú externú referenčnú hodnotu z týchto dôvodov:

(246)

V súlade s metodikou uplatnenou pri predchádzajúcich prešetrovaniach (112) použila Komisia priemernú cenu pozemku za štvorcový meter stanovenú v Čínskom Tchaj-peji a upravenú o infláciu a vývoj HDP od dátumov uvedených v príslušných zmluvách o právach na užívanie pozemkov. Informácie týkajúce sa cien priemyselných pozemkov za rok 2015 sa získali z webového sídla priemyselného úradu ministerstva hospodárstva Taiwanu (113). V predchádzajúcich rokoch sa ceny upravovali na základe miery inflácie a vývoja HDP na obyvateľa v bežných cenách v USD pre Čínsky Tchaj-pej podľa údajov, ktoré uverejnil MMF za rok 2015.

(247)

Čínska vláda tvrdila, že uvedená referenčná hodnota nie je správna, pretože Komisia porovnáva cenu za vlastníctvo pozemkov v Čínskom Tchaj-peji s cenou práv na užívanie pozemkov na obmedzené obdobie v ČĽR.

(248)

Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že výber Čínskeho Tchaj-peja ako referenčnej hodnoty bol založený na preskúmaní viacerých faktorov uvedených v odôvodnení 245. Komisia však usúdila, že aj keby existovali určité rozdiely v trhových podmienkach medzi právami na užívanie pozemkov v pevninskej Číne a predajom pozemkov v Čínskom Tchaj-peji, neboli by takej povahy, aby sa tým zrušila platnosť výberu Čínskeho Tchaj-peja ako prijateľnej referenčnej hodnoty. Komisii sa v priebehu prešetrovania nepodarilo určiť žiadnu inú primeranú referenčnú hodnotu ani metódu úpravy, ktorá by primerane odrážala tieto rozdiely v trhových podmienkach.

(249)

Miera subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania pre skupinu Guanhao predstavovala 0,13 %.

(250)

Podľa zákona Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov podnikov podniky s vyspelými a novými technológiami, ktorým štát musí poskytnúť kľúčovú podporu, využívajú zníženú sadzbu dane z príjmov podnikov vo výške 15 % namiesto štandardnej sadzby dane vo výške 25 %.

(251)

Právnym základom tohto programu je článok 28 zákona o dani z príjmov podnikov a článok 93 vykonávacích predpisov k zákonu ČĽR o dani z príjmov podnikov (114), ako aj tieto dokumenty:

(252)

Kapitola IV zákona o dani z príjmov podnikov obsahuje ustanovenia týkajúce sa „preferenčného daňového zaobchádzania“. V článku 25 zákona o dani z príjmov podnikov, ktorý je úvodom kapitoly IV, sa uvádza, že „štát ponúkne preferencie v oblasti dane z príjmu podnikom zapojeným do priemyselných odvetví alebo projektov, ktorých rozvoj štát osobitne podporuje a podnecuje“. V článku 28 zákona o dani z príjmov podnikov sa uvádza, že „sadzba dane z príjmu podnikov pre podniky s vyspelými a novými technológiami, ktoré potrebujú osobitnú podporu štátu, sa zníži na 15 %“.

(253)

V článku 93 vykonávacích predpisov k zákonu o dani z príjmov podnikov sa bližšie uvádza:

„Významné podniky s vyspelými a novými technológiami, ktoré má štát podporovať, ako sa uvádza v doložke 2 článku 28 zákona o dani z príjmov podnikov, sú podniky, ktoré vlastnia kľúčové práva duševného vlastníctva a spĺňajú tieto podmienky:

Opatrenia na správu identifikácie podnikov s vyspelými technológiami a kľúčových štátom podporovaných oblastí vyspelých a nových technológií spoločne vypracujú technologické, finančné a daňové úrady štátnej rady a účinnosť nadobudnú po schválení štátnou radou.“

(254)

V uvedených ustanoveniach sa jasne uvádza, že znížená sadzba dane z príjmov podnikov je vyhradená pre „významné podniky s vyspelými a novými technológiami, ktoré má štát podporovať“, ktoré vlastnia kľúčové práva duševného vlastníctva a spĺňajú určité podmienky, napríklad „patria do kľúčových štátom podporovaných oblastí vyspelých a nových technológií“.

(255)

Podľa článku 11 správnych opatrení na uznávanie podnikov s vyspelými technológiami musí podnik na to, aby bol uznaný za podnik s vyspelou technológiou, súčasne spĺňať určité podmienky, napríklad „nadobudnúť práva duševného vlastníctva, ktoré zohrávajú ústrednú úlohu pri technickej podpore jeho hlavných výrobkov (služieb), a to prostredníctvom nezávislého výskumu, prevodu, grantov, fúzií a nadobudnutí atď.“, pričom „technológia, ktorá zohráva ústrednú úlohu pri technickej podpore jeho hlavných výrobkov (služieb), je vo vopred určenom rozsahu pre oblasti vyspelých technológií podporované štátom“.

(256)

Spoločnosti využívajúce výhody tohto opatrenia musia podávať daňové priznanie s príslušnými prílohami. Skutočná výška výhody sa uvádza v daňovom priznaní.

(257)

Komisia zistila, že prešetrovaný výrobca ľahkého termopapiera sa počas obdobia prešetrovania považoval za spoločnosť s vyspelými technológiami, a teda využíval znížené sadzby dane z príjmov podnikov vo výške 15 %.

(258)

Komisia usúdila, že táto kompenzácia dane predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože existuje finančný príspevok v podobe ušlých príjmov čínskej vlády, ktorým sa poskytuje výhoda dotknutým spoločnostiam. Výhoda pre príjemcov sa rovná daňovej úspore.

(259)

Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože v samotných právnych predpisoch sa obmedzuje uplatňovanie tejto schémy len na podniky, ktoré pôsobia v určitých prioritných oblastiach vyspelých technológií určených štátom. Výrobné odvetvie ľahkého termopapiera má veľkú technologickú prioritu.

(260)

V právnych predpisoch, ktorými sa riadi orgán poskytujúci subvenciu, sa teda výslovne obmedzuje prístup určitých spoločností a odvetví k subvencii.

(261)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočítala podľa výhody poskytnutej príjemcom počas obdobia prešetrovania. Táto výhoda sa vypočítala ako rozdiel medzi celkovou daňou splatnou podľa bežnej sadzby dane a celkovou daňou splatnou podľa zníženej sadzby dane.

(262)

Miera subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania pre skupinu Guanhao predstavovala 0,45 %.

(263)

Kompenzácia dane za výdavky na výskum a vývoj umožňuje spoločnostiam, ktoré vykonávajú činnosti výskumu a vývoja v určitých prioritných oblastiach vyspelých technológií určených štátom, využívať preferenčné daňové zaobchádzanie, ak sa dosiahnu určité hranice týchto výdavkov.

(264)

Konkrétnejšie k výdavkom na výskum a vývoj, ktoré podniku vznikli pri vykonávaní akejkoľvek výskumnej a vývojovej činnosti, od 1. januára 2023 sa popri stanovenom odpočte skutočných výdavkov odpočíta dodatočných 100 % sumy skutočne vzniknutých výdavkov na výskum a vývoj, a to za predpokladu, že uvedené výdavky nebudú prepočítané do nehmotného majetku a zahrnuté do súčasného výsledku hospodárenia.

(265)

Ak však došlo k prevedeniu týchto výdavkov na nehmotný majetok, je možné od 1. januára 2023 tieto výdavky odpísať pri sadzbe 200 % nákladov na nehmotný majetok pred zdanením.

(266)

Právnym základom tohto programu je článok 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov podnikov a článok 95 vykonávacích predpisov k zákonu ČĽR o dani z príjmov podnikov, ako aj tieto oznámenia:

(267)

V článku 25 zákona o dani z príjmov podnikov, ktorý je úvodom do kapitoly IV „Preferenčné daňové politiky“, sa uvádza, že „štát ponúkne preferenčné zaobchádzanie v oblasti dane z príjmu podnikom zapojeným do odvetví alebo projektov, ktorých rozvoj štát osobitne podporuje a podnecuje“.

(268)

Komisia zistila, že prešetrované spoločnosti skupiny Guanhao využili dodatočný odpočet výdavkov na výskum a vývoj, ktoré vynaložili na výskum a vývoj nových technológií, nových výrobkov a nových techník.

(269)

Komisia usúdila, že táto kompenzácia dane predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože existuje finančný príspevok v podobe ušlých príjmov čínskej vlády, ktorým sa poskytuje výhoda dotknutým spoločnostiam. Výhoda pre príjemcov sa rovná daňovej úspore.

(270)

Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotným právnym predpisom sa obmedzuje uplatnenie tohto opatrenia len na podniky, ktoré vynakladajú výdavky na výskum a vývoj v určitých prioritných oblastiach vyspelých technológií určených štátom, ako je odvetvie ľahkého termopapiera. V právnych predpisoch, ktorými sa riadi orgán poskytujúci subvenciu, sa teda výslovne obmedzuje prístup určitých podnikov a odvetví k subvencii.

(271)

Čínska vláda argumentovala, že „superodpočty na výskum a vývoj“ nie sú špecifické, pretože ide o univerzálnu daňovú politiku s cieľom podnietiť podniky, aby zvýšili svoje investície do činností výskumu a vývoja. Podľa čínskej vlády existujú objektívne kritériá a podmienky uplatňovania programu a program sa uplatňuje automaticky, keď sú príslušné podmienky splnené.

(272)

Komisia nesúhlasila s tým, ako čínska vláda vykladá zákony a vykonávacie opatrenia, z ktorých vyplýva, že program je obmedzený na určité odvetvia a podniky podporované čínskou vládou na základe kritérií, ktoré sa nejavia ako objektívne alebo neutrálne, napríklad pokiaľ ide o to, že musia patriť do „kľúčových štátom podporovaných oblastí vyspelých a nových technológií“. Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože sa vzťahuje len na podniky pôsobiace v určitých oblastiach vyspelých technológií, ako je odvetvie ľahkého termopapiera. Okrem toho v článku 30 zákona o dani z príjmov podnikov sa uvádza, že výdavky na výskum a vývoj, ktoré podnikom vzniknú v oblasti vývoja nových technológií, nových výrobkov a nových techník, sa môžu dodatočne odpočítať pri výpočte zdaniteľného príjmu, pričom v článku 95 vykonávacích predpisov k zákonu o dani z príjmov podnikov sa vysvetľuje, v čom tento odpočet spočíva, zatiaľ čo v článku 4 oznámenia o zlepšovaní znižovania výdavkov na výskum a vývoj sa uvádzajú odvetvia, na ktoré sa odpočet pred zdanením nevzťahuje (s určitou mierou voľnej úvahy, pretože zoznam sa končí formuláciou „…a akékoľvek ďalšie odvetvia určené ministerstvom financií a štátnou daňovou správou“).

(273)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočítala podľa výhody poskytnutej príjemcom počas obdobia prešetrovania. Táto výhoda sa vypočítala ako rozdiel medzi celkovou daňou splatnou podľa bežnej sadzby dane a medzi celkovou daňou splatnou po dodatočnom 100 % odpočítaní skutočných výdavkov na výskum a vývoj.

(274)

Miera subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania pre skupinu Guanhao predstavovala 0,22 %.

(275)

Zákon o dani z príjmov podnikov ponúka preferencie v oblasti dane z príjmu pre podniky zapojené do priemyselných odvetví alebo projektov, ktorých rozvoj štát osobitne podporuje a podnecuje, a konkrétne sa ním zavádza oslobodenie od dane z kapitálových investícií, ako sú dividendy a bonusy, vyplácaných medzi oprávnenými rezidenčnými podnikmi.

(276)

Právnym základom tohto programu je článok 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov podnikov a článok 83 vykonávacích predpisov k zákonu ČĽR o dani z príjmov podnikov.

(277)

V článku 25 zákona o dani z príjmov podnikov, ktorý je úvodom do kapitoly IV „Preferenčné daňové politiky“, sa uvádza, že „štát ponúkne preferencie v oblasti dane z príjmu podnikom zapojeným do odvetví alebo projektov, ktorých rozvoj štát osobitne podporuje a podnecuje“. V článku 26 ods. 2 sa ďalej uvádza, že oslobodenie od dane sa uplatňuje na príjem z kapitálových investícií medzi „oprávnenými rezidenčnými podnikmi“, čím sa podľa všetkého obmedzuje jeho uplatnenie iba na určité rezidenčné podniky.

(278)

Komisia zistila, že jedna spoločnosť v prešetrovanej skupine bola oslobodená od dane z dividendových príjmov medzi podnikmi, ktoré sú kvalifikované ako rezidenčné podniky.

(279)

Komisia usúdila, že táto schéma predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vzhľadom na finančný príspevok v podobe ušlých príjmov čínskej vlády, ktorým sa poskytuje výhoda dotknutým spoločnostiam. Výhoda pre príjemcov sa rovná daňovej úspore.

(280)

Vláda tvrdila, že cieľom tohto programu bolo vyhnúť sa dvojitému zdaneniu, a preto neposkytoval podnikom dodatočné daňové výhody v podobe ušlých alebo nevybraných príjmov, ktoré by inak boli splatné.

(281)

Hoci Komisia súhlasila s tým, že odstránenie dvojitého zdanenia je medzinárodne uznávanou daňovou praxou, neuplatňuje sa rovnako vo všetkých krajinách. Čínska vláda nepreukázala, ako predmetný odpočet konkrétne zabraňuje dvojitému zdaneniu (a to preukázaním, že dividendy, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie, sa zdaňujú inde a že pravidlo zachytáva len situácie dvojitého zdanenia). Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(282)

Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotný právny predpis obmedzuje uplatnenie tohto oslobodenia od dane len na oprávnené rezidentské podniky, ktoré majú významnú podporu od štátu a ktorých vývoj je podporovaný štátom. V právnych predpisoch, ktorými sa riadi orgán poskytujúci subvenciu, sa teda výslovne obmedzuje prístup určitých podnikov a odvetví k subvencii.

(283)

Komisia vypočítala výšku subvencie uplatnením bežnej daňovej sadzby na príjem z dividend, ktorý sa odpočítal od zdaniteľného príjmu.

(284)

Miera subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania pre skupinu Guanhao predstavovala 2,04 %.

(285)

V rámci tejto schémy si takzvané podniky pôsobiace v oblasti vyspelej výroby v období od 1. januára 2023 do 31. decembra 2027 môžu uplatniť dodatočný odpočet vo výške 5 % z odpočítateľnej vstupnej DPH za bežné obdobie voči svojej splatnej DPH (politika dodatočného odpočtu).

(286)

Právnym základom programu je oznámenie o politike dodatočného odpočtu DPH pre podniky pôsobiace v oblasti vyspelej výroby, vydané ministerstvom financií a štátnou daňovou správou, oznámenie [2023] č. 43.

(287)

Komisia zistila, že prešetrované spoločnosti zo skupiny Guanhao získali v rámci tejto schémy odpočty DPH.

(288)

Komisia usúdila, že táto schéma predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vzhľadom na finančný príspevok v podobe ušlých príjmov čínskej vlády, ktorým sa poskytuje výhoda dotknutým spoločnostiam. Výhoda pre príjemcov sa rovná daňovej úspore.

(289)

Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže samotným právnym predpisom sa obmedzuje uplatňovanie tohto odpočtu výlučne na takzvané „podniky pôsobiace v oblasti vyspelej výroby“, ktoré sú v skutočnosti podnikmi s vyspelými a novými technológiami, uznanými na základe oznámenia ministerstva vedy a technológií, ministerstva financií a štátnej daňovej správy o revízii a vydaní správnych opatrení na uznávanie podnikov s vyspelými a novými technológiami (Guokefahuo [2016] č. 32).

(290)

Okrem toho podľa oznámenia [2023] č. 43: „Konkrétne zoznamy podnikov pôsobiacich v oblasti vyspelej výroby stanovujú úrady pre priemysel a informačné technológie jednotlivých provincií, autonómnych regiónov, miest priamo podriadených ústrednej vláde a samostatne zaradených miest v spolupráci s úradmi pre vedu a techniku, financie a dane na tej istej úrovni.“

(291)

V právnych predpisoch, ktorými sa riadi orgán poskytujúci subvenciu, sa teda výslovne obmedzuje prístup určitých podnikov a odvetví k subvencii.

(292)

Komisia vypočítala výšku dotácie ako sumu, ktorú spoločnosť v období prešetrovania získala vo forme dodatočného vrátenia vstupnej DPH v rámci tohto odpočtu.

(293)

Miera subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania pre skupinu Guanhao predstavovala 0,37 %.

(294)

V správe o dostatočnosti dôkazov sa uvádzajú aj ďalšie schémy, pre ktoré v podnete existoval dostatok dôkazov poukazujúcich na existenciu napadnuteľných subvencií dostupných pre vyvážajúcich výrobcov ľahkého termopapiera. Do zoznamu takýchto programov okrem iného patrí:

(295)

Komisia nedokázala v kontexte tohto prešetrovania dospieť k záveru o napadnuteľnosti týchto programov. Tým nie je dotknuté preskúmanie uvedených opatrení Komisiou pri príležitosti budúcich revíznych prešetrovaní vrátane revíznych prešetrovaní podľa článku 19 základného nariadenia.

(296)

Komisia vypočítala výšku napadnuteľných subvencií v prípade individuálne prešetrovanej skupiny Guanhao v súlade s ustanoveniami základného nariadenia tak, že preskúmala každú subvenciu alebo program subvencií, a potom tieto číselné údaje spočítala, aby vypočítala celkovú sumu subvencovania počas obdobia prešetrovania pre skupinu. Na výpočet celkovej výšky subvencií Komisia najskôr vypočítala percentuálny podiel subvencovania: výšku subvencie ako percentuálny podiel obratu spoločnosti alebo vývozného obratu spoločnosti. Toto percentuálne vyjadrenie sa následne použilo na výpočet výšky subvencie poskytnutej na vývoz dotknutého výrobku do Únie počas obdobia prešetrovania. Táto výška subvencie bola neskôr vyjadrená ako percentuálny podiel z hodnoty nákladov, poistenia a prepravného (ďalej len „CIF“) toho istého vývozu.

(297)

Vzhľadom na veľmi nízku úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov (6 % celkového čínskeho vývozu dotknutého výrobku do Únie) a nedostatočnú spoluprácu čínskej vlády bolo zvyškové subvenčné rozpätie vypočítané na základe dostupných skutočností podľa článku 28 základného nariadenia takto:

(298)

Keďže sa v tomto konaní od výberu vzorky upustilo vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu spoločností pôvodne zaradených do vzorky a veľmi vysokú mieru nespolupráce, nebolo možné vypočítať priemerné clo pre spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky.

(299)

Na základe toho sú sumy napadnuteľnej subvencie vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(300)

Počas obdobia prešetrovania vyrábalo podobný výrobok päť výrobcov z Únie (117). Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(301)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na 275 469 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, konkrétne vyplnený dotazník poskytnutý združením ETPA, ktorý bol krížovo skontrolovaný porovnaním s overenými vyplnenými dotazníkmi od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(302)

Ako sa uvádza v odôvodnení 10, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú vyše 80 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(303)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe: a) údajov z vyplneného dotazníka združenia ETPA týkajúcich sa predaja podobného výrobku výrobným odvetvím Únie, ktoré boli krížovo skontrolované s objemom predaja vykázaným výrobcami z Únie zaradenými do vzorky v ich overených vyplnených dotazníkoch, a b) dovozu prešetrovaného výrobku zo všetkých tretích krajín podľa údajov Eurostatu.

(304)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(305)

Počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii klesla o 10 %. Tento vývoj by sa mal vnímať v kontexte mimoriadne silného dopytu zaznamenaného v roku 2022, ktorý nastal po zotavení z narušení spôsobených pandémiou COVID-19. V období prešetrovania sa spotreba v Únii pohybovala na podobnej úrovni ako v roku 2018 (118). V Únii sa v dôsledku digitalizácie hlavná oblasť využitia ľahkého termopapiera (t. j. využitie v predajných miestach) zmenšuje.

(306)

Komisia stanovila objem dovozu na základe štatistických údajov Eurostatu. Podiel čínskeho dovozu na trhu bol stanovený porovnaním objemu dovozu so spotrebou na trhu Únie.

(307)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu a jeho podiel na trhu

(308)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu dotknutého výrobku z ČĽR zvýšil o 423 % a jeho podiel na trhu sa zvýšil z 1,4 % v roku 2022 na 8,2 % v období prešetrovania, čo predstavuje nárast takmer o 7 percentuálnych bodov.

(309)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe štatistických údajov Eurostatu.

(310)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozná cena

(311)

Podľa podnetu nemusí Eurostat presne odrážať skutočné transakčné ceny za roky 2023 a 2024, pretože nezachytáva odložené zľavy a iné spätné úpravy cien poskytnuté po dovoze. V dôsledku toho môžu vzniknúť rozdiely v priemerných mesačných cenách, ako aj nevysvetlené prudké nárasty priemerných mesačných objemov a cien dovozu. Komisia usúdila, že takéto výkyvy v priemerných mesačných cenách nemajú na porovnanie vplyv a že Eurostat naďalej predstavuje najlepší dostupný zdroj informácií na účely cenovej analýzy.

(312)

V posudzovanom období priemerná cena čínskeho dovozu klesla o 33 % a v období prešetrovania dosiahla úroveň 1 500 EUR/t, čo je o 724 EUR/t menej ako v roku 2022.

(313)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(314)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Na základe uvedených skutočností bolo pre subvencovaný čínsky dovoz na trh Únie stanovené vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny vo výške 10,4 %. Pri 100 % dovážaného objemu sa zistilo cenové podhodnocovanie.

(315)

Bez ohľadu na existenciu výrazného cenového podhodnotenia Komisia takisto určila, že čínsky dovoz významne stlačil ceny časti výrobného odvetvia Únie, ktoré muselo počas obdobia prešetrovania predávať za ceny nižšie ako náklady.

(316)

Posúdenie vplyvu subvencovaného dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(317)

Ako sa uvádza v bode 1.4.1, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(318)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených vo vyplnenom makrodotazníku predloženom v mene výrobného odvetvia Únie. Tieto údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Uvedené údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že obidva súbory týchto údajov sú reprezentatívne z pohľadu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(319)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť subvenčného rozpätia a zotavenie z minulých nekalých praktík.

(320)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(321)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(322)

V posudzovanom období sa objem výroby výrobného odvetvia Únie znížil o 20 % na 275 469 ton v období prešetrovania. Zníženie výroby nepriaznivo ovplyvnilo využitie kapacity, ktoré v posudzovanom období kleslo o 9 %.

(323)

Výrobná kapacita klesla o 12 %. Je to čiastočne spôsobené tým, že výrobca z Únie, spoločnosť Fjord Paper, ukončil svoju činnosť do konca roka 2024.

(324)

Komisia konštatovala, že v tabuľke 4 sú uvedené iba „kapacity určené pre ľahký termopapier“. Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie je schopné vyrábať na tých istých strojoch aj iné druhy papiera, „teoretická kapacita“ by bola takmer dvojnásobná v porovnaní s „kapacitou určenou pre ľahký termopapier“, a to za predpokladu, že všetky stroje, ktoré dokážu vyrábať ľahký termopapier, vyrábajú ľahký termopapier na plnú kapacitu.

(325)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja a podiel na trhu

(326)

V posudzovanom období objem predaja výrobcov prešetrovaného výrobku v Únii klesol o 21 %. Tento pokles bol výrazne prudší ako 10 % pokles spotreby v Únii (pozri tabuľku 1), čo viedlo k 12 % strate podielu výrobcov z Únie na trhu. V niektorých prípadoch výrobcovia z Únie obetovali objemy predaja s cieľom maximalizovať zisk.

(327)

V posudzovanom období sa spotreba dotknutého výrobku znížila o 10 %, výrobné odvetvie Únie však nebolo schopné udržať si svoju pozíciu. V tom istom období sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu znížil približne o 12 %, zatiaľ čo podiel dovozu dotknutého výrobku z ČĽR na trhu sa zvýšil o 478 %.

(328)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

(329)

V posudzovanom sledovanom období sa zamestnanosť v Únii znížila o 6 % na 818 pracovných miest vyjadrených v ekvivalentoch plného pracovného času. Je to čiastočne spôsobené tým, že výrobca z Únie, spoločnosť Fjord Paper, ukončil svoju činnosť do konca roka 2024. Vzhľadom na nepretržitý charakter procesu výroby ľahkého termopapiera je pre výrobcov ťažké výrazne znížiť počet zamestnancov. Prebehla však reštrukturalizácia (vrátane zníženia počtu zamestnancov a skrátenia pracovného času) a došlo k dočasným pozastaveniam prevádzky (119).

(330)

Produktivita klesla o 15 %, pričom tento pokles bol do veľkej miery spôsobený výrazným poklesom výroby v Únii (–20 %) v tom istom období (pozri tabuľku 4).

(331)

Zistené subvenčné rozpätia boli značne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti subvencovania na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(332)

Neustály dovoz z Kórejskej republiky za nespravodlivé ceny bránil výrobnému odvetviu Únie zotaviť sa z minulých dumpingových praktík vykonávaných inými krajinami než dotknutá krajina. Napriek tomu mali zavedené opatrenia na výrobné odvetvie Únie pozitívny vplyv, ako sa uvádza najmä v bode 4.6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2023/1330.

(333)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 7

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii

(334)

Výroba ľahkého termopapiera je energeticky náročná. V posudzovanom období došlo k výraznému nárastu cien hlavných výrobných faktorov, a to najmä buničiny (v dôsledku jej nedostatku) a energie (v dôsledku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine). V druhej časti posudzovaného obdobia sa ceny hlavných vstupov vrátili do normálu, hoci zostali na vyššej úrovni ako predtým. To prispelo k tomu, že jednotkové výrobné náklady boli vyššie ako v minulosti (120). Treba takisto poznamenať, že sortiment výrobkov sa v priebehu času menil, keďže sa upustilo od typov obsahujúcich BPA a alternatívne chemikálie sú drahšie.

(335)

V období prešetrovania boli jednotkové výrobné náklady vyššie ako priemerné jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Únie pre neprepojených zákazníkov v Únii. Z toho vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie bolo vystavené výraznému stlačeniu cien, keďže nebolo schopné zvýšiť svoje predajné ceny, aby získalo späť svoje náklady.

(336)

V posudzovanom období klesli priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie menej (–7 %) ako priemerné jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Únie pre neprepojených zákazníkov v Únii (–19 %). Výrobné odvetvie Únie muselo stanoviť svoje ceny na neudržateľne nízkej úrovni, aby v kontexte rastúceho dovozu z Číny (+478 %, podľa tabuľky 2) za ceny výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie (pozri tabuľku 3) nestratilo príliš veľký podiel na trhu. Výrobné odvetvie Únie však nedokázalo úplne vyrovnať tieto ceny bez toho, aby mu vznikli ďalšie straty. Tento cenový tlak zabránil výrobnému odvetviu Únie zvýšiť ceny v súlade so zvyšujúcimi sa nákladmi.

(337)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(338)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerné náklady práce na zamestnanca zvýšili o 16 % v súlade s ročným nárastom nákladov práce v Nemecku a vo Fínsku (121). Zároveň došlo k poklesu zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie, niekedy v dôsledku dočasných zastavení prevádzky a skrátenia pracovného času (čo znamenalo zníženie nákladov pre výrobcu z Únie), inokedy však v dôsledku prepúšťania najdrahších zamestnancov výmenou za náklady na odstupné.

(339)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

(340)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň konečných zásob menila. Počas obdobia prešetrovania bola o 2 % nižšia ako v roku 2022. Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 20 %, a to najmä v dôsledku nižšej úrovne produkcie.

(341)

Relatívna stabilita úrovní zásob bola výsledkom nepretržitého procesu výroby papiera a skutočnosti, že výroba prebiehala zvyčajne na objednávku. Úrovne zásob sa môžu meniť z rôznych dôvodov, či už v období po údržbe alebo pred údržbou, alebo v dôsledku optimalizácie výrobných plánov s cieľom obmedziť neustále zmeny na výrobnej linke. Samotné úrovne zásob sa pre tento typ odvetvia nepovažujú za najvýznamnejší ukazovateľ ujmy.

(342)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(343)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(344)

Finančná situácia výrobného odvetvia Únie bola už v roku 2024 ovplyvnená rastom čínskeho dovozu za nízke ceny. Ako sa vysvetľuje v bode 4.4.3.1, cenový tlak nekalého dovozu na trh Únie zabránil výrobnému odvetviu Únie zvyšovať ceny v záujme zohľadnenia zvýšenia nákladov. V dôsledku toho bolo výrobné odvetvie Únie nútené stanoviť svoje ceny na neudržateľne nízku úroveň, aby udržalo dostatočný objem predaja.

(345)

Finančná situácia výrobného odvetvia Únie sa v období prešetrovania výrazne zhoršila, keďže ziskovosť klesla na 1,9 %. Hoci výrobné odvetvie Únie neprepadlo do straty, jeho ziskovosť bola výrazne nižšia ako cieľový zisk vo výške 11,5 %, ktorý bol stanovený v antidumpingovom prešetrovaní týkajúcom sa veľmi podobného výrobku s pôvodom v Kórejskej republike (122).

(346)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok sa vyvíjal veľmi podobne ako ziskovosť, pričom k najprudšiemu poklesu peňažného toku došlo v období prešetrovania.

(347)

Výroba ľahkého termopapiera je odvetvím s vysokou kapitálovou náročnosťou. Investície boli v danom období relatívne stabilné, hoci ich výška sa mohla líšiť v dôsledku odlišných alebo zhodných harmonogramov jednotlivých výrobcov týkajúcich sa údržby a výmeny. Väčšina investícií bola zameraná na zachovanie existujúcich kapacít a výmenu potrebných výrobných prostriedkov.

(348)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. V súlade so ziskovosťou došlo v posudzovanom období k jej poklesu.

(349)

Schopnosť získavať kapitál bola negatívne ovplyvnená klesajúcou ziskovosťou a poklesom peňažného toku.

(350)

Počas posudzovaného obdobia sa väčšina ukazovateľov ujmy zhoršila. V porovnaní s úrovňou v roku 2022 klesla najmä výroba, objem predaja, podiel na trhu, ziskovosť, peňažný tok a využitie kapacity.

(351)

Predaj na trhu Únie klesol o 21 %, zatiaľ čo spotreba v Únii klesla len o 10 %, čo viedlo k výraznej strate podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. V tom istom období sa dovoz z ČĽR podstatne zvýšil z hľadiska objemu aj podielu na trhu. Výrazne sa zhoršila aj ziskovosť a peňažný tok, zatiaľ čo využitie kapacity kleslo s poklesom objemu výroby.

(352)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 4 základného nariadenia.

(353)

V súlade s článkom 8 ods. 5 základného nariadenia Komisia skúmala, či subvencovaný dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 8 ods. 6 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako subvencovaným dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto subvencovanému dovozu. Komisia preskúmala dovoz z tretích krajín, nesubvencovaný dovoz z ČĽR a vývoznú výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Neboli známe žiadne iné faktory, ktoré by mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(354)

Ako sa uvádza v bode 4.5.1, objem dovozu dotknutého výrobku z ČĽR sa v posudzovanom období výrazne zvýšil. Výhodné podmienky v ČĽR prispeli k tomu, že vyvážajúci výrobcovia dokázali počas posudzovaného obdobia zvýšiť svoj vývoz do EÚ päťnásobne. Zatiaľ čo sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v danom období znížil o 11,6 percentuálneho bodu, podiel čínskeho dovozu na trhu sa zvýšil o 6,8 percentuálneho bodu. Ceny tohto dovozu z Číny sa okrem toho podhodnocovali voči cenám výrobného odvetvia Únie, a to v priemere o 10,4 % a výrazne stlačili ceny Únie. Tento dovoz mal preto významný vplyv na objem predaja a podiel výrobného odvetvia Únie na trhu, ako aj na jeho ceny a ziskovosť, ktorá dosiahla sotva 1,9 %. Počas posudzovaného obdobia sa zhoršila aj výroba, využitie kapacity a peňažný tok.

(355)

Vzhľadom na to dospela Komisia k záveru, že subvencovaný dovoz mal významný nepriaznivý vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie.

(356)

Komisia takisto skúmala, či mohli iné známe faktory, jednotlivo alebo spoločne, oslabiť príčinnú súvislosť zistenú medzi subvencovaným dovozom v tom zmysle, že by táto súvislosť už nebola skutočná a podstatná.

(357)

Komisia stanovila dovoz z iných tretích krajín na základe údajov Eurostatu.

(358)

Popri ČĽR sa prešetrovaný výrobok dovážal do Únie z niekoľkých ďalších krajín, ktoré spoločne predstavovali 10,5 % podielu na trhu v období prešetrovania:

Tabuľka 11

Dovoz z iných krajín

(359)

Dovoz z iných tretích krajín sa v posudzovanom období zvýšil o 69 %. V období prešetrovania dosiahol podiel na trhu 10,5 %.

(360)

Okrem Číny boli dvoma hlavnými krajinami vyvážajúcimi do Únie Kórejská republika a USA. Zďaleka najvýznamnejším zdrojom dovozu bola Kórejská republika, ktorá na základe zistení o pretrvávajúcom dumpingu a cenovom podhodnotení v dôsledku kórejského dovozu, ku ktorým sa dospelo v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti v konaní R768 (123) v roku 2023, naďalej predstavovala zdroj dovozu spôsobujúceho ujmu.

(361)

Dovoz s pôvodom v iných krajinách ako Kórea prichádzal do Únie za ceny vyššie ako predajné ceny výrobcov z Únie pre neprepojených zákazníkov v Únii.

(362)

Komisia preto dospela k záveru, že na rozdiel od dovozu z Kórey nemal dovoz z iných krajín žiadny podstatný vplyv na ujmu, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie. Pokiaľ ide o dovoz z Kórey, pri ktorom boli v období prešetrovania zaznamenané podobné objemy dovozu ako v prípade dovozu z Číny, pričom ceny boli oveľa vyššie ako čínske ceny, ale nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, zistilo sa, že tento dovoz prispel k zistenej ujme výrobného odvetvia Únie, neoslabil však príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a následnou ujmou, ktorú utrpelo odvetvie Únie na trhu Únie.

(363)

Spotreba v Únii v posudzovanom období výrazne klesla približne o 10 %. Keby však čínsky dovoz za nízke ceny tak prudko nevzrástol, výrobné odvetvie Únie by neprišlo o viac ako 39 000 ton predaja, čo predstavuje 10,6 % podiel na trhu Únie, ani by nebolo nútené obetovať ziskovosť zo svojho zvyšného predaja. Na pokles spotreby v porovnaní s rokom 2022 navyše výrazne vplýval mimoriadny dopyt po prešetrovanom výrobku v roku 2022. Treba poznamenať, že v priemere sa spotreba v Únii v minulosti neznížila. V období prešetrovania sa spotreba v Únii pohybovala na podobnej úrovni ako v roku 2018 (124).

(364)

Na základe toho dospela Komisia k záveru, že poklesom spotreby v posudzovanom období sa podľa zistení neoslabila skutočná a podstatná súvislosť medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie na trhu Únie, a lacným subvencovaným dovozom z Číny.

(365)

Komisia posúdila objem vývozu na základe informácií predložených navrhovateľmi. Vývozné ceny boli stanovené na základe vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(366)

Objemy a ceny vývozu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

(367)

V posudzovanom období klesli objemy vývozu výrobného odvetvia Únie o 21 %, čo zodpovedá poklesu predaja výrobného odvetvia Únie v Únii. Predaj na vývoz výrobného odvetvia Únie bol významný, keďže v období prešetrovania predstavoval 44 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie.

(368)

Zatiaľ čo ceny výrobného odvetvia Únie v Únii klesli o 19 %, ceny na vývozných trhoch klesli ešte výraznejšie, a to o 30 %. V skutočnosti čelilo výrobné odvetvie Únie aj na vývozných trhoch cenovému tlaku spôsobenému ostrou konkurenciou iných subjektov. V tejto súvislosti sa v prešetrovaní preukázalo, že sa počas posudzovaného obdobia zmenili krajiny určenia vývozu výrobného odvetvia Únie a že predaj na vývoz sa celkovo týka iného (lacnejšieho) sortimentu výrobkov než výrobky predávané v Únii.

(369)

Vzhľadom na ich značný objem však vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie prispela k lepšiemu využitiu kapacity. Komisia preto dospela k záveru, že jeho vývozná výkonnosť mohla k ujme prispieť, pokles predaja na vývoz však nemohol oslabiť príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie na trhu Únie, a prílevom lacného subvencovaného čínskeho dovozu.

(370)

Komisia na základe uvedených úvah stanovila príčinnú súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a subvencovaným dovozom z Číny, pričom táto súvislosť nebola oslabená uvedenými faktormi, či už posudzovanými jednotlivo, alebo ako celok. Ďalšie faktory, najmä dovoz z Kórey a pokles predaja na vývoz, mali negatívny vplyv na celkovú výkonnosť výrobného odvetvia Únie a mohli tak prispieť k ujme, tieto faktory však ani jednotlivo, ani spoločne neoslabili skutočnú a podstatnú súvislosť zistenú medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie v Únii, a subvencovaným dovozom z Číny.

(371)

Komisia preskúmala, či by napriek určeniu subvencie spôsobujúcej ujmu nebolo uloženie opatrení v rozpore so záujmom Únie podľa článku 31 základného nariadenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, neprepojených dovozcov a používateľov.

(372)

Všetci výrobcovia z Únie sú členmi združenia ETPA. Podporili podnet a spolupracovali pri prešetrovaní.

(373)

Uložením týchto opatrení by sa mohlo zabezpečiť zachovanie pracovných miest, podporiť väčšie investície a zvýšiť ziskovosť výrobného odvetvia Únie na úrovne, ktoré sa v tomto kapitálovo náročnom odvetví považujú za bežné. Ak sa neprijmú žiadne opatrenia, mohlo by to ohroziť budúcu životaschopnosť výrobného odvetvia Únie.

(374)

Uloženie týchto opatrení by prispelo k obnoveniu rovnakých podmienok v Únii a vyslal by sa tým signál, že voľný obchod sa musí uskutočňovať za konkurenčných a spravodlivých podmienok.

(375)

Komisia preto dospela k záveru, že uloženie opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(376)

Žiaden dovozca sa neprihlásil ani nespolupracoval pri prešetrovaní.

(377)

Vzhľadom na podiel rôznych zdrojov dodávok na trhu, na pravdepodobnosť, že dovozcovia využívajú viacero zdrojov dodávok, a na úroveň opatrení sa usudzuje, že uloženie ciel nebude mať na dovozcov negatívny vplyv v takom rozsahu, ktorý by prevážil pozitívne účinky opatrení na výrobné odvetvie Únie.

(378)

Žiaden používateľ sa neprihlásil ani nespolupracoval pri prešetrovaní.

(379)

Vzhľadom na podiel rôznych zdrojov dodávok na trhu, pravdepodobnosť, že používatelia využívajú viacero zdrojov dodávok, a úroveň opatrení sa usudzuje, že uloženie ciel nebude mať na používateľov negatívny vplyv v takom rozsahu, ktorý by prevážil pozitívne účinky opatrení na výrobné odvetvie Únie.

(380)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by hovorili v neprospech uloženia vyrovnávacích opatrení na dovoz ľahkého termopapiera s pôvodom v ČĽR.

(381)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti so subvencovaním, s ujmou, príčinnou súvislosťou a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné vyrovnávacie clá, aby sa odstránila značná ujma, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje subvencovaný dovoz dotknutého výrobku z ČĽR.

(382)

V článku 15 ods. 1 treťom pododseku základného nariadenia sa uvádza, že výška vyrovnávacieho cla nepresiahne zistenú výšku napadnuteľných subvencií.

(383)

V článku 15 ods. 1 štvrtom pododseku sa ďalej uvádza: „Ak Komisia na základe všetkých predložených informácií môže jednoznačne dospieť k záveru, že nie je v záujme Únie určiť rozsah opatrení v súlade s tretím pododsekom, výška vyrovnávacieho cla je nižšia, ak by takéto znížené clo bolo primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.“

(384)

Komisii neboli predložené žiadne takéto informácie, a preto sa úroveň vyrovnávacích opatrení stanoví podľa článku 15 ods. 1 tretieho pododseku.

(385)

Vzhľadom na to, že predbežné opatrenia budú v tomto prípade vychádzať zo stanovenej výšky napadnuteľných subvencií, rozpätie ujmy sa neurčilo.

(386)

Na základe uvedených skutočností sú sadzby predbežného vyrovnávacieho cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(387)

Keďže sa v tomto konaní od výberu vzorky upustilo vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu spoločností pôvodne zaradených do vzorky a veľmi vysokú mieru nespolupráce, nebolo možné vypočítať priemerné clo pre spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky (pozri odôvodnenie 298).

(388)

Sadzba vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti uvedená v tomto nariadení bola stanovená na základe zistení tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s touto spoločnosťou zistila počas tohto prešetrovania. Táto colná sadzba je uplatniteľná výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrába uvedená právnická osoba. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“.

(389)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii. Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(390)

Ako sa uvádza v bode 1.2, Komisia zaviedla registráciu dovozu ľahkého termopapiera. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 16 ods. 4 základného nariadenia.

(391)

So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala zastaviť.

(392)

V tejto fáze konania nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o prípadnom retroaktívnom uplatnení vyrovnávacích opatrení.

(393)

Všetky zainteresované strany boli informované o hlavných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť uloženie predbežného vyrovnávajúceho cla na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Zainteresovaným stranám bola poskytnutá príležitosť na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(394)

K presnosti výpočtov neboli doručené žiadne pripomienky.

(395)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(396)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,