(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 19. decembra 2025 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu nátrium-benzoátu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 10. novembra 2025 podala spoločnosť Lanxess Chemical B.V. (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „Lanxess“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho nátrium-benzoát v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2026/366 (3) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku.

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala napríklad navrhovateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a vládu Číny, známych dovozcov, používateľov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(6)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(7)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala výrobcov z Únie, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(8)

Z dvoch známych výrobcov z Únie sa prihlásila len jedna spoločnosť, konkrétne spoločnosť Lanxess. Preto sa rozhodlo, že výber vzorky nie je potrebný, a tento výrobca, na ktorého pripadá viac ako 60 % celkovej výroby v Únii, sa považoval za výrobcu predstavujúceho podstatnú časť v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia, a teda tvoril výrobné odvetvie Únie.

(9)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(10)

Iba jeden neprepojený dovozca, konkrétne spoločnosť Falken Trade Sp. z o.o, poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Komisia preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(11)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(12)

Traja vyvážajúci výrobcovia v dotknutej krajine poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku dvoch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorých bolo možné primerane prešetriť v dostupnom čase. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny (4). K výberu vzorky neboli doručené žiadne pripomienky.

(13)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(14)

Navrhovateľ okrem toho v podnete poskytol dostatočné dôkazy prima facie o deformáciách trhu so surovinami v Čínskej ľudovej republike, pokiaľ ide o dotknutý výrobok. Prešetrovanie sa preto týkalo uvedených deformácií trhu so surovinami, ako bolo uvedené v oznámení o začatí konania, aby bolo možné určiť, či treba vo vzťahu k Čínskej ľudovej republike uplatniť ustanovenia článku 7 ods. 2a a ods. 2b základného nariadenia. Z tohto dôvodu Komisia zaslala čínskej vláde v tejto súvislosti dodatočné dotazníky.

(15)

Komisia takisto zaslala dotazníky výrobcom z Únie a dovozcom a sprístupnila dotazníky vyvážajúcim výrobcom v ČĽR zaradeným do vzorky. Ďalšie dotazníky, napríklad dotazníky pre používateľov z Únie, boli sprístupnené online (5) v deň začatia konania.

(16)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(17)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2024 do 30. septembra 2025 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2022 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(18)

Prešetrovaným výrobkom je nátrium-benzoát, zvyčajne patriaci pod štatistické číslo colnej únie (číslo CUS) 0023120-9 a číslo CAS (Chemical Abstracts Service) 532-32-1, v súčasnosti zatriedený pod číselný znak KN ex 2916 31 00 (kód TARIC 2916 31 00 91) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(19)

Nátrium-benzoát – vo forme granulátu alebo prášku – má rôzne možnosti použitia, predovšetkým vďaka svojim antimikrobiálnym vlastnostiam a vysokej rozpustnosti vo vode. Používa sa napríklad v týchto oblastiach: osobná starostlivosť, potraviny, nápoje, lieky, výrobky pre domácnosť alebo krmivá pre zvieratá.

(20)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(21)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(22)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(23)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o ČĽR, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(24)

Komisia preto v záujme zberu údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu nátrium-benzoátu. Príslušné informácie predložili dvaja vyvážajúci výrobcovia.

(25)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(26)

Od čínskej vlády nebol doručený žiadny vyplnený dotazník. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(27)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt ako vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vzhľadom na dostupné dôkazy predbežne vybrala Turecko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(28)

Komisia vydala dva záznamy do spisu, aby informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty: prvý záznam o výrobných faktoroch z 10. februára 2026 (ďalej len „prvý záznam“) a druhý záznam o výrobných faktoroch z 1. apríla 2026 (ďalej len „druhý záznam“).

(29)

Komisia v uvedených záznamoch poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe dotknutého výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií usmerňujúcich výber nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt určila možné reprezentatívne krajiny, konkrétne Argentínu a Turecko.

(30)

V prvom zázname Komisia síce finančné údaje týkajúce sa výrobcov nátrium-benzoátu nenašla, identifikovala však ľahko dostupné účtovné závierky jedenástich výrobcov v Turecku pôsobiacich v odvetví výroby organických chemikálií, ktoré patria pod kód NACE 2014. Komisia nenašla ľahko dostupné finančné údaje od výrobcov v Argentíne. Komisia preto dospela k záveru, že vhodnou reprezentatívnou krajinou by bolo Turecko, a vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa k tomuto návrhu vyjadrili a navrhli alternatívne krajiny spĺňajúce základné kritériá podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky.

(31)

V druhom zázname a vzhľadom na to, že žiadna zainteresovaná strana nenavrhla alternatívne reprezentatívne krajiny, Komisia navrhla stanoviť predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe údajov od jedenástich výrobcov v Turecku pôsobiacich v odvetví výroby ostatných organických chemikálií, ktoré patria pod kód NACE 2014 (6).

(32)

V týchto záznamoch sa riešili aj pripomienky doručené od zainteresovaných strán týkajúce sa týchto prvkov a relevantných zdrojov. Pripomienky predložené stranami sa rozoberajú aj v nasledujúcich bodoch.

(33)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(34)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(35)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(36)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa stanovuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(37)

Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu.

(38)

Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(39)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „ak má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(40)

Komisia vydala podľa uvedeného ustanovenia správu o krajine týkajúcu sa Číny (ďalej len „správa“) (7), ktorá obsahuje dôkazy o existencii značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií týkajúcich sa mnohých kľúčových výrobných faktorov (ako sú pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj vybraných odvetví (napr. chemické odvetvie). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa týkajúca sa Číny bola vložená do vyšetrovacieho spisu vo fáze začatia prešetrovania. Podnet takisto obsahoval určité relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú.

(41)

Navrhovateľ sa opieral o dôkazy uvedené v správe, podľa ktorých dochádza k deformáciám hospodárskej súťaže v čínskom odvetví nátrium-benzoátu. Tieto deformácie vyplývajú z organizácie Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“), ktorá je založená na koncepcii sociálneho trhového hospodárstva rozvíjanej pod vedením Komunistickej strany Číny a zahŕňa všetky podstatné aspekty štátu. Ako sa uvádza v podnete, Komunistická strana Číny vykonáva na hospodárskej úrovni mimoriadne prísnu kontrolu, ktorá sa odráža vo veľkom význame štátom vlastnených podnikov v hospodárstve a silným vplyvom Komunistickej strany Číny na súkromný sektor. Navrhovateľ poukázal na tri hlavné kanály zasahovania čínskej vlády do čínskeho hospodárstva: administratívna, finančná a regulačná kontrola štátu (8).

(42)

Navrhovateľ sa tiež odvolal na zistenia Komisie v rámci viacerých nedávnych prešetrovaní týkajúcich sa chemického sektora v Číne, v ktorých sa potvrdila existencia výrazných deformácií (9).

(43)

V podnete sa ďalej pripomenuli nasledujúce skutočnosti, ktoré vedú k výrazným deformáciám.

(44)

Po prvé, odvetvie nátrium-benzoátu je do značnej miery zásobované podnikmi, ktoré sú vo vlastníctve štátu alebo pod jeho kontrolou, prípadne podliehajú politickému dohľadu či usmerňovaniu zo strany štátnych orgánov.

(45)

Navrhovateľ tvrdí, že čínska vláda má silný vplyv nielen na štátom vlastnené podniky, ale aj na súkromné spoločnosti, najmä v podporovaných odvetviach, ako je chemický sektor, do ktorého patrí aj výroba nátrium-benzoátu. Čínska vláda a Komunistická strana Číny vykonávajú kontrolu nad štátom vlastnenými podnikmi a formujú ich podnikovú štruktúru a konkurenčné prostredie s cieľom dosiahnuť strategické hospodárske ciele, a to najmä tým, že menujú a kontrolujú kľúčových vedúcich pracovníkov prostredníctvom organizačného oddelenia Komunistickej strany Číny a štátnym podnikom umožňujú preferenčný prístup k dôležitým vstupným zdrojom (10).

(46)

Okrem toho na vnútroštátnej aj miestnej úrovni čínska vláda zriadila Komisie pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“), aby zastupovali záujmy štátnych akcionárov v štátom vlastnených podnikoch. Čínska vláda navyše prijala zákon o štátom vlastnených aktívach podnikov a ďalšie opatrenia, ktorými sa nariaďuje štátna kontrola a vlastníctvo v strategických odvetviach. V podnete sa okrem toho uvádza, že „systémom sociálneho kreditu“ sa posilňuje vplyv strany na podniky v Číne a hrozí, že sa tým bude vyvíjať tlak na zahraničné spoločnosti, aby sa riadili príslušnými čínskymi priemyselnými politikami. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že v rámci 14. päťročného plánu si čínska vláda kladie za cieľ presadzovať socialistické politiky a podporovať hospodársky rast. Pokiaľ ide o štátom vlastnené podniky, cieľom päťročného plánu je vybudovať silnejšie prepojenie medzi čínskou vládou a štátom vlastnenými podnikmi (11).

(47)

Ako sa uvádza v podnete, najmä v odvetví derivátov toluénu (12) naďalej pretrváva značný podiel čínskej vlády na vlastníctve. Štátom vlastnené podniky zohrali kľúčovú úlohu pri uľahčovaní zásahov čínskej vlády do chemického sektora ČĽR. Tieto štátom vlastnené podniky si udržiavajú dominantné postavenie v dodávateľskom reťazci vstupných surovín, pričom využívajú privilegovaný prístup k zdrojom prideleným vládou vrátane financovania, dotácií, práv na využívanie pôdy a iných foriem štátnej podpory. Okrem toho vďaka ich úzkej súčinnosti so štátnou politikou a významnému vplyvu na rozhodovacie procesy vlády sa ešte viac posilňuje ich strategická pozícia v rámci odvetvia (13).

(48)

Podnet sa týka najmenej troch najväčších svetových výrobcov toluénu, pričom všetci sú čínskymi štátom vlastnenými podnikmi. Čínska vláda týmto spoločnostiam pravidelne prideľuje finančné prostriedky, čím sa narúšajú trhy s toulénom a nátrium-benzoátom (14).

(49)

Súkromné spoločnosti tiež zostávajú pod prísnou kontrolou čínskej vlády. Navrhovateľ sa odvoláva na príklad súkromných spoločností vyrábajúcich nátrium-benzoát, ktoré využívajú zvýhodnené sadzby dane z príjmov právnických osôb, štátne dotácie alebo subvencie. Súčasťou zapojenia čínskej vlády do trhu s nátrium-benzoátom je aj účasť členov Komunistickej strany Číny v štruktúrach správy a riadenia spoločností (15).

(50)

Na základe uvedeného navrhovateľ dospel k záveru, že na čínskom trhu s nátrium-benzoátom sú vo významnej miere zastúpené podniky, ktoré sú vo vlastníctve čínskej vlády, sú ňou finančne podporované, politicky ovládané alebo sú pod jej politickým dohľadom a sú ňou usmerňované.

(51)

Po druhé, prítomnosť štátu v štátom vlastnených a súkromných podnikoch vyrábajúcich nátrium-benzoát takisto umožňuje štátnym orgánom zasahovať do cien a/alebo nákladov.

(52)

Podľa navrhovateľa si čínska vláda zachováva svoj vplyv v štátom vlastnených podnikoch prostredníctvom vymenúvania a odvolávania ich kľúčových riadiacich pracovníkov, za čo je zodpovedná najmä Komisia pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej aj „SASAC“). Robí to aj značným ovplyvňovaním výroby kritických surovín potrebných na výrobu nátrium-benzoátu, najmä toluénu a hydroxidu sodného (16).

(53)

Jednou z hlavných stratégií čínskej vlády na udržanie kontroly nad štátom vlastnenými podnikmi je menovanie personálneho manažmentu, často členov Komunistickej strany Číny. V čínskom zákone o štátom vlastnených podnikoch sa jasne stanovuje, že komisia SASAC a miestne komisie SASAC majú právomoc menovať vedenie štátnom vlastnených podnikov. Okrem toho v nariadení o komisii SASAC sa potvrdzuje, že jednou z jej povinností je „menovať alebo odvolávať zodpovedné osoby“ v štátom vlastnených podnikoch. Navrhovateľ sa opiera o zistenia Komisie uvedené v správe a tvrdí, že ide o „znak významného vplyvu štátu vzhľadom na rozsah štátom vlastnených podnikov a dominantnú úlohu hospodárstva vlastneného štátom v Číne“. Tento silný vplyv ešte viac umocňuje skutočnosť, že Komunistická strana Číny sa priamo podieľa na menovaní vedúcich pracovníkov štátom vlastnených podnikov a má právo stanovovať príslušné postupy a odporúčať konkrétnych kandidátov na tieto pozície (17).

(54)

Štátom vlastnené podniky v Číne navyše profitujú z preferenčného prístupu k širokej škále vstupov, ako je pôda a energia, ale aj k systémom financovania. Silné zasahovanie štátu do podnikov preto vedie k deformovanému prideľovaniu zdrojov, ktoré sa potom premieta do deformovaných nákladov a deformovaných cien vyrábaných výrobkov. Okrem toho čínska vláda ovplyvňuje náklady a ceny chemických výrobkov, ako je napríklad nátrium-benzoát, prostredníctvom svojej prítomnosti a zásahov v dodávateľských odvetviach surovín a vstupných materiálov potrebných na ich výrobu. Napríklad vysoká výroba toluénu v ČĽR je spôsobená predovšetkým rýchlymi investíciami a expanziou v tomto odvetví, ako aj dostupnosťou financovania a surovín. Nadmerné kapacity v oblasti výroby toluénu viedli k väčším investíciám v odberateľských odvetviach, a to najmä v odvetví výroby nátrium-benzoátu. Čínska vláda zasahuje do cien a nákladov na energiu. Hoci čínska vláda podnikla určité kroky na vytvorenie konkurencie na trhu a na to, aby sa mohli ceny určovať na základe trhových síl, ceny energie sú naďalej prísne regulované. Táto skutočnosť nepochybne umožňuje čínskej vláde výrazne znížiť náklady na energiu v prospech výrobcov chemických látok, najmä toluénu a nátrium-benzoátu (18).

(55)

Po tretie, čínska vláda najmä zasahuje do energetického sektora a do trhu s elektrinou dotovaním uhlia ako hlavného zdroja energie na výrobu pary. Okrem toho sú na trhu s elektrickou energiou do značnej miery zastúpené podniky, ktoré pôsobia pod dohľadom čínskych orgánov.

(56)

Ako sa uvádza v podnete, čínska vláda prostredníctvom priamych dotácií, zvýhodneného financovania a cenovej regulácie zabezpečuje, aby uhlie zostalo umelo lacné, čo je prospešné pre odvetvia, ktoré ho využívajú ako primárny zdroj energie. Hoci sa uhlie využíva prevažne na výrobu elektrickej energie, je tiež nevyhnutné na výrobu priemyselnej pary, ktorá je kľúčovou surovinou pri výrobe chemických látok a v ďalších energeticky náročných procesoch. Vplyv čínskej vlády sa ďalej rozširuje prostredníctvom cenovej regulácie. Napríklad Národná komisia pre rozvoj a reformy stanovila „primeraný rozsah“ strednodobých a dlhodobých dohodnutých cien uhlia na 570 až 770 CNY za tonu. Okrem toho veľké štátom vlastnené ťažobné spoločnosti, ako sú China Shenhua Energy Co. a China Coal Energy Co., často predávajú uhlie za stanovenú maximálnu cenu, čím sa zabezpečujú stabilné, ale umelo nízke náklady pre odberateľské odvetvia (19).

(57)

V podnete sa navyše uvádza, že okrem výroby pary predstavuje čínsky subvencovaný uhoľný sektor pre domáce priemyselné odvetvia nespravodlivú výhodu prostredníctvom svojho vplyvu na dodávky elektrickej energie a jej ceny. V roku 2022 tvorili uhoľné elektrárne 60 % celkovej výroby elektrickej energie v Číne. Úloha čínskej vlády na trhu s elektrickou energiou presahuje rámec subvencií na palivá a zahŕňa aj priamu kontrolu vlastníctva a cenovú reguláciu, čím vzniká systém, v ktorom sú náklady na elektrickú energiu umelo potláčané. V odvetví elektrickej energie dominujú štátom vlastnené podniky. Rozsiahla štátna kontrola nad cenami a distribúciou elektrickej energie vedie k značným deformáciám trhu. Modelom ČĽR sa priemyselným užívateľom zabezpečujú umelo nízke náklady na elektrickú energiu. Táto intervencia je prospešná pre energeticky náročné odvetvia, najmä chemický priemysel, kde elektrická energia predstavuje významnú zložku výrobných nákladov (20).

(58)

Po štvrté, čínska vláda uplatňuje diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné spôsoby ovplyvňovania síl voľného trhu.

(59)

Rozvoj čínskeho hospodárstva je do značnej miery určovaný prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať a usilovať sa o ich vykonávanie. V týchto plánoch, ktoré sa vzťahujú prakticky na všetky hospodárske odvetvia, sa stanovujú konkrétne záväzné ciele, ktorých plnenie sledujú orgány na každej administratívnej úrovni. Mechanizmus plánovania usmerňuje prideľovanie zdrojov so zameraním na odvetvia označené vládou ako strategické alebo politicky dôležité, a nie na prideľovanie podľa trhových síl (21).

(60)

Čínska vláda vo svojich rôznych politických dokumentoch sústavne kladie veľký dôraz na chemický priemysel a jasne formuje svoje opatrenia tak, aby zvýhodňovala domácich výrobcov chemikálií. V centrálnom 14. päťročnom pláne sa napríklad stanovujú strategické vízie čínskej vlády pre transformáciu a modernizáciu tradičných priemyselných odvetví a rozvojové osi pre strategické rozvíjajúce sa priemyselné odvetvia, ako je chemický priemysel, odvetvie stavebných materiálov, nových materiálov a chemických vlákien. Okrem toho je vo verzii Katalógu usmernení k úprave priemyselnej štruktúry z roku 2024 chemický a petrochemický priemysel uvedený ako podporované odvetvie. Vďaka tomuto štatútu môže toto odvetvie vo všeobecnosti využívať výhody z početných subvencií a finančnej podpory v oblasti verejných financií, daní, úverov, dovozu a vývozu, ako aj v oblasti pozemkov. Navrhovateľ dospel k záveru, že výroba a predaj v rámci celého hodnotového reťazca chemického odvetvia nátrium-benzoátu sú aktívne ovládané a regulované na národnej a provinčnej úrovni čínskou vládou (22).

(61)

Po piate, odvetvie nátrium-benzoátu je podobne ako iné odvetvia čínskeho hospodárstva vystavené deformáciám vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania čínskych predpisov v oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. Ako sa uvádza v podnete, čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a ochranu práv veriteľov a dlžníkov. Čínsky zákon o konkurznom práve sa systematicky nedostatočne uplatňuje a zameriava sa hlavne na malé spoločnosti. Navrhovateľ sa odvoláva na správu Komisie, ktorou chce preukázať nedostatočné uplatňovanie konkurzného práva, a to najmä z dôvodu nejasnosti kritérií na začatie konania a jeho výsledku, ako aj z dôvodu silného vplyvu štátnych orgánov na konkurzné konania. Okrem toho nedostatočné presadzovanie konkurzného práva ovplyvňuje čínsky finančný a úverový trh, keďže fakticky vedie k poskytovaniu implicitných štátnych záruk týmto spoločnostiam, čo následne deformuje náklady na úvery a prístup k financovaniu (23). Okrem toho, pokiaľ ide o zákony týkajúce sa majetku, nedostatky v systéme vlastníckych práv sú obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pôdy a k právam na užívanie pôdy v ČĽR. Prideľovanie pozemkov závisí výlučne od štátu, ktorý sa môže riadiť skôr politickými cieľmi než zásadami voľného trhu. Hoci existuje celý rad zákonov, ktoré sa zameriavajú na prideľovanie práv na využívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, navrhovateľ tvrdí, že tieto ustanovenia sa často nedodržiavajú (24). Navrhovateľ konštatuje, že podobne ako v akomkoľvek inom sektore čínskeho hospodárstva, aj výrobcovia nátrium-benzoátu podliehajú čínskym predpisom v oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a vlastníctva, a preto sú tiež vystavení deformáciám vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania týchto zákonov.

(62)

Po šieste, v odvetví nátrium-benzoátu sú deformované aj mzdové náklady. Ako sa uvádza v podnete, mzdové náklady sú vystavené výrazným deformáciám, keďže tvorba miezd v ČĽR nevychádza z bežných trhových síl ani zo skutočného slobodného kolektívneho vyjednávania. V ČĽR sa nemôže plne vyvinúť skutočne trhovo orientovaný mzdový systém z dôvodu štrukturálnych prekážok, ktoré bránia právam pracovníkov a zamestnávateľov na slobodné združovanie sa. V praxi je zákonne uznaná iba jedna odborová organizácia, a to Celočínske združenie odborových zväzov. Toto združenie však nie je nezávislé od štátu. Okrem toho z dôkazov vyplýva, že vedúce pozície v rámci tohto združenia často zastávajú vysokopostavení stranícki funkcionári zo štátom vlastnených podnikov alebo manažéri zo súkromných spoločností (25).

(63)

Okrem toho je mobilita čínskej pracovnej sily výrazne znížená v dôsledku systému registrácie domácností (hukou), ktorým sa obmedzuje prístup ku komplexnému sociálnemu zabezpečeniu a verejným sociálnym dávkam len na osoby oficiálne zaregistrované ako osoby s pobytom v danej správnej oblasti. V dôsledku toho zostáva mnoho nízkokvalifikovaných pracovníkov zo základných verejných služieb vylúčených a má neisté pracovné miesta, pričom sú často nútení akceptovať nižšie mzdy a horšie pracovné podmienky v porovnaní so svojimi kolegami zaregistrovanými v danej lokalite. Ako sa uvádza v podnete, toto rozdielne zaobchádzanie nevyhnutne vedie k deformácii mzdových nákladov na čínskom trhu práce (26).

(64)

Podobne ako akékoľvek iné odvetvie čínskeho hospodárstva, aj odvetvie výroby nátrium-benzoátu podlieha čínskym pracovným zákonom a v dôsledku toho je týmito deformáciami mzdových nákladov tiež ovplyvnené. Deformácie mzdových nákladov ešte väčšmi prehlbujú subvencie na pracovnú silu poskytované čínskym štátom, a to najmä výrobcom nátrium-benzoátu (27).

(65)

Navrhovateľ na záver tvrdil, že v odvetví nátrium-benzoátu sa vyskytujú výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(66)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia tak urobila na základe dôkazov dostupných v spise. Dôkazy v spise zahŕňali dôkazy obsiahnuté v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov.

(67)

Daná analýza zahŕňala preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva Číny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v príslušnom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v Číne.

(68)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“ (28).

(69)

Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (29). V porovnaní s 13. päťročným plánom komisia SASAC potvrdila, že celkové aktíva ústredných podnikov vzrástli počas 14. päťročného plánu o 44,6 %, čo „účinne stimuluje integrovaný rozvoj dodávateľských a odberateľských podnikov v priemyselnom reťazci a poskytuje silnú podporu pre úspešné dosiahnutie hlavných cieľov a úloh hospodárskeho a sociálneho rozvoja (30)“.

(70)

Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch.

(71)

Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (31).

(72)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť.

(73)

Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy.

(74)

Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „socialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „určujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“. (32) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne.

(75)

Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(76)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (33). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(77)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy.

(78)

Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele.

(79)

Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.).

(80)

Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (34).

(81)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné a politicky orientované banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (35).

(82)

To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (36).

(83)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (37).

(84)

Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (38).

(85)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (39).

(86)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v Číne významnú časť hospodárstva.

(87)

V odvetví dotknutého výrobku pôsobia predovšetkým súkromné spoločnosti, ako napríklad Tianjin Dongda Chemical Group (40) alebo Wuhan Youji (41). Hoci sú v dodávateľskom odvetví výroby toluénu, ktorý slúži ako surovina na výrobu nátrium-benzoátu, niektorí výrobcovia súkromnými spoločnosťami, ako napríklad Hengli Petrochemicals (42), podiel štátneho vlastníctva zostáva napriek tomu významný, pričom viacerých výrobcov kontroluje štát, napríklad spoločnosti Sinopec (43) alebo Sinochem (44), ktoré sú štátom vlastnenými podnikmi pod kontrolou komisie SASAC (45).

(88)

Zásahy Komunistickej strany Číny do prevádzkového rozhodovania sa okrem toho stali normou nielen v štátom vlastnených podnikoch (46), ale aj v súkromných spoločnostiach, pričom Komunistická strana Číny si nárokuje vedúce postavenie prakticky v každom aspekte hospodárstva krajiny. Vplyv štátu prostredníctvom štruktúr Komunistickej strany Číny v rámci podnikov v skutočnosti vedie k tomu, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou vlády a pod politickým dohľadom, vzhľadom na to, do akej miery sa v Číne prelínajú štátne a stranícke štruktúry. Navyše celé odvetvie dotknutého výrobku podlieha viacerým vládnym politikám, ako napríklad 14. päťročnému plánu týkajúceho sa surovín (47), ktorý sa priamo zameriava na petrochemický a chemický priemysel tým, že sa v ňom uvádza, že „v odvetviach vrátane petrochemického a chemického priemyslu, oceliarstva, neželezných kovov a stavebných materiálov budeme podporovať viacero priekopníckych podnikov v priemyselnom reťazci, ktoré budú zohrávať vedúcu úlohu v ekosystéme a vyznačovať sa kľúčovou konkurencieschopnosťou, (…).“ Usmerňujúca úloha vedúcich podnikov v chemickom odvetví a odvetví stavebných materiálov sa využije na podporu podnikovej reformy a reštrukturalizácie.“

(89)

Okrem toho bol vypracovaný pracovný plán na stabilný rast petrochemického a chemického priemyslu (48) s cieľom „podporiť stabilnú prevádzku, štrukturálnu optimalizáciu a modernizáciu petrochemického priemyslu“ a „rozšíriť účinné investovanie a podporiť transformáciu a modernizáciu“.

(90)

Podobne aj na provinčnej úrovni je cieľom 14. päťročného plánu provincie Šandong zameraného na rozvoj chemického priemyslu (49) „podpora kvalitného rozvoja chemického priemyslu v provincii“ a „komplexná podpora modernizácie priemyselnej základne a modernizácia priemyselného reťazca, […] urýchlenie vyraďovania zastaraných a neefektívnych výrobných kapacít, […] usmerňovanie podnikov k fúziám a reorganizáciám, optimalizácia prideľovania zdrojov a štruktúry priemyselného reťazca a zlepšenie efektívnosti výroby a ziskovosti“.

(91)

Rovnako sa v 14. päťročnom pláne provincie Hubei pre hospodársky a sociálny rozvoj a perspektívy do roku 2035 (50) stanovuje, že vládne orgány „budú optimalizovať rozvoj odvetvia špeciálnych olejov a odberateľských odvetví etylénu, modernizovať tradičné odvetvia, ako sú odvetvia chemického priemyslu založené na spracovaní fosforu, soli a uhlia, budú intenzívne rozvíjať špičkové jemné chemikálie a nové chemické materiály, optimalizovať rozmiestnenie chemického priemyslu pozdĺž rieky Jang-c'-ťiang a zamerajú sa na vybudovanie viacerých ekologických a inteligentných špecializovaných chemických priemyselných parkov vo Wu-chane, I-čchangu, Ťing-mene, Siang-jangu, Ťing-čou, Siao-kane, Chuang-kangu, Čchien-ťiangu a Sien-tchao s cieľom vytvoriť moderný chemický priemyselný klaster v hodnote bilióna juanov“.

(92)

Okrem toho sa v 14. päťročnom pláne mesta Tchien-ťin pre hospodársky a sociálny rozvoj a perspektívy do roku 2035 (51) vyžaduje, aby „[sa] v petrochemickom priemysle kládol dôraz na vývoj špičkových chemikálií a čistých chemikálií, rozširovanie priemyselného reťazca, zvyšovanie pridanej hodnoty výrobkov a vytvorenie základne svetovej triedy pre nové chemické materiály v Nangangu a zoskupenia petrochemického priemyslu.“

(93)

Vládnu kontrolu a politický dohľad možno pozorovať aj na úrovni príslušných odvetvových združení (52).

(94)

Napríklad Čínska federácia petrochemického a chemického priemyslu (ďalej len „CPCIF“) je odvetvové združenie pre sektor dotknutého výrobku. Podľa článku 3 stanov federácie CPCIF sa táto organizácia „dodržiava celkové vedenie Komunistickej strany Číny [a] prijíma profesionálne vedenie, dohľad a riadenie zo strany subjektov poverených registráciou a riadením, subjektov poverených budovaním strany, ako aj príslušných administratívnych útvarov poverených riadením priemyslu“ (53).

(95)

Okrem toho sa v článku 36 stanov federácie CPCIF uvádza, že predseda, podpredsedovia a generálny tajomník federácie musia „dodržiavať vedenie Komunistickej strany Číny, podporovať socializmus s čínskymi charakteristikami [a] rozhodne presadzovať líniu, zásady a politiku strany (54)“.

(96)

Okrem toho federácia CPCIF zriadila špeciálny výbor pre ľahké uhľovodíky a aromatické látky, ktorý sa zaoberá aromatickými uhľovodíkmi, ako je toluén, a aromatickými kyselinami, ako je nátrium-benzoát (55).

(97)

Spoločnosti Hengli Petrochemicals (56), Sinopec (57) a Sinochem (58) sú členmi federácie CPCIF.

(98)

V dôsledku toho sa výrobcom v odvetví dotknutého výrobku, ktorí sú v súkromnom vlastníctve, bráni v prevádzke za trhových podmienok. Politickému dohľadu a usmerneniu totiž podliehajú tak verejné, ako aj súkromné podniky v odvetví.

(99)

Čínska vláda môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných, sú skutočne dôležitým kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí.

(100)

Podľa práva obchodných spoločností Číny sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (59)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky.

(101)

Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Komunistická strana Číny si však najmenej od roku 2016 uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v spoločnostiach s tým, že ide o politickú zásadu (60), vrátane vyvíjania tlaku na súkromné spoločnosti, aby na prvé miesto kládli „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (61).

(102)

Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (62). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov dotknutého výrobku a dodávateľov ich vstupov.

(103)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (ďalej len „usmernenia“) (63), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch.

(104)

V oddiele II.4 usmernení sa uvádza: „musíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; v oddiele III.6 sa uvádza: „musíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti ako predvoj a priekopníci.“ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (64).

(105)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že prieniky medzi manažérskymi pozíciami a členstvom v Komunistickej strane Číny/straníckymi funkciami existujú aj v odvetví nátrium-benzoátu.

(106)

Ako príklad možno uviesť, že generálny riaditeľ spoločnosti Wuhan Youji je zároveň tajomníkom strany a bol ocenený výborom Komunistickej strany Číny mesta Wu-chan ako vynikajúci pracovník v oblasti záležitostí Komunistickej strany Číny (65).

(107)

Vo výročnej správe skupiny Sinopec za rok 2022 sa zdôrazňuje, že „spoločnosť nepretržite zvyšuje kvalitu práce v oblasti budovania strany, čím povzbudzuje ducha zamestnancov, posilňuje činnosť v oblasti kontroly disciplíny a dohľadu, pomáha predstavenstvu účinne vykonávať rôzne rozhodnutia a dojednania a podporuje kvalitný rozvoj spoločnosti“ (66). Okrem toho je predseda predstavenstva skupiny Sinopec Group tajomníkom straníckeho výboru a viacerí členovia predstavenstva sú zástupcami tajomníkov straníckeho výboru (67). Skupina Sinopec Group uviedla, že má v úmysle „sústrediť sa na nové poslanie a nové úlohy spoločnosti na novej ceste, ďalej šíriť revolučného ducha, ktorý je strane vlastný, všestranne a integrovane posilňovať vedenie a budovanie strany a systematicky podporovať jej komplexné a prísne riadenie, aby poskytla silnú záruku pre napísanie novej kapitoly moderného petrochemického priemyslu Číny“ (68).

(108)

Okrem toho sú predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Sinochem zároveň tajomníkom a zástupcom tajomníka straníckeho výboru (69).

(109)

Rušivý vplyv na trh má ďalej prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov (70). Prítomnosť štátu vo firmách v odvetví nátrium-benzoátu a v iných odvetviach (ako je finančný sektor a odvetvie vstupov) preto čínskej vláde umožňuje zasahovať do cien a nákladov.

(110)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musí ústredná štátna správa a provinčné a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni.

(111)

Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (71).

(112)

Čínske orgány zaviedli viaceré politiky, ktoré usmerňujú fungovanie odvetvia dotknutého výrobku.

(113)

Cieľom 14. päťročného plánu v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a perspektív do roku 2035 (72) je „modernizovať tradičné priemyselné odvetvia, podporovať optimalizáciu a štrukturálne úpravy surovinových odvetví, ako sú petrochemický priemysel, oceliarsky priemysel, priemysel neželezných kovov a stavebných materiálov, rozšíriť ponuku vysokokvalitných výrobkov v odvetviach, ako je ľahký priemysel a textilný priemysel, urýchliť transformáciu a modernizáciu podnikov v kľúčových priemyselných odvetviach, ako je chemický priemysel a papierenské odvetvie, a zlepšiť systém ekologickej výroby (73)“.

(114)

Podľa 14. päťročného plánu týkajúceho sa priemyslu surovín (74) Čína „vybuduje rad priemyselných klastrov v petrochemickom priemysle. […] V odvetviach vrátane petrochemického a chemického priemyslu, oceliarstva, neželezných kovov a stavebných materiálov [Čína] podporí vznik viacerých priekopníckych podnikov, ktoré by sa mohli vďaka svojej kľúčovej konkurencieschopnosti stať lídrami v rámci ekosystému priemyselného reťazca“ (75).

(115)

Okrem toho sa v usmerňujúcom stanovisku k podpore vysokokvalitného rozvoja petrochemického a chemického priemyslu (76) požaduje „posilniť sektorové politiky a vedecky regulovať rozsah priemyslu: […] zvýšiť dodávateľskú kapacitu špičkových polymérov, špeciálnych chemikálií a ďalších výrobkov“ […], ako aj „zlepšiť podporné politiky: zvýšiť koordináciu fiškálnych, finančných, regionálnych, investičných, dovozných a vývozných, energetických, cenových a ostatných politík a politík týkajúcich sa ekologického priestoru s priemyselnými politikami, a „využiť plný potenciál úlohy národnej platformy spolupráce medzi priemyslom a finančným sektorom […]“.

(116)

Takisto sa v 14. päťročnom pláne provincie Hubei zameranom na kvalitný rozvoj moderného chemického priemyslu (77) vyžaduje „uskutočniť modernizáciu a transformáciu špeciálnych ropných výrobkov, podporovať zdokonaľovanie výrobkov a rozvoj prémiových značiek, rozšíriť celkový objem výroby špičkových výrobkov, ďalej zvyšovať rozsah a efektívnosť výrobných základní špeciálnych výrobkov s kapacitou jedného milióna ton a urýchliť výstavbu výrobných závodov na chemické výrobky s kapacitou jedného milióna ton; [s cieľom] integrovať a optimalizovať zdroje aromatických zlúčenín, aktívne nadviazať spoluprácu s odvetviami, ako sú plasty a guma, a vytvoriť priemyselný reťazec výrobkov petrochemického spracovania, ktorý bude zahŕňať aromatické zlúčeniny C2, C3, C4, C5, toluén, C8 a C9, čím sa podporí transformácia a rozvoj smerom k integrovanému rafinérskemu a chemickému priemyslu a výrobe špeciálnych výrobkov.“ Konkrétnejšie, pokiaľ ide o projekt modernizácie a hlbokého spracovania ropy v Čchien-ťiangu, cieľom plánu je „aktívne rozvíjať výrobu aromatických chemikálií, […] a zdokonaľovať a rozširovať petrochemický priemyselný reťazec (78)“.

(117)

Spoločnosť Wuhan Youji (79) sídli v provincii Hubei.

(118)

Okrem toho, pokiaľ ide o petrochemický priemysel, cieľom 14. päťročného plánu mesta Tchien-ťin zameraného na vysokokvalitný rozvoj spracovateľského priemyslu (80) je „zameranie sa na rafináciu, ekologický a inteligentný rozvoj, optimalizácia a modernizácia tradičných chemických výrobkov, zlepšenie úrovne integrácie rafinácie a chemického priemyslu, intenzívny rozvoj hlbokého spracovania olefínov, špičkových jemných a špeciálnych chemikálií, rozšírenie priemyselného reťazca a podpora optimalizácie, transformácie a modernizácie priemyselnej štruktúry“ a zabezpečiť, aby „do roku 2025 dosiahol objem odvetvia 260 miliárd juanov s priemerným ročným rastom 7,5 %“.

(119)

Skupina Tianjin Dongda Chemical (81) sídli v meste Tchien-ťin.

(120)

Okrem toho je skupina Tianjin Dongda Chemical podnikom, ktorý bol mestom Tchien-ťin zaradený do skupiny „malí giganti (82)“. Čínska vláda vymedzuje spoločnosti v kategórii „malý gigant“ ako „nové elity v rámci malých a stredných podnikov v Číne, ktoré sa zaoberajú výrobou, špecializujú sa na špecifický trh a disponujú špičkovými technológiami“, a má v úmysle „zvýšiť podporu pre ,malé giganty“ v období rokov 2024 – 2026 so zameraním na kľúčové priemyselné reťazce, strategické novovznikajúce odvetvia a ďalšie sektory. Tieto prostriedky sa použijú na podporu týchto firiem pri riešení technologických výziev, vývoji nových výrobkov, budovaní podporných kapacít priemyselného reťazca a na podporu miestnych samospráv pri starostlivosti o „malých gigantov“ (83). Okrem toho sa v 14. päťročnom pláne provincie Šan-tung v oblasti rozvoja chemického priemyslu (84) požaduje, aby mieste orgány „zvýšili technologickú transformáciu existujúcich podnikov, zlepšili efektívnosť využívania energie a zdrojov a posilnili kľúčovú konkurencieschopnosť podnikov [a aby] pre podniky vytvorili mechanizmus na opustenie parkov, rázne odstraňovali zastaranú výrobnú kapacitu, prísne kontrolovali obmedzenú výrobnú kapacitu a vykonávali diferencované politiky a opatrenia na účely prideľovania zdrojov, ako sú pôda, elektrina a voda, a tým nútili podniky transformovať sa a rozvíjať sa“. Takisto sa v ňom vyzýva na „zvýšenie finančnej podpory. Posilnenie stimulov daňovej politiky, koordináciu a zapojenie osobitných fondov, podporu chemických spoločnosti pri urýchľovaní technologickej transformácie, inteligentnej transformácie, priemyselných prevodov, premiestňovaní do parkov, odstraňovaní zastaraných zariadení atď. a zavedenie daňových výnimiek vzťahujúcich sa na dovoz hlavných technických zariadení, vrátenia DPH, politiky výskumu a vývoja, ako sú dodatočný odpočet výdavkov a poistné náhrady za prvý súbor technických zariadení. Aktívne usmerňovanie rôznych finančných inštitúcií a sociálneho kapitálu, aby sa investovalo do chemického priemyslu, využívanie výhod politického financovania, rozvojového financovania a komerčného financovania a zvyšovanie finančnej podpory kľúčových oblastí chemickej technológie“.

(121)

Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov teda čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia, ako aj výrobné vstupy a výrobky v ďalšom článku výrobného reťazca.

(122)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže hospodárske subjekty prinútiť, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky týkajúcimi sa odvetvia. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

3.2.2.4.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia: neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva

(123)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva.

(124)

Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (85).

(125)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (86). Všetku pôdu vlastní štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu) a jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (87). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (88).

(126)

Na výrobcov dotknutého výrobku sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Tieto úvahy, ktoré vychádzajú z dostupných dôkazov, sa podľa všetkého v plnej miere vzťahujú aj na odvetvie nátrium-benzoátu. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali.

(127)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví dotknutého výrobku.

(128)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (89).

(129)

Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (90). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti.

(130)

Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (91). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v Číne.

(131)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie nátrium-benzoátu nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne).

3.2.2.6.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia: prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.

(132)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami.

(133)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (92), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (93), a pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala čínska vláda.

(134)

Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (94). Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(135)

Nedávny vývoj ďalej znázorňuje rozsah vplyvu vlády na finančné inštitúcie v Číne. Čínska vláda v marci 2025 oznámila emisiu štátnych dlhopisov v hodnote 500 miliárd CNY s cieľom poskytnúť významnú finančnú podporu hlavným bankám vrátane Bank of China, China Construction Bank, Bank of Communications a Postal Savings Bank of China. Cieľom tohto zásahu bola stabilizácia uvedených inštitúcií v situácii klesajúcej ziskovosti a rekordne nízkych čistých úrokových marží, čo poukazuje na proaktívne opatrenia štátu na udržanie hospodárskej stability (95).

(136)

Čínska vláda taktiež objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia (96). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“ (97).

(137)

Okrem toho, pokiaľ ide o úroveň prideľovania finančných prostriedkov, prostredníctvom niekoľkých opatrení na ďalšiu podporu rozvoja súkromných investícií (98) sa čínska vláda usiluje „zvýšiť centrálne rozpočtové prostriedky na podporu kvalifikovaných súkromných investičných projektov a aktívne zohrávať usmerňujúcu a vedúcu úlohu“. Čínska vláda má takisto v úmysle „dobre využiť nové politické finančné nástroje [a] podporiť množstvo kvalifikovaných súkromných investičných projektov v dôležitých odvetviach a kľúčových oblastiach“ (99).

(138)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky (100). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (101). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(139)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(140)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej miere, resp. pod ňou, predstavoval ku koncu roka 2018 aj naďalej najmenej jednu tretinu zo všetkých poskytnutých úverov (102). Oficiálne médiá v Číne nedávno informovali o tom, že Komunistická strana Číny vyzvala na „znižovanie trhovej úrokovej sadzby úverov“. (103) Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(141)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. Výsledkom je, že sa prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov, pričom čínska vláda sa viackrát rozhodla buď vyhnúť sa úverovým zlyhaniam, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo previesť vlastníctvo dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(142)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(143)

Pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie dotknutého výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(144)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v aktualizovanej správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako boli opísané tu aj v časti I aktualizovanej správy, sa vzťahujú na celú krajinu a na všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v časti II aktualizovanej správy.

(145)

Komisia pripomína, že na výrobu dotknutého výrobku sú potrebné určité vstupy. Keď výrobcovia dotknutého výrobku nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach. Tieto deformácie už boli podrobne opísané, najmä v odôvodneniach 68 až 148. Komisia poukázala na to, že regulačné usporiadanie, ktoré je dôvodom týchto deformácií, je všeobecne rozšírené, pričom výrobcovia nátrium-benzoátu podliehajú týmto pravidlám ako každý iný hospodársky subjekt v Číne. Tieto deformácie majú preto priamy vplyv na štruktúru nákladov dotknutého výrobku.

(146)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja dotknutého výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II aktualizovanej správy.

(147)

Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(148)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(149)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

(150)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 28, Komisia vydala dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a takisto sa v nich rozoberajú pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili. V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade Turecko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(151)

V prvom zázname o výrobných faktoroch Komisia určila Argentínu a Turecko za ktoré majú podľa Svetovej banky podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, čo znamená že Svetová banka klasifikuje všetky tieto krajiny na základe hrubého národného dôchodku ako krajiny s „vyšším stredným príjmom“, v ktorých sa podľa dostupných informácií vyrába prešetrovaný výrobok.

(152)

Podľa štatistík dovozu surovín sa dovoz výrobných faktorov potrebných na výrobu nátrium-benzoátu zistil v Argentíne a Turecku, pričom obe tieto krajiny spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia. Takisto sa považuje za pravdepodobné, že nátrium-benzoát sa v týchto dvoch krajinách vyrába.

(153)

Komisia posúdila existenciu deformácií trhu spôsobených vývoznými a/alebo dovoznými obmedzeniami prešetrovaného výrobku, ako aj surovín, konkrétne tých, ktoré predstavujú najdôležitejšie položky použitých priamych výrobných nákladov na výrobu prešetrovaného výrobku.

(154)

Pokiaľ ide o Argentínu, Komisia v prvom zázname predbežne dospela k záveru, že spomedzi uvedených surovín sú dovozné ceny kyseliny benzoovej ako medziproduktu medzi toluénom a dotknutým výrobkom zo zvyšku sveta pravdepodobne ovplyvnené veľkým objemom dovozu z Číny. Vzhľadom na obmedzené objemy dovozu toluénu, kaustickej sódy, kobaltovej soli a dusíka sa dovoz týchto vstupných surovín nepovažoval za dostatočný na to, aby slúžil ako spoľahlivý referenčný bod na vytvorenie normálnej hodnoty. Komisia ďalej konštatovala, že v októbri 2022 Argentína uvalila antidumpingové clá na nátrium-benzoát dovážaný z Číny (2,4 %) a z Holandska (32,3 %). Zavedenie týchto opatrení mohlo ovplyvniť dovoznú cenu surovín používaných na výrobu prešetrovaného výrobku.

(155)

Pokiaľ ide o Turecko, Komisia v prvom zázname predbežne dospela k záveru, že spomedzi uvedených surovín sú dovozné ceny kyseliny benzoovej zo zvyšku sveta pravdepodobne ovplyvnené veľkým objemom dovozu z Číny. Vzhľadom na obmedzené objemy dovozu kobaltovej soli sa tento údaj nepovažoval za dostatočný na to, aby slúžil ako spoľahlivý referenčný bod na vytvorenie normálnej hodnoty. Komisia preto dospela k záveru, že cena dovozov kyseliny benzoovej je pravdepodobne narušená veľkým objemom dovozu z Číny.

(156)

V prvom zázname Komisia analyzovala, či by ceny toluénu, kaustickej sódy, aktívneho uhlia a dusíka mohli byť ovplyvnené aj významným dovozom z Ruska v dvoch potenciálnych reprezentatívnych krajinách. Komisia analyzovala objemy dovozu surovín v dvoch potenciálnych reprezentatívnych krajinách. Nezistil sa žiadny dovoz toluénu z Ruska a dovoz dusíka a aktívneho uhlíka bol zanedbateľný.

(157)

Neboli doručené žiadne pripomienky, v ktorých by sa namietalo proti dvom krajinám identifikovaným v prvom zázname, pokiaľ ide o úroveň hospodárskeho rozvoja. Vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, spoločnosť Wuhan Youji Industries Co., Ltd., však uviedol, že uprednostňuje Turecko, keďže objem dovozu toluénu a kaustickej sódy ako dvoch hlavných výrobných faktorov bol oveľa vyšší do Turecka ako do Argentíny.

(158)

V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere použiť v tomto prípade Turecko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(159)

V druhom zázname Komisia tiež informovala zainteresované strany, že v prípade hlavných výrobných faktorov budú údaje o dovoze z Číny do reprezentatívnej krajiny vylúčené, ak sa v konečnom poskytnutí informácií potvrdia výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, a že dovoz výrobných faktorov z krajín uvedených v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (105) bude takisto vylúčený.

(160)

V reakcii na druhý záznam žiadna zo strán nevzniesla námietku proti výberu Turecka ako reprezentatívnej krajiny. Niekoľko strán však malo pripomienky a návrhy týkajúce sa údajov o dovoze výrobných faktorov uvedených v danom zázname.

(161)

Spoločnosť Wuhan Youji uviedla, že cena dovozu kyseliny benzoovej do Turecka nebola reprezentatívna a pravdepodobne bola deformovaná veľkým objemom dovozu pochádzajúceho z ČĽR.

(162)

Komisia v druhom zázname uviedla, že hľadala inú referenčnú cenu, ktorá by predstavovala nedeformovanú hodnotu kyseliny benzoovej, a to v nadväznosti na závery uvedené v prvom zázname, podľa ktorých je cena dovozu kyseliny benzoovej pravdepodobne narušená veľkým objemom dovozu z Číny. Po overení na mieste (ktoré sa uskutočnilo po sprístupnení druhého záznamu) však Komisia dospela k záveru, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nezískaval kyselinu benzoovú z vonkajších zdrojov, keďže obaja boli integrovaní v dodávateľskom reťazci, a teda namiesto toho nakupovali toluén. Dovozné ceny kyseliny benzoovej sa teda pri výpočte normálnej hodnoty nezohľadnili a kyselina benzoová nie je v tabuľke 1 uvedená.

(163)

Spoločnosť Wuhan Youji zdôraznila, že cena uvedená v druhom zázname týkajúcom sa dovozu dusíka (vypočítaná na základe dovozných štatistík z databázy Global Trade Atlas) nebola vyjadrená v tej istej mernej jednotke, akú spoločnosť Wuhan Youji uviedla vo svojom vyplnenom dotazníku. Spoločnosť Wuhan Youji uviedla svoju spotrebu dusíka v nominálnych metroch kubických, zatiaľ čo v druhom zázname bol ako merná jednotka uvedený meter kubický. Komisia potvrdila, že sa používali rôzne merné jednotky, a pri stanovovaní referenčnej hodnoty pre spoločnosť Wuhan Youji bol preto nutný prepočet.

(164)

Spoločnosť Tianjin Dongda uviedla, že na dovoz toluénu do Turecka sa vzťahujú požiadavky dovoznej licencie, čo vedie k deformáciám trhu.

(165)

Komisia nezistila žiadne dôkazy o tom, že by dovozné ceny do Turecka boli deformované. Na základe údajov z databázy GTA porovnala dovozné ceny toluénu do ostatných častí sveta s dovoznými cenami do Turecka a zistila, že tieto ceny boli na rovnakej úrovni.

(166)

Spoločnosť Tianjin Dongda sa tiež domnievala, že v dovozných cenách zemného plynu do Turecka, získaných z Tureckého štatistického úradu, boli veľké odchýlky v porovnaní s údajmi EUROSTAT-u, a uprednostňovala používanie údajov EUROSTAT-u ako zdroja informácií o zemnom plyne.

(167)

Komisia usúdila, že údaje z Tureckého štatistického úradu sú vhodným a nedeformovaným zdrojom údajov o cenách zemného plynu v Turecku a že takýto zdroj je spoľahlivý na účely vytvorenia normálnej hodnoty. Spoločnosť Tianjin Dongda nepredložila žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by spochybnila spoľahlivosť daných údajov.

(168)

Navrhovateľ tvrdil, že číselný znak HS pre surový benzén (vedľajší produkt pri výrobe dotknutého výrobku) uvedený v druhom zázname je nesprávny a že by to mal byť číselný znak HS 2707 10 , a nie číselný znak HS 2902 20 .

(169)

Na základe overenia na mieste Komisia uznala nesprávnosť číselného znaku HS uvedeného v druhom zázname a tvrdenie akceptovala. Keďže však podľa údajov získaných z databázy GTA nebol zaznamenaný žiadny dovoz surového benzénu pod číselným znakom HS 2707 10 do Turecka, Komisia ako zdroj referenčnej ceny použila dovozné ceny zo/do zvyšku sveta s výnimkou Číny.

(170)

V prvom zázname Komisia nedokázala identifikovať žiadneho výrobcu prešetrovaného výrobku v Argentíne a Turecku, o ktorom by boli k dispozícii ľahko dostupné finančné údaje. Preto hľadala údaje o spoločnostiach vyrábajúcich kyselinu benzoovú, ktorá sa získava z toluénu a používa sa ako hlavná surovina na výrobu nátrium-benzoátu. Komisia však nedokázala identifikovať žiadneho výrobcu kyseliny benzoovej so sídlom v oboch krajinách, o ktorom by boli k dispozícii ľahko dostupné finančné údaje. Komisia preto zohľadnila spoločnosti pôsobiace v odvetví výroby organických chemikálií, ktoré patria pod kód NACE 2014 (106). V Argentíne boli identifikované dve spoločnosti, neboli však o nich k dispozícii žiadne finančné údaje. V Turecku bolo identifikovaných tridsaťpäť spoločností pôsobiacich v odvetví výroby organických chemikálií, z ktorých jedenásť vykazovalo primeranú úroveň ziskovosti v obdobíčiastočne sa prekrývajúce, ktoré sa zhodovalo s obdobím prešetrovania.

(171)

V druhom zázname Komisia dospela k záveru, že v žiadnej z týchto dvoch krajín nenašla žiadne ľahko dostupné finančné údaje o žiadnom výrobcovi nátrium-benzoátu. Komisia však zistila finančné údaje o tridsiatich ôsmich výrobcoch v rámci tej istej kategórie výroby ako nátrium-benzoát, t. j. kód NACE C2014 („Výroba ostatných organických chemikálií“) v Turecku.

(172)

Komisia analyzovala ľahko dostupné finančné údaje týchto 38 tureckých spoločností a zistila, že 26 z nich malo neúplné údaje a jedna bola v strate. Preto zohľadnila iba tých jedenásť spoločností, ktoré vykazovali kladné rozpätie zisku. Finančné údaje týkajúce sa týchto jedenástich výrobcov boli uvedené v prílohe III k druhému záznamu (107). Komisia v druhom zázname informovala zainteresovanú stranu, že žiadny z týchto jedenástich výrobcov sa nezaoberá výrobou dotknutého výrobku.

(173)

Výška predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku jedenástich ziskových výrobcov v Turecku je uvedená v odôvodnení 208.

(174)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa vyjadrili k vhodnosti Turecka ako reprezentatívnej krajiny a k jedenástim spoločnostiam uvedeným v prílohe III k druhému záznamu ako výrobcom v reprezentatívnej krajine, ako aj k ďalším prvkom tohto záznamu.

(175)

V reakcii na druhý záznam spoločnosti Wuhan Youji a Tianjin Dongda namietali proti zaradeniu niektorých z jedenástich výrobcov uvedených vo výbere, keďže podľa ich informácií sa obchodné činnosti týchto spoločností netýkali prešetrovaného výrobku.

(176)

Vzhľadom na to, že neboli k dispozícii ľahko dostupné finančné údaje týkajúce sa výrobcov prešetrovaného výrobku, však Komisia nemala inú možnosť, ako použiť ľahko dostupné finančné údaje o obchodných činnostiach, ktoré okrem prešetrovaného výrobku zahŕňali aj obchodné činnosti spadajúce pod kód NACE C2014.

(177)

Ako už bolo vysvetlené, Komisia pôvodne zvažovala dve potenciálne reprezentatívne krajiny: Argentínu a Turecko. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 154, v tomto prípade sa zistilo, že Argentína nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou z dôvodu nedostatku ľahko dostupných finančných údajov a nedostatočnej úrovne dovozu surovín. Z toho vyplýva, že Turecko bolo jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou.

(178)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Turecko je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(179)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Turecko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(180)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú suroviny, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname.

(181)

Komisii neboli doručené žiadne námietky voči zoznamu výrobných faktorov uvedenému v prvom zázname.

(182)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije údaje z databáz GTA (v prípade dovozných cien) do Turecka na stanovenie nedeformovaných nákladov pre väčšinu výrobných faktorov, najmä suroviny.

(183)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory týkajúce sa prešetrovaného výrobku

(184)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Na stanovenie tejto sumy Komisia použila overené údaje vykázané vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky a pripočítala náklady na výskum a vývoj za obdobie prešetrovania, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom a tí ich zaúčtovali.

(185)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu.

(186)

Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (112).

(187)

Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v bode 3.2.1 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR.

(188)

Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny.

(189)

V prípade viacerých výrobných faktorov predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky v období prešetrovania, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 197.

(190)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na takéto suroviny, a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní do závodu spoločnosti.

(191)

Práca je výrobným faktorom, ktorý predstavuje 4 – 7 % celkových výrobných nákladov. Komisia využila štatistiky zverejnené Tureckým štatistickým úradom (113) na určenie miezd v Turecku s použitím podrobných informácií o mzdách vo výrobnom odvetví za rok 2022, a to pre hospodársku činnosť s kódom NACE 2014 – výroba ostatných organických chemikálií, do ktorej spadá výroba nátrium-benzoátu, podľa klasifikácie NACE Rev. 2 (114).

(192)

Priemerná mesačná hodnota bola riadne upravená o infláciu pomocou indexu cien priemyselných výrobcov na domácom trhu, ktorý zverejňuje Turecký štatistický úrad (115), aby sa zosúladila s obdobím prešetrovania, ktoré trvá od 1. októbra 2024 do 30. septembra 2025. Hodinová sadzba za obdobie prešetrovania po indexácii predstavuje 89,64 CNY/hodinu.

(193)

Komisia vo svojich pravidelných tlačových správach plánuje využívať štatistiky o cenách elektrickej energie, ktoré zverejňoval turecký regulačný orgán pre trh s energiou EMRA (116). Komisia plánuje použiť priemerné priemyselné ceny elektriny v príslušnom pásme spotreby v kWh vzťahujúce sa na obdobie prešetrovania. Komisia stanovila náklady na elektrickú energiu za obdobie prešetrovania na úrovni 0,66 CNY/kWh.

(194)

Komisia použila priemerné ceny zemného plynu v m3, ktoré boli náležite upravené o infláciu na základe indexu cien domácich výrobcov uverejneného Tureckým štatistickým úradom (117), aby sa prispôsobili obdobiu prešetrovania. Cena je upravená o DPH vo výške 18 %, keďže uvedená cena je vrátane DPH. Komisia stanovila cenu zemného plynu za obdobie prešetrovania na úrovni 4,63 CNY/m3.

(195)

Komisia stanovila referenčnú hodnotu pre paru na základe referenčnej hodnoty vypočítanej pre zemný plyn, pričom zohľadnila, že jednotkou pary je gigajoul (GJ). Jeden GJ sa prepočíta na m3 plynu na základe všeobecne uznávaného obsahu mmbtu (miliónov britských tepelných metrických jednotiek) v 1 GJ (118) a všeobecne uznávaného obsahu zemného plynu v 1 mmbtu (119). Spotreba pary vyvážajúceho výrobcu je vyjadrená v tonách, preto Komisia prepočítala ekvivalent 1 GJ na tony (120). Komisia tiež zistila administratívnu chybu vo vzorci na prepočet z GJ na tony, ktorá viedla k určeniu nesprávnej referenčnej ceny pary v druhom zázname o výrobných faktoroch, a preto zaradila do spisu revidovanú verziu prílohy V k druhému záznamu o výrobných faktoroch, v ktorej túto chybu opravila. Na základe uplatnenia referenčnej hodnoty pre zemný plyn stanovila Komisia referenčnú hodnotu pre paru na úrovni 501,61 CNY/tona, ako je uvedené v tabuľke 1.

(196)

Komisia stanovila referenčnú hodnotu na základe priemerných nákladov na vodu v Turecku, ktoré zverejnil Investičný úrad pri prezidentskej kancelárii Tureckej republiky. Táto suma zahŕňa náklady na zneškodňovanie odpadových vôd.

(197)

Vzhľadom na zanedbateľný podiel na celkových výrobných nákladoch boli niektoré výrobné faktory považované za spotrebný materiál. Medzi tieto výrobné faktory patria aj obalové materiály.

(198)

Komisia vypočítala percentuálny podiel spotrebných materiálov na celkových výrobných nákladoch a tento percentuálny podiel uplatnila na prepočítané výrobné náklady na základe referenčných hodnôt.

(199)

Komisia identifikovala surový benzén ako vedľajší produkt vznikajúci pri výrobe prešetrovaného výrobku, ktorý je možné predávať bez ďalšieho spracovania. Komisia použila dovozné štatistiky z databázy GTA ako referenčnú hodnotu pre surový benzén s číselným znakom HS 2707 10 . Komisia stanovila nedeformovanú dovoznú cenu benzénu na úrovni 8,75 CNY/kg.

(200)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(201)

Pri stanovení nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku vychádzala Komisia z finančných údajov získaných z databázy Orbis za rok 2024 pre jedenásť tureckých výrobcov, ako sa uvádza v odôvodnení 173. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 25,56 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady predstavoval 11,22 %.

(202)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, sú vyjadrené ako podiel na priamych výrobných nákladoch, ktoré vyvážajúcim výrobcom skutočne vznikli. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(203)

Príslušné náklady vyvážajúcich výrobcov na výskum a vývoj, uvedené vo vyplnených dotazníkoch, boli pripočítané k výrobným režijným nákladom, keďže zo zverejnených účtovných výkazov jedenástich výrobcov v Turecku nebolo jednoznačne zrejmé, či boli tieto náklady do ich príslušných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov zahrnuté.

(204)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(205)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Tieto miery spotreby boli overené počas overovania. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine.

(206)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady, zisk a odpisovanie, ako sa uvádza v odôvodnení 201. Boli stanovené na základe účtovnej závierky spoločností, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 31.

(207)

Komisia potom k nedeformovaným priamym výrobným nákladom pripočítala režijné náklady spojené s výrobou a odpisy s cieľom dospieť k nedeformovaným výrobným nákladom.

(208)

Na výrobné náklady stanovené podľa opisu v predchádzajúcom odôvodnení Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk z údajov jedenástich tureckých výrobcov uvedených v odôvodnení 172. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 25,56 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady predstavoval 11,22 %.

(209)

Komisia vychádzala z uvedených údajov a vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(210)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Jeden z vyvážajúcich výrobcov vyvážal aj prostredníctvom neprepojených obchodníkov so sídlom v ČĽR.

(211)

Vývoznou cenou priameho predaja nezávislým zákazníkom v Únii bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(212)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia spravodlivo porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu na tej istej úrovni obchodu s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(213)

V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, v prípade potreby boli vývozné ceny upravené s cieľom: i) očistiť ich späť na úroveň ceny zo závodu a ii) vykonať úpravy vzhľadom na rozdiely vo výrobných faktoroch, pri ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(214)

Ako sa vysvetľuje v bode 3.2, normálna hodnota sa stanovila na úrovni obchodu zodpovedajúcej cene zo závodu pomocou výrobných nákladov spoločne so sumami predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ktoré sa považovali za primerané pre túto úroveň obchodu. Na účely vyjadrenia normálnej hodnoty v čistej hodnote na úrovni zo závodu sa preto nemuseli vykonať žiadne úpravy.

(215)

Komisia nezistila žiadne dôvody na úpravy normálnej hodnoty a o takéto úpravy nežiadal ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(216)

S cieľom očistiť vývoznú cenu späť na úroveň obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady.

(217)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny dotknutého výrobku.

(218)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(219)

V prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu nezaradeného do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(220)

Na tomto základe predstavuje predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu nezaradeného do vzorky 63,8 %.

(221)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce bola vypočítaná na základe objemu vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, zaradených i nezaradených do vzorky, do Únie vyjadreného ako podiel na celkovom objeme dovozu z ČĽR do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bol stanovený na základe dovozných štatistík Eurostatu v prípade číselných znakov KN uvedených v odôvodnení 18.

(222)

Úroveň spolupráce bola v tomto prípade nízka, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v OP predstavoval približne 65 % celkového dovozu počas obdobia prešetrovania.

(223)

Na základe toho a s cieľom neodmeňovať neochotu spolupracovať Komisia považovala za vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na základe váženého priemeru štrnástich jednotlivých transakcií s najvyššími dumpingovými rozpätiami, ktoré spolu predstavovali 6,9 % objemu vývozu.

(224)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(225)

Podobný výrobok vyrábali v Únii počas obdobia prešetrovania dvaja výrobcovia. Prihlásil sa a plne spolupracoval iba jeden výrobca, a to spoločnosť Lanxess Chemical BV. Počas obdobia prešetrovania pripadalo na tohto výrobcu viac ako 60 % celkovej výroby v Únii. Na základe toho sa dospelo k záveru, že spoločnosť Lanxess predstavovala významnú časť celkovej výroby nátrium-benzoátu v Únii. Preto sa dospelo k záveru, že spoločnosť Lanxess predstavuje výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(226)

Keďže údaje týkajúce sa posúdenia ujmy pochádzali len od jedného výrobcu z Únie, údaje na analýzu ujmy sú z dôvodu zachovania dôvernosti uvedené v rozpätiach. Indexy sú však založené na skutočných údajoch, nie na rozpätiach.

(227)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na 23 000 – 25 000 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako je skutočná hodnota stanovená na základe overenia účtovných záznamov výrobcu z Únie, spoločnosti Lanxess.

(228)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe: i) overených údajov o predaji spoločnosti Lanxess; ii) odhadu predaja druhého výrobcu z Únie a iii) dovozu z dotknutej krajiny a zo všetkých ostatných krajín.

(229)

V prípade výrobcu z Únie, ktorý sa neprihlásil, sa odhady spotreby v Únii vypracovali na základe údajov získaných zo správ o trhu a extrapoláciou pomerov odvodených z údajov spolupracujúceho výrobcu. Keďže v rámci výrobného odvetvia Únie neboli zistení žiadni ďalší výrobcovia nátrium-benzoátu, oba súbory údajov boli považované za reprezentatívne na odhad spotreby na úrovni výrobného odvetvia Únie.

(230)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

(231)

Spotreba v Únii zaznamenala od roku 2022 do roku 2024 silný nárast, v období prešetrovania však následne poklesla. Spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia vzrástla o 46 %.

(232)

Keďže nátrium-benzoát bol až do začatia tohto prešetrovania zatriedený pod „súhrnný“ kód TARIC 2916 31 00 90, nebolo možné určiť objem dovozu na základe dovozných štatistík Eurostatu. Namiesto toho bol objem dovozu založený na údajoch poskytovateľov špecializovaných informácií o trhu týkajúcich sa obchodných štatistík, ktoré má navrhovateľ predplatené.

(233)

Na žiadosť poskytovateľa údajov nebolo možné zverejniť zdroj údajov týkajúcich sa čínskeho dovozu. Komisia krížovo skontrolovala údaje poskytnuté navrhovateľom s inými dostupnými štatistickými zdrojmi (Eurostat a databáza Surveillance) a s výberom vzorky a vyplnenými dotazníkmi spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov a zhodnotila, že sú spoľahlivé.

(234)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(235)

V tabuľke 3 je znázornený prudký nárast objemu dovozu z Číny v priebehu obdobia 2022 – 2024, ktorý sa odrazil aj v náraste príslušného podielu na trhu na úkor výrobného odvetvia Únie. Hoci v rokoch 2023 a 2024 bol zaznamenaný najväčší nárast objemu dovozu, dovoz v období prešetrovania sa stále nachádza na úrovni výrazne prevyšujúcej úroveň z roku 2022 (o 158 %), čo svedčí o rozšírenom podiele dovozu z Číny (podiel na trhu na úrovni 53 % – 56 %) v porovnaní so základným rokom 2022 (30 % – 33 %).

(236)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe špecializovaných informácií o trhu uvedených v odôvodnení 233. Cenové podhodnotenie dovozu sa určilo na základe overených vyplnených dotazníkov od vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky a od spolupracujúceho výrobcu z Únie.

(237)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

(238)

Dovozné ceny z ČĽR počas celého príslušného obdobia naďalej klesali a dosiahli úroveň zodpovedajúcu 71 % priemerných dovozných cien v roku 2022.

(239)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(240)

Toto cenové porovnanie sa vykonalo podľa jednotlivých druhov výrobku pre transakcie na rovnakej úrovni obchodnej činnosti, v prípade potreby s náležitou úpravou. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu spolupracujúceho výrobcu z Únie v období prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v rozmedzí 43 % až 46 %. Podhodnotenie sa zistilo pri 100 % dovážaných objemov spoločností zaradených do vzorky.

(241)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(242)

Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 226 a 227, analýza ukazovateľov ujmy bola vypracovaná na základe údajov spoločnosti Lanxess.

(243)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z podnetu a vyplneného dotazníka spoločnosti Lanxess.

(244)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(245)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(246)

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(247)

Úroveň výroby bola najviac ovplyvnená v roku 2023 (pokles o 11 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom), keď dovozné ceny medziročne klesli najviac (konkrétne o 22 % – pozri tabuľku 4). Úrovne výroby sa naďalej pohybovali v rozmedzí hodnôt z roku 2022 (a v priebehu obdobia prešetrovania nakoniec zaznamenali 6-percentný pokles v porovnaní s rokom 2022) v dôsledku stále nízkej elasticity dopytu, čo je odôvodnené malým podielom ceny nátrium-benzoátu na celkovej cene konečných výrobkov, do ktorých sa pridáva. Zdá sa však, že uprednostňovanie nátrium-benzoátu vyrábaného výrobným odvetvím Únie zo strany používateľov dosahuje bod zlomu v dôsledku nepretržitého poklesu dovozných cien, ktoré ponúkajú lacnejšie alternatívy výrobkov (celkovo 29 % pokles počas posudzovaného obdobia).

(248)

Využitie kapacity dosiahlo v roku 2023 najnižšiu úroveň v dôsledku nízkej úrovne výroby, ako už bolo vysvetlené. Počas obdobia prešetrovania sa v porovnaní s rokom 2022 neprejavili žiadne významné zmeny, keďže výrobná kapacita klesla o 8 %.

(249)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(250)

V roku 2023 sa objem predaja znížil o 7 % v porovnaní s úrovňou z roku 2022, keďže výrobné odvetvie Únie muselo čeliť rastúcim výrobným nákladom a tento nárast nemohlo preniesť do cien pre zákazníkov, pričom súčasne čelilo rastúcemu tlaku vyplývajúcemu z klesajúcich dovozných cien. K najvýraznejšiemu poklesu objemu predaja však došlo počas obdobia prešetrovania, keď aj predajné ceny dosiahli najnižšiu úroveň v príslušnom období. Okrem toho neustály nárast objemu dovozu viedol k zníženiu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu o 37 % v porovnaní s rokom 2022.

(251)

Spotreba na trhu Únie sa počas celého príslušného obdobia zvýšila (+46 % – pozri tabuľku 2). Výroba a predaj výrobného odvetvia Únie (tabuľky 5 a 6) klesli o 6 %, resp. 9 %, čo je v rozpore s výrazným nárastom objemu dovozu. Táto dynamika trhu viedla k prudkému poklesu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu zo 45 % – 50 % v roku 2022 na 28 % – 31 % v období prešetrovania. Z tohto vývoja vyplýva, že nový rastúci dopyt po nátrium-benzoáte sa z dôvodu výhodnejších cien uspokojuje skôr dovozom než miestnou výrobou.

(252)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(253)

Napriek nepriaznivej situácii výrobného odvetvia Únie sa počet zamestnancov počas celého príslušného obdobia zvýšil, keďže výrobné odvetvie Únie sa rozhodlo udržať si kvalifikovanú pracovnú silu tým, že zmluvní zamestnanci prešli do trvalého pracovného pomeru.

(254)

Tento aspekt viedol spolu s výkyvmi vo výrobe k zhoršeniu produktivity pracovnej sily, ktorá v posudzovanom období zaznamenala pokles o 17 %.

(255)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nebol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny zanedbateľný.

(256)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(257)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcu z Únie účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

(258)

Ceny v roku 2023 klesli o 5 % a v nasledujúcom období sa pohybovali okolo tejto úrovne, pričom v období prešetrovania zaznamenali pokles o 6 % v porovnaní s rokom 2022. K tomuto poklesu došlo napriek rastúcim nákladom, aby sa vyvážil výrazný pokles dovozných cien a značný nárast množstva dovozu, v snahe výrobcu z Únie udržať si svoj podiel na trhu.

(259)

Jednotkové výrobné náklady sa v roku 2023 výrazne zvýšili a počas posledných dvoch rokov príslušného obdobia sa udržali na úrovni vyššej ako v roku 2022. Celkovo za posudzované obdobie zaznamenali nárast o 9 %. Rastúce náklady v kombinácii s klesajúcimi dovoznými cenami, ktoré už neumožňovali účtovať vyššie ceny na kompenzáciu týchto vyšších nákladov, viedli k zhoršeniu ziskových rozpätí výrobcu z Únie (pozri tabuľku 11).

(260)

Priemerné náklady práce výrobcu z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(261)

Priemerné náklady na zamestnanca sa mierne pohybovali okolo úrovne z roku 2022 a za posudzované obdobie zaznamenali pokles o 2 %. To odzrkadľuje snahu spoločnosti udržať náklady pod kontrolou v situácii, keď čelí rastúcemu tlaku trhu.

(262)

Úroveň zásob výrobcu z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(263)

Úroveň zásob sa počas obdobia prešetrovania výrazne zvýšila, a to najmä v dôsledku nesúladu medzi skutočnosťou na trhu (klesajúci dopyt po drahších výrobkoch výrobného odvetvia Únie) a úrovňou výroby, keďže používatelia nie sú ochotní zaplatiť vyššiu cenu za výrobky výrobného odvetvia Únie. To sa odrazilo aj v náraste úrovne zásob vyjadrenom ako percentuálny podiel výroby v tom istom období. Z tohto ukazovateľa vyplýva, že nízka cenová pružnosť dopytu (v dôsledku nízkeho podielu ceny nátrium-benzoátu na nákladoch konečných výrobkov, do ktorých sa prešetrovaný výrobok pridáva) už nepretrváva.

(264)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcu z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(265)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcu z Únie tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v EÚ ako percentuálny podiel na obrate z tohto predaja na úrovni cien zo závodu.

(266)

Ziskovosť bola v roku 2022 na solídnej úrovni, v roku 2023 sa však zhoršila a prešla do významnej straty, keď trh Únie čelil najväčšiemu poklesu dovozných cien prešetrovaného výrobku. Mierne kladná ziskovosť v roku 2024 bola dočasná, keďže v dôsledku neustále klesajúcich dovozných cien sa v priebehu obdobia prešetrovania opäť premenila na stratu. Dôvodom bola najmä skutočnosť, že výrobca z Únie mal najvyššie vyrobené množstvo počas celého dotknutého obdobia (pozri odôvodnenia 246 až 248), takže režijné náklady spojené s výrobou na jednotku výroby boli nižšie ako v roku 2023. Bolo to spôsobené aj znížením priamych nákladov na vyrobenú jednotku.

(267)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Vývoj čistého peňažného toku kopíroval trend ziskovosti, pričom počas obdobia prešetrovania sa negatívne prehĺbil v dôsledku nárastu úrovne zásob.

(268)

Úroveň investícií úzko súvisela so zaznamenanou ziskovosťou a v príslušnom období výrazne klesla, keďže výrobca z Únie sa zameral skôr na naliehavé potreby než na požiadavky súvisiace s rozvojom v rámci bežného obchodu z dôvodu oslabenej schopnosti podniku financovať tieto požiadavky.

(269)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií, ktorá úzko súvisí s údajmi o ziskovosti, sa v roku 2022 nachádzala na solídnej úrovni, v roku 2023 však zaznamenala prudký pokles a v nasledujúcom období zostala v záporných hodnotách.

(270)

Schopnosť výrobcu z Únie získať kapitál bola vážne ovplyvnená, keďže jeho peňažný tok a ziskovosť dosiahli počas obdobia prešetrovania neudržateľnú úroveň v dôsledku objemu výroby, ktorý nezodpovedal skutočnému dopytu na trhu.

(271)

Všetky ukazovatele ujmy s výnimkou zamestnanosti z dôvodov uvedených v odôvodnení 253 poukazovali na zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie.

(272)

Objem dovozu z dotknutej krajiny sa v príslušnom období podstatne zvýšil o 158 %, pričom zároveň došlo k poklesu dovozných cien o 29 %. Tento vývoj bol hlavnou príčinou zhoršenia situácie výrobného odvetvia Únie. Vývoj podielov na trhu podporuje uvedené zistenia. Konkrétne čínsky podiel na trhu sa v posudzovanom období zvýšil o 77 %, pričom predstavoval viac ako 50 % trhu EÚ, zatiaľ čo podiel EÚ na trhu sa znížil o 37 %.

(273)

Hoci sa objemy výroby v porovnaní so začiatkom posudzovaného obdobia výrazne nemenili, konečný stav zásob vyjadrený ako percentuálny podiel výroby bol dôkazom rastúcej citlivosti dopytu na trhu s nátrium-benzoátom na cenové úrovne. V dôsledku toho klesol dopyt po drahších výrobkoch výrobného odvetvia Únie, zatiaľ čo dopyt po lacnejšom čínskom dovoze vzrástol, a to na pozadí výrazného nárastu spotreby v posudzovanom období, z čoho výrobné odvetvie Únie s výnimkou roku 2024 nemalo žiaden prospech.

(274)

Skutočnosť, že sa úroveň výroby počas posudzovaného obdobia výrazne nemenila, bola dôkazom snahy výrobného odvetvia Únie udržať primerané využitie kapacity s cieľom udržať fixné náklady pod kontrolou. Uprednostňovanie nižších cien na trhu v kombinácii so zvýšením nákladov viedlo k stratovej situácii, čo malo ďalší negatívny vplyv na peňažné toky a na schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať investície.

(275)

Ziskovosť, peňažný tok a investície sú ukazovatele ujmy, ktoré sú najviac ovplyvnené zvýšeným objemom čínskeho dovozu za klesajúce ceny. Kontinuita výroby predmetného výrobku je vážne ohrozená, keďže výrobné odvetvie Únie bolo nútené fungovať pri kapacite nižšej, než je optimálna úroveň.

(276)

Prešetrovaním sa ukázalo, že dumpingový dovoz z dotknutých krajín sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil v absolútnom vyjadrení a z hľadiska podielu na trhu. Komisia takisto zistila, že dumpingový dovoz podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie a do značnej miery spôsoboval pokles a/alebo stlačenie cien. Komisia dospela k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie EÚ utrpelo ujmu z hľadiska objemu, podielu na trhu a cien.

(277)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(278)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: dovoz z tretích krajín, vývozná výkonnosť a nárast výrobných nákladov.

(279)

Počas posudzovaného obdobia zaznamenalo výrobné odvetvie Únie výrazný pokles podielu na trhu Únie. Nárast spotreby prospel predovšetkým čínskemu dovozu (ktorého objem bol v období prešetrovania 2,6-krát vyšší ako v roku 2022), čo výrobné odvetvie Únie donútilo využívať svoje kapacity na nižšej ako optimálnej úrovni.

(280)

Čínske dovozné ceny zároveň počas obdobia prešetrovania podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie o viac ako 44 %. Čínske dovozné ceny spôsobovali stlačenie alebo pokles cien výrobcu z Únie, čo malo negatívny vplyv na jeho finančné ukazovatele, a to napriek snahám výrobcu z Únie kompenzovať nárast priamych výrobných nákladov. To viedlo k neudržateľným záporným rozpätiam za posledné tri analyzované roky.

(281)

Aby si výrobné odvetvie Únie udržalo konkurencieschopnosť a určitú úroveň výroby, bolo vzhľadom na nárast výrobných nákladov nútené znížiť svoje predajné ceny na neudržateľnú úroveň.

(282)

Komisia preto dospela k záveru, že značný nárast dumpingového dovozu z Číny za ceny, ktoré mali výrazne nepriaznivé účinky na ceny výrobného odvetvia Únie, spôsobil výrobcom z Únie značnú ujmu.

(283)

Počas obdobia prešetrovania sa objem dovozu z iných tretích krajín, analyzovaný na úrovni súhrnného kódu TARIC (2916 31 00 90), odhadoval na veľmi zanedbateľnú úroveň, pričom štyria najväčší vývozcovia z tretích krajín (Spojené kráľovstvo, USA, India a Izrael) predstavovali každý menej ako 2 %. V dôsledku toho sa tento dovoz ďalej neanalyzoval, keďže nebol relevantný ani by nemal vplyv na analýzu, ani na závery týkajúce sa príčinných súvislostí.

(284)

Objem vývozu výrobcu z Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Vývozná výkonnosť výrobcu z Únie

(285)

Objem vývozu sa počas posudzovaného obdobia znížil o 6 %. Vývozná cena vykazovala klesajúci trend v dôsledku intenzívnej konkurencie zo strany čínskych vývozcov na vývozných trhoch výrobného odvetvia Únie. Objem vývozu predstavoval 52 % celkového predaja podobného výrobku výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania. Pri predajoch na vývoz sa zaznamenali znížené ceny, ktorých cieľom bolo uspokojiť globálny dopyt nadnárodných klientov a neprísť oň.

(286)

Vzhľadom na vyšší objem predaja na trhoch tretích krajín mohla k ujme prispieť klesajúca vývozná výkonnosť výrobcu z Únie, neoslabila však skutočnú a podstatnú príčinnú súvislosť medzi čínskym dumpingovým dovozom a zistenou značnou ujmou. Skôr sa tým preukázalo, že výrobné odvetvie Únie čelilo dumpingovému tlaku v súvislosti s prešetrovaným výrobkom nielen na domácom trhu, ale aj na iných trhoch.

(287)

V posudzovanom období došlo k nárastu výrobných nákladov o 9 % v dôsledku zvýšenia niektorých priamych nákladov, ako sú náklady na energie a náklady práce na jednotku, a v dôsledku zvýšenia alokovaných fixných nákladov spôsobeného poklesom objemu výroby.

(288)

Komisia sa domnieva, že nárast nákladov má na príčinnú súvislosť obmedzený vplyv, pretože výrobca z Únie by mohol preniesť zvýšené náklady na svojich odberateľov tak, že by ceny zvýšil v dostatočnej miere na úroveň, ktorá by nespôsobovala ujmu, keby neexistoval tlak vyvolaný čínskym dovozom v tak veľkých objemoch a za také nízke ceny.

(289)

Komisia vzhľadom na uvedené úvahy predbežne stanovila skutočnú a podstatnú príčinnú súvislosť medzi značnou ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a dumpingovým dovozom z Číny. Značný nárast dumpingového dovozu z Číny znemožnil výrobnému odvetviu Únie stanoviť ceny a objemy výroby na udržateľných úrovniach, čo viedlo k prudkému zhoršeniu jeho hospodárskej situácie.

(290)

Z načasovania a rozsahu tohto negatívneho vývoja je vidieť jasnú príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(291)

Komisia preskúmala alternatívne faktory, ktoré mohli prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tieto faktory zahŕňali dovoz z iných tretích krajín, vývoznú výkonnosť výrobného odvetvia Únie a nárast výrobných nákladov. Pri žiadnom z nich sa však nezistilo oslabenie skutočnej a podstatnej príčinnej súvislosti medzi dumpingovým čínskym dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(292)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory, či už posudzované jednotlivo alebo spoločne, neoslabili skutočnú a podstatnú príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou. Táto ujma spočíva najmä v znížení podielu na trhu, ziskovosti, produktivity, návratnosti investícií, peňažných tokov a využitia kapacity.

(293)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(294)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(295)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania, úroveň ziskovosti potrebnej na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň očakávanej ziskovosti za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(296)

Komisia najskôr stanovila základný zisk pokrývajúci celkové náklady za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Základný zisk bol stanovený na úrovni [11 % – 13 %], čo odráža historickú ziskovosť výrobného odvetvia Únie v roku 2022, teda rok pred nárastom dovozu na trh Únie.

(297)

Výrobca z Únie poskytol dôkazy o tom, že jeho úroveň investícií, výskumu a vývoja a inovácií počas posudzovaného obdobia by bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia. Komisia tieto informácie overila a dospela k záveru, že z predloženej internej dokumentácie a komunikácie vyplýva, že vzhľadom na situáciu na trhu Únie spoločnosť nevykonala určité investície. Komisia s cieľom zohľadniť to v cieľovom zisku vypočítala rozdiel medzi výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, ako ich uviedlo výrobné odvetvie EÚ a overila Komisia, a skutočnými výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie v posudzovanom období. Tento rozdiel, vyjadrený ako percentuálny podiel obratu, predstavoval [3,7 – 4,5] %.

(298)

Takýto percentuálny podiel sa pripočítal k základnému zisku uvedenému v odôvodnení 296, čo viedlo k cieľovému zisku vo výške [14,7 – 16,8] % v prípade podobného výrobku vyrábaného výrobcom z Únie.

(299)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2. Výrobca z Únie predložil dôkazy o tom, že mu vznikli náklady súvisiace s dodržiavaním predpisov v oblasti ochrany životného prostredia. Na základe dostupných dôkazov, ktoré boli podporené nástrojmi spoločnosti na podávanie správ a prognózami, Komisia stanovila dodatočné náklady vo výške [4,6 – 5,3] EUR/t, čo sa premietlo do ceny nespôsobujúcej ujmu v prípade výrobku vyrábaného výrobcom z Únie.

(300)

Komisia na tomto základe vypočítala pre podobný výrobok výrobného odvetvia Únie cenu nespôsobujúcu ujmu vo výške [2 710 – 3 130] EUR/t tak, že na výrobné náklady výrobcu z Únie počas obdobia prešetrovania uplatnila cieľové ziskové rozpätie uvedené v odôvodnení 298 a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov.

(301)

Komisia potom určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Číne zaradených do vzorky, ktorá bola stanovená na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý výrobca z Únie predával počas obdobia prešetrovania na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(302)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkého ostatného dovozu s pôvodom v dotknutej krajine“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti a dovoz (pozri bod 3.5 vyššie).

(303)

V tomto prípade navrhovatelia tvrdili, že existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Na vykonanie posúdenia vhodnej úrovne opatrení preto Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, pri neexistencii narušení podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Následne preskúmala, či by dumpingové rozpätie vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bolo vyššie ako ich rozpätie ujmy.

(304)

Ako je vysvetlené v oznámení o začatí konania, navrhovateľ poskytol Komisii dostatočné dôkazy o tom, že v dotknutej krajine existujú v súvislosti s prešetrovaným výrobkom deformácie trhu so surovinami. Preto sa v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia týmto prešetrovaním preskúmali údajné narušenia, aby bolo možné posúdiť, či by v prípade potreby bolo na odstránenie ujmy postačujúce clo nižšie ako dumpingové rozpätie.

(305)

Keďže sú však rozpätia primerané na odstránenie ujmy vyššie ako dumpingové rozpätia, Komisia usúdila, že v tejto fáze sa týmto aspektom netreba zaoberať.

(306)

Na základe uvedeného posúdenia Komisia dospela k záveru, že je vhodné určiť výšku predbežných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia.

(307)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(308)

Z dvoch známych výrobcov z Únie spolupracoval pri prešetrovaní len jeden výrobca, ktorý zároveň podal podnet (a na ktorého pripadá 64 % celkovej výroby v Únii).

(309)

Prešetrovaním sa preukázalo, že výrobca z Únie trpí značnou ujmou spôsobenou dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny. Tento dovoz spôsobil výrazné stlačenie a pokles cien a prinútil výrobné odvetvie Únie predávať za ceny nižšie než náklady. V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie zaznamenávalo značné straty. Čínsky dovoz naďalej výrazne podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie a nárast objemu tohto dovozu spôsobil výrobnému odvetviu Únie výraznú stratu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu.

(310)

Uložením opatrení by sa pravdepodobne zabránilo ďalšiemu prudkému nárastu dovozu z Číny za veľmi nízke ceny a výrobnému odvetviu by sa umožnilo začať proces obnovy. Bez opatrení budú čínski výrobcovia pokračovať v dumpingovom predaji dotknutého výrobku na trhu Únie a nebude trvať dlho, kým výrobné odvetvie Únie bude donútené ukončiť svoju činnosť súvisiacu s nátrium-benzoátom.

(311)

Keďže výrobné odvetvie Únie má kapacitu na pokrytie celej spotreby v Únii, očakáva sa, že po uložení predbežných antidumpingových opatrení sa čínsky dovoz do Únie zníži a objemy predaja a ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie vzrastú. To by umožnilo výrobnému odvetviu Únie obnoviť svoj podiel na trhu od začiatku príslušného obdobia a zlepšiť svoju ziskovosť a ďalšie finančné ukazovatele.

(312)

Dospelo sa preto k záveru, že uloženie opatrení voči Číne by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(313)

Ozval sa iba jeden dovozca, ktorý namietal proti opatreniam (Falken Trade Sp z o.o.), a zaslal vyplnený dotazník. Objem dovozu predstavoval 2 % celkového dovozu z Číny. Okrem toho predstavoval prešetrovaný výrobok iba 1 % jeho celkového predaja. V nadväznosti na postup upozornenia na nedostatky predložil neprepojený dovozca nový vyplnený dotazník, ktorý obsahoval závažné nedostatky a neboli k nemu priložené podporné dokumenty. Preto sa nakoniec nezohľadnil.

(314)

Štyria ďalší dovozcovia (medzi ktorými bol aj najväčší dovozca nátrium-benzoátu do Únie, t. j. spoločnosť FF Chemicals) prejavili o tento prípad záujem, nevyplnili však dotazník.

(315)

Dotazník nevyplnili ani žiadni používatelia. Keďže prešetrovaný výrobok predstavuje zanedbateľný podiel na nákladoch na ich konečné výrobky, nemali by tieto opatrenia mať významný vplyv na používateľov.

(316)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany používateľov a väčšiny dovozcov, ako aj na nedostatok údajov od nich, Komisia nemôže presne odhadnúť vplyv opatrení na túto kategóriu účastníkov trhu. Keďže nátrium-benzoát predstavuje len veľmi malý podiel na výrobných nákladoch výrobkov v ďalšom článku výrobného reťazca, v ktorých sa používa, Komisia sa domnieva, že opatrenia nebudú mať na dovozcov a používateľov neprimeraný vplyv.

(317)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že v tejto fáze prešetrovania neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine nie je v záujme Únie.

(318)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(319)

Na dovoz nátrium-benzoátu s pôvodom v dotknutej krajine by sa mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia v súlade s pravidlom nižšieho cla stanoveným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia (bod 6). Výška cla bola stanovená na úrovni nižšieho rozpätia spomedzi rozpätia dumpingu a rozpätia ujmy.

(320)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(321)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(322)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel je možné len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Až do predloženia takejto faktúry by sa malo na dovoz vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“.

(323)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(324)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(325)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(326)

So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala ukončiť/zastaviť.

(327)

V tejto fáze konania nebolo/nemôže byť prijaté žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

(328)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(329)

Obaja vyvážajúci výrobcovia predložili pripomienky k skorému predbežnému poskytnutiu informácií. Spoločnosť Wuhan Youji predložila pripomienky, ktoré sa netýkali presnosti výpočtov, ale metodiky použitej Komisiou, a preto boli mimo rozsahu skorého predbežného poskytnutia informácií a budú sa riešiť v neskoršej fáze. Spoločnosť Tianjin Dongda predložila pripomienky k administratívnym nezrovnalostiam vo výpočtoch hodnoty CIF a normálnej hodnoty (režijné náklady spojené s výrobou), pripomienky, ktoré Komisia zohľadnila. Antidumpingové clo sa zodpovedajúcim spôsobom upravilo.

(330)

S cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie dovozu výrobku priamo v predchádzajúcom článku výrobného reťazca nátrium-benzoátu, t. j. kyseliny benzoovej v súčasnosti patriacej pod číselný znak KN 2916 31 00 spolu s ďalšími výrobkami, Komisia považuje za vhodné zaviesť na účely monitorovania osobitný kód TARIC. Toto opatrenie umožní Komisii zhromažďovať presné a podrobné štatistické údaje o obchodných tokoch, vyhodnocovať trendy na trhu a odhaľovať prípadné obchádzanie opatrení na ochranu obchodu. Kód TARIC sa zavádza výlučne na účely monitorovania a v tejto fáze sa v súvislosti s ním neukladajú žiadne dodatočné clá ani obmedzenia dovozu.

(331)

Konkrétny kód TARIC by mal byť vytvorený tak, aby sa ním odlišovala kyselina benzoová od ostatných výrobkov zatriedených do tej istej položky KN, čím sa zabezpečí presný zber údajov. Komisia by mala pravidelne preskúmavať údaje zhromaždené pod týmto kódom s cieľom určiť, či sú opodstatnené ďalšie opatrenia, ako napríklad začatie antidumpingového alebo antisubvenčného prešetrovania.

(332)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(333)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,