(1)

Oceliarske odvetvie je rozhodujúce pre konkurencieschopnosť a bezpečnosť Únie. Oceľ je takisto základom mnohých ďalších priemyselných odvetví, ako sú odvetvia čistých technológií, dopravy, stavebníctva a energetickej infraštruktúry Únie. Zachovanie konkurencieschopného a technologicky vyspelého oceliarskeho priemyslu je preto životne dôležité pre ekonomickú bezpečnosť Únie. Únia sa preto domnieva, že oceliarske odvetvie je strategicky dôležité, a je odhodlaná zabezpečiť jeho životaschopnosť, odolnosť a dlhodobú udržateľnosť.

(2)

Únia má dlhodobú tradíciu výroby ocele v mestách a regiónoch, kde sa zručnosti odovzdávali z generácie na generáciu oceliarskych pracovníkov, ktorí zohrali kľúčovú úlohu pri kladení základov výroby v Únii a sú nevyhnutní na udržanie konkurencieschopnosti a vysokej sociálnej hodnoty oceliarskeho odvetvia.

(3)

Oceliarsky priemysel v rôznych krajinách a regiónoch vrátane Únie trpí negatívnym vplyvom čoraz väčšej celosvetovej štrukturálnej nadmernej kapacity. Tento globálny problém negatívne zasahuje trh Únie a trhy iných krajín buď priamo, prostredníctvom dovozu z krajín s nadmernou kapacitou, alebo nepriamo v dôsledku efektu vytláčania („push-out“), či oboma spôsobmi. Účinné riešenie celosvetovej nadmernej kapacity si vyžaduje intenzívnejšie spoločné úsilie Únie a podobne zmýšľajúcich partnerských krajín, ktoré sa nepodieľajú na celosvetovej nadmernej kapacite. Únia preto posilní svoje úsilie viesť medzinárodnú činnosť, a to aj v rámci Globálneho fóra pre nadmernú kapacitu ocele, zameranú na riešenie základných príčin celosvetovej nadmernej kapacity a zavádzanie riešení, ktorými sa posilní transparentnosť svetového trhu s oceľou a ktoré zohľadnia moderné výrobné a dodávateľské techniky, a to aj prostredníctvom uplatňovania pravidla určovania pôvodu podľa „tavenia a odlievania“, ako aj prostredníctvom monitorovania dovozu a vývozu. Únia je naďalej odhodlaná udržiavať spravodlivé a otvorené trhy a ďalej posilňovať svoje vzťahy s existujúcimi a budúcimi partnermi v oblasti voľného obchodu. V uvedenom duchu a s cieľom ochrániť svoje hospodárstva pred celosvetovou nadmernou kapacitou a zlepšiť vzájomný prístup na svoje trhy by Únia a podobne zmýšľajúce krajiny mali bezodkladne spolupracovať, pričom by mali odrážať spoločné strategické záujmy a vzájomné výhody a zároveň zaistiť bezpečné, predvídateľné a diverzifikované dodávateľské reťazce.

(4)

Z hĺbkovej analýzy, ktorú Komisia uzavrela v roku 2019, vyplynulo, že oceliarsky priemysel Únie sa už v tom čase nachádzal v situácii, keď mu hrozila vážna ujma, a že pri neexistencii ochranných opatrení sa situácia pravdepodobne v dohľadnej budúcnosti zmení na skutočnú vážnu ujmu. Komisia dospela k záveru, že by bolo v záujme Únie, aby sa prijali primerané opatrenia s cieľom predísť ďalšiemu nárastu dovozu výrobkov z ocele.

(5)

Komisia 31. januára 2019 prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159 (2), ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia na dovoz určitých druhov ocele, čím sa rieši riziko odklonenia obchodu a hrozba vážnej ujmy, ktoré by pravdepodobne nasledovali v prípade výrobkov, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie. Účinnosť vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 má uplynúť 30. júna 2026.

(6)

Vedúci predstavitelia Únie prijali v novembri 2024 Vyhlásenie z Budapešti o novej dohode o konkurencieschopnosti Európy, v ktorom zdôraznili naliehavú potrebu a ich odhodlanie zvýšiť konkurencieschopnosť Únie. Vedúci predstavitelia Únie okrem toho vyhlásili, že sú odhodlaní zabezpečiť priemyselnú obnovu a dekarbonizáciu a umožniť Únii zostať priemyselnou a technologickou veľmocou, ktorá podporuje kvalitné pracovné miesta. Zároveň uznali, že je potrebné zvýšiť obrannú pripravenosť a spôsobilosti, najmä zodpovedajúcim posilnením obrannej technologickej a priemyselnej základne. Na tento účel sa vedúci predstavitelia Únie zaviazali vypracovať pre Úniu priemyselnú politiku s cieľom zabezpečiť rozvoj kľúčových technológií zajtrajška, pričom tradičným priemyselným odvetviam v procese transformácie sa bude venovať osobitná pozornosť.

(7)

Priemyselná konkurencieschopnosť oceliarskeho odvetvia je hlavnou prioritou Únie, ktorá bude prispievať k udržateľnému rastu, dlhodobej prosperite a odolnosti. Dekarbonizácia môže byť silným akcelerátorom rastu a odolnosti, keď je začlenená do priemyselnej politiky, politiky hospodárskej súťaže, hospodárskej a obchodnej politiky. Celosvetová nadmerná kapacita ovplyvňuje oceliarsky priemysel Únie v kontexte jeho prechodu na uhlíkovo neutrálnu výrobu. Cesta dekarbonizácie oceliarskeho odvetvia v Únii by preto mala byť jedným z prvkov, ktoré môže Komisia zohľadniť pri zmene objemov colných kvót otvorených podľa tohto nariadenia, a mala by byť súčasťou prvkov, ktoré sa majú zohľadniť pri hodnotení účinnosti tohto nariadenia.

(8)

Energeticky náročné priemyselné odvetvia sú kľúčové odvetvia, ktoré si naliehavo vyžadujú podporu na dekarbonizáciu a elektrifikáciu a na to, aby sa vyrovnali s vysokými nákladmi na energiu, nekalou celosvetovou hospodárskou súťažou a so zložitým regulačným prostredím, keďže to všetko brzdí ich konkurencieschopnosť. Je nevyhnutné umožniť uvedeným priemyselným odvetviam, aby si udržali globálnu konkurencieschopnosť, a zvýšiť výrobu a využitie kapacity v Únii.

(9)

Ako sa uznáva v oznámení Komisie z 19. marca 2025 s názvom „Európsky akčný plán pre oceľ a kovy“, oceľ je kovom so strategickým významom pre obrannú spôsobilosť Únie. Najmä v situácii poznačenej rastúcou globálnou nestabilitou a zvýšenými bezpečnostnými tlakmi sú stabilné a odolné dodávateľské reťazce kovov vrátane ocele, a ich silná a konkurencieschopná domáca výroba nevyhnutné pre obranu a vzdušný a kozmický priestor, na dosiahnutie hospodárskej odolnosti a na zabránenie neželanej závislosti od dodávateľov z tretích krajín.

(10)

Očakáva sa, že celosvetová nadmerná kapacita sa do roku 2027 zvýši zo 602 miliónov ton v roku 2024, čo zodpovedá päťnásobku dopytu Únie, na 721 miliónov ton. Únia už prijala niekoľko opatrení na ochranu obchodu v metalurgických odvetviach, a to aj v súvislosti so železom a oceľou. Uvedené opatrenia na ochranu obchodu sú však kompenzované neustálym výrazným zvyšovaním kapacít v iných regiónoch, ktoré nijako nesúvisia s vývojom domáceho a celosvetového dopytu. Na oceliarsky priemysel Únie však čoraz viac dolieha celosvetová nadmerná kapacita a globálne narušenia zahŕňajúce netrhové politiky a prax v určitých tretích krajinách, ktoré umelo podporujú svoj domáci priemysel alebo obchádzajú opatrenia na ochranu obchodu a sankcie Únie. V dôsledku toho je Únia jediným významným oceliarskym regiónom, v ktorom v súčasnosti dochádza k poklesu kapacity. Akékoľvek opatrenie v súvislosti s oceliarskym odvetvím by preto malo mať dlhodobú perspektívu, keďže celosvetová nadmerná kapacita je štrukturálny problém, ktorý sa pravdepodobne nevyrieši v krátkodobom ani strednodobom horizonte.

(11)

Okrem toho nedávny vývoj opatrení tretích krajín, ktoré obmedzujú obchod, ďalej zvyšuje tlak na trh Únie v podobe dovozu, a to z hľadiska jeho objemu aj cien. Očakáva sa, že takýto tlak sa ďalej bude iba zvyšovať a hrozí, že spôsobí ďalší pokles výroby v Únii.

(12)

V dôsledku toho sa oceliarsky priemysel Únie nachádza v ťažkej situácii, ktorá sa prejavuje bezprecedentnou stratou výrobnej kapacity vo výške viac ako 30 miliónov ton od roku 2018, historicky nízkou mierou využitia kapacity, ktorá dosiahla 67 % v roku 2024, stratou približne 30 000 pracovných miest od roku 2018, pričom bol oznámený úbytok ďalších niekoľkých tisícov pracovných miest, a pretrvávajúcimi finančnými stratami.

(13)

Multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách, ktorého jadrom je Svetová obchodná organizácia (ďalej len „WTO“), má naďalej zásadný význam pre zabezpečenie stability, predvídateľnosti a spravodlivosti vo svetovom obchode. Toto nariadenie by sa preto malo navrhnúť a vykonávať v plnom súlade so záväzkami Únie v rámci WTO, najmä pokiaľ ide o rozdelenie colných kvót.

(14)

Vzhľadom na rýchlo sa zhoršujúcu situáciu oceliarskeho priemyslu Únie, jeho rastúci strategický význam a doterajší neuspokojivý pokrok pri hľadaní kolektívneho riešenia celosvetovej nadmernej kapacity najmä v rámci Globálneho fóra pre nadmernú kapacitu ocele, je potrebné prijať opatrenie, ktorým sa nahradí vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159. Únia je zároveň naďalej odhodlaná plniť dohodu vyjadrenú na zasadnutí ministrov Globálneho fóra pre nadmernú kapacitu ocele 10. októbra 2025, ktorej cieľom je pracovať na komplexnom rámci pre spoločné opatrenia s cieľom riešiť prvotné príčiny celosvetovej nadmernej kapacity.

(15)

Týmto nariadením by sa preto mal vytvoriť súdržný a komplexný rámec na riešenie negatívnych účinkov celosvetovej nadmernej kapacity na trh Únie s oceľou súvisiacich s obchodom. Vzhľadom na vážne narušenia v oceliarskom odvetví a rýchlo sa zhoršujúcu situáciu oceliarskeho priemyslu Únie je potrebné zahrnúť všetky tretie krajiny vrátane tých, s ktorými Únia uzavrela dohodu o voľnom obchode, a tých, na ktoré sa vzťahujú autonómne colné preferencie, ako je systém všeobecných colných preferencií Únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 (3). Rámec zriadený podľa tohto nariadenia by mal stanoviť na jednej strane otvorenie colných kvót a stanovenie cla pri prekročení kvóty a na druhej strane možnosť uplatniť vo vhodných prípadoch dvojstranné ochranné opatrenia vo vzťahu k výrobkom z tretích krajín, s ktorými Únia uzavrela dohodu o voľnom obchode. Ak nie je vhodné uplatniť dvojstranné ochranné opatrenia, na výrobky z tretích krajín, s ktorými Únia uzavrela dohodu o voľnom obchode, by sa mali vzťahovať colné kvóty a clo pri prekročení kvóty stanovené v tomto nariadení.

(16)

Hoci podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 je clo pri prekročení kvóty stanovené na 25 %, so zreteľom na úroveň ciel v oceliarskom odvetví na iných kľúčových trhoch je vhodné zvýšiť clo pri prekročení kvóty na 50 %, aby sa minimalizovalo riziko odklonenia obchodu. Uvedené clo by sa uplatňovalo popri iných clách uplatňovaných na kategórie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(17)

Vzhľadom na úzke a jedinečné prepojenie podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (4) by sa mal dovoz Únie z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska vyňať z uplatňovania colných kvót a cla pri prekročení kvóty.

(18)

Celkový objem colných kvót sa vypočítal na základe podielu dovozu na trhu Únie v roku 2013, ktorý slúži ako referencia a ktorý bol približne 13 %, v pomere k celkovej spotrebe na trhu Únie s oceľou v roku 2024, ktorý je posledným rokom, za ktorý sú dostupné úplné údaje. Výpočet neprihliada na dovoz s pôvodom v Bielorusku a v Ruskej federácii, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú zákazy dovozu. Výsledkom je celkový ročný objem colných kvót 18 345 922 ton.

(19)

Colné kvóty by sa mali rozdeliť podľa jednotlivých kategórií výrobkov na základe podielu dovozu, ktorý pripadal na každú kategóriu výrobkov v období 2022 – 2024. Toto referenčné obdobie na rozdelenie podielu colnej kvóty je vhodné, pretože presne odráža nedávne obchodné toky.

(20)

Colné kvóty by sa mali spravovať štvrťročne v súlade so systémom správy stanoveným vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/2447 (5). Tento typ správy zabezpečuje účinnosť tým, že zabraňuje neprimerane veľkým objemom dovozu vo veľmi krátkom období a zároveň nenáležite nebráni obchodným tokom. Počas prvého roka uplatňovania tohto nariadenia by sa colné kvóty, ktoré sa nevyužijú v rámci jedného štvrťroka, mali preniesť do ďalšieho štvrťroka v rámci toho istého ročného obdobia uplatňovania colnej kvóty, aby sa hospodárskym subjektom poskytla väčšia flexibilita a prispelo sa k zabezpečeniu kontinuity dodávateľských reťazcov a plneniu existujúcich zmlúv o dodávkach. Po prvom roku uplatňovania tohto nariadenia môže byť potrebné upraviť pravidlá prenosu nevyužitých colných kvót, pričom sa zohľadnia reakcie trhu na opatrenia stanovené v tomto nariadení, ako aj potreba riešiť možné narušenia trhu. Napríklad zo skúseností so správou colných kvót v oceliarskom odvetví získaných na základe vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 vyplýva, že prenos nevyužitých colných kvót môže za určitých okolností prispieť k zvýšenému dovoznému tlaku v konkrétnych štvrťrokoch alebo kategóriách výrobkov, najmä ak sa dopyt na trhu oslabuje alebo spotreba klesá, zatiaľ čo dovoz zostáva vysoký. Naopak, absencia prenosu môže za určitých ďalších okolností prispieť k ťažkostiam pri zabezpečovaní kontinuity v dodávateľských reťazcoch a plnení existujúcich zmlúv o dodávkach.

(21)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa preto mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o určenie toho, či sa má povoliť prenos nevyužitých colných kvót, pričom by sa mala zohľadniť na jednej strane zvýšená úroveň dovozného tlaku a na druhej strane úroveň priemerného využívania colných kvót a nedostatočná dostupnosť dodávok pre následných používateľov ocele. Najmä, ak je priemerné využívanie colných kvót pre danú kategóriu výrobkov vyššie ako 80 % počas prvých troch štvrťrokov ročného obdobia uplatňovania colných kvót, prenos by sa mal povoliť, keďže riziko veľmi vysokého objemu bezcolného dovozu v určitom štvrťroku by sa výrazne znížilo.

(22)

V snahe zabezpečiť, aby bolo toto nariadenie účinné pri riešení účinkov celosvetovej nadmernej kapacity a vzhľadom na osobitosti výrobkov z ocele a moderné výrobné a dodávateľské techniky, je dôležité určiť krajinu „tavenia a odlievania“, t. j. pôvodné miesto, kde sa surová oceľ alebo železo pôvodne vyrábajú v kvapalnej forme v peci na výrobu ocele alebo železa a následne dochádza k ich liatiu do prvotného pevného skupenstva. Toto prvotné pevné skupenstvo môže zahŕňať buď polotovary, vrátane dosiek, predvalkov alebo ingotov, alebo hotový oceliarsky výrobok. Od dovozcov by sa malo vyžadovať, aby poskytli dôkazy o krajine „tavenia a odlievania“, napríklad prostredníctvom osvedčenia o skúške mechanických vlastností ocele. Takáto požiadavka by zvýšila transparentnosť dodávateľského reťazca pre dovoz ocele a umožnila by Komisii získať spoľahlivé informácie o pôvode dovozu ocele do Únie.

(23)

Na Komisiu by sa takisto mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť druhy dôkazov, ktoré majú dovozcovia predložiť na preukázanie krajiny „tavenia a odlievania“. Pred uplatnením svojich vykonávacích právomocí, pokiaľ ide o dôkazy o krajine „tavenia a odlievania“, je dôležité, aby Komisia uskutočnila konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane výrobcov ocele, používateľov a členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby požadovaný druh dôkazov postačoval na preukázanie krajiny „tavenia a odlievania“, ako aj dôkladne posúdila osobitnú situáciu malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) a zabránila neprimeranému administratívnemu zaťaženiu.

(24)

Na Komisiu by sa takisto mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť rozdelenie colných kvót otvorených podľa tohto nariadenia jednotlivým krajinám. Pri stanovovaní tohto rozdelenia by Komisia mala zohľadniť podiel na dovoznom trhu, ktorý prevládal na trhu Únie s oceľou pred vplyvom celosvetovej nadmernej kapacity. Rok 2013 je najvhodnejším základom pre tento výpočet, keďže nebol ovplyvnený celosvetovou nadmernou kapacitou, ktorá v roku 2015 výrazne vzrástla, ale ktorej účinky už boli viditeľné v podobe zvýšeného prieniku dovozu v roku 2014. Zároveň je dôležité, aby sa pri rozdelení colných kvót zohľadnili predchádzajúce colné kvóty, najmä tie, ktoré sú stanovené vo vykonávacích nariadeniach Komisie (EÚ) 2023/1331 (6) a (EÚ) 2023/2840 (7), pokiaľ ide o obchodné toky výrobkov z ocele s pôvodom v Spojenom kráľovstve, ktoré vstupujú do Severného Írska priamou prepravou z iných častí Spojeného kráľovstva. Komisia by okrem toho mala zohľadniť súčasné a budúce dohody o voľnom obchode, najmä tie, ktoré sú v pokročilom štádiu rokovaní. V príslušných prípadoch by sa mali zohľadniť aj ďalšie prvky, ako sú účinky opatrení tretích krajín narúšajúce obchod, ktoré majú vplyv na trh Únie s oceľou, skutočnosť, že sa zistí, že tretia krajina porušuje dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) alebo mnohostranné environmentálne dohody, uzavretie medzinárodných dohôd Úniou podľa článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) z roku 1994, uzavretie akejkoľvek medzinárodnej dohody alebo nezáväzného medzinárodného dohovoru, ktorými sa riešia úrovne celosvetovej nadmernej kapacity pre výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a potreba zabezpečiť diverzifikáciu zdrojov dodávok. Podobne by sa mali zohľadniť záujmy kandidátskych krajín Únie, ktoré čelia výnimočnej a naliehavej bezpečnostnej situácii, najmä ak predtým využívali preferenčný prístup na trh Únie pre kategórie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ako je Ukrajina, bez toho, aby sa narušila účinnosť tohto nariadenia. Okrem toho by Komisia mala zohľadniť prípadné colné kvóty otvorené ako súčasť dvojstranných ochranných opatrení, aby sa zabezpečilo, že celkové množstvo colných kvót otvorených Úniou nepresiahne množstvo stanovené v príslušnej prílohe. Okrem toho, ak sa reštriktívnymi opatreniami zakazuje dovoz jednej alebo viacerých kategórií výrobkov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, z tretích krajín, Komisia by v záujme zabezpečenia súdržnosti a konzistentnosti vonkajšej činnosti Únie nemala týmto tretím krajinám rozdeliť colné kvóty pre tieto kategórie výrobkov. Napokon, od 1. októbra 2027 by Komisia mala zohľadniť informácie získané od dovozcov o krajine „tavenia a odlievania“.

(25)

Na Komisiu by sa takisto mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom uplatňovať, ak to bude potrebné, dvojstranné ochranné opatrenia na dovoz výrobkov s pôvodom v uvedených tretích krajinách, s ktorými Únia uzavrela dohodu o voľnom obchode. Uvedené dvojstranné ochranné opatrenia by mali byť v súlade s uplatniteľnou dohodou o voľnom obchode. Pri určovaní toho, ktoré dvojstranné ochranné opatrenia sa majú uplatniť, je dôležité, aby Komisia zohľadnila potrebu vytvoriť súdržný a komplexný rámec podľa tohto nariadenia a riešiť negatívne účinky celosvetovej nadmernej kapacity na trh Únie s oceľou súvisiace s obchodom. Okrem toho s cieľom zabezpečiť, aby Komisia mohla rýchlo uplatniť dvojstranné ochranné opatrenia, je nevyhnutné, aby sa podmienky a postupy stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/287 (8) neuplatňovali na dvojstranné ochranné opatrenia uplatňované podľa tohto nariadenia.

(26)

Vykonávacie právomoci udelené podľa tohto nariadenia by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9). Pri prijímaní príslušných vykonávacích aktov by sa mal uplatňovať postup preskúmania.

(27)

Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa potreby zabezpečiť včasné rozdelenie colných kvót jednotlivým krajinám alebo včasné uplatňovanie dvojstranných ochranných opatrení.

(28)

V snahe zabezpečiť, aby úroveň kvót otvorených v súvislosti s dovozom do Únie zodpovedala meniacim sa okolnostiam na trhoch s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o zmenu objemov colných kvót stanovených v tomto nariadení. Zároveň by akákoľvek zmena týchto objemov mala zostať v súlade s cieľom tohto nariadenia. Preto je vhodné stanoviť minimálnu a maximálnu kombinovanú hodnotu objemov colných kvót stanovených v tomto nariadení a zároveň zohľadniť skutočnosť, že podľa výhľadu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj pre oceľ na rok 2025 sa predpokladá, že spotreba ocele v Únii zostane stabilná do roku 2030. Maximálna kombinovaná hodnota by sa mala vypočítať uplatnením 13 % podielu na trhu na úroveň spotreby zaznamenanú v roku 2018, ktorá bola najvyššou ročnou úrovňou za obdobie 2013 – 2024. Minimálna kombinovaná hodnota by sa mala určiť so zreteľom na potrebu zabezpečiť rovnocennú úroveň flexibility v prípade poklesu trhu. Komisia by preto mala byť splnomocnená na zmenu objemov colných kvót stanovených v tomto nariadení, len pokiaľ ich celková hodnota zostane medzi 14 400 000 tonami a 22 200 000 tonami. Komisia by pri výkone svojich delegovaných právomocí mala v príslušných prípadoch zohľadniť vývoj dopytu, zmeny podielov na dovoznom trhu, významný vývoj celosvetovej nadmernej kapacity, úroveň pokroku dosiahnutého pri dekarbonizácii oceliarskeho odvetvia v Únii so zreteľom na ciele Únie v oblasti klímy, vývoj a rozsah opatrení tretích krajín, ktoré majú vplyv na dovoz ocele, potenciálne problémy s dostupnosťou dodávok v určitých kategóriách výrobkov spojené s nedostatočnou kapacitou a výrazným súvisiacim zvyšovaním cien, ciele spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Únie a neprimerané efekty vytláčania v prípade určitých colných kvót. Na Komisiu by sa mala delegovať aj právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom zmeniť zoznam výrobkov v prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2170 (10). Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (11). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(29)

Ak Komisia rozdeľuje colné kvóty, uplatňuje dvojstranné ochranné opatrenia alebo mení objemy colných kvót, mala by zohľadniť záujem Únie. Určenie záujmu Únie by malo byť založené na všetkých dostupných informáciách a malo by spočívať v posúdení rôznych dotknutých záujmov ako celku. Medzi tieto záujmy patria záujmy hospodárskych subjektov Únie vrátane dodávateľských a odberateľských odvetví a záujmy konečných spotrebiteľov v Únii.

(30)

Keďže týmto nariadením sa stanovujú nové požiadavky na hospodárske subjekty Únie, Komisia by hospodárskym subjektom Únie mala poskytnúť online kontaktné miesto na vyžiadanie informácií o vykonávaní tohto nariadenia, a to aj pokiaľ ide o systém správy ciel, rozdelenie colných kvót a uplatňovanie pravidla určovania pôvodu podľa „tavenia a odlievania“.

(31)

Komisia by mala vykonávať pravidelné posúdenia rozsahu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Komisia by predovšetkým mala do 31. decembra 2026 posúdiť potrebu zmeny rozsahu výrobkov tak, aby sa vzťahovalo na určité výrobky. Komisia by mala do 30. júna 2027 posúdiť potrebu zmeny rozsahu výrobkov, najmä s cieľom určiť, či by sa malo vzťahovať aj na výrobky, ktoré sú vyrobené z ocele alebo ju obsahujú vo významnom množstve, vrátane prioritne nadväzujúcich výrobkov zo železa a z ocele, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje. Okrem toho by Komisia mala vykonať ďalšie posúdenie rozsahu výrobkov do 30. júna 2029 a potom každé dva roky, pokiaľ si výrazné narušenia trhu alebo náhle zmeny v usporiadaní svetového obchodu nevyžadujú skoršie posúdenie. Okrem toho by Komisia mala pred každým posúdením rozsahu výrobkov uskutočniť včasné konzultácie so zainteresovanými stranami. Najmä vzhľadom na krátky časový rámec počiatočného posúdenia by sa konzultácia mala začať do 1. júla 2026. Ak z posúdení vyplynie, že je potrebné zmeniť rozsah výrobkov, Komisia by mala zvážiť predloženie legislatívneho návrhu Európskemu parlamentu a Rade s cieľom zmeniť toto nariadenie.

(32)

Komisia by mala do 30. júna 2028 na základe informácií zhromaždených podľa tohto nariadenia posúdiť, či je potrebné určiť krajinu „tavenia a odlievania“ ako základ na využívanie colných kvót stanovených v tomto nariadení, najmä s cieľom zabrániť tomu, aby oceľ vyrábaná v určitých tretích krajinách, ktorá prispieva k celosvetovej nadmernej kapacite, neoprávnene vstúpila na trh Únie po ďalšej transformácii v iných tretích krajinách. Na základe uvedeného posúdenia by Komisia mala zvážiť predloženie legislatívneho návrhu Európskemu parlamentu a Rade.

(33)

Komisia by mala do 30. júna 2028 a potom každé dva roky predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia. Uvedená správa by sa mala zverejniť a mohla by najmä obsahovať informácie o využívaní a vývoji kvót a o kategórii a objeme dovozu, na ktorý sa nevzťahujú otvorené kvóty.

(34)

Komisia by mala do 30. júna 2029 a potom každé tri roky vyhodnotiť účinnosť tohto nariadenia, pričom zohľadní vývoj kľúčových parametrov, ktoré odôvodňovali jeho prijatie, vrátane vývoja a trendov v oblasti celosvetovej nadmernej kapacity a jeho účinky na trh Únie s oceľou súvisiace s obchodom a záujem Únie a posúdiť vývoj situácie oceliarskeho priemyslu Únie vrátane cenových úrovní a využitia kapacity, vplyvu na dodávateľské a odberateľské odvetvia, ako aj na konečných spotrebiteľov v Únii a cesty dekarbonizácie oceliarskeho odvetvia v Únii so zreteľom na ciele Únie v oblasti klímy. Okrem toho je dôležité, aby Komisia zohľadnila situáciu týkajúcu sa opatrení tretích krajín obmedzujúcich obchod s oceľou a dôsledky a účinky, ktoré by mohli mať alebo pravdepodobne budú mať z hľadiska rizika odklonenia obchodu na trh Únie, ako aj analyzovala situáciu týkajúcu sa existencie netrhových politík a praxe v tretích krajinách a ich vplyvu na trh Únie s oceľou.

(35)

Nariadenie (EÚ) 2020/2170 je potrebné zmeniť s cieľom zabezpečiť nepretržité uplatňovanie existujúcich opatrení na výrobky z ocele s pôvodom v Spojenom kráľovstve a prepustené do voľného obehu v Severnom Írsku, ktoré sú uvedené v prílohe k uvedenému nariadeniu.

(36)

V súlade so zásadou proporcionality je na dosiahnutie základného cieľa, ktorým je riešenie negatívnych účinkov celosvetovej nadmernej kapacity na trh Únie s oceľou súvisiacich s obchodom, potrebné a vhodné otvoriť colné kvóty a stanoviť clo pri prekročení kvóty a umožniť uplatňovanie dvojstranných ochranných opatrení v súvislosti s dovozom výrobkov z ocele do Únie. Toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného cieľa v súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“).

(37)

Vzhľadom na potrebu zabezpečiť, aby sa opatrenia stanovené v tomto nariadení uplatňovali od 1. júla 2026, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

1.

V článku 1 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Tovar s pôvodom v Spojenom kráľovstve uvedený v prílohe, ktorý spadá do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2026/1384 (*1) a ktorý je privezený do Severného Írska priamou prepravou z iných častí Spojeného kráľovstva, je takisto oprávnený na zaobchádzanie podľa dovozných colných kvót Únie, ak sa tento tovar prepúšťa do voľného obehu na území Severného Írska.

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2026/1384 zo 17. júna 2026, ktorým sa riešia negatívne účinky celosvetovej nadmernej kapacity na trh Únie s oceľou súvisiace s obchodom a mení nariadenie (EÚ) 2020/2170 (Ú. v EÚ L, 2026/1384, 24.6.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2026/1384/oj).“"

2.

Článok 1a sa nahrádza takto:

a)

článok 4 ods. 2, článok 5 ods. 1 písm. a) až i), článok 5 ods. 2 až 5 a články 6 a 7 sa uplatňujú od 25. júna 2026;

b)

článok 4 ods. 1 sa uplatňuje od 1. októbra 2026;

c)

článok 5 ods. 1 písm. j) sa uplatňuje od 1. októbra 2027.