(1)

Perfluóralkylové látky (ďalej aj „látky PFAS“) majú široké využitie v priemyselných a spotrebných aplikáciách vrátane prípravkov na ochranu textílií a kobercov proti znečisteniu, oleofóbnych prípravkov na ochranu výrobkov z papiera a lepenky prichádzajúcich do styku s potravinami, hasiacich pien, povrchovo aktívnych látok pre banský a ropný priemysel, leštidiel na podlahu a insekticídov. Ich široké používanie spolu s ich pretrvávaním v životnom prostredí má za následok rozsiahlu kontamináciu životného prostredia. Kontaminácia potravín týmito látkami je predovšetkým výsledkom bioakumulácie vo vodných a suchozemských potravinových reťazcoch, ako aj používania materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami a obsahujúcich látky PFAS. Látky PFAS, ktoré sa nachádzajú v potravinách a u ľudí v najvyšších koncentráciách, sú kyselina perfluóroktánsulfónová (PFOS) a kyselina pentadekafluóroktánová (PFOA) a ich soli.

(2)

V roku 2020 úrad na žiadosť Komisie vo svojom stanovisku k riziku pre ľudské zdravie súvisiacom s perfluóralkylovými látkami (1) aktualizoval svoje hodnotenie rizika kyselín PFOS a PFOA a zahrnul doň kyselinu pefluórnonánovú (PFNA) a kyselinu perfluórhexánsulfónovú (PFHxS), pričom zohľadnil najnovšie vedecké informácie a údaje o výskyte zhromaždené podľa odporúčania Komisie 2010/161/EÚ (2). Úrad skonštatoval, že v časti európskej populácie sa prípustný týždenný príjem prekračuje. Zdá sa, že vajcia, ryby a iné morské plody, mäso a mäsové výrobky významne prispievajú k expozícii ľudí látkam PFAS. Úrad dospel k záveru, že k expozícii ľudí látkam PFAS významne prispievajú potraviny živočíšneho pôvodu. Úrad dospel k záveru, že látky PFAS sa prenášajú z krmív do potravín získaných zo zvierat a medzi druhmi a typom látok PFAS existujú jasné rozdiely. Takýto prenos látok PFAS môže nastať aj z pôdy požitej hospodárskymi zvieratami hľadajúcimi potravu a z vody na napájanie pre zvieratá.

(3)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia boli v nariadení Komisie (EÚ) 2023/915 (3) stanovené maximálne limity pre perfluóralkylové látky v určitých potravinách živočíšneho pôvodu.

(4)

Výskyt látok PFAS v krmivách alebo v pôde, na ktorej zvieratá hľadajú potravu, by mohol viesť k nesúladu potravín živočíšneho pôvodu s maximálnymi limitmi, ktoré sa na ne vzťahujú.

(5)

V súčasnosti sú k dispozícii len obmedzené údaje o prítomnosti látok PFAS v krmivách, na základe ktorých by bolo možné určiť rozsah prenosu z krmív do potravín živočíšneho pôvodu a diskutovať o možnej potrebe stanoviť maximálne limity pre látky PFAS v krmivách. Preto by sa mali zhromažďovať údaje o výskyte látok PFAS v krmivách, ako aj v pôde v prípade, že by prítomnosť látok PFAS v potravinách živočíšneho pôvodu mohla súvisieť s prítomnosťou látok PFAS v pôde. Takisto prítomnosť látok PFAS vo vode na napájanie by mohla viesť k prítomnosti látok PFAS v potravinách živočíšneho pôvodu; v prípade vody na napájanie sú však k dispozícii dostatočné údaje z monitorovania prítomnosti látok PFAS.

(6)

Na kvantifikovanie koncentrácií látok PFAS v množstvách, v ktorých sa vyskytujú, by sa mali použiť dostatočne citlivé metódy. K tomuto kroku by malo nabádať odporúčanie cieľových kvantifikačných limitov.

(7)

Členské štáty by mali dodržiavať postup odberu vzoriek stanovený v nariadení Komisie (ES) č. 152/2009 (4), aby sa zabezpečila reprezentatívnosť vzoriek odobratých z danej šarže.