(1)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 (3) sa zmodernizoval právny rámec pre balíky cestovných služieb vzhľadom na vývoj na trhu a technologický pokrok. Cieľom uvedenej smernice bolo zahrnúť nové spôsoby rezervácie cestovných služieb vrátane individuálne zostavených kombinácií cestovných služieb, na ktoré sa doteraz nevzťahovala smernica Rady 90/314/EHS (4) alebo ktoré sa nachádzali v právne šedej zóne, a posilniť práva cestujúcich v rôznych ohľadoch. Okrem toho sa smernica (EÚ) 2015/2302 zameriavala na zabezpečenie spravodlivejšej hospodárskej súťaže medzi rôznymi druhmi podnikov v oblasti cestovného ruchu, ktoré pôsobia na trhu s balíkmi cestovných služieb.

(2)

S cieľom dosiahnuť uvedené ciele sa v smernici (EÚ) 2015/2302 rozšírilo vymedzenie pojmu „balík služieb“ v porovnaní so smernicou 90/314/EHS. V smernici (EÚ) 2015/2302 sa ďalej objasnili existujúce práva cestujúcich a zaviedli sa nové práva vrátane práva cestujúcich za určitých podmienok ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb bez stornovacích poplatkov v prípade neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností. Okrem toho sa smernicou (EÚ) 2015/2302 zaviedol pojem „spojená cestovná služba“.

(3)

Hoci smernica (EÚ) 2015/2302 vo všeobecnosti funguje dobre, od začiatku jej uplatňovania 1. júla 2018 sa objavilo niekoľko výziev. Najmä pandémia ochorenia COVID-19 a súvisiace vládne opatrenia mali významný vplyv na odvetvie cestovného ruchu aj na cestujúcich a ukázali, že by sa mali objasniť určité ustanovenia uvedenej smernice vrátane ustanovení o informáciách, ktoré sa majú poskytovať cestujúcim.

(4)

Preto je potrebné odstrániť nedostatky zistené v súčasných pravidlách a objasniť a zjednodušiť určité pojmy a ustanovenia, čím sa zvýši účinnosť smernice (EÚ) 2015/2302 v prospech cestujúcich a podnikov v oblasti cestovného ruchu, medzi ktorými je veľký počet mikropodnikov a malých a stredných podnikov.

(5)

Aktualizované vymedzenie pojmu „balík služieb“ v smernici (EÚ) 2015/2302 sa vo všeobecnosti považuje za účinné. Naopak, pravidlá týkajúce sa „spojených cestovných služieb“, ktoré sa takisto zaviedli v uvedenej smernici, výrazne skomplikovali legislatívny rámec, a to aj pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú poskytnúť cestujúcim. Táto ďalšia komplikovanosť spôsobila právnu neistotu pri rozlišovaní medzi balíkmi služieb a spojenými cestovnými službami, ako aj medzi spojenými cestovnými službami a samostatnými cestovnými službami. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že uvedené pravidlá týkajúce sa spojených cestovných služieb priniesli cestujúcim hmatateľné výhody. Preto je vhodné smernicu (EÚ) 2015/2302 zjednodušiť tak, že sa vypustia ustanovenia o spojených cestovných službách, ako aj jej príloha II, ktorá pozostáva z piatich informačných formulárov týkajúcich sa spojených cestovných služieb, a upraví sa vymedzenie pojmu „balík služieb“.

(6)

Zásada, z ktorej vychádza vymedzenie pojmu „balík služieb“, by sa mala zachovať v tom zmysle, že existuje úzke prepojenie medzi rôznymi cestovnými službami rezervovanými na účely tej istej cesty alebo dovolenky.

(7)

Cestujúci by mali dostať jasné informácie o tom, či daná kombinácia cestovných služieb predstavuje balík služieb alebo nie, keďže v určitých situáciách pri rezervácii im to nemusí byť zrejmé. V záujme zvýšenia právnej istoty je preto potrebné, aby sa od obchodníkov v tých situáciách pri rezervácii, keď nie sú splnené podmienky pre balík služieb, ale obchodníci vyzývajú cestujúcich, aby si zakúpili ďalšie druhy cestovných služieb na tú istú cestu alebo dovolenku, vyžadovalo, aby informovali cestujúcich, že príslušné cestovné služby nebudú predstavovať balík služieb a že cestujúci nebudú chránení podľa smernice (EÚ) 2015/2302. Uvedená požiadavka by sa mala uplatňovať v prípadoch, keď je cestujúci vyzvaný na kúpu ďalších druhov cestovných služieb pred tým, ako si zakúpi prvý druh cestovnej služby, ale aj v prípadoch, keď je cestujúci vyzvaný po tom, ako si rezervoval prvý druh cestovnej služby. V prípadoch, keď je cestujúci vyzvaný na kúpu ďalších druhov cestovných služieb pred tým, ako uzavrel prvú rezerváciu, a následne si do 24 hodín rezervuje príslušné cestovné služby na tom istom predajnom mieste, existuje medzi týmito rezerváciami úzka súvislosť, aj keď nie sú splnené všetky podmienky pre balík služieb, ako je napríklad informovanie o súhrnnej alebo celkovej cene alebo výber cestovných služieb pred tým, ako cestujúci súhlasí so zaplatením. Preto ak v takýchto prípadoch obchodník cestujúceho pri výzve na kúpu jasne neinformuje, že kombinácia cestovných služieb nebude predstavovať balík služieb, táto kombinácia by sa mala považovať za balík služieb chránený podľa smernice (EÚ) 2015/2302 a obchodník by sa mal považovať za organizátora tohto balíka služieb.

(8)

Ak pri rezervácii obchodník vyzve cestujúceho, aby si zakúpil ďalšie cestovné služby, ako „výzva“ by sa mala chápať každá situácia, keď obchodník nabáda alebo podnecuje cestujúceho, aby si rezervoval ďalší druh cestovnej služby na plánovanú cestu alebo dovolenku. To môže zahŕňať napríklad e-mail: obsahujúci odkaz na rezervačný nástroj, výzvu integrovanú do rezervačného procesu alebo telefonický hovor. V takýchto prípadoch obchodník zvyčajne poskytne cestujúcemu výber ponúk na základe záujmu cestujúceho o konkrétne miesto určenia a termín cesty. Ak sa takéto ponuky predkladajú vo forme výzvy na kúpu v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (5), konkrétne vo forme obchodnej komunikácie, v ktorej sa uvádzajú vlastnosti produktu alebo služby a ich cena, malo by sa to považovať za silný náznak výzvy. Takéto výzvy na kúpu zahŕňajú prípady, keď obchodník požiada cestujúceho, aby potvrdil, že má záujem o ďalšie druhy cestovnej služby v rámci tej istej cesty alebo dovolenky, s cieľom ponúknuť mu uvedené cestovné služby vo forme výzvy na kúpu v zmysle vymedzenia v smernici 2005/29/ES priamo pri potvrdení prvej rezervácie alebo po nej. Na druhej strane samotná dostupnosť rezervačných nástrojov pre iné cestovné služby na webovom sídle alebo v aplikácii obchodníka, alebo v jeho prevádzkových priestoroch, všeobecný odkaz na takéto rezervačné nástroje alebo reklama na cestovné služby vyvolaná metaúdajmi z predchádzajúcich vyhľadávaní cestovných služieb by sa nemali považovať za dostatočné na to, aby predstavovali výzvu na kúpu ďalších cestovných služieb.

(9)

Jedno z vymedzení pojmu balíka služieb sa ukázalo ako príliš úzke, konkrétne vymedzenie, ktoré sa uvádza v článku 3 bode 2 písm. b) bode v) smernice (EÚ) 2015/2302, v ktorom sa vyžaduje prenos mena, platobných údajov a emailovej adresy cestujúceho od jedného obchodníka inému obchodníkovi. Preto ak obchodník, ktorý je zmluvnou stranou prvej zmluvy, prenáša osobné údaje cestujúceho, ktoré umožňujú identifikáciu cestujúceho ako zmluvnej strany, inému obchodníkovi alebo iným obchodníkom, ktorí sú zmluvnou stranou druhej alebo ďalšej zmluvy, a ak sa zmluva alebo zmluvy s dotknutým iným obchodníkom alebo obchodníkmi uzavrú najneskôr 24 hodín po potvrdení rezervácie prvej cestovnej služby, je vhodné považovať rezervácie rôznych druhov cestovnej služby na tú istú cestu alebo dovolenku za balík služieb. Takéto údaje by mali dotknutým obchodníkom umožniť určiť, že zmluvnou stranou príslušných zmlúv je ten istý cestujúci, a mohli by zahŕňať napríklad meno, platobné údaje, e-mailovú adresu a telefónne číslo cestujúceho alebo jeho účet na sociálnych médiách. Údaje, ktoré dotknutým obchodníkom neumožňujú určiť, že zmluvnou stranou príslušných zmlúv je ten istý cestujúci, ako je IP adresa identifikujúca zariadenie, by sa nemali považovať za dostatočné. Cieľom odkazu na prenos osobných údajov cestujúceho je zabezpečiť, aby bolo vymedzenie pojmu odolnejšie voči budúcim zmenám. Takýto prenos naznačuje úzke prepojenie medzi príslušnými zmluvami a v konečnom dôsledku vytvorenie balíka služieb.

(10)

Pokiaľ ide o balíky služieb, pri ktorých sa napríklad ubytovanie kombinuje s inými službami cestovného ruchu, ale ktoré neobsahujú prepravu cestujúcich, na zvýšenie právnej istoty by sa všeobecné kritérium „významnej časti“ hodnoty kombinácie, ktoré sa uplatňuje na služby cestovného ruchu, malo nahradiť špecifickejším kritériom „aspoň 25 %“ hodnoty kombinácie. Tiež by sa malo pripomenúť, že iné služby cestovného ruchu, ktoré sú prirodzenou súčasťou cestovných služieb, ako sú napríklad iné služby cestovného ruchu súvisiace s ubytovaním, sa samy osebe nepovažujú za cestovné služby. Ich zahrnutie preto nemôže viesť k vytvoreniu balíka služieb, aj keď ich hodnota predstavuje aspoň 25 % celkovej ceny. Odôvodnenia smernice (EÚ) 2015/2302 obsahujú príklady služieb, ktoré možno považovať za prirodzenú súčasť cestovných služieb, ako je prístup k určitým zariadeniam v hoteloch alebo iných druhoch ubytovania. Okrem toho by sa malo pripomenúť, že iné služby cestovného ruchu, ktoré sa vyberú a zakúpia až po začatí poskytovania cestovnej služby, ako je napríklad ubytovanie, nepovedú k vytvoreniu balíka služieb, aj keď ich hodnota predstavuje aspoň 25 % celkovej ceny.

(11)

Ako sa ukázalo najmä počas pandémie ochorenia COVID-19, neexistencia pravidiel medzi podnikateľmi, pokiaľ ide o refundáciu vyplácanú organizátorom balíkov cestovných služieb, ktoré poskytovatelia služieb zrušili alebo neposkytli, absencia pravidiel týkajúcich sa poukážok a neistota, či sa na nároky na refundáciu a poukážky za zrušené balíky služieb vzťahuje ochrana v prípade insolvencie, môžu spôsobiť ťažkosti v súvislosti s refundáciami cestujúcim, najmä ak neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti vedú k mnohým zrušeniam a ovplyvňujú mnohé miesta určenia cesty. Preto je dôležité zabezpečiť, aby boli platby cestujúcich vždy účinne chránené, a to aj v čase krízy. Okrem toho by sa malo zabezpečiť, aby vnútroštátne systémy ochrany v prípade insolvencie boli odolné a poskytovali jednotnejšiu ochranu.

(12)

Hoci sa v smernici (EÚ) 2015/2302 od organizátorov vyžaduje, aby cestujúcich informovali o spôsobe platby vrátane akýchkoľvek záloh, ktoré sa majú zaplatiť, nestanovujú sa v nej žiadne pravidlá, ktorými sa obmedzujú sumy takýchto záloh alebo regulujú harmonogram na zaplatenie zostatku. Členské štáty majú možnosť regulovať takéto aspekty pod podmienkou, že takéto pravidlá sú v súlade s právom Únie.

(13)

Ak sa cestovná služba zahrnutá v balíku služieb zruší alebo neposkytne a príslušnému poskytovateľovi služieb sa zaplatili preddavkové platby, organizátori by mali byť oprávnení na to, aby im poskytovateľ cestovných služieb poskytol refundáciu uskutočnených platieb do siedmich dní. Účelom uvedeného práva na refundáciu je umožniť organizátorom splniť si povinnosť poskytnúť cestujúcim refundáciu do 14 dní v prípadoch, keď sa ukončí zmluva o balíku cestovných služieb aj ako celok. Ak poskytovateľ cestovných služieb zruší alebo neposkytne službu zahrnutú v balíku služieb, ale zmluva o balíku cestovných služieb naďalej existuje, právo na refundáciu do siedmich dní by malo organizátorom umožniť prijať alternatívne opatrenia.

(14)

V určitých situáciách môžu ako užitočná alternatíva k refundácii slúžiť dobrovoľné poukážky. Poukážky môžu organizátorom poskytnúť väčšiu flexibilitu, najmä keď sú povinní poskytnúť početné refundácie v krátkom časovom období. Zároveň môžu byť poukážky prijateľné pre cestujúcich, ktorí nepožadujú okamžitú refundáciu, pod podmienkou, že existujú osobitné právne záruky. Preto by sa mali stanoviť jasné pravidlá pre takéto záruky. Uvedené záruky by mali zahŕňať povinné informácie o dobrovoľnej povahe a charakteristikách poukážky vrátane jasných informácií o tom, že právo cestujúceho na refundáciu sa pozastaví len vtedy, ak cestujúci poukážku výslovne prijme. Požiadavka, že cestujúci musí poukážku výslovne prijať, znamená, že prijatie nemôže byť implicitné, ale že cestujúci ho musí aktívne vyjadriť. Takéto prijatie by sa malo vyjadriť na trvalom nosiči. Poukážky by sa mali vydávať na trvalom nosiči a mali by obsahovať informácie o charakteristikách poukážky a právach cestujúceho. Uvedené informácie by mali zahŕňať sumu, na ktorú má cestujúci právo ako na refundáciu (ďalej len „právo cestujúceho na refundáciu“), a hodnotu poukážky. Organizátori by mali byť oprávnení poukážky zatraktívniť, napríklad zvýšením ich hodnoty v porovnaní s právom cestujúceho na refundáciu. V takýchto prípadoch by sa ochrana v prípade insolvencie mala obmedziť na výšku práva cestujúceho na refundáciu.

(15)

Z dôvodu právnej istoty by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa obdobia platnosti poukážok a akéhokoľvek možného predĺženia. Takisto je vhodné stanoviť, že počas obdobia platnosti poukážky je právo cestujúceho na refundáciu pozastavené, a špecifikovať prípady, keď sa takéto pozastavenie skončí a cestujúci opätovne nadobudne uvedené právo na refundáciu. Keďže poukážky majú konkrétnu peňažnú hodnotu, je vhodné stanoviť, že sa môžu použiť na akúkoľvek cestovnú službu ponúkanú organizátorom, môžu sa uplatňovať po častiach a možno ich postúpiť len raz bez toho, aby organizátori mohli za takéto postúpenie účtovať poplatok. Aby bolo postúpenie platné, cestujúci, ktorý poukážku postupuje, by mal informovať organizátora o totožnosti nadobúdateľa, aby si nadobúdateľ mohol uplatniť poukážku alebo sa mu poskytla refundácia. Malo by byť možné, aby sa potvrdenie o postúpení označilo na poukážke, napríklad fyzicky alebo elektronicky, s cieľom jasne uviesť, že došlo k postúpeniu.

(16)

Členské štáty môžu stanoviť mechanizmy na zabezpečenie refundácie cestujúcim v súlade s právnymi požiadavkami v prípadoch, keď sú balíky služieb zrušené z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností a keď organizátori nie sú schopní splniť si povinnosti týkajúce sa refundácie. S cieľom zvýšiť transparentnosť by členské štáty, ktoré takéto mechanizmy zavádzajú alebo zachovávajú, mali mať povinnosť informovať o nich Komisiu a centrálne kontaktné miesta ostatných členských štátov. Takéto mechanizmy sa zvyčajne financujú výlučne z príspevkov organizátorov. Len za mimoriadnych a náležite odôvodnených okolností môžu takéto mechanizmy spolufinancovať členské štáty a ich zavedením nie sú dotknuté pravidlá Únie týkajúce sa štátnej pomoci.

(17)

Malo by sa objasniť, že je možné ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb, ak sa dá odôvodnene očakávať, že jej plnenie bude významne ovplyvnené neodvrátiteľnými a mimoriadnymi okolnosťami. Posúdenie toho, či neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti budú mať významný vplyv na poskytnutie balíka služieb, by sa malo zakladať na predpoklade v čase ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb toho, aká je pravdepodobnosť, že neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti budú mať významný vplyv na poskytovanie balíka služieb, čo si vyžaduje individuálne posúdenie jednotlivých prípadov. Ak cestujúci ukončí zmluvu o balíku cestovných služieb, takéto posúdenie by sa malo vykonať z pohľadu priemerného cestujúceho, ktorý je primerane informovaný a primerane pozorný a obozretný, a to na základe informácií dostupných v čase ukončenia dotknutej zmluvy o balíku cestovných služieb. Zohľadniť by sa mali účinky neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, ktoré nastali v mieste odchodu alebo ktoré nastali v mieste určenia alebo jeho bezprostrednej blízkosti, alebo ktoré majú vplyv na cestu do miesta určenia alebo z neho, vrátane rôznych miest, ktoré sú spojené so začiatkom dotknutej cesty a návratom z nej, ak významne ovplyvnia poskytovanie cestovných služieb zahrnutých v príslušnej zmluve o balíku cestovných služieb. Za miesto odchodu by sa malo považovať miesto, kde sa začína poskytovanie cestovných služieb na základe zmluvy o balíku cestovných služieb. Okolnosti, ktoré majú vplyv len na cestu do miesta určenia alebo na spiatočnú cestu vrátane prepravy cestujúceho na dohodnuté miesto odchodu, by sa nemali zohľadňovať, ak táto cesta nie je súčasťou zmluvy o balíku cestovných služieb. Okolnosti, ktoré už boli cestujúcemu známe alebo ktoré mohol predvídať v čase uzavretia zmluvy o balíku cestovných služieb a ktoré sa odvtedy výrazne nezhoršili, nemôžu predstavovať základ pre uplatnenie práva ukončiť uvedenú zmluvu bez zaplatenia stornovacieho poplatku.

(18)

Neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti zahŕňajú objektívne situácie, napríklad vojnu, iné vážne bezpečnostné problémy, ako je terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, ako je napríklad prepuknutie vážnej choroby v mieste určenia cesty, alebo prírodné katastrofy, ako napríklad záplavy, zemetrasenia alebo poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú bezpečne cestovať do miesta určenia tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o balíku cestovných služieb. Neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti by sa nemali vzťahovať len na okolnosti, ktoré objektívne znemožňujú poskytnutie balíka služieb, ale aj na okolnosti, ktoré bez toho, aby bránili takémuto poskytnutiu, spôsobia, že balík služieb nie je možné poskytnúť bez toho, aby boli dotknutí cestujúci vystavení ohrozeniu zdravia a bezpečnosti. V tejto súvislosti môže byť ohrozenie určitých skupín cestujúcich obzvlášť vážne z dôvodu ich zraniteľnosti.

(19)

Úradné oznámenia alebo odporúčania vydané príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorých sa cestujúcim odporúča, aby necestovali do určitej oblasti, môžu mať vzhľadom na svoju povahu značnú dôkaznú hodnotu, pokiaľ ide o existenciu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností v krajinách, ktorých sa týkajú, a pokiaľ ide o ich vplyv na poskytnutie dotknutého balíka služieb. Takéto oznámenia alebo odporúčania, alebo skutočnosť, že cestujúci budú v mieste určenia cesty alebo v členskom štáte pobytu alebo odchodu po návrate z cesty alebo dovolenky podliehať vážnym obmedzeniam, ako sú karanténne požiadavky počas dlhšieho obdobia, preto môžu spolu s inými faktormi predstavovať dôležité prvky, ktoré sa majú zohľadniť pri zvažovaní toho, či je ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností odôvodnené. Relevantnosť konkrétnych úradných oznámení alebo odporúčaní pre ukončenie predmetnej zmluvy o balíku cestovných služieb by sa mala posudzovať individuálne v jednotlivých prípadoch, pričom by sa okrem iných faktorov mala zohľadniť povaha predmetných okolností a čas medzi ukončením uvedenej zmluvy a plánovaným začiatkom poskytovania balíka služieb, a teda pravdepodobnosť významnej zmeny týchto okolností. Existencia takýchto oznámení alebo odporúčaní by však nemala byť podmienkou na stanovenie existencie neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností alebo vplyvu takýchto okolností na poskytovanie balíka služieb.

(20)

Malo by sa tiež objasniť, že 14-dňová lehota na refundáciu, ktorá začína plynúť ukončením zmluvy o balíku cestovných služieb, sa uplatňuje bez ohľadu na to, či cestujúci výslovne požiada o refundáciu.

(21)

S cieľom zabezpečiť účinnú a jednotnú ochranu cestujúcich a rovnaké podmienky pre organizátorov by sa malo stanoviť, že ochrana organizátorov v prípade insolvencie sa vzťahuje na všetky platby uskutočnené cestujúcimi alebo v ich mene v prípade insolvencie organizátora vrátane prípadov, keď mal cestujúci právo na refundáciu alebo dostal od organizátora poukážku pred jeho insolvenciou.

(22)

V rámci parametrov stanovených v smernici (EÚ) 2015/2302 by členské štáty mali určiť svoje systémy ochrany v prípade insolvencie uplatniteľné na ich území, a to vrátane súvisiacich postupov a metód poskytovania informácií o ochrane v prípade insolvencie prostredníctvom najúčinnejších dostupných komunikačných kanálov. Je dôležité vyžadovať, aby sa cestujúcim poskytli všetky potrebné informácie, hneď ako dôjde k insolvencii. Členské štáty by preto mali určiť príslušný subjekt alebo subjekty zodpovedné za poskytovanie potrebných informácií.

(23)

Aby sa za každých okolností zabezpečila účinná ochrana cestujúcich v prípade insolvencie, malo by sa stanoviť, že zábezpeka musí byť dostatočná na pokrytie nákladov na refundácie a v príslušných prípadoch aj na repatriácie. Pri takejto zábezpeke by sa malo zohľadniť, že k insolvencii môže dôjsť v čase, keď má organizátor v držbe najvyššie sumy platieb. Malo by sa zohľadniť každé zvýšenie daných súm v dôsledku vyššieho objemu balíkov služieb predaných v danom období v porovnaní s predpokladaným predajom. Malo by sa objasniť, že členské štáty by mali dohliadať na ochranu organizátorov v prípade insolvencie a monitorovať dostupnosť ochrany v prípade insolvencie. Ak je to potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany v prípade insolvencie, členské štáty by mali mať možnosť požadovať ďalšie mechanizmy, ako je napríklad záložný fond, na doplnenie ochrany poskytovanej napríklad poistnými zmluvami. Takéto záložné fondy by sa za normálnych okolností mali financovať výlučne z príspevkov organizátorov a členské štáty by ich mali spolufinancovať len vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch. Pokiaľ takéto opatrenia zahŕňajú štátnu pomoc, uplatňujú sa pravidlá Únie týkajúce sa štátnej pomoci.

(24)

Pokiaľ ide o refundáciu platieb cestujúcich v prípade insolvencie organizátora, mala by sa spresniť lehota na poskytnutie takejto refundácie po predložení potrebných dokumentov. Informácie, ktoré sa majú poskytnúť cestujúcim v prípade insolvencie organizátora, by mali zahŕňať informácie o dokumentoch, ktoré musia cestujúci predložiť, aby mohli požiadať o refundáciu svojich platieb. Od cestujúcich by sa malo vyžadovať, aby predložili len tie dokumenty, ktoré sú potrebné na preskúmanie žiadosti v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami a s prihliadnutím na požiadavky konkrétneho subjektu alebo orgánu zodpovedného za bezpečné a efektívne spracovanie žiadostí o refundáciu.

(25)

Je tiež vhodné stanoviť, že členské štáty by mali mať možnosť od predajcov požadovať, aby si okrem organizátorov aj oni zabezpečili ochranu v prípade insolvencie.

(26)

Malo by sa objasniť, že za výmenu informácií v súvislosti s ochranou v prípade insolvencie a súvisiacimi záležitosťami, vrátane akýchkoľvek mechanizmov na zabezpečenie včasnej refundácie v prípade ukončenia zmlúv o balíku cestovných služieb, sú zodpovedné centrálne kontaktné miesta.

(27)

Je dôležité, aby cestujúci boli riadne informovaní o svojich právach, rozumeli informáciám, ktoré im boli poskytnuté, a aby mali prístup k daným informáciám, keď ich potrebujú. Preto by sa mali vykonať určité zmeny, pokiaľ ide o požiadavky na predzmluvné informácie, obsah zmlúv o balíku cestovných služieb a formuláre štandardných informácií stanovené v prílohe I k smernici (EÚ) 2015/2302. V uvedených formulároch štandardných informácií by sa mal napríklad uviesť obchodník zodpovedný za poskytnutie refundácie v prípade ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb. O práve ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností bez úhrady stornovacieho poplatku by sa malo informovať spolu s možnosťou ukončiť uvedenú zmluvu za stornovací poplatok. Organizátori by okrem toho mali mať povinnosť pripojiť k zmluve o balíku cestovných služieb formulár štandardných informácií, aby ho cestujúci mali k dispozícii po uzavretí uvedenej zmluvy, spolu s kontaktnými údajmi príslušných obchodníkov. Informácie by sa mali cestujúcim poskytovať jasným a zrozumiteľným spôsobom a v príslušných prípadoch v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (6). Malo by sa pripomenúť, že ak dotknuté služby patria do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2019/882, prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím sa má zabezpečiť v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v prílohe I k uvedenej smernici.

(28)

S cieľom zvýšiť účinnosť smernice (EÚ) 2015/2302 by sa od organizátorov malo vyžadovať, aby pri vybavovaní sťažností dodržiavali určité štandardy vrátane povinnosti potvrdiť prijatie v lehote siedmich dní a poskytnúť odôvodnenú odpoveď v lehote 60 dní. V prípadoch, keď sa komunikácia uskutočňuje poštou, sa predpokladá, že organizátor splnil uvedené povinnosti, ak je dátum poštovej pečiatky v rámci príslušných lehôt.

(29)

Pre presadzovanie práv cestujúcich podľa smernice (EÚ) 2015/2302 je dôležitý aj prístup k spravodlivým a účinným mechanizmom riešenia sporov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ (7), ktorou sa stanovujú minimálne požiadavky na subjekty alternatívneho riešenia sporov, pokiaľ ide o spotrebiteľské spory, ktoré musia byť zriadené v každom členskom štáte, sa vzťahuje aj na spory medzi cestujúcimi a obchodníkmi podľa smernice (EÚ) 2015/2302. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/2647 (8), ktorou sa mení smernica 2013/11/EÚ s cieľom posilniť prístup spotrebiteľov k alternatívnemu riešeniu sporov, sa členským štátom ukladá povinnosť podporovať účasť obchodníkov a spotrebiteľov na alternatívnom riešení sporov. V jej odôvodneniach sa uvádza, že osobitná pozornosť by sa mala venovať účasti obchodníkov a spotrebiteľov na mechanizmoch alternatívneho riešenia sporov v konkrétnych odvetviach. V prípade zmlúv o balíku cestovných služieb by malo byť naďalej povinné, aby obsahovali informácie o mechanizmoch alternatívneho riešenia sporov podľa smernice 2013/11/EÚ a v príslušných prípadoch o subjekte alternatívneho riešenia sporov, do ktorého príslušnosti daný obchodník patrí. Obchodníci by mali cestujúcich informovať o dostupných mechanizmoch alternatívneho riešenia sporov aj v prípade negatívnej odpovede na sťažnosť, ktorú dostali od cestujúceho.

(30)

Táto smernica je v súlade so základnými právami a zásadami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Táto smernica je predovšetkým v súlade so slobodou podnikania ustanovenou v článku 16 charty a zároveň sa ňou zabezpečuje vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa v Únii v súlade s článkom 38 charty.

(31)

Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice do piatich rokov po nadobudnutí jej účinnosti. Hoci sa vplyv tejto smernice na podniky v oblasti cestovného ruchu vrátane mikroorganizátorov a malých a stredných organizátorov už dôkladne posúdil, je vhodné, aby sa v uvedenej správe zohľadnil vplyv jej uplatňovania na takýchto organizátorov. Okrem toho by uvedená správa mala obsahovať posúdenie uplatňovania článku 5a smernice (EÚ) 2015/2302. V prípade potreby by sa k uvedenej správe mali priložiť legislatívne návrhy.

(32)

Keďže cieľ tejto smernice, a to prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu v súvislosti s balíkmi cestovných služieb a k dosiahnutiu vysokej a čo najjednotnejšej úrovne ochrany spotrebiteľa v tomto odvetví, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a účinku ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(33)

Smernica (EÚ) 2015/2302 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Názov sa nahrádza takto:

„Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS“.

2.

Článok 1 sa nahrádza takto:

3.

Článok 2 sa mení takto:

4.

Článok 3 sa mení takto:

5.

V článku 5 sa odsek 1 mení takto:

6.

Vkladá sa tento článok:

7.

Článok 7 sa mení takto:

8.

Článok 12 sa mení takto:

9.

Vkladá sa tento článok:

10.

Vkladá sa tento článok:

11.

Článok 17 sa nahrádza takto:

12.

Článok 18 sa mení takto:

13.

Kapitola VI obsahujúca článok 19 sa vypúšťa.

14.

V článku 21 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby bol obchodník zodpovedný za všetky chyby zapríčinené technickými poruchami v rezervačnom systéme, ktoré mu možno pripísať, a pokiaľ obchodník súhlasil s tým, že zabezpečí rezerváciu balíka služieb, aj za chyby vzniknuté počas rezervačného procesu.“

15.

Článok 22 sa nahrádza takto:

16.

V článku 23 sa odsek 1 nahrádza takto:

17.

Príloha I sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tejto smernici.

18.

Príloha II sa vypúšťa.