PRÍLOHA

„PRÍLOHA VII

ZOZNAM PROJEKTOV SPOLOČNÉHO ZÁUJMU A PROJEKTOV VO VZÁJOMNOM ZÁUJME PRE ÚNIU (‚ZOZNAM ÚNIE‘)

(uvedený v článku 3 ods. 4)

A. ZÁSADY UPLATŇOVANÉ PRI ZOSTAVOVANÍ ZOZNAMU ÚNIE

Zoskupenia projektov spoločného záujmu (PCI) a projektov vo vzájomnom záujme (PMI)

Niektoré projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme sú súčasťou zoskupenia z dôvodu ich vzájomnej závislosti alebo (potenciálne) konkurenčného charakteru. Vypracovali sa tieto typy zoskupení projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme:

zoskupenie vzájomne závislých projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme sa definuje ako ‚zoskupenie X zahŕňajúce tieto projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme:‘. Takéto zoskupenie bolo vytvorené s cieľom identifikovať všetky projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme, ktoré sú potrebné na riešenie rovnakých úzkych miest presahujúcich hranice štátov a na vytvorenie synergií v prípade spoločnej realizácie. V tomto prípade sa všetky projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme realizujú tak, aby bol zrejmý ich prínos pre celú Úniu;

zoskupenie potenciálne konkurenčných projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme sa definuje ako ‚zoskupenie X zahŕňajúce jeden alebo viaceré z týchto projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme:‘. Takéto zoskupenie odráža neistotu týkajúcu sa rozsahu úzkych miest presahujúcich hranice štátov. V tomto prípade sa nemusia realizovať všetky projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme zahrnuté v zoskupení. O tom, či sa realizuje jeden, viaceré alebo všetky projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme, pri dodržaní potrebného plánovania, vydania povolení a zákonného schválenia, rozhodne trh. Potreba projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme sa opätovne posúdi – aj s ohľadom na potreby kapacity – v rámci následného procesu identifikácie projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme;

zoskupenie konkurenčných projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme sa definuje ako ‚zoskupenie X zahŕňajúce jeden z týchto projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme:‘. Takéto zoskupenie rieši rovnaké úzke miesto. Rozsah úzkych miest je však konkrétnejší než v prípade zoskupenia potenciálne konkurenčných projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme, a preto sa rozhodlo, že sa musí realizovať len jeden projekt spoločného záujmu/projekt vo vzájomnom záujme. O tom, ktorý projekt spoločného záujmu/projekt vo vzájomnom záujme sa má zrealizovať, pri dodržaní potrebného plánovania, vydania povolení a zákonného schválenia, rozhodne trh. Ak je to nutné, potreba projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme sa prehodnotí v rámci nasledujúceho postupu určovania projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme.

Na všetky projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme sa vzťahujú práva a povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) 2022/869.

Uvádzanie rozvodní a kompresorových staníc

Rozvodne, konvertorové (‚back-to-back‘) elektrické stanice a kompresorové stanice sa považujú za časti projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme, ak sú geograficky umiestnené na prenosových vedeniach alebo prípadne v blízkosti plynovodov. Rozvodne, konvertorové (‚back-to-back‘) elektrické stanice a kompresorové stanice sa považujú za samostatné projekty spoločného záujmu a sú výslovne uvedené v zozname Únie, ak sú geograficky umiestnené mimo prenosových vedení alebo prípadne plynovodov. Spadajú pod práva a povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) 2022/869.

Projekty, ktoré sa už nepovažujú za projekty spoločného záujmu alebo za projekty vo vzájomnom záujme, a projekty, ktoré sa stali súčasťou iných projektov spoločného záujmu alebo projektov vo vzájomnom záujme

Viaceré projekty zaradené do prvého zoznamu Únie sa už nepovažujú za projekty spoločného záujmu alebo projekty vo vzájomnom záujme z jedného alebo viacerých z týchto dôvodov:

a)	projekt už bol uvedený alebo sa do marca 2026 uvedie do prevádzky, a preto by sa naň nevzťahovali výhody plynúce z ustanovení nariadenia (EÚ) 2022/869;

b)	podľa nových údajov projekt nespĺňa všeobecné kritériá;

c)	projekt nebol opätovne predložený na výber ako projekt spoločného záujmu/projekt vo vzájomnom záujme;

d)	členský štát, na ktorého územie sa projekt vzťahuje, neudelil svoj súhlas alebo

e)	vo výberovom procese sa projekt zaradil na nižšiu úroveň než iné kandidátske projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme.

Tieto projekty (okrem projektov, ktoré sú alebo majú byť uvedené do prevádzky do marca 2026) možno zvážiť na zaradenie do ďalšieho zoznamu Únie, ak pominú dôvody, pre ktoré neboli zaradené do súčasného zoznamu Únie.

Takéto projekty nie sú projektmi spoločného záujmu ani projektmi vo vzájomnom záujme, ale z dôvodov transparentnosti a zrozumiteľnosti sú uvedené spolu s pôvodnými číslami projektov spoločného záujmu alebo projektov vo vzájomnom záujme v časti C tejto prílohy ako ‚projekty, ktoré sa už nepovažujú za projekty spoločného záujmu alebo projekty vo vzájomnom záujme‘.

Niektoré projekty zahrnuté do prvého zoznamu Únie sa v priebehu realizácie stali neoddeliteľnou súčasťou iných (zoskupení) projektov spoločného záujmu alebo projektov vo vzájomnom záujme.

Takéto projekty sa už nepovažujú za nezávislé projekty spoločného záujmu alebo projekty vo vzájomnom záujme, ale z dôvodov transparentnosti a zrozumiteľnosti sú uvedené spolu s pôvodnými číslami projektov spoločného záujmu alebo projektov vo vzájomnom záujme v časti C tejto prílohy ako ‚projekty, ktoré sú teraz neoddeliteľnou súčasťou iných projektov spoločného záujmu alebo projektov vo vzájomnom záujme‘.

Neoprávnené časti projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme

Niektoré projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme obsahujú jednu alebo viacero neoprávnených investícií. Za súčasť zoznamu Únie sa nepovažujú tieto investície:

a)	posilnenia projektu ‚MEDLINK‘ (časť PMI 1.35) na vnútroštátnej úrovni, konkrétne ide o prenosové vedenie striedavého prúdu medzi lokalitami Annaba a Tougourt v Alžírsku a prenosové vedenie striedavého prúdu medzi lokalitami De Jebil a Marsa Dhib v Tunisku;

b)	posilnenia prepojovacieho vedenia na vnútroštátnej úrovni medzi lokalitami Subotica (RS) a Sándorfalva (HU) (časť PMI 2.12), konkrétne ide o nadzemné vedenie medzi lokalitami Novi Sad 3 a Sombor 3, nadzemné vedenie medzi Srbobranom a Sremskou Mitrovicou 2 a rekonštrukciu rozvodne Subotica 3,

c)	posilnenia prepojovacieho vedenia na vnútroštátnej úrovni medzi lokalitami Wadi El Natroon (EG) a Mesogeia/St Stefanos (EL) [v súčasnosti známe ako ‚GREGY Interconnector‘] (časť PMI 2.13) – vnútroštátne časti v EG;

posilnenia prepojovacieho vedenia na vnútroštátnej úrovni medzi lokalitami Bobov Dol (BG) a Leskovac 2 (RS) [v súčasnosti známe ako ‚Central Balkan Corridor‘] (časť PMI 2.26), konkrétne ide o modernizáciu nadzemného vedenia medzi mestami Niš 2 a Kruševac 1, modernizáciu rozvodne Kruševac 1, modernizáciu nadzemného vedenia Kruševac 1 a Kraljevo 3, modernizáciu nadzemného vedenia medzi lokalitami Kraljevo a Požega, novú rozvodňu v Požege, nové nadzemné vedenie medzi Jagodinou a Požarevacom, modernizáciu nadzemného vedenia medzi lokalitami Požega a Vardište a novú rozvodňu v lokalite Požarevac 3;

e)	vnútroštátne úseky španielskej základnej siete (časť PCI 9.1.3): Coruña – Zamora, Huelva – Algeciras, Castilla y León (medzi lokalitami Zamora - Haro), Guitiriz – Zamora, a prepojenie Castilla La Mancha s Madridom;

f)	vnútroštátny úsek Freiburg – Offenbach v Nemecku (časť projektu spoločného záujmu 9.2.1);

g)	úsek v oblasti Limburgu a jeho prepojenie so severojužnou základnou sieťou na východe NL (časť projektu spoločného záujmu 9.6);

h)	vnútroštátny úsek v Nemecku, ktorý sa začína v blízkosti Brém a smeruje k Hannoveru (časť projektu spoločného záujmu 9.7.4);

i)	vnútroštátny úsek vo Francúzsku od Port-de-la-Nouvelle cez lokalitu Barbaira (časť projektu spoločného záujmu 9.27.2);

j)	vnútroštátny úsek vo Francúzsku Bordeaux – Lussagnet (časť projektu spoločného záujmu 9.27.3);

k)	vnútroštátny úsek v Nemecku, ktorý sa začína v blízkosti Brém a smeruje južne (časť projektu spoločného záujmu 9.28);

l)	vnútroštátny úsek v Spojenom kráľovstve od lokality Bacton k vnútroštátnej vodíkovej sieti Spojeného kráľovstva (časť projektu vo vzájomnom záujme 9.35);

m)	vnútroštátne úseky v Tunisku v severoafrickom vodíkovom koridore (časť projektu vo vzájomnom záujme 10.12);

n)	vnútroštátny úsek vo Švédsku spájajúci lokality Kiruna a Luleå na severskej vodíkovej trase – Botnický záliv (časť projektu spoločného záujmu 11.1);

o)	vnútroštátne úseky vo Fínsku (zemepisné odkazy sa uvádzajú pre orientáciu): Mäntsälä, Imatra, Kouvola, Kotka prepojenie vnútroštátneho vedenia seversko-baltského vodíkového koridoru v LT s Klaipėdou (časť projektu spoločného záujmu 11.2);

p)	úsek Švédsko – Fínsko a prepojenie baltského vodíkového kolektora s ostrovom Gotland (časť projektu spoločného záujmu 11.3).

Číslovanie projektov v zozname Únie

Projekty, ktoré boli zaradené do prvého zoznamu Únie, si v súčasnom zozname Únie zachovajú svoje pôvodné číslo projektu spoločného záujmu/projektu vo vzájomnom záujme. Projektom, ktoré sú do súčasného zoznamu Únie novo zaradené, sa pridelí nové jedinečné číslo projektu spoločného záujmu/projektu vo vzájomnom záujme.

B. ZOZNAM PROJEKTOV SPOLOČNÉHO ZÁUJMU A PROJEKTOV VO VZÁJOMNOM ZÁUJME PRE ÚNIU

Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v západnej Európe (NSI West Electricity)

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

1.1

Prepojovacie vedenie Portugalsko – Španielsko medzi mestami Beariz – Fontefría (ES), Fontefría (ES) – Ponte de Lima (PT) a Ponte de Lima – Vila Nova de Famalicão (PT) vrátane rozvodní v mestách Beariz (ES), Fontefría (ES) a Ponte de Lima (PT)

1.2

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Gatica (ES) a Cubnezais (FR) [v súčasnosti známe ako ‚Biscay Gulf‘]

1.3

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami La Martyre (FR) a Great Island alebo Knockraha (IE) [v súčasnosti známe ako ‚Celtic Interconnector‘]

1.4

1.4.1

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Emden-východ a Osterath na zvýšenie kapacity vedenia zo severného Nemecka do Porýnia [v súčasnosti známe ako ‚A-Nord‘]

1.5

Vnútroštátne vedenie v Nemecku medzi lokalitami Brunsbüttel/Wilster a Großgartach/Grafenrheinfeld na zvýšenie kapacity pri severných a južných hraniciach [v súčasnosti známe ako ‚Südlink‘]

1.6

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Osterath a Philippsburg (DE) na zvýšenie kapacity pri západných hraniciach [v súčasnosti známe ako ‚Ultranet‘]

1.7

1.7.1

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Navarra (ES) a Landes (FR) [v súčasnosti známe ako ‚Pyrenean crossing 1‘]

1.7.2

Prepojovacie vedenie medzi regiónom Aragón (ES) a obcou Marsillon (FR) [v súčasnosti známe ako ‚Pyrenean crossing 2‘]

1.8

Prepojovacie vedenie medzi obcami Lonny (FR) a Gramme (BE)

1.9

Vnútroštátne vedenia na belgickej severnej hranici medzi lokalitami Zandvliet a Lillo-Liefkenshoek (BE) a medzi lokalitami Liefkenshoek a Mercator vrátane rozvodne v Lillo (BE) [v súčasnosti známe ako ‚BRABO II + III‘]

1.10

Prepojovacie vedenie medzi pevninským Talianskom a Korzikou (FR) a Sardíniou (IT) [v súčasnosti známe ako ‚SACOI 3‘]

1.11

Projekt rozšírenia kapacity skladovania v lokalite Kaunertal (AT)

1.12

Čistenie – uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni NAVALEO (ES)

1.13

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Silvermines (IE)

1.14

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni RIEDL (DE)

1.16

Uskladňovanie energie stlačením vzduchu v Green Hydrogen Hub (DK)

1.17

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni WSK PULS (DE)

1.18

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej elektrárni s reverzibilnými turbínami AGUAYO II (ES)

1.22

Vnútroštátne vedenie spájajúce oblasť Bordeaux a oblasť Nantes (FR) [v súčasnosti známe ako ‚GiLA‘]

1.23

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Montalto a Avenza (IT) [v súčasnosti známe ako ‚HG North Tyrrhenian Corridor‘]

1.24

Vnútroštátne vedenie spájajúce Ovelgönne/Rastede/Wiefelstede/Westerstede a Bürstadt a Marxheim (Taunus) (DE) [v súčasnosti známe ako ‚Rhine-Main-Link‘]

1.25

Regulátor siete online ‚PSKW-Rio‘ (DE)

1.26

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni CHR IRENE (ES)

1.27

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni PSP CONSO II (ES)

1.28

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Villarosa (IT)

1.29

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Taccu Sa Pruna (IT)

1.30

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Favazzina (IT)

1.31

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Serra Del Corvo (IT)

1.32

Uskladňovanie energie stlačením vzduchu ‚CAES Ahaus, Germany‘ (DE)

Projekty vo vzájomnom záujme vypracované v regióne:

Číslo	Vymedzenie
1.19	Prepojovacie vedenie medzi Sicíliou (IT) a uzlom Tunisko (TN) [v súčasnosti známe ako ‚ELMED‘]
1.20	Prepojovacie vedenie medzi oblasťou Zeebrugge (BE) a mestom Kemsley v Kente (UK) [v súčasnosti známe ako ‚Cronos‘]
1.21	Prepojovacie vedenie medzi oblasťami Emdenu (DE) a mestom Corringham v Essexe (UK) [v súčasnosti známe ako ‚Tarchon‘]
1.33	Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Woodland (IE) a Turleenan (UK) [v súčasnosti známe ako ‚North-South interconnector‘] (vo štvrtom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.13.1)
1.34	Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Maynooth (IE) a Bodelwyddan (UK) [v súčasnosti známe ako ‚MaresConnect‘]
1.35	Prepojovacie vedenie medzi lokalitami La Spezia (IT) a Annaba (DZ) a medzi lokalitami Suvereto (IT) a Marsa Dhib (TN) [v súčasnosti známe ako ‚Medlink‘]

Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe (NSI East Electricity)

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

2.1

Zoskupenie Rakúsko – Nemecko zahŕňajúce tieto projekty spoločného záujmu:

2.1.1

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Isar/Altheim/Ottenhofen (DE) – St. Peter (AT)

2.1.3

Vnútroštátne vedenie spájajúce Západné Tirolsko a Zell-Ziller (AT)

2.1.4

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Pleinting (DE) – St. Peter (AT)

2.2

Vnútroštátne vedenie v Nemecku medzi lokalitami Wolmirstedt a Isar [v súčasnosti známe ako ‚SuedOstLink‘]

2.3

Zoskupenie vnútroštátnych vedení v Česku zahŕňajúce tieto projekty spoločného záujmu:

2.3.2

Vnútroštátne vedenie spájajúce Přeštice a Kočín

2.3.3

Vnútroštátne vedenie spájajúce Kočín a Mírovku

2.4

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Würmlach (AT) – Somplago (IT)

2.5

Zoskupenie Maďarsko – Rumunsko zahŕňajúce tieto projekty spoločného záujmu:

2.5.1

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Józsa (HU) a Oradea (RO)

2.5.2

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Urechesti (RO) a Targu Jiu (RO)

2.5.3

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Targu Jiu (RO) a Paroseni (RO)

2.5.4

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Paroseni (RO) a Baru Mare (RO)

2.5.5

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Baru Mare (RO) a Hasdat (RO)

2.5.6

Modernizácia rozvodne Rosiori (RO)

2.5.7

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Nadab (RO) a Békéscsaba (HU)

2.6

Zoskupenie Izrael – Cyprus – Grécko [v súčasnosti známe ako ‚Great Sea Interconnector‘] zahŕňajúce tieto projekty spoločného záujmu:

2.6.1

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Hadera (IL) a Kofinou (CY)

2.6.2

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Kofinou (CY) a Korakia, Kréta (EL)

2.7

Prepojovacie vedenie medzi Otrokovicami (CZ) a Ladcami (SK)

2.8

Prepojovacie vedenie medzi Lienzom (AT) a regiónom Benátsko (IT)

2.9

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Amfilochia (EL)

2.10

Batériový systém na uskladňovanie energie Ptolemaida (EL)

2.11

Modernizácia uskladňovania elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Čierny Váh (SK) [v súčasnosti známej ako ‚SE Integrator‘]

2.14

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Villanova a Fano (IT) [v súčasnosti známe ako ‚Adriatic HVDC link‘]

2.15

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Lienz, Malta a Obersielach (AT)

2.16

Prepojovacie vedenie medzi Hradcom (CZ) a Röhrsdorfom (DE)

2.17

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Galatina (IT) a Thesprotia (EL) [v súčasnosti známe ako ‚GRITA 2‘]

2.18

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami St. Peter a Dürnrohr (AT)

2.19

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Foggia a Forli (IT) [v súčasnosti známe ako ‚HG Adriatic Corridor‘]

2.20

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Sajóivánka (HU) – Rimavská Sobota (SK) (vo štvrtom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 3.17)

2.21

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Jadenica (BG) (č. 3.23 vo štvrtom zozname projektov spoločného záujmu)

2.22

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Kozjak (SI)

2.23

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Batak (BG)

2.24

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Dospat (BG)

Projekty vo vzájomnom záujme vypracované v regióne:

Číslo	Vymedzenie
2.12	Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Subotica (RS) a Sándorfalva (HU) [v súčasnosti známe ako ‚Pannonian Corridor‘]
2.13	Prepojovacie vedenie medzi pobrežím Sidi Barrani (EG) a oblasťou Mesogeia/St Stefanos (EL) [v súčasnosti známe ako ‚GREGY Interconnector‘]
2.25	Druhé prepojovacie vedenie medzi lokalitami Villanova (IT) a Lastva (ME)
2.26	Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Bobov Dol (BG) a Leskovac 2 (RS) [v súčasnosti známe ako ‚Central Balkan Corridor‘]
2.27	Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Anaklia (GE) a Constanta Sud (RO) [v súčasnosti známe ako ‚Black Sea interconnection cable‘]
2.28	Prepojovacie vedenie medzi Mukačevom (UA) a Veľkými Kapušanmi (SK)
2.29	Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Artsyz (UA) a Isaccea (RO)

Plán prepojenia baltského trhu s energiou v odvetví elektriny (BEMIP Electricity)

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

3.2

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacích vodných elektrárňach v Estónsku

3.3

Integrácia a synchronizácia elektrizačnej sústavy pobaltských štátov s európskymi sieťami vrátane týchto projektov spoločného záujmu:

3.3.3

Vnútroštátne vedenie spájajúce lokality Paide a Sindi (EE)

3.3.5

Ďalšie infraštruktúrne aspekty zavedenia synchronizácie sústavy pobaltských štátov so sieťou kontinentálnej Európy

3.3.6

Prepojovacie vedenie medzi Litvou a Poľskom [v súčasnosti známe ako ‚Harmony Link‘]

3.3.11

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Dunowo a Żydowo Kierzkowo (PL)

3.3.12

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Piła Krzewina a Żydowo Kierzkowo (PL)

3.3.13

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Morzyczyn-Dunowo-Słupsk-Żarnowiec (PL)

3.3.14

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Żarnowiec-Gdańsk/Gdańsk Przyjaźń-Gdańsk Błonia (PL)

3.5

Štvrté prepojovacie vedenie medzi Fínskom – Švédskom [v súčasnosti známe ako ‚Aurora line 2‘]

3.6

Prepojovacie vedenie medzi Fínskom a Estónskom [v súčasnosti známe ako ‚Estlink 3‘]

3.7

Prepojovacie vedenie medzi Fínskom a Švédskom [v súčasnosti známe ako ‚Fenno-Skan 3‘]

3.8

Prepojovacie vedenie medzi Švédskom a Dánskom [v súčasnosti známe ako ‚Upgrade to Konti-Skan‘]

3.9

Projekt cezhraničného posilnenia Lotyšska a Litvy

3.10

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacích vodných elektrárňach vo Fínsku [v súčasnosti známe ako ‚Kemijoki PSP‘]

Morské prenosové a distribučné sústavy v oblasti Severného mora (NSOG):

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo	Vymedzenie
4.2	Hybridné prepojovacie vedenie na mori medzi Belgickom a Dánskom [v súčasnosti známe ako ‚Triton Link‘]
4.3	Vysokonapäťová rozvodňa na mori a spojovacie vedenie do lokality Menuel (FR) [v súčasnosti známe ako ‚Offshore Wind connection Centre Manche 1‘]
4.4	Vysokonapäťová rozvodňa na mori a spojovacie vedenie do lokality Tourbe (FR) [v súčasnosti známe ako ‚Offshore Wind connection Centre Manche 2‘]
4.7	Spojovacie vedenie pre veternú energiu na mori Fécamp-Grand Large 1 (FR)
4.8	Spojovacie vedenie pre veternú energiu na mori Fécamp-Grand Large 2 (FR)
4.9	Hybridné prepojovacie vedenie na mori medzi Nemeckom a Holandskom

Projekty vo vzájomnom záujme vypracované v regióne:

Číslo	Vymedzenie
4.5	Viacúčelové prepojovacie vedenie medzi ostrovom Princess Elisabeth (BE) a Kentom (UK) [v súčasnosti známe ako ‚Nautilus‘]
4.6	Viacúčelové prepojovacie vedenie typu HVDC medzi Veľkou Britániou a Holandskom [v súčasnosti známe ako ‚LionLink‘]
4.10	Hybridné prepojovacie vedenie na mori medzi Spojeným kráľovstvom a Nemeckom [v súčasnosti známe ako ‚HansaLink – Phase 1‘]

Program pre sústavy veternej energie na mori v rámci plánu prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP offshore):

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo	Vymedzenie
5.1	Hybridné prepojovacie vedenie na mori medzi Lotyšskom a Estónskom [v súčasnosti známe ako ‚Elwind‘]
5.2	Energetický ostrov Bornholm (BEI) Hybridné prepojovacie vedenie na mori medzi Dánskom a Nemeckom

Sústavy na mori na juhu a západe (SW offshore):

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo	Vymedzenie
6.1	Spojovacie vedenie pre veternú energiu na mori Occitanie (FR)
6.2	Spojovacie vedenie pre veternú energiu na mori PACA (FR)
6.3	Spojovacie vedenie pre veternú energiu na mori Golfe de Lion Centre (FR)

Sústavy na mori na juhu a východe (SE offshore):

V súvislosti s týmto koridorom neboli predložené žiadne projekty.

Sústavy na mori v Atlantickom oceáne:

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo	Vymedzenie
8.1	Spojovacie vedenie pre veternú energiu na mori South Britanny (FR)
8.2	Spojovacie vedenie pre veternú energiu na mori South Atlantic Oléron 1 (FR)
8.3	Spojovacie vedenie pre veternú energiu na mori South Atlantic Oléron 2 (FR)
8.4	Spojovacie vedenie pre veternú energiu na mori Golfe de Gascogne Sud (FR)
8.5	Spojovacie vedenie pre veternú energiu na mori Bretagne Nord-Ouest (FR)

Prepojenia vodíkových sietí v západnej Európe (HI West):

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

9.1

Koridor Portugalsko – Španielsko – Francúzsko – Nemecko:

9.1.1

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Portugalsku

9.1.2

Vodíkové prepojenie medzi Portugalskom a Španielskom

9.1.3

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Španielsku

9.1.4

Vodíkové prepojenie medzi Španielskom a Francúzskom [v súčasnosti známe ako ‚BarMar‘]

9.1.5

Prepojenie vnútroštátnej vodíkovej infraštruktúry vo Francúzsku s Nemeckom [v súčasnosti známe ako ‚HyFen‘]

9.1.6

Prepojenie vnútroštátnej vodíkovej infraštruktúry v Nemecku s Francúzskom [v súčasnosti známe ako ‚H2Hercules South-West‘]

9.2

Cezhraničné vodíkové údolia na koridore Francúzsko – Nemecko:

9.2.1

Vodíkové údolie v Nemecku smerom k hraniciam s Francúzskom [v súčasnosti známe ako ‚RHYn‘]

9.2.2

Vodíkové údolie vo Francúzsku smerom k hraniciam s Nemeckom [v súčasnosti známe ako ‚Mosahyc‘]

9.3

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra vo Francúzsku smerom k hraniciam s Belgickom [v súčasnosti známa ako ‚Franco-Belgian H2 corridor‘]

9.4

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Nemecku [v súčasnosti známa ako ‚H2ercules West‘]

9.5

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Belgicku [v súčasnosti známa ako ‚Belgian Hydrogen Backbone‘]

9.6

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Holandsku [v súčasnosti známa ako ‚National Hydrogen Backbone‘]

9.7

Vodíkové prepojenia pre Národnú základnú vodíkovú sieť (NL) – Nemecko:

nemecká časť:

9.7.1

Vodíkové prepojenie zo severojužnej základnej siete na východe k mestu Oude (NL) – [‚v súčasnosti známe ako H2ercules North‘]

9.7.2

Vodíkové prepojenie zo severojužnej základnej siete na východe k obci Vlieghuis (NL) – Vlieghuis – Ochtrup (DE)

9.7.3

Vodíkové prepojenie medzi Holandskom a Nemeckom [v súčasnosti známe ako ‚Delta Rhine Corridor H2‘]

9.7.4

Vodíkové prepojenie medzi Nemeckom a Holandskom 2 [v súčasnosti známe ako ‚Hyperlink‘]

9.7.5

Vodíkové prepojenie zo severojužnej základnej siete v lokalite Winterswijk/Vreden s Nemeckom [v súčasnosti známe ako ‚H2ercules North-West‘]

9.8

Vodíkovod na mori v Nemecku [v súčasnosti známy ako ‚AquaDuctus‘]

9.9

Vodíkové prepojenie medzi Dánskom a Nemeckom:

9.9.1

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Nemecku [v súčasnosti známa ako ‚HyperLink III‘]

9.9.2

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Dánsku [v súčasnosti známa ako ‚DK Hydrogen Pipeline West‘]

9.10

Zariadenia na príjem amoniaku v Belgicku:

9.10.1

Zariadenie na príjem amoniaku v Antverpách

9.10.2

Zariadenie na príjem amoniaku Amplifhy v Antverpách

9.10.3

Zariadenie na príjem amoniaku Zeebrugge New Molecules development

9.10.4

Zariadenie na príjem amoniaku VEPA v Antverpách

9.11

Zariadenia na príjem amoniaku v Nemecku:

9.11.1

Terminál zariadenia na príjem amoniaku v Brunsbütteli

9.11.3

Zariadenie na príjem amoniaku vo Wilhelmshavene (Uniper)

9.12

9.12.2

Zariadenie na príjem amoniaku Amplifhy v Rotterdame

9.13

Zariadenie na príjem amoniaku v Dunkerque (FR)

9.15

Elektrolyzéry v Španielsku:

9.15.4

Elektrolyzér Valle andaluz del hidrógeno verde – Huelva

9.15.5

Elektrolyzér vo vodíkovom údolí Asturias H2

9.15.6

Elektrolyzér Valdo Eume

9.15.7

Elektrolyzér Catalina

9.15.8

Elektrolyzér ErasmoPower2X

9.16

Elektrolyzéry vo Francúzsku:

9.16.6

Elektrolyzér GHYga H2

9.16.7

Elektrolyzér H2V 59

9.17

9.17.4

Elektrolyzér ScheldeH2 (NL)

9.18

Elektrolyzéry v Nemecku:

9.18.3

Elektrolyzér Rheinfelden

9.18.4

Elektrolyzér GreenRoot

9.20

Dánske zariadenie na skladovanie vodíka (DK)

9.21

Skladovacie zariadenie Hystock Opslag H2 (NL)

9.22

Zariadenia na skladovanie vodíka v Nemecku:

9.22.1

Zariadenie na skladovanie vodíka Salthy v Harsefelde

9.22.3

Zariadenie na skladovanie vodíka Salthy v Harsefelde II A+B

9.22.4

Zariadenie na skladovanie vodíka EWE v Huntorfe

9.22.5

Zariadenie na skladovanie vodíka UST v Krummhörne

9.22.6

Skladovacie zariadenie NWKG H2

9.22.7

Zariadenie na skladovanie vodíka EWE v Jemgume

9.22.8

Gasunie SpHyGER Etzel

9.22.9

RWE H2 rozšírenie skladovacieho zariadenia v Gronau-Epe (č. 9.22.2 v prvom zozname Únie)

9.22.10

Skladovacie zariadenie RWE H2 v Gronau-Epe – 2. rozšírenie

9.22.11

Zariadenie na skladovanie vodíka UST v Epe

9.24

Zariadenia na skladovanie vodíka v Španielsku:

9.24.1

Skladovacie zariadenie H2 North – 1

9.24.2

Skladovacie zariadenie H2 North – 2

9.26

Vodíkové prepojenie Francúzsko – Luxembursko – Belgicko:

9.26.1

Vodíkové prepojenie Francúzsko – Luxembursko [v súčasnosti známe ako ‚Hy4link (FR)‘]

9.26.2

Vnútroštátny vodíkovod v Luxembursku smerom k belgickým hraniciam [v súčasnosti známy ako ‚Hy4link (LU)‘]

9.27

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra vo Francúzsku z Bordeaux smerom k pobrežiu Stredozemného mora:

9.27.1

MidHY

9.27.2

HySoW Mediterranean

9.27.3

HySoW Atlantic

9.28

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Nemecku [v súčasnosti známa ako ‚HyperLink 4-5‘]

9.29

Vodíkový koridor Taliansko – Švajčiarsko – Nemecko:

9.29.1

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Taliansku od Poggio Renatico k švajčiarskym hraniciam

9.29.2

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Nemecku [v súčasnosti známa ako ‚Alpine HyWay‘]

9.30

Elektrolyzéry v Dánsku:

9.30.1

Elektrolyzér HØST PtX Esbjerg (bývalý Jyske Banke Nord PtX) (č. 9.19 v prvom zozname Únie)

9.30.2

Elektrolyzér Hela

9.30.3

Elektrolyzér Vidar

9.30.4

Elektrolyzér Plug Idomlund

9.30.5

Elektrolyzér Esbjerg

9.31

Elektrolyzér H2Austria&Bavaria+Store (AT)

9.32

Elektrolyzér CHYMIA (BE)

9.33

Zariadenia na skladovanie vodíka vo Francúzsku:

9.33.1

Skladovacie zariadenie GeoH2 (č. 9.23 v prvom zozname Únie)

9.33.2

Skladovacie zariadenie HyPSTER_3

9.33.3

Skladovacie zariadenie HySoW

Projekty vo vzájomnom záujme vypracované v regióne:

Číslo	Vymedzenie
9.34	Vnútroštátna vodíková infraštruktúra vo Švajčiarsku (časť vodíkového koridoru Taliansko – Švajčiarsko – Nemecko) [v súčasnosti známa ako ‚Alpine H2 corridor‘])
9.35	Vodíkové prepojenie Belgicko – Spojené kráľovstvo

10.

Prepojenia vodíkových sietí v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe (HI East):

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

10.1

Koridor SoutH2 Tunisko – Taliansko – Rakúsko – Nemecko:

10.1.1

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Taliansku [v súčasnosti známa ako ‚Italian H2 Backbone‘]

10.1.2

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Rakúsku [v súčasnosti známa ako ‚H2 Readiness of the TAG pipeline system‘]

10.1.3

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Rakúsku [v súčasnosti známa ako ‚H2 Backbone WAG and Penta West‘]

10.1.4

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Nemecku [v súčasnosti známa ako ‚HyPipe Bavaria – The Hydrogen Hub‘]

10.2

Česko-nemecké prepojenie vodíkových sietí:

10.2.1

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Česku smerom k Nemecku [v súčasnosti známa ako ‚Czech H2 Backbone West‘]

10.2.2

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Nemecku [v súčasnosti známa ako ‚FLOW East – Making Hydrogen Happen‘]

10.2.3

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Nemecku [v súčasnosti známa ako ‚H2ercules Network South-East‘]

10.3

Prepojenie vodíkových sietí Grécko – Bulharsko:

10.3.1

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Grécku smerom k bulharským hraniciam [v súčasnosti známa ako ‚H2DRIA pipeline‘]

10.3.2

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Bulharsku smerom ku gréckym hraniciam

10.5

Stredoeurópsky vodíkový koridor Ukrajina – Slovensko – Česko – Nemecko:

10.5.1

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra na Slovensku [v súčasnosti známa ako ‚Slovak Hydrogen Backbone‘]

10.5.2

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Česku [v súčasnosti známa ako ‚Czech Hydrogen Backbone North‘]

10.6

Prepojenie vodíkových sietí Slovensko – Maďarsko:

10.6.1

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra na Slovensku [v súčasnosti známa ako ‚SK-HU H2 corridor‘]

10.6.2

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Maďarsku [v súčasnosti známa ako ‚HU/SK hydrogen corridor‘]

10.7

Vodíkový koridor Grécko – Taliansko:

10.7.1

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Grécku [v súčasnosti známa ako ‚Komnina – Florovouni pipeline‘]

10.7.2

Vodíkovod na mori medzi Gréckom a Talianskom [v súčasnosti známy ako ‚H2 Poseidon pipeline‘]

10.8

Zariadenie na príjem amoniaku v Iónskom energetickom termináli (GR)

10.9

Elektrolyzér Thalis 1 (GR)

10.10

Zariadenia na skladovanie vodíka Ewe v Ruedersdorfe (DE)

10.11

Podzemné skladovanie vodíka Fiume Treste Livello (IT)

Projekty vo vzájomnom záujme vypracované v regióne:

Číslo	Vymedzenie
10.12	Vodíkový plynovod na mori medzi Tuniskom a Talianskom [v súčasnosti známy ako ‚North Africa Hydrogen Corridor‘] (časť koridoru SoutH2)
10.13	Vnútroštátna vodíková infraštruktúra na Ukrajine [v súčasnosti známa ako ‚Central European Hydrogen Corridor (UKR part)‘]

11.

Plán prepojenia baltského trhu s energiou v odvetví vodíka (BEMIP Hydrogen):

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

11.1

Vodíkové prepojenie medzi Švédskom a Fínskom [v súčasnosti známe ako ‚Nordic Hydrogen Route – Bothnian Bay‘]

11.2

Vodíkové prepojenie medzi Fínskom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom a Nemeckom [v súčasnosti známe ako ‚Nordic-Baltic Hydrogen Corridor‘]

11.3

Vodíkové prepojenie medzi Fínskom a Nemeckom [v súčasnosti známe ako ‚Baltic Sea Hydrogen Collector‘]

11.4

Prepojenia H2 Nemecko – Poľsko [v súčasnosti známe ako ‚Pomeranian Green Hydrogen cluster‘]

11.5

Elektrolyzéry vo Fínsku:

11.5.1

Porvoo fáza 2

11.5.2

Projekt FOX

11.5.3

Projekt Plug Power Kristinestad

12.

Prioritná tematická oblasť Zavádzanie inteligentných elektrizačných sústav:

Projekty spoločného záujmu vypracované v rámci tematickej oblasti:

Číslo	Vymedzenie
12.2	CARMEN (BG, RO) s cieľom posilniť cezhraničnú spoluprácu a výmenu údajov medzi PPS, posilniť spoluprácu medzi PPS a PDS, podporiť rozširovanie sústavy a zvýšiť kapacitu na integráciu nových obnoviteľných zdrojov energie a zlepšiť stabilitu, bezpečnosť a flexibilitu sústavy
12.3	Danube InGrid (HU, SK) s cieľom efektívne spojiť správanie a konanie všetkých účastníkov trhu napojených na elektrické siete v Maďarsku a na Slovensku
12.4	Inteligentné siete Gabreta (CZ, DE) s cieľom zvýšiť hostiteľskú kapacitu sústavy, umožniť diaľkové monitorovanie a kontrolu sietí stredného napätia a zlepšiť pozorovateľnosť sústav a sieťové plánovanie
12.5	GreenSwitch (AT, HR, SI) s cieľom zvýšiť hostiteľskú kapacitu decentralizovaných obnoviteľných zdrojov energie a efektívnu integráciu nových zaťažení, zlepšiť pozorovateľnosť distribučnej sústavy a zvýšiť cezhraničnú kapacitu
12.6	Selena (CZ, HU, SK) s cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť, efektívnosť a odolnosť v Českej republike, Maďarsku a na Slovensku modernizáciou a integráciou ich elektrických distribučných sústav
12.7	Tune (HU, SI, SK) s cieľom zvýšiť kontrolovateľnosť a posilniť elektrické siete v Slovinsku, na Slovensku a v Maďarsku

13.

Prioritná tematická oblasť Cezhraničná sieť oxidu uhličitého:

Projekty spoločného záujmu vypracované v rámci tematickej oblasti:

Číslo	Vymedzenie
13.1	Prostredníctvom projektu CO2 TransPorts sa vybuduje infraštruktúra na uľahčenie veľkokapacitného zachytávania, prepravy a ukladania CO2 z oblastí Rotterdamu, Antverp a prístavov v Severnom mori
13.2	Aramis – projekt cezhraničnej prepravy a ukladania CO2, príjem od producentov emisií vo vnútrozemí okolo rotterdamského prístavu a uskladnenie v lokalitách na holandskom kontinentálnom šelfe
13.4	Bifrost – projekt prepravy a uskladnenia s úložiskom na mori v DK od producentov emisií z Dánska, Nemecka a Poľska
13.5	Callisto – vytvorenie multimodálnych centier CO2 v Stredozemí s cieľom ukladať emisie CO2 z Francúzska a Talianska v úložiskách na pobreží Ravenny
13.6	CCS Baltic Consortium – cezhraničná preprava CO2 potrubím a železnicou/nákladnými vozidlami medzi Lotyšskom a Litvou s multimodálnym LCO2 terminálom v Klaipede
13.7	Delta Rhine Corridor – projekt na prepravu CO2 potrubím od producentov emisií v Porúrí v Nemecku a v oblasti Rotterdamu v Holandsku do úložiska na mori pri holandskom pobreží
13.8	EU2NSEA – cezhraničná sieť CO2 vytvorená medzi Belgickom, Nemeckom a Nórskom takisto na účely zberu CO2 z DK, FR, LV, NL, PL a SE s uskladnením v nórskom kontinentálnom šelfe
13.10	Norne – prepravná infraštruktúra v Dánsku s úložiskom na pevnine a potenciálne na mori, pričom producenti emisií, ktorí pochádzajú prevažne z DK, SE, BE a UK budú na prepravu do DK používať lodnú dopravu
13.11	Prinos – Apollo CO2 – úložisko na mori v oblasti Prinos, a to v prípade emisií z EL dopravovaných potrubím a z BG, HR, CY, EL, IT a SI dopravovaných loďou
13.12	Pycasso – preprava a uskladnenie CO2 v úložisku na pevnine na juhozápade FR od priemyselných producentov emisií z FR a ES
13.15	BaltiCO2Net – projekt zahŕňa 17 iniciatív týkajúcich sa zachytávania v priemyselných emisných lokalitách v piatich členských štátoch EÚ (DK, DE, LV, PL, SE) s uskladnením na pevnine v Dánsku
13.16	ECO2CEE – terminál LCO2 v Gdansku prijímajúci CO2 z priemyslu v Poľsku potrubnou dopravou a terminál v Klaipede prijímajúci CO2 z litovského zariadenia potrubím/železnicou/nákladnými vozidlami (č. 13.3 v prvom zozname Únie)

Projekty vo vzájomnom záujme vypracované v rámci tematickej oblasti:

Číslo	Vymedzenie
13.13	Northern lights – projekt cezhraničného spojenia pre CO2 medzi viacerými európskymi iniciatívami zachytávania uhlíka (okrem iných v Belgicku, Nemecku, Írsku, vo Francúzsku, Švédsku) a jeho prepravy loďou na uskladnenie v nórskom kontinentálnom šelfe
13.14	Nautilus CCS – emisie z oblastí Le Havre, Dunkerque, Duisburg a Rogaland sa majú zachytávať a prepravovať loďou na rôzne miesta záchytu v Severnom mori (rozšírenie č. 12.8 v piatom zozname projektov spoločného záujmu)
13.17	Atlas – uskladňovanie na mori v lokalite Atlas (NO) a preprava kyvadlovými plavidlami pre CO2 s možnosťou priameho vyloženia a plávajúcou jednotkou a zber, ukladanie a vykladanie (FCSO) ako možnosť pre CO2 zachytený v priemyselných lokalitách v EÚ
13.18	Carbon Connect – cezhraničné podmorské potrubie v dĺžke ~200 km na prepravu a skladovanie antropogénneho CO2 zo Zeebrugge (Belgicko) do sektora Spojeného kráľovstva v južnom Severnom mori
13.19	Nemecká sieť na prepravu uhlíka – projekt má za cieľ vybudovať a prevádzkovať rozsiahlu sieť potrubí CO2 v Nemecku, prepravovať emisie do záchytov CO2 v severnej Európe a prepojiť sieť s rôznymi vnútroštátnymi sieťami

14.

Prioritná tematická oblasť Inteligentné plynárenské siete:

Číslo	Vymedzenie
14.1	GREENCONNECT (Sieť pre obnoviteľný plyn umožňujúca efektívne siete a cezhraničnú prevádzku pre nové prepojenie a prenos emisne neutrálnej energie)
14.2	Projekt inteligentných plynárenských sietí v Chorvátsku a Slovinsku
14.3	Projekt SmartSwitch – Premena existujúcej gréckej a bulharskej plynárenskej prepravnej siete na inteligentnejšiu sieť, aby sa do nej integroval vodík a obnoviteľné plyny

15.

Projekty, ktoré si zachovávajú svoj štatút projektu spoločného záujmu (výnimka podľa článku 24):

Číslo	Vymedzenie
15.1	Pripojenie Malty do európskej plynárenskej siete – plynovodné prepojenie s Talianskom v Gele
15.2	Plynovod na prepravu plynu zo zásobníka vo východnom Stredozemnom mori na grécku pevninu cez Cyprus a Krétu [v súčasnosti známy ako ‚EastMed Pipeline‘] s meracou a regulačnou stanicou Megalopoli

C. ZOZNAM ‚PROJEKTOV, KTORÉ SA UŽ NEPOVAŽUJÚ ZA PCI ALEBO PMI‘ A ‚PROJEKTOV, KTORÉ SÚ TERAZ INTEGRÁLNOU SÚČASŤOU INÝCH PCI alebo PMI‘

Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v západnej Európe (NSI West Electricity)

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI/PMI

1.4.2

1.4.3

1.15

Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe (NSI East Electricity)

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI/PMI

2.1.2

2.3.1

Plán prepojenia baltského trhu s energiou v odvetví elektriny (BEMIP Electricity)

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI/PMI

3.1
3.3.1
3.3.2
3.3.4
3.3.7
3.3.8
3.3.9
3.3.10
3.3.15
3.4.1
3.4.2

Morské prenosové a distribučné sústavy v oblasti Severného mora (NSOG)

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI/PMI

4.1

Prepojenia vodíkových sietí v západnej Európe (HI West)

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI/PMI

9.11.2
9.12.1
9.12.3
9.14
9.15.1
9.15.2
9.15.3
9.16.1
9.16.2
9.16.3
9.16.4
9.16.5
9.17.1
9.17.2
9.17.3
9.18.1
9.18.2
9.19
9.22.2
9.25

10.

Prepojenia vodíkových sietí v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe (HI East)

Projekty, ktoré sú teraz integrálnou súčasťou iných PCI/PMI

Pôvodné číslo PCI/PMI	Číslo PCI/PMI, ktorého súčasťou sa daný projekt stal
10.4	10.5 a 10.13

12.

Prioritná tematická oblasť Zavádzanie inteligentných elektrizačných sústav

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI/PMI

12.1

13.

Prioritná tematická oblasť Cezhraničná sieť oxidu uhličitého

Čísla projektov, ktoré sa už nepovažujú za PCI/PMI

13.9

“