(1)

V rámci stanovenom článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 vykonáva Európska centrálna banka (ECB) výlučnú úlohu spočívajúcu v dohľade nad úverovými inštitúciami s cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie noriem v oblasti dohľadu, posilniť finančnú stabilitu a zabezpečiť rovnaké podmienky.

(2)

Podľa článku 9 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 má ECB na účely vykonávania úloh, ktorými sa poveruje článkom 4 uvedeného nariadenia, všetky právomoci a povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 1024/2013, ako aj všetky právomoci a povinnosti, ktoré majú podľa príslušného práva Únie príslušné orgány.

(3)

Podľa zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (3), ktoré boli s účinnosťou od 11. januára 2026 zavedené smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1619 (4), majú orgány dohľadu nad úverovými inštitúciami k dispozícii všetky právomoci v oblasti dohľadu, ktoré im umožňujú pokryť významné operácie, ktoré môžu vykonávať dohliadané subjekty. ECB má preto pri výkone právomocí v oblasti dohľadu udelených podľa smernice 2013/36/EÚ právomoc prijímať rozhodnutia v prípadoch zlúčení alebo splynutí, rozdelení alebo nadobudnutí významných podielov, ktoré sa týkajú významných dohliadaných subjektov. Ide o dodatočnú právomoc k právomociam ECB prijímať rozhodnutia pri výkone právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(4)

Podľa článku 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 je ECB povinná uplatňovať všetky príslušné právne predpisy Únie a v prípade, keď tieto právne predpisy Únie predstavujú smernice, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú.

(5)

S cieľom uľahčiť rozhodovací proces je nevyhnutné prijať rozhodnutie o delegovaní právomocí v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o zlúčeniach alebo splynutiach, rozdeleniach alebo nadobudnutiach významných podielov. Súdny dvor Európskej únie uznal, že delegovanie právomocí je nevyhnutné s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcia, od ktorej sa vyžaduje prijatie značného počtu rozhodnutí, mohla vykonávať svoje úlohy. Podobne Súdny dvor Európskej únie uznal nevyhnutnosť zabezpečiť schopnosť fungovania rozhodovacieho orgánu, ktorá predstavuje zásadu vlastnú každému inštitucionálnemu systému (5).

(6)

Delegovanie rozhodovacích právomocí by malo byť obmedzené a primerané a rozsah delegovania by mal byť jasne vymedzený.

(7)

Pri stanovovaní kritérií pre delegovanie právomocí prijímať rozhodnutia pri výkone právomocí v oblasti dohľadu udelených podľa smernice 2013/36/EÚ v prípadoch zlúčení alebo splynutí, rozdelení alebo nadobudnutí významných podielov týkajúcich sa významných dohliadaných subjektov je vhodné, aby sa niektoré kritériá uplatňovali počas obdobia najmenej troch rokov od dátumu účinnosti príslušnej operácie. Dôvodom je skutočnosť, že dokumenty predkladané príslušným dohliadaným subjektom v súvislosti s posúdením príslušnej operácie sa vzťahujú na toto časové obdobie.

(8)

Rozhodnutie (EÚ) 2017/933 (ECB/2016/40) podrobne stanovuje postup, ktorý treba dodržiavať na prijímanie rozhodnutí o delegovaní právomocí týkajúcich sa dohľadu, a osoby, na ktoré môžu byť delegované rozhodovacie právomoci. Toto rozhodnutie nemá vplyv na výkon úloh ECB v oblasti dohľadu, ani ním nie je dotknutá právomoc Rady pre dohľad navrhovať Rade guvernérov konečné návrhy rozhodnutí.

(9)

Ak kritériá na prijatie delegovaného rozhodnutia stanovené v tomto rozhodnutí nebudú splnené, mali by sa prijať rozhodnutia v súlade s postupom nevznesenia námietok stanoveným v článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a podrobnejšie upraveným v článku 13g rozhodnutia Európskej centrálnej banky ECB/2004/2 (6). Postup nevznesenia námietok by sa mal použiť aj vtedy, ak majú vedúci pracovných útvarov pochybnosti o tom, či sú splnené kritériá posudzovania, a to vzhľadom na zložitosť posudzovania, citlivú povahu veci – z hľadiska vplyvu na dobrú povesť ECB alebo fungovanie jednotného mechanizmu dohľadu – alebo vzájomné prepojenie rozhodnutia ECB o zlúčení alebo splynutí, rozdelení alebo nadobudnutí významnej účasti s jedným alebo viacerými inými rozhodnutiami, ktoré si vyžadujú schválenie orgánom dohľadu.

(10)

Rozhodnutia ECB týkajúce sa dohľadu môžu byť predmetom administratívneho preskúmania v súlade s článkom 24 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a ako je podrobnejšie upravené v rozhodnutí Európskej centrálnej banky ECB/2014/16 (7). V prípade uvedeného administratívneho preskúmania by Rada pre dohľad mala zohľadniť stanovisko Administratívneho revízneho výboru a predložiť Rade guvernérov nový návrh rozhodnutia na prijatie prostredníctvom postupu nevznesenia námietok.

(11)

Keďže zmeny smernice 2013/36/EÚ nadobudli účinnosť 11. januára 2026, je vhodné, aby sa právomoc prijímať rozhodnutia pri výkone právomocí v oblasti dohľadu udelených podľa uvedenej smernice mohla delegovať v súlade s týmto rozhodnutím čo najskôr po uvedenom dátume,

1.

„zlúčenie alebo splynutie“ je operácia vymedzená v článku 27 h treťom pododseku bode 1 smernice 2013/36/EÚ;

2.

„rozdelenie“ je operácia vymedzená v článku 27 h treťom pododseku bode 2 smernice 2013/36/EÚ;

3.

„nadobudnutie významného podielu“ je nadobudnutie podielu, ktorý sa považuje za významný podľa článku 27a ods. 2 smernice 2013/36/EÚ;

4.

„významný dohliadaný subjekt“ je významný dohliadaný subjekt, ako je vymedzený v článku 2 bode 16 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) (8);

5.

„delegované rozhodnutie“ má rovnaký význam ako v článku 3 bode 4 rozhodnutia (EÚ) 2017/933 (ECB/2016/40);

6.

„postup nevznesenia námietok“ je postup stanovený v článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a bližšie špecifikovaný v článku 13g rozhodnutia ECB/2004/2;

7.

„vedúcim pracovného útvaru“ sa rozumie osoba, na ktorú je v rámci ECB delegovaná právomoc prijímať rozhodnutia o zlúčeniach alebo splynutiach, rozdeleniach a nadobudnutiach významných podielov;

8.

„citlivá povaha veci“ je charakteristika alebo faktor, ktoré môžu negatívne ovplyvniť dobrú povesť ECB alebo účinné a konzistentné fungovanie jednotného mechanizmu dohľadu, vrátane, okrem iného týchto skutočností: a) na dotknutý dohliadaný subjekt sa vzťahovali alebo vzťahujú prísne opatrenia v oblasti dohľadu, napríklad opatrenia včasnej intervencie; b) prijatie návrhu rozhodnutia bude predstavovať precedens, ktorý by pre ECB mohol byť v budúcnosti záväzný; c) prijatie návrhu rozhodnutia môže viesť k negatívnej pozornosti médií alebo verejnosti; alebo d) príslušný vnútroštátny orgán, ktorý s ECB nadviazal úzku spoluprácu, jej oznámi svoj nesúhlas s navrhovaným rozhodnutím;

9.

„rozhodnutie pri výkone právomocí v oblasti dohľadu udelených podľa práva Únie“ je: a) rozhodnutie týkajúce sa dohľadu; b) schválenie kladného posúdenia, ak sa podľa právnych predpisov Únie nevyžaduje rozhodnutie týkajúce sa dohľadu; c) pokyn adresovaný podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 príslušným vnútroštátnym orgánom, s ktorými ECB nadviazala úzku spoluprácu;

10.

„zamietavým rozhodnutím“ sa rozumie rozhodnutie, ktorým sa neudeľuje súhlas alebo neudeľuje súhlas v plnom rozsahu, o ktorý žiadal významný dohliadaný subjekt. Rozhodnutie s doplňujúcimi ustanoveniami, ako sú podmienky alebo povinnosti, sa považuje za zamietavé rozhodnutie, ak takéto doplňujúce ustanovenia: a) zabezpečujú, že dohliadaný subjekt spĺňa zákonné požiadavky stanovené v príslušných právnych predpisoch Únie, ako boli transponované do vnútroštátnych právnych predpisov, a boli dohodnuté písomne alebo b) iba opätovne uvádzajú jednu alebo viacero existujúcich požiadaviek, ktoré musí inštitúcia spĺňať podľa ustanovení príslušných právnych predpisov Únie, ako boli transponované do vnútroštátnych právnych predpisov, alebo požadujú informácie o splnení jednej alebo viacerých takýchto požiadaviek;

11.

„rozhodnutím SREP“ sa rozumie rozhodnutie prijaté ECB na základe článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 po každoročnom postupe preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu v zmysle článku 97 smernice 2013/36/EÚ, ktoré stanovuje prudenciálne požiadavky;

12.

„podielom vlastného kapitálu Tier 1“, „podielom kapitálu Tier 1“ a „celkovým podielom kapitálu“ sa rozumie podiel vlastného kapitálu Tier 1, podiel kapitálu Tier 1 a celkový podiel kapitálu, ako je uvedené v článku 92 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (9);

13.

„rovnocenné normy v oblasti dohľadu a regulácie“ sú požiadavky a mechanizmy v oblasti dohľadu a regulácie uplatňované treťou krajinou alebo územím, ktoré Európska komisia v súlade s článkom 107 ods. 4 a článkom 114 ods. 7 druhým odsekom nariadenia (EÚ) č. 575/2013 uznala za rovnocenné s tými, ktoré sa uplatňujú v Únii.