(1)

Hoci je Únia stále svetovým lídrom v oblasti výroby, spotreby a vývoznej hodnoty vína, množstvo, kvalitu a druhy spotrebovaného vína ovplyvňujú spoločenské a demografické zmeny. Spotreba vína v Únii je na najnižšej úrovni za tri desaťročia, pričom tradičné vývozné trhy s vínami Únie sú nepriaznivo ovplyvnené kombináciou klesajúceho trendu spotreby a geopolitických faktorov, čo vedie k neistejším modelom vývozu. Okrem toho vzhľadom na zraniteľnosť sektora vinohradníctva a vinárstva voči zmene klímy sa výroba vína stáva nepredvídateľnou. Výsledná nadmerná ponuka vedie k poklesu cien, čo znamená, že vinohradníci majú menej príjmov na investovanie do svojich podnikov a nižšie finančné rezervy, o ktoré sa môžu oprieť, ak ich región zasiahne niektorý z častejších a zvyčajne lokálnych nepriaznivých poveternostných javov.

(2)

S cieľom prediskutovať tieto výzvy a identifikovať možné príležitosti pre sektor vinohradníctva a vinárstva Únie bola zriadená skupina na vysokej úrovni pre politiku v sektore vinohradníctva a vinárstva. Diskutovalo sa v rámci nej o tom, ako lepšie podporovať sektor, ktorý v súčasnosti čelí štrukturálnym výzvam, napríklad riadením výrobného potenciálu, zvyšovaním konkurencieschopnosti a skúmaním nových trhových príležitostí. Po štyroch zasadnutiach táto skupina na vysokej úrovni schválila „politické odporúčania pre budúcnosť sektora vinohradníctva a vinárstva EÚ“.

(3)

S cieľom poskytovať čo najlepšiu podporu výrobcom vína, ktorí čelia takýmto výzvam, je vhodné zohľadniť najnaliehavejšie odporúčania skupiny na vysokej úrovni v právnom rámci uplatniteľnom na vína a aromatizované vínne výrobky.

(4)

V sektore vinohradníctva a vinárstva je vzťah medzi ponukou výroby, dopytom spotrebiteľov a vývozom na svetovom trhu v súčasnosti nestabilný, čo vedie k vážnym narušeniam trhu. Okrem toho existuje tendencia trvalého poklesu spotreby vína v Únii v dôsledku zmien v návykoch a životnom štýle spotrebiteľov. Existujúci režim povolení na výsadbu viniča sa považuje za nevyhnutný na zachovanie rovnováhy medzi dodávateľskou kapacitou sektora, primeranou životnou úrovňou výrobcov a primeranými cenami pre spotrebiteľov a zároveň na zabezpečenie rozmanitosti vín a zohľadňovanie osobitostí sektora vinohradníctva a vinárstva Únie. Sektor vinohradníctva a vinárstva Únie má osobité črty vrátane dlhého životného cyklu svojich vinohradov, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že výroba je možná len niekoľko rokov po výsadbe, ale potom pokračuje viacero desaťročí, a že má potenciál značných výkyvov medzi jednotlivými úrodami. Sektor vinohradníctva a vinárstva Únie charakterizuje aj veľmi vysoký percentuálny podiel malých rodinných poľnohospodárskych podnikov, čoho výsledkom je rozmanitá škála vín. Takíto výrobcovia potrebujú dlhodobú predvídateľnosť na odôvodnenie významných investícií potrebných na výsadbu vinohradu a na zaručenie hospodárskej životaschopnosti svojich projektov v priebehu času v procese zlepšovania konkurencieschopnosti sektora vinohradníctva a vinárstva Únie na svetovom trhu. S cieľom konsolidovať doterajšie úspechy v sektore vinohradníctva a vinárstva Únie a dosiahnuť udržateľnú rovnováhu medzi kvantitou a kvalitou v tomto sektore prostredníctvom pokračujúceho kontrolovaného nárastu výsadby viniča by sa mal režim povolení na výsadbu viniča predĺžiť a podliehať preskúmaniam každých 10 rokov, aby sa tento režim vyhodnotil. Vo vhodných prípadoch by sa mali predložiť návrhy na základe výsledkov uvedených preskúmaní s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť sektora vinohradníctva a vinárstva.

(5)

Vzhľadom na súčasný pokles dopytu po víne by sa vinohradníkom, ktorí sú držiteľmi platných, nevyužitých povolení na novú výsadbu a povolení vyplývajúcich zo zmeny ich práv na výsadbu udelených pred 1. januárom 2025, nemali ukladať sankcie za nevyužitie týchto povolení. To by malo viesť k odstráneniu motivácie pre držiteľov povolení na výsadbu vysádzať vinohrady tam, kde nemusí byť dopyt po víne, ktoré vyrobia. Správne sankcie by sa mali naďalej uplatňovať v súvislosti s nevyužitím povolení na výsadbu udelených po 1. januári 2025 s cieľom odrádzať od špekulatívnych žiadostí o takéto povolenia zo strany vinohradníkov, ktorí nemajú v úmysle vysadiť vinohrad.

(6)

Vzhľadom na čoraz častejšie prírodné katastrofy, závažné meteorologické javy a výskyty rastlinných chorôb by členské štáty mali mať možnosť predĺžiť až o 12 mesiacov platnosť povolení na výsadbu udelených pre postihnutý región, ktorá má uplynúť do konca príslušného hospodárskeho roka. Držitelia takýchto povolení na výsadbu by mali mať možnosť vzdať sa svojich povolení bez toho, aby im boli uložené správne sankcie, ak informujú príslušné orgány členského štátu, že v predĺženej lehote nechcú využívať svoje povolenia. Hoci cieľom správnych sankcií je zabrániť špekulatívnym žiadostiam o povolenia na výsadbu, výnimočné okolnosti môžu viesť k nepredvídaným praktickým ťažkostiam pre vinohradníkov, ktoré im bránia vysadiť nové vinohrady. Aby sa v takýchto prípadoch predišlo ďalším ťažkostiam, príslušné orgány členských štátov by mali mať možnosť upustiť od správnych sankcií za nevyužitie povolenia na výsadbu na základe odôvodnenej žiadosti dotknutého vinohradníka.

(7)

Pokiaľ ide o riadenie výrobného potenciálu, mala by sa stanoviť dlhšia platnosť povolení na opätovnú výsadbu, aby mali výrobcovia viac času na preskúmanie možnosti výsadby odrôd, ktoré sú lepšie prispôsobené dopytu na trhu alebo meniacim sa klimatickým podmienkam, alebo používania nových techník obhospodarovania vinohradov. Okrem toho v záujme zníženia tlaku na vinohradníkov by im nemali hroziť správne sankcie, ak sa rozhodnú nevyužiť povolenie na opätovnú výsadbu.

(8)

Posledný deň platnosti povolení udelených podľa článkov 64, 66 a 68 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (4) pred nadobudnutím účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia závisí od dátumu ich vydania. V záujme administratívneho zjednodušenia by všetky tieto povolenia mali zostať v platnosti do posledného dňa príslušného hospodárskeho roka.

(9)

Opustené vinohrady môžu byť ohniskom škodcov a chorôb, a preto môže predstavovať riziko pre okolitú plochu vinohradov. Členským štátom by sa preto malo povoliť požadovať vyklčovanie takýchto opustených vinohradov. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa stanovia podmienky takéhoto klčovania.

(10)

Ak sa v odôvodnených prípadoch krízy vykonávajú alebo vykonávali vnútroštátne opatrenia alebo opatrenia Únie zamerané na zníženie ponuky (pokiaľ ide o destiláciu, zelený zber alebo vyklčovanie vinohradov), členské štáty by mali mať možnosť obmedziť vydávanie povolení na novú výsadbu na regionálnej úrovni v súvislosti s konkrétnymi oblasťami s nadmernou ponukou s cieľom zabrániť zvyšovaniu výrobného potenciálu.

(11)

S cieľom lepšie zohľadňovať najnovšie trendy v sektore vinohradníctva a vinárstva by členské štáty mali mať možnosť flexibilne stanoviť regionálne obmedzenia na vydávanie povolení na novú výsadbu pre určité oblasti, ktoré sú na úrovni 0 %, a tak riadiť výrobný potenciál. Ak sa členský štát rozhodne stanoviť takéto regionálne obmedzenia pre určité oblasti na zabránenie nadmernému zvýšeniu výrobného potenciálu, je vhodné umožniť, aby členský štát vyžadoval, aby sa povolenia udelené pre oblasť, na ktorú sa vzťahuje regionálne obmedzenie, využívali v danej oblasti.

(12)

Výrobky s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením majú jedinečné vlastnosti spojené s ich zemepisným pôvodom, ako aj s tradičným know-how. S cieľom chrániť dobrú povesť takýchto výrobkov a zabrániť riziku výrazného znehodnotenia, alebo nesprávneho používania tretími stranami je vhodné umožniť členským štátom stanoviť obmedzenia pri udeľovaní povolení na novú výsadbu, prijať opatrenia na zabránenie obchádzaniu pravidiel týkajúcich sa ochranného mechanizmu pre novú výsadbu a stanoviť kritériá oprávnenosti a prioritné kritériá na udeľovanie povolení na novú výsadbu v dotknutých oblastiach.

(13)

S cieľom zabrániť zvýšeniu rizika nadmernej ponuky v regiónoch, v ktorých sa členský štát rozhodol obmedziť udeľovanie povolení na novú výsadbu, by členský štát mal mať možnosť stanoviť podmienky oprávnenosti na udeľovanie povolení na novú výsadbu, aby sa zabránilo nadmerným výnosom v nových vinohradoch vysadených v dotknutých regiónoch.

(14)

Malo by sa objasniť, že pri udeľovaní povolení na výsadbu viniča by členské štáty mali mať možnosť používať objektívne, nediskriminačné kritériá oprávnenosti a prioritné kritériá, ktoré vedú k uprednostňovaniu vinohradov, ktoré prispievajú k zlepšeniu výrobkov so zemepisným označením alebo ich kvality.

(15)

Ak sa členské štáty rozhodnú využiť možnosť obmedziť vydávanie povolení na regionálnej úrovni, pričom zohľadnia odporúčania predložené uznanými profesijnými organizáciami pôsobiacimi v sektore vinohradníctva a vinárstva, je vhodné ďalej objasniť, ktoré druhy organizácií môžu vydávať takéto odporúčania.

(16)

Povolenia na opätovnú výsadbu sa udeľujú výrobcom, ktorí vyklčovali plochu vysadenú viničom a podali žiadosť. Malo by sa objasniť, že vinohradník, ktorý dostane podporu na vyklčovanie viniča v súlade s článkom 216 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 alebo článkom 58 ods. 1 prvým pododsekom písm. o) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 (5), nemá nárok na povolenie na opätovnú výsadbu pre príslušnú plochu.

(17)

Povolenia na opätovnú výsadbu sa musia používať v tom istom poľnohospodárskom podniku, v ktorom sa vykonalo vyklčovanie, ale je možné ich použiť na inom pozemku v rámci toho istého podniku. Vzhľadom na to, že poľnohospodárske podniky môžu pozostávať z pozemkov v rôznych výrobných regiónoch, je dôležité poskytnúť členským štátom možnosť zabezpečiť, aby sa v oblastiach oprávnených na výrobu vína s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením nemohli využívať žiadne povolenia na opätovnú výsadbu vyplývajúce z vyklčovania vinohradov mimo uvedenej oblasti. Je vhodné, aby členské štáty prijali takéto rozhodnutie na základe odporúčania profesijnej organizácie, ktorá je v dotknutej oblasti reprezentatívna.

(18)

Hoci sa opätovnou výsadbou vyklčovaného vinohradu nezväčšuje plocha vinohradov, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť pravidlá opätovnej výsadby s cieľom lepšie riadiť územné rozloženie vinohradov, napríklad aby zabránili premiestňovaniu vinohradov do regiónov s nerovnováhou na trhu alebo mimo svahov a terás, keď tieto vinohrady zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane krajiny a zabraňujú erózii pôdy. Členské štáty by mali mať aj možnosť stanoviť podmienky v súvislosti s viničmi produkujúcimi špecifické druhy vína a pre spôsoby výroby, ktoré členské štáty označili za spôsoby výrazne zvyšujúce priemerný výnos vo výrobnom regióne, alebo podmienky, ktoré majú zaistiť zachovanie tradičných spôsobov výroby.

(19)

V záujme zabezpečenia primeraného prístupu k uplatňovaniu režimu povolení na výsadbu viniča pri súčasnom zohľadňovaní vážnych rizík, ktoré pre trh predstavuje nadmerná ponuka, je vhodné stanoviť maximálnu hranicu hektárov vysadených vinohradov, pod ktorou sú členské štáty oslobodené od povinnosti uplatňovať režim povolení na výsadbu.

(20)

V posledných rokoch sa stále zvyšuje dopyt spotrebiteľov po vinárskych výrobkoch so zníženým obsahom alkoholu, ktoré sa vyrábajú odalkoholizáciou s použitím určitých techník povolených v Únii. Mala by sa povoliť výroba čiastočne odalkoholizovaných vín sceľovaním alebo kupážou odalkoholizovaného vína alebo čiastočne odalkoholizovaného vína s vínom alebo čiastočne odalkoholizovaným vínom, pretože môže zlepšiť senzorické vlastnosti konečného výrobku a ponúka spôsob udržateľnejšej výroby čiastočne odalkoholizovaných vín.

(21)

Vysoký dopyt spotrebiteľov po šumivých vinárskych výrobkoch so zníženým obsahom alkoholu alebo bez alkoholu prestavuje pre tento sektor príležitosť. Pravidlami výroby odalkoholizovaných vín sa však ukladajú určité technologické obmedzenia na výrobu šumivých vín. Podľa v súčasnosti platných pravidiel musia vinárske výrobky pred procesom odalkoholizácie dosiahnuť vlastnosti a minimálny skutočný obsah alkoholu danej kategórie výrobku. To znamená, že odalkoholizované a čiastočne odalkoholizované šumivé vinárske výrobky sa môžu vyrábať len zo šumivých vín rovnakej kategórie. Procesom odalkoholizácie sa však z pôvodného šumivého vína úplne odstráni oxid uhličitý. Preto je na výrobu šumivého vinárskeho výrobku so zníženým alebo so žiadnym obsahom alkoholu potrebné opätovne pridať oxid uhličitý do čiastočne alebo úplne odalkoholizovaného vína, a to použitím nového, samostatného procesu. Výrobcom by sa preto malo umožniť vyrábať odalkoholizované alebo čiastočne odalkoholizované šumivé víno, perlivé víno, sýtené víno a sýtené perlivé víno priamo z odalkoholizovaného tichého vína alebo čiastočne odalkoholizovaného tichého vína prostredníctvom druhotného kvasenia alebo vo vhodných prípadoch pridaním oxidu uhličitého. To by umožnilo sektoru vinohradníctva a vinárstva Únie ťažiť z nového vývoja spotrebiteľského dopytu a zároveň zachovať svoje vysoké normy kvality výroby.

(22)

Pravidlá označovania vinárskych výrobkov by sa mali zmeniť s cieľom lepšie informovať spotrebiteľa o vlastnostiach vinárskych výrobkov so zníženým obsahom alkoholu, a to pri zachovaní povinnosti poskytovať informácie o používaní odalkoholizácie. Spotrebitelia poznajú výrazy ako „0,0 %“ a „nealkoholický“. Takéto výrazy sú však v rôznych členských štátoch regulované odlišne. Výrazy odkazujúce na znížený obsah alkoholu by mali byť v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa označovania zníženého obsahu určitých látok. Preto je potrebné harmonizovať používanie týchto výrazov v celej Únii, a tým umožniť sektoru vinohradníctva a vinárstva ťažiť z nového spotrebiteľského dopytu a zároveň zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu.

(23)

Dodržiavanie požiadavky Únie uvádzať zoznam zložiek a výživových údajov na etiketách vyvážaného vína môže byť pre vývozcov zaťažujúce, najmä ak sa požiadavky na označovanie dovážajúcich tretích krajín líšia od požiadaviek Únie. S cieľom uľahčiť v takýchto prípadoch vývoz je vhodné oslobodiť víno určené na vývoz od uvedených požiadaviek Únie na označovanie.

(24)

Poskytovanie zoznamu zložiek a výživových údajov vinárskych výrobkov elektronickými prostriedkami je pre hospodárske subjekty účinným spôsobom poskytovania dôležitých informácií spotrebiteľom, pričom uľahčuje fungovanie vnútorného trhu a vývoz vín. Platí to najmä pre malých výrobcov. Neexistencia harmonizovaných pravidiel uvádzania elektronických prostriedkov, ktoré obsahujú zoznam zložiek a/alebo výživové údaje, na obale alebo na etikete pripevnenej k nemu však viedla k vzniku odlišných postupov hospodárskych subjektov a rozdielnych pravidiel uplatňovaných vnútroštátnymi orgánmi, čo nepriaznivo ovplyvnilo riadne uvádzanie vín na trh. S cieľom minimalizovať náklady a administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov a zabezpečiť spoločný prístup na celom trhu Únie a zároveň zohľadniť potrebu sprístupňovať tieto informácie spotrebiteľom by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty v spolupráci s členskými štátmi s cieľom doplniť nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 stanovením pravidiel uvádzania elektronických prostriedkov, ktorými sa spotrebiteľom poskytuje zoznam zložiek a výživové údaje harmonizovaným spôsobom, na obale alebo etikete pripevnenej k nemu, a to aj prostredníctvom systému bezslovného vyjadrovania.

(25)

S cieľom znížiť zaťaženie hospodárskych subjektov a neistotu, ktorej čelia, je vhodné objasniť, že povinné údaje by sa mali na každom obale uvádzať len raz.

(26)

S cieľom zabezpečiť, aby forma a usporiadanie elektronických prostriedkov boli schopné uspokojiť nové potreby vyplývajúce z rýchleho a neustáleho pokroku digitalizácie a umožniť, aby uvedené elektronické prostriedky zahŕňali ďalšie relevantné informácie pre spotrebiteľov, ktoré sa vyžadujú podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva a ktoré možno poskytovať elektronicky, čím sa zníži administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov, by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom doplniť nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 stanovením pravidiel prezentácie informácií na elektronických štítkoch.

(27)

Zo skúseností vyplýva, že ak bol výraz odkazujúci na podnik v sektore vinohradníctva a vinárstva vyhradený na úrovni Únie a podlieha určitým podmienkam, jeho používanie v ochranných známkach alebo obchodných názvoch môže byť pre spotrebiteľov zavádzajúce. Komisia by preto mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom doplniť nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 stanovením pravidiel týkajúcich sa vzťahu medzi výrazmi odkazujúcimi na podnik a ochrannými známkami a obchodnými názvami.

(28)

Členské štáty majú možnosť prijať pravidlá uvádzania na trh s cieľom regulovať ponuku v sektore vinohradníctva a vinárstva v záujme zlepšenia a stabilizácie fungovania spoločného trhu s vínom. V súčasnom kontexte štrukturálneho poklesu spotreby a opakujúcich sa situácií nadmernej ponuky v určitých regiónoch a segmentoch trhu je vhodné objasniť, že takéto pravidlá môžu zahŕňať stanovenie maximálnych výnosov hrozna a riadenie zásob vína. Okrem toho pri prispôsobovaní ponuky vývoju na trhu a pri posilňovaní postavenia vinohradníkov v dodávateľskom reťazci môžu dôležitú úlohu zohrávať skupiny výrobcov spravujúce chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia, ako aj uznané organizácie výrobcov. Členské štáty by preto mali mať aj možnosť prijať pravidlá uvádzania na trh v sektore vinohradníctva a vinárstva s prihliadnutím na návrhy prijaté uznanými medziodvetvovými organizáciami, skupinami výrobcov spravujúcimi chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia alebo uznanými organizáciami výrobcov, ak sú v príslušnej výrobnej oblasti či výrobných oblastiach reprezentatívne.

(29)

Osobitná obchodná hodnota vín, na ktoré sa vzťahuje chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie, vyplýva z ich dobrej povesti založenej na kvalite hodnoty, ktorú spotrebitelia pripisujú ich vlastnostiam. Medziodvetvové organizácie a skupiny výrobcov spravujúce chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia by mali mať, ak sú v príslušnej zemepisnej oblasti reprezentatívne pre rôzne profesijné kategórie pôsobiace v sektore vinohradníctva a vinárstva, možnosť vydať cenové usmernenia týkajúce sa predaja príslušného hrozna, muštov alebo vín, aby sa zabránilo podhodnoteniu ich kvalitatívnych prvkov v dôsledku škodlivých cenových opatrení. Takéto usmernenia by však mali byť nepovinné, aby sa zabránilo nadmernému obmedzeniu cenovej súťaže v rámci toho istého zemepisného označenia. Okrem toho by príslušný vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže mal mať ako dodatočnú záruku možnosť v jednotlivých prípadoch rozhodnúť o zmene alebo zrušení usmerňujúcich cenových ukazovateľov, ak je to potrebné na zabránenie vylúčeniu hospodárskej súťaže alebo ohrozeniu cieľov stanovených v článku 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(30)

Členské štáty môžu byť v súčasnosti oprávnené poskytovať vnútroštátne platby výrobcom vína na dobrovoľnú alebo povinnú destiláciu vína. Vzhľadom na nákladovú účinnosť odstránenia nadmernej výrobnej kapacity z trhu pred výrobou vína je v odôvodnených prípadoch krízy vhodné povoliť členským štátom, aby mohli poskytovať vnútroštátne platby na dobrovoľný zelený zber a dobrovoľné vyklčovanie produktívnych vinohradov za určitých podmienok. S cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže je potrebné stanoviť hlavné kritériá, ktoré sa majú použiť na určenie maximálnej vnútroštátnej platby na jednotku výrobku alebo hektár. Týmto nariadením by sa na ten istý účel mali stanoviť aj obmedzenia celkovej výšky vnútroštátnych platieb povolených v členskom štáte v ktoromkoľvek danom roku na destiláciu a zelený zber. V prípade vyklčovania nie je vzhľadom na štrukturálnu povahu opatrenia a jeho vyššie náklady vhodné stanoviť celkovú maximálnu výšku vnútroštátnych platieb. Členské štáty by však mali vo svojom oznámení Komisii zdôvodniť obmedzenie vnútroštátnych platieb v jednotlivých prípadoch na základe svojich špecifických trhových podmienok a podmienok vinárskych regiónov, v ktorých by sa opatrenie vykonávalo.

(31)

S cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a zabezpečiť účinnosť a proporcionalitu krízových opatrení, v súvislosti s ktorými sa majú povoliť vnútroštátne platby, by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom doplniť nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 stanovením pravidiel týkajúcich sa všeobecných podmienok oprávnenosti a prioritných kritérií, ktoré majú stanoviť členské štáty v súvislosti s prideľovaním takýchto vnútroštátnych platieb, na určenie trhových situácií, v ktorých sú takéto opatrenia odôvodnené, výpočtu vnútroštátnych platieb a ich súladu s inými podpornými opatreniami pre sektor vinohradníctva a vinárstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“).

(32)

Aromatizované vínne výrobky sú prirodzeným odbytiskom vinárskych výrobkov. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 (6) sa však neumožňuje používať obchodné názvy vyhradené pre aromatizované vínne výrobky v prípade nápojov, ktoré nedosahujú minimálny skutočný obsah alkoholu stanovený v uvedenom nariadení pri jednotlivých kategóriách výrobkov. Vzhľadom na rastúci dopyt spotrebiteľov po inovatívnych alkoholických nápojoch s nižším skutočným obsahom alkoholu v obj. % by sa malo umožniť uvádzať na trh nápoje získané z odalkoholizovaných alebo čiastočne odalkoholizovaných vín vyrobených v súlade s nariadením (EÚ) č. 1308/2013, ktoré majú obchodné názvy vyhradené pre aromatizované vínne výrobky.

(33)

S cieľom zabezpečiť, aby boli spotrebitelia správne informovaní o povahe aromatizovaných vínnych výrobkov so zníženým obsahom alkoholu, je vhodné stanoviť pravidlá v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 1308/2013 pre označovanie odalkoholizovaných alebo čiastočne odalkoholizovaných vín tak, aby sa aromatizované vínne výrobky získané z odalkoholizovaných alebo čiastočne odalkoholizovaných vín opisovali v ich obchodnej úprave a označení rovnakými výrazmi ako vinárske výrobky so zodpovedajúcim obsahom alkoholu. Takisto je vhodné zosúladiť jazykové požiadavky uplatniteľné na aromatizované vínne výrobky s požiadavkami, ktoré sa už uplatňujú na vinárske výrobky.

(34)

Zdôraznené problémy týkajúce sa vinárskych výrobkov v súvislosti s uvádzaním elektronických prostriedkov obsahujúcich výživové údaje a zoznam zložiek sa vzťahujú aj na aromatizované vínne výrobky. Komisia by preto mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom doplniť nariadenie (EÚ) č. 251/2014 stanovením pravidiel uvádzania elektronických prostriedkov na obale alebo etikete pripevnenej k nemu v prípade aromatizovaných vínnych výrobkov.

(35)

S cieľom uspokojiť nový dopyt spotrebiteľov a potrebu inovácie výrobkov by sa mali zmeniť pravidlá výroby a označovania aromatizovaných vínnych výrobkov kategórií „Glühwein“, „Viiniglögi/Vinglögg/Karštas vynas“ a „Pelin“, aby sa umožnila ich výroba s použitím ružového vína a aby sa to uvádzalo na označení. Zároveň by sa malo zakázať používanie výrazu „ružové“ pri obchodnej úprave a označovaní výrobkov „Glühwein“ a „Pelin“ vyrobených kombináciou červeného a bieleho vína alebo ktoréhokoľvek z nich s ružovým vínom. Z tých istých dôvodov je rovnako vhodné povoliť, aby sa v prípade alkoholických nápojov vyrobených s rovnakými požiadavkami ako sú tie, ktoré sú stanovené v prípade výrobku „Glühwein“, ale ktorých hlavnou zložkou je ovocné víno, a nie vinárske výrobky, používal v ich obchodnej úprave a označovaní obchodný názov „Glühwein“.

(36)

Na účely vykonávania intervencie typu reštrukturalizácia a konverzia vinohradov je vhodné v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. a) bode i) nariadenia (EÚ) 2021/2115 objasniť, že konverzia odrôd môže sledovať aj cieľ zvýšenia odolnosti viniča proti zmene klímy.

(37)

Vínna turistika je pre mnohých vinárov čoraz dôležitejšou obchodnou činnosťou. S cieľom podporiť rozvoj priameho predaja turistom vo výrobných regiónoch je vhodné objasniť, že je tiež možné, aby vinárska turistika bola predmetom investícií do marketingových štruktúr a nástrojov.

(38)

V súčasnej zložitej a rýchlo sa vyvíjajúcej situácii na trhu a s cieľom zlepšiť udržateľnosť vinohradov a výmenu poznatkov sa prvoradou stáva dostupnosť poradenských služieb pre vinohradníkov a iných hospodárskych subjektov v sektore vinohradníctva a vinárstva. Typy poradenských služieb uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. f) nariadenia (EÚ) 2021/2115 by sa preto mali zmeniť tak, aby zahŕňali dôležité dodatočné poradenské služby, ako je uvádzanie na trh prostredníctvom priameho predaja, environmentálna udržateľnosť a diverzifikácia nad rámec výroby vína.

(39)

Okrem toho je v záujme zvýšenia účinnosti podpory rozvoja vínnej turistiky v rôznych vinárskych regiónoch vhodné výslovne povoliť ako prijímateľov typu intervencie uvedeného v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. i) nariadenia (EÚ) 2021/2115 organizácie uvedené v článkoch 152, 156 a 157 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, ktoré pôsobia v sektore vinohradníctva a vinárstva, skupiny výrobcov spravujúce chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 (7), ako aj iné profesijné organizácie pôsobiace v sektore vinohradníctva a vinárstva, ktoré členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP stanovili ako prijímateľov.

(40)

S cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou členských štátov zabezpečiť účinnú reštrukturalizáciu vinohradov a potrebou zabrániť zvýšeniu výroby, ktoré by mohli viesť k nadmernej ponuke, by členské štáty mali môcť stanoviť podmienky vykonávania reštrukturalizácie a konverzie vinohradov, na ktoré sa odkazuje v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. a) nariadenia (EÚ) 2021/2115. Cieľom týchto podmienok by malo byť zabránenie zvýšeniu výnosu, a teda aj produkcie v prípade vinohradov, na ktoré sa vzťahuje tento typ intervencie.

(41)

V snahe prispôsobiť sa vývoju na trhu a využívať efektívne trhové príležitosti vrátane otvárania nových vývozných trhov a diverzifikácie odbytísk by trvanie podpory na propagačné a komunikačné akcie vykonávané v tretích krajinách malo byť tri roky. Členské štáty by mali môcť rozhodnúť o predĺžení trvania akcie dvakrát najviac o tri roky pri každom predĺžení, výsledkom čoho je maximálne obdobie deviatich po sebe nasledujúcich rokov. Okrem toho by členské štáty mali uľahčiť prístup malých výrobcov, ako sú vymedzení v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2018/273 (8), k podpore, ktorá je k dispozícii v rámci intervencie typu propagácia a komunikácia, tým, že im poskytnú zjednodušený postup podávania žiadostí alebo že uplatnia objektívne a nediskriminačné prioritné kritériá týkajúce sa nových prijímateľov, nových trhov a nových výrobkov. Vzhľadom na rozmanitosť štruktúr trhu s vínom v tretích krajinách a chýbajúce spoločné vymedzenie pojmu „trh tretej krajiny“ na účely intervencie typu propagácia a komunikácia je vhodné stanoviť niektoré kľúčové prvky, ktoré pomôžu členským štátom dospieť k vlastnému vymedzeniu trhu tretej krajiny na účely vykonávania uvedených intervencií.

(42)

Vysoko nákazliví škodcovia, ako je fytoplazma žltnutia viniča, predstavujú veľkú hrozbu pre výrobu vína, pretože oslabujú vinič tým, že znižujú produktivitu alebo úplne ničia hlavy viniča. Keďže liečba je po infikovaní hláv viniča často zložitá alebo nemožná, jediným spôsobom, ako účinne reagovať na hrozbu, sú preventívne a riadiace zásahy. Vzhľadom na vysoké rastlinolekárske riziká, ktoré takíto škodcovia predstavujú, a význam systematických a kolektívnych opatrení na zabránenie ich šíreniu je vhodné poskytnúť takýmto opatreniam osobitnú podporu. V dôsledku toho by sa do zoznamu typov intervencií stanoveného v článku 58 ods. 1 prvom pododseku nariadenia (EÚ) 2021/2115 mal doplniť nový typ intervencie v sektore vinohradníctva a vinárstva.

(43)

Vzhľadom na závažnú štrukturálnu nerovnováhu, ktorá existuje v určitých vinárskych regiónoch, je vhodné umožniť členským štátom financovať trvalé vyklčovanie produktívnych vinohradov prostredníctvom svojich strategických plánov SPP. V článku 58 ods. 1 prvom pododseku nariadenia (EÚ) 2021/2115 by sa preto mal doplniť nový typ intervencie v sektore vinohradníctva a vinárstva. Podobne ako opatrenie trvalého vyklčovania financované z vnútroštátnych platieb uvedené v článku 216 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, by uvedený nový typ intervencie, konkrétne „trvalé vyklčovanie“, mal podliehať osobitným podmienkam, ako je zákaz držby alebo získania platného povolenia na výsadbu počas určitého obdobia alebo obmedzenia uložené členskými štátmi v súvislosti s plochami vylúčenými z rozsahu pôsobnosti intervencie, kde vinohrady zohrávajú dôležitú environmentálnu, krajinnú alebo sociálno-ekonomickú úlohu.

(44)

S cieľom zabezpečiť primeranú podporu pre vinohradníkov v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy je dôležité poskytnúť členským štátom možnosť zvýšiť maximálnu finančnú pomoc Únie až na 80 % skutočných nákladov na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov, ak intervencia sleduje uvedený cieľ.

(45)

V záujme posilnenia spolupráce v sektore vinohradníctva a vinárstva by sa na investície uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/2115, ktoré realizujú organizácie výrobcov uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, napríklad družstvá, mala vzťahovať maximálna miera finančnej pomoci Únie stanovená v článku 59 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2115, ako je to už v prípade mikropodnikov a malých a stredných podnikov v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES (9).

(46)

S cieľom ďalej podporiť výrobcov v súvislosti so zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu, ako aj uľahčiť zlepšenie udržateľnosti výrobných systémov a zníženie environmentálneho vplyvu je vhodné poskytnúť členským štátom možnosť zvýšiť maximálnu finančnú pomoc Únie na investície zamerané na tento cieľ až na 80 % oprávnených investičných nákladov.

(47)

Okrem toho je potrebné objasniť, že finančná pomoc Únie na inovácie uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. e) nariadenia (EÚ) 2021/2115 by sa nemala poskytovať podnikom v ťažkostiach v zmysle oznámenia Komisie s názvom „Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach“, ako je to v prípade finančnej pomoci Únie na investície uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. b) uvedeného nariadenia.

(48)

Okrem toho s cieľom zabezpečiť, aby bol rozšírený rozsah intervencie typu poradenských služieb uvedenej v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. f) nariadenia (EÚ) 2021/2115 sprevádzaný vhodným súborom rozpočtových pravidiel, je potrebné stanoviť maximálny percentuálny podiel finančnej pomoci Únie, ktorý možno poskytnúť na uvedený typ intervencie.

(49)

S cieľom ďalej podporovať intervencie typu informovanie, propagácia a komunikácia uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. h) a k) nariadenia (EÚ) 2021/2115 by členské štáty mali mať možnosť zvýšiť maximálnu finančnú pomoc Únie na takéto intervencie až na 60 % oprávnených výdavkov. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť poskytnúť vnútroštátny príspevok na oprávnené náklady na tieto typy intervencie. Vzhľadom na to, že mikropodniky a malé a stredné podniky v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES čelia pri vykonávaní komunikačných a propagačných kampaní finančným obmedzeniam častejšie než veľké podniky, členské štáty by mali mať možnosť poskytnúť vyššiu finančnú podporu mikropodnikom a malým a stredným podnikom.

(50)

S cieľom poskytnúť dostatočnú podporu na boj proti vysoko infekčným škodcom je vhodné umožniť, aby typ intervencie uvedený v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. n) nariadenia (EÚ) 2021/2115 mohol využívať finančnú pomoc Únie pokrývajúcu až 100 % oprávnených výdavkov.

(51)

Okrem toho je potrebné stanoviť maximálnu finančnú pomoc Únie na trvalé vyklčovanie v rámci typu intervencie uvedeného v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. o) nariadenia (EÚ) 2021/2115. Takáto pomoc by mala predstavovať percentuálny podiel súčtu priamych nákladov na vyklčovanie a odhadovanej straty príjmov za jeden rok v súvislosti s vyklčovanou plochou. Okrem toho by členské štáty mali mať aj možnosť poskytnúť dodatočný vnútroštátny príspevok.

(52)

Liehoviny so zemepisným označením sú často závislé od zložitých dodávateľských reťazcov, do ktorých je zapojených niekoľko hospodárskych subjektov vykonávajúcich rôzne fázy výroby. Opatrenia, ktoré sú založené na flexibilnom získavaní zdrojov, sú veľmi bežné. Ukázalo sa, že osobitná povinnosť označovania liehoviny stanovená v článku 37 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2024/1143, v ktorej sa vyžaduje uvedenie mena výrobcu v rovnakom zornom poli ako zemepisné označenie, nezodpovedá štruktúre väčšiny dodávateľského reťazca liehovín. S cieľom zabrániť narušeniu zavedených postupov a neprimeranému zaťaženiu hospodárskych subjektov v tomto sektore, najmä malých a stredných výrobcov, je vhodné túto povinnosť zrušiť.

(53)

S cieľom doplniť príslušné pravidlá a zohľadniť osobitné vlastnosti sektora vinohradníctva a vinárstva by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o podmienky uplatňovania výnimky z uplatňovania režimu povolení na výsadbu viniča, podmienky vyklčovania opustených vinohradov, pravidlá týkajúce sa kritérií udeľovania povolení na novú výsadbu vrátane doplnenia kritérií, súbežnú existenciu viniča, ktorý sa výrobca zaviazal vyklčovať s novo vysadeným viničom, dôvody pre rozhodnutia členských štátov týkajúce sa opätovnej výsadby, všeobecné podmienky oprávnenosti a prioritné kritériá, ktoré majú členské štáty stanoviť v súvislosti s prideľovaním vnútroštátnych platieb, prvky, ktoré určujú existenciu krízovej situácie, metódu výpočtu vnútroštátnych platieb a súlad s inými podpornými opatreniami Únie pre sektor vinohradníctva a vinárstva; ako aj identifikáciu elektronických prostriedkov na obale alebo na etikete na ňom pripojenej a formu a grafickú úpravu informácií poskytovaných elektronickými prostriedkami. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (10). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(54)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zlepšenie určitých pravidiel trhu a odvetvových podporných opatrení v sektore vinohradníctva a vinárstva a v prípade aromatizovaných vínnych výrobkov, ako aj určitých pravidiel označovania liehovín, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(55)

Nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) č. 251/2014, (EÚ) 2021/2115 a (EÚ) 2024/1143 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(56)

S cieľom poskytnúť výrobcom čas na prispôsobenie sa novým požiadavkám týkajúcim sa označovania vinárskych výrobkov so zníženým obsahom alkoholu by sa tieto nové požiadavky mali začať uplatňovať 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia. Je takisto vhodné stanoviť prechodné pravidlá, ktoré umožnia, aby sa vinárske výrobky označené pred uplatňovaním nových požiadaviek naďalej uvádzali na trh až do vyčerpania zásob.

(57)

Dátum uplatňovania ustanovení o maximálnej hranici hektárov vysadených vinohradov, ktorými sa členské štáty oslobodzujú od povinnosti uplatňovať režim povolení na výsadbu viniča, by sa mal odložiť o 48 mesiacov, aby sa poskytol dostatočný čas na jeho vykonávanie pre tie členské štáty, ktorých plocha vinohradov ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia presahuje maximálnu hranicu hektárov,

1.

V článku 3 ods. 5 sa dopĺňa toto písmeno:

2.

Článok 61 sa nahrádza takto:

3.

Článok 62 sa mení takto:

4.

Článok 63 sa mení takto:

5.

Článok 64 sa mení takto:

6.

V článku 65 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Pri uplatňovaní článku 63 ods. 2 členský štát môže zohľadňovať odporúčania, ktoré predložili uznané profesijné organizácie pôsobiace v sektore vinohradníctva a vinárstva uvedené v článkoch 152, 156 a 157 tohto nariadenia, skupiny výrobcov uvedené v článkoch 32 a 33 nariadenia (EÚ) 2024/1143 alebo iné typy profesijných organizácií uznané na základe právnych predpisov daného členského štátu, a to za predpokladu, že týmto odporúčaniam predchádza dohoda uzavretá zástupcami príslušných strán v danej zemepisnej oblasti.“

7.

Článok 66 sa mení takto:

8.

Článok 67 sa nahrádza takto:

9.

Článok 69 sa nahrádza takto:

10.

Článok 119 sa mení takto:

11.

V článku 122 sa odsek 1 mení takto:

12.

V článku 167 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

13.

Článok 172b sa nahrádza takto:

14.

Článok 216 sa mení takto:

15.

V časti II prílohy VII sa do úvodnej časti dopĺňajú tieto pododseky:

„Vinárske výrobky kategórií uvedených v bodoch 4 a 8 sa môžu získať druhotným kvasením odalkoholizovaných alebo čiastočne odalkoholizovaných vín uvedených v bode 1.

Vinárske výrobky kategórií uvedených v bodoch 7 a 9 sa môžu získať pridaním oxidu uhličitého do odalkoholizovaných alebo čiastočne odalkoholizovaných vín uvedených v bode 1.“

1.

V článku 3 sa dopĺňa tento odsek:

2.

V článku 5 sa vkladá tento odsek:

3.

V článku 6a sa dopĺňa tento odsek:

4.

Vkladá sa tento článok:

5.

V článku 8 sa odsek 1 nahrádza takto:

6.

V prílohe II časti B sa bod 8 nahrádza takto:

7.

V prílohe II časti B sa bod 9 nahrádza takto:

8.

V prílohe II časti B sa bod 12 nahrádza takto:

1.

V článku 45 sa písmeno d) nahrádza takto:

2.

Článok 58 ods. 1 sa mení takto:

3.

Článok 59 sa mení takto:

1.

Druhý pododsek sa vypúšťa.

2.

Štvrtý pododsek sa nahrádza takto:

„Poľnohospodárske výrobky, ktoré sa uvádzajú na trh pod zemepisným označením a ktoré boli označené pred 14. májom 2026, sa môžu naďalej uvádzať na trh bez toho, aby sa dodržala povinnosť uvádzať meno výrobcu alebo názov hospodárskeho subjektu v rovnakom zornom poli ako zemepisné označenie, a to až do vyčerpania existujúcich zásob.“