(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/353 (2) (ďalej len „pôvodné nariadenie“) Komisia uložila antidumpingové clo (ďalej len „pôvodné opatrenia“) na dovoz oceľových cestných kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“), ktoré bolo zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/1165 (3) (ďalej len „pozmeňujúce nariadenie“).

(2)

Antidumpingové clá sa pohybovali v rozmedzí od 50,3 % do 66,4 %.

(3)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (4) platných antidumpingových opatrení dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(4)

Žiadosť o revízne prešetrovanie predložilo 4. decembra 2024 Európske združenie výrobcov kolies (ďalej len „EUWA“ alebo „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho oceľové cestné kolesá v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia (ďalej len „žiadosť“). Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR by pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(5)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 3. marca 2025 začala na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz oceľových cestných kolies s pôvodom v ČĽR (ďalej aj „dotknutá krajina“) do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (5) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(6)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(7)

V oznámení o začatí konania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych dovozcov, používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týka, a vyzvala ich na účasť. Komisia takisto informovala vládu Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) a poskytla jej dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(8)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie.

(9)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(10)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania, pričom prihliadla aj na geografické rozloženie. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie nachádzajúcich sa v troch členských štátoch, ktorí spolu predstavovali viac ako 40 % odhadovaného celkového objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii.

(11)

Komisia v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky. Komisia preto dospela k záveru, že vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie, a 11. marca 2025 ju potvrdila. Komisia dala výrobcom z Únie zaradeným do vzorky pokyn, aby vyplnili dotazník, ktorý bol v deň začatia konania sprístupnený online (6).

(12)

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, ako aj ďalší výrobcovia z Únie zúčastňujúci sa na tomto prešetrovaní, požiadali podľa článku 19 základného nariadenia Komisiu, aby sa počas konania zaobchádzalo dôverne s ich totožnosťou, pretože sa obávali odvetných opatrení zo strany niektorých svojich zákazníkov. Vzhľadom na pádny dôvod preukázaný v žiadosti Komisia súhlasila s tým, že výrobcom z Únie zaručí anonymitu.

(13)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(14)

Žiadni neprepojení dovozcovia neposkytli požadované informácie ani nesúhlasili so zaradením do vzorky. Komisia preto rozhodla, že výber vzorky neprepojených dovozcov nie je potrebný.

(15)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie ČĽR pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo ďalších vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(16)

Žiadny z výrobcov v ČĽR neposkytol požadované informácie ani nesúhlasil so zaradením do vzorky. Komisia preto dospela k záveru, že pri prešetrovaní nespolupracuje žiadny výrobca v Číne.

(17)

Komisia nedostala žiadnu odpoveď na dotazník pre čínsku vládu uvedený v odôvodnení 7. Čínska vláda teda nespolupracovala.

(18)

Vyplnené dotazníky boli doručené od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(19)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto výrobcov z Únie (7):

(20)

Okrem toho Komisia vykonala krížovú kontrolu vyplneného dotazníka spoločnosti 3 na diaľku a overenie makroukazovateľov predložených žiadateľom v jeho priestoroch.

(21)

Komisia 8. januára 2026 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(22)

Neboli doručené žiadne pripomienky.

(23)

Výrobok, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, je rovnaký ako výrobok v pôvodnom prešetrovaní, a to kolesá z ocele určené na použitie na ceste, tiež s príslušenstvom a tiež s pneumatikami, určené pre:

(24)

Tieto výrobky sú vylúčené:

(25)

Výrobkom dotknutým týmto prešetrovaním je prešetrovaný výrobok s pôvodom v ČĽR, v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN ex 8708 70 10 , ex 8708 70 99 a ex 8716 90 90 (kódy TARIC 8708 70 10 80, 8708 70 10 85, 8708 70 99 20, 8708 70 99 80, 8716 90 90 95 a 8716 90 90 97) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(26)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, aj v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(27)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(28)

Počas obdobia revízneho prešetrovania, t. j. od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024, dovoz oceľových cestných kolies z ČĽR pokračoval, aj keď na nízkych úrovniach. Ich podiel na trhu bol počas celého posudzovaného obdobia nižší ako 1 % (0,8 % v období revízneho prešetrovania), zatiaľ čo v období prešetrovania v rámci pôvodného prešetrovania dosiahol ich podiel na trhu 5,3 %.

(29)

Ako sa uvádza v odôvodnení 16, pri prešetrovaní nespolupracoval ani jeden vyvážajúci výrobca z ČĽR. Komisia preto informovala orgány ČĽR, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce môže uplatniť článok 18 základného nariadenia a založiť svoje zistenia o pokračovaní alebo opätovnom výskyte dumpingu a ujmy v súvislosti s vývozcami/výrobcami v ČĽR na dostupných skutočnostiach. V súvislosti s uplatňovaním článku 18 základného nariadenia Komisia nedostala od čínskej vlády žiadne pripomienky ani tvrdenia.

(30)

Preto boli v súlade s článkom 18 základného nariadenia zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu založené na dostupných skutočnostiach, najmä na informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie a štatistických údajoch vychádzajúcich z údajov, ktoré členské štáty oznámili Komisii v súlade s článkom 14 ods. 6 základného nariadenia („databáza podľa článku 14 ods. 6“). Okrem toho Komisia použila ďalšie zdroje verejne dostupných informácií, ako sú Svetová banka, databáza Global trade atlas (ďalej len „GTA“), databáza Orbis Bureau van Dijk (ďalej len „Orbis“) a štatistické údaje získané z databázy Tureckého štatistického úradu (ďalej len „TUIK“) a Tureckého regulačného úradu pre trh s energiou (ďalej len „EMRA“).

(31)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s Čínou nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(32)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5,3 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Ako sa uviedlo v odôvodnení 17, čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne 15. júla 2025 informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v Číne použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(33)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt. Komisia ďalej uviedla, že preskúma iné možné vhodné krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a prvej zarážke základného nariadenia.

(34)

Komisia 11. septembra 2025 prostredníctvom záznamu informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe oceľových cestných kolies (ďalej len „záznam o výrobných faktoroch“). Popritom Komisia na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala ako vhodnú reprezentatívnu krajinu Turecko. Komisia nedostala žiadne pripomienky k záznamu o výrobných faktoroch.

(35)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(36)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(37)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(38)

Pri nedávnych prešetrovaniach, ktoré sa týkali odvetvia ocele v ČĽR (8), Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(39)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že v ČĽR existuje značné zasahovanie vlády, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (9). Komisia najmä dospela k záveru, že v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku, nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (10), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (11). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v ČĽR celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo za inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (12). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (13). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (14), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (15).

(40)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia ocele v ČĽR, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v podnete, ako aj v „Pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (16) (ďalej len „správa“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(41)

V žiadosti boli uvedené príklady prvkov poukazujúcich na existenciu deformácií, ako sa uvádza v článku 2 ods. 6a písm. b) prvej až šiestej zarážke základného nariadenia, a tvrdilo sa v ňom, že trhové podmienky, najmä náklady a ceny, v čínskom oceliarskom priemysle nie sú riadené trhovými silami ponuky a dopytu, ale sú deformované štátnymi zásahmi do hospodárstva.

(42)

V žiadosti sa uvádzali odkazy na príslušné časti správy (17) a poukazovalo sa najmä na tieto skutočnosti:

(43)

V závere žiadosti sa dospelo k záveru, že systémové deformácie prítomné v Čínskej ľudovej republike ovplyvňujú celý hodnotový reťazec ocele vrátane oceľových cestných kolies. Tieto deformácie sa prenášajú na všetky kľúčové výrobné faktory, ako sú suroviny, energia, pôda, financovanie a práca. Keďže vládne intervencie sú rozšírené v celej krajine, celé čínske oceliarske odvetvie je rovnako vystavené významným netrhovým deformáciám.

(44)

V čínskom oceliarskom odvetví je naďalej veľký počet podnikov vlastnených čínskou vládou. Mnohí z najväčších výrobcov ocele sú vo vlastníctve štátu. Medzi príklady štátnom vlastnených podnikov pôsobiacich v oceliarskom odvetví patria: skupina Ansteel Group (24) a skupina Baowu Steel Group (25), ktoré sú obe štátom vlastnené podniky patriace pod Komisiu Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“); skupina Baotou Steel Group, ktorá je štátom vlastnený podnik vo vlastníctve vlády Vnútorného Mongolska (26); ako aj skupina Shougang Group (27), ktorá je štátom vlastnený podnik, ktorého úplným vlastníkom je Beijing State-Owned Asset Management Ltd (28).

(45)

Najnovšie čínske politické dokumenty týkajúce sa odvetvia ocele okrem toho potvrdzujú význam, aký čínska vláda naďalej pripisuje tomuto odvetviu, a to vrátane zámeru zasahovať do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami. Príkladom je usmerňujúce stanovisko ministerstva priemyslu a informačných technológií k podpore vysokokvalitného rozvoja oceliarskeho priemyslu, v ktorom sa vyzýva na ďalšiu konsolidáciu priemyselnej základne a výrazné zlepšenie úrovne modernizácie priemyselného reťazca (29) vrátane dodávok špeciálnej ocele, ktorá je vstupom používaným na výrobu prešetrovaného výrobku. V tomto usmerňujúcom stanovisku sa konkrétne požaduje „[p]odporovať zlučovanie a reorganizácie podnikov. Podnecovať popredné podniky v odvetví, aby uskutočňovali fúzie a reorganizácie a vytvárali mimoriadne veľké skupiny oceliarskych podnikov svetovej úrovne. Spoliehať sa na dominantné podniky v odvetví, podporovať rozvoj jedného až dvoch špecializovaných vedúcich podnikov v oblasti nehrdzavejúcej ocele, špeciálnej ocele, […].“ Ďalej sa v ňom výslovne požaduje „[p]odporovať oceliarske spoločnosti, aby sa zameriavali na modernizáciu odberateľských odvetví a smerovanie rozvoja strategických rozvíjajúcich sa priemyselných odvetví, zameriavať sa na vývoj malých sérií a viacerých druhov kľúčových ocelí, ako sú vysokokvalitné špeciálne ocele, špeciálne legované ocele pre špičkové zariadenia a oceľ pre hlavné základné diely“ (30).

(46)

Ďalší príklad zámeru čínskej vlády zasahovať do oceliarskeho odvetvia možno nájsť v 14. päťročnom pláne rozvoja priemyslu surovín (ďalej len „14. päťročný plán“), podľa ktorého toto odvetvie „spojí vedúce postavenie na trhu s podporou vlády“ a bude sa „venovať rozvoju skupiny popredných spoločností s vedúcim postavením z hľadiska ekológie a kľúčovou konkurencieschopnosťou“ (31).

(47)

Okrem toho sa v pracovnom pláne ministerstva priemyslu a informačných technológií na rok 2023 týkajúcom sa stabilného rastu oceliarskeho priemyslu (32) stanovujú tieto ciele: „V roku 2023 […] sa zachová stabilný rast investícií do dlhodobého majetku v celom odvetví a podstatne sa zlepšia hospodárske úžitky; investície odvetvia do oblasti výskumu a vývoja v konečnom dôsledku dosiahnu 1,5 %; rast pridanej hodnoty odvetvia dosiahne približne 3,5 %; v roku 2024 dôjde k ďalšej optimalizácii rozvojového prostredia odvetvia a jeho štruktúry, bude pokračovať prechod k špičkovým, inteligentným a ekologickým produktom a rast pridanej hodnoty odvetvia prekročí 4 %“, a takisto sa predpokladá vládou nariadená podniková konsolidácia odvetvia ocele s cieľom: „[p]odporovať popredné podniky v odvetví, aby uskutočňovali fúzie a akvizície, vytvárali mimoriadne veľké skupiny železiarskych a oceliarskych podnikov svetovej úrovne a podporovali optimálne rozloženie národnej výrobnej kapacity železa a ocele. Podporovať špecializované podniky s vedúcim postavením v jednotlivých segmentoch trhu s oceľou s cieľom ďalej integrovať zdroje a vytvoriť ekosystém oceliarskeho priemyslu. Povzbudzovať železiarske a oceliarske podniky k tomu, aby vykonávali medziregionálne […] fúzie a reštrukturalizáciu […]. Zvážiť poskytnutie väčšej politickej podpory pri nahrádzaní kapacít v železiarskych a oceliarskych podnikoch, ktoré uskutočnili zásadné fúzie a reštrukturalizáciu.“

(48)

Podobné príklady zámeru čínskej vlády dohliadať na vývoj v odvetví ocele a usmerňovať ho možno vidieť na provinčnej úrovni, napríklad v provincii Che-pej, kde vláda provincie vydala v roku 2020 trojročný akčný plán rozvoja klastrov v oceliarskom priemyselnom reťazci. V tomto pláne sa od vlády požaduje „plynule zaviesť skupinový rozvoj organizácií, zrýchliť reformu zmiešaného vlastníctva štátom vlastnených podnikov, zamerať sa na podporu medziregionálnych fúzií a reštrukturalizácií súkromných železiarskych a oceliarskych podnikov a usilovať sa o vytvorenie jednej až dvoch veľkých skupín svetovej úrovne, troch až piatich veľkých skupín vplyvných na domácom trhu“ (33). V pláne provincie Che-pej v oceliarskom odvetví sa ďalej uvádza: „Dodržiavať štrukturálne úpravy a zvýšiť význam diverzifikácie výrobkov. Pevne podporovať štrukturálne úpravy a optimalizáciu usporiadania železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, podporovať konsolidáciu, reorganizáciu, transformáciu a modernizáciu podnikov a komplexne podporovať rozvoj železiarskeho a oceliarskeho priemyslu až po vznik veľkých podnikov, modernizáciu technického vybavenia, diverzifikáciu výrobných procesov a diverzifikáciu výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca.“  (34)

(49)

Konkrétne, pokiaľ ide o vstupy používané na výrobu prešetrovaného výrobku, sa v pláne provincie Che-pej požaduje „[u]rýchliť vývoj a uplatňovanie vysokokvalitných a kľúčových nových oceľových materiálov, zvýšiť podiel vysokokvalitných a špeciálnych druhov ocele, dosiahnuť stálosť kvality výrobkov, ktoré sú vyrábané vo veľkých objemoch, majú široké uplatnenie a strategické výhody, a vytvoriť tzv. pyramídovú štruktúru výrobkov. Do konca roka 2020 sa podiel bežnej nízkolegovanej ocele a legovanej ocele zvýši na 20 % a do konca roka 2022 dosiahne približne 25 %, čo umožní podporiť a zaručiť modernizáciu odberateľských odvetví“  (35).

(50)

Podobne sa v Pláne vykonávania transformácie a modernizácie oceliarskeho priemyslu v provincii Che-nan počas 14. päťročného plánu vyžaduje „zamerať sa na národné strategické potreby, viesť podniky k podpore optimalizácie a modernizácie štruktúry výrobkov, vyvíjať vysokokvalitnú špeciálnu oceľ, vysokovýkonnú oceľ pre námorné strojárstvo, špeciálnu legovanú oceľ pre špičkové zariadenia, oceľ pre základné diely a iné tzv. špeciálne, výberové, špičkové kľúčové druhy a zvyšovať pridanú hodnotu a konkurencieschopnosť výrobkov z ocele“ (36).

(51)

Ďalšie ciele priemyselnej politiky sa nachádzajú aj v plánovacích dokumentoch iných provincií, ako sú Ťiang-su (37), Šan-tung (38), Šan-si (39) alebo provincia Če-ťiang (40).

(52)

Hoci výrobcovia oceľových cestných kolies v Číne sú prevažne súkromné spoločnosti, štátna kontrola a zásahy nie sú z opísaného všeobecného rámca vylúčené. Uvedené pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach, a to aj na výrobcov oceľových cestných kolies a dodávateľov ich vstupov. Keďže prešetrovaný výrobok predstavuje pododvetvie odvetvia ocele, dostupné informácie o výrobcoch ocele sú okrem toho relevantné aj pre prešetrovaný výrobok.

(53)

Napríklad v spoločnosti Baoshan Iron and Steel Ltd., ktorá je výrobcom ocele a ktorej ovládajúcim akcionárom je skupina Baowu Steel Group, je predseda predstavenstva zároveň tajomníkom straníckeho výboru spoločnosti a generálny riaditeľ je zástupcom tajomníka (41). Funkciu tajomníka straníckeho výboru zastáva aj predseda predstavenstva skupiny Wuhan Iron and Steel Group, ktorú takisto ovláda skupina Baowu Steel Group (42). Okrem toho „skupina Wuhan Iron and Steel Group v roku 2022 zorganizovala desiatu centralizovanú štúdiu a diskusiu študijnej skupiny pre teóriu straníckeho výboru s cieľom sprostredkovať a študovať ducha Konferencie centrálnej ekonomickej práce a podporovať vykonávanie rozhodnutí a opatrení 20. národného kongresu strany a v duchu Konferencie centrálnej ekonomickej práce v skupine Wuhan Iron and Steel Group. Generálny zástupca ústredia spoločnosti China Baowu Wuhan, tajomník straníckeho výboru a predseda skupiny Wuhan Iron and Steel Group predsedali zasadnutiu a predložili požiadavky na vykonávanie požiadaviek ústredného výboru strany, straníckeho výboru provincie Chu-pej a straníckeho výboru spoločnosti China Baowu, ako aj požiadavky na ďalšie presadzovanie posolstva Konferencie centrálnej ekonomickej práce.“ (43)

(54)

Okrem toho predseda predstavenstva spoločnosti Baotou Steel Union, ktorá patrí do skupiny Baotou Steel Group, pôsobí aj ako stranícky tajomník spoločnosti. Podobne výkonný manažér Baotou Steel Union, ako aj predseda odborového zväzu spoločnosti sú obaja zástupcami tajomníkov strany (44). Napokon v rámci skupiny Shougang Group zastáva predseda predstavenstva funkciu tajomníka straníckeho výboru, zatiaľ čo výkonný riaditeľ je zástupcom tajomníka straníckeho výboru spoločnosti (45).

(55)

Čínske združenie priemyslu stavebných strojov (China Construction Machinery Association, ďalej len „CCMA“) v článku 3 svojich stanov uvádza, že organizácia „sa hlási k celkovému vedeniu Komunistickej strany Číny a v súlade so Stanovami Komunistickej strany Číny zriaďuje organizácie Komunistickej strany Číny, ktoré realizujú stranícke činnosti, a zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosť straníckych organizácií. Subjektom zodpovedným za registráciu a riadenie tohto združenia je Ministerstvo pre občianske záležitosti Čínskej ľudovej republiky a subjektom zodpovedným za budovanie strany je stranícky výbor komisie SASAC“ a že „prijíma obchodné usmernenia a dohľad od subjektov zodpovedných za registráciu a riadenie, subjektov zodpovedných za budovanie strany a oddelení riadenia priemyslu“ (46). V článku 36 stanov CCMA musia osoby zodpovedné za združenie „byť podriadené vedeniu Komunistickej strany Číny, podporovať socializmus s čínskymi charakteristikami, rozhodne uplatňovať líniu, zásady a politiku strany a vyznačovať sa dobrými politickými kvalitami“ (47).

(56)

V čínskom odvetví ocele sú okrem toho zavedené diskriminačné politiky, ktoré sú v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujú trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia, a tieto politiky sa vo všeobecnosti vzťahujú na prešetrovaný výrobok, keďže výrobné odvetvie oceľových cestných kolies predstavuje pododvetvie odvetvia ocele. Ďalej, ako sa zistilo v prešetrovaní týkajúcom sa spojovacích materiálov, odvetvie spojovacích materiálov je uvedené v Oznámení Ministerstva priemyslu a informačných technológií o vydaní Usmerňovacieho katalógu na propagáciu a aplikáciu prvého (súboru) hlavných technických zariadení (vydanie z roku 2019) (48) a takisto v Katalógu usmernení k úprave priemyselnej štruktúry (2019 NDRC) (49) ako podporované odvetvie.

(57)

Okrem uvedených dokumentov na centrálnej úrovni existuje množstvo usmerňovacích dokumentov na miestnej, provinčnej alebo komunálnej úrovni, ktorými sa usmerňuje a podporuje rozvoj odvetvia spojovacích materiálov. Napríklad v politikách stimulov z roku 2019 pre odvetvie spojovacích materiálov v okrese Chaj-jen sa stanovuje, že: „Chaj-jen je ‚rodiskom spojovacích materiálov‘ a odvetvie spojovacích materiálov je takisto jedným z dôležitých tradičných odvetví v Chaj-jene. […] S cieľom […] podporiť inovácie a rozvoj odvetvia spojovacích materiálov v našom okrese náš okres nedávno vydal ‚Trojročnú osobitnú akčnú politiku pre digitalizáciu a inteligentnú transformáciu odvetvia spojovacích materiálov v okrese Chaj-jen‘. Rozsah pôsobnosti súvisiacich osobitných fondov zahŕňa spoločnosti, ktoré realizujú digitálnu a inteligentnú transformáciu v odvetví spojovacích materiálov“ (50).

(58)

Oceliarsky priemysel považuje čínska vláda za kľúčový (51). Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov, ktoré sa zameriavajú na dané odvetvie a ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. V rámci 14. päťročného plánu čínska vláda vyčlenila oceliarsky priemysel na transformáciu a modernizáciu, ako aj na optimalizáciu a štrukturálne úpravy (52). V 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín, ktorý sa vzťahuje aj na oceliarsky priemysel, sa odvetvie podobne označuje ako „základ reálneho hospodárstva“ a „kľúčová oblasť, ktorá formuje čínsku medzinárodnú konkurenčnú výhodu“, a stanovuje sa v ňom niekoľko cieľov a pracovných metód, ktoré majú stimulovať rozvoj odvetvia v období 2021 – 2025, ako je technologická modernizácia, zlepšenie štruktúry odvetvia (okrem iného prostredníctvom ďalších koncentrácií podnikov) či digitálna transformácia (53).

(59)

Uvedený pracovný plán stabilného rastu oceliarskeho priemyslu (pozri odôvodnenie 47) okrem toho ukazuje, ako sa zameranie čínskych orgánov na toto odvetvie začleňuje do širšieho kontextu riadenia čínskeho hospodárstva zo strany čínskej vlády: „[p]odporovať oceliarske spoločnosti, aby dôsledne zohľadňovali potreby novej infraštruktúry, novej urbanizácie, revitalizácie vidieka a vznikajúcich priemyselných odvetví a zapojili sa do veľkých technických projektov súvisiacich so 14. päťročným plánom v rôznych regiónoch a vynakladali všetko úsilie na zabezpečenie dodávok ocele. Zriadiť a prehlbovať mechanizmy dodávateľskej a odberateľskej spolupráce medzi oceliarskym odvetvím a hlavnými odvetviami, v ktorých sa používa oceľ, ako je stavba lodí, doprava, stavebníctvo, energetika, automobily, domáce spotrebiče, poľnohospodárske stroje a ťažké zariadenia, uskutočňovať činnosti na prepojenie výroby a dopytu a aktívne rozširovať oblasti používania ocele“ (54).

(60)

Celkovo možno tvrdiť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na pomoc podporovaným odvetviam vrátane výroby hlavných surovín používaných na výrobu prešetrovaného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(61)

Pri tomto prešetrovaní sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie právnych predpisov v oblasti konkurzného práva a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví ocele neovplyvnili výrobcov prešetrovaného výrobku.

(62)

Prešetrovaný výrobok nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 42. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR) (55).

(63)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie prešetrovaného výrobku neovplyvňuje zasahovanie vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako bolo taktiež uvedené v odôvodnení 42. Uvedený (pozri odôvodnenie 47) pracovný plán stabilného rastu poskytuje veľmi dobré príklady aj v súvislosti s týmto druhom zasahovania vlády: „Podnecovať finančné inštitúcie, aby aktívne poskytovali finančné služby oceliarskym spoločnostiam, ktoré vykonávajú fúzie a reorganizácie, úpravy usporiadania, transformáciu a modernizáciu, v súlade so zásadami riadenia rizík a udržateľnosti podnikania.“ Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(64)

Komisia napokon pripomína, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia prešetrovaného výrobku nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(65)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja prešetrovaného výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(66)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(67)

Čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(68)

Komisia nedostala v súvislosti s existenciou výrazných deformácií v ČĽR žiadne pripomienky od zainteresovaných strán.

(69)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa opisuje v ďalšom oddiele.

(70)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(71)

Ako sa vysvetlilo v odôvodnení 34, Komisia vydala 11. septembra 2025 záznam do spisu týkajúci sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty: záznam o výrobných faktoroch. V tomto zázname sa okrem iného opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú uvedené kritériá. V zázname o výrobných faktoroch Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade za vhodnú reprezentatívnu krajinu Turecko, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(72)

V zázname o výrobných faktoroch Komisia identifikovala Turecko ako krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína, čo znamená, že Svetová banka ho klasifikuje na základe hrubého národného dôchodku ako krajinu s „vyšším stredným príjmom“.

(73)

Okrem toho bolo Turecko identifikované ako krajina, v ktorej sa prešetrovaný výrobok vyrába v značných objemoch na regionálne aj celosvetovo konkurenčnom trhu a s použitím podobného výrobného procesu.

(74)

V zázname o výrobných faktoroch Komisia dôkladne analyzovala všetky príslušné údaje dostupné v spise k výrobným faktorom v Turecku a skonštatovala tieto skutočnosti:

(75)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia prostredníctvom záznamu o výrobných faktoroch informovala zainteresované strany o tom, že v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia zamýšľa použiť Turecko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu, aby získala nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty na výpočet normálnej hodnoty. Zainteresované strany boli vyzvané, aby vyjadrili pripomienky k vhodnosti Turecka ako reprezentatívnej krajiny. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(76)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Turecko je vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(77)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Komisia dospela k záveru, že Turecko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(78)

V zázname o výrobných faktoroch Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ľahko dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname.

(79)

Komisia uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije údaje z databázy GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny. Komisia ďalej uviedla, že mieni využiť údaje TUIK a EMRA na stanovenie nedeformovaných nákladov na prácu (57) a energiu (58).

(80)

Komisia napokon uviedla, že na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku použije databázu Orbis a finančné údaje od dvoch tureckých výrobcov dotknutého výrobku, ako sa uvádza v odôvodnení 90.

(81)

Vzhľadom na neexistenciu spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia pri stanovení výrobných faktorov používaných pri výrobe oceľových cestných kolies vychádzala z informácií, ktoré poskytli žiadatelia.

(82)

S prihliadnutím na všetky informácie obsiahnuté v žiadosti boli na určenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje:

Tabuľka 1

Výrobné faktory oceľových cestných kolies

(83)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do Turecka, ako bol vykázaný v databáze GTA. Dovozná cena v Turecku bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem Číny a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (59).

(84)

Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z Číny do Turecka, keďže v oddiele 3.2.3 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z Číny do Turecka zostal objem dovozu z iných tretích krajín reprezentatívny.

(85)

K týmto dovozným cenám by sa zvyčajne mali prirátať aj ceny vnútroštátnej dopravy. Vzhľadom na zistenie týkajúce sa dumpingu v odôvodnení 96, ako aj na povahu tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktorého cieľom je určiť, či dumping počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval alebo by sa mohol opätovne vyskytnúť, a nie na zisťovanie jeho presného rozsahu, Komisia rozhodla, že úpravy na zohľadnenie vnútroštátnej dopravy nie sú potrebné. Takéto úpravy by mali za následok iba zvýšenie normálnej hodnoty, a teda aj väčšie dumpingové rozpätie.

(86)

TUIK uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia použila najnovšie dostupné štatistiky z roku 2022 pre priemerné náklady práce v odvetví výroby motorových vozidiel pod kódom NACE 29 (60).

(87)

Ceny elektriny pre spoločnosti (priemyselných odberateľov) v Turecku uverejňuje EMRA. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektriny od januára do decembra 2024 v príslušnom pásme spotreby v kWh za obdobie revízneho prešetrovania (61).

(88)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(89)

S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu vyvážajúcich výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na základe údajov poskytnutých žiadateľmi Komisia preto stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k celkovým priamym výrobným nákladom a nákladom práce. Tento percentuálny podiel potom v závislosti od vyrábaného modelu uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov s cieľom získať nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou.

(90)

Na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia použila finančné údaje tureckých výrobcov Maxion Inci Jant Sanayi A.S. a Maxion Jantas Jant Sanayi ve Ticaret A.S. za finančný rok 2024, ktoré boli zverejnené na oficiálnom webovom sídle skupiny Iochpe-Maxion (62).

(91)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(92)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Vzhľadom na absenciu spolupráce vyvážajúcich výrobcov a v súlade s článkom 18 základného nariadenia Komisia vychádzala z informácií o pomere použitia jednotlivých vstupov (materiálov a pracovnej sily), ktoré žiadateľ poskytol v žiadosti o revízne prešetrovanie. Jednotkové spotreby, ktoré poskytol žiadateľ, boli skontrolované počas overovania. Komisia vynásobila jednotkové spotreby nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v Turecku, ako sa opisuje v bode 3.2.6.

(93)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia pripočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa uvádza v odôvodneniach 88 a 89. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk boli stanovené na základe finančných výkazov oboch spoločností za rok 2024, ako sa uvádzajú v audítorsky overených účtoch spoločnosti, ako sa uvádza v odôvodnení 89. K nedeformovaným priamym výrobným nákladom teda Komisia pripočítala tieto položky:

(94)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(95)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu stanovenú v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývoznú cenu, ktorá bola stanovená, ako sa uvádza vyššie.

(96)

Na tomto základe rozdiel medzi vytvorenou normálnou hodnotou a vývoznou cenou na úrovni ceny zo závodu, vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené predstavoval 224 %. Dospelo sa tak k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(97)

V nadväznosti na zistenie existencie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Komisia v tejto súvislosti analyzovala výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v Číne a atraktívnosť trhu Únie.

(98)

V dôsledku nespolupráce čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov z Číny sa toto preskúmanie zakladalo na informáciách, ktoré mala Komisia k dispozícii, teda na informáciách poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie a informáciách z iných dostupných zdrojov, ako sú napr. oficiálne štatistiky dovozu a GTA.

(99)

Z informácií v spise vyplynulo, že za obdobie revízneho prešetrovania existovala v Číne všeobecná nadmerná kapacita oceľových cestných kolies. Podľa analýzy trhu od žiadateľov odhadovaná výrobná kapacita 20 známych výrobcov oceľových cestných kolies v ČĽR predstavovala 102 miliónov kusov počas obdobia revízneho prešetrovania, pričom skutočná výroba bola viac ako 38 miliónov kusov.

(100)

Čínska voľná kapacita preto podľa odhadov predstavovala približne 63 miliónov kusov alebo viac ako 61 %. Táto dostupná voľná kapacita sa rovná dvoj- až trojnásobku odhadovanej spotreby oceľových cestných kolies v Únii, ktorá počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala približne 24 miliónov kusov.

(101)

Komisia preto na základe dostupných skutočností dospela k záveru, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú významnú voľnú kapacitu, ktorú by v prípade, že sa platnosť opatrení nechá uplynúť, mohli využiť na vývoz do Únie a zásobovať celý trh Únie za dumpingové ceny.

(102)

Komisia preskúmala vývoz oceľových cestných kolies vyrobených v Číne do jej súčasných hlavných vývozných destinácií a porovnala ho s čínskym vývozom do Únie. Vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia využila štatistické údaje z databázy GTA, ktorá poskytuje čínske objemy a hodnoty vývozu oceľových cestných kolies na základe hmotnosti.

(103)

Komisia zistila, že trh Únie zostal jedným z dvoch najdôležitejších čínskych vývozných trhov pre oceľové cestné kolesá. Okrem toho sa zistilo, že ceny pre väčšinu ostatných hlavných vývozných trhov (Brazília, Mexiko a Spojené kráľovstvo) boli v priemere o 12 % až 80 % nižšie ako ceny pre Úniu. Relatívne vysoké ceny a skutočnosť, že čínski výrobcovia oceľových cestných kolies naďalej vyvážajú pomerne veľké objemy, svedčia o atraktívnosti trhu Únie pre čínskych výrobcov oceľových cestných kolies.

(104)

Okrem toho v Indii platia antidumpingové opatrenia na čínske oceľové cestné kolesá (63) a v USA platia antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia na čínske oceľové cestné kolesá (64), čo sú dva veľké trhy pre automobilový priemysel. Tieto opatrenia sú v platnosti od roku 2018, resp. 2019. Komisia považovala tieto prekážky na dvoch veľkých trhoch s prešetrovaným výrobkom za dodatočný stimul pre čínskych výrobcov oceľových cestných kolies, aby presmerovali svoj predaj na trh EÚ, ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť.

(105)

Prešetrovaním sa preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania čínsky vývoz naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny. Komisia takisto dospela k záveru, že bez akýchkoľvek opatrení by čínski výrobcovia vyvážali do Únie značné množstvá dotknutého výrobku vzhľadom na značnú voľnú kapacitu v Číne a atraktívnosť trhu Únie, zatiaľ čo na iných dôležitých trhoch sú zavedené ochranné opatrenia. Komisia tak dospela k záveru, že v prípade, že by sa platnosť opatrení nechala uplynúť, bude dumping s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať.

(106)

V odôvodnení 196 a odôvodnení 277 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1693 (65), ktorým sa ukladajú predbežné antidumpingové opatrenia na dovoz oceľových cestných kolies s pôvodom v ČĽR, Komisia vysvetlila, že v prípade neexistencie iných štatistík dovozu ako vyjadrených v tonách by sa niektoré makroukazovatele nevyhnutne uvádzali v tonách, zatiaľ čo iné ukazovatele by sa mohli vyjadriť v kusoch, keďže by mohli vychádzať z údajov od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Navrhovateľ predložil aj vlastný odhad štatistík dovozu v tonách aj kusoch, proti ktorému žiadna strana nenamietala.

(107)

Okrem toho Komisia v odôvodnení 88 pôvodného nariadenia vysvetlila, že štatistické údaje o oceľových cestných kolesách sa často vyjadrujú v počte kusov. V kombinovanej nomenklatúre stanovenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (66) však nie je uvedená žiadna takáto doplnková jednotka pre oceľové cestné kolesá. Preto je pri dovoze dotknutého výrobku nevyhnutné uvádzať nielen hmotnosť v kilogramoch alebo tonách, ale aj počet kusov, ktoré sa musia uviesť vo vyhlásení na prepustenie do voľného obehu.

(108)

Komisia pozmeňujúcim nariadením zmenila odôvodnenie 88 a článok 4 pôvodného nariadenia v tom zmysle, že pri dovoze je potrebné deklarovať počet dovážaných kusov a nielen hmotnosť dotknutého výrobku. V databáze podľa článku 14 ods. 6 sa dovoz prešetrovaného výrobku totiž vykazuje na základe hmotnosti aj počtu kusov, čo Komisii umožňuje stanoviť dovoz prešetrovaného výrobku nielen podľa hmotnosti, ale aj podľa počtu kusov. V štatistikách Eurostatu sa však dovoz prešetrovaného výrobku stále vykazuje len na základe hmotnosti.

(109)

Komisia preto sprístupnila všetkým stranám štatistické údaje o dovoze prešetrovaného výrobku v tonách aj v kusoch z databázy podľa článku 14 ods. 6.

(110)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas posudzovaného obdobia jedenásť výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(111)

Celková výroba v Únii v období revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 22,6 milióna kusov. Komisia stanovila tento údaj na základe overených údajov predložených v žiadosti o revízne prešetrovanie a výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Ako sa uvádza v odôvodnení 10, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí spolu predstavujú viac ako 40 % odhadovaného celkového objemu výroby podobného výrobku v Únii.

(112)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe:

(113)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tis. kusov)

(114)

Spotreba oceľových cestných kolies v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 16 %, pričom spotreba klesla najmä počas obdobia revízneho prešetrovania. Pokles je spôsobený nižším objemom predaja v kusoch európskym výrobcom automobilov, ktorí počas obdobia revízneho prešetrovania zaznamenali celkový výrazný pokles objemu predaja (67).

(115)

Dovoz do Únie z ČĽR a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tisícoch kusov) a podiel na trhu

(116)

Objem dovozu z ČĽR bol počas posudzovaného obdobia stabilný a predstavoval o niečo menej ako 1 % spotreby v Únii.

(117)

Priemerná cena dovozu z ČĽR do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/kus) na úrovni CIF

(118)

Ceny za kus boli počas posudzovaného obdobia celkovo stabilné, pričom v roku 2022 začali nárastom o 37 % (v dôsledku celkového nárastu nákladov na oceľ v uvedenom roku), ale cena sa potom v roku 2023 výrazne znížila a skončila počas obdobia revízneho prešetrovania na úrovni o 7 % nižšej ako cena v roku 2021.

(119)

Pripomína sa, že v rámci opisu prešetrovaného výrobku (odôvodnenia 23 a 24), existuje mnoho rôznych veľkostí oceľových cestných kolies, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto revízneho prešetrovania, a preto sa priemerná cena za kus môže výrazne líšiť v závislosti od priemeru, šírky a konštrukcie konkrétneho kolesa.

(120)

Viac ako 97 % objemu (90,5 % v kusoch) dovozu z Číny sa deklaruje pod tromi číselnými znakmi KN, ktoré sa používajú na dovoz oceľových cestných kolies určených na použitie na autobusoch, traktoroch, nákladných vozidlách a návesoch (68).

(121)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia porovnala údaje o dovoze v rámci troch deklarovaných číselných znakov KN s priemernou predajnou cenou výrobného odvetvia Únie tých oceľových cestných kolies s najväčším priemerom (19 – 20 palcov), ktoré sa vyrábajú prevažne pre väčšie vozidlá, ako sú typy uvedené v predchádzajúcom odôvodnení.

(122)

Na základe toho ceny čínskeho dovozu podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie o 11 %.

(123)

Dovoz oceľových cestných kolies z tretích krajín okrem ČĽR bol najmä z Indie, zo Švajčiarska, z Turecka a Vietnamu.

(124)

(Súhrnný) objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu oceľových cestných kolies z týchto krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Dovoz z tretích krajín

(125)

Dovoz z iných tretích krajín bol počas posudzovaného obdobia stabilný, pričom jeho podiel na trhu sa pohyboval okolo 10 %.

(126)

Jednoznačne najväčším zdrojom dovozu je Turecko. Podiel tureckého dovozu na trhu bol počas posudzovaného obdobia relatívne stabilný, keďže objem dovozu klesol len o niečo menej ako pokles spotreby.

(127)

Pri všetkých uvedených pôvodoch priemerná cena kolesa presahuje priemernú cenu za koleso vyrobené v Únii. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 119, existuje mnoho rôznych veľkostí oceľových cestných kolies, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto revízneho prešetrovania, a preto sa priemerná cena za kus môže medzi rôznymi zdrojmi dodávok výrazne líšiť, najmä v závislosti od priemeru, šírky a konštrukcie konkrétneho kolesa.

(128)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas obdobia revízneho prešetrovania a vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(129)

Ako sa uvádza v odôvodnení 10, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(130)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených v makrodotazníku, ktorý predložil žiadateľ. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(131)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(132)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(133)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(134)

Počas posudzovaného obdobia boli objemy výroby v kusoch počas prvých troch rokov relatívne stabilné. Počas obdobia revízneho prešetrovania však objem výroby výrazne klesol, a to o 11 %. Tento pokles zodpovedá rovnakému klesajúcemu trendu objemov predaja (pozri tabuľku 7) a je v súlade s 13 % poklesom spotreby v Únii v období revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2023 (tabuľka 2).

(135)

Výrobná kapacita, ktorá v období prešetrovania v pôvodnom prešetrovaní predstavovala 52 289 000 kusov, sa v roku 2021 znížila na 40 898 000 kusov. V roku 2022 zostala stabilná, ale v roku 2023 a v období revízneho prešetrovania sa ďalej výrazne znížila.

(136)

Všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vyrábajú na zákazku. Napriek výraznému zníženiu výrobnej kapacity sa miera využitia kapacity v posudzovanom období znížila o 5 % a v období revízneho prešetrovania predstavovala len 59 %, čo je menej ako kedykoľvek predtým, keď Komisia prvýkrát prešetrovala oceľové cestné kolesá v rokoch 2019/2020.

(137)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

(138)

Objem predaja sa počas posudzovaného obdobia znížil o 15 %, pričom počas obdobia revízneho prešetrovania došlo k výraznému poklesu v súlade s poklesom spotreby v Únii (pozri tabuľku 2).

(139)

V dôsledku toho bol podiel výrobného odvetvia Únie na trhu počas posudzovaného obdobia relatívne stabilný a v období revízneho prešetrovania predstavoval 89,6 %.

(140)

V kontexte výrazného poklesu spotreby výrobné odvetvie Únie prišlo o významné objemy predaja.

(141)

Tržby z predaja zaznamenali počas prvých dvoch rokov posudzovaného obdobia rast, čo možno pripísať vyšším predajným cenám za kus. Počas obdobia revízneho prešetrovania však obrat z predaja klesol späť na úroveň z roku 2021, keďže objem predaja sa znížil hlboko pod úroveň z roku 2021 (pozri tabuľku 7), zatiaľ čo priemerné predajné ceny klesli pod úroveň výrobných nákladov (pozri tabuľku 9). Počas celého posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie nebolo schopné rásť.

(142)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(143)

Počet zamestnancov sa počas posudzovaného obdobia znížil v súlade s poklesom výroby. Celkovo sa počet zamestnancov v posudzovanom období znížil o 8 %.

(144)

Pokiaľ ide o produktivitu, produktivita výrobcov z Únie bola počas posudzovaného obdobia stabilná, keďže prispôsobili veľkosť pracovnej sily objemu výroby.

(145)

Dumpingové rozpätie stanovené počas obdobia revízneho prešetrovania bolo výrazne nad úrovňou de minimis. Zároveň bola úroveň dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania veľmi obmedzená a predstavovala menej než 1 % spotreby v Únii. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol preto obmedzený.

(146)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (EUR/kus)

(147)

Priemerná predajná cena sa v rokoch 2021 až 2022 zvýšila o 33 % a viac ako náklady. Výrazný nárast nákladov bol odrazom zvýšenia nákladov na hlavnú používanú surovinu (zvitky valcované za tepla) a na energiu. Predajná cena sa potom znížila viac ako náklady. Komisia zistila, že kúpne zmluvy výrobného odvetvia Únie často obsahujú doložku o úprave cien pri kolísaní cien surovín.

(148)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(149)

Priemerné náklady práce, ktoré zahŕňajú všetky sociálne odvody, sa v posudzovanom období zvýšili o 19 %. Osobitný nárast bol zaznamenaný v roku 2023, keďže v tomto roku bola zamestnancom kompenzovaná vysoká miera inflácie v roku 2022 (69). Tento nárast nákladov práce tak odráža celkový trend v EÚ, keď nominálne mzdy rastú, aby reagovali na rastúce životné náklady vrátane nákladov na energie, najmä po vypuknutí vojny na Ukrajine (70).

(150)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(151)

Konečný stav zásob v kusoch bol počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný, pričom v roku 2023 došlo k poklesu, po ktorom nasledovalo obnovenie úrovne zásob počas obdobia revízneho prešetrovania. Celkovo bola úroveň konečného stavu zásob v percentách výroby počas celého posudzovaného obdobia stabilná a relatívne nízka úroveň v percentách výroby je vyjadrením toho, že prešetrovaný výrobok sa vyrába na zákazku.

(152)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(153)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(154)

Po roku so stratou (2021) sa výrobné odvetvie Únie od roku 2022 vrátilo k nízkym ziskom. Zníženie zisku na iba 0,1 % počas obdobia revízneho prešetrovania by sa malo posudzovať vzhľadom na stratu objemu predaja. Celkový pozitívny vývoj zisku počas celého posudzovaného obdobia sa odráža aj v tabuľke 9, z ktorej vyplýva, že priemerná predajná cena sa zvýšila o 21 %, zatiaľ čo priemerné výrobné náklady sa zvýšili o 15 %.

(155)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie financovať svoju činnosť z vlastných zdrojov a meria sa na úrovni všetkých miest určenia predaja (t. j. vrátane predaja na vývoz). Vývoj čistého peňažného toku sledoval celkový mierne pozitívny vývoj rozpätia zisku, pričom v roku 2021 začínal so záporným peňažným tokom, ale od roku 2022 bol kladný.

(156)

Investície boli počas posudzovaného obdobia stabilné a pohybovali sa v rozmedzí od 5 do 10 miliónov EUR ročne, čo je takisto v rovnakom rozpätí (7 až 13 miliónov EUR) ako v pôvodnom prešetrovaní.

(157)

Návratnosť investícií je zisk zo všetkých predajov – vrátane predaja na vývoz – vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Celkovo sa vyvíjala rovnako ako ziskové rozpätie z predaja v EÚ, ale s mierne negatívnejšími hodnotami. Toto by sa malo posudzovať vzhľadom na skutočnosť, že predaj mimo Únie čelí konkurencii na trhoch, ktoré nie sú chránené pred dumpingovým dovozom z ČĽR, čo vedie k nižším priemerným predajným cenám na vývoznom trhu v porovnaní s trhom Únie.

(158)

Ani jeden z výrobcov z Únie nehlásil žiadne konkrétne problémy súvisiace so schopnosťou získať kapitál na trhu.

(159)

Napriek zavedeným antidumpingovým opatreniam a napriek tomu, že podiel spotreby v Únii na trhu sa počas posudzovaného obdobia pohyboval medzi 85 % a 90 %, výrobné odvetvie Únie nie je v priaznivej situácii.

(160)

Najlepšie to ilustruje ziskovosť výrobného odvetvia Únie: výrobné odvetvie Únie bolo v roku 2021 stratové, v rokoch 2022 a 2023 vykázalo len malé zisky a v období revízneho prešetrovania fungovalo prakticky na prahu rentability. Ostatné finančné ukazovatele vykazujú podobne neuspokojivý obraz. Aj ďalšie kľúčové ukazovatele sú negatívne: objem predaja sa od roku 2021 znížil o 15 % a miera využitia kapacity v odvetví sa znížila o 5 %, a to napriek výraznému zníženiu výrobnej kapacity v rovnakom období.

(161)

Komisia mohla na základe uvedených skutočností dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(162)

Počas posudzovaného obdobia utrpelo výrobné odvetvie Únie značnú ujmu. Čínsky dovoz nezohral pri ujme výrobného odvetvia Únie významnú úlohu. Ako sa uvádza v odôvodnení 116, úroveň dovozu z Číny predstavovala počas celého posudzovaného obdobia menej ako 1 % podielu na trhu.

(163)

Pokles spotreby o 16 % od roku 2021 do roku 2024 a o 40 % v porovnaní s rokom 2018, ktorý bol obdobím prešetrovania pôvodného prešetrovania, je tým najdôležitejším faktorom, ktorý neumožňuje výrobnému odvetviu Únie dosiahnuť zdravé zisky. Výrazný pokles dopytu po oceľových cestných kolesách má v skutočnosti priamy vplyv na objemy výroby výrobného odvetvia Únie a využívanie jeho strojového zaradenia, čo vedie k nižšiemu pomeru využitia kapacity, než aký sa zistil v pôvodnom prešetrovaní. Pokles dopytu a následne objemov predaja vo výrobnom odvetví EÚ je zasa spojený s nižším predajom vozidiel, ktoré si vyžadujú oceľové cestné kolesá, ktoré sa vyrábajú v Únii, v posledných štyroch až piatich rokoch. V takejto situácii je výrobné odvetvie Únie schopné dosiahnuť nanajvýš malé rozpätie zisku.

(164)

Dovoz z iných krajín takisto zohrával určitú úlohu. Jeho podiel na trhu sa pohyboval medzi 10 % a 12 %, čo je významné a určite to prispelo k ujme z hľadiska objemu, aj keď dovoz z iných krajín ako z Číny sa v posudzovanom období celkovo znížil, a to z hľadiska objemu, ako aj podielu na trhu. V kontexte predovšetkým výrazného poklesu spotreby a v menšej miere silného zastúpenia dovozu z iných krajín ako z Číny je úloha, ktorú možno pripísať dovozu z Číny pri ujme výrobného odvetvia Únie, pomerne obmedzená vzhľadom na malý podiel tohto dovozu na trhu v posudzovanom období.

(165)

Komisia preto dospela k záveru, že čínsky dovoz nie je zodpovedný za značnú ujmu výrobného odvetvia Únie, ale že túto ujmu spôsobili iné faktory, najmä pokles spotreby a vysoká úroveň dovozu z iných krajín.

(166)

Komisia sa preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia rozhodla ďalej posudzovať, či v prípade, že by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení zameraných proti takémuto dovozu, existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z ČĽR.

(167)

Keďže žiadna strana v ČĽR nespolupracovala, Komisia vychádzala z informácií, ktoré mala k dispozícii v spise. Preskúmala výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR; vzťah medzi cenami v Únii a čínskymi vývoznými cenami do tretích krajín; atraktívnosť trhu EÚ a vplyv, ktorý by zvýšený objem čínskeho dovozu mal na výrobné odvetvie Únie.

(168)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 99 až 101, odhaduje sa, že voľná kapacita čínskych výrobcov oceľových cestných kolies predstavuje viac ako 250 % voľnej spotreby oceľových cestných kolies v Únii. Táto voľná kapacita by sa mohla využiť na vývoz do Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(169)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 102 až 103, trh Únie zostáva napriek opatreniam pre Čínu jedným z najdôležitejších vývozných trhov a priemerné ceny, ktoré môže na tomto trhu dosiahnuť, sú aj napriek platným opatreniam výrazne vyššie ako ceny na väčšine ostatných dôležitých vývozných trhov Číny. Okrem toho od roku 2019 platia na tradične dôležitom trhu USA prohibičné obchodné opatrenia vo vzťahu k čínskemu dovozu. Podobne aj v Indii, ktorá bola jedným z hlavných vývozných trhov Číny, sú zavedené antidumpingové opatrenia. V dôsledku týchto opatrení je pravdepodobné, že vyvážajúci výrobcovia, ktorí dodávali na tieto trhy, budú skúmať alternatívne vývozné trhy a vzhľadom na ich veľkosť a ceny a historický záujem Číny sa tieto strany pravdepodobne zamerajú na Úniu.

(170)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by výrobné odvetvie Únie v prípade, keby sa platnosť opatrení nechala uplynúť, čelilo významnému nárastu dovozu akéhokoľvek typu oceľových cestných kolies z Číny. Pravdepodobný príchod veľkého objemu dovozu z ČĽR za oveľa nižšie ceny do Únie by v prípade, keby sa platnosť opatrení nechala uplynúť, preto donútil výrobné odvetvie Únie obmedziť objem výroby a znížiť ceny.

(171)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa na základe colných kódov, pod ktorými bola nahlásená väčšina čínskeho dovozu, čínsky dovoz sústredil na predaj na špecifických trhoch s kolesami špeciálnych rozmerov, pričom predaj sa takmer vôbec netýkal kolies v segmente osobných automobilov. Tento predaj predstavoval cenové podhodnotenie oproti cenám výrobného odvetvia Únie o 11 %.

(172)

Pri ďalšom znižovaní objemu predaja a posilňovaní tlaku na ceny by sa výrobcovia z Únie zdráhali ďalej investovať a čoraz viac by narážali na ťažkosti pri plnení svojich záväzkov vrátane sociálnych a environmentálnych. V takomto kapitálovo náročnom výrobnom odvetví by sa ziskovosť pravdepodobne rýchlo dostala do záporných čísel. Oslabila by sa tým schopnosť výrobného odvetvia Únie získavať kapitál a z dlhodobého hľadiska by to ohrozilo jeho životaschopnosť, čo by mohlo viesť k zatvoreniu výrobných zariadení a tým aj k narušeniu dodávateľských reťazcov.

(173)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že neexistencia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k výraznému nárastu dumpingového dovozu z ČĽR za ceny spôsobujúce ujmu, čo by malo za následok ďalšie zhoršenie situácie, v ktorej je výrobnému odvetviu Únie spôsobovaná ujma.

(174)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(175)

V odôvodnení 110 sa uvádza celkový počet výrobcov prešetrovaného výrobku v EÚ. Žiadosť predložilo deväť výrobcov z Únie, zatiaľ čo žiadny z ostatných dvoch známych výrobcov nevyjadril námietky proti začatiu prešetrovania. Ako sa uvádza v odôvodnení 161, výrobné odvetvie Únie trpí značnou ujmou. Napriek tomu, že značnú ujmu nemožno pripísať čínskemu dovozu, ako sa vysvetlilo v odôvodnení 165, zrušenie opatrení by pravdepodobne viedlo k obnoveniu prílevu dumpingového dovozu z ČĽR za ceny spôsobujúce ujmu, ako sa vyvodilo v odôvodnení 173. Pokračovanie opatrení je preto v záujme výrobného odvetvia Únie.

(176)

Pri prešetrovaní nespolupracovali žiadni dovozcovia.

(177)

Chýbajúca spolupráca dovozcov neumožnila Komisii analyzovať, či dovozcovia dosahovali slabé výsledky, prípadne či neboli schopní ďalej prenášať prípadné zvýšenia cien.

(178)

Komisia konštatovala, že okrem bohatej výroby v Únii môžu dovozcovia a dodávateľské reťazce využiť dovoz z viacerých alternatívnych krajín pôvodu.

(179)

Preto sa dospelo k záveru, že neexistujú nijaké dôkazy svedčiace o tom, že by platné opatrenia ovplyvňovali dovozcov prešetrovaného výrobku vo významnej miere.

(180)

Pri prešetrovaní nespolupracovali žiadni používatelia. Komisia preto nebola schopná analyzovať vplyv existujúcich opatrení na situáciu používateľov.

(181)

Podľa zistení pôvodného prešetrovania sa vplyv opatrení na oceľové cestné kolesá obmedzuje na výrobcov automobilov. Tento záver vyplýva z odhadu výrobcu z Únie zaradeného do vzorky, podľa ktorého kompletná súprava oceľových cestných kolies predstavuje približne 0,6 % výrobných nákladov malého osobného automobilu alebo 0,7 % výrobných nákladov nákladného automobilu.

(182)

V spise sa nenachádzajú žiadne iné informácie, z ktorých by vyplývalo, že opatrenia budú mať významný negatívny vplyv na používateľov, ktorý by prevážil pozitívny vplyv pokračovania opatrení na výrobné odvetvie Únie.

(183)

Na základe toho sa potvrdilo, že v súčasnosti platné opatrenia nemali významný negatívny vplyv na finančnú situáciu používateľov a že pokračovanie opatrení sa používateľov príliš nedotkne.

(184)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by boli v neprospech zachovania existujúcich opatrení na dovoz oceľových cestných kolies s pôvodom v ČĽR.

(185)

Na základe záverov o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a opätovného výskytu ujmy a o záujme Únie, ku ktorým dospela Komisia, by sa antidumpingové opatrenia na dovoz oceľových cestných kolies s pôvodom v ČĽR mali zachovať.

(186)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v ČĽR“.

(187)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(188)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v ČĽR“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(189)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (71). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(190)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 (72), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(191)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. Pripomienky k nim boli podrobne uvedené v odôvodneniach.

(192)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036, Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 vydal kladné stanovisko,