(1)

Nariadením (ES) č. 682/2007 (2) Rada uložila antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna, v súčasnosti patriacej pod číselné znaky KN ex 2001 90 30 a ex 2005 80 00 , s pôvodom v Thajsku (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“. Opatrenie malo formu valorického cla v rozpätí od 3,1 % do 12,9 %.

(2)

Nariadením Rady (ES) č. 954/2008 (3) sa zmenilo nariadenie (ES) č. 682/2007, pokiaľ ide o sadzbu cla uloženého pre jednu spoločnosť a pre „všetky ostatné spoločnosti“. Zmenené clá sa pohybovali v rozmedzí od 3,1 % do 14,3 %. Dovoz od dvoch thajských vyvážajúcich výrobcov, od ktorých Komisia prijala záväzky na základe svojho rozhodnutia 2007/424/ES (4), bol oslobodený od cla.

(3)

Rada v nariadení (ES) č. 847/2009 (5) dospela k záveru, že cenové záväzky s pevne stanovenými minimálnymi dovoznými cenami už nie sú vhodné na vyrovnanie poškodzujúceho vplyvu dumpingu. Na základe toho sa odvolalo prijatie záväzkov a zamietli ponuky záväzkov 10 ďalších thajských vyvážajúcich výrobcov.

(4)

Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 875/2013 (6) na ďalších päť rokov uložila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku.

(5)

Po čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 307/2014 (7) zmenila antidumpingové clo stanovené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 875/2013 pre spoločnosť River Kwai International Food Industry Co., Ltd.

(6)

V nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo 14. decembra 2017 vo veci T-460/14 a z 28. marca 2019 vo veci C-144/18 P Komisia 29. augusta 2019 opätovne otvorila (8) antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku, ktoré viedlo k prijatiu vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 307/2014. Uvedené prešetrovanie sa opätovne otvorilo len v súvislosti so spoločnosťou River Kwai International Food Industry Co. Ltd., pričom sa obnovilo v bode, v ktorom bola zistená nezrovnalosť.

(7)

Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) vykonávacím nariadením (EÚ) 2019/1996 (9) uložila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku na ďalších päť rokov.

(8)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/342 (10) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo pre spoločnosť River Kwai International Food Industry Co. Ltd.

(9)

V súčasnosti platné antidumpingové clá sú valorické clá a majú sadzby v rozpätí od 3,1 % do 14,3 % na dovoz od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, sadzbu 12,9 % pre spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky, a colnú sadzbu 14,3 % pre všetky ostatné spoločnosti z Thajska.

(10)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (11) dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného.

(11)

Žiadosť o revízne prešetrovanie predložilo 31. augusta 2024 Európske združenie spracovateľov kukurice cukrovej [Association européenne des transformateurs de maïs doux (AETMD)] (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho určitú upravenú alebo konzervovanú kukuricu cukrovú v podobe zrna v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(12)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 29. novembra 2024 začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku (ďalej len „dotknutá krajina“) do Únie, na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (12) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(13)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2023 do 30. septembra 2024 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(14)

V oznámení o začatí konania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v Thajsku a orgány v Thajsku, známych dovozcov, používateľov a obchodníkov o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(15)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(16)

Jedna thajská spoločnosť, Malee Sampran Public Co. Ltd., informovala Komisiu, že ukončila výrobu dotknutého výrobku. Keďže spoločnosť už nie je vyvážajúcim výrobcom dotknutého výrobku, Komisia ju vyradila zo zoznamu spolupracujúcich spoločností nezaradených do vzorky.

(17)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(18)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vzorku vybrala na základe odhadovaného objemu výroby a predaja podobného výrobku v EÚ v období prešetrovania. Táto vzorka pozostávala z dvoch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako [29 – 38] % odhadovaného celkového objemu výroby a viac ako [39 – 48] % odhadovaného celkového predaja v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. K vzorke neboli doručené žiadne pripomienky. Vzorka výrobného odvetvia Únie sa preto potvrdila.

(19)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(20)

Žiadni neprepojení dovozcovia neposkytli požadované informácie a súhlas so zaradením do vzorky. Komisia preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(21)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých výrobcov v Thajsku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Thajského kráľovstva pri Európskej únii, aby identifikovali a/alebo kontaktovali ďalších výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(22)

Požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo sedem výrobcov v dotknutej krajine. Komisia požiadala dve spoločnosti o vysvetlenie nezrovnalostí v ich odpovediach na formuláre na výber vzorky. Tieto dve spoločnosti na žiadosť o vysvetlenie neodpovedali.

(23)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku dvoch spoločností na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorých bolo možné primerane prešetriť v dostupnom čase. Na základe informácií dostupných v čase prijatia rozhodnutia o výbere vzorky pokrýval vývoz spoločností zaradených do vzorky do EÚ takmer celý vývoz všetkých spolupracujúcich spoločností do EÚ a predstavoval viac ako 80 % celkového vývozu dotknutého výrobku do EÚ. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(24)

Komisia požiadala vyvážajúcich výrobcov, výrobcov z Únie, neprepojených dovozcov a používateľov, aby vyplnili príslušné dotazníky, ktoré boli v deň začatia konania k dispozícii na webovom sídle Komisie (13) venovanom nástrojom na ochranu obchodu. Zainteresované strany boli tiež vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania.

(25)

Vyplnené dotazníky zaslali dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a AETMD.

(26)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(27)

Komisia 20. novembra 2025 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(28)

Zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky a nepožiadali o vypočutie.

(29)

Prešetrovaným výrobkom je rovnaký výrobok ako v pôvodnom prešetrovaní a v predchádzajúcich dvoch revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti, a to kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna, pripravená alebo konzervovaná v octe alebo kyseline octovej, nemrazená, a kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna, pripravená alebo konzervovaná inak ako v octe alebo kyseline octovej, nemrazená, iná ako výrobky položky 2006, v súčasnosti patriaca pod číselné znaky KN ex 2001 90 30 (kód TARIC 2001 90 30 10) a ex 2005 80 00 (kód TARIC 2005 80 00 10) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(30)

Kukurica cukrová sa používa na ľudskú spotrebu. Tento výrobok sa zvyčajne uvádza na trh v konzervovanej podobe, ale aj v sklenených nádobách, tetrapakoch alebo vo vreckách.

(31)

Dotknutým výrobkom v tomto prešetrovaní je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Thajsku (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(32)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní a v predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti, aj týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(33)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(34)

Po začatí revízneho prešetrovania oddelenie zahraničného obchodu Ministerstva obchodu Thajského kráľovstva (ďalej len „oddelenie zahraničného obchodu“) tvrdilo, že samotné začatie nebolo opodstatnené. Oddelenie zahraničného obchodu tvrdilo, že dovoz z Thajska je v porovnaní s dovozom z inej významnej vyvážajúcej krajiny minimálny a počas posudzovaného obdobia sa znížil. Ďalej tvrdilo, že priemerné dovozné ceny z tejto inej krajiny boli výrazne nižšie ako ceny z Thajska. Oddelenie zahraničného obchodu sa odvolávalo na článok 11 ods. 3 antidumpingovej dohody WTO a tvrdilo, že podmienky na začatie konania nie sú splnené, keďže údajne neexistujú dôkazy o pokračovaní dumpingu a ujmy.

(35)

Komisia tieto tvrdenia považovala za neopodstatnené. Dôkazy obsiahnuté v žiadosti o revízne prešetrovanie boli dostatočné na odôvodnenie začatia konania. Komisia pripomenula, že podľa článku 11 ods. 3 antidumpingovej dohody WTO a článku 11 ods. 2 základného nariadenia dôkaz o pokračovaní dumpingu nie je nevyhnutnou podmienkou na začatie konania a pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu je dostatočná. Argumenty predložené oddelením zahraničného obchodu týkajúce sa objemov dovozu a cenových rozdielov nevyvrátili dôkazy predložené žiadateľom ani nespĺňali zákonný prah potrebný na to, aby sa zabránilo začatiu konania.

(36)

Dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania, i keď v nižších množstvách ako v období pôvodného prešetrovania (t. j. od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005). Podľa databázy Comext Eurostatu predstavoval dovoz kukurice cukrovej z Thajska približne 1,3 % trhu Únie v období revízneho prešetrovania v porovnaní s 12,7 % podielom na trhu počas pôvodného prešetrovania, 6 % počas prvého revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a 3,9 % podielom počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. V absolútnom vyjadrení dosiahol dovoz z Thajska v období revízneho prešetrovania 3 638 ton. To nasledovalo po poklese dovozu zo 41 973 ton v pôvodnom prešetrovaní na 21 856 ton počas prvého revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a po ďalšom poklese na 13 343 ton v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti.

(37)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jednotlivého vyvážajúceho výrobcu predstavoval počas obdobia revízneho prešetrovania najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie. Na tomto základe bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny.

(38)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúcich výrobcov s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(39)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavuje počas obdobia revízneho prešetrovania najmenej 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Komisia zistila, že predaj určitých druhov výrobku na domácom trhu nebol reprezentatívny v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(40)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či sa má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(41)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(42)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien všetkého predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(43)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania, ak:

(44)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že v závislosti od druhu výrobku a vyvážajúceho výrobcu bolo 50 – 100 % všetkých predajov na domácom trhu ziskových a že vážený priemer predajných cien bol vyšší ako výrobné náklady. Normálna hodnota sa teda vypočítala ako vážený priemer cien celého objemu predaja na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania alebo ako vážený priemer len ziskového predaja.

(45)

Ak sa určitý druh podobného výrobku v bežnom obchode predával v nedostatočnom objeme alebo ak sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia. Ak neexistoval predaj druhu podobného výrobku na domácom trhu, Komisia hľadala alternatívne zdroje cien v bežnom obchode. Vzhľadom na to, že neexistoval predaj na domácom trhu iného výrobcu zaradeného do vzorky, resp. predajná cena na domácom trhu iného výrobcu daného druhu výrobku zaradeného do vzorky nemohla byť zmysluplným spôsobom zverejnená bez porušenia dôvernosti uvedeného výrobcu a žiadne iné zdroje cien za konkrétne druhy výrobku neboli dostupné, Komisia vytvorila normálnu hodnotu za príslušné druhy výrobku v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(46)

Normálna hodnota bola vytvorená spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania:

(47)

V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali v reprezentatívnych množstvách, sa pripočítali priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobku. V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec, sa pripočítal vážený priemer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu.

(48)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky uskutočňovali vývoz do Únie priamo nezávislým zákazníkom.

(49)

Vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za prešetrovaný výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(50)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na tej istej úrovni obchodu a s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje v ďalšom texte, v prípade potreby sa normálna hodnota a vývozná cena upravili s cieľom: i) očistiť ich späť na úroveň ceny zo závodu a ii) vykonať úpravy vzhľadom na rozdiely vo faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdilo a preukázalo, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(51)

V prípade predaja druhov výrobku, pre ktoré bola vytvorená normálna hodnota, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 46, normálna hodnota sa stanovila na úrovni obchodu zo závodu pomocou výrobných nákladov spoločne so sumami na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisk, ktoré sa považovali za primerané pre túto úroveň obchodu. Na účely vyjadrenia normálnej hodnoty v čistej hodnote na úrovni zo závodu sa preto nemuseli vykonať žiadne úpravy.

(52)

V prípade predaja druhov výrobku, ktoré sa predávali v bežnom obchode, sa s cieľom očistiť normálnu hodnotu späť na úroveň obchodu zo závodu vykonali úpravy z dôvodu nákladov na dopravu. Okrem toho sa vykonali úpravy z dôvodu bankových poplatkov a provízií. Komisia nezistila žiadne dôvody na vykonanie ďalších úprav normálnej hodnoty.

(53)

S cieľom očistiť vývoznú cenu späť na úroveň obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na prepravné, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady.

(54)

Úpravy sa vykonali vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: úverové náklady, bankové poplatky a provízie.

(55)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku.

(56)

Na základe toho sa vážený priemer dumpingových rozpätí vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, pohyboval v rozmedzí 4 % až 5,7 % v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Dospelo sa tak k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(57)

V nadväznosti na zistenie existencie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Pokiaľ ide o pravdepodobný vývoj vývozu v prípade zrušenia opatrení, analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Thajsku a atraktívnosť trhu Únie.

(58)

Informácie o výrobnej a voľnej kapacite, ktoré má Komisia k dispozícii, pozostávajú z údajov, ktoré predložilo a sprístupnilo päť spolupracujúcich thajských vyvážajúcich výrobcov vrátane dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí poskytli podrobné vyplnené dotazníky. Na základe písomných upozornení na nedostatky a overovaní na mieste revidovali vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky svoju skutočnú výrobu a výrobnú kapacitu.

(59)

Na základe overených údajov dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a formulárov na výber vzorky zvyšných troch predstavovala výrobná kapacita týchto piatich spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v období revízneho prešetrovania najmenej 180 000 ton prešetrovaného výrobku. Takmer 50 % z nej nebolo využitých, čo predstavuje 32 % celkovej spotreby prešetrovaného výrobku v Únii v období revízneho prešetrovania. Keďže títo výrobcovia predstavovali len približne 40 % celkovej výroby všetkých thajských výrobcov, ako sa odhaduje v žiadosti o revízne prešetrovanie (240 000 ton) (14), voľná kapacita v Thajsku v období revízneho prešetrovania pravdepodobne ďaleko presahovala 32 % spotreby v Únii.

(60)

Komisia preto dospela k záveru, že thajskí výrobcovia kukurice cukrovej majú k dispozícii veľkú voľnú kapacitu na zvýšenie vývozu na trh Únie v prípade uplynutia platnosti súčasných antidumpingových opatrení.

(61)

Napriek uplatňovaniu antidumpingových ciel Thajsko počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovalo vo vývoze do Únie, pričom jeho podiel na trhu predstavoval 1,3 %, z čoho vyplýva, že Únia preň zostala atraktívnym trhom a atraktívnym cieľom vývozu.

(62)

Bez zavedenia antidumpingových ciel by dovoz od dvoch thajských spoločností zaradených do vzorky podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie o 37,7 %, ako sa uvádza v odôvodnení 134. Obe thajské spoločnosti mali počas obdobia revízneho prešetrovania významný predaj na vývoz do iných tretích krajín a priemerná vývozná cena najviac vyvážaného druhu výrobku do EÚ bola vyššia ako priemerná cena toho istého druhu výrobku predávaného do iných krajín. Tieto skutočnosti naznačujú, že trh Únie je pre thajských výrobcov atraktívny z hľadiska cien, pretože ponúka lepšie ceny za ich výrobky ako iné trhy a tieto ceny by pravdepodobne stále boli podhodnotením cien výrobného odvetvia Únie. V dôsledku toho je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by sa časť tohto vývozu do tretích krajín presmerovala do Únie

(63)

Ak by sa teda platnosť opatrení nechala uplynúť, je pravdepodobné, že dovoz z Thajska do Únie by sa zvýšil a na trh Únie by vstupoval za dumpingové ceny.

(64)

Komisia so zreteľom na svoje zistenia v súvislosti s pokračovaním dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania stanoveného v odôvodneniach 36 až 56 a v súvislosti s pravdepodobným vývojom vývozu v prípade uplynutia platnosti opatrení, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 57 až 63, dospela k záveru, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení na dovoz z Thajska by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu dumpingu.

(65)

Štatistiky dovozu sa vykazujú v databáze Eurostatu (Comext) v čistej hmotnosti, ktorá predstavuje hmotnosť zŕn kukurice cukrovej a kvapaliny. V dôsledku toho sa čistá hmotnosť používa ako merná jednotka v tomto prešetrovaní.

(66)

Počas obdobia prešetrovania vyrábalo v Únii podobný výrobok 11 výrobcov a skupín výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(67)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená približne na 259 400 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie poskytnuté priamo od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a výrobcov z Únie, ktorí podporili žiadosť. Ako sa uvádza v odôvodnení 18, dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako [29 – 38] % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(68)

Spotreba v Únii bola stanovená na základe i) štatistiky Eurostatu o dovoze a ii) objemov predaja výrobného odvetvia Únie v Únii, ako ich predložil žiadateľ.

(69)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(70)

Celková spotreba v Únii sa v období od roku 2021 do roku 2022 zvýšila o 3 %, a to z približne 299 021 ton v roku 2021 na približne 307 619 ton v roku 2022. V rokoch 2022 až 2023 sa spotreba znížila o štyri percentuálne body na 295 208 ton. Do konca obdobia prešetrovania spotreba klesla o ďalších osem percentuálnych bodov na 272 245 ton.

(71)

Komisia stanovila objem a podiel dovozu na trhu na základe údajov Eurostatu (Comext).

(72)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu a jeho podiel na trhu

(73)

Objem dovozu z Thajska sa počas posudzovaného obdobia znížil zo 4 345 ton v roku 2021 na 3 638 ton v období revízneho prešetrovania. Tento trend sa prejavil aj v podiele na trhu, ktorý v rovnakom období klesol z 1,5 % na 1,3 %.

(74)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe EUR za tonu (čistej hmotnosti) vykázaných v štatistikách Eurostatu (Comext). Cenové podhodnotenie dovozu sa určilo na základe overených vyplnených dotazníkov od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(75)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny

(76)

Priemerná cena dovozu z Thajska zaznamenala medzi rokmi 2021 a 2022 nárast o 25 % z 1 115 EUR za tonu na 1 392 EUR za tonu. V roku 2023 však tieto ceny klesli o 19 percentných bodov. Ceny v období prešetrovania opäť vzrástli o 7 percentuálnych bodov na 1 264 EUR za tonu. Celkovo zostali dovozné ceny počas posudzovaného obdobia nižšie ako ceny v Únii, ako sa uvádza v tabuľke 8.

(77)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(78)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie značné rozpätie podhodnotenia ceny v rozmedzí 29,8 % až 33,2 %.

(79)

Z tretích krajín iných ako Thajsko sa kukurica cukrová dovážala najmä z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“).

(80)

Objem dovozu (súhrnný) do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu kukurice cukrovej z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

(81)

Dovoz z ČĽR sa výrazne zvýšil zo 6 484 ton v roku 2021 na 46 631 ton v roku 2023. Počas ORP sa objem dovozu mierne znížil na 40 052 ton.

(82)

Tento trend sa prejavil aj v podiele na trhu, ktorý sa zvýšil z 2 % v roku 2021 na 16 % v roku 2023, po ktorom nasledoval mierny pokles na 15 % v ORP.

(83)

Priemerné ceny dovozu z ČĽR sa zvýšili z 1 164 EUR/t v roku 2021 na 1 570 EUR/t v roku 2022 a klesli v roku 2023 a v ORP, keď priemerná cena za tonu klesla na 1 192 EUR/t. Počas posudzovaného obdobia zostala cenová úroveň trvalo pod úrovňou cien a jednotkových nákladov na predaný tovar výrobného odvetvia Únie.

(84)

Komisia usúdila, že dovoz z iných tretích krajín sa počas celého posudzovaného obdobia značne zvýšil. Podiel všetkých ostatných tretích krajín na trhu sa zvýšil z 3 % v roku 2021 a v období revízneho prešetrovania dosiahol 16 %. Ako je vysvetlené v odôvodnení 81, tento nárast možno celkovo pripísať dovozu z Číny, keďže dovoz z iných tretích krajín okrem Číny a Thajska zostal celkovo na veľmi nízkej úrovni. Priemerná cena čínskeho dovozu zostala počas celého posudzovaného obdobia pod cenovou úrovňou výrobného odvetvia Únie.

(85)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(86)

Ako sa uvádza v odôvodnení 18, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(87)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z overeného vyplneného dotazníka, ktorý predložil žiadateľ a ktorý obsahoval údaje týkajúce sa všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Obidva súbory týchto údajov sa považovali za reprezentatívne z pohľadu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(88)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(89)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(90)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(91)

Objem výroby sa v období od roku 2021 do roku 2022 znížil o 13 % z približne 368 786 ton na 319 410 ton. Tento vývoj môže byť spojený so slabou úrodou kukurice cukrovej v roku 2022 spôsobenej suchom v roku 2022, čo viedlo k nižším objemom výroby. V roku 2023 sa objem výroby zvýšil medziročne o 15 percentuálnych bodov na približne 375 541 ton, čo predstavuje zotavenie po slabej úrode v Únii v roku 2022. Počas obdobia prešetrovania však objem výroby opäť výrazne klesol o 11 percentuálnych bodov na 333 973 ton, čo sa časovo zhodovalo s nárastom čínskeho dovozu, ako sa uvádza v nariadení, ktorým sa ukladajú predbežné opatrenia voči Číne (15). Objem výroby sa za posudzované obdobie celkovo znížil o 9 %.

(92)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie zaznamenala počas posudzovaného obdobia stály nárast o 8 %, čo odrážalo investície, o ktorých sa rozhodlo pred zvýšením čínskeho dovozu. Medzi rokmi 2021 a 2022 sa kapacita zvýšila o 3 %, po čom nasledoval ďalší nárast o tri percentuálne body v roku 2022 a ďalšie dva percentuálne body počas obdobia prešetrovania.

(93)

Využitie kapacity sa vyvíjalo podobne ako objem výroby. V rokoch 2021 až 2022 kleslo z 85 % na 71 %, po čom nasledovalo zvýšenie až na úroveň 81 %. Počas obdobia prešetrovania využitie kapacity znovu kleslo na 71 %.

(94)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(95)

Počas celého posudzovaného obdobia objem predaja Únie výrazne klesol o 21 %. Medzi rokmi 2021 a 2022 objem predaja klesol o 2 % z 284 883 ton na približne 279 277 ton. V roku 2023 predaj prudko klesol o 13 percentuálnych bodov na 241 039 ton. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa predaj znížil o ďalších šesť percentuálnych bodov na 225 854 ton.

(96)

Pokiaľ ide o podiel na trhu, predaj Únie klesol z 95 % v roku 2021 na 91 % v roku 2022, čo predstavuje zníženie o 4 percentuálne body. V roku 2023 podiel na trhu výrazne klesol na 82 % a potom sa počas obdobia revízneho prešetrovania mierne zotavil na 83 %.

(97)

Zníženie objemu predaja v roku 2022 môže čiastočne súvisieť so slabou úrodou, ktorá sa spomína v odôvodnení 91, a so zníženým objemom výroby, ktorý je uvedený v tabuľke 5. Dôvodom podstatného poklesu objemu predaja v Únii v roku 2023 a v období revízneho prešetrovania však bolo preniknutie čínskeho dovozu na trh, ako sa uvádza v nariadení, ktorým sa ukladajú predbežné opatrenia, pokiaľ ide o Čínu.

(98)

Vývoj podielu výrobného odvetvia Únie na trhu počas posudzovaného obdobia bol zapríčinený rovnakými faktormi, pričom prudká strata podielu na trhu v roku 2023 sa zhodovala s rýchlym rastom čínskeho dovozu na trhu Únie.

(99)

Počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie stratilo 12 percentuálnych bodov podielu na trhu, zatiaľ čo objem predaja výrazne klesol o 21 %. Hlavnú stratu podielu na trhu možno pripísať dovozu z Číny, keďže sa časovo zhodovala so zvýšeným trhovým podielom Číny, ktorý sa počas posudzovaného obdobia značne zvýšil z 2 % na 15 % a prekročil pokles spotreby v Únii, ktorá sa znížila o 9 %. Výrobné odvetvie Únie preto nezaznamenalo žiadny rast z hľadiska objemu výroby a predaja, a to ani napriek rozšíreniu výrobnej kapacity.

(100)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(101)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie klesla o 5 % z približne 3 460 zamestnancov na plný úväzok v roku 2021 na 3 456 takýchto zamestnancov počas obdobia prešetrovania. Tento vývoj vo veľkej miere zodpovedá trendu výrobnej kapacity znázornenému v tabuľke 5.

(102)

Keďže údaje o výrobe a zamestnanosti sú úzko prepojené, produktivita vyjadrená v tonách na zamestnanca sa zhoduje s trendom objemu výroby znázorneným v tabuľke 5.

(103)

Všetky dumpingové rozpätia týkajúce sa dovozu z Thajska stanovené počas obdobia revízneho prešetrovania boli nad úrovňou de minimis. Zároveň bola úroveň dovozu z Thajska počas obdobia revízneho prešetrovania relatívne obmedzená a predstavovala iba 1,3 % spotreby v Únii. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol preto pomerne obmedzený.

(104)

Zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie vykazovalo v roku 2021 známky zotavenia z minulého dumpingu spôsobeného thajským dovozom, hospodársku situáciu ovplyvnil dumpingový dovoz z Číny, ako sa uvádza v odôvodnení 99.

(105)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii

(106)

Priemerná predajná cena neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 42 %. Medzi rokmi 2021 a 2022 sa priemerná predajná cena zvýšila o 13 % z [1 302 – 2 028] EUR/t na [1 473 – 2 294] EUR/t. V roku 2023 sa priemerná predajná cena zvýšila o ďalších 22 percentuálnych bodov na [1 754 – 2 732] EUR/t. V období revízneho prešetrovania sa priemerná predajná cena zvýšila o ďalších 7 percentuálnych bodov na [1 843 – 2 870] EUR/t.

(107)

Priemerné jednotkové náklady na predaný tovar sa v rokoch 2021 až 2022 zvýšili o 15 % z [1 146 – 1 784] EUR/t na [1 323 – 2 059] EUR/t. V roku 2023 sa náklady ďalej zvýšili na [1 590 – 2 476] EUR/t, čo v porovnaní s rokom 2022 predstavuje dodatočný nárast o 24 percentuálnych bodov. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa priemerné jednotkové náklady na tonu zvýšili o 5 percentuálnych bodov na [1 655 – 2 577] EUR/t. V dôsledku toho priemerné dovozné ceny z Thajska počas posudzovaného obdobia opísané v odôvodnení 76 boli neustále pod úrovňou priemerných jednotkových nákladov na predaný tovar.

(108)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(109)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa v roku 2022 zvýšili o 15 %, po čom nasledoval pokles o 13 % v roku 2023. V období revízneho prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca opäť zvýšili o 12 %. Zvýšenie priemerných nákladov práce súviselo s nárastom minimálnych miezd v dôsledku inflácie.

(110)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(111)

Medzi rokmi 2021 a 2022 sa konečný stav zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky znížil o 4 % zo [72 917 – 113 542] na [70 300 – 109 467] ton. V roku 2023 sa však konečný stav zásob podstatne zvýšil o 27 percentuálnych bodov na [89 648 – 139 596] ton s ďalším nárastom o dodatočných 32 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2021 na [112 712 – 175 509].

(112)

Znížená úroveň zásob v roku 2022 môže súvisieť so slabou úrodou v Únii. Zvýšenú úroveň zásob síce možno spojiť so sezónnym účinkom na konci kalendárneho roka, výrazný prudký nárast zásob v roku 2023 a v ORP bol však jasným výsledkom nárastu dumpingového dovozu z Číny, ktorý znamenal, že výrobcovia z Únie neboli schopní predávať svoje výrobky, ako sa konštatovalo v nariadení, ktorým sa ukladajú predbežné opatrenia voči Číne.

(113)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(114)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(115)

Ziskovosť sa v posudzovanom období znížila o 15 %.

(116)

Napriek tomu, že výrobné odvetvie Únie bolo stále ziskové, počas posudzovaného obdobia bolo neustále pod cieľovým ziskom 14 %. Trend ziskovosti by sa mal posudzovať so zreteľom na značný pokles objemov predaja, zníženú výrobu, využitie kapacity a zamestnanosť, ako aj značný nárast úrovne zásob. Výrobné odvetvie Únie si v podstate dokázalo zachovať kladnú úroveň ziskovosti, no na úkor svojich objemov predaja.

(117)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Medzi rokmi 2021 a 2022 sa peňažný tok prudko prepadol o 184 %. V roku 2023 sa peňažný tok ďalej znížil o 225 percentuálnych bodov. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa peňažný tok vrátil na takmer rovnakú úroveň ako v roku 2021.

(118)

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky počas posudzovaného obdobia naďalej investovali, ako vyplýva z uvedených údajov o investíciách. Investície sa zvýšili o 84 % z [5 084 019 – 7 916 544] EUR v roku 2021 na [9 363 438 – 14 580 211] EUR v roku 2022. V roku 2023 sa investície zvýšili o 96 % na [14 746 664 – 22 962 663] EUR. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa investície zvýšili o 38 % na [12 310 955 – 19 169 915] EUR. Investície sa vynaložili na rozšírenie výrobnej kapacity, ako je opísané v odôvodnení 92, a na výmenu zariadení. Celkovo je toto odvetvie kapitálovo veľmi náročné a vyžaduje si veľké investície do výrobných zariadení. Výrobné odvetvie Únie dokázalo získať potrebný kapitál.

(119)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Medzi rokmi 2021 a 2022 klesla o 12 % zo [17 – 27] % na [15 – 23] %. V roku 2023 sa návratnosť investícií ďalej znížila o 9 % na [14 – 21] %. Počas obdobia revízneho prešetrovania zaznamenala návratnosť investícií ďalší pokles o 3 % na [13 – 20] %.

(120)

Dovozu na trh Únie počas posudzovaného obdobia dominoval dovoz z ČĽR, pričom dovoz z Thajska bol na relatívne nižšej úrovni. Objem dovozu z ČĽR sa zvýšil zo 6 484 ton v roku 2021 na 40 052 ton v období revízneho prešetrovania, ako sa uvádza v tabuľke 4. Podiel tohto dovozu na trhu sa zvýšil z 2 % v roku 2021 na 15 % v období revízneho prešetrovania. Zistilo sa, že tento dovoz bol za dumpingové ceny (16). Naopak, dovoz z Thajska zostal počas posudzovaného obdobia na celkovo nízkej úrovni a počas posudzovaného obdobia klesol z 1,5 % na 1,3 %, ako sa uvádza v tabuľke 2.

(121)

K zhoršeniu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie dochádzalo na trhu s klesajúcim dopytom. Počas posudzovaného obdobia sa spotreba znížila o 9 %, ale podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol z 95 % v roku 2021 na 83 % počas posudzovaného obdobia. Súviselo to najmä s cenovým tlakom vznikajúcim v dôsledku čínskeho dovozu, s ktorým sa spája výrazné cenové podhodnotenie a, v každom prípade, stlačenie cien, keďže ceny čínskeho dovozu boli neustále pod úrovňou priemerných jednotkových nákladov na predaný tovar. Takéto stlačenie cien zabránilo výrobnému odvetviu Únie upraviť svoje predajné ceny, aby plne zodpovedali zvýšeniu nákladov, čoho výsledkom bola klesajúca ziskovosť, ktorá bola počas posudzovaného obdobia neustále pod cieľovým ziskom, k čomu sa pridal výrazný pokles objemu predaja.

(122)

Hoci vývoj predajných cien výrobného odvetvia Únie zaznamenal počas posudzovaného obdobia pozitívny trend s nárastom o 42 %, prekonalo ho značné zvýšenie nákladov.

(123)

Väčšina ukazovateľov vykazovala negatívny trend so zníženým objemom predaja, objemom výroby, využitím kapacity, ziskovosťou a peňažným tokom. Ceny thajského dovozu boli neustále pod úrovňou priemerných predajných cien výrobného odvetvia Únie a priemerných jednotkových nákladov na predaný tovar, ale jeho objem zostával celkovo veľmi nízky.

(124)

Počas posudzovaného obdobia sa výrobnému odvetviu Únie podarilo uskutočniť investície na rozšírenie výrobných kapacít, pričom sa očakávalo vytvorenie rovnakých podmienok na trhu Únie, aby sa mohlo súťažiť za spravodlivých podmienok.

(125)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(126)

Po uložení antidumpingových opatrení na dovoz kukurice cukrovej z Thajska v roku 2007 dovoz z tejto krajiny výrazne klesol a zostal na veľmi nízkej úrovni počas celého posudzovaného obdobia. Počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval dovoz z Thajska len približne 1,3 % celkovej spotreby v Únii.

(127)

Naopak, výrobné odvetvie Únie čelilo rastúcej konkurencii zo strany značného objemu dumpingového dovozu za nízke ceny z Čínskej ľudovej republiky. Tento dovoz počas posudzovaného obdobia prudko vzrástol a počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahol podiel na trhu približne 15 %. Cenová úroveň čínskeho dovozu zostávala trvalo pod úrovňou výrobného odvetvia Únie a dokonca pod priemernými nákladmi výrobcov z Únie na predaný tovar, čo vyvíjalo značný tlak na znižovanie cien, ako sa uvádza v odôvodneniach 120 až 125.

(128)

V dôsledku tohto cenového tlaku výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť predajné ceny v súlade so stúpajúcimi výrobnými nákladmi. To viedlo k poklesu ziskovosti, zníženiu využitia kapacity a strate podielu na trhu. Na základe uvedeného Komisia v súbežnom antidumpingovom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu kukurice cukrovej s pôvodom v ČĽR dospela k záveru, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, bola spôsobená najmä dumpingovým dovozom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(129)

V dôsledku toho Komisia 7. augusta 2025 uložila predbežné antidumpingové opatrenia proti dovozu kukurice cukrovej s pôvodom v Číne.

(130)

Hoci nemožno vylúčiť, že dovoz z Thajska prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, vzhľadom na to, že podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 78, zistilo sa, že jeho vplyv bol obmedzený vzhľadom na jeho nízky objem. Komisia preto posúdila pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy v súvislosti s Thajskom.

(131)

V odôvodnení 125 Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Komisia v odôvodneniach 128 a 130 takisto dospela k záveru, že ujmu výrobnému odvetviu Únie zistenú počas obdobia revízneho prešetrovania spôsobil najmä čínsky dovoz. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by bol v prípade uplynutia platnosti opatrení týkajúcich sa tohto dovozu pravdepodobný opätovný výskyt ujmy pôvodne spôsobenej dumpingovým dovozom z Thajska.

(132)

V tejto súvislosti Komisia preskúmala výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v Thajsku, atraktívnosť trhu Únie a pravdepodobný vplyv thajského vývozu na výrobné odvetvie Únie.

(133)

Ako sa uvádza v odôvodnení 58, thajskí vývozcovia majú značnú voľnú kapacitu na zvýšenie svojho vývozu do Únie, ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť.

(134)

Prešetrovaním sa zistilo, že thajské dovozné ceny boli počas celého posudzovaného obdobia trvalo nižšie ako ceny výrobcov z Únie. Porovnanie Komisie medzi váženým priemerom predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky (upravených na úroveň cien zo závodu) a cenami CIF thajského vývozu, upravenými tak, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 77, ale bez antidumpingových ciel, ukázalo výrazné rozpätie podhodnotenia ceny na úrovni viac ako 37 %, ktoré sa považuje za najlepší ukazovateľ očakávaného správania cien v prípade neexistencie opatrení. Vzhľadom na lukratívnejšie ceny na trhu Únie v porovnaní s ostatnými vývoznými trhmi, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 62, je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení by boli na trh Únie presmerované významné množstvá.

(135)

Z toho vyplýva, že pri neexistencii opatrení by thajskí výrobcovia pravdepodobne zvýšili svoju prítomnosť na trhu Únie z hľadiska objemu aj podielu na trhu a za dumpingové ceny, ktoré by vyvíjali silnejší tlak na predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(136)

Napriek platným antidumpingovým clám Thajsko počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej vyvážalo do EÚ s podielom na trhu 1,3 % za ceny, ktoré boli dokonca nižšie ako náklady výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie by v prípade neexistencie opatrení pri zvýšenom množstve thajského dovozu, ktorý podhodnocuje jeho ceny, bolo nútené ďalej znižovať svoje ceny alebo prípadne stratiť ďalšie množstvá predaja v prospech thajských vývozcov.

(137)

Vzhľadom na situáciu výrobného odvetvia Únie by pokles objemu výroby a predajných cien spôsobil ďalšie zhoršenie jeho ziskovosti a ďalších ukazovateľov výkonnosti.

(138)

Na základe uvedeného možno konštatovať, že v prípade uplynutia platnosti súčasných antidumpingových opatrení týkajúcich sa Thajska existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy pôvodne spôsobenej dumpingovým dovozom z Thajska.

(139)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, veľkoobchodníkov, maloobchodníkov, používateľov, spotrebiteľov a poľnohospodárov.

(140)

Počas súčasného prešetrovania sa neprihlásil žiadny dovozca, používateľ ani dodávateľ. Komisia preto pri absencii spolupráce zachovala zistenia z predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, v ktorom dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody v záujme Únie, ktoré by bránili zachovaniu existujúcich opatrení.

(141)

Okrem toho sa v súbežnom antidumpingovom prešetrovaní dovozu kukurice cukrovej z Čínskej ľudovej republiky dospelo k záveru, že uloženie opatrení by nemalo neprimeraný vplyv na dovozcov, používateľov alebo dodávateľov vzhľadom na obmedzený podiel kukurice cukrovej na ich celkovom obrate a dostupnosť alternatívnych zdrojov dodávok.

(142)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody v záujme Únie, ktoré by svedčili proti zachovaniu antidumpingových opatrení na dovoz kukurice cukrovej s pôvodom v Thajsku.

(143)

Na základe záverov Komisie v súvislosti s pravdepodobnosťou pokračovania dumpingu, opätovným výskytom ujmy a záujmom Únie sa antidumpingové opatrenia týkajúce sa kukurice cukrovej z Thajska musia zachovať.

(144)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uplatnenie individuálnych antidumpingových ciel sa uskutoční len na základe predloženia platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Až do predloženia takejto faktúry by mal dovoz podliehať antidumpingovému clu uplatniteľnému na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Thajsku“.

(145)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(146)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(147)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Thajsku, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Thajsku“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(148)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (17). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(149)

Vývozca alebo výrobca, ktorý nevyvážal dotknutý výrobok do Únie v období, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla v súčasnosti uplatniteľného na jeho vývoz, môže Komisiu požiadať, aby sa na neho vzťahovala sadzba antidumpingového cla pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Komisia by mala takejto žiadosti vyhovieť za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca by musel preukázať, že: i) nevyvážal dotknutý výrobok do Únie v období, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla uplatniteľného na jeho vývoz; ii) nie je prepojený so spoločnosťou, ktorá v uvedenom období dotknutý výrobok do Únie vyvážala a na ktorú sa preto vzťahujú antidumpingové clá, a iii) následne vyvážal dotknutý výrobok do Únie alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku.

(150)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(151)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 (18), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(152)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,