(1)

Dňa 19. decembra 2024 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu valínu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“, „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 5. novembra 2024 podal Eurolysine SAS (ďalej len „Eurolysine“ alebo „navrhovateľ“). Podnet podalo výrobné odvetvie Únie vyrábajúce valín v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2025/326 (3) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) zaviedla registráciu dovozu valínu s pôvodom v Číne.

(4)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia 17. júla 2025 stranám poskytla súhrn navrhovaných ciel a podrobné údaje o výpočte dumpingových rozpätí a rozpätí primeraných na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Zainteresované strany boli vyzvané, aby do troch pracovných dní predložili pripomienky k presnosti výpočtov.

(5)

Spoločnosť Bayannur Huaheng Biotechnology Co., Ltd. (ďalej len „BHB“, spolu so svojimi prepojenými podnikmi ďalej len „skupina Huaheng“) predložila 23. júla 2025 písomné podanie, v ktorom vyjadrila svoje stanovisko k údajným chybám v písaní, pokiaľ ide o výpočet dumpingového rozpätia, ktoré sa na ňu vzťahuje, pričom tvrdila, že Komisia pochybila, keďže i) odpočítala bankové poplatky dvakrát; ii) zohľadnila len jednotkovú cenu kukuričného škrobu namiesto priemeru jednotkových cien kukuričného škrobu a proteínového prášku v súvislosti s úpravou referenčnej hodnoty kukuričného škrobu smerom nahor o prirážku za geneticky nemodifikovanú kukuricu; iii) uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady vo výške 23,3 %, ktoré zahŕňajú distribučné náklady vo výške 17 848 USD, keďže tieto distribučné náklady boli údajne odpočítané od vývoznej ceny.

(6)

Komisia konštatovala, že tvrdenie uvedené v bode ii) je opodstatnené a zodpovedajúcim spôsobom upravila dumpingové rozpätie pre skupinu Huaheng. Tvrdenie uvedené v bode i) bolo v predbežnej fáze zamietnuté, ale po predbežnom poskytnutí informácií bolo následne v nadväznosti na predloženie dodatočných dôkazov prehodnotené v odôvodnení 145. Tvrdenie spoločnosti CJ (Shenyang) Biotechnology Co., Ltd. (ďalej len „CJS“), ktoré bolo podobné tvrdeniu uvedenému v bode iii), bolo zamietnuté v predbežnej fáze a v odôvodneniach 140 až 141.

(7)

Komisia 14. augusta 2025 uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2025/1737 (4) (ďalej len „predbežné nariadenie“) predbežné antidumpingové clá na dovoz valínu s pôvodom v Číne.

(8)

Po poskytnutí základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), navrhovateľ, dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, spoločnosť CJS spolu so svojimi prepojenými podnikmi a skupina Huaheng predložili písomné podania, v ktorých vyjadrili svoje stanovisko k predbežným zisteniam v lehote stanovenej v článku 2 ods. 1 predbežného nariadenia.

(9)

Stranám, ktoré o to požiadali, sa poskytla možnosť vypočutia. Vypočutia sa uskutočnili s navrhovateľom, so spoločnosťou CJS spolu s jej prepojenými podnikmi a so skupinou Huaheng.

(10)

Po predbežnom poskytnutí informácií sa belgická spoločnosť Ajinomoto Omnichem (ďalej len „Ajinomoto“), ktorá je dovozcom prepojeným s čínskym nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom Shanghai Ajinomoto Amino Acid Co. Ltd, zaregistrovala ako zainteresovaná strana a predložila pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku. Na tieto pripomienky sa reaguje v odôvodneniach 27 až 37.

(11)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Komisia pri práci na svojich konečných zisteniach vzala do úvahy pripomienky predložené zainteresovanými stranami a v náležitých prípadoch zrevidovala svoje predbežné závery.

(12)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz valínu s pôvodom v Číne (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Pripomienky predložil navrhovateľ, skupina Huaheng a spoločnosti CJS a Ajinomoto.

(13)

Stranám, ktoré o to požiadali, sa takisto poskytla možnosť vypočutia. Vypočutia sa uskutočnili s navrhovateľom, so skupinou Huaheng a spoločnosťou CJS.

(14)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa výberu vzorky neprepojených dovozcov, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 8 predbežného nariadenia.

(15)

Pokiaľ ide o výber vzorky vyvážajúcich výrobcov, navrhovateľ tvrdil, že údaje z obdobia prešetrovania, na základe ktorých sa vybrala vzorka vyvážajúcich výrobcov, riadne nezachytávali dynamiku trhu, ktorá sa začala pred obdobím prešetrovania. Navrhovateľ konkrétne tvrdil, že objem predaja spoločnosti CJS do Únie bol v porovnaní s predajom spoločnosti CJS na čínskom trhu extrémne obmedzený. Navrhovateľ teda tvrdil, že vzhľadom na to, že dumping sa posudzuje ako rozdiel medzi vývoznou cenou a cenou na domácom trhu, spoločnosť CJS nie je reprezentatívna z hľadiska situácie na trhu.

(16)

Komisia poznamenala, že prešetrovaním sa zistila existencia výrazných deformácií na trhu s valínom v Číne, a preto normálna hodnota nie je založená na predaji vyvážajúcich výrobcov na domácom trhu. V každom prípade, ako sa uvádza v odôvodnení 10 predbežného nariadenia, Komisia vybrala vzorku vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane preskúmať, a to v súlade s článkom 17 základného nariadenia, pričom spoločnosť CJS bola v tejto súvislosti reprezentatívna. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(17)

Navrhovateľ takisto zopakoval, že spoločnosť CJS nie je reprezentatívna, pretože nie je spoločnosťou v čínskom vlastníctve. Navrhovateľ na podporu tohto tvrdenia uviedol skutočnosť, že spoločnosť CJS bola jedným z navrhovateľov v antidumpingových prešetrovaniach dovozu lyzínu z Číny prebiehajúcich v Brazílii a v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“).

(18)

Komisia už v odôvodnení 16 predbežného nariadenia zamietla časť tohto tvrdenia, t. j. že spoločnosť CJS je zahraničnou spoločnosťou pôsobiacou v Číne, a preto nepôsobí za rovnakých podmienok ako spoločnosti v čínskom vlastníctve, keďže toto kritérium nebolo relevantné pre výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že vzorka by mala byť založená na najväčšom reprezentatívnom objeme vývozu do Únie, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať. Podobne nie je relevantná ani úloha dotknutých spoločností vo vzťahu k iným výrobkom a v rámci pôsobnosti iných jurisdikcií. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(19)

Navrhovateľ po konečnom poskytnutí informácií tvrdil, že vývoz spoločnosti CJS do Únie sa dramaticky znížil v prospech iných čínskych vývozcov, keďže valín spoločnosti CJS má výrazne vyššiu cenu. Navrhovateľ dodal, že túto skutočnosť potvrdili zistenia Komisie uvedené v odôvodnení 133 v súvislosti s použitím ziskového rozpätia neprepojeného dovozcu (spoločnosti Quimidroga’s S.A. – ďalej len „Quimidroga“), ktoré sa nepovažovalo za reprezentatívne.

(20)

Komisia uviedla, že podľa článku 17 základného nariadenia je vzorka založená na údajoch dostupných v čase výberu vzorky. Na základe týchto údajov Komisia konštatovala, že vzorka je reprezentatívna pre predaj dotknutého výrobku na vývoz počas obdobia prešetrovania. Okolnosti, ktoré nastali po období prešetrovania, nie sú pre výber vzorky relevantné. Podobne cena dovážaného valínu nebola relevantná pre výber vzorky založený na najväčšom reprezentatívnom objeme vývozu do Únie, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane preskúmať. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(21)

Navrhovateľ ďalej argumentoval, že spolupracujúci čínski vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky získajú neoprávnené výhody z dôvodu nízkeho dumpingového rozpätia spoločnosti CJS, keďže je zahrnuté do výpočtu váženého priemeru dumpingového rozpätia spoločností zaradených do vzorky, ktoré je uplatniteľné aj na spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Navrhovateľ dodal, že vážený priemer dumpingového rozpätia vzorky nie je dostatočný na ochranu výrobného odvetvia Únie pred dumpingovým dovozom. Navrhovateľ preto požiadal Komisiu, aby vypočítala dumpingové rozpätie pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky spôsobom, ktorý by lepšie odrážal situáciu na trhu a účinnejšie chránil výrobné odvetvie Únie.

(22)

Navrhovateľ neuviedol žiadnu konkrétnu metodiku výpočtu dumpingového rozpätia uplatniteľného na spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky. V článku 9 ods. 6 základného nariadenia sa navyše stanovuje, že ak sa uskutoční výber vzorky podľa článku 17 uvedeného nariadenia, antidumpingové clo, ktoré sa uplatňuje na spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, „nesmie prekročiť vážené priemerné dumpingové rozpätie stanovené pre strany vo vzorke“. Na základe toho bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(23)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 10 až 18 predbežného nariadenia.

(24)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa individuálneho preskúmania, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 19 predbežného nariadenia.

(25)

Po predbežnom poskytnutí informácií sa uskutočnilo overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia v priestoroch neprepojeného dovozcu, ktorý poskytol kompletne vyplnený dotazník:

(26)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa obdobia prešetrovania (ďalej len „OP“) a posudzovaného obdobia, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 24 predbežného nariadenia.

(27)

Spoločnosť Ajinomoto, ktorá je dovozcom prepojeným s čínskym nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, po predbežnom poskytnutí informácií predložila pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku, v ktorých tvrdila, že valín používaný na farmaceutické účely (farmaceutická akostná trieda) má odlišné základné fyzické, technické a chemické vlastnosti a odlišné zamýšľané použitia, iný stupeň zameniteľnosti, iné normy kvality a distribučné kanály než valín potravinovej akostnej triedy a valín používaný v krmive, a požiadala o jeho vylúčenie z vymedzenia výrobku.

(28)

Spoločnosť Ajinomoto odôvodnila svoje tvrdenie odvolaním sa na pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu pre kapitolu 29, ktoré sa vzťahujú na dotknutý výrobok a na základe ktorých sa čistenie považuje za podstatnú transformáciu výrobku. Na základe týchto skutočností a vzhľadom na to, že valín farmaceutickej akostnej triedy prechádza takýmto procesom čistenia, spoločnosť Ajinomoto argumentovala, že by nemal patriť do vymedzenia výrobku.

(29)

Tvrdenie týkajúce sa vymedzenia výrobku bolo predložené až po uložení predbežných opatrení, zatiaľ čo lehota na predloženie akýchkoľvek tvrdení týkajúcich sa vymedzenia výrobku je podľa oznámenia o začatí konania 10 dní od začatia tohto prešetrovania. Toto tvrdenie bolo teda predložené neskoro, a preto už v tejto fáze nie je prípustné.

(30)

Komisia bez ohľadu na to najprv poznamenala, že v odôvodnení 32 predbežného nariadenia dospela k záveru, že tieto odlišné akostné triedy valínu majú podobné základné fyzické, technické a chemické vlastnosti, keďže ich tvorí rovnaká molekula a majú rovnaké základné funkcie, t. j. poskytnúť zvieratám a ľuďom vysokostráviteľný valín, a to buď vo farmaceutických výrobkoch, v strave (vo forme doplnku stravy), alebo v krmive. Všetky akostné triedy valínu sa navyše vyrábajú rovnakým výrobným procesom s rôznymi stupňami čistenia a extrakcie. Všetky akostné triedy valínu sa dovážajú pod rovnakými kódmi TARIC.

(31)

Spoločnosť Ajinomoto nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by odôvodňoval tvrdenie, že valín farmaceutickej akostnej triedy má odlišné fyzické, technické a chemické vlastnosti. Spoločnosť Ajinomoto v skutočnosti potvrdila, že výrobok je z chemického hľadiska rovnaký ako valín potravinovej akostnej triedy či valín používaný v krmive a že je založený na rovnakej molekule (L-valín). Údajne odlišné normy kvality platné pre výrobcov valínu farmaceutickej akostnej triedy zároveň nespôsobujú zmenu chemického zloženia výrobku.

(32)

Spoločnosť Ajinomoto tvrdila, že valín farmaceutickej akostnej triedy má viac farbiva kryštalického prášku z dôvodu ďalšieho spracovania valínu používaného v krmive spoločnosťou Ajinomoto. Komisia však uvádza, že napriek tomuto rozdielu sú výrobky stále veľmi podobné a ich základné vlastnosti zostávajú rovnaké.

(33)

Po druhé, ako sa uvádza v odôvodnení 32 predbežného nariadenia, hoci sú požiadavky na čistotu farmaceutického valínu vyššie, stále má rovnakú funkciu, t. j. má poskytnúť esenciálnu aminokyselinu zvieratám a ľuďom, a to buď vo farmaceutických výrobkoch, v strave (vo forme doplnku stravy), alebo v krmive.

(34)

Po tretie, pokiaľ ide o pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu pre kapitolu 29, spoločnosť Ajinomoto sama potvrdila, že záver uvedený v odôvodnení 32 predbežného nariadenia je uplatniteľný na valín potravinovej akostnej triedy, ale nemal by sa uplatňovať na farmaceutickú akostnú triedu z dôvodu podstatnej transformácie valínu používaného v krmive jeho čistením. Pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu pre kapitolu 29, na ktoré sa odvoláva dovozca, sa však vzťahujú nielen na spracovanie na farmaceutické účely, ale aj na látky potravinovej akostnej triedy. Čistenie na farmaceutické účely je teda výrobným procesom rovnakej kategórie ako v prípade potravinovej akostnej triedy.

(35)

Navrhovateľ navyše podľa spoločnosti Ajinomoto nepovažuje valín farmaceutickej akostnej triedy za dotknutý výrobok. Spoločnosť Ajinomoto tvrdí, že valín farmaceutickej akostnej triedy vyrába v Únii iná spoločnosť než navrhovateľ. Keďže navrhovateľ tvrdil, že je zodpovedný za 100 % výroby valínu v Únii, a nevedel o iných výrobcoch, spoločnosť Ajinomoto argumentovala, že podnet by sa nemal vzťahovať na farmaceutickú akostnú triedu. Komisia potvrdila svoje zistenia uvedené v odôvodnení 33 predbežného nariadenia, konkrétne, že z prešetrovania vyplynulo, že spoločnosť Eurolysine mala po získaní príslušných regulačných povolení technickú spôsobilosť vyrábať valín všetkých akostných tried. Podľa opisu výrobku uvedeného v podnete bol okrem toho výrobok vymedzený ako aminokyselina s chemickým vzorcom, ktorý zahŕňa valín všetkých akostných tried vrátane farmaceutickej akostnej triedy.

(36)

Tvrdenia dovozcu boli preto zamietnuté.

(37)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa prešetrovaného výrobku, dotknutého výrobku a podobného výrobku, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 25 až 33 predbežného nariadenia.

(38)

Spoločnosť Ajinomoto po konečnom poskytnutí informácií zopakovala svoje pripomienky predložené v predbežnej fáze, ktorými sa Komisia už zaoberala v odôvodneniach 27 až 36. Spoločnosť predložila pripomienky k cenovému rozdielu medzi valínom farmaceutickej akostnej triedy a valínom používaným v krmive, pričom argumentovala, že cena výrobku farmaceutickej akostnej triedy je výrazne vyššia a v dôsledku toho sa nepreukázalo, že dovoz valínu farmaceutickej akostnej triedy spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Spoločnosť zároveň poukázala na rozdiely medzi činnosťami jej prepojených výrobcov v Číne a činnosťami výrobcov z Únie. Spoločnosť Ajinomoto tvrdila, že spoločnosť Eurolysine vyrába prešetrovaný výrobok, zatiaľ čo spoločnosť Shanghai Ajinomoto ho čistí s cieľom získať valín farmaceutickej akostnej triedy, čo je úplne iný proces, ktorý navrhovateľ vykonávať nemôže. Spoločnosť ďalej tvrdila, že tieto dva výrobky nie sú určené pre tých istých používateľov, keďže valín farmaceutickej akostnej triedy sa používa na farmaceutické účely, zatiaľ čo valín používaný v krmive sa používa na účely krmiva. Spoločnosť napokon opätovne zdôraznila, že valín farmaceutickej akostnej triedy nebol zahrnutý do podnetu, a preto nie je predmetom tohto konania.

(39)

Komisia potvrdila svoje posúdenia a uviedla, že valín farmaceutickej akostnej triedy je verziou valínu (t. j. prešetrovaného výrobku) s určitou úrovňou čistoty, ako to potvrdila aj samotná spoločnosť Ajinomoto. Napriek cenovému rozdielu preto skutočnosť, že spoločnosť Ajinomoto vykonáva odlišnú časť výrobného procesu prešetrovaného výrobku a že zamýšľané použitia sú odlišné, nepredstavuje dostatočný základ na to, aby sa tieto výrobky považovali za odlišné výrobky, čo bolo podrobne opísané v odôvodneniach 27 až 36.

(40)

Informácie týkajúce sa rozdielov vo výrobnom procese, údajných osobitných vlastností valínu farmaceutickej akostnej triedy a cien okrem toho nebolo možné počas prešetrovania overiť, keďže čínsky výrobca prepojený so spoločnosťou Ajinomoto pri tomto prešetrovaní nespolupracoval a spoločnosť Ajinomoto sa na prešetrovaní rozhodla zúčastniť až po uložení predbežných opatrení. Jej tvrdenia navyše nie sú podložené žiadnymi presvedčivými dôkazmi. Komisia preto stanovila, že všetky druhy valínu patria do prešetrovaného výrobku a ako také spôsobili ujmu, ktorá bola opísaná v bodoch 4 a 5 predbežného nariadenia. Komisia posúdila vplyv celkového dovozu dotknutého výrobku na výrobné odvetvie Únie, a preto bolo tvrdenie spoločnosti Ajinomoto zamietnuté.

(41)

Argument, že výrobné odvetvie Únie by nebolo schopné vyrábať valín farmaceutickej akostnej triedy a že tento valín nebol zahrnutý do podnetu, sa už riešil v odôvodnení 35. V podnete sa navyše konkrétne uvádzalo, že valín farmaceutickej akostnej triedy je súčasťou vymedzenia výrobku. A napokon výrobné odvetvie Únie potvrdilo, že je schopné vyrábať valín pre trh, ktorý nie je trhom s krmivami, a že rôzne stupne čistoty valínu majú rovnakú základnú funkciu, ktorou je poskytovanie valínu na humánne a veterinárne použitie. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(42)

Komisia preto potvrdila svoje posúdenie a zamietla požiadavku na vylúčenie valínu farmaceutickej akostnej triedy z vymedzenia výrobku.

(43)

Po predbežnom poskytnutí informácií predložili pripomienky dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, spoločnosť CJS, skupina Huaheng a navrhovateľ.

(44)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa postupu na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 34 až 40 predbežného nariadenia.

(45)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa existencie výrazných deformácií v ČĽR, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 44 až 139 predbežného nariadenia.

(46)

Navrhovateľ vo svojich pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií podporil rozhodnutie Komisie vybrať Kolumbiu ako reprezentatívnu krajinu.

(47)

Skupina Huaheng po predbežnom poskytnutí informácií namietala proti rozhodnutiu Komisie vybrať Kolumbiu ako reprezentatívnu krajinu. Po prvé, skupina Huaheng tvrdila, že Indonézia je najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou, keďže je jedinou krajinou, ktorá i) vyrába valín; ii) dosahuje značný nedeformovaný dovoz všetkých hlavných výrobných faktorov a iii) ktorej finančné údaje vzťahujúce sa na celé OP sú ľahko dostupné. Po druhé, skupina Huaheng tvrdila, že ak Komisia nepoužije Indonéziu, mala by opäť vybrať Malajziu, ktorá bola vybraná v druhom zázname o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty zo 4. júna 2025 (ďalej len „druhý záznam“). Po tretie, Kolumbia by mala byť diskvalifikovaná z dôvodu deformácií väčšiny hlavných výrobných faktorov a nedostatku dostupných finančných údajov. Ak by však Kolumbia bola ponechaná, skupina Huaheng požiadala Komisiu, aby nahradila referenčnú hodnotu pre kukuričný škrob.

(48)

Skupina Huaheng tvrdila, že výroba výrobku v rámci tej istej všeobecnej kategórie alebo odvetvia sa môže zvážiť len v prípade, ak sa prešetrovaný výrobok nevyrába v žiadnej krajine s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja. V tomto prípade by sa z dvoch dostupných krajín na základe týchto kritérií, teda Brazílie a Indonézie, mala uprednostniť Indonézia vzhľadom na značný dovoz hlavných výrobných faktorov. Pokiaľ ide o Brazíliu, Komisia v druhom zázname potvrdila, že hoci Brazília vyrábala valín počas obdobia prešetrovania, neboli k dispozícii žiadne aktualizované finančné informácie. Brazília sa preto mala vyradiť ako potenciálna reprezentatívna krajina.

(49)

Komisia poznamenala, že skupina Huaheng vo svojom prístupe prehliadla skutočnosť, že v tomto prípade neexistujú žiadne ľahko dostupné finančné údaje o žiadnom výrobcovi valínu v Indonézii. Komisia sa preto musela uchýliť k výrobku z rovnakej všeobecnej kategórie alebo z rovnakého odvetvia ako valín. Samotná skupina Huaheng vo svojich pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií len zopakovala možnosť použiť výrobcu kyseliny citrónovej – spoločnosť PT. Indo Acidatama Tbk. V každom prípade Komisia ďalej uviedla, že Indonéziu zamietla ako vhodnú reprezentatívnu krajinu vzhľadom na významný podiel dovozu z Číny v prípade najmenej štyroch najdôležitejších výrobných faktorov a vzhľadom na deformácie trhu s kukuricou a uhlím. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(50)

Skupina Huaheng ďalej nesúhlasila s názorom Komisie, že skupina Huaheng si selektívne vybrala Brazíliu a Turecko ako možné reprezentatívne krajiny, s ktorými porovnávala Indonéziu, namiesto toho, aby porovnávala Indonéziu s Malajziou a Kolumbiou (5). Skupina Huaheng v reakcii na predbežné zistenia Komisie poukázala na to, že existuje významný dovoz kukurice do Indonézie, pričom uviedla, že sa očakávalo, že Kolumbia začne prešetrovanie dovozu kukurice s pôvodom v USA. Hoci sa žiadne takéto prešetrovanie nezačalo, skupina Huaheng tvrdila, že uvedená skutočnosť naznačuje, že cena kukurice v Kolumbii mohla byť deformovaná z dôvodu údajne subvencovaného dovozu z USA, keďže USA dodávali takmer 97 % celkového dovozu kukurice do Kolumbie. Komisia považovala tvrdenie skupiny Huaheng za špekulatívne a nepodložené, keďže skupina Huaheng nepredložila žiadne dôkazy o údajnom subvencovaní americkej kukurice a Kolumbia nezačala prešetrovanie na ochranu obchodu v súvislosti s kukuricou z USA. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(51)

Skupina Huaheng poukázala na to, že objemy dovozu kukuričného škrobu do Indonézie zodpovedajú objemom dovozu do Malajzie a sú vyššie než objemy dovozu do Kolumbie.

(52)

Komisia tieto tvrdenia zamietla už v odôvodnení 161 predbežného nariadenia. Keďže skupina Huaheng nepredložila žiadne ďalšie argumenty na podporu týchto tvrdení, Komisia ich zamietla na základe argumentácie uvedenej v odôvodnení 161 predbežného nariadenia.

(53)

Skupina Huaheng okrem toho tvrdila, že spôsob, akým Komisia skúmala len výrobné faktory zasiahnuté značným podielom čínskeho dovozu, bol zavádzajúci, keďže nezohľadňoval všetky výrobné faktory. Podľa skupiny Huaheng boli preto nespoľahlivé aj referenčné hodnoty založené na dovoze kukuričného škrobu, uhlia a aktívneho uhlia do Kolumbie. Skupina Huaheng v tejto súvislosti zopakovala svoje pripomienky zhrnuté v odôvodnení 184 predbežného nariadenia, pokiaľ ide o dovoz takýchto výrobných faktorov do Indonézie v porovnaní s dovozom do Malajzie a Kolumbie.

(54)

Komisia však s týmto tvrdením nesúhlasila, keďže v prípade Indonézie analyzovala všetky výrobné faktory, ktoré uviedla skupina Huaheng, a to vrátane kukurice. Napríklad v prvom zázname o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty z 2. apríla 2025 (ďalej len „prvý záznam“) Komisia poukázala na existenciu zákazu dovozu kukurice do Indonézie. Komisia takisto nezistila, že by bol dovoz kukuričného škrobu, uhlia a aktívneho uhlia do Kolumbie deformovaný. To sa osobitne riešilo v odôvodneniach 66, 68 a 70. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(55)

Skupina Huaheng spochybnila výklad Komisie uvedený v odôvodnení 187 predbežného nariadenia, podľa ktorého zákaz dovozu kukurice v Indonézii môže byť dôvodom nižšieho objemu dovozu v porovnaní s Malajziou a Kolumbiou (6). Podľa skupiny Huaheng je výklad Komisie v rozpore so skutočnosťou, že priemerná dovozná cena kukurice do Indonézie bola rovnaká ako dovozná cena do Malajzie a vyššia než dovozná cena do Kolumbie. Skupina Huaheng sa okrem toho domnievala, že zákaz dovozu kukurice do Indonézie nebol zohľadnený v objemoch dovozu do Indonézie. Podobne v prípade uhlia, ktoré bolo zasiahnuté deformáciami trhu identifikovanými Komisiou v prvom zázname, skupina Huaheng argumentovala, že dovozná cena do Indonézie bola porovnateľná s dovoznou cenou do Malajzie.

(56)

Cieľom cenového porovnania, ktoré uskutočnila skupina Huaheng, bolo ukázať, že deformácie trhu zistené v prípade kukurice a uhlia nemali vplyv na dovoznú cenu týchto výrobných faktorov do Indonézie. Komisia však v odôvodnení 187 predbežného nariadenia argumentovala, že zákaz dovozu kukurice mohol mať vplyv na objem dovozu, ale neposudzovala v tejto súvislosti vplyv tohto zákazu na cenu. Argumenty, ktoré predložila skupina Huaheng, sa preto netýkali odôvodnenia Komisie a nespochybňovali zistenia Komisie v tejto súvislosti. Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie, že zákaz dovozu kukurice nebol zohľadnený v objemoch dovozu do Indonézie, Komisia pripomenula, že v prvom zázname vysvetlila, že podľa tohto zákazu dovozu je dovoz kukurice povolený počas stanovených mesiacov a v prípade, že miestna výroba neuspokojuje dopyt na domácom trhu (7). Zákaz dovozu kukurice preto nie je úplným zákazom a dovoz kukurice pokračuje, aj keď v obmedzenej miere. Zo štatistík o dovoze preto nemôže vyplývať, že dovoz kukurice do Indonézie neexistuje, ako to zrejme naznačuje skupina Huaheng. Naopak, štatistiky preukazujú dovoz kukurice, ale v nižších objemoch v porovnaní s Malajziou a Kolumbiou, no skupina Huaheng sa touto skutočnosťou nezaoberala. A napokon porovnanie s cenami v Malajzii a Kolumbii, ktoré uskutočnila skupina Huaheng v súvislosti s kukuricou aj uhlím, v každom prípade nepreukazuje, či deformácie trhu ovplyvnili cenu kukurice a uhlia v Indonézii. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(57)

Vychádzajúc z argumentácie Komisie, že nízky objem naznačuje deformáciu, skupina Huaheng napokon tvrdila, že kukuričný škrob v Kolumbii by bol takisto deformovaný z dôvodu nízkeho objemu dovozu, čo by sa zároveň premietlo do vysokej ceny v Kolumbii.

(58)

Komisia sa v odôvodnení 66 zaoberala tvrdením, že dovozná cena kukuričného škrobu do Kolumbie je deformovaná, a toto tvrdenie zamietla.

(59)

Skupina Huaheng vo svojich pripomienkach v nadväznosti na predbežné poskytnutie informácií nesúhlasila so záverom Komisie, že finančné údaje spoločnosti Ajinomoto Malaysia nemôžu predstavovať spoľahlivú referenčnú hodnotu pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, pretože spoločnosť Ajinomoto Malaysia prestala v Malajzii vyrábať glutaman sodný, teda iný výrobok, ktorý Komisia považuje za výrobok z rovnakej všeobecnej kategórie ako valín. Skupina Huaheng v tomto ohľade spochybnila spoľahlivosť výročnej správy spoločnosti Ajinomoto Malaysia za rok 2024 v súvislosti s ukončením výroby glutamanu sodného z dôvodu údajnej nejasnosti znenia výročnej správy.

(60)

Komisia poznamenala, že skutočnosť, že spoločnosť Ajinomoto Malaysia už nevyrába glutaman sodný, sa potvrdila aj pri nedávnom prešetrovaní, v rámci ktorého malajzijské orgány informovali Komisiu, že spoločnosť Ajinoriki Malaysia je jediným výrobcom glutamanu sodného v krajine (8). Údaje spoločnosti Ajinomoto Malaysia sa preto nemohli použiť a toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(61)

Pokiaľ ide o spoločnosť Ajinoriki Malaysia, skupina Huaheng spochybnila záver Komisie, že finančné údaje spoločnosti Ajinoriki Malaysia nemôžu predstavovať spoľahlivú referenčnú hodnotu pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk z dôvodu jej zapojenia do praktík obchádzania (9). Podľa skupiny Huaheng sa zapojenie spoločnosti Ajinoriki Malaysia do praktík obchádzania pri výrobe glutamanu sodného totiž posudzovalo len za vykazované obdobie uvedeného prešetrovania (1. júl 2023 – 30. jún 2024).

(62)

Komisia poznamenala, že dôvodom zmenenej štruktúry obchodu zistenej v rámci predmetného prešetrovania obchádzania bol zvýšený vývoz prepojeného obchodníka spoločnosti Ajinoriki Malaysia v Číne do Malajzie, ktorý sa začal od roku 2021, počas obdobia prešetrovania obchádzania (10). Zmenená štruktúra obchodu, ktorú Komisia zistila pri prešetrovaní obchádzania, preto ovplyvnila finančné údaje spoločnosti Ajinoriki Malaysia za rok 2022. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(63)

Okrem toho, pokiaľ ide o skutočnosť, že posledné dostupné finančné údaje spoločnosti Ajinoriki Malaysia sú z roku 2022, skupina Huaheng tvrdila, že Komisia pri stanovení zisku prepojených obchodníkov a dovozcov vychádzala z neaktuálnejších údajov o zisku neprepojených dovozcov z prešetrovania týkajúceho sa dovozu určitých polyvinylalkoholov s pôvodom v Číne (ďalej len „prešetrovanie týkajúce sa polyvinylalkoholov“) (11).

(64)

Komisia uviedla, že primeraný zisk výrobcu v reprezentatívnej krajine pri určovaní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia na jednej strane a ziskové rozpätie použité na úpravu vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 9 a článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia na strane druhej vychádzajú z odlišného právneho základu a slúžia na odlišný účel, a preto nie sú porovnateľné. Komisia preto nemohla vychádzať z finančných údajov spoločnosti Ajinoriki Malaysia za rok 2022 a toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(65)

Skupina Huaheng po predbežnom poskytnutí informácií tvrdila, že kolumbijská referenčná hodnota pre kukuričný škrob je deformovaná a že by ju Komisia mala nahradiť vhodnejšou referenčnou hodnotou, napríklad dovoznou cenou do Indonézie, Malajzie alebo tzv. globálnou dovoznou cenou. Po prvé, skupina Huaheng tvrdila, že objem dovozu do Kolumbie bol nereprezentatívne nízky, napríklad v porovnaní s Indonéziou alebo Malajziou, ktoré sú veľkými dovozcami kukuričného škrobu. Po druhé, skupina Huaheng tvrdila, že extrémne nízky objem dovozu do Kolumbie mal za následok nezvyčajne vysoké dovozné ceny, napríklad v porovnaní s Brazíliou (o 37 % vyššie), Thajskom (27 %), Indonéziou (72 %) a Malajziou (65 %). Po tretie, skupina Huaheng predložila údaje o dovoze do Kolumbie za jednotlivé dovážajúce spoločnosti a krajiny pôvodu. Skupina Huaheng tvrdila, že jedna dovážajúca spoločnosť bola zodpovedná za takmer 50 % všetkého dovozu do Kolumbie. Skupina Huaheng ďalej tvrdila, že všetky dovozy tejto dovážajúcej spoločnosti pochádzali od prepojených dodávateľov, čo je okolnosť, ktorá podľa skupiny Huaheng vyvoláva pochybnosti o nezávislosti kúpnej ceny. Po štvrté, skupina Huaheng tvrdila, že táto dovážajúca spoločnosť má hlavné činnosti v potravinárskom, nápojovom a vo farmaceutickom sektore, a preto je pravdepodobné, že kukuričný škrob dovážaný touto spoločnosťou mal vyššiu cenu než priemyselný kukuričný škrob používaný na výrobu valínu, ktorý používal výrobca skupiny Huaheng, t. j. spoločnosť BHB.

(66)

Pokiaľ ide o prvý a druhý bod, Komisia v prvom zázname dospela k záveru, že kukurica v Indonézii bola ovplyvnená deformáciami trhu v podobe zákazu dovozu kukurice. Komisia ďalej posúdila údaje za OP z databázy GTA týkajúce sa objemu a hodnoty dovozu do všetkých krajín s pôvodom vo všetkých krajinách okrem ČĽR a krajín uvedených v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (12). Z týchto údajov vyplynulo, že zatiaľ čo cena v Malajzii bola o 40 % nižšia než v Kolumbii, existovali aj krajiny s veľkými objemami dovozu s podobnými alebo vyššími cenami ako v Kolumbii, ako napríklad Nemecko (rovnaká ako v Kolumbii), Francúzsko (o 26 % vyššia než v Kolumbii), Kanada (o 34 % vyššia než v Kolumbii), Spojené kráľovstvo (o 64 % vyššia než v Kolumbii) a Austrália (o 1 % vyššia než v Kolumbii). Komisia zároveň poznamenala, že hoci skupina Huaheng uviedla Brazíliu ako príklad krajiny s nižšou dovoznou cenou než v Kolumbii, objem dovozu do Brazílie bol v porovnaní s Kolumbiou o 21 % nižší. Komisia preto dospela k záveru, že objem dovozu do Kolumbie nemal za následok nezvyčajne vysokú dovoznú cenu. Na základe toho skutočnosť, že sa dovozné ceny v jednotlivých krajinách líšia, nemôže sama osebe odôvodňovať to, aby sa vyššie alebo nižšie ceny považovali za nezvyčajné a aby sa následne nebrali do úvahy. Pokiaľ ide o tretí bod, skupina Huaheng nepredložila dôkazy o tom, či dovážajúca spoločnosť a jej dodávatelia boli prepojení. Komisia ďalej posúdila údaje predložené skupinou Huaheng a uviedla, že ceny, za ktoré dovážajúca spoločnosť identifikovaná skupinou Huaheng nakupovala kukuričný škrob, sa značne líšia v závislosti od dodávateľskej krajiny, a preto poskytnuté údaje nepreukazujú, že rozdiel možno vysvetliť možnými politikami transferového oceňovania. V Kolumbii boli okrem toho aj ďalší dovozcovia, ktorí nakupovali za podobnú cenu od tej istej dodávateľskej krajiny. Komisia napokon uviedla, že na webovom sídle dovážajúcej spoločnosti (13) sa uvádzajú výrobky a činnosti, ktoré sa neobmedzujú len na potraviny, nápoje a farmaceutické výrobky, napríklad výrobky v oblasti výživy zvierat a priemyselných aplikácií. Komisia preto považovala tvrdenie, že dovážajúca spoločnosť pravdepodobne nakúpila kukuričný škrob za vysokú cenu, za nepodložené. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla a usúdila, že kolumbijská referenčná hodnota pre kukuričný škrob je primeraná.

(67)

Spoločnosť CJS po predbežnom poskytnutí informácií tvrdila, že referenčné hodnoty Komisie pre aktívne uhlie a kyselinu octovú sú nespoľahlivé. V prípade aktívneho uhlia spoločnosť CJS tvrdila, že nízke objemy dovozu do Kolumbie spôsobili nadhodnotenie referenčnej hodnoty, pretože všetky ostatné krajiny s vyššími strednými príjmami, t. j. Brazília, Indonézia, Kolumbia, Thajsko a Turecko, ktoré Komisia uviedla v prvom zázname, mali oveľa vyššie objemy dovozu. Spoločnosť CJS navrhla ako reprezentatívnejšiu alternatívu použitie váženej priemernej dovoznej ceny do Turecka alebo medzinárodnej referenčnej hodnoty, keďže tieto referenčné hodnoty by presnejšie odrážali trhové ceny aktívneho uhlia. Spoločnosť CJS sa na podporu svojho návrhu odvolávala aj na iné prípady, keď Komisia použila alternatívne referenčné hodnoty.

(68)

Komisia usúdila, že spoločnosť CJS neposkytla dostatočné dôkazy na podloženie svojho tvrdenia, že dovozná cena aktívneho uhlia do Kolumbie je neprimerane nadhodnotená. Objemy dovozu do Kolumbie boli dostatočné na stanovenie spoľahlivej referenčnej hodnoty. Používanie referenčných hodnôt pre jednotlivé krajiny je navyše v súlade so zavedenou praxou Komisie. Spoločnosť CJS sa odvolávala na iné prípady, keď boli použité alternatívne referenčné hodnoty, bez toho, aby preukázala, prečo sú tieto príklady relevantné v tomto prípade a vzhľadom na konkrétne trhové podmienky v čase prešetrovania. Komisia preto tvrdenie spoločnosti CJS zamietla.

(69)

V prípade kyseliny octovej spoločnosť CJS uviedla, že dovozná cena je neprimerane nadhodnotená a je o 40 – 80 % vyššia než priemerné dovozné ceny do ostatných krajín s vyššími strednými príjmami, ktoré Komisia uviedla v prvom zázname. Spoločnosť CJS to pripisovala dvom hlavným faktorom: po prvé, relatívne nízkemu objemu dovozu kyseliny octovej do Kolumbie v porovnaní s ostatnými krajinami s vyššími strednými príjmami, a po druhé tvrdila, že druh kyseliny octovej, ktorý dováža Kolumbia, je kyselina octová s vyšším stupňom čistoty a tá je drahšia. Spoločnosť CJS na podporu tohto tvrdenia uviedla, že keď Kolumbia dováža kyselinu octovú z Nemecka a Holandska, jej cena je výrazne vyššia v porovnaní s kyselinou octovou dovážanou z tých istých krajín do Turecka, čo je pravdepodobne spôsobené rozdielom v dovážanej akosti. Spoločnosť CJS navrhla, aby sa ako presnejšia referenčná hodnota pre kyselinu octovú použila dovozná cena do Brazílie alebo medzinárodná referenčná hodnota.

(70)

Komisia usúdila, že spoločnosť CJS neposkytla dostatočné dôkazy na podloženie svojho tvrdenia, že dovozná cena kyseliny octovej do Kolumbie je neprimerane nadhodnotená, keďže sa odvolávala výlučne na kolumbijský dovoz z Nemecka a Holandska. Komisia poznamenala, že dovoz z Nemecka a Holandska predstavoval menej ako 0,1 % celkového dovozu do Kolumbie, a preto nie je reprezentatívny pre celkovú štruktúru dovozu do Kolumbie. Ako sa uvádza v odôvodnení 66, samotná skutočnosť, že dovozné ceny sa v jednotlivých krajinách líšia, sama osebe neznamená, že dovozná cena do Kolumbie je nezvyčajná a nemala by sa brať do úvahy. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o deformáciách na kolumbijskom trhu, referenčné hodnoty Komisie pre aktívne uhlie a kyselinu octovú sú naďalej spoľahlivým a reprezentatívnym ukazovateľom trhovej ceny. Komisia preto tvrdenie spoločnosti CJS zamietla.

(71)

Navrhovateľ uviedol, že dovoz uhlia do Kolumbie je nízky, pretože Kolumbia je veľkým vývozcom uhlia, a tvrdil, že Komisia sa takýmto nízkym dovozom v odôvodnení 161 predbežného nariadenia nezaoberala. Navrhovateľ tvrdil, že presnejší výsledok by sa získal použitím váženého priemeru jednotkových cien dovozu do všetkých krajín s pôvodom vo všetkých krajinách okrem ČĽR a krajín uvedených v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755, ako sa uvádzajú v databáze GTA.

(72)

Komisia poznamenala, že navrhovateľ nezdôvodnil a neposkytol žiadne dôkazy o tom, prečo údajný nízky objem dovozu uhlia do Kolumbie ovplyvnil spoľahlivosť referenčnej hodnoty v tomto konkrétnom prípade. Komisia preto usúdila, že objem dovozu uhlia do Kolumbie v tomto prípade postačuje na stanovenie primeranej referenčnej hodnoty bez potreby použiť alternatívnu medzinárodnú referenčnú hodnotu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(73)

Skupina Huaheng po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že Komisia sa v plnej miere nezaoberala jej tvrdením predloženým po predbežnom poskytnutí informácií v prospech výberu Indonézie ako reprezentatívnej krajiny, podľa ktorého bola kolumbijská dovozná cena kukurice ovplyvnená významným podielom dovozu z USA. Komisia túto pripomienku zhrnula a zaoberala sa ňou v odôvodnení 50. Skupina Huaheng zopakovala svoje tvrdenie, že cena údajne subvencovaného dovozu z USA bola nižšia než cena alternatívnych zdrojov (Brazília, Paraguaj, Argentína a Ekvádor) a umelo stlačila kolumbijskú dovoznú cenu kukurice v porovnaní s dovoznou cenou do Indonézie, Thajska a Malajzie, čo sú krajiny, ktoré dovážali menej kukurice z USA. Skupina Huaheng odôvodnila skutočnosť, že dovozná cena do Brazílie bola ešte nižšia než do Kolumbie, tým, že Brazília je tretím najväčším producentom kukurice na svete, čo by údajne znížilo dopyt Brazílie po dovoze a stlačilo dovozné ceny.

(74)

Komisia potvrdila, že tvrdenie skupiny Huaheng je špekulatívne. Argumentácia skupiny Huaheng je totiž založená na skutočnosti, že dovoz kukurice z USA deformoval referenčnú hodnotu, ktorú predstavuje dovozná cena kukurice do Kolumbie, ktorá by tak bola menej vhodná než dovozná cena kukurice do Indonézie. Na rozdiel od dovozu kukurice z Číny, v prípade ktorého sa v rámci tohto prešetrovania konštatujú v odôvodnení 138 predbežného nariadenia výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia, v prípade dovozu kukurice z USA sa nepreukázalo, že je deformovaný. Antisubvenčné prešetrovanie, ktoré mala Kolumbia začať, sa v skutočnosti nezačalo. Skupina Huaheng tvrdila, že takéto prešetrovanie sa pravdepodobne nezačalo z dôvodu obáv z odvetných opatrení USA, a to bez toho, aby poskytla akékoľvek dôkazy na podporu tohto tvrdenia. Skupina Huaheng preto nepreukázala, že dovoz z USA je deformovaný. V dôsledku toho bola zvyšná časť tvrdenia neopodstatnená. Skutočnosť, že cena dovozu z USA bola nižšia než cena alternatívnych zdrojov dodávok, nespôsobila, že dovozná cena kukurice do Kolumbie bola deformovaná alebo umelo stlačená. Tieto skutočnosti skôr potvrdzujú názor, že dovozná cena kukurice do Kolumbie reagovala na bežnú dynamiku trhu, ktorú predstavovala nízka cena jej hlavného zdroja (USA), a bola výsledkom tejto dynamiky. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(75)

Skupina Huaheng nesúhlasila s tým, ako sa Komisia zaoberala jej tvrdením predloženým po predbežnom poskytnutí informácií, že objem dovozu kukuričného škrobu do Kolumbie je nižší než objem dovozu do Indonézie, ktorý je namiesto toho významný a porovnateľný s objemom dovozu do Malajzie. Komisia zhrnula toto tvrdenie v odôvodnení 51 a zaoberala sa ním v odôvodnení 52, a to s odkazom na odôvodnenie 161 predbežného nariadenia. Skupina Huaheng však tvrdila, že v odôvodnení 161 predbežného nariadenia Komisia len uviedla, že počet výrobných faktorov zasiahnutých veľkým podielom čínskeho dovozu v Kolumbii bol v porovnaní s inými potenciálnymi reprezentatívnymi krajinami nižší.

(76)

Tvrdenie skupiny Huaheng, že objem dovozu kukuričného škrobu do Kolumbie je v porovnaní s dovozom do Indonézie nižší, sa riešilo v odôvodnení 161 predbežného nariadenia, v ktorom Komisia súhlasila so skupinou Huaheng, že dovoz kukuričného škrobu do Kolumbie je v porovnaní s dovozom do Indonézie nižší. Pripomienka skupiny Huaheng sa teda zohľadnila, ale nižší objem dovozu v porovnaní s inou potenciálnou reprezentatívnou krajinou sám osebe nespochybnil reprezentatívnosť alebo spoľahlivosť referenčnej hodnoty, ktorá sa z neho získala. Samostatná otázka, či objem dovozu kukuričného škrobu do Kolumbie má nejaký vplyv na spoľahlivosť referenčnej hodnoty, sa riešila v odôvodnení 66 a ďalej v odôvodneniach 97 až 99. Objem dovozu kukuričného škrobu do Kolumbie sa takisto posúdil v odôvodnení 161 predbežného nariadenia s následnou analýzou Komisie týkajúcou sa podielu čínskeho dovozu (z celkového dovozu) na výrobných faktoroch, v ktorej sa vysvetlilo, prečo Indonézia nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou. Tvrdenie týkajúce sa nezohľadnenia objemu dovozu kukuričného škrobu bolo preto zamietnuté.

(77)

Skupina Huaheng takisto nesúhlasila s tým, ako sa Komisia zaoberala jej tvrdením predloženým po predbežnom poskytnutí informácií, že Komisia nemala skúmať to, koľko výrobných faktorov ovplyvnil čínsky dovoz, ale skôr podiel potenciálne ovplyvnených výrobných faktorov na priamych výrobných nákladoch vyvážajúcich výrobcov. Podľa skupiny Huaheng sa z tohto hľadiska mali posudzovať objemy dovozu kukuričného škrobu, uhlia a aktívneho uhlia do Kolumbie, ktoré sú nižšie než dovoz do Indonézie. Komisia zhrnula toto tvrdenie v odôvodnení 53 a zaoberala sa ním v odôvodnení 54. Skupina Huaheng sa však domnievala, že Komisia v odôvodnení 54 nevyvrátila jej argument. Podľa názoru skupiny Huaheng by sa výrobné faktory mali hodnotiť vzhľadom na ich podiel na priamych výrobných nákladoch, pretože to by priamo odrážalo deformujúci vplyv pri tvorbe normálnej hodnoty, zatiaľ čo počítanie výrobných faktorov neposkytlo presný obraz o rozsahu deformácie. Skupina Huaheng tvrdila, že keď sa zoberú do úvahy všetky výrobné faktory, deformujúci vplyv, ktorý sa meria v porovnaní s celkovými priamymi výrobnými nákladmi, je podstatne vyšší v Kolumbii než v Indonézii alebo Malajzii, a to pri zohľadnení podielu kukuričného škrobu. Skupina Huaheng v tomto závere zohľadnila skutočnosť, že zákaz dovozu kukurice do Indonézie nemal deformujúci vplyv na dovozné ceny, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 82 a 83, zatiaľ čo nízky objem dovozu kukuričného škrobu do Kolumbie mal deformujúci vplyv.

(78)

Tvrdenie skupiny Huaheng je čiastočne nepodložené. Odvolávajúc sa na počet výrobných faktorov zasiahnutých veľkým podielom čínskeho dovozu, Komisia zohľadnila aj podiel výrobných faktorov na výrobných nákladoch oboch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky (ktorý sa môže líšiť v závislosti od štruktúry nákladov každého výrobcu), ako sa vysvetľuje v odôvodnení 186 predbežného nariadenia. V odôvodnení 186 a poznámkach pod čiarou predbežného nariadenia Komisia podrobne vysvetlila, že čínsky dovoz do Indonézie ovplyvnil štyri faktory s podielom od 45 % do 83 % z celkového dovozu každého faktora: i) monohydrát glukózy a superoxid dismutázu vo forme prášku; ii) kyselinu fosforečnú; iii) hydroxid sodný a iv) aktívne uhlie. Komisia uviedla, že tieto štyri výrobné faktory predstavovali [1 – 10] % výrobných nákladov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Na druhej strane čínsky dovoz do Malajzie ovplyvnil tri faktory s podielom od 49 do 81 % z celkového dovozu každého faktora: i) monohydrát glukózy a superoxid dismutázu vo forme prášku; ii) kyselinu octovú a iii) aktívne uhlie. Tie predstavovali [1 – 6] % z celkových priamych výrobných nákladov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. A napokon čínsky dovoz do Kolumbie ovplyvnil tri faktory s podielom od 36 do 65 % z celkového dovozu každého faktora: i) monohydrát glukózy a superoxid dismutázu vo forme prášku; ii) kyselinu fosforečnú a iii) aktívne uhlie. Tie predstavovali [1 – 8] % z celkových priamych výrobných nákladov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komisia teda náležite zohľadnila podiely výrobných faktorov na výrobných nákladoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Z týchto podielov však vyplynulo, že pri použití Indonézie ako reprezentatívnej krajiny by bol v porovnaní s Malajziou a Kolumbiou ovplyvnený väčší podiel výrobných nákladov. Dôvod, prečo skupina Huaheng dospela k odlišnému záveru, podľa ktorého bola Kolumbia na základe podielu ovplyvnených výrobných nákladov viac ovplyvnená čínskym dovozom než Indonézia a Malajzia, vychádzal z nesprávneho predpokladu, že dovoz kukurice, kukuričného škrobu, uhlia a aktívneho uhlia do Kolumbie bol deformovaný alebo inak nepoužiteľný. To však nebolo preukázané v prípade žiadneho z týchto štyroch výrobných faktorov. Komisia preto v odôvodnení 74 konštatovala, že dovozná cena kukurice do Kolumbie nie je deformovaná, v odôvodnení 93 a 97 až 99 konštatovala, že dovozná cena kukuričného škrobu do Kolumbie je primeraná, v odôvodnení 72 konštatovala, že dovozná cena uhlia do Kolumbie je takisto primeraná, a v odôvodnení 68 konštatovala, že dovozná cena aktívneho uhlia do Kolumbie je spoľahlivá. Tvrdenie skupiny Huaheng, že v Kolumbii mali výrobné faktory ovplyvnené čínskym dovozom vplyv na väčší podiel výrobných nákladov, je preto založené na viacerých nesprávnych predpokladoch. Navyše, keď Komisia konštatovala, že Indonézia bola z hľadiska podielu čínskeho dovozu viac ovplyvnená než Kolumbia, nezohľadnila zákaz dovozu kukurice do Indonézie. Ak by Komisia zohľadnila zákaz dovozu kukurice do Indonézie, ako aj obmedzenia trhu s uhlím, stále by dospela k záveru, že Indonéziu nemožno považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Tvrdenie skupiny Huaheng bolo preto zamietnuté.

(79)

Skupina Huaheng ďalej tvrdila, že Komisia sa nezaoberala jej pripomienkami predloženými po predbežnom poskytnutí informácií, ktoré sa týkali dovozu monohydrátu glukózy a superoxid dismutázy vo forme prášku, kyseliny fosforečnej, hydroxidu sodného a aktívneho uhlia do Indonézie v porovnaní s dovozom týchto výrobných faktorov do Malajzie a Kolumbie.

(80)

Ako sa uvádza v odôvodnení 53, skupina Huaheng vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií len zopakovala pripomienky, ktoré už predložila po druhom zázname. Komisia zhrnula tieto pripomienky v odôvodnení 184 predbežného nariadenia a zaoberala sa nimi v odôvodneniach 185 až 188 uvedeného nariadenia. Skupina Huaheng sa po predbežnom poskytnutí informácií zamerala na porovnanie Indonézie s Kolumbiou a Malajziou a požiadala Komisiu, aby sa týmto porovnaním zaoberala. Komisia však už v odôvodnení 186 predbežného nariadenia vyvrátila názor skupiny Huaheng, že i) monohydrát glukózy a superoxid dismutáza vo forme prášku; ii) kyselina fosforečná; iii) hydroxid sodný a iv) aktívne uhlie majú obmedzený význam z hľadiska výrobných nákladov, pričom preukázala, že podiel čínskeho dovozu týchto faktorov do Malajzie a Kolumbie bol nižší ako podiel tohto dovozu do Indonézie.

(81)

V každom prípade pri konkrétnom porovnaní podielu čínskeho dovozu týchto faktorov do Indonézie s podielom čínskeho dovozu tých istých faktorov do Malajzie a Kolumbie dospela Komisia k tomuto záveru: skupina Huaheng uznala, že podiel čínskeho dovozu aktívneho uhlia do Indonézie (45,11 %) bol vyšší ako podiel čínskeho dovozu do Kolumbie (39,59 %). Okrem toho sa Komisia zaoberala reprezentatívnosťou referenčnej hodnoty pre aktívne uhlie v odôvodnení 68. Pokiaľ ide o monohydrát glukózy a superoxid dismutázu vo forme prášku, skutočnosť, že Indonézia, Malajzia a Kolumbia boli ovplyvnené čínskym dovozom, nebola popretím skutočnosti, že Kolumbia bola najmenej ovplyvnená z hľadiska podielu čínskeho dovozu, ktorý predstavoval 36,38 %, zatiaľ čo v Malajzii to bolo 80,55 % a v Indonézii 83,46 %. Podobne skutočnosť, že cena dovozu kyseliny fosforečnej do Indonézie bola v súlade s dovoznou cenou do Malajzie a Kolumbie, nebola popretím skutočnosti, že dovozná cena do Indonézie bola spomedzi týchto troch krajín najnižšia a že podiel čínskeho dovozu do Indonézie vo výške 82,36 % bol vyšší v porovnaní s Kolumbiou, kde čínsky dovoz predstavoval len 65,30 %, ako aj v porovnaní s Malajziou, ktorá sa ani nepovažovala za ovplyvnenú čínskym dovozom. Napokon, pokiaľ ide o hydroxid sodný, napriek skutočnosti, že dovozná cena do Indonézie bola najvyššia, bola takisto v súlade s cenou čínskeho dovozu do Malajzie. Komisia preto dospela k záveru, že žiadna zo skutočností tvrdených skupinou Huaheng nemohla vyvrátiť jej zistenia, a tieto pripomienky zamietla.

(82)

Skupina Huaheng napokon tvrdila, že poskytnutím porovnania dovozných cien kukurice do Indonézie, Malajzie a Kolumbie Komisii vyvracia zistenie Komisie, že nízky objem dovozu kukurice do Indonézie mohol byť spôsobený zákazom dovozu kukurice. Skupina Huaheng ďalej tvrdila, že Komisia považuje dovozné ceny za irelevantné a že jej závery vychádzajú len z objemov dovozu. Nakoniec skupina Huaheng tvrdila, že Indonézia mala nedeformovanú reprezentatívnu dovoznú cenu kukurice napriek existencii zákazu dovozu.

(83)

Komisia nesúhlasila s interpretáciou skupiny Huaheng, že Komisia zohľadnila len objemy dovozu. V odôvodnení 56 Komisia iba riešila pripomienku skupiny Huaheng. Komisia dospela k záveru, že informácie poskytnuté spoločnosťou nepreukázali, že deformácie trhu neovplyvnili cenu kukurice v Indonézii. Samotná skutočnosť, že ceny kukurice sú v troch krajinách (v Indonézii, Malajzii a Kolumbii) počas obdobia prešetrovania zosúladené, sama osebe nedokazuje, že dovozná cena kukurice do Indonézie nebola ovplyvnená zákazom dovozu. Indonézia v každom prípade nebola vyradená ako reprezentatívna krajina len na základe zákazu dovozu kukurice, ale aj z dôvodu podielu čínskeho dovozu na štyroch výrobných faktoroch a deformácií trhu s uhlím. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(84)

Skupina Huaheng tvrdila, že Komisia sa nezaoberala jej tvrdením predloženým po predbežnom poskytnutí informácií, podľa ktorého výročná správa spoločnosti Ajinomoto Malaysia za rok 2024 jasne nepreukazuje ukončenie výroby glutamanu sodného, ale skôr poukazuje na premiestnenie alebo postupné vyraďovanie určitých procesov, a preto sa finančné údaje tejto spoločnosti stále môžu použiť ako spoľahlivá referenčná hodnota. Skupina Huaheng ďalej argumentovala, že potvrdenie poskytnuté malajzijskými orgánmi v rámci iného prešetrovania, podľa ktorého spoločnosť Ajinoriki Malaysia bola jediným výrobcom glutamanu sodného v krajine, ako sa uvádza v odôvodnení 60, sa obmedzovalo na výrobcov, ktorí boli známi malajzijským orgánom, a netýkalo sa všetkých výrobcov v krajine. Skupina Huaheng sa domnievala, že tieto skutočnosti spolu nepreukazovali, že výroba glutamanu sodného sa v Malajzii úplne zastavila, pričom tvrdila, že Komisia preto mohla stále použiť finančné údaje spoločnosti Ajinomoto Malaysia z roku 2024.

(85)

Na rozdiel od toho, čo tvrdila skupina Huaheng, Komisia predložené tvrdenia zohľadnila. Ako sa uvádza v odôvodnení 60, potvrdenie, ktoré dostali malajzijské orgány, potvrdilo záver Komisie, že finančné údaje spoločnosti Ajinomoto Malaysia nemožno použiť. Skutočnosť, že potvrdenie, ktoré dostali malajzijské orgány, sa mohlo týkať len známych výrobcov, a nie všetkých výrobcov, nemohla spochybniť tento záver, pretože Komisia usúdila, že orgány krajiny majú primerané informácie o výrobcoch vo svojej krajine. Komisia preto usúdila, že údajná nejednoznačnosť, ktorú zistila skupina Huaheng vo výročnej správe spoločnosti Ajinomoto Malaysia za rok 2024, nemôže odôvodniť záver skupiny Huaheng, že výroba glutamanu sodného v Malajzii pokračovala, a to najmä vzhľadom na protichodné informácie poskytnuté malajzijskými orgánmi a informácie uvedené v oznámení o začatí prešetrovania a uložení predbežných opatrení – konsolidovaný prípad EAPA 7950, ktoré vydal Úrad Spojených štátov amerických pre clá a ochranu hraníc (United States Customs and Border Protection) (14), ako ich Komisii sprístupnili ďalšie zainteresované strany v pripomienkach poskytnutých k druhému záznamu a ako sa uvádza v odôvodnení 189 predbežného nariadenia. Finančné údaje spoločnosti Ajinomoto Malaysia sa preto nemohli použiť a Komisia toto tvrdenie zamietla.

(86)

Skupina Huaheng ďalej tvrdila, že Komisia za nezaoberala jej tvrdením predloženým po predbežnom poskytnutí informácií, podľa ktorého by Komisia nemala kvalifikovať predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Ajinomoto Malaysia ako neprimerané, keďže odrážajú údaje za rok 2024, zatiaľ čo kolumbijské údaje sa týkajú roku 2023.

(87)

Komisia však v odôvodnení 199 predbežného nariadenia zamietla použitie finančných údajov spoločnosti Ajinomoto Malaysia ako referenčnej hodnoty pre primerané sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe skutočnosti, že spoločnosť Ajinomoto Malaysia prestala vyrábať glutaman sodný v Malajzii, a nie z toho dôvodu, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Ajinomoto Malaysia neboli ako také primerané. „Primerané sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisku“ totiž odkazovali na štandard referenčnej hodnoty, a nie na kvalifikáciu finančných údajov spoločnosti Ajinomoto Malaysia ako takých. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(88)

V súvislosti so závermi Komisie uvedenými v odôvodnení 200 predbežného nariadenia a v odôvodnení 61, ktoré sa týkajú zapojenia spoločnosti Ajinoriki Malaysia do praktík obchádzania, skupina Huaheng tvrdila, že vývoz prepojeného obchodníka Ajinoriki Malaysia v Číne do Malajzie bol v absolútnom vyjadrení v roku 2021 stále veľmi obmedzený (15), a preto je otázne, či by táto skutočnosť mohla predstavovať zmenu v štruktúre obchodu, ktorá je jednou z podmienok na to, aby sa vývoz kvalifikoval ako obchádzanie antidumpingových opatrení. Skupina Huaheng dodala, že zmena v štruktúre obchodu je takisto len jednou zo štyroch kumulatívnych podmienok na stanovenie existencie obchádzania v súlade so základným nariadením a že údaje potrebné na posúdenie dôkazov o existencii dumpingu, čo je jedna z týchto podmienok, boli zhromaždené len za vykazované obdobie prešetrovania obchádzania uvedené v odôvodnení 61, t. j. od 1. júla 2023 do 30. júna 2024. Z uvedeného dôvodu sa stále mohli použiť finančné údaje spoločnosti Ajinoriki Malaysia za rok 2022.

(89)

Komisia v odôvodnení 200 predbežného nariadenia zamietla finančné údaje spoločnosti Ajinoriki Malaysia za rok 2022, pretože boli odvodené aj z prekládky čínskeho glutamanu sodného cez Malajziu, a nielen zo skutočnej výroby. V rovnakom duchu sa v odôvodnení 62 Komisia odvolávala na zmenu v štruktúre obchodu. Aj ak by sa tieto štyri kumulatívne podmienky na stanovenie obchádzania nezistili za rok 2021, prekládka ovplyvnila finančné údaje spoločnosti Ajinoriki Malaysia za rok 2022, a preto ich Komisia nemohla považovať za spoľahlivé. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(90)

A nakoniec skupina Huaheng tvrdila, že norma na stanovenie reprezentatívneho ziskového rozpätia podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia a podľa článku 2 ods. 9 a 10 základného nariadenia by nemala byť rovnaká a že Komisia by preto mala vychádzať z finančných údajov spoločnosti Ajinoriki Malaysia za rok 2022, keďže pri úprave vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 9 a 10 základného nariadenia vychádzala z ešte zastaranejších údajov.

(91)

Komisia uviedla, že v prípade Kolumbie boli k dispozícii údaje spoločnosti Sucroal, ktorá je výrobcom kyseliny citrónovej, za roky 2024 a 2023, a skupina Huaheng nevysvetlila, prečo by Komisia mala vychádzať z finančných údajov spoločnosti Ajinoriki Malaysia za rok 2022, keď boli k dispozícii aktuálnejšie finančné údaje v Kolumbii. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že Komisia už stanovila, že údaje spoločnosti Ajinoriki Malaysia za rok 2022 boli ovplyvnené operáciami prekládky jej prepojeného obchodníka, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 62 a 89. Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia nemohla vychádzať z finančných údajov spoločnosti Ajinoriki Malaysia za rok 2022. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté. Porovnanie so stanovením vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 9 a 10 základného nariadenia nie je v tejto súvislosti vhodné, keďže stanovenie primeraného ziskového rozpätia podľa týchto ustanovení vychádza z iných úvah.

(92)

Skupina Huaheng po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že vzhľadom na skutočnosť, že Komisia vybrala Kolumbiu ako reprezentatívnu krajinu bez toho, aby uskutočnila úpravu o jej údajne umelo vysoké ceny kukuričného škrobu, výsledné úrovne cla sú v rozpore s hospodárskou realitou. Skupina Huaheng preto tvrdila, že hoci použila výrobný proces, výsledkom ktorého boli nižšie náklady než pri procese používanom spoločnosťou CJS, antidumpingové clo vypočítané pre skupinu Huaheng je o viac ako 20 % vyššie než pre spoločnosť CJS.

(93)

Komisia uviedla, že výsledok antidumpingových ciel vyplýval výlučne z použitia metodiky stanovenej v základnom nariadení, ako sa uvádza v odôvodnení 44. Ako sa uvádza v odôvodnení 113, Komisia pri každom výrobnom faktore nahradila deformované náklady v Číne zodpovedajúcimi referenčnými hodnotami vo vhodnej reprezentatívnej krajine. Komisia ďalej v odôvodneniach 66, 97, 98 a 99 vysvetlila, prečo považuje referenčnú hodnotu pre kukuričný škrob v Kolumbii za primeranú. Komisia preto zamietla toto tvrdenie.

(94)

Skupina Huaheng po konečnom poskytnutí informácií nesúhlasila so zistením Komisie uvedeným v odôvodnení 66, že cena kukuričného škrobu v Kolumbii je primeraná, pričom tvrdila, že toto zistenie nie je v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia a s predchádzajúcou praxou Komisie, ako sa podrobnejšie uvádza ďalej v texte.

(95)

Po prvé, skupina Huaheng tvrdila, že podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia musí Komisia stanoviť, či je dovozná cena primeraná, a to porovnaním s krajinami s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína, a nie s krajinami, ktoré majú odlišnú úroveň hospodárskeho rozvoja. Skupina Huaheng tvrdila, že Komisia takto postupovala, keď uložila predbežné opatrenia na dovoz elektrolytických oxidov manganičitých s pôvodom v Číne (16) (ďalej len „predbežné nariadenie týkajúce sa elektrolytických oxidov manganičitých“). Skupina Huaheng dodala, že dovozná cena kukuričného škrobu do Kolumbie bola v závislosti od použitej metódy porovnania o 31 až 33 % vyššia než priemer dovoznej ceny do krajín s rovnakou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína.

(96)

Po druhé, pokiaľ ide o dovoz kukuričného škrobu do Kolumbie, skupina Huaheng predložila údaje, na základe ktorých tvrdila, že všetky štyri spoločnosti, ktoré majú v názve slovo „Ingredion“, sú súčasťou skupiny Ingredion, a spochybnila zistenie Komisie, že ceny neboli ovplyvnené internými cenovými politikami skupiny Ingredion. Skupina Huaheng tvrdila, že dovozné ceny, ktoré platila spoločnosť Ingredion Colombia spoločnosti Ingredion Mexico a spoločnosti Ingredion Peru, vykazovali len malé rozdiely, čo naznačovalo, že neboli na úrovni nezávislej trhovej ceny. Skupina Huaheng ďalej argumentovala, že hoci dovozné ceny spoločnosti Ingredion Brazil kolísali viac, dôvodom mohli byť odlišné výrobné závody, ktoré spoločnosť Ingredion Brazil prevádzkovala. Skupina Huaheng zároveň tvrdila, že rozdiely v dovozných cenách spoločnosti Ingredion Colombia môžu byť spôsobené aj odlišnými činnosťami, ktoré spoločnosť Ingredion Colombia vykonáva (výživa zvierat, potraviny atď.). Skupina Huaheng takisto uviedla, že priemerné dovozné ceny spoločnosti Ingredion Colombia sú takmer o 80 % vyššie než iné ceny za dovoz kukuričného škrobu do Kolumbie a že aj najnižšie dovozné ceny spoločnosti Ingredion Colombia sú o 10 – 25 % vyššie než priemerné ceny za ostatný dovoz do Kolumbie. Skupina Huaheng napokon tvrdila, že ostatný dovoz do Kolumbie sa uskutočňuje za podobné ceny, ako sú ceny platené spoločnosťou Ingredion Colombia, len v prípade transakcií zahŕňajúcich veľmi malé objemy.

(97)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 98 a 99, Komisia nesúhlasila so skupinou Huaheng, že dovozná cena kukuričného škrobu do Kolumbie nie je primeraná a že toto zistenie nie je v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia alebo že je v rozpore s predchádzajúcou praxou Komisie.

(98)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, Komisia sa domnievala, že v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa uvádzajú zdroje, ktoré Komisia môže použiť na nahradenie deformovaných cien a nákladov, pričom sa v ňom nestanovuje usmernenie, ako môže Komisia stanoviť, či konkrétna referenčná hodnota je alebo nie je nezvyčajne vysoká. Na účely stanovenia, či je dovozná cena kukuričného škrobu do Kolumbie nezvyčajne vysoká, Komisia porovnala túto cenu s krajinami sveta, ktoré dovážajú väčšie objemy kukuričného škrobu než Kolumbia, a to bez ohľadu na úroveň ich hospodárskeho rozvoja. Ako sa uvádza v odôvodnení 66, Komisia zistila, že existuje viacero krajín s veľkým objemom dovozu, v ktorých sú dovozné ceny vyššie než v Kolumbii. Aj keby Komisia akceptovala požiadavku navrhnutú skupinou Huaheng, a to obmedziť porovnanie na krajiny na rovnakej úrovni hospodárskeho rozvoja ako Čína, Komisia sa nedomnieva, že cena, ktorá je o 31 – 33 % vyššia, by sa považovala za nezvyčajne vysokú. Skupina Huaheng sa odvolávala na predbežné nariadenie týkajúce sa elektrolytických oxidov manganičitých, ako sa uvádza v odôvodnení 95. Napriek skutočnosti, že každý prípad je jedinečný a analyzuje sa individuálne, Komisia preskúmala to, na čo sa odvolávala skupina Huaheng, a zistila, že v uvedenom prípade sa ceny považovali za nezvyčajne vysoké, keď boli o 102 %, 1 115 %, 1 233 % a 2 608 % vyššie než priemerná dovozná cena do všetkých krajín na úrovni hospodárskeho rozvoja podobnej Číne. V predbežnom nariadení týkajúcom sa elektrolytických oxidov manganičitých bol zároveň nahradený jeden výrobný faktor, ktorého cena bola o 29 % vyššia, pretože jeho objem dovozu predstavoval 0,00006 % dovozu do všetkých krajín na úrovni hospodárskeho rozvoja podobnej Číne a v rámci uvedeného prešetrovania sa považoval za extrémne nízky. Komisia uviedla, že v tomto prešetrovaní objem dovozu kukuričného škrobu do Kolumbie, ktorý dosahoval viac ako 644 000 ton, predstavoval 0,8 % dovozu do všetkých oprávnených krajín na rovnakej úrovni rozvoja ako Čína. Kolumbia bola takisto desiatym najväčším dovozcom kukuričného škrobu zo 41 oprávnených krajín z tejto skupiny (17). Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(99)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, Komisia pripomenula, že ako bolo vysvetlené v odôvodnení 66, skupina Huaheng nepredložila dôkazy, ktorými by podložila tvrdenie, že subjekty „Ingredion“ sú prepojené a že dochádza k transferovému oceňovaniu. Aspekt tvrdenia týkajúci sa rozdielov v dovozných cenách platených spoločnosťou Ingredion Colombia sa považoval za nepodložený. Časť tvrdenia týkajúca sa odlišných činností vykonávaných spoločnosťou Ingredion Colombia bola takisto nepodložená. Komisia preto konštatovala, že aj keby boli spoločnosti Ingredion prepojené, tvrdenia a podporné údaje, ktoré poskytla skupina Huaheng, sú špekulatívne a nepredstavujú dôkaz o pozorovaných rozdieloch v dovozných cenách. Pokiaľ ide o dodatočné porovnania, ktoré poskytla skupina Huaheng na úrovni dovozných transakcií v Kolumbii, Komisia nepovažovala rozdiely za nezvyčajné a uviedla, že skupina Huaheng nepredložila dôkazy na ich vysvetlenie. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(100)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa reprezentatívnej krajiny, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 140 až 208 predbežného nariadenia.

(101)

Podrobnosti o výpočte normálnej hodnoty sú uvedené v odôvodneniach 41 až 261 predbežného nariadenia.

(102)

Navrhovateľ po predbežnom poskytnutí informácií poukázal na to, že nedeformované hodnoty referenčných hodnôt pre suroviny uvedené v tabuľke 1 predbežného nariadenia nezodpovedajú hodnotám uvedeným v prílohe ku skorému predbežnému poskytnutiu informácií s referenčnými hodnotami.

(103)

Komisia potvrdila, že hodnoty použité pri výpočte sú skutočne hodnoty uvedené v prílohe s referenčnými hodnotami pre suroviny, ktorá bola stranám poskytnutá v rámci skorého predbežného poskytnutia informácií, s výnimkou kukurice a kukuričného škrobu, ku ktorým bola pridaná úprava opísaná v odôvodnení 224 predbežného nariadenia. Komisia v záujme jasnosti poskytla aktualizovanú a opravenú verziu tabuľky 1.

„Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade valínu

(104)

Skupina Huaheng po predbežnom poskytnutí informácií tvrdila, že Komisia pri rozhodovaní o tom, či použiť kukuricu alebo kukuričný škrob ako relevantný výrobný faktor na výpočet jej výrobných nákladov, nezohľadnila hospodársku realitu. Skupina Huaheng dodala, že výber Komisie diskriminoval skupinu Huaheng v porovnaní s ostatnými vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(105)

Komisia poznamenala, že ako výrobné faktory použila všetky vstupy, ktoré boli nakúpené na výrobu valínu, a teda zohľadnila hospodársku realitu. Komisia použila rovnaký prístup aj v prípade druhého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky, a preto nediskriminovala výrobcov. Komisia tvrdenie zamietla.

(106)

Skupina Huaheng po predbežnom poskytnutí informácií tvrdila, že kukuričný škrob nemal byť predmetom úpravy o geneticky modifikovaný kukuričný škrob, pretože dovoz z USA, kde je vysoká miera prijímania geneticky modifikovaných výrobkov (24), takmer neexistoval. Skupina Huaheng argumentovala, že vysoká úroveň cien kukuričného škrobu v Kolumbii naznačuje, že ide o dovoz geneticky nemodifikovaného kukuričného škrobu, ktorý je drahší než geneticky modifikovaný kukuričný škrob, ako sa uvádza v odôvodnení 224 predbežného nariadenia.

(107)

Komisia súhlasila s tým, že objem dovozu kukuričného škrobu z USA do Kolumbie je nízky. Komisia však nesúhlasila s tým, že úroveň cien kukuričného škrobu v Kolumbii naznačuje, že ide o dovoz geneticky nemodifikovaného kukuričného škrobu. Z prešetrovania v skutočnosti vyplynulo, že kukurica pestovaná v troch krajinách, z ktorých Kolumbia získava väčšinu kukuričného škrobu (až 89 %), je z veľkej časti geneticky modifikovaná: 90 % v Brazílii (25), 99 % v Argentíne (26) a 80 % v Paraguaji (27). Komisia preto úpravu ponechala a tvrdenie zamietla.

(108)

Navrhovateľ po predbežnom poskytnutí informácií požiadal o potvrdenie, že referenčná hodnota pre kukuricu zahŕňa náklady na dopravu po dovoze.

(109)

Komisia v odôvodneniach 220, 222 a 230 predbežného nariadenia vysvetlila, že k nedeformovaným referenčným hodnotám pre suroviny pripočítala náklady na vnútrozemskú dopravu.

(110)

Navrhovateľ zároveň Komisiu požiadal, aby objasnila rozdiel medzi referenčnou hodnotou pre kukuricu uvedenou v tabuľke 1 vrátane prirážky za geneticky nemodifikovanú kukuricu a referenčnou hodnotou pre kukuricu uvedenou v príslušnej prílohe k skorému predbežnému poskytnutiu informácií.

(111)

Ako sa uvádza v odôvodnení 103, Komisia opravila hodnotu uvedenú v tabuľke 1. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 224 predbežného nariadenia, prirážka za geneticky nemodifikovanú kukuricu predstavuje prírastok k referenčnej hodnote vo výške 5,7 % referenčnej hodnoty uvedenej v príslušnej prílohe k skorému predbežnému poskytnutiu informácií. Výsledná nedeformovaná hodnota je uvedená v tabuľke 1.

(112)

Spoločnosť CJS po predbežnom poskytnutí informácií namietala, že Komisia pripočítala k dovoznej cene výrobných faktorov v Kolumbii pomer nákladov na dopravu k nákupnej hodnote vstupov, ktorú uviedla spoločnosť CJS, a nie skutočné náklady na dopravu oznámené spoločnosťou CJS, pričom tvrdila, že Komisia tak bez náležitého odôvodnenia nezohľadnila jej skutočné náklady na dopravu. Spoločnosť CJS konkrétne tvrdila, že Komisia nepreukázala, že jej náklady na dopravu sú deformované, a že od vývoznej ceny odpočítala skutočné náklady na manipuláciu, nakladanie a dopravu na domácom trhu bez toho, aby ich nahradila referenčnou hodnotou, a teda považovala tieto náklady za spoľahlivé.

(113)

Komisia pri uplatňovaní článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia stanovila, že nie je vhodné použiť čínske ceny a náklady na domácom trhu z dôvodu existencie výrazných deformácií v Číne. Komisia preto vytvorila normálnu hodnotu výlučne na základe výrobných nákladov a nákladov na predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty. Komisia na tento účel použila dovoznú cenu výrobných faktorov do Kolumbie ako referenčnú hodnotu, ktorá nahradila cenu tých istých výrobných faktorov v prípade Číny. Komisia v súlade so svojou bežnou praxou použila pomer nákladov na dopravu ku skutočnej nákupnej hodnote vstupov, ktorú uviedli čínski vyvážajúci výrobcovia ako odhad nákladov na dopravu v Kolumbii. Spoločnosť CJS počas prešetrovania jednoznačne nepreukázala, že jej náklady na dopravu nie sú deformované. V dôsledku toho sa odhad nákladov na dopravu v Kolumbii založený na pomere týchto nákladov ku skutočnej nákupnej hodnote dovozu, ako ju uviedli čínski vyvážajúci výrobcovia, považoval za presný. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(114)

Spoločnosť CJS po predbežnom poskytnutí informácií predložila tvrdenie týkajúce sa referencie, ktorú Komisia použila na výpočet referenčnej hodnoty pre vedľajšie produkty. V dôvernej verzii svojho podania spoločnosť CJS toto tvrdenie rozpracovala podrobnejšie.

(115)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Viac podrobností týkajúcich sa posúdenia Komisie sa spoločnosti CSJ poskytlo v poskytnutí osobitných informácií, keďže ich súčasťou boli dôverné informácie.

(116)

Navrhovateľ po predbežnom poskytnutí informácií tvrdil, že pri transformácii kukuričného škrobu na glukózu nevzniká proteínový prášok ako vedľajší produkt, pretože proteínová časť kukurice už bola odstránená v predchádzajúcich krokoch procesu suchého mletia. Navrhovateľ okrem toho uviedol, že vedľajšie produkty bohaté na proteín majú zvyčajne inú hodnotu než proteíny, ktoré obsahujú najmä sacharidy.

(117)

Komisia počas overovania na mieste potvrdila, že pri používaní určitých vstupných materiálov na výrobu valínu bol vedľajším produktom proteínový prášok. Pokiaľ ide o hodnotu proteínového prášku, Komisia pripomenula, že pri metodike použitej na stanovenie hodnoty vedľajších produktov, ktorá sa opisuje v odôvodnení 246 predbežného nariadenia, sa nezohľadňuje cena, za ktorú sa s týmito vedľajšími produktmi obchoduje. Komisia zároveň poznamenala, že navrhovateľ bližšie neobjasnil, ako by sa mala stanoviť hodnota proteínového prášku. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(118)

Navrhovateľ mal okrem toho pochybnosti, či by základ pre pomer vedľajších produktov vypočítaný Komisiou nemal byť iný. Toto tvrdenie však bližšie nevysvetlil a neuviedol, aký základ pre pomer medzi cenou vedľajších produktov v Číne a cenou hlavného vstupného materiálu v Číne sa mal namiesto toho použiť. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(119)

Skupina Huaheng tvrdila, že Komisia sa nezaoberala jednou z jej pripomienok predložených po predbežnom poskytnutí informácií. Skupina Huaheng konkrétne tvrdila, že prístup Komisie použiť ako výrobný faktor kukuričný škrob namiesto kukurice je v rozpore s požiadavkou uvedenou v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvoriť normálnu hodnotu na úrovni prešetrovanej strany, t. j. skupiny Huaheng namiesto spoločnosti BHB.

(120)

Komisia nesúhlasila s tým, že sa týmto tvrdením nezaoberala. Komisia toto tvrdenie zhrnula v odôvodnení 104 a zaoberala sa ním v odôvodnení 105 na základe informácií poskytnutých vo verzii pripomienok, ktorá nemá dôverných charakter, predloženej skupinou Huaheng. Pokiaľ ide o metódu na stanovenie vytvorenej normálnej hodnoty a ako sa vysvetľuje v odôvodnení 105, Komisia považovala za výrobné faktory všetky vstupy, ktoré skutočný vyvážajúci výrobca BHB nakúpil na výrobu valínu. Hoci v pôvodnom vyplnenom dotazníku spoločnosti BHB (pred písomným upozornením na nedostatky a overovaním) sa ako výrobné faktory uvádzali kukurica aj kukuričný škrob, Komisia konštatovala, že spoločnosť BHB nenakupovala od prepojených a neprepojených dodávateľov kukuricu, ale len kukuričný škrob. Komisia preto požiadala spoločnosť BHB, aby predložila tabuľky s uvedením priamych výrobných nákladov, vychádzajúc z materiálov, ktoré nakúpila, a to vrátane kukuričného škrobu. Tento spôsob identifikácie výrobných faktorov zodpovedá výrobnému procesu vyvážajúceho výrobcu, pre ktorého je určená normálna hodnota. Toto boli aj informácie, ktoré Komisia overila na mieste a v súvislosti s ktorými skupina Huaheng nenamietala, že by Komisia mala zvážiť iný výrobný faktor. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(121)

Spoločnosť Eurolysine tvrdila, že referenčná hodnota pre uhlie, ktorú použila Komisia, nie je reprezentatívna z dôvodu štruktúry kolumbijského trhu s uhlím. Tvrdila, že Kolumbia je prevažne vývozcom energetického uhlia vo veľmi veľkých objemoch, zatiaľ čo dovoz je okrajový, obmedzený na konkrétne úrovne kvality, ako sú koksovateľné uhlie a koks, a predstavuje zanedbateľný podiel na domácej produkcii. Podľa spoločnosti Eurolysine sú dovozné ceny v dôsledku nízkeho objemu a rôznorodej kvality tohto dovozu štatisticky nespoľahlivé a pravdepodobne skreslené smerom nadol. Spoločnosť ďalej uviedla, že v rámci nedávneho antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa lyzínu s pôvodom v Číne, ktoré Komisia ukončila 11. júla 2025 (28) (ďalej len „prešetrovanie týkajúce sa lyzínu“), pri ktorom boli zistené podobné trhové podmienky, Komisia uplatnila celosvetovú referenčnú hodnotu pre uhlie, a tvrdila, že prijatím rovnakého prístupu pri tomto prešetrovaní sa zabezpečí konzistentnosť.

(122)

Komisia toto tvrdenie preskúmala a uviedla, že poskytnuté materiály pozostávajú zo všeobecných štatistických zdrojov o kolumbijskej produkcii a vývoze uhlia. Hoci tieto údaje potvrdzujú prevahu vývozu energetického uhlia, neposkytujú informácie týkajúce sa konkrétnych výrobkov, pokiaľ ide o druhy uhlia dovážané do Kolumbie, a ani dôkazy o tom, že by dovozné ceny použité v referenčnej hodnote boli nereprezentatívne alebo skreslené. Týmto tvrdením sa preto nepreukázala súvislosť medzi všeobecnou štruktúrou kolumbijského trhu s uhlím a použitou referenčnou hodnotou. Komisia ďalej poznamenala, že odvolanie sa na prešetrovanie týkajúce sa lyzínu sa týkalo inej úrovne kvality uhlia, a preto nemalo rozhodujúci význam. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(123)

Spoločnosť Eurolysine ďalej argumentovala, že referenčná hodnota pre vodu, ktorú použila Komisia, neodráža skutočné náklady na priemyselnú vodu. Tvrdila, že hodnota, z ktorej sa vychádzalo, podľa všetkého zodpovedá skôr odpadovej vode než dodávkam vody a že táto hodnota nezahŕňa fixné poplatky za dodávku ani náklady na čistenie odpadových vôd.

(124)

Toto tvrdenie však vychádzalo z údajov za iný región, než bol región použitý pri prešetrovaní. Ako sa uvádza v odôvodnení 213 predbežného nariadenia, Komisia vychádzala z informácií od dodávateľa vody v Bogote, ktorá je hlavným mesto Kolumbie, a to spoločnosti Acueducto S.A., zatiaľ čo spoločnosť Eurolysine sa odvolávala na údaje za región Soacha. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(125)

Spoločnosť Eurolysine takisto tvrdila, že výpočet nákladov na elektrickú energiu, ktorý vykonala Komisia, zahŕňa len variabilné náklady na spotrebu a neodráža fixné poplatky, ktoré znášajú priemyselní používatelia. Spoločnosť uviedla, že tarifná štruktúra kolumbijského dodávateľa ENEL zahŕňa niekoľko nepovinných fixných položiek, ktoré sa vzťahujú na veľkých odberateľov, ako sú základné mesačné poplatky, poplatky za dostupnosť systému a administratívne poplatky, poplatky za zazmluvnený odber a sieťové náklady. Podľa spoločnosti Eurolysine by sa mali pripočítať k referenčnej hodnote. Ďalej spoločnosť uviedla, že pri prešetrovaní týkajúcom sa lyzínu, pri ktorom sa ako zdroje rovnako použili Kolumbia a spoločnosť ENEL, Komisia zahrnula do nedeformovanej hodnoty fixné poplatky za elektrinu, pričom tvrdila, že uplatnením rovnakého prístupu by sa pri tomto prešetrovaní zabezpečila konzistentnosť.

(126)

Komisia preskúmala toto tvrdenie a konštatovala, že argument týkajúci sa fixných poplatkov za elektrinu bol založený na nesprávnom výklade prístupu použitého pri prešetrovaní týkajúcom sa lyzínu. V uvedenom prípade, rovnako ako v tomto prípade, totiž referenčná hodnota vychádzala z taríf Nivel 3 zverejnených spoločnosťou ENEL pre priemyselný sektor (sector no residencial). Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 194 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2025/74 (29), nepripočítali sa žiadne ďalšie poplatky, keďže uvedená cena pokrýva všetky náklady. Prístup prijatý pri prešetrovaní týkajúcom sa lyzínu a pri súčasnom prešetrovaní bol teda konzistentný, keďže ani v jednom z týchto dvoch prešetrovaní neboli pripočítané dodatočné poplatky. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(127)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa zdrojov použitých na stanovenie nákladov a referenčných hodnôt na určenie normálnej hodnoty, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 209 až 261 predbežného nariadenia.

(128)

Spoločnosť CJS po predbežnom poskytnutí informácií tvrdila, že dobropis nebol riadne zohľadnený vo výpočte vývoznej ceny, keďže Komisia od vykázaných transakcií odpočítala len hodnotu dobropisu, nie však zodpovedajúci objem.

(129)

Komisia uviedla, že dobropis sa týkal transakcie, pri ktorej objem uvedený na dodacom liste nezodpovedal objemu, ktorý zákazník dostal a ktorý bol nižší. Spoločnosť CJ Europe GmbH (ďalej len „CJE“) preto vystavila dobropis na hodnotu chýbajúceho objemu bez uvedenia samotného objemu. Zo zaznamenaných dôkazov vyplýva, že tento chýbajúci objem skutočne opustil zariadenie spoločnosti CJE, a preto pôvodný objem uvedený v tabuľkách spoločnosti CJE zostal správnym množstvom. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(130)

Spoločnosť CJS takisto tvrdila, že zisk, na základe ktorého Komisia vykonala úpravu podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia, vychádzal zo starého prešetrovania týkajúceho sa dovozu polyvinylalkoholov s pôvodom v Číne (30). V dôvernej verzii svojho podania spoločnosť CJS toto tvrdenie rozpracovala podrobnejšie. Spoločnosť CJS ďalej poukázala na to, že spoločnosti Quimidroga aj Millenis SAS (ďalej len „Millenis“) vyplnili dotazník pre neprepojených dovozcov.

(131)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Viac podrobností týkajúcich sa posúdenia Komisie sa spoločnosti CSJ poskytlo v poskytnutí osobitných informácií, keďže ich súčasťou boli dôverné informácie.

(132)

Komisia poznamenala, že napriek tomu, že dostala vyplnené dotazníky od dvoch dovozcov, jeden z dotazníkov bol neúplný a neumožňoval stanoviť ziskové rozpätie. Druhá spoločnosť uviedla úplný súbor údajov a zisk súvisiaci s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, a po uložení predbežných opatrení súhlasila s overením jej vyplneného dotazníka, so zverejnením jej ziskového rozpätia v období prešetrovania a s jeho použitím pri výpočte.

(133)

Po overení údajov a informácií poskytnutých spoločnosťou sa prešetrovaním zistilo, že dovozca nakupuje aminokyseliny vrátane výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, výlučne od jedného z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky už viac ako desať rokov a pôsobí ako jeho výhradný distribútor v jednom členskom štáte. Táto exkluzivita je založená na ústnej dohode medzi stranami. V dôsledku tejto exkluzivity nemôže dovozca získavať zdroje od iných dodávateľov. Skutočnosti zistené počas prešetrovania to potvrdzujú. Dovozca totiž nakupoval valín výlučne od tohto výrobcu a predával ho len v tomto členskom štáte (31). Prešetrovaním sa zároveň zistilo, že počas OP bolo ziskové rozpätie dovozcu podľa jeho vlastného priznania mimoriadne nízke, keďže musel časť dovážaného tovaru predávať so stratou, pričom sotva dosiahol prah ziskovosti. Dôvodom takéhoto nízkeho zisku bola skutočnosť, že dovozca nebol schopný získať valín od žiadneho iného čínskeho vyvážajúceho výrobcu, ktorý by predával za nižšie ceny, čo by mu následne umožnilo jeho ďalší predaj s vyšším ziskom, ako aj celková nepriaznivá situácia na trhu charakterizovaná veľkými objemami lacného dumpingového dovozu, ktorý konkuroval predaju dovozcami. Komisia preto konštatovala, že ziskové rozpätie, ktoré tento dovozca dosiahol v OP, nemožno považovať za reprezentatívne pre zisk, ktorý by dosiahol nezávislý dovozca, ktorý nie je nijako prepojený s vyvážajúcimi výrobcami, a preto môže získavať zdroje od všetkých dodávateľov. Ako už bolo uvedené a ako spoločnosť priznala, jej zisk počas OP bol skutočne mimoriadne nízky z dôvodu dohody o exkluzivite v kombinácii s prudkým nárastom objemov lacného dovozu za klesajúce ceny od iných čínskych výrobcov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že takýto zisk nemožno považovať za primeraný zisk v zmysle článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Na druhej strane ziskové rozpätie použité v predbežnej fáze tohto prešetrovania je reprezentatívne pre takúto činnosť, a to z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 265 predbežného nariadenia. Tvrdenie spoločnosti CJS bolo preto zamietnuté a Komisia vychádzala zo zisku vo výške 6,89 %, ktorý sa považoval za primeraný pri prešetrovaní týkajúcom sa lyzínu (32) a pri predchádzajúcom prešetrovaní týkajúcom sa polyvinylalkoholov (33).

(134)

Spoločnosť CJS po konečnom poskytnutí informácií zopakovala svoje tvrdenie, že Komisia mala zohľadniť vo výpočte vývoznej ceny nielen hodnotu dobropisu, ale aj zodpovedajúci objem oznámených transakcií. Spoločnosť CJS nesúhlasila s tvrdením Komisie, že chýbajúci objem skutočne opustil závod spoločnosti CJE, pričom uviedla, že na podporu tohto záveru chýbajú dôkazy.

(135)

Komisia pripomenula dva prvky zaznamenaných dôkazov zhromaždených počas overovania na mieste, ktoré potvrdzujú jej zistenie, že daný chýbajúci objem opustil priestory spoločnosti CJE. Po prvé, z dodacieho listu, ktorý sa nachádza na strane 7 dôkazu z overovania č. 14, vyplýva, že hmotnosť valínu naloženého v nákladnom vozidle zahŕňala príslušný objem. Po druhé, z dobropisu vyplýva, že bol vystavený výlučne na hodnotu chýbajúceho objemu, a to bez akejkoľvek zodpovedajúcej úpravy objemu. Komisia preto dospela k záveru, že valín skutočne opustil závod spoločnosti CJE, a to bez ohľadu na to, či ho klient prijal. Keďže samotná spoločnosť CJE po tom, ako ju zákazník upozornil na nesúlad, nepovažovala za vhodné upraviť objem valínu vo svojich zásobách, nemožno od Komisie požadovať, aby vykonala úpravu, ktorú v prvom rade nevykovala spoločnosť. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(136)

Spoločnosť CJS po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že Komisia by nemala na tvorbu jej vývoznej ceny použiť neaktuálny zisk z prešetrovania týkajúceho sa polyvinylalkoholov, ale ziskové rozpätie [1 – 5] %, ktoré bolo použité pri nedávnom antidumpingovom prešetrovaní dovozu epoxidových živíc s pôvodom v Číne, na Taiwane a v Thajsku (34) (ďalej len „prešetrovanie týkajúce sa epoxidových živíc“).

(137)

Komisia uviedla, že ziskové rozpätie použité pri prešetrovaní týkajúcom sa epoxidových živíc vychádzalo zo zisku jediného spolupracujúceho neprepojeného dovozcu (35). Daný dovozca súhlasil s tým, že Komisia môže použiť jeho zisk na výpočty v rámci prešetrovania týkajúceho sa epoxidových živíc, nesúhlasil však so zverejnením svojho zisku a zisk bol vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2025/393 skutočne uvedený ako rozpätie [1 – 5] %. Naproti tomu ziskové rozpätie použité v rámci prešetrovania týkajúceho sa polyvinylalkoholov vychádzalo zo ziskového rozpätia troch spolupracujúcich neprepojených dovozcov (36). Priemerná úroveň tohto zisku, t. j. 6,89 %, bola vtedy bez akýchkoľvek obáv o dôvernosť zverejnená vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2020/1336. Komisia nemohla použiť ziskové rozpätie, ktoré poskytol jediný spolupracujúci neprepojený dovozca v samostatnom prešetrovaní a ktoré nebolo uverejnené z dôvodu jeho dôvernosti v súvislosti s konkrétnom spoločnosťou, ak je ziskové rozpätie verejne dostupné v rámci iného prešetrovania, a to bez akýchkoľvek obáv o dôvernosť. Komisia napokon uviedla, že spoločnosť CJS nevysvetlila, prečo by použitie ziskového rozpätia z prešetrovania týkajúceho sa epoxidových živíc prinieslo primeranejšie sumy zisku ako ziskové rozpätie, ktoré sa použilo v rámci prešetrovania týkajúceho sa polyvinylalkoholov, okrem skutočnosti, že bolo stanovené v novšom prešetrovaní. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(138)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky k stanoveniu vývoznej ceny, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 262 až 263 predbežného nariadenia.

(139)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu. Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť.

(140)

Spoločnosť CJS po predbežnom poskytnutí informácií tvrdila, že v rozpore s vyjadrením Komisie uvedeným v odôvodnení 270 predbežného nariadenia predajné, všeobecné a administratívne náklady spoločnosti Sucroal zahŕňali náklady na distribúciu, a preto požiadala Komisiu, aby ich odpočítala od normálnej hodnoty v záujme spravodlivého porovnania na úrovni ceny zo závodu.

(141)

Komisia mala v úmysle odkázať v odôvodnení 270 predbežného nariadenia skôr na náklady na dopravu nie na náklady na distribúciu. Svedčí o tom veta, ktorá nasleduje po vyjadrení, na ktoré sa odvoláva spoločnosť CJS, a v ktorej Komisia uviedla „nepodložených tvrdení, že sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov […] obsahujú náklady na dopravu“. Komisia vo svojom vyjadrení uvedenom v odôvodnení 270 zdôraznila skutočnosť, že k dispozícii neboli žiadne informácie, z ktorých by vyplývalo, že predajné, všeobecné a administratívne náklady spoločnosti Sucroal, konkrétne položka za náklady na distribúciu, zahŕňali akékoľvek náklady na dopravu, ktoré by sa mali odpočítať od normálnej hodnoty. Účtovná kategória „náklady na distribúciu“ nemusí nevyhnutne zodpovedať nákladom na fyzickú prepravu nákladu alebo nákladom na dodanie, ktoré vznikli po úrovni zo závodu. V súlade s bežnou účtovnou praxou môžu takéto náklady zahŕňať celý rad obchodných a administratívnych nákladov vrátane skladovania, riadenia logistiky, zamestnancov v oblasti predaja a marketingu, ktoré sú súčasťou predajných, všeobecných a administratívnych nákladov na úrovni zo závodu a nemali by sa odpočítavať od normálnej hodnoty. Takéto predajné, všeobecné a administratívne náklady vrátane obchodných a administratívnych nákladov môžu skutočne oprávnene zostať zahrnuté v normálnej hodnote na úrovni zo závodu za predpokladu, že sa neprekrývajú s nákladmi, ktoré boli odpočítané od vývoznej ceny. Rozpis nákladov spoločnosti Sucroal na distribúciu alebo položky „ostatné náklady“ nebol verejne dostupný a spoločnosť CJS ani nepredložila žiadne dôkazy o tom, že „náklady na distribúciu“ v účtovníctve spoločnosti Sucroal zodpovedali výlučne nákladom na prepravu alebo manipuláciu na odberateľskom trhu, ktoré boli porovnateľné s nákladmi odpočítanými od vývoznej ceny. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(142)

Komisia preto potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 267 až 271 predbežného nariadenia.

(143)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 272 a 273 predbežného nariadenia, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia sa vykonali úpravy o clo, iné platby za dovoz, náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie výdavky, výdavky na balenie, úverové náklady, bankové provízie a poplatky.

(144)

Spoločnosť CJS po predbežnom poskytnutí informácií poukázala na to, že Komisia dvakrát odpočítala od vývoznej ceny výdavky na balenie a bankové poplatky, ktoré vynaložila spoločnosť CJE. Spoločnosť CJS požiadala Komisiu, aby zabezpečila, že tieto výdavky budú odpočítané len raz. Komisia zistila, že toto tvrdenie je opodstatnené, a svoj výpočet upravila.

(145)

Skupina Huaheng po predbežnom poskytnutí informácií tvrdila, že Komisia pri výpočte vývoznej ceny započítala určité výdavky dvakrát. Komisia zistila, že toto tvrdenie je opodstatnené, a svoj výpočet upravila.

(146)

Skupina Huaheng po uverejnení predbežného nariadenia tvrdila, že Komisia si nesplnila svoje povinnosti týkajúce sa dôkazného bremena, aby mohla uskutočniť úpravu vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia v prípade predaja výrobkov výrobcom prepojenému podniku, ktoré boli následne vyvezené do Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 274 predbežného nariadenia. Skupina Huaheng najmä tvrdila, že i) Komisia nevysvetlila, prečo dosahovanie zisku alebo obchodovanie so širokou škálou tovaru viedlo k zmene prepojeného obchodníka na obchodníka, ktorý má podobné funkcie ako sprostredkovateľ pracujúci za províziu, a ii) prečo bola takáto úprava potrebná v záujme porovnateľnosti cien medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou.

(147)

Komisia nepovažovala toto tvrdenie za opodstatnené. Komisia v odôvodnení 275 predbežného nariadenia dospela k záveru, že skupina Huaheng využívala na obchodné účely spoločnosť v rámci svojej skupiny. Viac podrobností týkajúcich sa posúdenia Komisie sa spoločnosti Huaheng poskytlo v poskytnutí osobitných informácií, keďže ich súčasťou boli dôverné informácie. Komisia na základe tohto posúdenia dospela k záveru, že prepojený obchodník Anhui Huaheng Biotechnology Co., Ltd (ďalej len „AHB“) vykonával funkcie podobné funkciám sprostredkovateľa pracujúceho za províziu. Úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia bola preto opodstatnená.

(148)

Spoločnosť CJS po predbežnom poskytnutí informácií tvrdila, že neboli splnené podmienky na uplatnenie úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia v súvislosti s jej prepojeným obchodníkom CJ CheilJedang Corp. (ďalej len „CJCJ“) a na podporu tohto tvrdenia poskytla dôverné údaje o operáciách vykonávaných spoločnosťou CJCJ.

(149)

Komisia dôkladne analyzovala tvrdenia spoločnosti CJS a konštatovala, že sú opodstatnené. Komisia však analyzovala, či osobitná štruktúra skupiny, pokiaľ ide o predaj na vývoz, bola faktorom, ktorý ovplyvnil porovnateľnosť cien na účely vykonania spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia.

(150)

Prešetrovaním sa zistilo, že spoločnosť CJS v období prešetrovania predávala do Únie prostredníctvom prepojeného obchodníka a že tento obchodník vynaložil náklady a realizoval zisky, ktoré sa mohli priradiť k predaju v Únii. Na druhej strane, normálna hodnota dotknutého výrobku bola vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia, a teda zahŕňala nedeformovanú a primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Ako sa uvádza v odôvodnení 254 predbežného nariadenia, tieto náklady a zisk sa považovali za primerané pre úroveň obchodu zo závodu, a preto nemohli zahŕňať náklady a zisk prepojeného obchodníka.

(151)

Z toho vyplýva, že porovnanie medzi touto normálnou hodnotou a vývoznou cenou nebolo spravodlivé, keďže vývozná cena zahŕňala náklady a zisk prepojeného obchodníka a normálna hodnota bola vytvorená bez takýchto prvkov. Vznikla tak asymetria, ktorá ovplyvňuje porovnateľnosť cien medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. Komisia preto dospela k záveru, že úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia bola opodstatnená.

(152)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti a s cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou odpočítala od vývoznej ceny tie predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk prepojeného obchodníka, ktoré neboli zahrnuté do normálnej hodnoty. Vzhľadom na osobitnú štruktúru predajného kanála skupiny na vývoz bola úprava vykonaná s použitím skutočných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktoré znášala spoločnosť CJCJ, a, vzhľadom na vzťah a rozdelenie zisku medzi spoločnosťami CJCJ a CJS, ktoré ovplyvnili dosiahnutý zisk, s použitím teoretického zisku vo výške 6,89 % uvedeného v odôvodnení 133.

(153)

Spoločnosť CJS po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že na uplatnenie úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia musí Komisia preukázať, ako účasť spoločnosti CJCJ na procese fakturácie predaja na vývoz ovplyvnila porovnateľnosť cien s normálnou hodnotou. Spoločnosť CJS ďalej tvrdila, že napriek tomu, že uznáva, že podmienky na uplatnenie úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia neboli splnené, Komisia uplatnila rovnakú úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia bez toho, aby preukázala, že zákazníci spoločnosti CJS platili na domácom trhu odlišné ceny z dôvodu účasti spoločnosti CJCJ na predaji prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie. Vo verzii podania, ktorá má dôverný charakter, spoločnosť CJS doplnila ďalšie podrobnosti týkajúce sa úprav predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(154)

Je nesporné, že spoločnosť CJS predáva do Únie prostredníctvom prepojeného obchodníka: spoločnosti CJCJ. Časť predajných, všeobecných a administratívnych nákladov tohto obchodníka možno odôvodnene priradiť k predaju dotknutého výrobku na trhu Únie. Spoločnosť CJCJ takisto vytvára zisk.

(155)

Všeobecný súd v rozsudku vo veci CCCME uviedol, že normálna hodnota vytvorená podľa článku 2 ods. 6a „v zásade nie je ovplyvnená okolnosťami, ktoré by mohli poškodiť jej porovnateľnosť, lebo bola určená umelo“ (37). Inými slovami, ak nemožno jednoznačne preukázať, že prvok, o ktorého úpravu sa žiada, bol použitý pri tvorbe normálnej hodnoty, úprava sa nemôže vykonať. Keďže, ako sa uvádza v odôvodneniach 253 a 267 až 271 predbežného nariadenia, normálna hodnota v tomto prípade bola vytvorená okrem iného s použitím predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktoré sa považovali za primerané pre úroveň obchodu zo závodu, z tejto skutočnosti vyplýva, že tieto náklady zo svojej podstaty nemohli zahŕňať náklady prepojeného obchodníka.

(156)

Je ťažké preukázať vplyv na porovnateľnosť cien medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou jasnejšie než preukázaním, že prvok, v tomto prípade predajné, všeobecné a administratívne náklady prepojeného obchodníka, je prítomný v prvej cene a chýba v druhej. Inými slovami, preukázaním, že vývozná cena a normálna hodnota sú asymetrické. Koncept porovnateľnosti cien medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou je neoddeliteľne spojený s konceptom symetrie medzi nimi. Všeobecný súd to vo veci Dashiqiao Sanqiang (38) vysvetlil takto: „V judikatúre sa tiež spresňuje, že tak zo znenia, ako aj zo štruktúry článku 2 ods. 10 základného nariadenia vyplýva, že úprava vývoznej ceny alebo normálnej hodnoty sa môže uskutočniť výlučne na účely zohľadnenia rozdielov vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny, a teda ich porovnateľnosť. Inak povedané, to znamená, že cieľom úpravy je opätovné zavedenie symetrie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou výrobku, takže ak platne došlo k úprave, znamená to, že sa opätovne zaviedla symetria medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou“ (39).

(157)

Všeobecný súd potom konštatoval, že „[v] rámci posúdenia spravodlivej povahy uplatnenej metódy porovnania tak pojem symetria medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou predstavuje kľúčový prvok zodpovedajúci potrebe vytvoriť porovnateľnosť cien v zmysle článku 1 ods. 2 základného nariadenia“ (40).

(158)

Asymetriu medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou v súvislosti s úpravou podľa článku 2 ods. 10 písm. k) posudzoval Všeobecný súd vo veci Sinopec. Všeobecný súd najprv pripomenul zistenie Komisie o asymetrii medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou, ktorá vznikla v dôsledku prítomnosti nevratnej DPH v prvom prípade a jej neprítomnosti v druhom prípade (41), a následne dospel k záveru, že „Komisia preukázala nevyhnutnosť vykonania […] spornej úpravy“ (42). Hoci Všeobecný súd konštatoval, že úprava nemohla byť vykonaná podľa článku 2 ods. 10 písm. b) a že Komisia sa preto dopustila nesprávneho právneho posúdenia, zároveň rozhodol, že „takéto pochybenie nemalo rozhodujúci vplyv na posúdenie vykonané autorom aktu“ (43). Podľa Všeobecného súdu totiž článok 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia „umožňoval Komisii vykonať […] spornú úpravu s cieľom opätovne zaviesť symetriu medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou dotknutého výrobku a zabezpečiť spravodlivé porovnanie týchto dvoch hodnôt“ (44). Všeobecný súd inými slovami potvrdil, že posúdenie vykonané Komisiou, ktoré sa obmedzilo na zistenie asymetrie (podobne ako posúdenie vykonané v tomto prípade), bolo dostatočné na vykonanie úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia.

(159)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia uviedla, že úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia bola potrebná na obnovenie symetrie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou, a teda na zabezpečenie spravodlivého porovnania. Porovnanie sa totiž musí vykonať na základe cien zo závodu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 117. Zatiaľ čo normálna hodnota bola stanovená na úrovni cien zo závodu, vývoznú cenu, ktorá zahŕňa predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk prepojeného obchodníka, nemožno považovať za cenu zo závodu. Komisia preto musí odstrániť náklady, ktoré znášala spoločnosť CJCJ, a teoretický zisk, aby mohla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu na rovnakej úrovni. Výsledkom účasti spoločnosti CJCJ, ktorá sa obmedzuje na predaj na vývoz, sú náklady a zisk, ktoré preto treba zohľadniť. Spoločnosť CJS totiž nemôže využívať hospodársku činnosť spoločnosti CJCJ a daňové výhody, ktoré umožňuje, a zároveň tvrdiť, že neexistencia takejto činnosti by nič nezmenila na predajnom kanáli. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(160)

Spoločnosť CJS ďalej tvrdila, že Komisia porušila zásadu práva Únie lex specialis, podľa ktorej inštitúcie Únie nemôžu obísť konkrétnejšie ustanovenie tým, že sa budú odvolávať na všeobecné ustanovenie. Spoločnosť CJS v tejto súvislosti tvrdila, že článok 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia je všeobecným ustanovením, zatiaľ čo článok 2 ods. 10 písm. i) je konkrétnym ustanovením.

(161)

Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže článok 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia nie je v porovnaní s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia všeobecným ustanovením, ale skôr iným prípadom, podľa ktorého možno vykonať úpravy. V článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia sa skutočne uvádzajú „iné faktory, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až j)“. Spoločnosť CJS tvrdila a Komisia s tým súhlasila, že článok 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia sa v tomto prípade nemohol uplatniť, keďže sa nevyplácala žiadna provízia v zmysle uvedeného ustanovenia. Komisia teda neobišla konkrétne ustanovenie tým, že sa odvolá na všeobecné ustanovenie, ale len jednoducho priradila k skutkovým okolnostiam prípadu správnu kvalifikáciu. Takýto prístup je navyše v súlade s rozsudkom Všeobecného súdu vo veci Sinopec, ktorý je zhrnutý v odôvodnení 158. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(162)

Spoločnosť CJS napokon tvrdila, že ak by Komisia zachovala svoju úpravu na základe článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia, takáto úprava by nemohla byť rovnocenná úprave vykonanej podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, pretože tieto dve úpravy nie sú rovnaké a pretože Komisia zistila, že podmienky na uplatnenie úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. i) neboli splnené. V dôsledku toho spoločnosť CJS požiadala Komisiu, aby kvantifikovala, ako účasť spoločnosti CJCJ na procese fakturácie predaja na vývoz ovplyvnila porovnateľnosť cien s normálnou hodnotou. Spoločnosť CJS konkrétne tvrdila, že ak by Komisia usúdila, že zisk spoločnosti CJCJ ovplyvnil porovnateľnosť cien, tento zisk mal byť na úrovni najviac 2 %, ako zisk použitý v antidumpingovom prešetrovaní týkajúcom sa určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele, valcovaných za tepla s pôvodom v Egypte, Japonsku a vo Vietname (45) (ďalej len „prešetrovanie týkajúce sa plochých výrobkov valcovaných za tepla“).

(163)

Komisia poznamenala, že pri výpočte úpravy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov už vylúčila z predajných, všeobecných a administratívnych nákladov položky, ktoré neboli relevantné pre predaj prešetrovaného výrobku do Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 165. Komisia preto pri úprave predajných, všeobecných a administratívnych nákladov zohľadnila len tie položky, ktoré vyplývali z úlohy spoločnosti CJCJ, ktoré ovplyvnila porovnateľnosť cien. Pokiaľ ide o zisk, Komisia nemohla vychádzať zo skutočného zisku spoločnosti CJCJ, keďže ide o zisk medzi prepojenými subjektmi, a vychádzala z teoretického zisku z prešetrovania týkajúceho sa polyvinylalkoholov ako najspoľahlivejšieho zdroja informácií, ktorý bol v tomto prípade k dispozícii, ako sa uvádza v odôvodnení 265 predbežného nariadenia a v odôvodneniach 133 a 137. Spoločnosť CJS nepreukázala, prečo by bol zisk použitý v prešetrovaní týkajúcom sa plochých výrobkov valcovaných za tepla vhodnejší, okrem toho, že ide o nižší zisk. Takýto zisk bol navyše stanovený v prešetrovaní týkajúcom sa plochých výrobkov valcovaných za tepla pre iné hospodárske odvetvie, konkrétne pre oceliarske odvetvie, a nesúvisí s chemickým odvetvím ako teoretický zisk stanovený v prešetrovaní týkajúcom sa polyvinylalkoholov. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(164)

Spoločnosť CJS uviedla aj tvrdenie týkajúce sa vyčíslenia úpravy na základe odpočítania predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti CJCJ pôvodne podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia a v tejto fáze podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia. Toto tvrdenie sa týkalo najmä piatich položiek relevantných pre stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti CJCJ. V dôvernej verzii svojho podania spoločnosť CJS toto tvrdenie rozpracovala podrobnejšie.

(165)

Komisia konštatovala, že toto tvrdenie je čiastočne opodstatnené v prípade troch z piatich položiek, a preto ich zodpovedajúcim spôsobom odpočítala od predajných, všeobecných a administratívnych nákladov relevantných pre úpravu. V prípade zvyšných dvoch položiek bolo tvrdenie zamietnuté. Viac podrobností týkajúcich sa posúdenia Komisie sa spoločnosti CSJ poskytlo v poskytnutí osobitných informácií, keďže ich súčasťou boli dôverné informácie.

(166)

Spoločnosť CJS napokon predložila tvrdenie týkajúce sa vyčíslenia úpravy na základe odpočítania primeraného zisku vo výške 6,89 % pôvodne podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia a v tejto fáze podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia. V dôvernej verzii svojho podania spoločnosť CJS toto tvrdenie rozpracovala podrobnejšie.

(167)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 149 až 152, Komisia napokon zachovala úpravu o teoretický zisk vo výške 6,89 %, ktorý bol stanovený tak, ako sa uvádza v odôvodnení 133. Viac podrobností týkajúcich sa posúdenia Komisie sa spoločnosti CSJ poskytlo v poskytnutí osobitných informácií, keďže ich súčasťou boli dôverné informácie.

(168)

Skupina Huaheng po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že Komisia sa nezaoberala tvrdením, ktoré predložila po predbežnom poskytnutí informácií, podľa ktorého Komisia neodôvodnila, prečo bola úprava vývoznej ceny potrebná na zabezpečenie porovnateľnosti cien medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. V tejto súvislosti skupina Huaheng tvrdila, že výdavky spojené so službami poskytnutými spoločnosťou AHB boli odpočítané od vývoznej ceny, ale výdavky na tie isté služby boli zahrnuté v normálnej hodnote a mali byť odpočítané. Skupina Huaheng zároveň tvrdila, že zistenia uvedené v odôvodnení 141, podľa ktorých určité predajné, všeobecné a administratívne náklady môžu skutočne oprávnene zostať zahrnuté v normálnej hodnote na úrovni zo závodu za predpokladu, že sa neprekrývajú s nákladmi, ktoré boli odpočítané od vývoznej ceny, sú ďalším dôkazom tejto asymetrie.

(169)

Komisia dospela k záveru, že úprava vývoznej ceny bola opodstatnená, keďže Komisia v odôvodnení 147 dospela k záveru, že spoločnosť AHB vykonáva funkcie podobné funkciám sprostredkovateľa pracujúceho za províziu. Ako sa vysvetľuje aj v odôvodneniach 274 až 276 predbežného nariadenia, spoločnosť AHB dostala prirážku za ďalší predaj dotknutého výrobku, a keďže sa zistilo, že vykonávala funkcie podobné funkciám sprostredkovateľa pracujúceho za províziu, úprava o provízie bola opodstatnená. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 261 predbežného nariadenia, dôvodom bola skutočnosť, že normálna hodnota bola vypočítaná na základe cien zo závodu. Inými slovami, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 156 a 157, prítomnosť prvku (provízie) vo vývoznej cene a jeho neprítomnosť v normálnej hodnote vytvorili asymetriu medzi nimi, ktorá sa musí napraviť, aby porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny bolo „spravodlivé“ v zmysle článku 2 ods. 10 základného nariadenia. Pokiaľ ide o kvantifikáciu úpravy provízií, ako to potvrdil Všeobecný súd vo veci Çolakoğlu (46), Komisia môže pri určovaní primeranej výšky úpravy, ktorá sa má vykonať, zohľadniť vzťah medzi výrobcom a prepojeným obchodníkom. V prípade spojenia medzi výrobcom a obchodníkom môže Komisia kvantifikovať úpravu analogickým uplatnením článku 2 ods. 9 základného nariadenia. V takýchto prípadoch sa vykoná úprava o províziu vytvorenú na základe predajných, všeobecných a administratívnych nákladov príslušného obchodníka a teoretického zisku. Vzhľadom na to, že spoločnosti BHB a AHB boli súčasťou skupiny Huaheng, ako aj na skutočnosť, že sa zistilo, že ich vzťah nebol nezávislý, čo potvrdzujú ustanovenia písomnej dohody medzi spoločnosťami BHB a AHB, úprava vychádzala z predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktoré vznikli prepojenému obchodníkovi, a z teoretického zisku. Keďže Komisia neurobila úpravu o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ale o províziu, ktorá bola vytvorená na základe predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a teoretického zisku, Komisia nepovažovala tvrdenie, že úprava o predajné, všeobecné a administratívne náklady viedla k asymetrii medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou, za uplatniteľné. Skupina Huaheng v žiadnom momente počas prešetrovania netvrdila, že do vytvorenej normálnej hodnoty bola zahrnutá provízia, nehovoriac o zdôvodnení alebo vyčíslení takéhoto tvrdenia, ako to vyžaduje judikatúra uvedená v odôvodnení 269 predbežného nariadenia. Ako sa uvádza v odôvodnení 168, normálna hodnota bola totiž vytvorená bez akýchkoľvek provízií. V každom prípade aj keby Komisia musela upraviť predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, Komisia sa nedomnievala, že by musela odpočítať výdavky od predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, aby sa zabezpečila porovnateľnosť medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. Po prvé, skupina Huaheng nepredložila žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že predajné, všeobecné a administratívne náklady použité na vytvorenie provízie boli zahrnuté do normálnej hodnoty. Po druhé, predajné, všeobecné a administratívne náklady zahrnuté do normálnej hodnoty boli tie, ktoré skutočne vznikli výrobcovi, konkrétne tie, ktoré vznikli spoločnosti Sucroal v Kolumbii. Po tretie, predajné, všeobecné a administratívne náklady odpočítané od vývoznej ceny boli predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré skutočne vznikli spoločnosti AHB v rámci jej funkcií prepojeného obchodníka. Keďže predajné, všeobecné a administratívne náklady sa týkali odlišných činností (vyvážajúci výrobca a prepojený obchodník), od normálnej hodnoty sa nemuseli odpočítať žiadne výdavky zahrnuté do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov kolumbijského výrobcu Sucroal. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(170)

Skupina Huaheng po konečnom poskytnutí informácií ďalej tvrdila, že Komisia si nesplnila povinnosti týkajúce sa dôkazného bremena, aby mohla upraviť vývoznú cenu v zmysle článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, a najmä, že žiadna úpravu sa nemohla vykonať v prípadoch, keď právne oddelené spoločnosti boli internými oddeleniami predaja tvoriacimi jeden hospodársky subjekt.

(171)

Komisia v odôvodnení 147 uviedla dôvody, prečo považuje spoločnosť AHB za obchodníka, ktorý má funkcie podobné funkciám sprostredkovateľa pracujúceho za províziu. Komisia ďalej konštatovala, že toto zistenie je dostatočné na vykonanie úpravy vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia a v tejto súvislosti nie je potrebný žiadny ďalší dôkaz. Skupina Huaheng navyše nikdy netvrdila, že spoločnosť AHB a vyvážajúci výrobca tvoria jeden hospodársky subjekt. Pripomína sa, že podľa judikatúry platí, že ak Komisia predložila zhodujúce sa dôkazy s cieľom preukázať, že distribútor prepojený s výrobcom vykonáva funkcie porovnateľné s funkciami zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, bude na danom distribútorovi alebo danom výrobcovi, aby predložil dôkazy o tom, že úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia nie je odôvodnená, napríklad preukázaním, že tvoria jeden hospodársky subjekt (47).

(172)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa úprav vývoznej ceny, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 272 až 276 predbežného nariadenia.

(173)

Ako je opísané v odôvodneniach 144 až 145 a 164 až 165, Komisia na základe tvrdení zainteresovaných strán zrevidovala dumpingové rozpätia.

(174)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny nákladov, poistného a prepravného (CIF) na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(175)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky k vymedzeniu výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 281 až 283 predbežného nariadenia.

(176)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 284 až 289 predbežného nariadenia.

(177)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa dovozu z dotknutej krajiny, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 290 až 294 predbežného nariadenia.

(178)

Keďže neboli predložené pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 295 až 301 predbežného nariadenia.

(179)

Vzhľadom na opravu vo výpočte, ako sa uvádza v odôvodnení 195, bol výsledok cenového porovnania, ktorý bol vyjadrený ako percento teoretického obratu výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania, revidovaný, pričom z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny na trhu Únie vykazuje vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v rozmedzí 15,0 % až 22,2 %.

(180)

Keďže neboli predložené pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 302 až 306 predbežného nariadenia.

(181)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa výroby, výrobnej kapacity a využitia kapacity, potvrdili sa odôvodnenia 307 až 310 predbežného nariadenia.

(182)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa objemu predaja a podielu na trhu, potvrdili sa odôvodnenia 311 až 313 predbežného nariadenia.

(183)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa zamestnanosti a produktivity, potvrdili sa odôvodnenia 314 až 316 predbežného nariadenia.

(184)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa veľkosti dumpingového rozpätia a zotavenia z minulého dumpingu, potvrdili sa odôvodnenia 317 až 318 predbežného nariadenia.

(185)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa cien a faktorov ovplyvňujúcich ceny, potvrdili sa odôvodnenia 319 až 321 predbežného nariadenia.

(186)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa nákladov práce, potvrdili sa odôvodnenia 322 až 323 predbežného nariadenia.

(187)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa zásob, potvrdili sa odôvodnenia 324 až 326 predbežného nariadenia.

(188)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa ziskovosti, peňažného toku, investícií, návratnosti investícií a schopnosti získať kapitál, potvrdili sa odôvodnenia 327 až 332 predbežného nariadenia.

(189)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, Komisia na základe zistení poskytnutých v predbežnom nariadení dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia, a potvrdili sa odôvodnenia 333 až 338 predbežného nariadenia.

(190)

Keďže neboli predložené pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 339 až 341 predbežného nariadenia.

(191)

Keďže neboli predložené pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 342 až 343 predbežného nariadenia.

(192)

Keďže neboli predložené pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 344 až 347 predbežného nariadenia.

(193)

Keďže neboli predložené pripomienky, Komisia na základe zistení poskytnutých v predbežnom nariadení dospela k záveru, že dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory, či už posudzované jednotlivo alebo spoločne, neoslabili ani neprerušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou. Potvrdili sa odôvodnenia 348 až 352 predbežného nariadenia.

(194)

Keďže neboli predložené pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 353 až 359 predbežného nariadenia.

(195)

Keďže neboli predložené pripomienky, odôvodnenie 360 predbežného nariadenia sa potvrdzuje. Komisia však poznamenala, že ceny jedného vyvážajúceho výrobcu neboli na účely cenového porovnania upravené na úroveň na hranici Únie. Komisia zodpovedajúcim spôsobom opravila výpočet, pričom konečná úroveň odstránenia ujmy pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a všetky ostatné spoločnosti je takáto:

(196)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by konečné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(197)

Keďže neboli predložené pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 363 až 366 predbežného nariadenia.

(198)

Keďže neboli predložené pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 367 až 369 predbežného nariadenia.

(199)

Keďže neboli predložené pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 370 až 374 predbežného nariadenia.

(200)

Keďže neboli predložené pripomienky k záujmu Únie, potvrdilo sa odôvodnenie 375 predbežného nariadenia.

(201)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť, úroveň opatrení a záujem Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz dotknutého výrobku spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(202)

Na základe uvedených skutočností by sadzby konečného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(203)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu použiť a mala by sa naň uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“.

(204)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (48). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(205)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí riadne uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel sa vykonáva, len ak sa colným orgánom členských štátov predloží platná obchodná faktúra. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Až do predloženia faktúry by sa na tovar malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“.

(206)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov by totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, mali vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(207)

Ak by sa najmä po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností možno začať prešetrovanie obchádzania, pokiaľ sú na to splnené podmienky. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(208)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo na všetok ostatný dovoz s pôvodom v Číne nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(209)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí v období prešetrovania nevyvážali dotknutý výrobok do Únie, by mali mať možnosť požiadať Komisiu, aby sa na nich vzťahovala sadzba antidumpingového cla pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Komisia by mala takejto žiadosti vyhovieť za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca by musel preukázať, že: i) nevyvážal dotknutý výrobok do Únie počas OP; ii) nie je prepojený so žiadnym vyvážajúcim výrobcom, ktorý v OP dotknutý výrobok do Únie vyvážal, a iii) následne vyvážal dotknutý výrobok do Únie alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku.

(210)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežných antidumpingových ciel, ktoré boli uložené predbežným nariadením, mali vybrať s konečnou platnosťou až do úrovní stanovených podľa tohto nariadenia.

(211)

Ako sa uvádza v bode 1.2, Komisia zaviedla registráciu dovozu prešetrovaného výrobku.

(212)

Počas konečnej fázy prešetrovania sa posúdili údaje, ktoré boli zhromaždené v rámci registrácie. Komisia analyzovala, či boli splnené kritériá podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia, pokiaľ ide o retroaktívny výber konečných ciel.

(213)

Na základe analýzy Komisie sa zistilo, že nedošlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu nad úroveň dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania, ako sa stanovuje v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia. Na účely tejto analýzy Komisia porovnala priemerné mesačné objemy dovozu dotknutého výrobku počas obdobia prešetrovania, ktoré boli na úrovni [1 750 – 2 417] MT/mesiac, s priemernými mesačnými objemami dovozu počas obdobia od mesiaca nasledujúceho po začatí tohto prešetrovania až do posledného úplného mesiaca, ktorý predchádzal uloženiu predbežných opatrení (1 455 MT/mesiac). Ani pri porovnaní priemerných mesačných objemov dovozu dotknutého výrobku počas obdobia prešetrovania s priemernými mesačnými objemami dovozu počas obdobia od mesiaca nasledujúceho po začatí tohto prešetrovania až do mesiaca, v ktorom boli uložené predbežné opatrenia (vrátane) (1 320 MT/mesiac), nebolo zistené zvýšenie.

(214)

Na základe toho Komisia konštatovala, že podmienky týkajúce sa retroaktívneho uplatňovania konečného antidumpingového cla, ktoré sú uvedené v článku 10 ods. 4 základného nariadenia, neboli splnené.

(215)

Navrhovateľ v reakcii na konečné poskytnutie informácií nesúhlasil s posúdením Komisie a tvrdil, že na základe údajov z osobitného prieskumu trhu poskytnutých v podnete a vo vyplnených dotazníkoch, ktoré Komisia použila aj na stanovenie objemu dovozu dotknutého výrobku počas prešetrovania, boli splnené podmienky na retroaktívny výber ciel. Na základe týchto údajov navrhovateľ argumentoval, že mesačný dovoz dotknutého výrobku sa po OP výrazne zvýšil. Navrhovateľ konkrétne tvrdil, že v roku 2024 sa mesačné dodávky pohybovali v priemere od jednej do 2,5 tony valínu, potom vo februári 2025 dosiahli dodávky až šesťnásobok a že vo februári a marci 2025 boli do Únie odoslané veľmi veľké objemy, čo naznačuje, že sa vytvárali zásoby. Tento prudký nárast vývozu z Číny do Únie po OP by preukazoval, že podmienky na retroaktívny výber ciel boli splnené, a preto navrhovateľ požiadal Komisiu, aby uložila clá retroaktívne.

(216)

Komisia pri stanovovaní objemu dovozu upravila údaje, ktoré poskytol navrhovateľ z osobitného prieskumu trhu, ako sa opisuje v odôvodneniach 287 a 290 predbežného nariadenia, o opravy vyplývajúce z krížovej kontroly údajov, ktoré predložili spolupracujúci vývozcovia a ktoré boli overené na mieste. Od začatia prešetrovania navyše existoval pre dotknutý výrobok samostatný kód TARIC, čo Komisii umožňuje spoliehať sa v plnej miere na štatistiky o dovoze, ktoré poskytli členské štáty. Komisia nenašla žiadny dôvod na spochybnenie týchto údajov, a preto porovnala priemerný mesačný dovoz oznámený členskými štátmi s priemerným mesačným dovozom stanoveným za OP, ako sa uvádza v bode 4.3 predbežného nariadenia. Komisia preto nepovažuje tvrdenie navrhovateľa za podložené a potvrdila svoj záver, že podmienky stanovené v článku 10 ods. 4 základného nariadenia pre retroaktívny výber konečného antidumpingového cla neboli splnené.

(217)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 (49), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(218)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,