(1)

Nariadením Rady (ES) č. 1184/2007 (2) Rada uložila antidumpingové clá na dovoz peroxosíranov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Dvom spoločnostiam sa priznalo trhovohospodárske zaobchádzanie, pričom jedna z nich dostala individuálnu sadzbu antidumpingového cla vo výške 24,5 %. V prípade druhej spoločnosti sa dumping nezistil a spoločnosť bola z opatrení vylúčená. Na všetky ostatné spoločnosti sa vzťahovala colná sadzba vo výške 71,8 %. Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

V decembri 2013 Rada po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1343/2013 (3) predĺžila platnosť antidumpingových opatrení.

(3)

V januári 2020 po druhom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti Európska komisia (ďalej len „Komisia“) predĺžila platnosť opatrení prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2020/39 (4).

(4)

V marci 2020 Komisia na základe prešetrovania obchádzania nariadením (EÚ) 2020/477 (5) zmenila nariadenie (EÚ) 2020/39 a zaviedla na spoločnosť, ktorá bola vylúčená z pôsobnosti opatrení, colnú sadzbu vo výške 71,8 %.

(5)

V súčasnosti platné antidumpingové clá predstavujú 24,5 % na dovoz od vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky a colnú sadzbu 71,8 % v prípade všetkých ostatných spoločností z Čínskej ľudovej republiky.

(6)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (6) platných opatrení dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(7)

Žiadosť o revízne prešetrovanie predložili 16. októbra 2024 dvaja výrobcovia z Únie (RheinPerChemie GmbH a United Initiators GmbH, ďalej len „žiadatelia“), ktorí predstavujú 100 % celkovej výroby v Únii. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(8)

Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (7) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) Komisia 17. januára 2025 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(9)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(10)

V oznámení o začatí konania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti výslovne informovala žiadateľov, známych vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republike, známych neprepojených dovozcov do Únie a orgány ČĽR a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(11)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Žiadna zo strán nepožiadala o vypočutie.

(12)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a vzorku neprepojených dovozcov. Na spoluprácu pri revíznom prešetrovaní sa neprihlásili žiadni vyvážajúci výrobcovia.

(13)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(14)

Požadované informácie neposkytli žiadni neprepojení dovozcovia. Komisia sa rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. K tomuto rozhodnutiu neboli doručené žiadne pripomienky.

(15)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(16)

Komisia sprístupnila online (8) dotazníky pre všetkých vývozcov, výrobcov z Únie a používateľov.

(17)

Vyplnené dotazníky boli doručené od dvoch výrobcov z Únie.

(18)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(19)

Komisia 20. októbra 2025 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(20)

Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Strany, ktoré o to požiadali, boli vypočuté.

(21)

Prešetrovaným výrobkom sú peroxosírany (persírany) vrátane monopersíranu draselného, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 2833 40 00 a ex 2842 90 80 (kód TARIC 2842 90 80 20) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(22)

Persírany sa používajú najmä ako aktivátory polymerizácie pri výrobe polymérov na širokú škálu aplikácií. Ďalšou významnou oblasťou použitia je povrchová príprava, najmä ako leptadlo pri príprave dosiek plošných spojov. Silné oxidačné vlastnosti persíranov sa využívajú v širokej škále odvetví a aplikácií vrátane kozmetiky (odfarbovanie vlasov a čistenie zubných náhrad), na odšlichtovanie textílií, pri výrobe buničiny a papiera, dezinfekčných prostriedkov pre bazény, pri organickej syntéze a na sanáciu pôdy.

(23)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, aj v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(24)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(25)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa dovoz persíranov z ČĽR z trhu Únie takmer úplne vytratil. Podľa Eurostatu predstavoval dovoz persíranov z ČĽR v období revízneho prešetrovania (9) približne 0,01 % trhu Únie v porovnaní s 25 % podielom na trhu počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Dovoz z ČĽR bol v roku 2022 a 2023 stabilný, ale počas obdobia revízneho prešetrovania klesol.

(26)

Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR; vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a normálnou hodnotou vytvorenou pre ČĽR a atraktívnosť trhu Únie.

(27)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12, v rámci prešetrovania nespolupracoval ani jeden vývozca/výrobca z ČĽR. Komisia preto informovala orgány ČĽR, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia môže pri zisteniach vo vzťahu k ČĽR uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisii neboli v tejto súvislosti doručené žiadne pripomienky (10).

(28)

V súlade s článkom 18 základného nariadenia boli teda zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu založené na dostupných skutočnostiach, najmä na informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, na verejne dostupných údajoch z Turecka, ktoré bolo vybrané za reprezentatívnu krajinu, vrátane údajov Tureckého štatistického úradu (11), tureckého orgánu pre energetický trh, Úradu pre investície prezidenta Tureckej republiky (12), platformy Trading Economics (13), ako aj na údajoch z databázy Orbis Bureau van Dijk (ďalej len „Orbis“) (14) a Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) (15).

(29)

S cieľom analyzovať pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, najmä na účely porovnania cien, Komisia najskôr určila normálnu hodnotu, ako sa podrobne uvádza ďalej v bodoch 3.2 až 3.5.

(30)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s ČĽR nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(31)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(32)

Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne 27. júla 2025 informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia. Čínska vláda v tejto súvislosti nevzniesla žiadne pripomienky.

(33)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt ako vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vzhľadom na dostupné dôkazy predbežne vybrala Turecko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma ďalšie možné vhodné krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a prvej zarážke základného nariadenia.

(34)

Komisia vydala 15. apríla 2025 záznam do spisu týkajúci sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „záznam“) (16). Zainteresované strany dostali náležitý čas na vyjadrenie pripomienok.

(35)

Komisia v zázname taktiež informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty, pričom ako reprezentatívnu krajinu použila Turecko.

(36)

V zázname Komisia informovala zainteresované strany, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce by ostatné priame náklady a režijné náklady spojené s výrobou zakladala na informáciách týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, ktoré sú uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, a na dodatočných informáciách poskytnutých žiadateľmi, pričom by ich vyjadrila ako percentuálne podiely.

(37)

Zainteresované strany takisto informovala, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe ľahko dostupných informácií týkajúcich sa jedného tureckého výrobcu Alkim Alkali Kimya, ktorý bol ziskový v poslednom finančnom roku 2023, jeho finančné údaje boli dostupné a podľa nich vykázal primeranú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(38)

Komisia v zázname napokon vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k zdrojom a vhodnosti Turecka ako reprezentatívnej krajiny a navrhli iné krajiny, ak predložia dostatočné informácie o príslušných kritériách. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(39)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(40)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(41)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(42)

Komisia preskúmala dôkazy v spise s cieľom rozhodnúť, či v ČĽR existujú výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, v dôsledku ktorých by bolo použitie cien a nákladov na domácom trhu v tejto krajine nevhodné. Táto analýza sa vzťahovala na nasledujúce dôkazné prvky týkajúce sa rôznych kritérií relevantných na stanovenie existencie výrazných deformácií.

(43)

Po prvé, dôkazy uvedené v žiadosti zahŕňali nasledujúce prvky poukazujúce na existenciu výrazných deformácií.

(44)

Žiadatelia poznamenali, že existujú výrazné deformácie, pokiaľ ide o všetky prvky výrobných nákladov na peroxosírany. Ďalej žiadatelia tvrdili, že situácia, ktorá panovala v čase posledného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré vykonala Komisia v súvislosti s dovozom peroxosíranov v Číne, sa nezmenila.

(45)

Žiadatelia sa v žiadosti konkrétne zmienili o deformáciách v súvislosti s cenami elektriny, keďže náklady na elektrinu predstavujú značný podiel priamych výrobných nákladov na peroxosírany. Žiadatelia uviedli aj existenciu deformácií cien hlavných surovín na výrobu peroxosíranov, konkrétne: síranu amónneho, kvapalného amoniaku, kyseliny sírovej, hydroxidu sodného a hydroxidu draselného. Žiadatelia okrem toho v žiadosti poukázali na zasahovanie štátu ovplyvňujúce dodávateľský reťazec týchto surovín v celej Číne, pričom poznamenali, že v dôsledku toho ceny za dodávky týchto materiálov nepodliehajú voľným trhovým silám.

(46)

Okrem toho sa v žiadosti uvádzal vplyv štátu na niektorých čínskych vyvážajúcich výrobcov. Žiadatelia takisto tvrdili, že zasahovanie štátu je zdokumentované pri všetkých výrobných faktoroch prešetrovaného výrobku, a poznamenali, že deformácie ovplyvňujú aj kapitál, pôdu a prácu, ako sa preukázalo v pôvodnom prešetrovaní a v minulých revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti. Okrem toho sa v žiadosti spomenul čínsky 14 päťročný plán rozvoja odvetvia surovín, v ktorom sa v oddiele IV.2. výslovne uvádza cieľ „tvoriť podmienky na identifikáciu chemických parkov, usmerňovať miestne samosprávy, aby identifikovali viacero chemických parkov, a usmerňovať tvorbu klastrov a štandardizovaný rozvoj chemických podnikov […]“.

(47)

Po druhé, pri nedávnych prešetrovaniach, ktoré sa týkali chemického odvetvia v ČĽR, Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že existuje značné zasahovanie vlády v ČĽR, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami. Komisia predovšetkým dospela k záveru, že v chemickom odvetví nielenže pretrváva podstatná miera vlastníctva zo strany čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia, ale že čínska vláda je takisto schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia. Komisia ďalej zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. Z celkového hľadiska totiž tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú odvetviam, ktoré čínska vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami. Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR. V rovnakom duchu Komisia zistila v chemickom odvetví deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR.

(48)

Po tretie v poslednom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti týkajúcom sa dotknutého výrobku Komisia dospela k záveru, že sú prítomné výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Komisii nie sú známe žiadne významné štrukturálne zmeny v ČĽR vo všeobecnosti a/alebo konkrétne v príslušnom odvetví, ktoré by mohli ovplyvniť uvedený záver.

(49)

Po štvrté dodatočné dôkazy dostupné v správe o výrazných deformáciách v hospodárstve Číny (ďalej len „správa“), ktorú vypracovala Komisia podľa článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia, poukázali na existenciu výrazných deformácií aj počas obdobia revízneho prešetrovania.

(50)

Po piate, čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(51)

Na základe uvedených skutočností a celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty v tomto prípade nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(52)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(53)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 34, Komisia vydala záznam, v ktorom sú opísané skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú príslušné kritériá, a zainteresované strany sa ním informujú o jej zámere použiť v tomto prípade ako vhodnú reprezentatívnu krajinu Turecko, ak sa potvrdí existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(54)

Komisia v danom zázname vysvetlila, že v dôsledku neexistencie spolupráce sa bude musieť spoliehať na dostupné skutočnosti podľa článku 18 základného nariadenia. Výber reprezentatívnej krajiny sa zakladal na informáciách obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v kombinácii s inými zdrojmi informácií, ktoré sa považovali za vhodné podľa príslušných kritérií stanovených v článku 2 ods. 6a základného nariadenia, a to v súlade s článkom 18 ods. 5 základného nariadenia, vrátane úrovne príjmov podľa Svetovej banky, databázy Global Trade Atlas, Tureckého štatistického úradu, Úradu pre investície prezidenta Tureckej republiky a Orbis Bureau van Dijk.

(55)

Pokiaľ ide o úroveň hospodárskeho rozvoja, žiadatelia v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti preskúmali Turecko ako potenciálnu reprezentatívnu krajinu, ktorá mala podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR (19). Turecko klasifikuje Svetová banka na základe hrubého národného dôchodku ako krajinu „s vyšším stredným príjmom“, pričom je známe, že sa v nej vyrába prešetrovaný výrobok.

(56)

Pokiaľ ide o výrobu prešetrovaného výrobku, podľa žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti (20) sa prešetrovaný výrobok vyrába v Turecku vo významných množstvách a údajne podobným výrobným procesom. Prešetrovaný výrobok sa predáva na domácom aj medzinárodnom trhu. Komisia identifikovala ako výrobcov prešetrovaného výrobku aj Japonsko, Indiu a Taiwan. Tieto krajiny však nespĺňajú kritériá, aby mali úroveň hospodárskeho rozvoja podobnú ČĽR.

(57)

Pokiaľ ide o dostupnosť príslušných údajov v reprezentatívnej krajine, podľa žiadosti boli údaje o kľúčových výrobných faktoroch, dovozných štatistikách a cenách energie pre Turecko ľahko dostupné.

(58)

Ako sa vysvetľuje v zázname a odôvodnení 37, Komisia zistila v Turecku jednu spoločnosť, Alkim Alkali Kimya, ktorá vyrábala prešetrovaný výrobok a bola zisková počas posledného finančného roka 2023, a jej finančné údaje boli dostupné (21).

(59)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Turecko je vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(60)

V zázname boli zainteresované strany vyzvané, aby sa vyjadrili k vhodnosti Turecka ako reprezentatívnej krajiny, spoločnosti Alkim Alkali Kimya ako výrobcu v Turecku a k zdrojom údajov. Zainteresované strany boli takisto vyzvané, aby navrhli iné krajiny, pokiaľ predložia dostatočné informácie v súvislosti s príslušnými kritériami. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(61)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Turecko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(62)

V zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré výrobné odvetvie Únie spotrebuje pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ľahko dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname.

(63)

Komisia v zázname takisto uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na výrobné faktory, najmä na suroviny.

(64)

Komisia okrem toho uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na elektrinu a prácu použije údaje Tureckého štatistického úradu, portálu Trading Economics a Úradu pre investície prezidenta Tureckej republiky.

(65)

Komisia napokon uviedla, že na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku použije finančné údaje od tureckého výrobcu uvedeného v odôvodnení 37.

(66)

Komisia nedostala od zainteresovaných strán žiadne pripomienky k zoznamu výrobných faktorov uvedenému v zázname.

(67)

Na základe všetkých informácií zo žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a následných informácií predložených žiadateľmi a zhromaždených počas overovania na mieste a vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov a absenciu pripomienok k záznamu boli na účely stanovenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia určené tieto výrobné faktory a ich zdroje:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade persíranov

(68)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi v reprezentatívnej krajine Komisia použila ako základ dovoznú cenu do reprezentatívnej krajiny, ako bola vykázaná v databáze GTA, ku ktorej pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (24). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nebolo vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemali rovnaký vplyv aj na suroviny použité na výrobu výrobkov určených na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvnili aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z ČĽR do reprezentatívnej krajiny zostal objem dovozu z iných tretích krajín reprezentatívny.

(69)

Pokiaľ ide o dovozné clá, Komisia ich pripočítala k váženému priemeru dovoznej ceny každej suroviny na základe jej kódu tovaru a príslušnej krajiny pôvodu. Pri určovaní uplatniteľnej sadzby dovozného cla Komisia vychádzala z informácií zhromaždených na platforme Market Access Map (25).

(70)

Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia použila ľahko dostupné informácie na odhad nákladov, ktoré obvykle vznikajú spoločnosti v Turecku pri preprave vstupov medzi dodávateľom a jej priestormi. Komisia pri tomto odhade vychádzala z nákladov na vnútroštátnu dopravu súvisiacich s dovozom do Turecka, ktoré boli uverejnené v najnovšej správe Doing Business (26) (27). Tieto náklady na vnútroštátnu dopravu sú zahrnuté do nedeformovaných nákladov uvedených v tabuľke 1.

(71)

Po podrobnejších úvahách sa Komisia rozhodla, že pri svojom stanovení pracovného času potrebného na výrobu jednej tony prešetrovaného výrobku bude vychádzať z overených údajov žiadateľov. Komisia stanovila, že výroba jednej tony persíranov si vyžaduje [8,5 – 9,0] hodín práce. Komisia okrem toho na určenie nedeformovaných nákladov práce v reprezentatívnej krajine v období revízneho prešetrovania použila údaje o nákladoch práce za rok 2022 (28) upravené o infláciu na základe indexov nákladov práce (29), ktoré uverejnil Turecký štatistický úrad. Priemerné hodinové náklady práce na ekvivalent plného pracovného času (30) dosiahli v období revízneho prešetrovania 88,64 CNY za hodinu.

(72)

Cenu elektrickej energie pre priemyselných používateľov v Turecku uverejňuje Turecký štatistický úrad vo svojich pravidelných tlačových správach. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektriny v príslušnom pásme spotreby v kuruşoch/kWh (31). Z dostupných informácií vyplýva, že priemerná priemyselná tarifa za rok 2024 (obdobie revízneho prešetrovania) bola 0,61 CNY/kWh (32).

(73)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(74)

S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu vyvážajúcich výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Komisia preto na základe overených údajov žiadateľov stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k celkovým priamym nákladom, t. j. nákladom zahŕňajúcim spotrebu surovín a energie, a priamym a nepriamym nákladom práce. Tento percentuálny podiel potom v závislosti od vyrábaného modelu uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov s cieľom získať nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou.

(75)

S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia použila finančné údaje tureckej spoločnosti Alkim Alkali Kimya. Finančné výsledky spoločnosti za finančný rok 2024 boli po uverejnení záznamu ľahko dostupné. Spoločnosť bola zisková aj v roku 2024, ktorý bol obdobím revízneho prešetrovania. V dôsledku toho sa do nedeformovaných výrobných nákladov započítali tieto položky:

(76)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(77)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov sa Komisia opierala o informácie o využití jednotlivých výrobných faktorov (surovín, elektriny a práce) na výrobu persíranov, ktoré žiadatelia poskytli v žiadosti o revízne prešetrovanie. Jednotková spotreba každého výrobného faktora sa vynásobila nedeformovanými nákladmi na základe údajov z reprezentatívnej krajiny. Súčet nedeformovaných nákladov na suroviny, elektrinu a prácu predstavuje nedeformované priame výrobné náklady.

(78)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov k nim Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

(79)

Režijné náklady spojené s výrobou žiadateľov boli vyjadrené ako pomer ich priamych výrobných nákladov. Tento percentuálny podiel potom uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov s cieľom získať nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou. Režijné náklady spojené s výrobou tvorili [20 – 24] % priamych výrobných nákladov. Pripočítaním nedeformovaných režijných nákladov spojených s výrobou k nedeformovaným priamym výrobným nákladom Komisia stanovila nedeformované výrobné náklady.

(80)

Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sa stanovili na základe finančných informácií tureckej spoločnosti Alkim Alkali Kimya za rok 2024, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 75. Predajné, všeobecné a administratívne náklady tvorili 5,17 % a zisk tvoril 9 % nákladov na predaný tovar. Okrem nedeformovaných výrobných nákladov sa uplatnili príslušné percentuálne podiely nedeformovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(81)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu vyvážajúcich výrobcov, ktorá znemožnila získať vývoznú cenu do Únie alebo do tretích krajín podľa druhu výrobku, Komisia určila jedinú normálnu hodnotu ako priemer normálnych hodnôt stanovených pre každý druh výrobku na úrovni 9 673,71 CNY/t.

(82)

Vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia stanovila výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR na základe informácií poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(83)

Počas obdobia revízneho prešetrovania (33) bolo identifikovaných 13 výrobcov prešetrovaného výrobku v ČĽR. Žiadatelia odhadli ich výrobnú kapacitu na základe verejne dostupných informácií na webových sídlach čínskych výrobcov približne na 400 000 ton. Na základe údajov získaných z informácií o trhu (34) žiadatelia v žiadosti o revízne prešetrovanie odhadli, že Čína má domáci trh veľkosti približne 146 000 ton (35). So zreteľom na veľkosť čínskeho trhu s persíranmi, ktorý je zásobovaný domácou výrobou a dovozom, a na vývoz čínskych výrobcov persíranov (36) sa voľná kapacita odhadovala na viac ako 200 000 ton. Výrobná kapacita takéhoto rozsahu znamená, že Čína samotná by mohla pokryť celkovú spotrebu v Únii, ktorá počas obdobia revízneho prešetrovania dosahovala podľa odhadov okolo 35 000 ton (37).

(84)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že Čína patrí k najväčším výrobcom persíranov na svete a že má značnú voľnú kapacitu, ktorú by mohla ľahko vyviezť do Únie, ak by došlo k zrušeniu opatrení.

(85)

Komisia určila normálnu hodnotu, ako sa vysvetľuje v bodoch 3.2 až 3.5.

(86)

Keďže vyvážajúci výrobcovia z ČĽR nespolupracovali, vývozná cena pri vývoze do tretích krajín sa určila na základe obchodných štatistík z databázy GTA.

(87)

Komisia teda identifikovala Taiwan, Južnú Kóreu, Brazíliu a Thajsko (zoradené podľa objemu vývozu) ako hlavné vývozné trhy čínskych persíranov v období revízneho prešetrovania. Dovoz do týchto štyroch krajín predstavoval 54 % svetového dovozu persíranov s pôvodom v ČĽR.

(88)

Vážený priemer dovoznej ceny podľa krajiny (Taiwan, Južná Kórea, Thajsko) na úrovni CIF bol upravený na úroveň cien zo závodu. Cena CIF sa teda znížila o náklady na námornú nákladnú dopravu, náklady na poistenie a náklady na vnútroštátnu dopravu.

(89)

Komisia pri znížení ceny CIF na ceny zo závodu v prípade námornej nákladnej dopravy a poistenia vychádzala z koeficientu prepočtu ceny CIF na cenu FOB uverejneného organizáciou OECD v databáze ITIC (38). Uplatniteľný priemerný koeficient sa určil za každú z troch krajín jednotlivo a na základe opisu výrobku, ktorý zodpovedá prešetrovanému výrobku.

(90)

V prípade Brazílie bola dovozná cena persíranov s pôvodom v ČĽR k dispozícii v databáze GTA na úrovni FOB aj CIF. Cena zo závodu sa teda stanovila odpočítaním nákladov na vnútroštátnu dopravu od dovoznej ceny do Brazílie na úrovni FOB.

(91)

Komisia odhadla náklady na vnútroštátnu dopravu na základe údajov týkajúcich sa vývozu z ČĽR, ktoré boli uverejnené v najnovšej správe Doing Business (39).

(92)

Vývozné ceny na úrovni cien zo závodu určené podľa podrobného opisu v odôvodneniach 86 až 91 sa pohybovali od 5 883,33 CNY/t v prípade Brazílie do 6 481,25 CNY/t v prípade Thajska.

(93)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu stanovenú v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývoznú cenu do tretích krajín na úrovni ceny zo závodu.

(94)

Komisia ďalej vyjadrila cenový rozdiel ako percentuálny podiel ceny CIF prevládajúcej na každom z hlavných vývozných trhov.

(95)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že ČĽR vyvážala persírany na kľúčový vývozný trh za cenu, ktorá bola výrazne nižšia ako normálna hodnota. Cenový rozdiel vyjadrený ako percentuálny podiel dovoznej ceny na štyri kľúčové trhy na úrovni CIF sa pohyboval od 44,1 % v prípade Thajska do 57,2 % v prípade Taiwanu.

(96)

Komisia usúdila, že uvedené zistenia odrážajú cenové správanie čínskych vývozcov persíranov na vývozných trhoch vo všeobecnosti. Komisia dospela k záveru, že ak by sa opatrenia prestali uplatňovať, čínsky vývoz do Únie by sa pravdepodobne uskutočňoval za dumpingové ceny.

(97)

Podľa žiadosti o revízne prešetrovanie (40) je trh Únie potenciálne atraktívny pre čínskych vývozcov z dôvodu jeho pomerne veľkej veľkosti a vyšších cien, čo môže priniesť vyššie zisky než iné tretie krajiny. Predajná cena v Únii v období revízneho prešetrovania ([1 500 – 2 000] EUR/t) bola [1,8 – 2,3]-krát vyššia ako čínske vývozné ceny (prepočítané na úroveň CIF na hranici Únie) na dané štyri kľúčové trhy. Hoci sa objemy čínskeho vývozu do Únie v posledných rokoch znížili, čínski výrobcovia vyrábajú značné objemy prešetrovaného výrobku, a keby sa platnosť opatrení nechala uplynúť, obnovili by vývoz do Únie.

(98)

Na dôvažok sú zavedené opatrenia na ochranu obchodu v USA a India v súčasnosti vedie antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu persíranov. Vývoz čínskych persíranov na uvedené trhy je prípadne bude v dôsledku toho ťažší, čím sa ešte zvýši atraktívnosť trhu Únie, na ktorý sa tento vývoz môže presmerovať, ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť.

(99)

Ak by platnosť existujúcich opatrení v EÚ uplynula, čínski výrobcovia by teda mali veľkú motiváciu na zvýšenie svojho vývozu persíranov do Únie a pravdepodobne by tak robili za dumpingové ceny.

(100)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť, že ak by sa platnosť súčasných opatrení nechala uplynúť, došlo by k opätovnému výskytu dumpingu. Najmä úroveň normálnych hodnôt stanovených pre Čínu, úroveň vývozných cien na trhoch tretích krajín, atraktívnosť trhu Únie a dostupná značná výrobná kapacita v ČĽR naznačujú, že ak sa zrušia súčasné opatrenia, s veľkou pravdepodobnosťou dôjde k opätovnému výskytu dumpingu.

(101)

Podobný výrobok vyrábali v Únii počas posudzovaného obdobia dvaja výrobcovia. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(102)

Údaje týkajúce sa dvoch výrobcov z Únie sú uvedené v indexovanej podobe alebo ako rozpätia, aby bola chránená dôvernosť informácií podľa článku 19 základného nariadenia.

(103)

Informácie o dovoze boli analyzované na úrovni číselného znaku KN v prípade troch hlavných druhov podobného výrobku, a to síranu amónneho, persíranu sodného, persíranu draselného, a na úrovni kódu TARIC v prípade štvrtého druhu, monopersíranu draselného.

(104)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a údajov o dovoze z Eurostatu, a to na úrovni číselného znaku KN a kódu TARIC. Tieto objemy predaja sa krížovo skontrolovali a v prípade potreby aktualizovali vzhľadom na overené informácie od výrobcov z Únie.

(105)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii

(106)

Za posudzované obdobie spotreba v Únii klesla o 26 %. Tento pokles bol najvýraznejší v prvých dvoch rokoch posudzovaného obdobia a možno ho pripísať všeobecnému oživeniu hospodárstva po pandémii ochorenia COVID-19. V dôsledku tohto oživenia po pandémii bol rok 2021 pre väčšinu výrobných odvetví vrátane odberateľského odvetvia persíranov rokom rozmachu, po ktorom nasledovala korekcia spomalenia v odvetviach stavebníctva a dezinfekcie, ktoré patria medzi používateľov prešetrovaného výrobku. Okrem toho v rokoch 2022 a 2023 došlo k zníženiu zásob vo všetkých odvetviach, keďže situácia v dodávateľskom reťazci sa vo všeobecnosti zlepšila a v čase pandémie sa pre narušené dodávateľské reťazce vytvorili veľké zásoby. Rok 2024 (obdobie revízneho prešetrovania) sa však vyznačoval miernym oživením trhu.

(107)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu, z ktorých vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny na trh Únie počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval minimálne množstvo.

(108)

Dovoz z dotknutej krajiny sa počas posudzovaného obdobia prudko znížil. Tento pokles pravdepodobne súvisel s tým, že v roku 2020 sa uložili opatrenia v prípade spoločnosti, ktorá bola pôvodne oslobodená od antidumpingových opatrení.

(109)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel na trhu

(110)

Keďže objem dovozu z dotknutej krajiny bol zanedbateľný, Komisia zistila, že ceny neboli reprezentatívne. Komisia preto usúdila, že by nebolo zmysluplné analyzovať vývoj cien dumpingového dovozu. Z rovnakého dôvodu nebolo zmysluplné počítať v prípade uvedeného dovozu cenové podhodnotenie.

(111)

Objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu peroxosíranov z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

(112)

Dovoz prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia klesol o 30 %. Najväčší objem dovozu pochádzal z Turecka, Indie a Spojených štátov amerických.

(113)

Dovoz z Turecka bol počas celého posudzovaného obdobia veľký, hoci jeho objemy sa líšili. V roku 2023 došlo k veľkému poklesu dovozu z Turecka, ale v období revízneho prešetrovania sa dovoz opäť zvýšil. Dovoz z Indie a Spojených štátov amerických sa počas posudzovaného obdobia znížil a počas obdobia revízneho prešetrovania klesol v prípade Indie o 46 % a v prípade USA o 35 %.

(114)

Podiel dovozu z tretích krajín na trhu sa takisto znížil, a to z 35,6 % v roku 2021 na 33,5 % v období revízneho prešetrovania.

(115)

Cena dovozu zo všetkých tretích krajín vynímajúc ČĽR bola počas obdobia revízneho prešetrovania v porovnaní s cenou výrobného odvetvia Únie nižšia o [50 – 200] EUR/kg.

(116)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov a ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(117)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(118)

Celková výroba prešetrovaného výrobku v Únii sa v rokoch 2022 a 2023 ustavične znižovala a v období revízneho prešetrovania sa mierne zotavila. Počas posudzovaného obdobia sa výroba znížila celkovo o 32 %. Tento pokles výroby možno pripísať korekcii dopytu po pandémii COVID-19, ku ktorej došlo po roku 2021.

(119)

Celková výrobná kapacita v Únii klesla za posudzované obdobie o 9 %. Zjavná zmena kapacity bola spôsobená najmä problémami dodávateľského reťazca a pravidelným zatváraním a opätovným zapínaním výrobných liniek.

(120)

Priemerné využitie kapacity sa vyvíjalo podobne ako výroba a dopyt. Celkovo sa využitie kapacity počas posudzovaného obdobia znížilo o 25 %, pričom v prvých dvoch rokoch posudzovaného obdobia došlo k poklesu a počas obdobia revízneho prešetrovania k zotaveniu.

(121)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(122)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie mal podobný trend ako spotreba v Únii. Celkovo sa objem predaja výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia znížil o 23 %, pričom v prvých dvoch rokoch obdobia došlo k poklesu a počas obdobia revízneho prešetrovania začalo dochádzať k zotaveniu.

(123)

Celkový podiel výrobného odvetvia Únie na trhu zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný s rovnomerným, ale veľmi malým medziročným nárastom.

(124)

Spotreba klesla v posudzovanom období o 26 %. V tejto situácii sa výrobnému odvetviu Únie podarilo udržať si svoj podiel na trhu a počas posudzovaného obdobia zaznamenalo mierny nárast o 3 %.

(125)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(126)

Zamestnanosť sa za posudzované obdobie znížila o 18 %. Produktivita pracovnej sily výrobcov z Únie meraná ako produkcia (v tonách) na zamestnanca za rok sa takisto znížila o 16 %, čo sa vysvetľuje väčším poklesom výroby (–31 %) v porovnaní s poklesom zamestnanosti (–18 %).

(127)

Ako už bolo vysvetlené, počas posudzovaného obdobia sa neuskutočnil takmer žiadny dovoz z ČĽR, preto nebolo možné posúdiť veľkosť dumpingového rozpätia.

(128)

Skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie si v posudzovanom období dokázalo udržať a mierne zvýšiť svoj podiel na trhu v kontexte zvýšených nákladov v dôsledku dramatického nárastu cien energie v Únii, možno pripísať existujúcim opatreniam.

(129)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/t)

(130)

Počas posudzovaného obdobia sa výrobné náklady výrobného odvetvia Únie zvýšili o 44 %. Masívne zvýšenie výrobných nákladov v rokoch 2022 a 2023 bolo spôsobené najmä mimoriadnym zvýšením cien energie, ktorá bola hlavnou položkou nákladov na výrobu podobného výrobku v Únii. Okrem toho pokles dopytu, ako je vysvetlené v odôvodnení 106, viedol k zvýšeniu nepriamych nákladov (režijné náklady spojené s výrobou) na jednotkovom základe. Zároveň sa ceny zvýšili len o 12 %, takže výrobné odvetvie Únie nebolo schopné pokryť zvýšenie nákladov.

(131)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

(132)

S výnimkou roka 2022 nasledovali objemy konečného stavu zásob trend výroby. Celkovo si výrobcovia z Únie udržiavali nízku úroveň zásob (menej ako 10 % výroby).

(133)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(134)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobcov z Únie výrazne klesla: z veľmi zdravej ziskovosti v roku 2021 na výraznú stratu v roku 2023. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa ziskovosť začala zlepšovať, ale nedosiahla prah rentability. Tento trend zodpovedal trendom v prípade výroby a predaja, ktoré už boli opísané v odôvodneniach 118 a 122.

(135)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Trend čistého peňažného toku zaznamenal v rokoch 2022 a 2023 prudký pokles, keď sa čistý peňažný tok v každom z týchto rokov znížil o polovicu. V období revízneho prešetrovania sa čistý peňažný tok začal stabilizovať, aj keď na veľmi nízkej úrovni – približne o 81 percentuálnych bodov nižšej, ako bol na začiatku posudzovaného obdobia.

(136)

Investície zostali počas prvých troch rokov posudzovaného obdobia na porovnateľnej úrovni a počas obdobia revízneho prešetrovania výrazne klesli. Bolo to priamym dôsledkom znižujúcej sa ziskovosti a peňažného toku. V prvých rokoch posudzovaného obdobia totiž situácia výrobného odvetvia Únie, hoci sa výrazne zhoršila, stále umožňovala investície. Po stratovom roku 2023 boli investície v nasledujúcom roku ohrozené.

(137)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Vyvíjala sa rovnakým spôsobom ako ziskovosť, ako sa opisuje v odôvodnení 134.

(138)

Objem dovozu z dotknutej krajiny bol počas posudzovaného obdobia zanedbateľný.

(139)

Z vývoja mikroekonomických a makroekonomických ukazovateľov počas posudzovaného obdobia vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie bolo celkovo v situácii, ktorá mu spôsobovala ujmu. Počas posudzovaného obdobia vykazovala väčšina ukazovateľov negatívny trend, pričom najvýraznejší negatívny vývoj zaznamenali finančné ukazovatele, ako sú ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií.

(140)

Výrobné odvetvie Únie bolo nepriaznivo ovplyvnené poklesom spotreby za posudzované obdobie, ako aj rastúcimi nákladmi na energiu počas posudzovaného obdobia. Keďže spotreba vzrástla a výrobné náklady klesli, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie vykazovala v období revízneho prešetrovania určité známky oživenia.

(141)

Skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie malo z opatrení prospech, vidno len z toho, že si počas posudzovaného obdobia zachovalo a nepatrne zvýšilo podiel na trhu za súbežného poklesu dopytu.

(142)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie bolo v zraniteľnej situácii, ale neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v dôsledku dumpingového dovozu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(143)

V predchádzajúcom bode Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Hoci dovoz z dotknutej krajiny počas posudzovaného obdobia nebol vzhľadom na jeho nízky objem priamou príčinou situácie, v ktorej bola výrobnému odvetviu Únie spôsobená ujma, Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by v prípade, keby sa platnosť opatrení nechala uplynúť, existovala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy pôvodne spôsobenej dumpingovým dovozom z ČĽR.

(144)

Komisia v tejto súvislosti vychádzala z informácií, ktoré jej sprístupnili žiadatelia, a zo všetkých ďalších informácií dostupných v spise. Komisia preskúmala výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR; vzťah medzi čínskymi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii, pravdepodobné cenové úrovne dovozu z ČĽR bez antidumpingových opatrení a ich vplyv na výrobné odvetvie Únie, ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť.

(145)

Podľa záveru, ku ktorému sa dospelo v odôvodnení 83, majú výrobcovia v ČĽR značné výrobné kapacity a značnú odhadovanú voľnú kapacitu, ktorá výrazne prekračuje celkovú spotrebu v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania.

(146)

Trh Únie je najväčším dovozcom prešetrovaného výrobku na svete (41).

(147)

Opatrenia na ochranu obchodu proti čínskemu vývozu prešetrovaného výrobku sú navyše zavedené alebo sa majú zaviesť v iných tretích krajinách, ako sú USA a India, čo čínskym vyvážajúcim výrobcom sťažuje vývoz na tieto trhy a ešte viac zvyšuje atraktívnosť trhu Únie, na ktorý sa tento vývoz môže presmerovať.

(148)

Ďalším prvkom, ktorý preukazuje atraktívnosť trhu Únie, je stratégia stanovovania cien čínskych vyvážajúcich výrobcov. V tejto súvislosti sa vykonala analýza na základe porovnania predajných cien výrobcov z Únie neprepojeným zákazníkom a cien CIF účtovaných čínskymi výrobcami tretím krajinám, upravených o náklady po dovoze (1 %) a zmluvné clá (5,5 %). Táto analýza sa vykonala na základe všetkých čínskych vývozných cien do tretích krajín (okrem Únie), ktoré boli vykázané v databáze Global Trade Atlas. Z tejto analýzy vyplynulo, že čínske vývozné ceny boli o 47 % až 52 % nižšie ako predajné ceny výrobcov z Únie. Dá sa preto odôvodnene očakávať, že keby sa platnosť opatrení nechala uplynúť, bude tento čínsky vývoz vstupovať na trh Únie za ceny výrazne nižšie než ceny účtované výrobným odvetvím Únie a bude tomuto odvetviu spôsobovať ujmu.

(149)

Praktiky obchádzania stanovené nariadením (EÚ) 2020/477 pre výrobcov dotknutého výrobku v ČĽR sú navyše ďalším prvkom svedčiacim o atraktívnosti trhu Únie.

(150)

Vzhľadom na veľké voľné kapacity v ČĽR, atraktívnosť trhu Únie a cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov, ako bolo zhrnuté v odôvodneniach 145 až 149, je pravdepodobné, že ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť, už v krátkodobom horizonte by boli k dispozícii na predaj/presmerovanie do Únie významné objemy peroxosíranov za nízke ceny.

(151)

V dôsledku toho by výrobné odvetvie Únie, ktoré je v súčasnosti schopné uspokojovať dopyt v Únii, pravdepodobne stratilo objemy predaja, ako aj podiely na trhu Únie.

(152)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že neexistencia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k výraznému nárastu dumpingového dovozu z ČĽR za ceny spôsobujúce ujmu a pravdepodobne by došlo k opätovnému výskytu značnej ujmy.

(153)

Ako sa konštatovalo v bode 4, výrobné odvetvie Únie už netrpí značnou ujmou. Ako sa konštatovalo v bode 5, zrušenie opatrení by však viedlo k obnovenému prílevu dumpingového dovozu z Číny, čo by rýchlo viedlo k opätovnému výskytu ujmy. Pokračovanie opatrení by teda bolo pre výrobné odvetvie Únie prospešné, pretože výrobcovia z Únie by mali byť schopní udržať si objemy predaja, podiel na trhu, zlepšiť svoju ziskovosť a celkovú hospodársku situáciu. Ukončenie platnosti opatrení by, naopak, mohlo ohroziť životaschopnosť výrobného odvetvia Únie, pretože existujú dôvody očakávať presun čínskeho vývozu na trh Únie za dumpingové ceny, a to v značných objemoch, čo by spôsobilo opätovný výskyt ujmy.

(154)

V rámci prešetrovania nespolupracovali žiadni dovozcovia.

(155)

Chýbajúca spolupráca dovozcov neumožnila Komisii analyzovať, či dovozcovia dosahovali slabé výsledky, prípadne či neboli schopní ďalej prenášať potenciálne zvýšenia cien.

(156)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že dovozcovia môžu ľahko nakupovať z rôznych zdrojov, ktoré sú v súčasnosti dostupné na trhu, najmä z Turecka, Indie a Spojených štátov amerických. Zámerom predĺženia platnosti opatrení nie je vylúčiť čínsky vývoz z trhu, ale len zabezpečiť, aby sa uvedený vývoz nepredával za dumpingové ceny, čím by spôsoboval ujmu.

(157)

Vzhľadom na neexistenciu dôkazov, ktorými by sa toto zistenie vyvrátilo, a keďže bol dovoz dotknutého výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania zanedbateľný, Komisia dospela k záveru, že pokračovanie v opatreniach by sa dovozcov nemalo neprimerane dotknúť.

(158)

Používatelia pri prešetrovaní nespolupracovali. Komisia preto nebola schopná analyzovať vplyv existujúcich opatrení na ich situáciu.

(159)

Pôvodným prešetrovaním sa zistilo, že vplyv prešetrovaného výrobku na náklady na výrobky v ďalšom článku výrobného reťazca je skôr marginálny a účinok antidumpingového cla bol zanedbateľný (42). Používatelia neposkytli žiadne informácie, ktoré by vyvrátili závery, ku ktorým sa dospelo v predchádzajúcich prešetrovaniach, a to, že vplyv cla na ich podnikateľskú činnosť je marginálny.

(160)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by hovorili v neprospech zachovania existujúcich opatrení na dovoz peroxosíranov s pôvodom v ČĽR.

(161)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s pravdepodobnosťou opätovného výskytu dumpingu, pravdepodobnosťou opätovného výskytu ujmy a so záujmom Únie, by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na persírany z ČĽR mali zachovať.

(162)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí riadne uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje nízke individuálne antidumpingové clo, musí colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na dovoz bez takejto priloženej faktúry by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatniteľné na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“.

(163)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(164)

Ak by sa po pokračujúcom uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu spoločnosti, na ktorú sa vzťahuje nižšia individuálna colná sadzba, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(165)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (43). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(166)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(167)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 (44), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(168)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,