(1)

Návrat vojny vysokej intenzity v podobe nevyprovokovanej a neodôvodnenej útočnej vojny Ruska proti Ukrajine má negatívny vplyv na bezpečnosť Únie a členských štátov a vyžaduje si podstatné zvýšenie kapacít členských štátov na posilnenie ich obranných spôsobilostí. Dlhodobé zhoršovanie regionálnej a globálnej bezpečnosti si vyžaduje výraznú zmenu rozsahu a rýchlosti, pri ktorých je európska obranná technologická a priemyselná základňa (ďalej len „EDTIB“) schopná rozvíjať a vytvárať celé spektrum vojenských spôsobilostí.

(2)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád z Únie, ktorí sa zišli 11. marca 2022 vo Versailles, sa zaviazali „posilniť európske obranné spôsobilosti“. Dohodli sa, že zvýšia svoje výdavky na obranu, zintenzívnia spoluprácu prostredníctvom spoločných projektov a spoločného obstarávania obranných spôsobilostí, odstránia nedostatky, podporia inovácie a posilnia a rozvinú európsky obranný priemysel.

(3)

Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“) predložili 18. mája 2022 spoločné oznámenie o analýze nedostatku investícií do obrany a ďalšom postupe, v ktorom zdôraznili, že v Únii existujú nedostatky v oblasti obrany, ktoré sú finančného a priemyselného rázu a ktoré sa týkajú spôsobilostí.

(4)

Európska rada vo svojich záveroch zo 14. a 15. decembra 2023, po zhodnotení práce vykonanej s cieľom implementovať Vyhlásenie z Versailles z 11. marca 2022 a Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu schválený Radou 21. marca 2022, zdôraznila, že na splnenie cieľov Únie v oblasti zvýšenia obrannej pripravenosti je potrebné urobiť viac. Nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie takejto pripravenosti a obranyschopnosti Únie je silný, odolný, inovatívny a konkurencieschopný európsky obranný priemysel.

(5)

Európsky parlament a Rada prijali 20. júla 2023 nariadenie (EÚ) 2023/1525 (5), ktorého cieľom je urýchlene podporiť zvýšenie výrobných kapacít európskeho obranného priemyslu, zabezpečiť dodávateľské reťazce, uľahčiť efektívne postupy obstarávania, riešiť nedostatky vo výrobných kapacitách a podporiť investície. Európsky parlament a Rada prijali 18. októbra 2023 nariadenie (EÚ) 2023/2418 (6), ktorého cieľom je podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi vo fáze obstarávania a na základe spolupráce odstrániť najnaliehavejšie a najkritickejšie nedostatky, najmä tie, ktoré vznikli v reakcii na prebiehajúcu útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine.

(6)

Nariadenia (EÚ) 2023/1525 a (EÚ) 2023/2418 boli navrhnuté ako programy reakcie na núdzové situácie a krátkodobé programy, ktorých platnosť sa skončila 30. júna 2025, resp. 31. decembra 2025.

(7)

Toto nariadenie by malo vychádzať z nariadení (EÚ) 2023/1525 a (EÚ) 2023/2418 a rozvíjať ich logické východiská v dlhodobejšej a štruktúrovanejšej perspektíve poskytovaním finančnej podpory na obdobie 2025 – 2027 predvídateľným, kontinuálnym a včasným spôsobom na posilnenie konkurencieschopnosti EDTIB, jej schopnosti reagovať a zabezpečiť dostupnosť a dodávky obranných výrobkov. Vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu sa zdá potrebné rozšíriť uvedenú podporu Únie s cieľom stimulovať spoluprácu medzi členskými štátmi pri obstarávaní širšej škály obranného vybavenia.

(8)

Európska rada 23. júna 2022 rozhodla o udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine, ktorá vyjadrila silnú vôľu spojiť obnovu s reformami na svojej európskej ceste. Európska rada 15. decembra 2023 rozhodla o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou a vyhlásila, že Únia a jej členské štáty sú naďalej odhodlané dlhodobo a spolu s partnermi prispievať k bezpečnostným záväzkom voči Ukrajine, čo tejto krajine pomôže pri jej obrane, odolávaní destabilizačným snahám a odrádzaní od budúcich činov agresie. Silná podpora Ukrajiny je pre Úniu kľúčovou prioritou a náležitou reakciou vzhľadom na pevné politické odhodlanie Únie podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné.

(9)

Zo škôd spôsobených vojenskou agresiou Ruska ukrajinskému hospodárstvu, spoločnosti a infraštruktúre, a najmä škôd spôsobených ukrajinskej obrannej technologickej a priemyselnej základni (ďalej len „ukrajinská DTIB“), vyplýva, že obnova ukrajinskej DTIB si vyžaduje komplexnú podporu. Takáto podpora je nevyhnutná na to, aby sa Ukrajine poskytla kapacita na zachovanie základných funkcií štátu, čím sa prispeje k rýchlej obnove, rekonštrukcii a modernizácii tejto krajiny, k integrácii ukrajinskej DTIB do EDTIB a k prispôsobeniu ukrajinskej DTIB, aby spĺňala normy Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) a iné príslušné normy. Silná ukrajinská DTIB má z hľadiska dlhodobej bezpečnosti, ako aj obnovy Ukrajiny kľúčový význam.

(10)

Únia by mala finančne podporovať akcie podporujúce posilnenie ukrajinskej DTIB. Nástroj na podporu Ukrajiny by mal podľa tohto nariadenia predovšetkým motivovať členské štáty, aby spolupracovali s Ukrajinou a ukrajinskou DTIB s cieľom zvýšiť ukrajinské výrobné kapacity v oblasti obrany a podporiť spoločné obstarávanie obranných výrobkov z ukrajinskej DTIB. Táto podpora dopĺňa podporu poskytovanú v rámci Nástroja pre Ukrajinu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/792 (7) a vojenskú podporu poskytovanú Ukrajine v rámci Európskeho mierového nástroja zriadeného rozhodnutím Rady (SZBP) 2021/509 (8) a prostredníctvom dvojstrannej pomoci členských štátov. Súčasne je v súlade s trvalou a neochvejnou podporou nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc zo strany Únie.

(11)

Rusko musí niesť plnú zodpovednosť a zaplatiť za obrovské škody spôsobené svojou útočnou vojnou proti Ukrajine, ktorá predstavuje flagrantné porušenie Charty Organizácie Spojených národov. Únia a jej členské štáty by sa mali v úzkej spolupráci s ďalšími medzinárodnými partnermi naďalej usilovať o dosiahnutie uvedeného cieľa v súlade s právom Únie a medzinárodným právom, pričom by mali zohľadniť, že Rusko závažne porušuje zákaz použitia sily zakotvený v článku 2 ods. 4 Charty Organizácie Spojených národov a zásadu zodpovednosti štátu za medzinárodne protiprávne činy, čo zahŕňa aj povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, ktorú možno finančne vyčísliť. V koordinácii s medzinárodnými partnermi sa dosiahol pokrok v otázke, ako by sa mimoriadne príjmy súkromných subjektov, ktoré pochádzajú priamo z imobilizácie štátnych aktív Ruska, mohli v súlade s platnými zmluvnými záväzkami a s právom Únie a medzinárodným právom nasmerovať na podporu Ukrajiny vrátane ukrajinskej DTIB. Dodatočná podpora by sa mohla čerpať z prevodu mimoriadnych peňažných zostatkov centrálnych depozitárov cenných papierov do Únie vyplývajúcich z neočakávaných a mimoriadnych príjmov pochádzajúcich z imobilizácie štátnych aktív Ruska alebo z akýchkoľvek iných príslušných reštriktívnych opatrení Únie.

(12)

V nadväznosti na pevný záväzok vedúcich predstaviteľov skupiny G7 pomáhať Ukrajine pri plnení jej naliehavých krátkodobých finančných potrieb a podporovať jej dlhodobé priority v oblasti obnovy a rekonštrukcie prijali Európsky parlament a Rada 28. októbra 2024 nariadenie (EÚ) 2024/2773 (9), ktorým sa zriadil Mechanizmus spolupráce v oblasti úverov pre Ukrajinu a poskytla výnimočná makrofinančná pomoc Ukrajine. V nariadení (EÚ) 2024/2773 sa stanovuje, že memorandum o porozumení týkajúce sa politických podmienok pre uvedenú makrofinančnú pomoc má zahŕňať záväzok podporovať spoluprácu s Úniou v oblasti obnovy, rekonštrukcie a modernizácie ukrajinského obranného priemyslu v súlade s cieľmi programov Únie zameraných na obnovu, rekonštrukciu a modernizáciu ukrajinskej DTIB a iných príslušných programov Únie.

(13)

Na vykonávanie akcií stanovených v tomto nariadení, ktoré sa týkajú Ukrajiny alebo právnych subjektov usadených na Ukrajine prijímajúcich finančné prostriedky Únie, by sa mala uzavrieť s Ukrajinou dohoda o financovaní v zmysle článku 114 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 (10) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Dohodou o financovaní s Ukrajinou spolu so zmluvami a dohodami podpísanými s právnymi subjektmi usadenými na Ukrajine, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, by sa malo zabezpečiť plnenie povinností stanovených v článku 129 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(14)

S cieľom financovať akcie zamerané na posilnenie konkurencieschopnosti a pripravenosti EDTIB na základe článku 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a akcie, ktorých cieľom je prispieť k obnove, rekonštrukcii a modernizácii ukrajinskej DTIB, s prihliadnutím na jej možnú budúcu integráciu do EDTIB podľa článku 212 ZFEÚ, by sa týmto nariadením mal zriadiť Program pre európsky obranný priemysel (ďalej len „program“) stanovujúci podmienky finančnej podpory Únie podľa článku 173 ZFEÚ a Nástroj na podporu Ukrajiny, v ktorom sa stanovia osobitné podmienky finančnej podpory Únie podľa článku 212 ZFEÚ.

(15)

Program by mal byť v súlade s prioritami v oblasti obranných spôsobilostí, na ktorých sa spoločne dohodli členské štáty v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“), spoluprácou členských štátov v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (ďalej len „PESCO“) zriadenej rozhodnutím Rady (SZBP) 2017/2315 (11), iniciatívami a projektmi Európskej obrannej agentúry (ďalej len „EDA“) a civilnou a vojenskou pomocou Únie Ukrajine. Program by mal náležite prihliadať aj na príslušné činnosti, ktoré vykonávajú NATO a iní partneri, pokiaľ takéto činnosti slúžia bezpečnostným a obranným záujmom Únie.

(16)

Týmto nariadením by sa malo stanoviť finančné krytie na obdobie rokov 2025 až 2027, pričom toto finančné krytie má počas ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (12). Je vhodné umožniť, aby sa na program a Nástroj na podporu Ukrajiny sprístupnili dodatočné finančné zdroje, a to aj prostredníctvom dodatočných príspevkov poskytnutých členskými štátmi.

(17)

Európska rada vo svojich záveroch z júla 2020 uviedla, že trvanie sektorových programov viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) by sa malo spravidla zosúladiť s časovým rámcom VFR na roky 2021 – 2027. Po uplynutí VFR na roky 2021 – 2027 bude financovanie sektorových programov z prostriedkov Únie závisieť od výsledku rokovaní o budúcom VFR, ktorý sa bude uplatňovať od roku 2028.

(18)

Možnosti stanovené v článku 73 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (13) by sa mohli uplatniť za predpokladu, že projekt je v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenom nariadení a s rozsahom pôsobnosti Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu plus, ako sú stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (14) a (EÚ) 2021/1057 (15). Mohlo by k tomu dôjsť najmä v prípade, keď pri výrobe príslušných obranných výrobkov dôjde k špecifickým zlyhaniam trhu alebo suboptimálnym investičným situáciám na územiach členských štátov, najmä v zraniteľných a vo vzdialených oblastiach, a takéto zdroje prispievajú k dosiahnutiu cieľov programu, z ktorého sa prevádzajú. V súlade s článkom 24 nariadenia (EÚ) 2021/1060 má Komisia posúdiť zmenené programy predložené zo strany členského štátu a predložiť pripomienky do dvoch mesiacov od predloženia zmeneného programu.

(19)

Vzhľadom na potrebu lepšie a spoločne investovať do konkurencieschopnosti EDTIB, jej schopnosti reagovať a zabezpečiť včasnú dostupnosť a dodávky obranných výrobkov, ako aj do obnovy, rekonštrukcie a modernizácie ukrajinskej DTIB by členské štáty, inštitúcie, orgány a agentúry Únie, tretie krajiny, medzinárodné organizácie, medzinárodné finančné inštitúcie a iné tretie strany mali mať možnosť prispievať k vykonávaniu programu a Nástroja na podporu Ukrajiny. Takéto príspevky by sa mali používať v súlade s rovnakými pravidlami a podmienkami a mali by predstavovať vonkajšie pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 2 písm. a), d) alebo e) nariadenia o rozpočtových pravidlách a mali by sa uviesť v rámci ročného rozpočtového postupu v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. Členské štáty by mali mať flexibilitu pri rozhodovaní o tom, ako prideliť sumy, ktorými sa prispieva na program alebo Nástroj na podporu Ukrajiny. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa, či tieto finančné prostriedky sprístupnia všetkým subjektom oprávneným na financovanie podľa tohto nariadenia, v prospech len dotknutých členských štátov alebo aj v prospech iných členských štátov alebo v relevantných prípadoch Ukrajiny. Táto flexibilita je nevyhnutná na zabezpečenie čo najefektívnejšieho využívania zdrojov, čím sa umožní prideľovanie finančných prostriedkov tam, kde je to najviac potrebné.

(20)

Členské štáty mali mať možnosť využiť flexibilitu pri využívaní svojich prostriedkov pridelených v rámci zdieľaného riadenia, ktorú ponúka nariadenie (EÚ) 2021/1060. Preto by malo byť možné, aby sa za podmienok stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1060 previedli určité objemy finančných prostriedkov medzi prostriedkami pridelenými v rámci zdieľaného riadenia a programom alebo Nástrojom na podporu Ukrajiny. Zdroje, ktoré zostávajú neviazané, by malo byť možné do konca roka 2028 na žiadosť dotknutého členského štátu previesť späť do jedného alebo viacerých príslušných zdrojových programov v súlade s podmienkami stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1060.

(21)

Ciele programu zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti a pripravenosti EDTIB iniciovaním a urýchlením prispôsobenia priemyslu štrukturálnym zmenám spôsobeným vyvíjajúcim sa bezpečnostným prostredím, a to aj s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok obranných výrobkov v celej Únii, môžu prispieť k podpore hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (16). Preto by sa malo prijať ustanovenie, ktoré by umožnilo, aby sa príspevky členských štátov podporované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti použili na účely podpory akcií na posilnenie priemyslu podľa tohto nariadenia. Uvedená možnosť by sa mala využiť v rozsahu, v akom prispieva k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 4 nariadenia (EÚ) 2021/241. Uplatňovanie zásady „výrazne nenarušiť“ v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (17) je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby sa reformy a investície realizované v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vykonávali udržateľným spôsobom. Všetky opatrenia podporované v rámci Mechanizmu na podporu obnovy sa majú vykonávať v súlade s uplatniteľným acquis Únie a vnútroštátnym acquis v oblasti životného prostredia, najmä pokiaľ ide o posudzovanie vplyvu na životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň je pravdepodobné, že niektoré konečné obranné výrobky už zo svojej podstaty priamo alebo nepriamo poškodia životné prostredie. Uplatňovanie zásady „výrazne nenarušiť“ na príspevky členských štátov na podporu akcií na posilnenie priemyslu, ktoré sa týkajú týchto výrobkov, preto nemusí byť uskutočniteľné. Okrem toho by mohlo byť vhodné neuplatňovať zásadu „výrazne nenarušiť“, ak sa podporovaná akcia na posilnenie priemyslu týka obranných výrobkov alebo komponentov či surovín určených alebo používaných výlučne na výrobu obranných výrobkov. Únia je skutočne konfrontovaná s výrazným zhoršením svojho bezpečnostného kontextu, v dôsledku čoho sa zvýšil stupeň ohrozenia Únie. To si vyžaduje okamžité a rozsiahle investície a podporu odolnosti a rozširovania EDTIB s cieľom posilniť jej schopnosť pripraviť sa na budúce krízy dodávok a zabezpečiť včasnú dostupnosť a dodávky obranných výrobkov v celej Únii. V súčasnej situácii to predstavuje prvoradý cieľ, ktorým je verejná bezpečnosť a ktorý má prednosť pred ostatnými faktormi. V tejto súvislosti je potrebné zabrániť akémukoľvek narušeniu dodávateľských reťazcov v sektore obrany, a to najmä tým, že sa umožní, aby sa akcie na posilnenie priemyslu týkajúce sa obranných výrobkov, komponentov a surovín vo vhodných prípadoch podporovali bez obmedzení súvisiacich s uplatňovaním zásady „výrazne nenarušiť“. Preto v prípade, že členské štáty využívajú svoj dobrovoľný príspevok podporovaný z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v prospech akcií na posilnenie priemyslu podľa tohto nariadenia, tieto akcie by nemali podliehať uplatňovaniu zásady „výrazne nenarušiť“, ak dotknutý členský štát v dohode o príspevku s Komisiou odôvodní, že nie je možné ani vhodné zabezpečiť, aby bol druh činností, ktoré sa majú podporovať podľa tohto nariadenia, v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“.

(22)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, by mali mať možnosť zapojiť sa do programu ako pridružené krajiny v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (18), ktorá umožňuje vykonávanie programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody.

(23)

Keďže cieľom tohto nariadenia je zvýšiť konkurencieschopnosť a efektívnosť obranného priemyslu Únie a Ukrajiny a s cieľom zabezpečiť ochranu základných bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, by príjemcami takejto finančnej podpory, ktorí môžu využívať prínosy finančnej podpory Únie v rámci programu a v rámci Nástroja na podporu Ukrajiny, mali byť právne subjekty, ktoré sú usadené a majú svoje výkonné riadiace štruktúry v Únii, v pridružených krajinách alebo na Ukrajine a ktoré na účely danej akcie využívajú infraštruktúru, zariadenia, aktíva a zdroje nachádzajúce sa na území členského štátu, pridruženej krajiny alebo Ukrajiny. Okrem toho by príjemcovia takejto finančnej podpory nemali podliehať kontrole nepridruženej tretej krajiny inej ako Ukrajina alebo subjektu z inej tretej krajiny. V tejto súvislosti by sa kontrolou mala rozumieť schopnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt priamo alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov. Ak sú príjemcami takejto finančnej podpory na účel spoločného obstarávania členské štáty, pridružené krajiny alebo Ukrajina, mali by sa uplatňovať na dodávateľov a subdodávateľov verejných zákaziek rovnocenné kritériá s cieľom zabezpečiť, aby sa na nich vzťahovali rovnaké podmienky, pričom sa zohľadní skutočnosť, že uvedení dodávatelia a subdodávatelia nie sú príjemcami finančných prostriedkov Únie.

(24)

Kritériá oprávnenosti by mali zohľadňovať existujúce dodávateľské reťazce a priemyselnú spoluprácu s nepridruženými tretími krajinami inými ako Ukrajina a mali by umožňovať splnenie požiadaviek v oblasti spôsobilostí. Spoločné obstarávania zahŕňajúce jedného subdodávateľa, ktorému sa pridelí 15 % až 35 % hodnoty zákazky a ktorý nie je usadený alebo nemá svoje výkonné riadiace štruktúry v Únii, pridruženej krajine alebo v relevantných prípadoch na Ukrajine, by preto mali byť za určitých podmienok oprávnené na financovanie v rámci programu a Nástroja na podporu Ukrajiny.

(25)

Za určitých okolností by malo byť možné odchýliť sa od zásady, že právne subjekty zapojené do akcie podporovanej programom využívajú infraštruktúru, zariadenia, aktíva a zdroje nachádzajúce sa na území členského štátu alebo pridruženej krajiny a nie sú pod kontrolou nepridružených tretích krajín alebo subjektov z nepridružených tretích krajín. V tejto súvislosti by právny subjekt usadený v Únii alebo v pridruženej krajine, ktorý využíva infraštruktúru, zariadenia, aktíva alebo zdroje nachádzajúce sa mimo územia členského štátu alebo pridruženej krajiny alebo ktorý je pod kontrolou nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny, mal mať možnosť zúčastňovať sa ako príjemca, ak sú splnené prísne podmienky týkajúce sa bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov vrátane dodržiavania zásady dobrých susedských vzťahov, ako sa stanovuje v rámci SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a to aj pokiaľ ide o posilnenie EDTIB. Podobné výnimky by sa mali stanoviť pre akcie podporované v rámci Nástroja na podporu Ukrajiny s cieľom umožniť využívanie infraštruktúry, zariadení, aktív alebo zdrojov nachádzajúcich sa mimo územia členského štátu alebo Ukrajiny a pre účasť právnych subjektov, ktoré sú usadené v Únii a pod kontrolou tretej krajiny inej ako Ukrajina alebo subjektu z inej tretej krajiny.

(26)

Právne subjekty usadené v Únii alebo v pridruženej krajine a pod kontrolou nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny by mali byť oprávnené byť príjemcom, ak sa Komisii poskytnú záruky schválené v súlade s vnútroštátnymi postupmi členského štátu alebo pridruženej krajiny, v ktorej sú usadené, a posúdené pred rozhodnutím o poskytnutí finančných prostriedkov Únie. Takéto záruky by sa mali vydávať len za predpokladu, že sú splnené a počas celej akcie zachované prísne podmienky týkajúce sa bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, ako sa stanovuje v rámci SZBP podľa hlavy V Zmluvy o EÚ. Komisia by mala informovať členské štáty zasadajúce ako výbor o právnych subjektoch, ktoré sa na základe takéhoto posúdenia považujú za oprávnené. Informácie týkajúce sa následného posúdenia oprávnenosti, okrem iného z dôvodu nahlásenej zmeny vlastníctva v priebehu vykonávania, sa budú tiež oznamovať členským štátom, ktoré zasadajú ako výbor, aby sa zabezpečila transparentnosť monitorovania priebežného dodržiavania podmienok oprávnenosti. Účasť subjektov pod kontrolou nepridružených krajín alebo subjektov z nepridružených tretích krajín by nemala byť v rozpore s cieľmi tohto nariadenia. Na účely Nástroja na podporu Ukrajiny by sa takéto pravidlá týkajúce sa oprávnenosti mali uplatňovať v prípade právnych subjektov usadených v Únii a kontrolovaných nepridruženou treťou krajinou inou ako Ukrajina alebo subjektom z inej tretej krajiny.

(27)

S cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť EDTIB, podporiť obnovu, rekonštrukciu a modernizáciu ukrajinskej DTIB a zabezpečiť včasnú dostupnosť a dodávky obranných výrobkov z uvedených obranných technologických a priemyselných základní je dôležité stanoviť minimálne požiadavky týkajúce sa hodnoty vytvorenej v Únii a pridružených krajinách alebo v relevantných prípadoch na Ukrajine. Zvýši sa tým efektívnosť podpory Únie v rámci programu a Nástroja na podporu Ukrajiny. V prípade akcií podporovaných z finančných prostriedkov Únie v rámci programu alebo Nástroja na podporu Ukrajiny by preto náklady na komponenty s pôvodom mimo Únie a pridružených krajín alebo v relevantných prípadoch Ukrajiny nemali byť vyššie ako 35 % odhadovaných nákladov na komponenty konečného výrobku alebo výrobku, pri ktorých je zvýšenie výrobnej kapacity podporované z finančných prostriedkov Únie. Ciele sledované podľa tohto nariadenia sa dosiahnu o to efektívnejšie, ak sú náklady na uvedené komponenty nižšie ako uvedená prahová hodnota 35 %. Príjemcovia finančných prostriedkov Únie sa vyzývajú, aby sa zamerali na postupné znižovanie tohto percentuálneho podielu v nových výrobkoch. Suroviny sa nepovažujú za komponenty.

(28)

Vzhľadom na potrebu chrániť operačnú kapacitu ozbrojených síl členských štátov a zabezpečiť ich schopnosť používať obranné výrobky, na ktoré sa vzťahuje akcia vykonávaná v rámci programu, bez obmedzení uložených tretími krajinami, je potrebné stanoviť dodatočné požiadavky týkajúce sa schopnosti rozhodovať o vymedzení, prispôsobení a vývoji návrhu takýchto obranných výrobkov. Príjemcovia finančných prostriedkov Únie alebo v relevantných prípadoch dodávateľ alebo konzorcium dodávateľov by preto nemali podliehať právnym alebo zmluvným obmedzeniam zo strany nepridružených tretích krajín alebo subjektov z nepridružených tretích krajín, ktoré majú vplyv na ich schopnosť rozhodovať o vymedzení, prispôsobení a vývoji návrhu obranného výrobku vrátane nahradenia alebo odstránenia komponentov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia uložené nepridruženými tretími krajinami alebo subjektmi z nepridružených tretích krajín. Vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu by sa mala v záujme zvýšenia priemyselných kapacít na výrobu munície a riadených striel výnimočne a dočasne stanoviť osobitná a cielená výnimka z uvedenej požiadavky. Takáto výnimka by mala spočívať v tom, že príjemcovia finančných prostriedkov Únie alebo príslušné vládne orgány dotknutých členských štátov budú mať možnosť predložiť Komisii právne záväzný záväzok dotknutej nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny, že príjemcovia získajú uvedenú možnosť rozhodovať. Príjemcovia by mali prijať všetky opatrenia na zabezpečenie plnenia uvedeného záväzku. Ak príjemcovia napriek svojmu úsiliu nemôžu získať takúto možnosť rozhodovať, prijali by sa nápravné opatrenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, najmä s článkom 132.

(29)

S cieľom zaistiť, aby sa pri vykonávaní tohto nariadenia dodržali medzinárodné záväzky Únie a jej členských štátov, by nemali byť oprávnené na financovanie v rámci programu ani v rámci Nástroja na podporu Ukrajiny akcie týkajúce sa výrobkov alebo technológií, ktorých používanie, vývoj alebo výroba sú zakázané uplatniteľným medzinárodným právom.

(30)

Z programu a Nástroja na podporu Ukrajiny by sa mala poskytovať finančná podpora v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách na akcie prispievajúce k posilneniu konkurencieschopnosti EDTIB, jej schopnosti reagovať a zabezpečiť včasnú dostupnosť a dodávky obranných výrobkov, alebo k obnove, rekonštrukcii a modernizácii ukrajinskej DTIB, ako je napríklad spolupráca právnych subjektov pri spoločnom obstarávaní obranných výrobkov, a na akcie zamerané na urýchlenie prispôsobenia sa kapacity na produkciu obranných výrobkov, komponentov a zodpovedajúcich surovín štrukturálnym zmenám. Mohlo by to zahŕňať koordináciu priemyslu, pokiaľ ide o rezervovanie obranných výrobkov, prístup k financovaniu pre podniky zapojené do výroby obranných výrobkov, rezervovanie výrobných kapacít („neustále pripravené zariadenia“) alebo priemyselné procesy obnovy exspirovaných výrobkov, rozšírenie, optimalizáciu, modernizáciu, vylepšenie alebo reprofiláciu existujúcich výrobných kapacít alebo vytvorenie nových výrobných kapacít v uvedenej oblasti. Okrem toho by sa finančná podpora mohla vzťahovať na niekoľko ďalších podporných akcií v súlade s cieľmi tohto nariadenia, ako je odborná príprava, rekvalifikácia alebo zvyšovanie úrovne zručností zamestnancov.

(31)

Vzhľadom na súčasný geopolitický kontext, a najmä na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, si ochrana základných bezpečnostných záujmov Únie vyžaduje prijatie osobitných opatrení týkajúcich sa obstarávania obranných výrobkov zameraných na posilnenie konkurencieschopnosti EDTIB a zabezpečenie včasnej dostupnosti a dodávok obranných výrobkov obstaraných z EDTIB v celej Únii. Ochrana základných bezpečnostných záujmov Únie si vyžaduje aj zapojenie Ukrajiny a krajín, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru do týchto opatrení, a to nielen z dôvodu ich geografickej polohy a skutočnosti, že Ukrajina priamo čelí prebiehajúcej útočnej vojne Ruska, ale aj vzhľadom na ich úzke partnerstvo s Úniou v oblasti obstarávania, ako sa uvádza najmä v Dohode o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej (19) a v Dohode o Európskom hospodárskom priestore.

(32)

Keďže je dôležité zmierniť akékoľvek narušenie trhu, Komisia by mala byť schopná vymáhať zisk plynúci z úspešných akcií na posilnenie priemyslu podporované z rozpočtu Únie v súlade so zásadou proporcionality. Odchylne od článku 195 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa pri takomto vymáhaní zisku popri samotnej podpore zo strany Únie mali v plnej miere zohľadniť všetky vytvorené príjmy vrátane príjmov z podpory akcie poskytnutej zo strany členského štátu, Ukrajiny a tretích strán. Vymožený zisk by sa mal opätovne použiť na pomoc pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia.

(33)

Fungovanie sektora obranného priemyslu sa neriadi obvyklými pravidlami a obchodnými modelmi, ktorými sa riadia tradičnejšie trhy. Dopyt vychádza takmer výlučne zo strany štátov, ktoré majú pod kontrolou aj celé obstarávanie obranných výrobkov a technológií vrátane vývozu. Obranný priemysel sa preto nezapája do významných priemyselných investícií financovaných z vlastných zdrojov a robí tak len na základe záväzných objednávok. EDTIB okrem toho čelí pretrvávajúcim prekážkam v prístupe k financovaniu vrátane spolufinancovania, najmä súkromného financovania investícií, a to z dôvodu rizík, ktoré s takýmito investíciami spájajú účastníci trhu. Vzhľadom na naliehavú potrebu zvýšiť investície do sektora obrany Únie je nevyhnutné mobilizovať verejné investície do tohto sektora. Týka sa to najmä podporných akcií, ktoré sú prospešné pre EDTIB v širšom zmysle, napríklad tým, že umožňujú a uľahčujú iné akcie stanovené v tomto nariadení, čím pôsobia ako multiplikátory s potenciálne vysokým pákovým efektom. Keďže inak by sa podporné akcie neuskutočnili, odchylne od článku 193 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa zdá opodstatnené, aby finančná podpora Únie v rámci programu pokrývala až 100 % oprávnených nákladov na podporné akcie.

(34)

Keďže rôzne druhy akcií sa navzájom dopĺňajú a sú potrebné na vyváženie náročnosti spolupráce a zníženie rizika priemyselných investícií prostredníctvom finančnej podpory zo strany Únie, čo umožní rýchlejšiu adaptáciu obranného priemyslu na prebiehajúce štrukturálne zmeny trhu, zdá sa opodstatnené, aby sa značná suma predstavujúca najmenej 15 % finančného krytia vyčleneného na program vyhradila na akcie súvisiace so spoločným obstarávaním a aspoň 30 % tohto finančného krytia sa vyhradilo na akcie na posilnenie priemyslu. Podpora Únie určená na akcie na posilnenie priemyslu by mala pokrývať až 35 % oprávnených nákladov, aby príjemcovia mohli akcie čo najskôr vykonať, znížiť riziko svojich investícií, a tým urýchliť dostupnosť príslušných výrobkov obranného priemyslu.

(35)

Pokiaľ ide o akcie v rámci Nástroja na podporu Ukrajiny, podpora Únie na posilnenie priemyslu a podporné činnosti zahŕňajúce právne subjekty usadené na Ukrajine by mala byť schopná pokryť až 100 % oprávnených nákladov s cieľom prispôsobiť sa zvýšenej zložitosti a prostrediu ukrajinského obranného priemyslu, vrátane potreby splniť normy NATO a iné príslušné normy, ako aj zvýšeným rizikám spojeným s útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine, pričom sa zohľadní aj potreba odolným spôsobom obnoviť a modernizovať priemyselné kapacity.

(36)

Akcie spoločného obstarávania by sa mali podľa tohto nariadenia financovať prostredníctvom grantov s formou financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ale vychádza z dosiahnutých výsledkov podľa pracovných balíkov, míľnikov alebo cieľov procesu spoločného obstarávania, aby sa vytvoril potrebný stimulačný účinok.

(37)

Finančný príspevok Únie v rámci programu na akcie spoločného obstarávania, zamýšľaný ako stimul pre spoluprácu, by nemal presahovať 15 % odhadovanej hodnoty spoločnej verejnej zákazky. Vzhľadom na zvýšenú zložitosť spoločného obstarávania s Ukrajinou by finančný príspevok Únie v rámci Nástroja na podporu Ukrajiny nemal presahovať 25 % odhadovanej hodnoty spoločnej verejnej zákazky.

(38)

Po splnení osobitných podmienok súvisiacich s cieľmi programu by sa strop finančného príspevku Únie na akcie spoločného obstarávania mal zvýšiť na 25 % odhadovanej hodnoty spoločnej verejnej zákazky, aby sa kompenzovali konkrétne zložitejšie aspekty týkajúce sa posilnenej cezhraničnej spolupráce v rámci Únie a spolupráce v kontexte štruktúry pre európske zbrojné programy (ďalej len „SEAP“). Mala by sa zohľadniť aj potreba postupného znižovania strategických závislostí, ktorou sa odôvodňuje zvýšená miera financovania v prípade, že sa akciou podporuje spoločné obstarávanie konečných výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje obmedzenie. Okrem toho so zreteľom na osobitnú bezpečnostnú situáciu Ukrajiny a Moldavska vzhľadom na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine je takisto vhodné stanoviť takúto zvýšenú mieru financovania v prípadoch, keď výsledkom podporovanej akcie bude spoločné obstaranie dodatočných množstiev obranných výrobkov pre tieto dve krajiny. V dôsledku geopolitického kontextu vrátane útočnej vojny Ruska proti Ukrajine sú Únia a jej členské štáty navyše vystavené vysokému riziku naplnenia konvenčných vojenských hrozieb, čím vzniká potreba zvýšených investícií do obrany. Mieru financovania zvýšenú až do 25 % je preto opodstatnené stanoviť aj pre akcie spoločného obstarávania v prípadoch, keď výdavky väčšiny členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na dotknutej akcii, na investície do obrany presiahnu 30 % ich výdavkov na obranu. V prípade akcií na posilnenie priemyslu by malo byť možné zvýšiť strop až na 50 % oprávnených nákladov, ak väčšinu prijímateľov tvoria malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) alebo spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou usadené v členských štátoch alebo pridružených krajinách, alebo ak akciu vykonáva štruktúra SEAP, a ak sa preukáže, že akcia prispieva k nadviazaniu novej cezhraničnej spolupráce, ako je rozšírenie geografického rozsahu existujúcich dodávateľských reťazcov alebo výrazné zvýšenie obchodu, spolupráce alebo spoločných projektov medzi subjektmi v rôznych členských štátoch alebo rozšírenie existujúcich cezhraničných sietí spôsobmi, ktoré zvyšujú celkovú kapacitu a odolnosť EDTIB, ak to zahŕňa budovanie novej infraštruktúry, zariadení alebo výrobných liniek alebo prispieva k vytvoreniu nových alebo k zvýšeniu existujúcich kapacít na výrobu výrobkov dôležitých v krízovej situácii. Okrem toho, ak sa členské štáty výslovne rozhodnú prideliť finančné prostriedky na program len v prospech dotknutých členských štátov alebo aj v prospech iných členských štátov, odchylne od článku 193 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách by malo byť možné zvýšiť flexibilitu a umožniť finančný príspevok Únie na akcie na posilnenie priemyslu, ktorý by pokrýval až 100 % oprávnených nákladov. Uvedená možnosť by sa mala uplatňovať aj na prípady, keď sa na financovanie takýchto akcií použijú príspevky členských štátov podporované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Tým sa maximalizuje vplyv a účinnosť akcie.

(39)

V súlade s článkom 196 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa grant môže udeliť na akciu, ktorá sa už začala, a to za predpokladu, že žiadateľ je schopný preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však nie sú oprávnené, s výnimkou prípadov stanovených v článku 196 ods. 2 druhom pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách. S cieľom umožniť kontinuitu perspektívneho financovania akcií, ktoré mohli byť do roku 2024 podporované financovaním podľa nariadení (EÚ) 2023/1525 alebo (EÚ) 2023/2418, by v rozhodnutí o financovaní malo byť možné odchylne od článku 196 ods. 2 druhého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách stanoviť finančné príspevky v rámci programu v súvislosti s akciami, ktoré sa vzťahujú na obdobie začínajúce od 5. marca 2024 a neboli dokončené pred podpísaním dohody o grante. Vzhľadom na prepojenia medzi programom a Nástrojom na podporu Ukrajiny, ako aj na potrebu urýchlene podporiť rekonštrukciu, obnovu a modernizáciu ukrajinskej DTIB a s prihliadnutím na jej možnú budúcu integráciu do EDTIB by sa rovnaká výnimka mala uplatňovať na finančné príspevky v rámci Nástroja na podporu Ukrajiny. Tie isté náklady by sa z rozpočtu Únie za žiadnych okolností nemali financovať dvakrát.

(40)

Pri posudzovaní návrhov predložených žiadateľmi by Komisia mala venovať osobitnú pozornosť tomu, ako uvedené návrhy prispievajú k cieľom tohto nariadenia. Návrhy by sa mali posudzovať najmä z hľadiska ich prínosu k zvýšeniu pripravenosti a odolnosti obranného priemyslu a ich prínosu k cezhraničnej spolupráci v oblasti obranného priemyslu realizovanej medzi členskými štátmi, pridruženými krajinami a Ukrajinou.

(41)

Na zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty prispievali k silnej EDTIB a mali z nej prospech, je nevyhnutný rozvoj výrobných kapacít v oblasti obrany v celej Únii, pričom treba prihliadať na riziká spojené so stále viac sa zhoršujúcim bezpečnostným kontextom Únie. Pokiaľ ide o akcie na posilnenie priemyslu, osobitná pozornosť by sa mala venovať príspevku dotknutej akcie k odolnosti priemyslu, najmä zaisteniu dostupnosti a bezpečnosti dodávok obranných výrobkov v celej Únii v reakcii na identifikované riziká, ako je napríklad vysoká miera rizika vzniku konvenčných vojenských hrozieb.

(42)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (20) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (21), (Euratom, ES) č. 2185/96 (22) a (EÚ) 2017/1939 (23) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, ako aj opatrení týkajúcich sa vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a vo vhodných prípadoch aj ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (24). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách majú každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, úradu OLAF, Európskemu dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(43)

V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od pridružených krajín zúčastňujúcich sa na programe, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, úradu OLAF a Európskemu dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(44)

Podľa článku 85 rozhodnutia Rady (EÚ) 2021/1764 (25) sú fyzické osoby a subjekty a inštitúcie usadené v zámorských krajinách a územiach oprávnené na financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým je príslušná zámorská krajina alebo územie spojené.

(45)

Únia by mala určiť európske projekty spoločného záujmu v oblasti obrany (ďalej len „projekty EDPCI“), na ktoré by sa malo zamerať úsilie a zdroje a ktoré by mali pozostávať z kolaboratívnych projektov v oblasti priemyslu zameraných na posilnenie konkurencieschopnosti EDTIB v celej Únii a zároveň prispievajúcich k rozvoju vojenských spôsobilostí členských štátov kritických pre bezpečnostné a obranné záujmy Únie vrátane tých, ktorými sa zabezpečuje prístup ku všetkým operačným doménam. Vzhľadom na citlivú povahu rozhodnutia určiť projekt EDPCI s ohľadom na jeho potenciálny vplyv na záujmy národnej bezpečnosti a vzhľadom na to, že je dôležité zabezpečiť, aby takéto projekty prispievali k obrannej pripravenosti všetkých členských štátov, by sa právomoc prijímať vykonávacie akty na účely určenia projektov EDPCI mala na návrh Komisie preniesť na Radu. Pred navrhnutím takýchto vykonávacích aktov by mala Komisia zohľadniť názory všetkých členských štátov a návrhy projektov, ktoré majú pre prípadné projekty EDPCI. Pri príprave takýchto návrhov projektov by sa členské štáty mali inkluzívnym spôsobom koordinovať a v prípade potreby na tento účel využiť podporu agentúry EDA. V uvedenej súvislosti môžu členské štáty určiť spôsobilosti spoločného záujmu s dvojakým použitím. Pokiaľ sa uvedené návrhy projektov zmenia na projekty EDPCI, pre Úniu, jej inštitúcie, orgány a agentúry by sa mohli rozvíjať spôsobilosti s dvojakým použitím identifikované členskými štátmi v kontexte daných projektov EDPCI. Okrem súladu s prioritami v oblasti spôsobilostí určenými v kontexte SZBP vrátane plánu rozvoja spôsobilostí (ďalej len „CDP“), cieľmi Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu a príležitosťami spolupráce identifikovanými v kontexte koordinovaného ročného hodnotenia obrany (ďalej len „CARD“) by mali projekty EDPCI zohľadňovať projekty dohodnuté v rámci PESCO, iniciatív agentúry EDA a príslušné činnosti vykonávané NATO, ako je proces obranného plánovania NATO. Pred predložením návrhu vykonávacieho aktu by Komisia mala vyzvať vysokého predstaviteľa a prípadne agentúru EDA, aby poskytli informácie s cieľom zabezpečiť súlad s uvedenými prioritami a cieľmi. Uvedenými informáciami sa doplnia informácie týkajúce sa návrhov projektov poskytnuté členskými štátmi. Rada by mala mať možnosť doplniť alebo vypustiť projekty alebo vykonať iné zmeny v návrhu vykonávacieho aktu predloženého Komisiou. Rada by pri posudzovaní návrhu vykonávacieho aktu mala zohľadniť rozpracovanosť projektu, jeho predpokladaný príspevok k obrannej pripravenosti a počet zúčastnených členských štátov.

(46)

V kontexte útočnej vojny Ruska proti Ukrajine nadobudli Ukrajina a ukrajinská DTIB špecifické odborné znalosti týkajúce sa projektov obranného priemyslu, a to aj v spolupráci s členskými štátmi a EDTIB. Uvedené odborné znalosti môžu byť kritické pre projekty EDPCI a môžu uľahčovať ich prípravu, čím budú prispievať k posilneniu konkurencieschopnosti EDTIB a zároveň k rozvoju vojenských spôsobilostí členských štátov kritických pre bezpečnostné a obranné záujmy Únie. Preto je vhodné v takýchto prípadoch umožniť účasť Ukrajiny na projektoch EDPCI. Komisia by mala overiť, či boli všetky členské štáty, pridružené krajiny a Ukrajina informované o príprave projektu a či mali príležitosť sa na nej zúčastniť. Keďže Komisia by mohla mať primerané odborné znalosti na podporu vykonávania projektov EDPCI v prospech konkurencieschopnosti EDTIB v celej Únii, je vhodné umožniť jej účasť na projektoch EDPCI, aby sa mohla podeliť o takéto odborné znalosti, ak o to zúčastnené členské štáty požiadajú.

(47)

Vzhľadom na potenciálne významný dosah projektov EDPCI na konkurencieschopnosť a priemyselnú pripravenosť EDTIB by mal program podporovať konzorciá zúčastnených členských štátov a pridružených krajín pri ich zavádzaní. Takáto finančná podpora z programu by mala byť obmedzená na činnosti týchto konzorcií, ktoré súvisia so spoločným obstarávaním obranných výrobkov, urýchľujúce prispôsobenie kapacity na výrobu obranných výrobkov štrukturálnym zmenám, ako aj na súvisiace podporné činnosti, priemyselný vývoj nových obranných výrobkov alebo modernizáciu existujúcich výrobkov a rozvoj a obstaranie potrebnej infraštruktúry. Vzhľadom na osobitný rozsah týchto projektov, ktorý si vyžaduje bezprecedentnú mieru spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi a priemyslom, a so zreteľom na finančné riziká pre zúčastnené členské štáty a pridružené krajiny by finančné prostriedky Únie mali dokázať pokryť odchylne od článku 193 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách až 100 % oprávnených nákladov. Tým nie je dotknutá možnosť finančnej podpory určitých činností v rámci projektov EDPCI v rámci iných akcií za predpokladu, že spĺňajú podmienky stanovené pre tieto akcie a nezískali finančné prostriedky v rámci iných programov Únie, v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. Zúčastnené členské štáty by mali zabezpečiť, aby činnosti v rámci projektov EDPCI boli v súlade s cieľmi programu, a to aj v prípade, že Únia neposkytuje finančnú podporu. S cieľom uľahčiť monitorovanie dodržiavania týchto cieľov by členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na projekte EDPCI, mali každoročne predkladať Komisii spoločnú správu o vykonávaní činností v rámci projektu EDPCI. Rada by na návrh Komisie mala mať možnosť zmeniť vykonávacie akty identifikujúce projekty EDPCI, a to aj tým, že vypustí projekty EDPCI zo zoznamu. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na projekte EDPCI, sa budú môcť na účely vykonávania činností potrebných na jeho vykonávanie spoliehať na odborné znalosti a administratívne kapacity agentúry EDA alebo medzinárodných organizácií, ako je Organizácia pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania (ďalej len „OCCAR“) a Agentúra NATO pre podporu a obstarávanie (ďalej len „NSPA“).

(48)

Schopnosť EDTIB zabezpečiť včasnú dostupnosť obranných výrobkov v dostatočnom objeme je nevyhnutná pre jej konkurencieschopnosť, najmä v obdobiach zvýšeného bezpečnostného napätia. V takýchto obdobiach by EDTIB mohla chýbať výrobná kapacita potrebná na uspokojenie naliehavých potrieb členských štátov a jej výrobky by mohli byť pre členské štáty menej viditeľné ako výrobky ponúkané tretími krajinami alebo subjektmi z tretích krajín. Týmto nariadením by sa preto mal zabezpečiť európsky mechanizmus na obchodovanie s vojenským materiálom vrátane opatrení zameraných na urýchlenie uvádzania obranných výrobkov z EDTIB na trh tým, že sa uľahčia postupy spoločného obstarávania obranných výrobkov prostredníctvom lepšieho využívania zákaziek zadávaných vládou inej vláde.

(49)

Členské štáty, pridružené krajiny a Ukrajina alebo štruktúra SEAP by mali byť schopné na účely posilnenia konkurencieschopnosti EDTIB a rekonštrukcie, obnovy a modernizácie ukrajinskej DTIB zriadiť, riadiť a udržiavať rezervy pre pripravenosť obranného priemyslu tvorené obrannými výrobkami, ktoré by členské štáty, pridružené krajiny a Ukrajina mohli ľahko na-kupovať alebo používať. Takéto rezervy pozostávajúce zo zásob obranných výrobkov obstaraných od EDTIB alebo ukrajinskej DTIB by povzbudili dopyt a zvýšili by predvídateľnosť pre sektor obrany. Únijnému a ukrajinskému priemyslu by vyslali pozitívne signály a motivovali by ich k výrobe obranných výrobkov a k investíciám na účely posilnenia priemyselných kapacít v tomto sektore. Vďaka rezervám pre pripravenosť obranného priemyslu by sa okrem toho zlepšila bezpečnosť dodávok obranných výrobkov pre členské štáty tým, že by sa zlepšila ich dostupnosť a skrátili dodacie realizačné lehoty, a to aj v situáciách krízových z hľadiska dodávok. Ak sa takéto rezervy zriadia v kontexte štruktúry SEAP, z programu a Nástroja na podporu Ukrajiny by malo byť možné podporovať spoločné obstarávanie dodatočných množstiev obranných výrobkov prostredníctvom akcií spoločného obstarávania vykonávaných štruktúrou SEAP, ako aj zriadenie a fungovanie štruktúry SEAP na účely riadenia a udržiavania uvedených rezerv.

(50)

S cieľom zlepšiť informovanosť členských štátov o dostupnosti výrobkov EDTIB a ukrajinskej DTIB by sa v rámci programu malo podporovať, aby Komisia vytvorila jednotný, centralizovaný a aktuálny katalóg obranných výrobkov vyvinutých EDTIB a ukrajinskou DTIB na základe dobrovoľných príspevkov členských štátov, Ukrajiny a hospodárskych subjektov (európsky predajný katalóg vojenského materiálu). Na uvedený účel by výrobky uvedené v katalógu mali vyrábať hospodárske subjekty, ktoré sú usadené a majú svoje výkonné riadiace štruktúry v Únii, pridruženej krajine alebo na Ukrajine, a infraštruktúra, zariadenia, aktíva a zdroje používané na účely výroby uvedených výrobkov by sa mali nachádzať v Únii, pridruženej krajine alebo na Ukrajine. Pri zriaďovaní uvedeného katalógu by mala Komisia konzultovať s agentúrou EDA a zohľadniť jej odborné znalosti.

(51)

Okrem iného aj v nadväznosti na skúsenosti s kapitálovým nástrojom v oblasti obrany, ktorý bol v kontexte Európskeho obranného fondu zavedený ako operácia kombinovaného financovania v rámci Programu InvestEU, by sa Komisia mala snažiť zriadiť špecializovaný nástroj predstavujúci súčasť programu pod názvom Fond na urýchlenie transformácie dodávateľského reťazca v sektore obrany (ďalej len „FAST“). FAST by sa mal implementovať v rámci nepriameho riadenia. Vďaka fondu FAST sa využije potenciál, zníži rizikovosť a urýchli vynakladanie investícií potrebných na zvýšenie výrobných kapacít v oblasti obranného priemyslu na území Únie, ktorými disponujú MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou so sídlom v Únii, a to prostredníctvom operácie kombinovaného financovania ponúkajúcej podporu vo forme dlhového alebo kapitálového financovania. Keďže žiadosť o podporu vo forme dlhového financovania v rámci fondu FAST by mohla obsahovať informácie týkajúce sa infraštruktúry, zariadení, aktív alebo zdrojov, ktoré MSP alebo malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou používajú na účely industrializácie alebo výroby obranných výrobkov, je vhodné, aby sa takáto podpora podriadila pravidlám, ktoré vyžadujú, aby sa takáto infraštruktúra, zariadenia, aktíva a zdroje nachádzali na území členského štátu alebo pridruženej krajiny, s určitými cielenými výnimkami. Fond FAST by sa mal zriadiť ako operácia kombinovaného financovania, a to aj v kontexte Programu InvestEU, zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (26), a to v úzkej spolupráci s jeho implementujúcimi partnermi.

(52)

Vďaka fondu FAST by sa mal dosiahnuť uspokojivý multiplikačný účinok, aký prináša kombinácia dlhového a kapitálového financovania, pričom by mal tento fond zároveň prispieť k prilákaniu finančných prostriedkov ako z verejného, tak aj zo súkromného sektora. V záujme dosiahnutia celkového cieľa, ktorým je zvýšenie konkurencieschopnosti EDTIB, by mal fond FAST zároveň poskytovať podporu pre MSP vrátane startupov a scaleupov a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou v celej Únii, ktoré sú súčasťou dodávateľských reťazcov Únie v sektore obrany alebo bezprostredne plánujú stať sa ich súčasťou, pri industrializácii alebo výrobe obranných výrobkov alebo keď ich bezprostredne plánujú, ak čelia ťažkostiam súvisiacim s prístupom k finančným prostriedkom. Fond FAST by mal slúžiť aj na urýchlenie investícií do výroby obranných technológií a výrobkov, a tak posilniť bezpečnosť dodávok v rámci únijných hodnotových reťazcov obranného priemyslu.

(53)

Na dosiahnutie cieľov programu a Nástroja na podporu Ukrajiny je potrebné zvýšiť počet a rozsah spoločného obstarávania obranných výrobkov od EDTIB a ukrajinskej DTIB. V súlade s článkom 168 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách majú členské štáty možnosť požiadať Komisiu, aby sa s nimi zapojila do spoločného obstarávania, a to aj prostredníctvom dohôd o budúcom nákupe alebo ako centrálna obstarávacia organizácia. Pridružené krajiny by odchylne od článku 168 ods. 2 druhého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách mali mať možnosť požiadať Komisiu, aby sa zapojila do spoločného obstarávania, pretože takáto možnosť nie je stanovená v dvojstrannej alebo mnohostrannej zmluve s týmito krajinami. Pridružené krajiny by odchylne od článku 168 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách mali mať spolu s aspoň jedným členským štátom tiež možnosť požiadať Komisiu, aby konala ako centrálna obstarávacia organizácia, pretože v nariadení o rozpočtových pravidlách sa nestanovuje účasť tretích krajín na takýchto akciách.

Podobne by Ukrajina mala mať možnosť zúčastňovať sa na takýchto akciách na účely Nástroja na podporu Ukrajiny. Ukrajina by spolu s aspoň jedným členským štátom odchylne od článku 168 ods. 2 druhého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách mala mať možnosť požiadať Komisiu zapojiť sa do spoločného obstarávania, pretože takáto možnosť nie je stanovená v dvojstrannej alebo mnohostrannej zmluve s Ukrajinou. Z rovnakého dôvodu by Ukrajina spolu s aspoň jedným členským štátom odchylne od článku 168 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách mala mať možnosť požiadať Komisiu, aby konala ako centrálna obstarávacia organizácia. S cieľom podporiť agregáciu dopytu v prípade spoločného obstarávania by Komisia mala zabezpečiť, aby bol takýto postup obstarávania otvorený pre všetky členské štáty a v relevantných prípadoch pre pridružené krajiny. S cieľom podporiť zvýšenie výrobných kapacít priemyslu v rámci EDTIB a ukrajinskej DTIB by Komisia ďalej mala uľahčiť uzatváranie dohôd o odbere v súlade s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže a obstarávania. Použitie rozpočtu Únie na účely spoločného obstarávania s podporou Komisie bude v súlade s cieľmi a uplatniteľnými kritériami oprávnenosti programu alebo Nástroja na podporu Ukrajiny a bude zamerané na podporu prispôsobenia výrobnej kapacity dodávateľských reťazcov obranného priemyslu. Podpora z rozpočtu Únie by mohla slúžiť najmä na zníženie rizika priemyselných investícií, ako je zvýšenie výrobných kapacít alebo nadobudnutie potrebných obrábacích strojov na zabezpečenie plnenia zákazky, a v každom prípade by sa mala prísne obmedziť na pokrytie jednorazových nákladov vzniknutých v súvislosti s nákupom alebo údržbou obranných výrobkov. Rozpočtové prostriedky by sa mali zahrnúť do pracovných programov v rámci programu a Nástroja na podporu Ukrajiny.

(54)

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by okamžité zadanie a plnenie zákazky pred jej podpísaním vyplývajúce z postupov obstarávania vykonaných s podporou Komisie na účely tohto nariadenia mohlo byť odôvodnené vzhľadom na existujúcu geopolitickú situáciu, najmä ak si závažnosť okolností a ich dôsledkov pre bezpečnosť občanov Únie vyžadujú, aby sa dodávky dotknutého obranného výrobku bezodkladne účinne vykonali. Na uvedený konkrétny účel a odchylne od článku 175 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách by malo byť možné povoliť, aby sa plnenie zákazky začalo pred podpísaním zmluvy, ak verejný obstarávateľ náležite zdokumentuje potrebu takéhoto opatrenia.

(55)

V Únii čelia kooperatívne zbrojné programy značným výzvam, keďže sa väčšinou zriaďujú ad hoc, sú komplikované a často dochádza k oneskoreniam a prekračovaniu stanovených nákladov. Na nápravu tejto situácie a na zabezpečenie nepretržitého dodržiavania záväzkov členskými štátmi až do konca životného cyklu obranných výrobkov je potrebný štruktúrovanejší prístup na úrovni Únie. V záujme dosiahnutia tohto prístupu by sa malo podporiť úsilie členských štátov, a to sprístupnením nového právneho rámca, konkrétne štruktúry SEAP, ktorá by podporila a posilnila ich spoluprácu. Aby štruktúra SEAP mohla dosiahnuť svoj cieľ, ktorým je podpora konkurencieschopnosti EDTIB a v relevantných prípadoch ukrajinskej DTIP, mala by mať možnosť realizovať spoločný vývoj, obstarávanie, riadenie životného cyklu alebo dynamické riadenie dostupnosti obranných výrobkov. Štruktúry SEAP by mali mať možnosť vykonávať ďalšie činnosti potrebné na dosiahnutie svojich cieľov, ako sú činnosti súvisiace s infraštruktúrou priamo súvisiacou s obrannými výrobkami. Akcie vykonávané v rámci štruktúry SEAP by sa mali s akciami vykonávanými v rámci SZBP vzájomne posilňovať, a to najmä v kontexte CDP. Takéto akcie by tiež nemali byť v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov vrátane dodržiavania zásady dobrých susedských vzťahov.

(56)

V rámci štruktúr SEAP by členské štáty mali využívať štandardizované postupy, ktoré by mohla poskytnúť Komisia, na začatie a riadenie programov spolupráce v oblasti vyzbrojovania vrátane usmernení pre riadenie projektov, obstarávanie, finančné riadenie a podávanie správ. Spolupráca podľa rámca štruktúry SEAP by tiež mala za podmienok stanovených v smerniciach Rady 2006/112/ES (27) a (EÚ) 2020/262 (28) umožňovať oslobodenie od DPH alebo spotrebnej dane v prípade, že štruktúra SEAP vlastní obstarané vybavenie. Okrem príspevkov z tohto programu a Nástroja na podporu Ukrajiny by štruktúry SEAP mali mať možnosť prijímať príspevky aj z iných programov Únie za predpokladu, že tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Na zodpovedajúci príspevok na dotknutú akciu by sa mali vzťahovať pravidlá príslušného programu Únie.

(57)

Ak si to členovia štruktúr SEAP jednomyseľne želajú, uvedené štruktúry by mali mať možnosť vydávať cenné papiere v súlade s právom členského štátu, v ktorom majú svoje štatutárne sídlo, aby sa zabezpečil dlhodobý plán financovania zbrojných programov a súlad s rámcom správy hospodárskych záležitostí. Za cenné papiere vydané štruktúrami SEAP by Únia nemala niesť zodpovednosť. Finančné príspevky Únie by mohli zlepšiť podmienky na to, aby členské štáty financovali zbrojné programy.

(58)

V záujme dosiahnutia svojich cieľov by štruktúra SEAP mala mať možnosť poveriť prostredníctvom dohody o delegovaní jeden alebo viacero subjektov oprávnených na financovanie v rámci akcií spoločného obstarávania v rámci programu splnením jednej alebo viacerých svojich úloh. Zdrojmi, právomocami a zručnosťami vo sfére riadenia spolupráce v oblasti obrany, ktoré by mohli byť pre štruktúry SEAP prínosné, disponujú najmä medzinárodné organizácie, ako je OCCAR a NSPA, ako aj agentúra EDA. Ak štruktúra SEAP poverí plnením svojich úloh iný subjekt, mala by aj naďalej zodpovedať za plnenie svojich povinností podľa práva Únie, najmä tohto nariadenia. Mala by preto zabezpečiť, aby dohoda o delegovaní takéto povinnosti obsahovala, a prijať všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie ich plnenia.

(59)

Na to, aby sa umožnil účinný postup na účely zriadenia štruktúry SEAP, je potrebné, aby členské štáty, pridružené krajiny alebo Ukrajina, ktoré sú ochotné zriadiť štruktúru SEAP, predložili žiadosť Komisii, ktorá by mala posúdiť, či navrhované stanovy štruktúry SEAP spĺňajú požiadavky tohto nariadenia. Takáto žiadosť by mala obsahovať vyhlásenie členského štátu, o ktorom sa predpokladá, že v ňom štruktúra SEAP bude mať svoje štatutárne sídlo, v ktorom tento členský štát uznáva štruktúru SEAP odo dňa jej zriadenia za medzinárodný orgán alebo organizáciu na účely uplatňovania smerníc 2006/112/ES a (EÚ) 2020/262. Komisia by mala túto žiadosť posúdiť bez zbytočného odkladu, v ideálnom prípade do dvoch mesiacov od prijatia úplnej žiadosti. Komisia by mala mať možnosť na tento účel vyzvať agentúru EDA, aby poskytla svoje odborné znalosti.

(60)

Z dôvodu transparentnosti by sa vykonávacie akty, ktorými sa zriaďujú štruktúry SEAP, a oznámenia o rozhodnutiach o likvidácii štruktúry SEAP a o ich uzavretí, ako aj všetky oznámenia v prípade, že štruktúra SEAP nie je schopná splatiť svoje dlhy, mali uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

(61)

Štruktúra SEAP by mala mať odo dňa, keď vykonávací akt, ktorým sa zriaďuje štruktúra SEAP nadobudne účinnosť, právnu subjektivitu a mala by mať čo najširšiu právnu spôsobilosť v každom členskom štáte, aby mohla svoje úlohy plniť čo najefektívnejším spôsobom. Štruktúra SEAP by tiež mala mať čo najširšiu právnu spôsobilosť v pridružených krajinách a na Ukrajine v prípadoch, keď sú uvedené krajiny členmi štruktúry SEAP. Štruktúra SEAP by mala mať štatutárne sídlo na území členského štátu.

(62)

Členmi štruktúry SEAP môžu byť členské štáty, pridružené krajiny a Ukrajina. Štruktúra SEAP by mala pozostávať z aspoň troch krajín, z ktorých aspoň dve by mali byť členské štáty.

(63)

V záujme fungovania štruktúry SEAP by mali byť v jej stanovách stanovené podrobnejšie ustanovenia, na základe ktorých by Komisia mala preskúmať súlad žiadosti s pravidlami tohto nariadenia. Je dôležité, aby sa v stanovách objasnilo, aké administratívne kapacity sa predpokladajú na zabezpečenie súladu s pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami uplatniteľnými na manipuláciu s obrannými výrobkami. Bez toho, aby boli dotknuté existujúce pravidlá Únie a vnútroštátne pravidlá týkajúce sa vývozu obranných výrobkov, by členovia štruktúry SEAP mali mať možnosť jednomyseľne sa dohodnúť na prístupe k takémuto vývozu.

(64)

Na jednej strane je potrebné zabezpečiť, aby štruktúra SEAP mala potrebnú flexibilitu na zmenu svojich stanov, a na druhej strane je potrebné prostredníctvom nevyhnutnej kontroly na úrovni Únie zabezpečiť zachovanie určitých kľúčových prvkov, najmä prvkov potrebných na udelenie statusu štruktúry SEAP. Ak sa zmena týka základného prvku stanov, mala by ju pred tým, ako nadobudne účinnosť, schváliť Komisia. Akákoľvek iná zmena by sa mala oznámiť Komisii. S výnimkou zmien týkajúcich sa možného prístupu k vývozu obranných výrobkov by Komisia mala mať možnosť namietať proti takýmto zmenám, ak sa domnieva, že sú v rozpore s týmto nariadením.

(65)

Štruktúra SEAP by mala mať možnosť obstarávať obranné výrobky vo vlastnom mene alebo v mene alebo na účet svojich členov. Na uvedené účely by sa štruktúry SEAP mali považovať za medzinárodné organizácie v zmysle článku 12 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES (29). Smernica 2009/81/ES by sa preto na takéto obstarávanie nemala vzťahovať. Ak štruktúra SEAP obstaráva v mene svojich členov, ktorí sú členskými štátmi alebo v relevantných prípadoch pridruženými krajinami, smernica 2009/81/ES by sa nemala uplatňovať v prípadoch, keď je postup obstarávania v súlade s cieľmi štruktúry SEAP spočívajúcimi v podpore konkurencieschopnosti EDTIB a v relevantných prípadoch ukrajinskej DTIB. Smernica 2009/81/ES by sa nemala vzťahovať ani na postupy obstarávania vykonávané členskými štátmi pri obstarávaní na účet alebo v mene štruktúry SEAP, keďže takéto zákazky by sa mali zadávať v súlade s pravidlami obstarávania štruktúry SEAP. Ak členské štáty alebo v príslušných prípadoch pridružené krajiny obstarávajú obranné výrobky zo štruktúry SEAP, obstarávanie by sa malo považovať za zákazku zadávanú vládou inej vláde uvedenú v článku 13 písm. f) smernice 2009/81/ES. Štruktúry SEAP by mali vymedziť svoje vlastné pravidlá obstarávania v súlade so zásadami primárneho práva Únie uplatniteľnými na obstarávanie, najmä so zásadami rovnakého zaobchádzania, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality a s pravidlami stanovenými v tomto nariadení. Ak štruktúra SEAP poverí úlohami obstarávania jeden alebo viacero subjektov, mala by zabezpečiť, aby pravidlá obstarávania, ktoré sa majú uplatňovať, boli v súlade s týmito zásadami.

(66)

Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na štruktúre SEAP, by mali zabezpečiť, aby politika obstarávania štruktúry SEAP bola v súlade s cieľmi podpory konkurencieschopnosti EDTIB alebo ukrajinskej DTIB, a to aj v prípade, že Únia neposkytuje finančnú podporu. Tým nie sú dotknuté osobitné podmienky, ktoré sa uplatňujú v prípade, že štruktúra SEAP dostane v rámci príslušného programu finančné prostriedky Únie.

(67)

Štruktúra SEAP by s cieľom plniť svoje úlohy čo najefektívnejšie a ako logický dôsledok svojej právnej subjektivity mala niesť zodpovednosť za svoje dlhy. Aby mohli členovia štruktúry SEAP nájsť vhodné riešenie, pokiaľ ide o ich zodpovednosť, v stanovách by malo byť možné stanoviť rôzne režimy zodpovednosti, ktoré by išli nad rámec zodpovednosti pomerne obmedzenej vo vzťahu k príspevkom jednotlivých členov.

(68)

Aby sa zabezpečila dostatočná kontrola súladu s týmto nariadením, štruktúra SEAP by mala Komisii zasielať svoju výročnú správu, ako aj akékoľvek informácie o okolnostiach, ktoré by mohli závažne ohroziť plnenie jej úloh. Ak Komisia na základe výročnej správy alebo z iných zdrojov nadobudne podozrenie, že štruktúra SEAP svojím konaním závažne porušuje toto nariadenie alebo iný uplatniteľný právny predpis, mala by štruktúru SEAP alebo jej členov požiadať o vysvetlenie alebo prijatie opatrení. V mimoriadnych prípadoch a ak sa neprijme žiadne nápravné opatrenie, Komisia by mala mať možnosť zrušiť vykonávací akt, ktorým sa zriaďuje štruktúra SEAP, čím sa začne proces jej likvidácie. Komisia by mala predkladať Európskemu parlamentu a Rade súhrnnú výročnú správu o činnostiach všetkých aktívnych štruktúr SEAP.

(69)

V nadväznosti na nevyprovokovanú a neodôvodnenú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine sa bezpečnosť dodávok stáva čoraz dôležitejším faktorom pri rozhodovaní členských štátov týkajúcich sa obstarávania obranných výrobkov. V dôsledku toho sa schopnosť cezhraničných dodávateľských reťazcov Únie zabezpečiť nerušené dodávky obranných výrobkov stala určujúcim faktorom ich konkurencieschopnosti. Zavedenie režimu bezpečnosti dodávok v celej Únii by preto mohlo mať pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť EDTIB.

(70)

Európsky parlament a Rada po prijatí nariadenia (EÚ) 2023/1525 vyzvali vo svojom spoločnom vyhlásení z 11. júla 2023 Komisiu, aby zvážila predloženie právneho rámca zameraného na zaistenie bezpečnosti dodávok. Do tohto spoločného vyhlásenia sa premietli závery Európskej rady z decembra 2013, v ktorých sa vyzýva na zavedenie komplexného celoúnijného režimu bezpečnosti dodávok, ako aj odporúčanie Európskeho parlamentu z 8. júna 2022, v ktorom sa Komisia naliehavo vyzýva, aby takýto režim bezodkladne predložila.

(71)

Nedávne krízy, ako je pandémia ochorenia COVID-19 a prudký nárast dopytu po určitých obranných výrobkoch, najmä po munícii, odhalili zraniteľnosť dodávateľských reťazcov Únie. Uvedené krízy odhalili aj to, ako narušenia dodávok týchto výrobkov alebo komponentov či surovín kritických pre ich výrobu môžu brániť fungovaniu vnútorného trhu. Tieto krízy poukázali na pravdepodobné riziko vzniku rozdielnych opatrení na vnútroštátnej úrovni, a to aj na zachovanie zásob v záujme národnej bezpečnosti a certifikácie obranných výrobkov, a na nedostatočnú koordináciu na úrovni Únie s cieľom riešiť nedostatok výrobkov kritického významu pre reakciu na vznikajúce krízy, ako aj komponentov a surovín nevyhnutných na ich výrobu, čo vedie k problémom v prístupe k výrobkom, komponentom a surovinám potrebným na výrobu príslušných výrobkov, alebo pri ich získavaní, pričom existuje konkrétne riziko, že sa tým obmedzia celé výrobné reťazce. Je nevyhnutné zabrániť vzniku prekážok cezhraničného obchodu medzi členskými štátmi v dôsledku rozdielov vo vnútroštátnom práve, keďže takéto rozdiely by obmedzili voľný pohyb kritických výrobkov a súvisiacich komponentov a surovín na vnútornom trhu a narušili fungovanie dodávateľských reťazcov. Tieto problémy v rámci dodávateľských reťazcov odhalili aj nedostatok nástrojov krízového riadenia a koordinačných mechanizmov, nedostatočnú výmenu informácií a nedostatočný prehľad o výrobných kapacitách v celej Únii, najmä pokiaľ ide o obranné výrobky.

(72)

Neustále zhoršovanie bezpečnostnej situácie, ktorá sa vyznačuje zvyšujúcimi sa dlhodobými hrozbami, zrýchlenie vývoja obranných technológií a inovácií a pravdepodobné zvýšenie výdavkov na obranu, pravdepodobne spustia prudký nárast dopytu po obranných výrobkoch a prehĺbia budúce krízy dodávok v súvislosti s takýmito výrobkami. Je pravdepodobné, že takýto zvýšený dopyt zintenzívni tlak na dodávateľské reťazce Únie pre obranné výrobky, a ak sa na úrovni Únie neprijme žiadny rámec, povedie to k vzniku alebo obnoveniu rozdielnych vnútroštátnych opatrení na riešenie nedostatkov, ktoré by tým spôsobili prekážky v riadnom fungovaní vnútorného trhu, v dôsledku čoho by sa oslabili obranné a bezpečnostné záujmy Únie a jej členských štátov.

(73)

Rýchlo sa vyvíjajúce bezpečnostné prostredie by mohlo okrem toho prispieť k ďalším krízam, ktoré môžu mať rôzne formy, ako sú kybernetické útoky na obranný priemysel alebo rozsiahle narušenia kritickej infraštruktúry, ktoré by si vyžadovali rýchle a rozhodné koordinované reakcie, aby sa zabránilo vážnym narušeniam súvisiacich dodávateľských reťazcov v sektore obrany. V očakávaní zvýšeného dopytu po obranných výrobkoch a zvýšeného tlaku na súvisiace dodávateľské reťazce je preto spoľahlivé fungovanie týchto dodávateľských reťazcov nevyhnutné na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu s obrannými výrobkami.

(74)

Ako ukazujú skúsenosti získané z práce osobitnej skupiny pre spoločné obstarávanie v oblasti obrany týkajúcej sa koordinácie veľmi krátkodobých potrieb obstarávania v oblasti obrany a z vykonávania nariadenia (EÚ) 2023/1525, dodávateľské reťazce Únie v sektore obrany majú často cezhraničný rozmer, najmä na nižších úrovniach. Je nevyhnutné zabrániť tomu, aby stále väčšia zložitosť celoúnijných dodávateľských reťazcov pre obranné výrobky viedla k nedostatočnej viditeľnosti celkových výrobných kapacít a dodávateľských reťazcov EDTIB a k neschopnosti členských štátov prijímať informované rozhodnutia, najmä s cieľom riešiť nedostatky alebo zmierniť ich riziko.

(75)

Existuje konkrétne riziko, že opatrenia v oblasti bezpečnosti dodávok prijaté na vnútroštátnej úrovni nebudú dostatočné na účinné riešenie výziev v budúcnosti a že jednotlivé členské štáty nebudú môcť dostatočne zohľadniť ani primerane riešiť cezhraničné účinky na dodávateľské reťazce v sektore obrany v celej Únii. Okrem toho nekoordinované prístupy na vnútroštátnej úrovni, najmä pokiaľ ide o certifikáciu a transfer obranných výrobkov v rámci Únie a priorizáciu objednávok na vojenský účel, môžu mať závažný negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu s obrannými výrobkami, a to najmä vytváraním prekážok pre cezhraničný obchod, a prehlbovať celkový nedostatok a narušenia dodávateľských reťazcov.

(76)

Vzhľadom na uvedené výzvy by bolo potrebné a vhodné zriadiť celoúnijný režim bezpečnosti dodávok zameraný na zvýšenie bezpečnosti dodávok obranných výrobkov s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a jeho odolnosť voči akýmkoľvek otrasom. V uvedenej súvislosti je nevyhnutné: stanoviť koordinačné opatrenia a pripraviť sa na vplyv budúcich kríz dodávok na vnútorný trh s obrannými výrobkami a reagovať na ne; zaistiť bezpečnosť dodávok obranných výrobkov, ich komponentov a surovín a akýkoľvek výrobkov a služieb kritických pre ich výrobu, ktorých dostupnosť je nevyhnutná na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu a jeho dodávateľských reťazcov a ktorá sa musí zaručiť s cieľom riešiť krízu dodávok („výrobky dôležité v krízovej situácii“); a zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu s obrannými výrobkami, a to aj predchádzaním vzniku prekážok pre tento trh. Uvedené opatrenia by mali vychádzať z článku 114 ZFEÚ.

(77)

Smernica 2009/81/ES sa týka okrem iného stanovenia vhodného legislatívneho rámca, ktorý je predpokladom vytvorenia európskeho trhu s obranným vybavením, pre koordináciu postupov obstarávania na zadávanie zákaziek s cieľom splniť bezpečnostné požiadavky členských štátov a záväzky vyplývajúce zo ZFEÚ. Na účely dosiahnutia uvedeného cieľa slúži smernica 2009/81/ES predovšetkým na riešenie krízových situácií, najmä poskytnutím osobitných ustanovení uplatniteľných na naliehavé prípady, ktoré nastali v dôsledku krízy, ako je skrátenie lehôt na doručenie ponúk a možnosť uplatniť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení obstarávania. V určitých naliehavých prípadoch však môžu byť tieto pravidlá nedostatočné, najmä ak naliehavosť vyplývajúcu z krízy možno riešiť len zapojením dvoch alebo viacerých členských štátov do spoločného obstarávania. V takých prípadoch je často jediným riešením, ktoré zaisťuje bezpečnostné záujmy daných členských štátov, umožniť prístup k existujúcej rámcovej dohode verejným obstarávateľom z tých členských štátov, ktoré neboli jej pôvodnými zmluvnými stranami, hoci táto možnosť v pôvodnej rámcovej dohode stanovená nebola. Keďže s týmito možnosťami sa v smernici 2009/81/ES v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia nepočíta, v tomto nariadení sa stanovuje možnosť doplniť ustanovenia uvedenej smernice alebo odchýliť sa od nich v prípadoch naliehavosti vyplývajúcich z krízy za predpokladu, že sa získa súhlas podniku, ktorý rámcovú dohodu uzavrel.

(78)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie sa zmeny verejnej zákazky majú prísne obmedzovať na to, čo je za daných okolností absolútne nevyhnutné, pričom sa v čo najväčšej možnej miere dodržiavajú zásady nediskriminácie, transparentnosti a proporcionality. V tejto súvislosti by malo byť možné odchýliť sa od smernice 2009/81/ES tým, že sa množstvá stanovené v rámcovej dohode zvýšia až o 100 % hodnoty uvedenej rámcovej dohody pri jej otvorení pre verejných obstarávateľov z iných členských štátov, pokiaľ je takéto zvýšenie nevyhnutne potrebné na otvorenie rámcovej dohody pre týchto verejných obstarávateľov. Pokiaľ ide o uvedené dodatočné množstvá, títo verejní obstarávatelia by mali mať rovnaké podmienky ako pôvodný verejný obstarávateľ, ktorý uzavrel pôvodnú rámcovú dohodu. Popri tom by sa mali prijať náležité opatrenia na zaistenie transparentnosti s cieľom zabezpečiť, aby boli informované všetky potenciálne zainteresované strany.

(79)

V posledných rokoch sa členské štáty čoraz viac zapájajú do spolupráce v oblasti obrany, najmä s cieľom zbližovať svoje vojenské spôsobilosti. Účelom procesov v Únii, napríklad CARD a PESCO, je najmä podporiť plnenie príslušných priorít identifikovaním a využitím príležitostí na posilnenie spolupráce v oblasti obrany s cieľom naplniť ambície v oblasti bezpečnosti a obrany na úrovni Únie. Vzhľadom na neustále zhoršovanie geopolitického prostredia a extrémnu volatilitu medzinárodného prostredia je rozvoj operačnej spolupráce ešte potrebnejší. Aby bola spolupráca v oblasti obrany účinná, môže byť potrebné vyžadovať, aby ozbrojené sily spolupracujúcich členských štátov používali presne ten istý obranný výrobok alebo aspoň výrobky, ktoré sú také blízke, že sú zameniteľné. V takýchto prípadoch by sa členskému štátu, ktorý sa zúčastňuje na zriadení takejto iniciatívy spolupráce, ktorá presahuje rámec obyčajného kooperatívneho obstarávania obranných výrobkov, alebo sa k nej pripojí, malo umožniť odchýliť sa od zásad transparentnosti a hospodárskej súťaže a zákazku zadať bez predchádzajúcej súťaže alebo zverejnenia oznámenia o vyhlásení obstarávania priamo podniku z EDTIB, ktorý vyrába uvedený výrobok, za predpokladu, že je to potrebné na realizáciu príslušnej spolupráce v oblasti obrany.

(80)

Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu a existujúce a predvídateľné napätie a prekážky na vnútornom trhu s obrannými výrobkami a v jeho dodávateľských reťazcoch, ktoré vyplývajú najmä z nesúladu medzi obmedzenými výrobnými kapacitami v Únii a nárastom dopytu od začiatku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, je potrebné stanoviť súbor opatrení, ktoré Únii umožnia predvídať riziká vážneho narušenia dodávok obranných výrobkov, ktoré by viedli alebo pravdepodobne poviedli k prijatiu rozdielnych vnútroštátnych opatrení, čo by malo závažný negatívny vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu, pripraviť sa na tieto riziká a zmierniť ich.

(81)

Schopnosť Únie predvídať a riešiť krízy v oblasti dodávok obranných výrobkov, ktoré majú vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu, závisí od poznania štruktúry, silných a slabých stránok dodávateľských reťazcov takýchto výrobkov v Únii a dohľadu nad nimi na úrovni Únie. Vzhľadom na zložitosť dodávateľských reťazcov v sektore obrany a existujúce napätie a riziko nedostatkov v týchto dodávateľských reťazcoch je potrebné poskytnúť nástroje na kontinuálny koordinovaný prístup k mapovaniu a monitorovaniu únijných dodávateľských reťazcov výrobkov dôležitých v krízovej situácii. Výsledky takéhoto mapovania takisto poskytnú relevantné informácie na vypracovanie opatrení Únie zameraných na posilnenie konkurencieschopnosti EDTIB a na posúdenie postavenia Únie v globálnych dodávateľských reťazcoch v sektore obrany. Mapovanie a monitorovanie by sa v tejto súvislosti malo zamerať na výrobky, pri ktorých by vážne narušenie ich výroby alebo bezprostredné riziko takéhoto narušenia viedlo alebo pravdepodobne poviedlo k rozdielnym vnútroštátnym opatreniam, ktorých výsledkom by bol závažný negatívny vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu, najmä prekážky cezhraničného obchodu.

(82)

Na účely mapovania by Komisia mala určiť a pravidelne aktualizovať zoznam výrobkov dôležitých v krízovej situácii, pričom by sa mala zamerať na možné narušenia alebo prekážky ovplyvňujúce bezpečnosť dodávok takýchto výrobkov. Identifikácia týchto výrobkov Komisiou by mala byť založená na údajoch poskytnutých členskými štátmi a mala by vyplývať z identifikácie príslušných výrobných kapacít a dodávateľských reťazcov. S cieľom zabezpečiť úplnosť súhrnných údajov by Komisia mala tieto údaje krížovo skontrolovať a na tento účel použiť dostupné údaje a v prípade potreby aj údaje získané prostredníctvom požiadania podnikov o dobrovoľné poskytnutie informácií.

(83)

Komisia by mala stanoviť rámec a metodiku na identifikáciu výrobkov dôležitých v krízovej situácii. S cieľom zabezpečiť efektívnosť mapovania by sa tento rámec a táto metodika mali vymedziť tak, aby sa zabránilo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu členských štátov. Preto by mali vychádzať z existujúcich vnútroštátnych rámcov a metodík, o ktoré by sa členské štáty podelili s Komisiou. Tento rámec a táto metodika by sa mali v prvom rade zamerať na existujúce prekážky v dodávateľských reťazcoch v sektore obrany a viesť k identifikácii výrobných kapacít a ich dodávateľských reťazcov.

(84)

Komisia by mala v rámci mapovania takisto určiť indikátory včasného varovania a vypracovať ich zoznam s cieľom identifikovať faktory, ktoré by mohli narušiť, ohroziť alebo negatívne ovplyvniť dodávky takýchto výrobkov. Medzi takéto indikátory by mohlo patriť: neobvyklé predĺženie realizačnej lehoty; dostupnosť surovín, medziproduktov a ľudského kapitálu potrebných na výrobu výrobkov dôležitých v krízovej situácii alebo náležitého výrobného vybavenia; predpokladaný dopyt; prudké nárasty cien presahujúce bežné kolísanie cien; nehody, útoky, prírodné katastrofy alebo iné závažné udalosti; účinok obchodných politík, colných sadzieb, vývozných obmedzení, obchodných prekážok a iných opatrení súvisiacich s obchodom; a účinok zatvárania podnikov, premiestnenia podnikov (offshoring) alebo akvizície hlavných dodávateľov výrobkov dôležitých v krízovej situácii. Monitorovacie činnosti Komisie by sa mali zamerať na tieto indikátory včasného varovania, čo môže v prípade potreby zahŕňať aj žiadosti o dobrovoľné informácie adresované príslušným aktérom.

(85)

S cieľom minimalizovať záťaž podnikov reagujúcich na monitorovanie a zabezpečiť zmysluplné zhromažďovanie získaných informácií by Komisia mala zabezpečiť normalizované a zabezpečené prostriedky zberu informácií. Týmito prostriedkami by sa malo zaistiť, aby sa so všetkými získanými informáciami zaobchádzalo dôverne, čím sa zabezpečí obchodné tajomstvo a kybernetická bezpečnosť. Podobne, s cieľom obmedziť administratívne zaťaženie vnútroštátnych správnych orgánov by členské štáty mali mať možnosť požiadať Komisiu o plnenie úloh, ktorými boli poverené na účely mapovania dodávateľských reťazcov obranných výrobkov.

(86)

Na základe zoznamu výrobkov dôležitých v krízovej situácii, ktorý určí Komisia, by členské štáty mali na svojom území určiť hlavných dodávateľov takýchto výrobkov. Zoznam takýchto dodávateľov by sa mal zaslať Komisii, aby sa zabezpečil efektívny koordinovaný prístup na úrovni Únie. Aby bolo možné identifikovať každú udalosť, ktorá môže mať negatívne a trvalé dôsledky na včasnú dostupnosť a dodávky týchto výrobkov, a podať o nej správu, členské štáty by mali monitorovať schopnosť takýchto dodávateľov vykonávať svoje činnosti na základe indikátorov včasného varovania identifikovaných Komisiou. Na ten istý účel by hlavní dodávatelia výrobkov dôležitých v krízovej situácii tiež mali informovať členský štát, na ktorého území sú usadení, ak zistia prerušenia dodávok, ktoré môžu významne ovplyvniť ich činnosti súvisiace s výrobou výrobkov dôležitých v krízovej situácii.

(87)

Ako súčasť rámca pripravenosti na krízy by Komisia mala vykonávať a koordinovať stresové testy a simulácie, a to najmä na základe poradenstva Rady pre bezpečnosť dodávok v oblasti obrany (ďalej len „rada“), pokiaľ ide o kriticky dôležité témy pre dodávateľské reťazce v sektore obrany. V uvedenej súvislosti by Komisia mohla vypracovať scenáre a parametre, ktoré zachytávajú konkrétne riziká spojené s krízou v dodávkach výrobkov dôležitých v krízovej situácii. S cieľom zabezpečiť pripravenosť všetkých príslušných aktérov na krízy je potrebné vyzvať všetky členské štáty a v relevantných prípadoch vysokého predstaviteľa, agentúru EDA a ďalších príslušných aktérov, aby sa dobrovoľne zúčastnili na týchto stresových testoch. V uvedenej súvislosti by Komisia mohla uľahčovať a podporovať rozvoj stratégií pripravenosti na núdzové situácie vrátane stratégií krízovej komunikácie a výmeny informácií o uplatniteľných obmedzeniach v náročných situáciách. Vzhľadom na citlivosť informácií týkajúcich sa prekážok dodávateľských reťazcov z hľadiska obranných a bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov by výsledky týchto stresových testov mali predstavovať utajované skutočnosti.

(88)

Nedostatočná transparentnosť, pokiaľ ide o identitu certifikačných orgánov a certifikačné postupy pre obranné výrobky v rámci Únie, vedie k obmedzenej vzájomnej certifikácii obranných výrobkov, čo vedie k ďalšej fragmentácii vnútorného trhu s obrannými výrobkami, najmä v časoch kríz dodávok, o čom svedčí kríza dodávok munície v roku 2023. Ako súčasť rámca pripravenosti je preto potrebné zvýšiť transparentnosť vnútroštátnych certifikačných procesov a uľahčiť výmenu informácií medzi certifikačnými orgánmi s cieľom uľahčiť vzájomnú certifikáciu obranných výrobkov a podporiť pohyb takýchto výrobkov na vnútornom trhu. Na tento účel by Komisia mala zostaviť a aktualizovať zoznam vnútroštátnych certifikačných orgánov.

(89)

Aby sa znížilo riziko nedostatku v dodávkach výrobkov dôležitých v krízovej situácii, je potrebné urýchliť zvýšenie počtu výrobných zariadení súvisiacich s produkciou týchto výrobkov, a to najmä zabezpečením účinného a včasného administratívneho spracovania akejkoľvek žiadosti súvisiacej s plánovaním, budovaním a prevádzkou takýchto zariadení. Z tohto dôvodu by orgány členských štátov mali zabezpečiť, aby sa takéto žiadosti vybavili čo najrýchlejšie, ako je to len podľa zákonov možné.

(90)

Aby Únia mala možnosť zmierniť riziko vypuknutia krízy dodávok, príslušné orgány členských štátov by mali upozorniť radu, ak sa dozvedia o riziku vážneho narušenia dodávok výrobkov dôležitých v krízovej situácii alebo ak disponujú konkrétnymi a spoľahlivými informáciami o výskyte akéhokoľvek iného relevantného rizikového faktora alebo udalosti. V záujme zabezpečenia koordinovaného prístupu na účely zmiernenia takéhoto rizika by Komisia mala, keď sa dozvie o takomto riziku, vykonať preventívne opatrenia, ako je zvolanie mimoriadneho zasadnutia rady s cieľom prediskutovať závažnosť možných narušení, ako aj možné reakcie a v relevantných prípadoch konzultovať s príslušnými tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami s cieľom hľadať v rámci spolupráce riešenia, ktoré majú zabrániť narušeniam v dodávateľských reťazcoch alebo ich odstrániť, a to v súlade s medzinárodnými záväzkami.

(91)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť aj nástroje na účinné a koordinované riešenie bezprostredne hroziacej alebo vzniknutej krízy dodávok. Vzhľadom na potrebu stanoviť cielené opatrenia v závislosti od toho, či sa závažný negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu alebo bezprostredné riziko takéhoto vplyvu týkajú výrobkov dôležitých v krízovej situácii, ktoré nie sú obrannými výrobkami, alebo obranných výrobkov dôležitých v krízovej situácii, by sa preto v tomto nariadení mali stanoviť dva rôzne krízové stavy dodávok.

(92)

Krízový stav dodávok by sa mal aktivovať na základe konkrétnych a spoľahlivých dôkazov v prípade, že došlo k vážnym narušeniam alebo existuje bezprostredné riziko takýchto narušení v poskytovaní výrobkov dôležitých v krízovej situácii a ak takéto vážne narušenia alebo bezprostredné riziko takýchto narušení vedú alebo pravdepodobne povedú k prijatiu rozdielnych vnútroštátnych opatrení súvisiacich s výrobkami dôležitými v krízovej situácii, ktoré nie sú obrannými výrobkami, čo má závažný negatívny vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu, najmä vedie k vzniku prekážok cezhraničného obchodu s takýmito výrobkami dôležitými v krízovej situácii.

(93)

Krízový stav dodávok súvisiaci s bezpečnosťou by sa mal aktivovať v prípade, že došlo k vážnym narušeniam alebo existuje bezprostredné riziko takýchto narušení v poskytovaní obranných výrobkov a ak takéto vážne narušenia alebo bezprostredné riziko takýchto narušení vedú alebo pravdepodobne povedú k prijatiu rozdielnych vnútroštátnych opatrení súvisiacich s výrobkami dôležitými v krízovej situácii, čo má závažný negatívny vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu, najmä vedie k vzniku prekážok cezhraničného obchodu s takýmito výrobkami dôležitými v krízovej situácii. Pri posudzovaní toho, či sú podmienky aktivácie krízového stavu dodávok súvisiaceho s bezpečnosťou splnené, by Komisia mala zohľadniť, či sa v oblasti SZBP identifikovala kríza ovplyvňujúca bezpečnostné a obranné záujmy Únie a jej členských štátov, napríklad či členský štát aktivoval doložku o vzájomnej pomoci podľa článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ. V tejto súvislosti by Komisia mohla zohľadniť, či takúto krízu identifikovalo aj NATO.

(94)

Vzhľadom na citlivý charakter rozhodnutia o aktivovaní krízového stavu dodávok alebo krízového stavu dodávok súvisiaceho s bezpečnosťou vyplývajúci najmä z potenciálnych dôsledkov opatrení, ktoré by sa mohli prijať v reakcii na takéto stavy, a to vrátane významného vplyvu, ktorý by takéto opatrenia mohli mať na súkromné podniky v Únii, by sa mala právomoc prijať vykonávací akt, pokiaľ ide o aktivovanie, predĺženie a ukončenie krízových stavov dodávok, preniesť na Radu. S cieľom zabezpečiť, aby sa reakcia na úrovni Únie prispôsobila povahe krízy dodávok, by Rada mala tiež určiť, ktoré z opatrení stanovených v tomto nariadení by sa mali aktivovať na účely riešenia prebiehajúcej krízy dodávok, a mala by byť schopná určiť, v prípade ktorých výrobkov dôležitých v krízovej situácii by sa uvedené opatrenia mali aktivovať.

(95)

S cieľom umožniť presné posúdenie povahy a závažnosti krízy dodávok v takmer reálnom čase a toho, či je potrebné zaviesť priorizačné opatrenia, by Komisia mala mať možnosť, ak to vykonávací akt Rady stanovuje v prípade krízového stavu dodávok alebo krízového stavu dodávok súvisiaceho s bezpečnosťou, adresovať žiadosti o informácie hospodárskym subjektom, ktoré prispievajú k výrobe dotknutých výrobkov dôležitých v krízovej situácii. Takéto žiadosti o informácie by sa mali adresovať len vtedy, ak dostupné informácie nie sú dostatočné, a mali by sa obmedziť na informácie o výrobných spôsobilostiach, výrobných kapacitách alebo možných primárnych narušeniach. Vzhľadom na citlivú povahu informácií, ktoré by sa mohli požadovať, by Komisia mala vopred získať súhlas členského štátu, v ktorom sa nachádza výrobná prevádzka príslušného hospodárskeho subjektu, a požadované informácie by sa mali zasielať cez uvedený členský štát. Ak dotknutý členský štát súhlasí s podaním takejto žiadosti o informácie, mal by mať možnosť rozhodnúť sa adresovať túto žiadosť priamo príslušnému hospodárskemu subjektu a informovať o tom Komisiu. Takisto je dôležité, aby si Komisia bola vedomá žiadostí tretích krajín o informácie týkajúce sa činností hospodárskych subjektov usadených v Únii o dodávkach výrobkov dôležitých v krízovej situácii, keďže takéto žiadosti o informácie by mohli viesť k priorizačným opatreniam z tých tretích krajín, ktoré by mohli mať významný vplyv na dodávky takýchto výrobkov v Únii a na riadne fungovanie vnútorného trhu. Dotknutý hospodársky subjekt by preto mal včas informovať členský štát, na ktorého území sa nachádza jeho výrobná prevádzka, a ten by mal následne informovať Komisiu, aby dotknutý členský štát a Komisia mohli dotknutý hospodársky subjekt požiadať o poskytnutie informácií podobných tým, ktoré požaduje tretia krajina.

(96)

V prípadoch závažného a pretrvávajúceho nedostatku výrobkov dôležitých v krízovej situácii alebo výnimočne vysokého dopytu po takýchto výrobkoch, ktorý predstavuje bezprostredné riziko závažného negatívneho vplyvu na riadne fungovanie vnútorného trhu alebo ktorý sa prejavuje závažným negatívnym vplyvom na riadne fungovanie vnútorného trhu, by sa na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu s obrannými výrobkami a jeho dodávateľských reťazcov mohli ako nevyhnutné ukázať priorizačné opatrenia na úrovni Únie zamerané na zabezpečenie dostupnosti výrobkov dôležitých v krízovej situácii. Komisia by v tejto súvislosti mala mať možnosť na žiadosť členského štátu použiť na uľahčenie dodávok obranných výrobkov dôležitých v krízovej situácii aj výrobkov dôležitých v krízovej situácii, ktoré nie sú obrannými výrobkami, prioritné žiadosti a na zabezpečenie dodávok výrobkov dôležitých v krízovej situácii, ktoré nie sú obrannými výrobkami, prioritné objednávky. Tieto priorizačné opatrenia by mala aktivovať Rada.

(97)

Prioritné žiadosti by mali pozostávať zo žiadostí Komisie z iniciatívy niektorého členského štátu adresovaných príslušným hospodárskym subjektom usadeným v Únii, aby prijali alebo priorizovali objednávky výrobkov dôležitých v krízovej situácii. Ako krajné riešenie na zabezpečenie nepretržitej prevádzky dodávateľských reťazcov v sektore obrany v čase krízy dodávok, ktoré sa má použiť len ak je to potrebné a primerané na daný účel, by tieto prioritné žiadosti mali byť zamerané na podporu členského štátu, ktorý čelí vážnym ťažkostiam buď pri zadávaní objednávky alebo pri plnení zmluvy na dodávku výrobkov dôležitých v krízovej situácii. Hospodárske subjekty by mali mať možnosť odmietnuť prijatie prioritnej žiadosti. Pri predkladaní prioritnej žiadosti by Komisia mala zohľadniť možný negatívny vplyv na hospodársku súťaž na vnútornom trhu a riziko prehĺbenia narušení trhu. Výber príjemcov a prijímateľov prioritných žiadostí by nemal byť diskriminačný.

(98)

Vzhľadom na stále viac sa zhoršujúcu bezpečnostnú situáciu Únie súvisiacu s pretrvávajúcou a intenzívnejšou hrozbou Ruska v súvislosti s jeho útočnou vojnou proti Ukrajine je kľúčové riešiť problémy, ktorým by členské štáty mohli čeliť pri zadávaní objednávky alebo plnení zmluvy týkajúcej sa dodávok obranných výrobkov, najmä ak takéto problémy vyplývajú z narušenia poskytovania výrobkov dôležitých v krízovej situácii, ktoré nie sú obranného charakteru. Skutočne, ak výrobky dôležité v krízovej situácii sú výrobkami s dvojakým použitím alebo civilnými výrobkami, dodávateľské reťazce v sektore obrany môžu čeliť konkurencii iných dodávateľských reťazcov mimo sektoru obrany s výrazne silnejšou kúpnou silou, keď sa snažia o prístup k uvedeným výrobkom dôležitým v krízovej situácii. Preto je potrebné ustanoviť dodatočné krajné riešenie pre prípady, keď výrobu alebo dodávku takýchto výrobkov dôležitých v krízovej situácii, ktoré nie sú obrannými výrobkami, nie je možné dosiahnuť žiadnym iným opatrením, vrátane prioritnej žiadosti. Prioritné objednávky by preto mali Komisii umožniť uložiť hospodárskym subjektom usadeným v Únii povinnosť vyrábať alebo dodávať určité výrobky dôležité v krízovej situácii, ktoré nie sú obrannými výrobkami, po získaní predchádzajúceho súhlasu členského štátu, na ktorého území sa nachádza výrobná prevádzka dotknutého hospodárskeho subjektu, a členského štátu, na ktorého území sa nachádza výkonná riadiaca štruktúra hospodárskeho subjektu. Komisia by nemala zadávať prioritné objednávky, ak hospodársky subjekt nie je schopný splniť objednávku ani v prípade, že ide o prioritnú žiadosť, či už z dôvodu nedostatočnej výrobnej spôsobilosti alebo výrobnej kapacity, alebo z technických dôvodov, alebo preto, že by to pre hospodársky subjekt predstavovalo neprimerané hospodárske zaťaženie a mimoriadne ťažkosti vrátane značného rizika súvisiaceho s kontinuitou činností. Ak takéto dôvody vzniknú po tom, ako Komisia prijala vykonávací akt, na základe ktorého hospodársky subjekt vyhovie akejkoľvek prioritnej objednávke alebo žiadosti, tento hospodársky subjekt by mal mať možnosť požiadať Komisiu o zmenu dotknutého vykonávacieho aktu.

(99)

Prioritná objednávka alebo prioritná žiadosť by mala vychádzať z objektívnych, faktických, merateľných a podložených údajov. Mali by sa v nej zohľadňovať oprávnené záujmy podnikov a náklady a úsilie potrebné na akúkoľvek zmenu výrobnej postupnosti. Keď sa prijme alebo uloží povinnosť plnenia prioritnej žiadosti alebo prioritnej objednávky, táto povinnosť by mala mať prednosť pred akoukoľvek povinnosťou plnenia podľa súkromného alebo verejného práva. Ak sa predmet prioritnej žiadosti týka obranného výrobku, v žiadosti by sa mal špecifikovať rozsah zmluvných záväzkov, pred ktorými by mala mať táto žiadosť prednosť. Každá prioritná žiadosť alebo objednávka by sa mala zadávať s uvedením spravodlivej a primeranej ceny. Táto cena by sa mala dať vypočítať na základe príslušných cien v posledných rokoch, pričom by sa malo zohľadniť odôvodnenie jej akéhokoľvek zvýšenia alebo zníženia, napríklad s ohľadom na infláciu alebo zvýšenie vstupných nákladov. Vzhľadom na dôležitosť zabezpečenia dodávok výrobkov dôležitých v krízovej situácii, ktoré sú nevyhnutné na správne fungovanie vnútorného trhu a jeho dodávateľských reťazcov, by splnenie povinnosti splniť prioritnú žiadosť alebo objednávku nemalo viesť k vzniku zodpovednosti voči tretím stranám za škody, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku akéhokoľvek porušenia zmluvných povinností, ktoré sa riadia právom členského štátu, ak bolo porušenie zmluvných povinností potrebné na splnenie požadovanej priorizácie. Hospodárske subjekty, na ktoré sa potenciálne môže vzťahovať prioritná žiadosť, by mali mať možnosť v podmienkach svojich obchodných zmlúv ustanoviť prípadné dôsledky prioritnej žiadosti.

(100)

Ak hospodársky subjekt výslovne prijal prioritnú žiadosť a Komisia po takomto prijatí prijala vykonávací akt alebo ak bola hospodárskemu subjektu uložená prioritná objednávka vykonávacím aktom prijatým Komisiou, hospodársky subjekt by mal dodržať všetky podmienky uvedeného vykonávacieho aktu. Dôsledkom nedodržania podmienok stanovených vo vykonávacom akte hospodárskym subjektom by mala byť strata možnosti vzdať sa zmluvnej zodpovednosti. Ak ide o úmyselné nedodržanie podmienok alebo ak bolo nedodržanie podmienok spôsobené hrubou nedbanlivosťou, Komisia by mala mať možnosť uložiť hospodárskemu subjektu pokutu alebo pravidelné penále v súlade so zásadou proporcionality. Na účely stanovenia toho, či sa pokuty alebo pravidelné penále považujú za nevyhnutné a primerané, by Komisia mala zohľadniť akékoľvek riadne odôvodnenie, ktoré predloží hospodársky subjekt.

(101)

Za výnimočných okolností, keď sa na hospodársky subjekt usadený v Únii vzťahuje opatrenie, ktorého súčasťou je prioritná objednávka alebo prioritná žiadosť týkajúca sa výrobku dôležitého v krízovej situácii z tretej krajiny, mal by tento hospodársky subjekt informovať Komisiu s cieľom poskytnúť podklady pre posúdenie toho, či takéto opatrenie bude mať významný vplyv na bezpečnosť dodávok výrobkov dôležitých v krízovej situácii a riadne fungovanie vnútorného trhu, ako aj o všetkých vhodných krokoch, ktoré by mohlo byť potrebné prijať v reakcii na uvedené opatrenie.

(102)

Žiadosť alebo povinnosť priorizovať výrobu alebo dodávky určitých výrobkov nezasahuje neprimerane do slobody podnikania a zmluvnej slobody, ktoré sú chránené článkom 16 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a vlastníckeho práva stanoveného v jej článku 17. V súlade s článkom 52 ods. 1 charty musí byť akékoľvek obmedzenie výkonu týchto práv a slobody stanovené zákonom a musí rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd a podliehať zásade proporcionality.

(103)

Ak sa aktivuje krízový stav dodávok súvisiaci s bezpečnosťou, mali by byť k dispozícii aj opatrenia v rámci krízového stavu dodávok, ak to Rada uzná za vhodné a ak sa to uvedie vo vykonávacom akte, ktorým sa aktivuje krízový stav dodávok súvisiaci s bezpečnosťou.

(104)

Transfery obranných výrobkov v rámci Únie sa upravujú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES (30), ktorej cieľom je zjednodušiť tieto transfery v záujme zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu s obrannými výrobkami. Ako vyplýva z minulých hodnotení uvedenej smernice, udeľovanie globálnych a individuálnych transferových licencií a priori zostáva vo veľkej miere normou pre pohyb obranných výrobkov v rámci vnútorného trhu a priemerný čas na spracovanie žiadostí sa v jednotlivých členských štátoch niekedy výrazne líši. Počas krízy dodávok súvisiacej s bezpečnosťou a ak to Rada považuje za potrebné, by Rada mala mať možnosť prijať vykonávací akt, ktorým sa aktivuje krízový stav dodávok súvisiaci s bezpečnosťou, s cieľom určiť časový rámec, ktorý by nemal trvať dlhšie ako dva týždne a v ktorom by dotknuté vnútroštátne orgány mali spracovať kompletné žiadosti po ich prijatí, aby sa ešte viac uľahčil pohyb týchto výrobkov na vnútornom trhu. Okrem toho je cieľom tohto nariadenia uľahčiť transfery výrobkov dôležitých v krízovej situácii v rámci Únie v kontexte krízy dodávok. Preto by sa malo objasniť, že členský štát, ktorý ukladá vývozné obmedzenia na komponenty, ktoré sú výrobkami dôležitými v krízovej situácii a ktoré považuje za citlivé v zmysle smernice 2009/43/ES, by nemal vyžadovať ďalšie povolenia na transfer dotknutých komponentov v rámci Únie, ak príjemca poskytne vyhlásenie o použití, v ktorom vyhlási, že komponenty, ktoré sú predmetom transferovej licencie, sú alebo budú začlenené do obranného výrobku a ako také nemôžu byť predmetom vývozu ani transferu. Takéto opatrenie by nemalo mať vplyv na existujúce pravidlá Únie a vnútroštátne pravidlá upravujúce transfer a vývoz obranných výrobkov.

(105)

Keďže certifikácia obranných výrobkov je kľúčom k zabezpečeniu riadneho fungovania vnútorného trhu s obrannými výrobkami, najmä počas krízy dodávok súvisiacej s bezpečnosťou, toto nariadenie by malo popri urýchlení existujúcich vnútroštátnych procesov tiež umožniť povinné vzájomné uznávanie obranného výrobku dôležitého v krízovej situácii, ktorý bol zákonne certifikovaný v členskom štáte.

(106)

Okrem iných opatrení stanovených v tomto nariadení na účel riešenia krízového stavu dodávok súvisiaceho s bezpečnosťou by členské štáty mali v prípade, že Rada aktivuje tieto opatrenia, individuálne posúdiť uplatňovanie výnimiek alebo odchýlok súvisiacich s oblasťou obrany podľa vnútroštátneho, ako aj uplatniteľného práva Únie na účely udeľovania povolení týkajúcich sa plánovania, výstavby a prevádzky zariadení na výrobu obranných výrobkov dôležitých v krízovej situácii alebo s cieľom zabezpečiť kontinuitu produkcie takýchto výrobkov, ak sa domnievajú, že uplatňovanie takýchto výnimiek alebo odchýlok by podporilo bezpečnosť dodávok obranných výrobkov dôležitých v krízovej situácii. Mohlo by sa to vzťahovať najmä na právo Únie týkajúce sa otázok životného prostredia, zdravia a bezpečnosti, ktoré je nevyhnutné na zlepšovanie ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ako aj na dosiahnutie udržateľného a bezpečného rozvoja. Keďže krízu dodávok súvisiacu s bezpečnosťou charakterizujú prekážky pohybu obranných výrobkov dôležitých v krízovej situácii na vnútornom trhu, je vhodné za takýchto okolností umožniť finančnú podporu inovačných akcií v rámci programu, čím sa umožní mimoriadne rýchla dostupnosť obranných výrobkov na trhu. Podpora takýchto akcií by skutočne prispela k odstráneniu daných prekážok, najmä umožnením výrazného skrátenia dodacej realizačnej lehoty obranných výrobkov alebo masovej výroby takýchto výrobkov. Rada by preto v prípade, že aktivuje krízový stav dodávok súvisiaci s bezpečnosťou, mala mať možnosť rozhodnúť, že takéto inovačné akcie sú v rámci programu oprávnené.

(107)

Dodržiavanie povinností uložených týmto nariadením by malo byť vynútiteľné formou pokút a pravidelných penále. Na tento účel by sa mali stanoviť primerané výšky pokút za nevyhovenie žiadostiam o informácie, za neplnenie povinností vyplývajúcich z prioritnej žiadosti a oznamovacej povinnosti, ktorá sa uplatňuje v prípade, že sa na hospodársky subjekt usadený v Únii vzťahuje priorizačné opatrenie tretej krajiny, pričom by sa mali zohľadniť rôzne úrovne závažnosti neplnenia oboch povinností a pre MSP by sa mali stanoviť odlišné stropy. Okrem toho by sa mali stanoviť pravidelné platby penále za nedodržanie povinnosti prijímať a plniť prioritné objednávky, pričom by mali byť primerané, s odlišnými stropmi pre MSP. Na uloženie pokút a pravidelných penále by sa mala uplatňovať premlčacia lehota popri premlčacej lehote na vymáhanie sankcií. Komisia by okrem toho mala dotknutým hospodárskym subjektom zaručiť právo na vypočutie.

(108)

Jednou z výziev identifikovaných počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 bola absencia siete na zabezpečenie pripravenosti, ako aj nedostatočná výmena informácií a koordinácia prijatých opatrení medzi členskými štátmi na jednej strane a medzi členskými štátmi a Komisiou na strane druhej. Dosiahnutie cieľa sledovaného týmto nariadením, ktorým je príprava a reakcia na vplyv budúcich kríz z hľadiska dodávok na vnútorný trh s obrannými výrobkami, by sa preto malo podporiť mechanizmom riadenia. Týmto nariadením by sa mala zriadiť rada s cieľom uľahčiť spoluprácu, výmenu informácií a bezproblémové, účinné a harmonizované vykonávanie opatrení stanovených v tomto nariadení, ktorých cieľom je zaistenie bezpečnosti dodávok obranných výrobkov. Rada by mala pozostávať zo zástupcov členských štátov a Komisie. Vzhľadom na to, že riadne fungovanie vnútorného trhu s obrannými výrobkami v čase krízy dodávok alebo príprava na takúto krízu dodávok si vyžaduje zohľadnenie schopnosti členských štátov rozvíjať, nadobúdať a riadiť svoje obranné spôsobilosti a posilniť svoju obrannú pripravenosť, je vhodné, aby rade spolupredsedali Komisia a členský štát, ktorý vykonáva rotujúce predsedníctvo Rady. Okrem toho vzhľadom na prínos režimu bezpečnosti dodávok k schopnosti Únie brániť svoje bezpečnostné a obranné záujmy by členmi rady mali byť tiež vysoký predstaviteľ a agentúra EDA. Z hľadiska vykonávania tohto nariadenia by mohla byť užitočná prebiehajúca práca agentúry EDA v oblasti bezpečnosti dodávok obranných výrobkov. Agentúra EDA uľahčuje výmenu najlepších postupov a posilňuje spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti bezpečnosti dodávok súvisiacich s obranou. Takisto poskytuje prehľad o prekážkach, ktoré ovplyvňujú dodávateľské reťazce obranných výrobkov. Agentúra EDA by preto mala mať možnosť podeliť sa o svoje názory a odborné znalosti okrem iného v rade, čím sa prispeje k príprave na vplyv kríz dodávok na vnútorný trh s obrannými výrobkami a k reakcii na ne. Pridružené krajiny by mali mať právo stať sa členmi rady bez hlasovacích práv v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore. Na zasadnutia rady by mali byť prizývaní zástupcovia Európskeho parlamentu ako pozorovatelia. Rada by mala uľahčovať koordináciu medzi členskými štátmi a poskytovať Komisii odporúčania a pomáhať jej pri vykonávaní mechanizmov zriadených týmto nariadením, ktorých cieľom je zaistenie bezpečnosti dodávok, a to najmä predvídaním kríz súvisiacich s dodávkami výrobkov dôležitých v krízovej situácii, prípravou na tieto krízy, predchádzaním týmto krízam a ich riešením.

(109)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijímanie pracovných programov na účely stanovenia priorít financovania a uplatniteľných podmienok financovania, prideľovanie finančných prostriedkov na konkrétne akcie, zriadenie štruktúr SEAP, identifikáciu a aktualizáciu výrobkov dôležitých v krízovej situácii, zostavenie a vedenie zoznamu vnútroštátnych certifikačných orgánov, prioritné opatrenia a ukladanie sankcií. Malo by sa prihliadať na osobitosti odvetvia obrany, najmä zodpovednosť členských štátov, pridružených krajín alebo Ukrajiny za proces plánovania a obstarávania. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (31).

(110)

Malo by byť možné prizvať zástupcov Ukrajiny na zasadnutia výboru, ak je ich príspevok potrebný v súvislosti s vykonávacími opatreniami, ktoré sa týkajú Ukrajiny, ako sú vykonávacie akty týkajúce sa Nástroja na podporu Ukrajiny. To by takýmto zástupcom umožnilo podeliť sa o svoje názory a odpovedať na otázky členských štátov. Nemalo by sa im však umožniť zúčastniť sa na rokovaniach ani na hlasovaní výboru.

(111)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Únie v oblasti hospodárskej súťaže, najmä články 101 až 109 ZFEÚ a právne akty, ktorými sa uvedené články vykonávajú.

(112)

Financovanie z prostriedkov Únie podľa tohto nariadenia by malo pokrývať len náklady potrebné na plnenie cieľov programu a Nástroja na podporu Ukrajiny a nemôže pokrývať náklady vyplývajúce zo SZBP. V dôsledku toho by financovanie z prostriedkov Únie v rámci programu a Nástroja na podporu Ukrajiny nemalo pokrývať náklady na nákup a údržbu obranných výrobkov na vojenské alebo obranné účely, a to ani v kontexte zriaďovania, riadenia a udržiavania rezerv pre pripravenosť obranného priemyslu. Malo by však byť možné, aby sa z finančných prostriedkov Únie v rámci programu a Nástroja na podporu Ukrajiny pokryli náklady vzniknuté v súvislosti s nákupom alebo údržbou takýchto výrobkov, ak sú uvedené náklady potrebné na posilnenie konkurencieschopnosti EDTIB alebo obnovu, rekonštrukciu a modernizáciu ukrajinskej DTIB, najmä jednorazové náklady.

(113)

Podľa článku 241 ZFEÚ môže Rada požiadať Komisiu, aby uskutočnila štúdie, ktoré pokladá za potrebné na dosiahnutie spoločných cieľov a aby jej predložila vhodné návrhy. Komisia všetky takéto žiadosti o návrhy urýchlene a podrobne posúdi.

(114)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby bol dotknutý osobitný charakter bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov.

(115)

Týmto nariadením nie sú dotknuté existujúce pravidlá Únie a vnútroštátne pravidlá týkajúce sa vývozu obranných výrobkov ani povinnosti stanovené v smernici 2009/43/ES.

(116)

Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne posilniť vedúce postavenie v oblasti technológií, inovácie, pripravenosť, dlhodobú konkurencieschopnosť, odolnosť, integráciu a pripravenosť EDTIB, čím sa zabezpečí včasná dostupnosť a dodávky obranných výrobkov a prispeje k obnove, rekonštrukcii a modernizácii ukrajinskej DTIB, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu alebo účinkov opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(117)

S cieľom umožniť čo najskoršie začatie vykonávania tohto nariadenia v záujme dosiahnutia jeho cieľov by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr,