(1)

Európska centrálna banka (ECB) zodpovedá za účinné a konzistentné fungovanie jednotného mechanizmu dohľadu. Dohliada na fungovanie systému a zabezpečuje jednotné uplatňovanie prísnych noriem dohľadu a súladu výsledkov v oblasti dohľadu vo všetkých zúčastnených členských štátoch. ECB môže vydať usmernenia pre príslušné vnútroštátne orgány, v súlade s ktorými majú uskutočňovať úlohy a prijímať rozhodnutia pri vykonávaní dohľadu.

(2)

ECB zabezpečuje jednotné uplatňovanie prudenciálnych požiadaviek na úverové inštitúcie v zúčastnených členských štátoch v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2013 a nariadením Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) (2).

(3)

Zatiaľ čo príslušné vnútroštátne orgány nesú hlavnú zodpovednosť za preskúmavanie opatrení, postupov, mechanizmov a stratégií, ktoré vykonávajú úverové inštitúcie klasifikované ako menej významné, pokiaľ ide o zaistenie správneho riadenia a krytia ich rizík – vrátane pravidiel tvorby rezerv a zaobchádzania s aktívami v zmysle požiadaviek na vlastné zdroje –, ECB by mala pri plnení svojej úlohy v rámci jednotného mechanizmu dohľadu podporovať jednotné uplatňovanie prísnych noriem dohľadu pri vykonávaní takýchto preskúmaní. V tomto kontexte jednotné uplatňovanie prísnych noriem dohľadu na preskúmavanie riadenia a krytia problémových expozícií orgánmi dohľadu v prípade menej významných dohliadaných subjektov v rámci celého jednotného mechanizmu dohľadu prispieva k všeobecným cieľom zabezpečiť: a) jednotné a účinné uplatňovanie prudenciálneho prístupu k dohľadu nad všetkými úverovými inštitúciami v zúčastnených členských štátoch; b) uplatňovanie jednotného súboru pravidiel pre finančné služby rovnakým spôsobom na všetky úverové inštitúcie v zúčastnených členských štátoch a c) dohľad najvyššej kvality pre všetky úverové inštitúcie v zúčastnených členských štátoch.

(4)

Zaistenie primeraného riadenia a krytia problémových expozícií je v rámci jednotného mechanizmu dohľadu dôležitou prioritou už od jeho vzniku. ECB uplatňuje prístup k dohľadu v súvislosti s problémovými expozíciami založený na rámci, ktorý navrhol zákonodarca Únie, pričom prihliada na výkladové usmernenia prijaté Európskym orgánom pre bankovníctvo. V rámci tohto prístupu k dohľadu ECB informovala o očakávaniach dohľadu v súvislosti s krytím problémových expozícií v držbe významných dohliadaných subjektov. Tieto očakávania sa týkajú problémových expozícií, pri ktorých expozícia vznikla pred 26. aprílom 2019 a na ktoré sa preto nevzťahuje požiadavka na odpočet podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (3). V prípade menej významných dohliadaných subjektov sa na krytie takýchto problémových expozícií dosiaľ nevzťahoval jednotný postup dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu. Na krytie problémových expozícií sa uplatňovali prístupy, ktoré si vymedzili príslušné vnútroštátne orgány pre ich vlastné činnosti dohľadu.

(5)

Zo skúseností, ktoré ECB získala v súvislosti s prístupom k dohľadu uplatňovaným vo vzťahu k významným dohliadaným subjektom, vyplýva, že dostatočným a včasným krytím problémových expozícií sa podporuje proaktívne riadenie takýchto expozícií, znižuje sa ich počet a podporujú sa úrovne tvorby rezerv, ktoré sú primerané rizikám spojeným s dlhodobou existenciou problémových expozícií a vývojom spätne získateľných súm.

(6)

Preto by mal prístup príslušných vnútroštátnych orgánov k dohľadu v súvislosti s krytím problémových expozícií v držbe menej významných dohliadaných subjektov zahŕňať preskúmanie pravidiel tvorby rezerv daných dohliadaných subjektov a ich zaobchádzania s aktívami v zmysle požiadaviek na vlastné zdroje.

(7)

Takýto prístup k dohľadu v súvislosti s krytím problémových expozícií sa považuje za účinný nástroj na zmierňovanie dvoch hlavných rizík. Prvým je pretrvávajúca existencia významného počtu dlhodobo existujúcich problémových expozícií (označovaných aj ako dlhodobo problémové expozície) a obmedzená tvorba rezerv, čo predstavuje pretrvávajúce zdroje ďalších potenciálnych strát a znižuje schopnosť bánk poskytovať nové úvery. Druhým je možné nekonzistentné prudenciálne zaobchádzanie s problémovými expozíciami, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na odpočet podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a s problémovými expozíciami, na ktoré sa táto požiadavka nevzťahuje, pokiaľ takáto nekonzistentnosť nie je odôvodnená osobitnými okolnosťami.

(8)

Tieto dve hlavné riziká sú značné. Agregované podiely problémových expozícií významných aj menej významných dohliadaných subjektov vykazujú od vzniku jednotného mechanizmu dohľadu vo všeobecnosti trvalo klesajúci trend. V prípade významných dohliadaných subjektov bol tento trend výraznejší a v roku 2024 sa zastavil. Keďže podiely problémových expozícií môžu opätovne stúpať, dospelo sa k záveru, že vzhľadom na uspokojivú celkovú úroveň kapitálu a na to, že menej významné dohliadané subjekty mali nedávno dostatok času, aby z vlastnej iniciatívy pokročili v znižovaní a krytí dlhodobo problémových expozícií, je harmonizovaný prístup príslušných vnútroštátnych orgánov k dohľadu v súvislosti s krytím problémových expozícií v držbe menej významných inštitúcií primeraný cieľu dohľadu, ktorým je riešenie dvoch hlavných rizík spojených s takýmito problémovými expozíciami, v záujme posilnenia odolnosti menej významných dohliadaných subjektov voči potenciálnemu nepriaznivému vývoju v makroekonomickom prostredí a súvisiacemu zhoršovaniu kreditnej kvality.

(9)

Na posúdenie krytia problémových expozícií menej významnými dohliadanými subjektmi, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto usmernenia, je potrebné, aby príslušné vnútroštátne orgány získali podrobné údaje o krytí takýchto expozícií. Takéto údaje v súčasnosti nie sú zahrnuté v informáciách, ktoré sú inštitúcie povinné vykazovať podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/451 (4), a preto by príslušné vnútroštátne orgány mali vyžadovať, aby ich menej významné dohliadané subjekty vykazovali ku každému príslušnému referenčnému dátumu vykazovania,

1.

„referenčný dátum vykazovania“ je 31. december daného kalendárneho roka;

2.

„problémová expozícia patriaca do rozsahu pôsobnosti tohto usmernenia“ je expozícia, ktorá spĺňa podmienky pre výnimku z článku 36 ods. 1 písm. m) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako sa stanovuje v článku 469a uvedeného nariadenia;

3.

„technická záruka“ je v súvislosti s expozíciou záruka, ktorou sa zaručuje schopnosť dlžníka plniť zmluvné záväzky nehospodárskeho charakteru, ako je dodanie tovaru alebo vykonanie prác, voči tretej osobe, a ktorá nemá charakter úverového substitútu.