NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2025/2441

z 26. novembra 2025,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1806, pokiaľ ide o revíziu mechanizmu pozastavenia

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 (2) uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci majú mať pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza (ďalej len „vízová povinnosť“), a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od vízovej povinnosti oslobodení pri pobytoch nepresahujúcich 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia (ďalej len „oslobodenie od vízovej povinnosti“).

(2)

Bezvízový styk prináša významné výhody pre Úniu, ako aj pre tretie krajiny. Hospodárske, sociálne a kultúrne vzťahy s tretími krajinami vedú k prosperite a podporujú na medzinárodnej úrovni otvorenú a slobodnú povahu Únie ako priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Spoločná vízová politika Únie je v tejto súvislosti základným kameňom jej spolupráce s tretími krajinami. Meniaci sa geopolitický kontext však zároveň priniesol nové výzvy spojené s bezvízovým stykom. V záujme riešenia uvedených nových výziev a širšej škály rizík neoprávnenej migrácie, ohrozenia verejného poriadku a bezpečnosti spojených s tretími krajinami uvedenými v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1806 (ďalej len „tretie krajiny oslobodené od vízovej povinnosti“) by sa mal posilniť a zefektívniť mechanizmus dočasného pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti štátnych príslušníkov tretej krajiny oslobodenej od vízovej povinnosti (ďalej len „mechanizmus pozastavenia“).

(3)	Malo by sa zjednodušiť využívanie mechanizmu pozastavenia, najmä rozšírením možných dôvodov na jeho aktiváciu, prispôsobením príslušných prahových hodnôt a postupov a posilnením povinností Komisie v oblasti monitorovania a predkladania správ.

(4)

Únia uzavrela niekoľko dohôd o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch s tretími krajinami oslobodenými od vízovej povinnosti a v budúcnosti by mohla uzavrieť ďalšie takéto dohody. Ak sa mechanizmus pozastavenia aktivuje vo vzťahu k tretej krajine, s ktorou Únia uzavrela takúto dohodu, mal by sa uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia o dôvodoch pozastavenia a postupoch stanovených v dotknutej dohode. Aby pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti podľa práva Únie nadobudlo účinnosť v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie, je preto nevyhnutné, aby uplatňovanie príslušnej dohody bolo súčasne pozastavené rozhodnutím Rady.

(5)

Vzhľadom na potrebu zabezpečiť okamžitú a primeranú reakciu na hybridné hrozby, ktorá je v súlade s právom Únie a medzinárodnými záväzkami Únie, by malo byť možné aktivovať mechanizmus pozastavenia, ak existujú riziká alebo hrozby pre verejný poriadok či vnútornú bezpečnosť členských štátov vyplývajúce z hybridných hrozieb, ako sú situácie štátom podporovanej inštrumentalizácie migrantov uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1359 (3), ktorých cieľom je destabilizácia alebo oslabenie spoločnosti a kľúčových inštitúcií.

(6)

Je nevyhnutné, aby bolo možné plne dôverovať cestovným dokladom, dokladom totožnosti a zdrojovým dokladom vydávaným tretími krajinami oslobodenými od vízovej povinnosti. Je tiež dôležité, aby takéto dokumenty nemohli byť ľahko sfalšované alebo napodobené. Keďže nedostatky systémovej povahy v práve alebo postupoch tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti v oblasti bezpečnosti dokladov by mohli viesť k rizikám alebo ohrozeniu verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti členských štátov, malo by byť možné aktivovať z uvedeného dôvodu mechanizmus pozastavenia.

(7)

Systémy udeľovania občianstva investorom používané tretími krajinami oslobodenými od vízovej povinnosti umožňujú štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí by inak podliehali vízovej povinnosti, cestovať do Únie bez víz. V rámci systému udeľovania občianstva investorom sa občianstvo udeľuje osobe výmenou za vopred určené platby alebo investície bez toho, aby uvedená osoba mala nejakú skutočnú väzbu na dotknutú tretiu krajinu. Hoci Únia rešpektuje právo zvrchovaných krajín rozhodovať o svojich vlastných procesoch naturalizácie, tretie krajiny oslobodené od vízovej povinnosti by mali byť odrádzané od toho, aby využívali bezvízový prístup do Únie ako nástroj na získavanie individuálnych investícií výmenou za občianstvo. Okrem toho vyplývajú z nedostatku komplexných bezpečnostných kontrol, postupov preverovania a náležitej starostlivosti zo strany takýchto tretích krajín, pokiaľ ide o systémy udeľovania občianstva investorom, pre občanov Únie viaceré závažné bezpečnostné riziká, ako sú riziká vyplývajúce z prania špinavých peňazí a korupcie. V snahe zabrániť tomu, aby bol bezvízový prístup do Únie využívaný na uvedený účel, by malo byť možné pozastaviť oslobodenie od vízovej povinnosti pre tretiu krajinu, ktorá sa rozhodne používať systémy udeľovania občianstva investorom, na základe ktorých sa občianstvo udeľuje osobe bez toho, aby uvedená osoba mala nejakú skutočnú väzbu na uvedenú tretiu krajinu.

(8)

Vízová politika tretej krajiny oslobodenej od vízovej povinnosti, ktorá nie je zosúladená s vízovou politikou Únie, pokiaľ ide o zoznam tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti, by mohla viesť k neoprávnenej migrácii do Únie, najmä ak sa dotknutá tretia krajina nachádza v tesnej geografickej blízkosti Únie. Mechanizmus pozastavenia by preto malo byť možné aktivovať vtedy, ak Komisia na základe posúdenia dospeje k záveru, že tento nesúlad vízovej politiky tretej krajiny by mohol viesť k výraznému nárastu počtu štátnych príslušníkov iných tretích krajín, ktorí legálne prichádzajú na územie danej tretej krajiny a následne neoprávnene vstupujú na územie členských štátov.

(9)

V nariadení (EÚ) 2018/1806 sú určené tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti alebo sú od nej oslobodení. Niektoré z kritérií použitých na posúdenie vhodnosti oslobodenia od vízovej povinnosti sa odrážajú v dôvodoch pozastavenia v iných ustanoveniach uvedeného nariadenia, čím sa zabezpečuje súvis medzi kritériami oslobodenia od vízovej povinnosti a dôvodmi pozastavenia. V mechanizme pozastavenia revidovanom týmto nariadením by sa preto mala stanoviť aj možnosť pozastaviť oslobodenie od vízovej povinnosti, ak dôjde k zhoršeniu vonkajších vzťahov Únie s treťou krajinou oslobodenou od vízovej povinnosti v dôsledku závažného porušenia zásad stanovených v Charte Organizácie Spojených národov, závažného porušenia základných slobôd alebo záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv alebo medzinárodného humanitárneho práva, závažného porušenia medzinárodného práva a medzinárodných právnych noriem, nedodržiavania medzinárodných súdnych rozhodnutí a rozsudkov alebo nepriateľských činov spáchaných proti Únii alebo členským štátom s cieľom destabilizovať alebo oslabiť spoločnosť alebo inštitúcie, ktoré sú kľúčové pre verejný poriadok a vnútornú bezpečnosť Únie alebo členských štátov. Takéto nepriateľské činy by mohli byť výsledkom zahraničného zasahovania do politických procesov, hospodárskeho nátlaku, kybernetických operácií, hospodárskej špionáže alebo sabotáže kritickej infraštruktúry. Navyše, keďže sa to dotkne vonkajších vzťahov Únie ako celku, malo by byť výlučnou výsadou Komisie aktivovať mechanizmus pozastavenia po konzultácii s členskými štátmi z dôvodu zhoršenia vonkajších vzťahov Únie s treťou krajinou oslobodenou od vízovej povinnosti. Okrem toho, ak Komisia z tohto dôvodu zvažuje pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti, mala by vo svojom posúdení zohľadniť možný vplyv pozastavenia na štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny.

(10)

Dohody o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch uzatvorené s tretími krajinami oslobodenými od vízovej povinnosti môžu obsahovať dôvody pozastavenia, ktoré sa líšia od dôvodov stanovených v mechanizme pozastavenia. V dôsledku toho by malo byť tiež možné aktivovať mechanizmus pozastavenia z týchto dôvodov. Využívanie dôvodov na pozastavenie stanovených v dohodách o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch by sa však malo obmedziť na rozsah pôsobnosti uvedených dohôd.

(11)

Komisia by mala v jednotlivých prípadoch posúdiť prahové hodnoty na aktivovanie mechanizmu pozastavenia v prípade výrazného nárastu počtu štátnych príslušníkov tretej krajiny oslobodenej od vízovej povinnosti, ktorým bol odopretý vstup na územie členského štátu alebo o ktorých sa zistilo, že sa na území členského štátu zdržiavajú neoprávnene, počtu žiadostí o azyl od štátnych príslušníkov tretej krajiny oslobodenej od vízovej povinnosti, pre ktorú je miera uznaných žiadostí nízka, alebo počtu závažných trestných činov spojených so štátnymi príslušníkmi tretej krajiny oslobodenej od vízovej povinnosti. Komisia by mala mať najmä možnosť posúdiť, či v prípadoch oznámených členskými štátmi alebo na základe svojej vlastnej analýzy existujú osobitné okolnosti, ktoré by odôvodňovali uplatňovanie nižších alebo vyšších prahových hodnôt, ako sú prahové hodnoty uvedené v príslušných ustanoveniach nariadenia (EÚ) 2018/1806. Komisia by vo svojom posúdení mala okrem iného zohľadniť počet neoprávnených prekročení vonkajších hraníc členských štátov, počet neopodstatnených žiadostí o azyl alebo počet trestných činov spojených so štátnymi príslušníkmi tretej krajiny oslobodenej od vízovej povinnosti úmerne k počtu a veľkosti dotknutých členských štátov a vplyv tohto počtu na celkovú migračnú situáciu, fungovanie azylových systémov alebo vnútornú bezpečnosť dotknutých členských štátov. Komisia by mala takisto zohľadniť opatrenia prijaté dotknutou treťou krajinou na nápravu situácie. Komisia by mala pred prijatím príslušného právneho aktu dôkladne posúdiť nevyhnutnosť, primeranosť a dôsledky pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti.

(12)

Na to, aby mohli členské štáty Komisii oznámiť okolnosti, ktoré by mohli predstavovať dôvod na pozastavenie, mali by mať možnosť zohľadniť referenčné obdobie, ktoré je dlhšie ako dva mesiace, aby tak dokázali identifikovať nielen náhle zmeny príslušnej situácie, ale aj dlhodobejšie trendy, a to až do 12 mesiacov, ktoré by mohli odôvodniť aktiváciu mechanizmu pozastavenia.

(13)

Komisia by vždy, keď to považuje za potrebné, alebo na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch svojho systematického monitorovania oslobodenia od vízovej povinnosti vo vzťahu ku všetkým tretím krajinám oslobodeným od vízovej povinnosti, okrem iného na základe údajov z informačných systémov Únie, ako sú systém vstup/výstup zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2226 (4) a Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 (5), a od orgánov, úradov a agentúr Únie. Takéto správy by sa mali zamerať na tie tretie krajiny oslobodené od vízovej povinnosti, ktoré podľa analýzy Komisie už nespĺňajú kritériá na oslobodenie od vízovej povinnosti podľa nariadenia (EÚ) 2018/1806, ktoré sú relevantné z hľadiska dôvodov na pozastavenie, alebo na tie tretie krajiny oslobodené od vízovej povinnosti, ktoré predstavujú špecifické problémy, ktoré by v prípade, že sa nevyriešia, mohli viesť k aktivácii mechanizmu pozastavenia. Predovšetkým je vhodné, aby Komisia zvážila predkladanie správ o tretích krajinách, ktoré boli nedávno zahrnuté do zoznamu v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1806 bez zapojenia sa do dialógu o liberalizácii vízového režimu s Úniou, ak to považuje za potrebné, najmä v prvých rokoch po nadobudnutí účinnosti právneho aktu, ktorým sa stanovuje oslobodenie takejto tretej krajiny od vízovej povinnosti.

(14)

Ak sa mechanizmus pozastavenia aktivuje z dôvodu, že tretia krajina oslobodená od vízovej povinnosti, s ktorou bol úspešne ukončený dialóg o liberalizácii vízového režimu, nesplnila osobitné požiadavky týkajúce sa vonkajších vzťahov alebo základných práv, ktoré sa uplatnili na posúdenie vhodnosti oslobodenia svojich štátnych príslušníkov od vízovej povinnosti, alebo z dôvodov zhoršenia vonkajších vzťahov Únie s uvedenou treťou krajinou oslobodenou od vízovej povinnosti, Komisia by mala uprednostniť cielený prístup. V rámci takéhoto prístupu by Komisia mala pozastavenie uplatniť predovšetkým na osoby, ktoré zastávajú zodpovedné funkcie, ako sú členovia oficiálnych delegácií uvedenej tretej krajiny, členovia miestnych, regionálnych a národných vlád uvedenej tretej krajiny, poslanci parlamentov uvedenej tretej krajiny alebo vysokopostavení verejní alebo vojenskí úradníci uvedenej tretej krajiny, čím sa minimalizujú nepriaznivé dôsledky pre obyvateľstvo uvedenej tretej krajiny. Komisia by mala neustále monitorovať, či sa aktiváciou mechanizmu pozastavenia dosiahol zamýšľaný výsledok, a pravidelne o tom podávať správy Európskemu parlamentu a Rade.

(15)

Ak sa rozhodnutie o dočasnom pozastavení oslobodenia od vízovej povinnosti prijalo z dôvodu, že tretia krajina oslobodená od vízovej povinnosti, s ktorou bol úspešne ukončený dialóg o liberalizácii vízového režimu, nesplnila osobitné požiadavky týkajúce sa vonkajších vzťahov alebo základných práv, ktoré sa uplatnili na posúdenie vhodnosti oslobodenia od vízovej povinnosti, alebo z dôvodov zhoršenia vonkajších vzťahov Únie s uvedenou treťou krajinou oslobodenou od vízovej povinnosti a uvedené rozhodnutie je zamerané na kategórie štátnych príslušníkov tejto tretej krajiny na zodpovedných pozíciách, členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa neudeľovali výnimky z dočasnej vízovej povinnosti počas celého trvania dočasného pozastavenia.

(16)

Ak Komisia zvažuje pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti na základe vlastnej analýzy alebo oznámenia členského štátu, mala by vo svojom posúdení zohľadniť vplyv pozastavenia na občiansku spoločnosť v danej tretej krajine, najmä ak sa v tejto tretej krajine zhoršila situácia v oblasti ľudských práv.

(17)

Ak bolo vo vzťahu k tretej krajine prijaté rozhodnutie o dočasnom pozastavení oslobodenia od vízovej povinnosti, mal by existovať primeraný časový rámec pre posilnený dialóg medzi Komisiou a dotknutou treťou krajinou, ktorého cieľom je napraviť okolnosti, ktoré viedli k pozastaveniu. Na uvedený účel by trvanie dočasného pozastavenia prijaté prostredníctvom vykonávacieho aktu malo byť 12 mesiacov s možnosťou predĺžiť ho prostredníctvom delegovaného aktu o ďalších 24 mesiacov. Pri prijímaní takéhoto delegovaného aktu je dôležité, aby Komisia podrobne vysvetlila výsledok posilneného dialógu s dotknutou treťou krajinou, opatrenia prijaté touto treťou krajinou a dotknutými členskými štátmi a dôvody, na základe ktorých sa možno domnievať, že okolnosti vedúce k dočasnému pozastaveniu neboli napravené. Ak sa do konca obdobia uplatňovania delegovaného aktu nenájde riešenie a Komisia predloží legislatívny návrh na presun odkazu na dotknutú tretiu krajinu z prílohy II do prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/1806, Komisia by mala prijať delegovaný akt, ktorým sa dočasné pozastavenie predĺži do nadobudnutia účinnosti prijatého legislatívneho návrhu. Toto predĺženie by však nemalo byť dlhšie ako 24 mesiacov.

(18)

Ak sa prijme vykonávací akt, ktorým sa dočasne pozastaví oslobodenie štátnych príslušníkov tretej krajiny od vízovej povinnosti, z dôvodu, že uvedená tretia krajina, ktorej štátni príslušníci boli oslobodení od vízovej povinnosti v dôsledku úspešného ukončenia dialógu o liberalizácii vízového režimu, nesplnila osobitné požiadavky týkajúce sa vonkajších vzťahov alebo základných práv, ktoré sa uplatnili na posúdenie vhodnosti oslobodenia jej štátnych príslušníkov od vízovej povinnosti, alebo z dôvodov zhoršenia vonkajších vzťahov Únie s uvedenou treťou krajinou, a tieto okolnosti pretrvávajú, Komisia by mala mať možnosť rozhodnúť, že sa delegovaný akt, ktorým sa predlžuje pozastavenie, vzťahuje len na určité kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti prípadu a zásada proporcionality. Ak sa pred skončením obdobia uplatňovania uvedeného delegovaného aktu nenájde riešenie, Komisia by mala situáciu prehodnotiť a mala by mať možnosť rozhodnúť o ďalšom predĺžení pozastavenia prostredníctvom ďalšieho delegovaného aktu, ktorý sa uplatňuje na určené kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín.

(19)

Ak je to riadne odôvodnené naliehavosťou situácie, napríklad s cieľom zabrániť hromadnému prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín neoprávnene prichádzajúcich na územie členských štátov alebo vážnemu narušeniu verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti členských štátov, predseda výboru zriadeného podľa nariadenia (EÚ) 2018/1806 na pomoc Komisii by mal zvážiť skrátenie lehoty na zvolanie zasadnutia výboru a použitie písomného postupu, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6), keďže by to uvedenému výboru umožnilo vydať stanovisko rýchlejšie, než by tomu bolo inak.

(20)

Dočasné pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti by sa malo zrušiť vždy, keď sa okolnosti, ktoré k nemu viedli, napravia pred uplynutím obdobia pozastavenia. Na uvedený účel by Komisia mala prijať vykonávací akt pred uplynutím obdobia pozastavenia, ak je uvedené obdobie stanovené vo vykonávacom akte, alebo delegovaný akt pred uplynutím obdobia pozastavenia, ak je uvedené obdobie stanovené v delegovanom akte.

(21)	Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (7); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(22)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (8), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia Rady 1999/437/ES (9).

(23)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (10), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (11).

(24)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (12), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (13).

(25)	Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) 2018/1806 sa mení takto:

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

1. Odchylne od článku 4 sa oslobodenie od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v zozname v prílohe II môže dočasne pozastaviť na základe relevantných a objektívnych údajov v súlade s podmienkami a postupmi stanovenými v článkoch 8a až 8f (ďalej len ‚mechanizmus pozastavenia‘).

Mechanizmus pozastavenia môže byť aktivovaný na základe oznámenia členského štátu adresovaného Komisii v súlade s článkom 8b alebo na základe vlastnej analýzy Komisie v súlade s článkom 8c.

2. Keď bola uzavretá dohoda o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch medzi Úniou a treťou krajinou uvedenou v zozname v prílohe II, články 8a, 8e a 8f tohto nariadenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia o dôvodoch pozastavenia a postupoch stanovených v uvedenej dohode.“

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 8a

1. Mechanizmus pozastavenia môže byť aktivovaný na základe ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

a)	výrazný nárast počtu štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v zozname v prílohe II, ktorým bol odopretý vstup na územie členského štátu alebo o ktorých sa zistilo, že sa na území členského štátu zdržiavajú neoprávnene;

b)	výrazný nárast počtu žiadostí o azyl od štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v zozname v prílohe II, pre ktorú je miera uznaných žiadostí nízka;

c)	zníženie miery spolupráce v oblasti readmisie s treťou krajinou uvedenou v zozname v prílohe II alebo iné prípady nespolupráce v oblasti readmisie;

závažné riziko pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť členských štátov alebo ich bezprostredné ohrozenie v súvislosti s treťou krajinou uvedenou v zozname v prílohe II, najmä keď vyplýva z ktorejkoľvek z týchto skutočností:

i)	výrazný nárast počtu závažných trestných činov spojených so štátnymi príslušníkmi danej tretej krajiny, ktorý je doložený objektívnymi, konkrétnymi a relevantnými informáciami a údajmi poskytnutými príslušnými orgánmi;

ii)	hybridné hrozby;

iii)	systémové nedostatky v práve alebo postupoch v oblasti bezpečnosti dokladov;

e)	tretia krajina uvedená v zozname v prílohe II používa systém udeľovania občianstva investorom, na základe ktorého sa občianstvo udeľuje osobe výmenou za vopred určené platby alebo investície bez toho, aby uvedená osoba mala nejakú skutočnú väzbu na uvedenú tretiu krajinu;

nezosúladenie vízovej politiky tretej krajiny uvedenej v zozname v prílohe II s vízovou politikou Únie, ktoré by najmä z dôvodu geografickej blízkosti uvedenej tretej krajiny k Únii mohlo viesť k výraznému nárastu počtu štátnych príslušníkov iných tretích krajín, ktorí neoprávnene vstupujú na územie členských štátov po pobyte na území danej tretej krajiny alebo po tranzite cez územie danej tretej krajiny;

vo vzťahu k tretím krajinám uvedeným v zozname v prílohe II v dôsledku úspešného ukončenia dialógu o liberalizácii vízového režimu s Úniou, nedodržiavanie osobitných požiadaviek zo strany takejto tretej krajiny, na základe článku 1, ktoré boli použité pri posudzovaní vhodnosti oslobodenia od vízovej povinnosti jej štátnym príslušníkom;

zhoršenie vonkajších vzťahov Únie s treťou krajinou uvedenou v zozname v prílohe II spôsobené:

i)	závažnými porušeniami zásad stanovených v Charte Organizácie Spojených národov touto treťou krajinou;

ii)	závažnými porušeniami základných slobôd alebo záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv alebo medzinárodného humanitárneho práva touto treťou krajinou;

iii)	závažnými porušeniami medzinárodného práva a medzinárodných právnych noriem touto treťou krajinou;

iv)	nedodržiavanie rozhodnutí a rozsudkov medzinárodných súdov touto treťou krajinou, alebo

v)	nepriateľskými činmi, ktorých sa dopúšťa táto tretia krajina proti Únii alebo členským štátom s cieľom destabilizovať alebo oslabiť spoločnosť alebo inštitúcie, ktoré sú kľúčové pre verejný poriadok a vnútornú bezpečnosť Únie alebo členských štátov;

i)	z akéhokoľvek iného dôvodu na pozastavenie stanoveného v dohode o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch medzi Úniou a treťou krajinou uvedenou v zozname v prílohe II, obmedzeného na rozsah pôsobnosti dotknutej dohody.

2. Na účely odseku 1 písm. a), b) a d) bodu i) a odseku 4 tohto článku sa pojem výrazný nárast chápe ako nárast presahujúci prahovú hodnotu 30 %, pokiaľ Komisia na základe svojho preskúmania podľa článku 8b ods. 5 alebo svojej analýzy uvedenej v článku 8c ods. 2 nedospeje k záveru, že v konkrétnom prípade sa uplatňuje iná prahová hodnota. Komisia riadne odôvodní každý takýto záver.

Do 31. decembra 2028 Komisia posúdi, ako sa vykonáva prahová hodnota stanovená v prvom pododseku, a predloží výsledky tohto posúdenia Európskemu parlamentu a Rade. Posúdenie sa zameria najmä na to, či je prahová hodnota relevantná na účely mechanizmu pozastavenia.

3. Na účely odseku 1 písm. b) tohto článku sa pojem nízka miera uznaných žiadostí chápe ako miera uznaných žiadostí o azyl, ktorá je nižšia ako 20 %, pokiaľ Komisia na základe svojho preskúmania podľa článku 8b ods. 5 alebo svojej analýzy uvedenej v článku 8c ods. 2 nedospeje k záveru, že v konkrétnom prípade sa uplatňuje iná miera uznaných žiadostí. Komisia riadne odôvodní každý takýto záver.

4. Na účely odseku 1 písm. c) sa pod pojmom zníženie miery spolupráce v oblasti readmisie s treťou krajinou uvedenou v zozname v prílohe II rozumie výrazný nárast, doložený zodpovedajúcimi údajmi, miery zamietnutých žiadostí o readmisiu, ktoré členský štát zaslal danej tretej krajine vo vzťahu k jej štátnym príslušníkom, alebo ak sa v readmisnej dohode uzavretej medzi Úniou alebo daným členským štátom a danou treťou krajinou tak stanovuje, vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí vykonali tranzit cez danú tretiu krajinu.

5. Na účely odseku 1 písm. c) možno za iné prípady nespolupráce v oblasti readmisie považovať:

a)	zamietnutie žiadostí o readmisiu alebo ich nevybavenie včas vrátane neposkytnutia pomoci pri identifikácii štátnych príslušníkov tretích krajín, v súvislosti s ktorými členský štát predložil žiadosti o readmisiu, alebo vytvárania iných trvalých praktických prekážok pri výkone návratov;

b)	nevydávanie cestovných dokladov včas na účel návratu štátnych príslušníkov tretích krajín v lehotách stanovených v readmisnej dohode s treťou krajinou uvedenou v zozname v prílohe II alebo odmietnutie uznať európske cestovné doklady vydané po uplynutí lehôt stanovených v takejto readmisnej dohode;

c)	vypovedanie readmisnej dohody uzavretej medzi Úniou a treťou krajinou uvedenou v zozname v prílohe II alebo pozastavenie jej vykonávania.

Článok 8b

1. Členský štát môže informovať Komisiu, ak počas obdobia od dvoch do 12 mesiacov buď v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku alebo v porovnaní s poslednými dvoma mesiacmi pred dátumom začatia uplatňovania oslobodenia od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v zozname v prílohe II existuje vo vzťahu k uvedenému členskému štátu jedna alebo viacero okolností, ktoré predstavujú dôvody na pozastavenie stanovené v článku 8a ods. 1 písm. a), b), c) a d) bode i).

2. Členský štát môže oznámiť Komisii existenciu jednej alebo viacerých okolností, ktoré predstavujú dôvody na pozastavenie stanovené v článku 8a ods. 1 písm. d) bode ii) a iii), písm. e), f) a i).

3. V oznámeniach uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa uvedú dôvody, na ktorých sú založené. V príslušných prípadoch takéto oznámenia obsahujú relevantné údaje a štatistické údaje, ako aj podrobné vysvetlenie predbežných opatrení, ktoré dotknutý členský štát prijal s cieľom napraviť okolnosti, ktoré viedli k oznámeniu. Členský štát môže vo svojom oznámení vymedziť kategórie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny, na ktoré sa má vzťahovať vykonávací akt prijatý podľa článku 8e ods. 1, ktorým sa stanovujú podrobné dôvody takéhoto vymedzenia.

4. Komisia okamžite informuje Európsky parlament a Radu o každom oznámení prijatom podľa odseku 1 alebo 2.

5. Komisia bezodkladne preskúma každé oznámenie podané podľa odseku 1 alebo 2 tohto článku, pričom zohľadní:

a)	či existuje niektorá z okolností, ktoré predstavujú dôvody na pozastavenie stanovené v článku 8a ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) alebo i);

b)	počet členských štátov, ktorých sa týka niektorá z uvedených okolností;

c)	celkový vplyv uvedených okolností na migračnú situáciu v Únii na základe údajov poskytnutých členskými štátmi alebo údajov, ktoré má k dispozícii Komisia;

správy vypracované Európskou pohraničnou a pobrežnou strážou zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 (*1), Agentúrou Európskej únie pre azyl zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2303 (*2), Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (*3) alebo ktoroukoľvek inou príslušnou inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie alebo medzinárodnou organizáciou, ak si to okolnosti v danom prípade vyžadujú;

e)	akékoľvek informácie, ktoré členský štát poskytol vo svojom oznámení v súvislosti s možnými opatreniami podľa článku 8e ods. 1;

f)	celkový aspekt verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti po konzultácii s dotknutým členským štátom.

6. Komisia v rámci svojho preskúmania podľa odseku 5 posúdi nevyhnutnosť, proporcionalitu a dôsledky pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti.

7. O výsledkoch svojho preskúmania Komisia informuje Európsky parlament a Radu podľa odseku 5.

Článok 8c

1. Komisia pravidelne monitoruje, či existujú okolnosti, ktoré predstavujú dôvody na pozastavenie stanovené v článku 8a ods. 1.

Komisia predovšetkým monitoruje aj to, či tretie krajiny uvedené v zozname v prílohe II v dôsledku úspešného ukončenia dialógu o liberalizácii vízového režimu s Úniou naďalej spĺňajú osobitné požiadavky, na základe článku 1, ktoré boli použité na posúdenie vhodnosti oslobodenia ich štátnych príslušníkov od vízovej povinnosti.

2. Komisia informuje Európsky parlament a Radu, ak po analýze príslušných údajov, správ a štatistík vrátane údajov, správ a štatistík od ktorejkoľvek príslušnej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie má konkrétne a spoľahlivé informácie o existencii ktorejkoľvek z okolností, ktoré predstavujú dôvody na pozastavenie stanovené v článku 8a ods. 1. Komisia následne prijme potrebné opatrenia v súlade s článkami 8e a 8f.

Článok 8d

1. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o monitorovaní vykonávanom podľa článku 8c ods. 1 v súvislosti s tretími krajinami uvedenými v zozname v prílohe II v dôsledku úspešného ukončenia dialógu o liberalizácii vízového režimu s Úniou. Uvedené predkladanie správ sa uskutočňuje aspoň raz ročne počas siedmich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti právneho aktu, ktorým sa štátni príslušníci dotknutej tretej krajiny oslobodzujú od vízovej povinnosti. Po uplynutí tohto obdobia Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o monitorovaní vždy, keď to považuje za potrebné, alebo na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady. Takéto správy sa zameriavajú na tretie krajiny, o ktorých sa Komisia na základe konkrétnych a spoľahlivých informácií domnieva, že prestali spĺňať určité osobitné požiadavky, založené na článku 1, ktoré boli použité pri posudzovaní vhodnosti oslobodenia ich štátnych príslušníkov od vízovej povinnosti.

2. Okrem povinností predkladať správy stanovených v odseku 1 tohto článku Komisia vždy, keď to považuje za potrebné, alebo na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o monitorovaní vykonávanom podľa článku 8c ods. 1 vo vzťahu k iným tretím krajinám uvedeným v zozname v prílohe II.

Článok 8e

1. Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa na obdobie 12 mesiacov pozastaví oslobodenie štátnych príslušníkov tretej krajiny od vízovej povinnosti, ak:

a)	na základe svojho preskúmania podľa článku 8b ods. 5 alebo svojej analýzy uvedenej v článku 8c ods. 2 rozhodla, že takéto opatrenie je potrebné, alebo

b)	jednoduchá väčšina členských štátov oznámila Komisii existenciu okolností, ktoré predstavujú dôvody na pozastavenie stanovené v článku 8a ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) alebo i).

2. Pri prijímaní rozhodnutia uvedeného v písmene a) odseku 1 Komisia:

a)	úzko spolupracuje s dotknutou treťou krajinou na hľadaní alternatívnych dlhodobých riešení príslušnej okolnosti alebo okolností, ktoré predstavujú dôvody na pozastavenie stanovené v článku 8a ods. 1;

b)	zohľadní politický kontext, dané ekonomické záležitosti a dôsledky pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre celkové vonkajšie vzťahy Únie a členských štátov s dotknutou treťou krajinou, a

c)	zohľadní dôsledky pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre občiansku spoločnosť v danej tretej krajine, najmä ak sa v tejto krajine zhoršila situácia v oblasti ľudských práv.

3. Pozastavenie stanovené vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 1 tohto článku sa uplatňuje na určité kategórie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny, a to na základe uvedenia príslušných druhov cestovných dokladov a vo vhodných prípadoch na základe dodatočných kritérií. Pri rozhodovaní o tom, na ktoré kategórie sa má pozastavenie vzťahovať, sa Komisia riadi dostupnými informáciami, pričom zahrnie dostatočne široké kategórie, aby bolo možné účinne prispieť k náprave okolností, ktoré viedli k pozastaveniu, a dodržiava zásadu proporcionality a nediskriminácie v súlade s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie. Vo vykonávacích aktoch prijatých podľa odseku 1 tohto článku sa stanoví dátum, ku ktorému nadobudne pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti účinnosť.

4. Komisia predloží návrh vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 tohto článku výboru uvedenému v článku 11 ods. 1:

do jedného mesiaca od:

i)	prijatia oznámenia od členského štátu podľa článku 8b ods. 1;

ii)	informovania Európskeho parlamentu a Rady o svojej analýze, ako sa uvádza v článku 8c ods. 2, alebo

iii)	doručenia oznámenia od jednoduchej väčšiny členských štátov o existencii okolností, ktoré predstavujú dôvody stanovené v článku 8a ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) alebo i);

b)	do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia členského štátu podľa článku 8b ods. 2.

Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.

5. Odchylne od odsekov 1 až 4 tohto článku, článku 8b a článku 8c ods. 2, ak je to odôvodnené naliehavosťou veci, Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa na obdobie 12 mesiacov dočasne pozastaví oslobodenie všetkých alebo určitých kategórií štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny od vízovej povinnosti, ak má konkrétne a spoľahlivé informácie o existencii ktorejkoľvek z okolností, ktoré predstavujú dôvody na pozastavenie stanovené v článku 8a ods. 1, a ak rozhodne, že je potrebné urýchlene konať. V takýchto vykonávacích aktoch sa stanoví dátum, ku ktorému nadobudne pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti účinnosť.

Vykonávacie akty uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2. Predseda výboru uvedeného v článku 11 ods. 1 zváži skrátenie lehoty na zvolanie schôdze výboru, ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 182/2011, a použitie písomného postupu uvedeného v článku 3 ods. 5 uvedeného nariadenia.

6. Bez toho, aby bol dotknutý článok 6, počas trvania pozastavenia sú kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, na ktoré sa vzťahuje vykonávací akt prijatý podľa odseku 1 alebo 5 tohto článku, povinné mať pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov víza.

7. Ak Komisia prijala vykonávací akt podľa odseku 1 alebo 5 tohto článku z dôvodov na pozastavenie stanovených v článku 8a ods. 1 písm. g), pokiaľ ide o nedodržiavanie osobitných požiadaviek na vonkajšie vzťahy alebo základné práva, alebo z dôvodov stanovených v článku 8a ods. 1 písm. h), ktorým sa dočasne pozastavuje oslobodenie štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí sú držiteľmi diplomatických, služobných/úradných alebo špeciálnych pasov, od vízovej povinnosti, členské štáty nestanovia žiadne nové výnimky z vízovej povinnosti podľa článku 6 ods. 1 písm. a). Členské štáty, ktoré majú dvojstranné dohody s danou treťou krajinou, prijmú potrebné kroky, aby neuplatňovali výnimky prijaté podľa článku 6 ods. 1 písm. a).

8. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 7 tohto článku, členský štát, ktorý podľa článku 6 prijme opatrenia, ktorými sa stanovia nové výnimky z vízovej povinnosti pre určitú kategóriu štátnych príslušníkov tretej krajiny, na ktorú sa vzťahuje vykonávací akt prijatý podľa odseku 1 alebo 5 tohto článku, oznámi tieto opatrenia v súlade s článkom 12.

9. Počas obdobia pozastavenia nadviaže Komisia s dotknutou treťou krajinou posilnený dialóg s cieľom dosiahnuť nápravu daných okolností. Komisia informuje Európsky parlament a Radu o pokroku a výsledku dialógu a o účinnosti pozastavenia.

10. Ak k náprave okolností, ktoré viedli k dočasnému pozastaveniu oslobodenia od vízovej povinnosti, dôjde ešte pred koncom obdobia uplatňovania vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 1 alebo 5 tohto článku, Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2 prijme vykonávací akt s cieľom zrušiť dočasné pozastavenie.

Článok 8f

1. Ak okolnosti, ktoré predstavujú príslušné dôvody na pozastavenie stanovené v článku 8a ods. 1, pretrvávajú v súvislosti s treťou krajinou, na ktorej štátnych príslušníkov sa vzťahuje vykonávací akt prijatý podľa článku 8e ods. 1 alebo 5, Komisia najneskôr dva mesiace pred uplynutím 12-mesačného obdobia pozastavenia stanoveného vo vykonávacom akte prijme v súlade s článkom 10 delegovaný akt s cieľom zmeniť prílohu II tak, aby sa dočasne pozastavilo uplatňovanie uvedenej prílohy na obdobie 24 mesiacov pre všetkých štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny.

2. Odchýlne od odseku 1 tohto článku, ak bol vykonávací akt uvedený v článku 8e ods. 1 alebo 5, ktorý sa vzťahuje na štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny, prijatý z dôvodu stanoveného v článku 8a ods. 1 písm. g), pokiaľ ide o nedodržiavanie osobitných požiadaviek na vonkajšie vzťahy alebo základné práva, alebo z dôvodu stanoveného v článku 8a ods. 1 písm. h), Komisia môže, prostredníctvom delegovaného aktu uvedeného v odseku 1 tohto článku, dočasne na obdobie 24 mesiacov pozastaviť uplatňovanie prílohy II na určité kategórie štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny, ktoré sú určené v súlade so zásadami stanovenými v článku 8e ods. 3.

3. Zmena uvedená v odseku 1 sa vykoná tak, že k názvu dotknutej tretej krajiny sa vloží poznámka pod čiarou, v ktorej sa uvedie, že oslobodenie tejto tretej krajiny od vízovej povinnosti sa pozastavuje, vymedzí sa obdobie trvania pozastavenia a v príslušných prípadoch sa uvedú určené kategórie štátnych príslušníkov uvedenej tretej krajiny, na ktoré sa pozastavenie uplatňuje. Delegovaný akt nadobúda účinnosť uplynutím obdobia uplatňovania príslušného vykonávacieho aktu uvedeného v článku 8e ods. 1 alebo 5.

Článok 8e ods. 7 sa uplatňuje mutatis mutandis.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 6 a odsek 3 druhý pododsek tohto článku, sú štátni príslušníci tretej krajiny, na ktorých sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa odseku 1 tohto článku, povinní mať v priebehu obdobia pozastavenia víza pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov.

5. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8e ods. 7, členský štát, ktorý podľa článku 6 prijme opatrenia, ktorými sa stanovia nové výnimky z vízovej povinnosti pre určitú kategóriu štátnych príslušníkov tretej krajiny, na ktorú sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa odseku 1 tohto článku, oznámi tieto opatrenia v súlade s článkom 12.

6. Pred uplynutím obdobia uplatňovania delegovaného aktu prijatého podľa odseku 1 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o dočasnom uplatňovaní pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, o dialógu medzi Komisiou a dotknutou treťou krajinou a o opatreniach prijatých na nápravu okolností, ktoré viedli k dočasnému pozastaveniu oslobodenia od vízovej povinnosti.

K správam uvedeným v prvom pododseku môže byť pripojený legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom presunúť odkaz na dotknutú tretiu krajinu z prílohy II do prílohy I. V takom prípade prijme Komisia v súlade s článkom 10 delegovaný akt s cieľom zmeniť prílohu II tak, aby sa predĺžilo obdobie pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti stanovené delegovaným aktom prijatým podľa odseku 1 tohto článku až do nadobudnutia účinnosti zmeny, ktorou sa odkaz na dotknutú tretiu krajinu presúva do prílohy I. Uvedené predĺženie nesmie presiahnuť obdobie 24 mesiacov. Poznámka pod čiarou k odkazu sa zodpovedajúcim spôsobom zmení.

Ak z dôvodov pretrvávajúcej povahy okolností, ktoré predstavujú dôvody na pozastavenie stanovené v článku 8a ods. 1 písm. g), pokiaľ ide o nedodržiavanie osobitných požiadaviek na vonkajšie vzťahy alebo základné práva, alebo okolností, ktoré predstavujú dôvody na pozastavenie stanovené v článku 8a ods. 1 písm. h), sa delegovaný akt prijatý podľa odseku 1 tohto článku uplatňoval podľa odseku 2 tohto článku na štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí sú držiteľmi diplomatických, služobných/úradných pasov alebo špeciálnych pasov, Komisia môže v správe týkajúcej sa uvedeného delegovaného aktu uviesť, že je potrebné prijať ďalší delegovaný akt s cieľom predĺžiť obdobie pozastavenia o ďalších 24 mesiacov. V uvedenom prípade sa prvý a druhý pododsek tohto odseku uplatňujú mutatis mutandis.

7. Ak k náprave okolností, ktoré viedli k dočasnému pozastaveniu oslobodenia od vízovej povinnosti, dôjde ešte pred uplynutím obdobia uplatňovania delegovaného aktu prijatého podľa odseku 1 alebo 5 tohto článku, Komisia prijme v súlade s článkom 10 delegovaný akt s cieľom zmeniť prílohu II tak, aby sa zrušilo dočasné pozastavenie.

(*1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/1896/oj)."

(*2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2303 z 15. decembra 2021 o Agentúre Európskej únie pre azyl a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 439/2010 (Ú. v. EÚ L 468, 30.12.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/2303/oj)."

(*3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/794/oj).“ "

Článok 10 sa mení takto:

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8f sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 28. marca 2017. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.“

;

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 písm. f) a článku 8f môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“

;

odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8f nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 26. novembra 2025

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predsedníčka

M. BJERRE

(1) Pozícia Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2025 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 17. novembra 2025.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 zo 14. novembra 2018 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 39, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1806/oj).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1359 zo 14. mája 2024, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1147 (Ú. v. EÚ L, 2024/1359, 22.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1359/oj).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2226 z 30. novembra 2017, ktorým sa zriaďuje systém vstup/výstup na zaznamenávanie údajov o vstupe a výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov a o odopretí ich vstupu a stanovujú podmienky prístupu do systému vstup/výstup na účely presadzovania práva, a ktorým sa mení Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a nariadenia (ES) č. 767/2008 a (EÚ) č. 1077/2011 (Ú. v. EÚ L 327, 9.12.2017, s. 20, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2017/2226/oj).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 (Ú. v. EÚ L 236, 19.9.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1240/oj).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2011/182/oj).

(7) Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2002/192/oj).

(8) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36, ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_internation/1999/439(1)/oj.

(9) Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k Dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/1999/437/oj).

(10) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(11) Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2008/146/oj).

(12) Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21, ELI: http://data.europa.eu/eli/prot/2011/350/oj.

(13) Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2011/350/oj).