(1)

Pôda je životne dôležitý, obmedzený zdroj, ktorý sa považuje za neobnoviteľný a nenahraditeľný v časovom horizonte človeka. Je kľúčový pre hospodárstvo, životné prostredie a spoločnosť vo všeobecnosti.

(2)

Zdravé pôdy sú pôdy, ktoré sú v dobrom chemickom, biologickom a fyzickom stave, takže dokážu poskytovať ekosystémové služby životne dôležité pre ľudí a životné prostredie, napríklad bezpečné a výživné potraviny v dostatočnom množstve, biomasu, čistú vodu, kolobeh živín, ukladanie uhlíka a biotop pre biodiverzitu. Pôda je nevyhnutná aj na zaistenie potravinovej bezpečnosti. V Únii je však podľa odhadov 60 % až 70 % pôd degradovaných a situácia sa naďalej zhoršuje.

(3)

Pôda poskytuje aj iné služby, napr. slúži ako fyzická platforma pre infraštruktúru a ľudské činnosti, je zdrojom surovín či tvorí archív geologického, geomorfologického a archeologického dedičstva. Nie všetky tieto iné služby potrebujú na to, aby boli poskytované, funkčný ekosystém. Takéto iné služby sú často najrozšírenejším využívaním pôdy, čo má za následok značnú stratu v poskytovaní životne dôležitých ekosystémových služieb. Preto je dôležité nájsť rovnováhu medzi týmito dvoma typmi služieb poskytovaných pôdou.

(4)

Degradácia pôdy ovplyvňuje ekosystémové služby poskytované pôdou, čo má negatívny dopad na ľudské zdravie a životné prostredie. Degradácia pôdy môže mať aspekt fyzickej degradácie, ako je zakrytie pôdy a jej premena na umelé plochy vo všeobecnosti, erózia pôdy, zhutnenie pôdy a zníženie zadržiavania vody v pôde a jej vsakovania, a aspekt chemickej alebo biologickej degradácie, ako je nadbytok a vyčerpanie živín, acidifikácia, salinizácia a kontaminácia pôdy ako i strata organického uhlíka v pôde, biodiverzity pôdy a biologickej aktivity pôdy.

(5)

Degradácia pôdy stojí Úniu desiatky miliárd eur ročne. Zdravie pôdy má vplyv na poskytovanie ekosystémových služieb, ktoré majú významnú ekonomickú návratnosť. Zlepšenie zdravia pôdy má preto z hospodárskeho hľadiska zmysel a mohlo by významne zvýšiť cenu a hodnotu krajiny v Únii. Navyše môže trvať stovky rokov, kým sa vytvorí len jeden centimeter ornice, zatiaľ čo k degradácii a úplnému úbytku pôdy môže dôjsť rýchlo.

(6)

Komisia vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ stanovila ambiciózny plán na transformáciu Únie na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje a jeho cieľom je chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho jej občanov. V rámci Európskej zelenej dohody Komisia prijala stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 stanovenú v jej oznámení z 20. mája 2020 s názvom „Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Prinavrátenie prírody do našich životov“, stratégiu Z farmy na stôl stanovenú v jej oznámení z 20. mája 2020 s názvom „Stratégia Z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu, akčný plán nulového znečistenia stanovený v jej oznámení z 12. mája 2021 s názvom „Cesta k zdravej planéte pre všetkých. Akčný plán EÚ: Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“, stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy stanovenú v jej oznámení z 24. februára 2021 s názvom „Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy“, ako aj stratégiu EÚ v oblasti pôdy do roku 2030 stanovenú v jej oznámení zo 17. novembra 2021 s názvom „Stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030: Využívanie prínosov zdravej pôdy v prospech ľudí, potravín, prírody a klímy“.

(7)

Únia má záväzky v súvislosti s Agendou Organizácie Spojených národov 2030 pre udržateľný rozvoj a s jej cieľmi udržateľného rozvoja. Zdravé pôdy predstavujú priamy príspevok k splneniu niekoľkých cieľov udržateľného rozvoja, konkrétne k cieľu č. 2 (žiadny hlad), cieľu č. 3 (kvalita zdravia a života), cieľu č. 6 (čistá voda a hygiena), cieľu č. 11 (udržateľné mestá a komunity), cieľu č. 12 (zodpovedná spotreba a výroba), cieľu č. 13 (ochrana klímy) a cieľu č. 15 (život na pevnine). Zámerom cieľa udržateľného rozvoja č. 15.3 je bojovať proti dezertifikácii, obnovovať degradovanú krajinu a pôdu vrátane krajiny postihnutej dezertifikáciou, suchom či povodňami a snažiť sa dosiahnuť do roku 2030 svet, v ktorom už nedochádza k degradácii pôdy.

(8)

Únia a jej členské štáty sa ako zmluvné strany Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite (4) schváleného rozhodnutím Rady 93/626/EHS (5) dohodli na 15. konferencii zmluvných strán uvedeného dohovoru na Globálnom rámci pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu, ktorý zahŕňa niekoľko svetových cieľov do roku 2030, ktoré sú orientované na akciu a sú relevantné pre zdravie pôdy. Podľa uvedeného rámca je potrebné prínosy prírody pre ľudí vrátane zdravia pôdy obnoviť, zachovať a zlepšiť.

(9)

Únia a jej členské štáty ako zmluvné strany Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a/alebo dezertifikáciou, hlavne v Afrike (UNCCD) (6), ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 98/216/ES (7), sa zaviazali k boju proti dezertifikácii a k zmierňovaniu účinkov sucha v postihnutých krajinách. Štrnásť členských štátov, konkrétne Bulharsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko sa vyhlásili za krajiny postihnuté dezertifikáciou podľa UNCCD.

(10)

V kontexte Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) schváleného rozhodnutím Rady 94/69/ES (8) sa krajina a pôda považujú za zdroj a zároveň za miesta záchytu uhlíka. Únia a členské štáty sa ako zmluvné strany UNFCCC zaviazali, že budú podporovať udržateľné riadenie, zachovanie a zvýšenie počtu záchytov a rezervoárov uhlíka.

(11)

V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa uvádza, že je nevyhnutné zintenzívniť úsilie, pokiaľ ide o ochranu úrodnosti pôdy, znižovanie erózie pôdy a zvyšovanie pôdnej organickej hmoty, prijatím postupov udržateľného obhospodarovania pôdy. Takisto sa v nej píše, že treba dosiahnuť výrazný pokrok pri identifikácii lokalít s kontaminovanou pôdou, obnove degradovanej pôdy, definovaní podmienok pre dobrý ekologický stav pôd, stanovení cieľov obnovy a zlepšení monitorovania zdravia pôdy.

(12)

V stratégii EÚ v oblasti pôdy do roku 2030 sa stanovuje dlhodobá vízia, že do roku 2050 budú všetky pôdne ekosystémy Únie v zdravom stave, a teda budú odolnejšie. Zdravé pôdy ako kľúčové riešenie prispievajú k plneniu cieľov Únie, ktorými sú dosiahnutie klimatickej neutrality a odolnosti v súvislosti so zmenou klímy, rozvoj čistého a obehového hospodárstva vrátane čistého a obehového biohospodárstva, zvrátenie straty biodiverzity, ochrana ľudského zdravia, zastavenie dezertifikácie a zvrátenie degradácie pôdy.

(13)

Na umožnenie prechodu k zdravým pôdam je nevyhnutné financovanie. Vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 stanovenom v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (9) sa prezentuje niekoľko možností financovania, ktoré sú dostupné na účely ochrany, udržateľného obhospodarovania a regenerácie pôd. „Dohoda o pôde pre Európu“ je jednou z piatich misií EÚ v rámci programu Horizont Európa – rámcového programu pre výskum a inovácie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (10) a osobitne sa zameriava na podporu zdravia pôdy. Misia EÚ „Dohoda o pôde pre Európu“ je kľúčovým nástrojom na vykonávanie tejto smernice a jej zámerom je riadiť premenu na zdravé pôdy prostredníctvom financovania ambiciózneho programu výskumu a inovácií, vytvorenia siete 100 živých laboratórií a vlajkových projektov vo vidieckych a mestských oblastiach, pokročenia vo vývoji harmonizovaného rámca monitorovania pôdy a zvýšenia povedomia o dôležitosti pôdy. Medzi ďalšie politiky a programy Únie, v ktorých sa predstavujú ciele prispievajúce k zdravým pôdam, patrí spoločná poľnohospodárska politika (SPP), fondy politiky súdržnosti, Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/783 (11), program Horizont Európa, Nástroj technickej podpory zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (12), Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (13) a Program InvestEU zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (14). Keďže cieľ, aby boli všetky pôdy v Únii v zdravom stave, je v spoločnom záujme, je potrebné zvýšiť mobilizáciu zdrojov vrátane súkromného kapitálu a posilniť spoluprácu s príslušnými finančnými inštitúciami, ako je Európska investičná banka, s cieľom podporiť zdravie pôdy a odolnosť pôdy.

(14)

V stratégii EÚ v oblasti pôdy do roku 2030 Komisia oznámila, že predloží legislatívny návrh o zdraví pôdy, aby bolo možné splniť ciele uvedenej stratégie a dosiahnuť do roku 2050 dobré zdravie pôdy v celej Únii. Európsky parlament vo svojom uznesení z 28. apríla 2021 o ochrane pôdy zdôraznil význam ochrany pôdy a podpory zdravých pôd v Únii, pričom zohľadnil skutočnosť, že degradácia pôdy pokračuje aj napriek obmedzeným a nerovnakým opatreniam, ktoré prijali niektoré členské štáty. Európsky parlament vyzval Komisiu, aby navrhla spoločný právny rámec pre celú Úniu, pričom sa v plnej miere dodrží zásada subsidiarity, na účely ochrany a udržateľného využívania pôdy a na riešenie všetkých hlavných hrozieb pre pôdu. Čo je dôležitejšie, Európsky parlament zdôraznil riziká pre fungovanie vnútorného trhu, ktoré vyplývajú z neexistencie rovnakých podmienok, a silný potenciál spoločného právneho rámca pre pôdu podnecovať spravodlivú hospodársku súťaž v súkromnom sektore, rozvíjať inovatívne riešenia a know-how a posilniť vývoz technológií mimo Únie.

(15)

Rada vo svojich záveroch z 23. októbra 2020 podporila Komisiu v zintenzívnení úsilia o lepšiu ochranu pôd a pôdnej biodiverzity, keďže predstavujú neobnoviteľný zdroj kľúčového významu.

(16)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (15) sa stanovuje záväzný cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050 a následne záporné emisie, k čomu sa má dospieť uprednostnením rýchleho a predvídateľného znižovania emisií a zároveň zintenzívnením ich odstraňovania prirodzenými záchytmi. V dôsledku udržateľného obhospodarovania pôdy nastáva zvýšená sekvestrácia uhlíka a vo väčšine prípadov to má aj súvisiace prínosy pre ekosystémy a biodiverzitu. V oznámení Komisie z 15. decembra 2021 s názvom „Udržateľný kolobeh uhlíka“ bola zdôraznená potreba jasne a transparentne identifikovať činnosti, ktorými sa jednoznačne odstraňuje uhlík z atmosféry, ako je napríklad vývoj certifikačného rámca Únie pre odstraňovanie uhlíka z prírodných ekosystémov vrátane pôd. Navyše sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (16) uvádza, že uhlík v pôde je kľúčový pre dosiahnutie cieľov na ceste ku klimaticky neutrálnej Európe, a členské štáty sa vyzývajú na vypracovanie systému monitorovania zásob uhlíka v pôde, okrem iného s využitím súborov údajov štatistického prieskumu využívania pôdy/krajinnej pokrývky (LUCAS).

(17)

V stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy sa podčiarklo, že využívaním riešení blízkych prírode vo vnútrozemí vrátane obnovy špongiovitej funkcie pôdy sa posilnia zásoby čistej sladkej vody, dopady povodní sa obmedzia a zmiernia sa dôsledky sucha. Je dôležité maximalizovať schopnosť pôd zadržiavať a čistiť vodu a znižovať znečistenie.

(18)

V akčnom pláne nulového znečistenia sa stanovuje vízia na rok 2050, podľa ktorej sa znečistenie ovzdušia, vody a pôdy zníži na úroveň, ktorá sa už nepovažuje za škodlivú pre zdravie a prírodné ekosystémy a v rámci ktorej sa dodržiavajú limity, ktoré naša planéta dokáže zvládnuť, čím sa dosiahne netoxické životné prostredie.

(19)

V oznámení Komisie z 23. marca 2022 s názvom „Zaistenie potravinovej bezpečnosti a posilnenie odolnosti potravinových systémov“ sa zdôraznilo, že potravinová udržateľnosť má zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť. Zdravé pôdy prispievajú k odolnosti potravinového systému Únie, keďže tvoria základ pre výživné potraviny v dostatočnom množstve.

(20)

Je nevyhnutné stanoviť opatrenia na harmonizované monitorovanie a posudzovanie a podporovanie zdravia pôdy a odolnosti pôdy v celej Únii a riešiť problém kontaminovaných lokalít, aby sa do roku 2050 dosiahli zdravé pôdy, aby sa pôdy zachovali v zdravom stave a splnili sa ciele Únie týkajúce sa klímy a biodiverzity, aby sa predchádzalo suchám a prírodným katastrofám a reagovalo sa na ne, aby sa chránilo ľudské zdravie a zabezpečila sa potravinová bezpečnosť a bezpečnosť potravín.

(21)

V pôdach sa nachádza viac ako 25 % všetkej biodiverzity a takisto sú druhým najväčším úložiskom uhlíka na planéte. Zdravé pôdy vďaka svojej schopnosti zachytávať a ukladať uhlík prispievajú k splneniu cieľov Únie v oblasti zmeny klímy. Súčasťou biodiverzity pôdy sú aj mikroorganizmy vrátane baktérií, húb, protíst a hlístovcov, ako aj väčšie organizmy, ako sú dážďovky a hmyz, a korene rastlín, ktoré spoločne prispievajú k ekologickej a funkčnej rozmanitosti pôdnych ekosystémov. Zdravé pôdy takisto poskytujú priaznivý biotop, v ktorom sa organizmom darí, a sú kľúčové pre zvýšenie biodiverzity a stability súvisiacich ekosystémov. Existuje úzke prepojenie medzi biodiverzitou pod zemou a nad zemou, pričom prebieha interakcia prostredníctvom vzájomných vzťahov medzi druhmi, napr. korene rastlín prepájajú mykorízne huby. Preto by sa mal uznať význam zberu a analýzy informácií o prítomnosti pôdnych baktérií a húb a mal by slúžiť ako základ pre potenciálne budúce rozšírenie monitorovania biodiverzity.

(22)

Pre poskytovanie ekosystémových služieb a funkcií pôdy má zásadný význam organická hmota v pôde, pretože znižuje degradáciu pôdy, napr. eróziu a zhutňovanie, a zároveň zvyšuje tlmivú, vodozádržnú, vsakovaciu a katiónovú výmennú kapacitu pôdy. Organická hmota v pôde môže zlepšiť nielen štrukturálnu stabilitu pôdy, ale aj rozvoj biomasy vrátane zvýšenia výnosov plodín. Okrem toho organická hmota v pôde pozitívne ovplyvňuje biodiverzitu pôdy a môže zvýšiť množstvo uhlíka sekvestrovaného v pôdach, a tým aj zásoby organického uhlíka v pôde, čím prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu.

(23)

Povodne, prírodné požiare a extrémne výkyvy počasia predstavujú riziko prírodných katastrof, ktoré vyvolávajú najväčšie obavy v celej Európe. Naprieč Úniou narastajú obavy spojené so suchami a nedostatkom vody. V roku 2020 až 24 členských štátov považovalo suchá a nedostatok vody za najvýznamnejšie nové či klimatické riziká katastrof, pričom v roku 2015 to bolo len 11 členských štátov. Zdravé pôdy sú zásadné pre zabezpečovanie odolnosti voči suchám a prírodným katastrofám. Postupy, ktorými sa posilňuje zadržiavanie vody a dostupnosť živín v pôdach, štruktúra pôdy, pôdna biodiverzita a sekvestrácia uhlíka, vedú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov, rastlín a plodín voči suchu, prírodným katastrofám, vlnám horúčav a extrémnym výkyvom počasia, ktoré budú v budúcnosti vplyvom zmeny klímy stále častejšie, a umožňujú následnú obnovu. A naopak platí, že bez správneho obhospodarovania pôdy spôsobujú suchá a prírodné katastrofy degradáciu pôdy a zhoršenie zdravia pôd. Zlepšenie zdravia pôdy prispieva k zníženiu počtu úmrtí a hospodárskych strát súvisiacich s extrémnymi udalosťami spojenými s klímou, veď v období rokov 1980 až 2021 Únia zaznamenala viac ako 182 000 strát na životoch a hospodárske straty vo výške približne 560 miliárd EUR.

(24)

Zdravie pôdy predstavuje priamy príspevok k ľudskému zdraviu a blahu. Zdravé pôdy zabezpečujú bezpečné a výživné potraviny a dokážu filtrovať kontaminanty, takže sa zachováva kvalita pitnej vody. Kontaminácia pôdy poškodzuje ľudské zdravie prostredníctvom konzumácie, vdýchnutia alebo kontaktu s kožou. Expozícia zdravej populácii pôdnych mikróbov je prospešná pre rozvoj imunitného systému človeka a odolnosti voči určitým chorobám a alergiám. Zdravé pôdy podporujú rast stromov, kvetov a tráv a vytvárajú zelenú infraštruktúru, ktorá má estetickú hodnotu a prispieva k dobrým životným podmienkam a lepšej kvalite života.

(25)

Degradácia pôdy má vplyv na úrodnosť pôdy, výnosy, odolnosť voči škodcom a výživovú kvalitu potravín. Keďže sa 95 % našich potravín priamo či nepriamo produkuje na pôdach a svetová populácia naďalej rastie, je nevyhnutné zachovať zdravie tohto neobnoviteľného prírodného zdroja, aby sa zabezpečila dlhodobá potravinová bezpečnosť a produktivita a ziskovosť poľnohospodárstva Únie. Je dôležité zachovať alebo posilniť zdravie pôdy a prispievať k udržateľnosti a odolnosti potravinového systému.

(26)

Dlhodobým ambicióznym cieľom tejto smernice je dosiahnuť do roku 2050 zdravé pôdy. Vzhľadom na obmedzené poznatky o stave pôd, ako aj o účinnosti opatrení na regeneráciu ich zdravia a o nákladoch na takéto opatrenia sa táto smernica zameriava na vytvorenie rámca monitorovania pôdy a na posúdenie situácie pôd v celej Únii. Táto smernica zahŕňa aj podporu zdravia pôdy a odolnosti pôdy, ako aj posudzovanie a riadenie rizík kontaminovaných lokalít. Neukladá sa v nej však členským štátom povinnosť dosiahnuť zdravé pôdy do roku 2050 ani sa nestanovujú žiadne čiastkové cieľové hodnoty. Hneď ako budú k dispozícii výsledky prvého posúdenia zdravia pôd a analýza súvisiacich trendov, Komisia by mala zhodnotiť pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov tejto smernice a posúdiť potrebu jej prípadnej zmeny.

(27)

Riešenie náporu na pôdy a podpora zdravia pôdy a odolnosti pôdy si vyžadujú, aby sa zohľadnili niektoré vlastnosti, a to rôznorodosť pôdnych typov, špecifické miestne a klimatické podmienky, využívanie pôdy či krajinná pokrývka. Je preto vhodné, aby členské štáty stanovili pôdne okrsky a pôdne jednotky. Pôdne okrsky by mali vyjadrovať administratívne územia, za ktoré sú zodpovedné vhodné riadiace štruktúry, a mali by pokrývať jednu alebo viacero celých pôdnych jednotiek. Na druhej strane pôdne jednotky by mali vyjadrovať určitý stupeň homogenity uvedených vlastností na monitorovanie a posudzovanie zdravia pôdy na celom území členských štátov. Za pôdne jednotky by mali byť zodpovedné uvedené riadiace štruktúry, čo členským štátom umožní zabezpečiť, aby sa monitorovanie a posudzovanie zdravia pôdy vykonávalo riadne a aby podpora zdravia pôdy a odolnosti pôdy bola v súlade s požiadavkami tejto smernice.

(28)

Pri navrhovaní odberu vzoriek na monitorovanie pôdy budú musieť členské štáty zohľadniť svoje pôdne okrsky a pôdne jednotky. S cieľom zabezpečiť dostatočnú úroveň harmonizácie medzi členskými štátmi by sa mal na úrovni Únie stanoviť súbor minimálnych kritérií na vymedzenie pôdnych jednotiek, pričom by sa mal zohľadniť aspoň typ pôdy a využívanie pôdy. Na tento účel by sa mohla použiť mapa pôdnych regiónov Európskej únie a susedných krajín 1:5 000 000, ktorú uverejnil Federálny inštitút pre geovedy a prírodné zdroje v spolupráci so Spoločným výskumným centrom (JRC). Uvedená mapa vychádza z typov pôdy v zmysle vymedzenia vo svetovej referenčnej databáze pôdnych zdrojov koordinovanej Medzinárodnou úniou pôdoznaleckých vied, ako aj z plne porovnateľných a harmonizovaných základných údajov na kontinentálnej úrovni, ako sú údaje o podnebí, topografii, reliéfe, geológii a vegetácii. Pokiaľ ide o využívanie pôdy, ako harmonizovaný základ pre oznamovanie využívania pôdy slúžia kategórie vymedzené v nariadení (EÚ) 2018/841 a v usmerneniach Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC). Preto by členské štáty mali na účely ohraničenia pôdnych jednotiek zohľadniť aspoň pôdne okrsky, ako aj pôdne regióny a kategórie využívania pôdy. Z dôvodu priestorovej variability vlastností pôdy a využívania pôdy môže pôdna jednotka pozostávať z nesusediacich plôch. Okrem toho sa pri vytyčovaní pôdnych jednotiek môžu zohľadniť klimatické a environmentálne podmienky. Ak sú k dispozícii, mohli by sa použiť podrobnejšie alebo aktualizované informácie na úrovni Únie, vnútroštátnej úrovni alebo nižšej ako celoštátnej úrovni. Členské štáty môžu pri stanovovaní svojich pôdnych jednotiek vychádzať z dodatočných dostupných údajov o klíme, environmentálnych zónach alebo povodiach. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitá správa fondu Alterra č. 2281 z januára 2012 s názvom „Opisy európskych environmentálnych zón a vrstiev“, keďže poskytuje súbory údajov týkajúce sa všeobecnej klasifikácie environmentálnej stratifikácie Európy, agregované do environmentálnych zón, ktoré môžu členské štáty použiť na stanovenie pôdnych jednotiek.

(29)

S cieľom zabezpečiť primerané riadenie v súvislosti s pôdou by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby určili príslušné orgány zodpovedné na vhodnej úrovni za vykonávanie povinností stanovených v tejto smernici, vrátane jedného alebo viac príslušných orgánov za každý pôdny okrsok. Členské štáty by mali mať možnosť určiť akýkoľvek dodatočný príslušný orgán na vhodnej úrovni, aj na celoštátnej alebo na nižšej ako celoštátnej úrovni. Je nevyhnutné, aby členské štáty poskytovali o určených príslušných orgánoch Komisii aktuálne informácie.

(30)

Členské štáty by mali mať možnosť určiť vhodný príslušný orgán na vykonávanie povinností stanovených v tejto smernici na vojenských lokalitách. Okrem toho by sa údaje a informácie týkajúce sa vojenských lokalít nemali zverejňovať, ak má ich zverejnenie nepriaznivý vplyv na verejnú bezpečnosť alebo národnú obranu. Členským štátom by sa preto malo povoliť nesprístupňovať údaje a informácie verejnosti, ktorých zverejnenie by malo nepriaznivý vplyv na verejnú bezpečnosť alebo národnú obranu, a to ani prostredníctvom digitálneho portálu údajov o zdraví pôdy, ktorý má zriadiť Komisia a Európska environmentálna agentúra (EEA), alebo vnútroštátneho registra potenciálne kontaminovaných lokalít a kontaminovaných lokalít, ktorý majú zriadiť členské štáty, a malo by sa im povoliť neoznamovať takéto údaje a informácie Komisii a agentúre EEA.

(31)

Na účely spoločného chápania zdravého stavu pôdy je potrebné stanoviť minimálny spoločný súbor merateľných kritérií, ktorých nerešpektovanie by vyústilo do kritickej straty schopnosti pôdy fungovať ako životne dôležitý živý systém a poskytovať ekosystémové služby. Uvedené kritériá by mali vychádzať zo súčasnej úrovne pôdoznaleckej vedy a mali by ju zohľadňovať.

(32)

Aby bolo možné opísať degradáciu pôdy, je nevyhnutné zaviesť spoločné pôdne deskriptory, ktoré možno zmerať alebo odhadnúť. Aj keď sú pôdne typy, klimatické podmienky a využitia pôdy v značnej miere rôznorodé, súčasné vedecké poznatky umožňujú stanoviť v prípade niektorých pôdnych deskriptorov kritériá na úrovni Únie. Členské štáty by však mali mať možnosť upraviť kritériá pre niektoré z týchto pôdnych deskriptorov na základe špecifických celoštátnych alebo miestnych podmienok a určiť kritériá pre iné pôdne deskriptory, pre ktoré nie je možné v tomto štádiu stanoviť spoločné kritériá na úrovni Únie. V prípade tých pôdnych deskriptorov, pre ktoré nie je možné v tomto štádiu stanoviť jasné kritériá na odlíšenie zdravého a nezdravého stavu pôdy, sa ich monitorovaním a posúdením uľahčí možné vypracovanie takýchto kritérií v budúcnosti.

(33)

Kritériá zdravého stavu pôdy pre pôdne deskriptory by sa mali rozdeliť na nezáväzné udržateľné cieľové hodnoty a prevádzkové spúšťacie hodnoty. Nezáväzné udržateľné cieľové hodnoty by mali odrážať ambiciózny dlhodobý cieľ tejto smernice a nemajú znamenať povinnosť konať. Tieto nezáväzné udržateľné cieľové hodnoty by mali na základe súčasných vedeckých poznatkov vyjadrovať ideálnu situáciu, keď sa schopnosť pôdy poskytovať ekosystémové služby nezníži a nedôjde k výraznému poškodeniu ľudského zdravia ani životného prostredia. Vzhľadom na potrebu efektívnosti a obmedzené dostupné zdroje a s cieľom zohľadniť miestne podmienky sú však potrebné prevádzkové spúšťacie hodnoty stanovené členskými štátmi. Prostredníctvom týchto prevádzkových spúšťacích hodnôt by sa mala aktivovať podpora zameraná na dosiahnutie zdravia a odolnosti pôdy. Pre každý aspekt degradácie pôdy by sa mala stanoviť jedna alebo viacero primeraných a uskutočniteľných prevádzkových spúšťacích hodnôt. Stanovením spúšťacích hodnôt na vnútroštátnej úrovni sa zabezpečí, aby sa v plnej miere zohľadnili miestne podmienky a postupy, využívanie pôdy a súčasné politiky. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa stanoviť prevádzkovú spúšťaciu hodnotu pre jeden alebo viacero aspektov degradácie pôdy na tej istej úrovni ako nezáväznú udržateľnú cieľovú hodnotu pre tieto aspekty degradácie pôdy. Komisia by mala podporovať členské štáty pri stanovovaní nezáväzných udržateľných cieľových hodnôt a prevádzkových spúšťacích hodnôt.

(34)

Niektoré pôdy majú osobitné vlastnosti buď preto, že sú od prírody atypické a predstavujú vzácne biotopy pre biodiverzitu či jedinečné krajiny, alebo preto, že ich ľudia významne zmenili a môžu obsahovať hmatateľné stopy histórie ľudstva. Tieto vlastnosti by sa mali zohľadniť v súvislosti s definíciou zdravých pôd a požiadavkami na dosiahnutie zdravého stavu pôdy.

(35)

Podobne ako v prípade ambiciózneho dlhodobého cieľa dosiahnuť zdravú pôdu do roku 2050 a v záujme prispenia k cieľom stratégie EÚ v oblasti pôdy do roku 2030, a najmä k cieľu nulového čistého záberu pôdy, je zámerom tejto smernice zaujať postupný prístup aj k otázke záberu pôdy. Na účely prispenia k uvedenému dlhodobému cieľu je dôležité posúdiť jednotlivé procesy záberu pôdy a zámerom je znížiť a zmierniť ich vplyv na zdravie pôdy a ekosystémové služby. Cieľom tejto smernice je preto vytvoriť rámec monitorovania pôdy viditeľnejších aspektov záberu pôdy, konkrétne zakrytie pôdy a odstraňovanie pôdy, s využitím nástrojov, ktoré sú už k dispozícii na úrovni Únie prostredníctvom služieb poskytovaných v rámci zložky Copernicus Vesmírneho programu Únie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 (17) (ďalej len „služby Copernicus“), prípadne doplnené o vnútroštátne údaje z diaľkového snímania a o národné inventúry. Cieľom je spoločné chápanie, pokiaľ ide o zakrytie pôdy a jej odstraňovanie, a iniciovať predbežné úvahy na vnútroštátnej úrovni na základe spoľahlivých údajov.

(36)

Bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov v oblasti zdaňovania a zásada „znečisťovateľ platí“, ustanovenia týkajúce sa monitorovania zdravia pôdy podľa kapitoly II tejto smernice by sa nemali chápať tak, že nimi vzniká akákoľvek finančná záťaž pre iných vlastníkov pôdy a pôdohospodárov ako členské štáty a príslušné orgány.

(37)

Pôda je obmedzený zdroj, vystavený neustále rastúcej konkurencii rôznych spôsobov využitia. Záber pôdy je proces, ktorý spôsobuje zmenu využívania pôdy a vlastností pôdy. Možno ho vnímať ako zastrešujúcu koncepciu, ktorá má viaceré aspekty. Prvým aspektom záberu pôdy je zmena z využívania pôdy ako prírodnej a poloprírodnej krajiny na osídlené oblasti. Druhým aspektom záberu pôdy je premena pôdy na umelé plochy spôsobená trvalou zmenou zložiek a vlastností pôdy, čo ústi do straty schopnosti pôdy poskytovať ekosystémové služby. Premenu pôdy na umelé plochy možno ďalej rozdeliť na tri hlavné procesy, a to zakrytie pôdy, odstraňovanie pôdy a iné druhy premeny pôdy na umelé plochy. Zakrytie pôdy spočíva v zakrytí pôdy umelými materiálmi, ktoré sú úplne alebo čiastočne nepriepustné. Budovy sú príkladom nepriepustného zakrývania pôdy. Vlakové trate vybudované z čiastočne nepriepustných materiálov sú typom polopriepustného zakrývania pôdy. Cesty, miesta zneškodňovania odpadu a skládky sa môžu považovať za ďalšie príklady zakrytia pôdy. Odstraňovanie pôdy je dočasné alebo dlhodobé odstránenie povrchovej vrstvy pôdy a niekedy aj podornice v danej oblasti. Dochádza k nemu napríklad počas stavebných prác, povrchovej ťažby alebo dolovania. Medzi ďalšie, menej viditeľné typy premeny pôdy na umelé plochy patrí napríklad zámerná stabilizácia a zhutňovanie pôdy, úprava vrstiev pôdy alebo podornice pridávaním umelých materiálov alebo čiastočné zakrytie pôdy kompozitnými materiálmi. Najviditeľnejšie a najdôraznejšie podtypy premeny pôdy na umelé plochy, konkrétne zakrytie pôdy a odstraňovanie pôdy, sa monitorujú najjednoduchšie, najmä prostredníctvom diaľkového snímania a strojového učenia. Zakrytie pôdy a odstraňovanie pôdy by sa preto mali monitorovať spolu s ich účinkami na schopnosť pôdy poskytovať ekosystémové služby.

(38)

Spomedzi aspektov záberu pôdy je proces rastu osídlených oblastí často poháňaný potrebami hospodárskeho rozvoja a zahŕňa zmenu využívania pôdy z prírodných a poloprírodných oblastí, vrátane chránených lesov, prírodných trávnych porastov, rašelinísk, poľnohospodárskej a lesnej pôdy, záhrad a parkov, na osídlené oblasti, napríklad v rámci mestského rozvoja. Osídlené oblasti opísané v nariadení (EÚ) 2018/841 zahŕňajú všetku zastavanú plochu, konkrétne obytnú, dopravnú, komerčnú a výrobnú infraštruktúru akejkoľvek veľkosti, pokiaľ už nie sú zahrnuté do iných kategórií využívania pôdy. Osídlené oblasti zahŕňajú aj pôdy, bylinnú trvalú vegetáciu, ako sú trávniky a záhradné rastliny, a stromy vo vidieckych sídlach, úžitkové záhrady a mestské oblasti. Najmä záber poľnohospodárskej pôdy na sídla má často vplyv na funkciu pôdy, pokiaľ ide o poskytovanie potravín. Takéto zmeny využívania pôdy často predznamenávajú niektoré ďalšie aspekty záberu pôdy, najmä zakrytie pôdy, a je dôležité tieto zmeny monitorovať, aby bolo možné predvídať aspoň časť procesu zakrytia pôdy. Takisto je dôležité uviesť, že sídla nie sú vždy úplne zakryté. Naopak, významný počet mestských oblastí má stále značné množstvo pôd, ktoré nie sú zakryté, a v niektorých mestských oblastiach to predstavuje viac ako 50 % ich plochy. Tento ukazovateľ súvisiaci s uvedeným aspektom záberu pôdy sám osebe preto nepostačuje na úplné monitorovanie záberu pôdy ako celku, keďže nerozlišuje medzi zakrytými a odkrytými pôdami a zneviditeľňuje zelené plochy v osídlených oblastiach, čo sťažuje ich monitorovanie a udržateľné obhospodarovanie.

(39)

Pôdy v osídlených oblastiach, ktoré nie sú zakryté, a najmä v husto osídlených mestských oblastiach, sú rovnako dôležité na monitorovanie a udržateľné obhospodarovanie ako akákoľvek iná pôda, pretože stále poskytujú ekosystémové služby, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie dobrej kvality života v mestských oblastiach. V husto osídlených mestských oblastiach je prítomná a sústredená široká škála environmentálnych problémov, a to aj napriek ich relatívne malej ploche. Tieto problémy by mohli okrem iného zahŕňať aj vyšší počet kontaminovaných lokalít v dôsledku priemyselných činností v minulosti, vyššie riziko záplav z dôvodu zakrytia pôdy, vyšší výskyt teplotných ostrovov a obmedzenejší prístup k zeleným plochám, ktoré sú nevyhnutné pre duševnú a fyzickú pohodu. Pôdne ekosystémové služby poskytované zdravou pôdou v mestských oblastiach môžu mať veľmi silný pozitívny vplyv na veľký počet ľudí tým, že riešia tieto špecifické problémy, a ich význam by sa nemal podceňovať. Mestské zelené plochy, verejné aj súkromné, takisto prispievajú k modrozelenej sieti a biodiverzite a sú kľúčovým prvkom ďalších environmentálnych politík. Je to aj v súlade s článkom 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1991 (18) o obnove mestských ekosystémov, v ktorom sa odráža potreba členských štátov zachovať a zväčšiť plochu mestskej zelene.

(40)

Zakrytie pôdy a odstraňovanie pôdy v rámci aspektu premeny pôdy na umelé plochy pri zábere pôdy sa líšia od rastu sídel, pretože nevyhnutne nepredstavujú zmenu využívania pôdy, ale skôr konkrétnu a merateľnú zmenu pokrývky pôdy a vlastností pôdy. Zakrytie pôdy a odstraňovanie pôdy môžu viesť k strate (často nezvratnej) schopnosti pôd poskytovať životne dôležité ekosystémové služby, ako je poskytovanie potravy a biomasy, kolobeh vody a živín, základ pre biodiverzitu alebo ukladanie uhlíka. V dôsledku zakrytia pôdy sú aj ľudské obydlia vystavené vyšším maximálnym stupňom povodní a intenzívnejším efektom teplotného ostrova.

(41)

Pokiaľ ide o miesta výroby energie z obnoviteľných zdrojov, členské štáty môžu považovať pôdu za zakrytú, za pôdu v oblasti, v ktorej prebehlo odstránenie pôdy, alebo za pôdu, ktorá nebola zakrytá alebo za pôdu v oblasti, v ktorej neprebehlo odstránenie pôdy, a to v závislosti od typu výstavby. Napríklad solárne parky by sa mohli považovať za zakrytú zástavbu pôdy alebo aj nie, v závislosti od toho, čo sa robí s pôdou pri základni solárnych panelov. Ak je pôda stále schopná dostatočne udržať ekosystém, vtedy sa takéto solárne parky nepovažujú za zakrytú pôdu. Toto posúdenie by sa malo vykonávať na základe vplyvu na pôdu bez ohľadu na účel alebo vzhľad príslušnej stavby. Súpisy oblastí s takýmto typom výstavby, kde sú k dispozícii informácie o tom, čo sa robí s pôdou pri základni takéhoto typu výstavby, sa môžu prelínať s mapami zakrytej zástavby pôdy z diaľkového snímania, aby sa tieto oblasti kvalifikovali ako pôdy, ktoré nie sú zakryté.

(42)

Pokiaľ ide o účinky zakrytia pôdy a odstraňovania pôdy vo všeobecnosti, je nevyhnutné zmierňovať ich. Preto je vhodné stanoviť určité zásady na zmiernenie účinkov zakrytia pôdy a odstraňovania pôdy zaujatím prístupu založeného na úsilí, pričom sa zohľadní rozsiahly súbor osvedčených postupov zameraných na minimalizáciu a kompenzáciu straty schopnosti pôdy poskytovať ekosystémové služby. Tieto zásady by mali byť založené na hierarchii záberu pôdy zo stratégie EÚ v oblasti pôdy do roku 2030, pričom by sa mali zohľadňovať rôzne podmienky a geografické a administratívne okolnosti v členských štátoch. Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa záberu pôdy neukladajú nové povoľovacie postupy a nemali by brániť povoľovaniu činností vrátane projektov prevažujúceho verejného záujmu ani by nemali zasahovať do rozhodnutí o priestorovom plánovaní, ktoré patria do právomoci vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov. Uvedené zásady by mohli zahŕňať širokú škálu postupov, ako je minimalizácia zakrytia pôdy, odkrytie a rekonštrukcia predtým zakrytých pôd, racionálne zahusťovanie urbanizovaných oblastí pri súčasnej záchrane zelených plôch vrátane mestskej zelene a prírodných terénov, revitalizácia pozemkov s pustnúcimi stavbami a továrňami, uprednostňovanie časovo obmedzeného záberu pôdy a rekultivácia pôdy po ukončení záberu pôdy. S cieľom zmierniť dopady zakrytia pôdy a odstraňovania pôdy čo najudržateľnejším spôsobom môže byť potrebné, aby boli kompenzačné opatrenia v závislosti od ekosystémovej služby, ktorá sa má kompenzovať, geograficky čo najbližšie k zdroju straty ekosystémovej služby. Dôsledkom nesprávneho uplatňovania týchto zásad môže nastať presun zelených a vysokohodnotných ekosystémových oblastí a služieb ďaleko od oblastí so zakrytou pôdou, zatiaľ čo v postihnutých oblastiach dochádza k úplnej koncentrácii zakrytia pôdy a odstraňovania pôdy.

(43)

Posúdenie zdravia pôdy založené na monitorovacej sieti by malo byť presné, ale zároveň by sa náklady na takéto monitorovanie mali udržať na rozumnej úrovni. Preto je vhodné stanoviť kritériá pre miesta odberu vzoriek, ktoré sú reprezentatívne pre pôdne jednotky vyjadrujúce určitý stupeň homogenity stavu pôdy v rámci rôznych pôdnych typov, klimatických podmienok a využití pôdy. Takisto je vhodné zvážiť osobitnú situáciu najvzdialenejších regiónov Únie uvedených v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), v ktorom sa odôvodňuje stanovenie osobitných opatrení na podporu týchto regiónov. Členské štáty by preto mali mať možnosť prispôsobiť v prípade potreby povinnosti súvisiace s monitorovaním a posudzovaním zdravia pôdy osobitným charakteristikám ich najvzdialenejších regiónov. Sieť miest odberu vzoriek by sa mala určiť pomocou geoštatistických metód, mala by vychádzať z pôdnych jednotiek a mala by byť dostatočne hustá na to, aby poskytla odhad plochy degradovaných pôd na území členských štátov s odchýlkou najviac 5 % na úrovni pôdnej jednotky. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že táto hodnota umožňuje štatisticky správny odhad a dostatočné uistenie, že dotknutý cieľ bol splnený. Koncepcia odberu vzoriek na účely monitorovania pôdy by mala vychádzať z najlepších dostupných informácií o rozložení vlastností pôdy, ako sú informácie vyplývajúce z predchádzajúcich zisťovaní na celoštátnej alebo nižšej ako celoštátnej úrovni, z relevantných meraní vykonaných pôdohospodármi a z meraní vykonaných podľa práva Únie a medzinárodného práva alebo v rámci osobitných programov, ako sú kampane LUCAS týkajúce sa pôdy alebo Medzinárodný kooperatívny program hodnotenia a monitorovania vplyvu znečistenia ovzdušia na lesy (ICP Forests). Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti podľa tejto smernice pre manažment kontaminovaných lokalít, údaje získané z miest odberu vzoriek odobratých pri prieskumoch pôdy v kontaminovaných lokalitách sa môžu použiť na posúdenie kritérií zdravého stavu pôdy.

(44)

V pôdnych archívoch je uložená reprezentatívna podmnožina vzoriek pôdy, čo umožňuje použiť jednu vzorku na viaceré účely vrátane výskumu, čím sa znižujú dlhodobé náklady na monitorovanie in situ. Pôdne archívy okrem toho umožňujú prehodnotiť v minulosti odobraté vzorky pôdy v kontexte súčasnosti na účely lepšieho pochopenia dlhodobých zmien v pôde alebo na iné výskumné účely vrátane zdravotníckeho výskumu. Komisia vrátane útvarov, ako je JRC, a členské štáty by mali zabezpečiť, aby bola reprezentatívna podmnožina vzoriek pôdy dobre uchovávaná vo fyzických archívoch a aby bola k dispozícii na účely ďalšieho výskumu a inovácie. Ak členské štáty vykonávajú takúto archiváciu, reprezentatívna podmnožina vzoriek pôdy by sa mala uchovávať v špecializovaných pôdnych archívoch aspoň počas dvoch monitorovacích cyklov. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa zaslať reprezentatívnu podmnožinu ich vzoriek pôdy do špecializovaného pôdneho archívu Komisie.

(45)

Komisia by mala členským štátom na ich žiadosť poskytovať pomoc a podporu pri monitorovaní zdravia ich pôdy tým, že bude naďalej vykonávať a zlepšovať pravidelné odbery vzoriek pôdy in situ a súvisiace pôdne merania (LUCAS – pôda) ako súčasť prieskumu LUCAS vykonávaného v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (19). Na tento účel a s prihliadnutím na súhlas členských štátov sa má prieskum LUCAS rozšíriť a vylepšiť, aby bol v úplnom súlade s osobitnými požiadavkami na kvalitu, ktoré treba splniť na účely tejto smernice. S cieľom zmierniť administratívnu a finančnú záťaž by sa členským štátom malo umožniť zohľadnenie údajov o zdraví pôdy zozbieraných v rámci prieskumu LUCAS. Uvedené údaje o zdraví pôdy by sa mali včas sprístupniť členským štátom. Členské štáty podporené uvedeným spôsobom by mali prijať nevyhnutné právne opatrenia, aby zabezpečili, že Komisia dokáže vykonávať takéto odbery vzoriek pôdy in situ, a to aj na pôde v súkromnom vlastníctve a v súlade s uplatniteľnými právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

(46)

Komisia vyvíja služby diaľkového snímania v kontexte programu Copernicus orientovaného na používateľov a zriadeného nariadením (EÚ) 2021/696, čím zároveň podporuje členské štáty. S cieľom zvýšiť aktuálnosť a účinnosť monitorovania zdravia pôdy by členské štáty v relevantných prípadoch mali používať údaje z diaľkového snímania vrátane výstupov zo služieb Copernicus na monitorovanie príslušných pôdnych deskriptorov a ukazovateľov zakrytia pôdy a odstraňovania pôdy a v relevantných prípadoch na posudzovanie zdravia pôdy. Komisia by spolu s EEA mala podporovať výskumné možnosti pokiaľ ide o vývoj produktov diaľkového snímania pôdy, čo členským štátom pomôže s monitorovaním príslušných pôdnych deskriptorov a ukazovateľov zakrytia pôdy a odstraňovania pôdy.

(47)

Opierajúc sa o súčasné Stredisko EÚ pre monitorovanie pôdy by ho Komisia mala vylepšiť zriadením digitálneho portálu údajov o zdraví pôdy, ktorý by mal byť kompatibilný s dátovou stratégiou EÚ stanovenou v oznámení Komisie z 19. februára 2020 s názvom „Európska dátová stratégia“, ako aj s dátovými priestormi EÚ. Digitálny portál údajov o zdraví pôdy by mal fungovať ako centrum poskytujúce prístup k údajom o pôde pochádzajúcim z rôznych zdrojov, ktoré sú v súhrnnej forme na úrovni pôdnej jednotky alebo v relevantných prípadoch na podrobnejšej úrovni, a to za predpokladu, že nebude možné identifikovať jednotlivé hodnoty alebo umiestnenie východiskových georeferencovaných vzoriek. Uvedený portál by mal v prvom rade obsahovať všetky údaje, ktoré zozbierali členské štáty a Komisia, ako sa vyžaduje v tejto smernici. Spracúvanie týchto údajov a prístup k nim, a to aj na vedecké účely, by malo byť v súlade s príslušným právom Únie, ako sú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (20), 2007/2/ES (21), (EÚ) 2019/1024 (22), ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2854 (23) a nariadenie (ES) č. 223/2009. Členské štáty by navyše mali mať možnosť preskúmať údaje o zdraví pôdy a požiadať o opravu akýchkoľvek chýb pred zverejnením takýchto údajov prostredníctvom digitálneho portálu údajov o zdraví pôdy. Okrem toho by malo byť možné dobrovoľne do portálu integrovať ďalšie relevantné údaje o pôde, ktoré zozbierali členské štáty alebo iné strany, a hlavne údaje, ktoré sú výsledkom projektov v rámci programu Horizont Európa a misie EÚ „Dohoda o pôde pre Európu“, ak dané údaje spĺňajú určité požiadavky týkajúce sa formátu a špecifikácií. Uvedené požiadavky by mala Komisia upresniť vo vykonávacích aktoch.

(48)

Takisto je potrebné zlepšiť harmonizáciu systémov monitorovania pôdy používaných v členských štátoch a využiť synergie medzi Úniou a vnútroštátnymi systémami monitorovania s cieľom získať lepšie porovnateľné údaje v rámci Únie. Je veľmi dôležité zabezpečiť kvalitu a porovnateľnosť pôdnych meraní uplatňovaním postupov systému riadenia kvality príslušnými laboratóriami. S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie laboratórií by členský štát mohol považovať za dostatočné, aby laboratóriá mali jednu akreditáciu pre ktorúkoľvek z metodík určovania hodnôt pôdnych deskriptorov. Laboratóriá alebo zmluvné strany, s ktorými laboratóriá na tento účel uzavreli zmluvu, ktoré vykonávajú pôdne merania, by mali uplatňovať postupy systému riadenia kvality v súlade s normou EN ISO/IEC-17025. Mohli by sa použiť rovnocenné normy riadenia kvality na úrovni Únie alebo na medzinárodnej úrovni a v relevantných prípadoch by sa mohlo usilovať o synergie so systémom riadenia kvality ICP Forests.

(49)

Je dôležité používať metodiky testovania pôdy, ktoré sú certifikované medzinárodne uznávanými orgánmi, ako je Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) a Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), ako aj uznávané globálnou výskumnou obcou, za predpokladu, že takéto metodiky sú k dispozícii. Na testovanie pôdy je možné použiť aj iné rovnocenné metodiky, konkrétne analytické postupy, ktoré určujú rovnaký parameter alebo deskriptor a o ktorých je preukázané, že prinášajú rovnaké výsledky v medziach ich koeficientu opakovateľnosti (0,95). Certifikácia akýchkoľvek rovnocenných metodík by sa mala získať aj od medzinárodne uznávaných orgánov, ako sú ISO a CEN, a takéto rovnocenné metodiky by mali byť uznané globálnou výskumnou obcou.

(50)

S cieľom zabezpečiť ochranu pôdy pred kontamináciou látkami, ktoré by mohli predstavovať závažné riziko pre ľudské zdravie a kontaminovať okolité ovzdušie, povrchové vody, podzemné vody a následne aj oceány, by sa mali zaviesť politické mechanizmy na detekciu a posudzovanie takýchto látok vzbudzujúcich obavy. V tejto súvislosti by sa mal vypracovať prístup týkajúci sa kontaminácie pôdy, ktorý umožní monitorovanie a analýzu takýchto látok alebo skupín látok prostredníctvom orientačného zoznamu a ktorý je podobný prístupu používanému v prípade povrchových a podzemných vôd. Medzi látky alebo skupiny látok, ktoré sa majú zaradiť do takéhoto orientačného zoznamu, by mali patriť látky predstavujúce významné riziko pre zdravie a odolnosť pôdy, ľudské zdravie alebo životné prostredie a látky, u ktorých z dostupných informácií vyplýva, že by mohli predstavovať významné riziko pre pôdu alebo prostredníctvom pôdy, a u ktorých sú dostupné údaje z monitorovania nedostatočné. Nemala by existovať horná hranica počtu látok alebo skupín látok, ktoré sa majú zahrnúť do orientačného zoznamu pôdnych kontaminantov na účely monitorovania a analýzy.

(51)

Je potrebné zhromaždiť údaje o prítomnosti pôdnych kontaminantov, ktoré by mohli predstavovať riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie, vrátane pesticídov, ich metabolitov, perfluóralkylových a polyfluóralkylových látok (PFAS) a iných nových pôdnych kontaminantov. Táto smernica by preto mala poskytnúť rámec na zahrnutie takýchto kontaminantov do orientačného zoznamu pôdnych kontaminantov, pre ktoré je potrebných viac údajov z monitorovania pôdy na riešenie rizika pre ľudské zdravie a životné prostredie. S cieľom obmedziť náklady na monitorovanie by členské štáty mali mať možnosť vykonávať merania pre uvedené kontaminanty na obmedzenom počte miest odberu vzoriek. Komisia by mohla členským štátom poskytnúť podporu meraním selekcie pôdnych kontaminantov z orientačného zoznamu pôdnych kontaminantov v prieskume LUCAS.

(52)

Mikroplasty a nanoplasty sú látky, ktoré môžu predstavovať riziko pre zdravie pôdy, ako aj pre základné činnosti, ako je poľnohospodárska výroba. Ich prítomnosť v pôde môže mať vplyv na úrodnosť pôdy, a tým ohroziť zdravie a zdravý vývoj plodín. Preto je nevyhnutné, aby sa v rámci tejto smernice umožnilo zahrnutie mikroplastov a nanoplastov do monitorovania pôdnych kontaminantov.

(53)

Aby sa údaje o zdraví pôdy, ktoré vyplývajú z monitorovania vykonávaného v rámci tejto smernice, využívali v maximálnej možnej miere, mali by členské štáty byť povinné uľahčiť prístup verejnosti k takýmto údajom, a to v súhrnnej forme na úrovni pôdnej jednotky alebo v relevantných prípadoch na podrobnejšej úrovni, za predpokladu, že nie je možné identifikovať jednotlivé hodnoty alebo umiestnenie východiskových georeferencovaných vzoriek. Dôverné údaje zbierané Komisiou alebo členskými štátmi na tvorbu európskej štatistiky by sa mali chrániť v súlade s pravidlami a opatreniami nariadenia (ES) č. 223/2009, aby sa získala a zachovala dôvera strán zodpovedných za poskytovanie týchto informácií. V prípade, že Komisia alebo členské štáty zostavujú štatistiku o zdraví pôdy, mali by zabezpečiť, aby dôverné údaje rešpektovali zásady nariadenia (ES) č. 223/2009. Navyše je v záujme ochrany vlastníctva údajov dôležité, aby Komisia, EEA alebo členské štáty zverejňovali údaje len so súhlasom vlastníka údajov. Okrem toho by členské štáty mali oznamovať údaje o zdraví pôdy a výsledky posúdení zdravia pôdy príslušným zainteresovaným stranám, ako sú poľnohospodári, lesní hospodári, vlastníci pôdy a miestne orgány. Je dôležité, aby potenciálni nákupcovia a nájomcovia pôdy dostávali v súlade s vnútroštátnym právom a na ich žiadosť údaje o zdraví pôdy a výsledky posúdení zdravia pôdy. Okrem toho sa údaje o zdraví pôdy sprístupnené podľa tejto smernice môžu v relevantných prípadoch použiť na monitorovanie aspektov súvisiacich s pôdou vykonávané podľa iného práva Únie.

(54)

Výsledky posúdení zdravia pôdy vykonaných podľa tejto smernice budú podkladom pre proces identifikácie konkrétnych postupov potrebných na udržateľné obhospodarovanie pôdy, a tým aj pre podporu, ktorú by členské štáty mali poskytnúť na zvýšenie zdravia a odolnosti pôdy. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vyplývajúce z iného práva Únie a vnútroštátneho práva, ustanoveniami tejto smernice o podpore zdravia a odolnosti pôdy sa neukladajú vlastníkom pôdy ani pôdohospodárom dodatočné povinnosti. Obhospodarovateľom pôdy, vlastníkom pôdy, pôdohospodárom a príslušným orgánom by sa zároveň mala poskytnúť podpora na účely zlepšenia zdravia a odolnosti pôdy. Táto podpora by mala mať okrem iného podobu informácií a poradenstva o postupoch, ktoré zlepšujú zdravie a odolnosť pôdy, pričom sa zohľadnia miestne pôdne podmienky; budovania kapacít; podpory informovanosti o prínosoch postupov, ktorými sa zlepšuje zdravie a odolnosť pôdy; podpory výskumu a inovácií; posudzovania technických a finančných potrieb; a uľahčovania prístupu k dostupným finančným prostriedkom a ich využívania.

(55)

Hospodárske nástroje vrátane nástrojov v rámci SPP, ktorými sa poskytuje podpora poľnohospodárom, zohrávajú kľúčovú úlohu pri zachovávaní a zlepšovaní zdravia a odolnosti pôdy a v menšom meradle aj lesnej pôdy. Cieľom SPP je podporovať zdravie pôdy prostredníctvom vykonávania kondicionality, ekoschém a opatrení na rozvoj vidieka. Finančná podpora pre poľnohospodárov a lesných hospodárov uplatňujúcich postupy, ktorými sa zlepšuje zdravie a odolnosť pôdy, môže pochádzať aj zo súkromného sektora. Napríklad pri dobrovoľných značkách udržateľnosti, ktoré zaviedli súkromné zainteresované strany v potravinárskom a drevárskom priemysle, priemyselnom odvetví využívajúcom biologické materiály a v energetickom sektore, možno zohľadniť prispenie poľnohospodárov a lesných hospodárov k zlepšeniu zdravia a odolnosti pôdy v súlade s touto smernicou. Takéto značky by mohli umožniť, aby výrobcovia potravín, dreva a inej biomasy, ktorí vo výrobe dodržiavajú dané postupy, pretavili tieto postupy do hodnoty svojich výrobkov. Dodatočné financovanie siete fyzických lokalít na testovanie, preukazovanie a zlepšovanie riešení vrátane tých, ktoré súvisia s uhlíkovým pôdohospodárstvom, sprostredkujú živé laboratóriá a vlajkové projekty misie EÚ „Dohoda o pôde pre Európu“. Bez toho, aby bola dotknutá zásada „znečisťovateľ platí“, by členské štáty mali poskytovať podporu a poradenstvo, aby pomohli vlastníkom pôdy, pôdohospodárom aj užívateľom pôdy, ktorých sa týkajú opatrenia prijaté podľa tejto smernice. Zohľadnia sa pritom najmä potreby a obmedzené kapacity malých a stredných podnikov.

(56)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 (24) majú členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP opísať, ako má environmentálna a klimatická architektúra uvedených plánov prispieť k dosiahnutiu dlhodobých vnútroštátnych cieľových hodnôt, ktoré sú stanovené v legislatívnych aktoch uvedených v prílohe XIII k danému nariadeniu alebo z nich vychádzajú, a ako má byť s nimi v súlade.

(57)

Členské štáty by mali byť povinné pozorne monitorovať vplyv podpory zdravia pôdy a odolnosti pôdy, pričom zohľadnia nové poznatky z výskumu a inovácií. V tejto súvislosti sa očakávajú cenné príspevky z misie EÚ „Dohoda o pôde pre Európu“, ktoré by mali pochádzať hlavne z jej živých laboratórií a činností na podporu monitorovania pôdy, vzdelávania o pôde a zapojenia občanov.

(58)

Regeneráciou pôdy sa degradované pôdy vrátia do zdravého stavu. V súvislosti s regeneráciou pôdy možno zohľadniť výsledky posúdení zdravia pôdy a je vhodné prispôsobiť regeneračné opatrenia špecifickým charakteristikám polohy, typu, využitia a stavu pôdy, ako aj miestnym, klimatickým a environmentálnym podmienkam. V prípade oblastí so zakrytím pôdy alebo s odstraňovaním pôdy si obnova schopnosti pôdy poskytovať ekosystémové služby vyžaduje najprv rekonštrukciu pôdy s cieľom dosiahnuť takú úroveň fungovania pôdy a ekosystémových služieb, ktorá sa čo najviac približuje k jej prirodzenému fungovaniu a jej optimálnej úrovni poskytovania ekosystémových služieb.

(59)

S cieľom zabezpečiť synergie medzi rôznymi opatreniami prijatými podľa iného práva Únie, ktoré môžu mať vplyv na zdravie pôdy, by členské štáty mali zabezpečiť, aby činnosti na podporu zdravia pôdy a odolnosti pôdy boli v súlade s/so: národnými plánmi obnovy prírody pripravenými v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1991; národnými stratégiami a akčnými plánmi v oblasti biodiverzity vypracovanými v súlade s článkom 6 Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite; strategickými plánmi SPP, ktoré majú členské štáty vypracovať v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2115; kódexmi vhodných postupov v poľnohospodárstve a akčnými programami pre označené ohrozené pásma, ktoré sa prijali v súlade so smernicou Rady 91/676/EHS (25); ochrannými opatreniami a prioritným akčným rámcom, ktoré sa zaviedli pre lokality sústavy Natura 2000 v súlade so smernicou Rady 92/43/EHS (26); opatreniami na dosiahnutie dobrého ekologického stavu a dobrého chemického stavu vodných útvarov zahrnutých do plánov manažmentu povodia, ktoré boli vypracované v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (27); opatreniami manažmentu povodňových rizík zavedenými v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES (28); plánmi manažmentu sucha, ktoré sa presadzujú v stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy; národnými akčnými programami zavedenými podľa článku 10 Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii; cieľmi stanovenými v rámci nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 a (EÚ) 2018/842 (29); integrovanými národnými energetickými a klimatickými plánmi vytvorenými v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (30); národnými programami riadenia znečisťovania ovzdušia pripravenými podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (31); posúdením rizík a plánom riadenia rizika katastrof zavedenými v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (32); národnými akčnými plánmi prijatými v súlade s článkom 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES (33) a posúdením vplyvov na životné prostredie vykonaným v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (34). Činnosti podporujúce zdravie pôdy a odolnosť pôdy by sa mali podľa možnosti začleniť do uvedených programov, kódexov, akčných rámcov, cieľov, plánov a opatrení v rozsahu, v akom predstavujú príspevok k splneniu ich cieľov. V dôsledku toho by relevantné ukazovatele a údaje, napr. ukazovatele výsledkov súvisiace s pôdou podľa nariadenia (EÚ) 2021/2115 a štatistické údaje o poľnohospodárskych vstupoch a výstupoch oznámených v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2379 (35), mali byť dostupné pre príslušné orgány, aby mohli krížovo odkazovať na tieto údaje a ukazovatele, a tak umožniť získanie čo najpresnejšieho posúdenia účinnosti zvolených opatrení.

(60)

Kontaminované lokality sú často dôsledkom desaťročí činností v Únii, ako je priemyselná alebo vojenská činnosť, a môžu predstavovať riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie – či už v súčasnosti alebo v budúcnosti. Preto treba najprv identifikovať a preskúmať potenciálne kontaminované lokality a následne v prípade potvrdenej kontaminácie posúdiť riziká kontaminovanej lokality a prijať opatrenia na riešenie neprijateľných rizík. V tejto súvislosti je nevyhnutné zvážiť aj vplyv kontaminovaných lokalít na iné environmentálne zložky či matrice ako pôdu, napr. na podzemné alebo povrchové vody. Niektoré z týchto činností, napríklad využívanie podzemných skladovacích zariadení pre nebezpečné látky, sa mohli vykonávať v skalnom podloží alebo materskej hornine. Ak došlo k úniku z takéhoto podzemného skladovacieho zariadenia, kontaminanty sa mohli presunúť do skalného podložia alebo materskej horniny a s najväčšou pravdepodobnosťou sa nenachádzajú v pôde. Kontaminanty sa však mohli rozšíriť a mohli by teda ovplyvniť ľudské zdravie alebo životné prostredie. Preto ak sa takéto činnosti vykonávajú na potenciálne kontaminovaných lokalitách, bude potrebné preskúmať aj skalné podložie alebo materskú horninu v blízkosti danej činnosti, aby sa overilo, či táto činnosť spôsobila kontamináciu, ktorá ovplyvňuje ľudské zdravie alebo životné prostredie.

(61)

Pri prieskume pôdy sa musí určiť, či je potenciálne kontaminovaná lokalita skutočne kontaminovaná a či kontaminácia predstavuje riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie. V tejto smernici sa nevyžaduje, aby sa v rámci prieskumu pôdy analyzovali iné pôdne deskriptory než kontaminácia pôdy. Keďže využívanie pôdy sa môže časom zmeniť, je dôležité, aby boli informácie o kontaminácii prístupné verejnosti. Ak sa napríklad musí prijať rozhodnutie o zmene využívania pôdy, je dôležité posúdiť, či by kontaminácia, ktorá sa zistila pri predchádzajúcom prieskume pôdy, mohla predstavovať riziko pre plánované nové využitie pôdy. S cieľom posúdiť, či je potenciálne kontaminovaná lokalita skutočne kontaminovaná, sa preto musia zohľadniť aj riziká pre ľudské zdravie alebo životné prostredie spojené s citlivým využívaním lokalít. Citlivé využívanie lokalít zahŕňa využívanie detských ihrísk, škôl alebo lokalít využívaných na starostlivosť o deti, alebo oblastí v ich blízkosti, využívanie oblastí určených na bývanie, alebo využívanie iných oblastí zraniteľnými osobami. Ak sa na základe prieskumu pôdy preukáže, že potenciálne kontaminovaná lokalita nie je v skutočnosti kontaminovaná, členský štát by ju už nemal považovať za potenciálne kontaminovanú okrem prípadu, ak existuje podozrenie na kontamináciu založené na nových dôkazoch.

(62)

Keďže množstvo potenciálne kontaminovaných a kontaminovaných lokalít by mohlo byť veľmi veľké a úroveň rizika, ktoré kontaminovaná lokalita predstavuje, sa môže pohybovať od veľmi nízkej po veľmi vysokú, je vhodné, aby sa pri identifikácii a skúmaní potenciálne kontaminovaných a pri manažmente kontaminovaných lokalít uplatňoval postupný prístup založený na riziku. Takýto prístup môže členským štátom umožniť, aby uprednostnili určité lokality. Uprednostnením určitých lokalít môžu členské štáty zohľadniť potenciálne riziko, ktoré podozrivý alebo potvrdený prípad kontaminácie predstavuje pre ľudské zdravie a životné prostredie, ako aj sociálny alebo hospodársky kontext. Vyhodnotenie potenciálneho rizika, ktoré je súčasťou takéhoto uprednostnenia, je oveľa všeobecnejšie ako posúdenie rizika špecifického pre danú lokalitu, ktoré sa vykonáva v kontaminovanej lokalite.

(63)

Na účely identifikácie potenciálne kontaminovaných lokalít by členské štáty mali zbierať dôkazy, a to aj prostredníctvom historického výskumu skúmaním informácií o priemyselných aktivitách, nehodách a haváriách pomocou starých máp, archívov, článkov v tlači, environmentálnych povolení a oznámení verejnosti alebo orgánov, ako aj údajov z biomonitoringu človeka alebo z monitorovania životného prostredia pri výskumných projektoch. Členské štáty by mali zostaviť zoznam potenciálne kontaminujúcich činností a mali by mať možnosť uprednostniť určité potenciálne kontaminované lokality, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou predstavujú potenciálne riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, a to na základe druhu činnosti, rozsahu potenciálnej kontaminácie, indikácie na bezprostredné riziko alebo iných relevantných informácií. Keďže množstvo potenciálne kontaminovaných lokalít sa môže časom meniť, prvá identifikácia takýchto lokalít by sa mala dokončiť vo vymedzenom časovom rámci na základe existujúcich dôkazov, zatiaľ čo ďalšia identifikácia uvedených lokalít by sa mala vykonávať prostredníctvom systematického prístupu.

(64)

Aby sa zabezpečilo, že prieskumy pôdy v potenciálne kontaminovaných lokalitách prebiehajú včas a účinne, členské štáty by okrem povinnosti stanoviť časový rámec, v ktorom treba vykonať prieskumy pôdy, mali mať aj povinnosť identifikovať špecifické udalosti, ktoré aktivujú takéto prieskumy. Medzi takéto aktivujúce udalosti by mohli patriť žiadosť o environmentálne či stavebné povolenie alebo o jeho preskúmanie, prípadne žiadosť o povolenie, ktoré sa vyžaduje podľa práva Únie či vnútroštátneho práva, alebo o preskúmanie takéhoto povolenia, výkopové práce, zmeny vo využívaní pôdy alebo transakcie s pôdou či nehnuteľnosťami. Prieskumy pôdy by mohli prebiehať v rôznych fázach, ako je predbežná administratívna štúdia, historická štúdia špecifická pre danú lokalitu s cieľom zbierať informácie o minulých priemyselných činnostiach, nehodách alebo haváriách, návšteva lokality, predbežné alebo prieskumné vyšetrovanie, podrobnejší alebo opisný výskum a terénne alebo laboratórne testovanie, a mohli by zahŕňať posúdenie rizík špecifických pre danú lokalitu, ktoré kontaminácia predstavuje pre ľudské zdravie a životné prostredie. Ak sa zistí kontaminácia, prieskum pôdy by mal byť základom pre charakterizáciu kontaminácie a jej environmentálneho kontextu a mal by poskytnúť základné informácie pre posúdenie rizika špecifického pre danú lokalitu a návrh opatrení na zníženie rizika, ktoré by mohli byť potrebné. Vo vhodných prípadoch možno za prieskum pôdy považovať aj východiskové správy a monitorovacie opatrenia vykonávané v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (36).

(65)

Flexibilita v súvislosti s manažmentom kontaminovaných lokalít je potrebná, aby sa zohľadnili náklady, prínosy a miestne špecifiká. Členské štáty by teda mali zvoliť postupný prístup založený na riziku, a to prinajmenšom v prípade identifikácie a skúmania potenciálne kontaminovaných a v prípade manažmentu kontaminovaných lokalít, pričom by mali zohľadniť rozdiel medzi uvedenými dvoma kategóriami, čo umožní prideľovať prostriedky s ohľadom na špecifické environmentálne, sociálne a hospodárske súvislosti. Rozhodnutia s ohľadom na manažment kontaminovaných lokalít, a to aj o postupnom prístupe založenom na riziku, by sa mali prijímať na základe povahy a miery potenciálnych rizík pre ľudské zdravie, pričom sem patrí aj expozícia zraniteľných skupín, napr. tehotných žien, osôb so zdravotným postihnutím, starších ľudí a detí kontaminantom, a pre životné prostredie v dôsledku jeho expozície pôdnym kontaminantom alebo kontaminantom, ktoré prešli do podzemných vôd, a ak je to možné, na základe kumulatívnych účinkov na ľudské zdravie, pôdne ekosystémy a súvisiace ekosystémové služby.

(66)

Pri posudzovaní rizík by sa mali zohľadniť prirodzené a antropogénne pozaďové úrovne, keďže by mohli pomôcť aj pri stanovovaní cieľov sanácie alebo obhospodarovania pôdy.

(67)

Výsledky analýzy nákladov a prínosov vykonania posúdenia rizika špecifického pre danú lokalitu alebo sanácie pôdy by mali byť kladné. Napríklad v prípade kontaminovaných lokalít malého rozsahu môže byť podrobné posúdenie rizika špecifického pre danú lokalitu drahšie ako okamžitá sanácia pôdy, alebo lokalita môže byť natoľko jednoznačne a závažne kontaminovaná, že na účely prijatia rozhodnutia o sanácii pôdy nie je potrebné podrobné posúdenie rizika špecifického pre danú lokalitu. V takýchto prípadoch možno znížiť počet krokov v postupnom prístupe založenom na riziku pri identifikácii a skúmaní potenciálne kontaminovaných a pri manažmente kontaminovaných lokalít, keďže podrobné posúdenie rizika špecifické pre danú lokalitu má len malú pridanú hodnotu. V prípade kontaminovaných lokalít by členské štáty mali stanoviť osobitnú metodiku na posudzovanie rizík špecifických pre danú lokalitu. Členské štáty by mali takisto určiť, čo predstavuje neprijateľné riziko vyplývajúce z kontaminovanej lokality, a to na základe vedeckých poznatkov, zásady predbežnej opatrnosti, miestnych špecifík a súčasného a plánovaného využívania pôdy.

(68)

S cieľom znížiť riziká kontaminovaných lokalít na prijateľnú úroveň pre ľudské zdravie a životné prostredie, by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa prijali primerané opatrenia na zníženie rizík vrátane sanácie pôdy. Optimálne opatrenia na zníženie rizík by mali byť udržateľné a zvolené vo vyváženom rozhodovacom procese, v ktorom sa zohľadní environmentálny, sociálny a hospodársky dopad. Výber techniky alebo opatrenia závisí od kombinácie kritérií, ako je povaha kontaminantov, vlastnosti pôdy, objem kontaminácie, dostupný čas a priestor, rozpočtové obmedzenia, ciele sanácie pôdy, súčasné a plánované využívanie pôdy a potenciál na zlepšenie zdravia pôdy, Opatrenia na zníženie rizika by nemali mať negatívny vplyv na posúdenie rizika a riadenie rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu stanovené v článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 (37). Keďže sanácia pôdy sa zameriava na odstránenie rizika, ktoré predstavuje kontaminácia pôdy pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, môže sa stať, že sanáciou pôdy sa nezlepšia iné pôdne deskriptory. Určité techniky sanácie pôdy môžu mať negatívny vplyv aj na zdravie pôdy. Preto by sa mali zohľadniť všetky výhody a nevýhody techník sanácie. Opatrenia prijaté podľa iného práva Únie by malo byť možné považovať za opatrenia na zníženie rizík v súlade s touto smernicou, ak sa opatreniami účinne znižujú riziká, ktoré predstavujú kontaminované lokality.

(69)

Pri prieskume potenciálne kontaminovaných a manažmente kontaminovaných lokalít by sa mala dodržiavať zásada „znečisťovateľ platí“, ako aj zásada predbežnej opatrnosti a zásada proporcionality. Členské štáty by sa mali zamerať na identifikáciu znečisťovateľa a mali by stanoviť hierarchiu zodpovednosti alebo rozhodovací reťazec zodpovednosti s cieľom určiť fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá bude zodpovedná za znášanie nákladov na prieskum pôdy, posúdenie rizík a opatrenia na zníženie rizík. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa aj rozlišovať medzi lokalitami kontaminovanými v minulosti a novo kontaminovanými a uplatňovať prísnejší prístup ku kontaminácii spôsobenej po určitom referenčnom dátume. Pokiaľ ide o kontaminované lokality, v prípade ktorých nie je možné identifikovať fyzickú alebo právnickú osobu zodpovednú za kontamináciu, členské štáty by mali mať možnosť využiť na vykonávanie povinností týkajúcich sa prieskumu a sanácie pôdy finančné nástroje a finančné programy Únie.

(70)

Kontaminácia pôdy je už upravená v práve Únie, ako sú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ alebo 2004/35/ES (38). Ustanoveniami tejto smernice nie sú dotknuté požiadavky podľa príslušného práva Únie.

(71)

Prieskumy pôdy, posúdenia rizík alebo opatrenia na zníženie rizík, ktoré sa vykonali na potenciálne kontaminovaných alebo kontaminovaných lokalitách pred 16. decembrom 2025 a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici, by sa mali považovať za vhodné na splnenie požiadaviek stanovených v tejto smernici pre takéto lokality.

(72)

V rámci opatrení prijatých podľa tejto smernice by sa mali zohľadniť aj iné ciele politiky Únie, ako sú ciele sledované nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 (39), konkrétne zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín pre priemyselné odvetvia Únie.

(73)

Transparentnosť je kľúčovým prvkom politiky v oblasti pôdy. Zabezpečuje sa ňou verejná zodpovednosť a informovanosť, spravodlivé trhové podmienky a možnosť monitorovať pokrok. Členské štáty by preto mali zriadiť a udržiavať vnútroštátny register potenciálne kontaminovaných a kontaminovaných lokalít. Tieto registre by mali obsahovať informácie špecifické pre dané lokality a mali by byť verejne prístupné vo forme online databázy georeferencovaných priestorových údajov. Ak sa registre zriadia na nižšej ako celoštátnej úrovni, členské štáty by mali stanoviť koordinované celoštátne miesto vstupu do jednotlivých registrov na nižšej ako celoštátnej úrovni, napríklad centralizované celoštátne webové sídlo s webovými odkazmi. Registre by mali obsahovať informácie, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bola verejnosť informovaná o existencii potenciálne kontaminovaných lokalít a manažmente kontaminovaných lokalít. Vzhľadom na to, že pri potenciálne kontaminovaných lokalitách môže z podstaty veci existovať len podozrenie na prítomnosť kontaminácie pôdy, rozdiel medzi potenciálne kontaminovanými a kontaminovanými lokalitami by sa mal verejnosti oznámiť a jasne vysvetliť, aby sa zabránilo vzniku neodôvodnených obáv. Registre, ktoré existujú k 16. decembru 2025 a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici, by sa mali považovať za vhodné na splnenie požiadaviek stanovených v tejto smernici.

(74)

V článku 19 ods. 1 druhom pododseku Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa vyžaduje, aby členské štáty poskytovali v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany. Okrem toho v súlade s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (40) (ďalej len „Aarhuský dohovor“), ktorý Európske spoločenstvo schválilo 17. februára 2005 rozhodnutím Rady 2005/370/ES (41), majú mať dotknutí členovia verejnosti prístup k spravodlivosti s cieľom prispieť k ochrane práva žiť v životnom prostredí, ktoré je postačujúce pre zachovanie ich osobného zdravia a dobrých životných podmienok.

(75)

Ako bolo objasnené v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (42), členské štáty nemôžu obmedziť procesnú spôsobilosť na námietku voči rozhodnutiu subjektu verejnej moci na tých členov dotknutej verejnosti, ktorí sa podieľali na rozhodovacom procese, ktorý viedol k prijatiu daného rozhodnutia. Okrem toho, každý postup preskúmania by mal byť spravodlivý, nestranný a včasný, nesmie byť neúnosne nákladný, a musia sa ním zabezpečiť primerané prostriedky nápravy vrátane súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania vo vhodných prípadoch. Okrem toho sa v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (43) má prístup k spravodlivosti poskytnúť prinajmenšom dotknutej verejnosti.

(76)

Smernicou (EÚ) 2019/1024 sa udeľuje mandát na zverejnenie informácií verejného sektora v bezplatnom a otvorenom formáte. Celkovým cieľom smernice (EÚ) 2019/1024 je pokračovať v posilňovaní dátového hospodárstva Únie prostredníctvom zvýšenia množstva interoperabilných údajov verejného sektora, ktoré sú dostupné na opätovné použitie, pričom sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž a jednoduchý prístup k informáciám verejného sektora a zintenzívnia sa cezhraničné inovácie založené na údajoch. Hlavnou zásadou uvedenej smernice je, že údaje verejného sektora by mali byť štandardne a cielene otvorené. Cieľom smernice 2003/4/ES je zaručiť právo na prístup k informáciám o životnom prostredí v členských štátoch v súlade s Aarhuským dohovorom. Aarhuský dohovor spolu so smernicou 2003/4/ES obsahujú rozsiahle povinnosti týkajúce sa sprístupnenia informácií o životnom prostredí na požiadanie a aktívneho šírenia takýchto informácií. V smernici 2003/4/ES sa stanovuje obmedzený zoznam výnimiek zo šírenia alebo zverejňovania informácií o životnom prostredí, pričom sa zohľadňuje verejný záujem, ktorému slúži šírenie, v prípade, že by šírenie alebo zverejnenie informácií mohlo nepriaznivo ovplyvniť určité záujmy. Takéto záujmy zahŕňajú verejnú bezpečnosť alebo národnú obranu; dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií, keď je takáto dôvernosť ustanovená právom Únie alebo vnútroštátnym právom s cieľom ochrany oprávneného hospodárskeho záujmu, ako aj verejného záujmu pri zachovávaní štatistickej dôvernosti a daňového tajomstva; a dôvernosť osobných údajov alebo spisov týkajúcich sa fyzickej osoby, keď táto osoba nedala súhlas na zverejnenie týchto informácií, ak je takáto dôvernosť ustanovená právom Únie alebo vnútroštátnym právom. Aj smernica 2007/2/ES má široký rozsah pôsobnosti a vzťahuje sa na zdieľanie priestorových informácií vrátane súborov s údajmi o rôznych environmentálnych témach. Je dôležité, aby ustanovenia tejto smernice týkajúce sa prístupu k informáciám a opatrení o zdieľaní údajov dopĺňali smernice (EÚ) 2019/1024, 2003/4/ES a 2007/2/ES a nevytvárali osobitný právny režim. Preto by uvedené smernice nemali byť dotknuté ustanoveniami tejto smernice týkajúcimi sa informácií pre verejnosť a informácií o monitorovaní vykonávania.

(77)

Je tiež dôležité, aby ustanovenia tejto smernice týkajúce sa opatrení o zdieľaní údajov umožnili členským štátom opätovne použiť existujúce dátové infraštruktúry zriadené podľa smerníc (EÚ) 2019/1024 a 2007/2/ES s cieľom zabezpečiť účinnú a včasnú výmenu informácií. Na tento účel by členské štáty a Komisia mohli využívať nástroje, ako je REPORTNET, ktorý spravuje EEA. Uvedený prístup sa riadi zásadou „jedenkrát a dosť“ a zabraňuje ukladaniu dodatočného zaťaženia členským štátom pri zriaďovaní špecializovanej dátovej infraštruktúry podľa tejto smernice.

(78)

S cieľom zabezpečiť potrebnú úpravu pravidiel týkajúcich sa monitorovania zdravia pôdy a manažmentu kontaminovaných lokalít by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu tejto smernice, ktorou sa metodiky na monitorovanie zdravia pôdy, orientačný zoznam opatrení na zníženie rizík a fázy a zásady posúdenia rizika špecifického pre danú lokalitu prispôsobia vedeckému a technickému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (44). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(79)

Na účely zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť formáty alebo metódy na výmenu alebo zber údajov o zdraví pôdy a na integráciu týchto údajov do digitálneho portálu údajov o zdraví pôdy a stanoviť formát, štruktúru a podrobné podmienky elektronického oznamovania údajov a informácií Komisii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (45).

(80)

S cieľom podporiť členské štáty pri plnení ich povinností podľa tejto smernice by Komisia mala v relevantných prípadoch v spolupráci s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami vypracovať dokumenty a vyvinúť vedecké nástroje vrátane možných metodík a postupov, ktoré by sa mohli uplatňovať. Tieto nezáväzné dokumenty a vedecké nástroje by členským štátom včas poskytli dôležité informácie a zároveň by zabezpečili flexibilitu pri ďalšom rozvíjaní už zavedených metodík a postupov. Tieto dokumenty a vedecké nástroje by mali byť doplnené o potrebnú pomoc a budovanie kapacít. Komisia by mala členským štátom poskytnúť potrebné budovanie kapacít a pomoc a podporovať mnohostrannú harmonizáciu metód, a tým prostredníctvom výmeny odborných znalostí odstrániť existujúce medzery v údajoch a úzke miesta v pracovných postupoch. Na tento účel by Komisia mala vychádzať z existujúcich mechanizmov na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni vrátane iniciatívy Soil BON, Svetového partnerstva pre pôdu, platformy SOILveR, fóra NICOLE, siete EUROSOLAN, zrkadlových skupín misie EÚ pre pôdu a siete EIONET. Komisia by mala podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa prijal harmonizovaný prístup k monitorovaniu pôdy a aby existovali rovnaké podmienky medzi susediacimi pôdnymi okrskami.

(81)

Okrem vypracúvania dokumentov a navrhovania vedeckých nástrojov by Komisia mala organizovať pravidelné výmeny informácií, skúseností a najlepších postupov týkajúcich sa uplatňovania tejto smernice medzi členskými štátmi a v náležitých prípadoch s ostatnými zainteresovanými skupinami. Takéto výmeny informácií by okrem toho mohli poskytnúť príležitosť na diskusiu o: informovaní verejnosti o výsledkoch posúdení zdravia pôdy; postupoch na zlepšenie odolnosti pôdy; inej kontaminácii ako antropogénnej z bodových zdrojov; uplatňovaní hierarchie zodpovednosti, ktorou sa určuje strana alebo strany zodpovedné za manažment kontaminovaných lokalít; obhospodarovaní osirotených lokalít; technikách sanácie pôdy pre kontaminované lokality; identifikácii a hodnotení prírodných a antropogénnych pozaďových úrovní; prístupoch k identifikácii oblastí, v ktorých nie sú splnené jednotlivé kritériá zdravého stavu pôdy; postupoch systému riadenia kvality pre laboratóriá; a zásadách zmierňovania záberu pôdy.

(82)

Komisia by mala do 17. júna 2033 vykonať hodnotenie založené na dôkazoch a v relevantných prípadoch revíziu tejto smernice na základe výsledkov posúdení zdravia pôdy. V uvedenom hodnotení by sa mala posúdiť najmä potreba stanoviť špecifickejšie požiadavky na zabezpečenie dosiahnutia cieľov tejto smernice. V danom hodnotení by sa mala posúdiť aj potreba prispôsobiť definíciu zdravej pôdy vedeckému a technickému pokroku, a to doplnením ustanovení o určitých pôdnych deskriptoroch alebo kritériách zdravého stavu pôdy na základe nových vedeckých dôkazov súvisiacich s ochranou pôdy alebo v dôsledku problému, ktorý je špecifický pre daný členský štát a ktorý vznikol vplyvom nových environmentálnych či klimatických okolností. V súlade s bodom 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 má byť toto hodnotenie založené na kritériách, ktorými sú efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, súdržnosť a pridaná hodnota, a má poskytovať základ pre posúdenie vplyvu možností ďalších opatrení.

(83)

Koordinované opatrenia všetkých členských štátov sú nevyhnutné na splnenie vízie, podľa ktorej budú do roku 2050 všetky pôdy zdravé, a takisto na zabezpečenie dlhodobého poskytovania ekosystémových služieb pôdami v celej Únii. Ukázalo sa, že individuálne opatrenia členských štátov nie sú dostatočné, keďže degradácia pôdy pokračuje a dokonca sa zvyšuje. Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(84)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (46) sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 11. decembra 2023 svoje stanovisko.

(85)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (47) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,