(1)

Vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 248/2011 (2) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých výrobkov z nekonečného skleneného vlákna (ďalej len „GFR“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“ alebo „dotknutá krajina“). Clo stanovené na základe úrovne odstránenia ujmy bolo v rozpätí od 7,3 % do 13,8 %.

(2)

Komisia po antisubvenčnom prešetrovaní a čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní antidumpingových opatrení zmenila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1379/2014 (3) pôvodné antidumpingové clo na sadzby v rozpätí od 0 % do 19,9 % a uložila doplnkové vyrovnávacie clo v rozpätí od 4,9 % do 10,3 %. Výsledné kombinované vyrovnávacie a antidumpingové opatrenia sa pohybovali v rozmedzí od 4,9 % do 30,2 %.

(3)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/724 (4) sa Komisia po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení rozhodla zachovať tieto opatrenia v podobe stanovenej vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1379/2014.

(4)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/328 (5) sa Komisia po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti vyrovnávacích opatrení rozhodla zachovať tieto opatrenia v podobe stanovenej vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1379/2014.

(5)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2023/1452 (6) sa Komisia po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení rozhodla zachovať tieto opatrenia v podobe stanovenej vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1379/2014.

(6)

Výsledné kombinované vyrovnávacie a antidumpingové opatrenia sa preto pohybujú v rozmedzí od 4,9 % do 30,2 %.

(7)

Platia aj opatrenia na dovoz GFR s pôvodom v Egypte, ktoré boli uložené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/870 (7) v nadväznosti na antisubvenčné prešetrovanie. Clo na dovoz určitých výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte na základe úrovne subvencovania je 13,1 %.

(8)

Komisia 30. augusta 2024 začala čiastočné priebežné revízne prešetrovanie obmedzené na ujmu, ktoré sa týka antisubvenčných opatrení uplatniteľných na dovoz GFR s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (8).

(9)

Komisia 17. februára 2025 začala antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu GFR s pôvodom v Bahrajne, Egypte a Thajsku. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (9).

(10)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 30. augusta 2024 začala priebežné revízne prešetrovanie antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz GFR s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na základe článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (10) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(11)

Komisia toto prešetrovanie začala na základe žiadosti, ktorú podalo 3. júna 2024 združenie Glass Fibre Europe (ďalej aj „žiadateľ“ a „GFE“). Žiadosť o revízne prešetrovanie bola podaná v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho GFR v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť o revízne prešetrovanie obsahovala dôkazy o zmenách trvalého charakteru v štruktúre výrobných odvetví GFR v Číne a Únii, ako aj o dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočným dôvodom na začatie prešetrovania.

(12)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR aj orgány ČĽR, známych dovozcov, používateľov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(13)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(14)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz GFR s pôvodom v ČĽR. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Pripomienky, ktoré po poskytnutí informácií predložili združenie Glass Fibre Europe, spoločnosti PROXIM, Jiangsu Changhai Composite Materials Holding Co., Ltd. a Jushi Group Co., Ltd., boli spracované v príslušnom bode ďalej v texte.

(15)

Stranám, ktoré o to požiadali, sa takisto poskytla možnosť vypočutia. Uskutočnili sa vypočutia združenia Glass Fibre Europe, spoločností Jiangsu Changhai Composite Materials Holding Co., Ltd. a Jushi Group Co., Ltd.

(16)

Po poskytnutí informácií uvedenom v odôvodnení 14 Komisia následne vykonala dodatočné konečné poskytnutie informácií všetkým zainteresovaným stranám. Toto dodatočné poskytnutie informácií obsahovalo aktualizované zistenia a úvahy. Strany dostali príležitosť vyjadriť sa k tomuto dodatočnému poskytnutiu informácií a doručené pripomienky boli spracované v príslušnom bode ďalej v texte.

(17)

K začatiu prešetrovania neboli doručené žiadne pripomienky.

(18)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(19)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia v rámci analýzy posudzovania reprezentatívnosti pred začatím prešetrovania vybrala vzorku na základe najväčšieho objemu výroby a predaja v období od 1. júla 2023 do 30. júna 2024, ktorý nahlásili výrobcovia z Únie. Vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie predstavujúcich viac ako 60 % odhadovaného celkového objemu výroby a viac ako 69 % celkového odhadovaného predaja podobného výrobku v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky. Vzorka sa považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(20)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(21)

Formulár na výber vzorky nevyplnil žiadny neprepojený dovozca. Komisia sa preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(22)

Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(23)

Štyria vyvážajúci výrobcovia/skupiny v ČĽR poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku pozostávajúcu z dvoch vyvážajúcich výrobcov/skupín na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné primerane prešetriť v dostupnom čase. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi ČĽR. Pôvodnú vzorku tvorila skupina Jushi a spoločnosť Jiangsu Changhai Composite Materials Holding Co., Ltd. (ďalej len „Jiangsu Changhai“). Skupina Taishan Fiberglass, skupina vyvážajúcich výrobcov, ktorá pôvodne do vzorky zaradená nebola, predložila pripomienky k svojmu vzťahu k jednej zo spoločností, ktorá bola pôvodne zaradená do vzorky, skupine Jushi, prostredníctvom skupiny China National Building Materials (ďalej aj „skupina CNBM“).

(24)

Komisia 20. septembra 2024 oznámila všetkým zainteresovaným stranám, že sa zmenila predbežná vzorka a že skupiny Taishan Fiberglass a Jushi sa budú považovať za prepojené podniky v zmysle článku 127 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (11) a budú sa považovať za súčasť tej istej skupiny, skupiny CNBM. Konečnú vzorku teda tvorili skupina CNBM a Jiangsu Changhai, ktoré predstavovali 98 % objemu vývozu z ČĽR do Únie. Ku konečnej vzorke neboli doručené žiadne pripomienky.

(25)

Žiadna spoločnosť nepožiadala o individuálne preskúmanie.

(26)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(27)

Komisia zverejnila na internete (12) dotazníky určené pre vyvážajúcich výrobcov, používateľov, neprepojených dovozcov a výrobcov z Únie.

(28)

Vyplnený dotazník zaslali všetci traja výrobcovia z Únie vybraní do vzorky výrobcov z Únie, dvaja používatelia a čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a ich prepojení obchodníci v Únii.

(29)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(30)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2023 do 30. júna 2024 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(31)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, je striž zo skleneného vlákna s dĺžkou najviac 50 mm; pramene zo skleneného vlákna, okrem prameňov zo skleneného vlákna, ktoré sú ošetrené impregnáciou a poťahovaním a majú stratu žiarom viac ako 3 % (ako je stanovené v norme ISO 1887), a rohože vyrobené zo skleneného vlákna okrem rohoží zo sklenenej vlny (ďalej len „prešetrovaný výrobok“), ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN 7019 11 00 , ex 7019 12 00 , 7019 14 00 a 7019 15 00 (kódy TARIC 7019 12 00 22, 7019 12 00 25, 7019 12 00 26, 7019 12 00 39). Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu a bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek následná zmena nomenklatúrneho zatriedenia.

(32)

Prešetrovaný výrobok je surovina, ktorá sa najčastejšie používa na vystuženie termoplastických a teplom tvrditeľných živíc v odvetví kompozitných materiálov. Výsledné kompozitné materiály (plasty vystužené skleneným vláknom) sa používajú v mnohých odvetviach: automobilový priemysel, elektrotechnický priemysel, vrtule veterných mlynov, stavebný priemysel, nádrže/potrubia, spotrebný tovar, letecký/vojenský priemysel atď.

(33)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(34)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(35)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(36)

Po poskytnutí informácií predložilo združenie Glass Fibre Europe pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku opatrení.

(37)

Tieto pripomienky boli doručené po uplynutí lehoty stanovenej na predloženie pripomienok ku konečnému poskytnutiu informácií. Okrem toho sa priebežné revízne prešetrovanie obmedzilo na preskúmanie dumpingu a ujmy.

(38)

Keďže tieto podania boli doručené po stanovenej lehote, Komisia ich nezohľadnila a žiadosť zamietla.

(39)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia Komisia analyzovala, či by sa zmena okolností, pokiaľ ide o dumping a ujmu, mohla odôvodnene považovať za zmenu, ktorá má trvalý charakter.

(40)

Žiadatelia v žiadosti uviedli, že trvalé zmeny týkajúce sa dumpingu súvisia s významnou zmenou štruktúry čínskeho výrobného odvetvia GFR, so zvýšením objemu výroby, výrobnej kapacity a voľnej výrobnej kapacity prešetrovaného výrobku v ČĽR a s následnou obrovskou nadmernou kapacitou a tlakom na znižovanie vývozných cien.

(41)

Komisia uviedla, že v každom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti od vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/724 sa na základe údajov o nadmernej kapacite GFR v Číne potvrdil výrazný nárast nadmernej kapacity, a to zo 150 000 ton v roku 2015 (13) až na 1,1 milióna ton v roku 2021 (14).

(42)

Vzhľadom na údaje podporujúce tvrdenie o trvalom náraste výrobnej kapacity výrobného odvetvia GFR v ČĽR sa prešetroval a overoval vývoj kapacity spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Všetci spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky zaznamenali zvýšenie výrobnej kapacity, ktorá vzrástla z 1,5 milióna ton v roku 2016 na 4,1 milióna ton počas ORP. V rokoch 2020 až 2021, na vrchole pandémie COVID-19 a počas opatrení na obmedzenie pohybu, dokázali čínski výrobcovia GFR len za jeden rok zvýšiť svoju produkciu o viac ako 1 milión ton.

(43)

Pripomíname, že čínska vláda pri tomto revíznom prešetrovaní nespolupracovala. Komisia sa preto pri stanovení čínskeho domáceho dopytu po GFR opierala o informácie uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie. Na základe toho čínsky domáci dopyt po GFR v rokoch 2023 až 2024 predstavoval približne 3,1 milióna ton, čo v porovnaní s overenými údajmi, ktoré predložili len čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, znamená nadmerné kapacity vo výške najmenej 1 milióna ton. Ak vezmeme do úvahy ďalších čínskych vyvážajúcich výrobcov, ako je Chongqing Polycomp International Corp (15), Shandong Fiberglass Group Corp. Ltd (16) a Chongqing Sanlei Fiberglass Co. Ltd, (17) a ich oznámené zvýšenie kapacity, čínske nadmerné kapacity by mohli presiahnuť 2 milióny ton.

(44)

Okrem toho všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky oznámili nedávne investície do nových pecí a výrobných liniek, pričom skupina CNBM otvorila dva nové výrobné závody v Taijuane (18) a Chuaj-ane (19), čím zvýšila výrobnú kapacitu o viac ako 800 000 ton ročne.

(45)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že trvalé zmeny týkajúce sa ujmy súvisia s významnými zmenami v štruktúre výrobného odvetvia Únie v dôsledku rastúceho agresívneho tlaku čínskeho dovozu, pokiaľ ide o množstvá a ceny, spôsobeného nadmernými kapacitami GFR v Číne.

(46)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že pretrvávajúca nadmerná kapacita v Číne spolu s agresívnou cenotvorbou výrazne brzdili rast výrobného odvetvia GFR v Únii. Výrobcom z Únie sa optimalizáciou existujúcich zariadení podarilo zvýšiť kapacitu len v obmedzenom rozsahu. Po zavedení dodatočných obchodných opatrení v roku 2014 čínsky vývoz naďalej vyvíjal tlak na trh Únie, čo spôsobilo odchod niekoľkých výrobcov z trhu. V roku 2009, počas obdobia prešetrovania v rámci pôvodného prešetrovania, bolo v Únii jedenásť výrobcov GFR. Do roku 2021, teda na začiatku posudzovaného obdobia, sa tento počet znížil na desať. Konkrétne spoločnosť P-D Glasseiden ukončila výrobu v Nemecku v roku 2019. Nedávno spoločnosť Krosglass ukončila výrobu GFR v júli 2023, aby sa mohla zamerať na nadväzujúce činnosti. Okrem toho spoločnosť NEG NL vyhlásila konkurz (20) najmä z dôvodu rastúcich nákladov na energiu a poklesu dopytu v automobilovom sektore, ktorý bol hlavným koncovým trhom pre jej výrobky z optických vlákien. V dôsledku toho sa počet výrobcov znížil len na osem. Zároveň spoločnosť Electric Glass Fiber UK ukončila výrobu GFR (21) v roku 2025. Keďže Spojené kráľovstvo od 1. januára 2021 už nie je súčasťou Európskej únie, týmto sa počet výrobcov z Únie nemení, hoci sa tým znižuje dostupná regionálna ponuka a je to súčasťou trvalých zmien ovplyvňujúcich trh Únie.

(47)

Pokiaľ ide o vývoj výrobnej kapacity, zatiaľ čo kapacita na trhu Únie sa v pôvodnom prešetrovaní posudzovala len v prípade výrobcov zaradených do vzorky a nemôže sa v tejto súvislosti použiť ako referenčný bod, v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení v roku 2017 sa výrobná kapacita Únie odhadovala na 725 960 ton v roku 2015 (22). V súčasnom prešetrovaní sa naopak kapacita znížila zo 711 692 ton v roku 2021 na 651 196 ton v ORP (–9 %), t. j. približne 10 % pod úrovňou v roku 2015 zistenou počas pôvodného prešetrovania. Aj keď sa v ukazovateľoch po brexite nezohľadnil výrobca zo Spojeného kráľovstva, potvrdil sa klesajúci trend týkajúci sa výrobnej kapacity.

(48)

Pri porovnaní dostupných údajov z pôvodného prešetrovania predaj výrobného odvetvia Únie klesol zo 737 818 ton v roku 2006 na 520 064 ton v období prešetrovania, pričom podiel na trhu sa v tom istom období znížil zo 75,1 % na 69,5 %. V súčasnom prešetrovaní sa predaj výrobného odvetvia Únie v ORP znížil na 337 898 ton, pričom podiel na trhu klesol v ORP na 40 %. Z toho vyplýva, že predaj v Únii v súčasnosti dosiahol úroveň výrazne nižšiu ako v polovici prvého desaťročia 21. storočia, a čo je dôležitejšie, podiel na trhu sa znížil približne o 30 percentuálnych bodov, čo signalizuje trvalé oslabenie postavenia výrobného odvetvia Únie.

(49)

Situáciu na trhu Únie ovplyvnilo aj založenie spoločností vo vlastníctve Číny, ktoré vyrábajú GFR v tretích krajinách, ako je Egypt a Bahrajn (23). Po založení spoločností v Egypte Komisia uložila vyrovnávacie clá na dovoz GFR z Egypta (24) s cieľom obnoviť rovnaké podmienky vzhľadom na subvencovaný dovoz, ktorý spôsobuje ujmu výrobnému odvetviu Únie. Okrem toho došlo k ďalšiemu zvýšeniu kapacity výroby GFR v Egypte (25) a Bahrajne (26). Napriek opatreniam prijatým proti dovozu GFR z ČĽR bolo výrobné odvetvie Únie naďalej pod stálym tlakom opakovaného prílevu GFR, ktoré bolo predmetom nekalých obchodných praktík, z rastúceho počtu tretích krajín vrátane Čínou kontrolovaných zariadení v Bahrajne a Egypte, ktoré výrazne zvýšili svoj podiel na trhu Únie. Komisia 17. februára 2025 začala antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu GFR s pôvodom v Bahrajne, Egypte a Thajsku (27).

(50)

Komisia takisto zistila, že na trhoch Únie s energiou došlo k štrukturálnym zmenám. Hoci náklady na energiu do konca ORP klesli zo svojho maxima v roku 2022, zostali nad úrovňou, ktorá prevládala na začiatku posudzovaného obdobia. Komisia usúdila, že je nepravdepodobné, že by sa ceny plynu vrátili alebo pevne stabilizovali na úrovni, ktorú sme pozorovali do polovice roka 2021. Od tohto roku väčšina členských štátov, ktoré sa predtým spoliehali na dovoz zemného plynu z Ruska potrubím, túto závislosť postupne znížila. Po neodôvodnenej vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine Únia a jej členské štáty posilnili a urýchlili opatrenia na diverzifikáciu dodávok energie a odstránenie závislosti od ruského plynu. V tejto súvislosti bolo naplánovaných alebo sa momentálne stavia najmenej 17 nových terminálov LNG (28). Vzhľadom na rozsah investícií potrebných na infraštruktúru LNG a jasný záväzok Únie ukončiť závislosť od ruského plynu dodávaného plynovodmi (29) Komisia dospela k záveru, že je veľmi nepravdepodobné, aby sa Únia vrátila k odberu ruského plynu v objemoch a za ceny, ktoré prevládali pred rokom 2021. Preto je potrebné očakávať, že ceny plynu zostanú trvalo vyššie ako v prvej polovici roka 2021.

(51)

Komisia poznamenala, že výrobné odvetvie Únie pôsobí v kontexte čoraz prísnejších environmentálnych a energetických povinností. Žiadateľ vo svojom stanovisku z roku 2023 upozornil, že výrobcovia GFR z Únie čelia rastúcim prevádzkovým nákladom spojeným s dodržiavaním právnych predpisov v oblasti životného prostredia a energetiky (30). V tejto súvislosti sa v nedávnom posúdení životného cyklu, ktoré sa týkalo približne 95 % výroby tkanín zo sklenených vlákien v Únii, ukázalo, že výroba jedného kilogramu tkaniny predstavuje priemernú environmentálnu stopu 2,2 kg emisií CO2 a 39 MJ spotreby primárnej energie (31). V rokoch 2015 až 2021 sa spotreba energie v celom priemysle znížila o 8 % a emisie skleníkových plynov o 3 %. Tieto údaje naznačujú, že hoci sa dosiahol určitý pokrok, ďalšie znižovanie si bude vyžadovať značné dodatočné investície. Komisia okrem toho poznamenala, že sa očakáva, že právne predpisy Únie v oblasti ochrany životného prostredia vrátane smernice o priemyselných emisiách [smernica 2010/75/EÚ (32) zmenená smernicou (EÚ) 2024/1785 (33)], ako aj ďalšie opatrenia v oblasti klímy a obehového hospodárstva, ktoré sú súčasťou Európskej zelenej dohody, prinesú výrobcom z Únie dodatočné náklady na dodržiavanie predpisov. Celkovo sa týmito zisteniami potvrdzuje, že environmentálne náklady pre výrobné odvetvie Únie sa v nadchádzajúcich rokoch zvýšia. To predstavuje trvalú zmenu v štruktúre nákladov výrobného odvetvia Únie.

(52)

Komisia pripomína, že dotknutý výrobok sa používa najmä ako výstužný materiál pri výrobe kompozitov. Viac ako 95 % dopytu po sklenených vláknach v Únii sa spája s takýmito použitiami na vystužovanie. V posledných rokoch sa však trh Únie s kompozitmi zmenšil. Objem výroby plastov vystužených sklenenými vláknami v Európe klesol v roku 2022 o 9 % a v roku 2023 o ďalších 8 % (34), v dôsledku čoho celková produkcia v roku 2024 klesla na 2,4 milióna ton, čo je úroveň, ktorá nebola zaznamenaná od roku 2012. Zároveň sa celosvetová výroba kompozitov v roku 2023 zvýšila približne o 6 %, čo zdôrazňuje pokles trhového podielu Únie. Tento pokles má priamy vplyv na dopyt po základných formách sklenených vlákien, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že pokles dopytu po kompozitných materiáloch v Únii spolu so zvýšenou celosvetovou výrobou a zvýšeným dovozom z tretích krajín predstavuje trvalú zmenu okolností na trhu.

(53)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že od pôvodného prešetrovania došlo k zmenám okolností trvalého charakteru, pokiaľ ide o štruktúru čínskeho výrobného odvetvia a trhu GFR, ako aj o štruktúru výrobného odvetvia a trhu Únie, čo sa považuje za relevantnú zmenu okolností v zmysle článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

(54)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o ČĽR, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(55)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu GFR. Dve spoločnosti/skupiny zaradené do vzorky predložili príslušné informácie.

(56)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(57)

Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(58)

V oznámení o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(59)

Komisia 23. januára 2025 prostredníctvom prvého záznamu informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe GFR. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala možné reprezentatívne krajiny, konkrétne Brazíliu, Mexiko, Thajsko a Turecko.

(60)

Komisia sa 10. júla 2025 formou druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) zaoberala pripomienkami predloženými zainteresovanými stranami k prvému záznamu a informovala zainteresované strany, ktoré relevantné zdroje zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty, pričom ako reprezentatívnu krajinu použije Turecko. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií o spoločnosti Șișe Ve Cam Fabrikalari A.Ș., výrobcovi v reprezentatívnej krajine.

(61)

Komisia dostala pripomienky k druhému záznamu od skupiny Jushi, ktorá je súčasťou skupiny CNBM, združenia Glass Fibre Europe, spoločnosti Jiangsu Changhai a jedného používateľa, spoločnosti PROXIM. Tieto pripomienky sa rozoberajú ďalej pod príslušnými nadpismi v bode 4.2.2.

(62)

Po analýze pripomienok a informácií doručených v rámci lehôt Komisia dospela k záveru, že vhodnou reprezentatívnou krajinou, z ktorej možno získať nedeformované ceny a náklady na určenie normálnej hodnoty s výnimkou pyrofilitu, je Turecko. Základné dôvody tohto rozhodnutia sú podrobnejšie opísané v bode 4.2.2.

(63)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(64)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(65)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(66)

Pri nedávnych prešetrovaniach, ktoré sa týkali odvetvia skleneného vlákna v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) (35), Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(67)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že v ČĽR existuje značné zasahovanie vlády, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (36). Komisia predovšetkým dospela k záveru, že v odvetví sklenených vlákien nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva zo strany čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (37), ale že čínska vláda je takisto schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (38). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v ČĽR celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (39). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (40). V rovnakom duchu Komisia zistila v chemickom odvetví deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (41), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (42).

(68)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia sklenených vlákien v ČĽR, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v žiadosti, ako aj v „Pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (43) (ďalej len „správa“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(69)

Žiadateľ tvrdil, že v čínskom odvetví spevňovania sklenenými vláknami existujú výrazné deformácie. Odvolával sa na správu, a najmä na hospodársky systém ČĽR, ktorý je „socialistickým trhovým hospodárstvom“, ako aj na aktívnu úlohu Komunistickej strany Číny vo verejnom aj v súkromnom sektore v ČĽR.

(70)

V žiadosti sa konkrétnejšie poukazovalo na to, že:

(71)

Na záver možno uviesť, že v žiadosti sa zaujalo stanovisko, že ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Na základe toho nie je podľa žiadosti na stanovenie normálnej hodnoty v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(72)

Čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise a o existencii výrazných deformácií a/alebo vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade. Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva Číny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku.

(73)

V odvetví sklenených vlákien pretrváva značná miera vlastníctva a kontroly zo strany čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia. Prešetrovaním sa potvrdilo, že traja najväčší výrobcovia v odvetví GFR, a to Jushi (50), Taishan Glassfiber (51) a CPIC (52), sú buď úplne vo vlastníctve štátu, alebo v nich štát vlastní kontrolný podiel. Títo traja výrobcovia predstavujú približne 70 % čínskej výrobnej kapacity sklenených vlákien (53).

(74)

Zásahy Komunistickej strany Číny do operatívneho rozhodovania sa navyše stali normou nielen v štátom vlastnených podnikoch, ale aj v súkromných spoločnostiach (54), pričom Komunistická strana Číny si nárokuje vedúcu úlohu prakticky v každom aspekte hospodárstva krajiny. Vzhľadom na to, ako veľmi sa v Číne prelínajú štátne a stranícke štruktúry, vplyv štátu prostredníctvom štruktúr Komunistickej strany Číny v podnikoch účinne vedie k tomu, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády.

(75)

Prešetrovaním sa zistilo, že národným priemyselným združením, ktoré zastrešuje odvetvie sklenených vlákien, je Čínske priemyselné združenie pre sklenené vlákna (ďalej len „CFGIA“) (55). Toto združenie „sa podriaďuje celkovému vedeniu Komunistickej strany Číny, [...] vykonáva stranícke činnosti a poskytuje potrebné podmienky pre činnosti straníckych organizácií“ (56). Okrem toho „registračným a riadiacim orgánom združenia je ministerstvo pre občianske záležitosti“ (57) a medzi podmienky, ktoré musí splniť oprávnený zástupca Čínskeho priemyselného združenia pre sklenené vlákna, patrí „podriaďovať sa vedeniu Komunistickej strany Číny, podporovať socializmus s čínskymi charakteristikami, rozhodne uplatňovať líniu, zásady a politiky strany a vyznačovať sa dobrými politickými kvalitami“ (58).

(76)

Spoločnosti Jushi, Taishan Glassfiber a CPIC sú členmi Čínskeho priemyselného združenia pre sklenené vlákna (59).

(77)

Verejne aj súkromne vlastnené podniky v odvetví sklenených vlákien podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu. Najnovšie čínske politické dokumenty týkajúce sa odvetvia sklenených vlákien potvrdzujú význam, aký čínska vláda naďalej pripisuje tomuto odvetviu, a to vrátane zámeru zasahovať do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami. Príkladom je 14. päťročný plán rozvoja odvetvia surovín (60), v ktorom sa toto odvetvie, najmä sklenené vlákna na špeciálne účely, uvádza medzi odvetviami, v prípade ktorých sa budú technologické inovácie podporovať politikami v rámci tohto plánu. Sklenené vlákna sú uvedené aj medzi podporovanými odvetviami vo vydaní katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu z roku 2024 (61), ako aj v katalógu usmernení pre kľúčové nové materiály vhodné na prvé použitie/demonštračné schémy z roku 2024 (62).

(78)

Podobné príklady zámeru čínskych orgánov dohliadať na vývoj odvetvia a usmerňovať ho možno vidieť na úrovni provincií, napríklad v Šan-tungu, kde sa konkrétne v súvislosti s odvetvím sklenených vlákien a kompozitných materiálov plánuje „aktívne kultivovať vedúce a nosné podniky so silným vplyvom značky a s trhovou príťažlivosťou, so silnými integračnými schopnosťami a stimulačným účinkom na priemyselné reťazce a priemyselné klastre, ako aj podporovať fúzie medzi odvetviami, regiónmi a vlastníkmi a reorganizáciu podnikov“ a „vyvíjať vysokovýkonné sklenené vlákna a výrobky [a p]odporovať vývoj vysokovýkonných sklenených vlákien a výrobkov z nich, ktoré sa vyznačujú mimoriadnou jemnosťou a pevnosťou, vysokou pružnosťou, odolnosťou proti alkáliám, nízkym stupňom dielektrických vlastností, nízkou rozťažnosťou, vysokým obsahom oxidu kremičitého, rozložiteľnosťou, špeciálnym tvarom prierezu a inými vlastnosťami. So zameraním na potreby elektronických informácií, leteckého a kozmického priemyslu, novej energie, veľkých chovateľských fariem, poľnohospodárskych skleníkov a iných oblastí skúmať a vyvíjať a podporovať termoplastické a teplom tvrditeľné výrobky z kompozitov spevnené sklenenými vláknami a kompozitné mriežky zo sklenených vlákien pre projekty v oblasti infraštruktúry.“ (63)

(79)

Podobne aj mesto Čchung-čching, v ktorom sídli spoločnosť CPIC, vydalo svoj 14. päťročný plán rozvoja strategických a novovznikajúcich odvetví (64), v ktorom sa plánuje „rozšírenie odvetvia vysokoúčinných sklenených vlákien a kompozitných materiálov“, ako aj „urýchlenie výstavby projektov, ako je [...] linka na výrobu vysokoúčinných sklenených vlákien s ročnou produkciou 150 000 ton a výrobná základňa ultrajemných sklenených vlákien a kompozitných materiálov, s cieľom zvýšiť výrobnú kapacitu vysokoúčinných sklenených vlákien a kompozitných materiálov“.

(80)

Okrem toho dôraz kladený na sklenené vlákna možno pozorovať aj v plánovacích dokumentoch iných provincií, ako sú Kuang-si (65), Chu-pej (66) alebo Če-ťiang (67).

(81)

Pokiaľ ide o schopnosť čínskej vlády zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, Komisia zistila, že mnohí výrobcovia GFR na svojich webových sídlach výslovne zdôrazňujú činnosti budovania strany alebo majú členov strany vo vedení spoločnosti a vyzdvihujú svoje spojenie s Komunistickou stranou Číny.

(82)

Napríklad predseda predstavenstva skupiny Jushi zároveň zastáva funkciu zástupcu tajomníka výboru strany (68). Okrem toho spoločnosť Jushi na svojej webovej stránke uvádza, že „[P]od správnym vedením straníckeho výboru Čínskej národnej skupiny pre stavebné materiály [...] stranícky výbor spoločnosti Jushi rozhodne vykonáva rozhodnutia ústredného výboru strany [...] a vždy sa drží vedúcej úlohy straníckeho výboru spoločnosti pri určovaní smeru, riadení celkovej situácie a zabezpečovaní realizácie“ (69).

(83)

Okrem toho sa v článku 195 stanov spoločnosti Jushi výslovne stanovuje priamy stranícky dohľad nad zásadnými podnikovými záležitosťami. Podľa uvedeného článku „stranícky výbor v podniku prerokúva zásadné záležitosti podniku v súlade s predpismi a rozhoduje o nich“, pričom hlavnými úlohami výboru je „študovať a prerokúvať zásadné otázky riadenia činností a podporovať stretnutia akcionárov, predstavenstvo, dozornú radu a vedenie podniku pri výkone ich právomocí v súlade so zákonom“, ako aj „posilňovať vedenie a kontrolu nad výberom a zamestnávaním v podniku, ako aj odvádzať dobrú prácu pri budovaní vedúceho tímu, kádrového tímu a tímu talentov v podniku“ (70).

(84)

Pokiaľ ide o spoločnosť Taishan Fiberglass, jej predseda predstavenstva zastáva aj funkciu tajomníka výboru strany (71). Generálny riaditeľ spoločnosti zároveň zastáva funkciu zástupcu tajomníka výboru strany (72) a tvrdí, že „je potrebné ďalej naplno využívať vedúcu úlohu pri budovaní strany, zjednotiť prácu členov strany, kádrov a pracovníkov na všetkých úrovniach a podporiť reformu a rozvoj spoločnosti a výrobu a prevádzku na novú úroveň“  (73).

(85)

V prípade spoločnosti CPIC predseda predstavenstva zároveň zastáva funkciu tajomníka výboru strany (74).

(86)

V odvetví GFR sú navyše zavedené diskriminačné politiky v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia. Hoci sa priemyselné politiky zvyčajne týkajú viacerých odvetví a nie výlučne odvetvia GFR, vzťahujú sa naň mnohé plány, usmernenia, smernice a iné politické dokumenty vydané na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni (pozri aj odôvodnenia 77 a 80). Tieto politiky sú niekedy v príkrom rozpore s trhovými silami.

(87)

Napríklad v trojročnom akčnom pláne provincie Kuang-si pre strategické a novovznikajúce odvetvia sa administratívne stanovujú budúce cieľové objemy produkcie a miery rastu: „do roku 2023 dosiahne produkcia odvetvia nových materiálov hodnotu 133 miliárd jüanov, pričom pridaná hodnota bude 44 miliárd jüanov“ (75).

(88)

Podobne aj v akčnom pláne mesta Čchung-čching pre vysokokvalitný rozvoj priemyselných zoskupení pre sklenené vlákna a kompozitné materiály (2023 – 2027) sa stanovujú kvantitatívne ciele: „do roku 2027 celkový rozsah odvetvia sklenených vlákien a kompozitných materiálov mesta prekročí 50 miliárd RMB, výroba a predaj sklenených vlákien a kompozitných materiálov bude predstavovať viac ako 20 % celkového národného objemu, vytvorí sa jedna až dve spoločnosti a značky svetovej triedy v oblasti sklenených vlákien a kompozitných materiálov, zavedie sa množstvo vysokokvalitných spoločností, výrazne sa zvýši úroveň modernizácie priemyselného reťazca a dodávateľského reťazca, výrazne sa zlepší inovačná schopnosť, kvalita a efektívnosť, urýchli sa budovanie významnej národnej priemyselnej základne pre sklenené vlákna a kompozitné materiály a vytvorí sa priemyselný klaster pre sklenené vlákna a kompozitné materiály s medzinárodným vplyvom (76)“. S týmto cieľom sa samospráva mesta Čchung-čching snaží „urýchliť budovanie dôležitej národnej priemyselnej základne pre sklenené vlákna a kompozitné materiály a vytvoriť priemyselný klaster pre sklenené vlákna a kompozitné materiály s medzinárodným vplyvom“  (77).

(89)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže primať subjekty, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky, ktoré pomáhajú podporovaným priemyselným odvetviam vrátane výroby GFR. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(90)

Pri tomto prešetrovaní sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie právnych predpisov v oblasti konkurzného práva a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v chemickom odvetví neovplyvnili výrobcov prešetrovaného výrobku.

(91)

Odvetvie prešetrovaného výrobku ďalej nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 67. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR) (78).

(92)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie GFR neovplyvňuje zasahovanie vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia. Uvedené usmerňujúce stanovisko, v ktorom sa požaduje „zlepšiť podporné politiky, zvýšiť koordináciu medzi fiškálnymi, finančnými, regionálnymi, investičnými, dovoznými a vývoznými (…) politikami a priemyselnými politikami [s cieľom] naplno využiť národnú platformu spolupráce medzi priemyslom a finančným odvetvím a [s cieľom] podporiť prepojenie medzi podnikmi a bankami“ (79), takisto veľmi dobre ilustruje tento typ zasahovania vlády. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(93)

Komisia napokon pripomína, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia prešetrovaného výrobku nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(94)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja prešetrovaného výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(95)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, pozemky, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené.

(96)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(97)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 59 a 60, Komisia vyhotovila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty: prvý záznam o výrobných faktoroch z 23. januára 2025 a druhý záznam o výrobných faktoroch z 10. júla 2025.

(98)

V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a takisto sa v nich rozoberajú pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili.

(99)

V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade Turecko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(100)

V prvom zázname Komisia určila Brazíliu, Mexiko, Thajsko a Turecko za krajiny, ktoré majú podľa Svetovej banky podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, čo znamená že Svetová banka klasifikuje všetky tieto krajiny na základe hrubého národného dôchodku ako krajiny s „vyšším stredným príjmom“, v ktorých sa podľa dostupných informácií vyrába prešetrovaný výrobok.

(101)

V nadväznosti na prvý záznam skupina Jushi a spoločnosť Jiangsu Changhai uviedli, že Turecko by bolo nevhodnou treťou krajinou na stanovenie normálnej hodnoty vzhľadom na vysokú mieru inflácie, znehodnocujúcu sa menu a nestabilné regulačné prostredie.

(102)

Komisia zamietla tieto tvrdenia na základe skutočnosti, že predkladajúce strany nepreukázali, ako by znehodnotenie tureckej líry a vysoká inflácia skutočne ovplyvnili ceny vstupov pochádzajúcich z Turecka, a ak áno, aký by bol skutočný vplyv na normálnu hodnotu, ktorá sa počíta v CNY.

(103)

Vo svojich pripomienkach k prvému záznamu spoločnosť Jiangsu Changhai uviedla, že Malajzia – krajina, ktorá nebola uvedená v prvom zázname – by sa mala považovať za reprezentatívnu krajinu, keďže boli k dispozícii finančné údaje o výrobcovi skla Xinyi Energy Smart (M) Sdn Bhd (81). Výber Malajzie podporila aj skupina Jushi vzhľadom na prítomnosť iného výrobcu dotknutého výrobku v krajine prostredníctvom spoločnosti Nippon Electric Glass (Malaysia) Sdn Bhd.

(104)

Komisia odmietla Malajziu ako možnú reprezentatívnu krajinu. Xinyi Energy Smart (M) Sdn Bhd. je dcérskou spoločnosťou významného čínskeho výrobcu skla (Xinyi Glass Holdings Ltd). Dôkazy, ktoré poskytla skupina Jushi, sa týkali informácií len na úrovni konsolidovanej účtovnej závierky japonskej skupiny. V každom prípade sa miera dovozu hlavných surovín z Číny do Malajzie pohybovala v rozmedzí od 40 % do 79 %.

(105)

V nadväznosti na druhý záznam spoločnosť PROXIM uviedla, že Turecko nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou vzhľadom na výrobnú štruktúru spoločnosti Şişecam Elyaf Sanayii A.Ş., pokiaľ ide o GFR, ako aj rozsah výroby. Spoločnosť takisto uviedla, že dovoz do Turecka z Ruska a Bieloruska ovplyvnil trhové podmienky výrobných faktorov spolu s vysokou infláciou v krajine, zastaranými štatistikami o práci a netransparentnými údajmi o spotrebe verejných služieb v priemysle. Vzhľadom na to spoločnosť dodala, že Thajsko alebo Malajzia by boli vhodnejšími alternatívnymi reprezentatívnymi krajinami.

(106)

Komisia zdôraznila, že pripomienky spoločnosti PROXIM boli všeobecné a nepodložené. V každom prípade sa Komisia vo svojich odpovediach na pripomienky iných strán už zaoberala rovnakými pripomienkami k dovozu z Ruska a Bieloruska (odôvodnenie 116), k inflácii (odôvodnenie 102), k štatistike práce (odôvodnenie 111) a k Thajsku a Malajzii ako možným reprezentatívnym krajinám (odôvodnenia 104, 116 a 119). Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa netransparentných údajov o komunálnych službách v priemysle, Komisia sprístupnila všetkým stranám zdroje a metodiku použitú na výpočet verejných služieb. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(107)

V prípade dotknutých krajín uvedených v odôvodnení 100 Komisia ďalej overila ľahko dostupné údaje vrátane údajov o dovoze výrobných faktorov aj finančných údajov od výrobcov prešetrovaného výrobku v týchto potenciálnych reprezentatívnych krajinách.

(108)

Pokiaľ ide o prvý záznam, združenie Glass Fibre Europe uviedlo, že Komisia mala do zoznamu výrobných faktorov zahrnúť náhradné diely. Komisia toto tvrdenie zamietla s odôvodnením, že je všeobecné a nepodložené. To isté tvrdenie bolo zopakované v reakcii na druhý záznam bez pridania nových informácií, a preto bolo zamietnuté.

(109)

Po poskytnutí informácií združenie GFE zopakovalo, že náhradné diely mali byť zahrnuté do výrobných faktorov, keďže sú súčasťou priamych výrobných nákladov a predstavujú 1 – 5 % výrobných nákladov. Komisia zdôraznila, že náhradné diely boli zahrnuté do režijných nákladov spojených s výrobou pri výpočte normálnej hodnoty. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(110)

V nadväznosti na prvý záznam skupina Jushi uviedla, že Turecko by bolo nevhodnou treťou krajinou z dôvodu zastaraných údajov o nákladoch práce, pričom tvrdila, že úprava týchto údajov pomocou indexu spotrebiteľských cien by nebola vhodná, keďže turecké mzdy sa nezvyšovali v súlade s mierou inflácie.

(111)

Spoločnosť nesprávne tvrdila, že Komisia použila index spotrebiteľských cien, čo nie je pravda, pretože použila indexy vstupov práce, ktoré sú presnejšie. Okrem toho sa po úprave nedosiahli žiadne podstatné zmeny hodinovej sadzby. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(112)

Skupina Jushi vo svojich pripomienkach k prvému záznamu dodala, že údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku spoločnosti Türkiye Şişe Ve Cam Fabrikalari A.Ş by sa nemali považovať za vhodné zdroje na konsolidovanej úrovni, pretože skutočným výrobcom výrobkov zo sklenených vlákien je jej dcérska spoločnosť Şişecam Elyaf Sanayii A.Ş. Podľa spoločnosti Jaingsu Changhai by najmä z predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku prepočítaných spoločnosťou na základe údajov za roky 2023 a 2024 vyplynulo, že spoločnosť Türkiye Şişe Ve Cam Fabrikalari A.Ş nebola počas obdobia revízneho prešetrovania zisková.

(113)

Komisia zamietla tvrdenie skupiny Jushi na základe skutočnosti, že segment priemyselného skla spoločnosti Türkiye Şişe Ve Cam Fabrikalari A.Ş zahŕňal spoločnosť Şişecam Elyaf a patrili tam podobné priemyselné výrobky s porovnateľnou štruktúrou nákladov.

(114)

V súvislosti s tvrdením, ktoré predložila spoločnosť Jiangsu Changhai, Komisia zdôraznila, že metodika použitá na výpočet ziskovosti spoločnosti Türkiye Şişe Ve Cam Fabrikalari A.Ş predstavuje významné obmedzenia, pokiaľ ide o konzistentnosť účtovných politík v rokoch 2023 a 2024, a skutočnosť, že navrhovaná metodika nezahŕňa koncoročné finančné úpravy, ako sú odpisy, rezervy a dane, ktoré nemusia byť zachytené v polročných správach. Komisia preto zamietla tvrdenie spoločnosti Jiangsu Changhai, že spoločnosť Türkiye Şişe Ve Cam Fabrikalari A.Ş nebola počas obdobia revízneho prešetrovania zisková.

(115)

Skupina Jushi v pripomienkach k prvému aj druhému záznamu uviedla, že vhodnejšou reprezentatívnou krajinou by bolo Thajsko. Spoločnosť tvrdila, že prešetrovaný výrobok vyrábajú dvaja výrobcovia a že sú k dispozícii údaje o ich predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku (82), a že neexistuje dovoz výrobných faktorov z Ruska a Bieloruska ani vývozné obmedzenia výrobných faktorov z Thajska. Okrem toho by v prípade Thajska nebolo nutné robiť úpravy o infláciu na základe indexu spotrebiteľských cien.

(116)

Komisia zdôraznila, že thajské štatistiky dovozu sklenených vlákien sa výrazne opierajú o vstupy dovážané z Číny, najmä v prípade hlavných surovín, ako je kaolín, epoxidová živica, pyrofylit a biela chryzantémová ruda, a to v rozsahu od 30 % do 71 %, čo ich vystavuje deformáciám nákladov. Komisia preto toto tvrdenie zamietla. Tvrdenie, že údaje od dvoch thajských výrobcov boli vhodnejšie ako auditované konsolidované údaje spoločnosti Şişecam, Komisia považovala za nepodložené. Pokiaľ ide o tvrdenie o dovoze z Ruska a Bieloruska, Komisia nepreukázala, že sa týmito dovozmi narušili ceny vstupov v Thajsku alebo v Turecku. Tvrdenie o vývozných obmedzeniach bolo všeobecné a nepodložené. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(117)

Okrem toho údaje o elektrickej energii a zemnom plyne v Turecku odrážali skutočné údaje týkajúce sa obdobia revízneho prešetrovania a nevyžadovali si žiadne úpravy. Komisia preto zistila, že tvrdenie, že thajské údaje o verejných službách sú presnejšie ako údaje získané za Turecko, je neopodstatnené.

(118)

V druhom zázname skupina Jushi namietala, že vystavenie Thajska dovozu z Číny nemôže byť kritériom pri výbere reprezentatívnej tretej krajiny, a navrhovala, aby sa vstupy s vysokým percentuálnym podielom dovozu z Číny nahradili údajmi o dovoze z Turecka alebo iných krajín s vyšším stredným príjmom.

(119)

Skupina Jushi dodala, že všetky thajské spoločnosti vrátane súkromných sú povinné predkladať svoje auditované finančné výkazy thajským orgánom, ktoré ich sprístupňujú online (83). Skupina Jushi tvrdila, že táto skutočnosť spolu so skutočnosťou, že obe spoločnosti pokrývajú celý dotknutý výrobok a rovnakú všeobecnú kategóriu výrobkov (dvojosové tkaniny, tkané predpriadze, buničina z lintersu a rohože zo syntetických vlákien), znamená, že Thajsko je vhodnejšou reprezentatívnou krajinou v porovnaní s Tureckom.

(120)

Komisia zopakovala, že po prvé Thajsko vykázalo vyššiu mieru závislosti od dovozu z Číny. V skutočnosti v Turecku štyri najviac dovážané výrobné faktory z Číny, ktoré predstavujú viac ako 40 % celkového objemu dovozu, tvorili len približne 1 % celkových výrobných nákladov. Na druhej strane Thajsko získavalo podstatne viac surovín z Číny, ktoré takisto tvorili viac ako 40 % celkového objemu dovozu, čo predstavovalo viac ako 20 % celkových výrobných nákladov. Všetky suroviny, ktorých veľké množstvá sa vyvážali z Číny a dovážali do Thajska, s výnimkou kaustického kalcinovaného magnezitu a silanových väzbových činidiel, sa do Turecka dovážali v menších množstvách alebo sa nedovážali vôbec.

(121)

Po druhé pri porovnávaní údajov o trhu bola Čína najväčším výrobcom a vývozcom sklenených vlákien na svete. Turecko (84) predstavovalo väčší trh vývozu sklenených vlákien v porovnaní s Thajskom (85), pričom úroveň vývozu dotknutého výrobku bola vyššia. Okrem toho dvaja thajskí výrobcovia, ktorých identifikovala skupina Jushi, mali oznámenú ročnú výrobnú kapacitu sklenených vlákien oveľa menšiu ako turecká spoločnosť. Ročná výrobná kapacita spoločnosti Wanda New Material (Thailand) Co. Ltd bola 20 000 ton (86) sklenených vlákien a spoločnosti Thai United Glass Fibre Co. Ltd. 2 500 ton sklenených vlákien (87). V roku 2022 skupina Şişecam naopak oznámila inštalovanú kapacitu 70 000 ton sklenených vlákien (88). Vzhľadom na menšiu závislosť Turecka od Číny a väčší trh z hľadiska vývozu Komisia odmietla tvrdenie, že Thajsko by bolo reprezentatívnejšou krajinou.

(122)

V nadväznosti na druhý záznam skupina Jushi uviedla, že spoločnosť Şişecam Elyaf Sanayii A.Ş., výrobca sklenených vlákien v rámci skupiny Türkiye Şişe Ve Cam Fabrikalari A.Ş., nebola v roku 2024 zisková, a tvrdila, že Komisia by mala na výpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku použiť údaje segmentu, do ktorého spoločnosť Şişecam Elyaf Sanayii A.Ş. patrí, t. j. priemyselného segmentu. Spoločnosť Jiangsu Changhai požiadala Komisiu, aby použila aktualizovanú účtovnú závierku z roku 2024, ktorá zahŕňala úpravy o infláciu za roky 2024 aj 2023. Spoločnosť Jiangsu Changhai uviedla, že v konsolidovanej závierke skupiny Şişe Ve Cam Fabrikalari A.Ş všeobecné administratívne a marketingové výdavky zahŕňali náklady na dopravu a provízie, ako aj náklady na balenie, a preto by Komisia mala tieto náklady z výpočtu normálnej hodnoty vylúčiť.

(123)

Komisia akceptovala tvrdenie skupiny Jushi a zrevidovala výpočty predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na základe priemyselného segmentu namiesto konsolidovanej úrovne. Komisia zdôraznila, že tvrdenie, ktoré predložila spoločnosť Jiangsu Changhai, sa týkalo úprav na úrovni konsolidovanej skupiny a na úrovni segmentu priemyselného skla nebol k dispozícii žiadny rozpis všeobecných administratívnych a marketingových výdavkov.

(124)

V pripomienkach k prvému záznamu spoločnosť Jiangsu Changhai zdôraznila, že kód HS pre pyrofylit je príliš široký a zahŕňa rôzne iné výrobky v podpoložke 2530 90 , ktoré nesúvisia s výrobou GFR. Vzhľadom na značné cenové rozdiely založené na obsahu hliníka v pyrofylite, ktoré kód HS neodráža, spoločnosť Jiangsu Changhai navrhla alternatívnu referenčnú hodnotu založenú na správe o trhu (89), ktorou sa rozlišuje medzi druhmi triedy pyrofylitu a obsahom hliníka.

(125)

Žiadateľ uviedol, že na základe informácií obsiahnutých v správe ceny pyrofylitu s nízkym obsahom hliníka ponúkané indonézskou spoločnosťou PT. Gunung Bale and Kaolin (Malaysia) Sdn by boli najvhodnejšou alternatívnou referenčnou hodnotou na stanovenie ceny pyrofylitu v Číne.

(126)

Komisia súhlasila s revíziou referenčnej hodnoty pyrofylitu a použila ceny spoločnosti PT. Gunung Bale ako referenčnú hodnotu vzhľadom na nižšiu závislosť Indonézie na dovoze pyrofylitu z Číny (menej ako 5 %) v porovnaní s Malajziou (približne 80 %).

(127)

V nadväznosti na druhý záznam skupina Jushi uviedla, že Komisia mala použiť priemernú cenu, za ktorú jeden z jej dodávateľov nakupoval pyrofylit nízkej triedy od spoločnosti PT. Gunung Bale. Prípadne by Komisia nemala pripočítavať priemerné náklady na dopravu k referenčnej hodnote 0,60 CNY/kg, keďže z faktúry predloženej ako dôkaz vyplýva, že doprava už bola zahrnutá do nákladov.

(128)

Komisia zdôraznila, že jedna neoverená obchodná faktúra spolu s osvedčením o povolení obsahujúcim chyby v názve dodávateľa vstupov nepredstavuje informácie, ktoré by Komisii umožnili dospieť k primerane presnému zisteniu, a overiteľné informácie, ktoré by umožnili takéto zistenie, predložené neboli. Komisia sa preto rozhodla nezohľadniť informácie predložené skupinou Jushi a tvrdenie zamietla.

(129)

To isté tvrdenie bolo zopakované po konečnom poskytnutí informácií s argumentom, že predložená faktúra pokrýva väčšinu objemu nakúpeného od spoločnosti PT. GUNUNG BALE počas obdobia prešetrovania a že údaje, na ktoré sa faktúra vzťahovala (t. j. objemy nákupu pyrofylitu), Komisia overila.

(130)

Komisia zdôraznila, že posúdenie vykonané v odôvodnení 128 zostalo nezmenené a že hoci boli objemy nákupu overené v rámci údajov o spotrebe pyrofylitu, Komisia nemohla overiť predloženú obchodnú faktúru. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(131)

V pripomienkach k druhému záznamu spoločnosť Jiangsu Changhai uviedla, že ceny dolomitu a oxidu vápenatého z Turecka neboli reprezentatívne z dôvodu nízkeho objemu dovozu a že ceny týchto dvoch surovín v Turecku neodrážali druh suroviny používaný pri výrobe GFR. Na podporu svojho tvrdenia spoločnosť Jiangsu Changhai predložila dve správy od spoločnosti Multimarket Insights (90), ktoré obsahujú informácie o rôznych triedach a použitiach dolomitu a oxidu vápenatého.

(132)

Komisia zamietla navrhované referenčné hodnoty pre dolomit a oxid vápenatý, ktoré poskytla spoločnosť Jiangsu Changhai, pretože nemala dostatočné overiteľné dôkazy na stanovenie toho, či sú navrhované referenčné hodnoty spoľahlivé a primerané, a či ich teda možno považovať za vhodnú alternatívnu referenčnú hodnotu. Okrem toho správy predložené vyvážajúcim výrobcom neobsahovali dostatočné informácie o zdrojoch použitých na stanovenie rôznych cenových rozpätí pre rôzne druhy dolomitu a oxidu vápenatého. Pokiaľ ide o dolomit a oxid vápenatý, spoločnosť vo svojich pripomienkach k druhému záznamu predložila správy o skúškach, ktoré Komisia nemohla overiť, a v správach o trhu, ktoré predložila spoločnosť Jiangsu Changhai, nebol uvedený žiadny zdroj v súvislosti s tým, ako boli vypočítané hodnoty pre rôzne triedy dolomitu a oxidu vápenatého.

(133)

Komisia naopak akceptovala referenčné hodnoty zo správy Multimarket Insights pre pyrofylit (odôvodnenia 124 – 126), keďže referenčné ceny sú ľahko dostupné ako súčasť spisu, ktorý nemá dôverný charakter, a počas overovania na mieste u vyvážajúcich výrobcov bolo možné overiť, aký druh pyrofylitu sa používa vo výrobnom procese GFR a aký je jeho obsah minerálov, a bolo možné zistiť, že referenčná hodnota z Turecka tieto špecifiká neodráža. Okrem toho Komisia dostala od navrhovateľa aj pripomienky, že ceny pyrofylitu uvedené v správe boli primerané a odrážali skutočnosť, pokiaľ ide o rôzne triedy pyrofylitu používané pri výrobe GFR.

(134)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Jiangsu Changhai zopakovala, že turecké referenčné hodnoty pre dovoz dolomitu a oxidu vápenatého boli nevhodné z dôvodu nízkeho objemu dovozu týchto surovín do Turecka, najmä vzhľadom na spotrebu každej z týchto dvoch surovín spoločnosťou. V tejto súvislosti spoločnosť Jiangsu Changhai vyzvala Komisiu, aby preskúmala údaje výrobného odvetvia Únie týkajúce sa týchto dvoch surovín a porovnala ich náklady s tureckou referenčnou hodnotou. Prípadne by Komisia mala tieto dve suroviny považovať za spotrebný materiál.

(135)

Komisia zistila, že argument spoločnosti Jiangsu Changhai je nepodložený a neopodstatnený. Po prvé spoločnosť Jiangsu Changhai nepreukázala žiadnu súvislosť medzi množstvom dovozu a cenou v tom zmysle, že objem tohto dovozu by sám osebe spôsobil, že ceny by neboli vhodné na účely zistenia nedeformovanej ceny. Po druhé sa tvrdením, že nižšie dovozné množstvá nevyhnutne vedú k atypickým cenám, ignoruje hospodárska realita spôsobu stanovenia cien. Vyvážajúci výrobcovia stanovujú ceny na základe množstva faktorov a nespoliehajú sa na celkový objem dovozu z jednej krajiny. Preto aj keď sú dovozné množstvá nízke, neznamená to, že ceny sú skreslené alebo nereprezentatívne, alebo že nejde o trhové ceny. Okrem toho sa v pripomienke spoločnosti Jiangsu Changhai nesprávne uvádza predchádzajúca prax Komisie, ktorá v žiadnom prípade nie je záväzná, pretože každý prípad sa posudzuje individuálne. Jej odkaz na jedno predchádzajúce prešetrovanie (91) je neúplný a selektívny, keďže sa v ňom neuvádza, že v tomto prešetrovaní Komisia odmietla použitie určitých referenčných hodnôt založených na iných úvahách ako len na množstve, ako je napríklad colná nomenklatúra, ktorá neumožňuje identifikovať dovoz, ktorý by odrážal ceny skutočných vstupov používaných vyvážajúcimi výrobcami. Spoločnosť Jiangsu Changhai v tomto preskúmaní neuviedla žiadne takéto tvrdenie, ani netvrdila, že turecké referenčné hodnoty dovozu dolomitu a oxidu vápenatého neboli reprezentatívne z iného dôvodu. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(136)

V pripomienkach k prvému záznamu spoločnosť Jiangsu Changhai uviedla, že všetky suroviny okrem pyrofylitu mali byť zaradené do kategórie spotrebného materiálu vzhľadom na ich nízky vplyv na priame výrobné náklady.

(137)

Komisia toto tvrdenie zamietla na základe skutočnosti, že ostatné suroviny kumulatívne predstavovali [20 – 30] % priamych výrobných nákladov a že pre tieto suroviny boli k dispozícii referenčné hodnoty.

(138)

V nadväznosti na druhý záznam spoločnosť Jiangsu Changhai uviedla, že oxid vápenatý, dolomit a obalové materiály by sa mali považovať za spotrebný materiál vzhľadom na ich nízky vplyv na výrobné náklady, pričom tvrdila, že v predchádzajúcich prešetrovaniach (92) Komisia zaradila materiály vrátane obalových materiálov medzi spotrebný materiál, keď ich celkové náklady predstavovali približne 4 – 7 % priamych výrobných nákladov.

(139)

Komisia zdôraznila, že oxid vápenatý a dolomit spolu predstavujú už viac ako 4 % priamych výrobných nákladov a samotné obalové materiály takmer 7 % výrobných nákladov. V predchádzajúcich prešetrovaniach mali výrobné faktory, ktoré boli zaradené do skupiny spotrebného materiálu, zanedbateľnú váhu v celkových výrobných nákladoch a na rozdiel od tohto prešetrovania pre ne nebolo možné nájsť presné referenčné hodnoty. Vzhľadom na vplyv výrobných faktorov, na ktoré poukázala spoločnosť Jiangsu Changhai, a skutočnosť, že na stanovenie normálnej hodnoty by sa mohli použiť referenčné hodnoty týchto výrobných faktorov, Komisia ich tvrdenia zamietla.

(140)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Jiangsu Changhai zopakovala, že niektoré suroviny mali byť zaradené do skupiny spotrebného materiálu, a navrhla, aby Komisia v prípade surovín získavaných zo zahraničia alebo prostredníctvom pridružených dodávateľov, ktoré sú zaradené medzi spotrebný materiál, zahrnula aj suroviny získavané z domáceho trhu. Spoločnosť takisto dodala, aby sa všetky obalové materiály zaradili do skupiny spotrebného materiálu.

(141)

Komisia zopakovala svoje stanovisko, že samotné obalové materiály predstavujú takmer 7 % výrobných nákladov bez toho, aby sa zohľadnili materiály, ktoré už boli zahrnuté do spotrebného materiálu. Vzhľadom na existenciu primeraných referenčných hodnôt pre tieto výrobné faktory bolo tvrdenie zamietnuté.

(142)

Spoločnosť Jiangsu Changhai dodala, že keďže výpočet normálnej hodnoty zahŕňa náklady na balenie, Komisia nemala odpočítavať príspevky na balenie od vývoznej ceny, aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(143)

Komisia toto tvrdenie prijala a upravila výpočty rozpätia pre spoločnosť Jiangsu Changhai.

(144)

Po poskytnutí informácií skupina Jushi upozornila na niektoré chyby v písaní pri výpočte nákladov na prepravu a manipuláciu, nakladanie a vedľajších nákladov v priestoroch vo vyvážajúcej krajine pri výpočte súhrnného dumpingového rozpätia.

(145)

Komisia toto tvrdenie prijala a zodpovedajúcim spôsobom upravila výpočty dumpingového rozpätia skupiny Jushi.

(146)

V nadväznosti na druhý záznam predložila skupina Jushi niekoľko pripomienok ku konkrétnym výrobným faktorom a k alternatívnym referenčným hodnotám, ktoré by sa mohli použiť. Po prvé spoločnosť uviedla, že Komisia mala z databázy COMTRADE OSN získať údaje o dovoze vápencového prášku na úrovni 6-miestneho číselného znaku namiesto 4-miestneho číselného znaku, a požiadala Komisiu, aby použila jednotkovú cenu vypočítanú spoločnosťou vo výške 2,01 CNY/kg namiesto 2,5 CNY/kg.

(147)

Komisia zdôraznila, že výpis z databázy COMTRADE OSN, ktorý poskytla spoločnosť, zahŕňal údaje za august 2024, teda obdobie mimo obdobia revízneho prešetrovania, a neobsahoval žiadne údaje za august 2023. Extrakciou na úrovni 6-miestneho číselného znaku, ktorá sa vzťahovala obdobie revízneho prešetrovania, sa potvrdilo, že správna referenčná hodnota je 2,5 CNY/kg.

(148)

Po druhé spoločnosť uviedla, že pre rôzne subjekty by sa mali používať niektoré špecifické kódy z databázy Global Trade Atlas (GTA) pre kaolín, aby sa zohľadnili špecifické výrobné procesy rôznych spoločností, ktoré zahŕňajú rôzne druhy kaolínu, a to buď v práškovej forme, alebo vo forme rudy.

(149)

Komisia toto tvrdenie prijala a zodpovedajúcim spôsobom upravila výpočty pre skupinu Jushi.

(150)

Po tretie skupina Jushi uviedla, že Komisia mala použiť kód GTA 251990300019 – Iná úplne spekaná (sintrovaná) magnézia, pretože to bol jediný relevantný kód pre jej výrobný proces.

(151)

Komisia zdôraznila, že žiadosť skupiny Jushi bola všeobecná a nepodložená, keďže neposkytla žiadne konkrétne informácie o tom, aké iné druhy spekanej magnézie boli zahrnuté do kódu GTA a ako bol tento kód relevantnejší v ich výrobnom procese v porovnaní s inými kódmi. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(152)

Po štvrté, pokiaľ ide o wollastonitový prášok, skupina Jushi uviedla, že údaje o dovoze založené na kóde HS 2530 90 sú príliš všeobecné, a navrhla použiť pyrofylitový prášok ako referenčnú hodnotu a zvýšiť ju tak, aby odrážala rozdiel v nákladoch, ktoré spoločnosť Jushi vynakladá na wollastonitový prášok v porovnaní s pyrofylitom. Skupina Jushi dodala, že rovnaká metodika by sa mohla uplatniť aj na ostatné výrobné faktory zaradené pod kód HS 2530 90 .

(153)

Komisia zdôraznila, že v tejto metodike chýbajú akékoľvek vecné dôvody, prečo by Komisia mala použiť pyrofylit ako referenčnú hodnotu pre wollastonit a iné suroviny a prečo by to bola najpresnejšia metodika. Komisia teda toto tvrdenie zamietla.

(154)

Nakoniec skupina Jushi požiadala Komisiu, aby nezahŕňala odpadové vlákna do spotrebného materiálu, s odôvodnením, že tento výrobný faktor bol uvedený v ich tabuľkách priamych výrobných nákladov s dostupnou referenčnou hodnotou a že spoločnosť poskytla aj informácie o ich hodnote pri ďalšom predaji.

(155)

Toto tvrdenie bolo zamietnuté z dôvodu, že odpadové vlákno malo zanedbateľný vplyv na výrobné náklady. Okrem toho pri porovnaní s priemernou hodnotou vedľajších produktov spoločnosti kódy GTA, ktoré skupina Jushi navrhla ako referenčnú hodnotu, nemohli primerane odrážať typ vlákien vznikajúcich vo výrobnom procese skupiny Jushi.

(156)

Po poskytnutí informácií predložila skupina Jushi pripomienky týkajúce sa kaustického kalcinovaného magnezitu, wollastonitu, odpadových vlákien a vápencového prášku.

(157)

Pokiaľ ide o odôvodnenia 150 a 151, po konečnom poskytnutí informácií skupina Jushi zopakovala tieto tvrdenia a poskytla ďalšie dôkazy o tom, že v jej výrobnom procese sa používa číselný znak HS 2519 90 30 . Komisia použila vážený priemer referenčných cien kódov GTA na úrovni 8 číslic končiacej číslicou „30“.

(158)

Pokiaľ ide o wollastonit (odôvodnenia 152 a 153), skupina Jushi zopakovala, že dovozná cena nebola dostatočne presná na to, aby odrážala rozdiely v cenách nielen medzi wollastonitovým práškom a pyrofylitovým práškom, ale aj pokiaľ ide o spodumenový prášok a lepidolitový prášok. Skupina Jushi navrhla vypočítať referenčné hodnoty pre tieto tri prášky na základe cenových rozdielov skupiny medzi wollastonitovým, spodumenovým a lepidolitovým práškom v porovnaní s referenčnou hodnotou pyrofylitového prášku. Skupina Jushi uviedla, že Komisia by mala prípadne použiť kódy GTA 2530 90 40 pre spodumen a lepidolit a kód 2530 90 50 pre wollastonit na základe tureckého dovozu wollastonitu z USA (93).

(159)

Komisia zdôraznila, že nemôže akceptovať výpočet založený na vlastných nákladových údajoch spoločnosti, keďže v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia bolo v odôvodnení 95 stanovené, že nie je vhodné používať domáce náklady v ČĽR z dôvodu existencie výrazných deformácií. Komisia toto tvrdenie prijala a extrapolovala ceny spodumenu, lepidolitu a wollastonitu na úrovni ôsmich číslic z GTA.

(160)

Pokiaľ ide o odpadové vlákno, skupina Jushi uviedla, že sa zdá, že odpadové a zvyškové vlákno sa do Turecka dováža pod číselným znakom HS 7019 62 10  (94) (namiesto číselného znaku HS 7019 90 ) a Komisia by mala na stanovenie referenčnej hodnoty pre odpadové vlákno použiť priemerné dovozné ceny z Turecka. Prípadne by Komisia mala použiť dovoznú alebo vývoznú cenu EÚ. Ak Komisia neuplatní referenčnú hodnotu pre odpadové vlákno, suroviny, ktoré predstavujú ešte nižšie výrobné náklady, by sa takisto mali zaradiť do skupiny spotrebného materiálu.

(161)

Komisia na začiatku zdôraznila, že skupina Jushi v tabuľkách týkajúcich sa spotreby pre dva zo svojich subjektov uviedla, že uplatniteľný číselný znak HS pre odpadové vlákno je 7019 90 , a pre jeden subjekt nebol uvedený žiadny číselný znak HS, čo poukazuje na ťažkosti pri hľadaní uplatniteľného kódu pre tento špecifický výrobný faktor. Po druhé Komisia preskúmala číselný znak 7019 62 10 a zistila, že Turecko dovážalo iba výrobky s číselným znakom HS 7019 62 (ostatné mechanicky spájané uzavreté tkaniny vyrobené zo sklenených prameňov) (95) alebo číselným znakom HS 7019 62 90 (ostatné mechanicky spájané uzavreté tkaniny vyrobené zo sklenených prameňov) a pre číselný znak HS 7019 62 10 neboli k dispozícii žiadne informácie. Po tretie aj pri pohľade na údaje z ostatných možných reprezentatívnych krajín uvedených v prvom a druhom zázname predstavoval objem dovozu z Číny 90 % alebo viac z celkového dovozu tohto výrobného faktora vo väčšine krajín. Celkovo pre číselný znak HS 7019 90 (odôvodnenie 155) a pre číselný znak 7019 62 nebolo možné určiť, čo by pod tieto číselné znaky patrilo, a pre číselný znak 7019 62 10 nebolo možné nájsť referenčnú hodnotu. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(162)

Po poskytnutí informácií skupina Jushi tvrdila, že dovozné ceny vápencového prášku a oxidu vápenatého/kalcinovaného vápencového prášku z Turecka sa zdajú neprimerane vysoké vzhľadom na nízky objem dovozu, a uviedla, že Komisia by mala prehodnotiť referenčné hodnoty a) na základe vývoznej ceny Turecka a zvýšiť ju o príslušné dovozné clo; alebo b) použiť priemernú medzinárodnú dovoznú cenu podľa databázy GTA; c) použiť dovoznú cenu do Brazílie alebo d) použiť dovozné ceny EÚ (alebo vývozné ceny).

(163)

Pokiaľ ide o oxid vápenatý a vápencový prášok, Komisia sa už zaoberala podobnou pripomienkou o súvislosti medzi množstvami dovozu a cenami v odôvodnení 135.

(164)

Po poskytnutí informácií združenie GFE uviedlo, že použitie váženej priemernej ceny zmesi kaolínovej rudy a mletého kaolínu je nevhodné, pretože takáto zmes v skutočných zloženiach vsádzky neexistuje. Kaolínová ruda sa zároveň nemôže použiť priamo pri výrobe GFR, pretože musí prejsť medzistupňami, ako je drvenie a mletie. Združenie GFE tvrdilo, že Komisia by mala použiť iba colný kód mletého kaolínu (250700200012) ako surovinu na stanovenie normálnej hodnoty. Komisia objasnila, že použila zodpovedajúce náklady buď na kaolínovú rudu, alebo na kaolínový prášok v závislosti od konkrétnych výrobných postupov spoločností. Náklady na spracovanie kaolínovej rudy na kaolínový prášok boli započítané do nákladov na energiu a náklady práce prostredníctvom prenosu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(165)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Turecko je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(166)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Turecko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(167)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname.

(168)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny. V prípade pyrofylitu, ako je uvedené v odôvodnení 126, Komisia použila ceny indonézskej spoločnosti Pt. Gunung Bale (96). Okrem toho Komisia použila Turkstat a Eurostat na stanovenie neskreslených nákladov práce (97), energie (98) a zemného plynu (99). Pokiaľ ide o vodu, Komisia použila údaje zverejnené Úradom pre investície a financie predsedníctva Tureckej republiky (100).

(169)

V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany aj o tom, že vzhľadom na veľký počet výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí poskytli úplné informácie, a na zanedbateľnú váhu niektorých surovín v celkových výrobných nákladoch boli tieto zanedbateľné položky zoskupené do jednej kategórie ako „spotrebný materiál“. Komisia ďalej informovala, že vypočíta percentuálny podiel spotrebného materiálu na celkových nákladoch na suroviny a tento podiel uplatní na prepočítané náklady na suroviny, pričom použije stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(170)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory GFR

(171)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Pri stanovení tejto sumy Komisia vychádzala z údajov od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(172)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcu z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (106). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny.

(173)

V prípade pyrofylitu, ako je vysvetlené v odôvodnení 124, spoločnosť Jiangsu Changhai uviedla, že kód HS pre pyrofylit je príliš všeobecný a neodráža rozdiel založený na obsahu hliníka. Spoločnosť preto predložila správu o trhu, ktorá obsahuje údaje o pyrofylite na základe použitia a regiónu, a takisto sa v nej uvádzajú ceny pre konkrétne spoločnosti a konkrétne druhy pyrofylitu. Žiadateľ uviedol, že ceny pyrofylitu s nízkym obsahom hliníka – t. j. druhu používaného vo výrobnom procese GFR – od indonézskej spoločnosti PT. Gunung Bale and Kaolin (Malaysia) Sdn by bola najvhodnejšou alternatívnou referenčnou hodnotou. Komisia toto tvrdenie prijala a použila ceny dodávateľa pyrofylitu PT. Gunung Bale z dôvodu nižšej závislosti Indonézie na dovoze pyrofylitu z Číny.

(174)

Po poskytnutí informácií združenie GFE uviedlo, že hoci náklady na ródium a platinu boli zohľadnené v odpisoch, tieto náklady nie sú úplné, keďže tieto drahé kovy môžu byť držané ako aktíva alebo prenajaté, pričom navrhlo rôzne metodiky výpočtu podľa toho, či puzdrá obsahujúce platinu a ródium boli vo vlastníctve alebo prenajaté. Komisia zdôraznila, že spotreba platiny/ródia a platinovo-ródiová platňa na zvlákňovanie boli zohľadnené pri výpočte normálnej hodnoty v rámci režijných nákladov spojených s výrobou.

(175)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie GFE dodalo, že na základe zistení uvedených v odôvodnení 42, t. j. že čínske výrobné odvetvie zvýšilo svoje kapacity z 1,5 milióna ton v roku 2016 na 4,1 milióna ton v období revízneho prešetrovania, Komisia mala vytvoriť normálnu hodnotu so zohľadnením nákladov na výstavbu závodu GFR na zelenej lúke a z toho vyplývajúcich ročných nákladov na odpisy. Komisia objasnila, že tieto náklady sú už zahrnuté v nákladoch na odpisy. Tvrdenie sa zamieta ako bezpredmetné.

(176)

V prípade viacerých výrobných faktorov predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v období revízneho prešetrovania, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov. To bol prípad stlačeného vzduchu, kyslíka a pary.

(177)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na takéto suroviny, a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní do závodu spoločnosti.

(178)

Po poskytnutí informácií skupina Jushi tvrdila, že Komisia mala k nedeformovaným nákladom na suroviny pripočítať len skutočné nahlásené náklady na dopravu a nemala použiť pomer, ako v prípade tkanín zo sklenených vlákien (107).

(179)

Komisia zdôraznila, že použitá metodika odráža štruktúru nákladov vyvážajúceho výrobcu, keďže pomer medzi nákladmi na dopravu a nákladmi na suroviny je zachovaný a ďalej sa uplatňuje na nedeformovanú referenčnú hodnotu. Komisia zdôraznila, že nemôže akceptovať výpočet založený na vlastných nákladových údajoch spoločnosti, keďže v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia bolo v odôvodnení 95 stanovené, že nie je vhodné používať domáce náklady v ČĽR z dôvodu existencie výrazných deformácií. Okrem toho príklad, na ktorý sa odvolávala skupina Jushi, nemusel nevyhnutne znamenať, že použité náklady boli skutočné, keďže „náklady na domácu dopravu všetkých surovín boli odhadnuté na základe overených údajov, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia“. Skupina Jushi v každom prípade nepreukázala, prečo by mal byť prístup použitý Komisiou neprimeraný. Toto tvrdenie bolo preto považované za neopodstatnené.

(180)

Úrad TurkStat, Štruktúra štatistiky príjmov, 2023 (108), uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia použila najnovšie dostupné štatistiky za rok 2023 pre ekonomickú činnosť podľa klasifikácie NACE Rev. 2. Mesačná hodnota vykázaná pre koniec roka 2023 bola riadne upravená o infláciu pomocou úpravy indexu hodinových nákladov práce, ako ju zverejnil TurkStat, indexy nákladov práce, 2009 – 2024 [2021 = 100] (109).

(181)

Ceny elektriny pre spoločnosti (priemyselných odberateľov) v Turecku uverejňuje Eurostat: Ceny elektrickej energie pre odberateľov mimo domácností – polročné údaje (od roku 2007) (nrg_pc_205) (110) vo svojich pravidelných tlačových správach. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektriny v príslušnom pásme spotreby v kWh vzťahujúce sa na obdobie revízneho prešetrovania.

(182)

Po poskytnutí informácií spoločnosť Jiangsu Changhai uviedla, že Komisia mala použiť pásmo spotreby elektrickej energie, ktoré by odrážalo spotrebu elektrickej energie spoločnosti. Podobne v prípade zemného plynu spoločnosť uviedla, že na základe jej spotreby by Komisia mala uplatňovať konkrétne pásmo spotreby na základe použitia, a nie priemer všetkých pásiem spotreby.

(183)

Komisia tieto tvrdenia akceptovala a vykonala úpravy referenčnej hodnoty pre elektrinu a zemný plyn, ktoré odrážali skutočné profily spotreby čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(184)

Cenu zemného plynu pre priemyselných odberateľov v Turecku uverejňuje Eurostat – Ceny plynu pre odberateľov mimo domácností – polročné údaje (111). Komisia použila údaje o priemyselných cenách plynu v príslušnom pásme spotreby v kWh vzťahujúce sa na obdobie prešetrovania.

(185)

Náklady na vodu na priemyselné využitie zverejňuje Úrad pre investície a financie predsedníctva Tureckej republiky (112). Komisia použila priemernú priemyselnú cenu v istanbulskom regióne týkajúcu sa organizovaných priemyselných zón (OIZ): Eskişehir OIZ; Balıkesir OIZ; Ankara Başkent OIZ a İzmir Aliağa OIZ.

(186)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(187)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na priamych výrobných nákladoch, ktoré vyvážajúcim výrobcom skutočne vznikli. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(188)

Pri stanovení nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia vychádzala z finančných údajov spoločnosti Şişe Ve Cam Fabrikalari A.Ş za rok 2023, ktoré získala z výročných správ spoločnosti (113).

(189)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(190)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Tieto miery spotreby boli overené počas overovania. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine.

(191)

Po stanovení nedeformovaných výrobných nákladov Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa uvádza v odôvodneniach 186 až 188. Boli stanovené na základe účtovnej závierky spoločnosti Şişe Ve Cam Fabrikalari A.Ş, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 188.

(192)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 186 a 187, režijné náklady spojené s výrobou Komisia následne pripočítala k nedeformovaným priamym výrobným nákladom s cieľom dospieť k nedeformovaným nákladom na výrobu.

(193)

Na výrobné náklady, ktoré boli stanovené spôsobom opísaným v predchádzajúcom odôvodnení, Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Şişe Ve Cam Fabrikalari A.Ş. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 22,7 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady predstavoval 8,8 %.

(194)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(195)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie GFE uviedlo, že použitie obchodných údajov spoločnosti Şişecam o priemyselnom skle na určenie primeraných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku nebolo opodstatnené, pretože a) Komisia mala vylúčiť ostatné prevádzkové príjmy a finančné príjmy z podnikania spoločnosti Şişecam v oblasti skla; b) predajné, všeobecné a administratívne náklady neodrážali hospodársku realitu výrobcov GFR; c) zistený zisk vo výške 8,8 % bol pre kapitálovo náročné odvetvia, ako je GFR, nedostatočný, a teda neprimeraný, a tvrdila, že Komisia by mala použiť predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk celej skupiny.

(196)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Jiangsu Changhai tvrdila, že segment priemyselného skla spoločnosti Şişe Ve Cam Fabrikalari A.Ş. bol v roku 2023 v skutočnosti nerentabilný, keďže príjmy pred započítaním úrokov, daní a odpisov sú len výsledkom príjmov a zisku z investičných činností, nákupu hmotného a nehmotného majetku a práva na používanie majetku, nie hlavných prevádzkových činností. Spoločnosť Jiangsu Changhai požiadala o použitie údajov upravených o infláciu za rok 2023 uvedených vo výročných správach spoločnosti Şişe Ve Cam Fabrikalari A.Ş. za rok 2024 a o odpočítanie nákladov na dopravu, provízie a balenie. Prípadne keby Komisia aj naďalej používala údaje špecifické pre jednotlivé segmenty, mala by sa priemyselnému segmentu prideliť pomerná časť predajných, všeobecných a administratívnych nákladov na konsolidovanej úrovni.

(197)

Pokiaľ ide o stanovenie primeraných súm predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, Komisia akceptovala tvrdenie spoločnosti Jiangsu Changhai, aby vylúčila náklady na dopravu, balenie a provízie celej skupiny a rozdelila ich s použitím obratu ako alokačného kľúča. Komisia zrevidovala svoj výpočet zisku pre priemyselný segment a potvrdila, že prepočítaný zisk pred zdanením pre priemyselný segment bol v roku 2023 záporný.

(198)

V konsolidovaných finančných výkazoch skupiny Şişecam je uvedený zisk spoločnosti Şişecam Elyaf a predajné, všeobecné a administratívne náklady v priemyselnom sklárskom segmente. Pokiaľ ide o spoločnosť Şişecam Elyaf, ktorá vyrába sklenené vlákno, vo verejne dostupných finančných výkazoch za rok 2023 je uvedený čistý predaj a zisk, neobsahujú však informácie o nákladoch na predaný tovar ani predajné, všeobecné a administratívne náklady. Náklady na predaný tovar boli dostupné na úrovni priemyselného sklárskeho segmentu skupiny Şişecam. Preto Komisia na výpočet percentuálneho podielu zisku spoločnosti Şişecam Elyaf rozdelila náklady na predaný tovar priemyselného segmentu, do ktorého spoločnosť Şişecam Elyaf patrí, pričom ako alokačný kľúč použila obrat.

(199)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že by bolo vhodné stanoviť primeranú výšku predajných, všeobecných a administratívnych nákladov na základe prepočítaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov pre priemyselný segment s použitím údajov upravených o infláciu z roku 2023, ktoré sú uvedené v poslednom ročnom výkaze tureckej skupiny. Komisia rozdelila čisté finančné náklady skupiny Şişecam na jednotlivé segmenty s použitím obratu ako alokačného kľúča a získala predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar vo výške 11,24 %.

(200)

Na výpočet zisku vyjadreného ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar Komisia vydelila zisk spoločnosti Şişecam Elyaf nákladmi na predaný tovar priemyselného segmentu prideleného spoločnosti Şişecam Elyaf s použitím obratu ako alokačného kľúča, ako je vysvetlené v odôvodnení 198. Výsledkom bol podiel 21,58 %.

(201)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií združenie GFE uviedlo, že Komisia nemala prijať tvrdenie spoločnosti Jiangsu Changhai o nákladoch na dopravu, balenie a provízie a v každom prípade nemala uplatniť úpravu na všetkých vyvážajúcich výrobcov. Podobne akékoľvek iné tvrdenia týkajúce sa iných vývozcov ako konkrétneho vývozcu, ktorý predložil konkrétne tvrdenie, sa nemali uplatňovať na všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(202)

Komisia zdôraznila, že zistenia o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku reprezentatívnej spoločnosti sa týkajú „primeraných súm“, ktoré sa majú použiť pri tvorbe normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia, a vzťahujú sa na všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komisia nemôže uplatniť rozdielne predajné, všeobecné a administratívne náklady výlučne na spoločnosť, ktorá predložila žiadosť o úpravu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(203)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií združenie GFE takisto uviedlo, že neexistujú dôkazy o tom, že všetky náklady na dopravu sa vzťahujú len na transakcie odchádzajúce z krajiny, a že za predpokladu, že sa vzťahujú na náklady na transakcie prichádzajúce do krajiny aj odchádzajúce z krajiny, bola úprava Komisie nadmerná, keďže niektorí čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky uviedli vo svojich výročných správach oveľa nižšie náklady na dopravu, a Komisia mala preto tieto náklady zodpovedajúcim spôsobom upraviť. Združenie GFE napokon tvrdilo, že priemyselný segment vo finančných výkazoch spoločnosti Şişecam pozostáva z výrobkov v niekoľkých rôznych priemyselných odvetviach, a argumentovalo, že náklady na dopravu a balenie v automobilovom priemysle musia byť vyššie ako v odvetví GFR.

(204)

Komisia tieto tvrdenia zamietla, keďže normálna hodnota sa musela stanoviť na úrovni zo závodu, takže tieto náklady sa museli odpočítať, aby sa stanovila primeraná výška predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku v reprezentatívnej krajine. Okrem toho skutočnosť, že náklady na dopravu a balenie v automobilovom priemysle môžu byť vyššie ako v odvetví GFR, nemá v tomto prípade žiadny vplyv, pretože náklady na dopravu a balenie sa vzali za celú skupinu a použili sa proporcionálne na základe obratu priemyselného segmentu a nebolo k dispozícii žiadne rozdelenie nákladov na dopravu špecifické pre segment priemyselného skla.

(205)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Jiangsu Changhai spochybnila výpočet zisku spoločnosti Şişecam Elyaf a tvrdila, že použitá sadzba predajných, všeobecných a administratívnych nákladov neodráža štruktúru nákladov, ktorá viedla k vykázanému zisku, a navrhla prepočítať zisk spoločnosti Şişecam Elyaf zahrnutím pomeru predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a nákladov na predaný tovar alebo stanovením kombinovanej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na základe obratu spoločnosti Şişecam Elyaf zníženého o prepočítané náklady na predaný tovar.

(206)

Komisia zdôraznila, že prístup použitý pri výpočte zisku sa zameriaval na spoločnosť Şişecam Elyaf ako samostatnú spoločnosť, čo lepšie odrážalo zisk výrobcov GFR v Turecku. Okrem toho sa rozdelenie nákladov na predaný tovar podľa zisku výrobcu GFR riadilo presne tou istou logikou a rozdelením, aké spoločnosť Jiangsu Changhai navrhla pre výpočet nákladov na provízie, nákladov na balenie a prepravu, prenesených z celkovej skupiny do priemyselného segmentu. Rovnaká metodika sa už predtým použila aj na výpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku jedného z nadväzujúcich výrobkov GFR, a to s použitím rovnakej skupiny, priemyselného segmentu a výrobcu GFR v rovnakom roku (t. j. 2023) (114). Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(207)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky uskutočňovali vývoz do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom alebo prostredníctvom prepojených spoločností.

(208)

V prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorí vyvážali dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, preto vývozná cena bola skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(209)

V prípade nepriameho predaja sa vývozná cena určila v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V ustálenej judikatúre sa objasňuje, že úpravy podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia zahŕňajú náklady, ktoré vznikli subjektu so sídlom mimo Európskej únie, za predpokladu, že takýto subjekt je zrejme spojený s dovozcom alebo vývozcom a že príslušné náklady by za normálnych okolností znášal dovozca (115). V tejto súvislosti sa v judikatúre tieto náklady prirovnávajú k nákladom súvisiacim s predajnými činnosťami vykonávanými dcérskymi spoločnosťami, keďže sa nimi znižuje suma, ktorú získava vyvážajúci výrobca, keďže ich zvyčajne znáša dovozca (116). Ako uviedol Súdny dvor, tento prístup je v súlade s cieľom článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Podľa Súdneho dvora by sa tento cieľ nedosiahol, ak by vyvážajúci výrobca mohol jednoducho štruktúrovať svoj predaj takým spôsobom, že by pred dovozom dotknutého výrobku do Európskej únie zabezpečil účasť sprostredkovateľa, ktorý by s ním bol spojený a ktorý by prevzal zodpovednosť za náklady, ktoré zvyčajne znáša dovozca, aby sa zvýšila vývozná cena skutočne zaplatená dovozcom (117).

(210)

Komisia poznamenala, že obchodníkovi prepojenému s vyvážajúcimi výrobcami so sídlom v Hongkongu vznikali náklady, ktoré zvyčajne znáša dovozca, vrátane nákladov súvisiacich s fakturáciou neprepojeným zákazníkom so sídlom v Únii. Preto bola úprava podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia o tieto náklady (predajné, všeobecné a administratívne náklady) a nominálny zisk oprávnená.

(211)

V prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorí vyvážali dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojených spoločností konajúcich ako dovozca, bola vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade bola cena upravená o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a o dosiahnuté zisky.

(212)

Keďže neprepojení dovozcovia v tomto prípade nespolupracovali, na stanovenie spoľahlivej vývoznej ceny na úrovni hranice Únie sa použil primeraný zisk stanovený na úrovni 5 % v pôvodnom prešetrovaní výrobku zo skleneného vlákna v ďalšom článku výrobného reťazca (ďalej len „GFF“) (118).

(213)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na tej istej úrovni obchodu a s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, v prípade potreby bola normálna hodnota a vývozná cena upravená s cieľom: i) vyjadriť ich v čistej hodnote na úrovni ceny zo závodu a ii) vykonať úpravy vzhľadom na rozdiely vo výrobných faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(214)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 194, normálna hodnota sa stanoví na úrovni obchodu zo závodu pomocou výrobných nákladov spoločne so sumami na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisk, ktoré sa považovali za primerané pre túto úroveň obchodu. Na účely vyjadrenia normálnej hodnoty v čistej hodnote na úrovni zo závodu sa preto nemuseli vykonať žiadne úpravy.

(215)

S cieľom očistiť vývoznú cenu späť na úroveň obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na: clo, iné platby za dovoz, náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie výdavky.

(216)

Úpravy sa vykonali vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: úverové náklady, bankové poplatky a provízie.

(217)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(218)

Vzhľadom na vysokú mieru spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov bolo clo pre „všetky ostatné spoločnosti“ stanovené na úrovni najvyššieho cla, ktoré sa uloží spoločnostiam, ktoré boli zaradené do vzorky alebo spolupracovali pri prešetrovaní. Clo pre „všetky ostatné spoločnosti“ bude platiť pre tie spoločnosti, ktoré pri prešetrovaní nespolupracovali.

(219)

Spoločnosť Chongqing Polycomp International Corporation bola jediným vyvážajúcim výrobcom, ktorý sa prihlásil počas výberu vzorky a nebol zaradený do vzorky. Jeho konečné clo je stanovené ako vážený priemer sadzieb stanovených pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vo vzorke.

(220)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(221)

Podobný výrobok vyrábalo na začiatku posudzovaného obdobia desať výrobcov v Únii, pričom dvaja z nich ukončili výrobu počas ORP, ako sa uvádza v odôvodnení 46. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(222)

Celková výroba v Únii počas ORP bola stanovená približne na 504 019 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako ich poskytlo združenie Glass Fibre Europe (ďalej aj „GFE“). Ako je uvedené v odôvodnení 19, do vzorky boli zaradené výrobné závody troch výrobcov z Únie predstavujúcich viac ako 60 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(223)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe i) objemu predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu Únie na základe údajov poskytnutých GFE a ii) dovozu z tretích krajín na základe údajov získaných z Eurostatu (databáza Comext).

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

(224)

Celková spotreba GFR v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 6 %. Nárast zaznamenaný v roku 2022 bol spôsobený najmä hospodárskym oživením po zrušení opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19, keď používatelia opäť začali zadávať objednávky na doplnenie zásob a opätovné spustenie výroby. V priebehu roka 2023 však dopyt po GFR v Únii klesol, zatiaľ čo v ORP sa zvýšil o 2 %. Pokles spotreby a následné slabé oživenie sa pripisovali nadmernému objednávaniu v predchádzajúcich rokoch a opatrnejším spotrebiteľským výdavkom v dôsledku hospodárskej situácie v ORP.

(225)

Dovoz z ČĽR do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v metrických tonách) a podiel na trhu

(226)

Dokonca aj po zavedení opatrení sa objem dovozu z ČĽR počas posudzovaného obdobia zvýšil o 51 %. Vzhľadom na vývoj spotreby sa podiel čínskeho dovozu na trhu zvýšil zo 6 % v roku 2021 na 10 % v ORP.

(227)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Priemerná cena dovozu z ČĽR do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

(228)

Priemerná dovozná cena prešetrovaného výrobku do Únie sa v roku 2022 najprv zvýšila o 22 % v dôsledku mimoriadne vysokých prepravných nákladov, ktoré nasledovali po zrušení opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19. Následne bolo možné pozorovať výrazný pokles priemerných dovozných cien. V ORP bola priemerná cena dovozu do Únie o 28 % nižšia ako v roku 2021.

(229)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(230)

V prípade vyvážajúceho výrobcu Taishan Fiberglass Inc. zaradeného do vzorky bol predaj uskutočnený na základe osobitnej dohody o dodávkach s európskym výrobcom Owens Corning Fiberglas SPRL z Únie vylúčený z výpočtov cenového podhodnotenia, pretože príslušný výrobok – sklenené vlákno odolné voči zásadám používané na spevňovanie cementu – sa v Únii nevyrábal. Výrobok sa namiesto toho vyrába výlučne v Číne a Japonsku na základe dlhodobej dohody o dodávkach medzi týmito dvoma spoločnosťami, pričom výroba sa opiera o vlastné technológie a vstupy (napr. puzdrá) európskej spoločnosti Owens Corning Fiberglas SPRL.

(231)

Z porovnania vyplynulo, že počas ORP sa dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR predával v Únii za ceny, ktoré podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, vyjadrené ako percentuálny podiel týchto cien, o 16,64 % až 30,68 %, a to aj po započítaní uplatniteľných antidumpingových a vyrovnávacích ciel.

(232)

Okrem cenového podhodnotenia dochádzalo aj k výraznému stlačeniu cien v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia. Z dôvodu výrazného tlaku na ceny vyvolaného dumpingovým dovozom čínskych vyvážajúcich výrobcov za nízke ceny nebolo výrobné odvetvie Únie schopné zvyšovať svoje ceny počas celého ORP úmerne s vývojom výrobných nákladov v snahe dosiahnuť primeranú úroveň zisku, ako sa uvádza v tabuľke 9 ďalej. Výrazné stlačenie cien potvrdili údaje v tabuľke 4, ako aj predaj pod cieľovú cenu zistený na základe údajov poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(233)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(234)

Ako sa uvádza v odôvodnení 19, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(235)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe informácií, ktoré jej poskytlo GFE. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(236)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(237)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(238)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(239)

Objem výroby v roku 2022 sa v porovnaní s rokom 2021 mierne zvýšil po uvoľnení opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19, čo umožnilo stabilnejšiu výrobu. Okrem toho v roku 2022 niekoľko výrobcov z Únie zaradených do vzorky zvýšilo objem výroby s cieľom nahromadiť zásoby hotových výrobkov, keďže smerovali k plánovaným rekonštrukciám pecí. V roku 2023 a počas ORP však došlo k výraznému poklesu objemu výroby, keďže výrobcovia z Únie odpredávali nahromadené zásoby a zároveň výrobné odvetvie Únie čelilo zníženému dopytu a zvýšenému dovozu GFR z ČĽR za nízke ceny.

(240)

Výrobná kapacita počas celého posudzovaného obdobia sústavne klesala a znížila sa o 9 %. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 46, pokles výrobnej kapacity od roku 2021 do konca ORP bol spôsobený tým, že niektorí výrobcovia z Únie ukončili výrobu, pričom spoločnosť Krosglass S.A. zastavila výrobu GFR v Poľsku a spoločnosť Electric Glass Fiber NL, B.V. vstúpila do konkurzného konania. Okrem toho po brexite bola spoločnosť NEG UK vylúčená z výrobného odvetvia Únie, čo takisto prispelo k zjavnému poklesu kapacity v porovnaní s predchádzajúcim revíznym prešetrovaním.

(241)

Využitie kapacity sa v posudzovanom období znížilo o 10 percentuálnych bodov, keďže objem výroby klesol viac ako výrobná kapacita.

(242)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu a podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na voľnom trhu (v tonách)

(243)

V posudzovanom období zaznamenali objem predaja na voľnom trhu Únie (okrem predaja na vlastnú spotrebu) a podiel výrobcov z Únie na trhu výrazný klesajúci trend, ktorý odrážal pokles dopytu v kombinácii s rastúcim dovozom z ČĽR za nízke ceny. Zároveň zatiaľ čo spotreba na voľnom trhu klesla o 6 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil ešte viac, takže podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol zo 45 % v roku 2021 na 40 % v ORP.

(244)

Objem vlastnej spotreby sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 7

Objem vlastnej spotreby na trhu Únie (v metrických tonách)

(245)

Objem vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (pozostávajúci z transferov na vlastnú spotrebu a predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie) na trhu Únie klesol počas posudzovaného obdobia o 10 %. Zatiaľ čo predaj na voľnom trhu aj na trhu vlastnej spotreby mal od roku 2021 do konca ORP podobný trend, pokles predaja na trhu vlastnej spotreby bol o 7 percentuálnych bodov nižší ako na voľnom trhu.

(246)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(247)

V posudzovanom období počet zamestnancov vo výrobnom odvetví Únie vykazoval počiatočný nárast aj následný pokles. Počiatočný nárast v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 zodpovedal zvýšenej výrobe a predaju po uvoľnení obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19. Následne muselo výrobné odvetvie Únie znížiť zamestnanosť, aby sa prispôsobilo náročným trhovým podmienkam a zachovalo prevádzkovú efektívnosť, a niektorí výrobcovia z Únie úplne zastavili výrobu GFR, ako sa uvádza v odôvodnení 46.

(248)

Produktivita sa v rokoch 2021 až 2023 znížila zo 190 ton/zamestnanca na 166 ton/zamestnanca a potom sa v ORP zvýšila na 187 ton/zamestnanca po výraznom znížení zamestnanosti. K zvýšeniu efektívnosti došlo aj po investíciách do pecí, ktoré vykonalo niekoľko výrobcov GFR z Únie.

(249)

Dumpingové rozpätia boli značne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nebol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny zanedbateľný.

(250)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii znížila o 6 %. Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa znížil ešte viac, a to o 16 %. Výrobnému odvetviu Únie sa tým zmenšil podiel na trhu, pričom podiel na trhu dovozu z dotknutej krajiny sa počas posudzovaného obdobia naopak zvýšil.

(251)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/MT)

(252)

Priemerné predajné ceny sa v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 zvýšili, keďže výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dokázali preniesť zvýšenie nákladov spôsobené infláciou na zákazníkov v dôsledku zvýšeného dopytu. V roku 2023 a v ORP sa priemerné predajné ceny znížili v dôsledku celosvetovo nižšieho dopytu na trhu a zvýšeného cenového tlaku zo strany dovozu z ČĽR.

(253)

Jednotkové výrobné náklady sa od roku 2021 do roku 2023 zvýšili o 26 % v dôsledku nárastu nákladov práce a nákladov na suroviny. Okrem toho boli náklady na energiu nestabilné, čo výrazne ovplyvnilo odvetvia, ktoré sú vo veľkej miere závislé od energie. Jednotkové výrobné náklady sa v ORP znížili, ale zostali vysoko nad úrovňou roku 2021, a to vďaka poklesu cien energie, lepšej energetickej efektívnosti a úspešným stratégiám riadenia nákladov.

(254)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(255)

Priemerné náklady práce na zamestnanca mali počas posudzovaného obdobia konzistentný rastúci trend s celkovým nárastom o 11 %. Tento nárast bol spôsobený najmä tlakom na trhu práce, keďže spoločnosti zvyšovali mzdy, aby si udržali a prilákali zamestnancov na napätom trhu práce po skončení pandémie COVID-19, ktorý sa vyznačoval vysokou infláciou.

(256)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(257)

Nárast zásob v roku 2022 bol pôvodne spôsobený strategickým vytváraním zásob v očakávaní plánovaných rekonštrukcií pecí. To sa zhodovalo s predchádzajúcim obdobím počas pandémie COVID-19, keď došlo k výraznému nárastu dopytu a problémy v dodávateľskom reťazci prinútili výrobcov z Únie k nadmernému objednávaniu surovín, aby splnili požiadavky na výrobu. Po dokončení rekonštrukcií pecí sa zásoby znížili, keďže výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dokázali v roku 2023 a počas ORP predať existujúce zásoby. Zvýšenie zásob v roku 2022 bolo spôsobené zvýšenou tvorbou zásob v očakávaní odstávky počas plánovaných rekonštrukcií pecí. Po vykonaní rekonštrukcií však došlo k poklesu zásob, keďže výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dokázali tieto zásoby predať v roku 2023 a v ORP, čo sa časovo zhoduje s poklesom objemu výroby.

(258)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(259)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie utrpelo v roku 2021 straty, v roku 2022 došlo k zvýšeniu ziskovosti, keďže výrobcovia z Únie zaradení do vzorky mohli preniesť zvýšenie jednotkových výrobných nákladov na zákazníkov vďaka priaznivým trhovým podmienkam spojeným s vysokým dopytom a vysokými nákladmi na prepravu. V roku 2023 a počas ORP však ziskovosť klesla v dôsledku zvýšených nákladov, ktoré nebolo možné kompenzovať zvýšením predajných cien v dôsledku zvýšeného objemu dovozu z ČĽR za dumpingové ceny, ktorý podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie.

(260)

Počas posudzovaného obdobia investície vzrástli. Tieto investície sa týkali najmä rekonštrukcií pecí výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorých cieľom je zabezpečiť dlhú životnosť zariadení. Tieto investície, plánované dlho dopredu, sa uskutočnili v nepriaznivých trhových podmienkach, ktoré prevládali v roku 2023 a v ORP.

(261)

Peňažný tok od roku 2021 do ORP vykazoval značné výkyvy spôsobené nestálymi trhovými podmienkami a špecifickými prevádzkovými obmedzeniami niektorých závodov v dôsledku odkladu rekonštrukcií pecí. Počas posudzovaného obdobia bol rok 2022 jediným rokom, v ktorom všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dosiahli významný zisk, čiastočne vyčerpaný tvorbou zásob smerujúcich k plánovaným rekonštrukciám pecí, čo viedlo ku kladnému peňažnému toku. V roku 2023 a počas ORP zostali peňažné toky napriek veľkým stratám kladné. Túto zdanlivo rozporuplnú situáciu, ktorá sa prejavila najmä v ORP, možno do veľkej miery pripísať významnému pozitívnemu vplyvu na peňažné toky vyplývajúcemu zo zníženia úrovne zásob, ktoré sa nahromadili v roku 2022.

(262)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií sa vyvíjala v súlade so ziskovosťou. Najprv sa v roku 2022 zvýšila, potom sa v roku 2023 a ešte viac v ORP zhoršila, čo výrobnému odvetviu Únie sťažilo získavanie kapitálu a rast.

(263)

Počas posudzovaného obdobia bolo výrobné odvetvie Únie ziskové len v roku 2022, potom sa vrátilo k strate. V roku 2023 a počas ORP sa straty výrobného odvetvia Únie časovo zhodovali s nárastom dovozu z ČĽR za ceny nižšie ako priemerné predajné ceny a výrobné náklady výrobného odvetvia Únie.

(264)

Výrobné odvetvie Únie dokázalo v roku 2022 zvýšiť svoju cenovú úroveň, aby dosiahlo zisk. V roku 2023 a počas ORP sa však rozdiel medzi predajnými cenami výrobného odvetvia Únie a dovoznými cenami z ČĽR zvýšil. Ceny Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 10 %, zatiaľ čo dovozné ceny z ČĽR sa počas rovnakého obdobia znížili o 28 %. V dôsledku toho sa dovozné ceny prešetrovaného výrobku z ČĽR vyvíjali opačne ako ceny výrobného odvetvia Únie. Preto hoci výrobné odvetvie Únie bolo nútené predávať so stratou, stratilo podiel na trhu v prospech dovozu z ČĽR medzi rokom 2021 a ORP.

(265)

Takmer všetky ukazovatele ujmy sa vyznačovali celkovým negatívnym trendom počas posudzovaného obdobia. Výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, ziskovosť a návratnosť investícií sa zhoršili v súlade so znížením objemu predaja a podielu na trhu. V roku 2022 sa Únii podarilo do určitej miery zotaviť, keďže dopyt po GFR sa zvýšil v dôsledku zrušenia opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19. V roku 2023 a počas ORP sa však v dôsledku zvýšenia objemu dovozu pri klesajúcich cenách situácia výrobného odvetvia Únie ďalej zhoršila, čo ilustrujú jeho zvýšené straty.

(266)

Ako bolo uvedené, ostatné ekonomické ukazovatele, ako je návratnosť investícií, boli počas posudzovaného obdobia s výnimkou roku 2022 záporné. To negatívne ovplyvnilo schopnosť výrobného odvetvia Únie samostatne financovať prevádzku a získavať kapitál, čo bránilo jeho rastu a dokonca ohrozilo jeho prežitie v strednodobom až dlhodobom horizonte.

(267)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(268)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia sa skúmalo, či dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(269)

V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Komisia zvažovala faktory ako dovoz z tretích krajín iných ako ČĽR, vývoznú výkonnosť výrobného odvetvia Únie, zvýšenie nákladov na suroviny a náklady na energiu vo výrobnom odvetví Únie a zníženie dopytu.

(270)

Komisia preskúmala vývoj objemu dovozu z dotknutej krajiny a jeho vplyv na výrobné odvetvie Únie, ako sa vyžaduje v článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(271)

Prešetrovaním sa ukázalo, že napriek platným antidumpingovým a vyrovnávacím opatreniam a klesajúcej spotrebe sa objem dumpingového dovozu z ČĽR, ktorý podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, počas posudzovaného obdobia zvýšil v absolútnom aj relatívnom vyjadrení. Ak sa za referenčný rok považuje rok 2021, objem dovozu sa zvýšil o 51 %, pričom podiel dovozu s pôvodom v ČĽR na trhu sa zvýšil zo 6 % v roku 2021 na 10 % v ORP.

(272)

Zároveň sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v posudzovanom období znížil o päť percentuálnych bodov.

(273)

V období od roku 2021 do ORP sa priemerné jednotkové ceny dumpingového dovozu znížili o 28 % a boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie počas rovnakého obdobia.

(274)

Výrobné odvetvie Únie bolo v roku 2022 ziskové a neskôr sa stalo stratovým, čo sa časovo zhodovalo s výrazným poklesom dovozných cien z ČĽR. Ani po znížení predajnej ceny v roku 2023 a v ORP si výrobné odvetvie Únie nedokázalo udržať svoj podiel na trhu. Toto zníženie cien bolo na úkor ziskovosti a viedlo k stratovej situácii.

(275)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že cenová úroveň dumpingového dovozu z ČĽR mala značne negatívny vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie, a preto zohrala rozhodujúcu úlohu pri značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(276)

Zhoršenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa časovo zhodovalo so zvýšenou prítomnosťou dumpingového dovozu z ČĽR. V kontexte zmenšujúceho sa trhu mal zvýšený podiel dovozu z ČĽR na trhu v kombinácii s jeho nízkymi priemernými predajnými cenami negatívny vplyv na finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie. Hoci sa výrobné odvetvie Únie dokázalo v roku 2022 zotaviť, nebolo schopné zvýšiť svoje predajné ceny natoľko, aby plne pokryli zvýšené výrobné náklady, a to z dôvodu zvýšenej prítomnosti dumpingového dovozu GFR z ČĽR. Komisia preto dospela k záveru, že nárast dovozu z ČĽR za dumpingové ceny sa časovo zhodoval s výrazným zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie v roku 2023, ktoré pokračovalo aj počas ORP.

(277)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia zistila, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola zapríčinená dumpingovým dovozom z ČĽR v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(278)

Inými tretími krajinami okrem ČĽR, z ktorých pochádzal dovoz GFR, boli hlavne Egypt, Malajzia a Spojené kráľovstvo.

(279)

Objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu GFR z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Dovoz z tretích krajín

(280)

Dovoz z Malajzie do Únie od roku 2021 do ORP zaznamenal trend výrazného poklesu objemu aj podielu na trhu spolu s výkyvmi v cenách. Objem dovozu prudko klesol zo 136 086 metrických ton v roku 2021 na 76 909 metrických ton v roku 2023 a potom sa mierne zvýšil na 84 827 ton v ORP. Podiel malajzijského dovozu na trhu sa zodpovedajúcim spôsobom znížil z 15 % na 9 % a potom sa mierne zvýšil na 10 %. Hoci priemerná cena za metrickú tonu v roku 2022 pôvodne vzrástla o 32 %, v roku 2023 a v ORP došlo k výraznému poklesu.

(281)

Objemy a trhový podiel dovozu GFR s pôvodom v Egypte zostali stabilné pri výrazných cenových výkyvoch, najmä v porovnaní s priemernými cenami v Únii. Objem egyptského dovozu zaznamenal v rokoch 2021 až 2022 mierny nárast približne o 5 %, v roku 2023 pokles približne o 10 % a do ORP návrat na takmer pôvodnú úroveň, pričom si udržal konštantný 12 % podiel na trhu, ktorý v ORP mierne vzrástol na 13 %. Egyptské dovozné ceny zostali nižšie ako priemerné ceny výrobného odvetvia Únie aj ako čínske dovozné ceny.

(282)

Dovoz GFR zo Spojeného kráľovstva do Únie medzi rokom 2021 a ORP vykazoval nárast objemu a relatívne stabilný podiel na trhu. Objem dovozu zo Spojeného kráľovstva sa od roku 2021 do roku 2022 zvýšil, potom sa v roku 2023 znížil približne o 12 % a do ORP o ďalších 5 %. Podiel na trhu sa v rokoch 2022 a 2023 zvýšil zo 4 % na 6 % a v ORP mierne klesol na 5 %. Priemerná cena za metrickú tonu zo Spojeného kráľovstva bola na podobnej alebo vyššej úrovni ako priemerná cena výrobného odvetvia Únie a vyššia ako cena dovozu z ČĽR. Dovozné ceny zo Spojeného kráľovstva sa v období 2021 až 2022 najprv zvýšili o 31 % a v roku 2023 pokračovali v raste na 1 397 EUR, potom v ORP mierne klesli na 1 273 EUR.

(283)

Dovoz GFR z tretích krajín iných ako už uvedených do Únie počas posudzovaného obdobia zaznamenal nárast objemu a podielu na trhu, ktorý sa zvýšil z 18 % na 20 %. Priemerné ceny z týchto krajín boli však vyššie ako ceny dovozu z ČĽR.

(284)

Analýza údajov o dovoze GFR s pôvodom v iných tretích krajinách ukazuje zmiešaný obraz. Dovoz z Malajzie sa počas posudzovaného obdobia výrazne znížil v absolútnom aj relatívnom vyjadrení, pričom jeho ceny boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Dovoz s pôvodom v Egypte zostal stabilný, pričom jeho ceny boli nižšie ako priemerné ceny výrobného odvetvia Únie. Dovoz zo Spojeného kráľovstva sa síce zvýšil, ale v roku 2023 a počas ORP vstúpil do Únie za vyššie ceny. Objem dovozu z iných tretích krajín, ktoré neboli uvedené, sa počas posudzovaného obdobia zvýšil v absolútnom aj relatívnom vyjadrení. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia, a najmä počas ORP, nevyskytol žiadny významný dovoz z tretích krajín, ktorého podiel na trhu by sa zvýšil a zároveň by jeho ceny boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(285)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že dovozom z iných tretích krajín sa neoslabila príčinná súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z ČĽR.

(286)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 14

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie

(287)

Od roku 2021 sa vývoz výrobného odvetvia Únie postupne zvyšoval, hoci v porovnaní s celkovým predajom zostal nízky. Tento vývoz bol zväčša tvorený výrobkami s vyššími technickými špecifikáciami, ktoré ich chránili pred priamou cenovou konkurenciou. V dôsledku toho by Únia mohla dosiahnuť vyššie ceny týchto výrobkov GFR na medzinárodných trhoch v porovnaní s trhom Únie. Odrážalo to strategické zameranie na špecifické zahraničné trhy.

(288)

Preto sa zvýšením predaja na vývoz neoslabila príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie. Predaj na vývoz naopak umožnil výrobnému odvetviu Únie zlepšiť svoju celkovú finančnú situáciu vďaka zvýšenému objemu predaja a dosiahnutým cenovým úrovniam, ktoré boli vyššie ako na trhu Únie.

(289)

Priemerná cena energie vo výrobnom odvetví Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 15

Ceny energií a surovín v Únii

(290)

Vývoj cien energií v Únii počas posudzovaného obdobia vykazoval značný nárast a nakoniec stabilizáciu. Prudký nárast v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 bol zhoršený dôsledkami geopolitického napätia ovplyvňujúceho dodávky energie najmä v dôsledku neodôvodnenej a nevyprovokovanej útočnej vojny Ruska proti Ukrajine. Prudký nárast cien energie výrazne ovplyvnil výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Do roku 2023 sa ceny energií znížili.

(291)

Prešetrovaním sa zistilo, že náklady na hlavné suroviny sa v roku 2022 výrazne zvýšili, čo prispelo k značnému zvýšeniu jednotkovej predajnej ceny, keďže výrobné odvetvie Únie mohlo tieto náklady preniesť na zákazníkov. Naopak, zatiaľ čo v roku 2023 náklady na suroviny naďalej rástli, jednotková predajná cena klesala, keďže výrobné odvetvie Únie nebolo schopné preniesť tieto dodatočné náklady na zákazníkov. Počas ORP sa síce náklady na suroviny znížili v porovnaní s nákladmi zaznamenanými v rokoch 2023 a 2022, ale ceny na trhu Únie klesli ešte viac, pretože výrobné odvetvie Únie nebolo schopné udržať alebo zvýšiť svoje ceny v dôsledku cenového tlaku dumpingového dovozu z Číny.

(292)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že vývojom cien energie a nákladov na suroviny sa neoslabila príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a zhoršením hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(293)

Ako sa uvádza v odôvodnení 245, predaj na voľnom trhu aj na trhu vlastnej spotreby vykazoval počas posudzovaného obdobia podobný trend, pričom predaj na vlastnú spotrebu zaznamenal pomalší pokles, konkrétne o 7 percentuálnych bodov. Preto sa predaj na vlastnú spotrebu nemohol považovať za faktor, ktorý by oslabil príčinný vzťah medzi dumpingovým dovozom a jeho účinkom na výrobné odvetvie Únie.

(294)

Hoci došlo k určitému poklesu dopytu, ako je vysvetlené v odôvodnení 171, podiel čínskeho dovozu na trhu sa zvýšil zo 6 % v roku 2021 na 10 % v ORP, zatiaľ čo objem predaja a podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesli. Okrem toho sa v prešetrovaní dospelo aj k záveru o cenovom podhodnotení a stláčaní cien čínskym dovozom.

(295)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že znížením dopytu sa neoslabila príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a zhoršením hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie

(296)

V roku 2023 a v ORP došlo k celkovému zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Únie. Tieto negatívne okolnosti sa časovo zhodovali so zvýšeným podielom dovozu GFR z ČĽR na trhu, ktorý sa uskutočňoval za dumpingové ceny, ktoré podhodnocovali ceny a náklady výrobného odvetvia Únie napriek existencii antidumpingových a vyrovnávacích ciel.

(297)

Analyzovali sa aj ďalšie faktory, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie. V tejto súvislosti sa zistilo, že dovozom z iných tretích krajín, vývoznou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie, zvýšením cien energie, vývojom na trhu vlastnej spotreby a znížením dopytu sa nezmiernila príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(298)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas ORP značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z ČĽR. Ako je vysvetlené v odôvodnení 52, počas ORP dvaja výrobcovia z Únie úplne zastavili výrobu GFR z dôvodu nepriaznivých trhových podmienok.

(299)

Zmena opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnila udržať si podiel na trhu a/alebo zvýšiť produkciu a využitie kapacity, zvýšiť ceny tak, aby pokrývali výrobné náklady, a dosiahnuť úroveň ziskovosti, ktorá sa dá očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Na základe toho by sa výrobné odvetvie Únie muselo vrátiť do udržateľnej situácie, ktorá by mu umožnila uskutočniť budúce investície.

(300)

Zachovanie opatrení na rovnakej úrovni by pravdepodobne viedlo k ďalšej strate podielu na trhu a zhoršeniu ziskovosti, ktorá sa v roku 2023 a v ORP zmenila na zápornú. To by pravdepodobne viedlo k ďalšiemu zatváraniu výrobných zariadení a prepúšťaniu, čím by sa ohrozila životaschopnosť výrobného odvetvia Únie.

(301)

Komisia preto dospela k záveru, že zmena antidumpingových opatrení na dovoz GFR s pôvodom v ČĽR by bol v záujme výrobného odvetvia Únie.

(302)

Neprihlásili sa žiadni neprepojení dovozcovia, ktorí by na tomto prešetrovaní spolupracovali a predložili vyplnený dotazník.

(303)

V priebehu prešetrovania sa zistilo, že iba dvaja používatelia, Amiblu Holding GmbH a F.S. Fehrer Automotive GmbH, sa prihlásili a poskytli veľmi nedostatočne vyplnené dotazníky. Komisia požiadala dotknuté strany o poskytnutie chýbajúcich informácií; túto žiadosť však v stanovenej lehote nesplnili.

(304)

Po začatí konania vyjadril ďalší používateľ, spoločnosť PROXIM, námietky voči prípadnej zmene opatrení. Spoločnosť PROXIM tvrdila, že mnohí používatelia o prešetrovaní nevedeli, čo im zabránilo predložiť dotazník v stanovenej lehote.

(305)

Komisia však prijala všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečila, že všetci známi používatelia a neprepojení dovozcovia uvedení v žiadosti boli riadne informovaní. Okrem toho bolo v úradnom vestníku uverejnené oznámenie o začatí konania, v ktorom boli všetky zainteresované strany o prešetrovaní informované. Dotazníky určené používateľom a dovozcom boli uverejnené aj na predmetnej webovej stránke (119).

(306)

Používatelia Tolnatext Fonalfeldolgozo es Müszakiszovet-gyàrto Bt. (ďalej len „Tolnatext“) a Dr. Günther Kast GmbH & Co., ktorí sú súčasťou skupiny KAST, tvrdili, že zavedenie dodatočných obchodných opatrení by nepriaznivo ovplyvnilo efektívny dodávateľský reťazec. Podľa spoločnosti Tolnatext výrobcovia z Únie napriek tomu, že sú chránení existujúcimi opatreniami, nezvýšili svoju kapacitu dodávok GFR na trh Únie, aby dostatočne uspokojili dopyt používateľov. Okrem toho poznamenali, že niektoré predpriadze, napríklad predpriadze s nízkym obsahom textilu, sa v Únii nevyrábajú a v prípade niektorých z nich výrobcovia z Únie nespĺňajú technické špecifikácie požadované používateľmi, čo spôsobuje, že používatelia sú mimoriadne závislí od dostupnosti uvedených výrobkov z alternatívnych zdrojov. A napokon, používatelia v Únii boli negatívne ovplyvnení znížením úľavy na vývoznej dani pre ČĽR a čoraz koncentrovanejším oligopolom niekoľkých výrobcov z Únie. Podobné pripomienky predložila spoločnosť PROXIM vo svojom stanovisku k druhému záznamu k výrobným faktorom.

(307)

Prešetrovaním sa zistilo, že tieto tvrdenia sú neopodstatnené. Ako bolo zdôraznené v odôvodnení 260, výrobné odvetvie Únie uskutočnilo značné investície napriek náročným trhovým podmienkam. Ďalšie rozširovanie kapacity si však vyžaduje dlhodobé kapitálové záväzky, ktoré závisia od zachovania rovnakých podmienok, za ktorých môžu konkurencieschopní výrobcovia očakávať primeranú návratnosť investícií. Výrobné odvetvie Únie čelilo aj nekalému dovozu z iných krajín, napríklad z Egypta (120), a zložitým trhovým podmienkam vrátane vplyvu pandémie COVID-19.

(308)

GFR je do značnej miery štandardizovaný produkt. Napriek rôznym rozdielom vo vzhľade a možným rozdielom v konečnom použití majú všetky rôzne typy GFR rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a v podstate sa používajú na rovnaké účely. Používatelia GFR preto môžu zmeniť zdroje dodávok, keďže sú k dispozícii alternatívne zdroje dodávok mimo ČĽR vrátane Malajzie, Egypta, Spojeného kráľovstva a iných zdrojov. Okrem toho má výrobné odvetvie Únie kapacitu, schopnosť a technológiu na výrobu mnohých požadovaných typov, ako sú napríklad predpriadze s nízkym obsahom textilu. Výrobné odvetvie Únie investuje do inovácií a dôsledne spolupracuje s odberateľskými odvetviami v oblasti výskumu a vývoja s cieľom účinne prispôsobiť výrobky. Ako sa uvádza v odôvodnení 327, takéto investície sa bohužiaľ nemohli vždy uskutočniť z dôvodu tvrdej konkurencie spojenej s dumpingovým dovozom z ČĽR.

(309)

Aj po znížení úľavy na vývoznej dani pre ČĽR v novembri 2024 sa na trh Únie naďalej dovážali veľké objemy. Z toho vyplynulo, že samotná zmena úľavy nemala významný vplyv na dynamiku trhu. Analyzovali sa obavy týkajúce sa koncentrácie trhu. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že regulačné orgány vo všeobecnosti pozorne skúmajú fúzie a akvizície, aby zabránili správaniu narúšajúcemu hospodársku súťaž. Takéto záležitosti však nepatria do rozsahu tohto obchodného prešetrovania. Na tomto základe sa tieto tvrdenia zamietli.

(310)

Používateľ OPTIPLAN GmbH predložil pripomienky, ktoré však boli doručené po lehote stanovenej v oznámení o začatí konania, v ktorom sa vyžaduje, aby všetky zainteresované strany predložili svoje stanoviská, informácie a podporné dôkazy do 37 dní od uverejnenia oznámenia. Spoločnosť OPTIPLAN vo svojom stanovisku uviedla, že zvýšenie kombinovaného antidumpingového a vyrovnávacieho cla by malo vplyv na jej činnosť, pretože by narušilo jej dodávateľský reťazec z dôvodu obmedzenej ponuky a potreby kvalifikovať nových dodávateľov. Spoločnosť OPTIPLAN takisto tvrdila, že vyššie opatrenia by viedli aj k zvýšeniu jej nákladov.

(311)

Hoci spoločnosť OPTIPLAN neposkytla žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia týkajúceho sa nedostatku dodávok, Komisia odkazuje na odôvodnenie 307, v ktorom sa táto otázka už rieši. Keďže spoločnosť OPTIPLAN neodpovedala na dotazník, nebolo možné posúdiť nárok týkajúci sa nákladov. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(312)

Po poskytnutí informácií spoločnosť PROXIM tvrdila, že Komisia náležite nezohľadnila situáciu a argumenty používateľov výstuží zo sklenených vlákien (GFR) v Únii. Uviedla, že používatelia sú v podstatne ťažšej konkurenčnej pozícii ako výrobcovia z Únie, najmä tí, ktorí sú vertikálne integrovaní. Spoločnosť PROXIM ďalej tvrdila, že Komisia neposkytla používateľom primeranú pomoc, aby im uľahčila účinnú účasť na prešetrovaní, čo viedlo k tomu, že ich obavy neboli v zisteniach riadne zohľadnené.

(313)

Komisia pripomenula, že všetci známi používatelia a neprepojení dovozcovia uvedení v žiadosti boli o začatí prešetrovania riadne informovaní. Oznámenie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku, dotazníky pre používateľov a dovozcov boli k dispozícii online a všetky strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky a požiadali o vypočutie. Niekoľko používateľov vrátane spoločnosti PROXIM skutočne predložilo pripomienky a stranám, ktoré požiadali o vypočutie, bolo vyhovené. Komisia preto dospela k záveru, že používatelia mali všetky možnosti zúčastniť sa a že ich argumenty boli zohľadnené v súlade s procesnými požiadavkami.

(314)

Spoločnosť PROXIM takisto tvrdila, že podľa verejne dostupných informácií vláda Čínskej ľudovej republiky znížila koncom roka 2024 úroveň vývozných daňových úľav pre určité kategórie nekovových minerálnych výrobkov vrátane potenciálne relevantných položiek colného sadzobníka pre GFR z 13 % na 9 %. Podľa jej názoru sa tým v skutočnosti znížila úroveň subvencovania na strane ČĽR a malo by to byť zohľadnené pri stanovení úrovne vyrovnávacích opatrení.

(315)

Pokiaľ ide o spomenuté zníženie úľavy na vývoznú daň pre ČĽR koncom roka 2024, Komisia poznamenala, že veľké objemy dumpingového dovozu z ČĽR naďalej vstupovali na trh Únie aj po tomto znížení úľavy. Ako sa stanovilo v prešetrovaní, zmenou úľavy sa podstatne nezmenila dynamika trhu, ktorá sa naďalej vyznačovala výrazným cenovým podhodnotením a stláčaním cien čínskym dovozom. Okrem toho k zmene úľavy došlo po období revízneho prešetrovania, a preto ju nebolo možné zohľadniť pri určovaní úrovne subvencovania v tomto konaní.

(316)

Okrem toho spoločnosť PROXIM tvrdila, že súčasná úroveň opatrení môže poškodiť odberateľské odvetvia v Únii tým, že sa v dôsledku nich zvýšia ich náklady v porovnaní s konkurentmi mimo Únie. Poukázala najmä na riziko zníženej konkurencieschopnosti používateľov v Únii a možného presunu nadväzujúcich činností mimo Únie. Spoločnosť PROXIM preto požiadala Komisiu, aby zabezpečila vyváženejší prístup medzi ochranou výrobcov z Únie a záujmami používateľov z Únie, aby sa zabránilo neprimeranému poškodeniu používateľov z Únie.

(317)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že opatreniami by sa zvýšili náklady používateľov a znížila sa ich konkurencieschopnosť v porovnaní s hospodárskymi subjektmi mimo Únie, Komisia zistila, že vzhľadom na mierny podiel výstuží zo sklenených vlákien na celkových výrobných nákladoch a dostupnosť alternatívnych zdrojov dodávok sa očakáva, že akýkoľvek vplyv na náklady bude obmedzený. Komisia dospela k záveru, že opatrenia by nemali podstatný vplyv na konkurencieschopnosť používateľov z Únie, ani by neviedli k premiestneniu nadväzujúcich činností. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(318)

Na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, a pri neexistencii zmysluplnej odpovede zo strany používateľov a dovozcov neexistovali žiadne dôkazy, ktoré by boli v rozpore so záverom, že akýkoľvek negatívny vplyv opatrení na neprepojených dovozcov a používateľov bude obmedzený a nepreváži pozitívny vplyv opatrení na výrobcov z Únie.

(319)

Spoločnosti, ktoré dodávajú epoxidové živice pre výrobné odvetvie Únie, Olin Epoxy & Chemicals International (USA), Westlake Epoxy BV (NL) a Spolek pro chemickou a hutní výrobu, akciová společnost (CZ), vyjadrili svoju podporu vykonávania opatrení. Zdôraznili, že je dôležité, aby sa všetky kľúčové komponenty a materiály v rámci tohto hodnotového reťazca nachádzali v Únii, čím sa zabezpečí odolnosť v strategických odvetviach. Ďalej tvrdili, že zachovaním takejto prítomnosti sa posilní dodávateľský reťazec a zvýši sa schopnosť Únie inovovať a účinne reagovať na dopyt na trhu.

(320)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na vyvodenie záveru, že nie je v záujme Únie zmeniť opatrenia na dovoz GFR s pôvodom v Číne.

(321)

Ako sa uvádza v odôvodnení 267, výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. V dôsledku toho súčasná úroveň opatrení už nepostačuje na vyrovnanie dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu.

(322)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou a záujmom Únie, je zrejmé, že existujúcimi opatreniami sa nedosahujú zamýšľané výsledky pri odstraňovaní ujmy. Úroveň existujúcich opatrení by sa preto mala zmeniť, aby sa zabránilo ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingom.

(323)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(324)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(325)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania, úroveň ziskovosti potrebná na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(326)

Pokiaľ ide o úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z ČĽR, Komisia preskúmala zisk, ktorý dosiahli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky za obdobie 10 rokov. Zistilo sa, že dovoz z Číny bol prítomný na trhu Únie počas celých 10 rokov, a preto nebolo možné stanoviť rozpätie zisku na základe ktoréhokoľvek z týchto rokov pred zvýšením dovozu z ČĽR. Takisto sa zistilo, že v roku 2022 sa silne prejavoval vplyv hospodárskej obnovy po kríze COVID-19 a podľa všetkého nie je vhodné z nich vychádzať pri stanovení cieľového zisku. Preto sa usúdilo, že rok 2016 je vhodný, keďže ide o posledný rok, keď výrobné odvetvie Únie fungovalo za normálnych trhových podmienok po uložení antidumpingových a vyrovnávacích opatrení v roku 2014. V roku 2016 dosiahlo výrobné odvetvie Únie zisk 12,28 %, zatiaľ čo dovoz z ČĽR predstavoval 8 % spotreby v Únii (121).

(327)

Výrobné odvetvie Únie poskytlo dôkazy o tom, že jeho úroveň investícií, výskumu a vývoja a inovácií počas posudzovaného obdobia by bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia. Komisia tieto informácie overila počas overovaní na mieste tak, že skontrolovala interné záznamy spoločnosti týkajúce sa investičných plánov, rozhodnutí vedenia a finančných výkazov. Tvrdenia výrobného odvetvia Únie sa ukázali opodstatnené. Komisia s cieľom zohľadniť to v cieľovom zisku vypočítala rozdiel medzi výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, ako ich uviedlo výrobné odvetvie Únie a overila Komisia, a skutočnými výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie v posudzovanom období. Na základe overených informácií o investíciách, ktoré počas posudzovaného obdobia nebolo možné realizovať, sa cieľové ziskové rozpätia zvýšili o 0,26 % až 1,99 % v závislosti od výrobcov zaradených do vzorky.

(328)

Preto sa cieľový zisk, ktorý bol stanovený v tomto prešetrovaní a v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia, pohyboval medzi 12,54 % a 14,27 % v závislosti od situácie zistenej v každej zo spoločností zaradených do vzorky.

(329)

Komisia na základe toho vypočítala cenu podobného výrobku nespôsobujúcu výrobnému odvetviu Únie ujmu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania uplatnila príslušné cieľové ziskové rozpätia.

(330)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia. Na základe predložených informácií, ktoré boli podložené nástrojmi na podávanie správ a prognózami spoločností, Komisia zistila, že počas ORP nevznikli žiadne dodatočné náklady na dodržiavanie takýchto dohovorov.

(331)

Komisia potom určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine zaradených do vzorky s vylúčením antidumpingového a vyrovnávacieho cla s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali počas obdobia prešetrovania na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu. Ako je vysvetlené v odôvodnení 230, v prípade vyvážajúceho výrobcu Taishan Fiberglass Inc. zaradeného do vzorky bol predaj uskutočnený na základe osobitnej dohody o dodávkach s výrobcom z Únie European Owens Corning Fiberglas SPRL vylúčený z výpočtov rozpätia ujmy.

(332)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkého ostatného dovozu s pôvodom v ČĽR“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti a dovoz (pozri odôvodnenia 218 a 219).

(333)

Po poskytnutí informácií združenie Glass Fibre Europe poukázalo na určité administratívne chyby vo výpočte rozpätia ujmy. Po preskúmaní týchto pripomienok Komisia identifikovala a opravila chyby vo výpočtoch, čo viedlo k úprave rozpätia ujmy, ktoré bolo oznámené spolupracujúcim čínskym vyvážajúcim výrobcom.

(334)

V súlade s článkom 24 ods. 1 a článkom 15 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 (122) a s cieľom zabrániť dvojitému započítaniu Komisia najprv uložila konečné vyrovnávacie clo. Vyrovnávacie clá zostali nezmenené s výnimkou vyrovnávacieho cla spoločnosti Jiangsu, keďže pre túto spoločnosť bolo clo (4,9 %) stanovené na úrovni rozpätia ujmy v pôvodnom prešetrovaní. Nasledovalo zvyšné konečné antidumpingové clo, ktoré zodpovedalo príslušnému dumpingovému rozpätiu zníženému o výšku vyrovnávacieho cla a v prípade spoločnosti Jiangsu zníženému o výšku subvenčného rozpätia (5,8 %). Keďže prešetrovaním sa zistilo, že dumpingové rozpätia boli nižšie ako rozpätia ujmy, antidumpingové clo sa má uložiť na úrovni dumpingových rozpätí. Keďže dumpingové rozpätie sa znížilo o celú sumu subvencovania, nevznikol problém s dvojitým započítaním.

(335)

Na základe uvedených skutočností sú sadzby ciel, ktoré budú uložené, stanovené takto:

(336)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas týchto prešetrovaní, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu použiť a mala by sa naň uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“.

(337)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie tejto individuálnej colnej sadzby. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (123). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(338)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí riadne uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel sa vykonáva, len ak sa colným orgánom členských štátov predloží platná obchodná faktúra. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Až do predloženia faktúry by sa na tovar malo vzťahovať antidumpingové a vyrovnávacie clo uplatňované na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“.

(339)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov by totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, mali vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(340)

Ak by sa najmä po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností možno začať prešetrovanie obchádzania, pokiaľ sú na to splnené podmienky. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(341)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie ciel by sa clá pre všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike nemali vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(342)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí v období revízneho prešetrovania nevyvážali dotknutý výrobok do Únie, by mali mať možnosť požiadať Komisiu, aby sa na nich vzťahovala sadzba antidumpingového cla pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Komisia by mala takejto žiadosti vyhovieť za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca by musel preukázať, že: i) nevyvážal dotknutý výrobok do Únie počas OP; ii) nie je prepojený so žiadnym vyvážajúcim výrobcom, ktorý v OP dotknutý výrobok do Únie vyvážal, a iii) následne vyvážal dotknutý výrobok do Únie alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku.

(343)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,