(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 6. marca 2025 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu preglejok z mäkkého dreva s pôvodom v Brazílskej federatívnej republike (ďalej len „dotknutá krajina“ alebo „Brazília“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 20. januára 2025 podalo konzorcium Softwood Plywood Consortium (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho preglejky z mäkkého dreva v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2025/922 (3) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku.

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a brazílske orgány, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania týka, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(6)

Po začatí konania navrhovateľ, Brazílske združenie pre mechanicky spracované drevo (ďalej len „ABIMCI“), združenie Plywood Trade Interest Alliance (ďalej len „PTIA“), ktoré je ad hoc zoskupením neprepojených dovozcov v EÚ, a neprepojení dovozcovia Bo Andrén AB, Keflico a Schüttler Holzmakler/Agentur e.K. predložili pripomienky k dôkazom v podnete týkajúcim sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie. V reakcii na to predložili pripomienky traja výrobcovia z Únie, ako aj navrhovateľ. Tieto pripomienky sa rozoberajú ďalej.

(7)

Združenie ABIMCI predložilo ďalšie podania, v ktorých vyvracalo pripomienky navrhovateľa, v súlade s bodom 8 oznámenia o začatí konania. V bode 8 sa stanovuje, že všetky pripomienky k informáciám, ktoré predložili zainteresované strany pred lehotou na uloženie predbežných opatrení, by sa mali predložiť najneskôr do 75 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania, pokiaľ nie je stanovené inak. Protiargumenty združenia ABIMCI boli predložené 14. júla 2025.

(8)

Keďže tieto protiargumenty boli predložené po uplynutí príslušných lehôt stanovených v oznámení o začatí konania, v tejto fáze prešetrovania ich nebolo možné zohľadniť.

(9)

Združenie ABIMCI vyjadrilo obavy týkajúce sa dôvernosti informácií v podnete, najmä tvrdilo, že chýbajú zmysluplné zhrnutia údajov, ktoré nemajú dôverný charakter, použitých na výpočet normálnej hodnoty, z ktorej sa vychádzalo pri tvrdeniach o dumpingu, ako aj metodika a zdroje použité v „správe o normálnej hodnote“. Združenie ABIMCI tvrdilo, že tento nedostatok transparentnosti bránil zainteresovaným stranám primerane pochopiť dôverné informácie, ktoré boli nevyhnutné na obhajobu ich práv a na predloženie zmysluplných pripomienok k tvrdeniam o dumpingu a ujme.

(10)

Združenie PTIA tvrdilo, že údaje o ujme boli v podnete nadmerne redigované. Tvrdilo, že to bráni zainteresovaným stranám pochopiť tvrdenia o značnej ujme a zmysluplne na ne reagovať.

(11)

V článku 19 základného nariadenia sa umožňuje chrániť dôverné informácie za okolností, za ktorých by zverejnenie mohlo poskytnúť veľkú konkurenčnú výhodu konkurentovi alebo by malo značne nepriaznivé dôsledky pre osobu poskytujúcu informácie alebo pre osobu, od ktorej osoba poskytujúca informácie získala informácie.

(12)

Komisia poznamenala, že niektoré informácie (napríklad štúdia, ktorú si objednal navrhovateľ na účely zhromaždenia informácií o cenách preglejok z mäkkého dreva na domácom trhu v Brazílii) sú svojou povahou dôverné a nemožno ich zhrnúť do súhrnu, ktorý nemá dôverný charakter. Okrem toho sa na rôzne správy uvedené v podnete vzťahovali autorské práva.

(13)

Komisia usúdila, že verzia podnetu sprístupnená zainteresovaným stranám na nahliadnutie obsahuje dostatočné podstatné dôkazy a zhrnutia dôverných údajov, ktoré nemajú dôverný charakter, aby si zainteresované strany mohli počas konania uplatniť svoje práva na obhajobu, a spĺňa požiadavky článku 19 ods. 2 základného nariadenia. Komisia tiež považovala poskytnutie údajov v rozpätiach v kombinácii s indexmi za dostatočné na to, aby zúčastnené strany mohli počas konania uplatniť svoje právo na obhajobu, a za spĺňajúce požiadavky článku 19 ods. 2 základného nariadenia. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(14)

Spoločnosť Bo Andrén AB tvrdila, že hodnoty použité v podnete ako ceny na brazílskom domácom trhu boli nepresné, keďže výrobky predávané na brazílskom trhu by mali zväčša odlišné vlastnosti výrobku a tieto rozdiely by spôsobili, že každé priame porovnanie cien medzi brazílskymi domácimi doskami a výrobkom na vývoz by bolo neplatné. Spoločnosť Bo Andrén AB ďalej tvrdila, že údaje Medzinárodnej organizácie pre tropické drevo (ITTO) použité v podnete ako referenčné hodnoty na výpočet normálnej hodnoty by neboli reprezentatívne, keďže organizácia ITTO sleduje predovšetkým výrobky z tvrdého tropického dreva, a nie preglejky z mäkkého dreva. Tým by sa umelo zvýšili dumpingové rozpätia. Spoločnosť Bo Andrén AB požiadala Komisiu, aby prehodnotila tieto údaje a zahrnula alternatívne zdroje údajov alebo metodiky, ktoré presne odrážajú brazílsky trh s preglejkami z mäkkého dreva.

(15)

V tejto súvislosti Komisia zdôraznila, že žiadosť musí obsahovať dostatočné dôkazy. Podľa ustálenej judikatúry sa najmä množstvo a kvalita dôkazov potrebných na splnenie kritérií dostatočnosti dôkazov na účely začatia prešetrovania líši od dôkazov potrebných na účely predbežného alebo konečného stanovenia existencie dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti (4). Na základe týchto skutočností Komisia usúdila, že v žiadosti sa poskytlo dostatok dôkazov o existencii dumpingu. Správa o cenách na domácom trhu v prílohe 8 podnetu obsahovala opisnú časť použitej metodiky a zdroje údajov, ako aj dostatočné údaje o cenách, ktoré mali poslúžiť ako dôkaz.

(16)

Združenie ABIMCI spochybnilo tvrdenia navrhovateľa o dumpingu a uviedlo, že nemajú právnu platnosť podľa článku 5.2 antidumpingovej dohody WTO (ďalej len „antidumpingová dohoda“). Združenie ABIMCI uviedlo, že tvrdenia navrhovateľa sa zakladali na neoverených a neúplných údajoch a že navrhovateľ pri špekuláciách o cenovej stabilite použil preglejku z dreva stromu Schizolobium amazonicum (neporovnateľný výrobok z tvrdého dreva), čo je metodicky chybný prístup.

(17)

Združenie ABIMCI takisto uviedlo, že ceny na domácom trhu použité v podnete boli nadhodnotené v porovnaní so skutočnými cenami borovicovej preglejky (z borovice Pinus elliottii) v Brazílii, ktoré boli výrazne nižšie. Ukončeným antidumpingovým prešetrovaním Argentíny týkajúcim sa dovozu určitých druhov fenolických preglejkových dosiek z Brazílie (5) sa napokon podporilo stanovisko združenia ABIMCI, že k dumpingu nedochádza. Združenie ABIMCI dospelo k záveru, že na základe týchto nedostatkov sú tvrdenia nepodložené a právne nedostatočné.

(18)

Komisia sa napriek tomu domnievala, že podnet obsahoval dostatočné dôkazy, ktoré nasvedčovali existencii dumpingu, a to v súlade s príslušnou právnou normou opísanou v odôvodnení 15. Výpočty dumpingu v sprístupnenej verzii podnetu obsahovali podrobné vysvetlenie všetkých jednotlivých prvkov použitých na výpočet dumpingu vrátane všetkých zdrojov použitých na tieto výpočty, čo zainteresovaným stranám umožnilo zmysluplne pochopiť kľúčové prvky tvrdenia o dumpingu.

(19)

Prešetrovanie v Argentíne sa týkalo iného trhu ako trhu EÚ, a preto bolo irelevantné pre tvrdenia vedúce k začatiu súčasného prešetrovania.

(20)

Pripomienka týkajúca sa tvrdení o dumpingu v podnete bola preto zamietnutá.

(21)

Združenie ABIMCI spochybnilo tvrdenia o ujme uvedené v podnete. Tvrdilo, že tvrdenia o ujme spôsobenej zvýšeným objemom brazílskeho dovozu za nízke ceny neboli objektívne preskúmané. Takisto tvrdilo, že uvádzané mikroekonomické a makroekonomické ukazovatele vychádzajú z odhadov a špekulatívnych údajov.

(22)

Združenie ABIMCI zdôraznilo, že skutočne objektívne preskúmanie malo zahŕňať nestranné posúdenie zahŕňajúce overenie protichodných dôkazov a malo byť v súlade so zásadami dobrej viery a základnej spravodlivosti.

(23)

Okrem toho združenie ABIMCI tvrdilo, že objem brazílskeho dovozu sa znížil, a uviedlo, že sa vyvíjal rovnako ako spotreba v Únii. Takisto tvrdilo, že brazílske dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili.

(24)

Združenie PTIA takisto spochybnilo tvrdenia o ujme uvedené v podnete. Tvrdilo, že nárast brazílskeho dovozu bol nadhodnotený, a pripísalo ho najmä návratu k normálnemu stavu po narušení trhu v súvislosti s pandémiou COVID-19. Uviedlo, že oznámený nárast objemu od roku 2021 do obdobia prešetrovania odráža len návrat na historické úrovne, ktoré prevládali pred pandémiou.

(25)

Okrem toho združenie PTIA tvrdilo, že dovoz z Brazílie sa v skutočnosti od roku 2022 do obdobia prešetrovania znížil o 11 %, čím spochybnilo tvrdenia v podnete, že počas posudzovaného obdobia došlo k výraznému prílevu. Ďalej tvrdilo, že všetky pozorované negatívne trendy boli falošne vykreslené ako ujma, pretože sú len účinkami stabilizácie trhov po zotavení z pandémie COVID-19.

(26)

Nakoniec spochybnilo dostatočnosť a jasnosť údajov týkajúcich sa dovozných cien a objemov dovozu a uviedlo, že analýza ujmy bola nepresvedčivá z dôvodu spoliehania sa na nereprezentatívne obdobia a špekulatívne údaje.

(27)

Komisia zistila, že podnet obsahoval dostatočné dôkazy na zistenie značnej ujmy potrebné na začatie prešetrovania. Makroekonomické, ako aj mikroekonomické ukazovatele boli analyzované v bode 6 podnetu. Komisia pripomína, že zistenie značnej ujmy potrebné na začatie prešetrovania si vyžaduje preskúmanie relevantných faktorov opísaných v základnom nariadení.

(28)

V článku 5 základného nariadenia sa špecificky nestanovuje, že značná ujma je na účely začatia prešetrovania dostatočne podložená len vtedy, keď zhoršenie vykazujú všetky faktory ujmy uvedené v článku 3 ods. 5. V znení článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa stanovuje, že podnet obsahuje informácie o zmenách v objeme údajne dumpingového dovozu, vplyve tohto dovozu na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následný vplyv príslušného dovozu na výrobné odvetvie Únie, čo sa preukáže prostredníctvom relevantných (nie nevyhnutne všetkých) faktorov. Podnet obsahoval uvedené informácie poukazujúce na existenciu ujmy.

(29)

Z tohto dôvodu Komisia usúdila, že podnet obsahoval dostatočné dôkazy o ujme a tvrdenia združení ABIMCI a PTIA zamietla.

(30)

Združenia ABIMCI a PTIA takisto spochybnili použitie roku 2021 ako referenčného bodu (základného roku) a tvrdili, že v tomto roku a v roku 2022 sa priemyselné odvetvia zotavovali z pandémie COVID-19, a preto nie je pre analýzu ujmy reprezentatívny.

(31)

Komisia zistila, že posudzované obdobie zvolené na zhodnotenie ujmy je v súlade so zavedenou praxou Komisie, ktorá zahŕňa preskúmanie značnej ujmy za obdobie troch kalendárnych rokov plus obdobie prešetrovania. Komisia preto tvrdenia združení ABIMCI a PTIA zamietla.

(32)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(33)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho objemu výroby a predaja, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času a ktorým sa zabezpečilo dobré geografické rozloženie. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 55 % odhadovaného celkového objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky. Vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

(34)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(35)

Štrnásť neprepojených dovozcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so svojím zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia na základe objemu dovozu prešetrovaného výrobku z Brazílie do Únie počas obdobia prešetrovania vybrala vzorku dvoch neprepojených dovozcov. Vzorka predstavovala približne 10 % odhadovaného celkového množstva dovozu prešetrovaného výrobku z Brazílie do Únie. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dovozcami. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(36)

Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Brazílii o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Brazílskej federatívnej republiky, aby identifikovalo a/alebo oslovilo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(37)

Päťdesiatdeväť vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku dvoch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorých bolo možné primerane prešetriť v dostupnom čase, konkrétne Nereu Rodrigues & Cia Ltda (ďalej len „Nereu“) a Indústria de Compensados Sudati Ltda (ďalej len „Sudati“).

(38)

V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny.

(39)

Vyvážajúci výrobca, ktorý nebol zahrnutý do predbežnej vzorky, spoločnosť Indústria de Compensados Guararapes Ltda. (ďalej len „Guararapes“), požiadal o zaradenie do vzorky. Spoločnosť Guararapes tvrdila, že predbežná vzorka má obmedzenú reprezentatívnosť, keďže sa vzťahuje len na 30 % vývozu brazílskych preglejok z mäkkého dreva do Únie, pričom ju tvoria len dvaja vývozcovia. Tvrdila aj, že existuje nesúlad v reprezentatívnosti, keďže výrobné odvetvie Únie predstavuje 50 % výroby Únie.

(40)

Vývozca Sudati zaradený do vzorky zároveň identifikoval prepojené podniky, ktoré takisto vyrábali a dotknutý výrobok, a to Guararapes a Conply Indústria de Compensados Ltda. Tieto vyvážajúce spoločnosti boli následne zaradené do konečnej vzorky.

(41)

Konečnú vzorku vyvážajúcich výrobcov preto tvorila jedna skupina spoločností prepojených rodinnými vzťahmi (Sudati, Guararapes a Conply, ďalej len „skupina SCG“) a jeden neprepojený vyvážajúci výrobca (Nereu).

(42)

V reakcii na pripomienku spoločnosti Guararapes Komisia poznamenáva, že zastúpenie výrobného odvetvia Únie vo výrobe Únie nie je pre výber vzorky vyvážajúcich výrobcov relevantné.

(43)

Spoločnosť Guararapes predložila žiadosť o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia a tvrdila, že rodinné väzby, ktoré ju spájajú so spoločnosťami Sudati a Conply, neohrozujú jej právnu a prevádzkovú nezávislosť. Spoločnosť si zachováva úplnú právnu a prevádzkovú nezávislosť od dvoch brazílskych vývozcov, a preto by sa na účely tohto prešetrovania mala považovať za samostatný hospodársky subjekt.

(44)

Komisia konštatuje, že podľa článku 127 písm. h) vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (6) sa vyvážajúci výrobcovia považujú za prepojené subjekty, ak patria do rovnakej rodiny. Žiadosť o individuálne preskúmanie predložená spoločnosťou Guararapes podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia bola preto zamietnutá.

(45)

Komisia zaslala dotazníky vyvážajúcim výrobcom z Brazílie zaradeným do vzorky, výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, dovozcom a používateľom. Tie isté dotazníky boli sprístupnené online (7) v deň začatia konania.

(46)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(47)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(48)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, sú preglejky pozostávajúce výlučne z drevených (iných ako bambusových) listov, s každou vrstvou nepresahujúcou 6 mm hrúbky, s oboma vonkajšími vrstvami z ihličnatého dreva, tiež potiahnuté alebo na povrchu pokryté (ďalej len „preglejky z mäkkého dreva“), v súčasnosti patriacich pod číselný znak KN 4412 39 00 (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(49)

Preglejky z mäkkého dreva majú rôznorodé využitie, napríklad v stavebníctve, nábytkárstve, pri výrobe stenových panelov, podlahových podkladov (ako sú parkety), ako aj v obalovom priemysle a v odvetví strešných krytín.

(50)

Dotknutým výrobkom sú preglejky z mäkkého dreva s pôvodom v Brazílii, v súčasnosti patriace pod číselný znak KN 4412 39 00 (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(51)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(52)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(53)

Združenie PTIA vyjadrilo obavy týkajúce sa porovnateľnosti a klasifikácie príslušných výrobkov. Tvrdilo, že existuje zásadný rozdiel medzi konštrukčnými a nekonštrukčnými preglejkami z mäkkého dreva, ktorý sa v súčasnom vymedzení výrobku primerane nerieši. Združenie PTIA naznačilo, že tieto rozdiely významne ovplyvňujú tvorbu cien a uplatnenia na trhu, čím ovplyvňujú analýzu dumpingu a ujmy.

(54)

Združenie PTIA zdôraznilo, že na zabezpečenie spravodlivého porovnania a presného stanovenia dumpingových rozpätí by bolo potrebné zahrnutie parametra konštrukčnosti/nekonštrukčnosti do štruktúry PCN. Tvrdilo, že pri prešetrovaní by sa mali uznať tieto rozdiely, aby sa zabránilo neoprávnenému zahrnutiu výrobkov, ktoré nie sú relevantné pre údajný dumping alebo ujmu.

(55)

Okrem toho združenie PTIA bolo toho názoru, že smrekovú a borovicovú preglejku nemožno považovať za podobné výrobky, pretože pochádzajú z rôznych druhov dreva a majú rôzne uplatnenia a trhy. Tento rozdiel je dostatočne významný na to, aby sa prehodnotil rozsah pôsobnosti a prípadne vylúčili niektoré výrobky, ktoré priamo nekonkurujú preglejkám z mäkkého dreva vyrobeným v EÚ.

(56)

Združenie ABIMCI zdôraznilo významné rozdiely v porovnateľnosti, zameniteľnosti a nahraditeľnosti medzi rôznymi druhmi preglejok, ako sú borovicové a smrekové a potiahnuté a nepotiahnuté druhy výrobkov. Združenie ABIMCI tvrdilo, že tieto výrobky slúžia odlišným segmentom trhu a majú jedinečné technické a fyzikálne vlastnosti, čo vedie k odlišným preferenciám spotrebiteľov. Zdôraznilo význam segmentovej analýzy, v ktorej sa zohľadňujú faktory, ako sú konštrukčné a nekonštrukčné preglejky z mäkkého dreva, ako aj segmenty prémiovej a nižšej triedy. Spoločnosť ABIMCI tvrdila, že je potrebné vykonať segmentovanú analýzu ujmy.

(57)

V odpovedi navrhovateľ poukázal na dôkazy uvedené v podnete, ktorými sa dokazuje, že smrek aj borovica patria do širšej čeľade ihličnatých drevín. V porovnaní s inými druhmi dreva, najmä listnatými a inými druhmi tvrdého dreva, majú smrek a borovica svetlejšiu alebo bledšiu farbu, ľahšie sa režú, majú zjednodušenú pórovitú štruktúru a vysoký obsah živice. Okrem toho medzi preglejkami z mäkkého dreva vyrobenými zo smreka a z borovice neexistujú žiadne relevantné rozdiely, pokiaľ ide o ich výrobný proces, predajný proces a distribučné kanály v Únii, ktoré sú všetky rovnaké.

(58)

Komisia zistila, že aj jeden druh dreva môže mať rôzne vlastnosti, keďže ide o prírodný materiál. To sa odráža v PCN. Komisia však zistila, že oba druhy, borovica aj smrek, sa často používajú zameniteľne. Keďže oba druhy pochádzajú zo širšej čeľade ihličnatých drevín, ktoré sú známe svojou svetlejšou farbou, pomerne ľahkou spracovateľnosťou a zjednodušenou pórovitou štruktúrou, majú podobné fyzikálne vlastnosti, výrobné metodiky a uplatnenia na trhu. Je dôležité, že obsah živice v smrekovom aj borovicovom dreve je pomerne vysoký, čo ovplyvňuje ich trvanlivosť a použiteľnosť v podobných výrobkoch.

(59)

Spotrebitelia rozlišujú predovšetkým medzi preglejkami z mäkkého a tvrdého dreva.

(60)

Okrem toho v rozpore s tvrdením, že výrobcovia z Únie sa zameriavajú najmä na výrobu preglejok z potiahnutého mäkkého dreva, na rozdiel od brazílskeho dovozu, ktorý je prevažne nepotiahnutý, z komplexnej analýzy Komisie vyplynulo, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vyrábajú prevažne nepotiahnuté preglejky z mäkkého dreva.

(61)

Komisia takisto uviedla, že podnet obsahoval konkrétne príklady priemyselného používateľa v Únii, ktorý získava preglejky z mäkkého dreva zo smreka aj z borovice na rovnaké konečné použitie, a výrobcov z Únie, ktorí získavajú oba druhy mäkkého dreva, často ich miešajú a pri výrobe preglejkových dosiek z mäkkého dreva používajú borovicové a smrekové dyhy.

(62)

Zo všetkých uvedených dôvodov Komisia stanovila, že bez ohľadu na to, či sú zložené z borovicového alebo zo smrekového dreva, a bez ohľadu na to, či sú potiahnuté alebo nie, alebo či sú určené na konštrukčné alebo nekonštrukčné použitie, všetky varianty z mäkkého dreva sa považujú za podobné výrobky, majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, a konkurujú si na rovnakom trhu. Spoločne patria do toho istého vymedzenia výrobku v rámci súčasného prešetrovania, čím sa zabezpečí koherentná a komplexná analýza v súlade so zavedenými regulačnými rámcami a s predchádzajúcou praxou Komisie. Komisia preto zamietla žiadosť o segmentovanej analýze.

(63)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkové množstvo predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia.

(64)

Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkové množstvo predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jednotlivého vyvážajúceho výrobcu predstavoval počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % jeho celkového množstva predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie. Na tomto základe nebol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny.

(65)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúcich výrobcov s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(66)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia.

(67)

Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkové množstvo predaja tohto druhu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavuje počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % celkového množstva predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie.

(68)

Zo štyroch prešetrovaných spoločností jedna nemala vôbec žiadny predaj na domácom trhu. Ostatné tri spoločnosti buď nemali žiadne reprezentatívne druhy výrobkov, alebo mali len niekoľko reprezentatívnych typov výrobkov.

(69)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či sa má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť predaj na domácom trhu.

(70)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(71)

Ak sú splnené obe kritériá, je normálna hodnota váženým priemerom cien všetkého predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas OP.

(72)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas OP, ak:

(73)

Z analýzy troch vývozcov s predajom na domácom trhu vyplynulo, že žiadny druh výrobku nespĺňa kritériá predaja v bežnom obchode.

(74)

Keďže sa určitý druh podobného výrobku v bežnom obchode nepredával alebo sa predával v nedostatočnom objeme alebo ak sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(75)

Normálna hodnota bola vytvorená spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania:

(76)

V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali v reprezentatívnych množstvách, sa pripočítali priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobku.

(77)

V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec, sa pripočítal vážený priemer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu.

(78)

V prípade vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky, ktorý nepredával na domácom trhu, boli predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk založené na váženom priemere súm stanovených pre troch ďalších vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí boli predmetom prešetrovania, pokiaľ ide o výrobu a predaj podobného výrobku na domácom trhu, v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia.

(79)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Brazílii.

(80)

Vývozná cena bola skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(81)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na tej istej úrovni obchodu a s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(82)

V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, v prípade potreby boli normálna hodnota a vývozná cena upravené s cieľom i) vyjadriť ich v čistej hodnote na úrovni ceny zo závodu a ii) vykonať úpravy vzhľadom na rozdiely vo výrobných faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(83)

Komisia nezistila žiadne dôvody na vykonanie úprav normálnej hodnoty, ani o takéto úpravy nepožiadal žiadny z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, keďže normálna hodnota bola vytvorená na základe priamych výrobných nákladov plus predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(84)

S cieľom očistiť vývoznú cenu späť na úroveň obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na: clo, iné platby za dovoz, náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie výdavky.

(85)

Úpravy sa vykonali vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: úverové náklady, bankové poplatky a provízie.

(86)

V prípade vyvážajúceho výrobcu Nereu, ak sa predaj uskutočňoval prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti v Brazílii, Komisia zistila, že prepojený obchodník vykonával funkcie podobné funkciám zástupcu pracujúceho za províziu. Obchodník pôsobil súbežne s predajným oddelením spoločnosti Nereu a za svoju funkciu dostával prirážku. Obchodník obchodoval aj s inými výrobkami ako s dotknutým výrobkom.

(87)

Úprava na základe príslušných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku bola preto v prípade predaja prostredníctvom prepojeného brazílskeho obchodníka oprávnená podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Odpočítali sa predajné, všeobecné a administratívne náklady prepojeného podniku a zisk vo výške 1 %, ktorý sa získal od jedného spolupracujúceho neprepojeného dovozcu.

(88)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(89)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, a v nadväznosti na zmeny opísané v odôvodneniach 224 až 227 takéto:

(90)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Vzhľadom na to, že priemerná vývozná cena ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ako bola uvedená v odpovediach na výber vzorky, bola nižšia ako vývozná cena vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky s nulovým dumpingovým rozpätím, dumpingové rozpätie pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky sa stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, pričom sa nebrali do úvahy rozpätia vyvážajúcich výrobcov s nulovým dumpingovým rozpätím a dumpingovým rozpätím de minimis ani rozpätia stanovené za okolností uvedených v článku 18 základného nariadenia.

(91)

Na tomto základe predstavuje predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 5,4 %.

(92)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Brazílii Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bol stanovený na základe údajov Eurostatu.

(93)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v OP predstavoval približne 100 % celkového dovozu počas obdobia prešetrovania. Komisia sa na základe toho rozhodla, že dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanoví na úrovni spolupracujúcej individuálne preskúmanej spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(94)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(95)

Podobný výrobok vyrábali v Únii počas obdobia prešetrovania 13 výrobcovia. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(96)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená približne na 675 726 m3. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú údaje, ktoré predložil navrhovateľ a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Ako sa uvádza v odôvodnení 33, traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 55 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(97)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a dovozu dotknutého výrobku zo všetkých krajín. Zdrojom informácií bol makrodotazník vyplnený navrhovateľom a oficiálne údaje Eurostatu.

(98)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(99)

Spotreba v Únii zaznamenala v roku 2022 počiatočný nárast o 7 %, po ktorom nasledoval výrazný pokles v roku 2023 o 20 %. Počas obdobia prešetrovania sa spotreba síce odrazila od svojho minima v roku 2023, ale nevrátila sa na úroveň z roku 2021.

(100)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe objemu dovozu a celkovej spotreby v Únii.

(101)

Komisia našla v nahlásených štatistikách na úrovni doplnkovej jednotky (v tomto prípade m3) skreslené údaje. Na účely porovnania sa Komisia preto rozhodla prepočítať nahlásenú hmotnosť (v tonách), ktorá predstavuje spoľahlivejší a stabilnejší súbor údajov, na m3. Prepočet vychádzal z hustoty dosiek, ktorá sa vypočítala vydelením hmotnosti doplnkovou jednotkou. V prípade Brazílie sa nahlásená hmotnosť v tonách prepočítala na m3 pomocou priemernej hustoty, ktorú nahlásili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky; pre ostatné krajiny sa použila priemerná štandardná hustota v odvetví.

(102)

Ako sa opisuje v odôvodnení 89, dumping bol zistený len v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky. Komisia preto vo svojej analýze rozlišovala medzi dumpingovým a nedumpingovým brazílskym dovozom. V ďalšom texte sa rieši vplyv dumpingového dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie, zatiaľ čo účinok nedumpingového dovozu sa skúma v rámci aspektov príčinnej súvislosti v odôvodneniach 156 a 158. Nedumpingový dovoz je uvedený a analyzovaný v tabuľke 11.

(103)

Objem nedumpingového dovozu spoločnosti Nereu predstavoval [5 – 10 %] celkového dovozu z Brazílie v období prešetrovania. Komisia s cieľom určiť, či by sa zistenia týkajúce sa tejto spoločnosti mali vzťahovať na všetok dovoz nezaradený do vzorky, porovnala ceny spoločnosti Nereu s cenami spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky. Na základe informácií predložených vo formulároch na výber vzorky a vo vyplnených dotazníkoch bola priemerná vývozná cena spoločnosti Nereu o [5 – 10 %] vyššia ako priemerná vývozná cena brazílskych vývozcov nezaradených do vzorky, ktorí zaslali vyplnené formuláre na výber vzorky. Komisia preto usúdila, že zistenia o absencii dumpingu vo vzťahu k spoločnosti Nereu nemôže rozšíriť na vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky.

(104)

Dumpingový dovoz do Únie z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dumpingového dovozu a podiel na trhu

(105)

Z údajov vyplýva výrazný rastúci trend v objeme dumpingového dovozu z Brazílie, ako aj v jeho zodpovedajúcom podiele na trhu v období od roku 2021 do obdobia prešetrovania. V roku 2021 predstavoval dumpingový dovoz z Brazílie [500 000 – 600 000] m3 s podielom na trhu [30 – 35] %. Do roku 2022 sa objem dumpingového dovozu zvýšil na [650 000 – 800 000] m3, čo predstavuje pôsobivý nárast o 32 % oproti predchádzajúcemu roku, a to sa prejavilo vo vyššom podiele na trhu [35 – 40] %. Hoci sa objem brazílskeho dumpingového dovozu v roku 2023, t. j. v roku, keď spotreba v Únii výrazne klesla, znížil o 14 %, podiel Brazílie na trhu sa naďalej výrazne zvyšoval na [45 – 50] %. Počas obdobia prešetrovania dosiahol dumpingový dovoz svoj vrchol, keď sa oproti roku 2021 zvýšil o 30 %, zatiaľ čo podiel na trhu mierne klesol o dva percentuálne body.

(106)

Komisia stanovila ceny dumpingového dovozu na základe údajov Eurostatu. Cenové podhodnotenie dovozu sa určilo na základe vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(107)

Vážený priemer ceny dumpingového dovozu do Únie z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (v EUR/m3)

(108)

Údaje o dumpingových dovozných cenách z Brazílie odrážajú kolísavý trend v období od roku 2021 do obdobia prešetrovania. V roku 2022 došlo k výraznému nárastu cien na 443 EUR/m3, čo predstavuje nárast o 31 %. V roku 2023 však nasledoval výrazný pokles, pričom ceny klesli na 311 EUR/m3, t. j. o 39 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Ceny počas obdobia prešetrovania pokračovali v tomto klesajúcom trende a ďalej sa znížili na 302 EUR/m3, čo znamená celkové zníženie o 11 % v porovnaní s úrovňami v roku 2021.

(109)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(110)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Vyplynulo z neho, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny na úrovni 31,8 %.

(111)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(112)

Ako sa uvádza v odôvodnení 33, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(113)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe overených údajov z vyplneného makrodotazníka, ktorý predložil navrhovateľ. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(114)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(115)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(116)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(117)

Vyrobené množstvá výrobcov z Únie vykazovali počas posudzovaného obdobia klesajúci trend s miernymi odchýlkami. V roku 2021 sa vyrobilo 888 286 m3. V roku 2022 sa výroba znížila o 4 % na 851 718 m3. Pokles pokračoval aj v roku 2023, keď sa výroba v porovnaní s predchádzajúcim rokom ďalej znížila o 28 % na 607 714 m3. Počas obdobia prešetrovania došlo k miernemu oživeniu a výroba sa zvýšila na 675 726 m3. Za celé posudzované obdobie došlo k celkovému poklesu o 24 %.

(118)

Výrobná kapacita zostala stabilná a počas posudzovaného obdobia sa celkovo zvýšila o 1 %.

(119)

Využitie kapacity odrážalo zmeny v trendoch vyrobených množstiev. V roku 2022 sa využitie kapacity v porovnaní s rokom 2021 mierne znížilo o 4 %. K najvýraznejšiemu poklesu došlo v roku 2023, keď využitie v porovnaní s predchádzajúcim rokom kleslo o 28 %. Počas obdobia prešetrovania došlo k miernemu oživeniu, pokiaľ ide o využitie, o 8 %. Celkové zníženie využitia kapacity za posudzované obdobie dosiahlo 24 %.

(120)

Množstvo predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Množstvo predaja a podiel na trhu

(121)

Trendy celkového množstva predaja na trhu Únie poukazujú na všeobecný pokles od roku 2021 do obdobia prešetrovania s určitými výkyvmi. V roku 2021 predstavoval objem predaja 756 724 m3. Do roku 2022 predaj klesol na 648 176 m3, pričom klesajúci trend pokračoval aj v roku 2023, keď predaj ďalej klesol na 503 231 m3, čo predstavuje 19 % pokles oproti predchádzajúcemu roku. Počas obdobia prešetrovania však došlo k miernemu oživeniu a predaj sa zvýšil o 9 % na 572 942 m3.

(122)

Pokiaľ ide o podiel na trhu, výrobcovia z Únie v roku 2021 mali podiel 44 %. Tento podiel sa v roku 2022 znížil na 35 %, čo odráža výrazné zníženie ich prítomnosti na trhu. Hoci sa celkový trh zmenšoval, v dôsledku rozvoja stavebnej činnosti sa v roku 2023 zaznamenalo mierne oživenie, pokiaľ ide o podiel na trhu, ktorý sa vyšplhal na 37 %. Počas obdobia prešetrovania však podiel na trhu opäť zaznamenal slabý pokles a mierne klesol na 36 %.

(123)

V súvislosti s klesajúcou spotrebou výrobné odvetvie Únie nestratilo len objemy predaja v Únii, ale aj podiel na trhu, pričom brazílsky dovoz, naopak, získal absolútny objem predaja a podiel na trhu v Únii. V posudzovanom období preto výrobné odvetvie Únie nezaznamenalo žiadny rast.

(124)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

(125)

Medzi rokom 2021 a obdobím prešetrovania bol medzi výrobcami z Únie zaradenými do vzorky badateľný klesajúci trend zamestnanosti. Počet zamestnancov sa znížil z 1 866 v roku 2021 na 1 582 počas obdobia prešetrovania, čo predstavuje zníženie takmer o 15 %. Z tohto trendu jasne vyplýva, že toto odvetvie čelilo výzvam, ktoré si vyžiadali zníženie počtu pracovníkov.

(126)

Spolu s poklesom zamestnanosti sa v období od roku 2021 do obdobia prešetrovania menila aj produktivita meraná objemom m3 na ekvivalent plného pracovného času. V roku 2022 zostala produktivita relatívne stabilná, len mierne klesla o 1 %. Do roku 2023 však došlo k výraznejšiemu poklesu, pričom produktivita klesla o 18 %. Tento trend sa počas obdobia prešetrovania opäť mierne otočil, keďže produktivita vzrástla o 9 %. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia produktivita výrobného odvetvia Únie znížila o 10 %.

(127)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nebol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny zanedbateľný.

(128)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(129)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 7

Predajné ceny v Únii

(130)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii vykazoval v posudzovanom období značné výkyvy: V roku 2021 bola priemerná predajná cena 449 EUR/m3. V roku 2022 došlo k výraznému nárastu cien o 39 % na 622 EUR/m3. V roku 2023 však priemerná predajná cena klesla oproti predchádzajúcemu roku o 11 % na 575 EUR/m3. Počas obdobia prešetrovania ceny naďalej klesali na 508 EUR/m3.

(131)

Jednotkové výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v priebehu tohto obdobia takisto menili, pričom presne kopírovali vývoj predajných cien. V roku 2021 boli jednotkové náklady 419 EUR/m3. V roku 2022 sa jednotkové náklady zvýšili o 22 % na 511 EUR/m3. Napriek rastúcim nákladom bolo výrobné odvetvie Únie vo všeobecnosti schopné kompenzovať tieto náklady zvýšením svojich predajných cien. V roku 2023 jednotkové náklady ďalej vzrástli na 571 EUR/m3, čo znamená nárast o 14 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Počas obdobia prešetrovania sa náklady mierne znížili na 556 EUR/m3. V roku 2023 a v období prešetrovania už výrobné odvetvie Únie nebolo schopné pokryť rastúce náklady zvýšením svojich predajných cien, čo svedčí o stlačení cien. Celkový nárast za posudzované obdobie predstavoval 33 %.

(132)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(133)

Priemerné náklady práce na zamestnanca výrobcov z Únie zaradených do vzorky vykazovali počas posudzovaného obdobia konzistentný rastúci trend. V roku 2021 boli priemerné náklady práce na zamestnanca 41 757 EUR. Do roku 2022 sa tieto náklady zvýšili na 44 521 EUR, čo predstavuje 7 % nárast oproti predchádzajúcemu roku. V roku 2023 pokračovala rastúca trajektória, pričom náklady práce sa vyšplhali na 45 724 EUR. Počas obdobia prešetrovania sa náklady práce ďalej zvýšili na 49 079 EUR, čo znamená celkový nárast o 18 % oproti roku 2021.

(134)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

(135)

Z trendov úrovní konečného stavu zásob je vidieť výrazný nárast, po ktorom nasledovalo postupné znižovanie počas posudzovaného obdobia. V roku 2021 bol konečný stav zásob 45 684 m3. Do roku 2022 sa úroveň zásob dramaticky zvýšila na 84 878 m3, t. j. o 86 %. V roku 2023 sa úroveň zásob znížila na 68 699 m3, čo odrážalo postupné znižovanie v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ale stále to bolo výrazne nad úrovňou z roku 2021. Počas obdobia prešetrovania zásoby naďalej klesali, keďže výrobné odvetvie Únie dokázalo v období prešetrovania zvýšiť predaj, ktorý dosiahol 62 180 m3, čo znamená celkový nárast počas posudzovaného obdobia o 36 %.

(136)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(137)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť predaja výrobcov z Únie neprepojeným zákazníkom v rámci Únie zaznamenala počas posudzovaného obdobia výkyvy. Od 15 % obratu z predaja v roku 2021 sa ziskovosť prudko zvýšila na 25 % v roku 2022, čo svedčí o silnej výkonnosti v danom roku. Tieto vrcholové hodnoty sa však neudržali, keďže ziskovosť dramaticky klesla na 9 % v roku 2023 a počas obdobia prešetrovania sa ďalej znížila len na 2 %, čo naznačuje problémy pri udržiavaní ziskových rozpätí.

(138)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Vývoj peňažných tokov počas posudzovaného obdobia vykazoval po počiatočnom náraste v roku 2022 pokles. V roku 2021 bol peňažný tok 46 114 328 EUR. V roku 2022 sa táto hodnota zvýšila na 56 315 204 EUR, čo predstavuje nárast o 22 %. V roku 2023 sa peňažný tok dramaticky znížil o 44 % na 35 911 903 EUR. Počas obdobia prešetrovania pokračoval klesajúci trend, pričom peňažný tok klesol na 19 351 190 EUR. Celkové zníženie peňažného toku počas posudzovaného obdobia dosiahlo 58 %, čo svedčí o zhoršujúcej sa finančnej likvidite.

(139)

Úroveň investícií vykazovala počas celého obdobia značnú variabilitu. V roku 2021 predstavovali investície 5 432 018 EUR. V roku 2022 sa prudko znížili na 3 301 570 EUR, čo znamená pokles o 39 %. V roku 2023 došlo naopak k výraznému nárastu investícií na 9 092 561 EUR, t. j. o 106 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Počas obdobia prešetrovania však investície klesli na 4 787 861 EUR, čo predstavuje celkové zníženie o 12 % počas posudzovaného obdobia a odráža opatrnejší investičný prístup.

(140)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Po počiatočnom náraste nasledoval klesajúci trend. V roku 2021 návratnosť začínala na úrovni 54 % a v roku 2022 sa vyšplhala na 111 %, čo naznačuje mimoriadnu efektívnosť pri tvorbe výnosov v tomto roku. V roku 2023 sa však návratnosť investícií výrazne znížila na 37 %. Počas obdobia prešetrovania sa návratnosť ďalej znížila na 13 %, pričom index dosiahol hodnotu 24, čo naznačuje klesajúcu návratnosť vynaložených investícií a odráža problémy, ktorým výrobcovia z Únie v tomto období čelili.

(141)

Vzhľadom na výrazný pokles ziskovosti, čistého peňažného toku a návratnosti investícií bola schopnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky získavať kapitál vážne narušená.

(142)

Všetky hlavné ukazovatele ujmy v posudzovanom období vykazujú negatívny trend. Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa znížil o 24 % a objem jeho predaja sa znížil takisto o 24 %. Výrobné odvetvie Únie takisto stratilo podiel na trhu, ktorý klesol zo 44 % v roku 2021 na 36 % v období prešetrovania. Množstvo dumpingového brazílskeho dovozu do Únie sa v tom istom období naopak zvýšilo o 30 % a jeho podiel na trhu sa zvýšil z [30 – 35] % v roku 2021 na [45 – 50] % v období prešetrovania. Tento stav sa dosiahol napriek tomu, že spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla o 7 %.

(143)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia výrazne znížila, a to z približne 15 % v roku 2021 na 2 % v OP, čo svedčí o neudržateľnom trende svedčiacom o stlačení cien. Podobný klesajúci trend bol zaznamenaný v prípade produktivity výrobného odvetvia Únie (pokles o 10 %), zamestnanosti (pokles o 15 %), investícií (pokles o 12 %), návratnosti investícií a peňažného toku, pričom všetky tieto ukazovatele sa v posudzovanom období znížili.

(144)

Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné kompenzovať stratu objemu predaja na trhu Únie prostredníctvom zvýšeného vývozu, keďže vývoz predstavoval len približne 15 % celkovej výroby výrobného odvetvia a postupne klesal, ako sa uvádza v bode 5.4.

(145)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(146)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: nedumpingový dovoz z Brazílie, dovoz z iných krajín ako Brazília, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, pokles spotreby a zvýšenie nákladov.

(147)

Združenia PTIA a ABIMCI tvrdili, že analýzou v podnete sa nepreukázala jasná príčinná súvislosť medzi brazílskym dovozom a údajnou ujmou.

(148)

Združenie ABIMCI najmä tvrdilo, že nedošlo k zvýšeniu brazílskeho dovozu v absolútnych objemoch. Zdôraznilo, že tvrdenie navrhovateľa o relatívnom zvýšení je založené na chybnom predpoklade zníženej spotreby počas obdobia prešetrovania, čo ho robí nespoľahlivým. Okrem toho združenie ABIMCI tvrdilo, že keďže dovážané výrobky z brazílskych preglejok z mäkkého dreva nekonkurujú v rovnakých segmentoch trhu výrobkom z preglejok z mäkkého dreva z Únie, výrobcovia z Únie nemohli utrpieť žiadnu ujmu v dôsledku brazílskeho dovozu. Združenie ABIMCI takisto zastávalo názor, že pokles objemu a cien dovozu z Brazílie by sa mal interpretovať ako jednoduchý návrat na úroveň spred pandémie. Tvrdilo, že výrobné odvetvie Únie pred rokom 2022 nikdy netvrdilo, že utrpelo ujmu, a že dovozné ceny z Brazílie po skončení pandémie boli vyššie ako ceny pred jej začiatkom. Nakoniec združenie ABIMCI uviedlo niekoľko ďalších potenciálnych príčinných faktorov akejkoľvek ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Patria k nim rastúce náklady v dôsledku zvýšených úrokových sadzieb, nákladov na prepravu a výmenných kurzov, ako aj vplyv vojny Ruska proti Ukrajine, náklady na dodržiavanie právnych predpisov a konkurencia iných drevárskych výrobkov.

(149)

Združenie PTIA tvrdilo, že objem dovozu z iných tretích krajín sa zvýšil podstatne viac ako objem dovozu z Brazílie. Tvrdí, že tento dovoz z tretích krajín by sa mal zohľadniť v analýze príčinnej súvislosti, keďže tento dovoz takisto vyvíja tlak na trhové ceny a ovplyvňuje výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Združenie PTIA takisto tvrdilo, že použitím atypických období, ako je zotavenie po pandémii v roku 2021, na určenie ujmy sa zdanlivá ujma nepresne nafúkne.

(150)

Tieto tvrdenia sa rozoberajú ďalej.

(151)

Komisia preskúmala, či medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, existuje príčinná súvislosť. Počas posudzovaného obdobia sa dovoz dumpingového výrobku z Brazílie zvýšil o 30 %, aj keď spotreba v Únii klesla o 7 %. Týmto zistením sa vyvracia tvrdenie združenia ABIMCI, že brazílsky dovoz sa v absolútnych objemoch nezvýšil.

(152)

Okrem toho 11 % zníženie cien brazílskeho dovozu spolu s 33 % nárastom výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie v tom istom období umožnilo brazílskemu dovozu získať ďalší podiel na trhu v objeme 13 %. Tento posun nastal na úkor výrobného odvetvia Únie, ktoré zaznamenalo výrazný 24 % pokles objemu predaja a zníženie podielu na trhu o 8 percentuálnych bodov. V dôsledku toho ziskovosť výrobného odvetvia Únie klesla na neudržateľnú úroveň a počas obdobia prešetrovania dosahoval zisk hodnotu len 2 %.

(153)

Skutočnosť, že existoval taký výrazný rozdiel medzi priemernou cenou dumpingového dovozu výrobku z Brazílie a priemernou cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie (302 EUR/m3 v porovnaní s 508 EUR/m3), bránila výrobnému odvetviu Únie zvýšiť ceny tak, aby odrážali zvýšené výrobné náklady, a udržať si tým ziskovosť.

(154)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz preglejok z mäkkého dreva z Brazílie spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie, pokiaľ ide o cenu a objem.

(155)

Komisia preskúmala, či na stav výrobného odvetvia Únie mali vplyv aj iné faktory ujmy ako dumpingový dovoz z Brazílie.

(156)

Objem nedumpingového dovozu z Brazílie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 11

Nedumpingový dovoz z Brazílie

(157)

Objem dovozu a ceny nedumpingového brazílskeho dovozu vychádzali z overeného vyplneného dotazníka vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky, v prípade ktorého sa nezistil žiaden dumping.

(158)

Množstvo nedumpingového brazílskeho dovozu sa počas posudzovaného obdobia neustále zvyšovalo a v období prešetrovania dosiahlo [45 000 – 55 000] m3. Podiel nedumpingového dovozu z Brazílie na trhu sa zvýšil z [0 – 2] % v roku 2021 na [1 – 3] % v období prešetrovania. Úroveň dovozu a podiel nedumpingového dovozu na trhu však zostali počas celého posudzovaného obdobia do veľkej miery pod objemom dumpingového dovozu z Brazílie. Komisia preto usúdila, že neoslabila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým brazílskym dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(159)

Množstvo dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín

(160)

Dovoz z iných tretích krajín pochádzal predovšetkým z dvoch krajín, konkrétne z Čile a Číny. Tieto dve krajiny mali v období prešetrovania spolu 12 % podiel na trhu, zatiaľ čo dovoz všetkých ostatných tretích krajín predstavoval v tom istom období 3 %.

(161)

Počas posudzovaného obdobia bol objem dovozu z Čile do Únie premenlivý. V roku 2022 sa dovoz zvýšil o 39 % v porovnaní s rokom 2021 a čílsky podiel na trhu sa zvýšil na 10 % z 8 % v roku 2021. V roku 2023 však dovoz klesol o 47 % a podiel na trhu sa znížil na 9 %. Počas obdobia prešetrovania sa dovoz opäť zvýšil, zatiaľ čo podiel na trhu zostal rovnaký. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia celkové množstvo dovozu z Čile zvýšilo o 14 % a podiel na trhu o 1 %. Priemerná dovozná cena sa zvýšila o 3 % zo 493 EUR/m3 v roku 2021 na 509 EUR/m3 v období prešetrovania.

(162)

Dovoz z Číny mal podobný trend. Množstvo dovozu sa v roku 2022 zvýšilo o 56 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V roku 2023 sa objem výrazne znížil pod úroveň roku 2021, zatiaľ čo počas obdobia prešetrovania sa opäť zvýšil nad úroveň roku 2021. Celkovo množstvo dovozu z Číny počas posudzovaného obdobia vzrástlo o 15 %. Podiel Číny na trhu začal v roku 2021 na úrovni 3 %, v roku 2022 sa zvýšil na 4 % a v roku 2023 aj v období prešetrovania sa ustálil na úrovni 3 %. Priemerná cena čínskeho dovozu sa časom znížila zo 443 EUR/m3 v roku 2021 na 413 EUR/m3 v období prešetrovania.

(163)

Celkový objem dovozu zo všetkých iných tretích krajín okrem Brazílie sa počas posudzovaného obdobia výrazne znížil, a to o 79 %. Podiel na trhu sa počas rovnakého obdobia takisto výrazne znížil z 13 % na 3 %. Priemerná cena sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 17 %.

(164)

Aj keď sa množstvá dovozu z Čile a Číny, ako aj ich podiely na trhu počas posudzovaného obdobia zvýšili, skutočnosť, že dovoz z iných tretích krajín výrazne klesol, naznačuje, že kumulatívny dovoz zo všetkých ostatných tretích krajín okrem Brazílie v skutočnosti klesol. Tento trend je v ostrom kontraste s množstvom brazílskeho dovozu, ktoré sa v rovnakom období zvýšilo o 32 %, pričom jeho podiel na trhu vzrástol o 14 percentuálnych bodov. Počas celého posudzovaného obdobia boli dovozné ceny z Čile a Číny podstatne vyššie ako ceny dumpingového dovozu z Brazílie, v období prešetrovania boli dovozné ceny z Čile vyššie o 71 % a z Číny o 39 %.

(165)

Komisia preto dospela k záveru, že dovoz z iných tretích krajín nebol zdrojom ujmy opísanej v predchádzajúcom texte.

(166)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(167)

Počas posudzovaného obdobia zaznamenal vývoz výrobného odvetvia Únie výrazný pokles, a to o 36 %. Tento trend sa zhoduje s negatívnym trendom zaznamenaným v iných oblastiach výrobného odvetvia Únie. Priemerná vývozná cena výrobcov z Únie sa v tom istom období zvýšila o 20 %. Tento nárast vývozných cien naznačuje, že hoci sa objem vývozu znížil, hodnota vývozu sa zvýšila, čo môže kompenzovať určitý vplyv zníženého objemu.

(168)

Predaj výrobného odvetvia Únie na vývoz však tvorí obmedzenú časť celkového predaja výrobného odvetvia Únie, z čoho vyplýva, že hoci pokles vývozu mohol do určitej miery prispieť k problémom, ktorým výrobné odvetvie čelilo, je nepravdepodobné, že by mal významný vplyv na širšie trendy ovplyvňujúce výrobné odvetvie. Komisia preto dospela k záveru, že celkový vplyv zníženia vývozu na ujmu výrobného odvetvia Únie nemohol zmierniť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Brazílie a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(169)

Počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii klesla o 7 %. Tento pokles spôsobili viaceré vzájomne prepojené faktory: hospodárstvo Únie zaznamenalo v roku 2023 pomalší rast v porovnaní s predchádzajúcim rokom (HDP Únie vzrástol o 0,4 % v roku 2023 oproti 3,5 % v roku 2022). Toto spomalenie ovplyvnilo rôzne odvetvia vrátane odvetví stavebníctva a výroby, ktoré sú hlavnými spotrebiteľmi preglejok z mäkkého dreva. Vysoké ceny energií a neistota na trhu s energiami takisto prispeli k zníženiu priemyselnej výroby a oslabeniu dopytu vo všetkých odvetviach.

(170)

Komisia preto preskúmala, či by tento pokles spotreby mohol oslabiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Ako však vyplýva z tabuľky 2, napriek poklesu spotreby v Únii sa brazílsky predaj na vývoz počas posudzovaného obdobia neustále zvyšoval, celkovo o 30 %. Toto zvýšenie sa premietlo do zvýšenia podielu na trhu z [30 – 35] % na [45 – 50] %, t. j. 13 percentuálnych bodov. Súbežne s tým, a ako sa uvádza v odôvodnení 110, brazílske dovozné ceny podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie v priemere o 31,8 %. Ako je uvedené v tabuľke 5, predaj výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 24 % a jeho podiel na trhu sa zmenšil o 8 percentuálnych bodov. Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že pokles spotreby nespôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(171)

Združenie ABIMCI poznamenalo, že údajná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je spôsobená „bezprecedentným zvýšením cien surovín“ a nemala by sa pripisovať dovozu z Brazílie.

(172)

Komisia overila, že náklady na suroviny sa v posudzovanom období skutočne celkovo zvýšili.

(173)

Komisia zistila, že za normálnych trhových podmienok by výrobné odvetvie Únie bolo schopné zvýšiť svoje predajné ceny, aby zohľadnilo zvýšenie nákladov na suroviny a prenieslo tieto náklady na svojich zákazníkov. Avšak aj keď výrobcovia z Únie svoje ceny zvýšili, nedokázali tým dostatočne pokryť zvýšenie výrobných nákladov v dôsledku značného prílevu brazílskeho dovozu za nespravodlivo nízke ceny.

(174)

Komisia preto toto tvrdenie zamietla a predbežne dospela k záveru, že zvýšené náklady na suroviny nezmiernili príčinnú súvislosť medzi brazílskym dumpingovým dovozom a značnou ujmou výrobcov z Únie.

(175)

Združenie ABIMCI tvrdilo, že k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, významne prispeli rastúce náklady na energiu v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine. Tvrdilo, že tieto zvýšené náklady na energiu, a nie konkurencia brazílskeho dovozu, boli primárne zodpovedné za ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(176)

Komisia zistila, že rastúce náklady na energiu mali skutočne vplyv na rastúce výrobné náklady výrobcov z Únie. Tento vplyv však nebol rozhodujúci. Výrobcovia z Únie čiastočne produkovali vlastnú energiu pomocou biomasy ako paliva (triesky, kôra, piliny, defektné dyhy). Okrem toho časť výrobcov z Únie si zabezpečila svoje externé náklady na elektrickú energiu na obdobie prešetrovania. V dôsledku toho zvýšenie nákladov na energiu predstavovalo v posudzovanom období len malý nárast nákladov. Výrobné odvetvie Únie bolo teda pomerne dobre chránené pred energetickou krízou. Okrem toho náklady na energiu predstavovali menej ako 11 % výrobných nákladov. Napokon, v rámci spravodlivej hospodárskej súťaže by výrobné odvetvie Únie bolo schopné preniesť toto mierne zvýšenie výrobných nákladov na svojich zákazníkov, čo však nemohlo urobiť v dôsledku stlačenia cien spôsobeného brazílskym dovozom.

(177)

Komisia preto toto tvrdenie zamietla a predbežne dospela k záveru, že zvýšené náklady na suroviny nezmiernili príčinnú súvislosť medzi brazílskym dumpingovým dovozom a značnou ujmou výrobcov z Únie.

(178)

Združenie ABIMCI tvrdilo, že na výrobcov z Únie mali nepriaznivý vplyv rastúce náklady na prepravu, čo prispelo k ich finančným ťažkostiam. Komisia však zistila, že výrobné odvetvie Únie získava svoje suroviny z miestnych zdrojov a vzhľadom na blízkosť ich primárnej spotrebiteľskej základne v Únii a v Spojenom kráľovstve zostávajú náklady na dopravu ich hotových výrobkov nízke. Akékoľvek zvýšenie cien nákladnej dopravy preto nemožno považovať za faktor, ktorý by prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Komisia v dôsledku toho tieto tvrdenia zamietla.

(179)

Združenie ABIMCI tvrdilo, že výkyvy výmenných kurzov výrazne ovplyvnili konkurencieschopnosť a ziskovosť výrobcov z Únie. Tvrdilo, že nepriaznivé pohyby výmenných kurzov zvýšili relatívne náklady na tovar vyrobený v EÚ v porovnaní s dovozom, čo priamo ovplyvnilo finančnú prosperitu výrobného odvetvia Únie. Združenie ABIMCI poukázalo na prípady, keď znehodnotenie eura voči hlavným menám spôsobilo, že dovážaný tovar, vrátane tovaru z Brazílie, bol cenovo dostupnejší ako alternatívy vyrábané na domácom trhu.

(180)

Všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky získavali guľatinu z miestnych zdrojov. Komisia nezistila významný vplyv zmien výmenných kurzov na tento ani na iné hlavné nákladové faktory. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(181)

Združenie ABIMCI argumentovalo, že požadované certifikáty na predaj preglejok z mäkkého dreva sú v EÚ drahšie ako v Brazílii z dôvodu nižšieho dopytu a veľkej byrokracie.

(182)

Združenie ABIMCI toto tvrdenie nepodložilo. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(183)

Združenie ABIMCI tvrdilo, že rozhodnutie zákazníkov kúpiť brazílske preglejky z mäkkého dreva by okrem toho ovplyvnili lepšie popredajné služby a rýchlejšie dodávky v porovnaní s výrobcami z Únie. Okrem toho by výrobcovia z Únie v roku 2022 využili prudký nárast dopytu a exponenciálne zvýšili svoje ceny.

(184)

Spoločnosť ABIMCI tvrdenie o lepšom záručnom a pozáručnom servise a rýchlejších dodávkach neodôvodnilo. Okrem toho neexistujú dôkazy, že by zákazníci uprednostňovali brazílske preglejky z mäkkého dreva z dôvodu vysokých cien, ktoré si výrobcovia z Únie účtovali v roku 2022. Tvrdenie sa preto odmietlo.

(185)

Z analýzy ujmy vyplynulo, že počas posudzovaného obdobia sa dumpingový dovoz z Brazílie zvýšil o 30 % napriek poklesu spotreby v Únii. Okrem toho cena brazílskeho dumpingového dovozu klesla o 11 %, zatiaľ čo výrobné náklady Únie sa zvýšili o 33 %, čo viedlo k tomu, že brazílsky dumpingový dovoz získal ďalší podiel na trhu v objeme 13 % na úkor výrobného odvetvia Únie, ktoré zaznamenalo 20 % zníženie objemu predaja a 7 % stratu podielu na trhu. To spôsobilo prudký pokles ziskovosti výrobného odvetvia Únie, pričom zisky počas prešetrovania klesli na neudržateľné 2 %. Značný cenový rozdiel medzi dumpingovým brazílskym dovozom a výrobkami z Únie (302 EUR/m3 oproti 508 EUR/m3) zabránil výrobnému odvetviu Únie zvýšiť ceny s cieľom kompenzovať zvýšené výrobné náklady a udržať si ziskovosť.

(186)

Komisia rozlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu.

(187)

Hoci k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, mohla v malej miere prispieť vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, neoslabila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a zistenou značnou ujmou.

(188)

Pokiaľ ide o účinky dovozu z iných tretích krajín a nedumpingového dovozu z Brazílie, Komisia dospela k záveru, že tento dovoz nezmiernil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Brazílie a ujmou výrobného odvetvia Únie.

(189)

Pokiaľ ide o pokles spotreby a nárast výrobných nákladov, výrobné odvetvie Únie sa v posudzovanom období stretlo s problémami. Bez cenového tlaku vyvíjaného dumpingovým dovozom by výrobné odvetvie mohlo prispôsobiť svoje ceny vyšším nákladom a účinnejšie reagovať na meniace sa podmienky na trhu. Ako už bolo uvedené, dumpingový dovoz by nemal brániť výrobcom z Únie preniesť zvýšenie nákladov do svojich cien. Preto aj keď výrobné odvetvie čelilo problémom rastúcich nákladov a zníženého dopytu, na základe zistení tieto faktory nezmierňovali príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Brazílie a ujmou výrobného odvetvia Únie.

(190)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ďalšie faktory, ako je vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou. Ujma spočíva v zníženom podiele na trhu, zníženej výrobe, zníženom využití výrobnej kapacity, zníženej produktivite a ziskovosti, zníženom konečnom stave zásob a peňažnom toku, ako aj v zníženej návratnosti investícií.

(191)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(192)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(193)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania, úroveň ziskovosti potrebnej na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň očakávanej ziskovosti za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(194)

Komisia najskôr stanovila základný zisk pokrývajúci celkové náklady za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Ziskové rozpätie nebolo možné stanoviť na základe žiadneho z rokov bezprostredne predchádzajúcich zvýšeniu podielu dumpingového dovozu z Brazílie. Zistilo sa, že v rokoch 2021 a 2022 sa silne prejavoval vplyv hospodárskej obnovy po kríze COVID-19 a podľa všetkého nie je vhodné z nich vychádzať pri stanovení cieľového zisku. Komisia preto považovala za vhodnejšie použiť úroveň ziskovosti 9 % dosiahnutú v roku 2017.

(195)

Výrobné odvetvie Únie poskytlo dôkazy o tom, že jeho úroveň investícií, výskumu a vývoja a inovácií počas posudzovaného obdobia by bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia. Komisia tieto informácie overila na základe investičných plánov a zamietnutých a odložených projektov, čím preukázala, že tieto investície boli skutočne plánované. Komisia s cieľom zohľadniť to v cieľovom zisku vypočítala rozdiel medzi výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, ako ich uviedlo výrobné odvetvie EÚ a overila Komisia, a skutočnými výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie v posudzovanom období.

(196)

Tento rozdiel vyjadrený ako percentuálny podiel obratu bol 0,03 % a pripočítal sa k základnému zisku 9 % uvedenému v odôvodnení 194, čím sa získal cieľový zisk 9,03 %.

(197)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Na základe dostupných dôkazov Komisia stanovila dodatočné náklady pre každého výrobcu z Únie vo výške [0 – 5] EUR/m3 v porovnaní so skutočnými nákladmi na dodržiavanie týchto dohovorov počas obdobia prešetrovania. Tieto dodatočné náklady sa pripočítali k cene nespôsobujúcej ujmu.

(198)

Komisia na tomto základe vypočítala pre podobný výrobok výrobného odvetvia Únie cenu nespôsobujúcu ujmu vo výške 565 EUR/m3 tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené ziskové rozpätie (pozri odôvodnenie 193) a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov výrobku.

(199)

Komisia potom určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny vyvážajúcich výrobcov v Brazílii zaradených do vzorky, ktorá bola stanovená na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali počas obdobia prešetrovania na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(200)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkého ostatného dovozu s pôvodom v dotknutej krajine“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti (pozri odôvodnenia 90 až 93).

(201)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by predbežné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(202)

Keďže sa Komisia rozhodla, že uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(203)

Podnet predložilo konzorcium Softwood Plywood Consortium, ktoré združuje štyroch výrobcov z Únie, ktorí predstavujú viac ako 60 % celkovej výroby preglejok z mäkkého dreva v Únii.

(204)

Uložením opatrení by sa zlepšili trhové podmienky pre výrobcov z Únie. Umožnilo by im to posilniť si konkurenčnú pozíciu, získať späť stratený predaj a podiel na trhu, zvýšiť využitie kapacít a upraviť ceny na prijateľnú úroveň. Tým by sa následne zvýšila ich ziskovosť na úroveň očakávanú v podmienkach spravodlivej hospodárskej súťaže.

(205)

V prípade neexistencie takýchto opatrení by výrobné odvetvie Únie naďalej pociťovalo značnú ujmu v dôsledku pretrvávajúceho stláčania cien spôsobeného prílevom dovozu z Brazílie za nízke ceny. To by viedlo k zrýchlenému poklesu podielu na trhu, predaja a výroby, čím by sa ďalej znížilo využitie kapacity a znemožnila sa činnosť výrobcov z Únie. Prevládajúci deficit by sa zhoršil, čo by malo vážny vplyv na budúce investície a zamestnanosť v Únii. Komisia preto rozhodla, že uloženie predbežných opatrení je v súlade s najlepšími záujmami výrobného odvetvia Únie.

(206)

Neprepojený dovozca Schüttler Holzmakler/Agentur e.K. tvrdil, že kapacity výrobcov z Únie by nepostačovali na pokrytie dopytu.

(207)

Komisia zopakovala, že cieľom uloženia antidumpingových ciel na brazílsky dovoz nie je tento dovoz odstrániť, ale obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu Únie. Komisia okrem toho nezistila žiadne dôkazy o tom, že by opatrenia viedli k zníženiu hospodárskej súťaže na trhu Únie, najmä preto, že prešetrovaním sa potvrdili rôzne zdroje dodávok preglejok z mäkkého dreva do Únie vrátane výrobcov z Únie, brazílskych výrobcov, ako aj dovozu z iných tretích krajín, ako sú Čile a Čína.

(208)

Je pravdepodobné, že dovozcovia budú môcť preniesť dodatočné náklady na clá na svojich klientov. Ďalší predaj brazílskych preglejok z mäkkého dreva predstavuje len malú časť obchodnej činnosti dovozcov a k ich ziskovosti prispieva len malým podielom. Komisia preto dospela k záveru, že uloženie cla na stanovenej úrovni by nemalo mať žiadny významný vplyv na ziskovosť dovozcov. Hoci sa zdá, že clá nie sú v záujme neprepojených dovozcov, Komisia dospela k záveru, že to nepredstavuje závažný dôvod proti uloženiu ciel, ak sa zohľadní obmedzený vplyv ciel na neprepojených dovozcov.

(209)

Združenie PTIA tvrdilo, že uloženie vysokých ciel na dovoz z Brazílie by viedlo k zvýšeniu nákladov pre používateľov a konečných spotrebiteľov v EÚ. Združenie PTIA zdôraznilo, že používatelia v EÚ, najmä v odvetviach závislých od preglejok z mäkkého dreva, by mali problém absorbovať tieto náklady alebo ich preniesť na zákazníkov, ktorí by mohli začať využívať lacnejšie alternatívy spracované v tretích krajinách. V konečnom dôsledku by to oslabilo pridanú hodnotu tovaru vyrábaného v Únii a vážne by to ovplyvnilo záujmy používateľov a hospodárskych odvetví závislých od tohto dovozu.

(210)

Združenie PTIA okrem toho zdôraznilo, že výrobné odvetvie Únie nebude schopné plne uspokojiť dopyt po preglejkách z mäkkého dreva, keďže dovoz v minulosti zohrával kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní ponuky, najmä v nižších segmentoch trhu.

(211)

Spoločnosť Euroline, výrobca nábytku z Únie, sa prihlásila ako používateľ a uviedla, že prípadné antidumpingové clá uložené na brazílsky dovoz by viedli k výraznému zvýšeniu cien, čo by poškodilo konkurencieschopnosť spoločností z Únie. Takisto uviedla, že neexistujú dobré alternatívy k výrobkom z mäkkého dreva, pretože výrobky z preglejky z tvrdého dreva sú drahšie a iné materiály ako MDF/HDF a laminované drevotrieskové dosky nemajú vhodné fyzikálne vlastnosti pre jej výrobky. Upozornila aj na negatívne dôsledky pre dodávateľský reťazec Únie a zamestnanosť.

(212)

Komisia nenašla žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že výrobcovia z Únie by neboli schopní uspokojiť dopyt na trhu Únie v nepravdepodobnom scenári, keď by sa brazílsky dovoz dotknutého výrobku po uložení antidumpingových ciel zastavil. Potenciálne antidumpingové clá sú navyše relatívne nízke a je nepravdepodobné, že by viedli k výraznému zvýšeniu cien, narušili dodávateľské reťazce alebo predstavovali riziko pre zamestnanosť v Únii. Komisia okrem značných výrobných kapacít výrobného odvetvia Únie zvážila aj dostupnosť alternatívnych dodávateľov v iných tretích krajinách. Zhodnotila, že používatelia budú môcť naďalej získavať preglejky z mäkkého dreva v primeranej kvalite a množstve od viacerých dodávateľov v Únii, v iných tretích krajinách vrátane Čile a Číny a takisto od dodávateľa v Brazílii za nedumpingové ceny. Komisia preto dospela k záveru, že ak by sa antidumpingové opatrenia zaviedli, ich vplyv na používateľov by bol obmedzený.

(213)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz preglejok z mäkkého dreva s pôvodom v Brazílii nie je v tejto fáze prešetrovania v záujme Únie.

(214)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(215)

V súlade s pravidlom nižšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia je potrebné na dovoz preglejok z mäkkého dreva s pôvodom v Brazílii uložiť predbežné antidumpingové opatrenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia v odôvodnení 201. Výška cla bola stanovená na úrovni nižšieho rozpätia spomedzi rozpätia dumpingu a rozpätia ujmy.

(216)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(217)

Individuálna antidumpingová colná sadzba pre spoločnosť vymedzená v tomto nariadení sa stanovila na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľuje preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s touto spoločnosťou zistila počas tohto prešetrovania. Táto colná sadzba je uplatniteľná výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(218)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Individuálne antidumpingové clá sa uplatnia len na základe predloženia platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 4 tohto nariadenia. Kým sa takáto faktúra nepredloží, na dovoz by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatniteľné na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine“.

(219)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 4 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(220)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(221)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(222)

So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala zastaviť.

(223)

V tejto fáze konania nebolo/nemôže byť prijaté žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

(224)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(225)

Brazílsky vyvážajúci výrobca Guararapes odpovedal na informácie, ktoré mu boli zaslané, a upozornil na administratívnu chybu vo výpočtoch, konkrétne na to, že Komisia do jeho predaja neprepojeným zákazníkom v Únii zahrnula aj náklady na námornú dopravu a poistenie, hoci išlo o predaj „vyplatené na loď“ (ďalej len „FOB“).

(226)

Komisia akceptovala tvrdenie, že administratívna chyba by sa mala opraviť, a odstránila z úprav odpočítaných od vývoznej ceny sumu zodpovedajúcu nákladom na námornú dopravu a poistenie v prípade predaju „FOB“ spoločnosti Guararapes neprepojeným zákazníkom v Únii. V dôsledku toho Komisia opravila dumpingové rozpätia v prípade spoločnosti Guararapes, skupiny SCG, spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky a nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(227)

K zaslaným informáciám neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky.

(228)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(229)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,