(1)

Nemecké orgány 6. septembra 2007 oznámili opatrenia v súlade s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (teraz článok 108 ods. 3 ZFEÚ), ktoré v roku 2006 poskytla spolková krajina Hesensko spoločnosti Abalon Hardwood Hessen GmbH (ďalej len „Abalon DE“) na podporu zriadenia píly na tvrdé drevo (štátna pomoc N 512/2007). Spoločnosť Pollmeier Massivholz GmbH & Co. KG (ďalej len „Pollmeier“) 6. augusta 2007 podala Komisii sťažnosť v súvislosti s pomocou pre spoločnosť Abalon DE.

(2)

Komisia 21. októbra 2008 prijala rozhodnutie K(2008) 6017 v konečnom znení (2) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2008“), v ktorom konštatovala, že opatrenia, medzi ktorými sú aj dve záruky, ktoré Nemecko oznámilo, buď nepredstavujú pomoc (dve záruky poskytnuté spolkovou krajinou Hesensko, ďalej len „dve záruky“), alebo predstavujú existujúcu pomoc (ostatné opatrenia podporného balíka).

(3)

Spoločnosť Pollmeier 25. februára 2009 podala na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť rozhodnutia z roku 2008, ktorá bola zaevidovaná pod číslom veci T-89/09.

(4)

Všeobecný súd rozsudkom zo 17. marca 2015 (3) (ďalej len „rozsudok z roku 2015“) konštatoval, že skutočnosť, že Komisia nepreskúmala zákonnosť použitia sadzby 0,5 % zaručenej sumy na určenie prvku pomoci dvoch záruk podľa oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci vo forme záruk (4) (ďalej len „oznámenie o zárukách z roku 2000“), poukazovala na existenciu vážnych ťažkostí týkajúcich sa otázky, či mohli byť sporné záruky kvalifikované ako pomoc de minimis. Podľa názoru Všeobecného súdu existencia takýchto ťažkostí mala viesť Komisiu k začatiu formálneho vyšetrovacieho konania. Z tohto dôvodu zrušil rozhodnutie z roku 2008 v rozsahu, v akom sa v ňom dospelo k záveru, že dve záruky nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (teraz článok 107 ods. 1 ZFEÚ). Všeobecný súd potvrdil ostatné prvky tohto rozhodnutia.

(5)

Spoločnosť Pollmeier aj spolková krajina Hesensko, sa 26. mája 2015 odvolali proti rozsudku z roku 2015, pričom spoločnosť napadla potvrdené prvky rozhodnutia z roku 2008 a spolková krajina povahu pomoci oboch záruk. Komisia sa neodvolala.

(6)

Keďže tieto dve záruky boli poskytnuté pred schválením Komisiou, Komisia ich zaregistrovala ako neoznámenú pomoc [SA.24030 (2015/NN)].

(7)

Nemecko 28. mája a 27. júla 2015 predložilo Komisii ďalšie informácie vrátane znaleckého posudku profesora Csoklicha týkajúceho sa klasifikácie príjemcu ako MSP (ďalej len „Csoklichova správa“).

(8)

Listom zo 17. februára 2016 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) Komisia informovala Nemecko, že začala konanie stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ s cieľom určiť zlučiteľnosť dvoch záruk s vnútorným trhom.

(9)

Nemecko 19. februára 2016 požiadalo Komisiu, aby pozastavila formálne vyšetrovanie, kým Súdny dvor nerozhodne o odvolaniach. Komisia 24. februára 2016 súhlasila s predĺžením lehoty na predloženie pripomienok do dňa nasledujúceho po rozhodnutí o odvolaniach.

(10)

Súdny dvor uznesením zo 14. júla 2016 (5) a rozsudkom z 12. októbra 2016 (6) zamietol obidve odvolania.

(11)

Nemecko predložilo svoje pripomienky Komisii 12. októbra 2016 a 11. novembra 2016.

(12)

Komisia 6. januára 2017 uverejnila rozhodnutie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (7) a vyzvala zainteresované tretie strany, aby predložili svoje pripomienky.

(13)

Komisia 6. februára 2017 dostala pripomienky od spoločnosti Pollmeier a postúpila ich Nemecku na vyjadrenie. Nemecko predložilo svoje pripomienky 27. marca 2017.

(14)

Útvary Komisie 8. mája 2017, 14. júna 2017, 5. decembra 2017 a 26. februára 2018 požiadali Nemecko o poskytnutie dodatočných informácií, ktoré Nemecko predložilo 24. mája 2017, 21. júna 2017, 12. decembra 2017 a 26. marca 2018.

(15)

Útvary Komisie sa 22. novembra 2018 stretli so zástupcami spoločnosti Pollmeier.

(16)

Komisia 17. februára 2020 požiadala Nemecko o dodatočné informácie, ktoré jej boli poskytnuté 9. marca 2020. Útvary Komisie 8. decembra 2022 požiadali Nemecko o dodatočné informácie týkajúce sa výpočtu ekvivalentu hrubého grantu pomoci vo forme dvoch záruk, ktoré boli predložené 8. februára 2023.

(17)

Podporou investície spoločnosti Abalon DE do píly na tvrdé drevo v roku 2006 sa spolková krajina Hesensko a Nemecko usilovali o podporu a uľahčenie regionálneho rozvoja okresu Schwalm-Eder-Kreis. Táto oblasť NUTS III bola oprávnená na regionálnu pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v rámci platnej mapy regionálnej pomoci pre Nemecko na roky 2004 – 2006 (8). Uplatniteľný strop intenzity investičnej pomoci v tejto oblasti bol 18 % pre veľké podniky a v súlade s bodom 4.9 usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998 (9) (ďalej len „usmernenia o regionálnej pomoci z roku 1998“) 28 % pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“).

(18)

Banka Investitionsbank Hessen [subjekt, ktorý sa riadi verejným právom (Anstalt des öffentlichen Rechts), v ktorom 50 % vlastní spolková krajina Hesensko a 50 % Landesbank Hessen-Thüringen, ďalší subjekt, ktorý sa riadi verejným právom], konajúca v mene a z poverenia (im Namen und im Auftrag) Ministerstva financií spolkovej krajiny Hesensko (Hessisches Ministerium der Finanzen), 28. decembra 2006 v rámci väčšieho balíka pomoci (10) poskytla dve záruky na krytie dvoch úverov poskytnutých konzorciom zloženým z troch bánk, Kreissparkasse Schwalm-Eder (ďalej len „KSK“), Landesbank Hessen-Thüringen (ďalej len „Helaba“) a Raiffeisenzentralbank Österreich AG (ďalej len „RZB“), v prospech spoločnosti Abalon DE:

V oboch prípadoch spoločnosť Abalon DE zaplatila ročný poplatok za záruku vo výške 1 % z nesplatených zaručených súm. Spoločnosť Abalon DE platila úroky z podkladových úverov (marža úverového rizika vo výške 225 bázických bodov, popri šesťmesačnej úrokovej sadzbe Euribor).

(19)

Počas posudzovania žiadosti o úver veriteľské banky hodnotili úverovú bonitu spoločnosti Abalon DE. Banky KSK, Helaba a RZB pridelili spoločnosti Abalon DE ratingovú kategóriu zodpovedajúcu ročnej miere zlyhania vo výške 2 %, 1,32 % a 0,832 % v uvedenom poradí.

(20)

Banka RZB poskytla prostredníctvom konzorcia 50 % a ostatné dve banky po 25 % z každého z dvoch úverov.

(21)

Vnútroštátnym právnym základom pre tieto dve záruky je list z 28. decembra 2006, ktorý banka Investitionsbank Hessen zaslala spoločnosti Abalon DE, a usmernenia spolkovej krajiny Hesensko z roku 2006 o poskytovaní záruk pre priemyselný sektor (Richtlinien für die Übernahme von Bürgschaften und Garantien durch das Land Hessen für die gewerbliche Wirtschaft) (ďalej len „usmernenia spolkovej krajiny Hesensko z roku 2006“) (14). Tieto záruky boli podľa názoru Nemecka zavedené v súlade s ustanoveniami nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 (15) (ďalej len „nariadenie o pomoci de minimis z roku 2001“).

(22)

Orgánom poskytujúcim pomoc bolo Ministerstvo financií spolkovej krajiny Hesensko.

(23)

Príjemca pomoci, spoločnosť Abalon DE, je spoločnosť založená 5. decembra 2006, zapísaná na Okresnom súde Marburg (Amtsgericht Marburg) a so sídlom vo Schwalmstadte (Hesensko, Nemecko). Spoločnosť vyrába, predáva a distribuuje výrobky z bukového dreva po celom svete.

(24)

V čase poskytnutia oboch záruk, 28. decembra 2006, vlastnil spoločnosť Abalon Hardwood Consulting GmbH (ďalej len „Abalon Consulting“) Manfred Reinkemeier. Spoločnosť Abalon Consulting vlastnila 51 % akcií spoločnosti Abalon DE. Spoločnosť Gafluna Handels- und Beteiligungsgesellschaft mbH (ďalej len „Gafluna“) vlastnila 49 % akcií spoločnosti Abalon DE a zodpovedajúci podiel hlasovacích práv. Spoločnosť Gafluna vlastnila aj 80 % spoločnosti Abalon Hardwood GmbH v Rakúsku (ďalej len „Abalon AT“). Spoločnosť Gafluna je 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti Valluga Handels- und Beteiligungsgesellschaft mbH (ďalej len „Valluga“). Spoločnosť Valluga je 100 % dcérskou spoločnosťou nadácie Raetia Privatstiftung (ďalej len „Raetia“), ktorú banka RZB založila 11. júna 2001.

(25)

Banka RZB má stopercentnú dcérsku spoločnosť Kathrein Privatbank AG (ďalej len „Kathreinbank“), ktorá sa podľa vlastného vyhlásenia špecializuje na poskytovanie služieb pri zakladaní a prevádzkovaní súkromných nadácií (16). V roku 2006 boli členmi dozornej rady banky Kathreinbank (Aufsichtsrat) Ernst Burger a Kurt Engleitner, ktorí boli aj členmi trojčlennej správnej rady nadácie Raetia (Stiftungsvorstand) (tretím členom bol Karl Pistotnik). Heinrich Weninger viedol v roku 2006 nadačné oddelenie banky Kathreinbank (Stiftungsoffice), ktoré poskytuje klientom poradenstvo pri zakladaní nadácií a pri ďalších otázkach súvisiacich s nadáciami. Zároveň bol jedným z výkonných riaditeľov (Geschäftsführer) spoločností Valluga a Gafluna. Manfred Reinkemeier bol výkonným riaditeľom spoločností Abalon DE aj Abalon AT.

(26)

Uvedená štruktúra je znázornená na obrázku ďalej:

(27)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania uviedla predbežné posúdenie dvoch záruk a vzniesla pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

(28)

Komisia predbežne stanovila, že tieto dve záruky predstavujú štátnu pomoc, pokiaľ sa nepovažujú za pomoc de minimis. Predbežne však usúdila, že tieto dve záruky nespĺňajú náležité požiadavky stanovené v nariadení Komisie (EÚ) č. 1407/2013 (17) (ďalej len „nariadenie o pomoci de minimis z roku 2013“). Komisia následne preskúmala, či by sa v súlade s prechodnými pravidlami stanovenými v článku 7 nariadenia o pomoci de minimis z roku 2013 mohlo na záruky vzťahovať nariadenie o pomoci de minimis z roku 2001, pričom uplatnila metódu uvedenú v bode 3.2 prvom odseku druhej zarážke oznámenia o zárukách z roku 2000 (18), o ktorom Všeobecný súd v bodoch 167, 175 a 186 rozsudku z roku 2015 konštatoval, že bolo súčasťou relevantného právneho rámca, podľa ktorého mala Komisia posúdiť predmetné záruky. Na základe maximálnej miery zlyhania (najnepriaznivejší scenár troch bánk) vo výške 2 % a ročného poplatku za záruku vo výške 1 % Komisia dospela k záveru, že výsledné prvky pomoci prekračujú v kombinácii, ako aj pre každú jednotlivú záruku, hranicu 100 000 EUR stanovenú v nariadení o pomoci de minimis z roku 2001. Komisia preto vyjadrila pochybnosti o uplatniteľnosti nariadení o pomoci de minimis z rokov 2013 a 2001, a tak zaujala predbežný názor, že tieto dve záruky samostatne a v kombinácii predstavujú štátnu pomoc.

(29)

S cieľom určiť zákonnosť pomoci vo forme dvoch záruk Komisia posúdila, či sa na každú z týchto záruk vzťahuje právna úprava, ktorá pomoc oslobodzuje od notifikačnej povinnosti.

(30)

Pokiaľ ide o záruku za úver na prevádzkový kapitál, Komisia uviedla, že jej účelom je poskytnúť prevádzkovú pomoc spoločnosti Abalon DE. Komisia predbežne dospela k záveru, že takáto prevádzková pomoc nie je v súlade ani s článkom 15 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 (19) (ďalej len „všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách z roku 2014“) o regionálnej pomoci, ani s článkom 22 uvedeného nariadenia o pomoci pre začínajúce podniky.

(31)

Komisia ďalej predbežne dospela k záveru, že takáto prevádzková pomoc nie je v súlade s predchádzajúcimi skupinovými výnimkami (ktoré by sa podľa článku 58 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 mohli uplatňovať na individuálnu pomoc poskytnutú pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia, ak neboli splnené podmienky stanovené v tomto nariadení).

(32)

Komisia preto vyjadrila pochybnosti o tom, či pomoc vo forme záruky za úver na prevádzkový kapitál bola zlučiteľnou pomocou oslobodenou od notifikačnej povinnosti.

(33)

Pokiaľ ide o záruku za investičný úver, Komisia predbežne usúdila, že by sa v zásade mohla spätne vyhlásiť za zlučiteľnú a byť oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 58 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 a výnimky stanovenej v článku 14 uvedeného nariadenia (regionálna investičná pomoc), ak by spoločnosť Abalon DE predstavovala MSP.

(34)

Keďže však Komisia považovala informácie, ktoré Nemecko poskytlo o štatúte MSP spoločnosti Abalon DE, za neúplné, nemohla dospieť k záveru o postavení MSP. Komisia preto vyjadrila pochybnosti o tom, či individuálna záruka za investičný úver bola zlučiteľnou pomocou oslobodenou od notifikačnej povinnosti podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 alebo podľa nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 (20) (ďalej len „nariadenie o skupinových výnimkách pre MSP“), ktoré sa uplatňovalo v čase poskytnutia týchto dvoch záruk.

(35)

Komisia preto nemohla dospieť k záveru, že tieto dve záruky boli oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 alebo podľa iného nariadenia o výnimkách platného v čase poskytnutia týchto dvoch záruk.

(36)

Keďže tieto dve záruky neboli oslobodené od notifikačnej povinnosti a na prvý pohľad predstavovali regionálnu pomoc, Komisia následne posúdila ich zlučiteľnosť podľa platných usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998.

(37)

Pokiaľ ide o záruku za investičný úver, Komisia zistila, že v súlade s platnou mapou regionálnej pomoci pre Nemecko investičná pomoc na zriadenie nového podniku v okrese Schwalm-Eder-Kreis nemohla presiahnuť intenzitu pomoci 18 % pre veľké podniky a 28 % pre MSP. Keďže spoločnosť Abalon DE už v roku 2006 získala priamy grant vo výške 4,5 milióna EUR na investíciu vo výške 26 miliónov EUR (21), až do výšky 18 % pre veľké podniky, záruka (alebo aspoň jej časť) za investičný úver by mohla byť zlučiteľná len vtedy, ak by sa spoločnosť Abalon DE mohla považovať za MSP, v dôsledku čoho by mohla využívať vyššiu intenzitu pomoci. V roku 2006 Nemecko na spoločnosť Abalon DE neuplatnilo vyššiu intenzitu pomoci. Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania nemohla dospieť k záveru, že informácie, ktoré Nemecko predložilo o postavení MSP spoločnosti Abalon DE, umožňujú bez pochybností vylúčiť, že spoločnosť Abalon DE predstavovala v čase poskytnutia záruk veľký podnik. Komisia ponechala otvorenú otázku, či spoločnosť Abalon DE predstavuje MSP, a preto vyjadrila pochybnosti, či je pomoc vo forme záruky za investičný úver zlučiteľná s vnútorným trhom.

(38)

Komisia takisto vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť záruky za úver na prevádzkový kapitál, keďže usmernenie o regionálnej pomoci z roku 1998 neumožňuje vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom prevádzkovú pomoc v oblasti oprávnenej na regionálnu pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, čo je prípad okresu Schwalm-Eder-Kreis.

(39)

Komisii boli doručené pripomienky Nemecka a spoločnosti Pollmeier.

(40)

Nemecko 12. októbra 2016 poskytlo znalecký posudok o postavení MSP spoločnosti Abalon DE vypracovaný spoločnosťou Hollstein & Partner mbB Steuerberatungsgesellschaft z 28. septembra 2016 (ďalej len „správa spoločnosti Hollstein“). V správe spoločnosti Hollstein sa dospelo k záveru, že spoločnosť Abalon DE bola v rokoch 2006 – 2015 malý a stredný podnik, keďže v tomto období nebola prekročená žiadna z troch maximálnych hodnôt stanovených v článku 2 ods. 1 prílohy I k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (22) (ďalej len „odporúčanie o MSP“, príloha I ďalej len „príloha k odporúčaniu o MSP“) na to, aby sa spoločnosť Abalon DE mohla považovať za MSP, t. j. zamestnávala menej ako 250 osôb, mala maximálny ročný obrat menej ako 50 miliónov EUR a maximálnu celkovú ročnú súvahu menej ako 43 miliónov EUR. V správe spoločnosti Hollstein sa konštatuje, že takýto záver zostáva platný bez ohľadu na to, či sa spoločnosť Abalon DE posudzuje samostatne alebo ako súčasť väčšej skupiny subjektov, ktorá by okrem spoločnosti Abalon DE zahŕňala spoločnosti Abalon Consulting (vrátane jej prepojených a partnerských podnikov v zmysle článku 3 ods. 2 a 3 prílohy k odporúčaniu o MSP), Valluga, Gafluna, Abalon AT a nadáciu Raetia. Napríklad v roku 2006 (v čase poskytnutia pomoci) mala táto väčšia skupina 46 zamestnancov, ročný obrat 8,976 milióna EUR a súvahu 10,569 milióna EUR.

(41)

Nemecko sa okrem toho domnieva, že v čase poskytnutia dvoch záruk spoločnosť Abalon DE predstavovala novozaložený malý podnik v zmysle odporúčania o MSP. Nemecko sa domnieva, že spoločnosť Abalon DE by sa musela vyrovnať s nevýhodami typickými pre novozaložené podniky (ako napr. problémy s prístupom k financovaniu), ak by dve predmetné záruky neboli poskytnuté, a že bez podpory prostredníctvom predmetných záruk by spoločnosť Abalon DE nebola založená. A napokon Nemecko naznačuje, že tieto dve záruky nemajú negatívny vplyv na obchod medzi členskými štátmi, keďže trh so získavaním surovín bol skôr miestny.

(42)

Spoločnosť Pollmeier podporuje závery Komisie uvedené v rozhodnutí o začatí konania, že tieto dve záruky nemožno považovať za pomoc de minimis podľa ustanovení nariadenia o pomoci de minimis z roku 2001.

(43)

Spoločnosť Pollmeier tvrdí, že na výpočet prvku pomoci obsiahnutého v dvoch zárukách sa má použiť metóda uvedená v bode 3.2 prvom odseku prvej zarážke oznámenia o zárukách z roku 2000. V súlade s touto metódou „[h]otovostný grantový ekvivalent záruky na pôžičku možno v danom roku: vypočítať tým istým spôsobom ako priznanie ekvivalentu bezúročnej pôžičky, pričom subvencia na úroky predstavuje rozdiel medzi trhovou sadzbou a sadzbou získanou vďaka štátnej záruk[e] po odrátaní všetkých zaplatených poplatkov…“ Spoločnosť Abalon DE podľa názoru spoločnosti Pollmeier získala priaznivý úverový rating len vďaka svojmu prepojeniu na nadáciu Raetia a banku RZB. Riziko zlyhania spoločnosti Abalon DE malo byť takisto vyššie ako riziko zlyhania vo výške 2 %, ktoré prisúdila banka KSK, keďže v bode 3.3 oznámenia o zárukách z roku 2008 (23) sa stanovuje prémia typu „bezpečný prístav“ pre novozaložené MSP vo výške 3,8 %.

(44)

Spoločnosť Pollmeier podporuje odôvodnenie uvedené v rozhodnutí o začatí konania, podľa ktorého záruka za úver na prevádzkový kapitál nemôže byť predmetom skupinovej výnimky podľa nariadenia všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 ani podľa nariadenia o skupinových výnimkách pre MSP.

(45)

Podľa názoru spoločnosti Pollmeier záruka za investičný úver nie je oslobodená ani podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014, ani podľa nariadenia o skupinových výnimkách pre MSP. Spoločnosť Abalon DE sa v roku 2006 nepovažovala za MSP, keďže bola súčasťou skupiny prepojených a partnerských podnikov v zmysle článku 3 ods. 2 a 3 prílohy k odporúčaniu o MSP.

(46)

Pokiaľ ide o postavenie MSP, spoločnosť Pollmeier tvrdí, že v čase poskytnutia dvoch záruk bola spoločnosť Abalon DE súčasťou skupiny prepojených podnikov vrátane banky RZB a že na úrovni skupiny boli prekročené príslušné hraničné hodnoty pre MSP.

(47)

Po prvé, spoločnosť Pollmeier tvrdí, že v čase poskytnutia dvoch záruk boli spoločnosť Abalon DE a nadácia Raetia prepojené v zmysle článku 3 ods. 3 prílohy k odporúčaniu o MSP. Nadácia Raetia vlastnila 100 % spoločnosti Valluga, ktorá vlastnila 100 % spoločnosti Gafluna, ktorá uplatňovala rozhodujúci vplyv [v zmysle článku 3 ods. 3 prvého pododseku písm. c) prílohy k odporúčaniu o MSP] v spoločnosti Abalon DE, hoci vlastnila len 49 % akcií spoločnosti Abalon DE. V tomto poslednom bode spoločnosť Pollmeier tvrdí, že stačí právo uplatňovať rozhodujúci vplyv, takže sa nevyžaduje skutočné uplatňovania takéhoto vplyvu.

(48)

Spoločnosť Pollmeier zdôrazňuje, že podľa článku 5 ods. 2 stanov (Gesellschaftsvertrag) spoločnosti Abalon DE z 5. decembra 2006 majú obaja akcionári (spoločnosti Abalon Consulting a Gafluna) právo vymenovať výkonného riaditeľa (Entsendungsrecht).

(49)

Spoločnosť Pollmeier ďalej tvrdí, že podľa článku 7 stanov spoločnosti Abalon DE musí určité dôležité obchodné rozhodnutia spoločnosti Abalon DE schváliť pridružená riadiaca rada (Beirat) (ktorej členov vymenúva za rovnakých podmienok Manfred Reinkemeier a spoločnosť Gafluna).

(50)

Po druhé, spoločnosť Pollmeier tvrdí, že v roku 2006 bola spoločnosť Abalon DE prepojená aj s bankou RZB v zmysle článku 3 ods. 3 prílohy k odporúčaniu o MSP. Podľa názoru spoločnosti Pollmeier vzhľadom na to, že nadácia Raetia bola založená bankou RZB, ako aj vzhľadom na úzke personálne vzťahy (personelle Verflechtungen) medzi bankou RZB a nadáciou Raetia a jej dcérskymi spoločnosťami boli nadácia Raetia a spoločnosti Valluga a Gafluna nástrojom banky RZB na investovanie do iných spoločností, najmä do vlastných dlžníkov.

(51)

Zo zakladacej listiny nadácie Raetia (Stiftungsurkunde) z 11. júna 2001 vyplýva, že banka RZB vložila do nadácie Raetia počiatočný kapitál v celkovej výške 300 000 EUR.

(52)

Spoločnosť Pollmeier poukazuje na priame a nepriame prepojenia medzi bankou RZB a nadáciou Raetia prostredníctvom fyzických osôb v čase poskytnutia oboch záruk. Najmä členovia správnej rady nadácie Raetia (Ernst Burger, Kurt Engleitner a Karl Pistotnik) zastávali funkcie v podnikoch patriacich banke RZB, najmä v banke Kathreinbank. Okrem toho výkonní riaditelia spoločností Valluga a Gafluna (Heinrich Weninger a Siegfried Wriesnig) zastávali v roku 2006 funkcie v podnikoch, ktoré vlastnila banka RZB.

(53)

Spoločnosť Pollmeier sa domnieva, že dôkazy potvrdzujú, že na základe článku 3 ods. 3 prvého a štvrtého pododseku prílohy k odporúčaniu o MSP, ako ich vykladá Súdny dvor najmä v rozsudku vo veci HaTeFo (24), boli rôzne dotknuté podniky od spoločnosti Abalon DE po banku RZB prepojenými podnikmi. Potvrdzuje to skutočnosť, že spoločnosti Gafluna a Valluga a banka Kathreinbank majú miesto podnikania na rovnakej adrese vo Viedni v Rakúsku.

(54)

Spoločnosť Pollmeier tvrdí, že v dôsledku toho spoločnosť Abalon DE nemožno považovať za MSP, pretože pri započítaní banky RZB sú hraničné hodnoty prekročené.

(55)

A napokon, spoločnosť Pollmeier zdôrazňuje, že postavenie MSP spoločnosti Abalon DE nemožno potvrdiť na základe iných kritérií, ako sú kritériá stanovené v odporúčaní o MSP. Výnimka z týchto kritérií by bola možná len vtedy, ak by spoločnosť Abalon DE trpela znevýhodneniami, ktoré sú typické pre MSP, ale prítomnosť takýchto znevýhodnení možno vylúčiť vzhľadom na jej prepojenie s bankou RZB (25).

(56)

Spoločnosť Pollmeier vyjadrila názor, že záruka za úver na prevádzkový kapitál predstavuje prevádzkovú pomoc, ktorú nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú podľa usmernenia o regionálnej pomoci z roku 1998. Okrem toho spoločnosť Abalon DE nie je oprávnená na pomoc pre začínajúci malý podnik, pretože sa nepovažuje za MSP. Záruku za úver na prevádzkový kapitál preto nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom ako pomoc pre začínajúce podniky.

(57)

Podľa spoločnosti Pollmeier sa na spoločnosť Abalon DE vzťahuje strop intenzity investičnej pomoci vo výške 18 % (platný pre veľké podniky) a spoločnosť Abalon DE nemôže využívať bonus pre MSP, pretože nie je MSP. To znamená, že záruka za investičný úver sa nemôže považovať za zlučiteľnú, pretože strop je už prekročený pomocou poskytnutou v roku 2006. Okrem toho spoločnosť Pollmeier tvrdí, že dve záruky neboli podmienené udržaním investície počas minimálneho obdobia piatich rokov, ako sa vyžaduje v bode 4.10 usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998.

(58)

Podľa Nemecka sa v bode 3.2 oznámenia o zárukách z roku 2000 nepredpisuje použitie konkrétnej metódy výpočtu, pretože sa v ňom uvádzajú tri metódy výpočtu a v súvislosti s prvou metódou sa uvádza, že je uplatniteľná len „v zásade“. Okrem toho v žiadnej ustálenej judikatúre sa neuvádza uprednostňovaná možnosť výpočtu.

(59)

Nemecko tvrdilo, že sa má uplatniť metóda uvedená v bode 3.2 prvom odseku tretej zarážke oznámenia o zárukách z roku 2000, t. j. prvok pomoci sa má „vypočítať akoukoľvek inou objektívne uplatňovanou a všeobecne uznávanou metódou“. Nemecko sa domnieva, že vzhľadom na nedostatočnú dostupnosť údajov a na zásady právnej istoty, právneho očakávania a nediskriminácie predstavuje metóda výpočtu na základe paušálnej sadzby 0,5 % (použitá v rozhodnutí z roku 2008 na stanovenie výšky pomoci) takúto objektívne uplatňovanú a všeobecne uznávanú metódu.

(60)

Nemecko tvrdilo, že Všeobecný súd vo svojom rozsudku z roku 2015 konštatoval, že Komisia vo svojom rozhodnutí z roku 2008 neposúdila, prečo je paušálna sadzba 0,5 % v súlade s bodom 3.2 oznámenia o zárukách z roku 2000, ale nerozhodol o zákonnosti takéhoto prístupu. Komisia by preto na základe svojej širokej diskrečnej právomoci mohla v tomto prípade uplatniť prístup s použitím sadzby 0,5 %.

(61)

Nemecko preto tvrdí, že pri uplatnení tohto prístupu celková výhoda z oboch záruk predstavuje 93 250 EUR, a teda je pod hranicou de minimis100 000 EUR stanovenou v článku 2 ods. 2 nariadenia o pomoci de minimis z roku 2001. Záruka za investičný úver, ako aj záruka za úver na prevádzkový kapitál sa preto nepovažujú za štátnu pomoc.

(62)

Nemecko predložilo podporné tvrdenie týkajúce sa záruky za investičný úver v prípade, že sa neuplatní metóda uvedená v bode 3.2 prvom odseku tretej zarážke oznámenia o zárukách z roku 2000. Ak by sa podľa Nemecka uplatnila prémia typu „bezpečný prístav“ vo výške 3,8 % stanovená v bode 3.3 oznámenia o zárukách z roku 2008 na záruky pre novozaložené MSP bez úverovej histórie, prvok pomoci zahrnutý do investičného úveru by predstavoval 2,3 milióna EUR. Táto suma by zostala v medziach článku 14 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014, a preto by bola zlučiteľná a oslobodená od notifikačnej povinnosti.

(63)

Podľa Nemecka, ako vyplýva zo správy spoločnosti Hollstein (odôvodnenie 40), by sa spoločnosť Abalon DE považovala za MSP, t. j. neprekročila by hraničné hodnoty podľa článku 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu o MSP, aj keby sa do výpočtu zahrnuli spoločnosti Abalon Consulting, Abalon AT, Gafluna a Valluga a nadácia Raetia. Skutočnosť, že Siegfried Wriesnig bol v čase poskytnutia dvoch záruk od roku 2001 výkonným riaditeľom spoločnosti Gafluna, od roku 2001 výkonným riaditeľom spoločnosti Valluga a od roku 2004 členom pridruženej riadiacej rady spoločnosti Abalon DE (Beirat), by preto pri posudzovaní, či je spoločnosť Abalon DE malým alebo stredným podnikom, nebola relevantná.

(64)

Nemecko takisto tvrdí, že Komisia v rozhodnutí z roku 2008 konštatovala, že spoločnosti Gafluna, Abalon DE a Valluga a nadácia Raetia boli len partnerskými podnikmi v zmysle článku 3 ods. 2 prílohy k odporúčaniu o MSP. Podľa Nemecka sa toto údajné zistenie stalo právne záväzným na základe rozsudku z roku 2015 (26). Nemecko však pripúšťa, že v záujme zjednodušenia možno predpokladať, že tieto podniky boli aj prepojenými podnikmi, nielen partnerskými podnikmi.

(65)

Nemecko súhlasí s tým, že spoločnosť Abalon DE by sa nepovažovala za MSP, ak by bola priamo alebo nepriamo prepojená s bankou RZB. Nemecko dokonca uvádza, že banka RZB mala v roku 2006 približne 55 000 zamestnancov a jej ročná súvaha ku koncu roka 2006 predstavovala približne 115 miliárd EUR. Nemecko sa však domnieva, že takéto prepojenia neexistujú.

(66)

Pokiaľ ide o vzťahy medzi bankou RZB/nadáciou Raetia a spoločnosťou Abalon DE alebo jej akcionármi prostredníctvom jednotlivých osôb, Nemecko poukazuje na to, že túto argumentáciu predložila spoločnosť Pollmeier takmer desať rokov po podaní sťažnosti, a preto sa domnieva, že toto tvrdenie treba zamietnuť z dôvodu, že tieto skutočnosti boli predložené príliš neskoro.

(67)

Podľa Nemecka skutočnosť, že banka RZB je zakladateľom nadácie Raetia, nevedie k záveru, že banka RZB a spoločnosť Abalon DE sú prepojené podniky v zmysle článku 3 ods. 3 prvého pododseku prílohy k odporúčaniu o MSP. Podľa názoru Nemecka zo Csoklichovej správy (odôvodnenie 7) vyplýva, že banka RZB ako zakladateľ nadácie Raetia nemá právo ovplyvňovať obchodné rozhodnutia nadácie Raetia ani jej prepojených podnikov.

(68)

Podľa tejto správy je pre rakúsku „súkromnú nadáciu“ charakteristické, že je úplne oddelená a právne nezávislá od zakladateľa. Zakladateľ je oprávnený len na také práva, ktoré sú výslovne vyhradené v zakladacej listine. Zo zakladacej listiny nadácie Raetia vyplýva, že banka RZB nemá prakticky žiadny vplyv na riadenie nadácie (Trennungsprinzip). Nemecko poukazuje najmä na to, že zakladacia listina neposkytuje banke RZB právo schvaľovať rozhodnutia nadácie Raetia (Zustimmungsvorbehalte), ani právomoc dávať nadácii Raetia pokyny (Weisungsrechte). Z toho vyplýva, že správna rada nadácie Raetia funguje úplne nezávisle od zakladateľa. Neexistuje nepriamy vplyv, napríklad prostredníctvom práva odvolať správnu radu nadácie. Nezávislosť správnej rady nadácie od zakladateľa je výslovne stanovená v zakladacej listine. Nemecko konštatuje, že banka RZB nevyužila ani zákonnú možnosť vyhradiť si právo na zrušenie (Widerrufsrecht, t. j. možnosť zrušiť založenie). Keďže právo banky RZB na zmenu (zakladacej listiny) stanovené v zakladacej listine možno uplatniť len výnimočne, zakladateľ nemôže namietať proti rozhodnutiam, ktoré sú v rozpore s jeho záujmami. Akékoľvek zmeny, ktoré by banke RZB poskytli priamy alebo nepriamy vplyv na nadáciu Raetia, sú výslovne vylúčené.

(69)

Nemecko ďalej uvádza, že ani spoločnosť Abalon DE, ani nadácia Raetia, ani žiadna z jej dcérskych spoločností nie sú prepojené s bankou RZB v zmysle článku 3 ods. 3 štvrtého pododseku prílohy k odporúčaniu o MSP (27) prostredníctvom „vzťahov prostredníctvom fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne“. Nemecko uznáva, že podľa judikatúry je namieste, aby sa podniky, ktoré formálne neudržiavajú niektorý zo vzťahov uvedených v článku 3 ods. 3 prvom pododseku prílohy k odporúčaniu o MSP, ale „predstavujú aspoň z dôvodu úlohy fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne jeden hospodársky subjekt, tiež považovali za prepojené podniky v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ vykonávajú svoje činnosti alebo ich časť na tom istom trhu alebo na priľahlých trhoch“ (28).

(70)

Nemecko sa však domnieva, že kritériá uvedené v rozsudku vo veci HaTeFo týkajúce sa pojmu jedného hospodárskeho subjektu nie sú splnené, pretože banka RZB nepôsobí na tom istom (alebo priľahlom) trhu ako spoločnosti Abalon DE, Abalon Consulting, Abalon AT, Gafluna a Valluga a nadácia Raetia. Skutočnosť, že banka RZB poskytla úvery a záruky spoločnostiam pôsobiacim na trhu s drevom, neznamená, že banka RZB sama pôsobí na tomto trhu. Podmienka uvedená v článku 3 ods. 3 štvrtom pododseku prílohy k odporúčaniu o MSP preto nie je splnená.

(71)

Okrem toho Nemecko zastáva názor, že neexistuje „jeden hospodársky subjekt“, pretože medzi zamestnancami banky RZB a zamestnancami spoločností Abalon DE/Gafluna/Raetia neexistujú žiadne vzťahy, ktoré by im umožňovali ovplyvňovať obchodné rozhodnutia dotknutých podnikov. Z rovnakých dôvodov by sa k rovnakému záveru dospelo aj na základe definície kontroly uvedenej v bode 16 konsolidovaného oznámenia Komisie o právomoci podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (29) (ďalej len „konsolidované oznámenie o právomoci“)

(72)

Podľa názoru Nemecka okolnosť, že niektoré zo zúčastnených subjektov majú miesto podnikania na rovnakej adrese, nedokazuje existenciu vzťahov medzi týmito subjektmi ani možnosť ovplyvňovať obchodné rozhodnutia.

(73)

Nemecko tvrdí, že preukázanie existencie znevýhodnení typických pre MSP nie je vždy potrebné na to, aby bolo možné podnik považovať za MSP, v prípadoch, keď sú splnené formálne kritériá podľa prílohy k odporúčaniu o MSP. V tomto prípade teda nie je potrebné dokazovať, že spoločnosť Abalon DE čelila znevýhodneniam typickým pre MSP. Nemecko sa v každom prípade domnieva, že spoločnosť Abalon DE trpí typickými znevýhodneniami, ktoré postihujú MSP, a tvrdí, že bez dvoch poskytnutých záruk by jej prístup k financovaniu nebol istý, čo je pre malé a stredné podniky typické. Podľa názoru Nemecka by spoločnosť Abalon DE bez týchto dvoch záruk nebola založená. Okrem toho sám sťažovateľ poukázal na napätú finančnú situáciu spoločnosti Abalon DE v roku 2006.

(74)

Nemecko ďalej predložilo úverové ratingy, ktoré spoločnosti Abalon DE pridelili tri veriteľské banky (pozri odôvodnenie 19), a poskytlo vysvetlenia k týmto ratingovým hodnoteniam. V liste Komisii z 15. mája 2017 banka Raiffeisenbank International (ďalej len „RBI“, od roku 2010 právny nástupca banky RZB) uvádza, že jej vtedajšie hodnotenie (úverové riziko spoločnosti Abalon DE) vychádzalo najmä z perspektív rastu trhu s drevom, vynikajúceho prístupu k surovinám v Hesensku, krátkych dopravných trás, investičných dotácií a záruk, ktoré mala poskytnúť spolková krajina Hesensko.

(75)

Podľa názoru Nemecka je skutočnosť, že spoločnosť Abalon DE bola hodnotená samostatne, ďalším dôkazom proti akýmkoľvek prepojeniam s bankou RZB.

(76)

Pokiaľ ide o otázku osobných vzťahov medzi bankou RZB a nadáciou Raetia, Nemecko uvádza, že jedinými členmi trojčlennej správnej rady nadácie Raetia v období od roku 2001 do konca roku 2015 boli Karl Pistotnik, Ernst Burger a Kurt Engleitner a že ani jeden z nich nikdy nebol zamestnancom či členom výkonného orgánu banky RZB.

(77)

Nemecko ďalej vyhlasuje, že i) do 6. decembra 2017 nemala spoločnosť Abalon DE (vrátane jeho výkonného riaditeľa Manfreda Reinkemeiera) žiadne kontakty so žiadnym z členov správnej rady nadácie Raetia; ii) v čase poskytnutia záruky výkonný riaditeľ spoločnosti Abalon DE nevedel o existencii nadácie Raetia; iii) Manfred Reinkemeier sa o nadácii Raetia dozvedel až z konania iniciovaného spoločnosťou Pollmeier a iv) vlastnícka štruktúra spoločnosti Gafluna nemala pre spoločnosť Abalon DE žiaden význam a nemala na ňu žiaden vplyv.

(78)

Nemecko ďalej uvádza, že banka RZB nikdy nevydávala pokyny výkonnému riaditeľovi spoločnosti Abalon DE, že banka RZB nemá žiadne odborné znalosti týkajúce sa trhu s tvrdým drevom a že medzi spoločnosťou Abalon DE a bankou RZB neexistujú žiadne právne väzby, ktoré by banke RZB umožňovali konať nad rámec jej funkcie hlavnej banky spoločnosti Abalon DE (Hausbank).

(79)

Okrem toho Nemecko poskytlo informácie získané od banky RBI, v ktorých sú uvedení členovia vedenia banky RZB v roku 2006, aby sa preukázalo, že sa neprekrývajú s tromi členmi správnej rady nadácie Raetia.

(80)

Spoločnosť Gafluna predložila vyhlásenia vo vlastnom mene (im eigenen Namen) a z poverenia (im Auftrag) nadácie Raetia.

(81)

Spoločnosť Gafluna vyhlasuje, že podľa zakladacej listiny nadácie Raetia sú jej príjemcami tie podniky, v ktorých má nadácia priamy alebo nepriamy podiel alebo v ktorých podiel nadobúda.

(82)

Podľa spoločnosti Gafluna a nadácie Raetia jediné služby, ktoré skupina RZB poskytla nadácii Raetia a spoločnostiam Valluga a Gafluna, spočívali v právnej podpore pri zakladaní nadácie Raetia a spoločností Gafluna a Valluga a vo vedení účtov (Kontoführung) nadácie Raetia. Okrem toho spoločnosť Valluga mala a spoločnosť Gafluna stále má (od svojho založenia) transakčný účet (Zahlungsverkehrskonto) v banke Kathreinbank (100 % dcérska spoločnosť banky RZB).

(83)

Podľa vyhlásení spoločnosti Gafluna a nadácie Raetia neposkytovala nadácia žiadne služby podnikom skupiny RZB. Nadácia Raetia nikdy nekomunikovala s podnikmi skupiny RZB o svojej stratégii alebo zameraní a nikdy nebola pod faktickou kontrolou tretích podnikov.

(84)

Banka RBI ako právny nástupca banky RZB informovala, že banka RZB založila nadáciu Raetia v roku 2001 ako jediný zakladateľ a poskytla 300 000 EUR z vlastných aktív. Banka RZB vybrala a vymenovala prvú správnu radu nadácie Raetia (Ernst Burger, Kurt Engleitner a Karl Pistotnik). Jedným zo všeobecných cieľov nadácie (Stiftungszweck) je podpora rakúskeho hospodárstva, najmä udržiavanie a podpora konkurencieschopnosti rakúskych podnikov prostredníctvom nadobúdania akcií podnikov vo finančných ťažkostiach alebo poskytovania rizikového kapitálu (30). Presnejšie, banka RBI potvrdila, že nadácia Raetia bola vytvorená s cieľom uľahčiť reštrukturalizáciu klientov banky RZB, ktorí sa ocitli v ťažkostiach, prostredníctvom nepriameho podielu nadácie Raetia v týchto podnikoch. Na základe tohto prístupu nebolo potrebné, aby banka RZB sama kupovala akcie svojich klientov v ťažkostiach.

(85)

Počas procesu zakladania banka RZB poskytla nadácii Raetia služby, ako napríklad právnu a daňovú pomoc, vypracovanie zakladacej listiny, zápis do obchodného registra. Podľa vedomostí banky RBI sa na zakladaní nadácie Raetia nepodieľali žiadne iné podniky zo skupiny RZB (vrátane banky Kathreinbank). Ďalšia právna pomoc bola poskytnutá pri vytváraní spoločností Valluga a Gafluna.

(86)

Banka RBI potvrdzuje, že v čase poskytnutia týchto dvoch záruk zastávali v banke RZB a jej dcérskych spoločnostiach tieto osoby uvedené pozície:

(87)

Banka RBI poskytla zoznamy úverov, ktoré banka RZB/RBI poskytla spoločnosti Abalon AT (od roku 2003 v celkovej výške najmenej 21 miliónov EUR) a spoločnosti Abalon DE (najmenej dva úvery uvedené v odôvodnení 18), a všetkých zábezpek prijatých v tejto súvislosti.

(88)

Banka RBI ďalej uviedla, že spoločnosť Gafluna v rokoch 2003 a 2007 vydala akcie bez hlasovacieho práva (Substanzgenussrechte) vo výške 4,99 milióna EUR s cieľom získať kapitál. Nemecko spresnilo, že tieto akcie bez hlasovacieho práva boli v dvojstupňovom systéme v plnej miere odkúpené nepriamou 100 % dcérskou spoločnosťou banky RZB, spoločnosťou Abies Handels- und Beteiligungsgesellschaft mbH (ďalej len „Abies“) (31). Tento nákup bol financovaný nepriamym príspevkom spoločníka (indirekter Gesellschafterzuschuss), ktorý banka RZB poskytla svojej dcérskej spoločnosti Abies. Banka RBI vysvetlila, že akcie bez hlasovacieho práva vydané spoločnosťou Gafluna oprávňujú ich kupujúcich získavať informácie a podieľať sa na zisku, neposkytujú im však žiadne práva týkajúce sa účasti/vplyvu. Banka RBI preto zastáva názor, že nákup uvedených akcií nespĺňa požiadavky článku 3 ods. 3 prvého pododseku prílohy k odporúčaniu o MSP.

(89)

Banka RBI potvrdila, že nevedela o žiadnej komunikácii medzi subjektmi skupiny RZB a nadáciou Raetia o jej všeobecnej stratégii (pozri aj vyhlásenia v odôvodnení 83). Banka RBI zdôraznila, že nadácia Raetia bola pri svojich obchodných rozhodnutiach úplne nezávislá. Okrem toho potvrdila, že banka RZB/RBI – ani jej dcérske spoločnosti – nevykonávali faktickú kontrolu nad nadáciou Raetia. Takáto kontrola by bola podľa rakúskeho zákona o nadáciách nezákonná, pretože správna rada nadácie musí zabrániť akémukoľvek pokusu o ovplyvňovanie činnosti nadácie zo strany jej zakladateľa (RZB).

(90)

Nemecko poskytlo aj vyhlásenie spoločnosti Abalon DE, v ktorom sa zdôrazňuje, že banka RZB neovplyvňovala žiadne jej obchodné rozhodnutia. Okrem toho spoločnosť Abalon DE uviedla, že trpela znevýhodneniami typickými pre MSP v dôsledku konkurenčného trhu, a najmä v dôsledku pokusov o prevzatie zo strany spoločnosti Pollmeier.

(91)

Nemecko vo svojich ďalších pripomienkach z 8. februára 2023 zopakovalo, že výpočet ekvivalentu hrubého grantu pomoci vo forme dvoch predmetných záruk pomocou metódy uvedenej v bode 3.2 prvom odseku prvej zarážke oznámenia o zárukách z roku 2000 (pozri odôvodnenie 43) nebol možný. Na to by bolo potrebné určiť trhovú úrokovú sadzbu ekvivalentného úveru pre spoločnosť Abalon DE bez štátnych záruk, pričom podľa Nemecka sa banka KSK v tejto fáze nemohla k uvedenej otázke vyjadriť, pretože opakovanie všetkých parametrov relevantných pre rozhodnutie nebolo možné vzhľadom na veľký časový odstup, keďže od poskytnutia dvoch záruk uplynulo už 17 rokov. Nemecko v tejto súvislosti uviedlo, že napriek všetkému úsiliu a prieskumu nebolo schopné poskytnúť informácie. Nemecko dodalo, že vzhľadom na to, že sa naďalej domnieva, že by sa mala používať metóda uvedená v bode 3.2 prvom odseku tretej zarážke oznámenia o zárukách z roku 2000, výpočet podľa metódy uvedenej v bode 3.2 prvom odseku prvej zarážke nebol potrebný.

(92)

Okrem toho Nemecko uvádza podobné tvrdenie, pokiaľ ide o výpočet ekvivalentu hrubého grantu pomoci vo forme dvoch predmetných záruk pomocou metódy uvedenej v bode 4.2 prvom odseku oznámenia o zárukách z roku 2008 (ďalej len „rozdiel medzi trhovou cenou záruky a cenou skutočne zaplatenou“). Nemecko takisto vysvetlilo, že v dôsledku toho sa nemohlo vyjadriť k výpočtom Komisie (založeným na metóde uvedenej v bode 4.2 prvom odseku oznámenia o zárukách z roku 2008), a to z dôvodu veľkého časového odstupu medzi poskytnutím záruk a žiadosťou Komisie o informácie.

(93)

Okrem toho sa Nemecko domnieva, že pravdepodobnosť zlyhania, ktorú vypočítala banka RZB (0,832 %, odôvodnenie 19), sa mala zohľadniť, keďže medzi bankou RZB a spoločnosťou Abalon DE neexistovalo žiadne prepojenie. Nemecko ďalej tvrdilo, že aj keby takéto prepojenie existovalo, malo by sa zohľadniť v úverovom ratingu spoločnosti Abalon DE a viedlo by k nižšej pravdepodobnosti zlyhania (keďže spoločnosť Abalon DE by mala prospech z vyššej finančnej sily skupiny, ktorej súčasťou je banka RZB).

(94)

A napokon, Nemecké orgány predložili presné informácie o efektívnej úrokovej sadzbe (vrátane všetkých poplatkov, najmä za spracovanie a syndikovanie), ktorú banky účtovali spoločnosti Abalon DE za investičný úver.

(95)

V rozhodnutiach o štátnej pomoci Komisia zvyčajne najprv posudzuje existenciu pomoci, potom jej zákonnosť a nakoniec jej zlučiteľnosť. Keďže však otázka, či sa spoločnosť Abalon DE považuje za MSP, je relevantná pre všetky tieto kroky posudzovania, Komisia najprv posúdi, či spoločnosť Abalon DE v čase poskytnutia dvoch záruk v roku 2006 bola MSP.

(96)

Nemecko sa vo svojom oznámení zo 6. septembra 2007 výslovne neodvolávalo na postavenie MSP pre spoločnosť Abalon DE. Nemecko sa odvolalo na postavenie MSP až vo svojich pripomienkach z 12. októbra 2016 (odôvodnenie 40) po tom, ako Všeobecný súd zrušil rozhodnutie z roku 2008.

(97)

Kritériá na určenie toho, či podnik predstavuje MSP, sú stanovené v odporúčaní o MSP, ako ho vykladá Súdny dvor. Súdny dvor najmä pripomenul, že „[o]dporúčania MSP je… potrebné vykladať s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k ich prijatiu“ (32), a rozhodol, že „ako vyplýva z odôvodnení 9 a 12, ako aj z článku 1 ods. 1 tohto odporúčania, toto odporúčanie má za cieľ prijať definíciu MSP použitú v politikách Únie uplatňovaných v rámci Únie a EHP, ktorá zohľadňuje hospodársku realitu týchto podnikov s cieľom vylúčiť z tejto kvalifikácie skupiny podnikov, ktorých ekonomická sila presahuje silu MSP, a tým vyhradiť podnikom, ktoré skutočne potrebujú výhody vyplývajúce pre MSP, rôzne právne úpravy alebo opatrenia v ich prospech“ (33). Súdny dvor ďalej uviedol, že „výhody priznané MSP totiž najčastejšie predstavujú výnimky zo všeobecných pravidiel, ako napríklad v oblasti štátnej pomoci, takže definícia MSP musí byť vykladaná reštriktívne“ (34).

(98)

Podľa článku 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu o MSP „[k]ategóriu mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP) tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov EUR a/alebo ktorých celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov EUR“.

(99)

V článku 3 prílohy k odporúčaniu o MSP sa stanovujú druhy podnikov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte počtu pracovníkov a finančných objemov vymedzených v článku 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu o MSP.

(100)

Podľa článku 3 ods. 1 prílohy k odporúčaniu o MSP sa za samostatný podnik (takže na posúdenie hraničných hodnôt podľa článku 2 prílohy k odporúčaniu o MSP sa zohľadňujú len jeho vlastné finančné objemy a počet pracovníkov) považuje podnik, ktorý nie je zatriedený ako partnerský podnik v zmysle článku 3 ods. 2 prílohy k odporúčaniu o MSP alebo ako prepojený podnik v zmysle článku 3 ods. 3 prílohy k odporúčaniu o MSP.

(101)

Partnerské podniky sú podľa článku 3 ods. 2 prílohy k odporúčaniu o MSP „všetky podniky, ktoré nie sú zatriedené ako prepojené podniky v zmysle [článku 3 ods. 3 prílohy k odporúčaniu o MSP] a medzi ktorými je takýto vzťah: podnik (vyššie postavený podnik) vlastní, buď samostatne, alebo spoločne s jedným alebo viacerými prepojenými podnikmi v zmysle [článku 3 ods. 3 prílohy k odporúčaniu o MSP], 25 % alebo viac imania alebo hlasovacích práv v inom podniku (nižšie postavený podnik)“.

(102)

V článku 3 ods. 3 pododseku 1 prílohy k odporúčaniu o MSP sa za prepojené podniky označujú „podniky, medzi ktorými je niektorý z týchto vzájomných vzťahov:

(103)

V článku 3 ods. 3 štvrtom pododseku prílohy k odporúčaniu o MSP sa dodáva, že „[p]odniky, ktoré sa nachádzajú v niektorom z týchto vzťahov prostredníctvom fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne, sa tiež považujú za prepojené podniky, ak svoju činnosť alebo časť svojej činnosti vykonávajú na rovnakom relevantnom trhu alebo na priľahlých trhoch“. V rozsudku vo veci HaTeFo Súdny dvor k výkladu tohto ustanovenia zastával názor, že toto ustanovenie „sa má vykladať v tom zmysle, že podniky možno považovať za ‚prepojené‘ v zmysle tohto článku vtedy, keď z analýzy tak ich vzájomných právnych, ako aj hospodárskych vzťahov vyplýva, že prostredníctvom fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne predstavujú jeden hospodársky subjekt napriek tomu, že medzi sebou formálne neudržujú nijaký zo vzťahov uvedených v článku 3 ods. 3 prvom pododseku tejto prílohy. Za konajúce spoločne v zmysle článku 3 ods. 3 štvrtého pododseku tejto prílohy sa považujú fyzické osoby, ktoré zosúlaďujú svoju činnosť s cieľom ovplyvňovať obchodné rozhodnutia dotknutých podnikov, čo vylučuje, aby tieto podniky mohli byť považované za hospodársky nezávislé jeden od druhého. Splnenie tejto podmienky závisí od okolností konkrétnej veci a nevyhnutne teda nepodlieha existencii zmluvných vzťahov medzi týmito osobami, ani zisteniu ich úmyslu obchádzať definíciu MSP v zmysle tohto odporúčania.“ (35)

(104)

Napokon, aby sa zistilo, či sú v prípade nesamostatných podnikov prekročené príslušné hraničné hodnoty počtu pracovníkov, obratu alebo súvahy, v článku 6 ods. 2 a 3 prílohy k odporúčaniu o MSP sa stanovuje, že príslušné údaje za partnerské podniky (pomerná agregácia) a za prepojené podniky (100 % agregácia) sa pripočítajú k údajom kontrolovaného podniku.

(105)

Komisia súhlasí s tým, že podľa správy spoločnosti Hollstein (odôvodnenie 40) spoločnosť Abalon DE ku dňu poskytnutia dvoch záruk sama alebo v spojení s nadáciou Raetia a spoločnosťami Abalon Consulting, Valluga, Gafluna a Abalon AT nedosahovala príslušné hraničné hodnoty počtu pracovníkov, obratu a súvahy podľa prílohy k odporúčaniu o MSP, a preto by sa mala považovať za MSP.

(106)

Na druhej strane spoločnosť Abalon DE sa nemôže považovať za MSP, pokiaľ sa banka RZB považuje za prepojený alebo partnerský podnik v zmysle prílohy k odporúčaniu o MSP. Samotná banka RZB nespĺňala kritériá pre MSP, pretože počet jej pracovníkov (55 000 v roku 2006) a ročná súvaha (115 miliárd EUR v roku 2006) (odôvodnenie 65) presahovali príslušné hraničné hodnoty 250 pracovníkov a/alebo 43 miliónov EUR ročnej súvahy (36).

(107)

Na posúdenie toho, či možno spoločnosť Abalon DE považovať za MSP, je preto kľúčové posúdiť vzťah medzi spoločnosťou Abalon DE a bankou RZB. Na tento účel musí Komisia vzhľadom na uvedenú štruktúru (odôvodnenie 26) postupne posúdiť vzťah medzi spoločnosťami Abalon DE a Gafluna (oddiel 4.1.2.1), vzťah medzi spoločnosťami Gafluna, Abalon AT a Valluga a nadáciou Raetia (oddiel 4.1.2.2) a napokon vzťah medzi týmito štyrmi spoločnosťami a bankou RZB (oddiel 4.1.2.3).

(108)

Komisia predbežne konštatovala, že na rozdiel od tvrdenia Nemecka (odôvodnenie 66) argumenty spoločnosti Pollmeier o existencii takýchto väzieb nemožno zamietnuť len preto, že boli vznesené vo fáze formálneho vyšetrovania, a nie v rámci pôvodnej sťažnosti. Podľa článku 24 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (37) (ďalej len „procesné nariadenie“) „každá zainteresovaná strana môže predložiť pripomienky… po rozhodnutí Komisie začať formálne vyšetrovacie konanie…“. Komisia sa domnieva, že toto právo existuje bez ohľadu na to, či strana predtým predložila sťažnosť alebo informácie o trhu, a že toto právo, ako aj rozsah a obsah pripomienok, ktoré môže strana predložiť v rámci formálneho vyšetrovania, nie sú obmedzené stanoviskami, ktoré zaujala v predchádzajúcej sťažnosti alebo informáciách o trhu. V každom prípade musí Komisia pri posudzovaní opatrenia pomoci posúdiť, či príjemcu pomoci možno považovať za MSP, a na tento účel musí zohľadniť všetky prvky, ktoré sú pre takéto posúdenie relevantné.

(109)

Komisia takisto konštatuje, že v rozpore s tvrdením Nemecka (odôvodnenie 64) rozhodnutie z roku 2008 nemožno považovať za právne záväzné, pretože by sa v ňom dospelo k záveru, že spoločnosti Gafluna, Abalon DE a Valluga a nadácia Raetia sú len partnerské podniky. Po prvé, Súdny dvor toto rozhodnutie zrušil rozsudkom z roku 2015. Po druhé, Komisia vo svojom rozhodnutí z roku 2008 neposudzovala, či sa spoločnosť Abalon DE v čase poskytnutia dvoch záruk považovala za MSP, ale posudzovala len to, či finančné ťažkosti spoločnosti Abalon AT mohli viesť k záveru, že spoločnosť Abalon DE sa má považovať za podnik v ťažkostiach, čo bol záver, ku ktorému Komisia vzhľadom na neexistenciu finančného prepojenia nemohla dospieť (38). Rozhodnutie z roku 2008 preto nemôže prejudikovať žiadne posúdenie postavenia MSP spoločnosti Abalon DE.

(110)

Komisia skúmala, či spoločnosť Gafluna spĺňala podmienky ako „prepojený podnik“ spoločnosti Abalon DE v zmysle článku 3 ods. 3 prílohy k odporúčaniu o MSP.

(111)

Komisia konštatuje, že spoločnosť Gafluna v roku 2006 vlastnila 49 % akcií spoločnosti Abalon DE (51 % vlastnila spoločnosť Abalon Consulting, ktorej 100 % vlastníkom je Manfred Reinkemeier). Tento menšinový podiel má podľa stanov spoločnosti Abalon DE za následok menšinové hlasovacie práva na zhromaždení akcionárov. Vzťah medzi spoločnosťou Abalon DE a spoločnosťou Gafluna teda nespĺňa podmienky článku 3 ods. 3 prvého pododseku písm. a) prílohy k odporúčaniu o MSP.

(112)

V súlade s článkom 5 ods. 2 stanov spoločnosti Abalon DE majú obaja akcionári (Gafluna a Abalon Consulting) právo vymenovať po jednom výkonnom riaditeľovi a odvolať ho z tejto funkcie. Keďže spoločnosť Gafluna môže vymenovať alebo odvolať len jedného z dvoch výkonných riaditeľov, nemá právo uvedené v článku 3 ods. 3 prvom pododseku písm. b) prílohy k odporúčaniu o MSP vymenovať alebo odvolať väčšinu výkonných riaditeľov. Ďalších výkonných riaditeľov môže vymenovať len valné zhromaždenie, na ktorom spoločnosť Gafluna nemá väčšinu hlasovacích práv (pozri odôvodnenie 111). Komisia preto dospela k záveru, že vzťah medzi spoločnosťou Abalon DE a spoločnosťou Gafluna nespĺňa podmienky stanovené v článku 3 ods. 3 prvom pododseku písm. b) prílohy k odporúčaniu o MSP.

(113)

Komisia teda posúdila možné právo uplatňovať rozhodujúci vplyv v inom podniku na základe zmluvy uzatvorenej s týmto podnikom alebo na základe ustanovenia v jeho spoločenskej zmluve alebo stanovách, ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 prvom pododseku písm. c) prílohy k odporúčaniu o MSP. V záujme určenia, či sa uplatňuje rozhodujúci vplyv, sa Komisia opiera o judikatúru Súdneho dvora v súvislosti s odporúčaním o MSP. Súdny dvor v rozsudku vo veci HaTeFo zastával názor, že „podmienka, na základe ktorej fyzické osoby konajú spoločne, je splnená v prípade, že tieto osoby koordinujú svoju činnosť s cieľom ovplyvňovať obchodné rozhodnutia dotknutých podnikov, čo vylučuje, že by tieto podniky mohli byť považované za hospodársky nezávislé jeden od druhého“ (39).

(114)

Okrem toho je užitočné odvolať sa na judikatúru Súdneho dvora v súvislosti s nariadením o fúziách (40), ktorá sa takisto vzťahuje na vykonávanie „rozhodujúceho vplyvu“ a súvisí s pojmom „jeden hospodársky subjekt“ (41), ktorý Súdny dvor používa pri výklade odporúčania o MSP (42). V tejto súvislosti Súdny dvor s odvolaním sa na konsolidované oznámenie o právomoci (43) zastával názor, že rozhodujúci vplyv znamená „možnosť zabrániť prijatiu rozhodnutí, ktoré vymedzujú strategické obchodné správanie podniku. Spoločná kontrola tak umožňuje vznik zablokovanej situácie v dôsledku možnosti zamietnuť navrhované strategické rozhodnutia, ktorú majú dva alebo viaceré podniky. Títo akcionári sa teda musia nevyhnutne zhodnúť na obchodnej politike spoločného podniku… [a] sú povinní… spolupracovať“ (44).

(115)

V tomto prípade, ako je uvedené v odôvodnení 112, obaja akcionári spoločnosti Abalon DE majú právo vymenovať alebo odvolať jedného výkonného riaditeľa. Hoci spoločnosť Gafluna toto právo nevyužila, mohla zabrániť prijatiu rozhodnutí v oblasti riadenia spoločnosti Abalon DE, ak by okrem Manfreda Reinkemeiera, ktorého vymenovala spoločnosť Abalon Consulting, vymenovala aj druhého výkonného riaditeľa. V takom prípade by obaja výkonní riaditelia spoločne zastupovali spoločnosť Abalon DE a prijímali strategické rozhodnutia, pokiaľ by kvalifikovaná väčšina 2/3 akcií/hlasov nezverila túto právomoc len jednému z nich (45). Takúto 2/3 väčšinu však nemožno dosiahnuť proti spoločnosti Gafluna, ktorá vlastní 49 % akcií. Podobne platí, že zhromaždenie akcionárov môže vymenovať alebo odvolať ďalších výkonných riaditeľov len 2/3 väčšinou. V dôsledku toho mohla spoločnosť Gafluna zabrániť prijatiu rozhodnutí v oblasti riadenia, a preto by sa vzhľadom na rovnosť práv medzi spoločnosťami Gafluna a Abalon Consulting malo dospieť k záveru, že spoločnosť Gafluna môže vykonávať rozhodujúci vplyv na spoločnosť Abalon DE. Skutočnosť, že spoločnosť Gafluna toto právo nevyužila, nespochybňuje tento záver, pretože rozhodujúci vplyv sa nemusí vykonávať, podľa prílohy k odporúčaniu o MSP je dôležité len právo uplatňovať rozhodujúci vplyv vyplývajúci zo stanov.

(116)

Okrem toho sa v stanovách spoločnosti Abalon DE stanovuje takzvaná rada „Beirat“ (pridružená riadiaca rada) s dvomi až štyrmi členmi, ktorých, ak sa skladá z dvoch alebo štyroch členov, rovnakým dielom vymenúvajú spoločnosti Gafluna a Abalon Consulting (46). V prípade, že radu Beirat tvoria traja členovia, spoločnosti Gafluna a Abalon Consulting vymenujú nezávisle po jednom členovi; tretí člen sa vymenuje na základe vzájomnej dohody oboch akcionárov. Táto rada Beirat má monitorovať a radiť vedeniu; pri určitých transakciách alebo obchodných rozhodnutiach sa vyžaduje jej jednomyseľný súhlas (rada Beirat rozhoduje, ktoré transakcie alebo rozhodnutia si vyžadujú jej súhlas, takže môže napríklad rozhodnúť, že všetky strategické transakcie by mali podliehať jej súhlasu) (47). Podľa Nemecka mala rada Beirat spoločnosti Abalon DE od založenia spoločnosti do roku 2014 dvoch členov, jedného vymenovaného spoločnosťou Gafluna a jedného vymenovaného spoločnosťou Abalon Consulting. To tiež dokazuje, že spoločnosť Gafluna uplatňovala rozhodujúci vplyv v spoločnosti Abalon DE.

(117)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mohla spoločnosť Gafluna v roku 2006 uplatňovať rozhodujúci vplyv v spoločnosti Abalon DE; to vyplýva zo spoločnej kontroly spoločnosti Gafluna nad spoločnosťou Abalon DE prostredníctvom vymenúvania vrcholového manažmentu a práva veta pri strategických rozhodnutiach týkajúcich sa obchodnej politiky spoločnosti Abalon DE. Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosti Gafluna a Abalon DE sú prepojené podniky v zmysle článku 3 ods. 3 prvého pododseku písm. c) prílohy k odporúčaniu o MSP.

(118)

Tento záver je podporený posúdením na základe článku 3 ods. 3 štvrtého pododseku prílohy k odporúčaniu o MSP, ktorý sa zameriava na vzťahy prostredníctvom fyzickej osoby. V tejto súvislosti sa v bode 37 rozsudku vo veci HaTeFo pripomína význam osobných väzieb prostredníctvom súčasného riadenia podnikov.

(119)

Komisia konštatuje, že v čase poskytnutia záruk v roku 2006 sa vedenie spoločností Abalon DE a Abalon AT (v 80 % vo vlastníctve spoločnosti Gafluna) prekrývalo, keďže Manfred Reinkemeier bol výkonným riaditeľom oboch spoločností. Ak by Manfred Reinkemeier rozhodol proti vôli spoločnosti Gafluna v záležitostiach týkajúcich sa spoločnosti Abalon DE (v ktorej má spoločnosť Gafluna iba 49 % podiel), musel by sa obávať nevýhod v pozícii výkonného riaditeľa spoločnosti Abalon AT (v ktorej má spoločnosť Gafluna 80 % podiel). Tieto spoločnosti, ktoré sú pod kontrolou spoločnosti Gafluna a ktoré pôsobia na tom istom trhu s tvrdým drevom, možno preto v praxi považovať za prepojené prostredníctvom Manfreda Reinkemeiera. Vzhľadom na 80 % kapitálové prepojenie medzi spoločnosťami Gafluna a Abalon AT sa aj spoločnosti Abalon DE a Gafluna považujú za prepojené.

(120)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že spoločnosti Abalon DE a Gafluna sú prepojené podniky v zmysle článku 3 ods. 3 prílohy k odporúčaniu o MSP.

(121)

V roku 2006 (v čase poskytnutia grantu) vlastnila nadácia Raetia 100 % spoločnosti Valluga. Spoločnosť Valluga zase vlastnila 100 % spoločnosti Gafluna, ktorá sama vlastnila 80 % spoločnosti Abalon AT. Vzhľadom na túto väčšinu hlasovacích práv akcionárov sa všetky štyri subjekty považujú za „prepojené podniky“ v zmysle článku 3 ods. 3 prvého pododseku písm. a) prílohy k odporúčaniu o MSP.

(122)

Spoločnosť Raetia je súkromná nadácia (Privatstiftung) založená podľa rakúskeho práva, konkrétne podľa spolkového zákona o súkromných nadáciách (48). Banka RZB založila nadáciu Raetia s počiatočným základným kapitálom 300 000 EUR. Vzťahy medzi bankou RZB ako zakladateľom a spoločnosťou Raetia ako nadáciou sa riadia spolkovým zákonom o súkromných nadáciách a príslušnou zakladacou listinou (49). Podľa článku 3 písm. a) tejto listiny je jedným z cieľov nadácie Raetia „podpora rakúskeho hospodárstva, najmä udržiavanie a podpora konkurencieschopnosti rakúskych podnikov prostredníctvom [...] nadobúdania akcií podnikov vo finančných ťažkostiach alebo poskytovania rizikového kapitálu“ (odôvodnenie 84).

(123)

Komisia poznamenala, že podľa Csoklichovej správy sa podľa rakúskeho práva nadácie považujú za právnické osoby v zásade nezávislé od svojho zakladateľa a že zakladateľ nemá vo všeobecnosti žiadne práva voči nadácii, jej orgánom ani majetku nadácie [tzv. zásada oddelenia (Trennungsprinzip), pozri odôvodnenia 67 a 68]. Komisia však posudzuje väzby medzi nadáciou a jej zakladateľom na základe prílohy k odporúčaniu o MSP a súvisiacej judikatúry súdov Únie, nie na základe rakúskeho práva.

(124)

V súlade s článkom 3 ods. 3 prvým pododsekom písm. b) prílohy k odporúčaniu o MSP postúpenie vymenovacích práv znamená, že dva podniky sú prepojené. V zakladacej listine nadácie Raetia sa vytvára správna rada nadácie zložená z troch členov (50). Nadáciu právne zastupujú spoločne (gemeinsame Vertretung) dvaja členovia tejto rady, pričom len všetci traja členovia rady spoločne sú oprávnení riadiť činnosť nadácie (gemeinschaftliche Geschäftsführung) (51). V súlade so zakladacou listinou (52) banka RZB ako zakladateľ vymenovala prvú správnu radu (Ernst Burger, Kurt Engleitner a Karl Pistotnik) na neurčitý čas. Ďalší členovia môžu byť vymenovaní na základe jednomyseľného rozhodnutia samotnej správnej rady nadácie (53). Zloženie správnej rady nadácie sa najmenej do roku 2006 nezmenilo.

(125)

V čase poskytnutia dvoch záruk v roku 2006 bola teda správna rada nadácie Raetia zložená výlučne z osôb, ktoré vymenovala banka RZB. Keďže banka RZB bola oprávnená vymenovať a vymenovala všetkých pôvodných členov správnej rady nadácie Raetia zodpovedných za riadenie jej činnosti, Komisia dospela k záveru, že banka RZB a nadácia Raetia sú prepojené podniky v zmysle článku 3 ods. 3 prvého pododseku písm. b) prílohy k odporúčaniu o MSP.

(126)

Záver, že banka RZB a nadácia Raetia sú prepojené podniky na základe ich priamych väzieb, posilňujú nepriame väzby medzi bankou RZB a niektorými subjektmi prepojenými s nadáciou Raetia prostredníctvom banky Kathreinbank.

(127)

Banka Kathreinbank je 100 % dcérskou spoločnosťou banky RZB, a preto je v zmysle článku 3 ods. 3 prvého pododseku písm. a) prílohy k odporúčaniu o MSP prepojená s bankou RZB. Hoci v roku 2006 neexistovali medzi bankou Kathreinbank a prepojenými subjektmi nadácie Raetia žiadne majetkové prepojenia ani hlasovacie práva, existujú medzi nimi osobné väzby, ktoré sú relevantné z hľadiska posúdenia splnenia podmienok na MSP (odôvodnenie 103).

(128)

Predovšetkým banka RBI, právny nástupca banky RZB, potvrdila, že v čase poskytnutia dvoch záruk v roku 2006 došlo k určitému personálnemu prekrývaniu riadiacich a dozorných orgánov nadácie Raetia a banky Kathreinbank. Správnu radu nadácie Raetia v tom čase tvorili Ernst Burger, Kurt Engleitner a Karl Pistotnik. V tom čase boli Ernst Burger a Kurt Engleitner zároveň členmi dozornej rady banky Kathreinbank. Okrem toho Nemecko predložilo pripomienky banky RZB, v ktorých uznáva, že činnosť tretieho člena správnej rady spoločnosti Raetia Karla Pistotnika ako advokáta mohla viesť k prepojeniu s bankou RZB.

(129)

Okrem toho v čase poskytnutia dvoch záruk viedol jeden z dvoch výkonných riaditeľov spoločností Valluga a Gafluna, Heinrich Weninger, „nadačné oddelenie“ banky Kathreinbank. A napokon, spoločnosti Gafluna a Valluga a banka Kathreinbank mali v čase poskytnutia záruk miesto podnikania na rovnakej adrese.

(130)

Podľa názoru Komisie, ktorý vychádza z celkového posúdenia všetkých uvedených skutkových okolností, prekrývanie sa riadenia medzi bankou Kathreinbank na jednej strane a nadáciou Raetia a spoločnosťami Valluga a Gafluna na druhej strane predstavuje prepojenie prostredníctvom fyzických osôb v zmysle článku 3 ods. 3 prílohy k odporúčaniu o MSP.

(131)

V súlade s článkom 3 ods. 3 štvrtým pododsekom prílohy k odporúčaniu o MSP sa podniky, ktoré sú prepojené prostredníctvom fyzických osôb, považujú za „prepojené podniky“, ak svoju činnosť alebo časť svojej činnosti vykonávajú na rovnakom relevantnom trhu alebo na priľahlých trhoch. Za „priľahlý trh“ sa považuje trh pre výrobok alebo službu, ktorý bezprostredne predchádza relevantnému trhu alebo naň nadväzuje. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že nadácia Raetia a banka Kathreinbank (prostredníctvom svojho nadačného oddelenia) pôsobia na priľahlom trhu [Raetia je nadácia a banka Kathreinbank poskytuje služby nadáciám (odôvodnenie 25), čo predstavuje horný trh], a preto ich možno považovať za prepojené podniky. Okrem toho je dôležité zdôrazniť, že prepojené holdingové spoločnosti, ktoré kontrolujú dcérsku spoločnosť (sú s ňou prepojené), ktorá pôsobí na rovnakom relevantnom trhu alebo na priľahlých trhoch ako príjemca, sa v zásade samy považujú za spoločnosti, ktoré vykonávajú svoju činnosť alebo časť svojej činnosti na tomto trhu. Je to preto, že pojem prepojenia nevyhnutne zahŕňa nedostatok úplnej nezávislosti dcérskej spoločnosti od prepojenej holdingovej spoločnosti, preto sa holdingová spoločnosť sama podieľa na určovaní alebo aspoň na schvaľovaní stratégie a iných aspektov obchodnej politiky dcérskej spoločnosti, ktorá je priamo prítomná na trhu. Je to dôsledok judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu jedného hospodárskeho subjektu (54), ktorý je dominantnou logikou článku 3 ods. 3 štvrtého pododseku prílohy k odporúčaniu o MSP. Okrem toho v skupine spravidla dochádza k rozdeleniu úloh medzi jednotlivé subjekty. Jeden subjekt môže tovar iba vyrábať, druhý ho môže predávať, zatiaľ čo tretí subjekt pôsobí ako riadiaci holdingový subjekt. Všetky majú funkčnú väzbu na relevantný trh. Všetky tieto subjekty sú preto zachytené vo formulácii „ak svoju činnosť alebo časť svojej činnosti vykonávajú na rovnakom relevantnom trhu alebo na priľahlých trhoch“. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že v čase poskytnutia záruk skupina prepojených podnikov (RZB, Raetia, Valluga, Gafluna, Abalon AT a Abalon DE) svoju činnosť alebo jej časť vykonávala na rovnakom relevantnom trhu alebo na priľahlých trhoch.

(132)

Komisia dospela k záveru, že v čase poskytnutia dvoch záruk boli nadácia Raetia a spoločnosti Valluga a Gafluna prepojené s bankou Kathreinbank, a teda aj s bankou RZB.

(133)

Pri posudzovaní postavenia MSP podniku sa 100 % údajov ktoréhokoľvek prepojeného podniku pripočítava k jeho vlastným údajom (55). Keďže spoločnosť Abalon DE bola prepojená so spoločnosťou Gafluna (oddiel 4.1.2.1), ktorá bola prepojená so spoločnosťami Abalon AT a Valluga a s nadáciou Raetia (oddiel 4.1.2.2), zatiaľ čo posledné uvedené spoločnosti boli prepojené s bankou RZB (odôvodnenie 121), pri posudzovaní postavenia MSP spoločnosti Abalon DE sa musí zohľadniť banka RZB.

(134)

Vzhľadom na to, že banka RZB v čase poskytnutia dvoch záruk nebola malým a stredným podnikom, ani jej prepojené podniky, najmä spoločnosť Abalon DE, neboli v tom čase malými a strednými podnikmi.

(135)

Okrem uvedených prepojení Komisia pri posudzovaní postavenia MSP spoločnosti Abalon DE v roku 2006 skúmala, či spoločnosť trpí znevýhodneniami typickými pre MSP. Z opatrení určených pre MSP by mali mať skutočný prospech podniky, pre ktoré veľkosť predstavuje znevýhodnenie, a nie podniky patriace do veľkej skupiny, ktoré majú prístup k finančným prostriedkom a pomoci, ktoré nie sú dostupné konkurentom rovnakej veľkosti (odôvodnenie 97). Z toho takisto vyplýva, že na zabezpečenie toho, aby výhody spojené s ich postavením využívali len skutočne nezávislé MSP, by sa mal nájsť spôsob, ako vylúčiť právne dojednania, v ktorých MSP tvoria hospodársku skupinu oveľa silnejšiu ako takýto MSP. Malo by sa takisto zabezpečiť, aby sa vymedzenie MSP neobchádzalo z formálnych dôvodov (56). Ak podnik v skutočnosti netrpí znevýhodneniami typickými pre MSP, Komisia je oprávnená odmietnuť zvýšenie pomoci (57). Napriek údajnej nezávislosti nadácie Raetia od banky RZB (odôvodnenie 123) spoločnosť Abalon DE nebola nezávislým malým a stredným podnikom. Vzhľadom na uvedené významné väzby so skupinou Raetia a s bankou RZB, významnou finančnou inštitúciou na trhu, sa Komisia domnieva, že spoločnosť Abalon DE v skutočnosti nebola postihnutá znevýhodneniami, ktoré by boli typické pre MSP, ako sú problémy s prístupom k financovaniu.

(136)

O tom svedčí skutočnosť, že banka RZB poskytla 50 % investičného úveru a kontokorentného úveru spoločnosti Abalon DE (pozri odôvodnenie 20). Komisia takisto konštatovala, že materský podnik spoločnosti Abalon DE, spoločnosť Gafluna, získala nepriamo kvázi vlastný kapitál od banky RZB. V skutočnosti v priebehu vyšetrovania banka RBI, právny nástupca banky RZB, uviedla (odôvodnenie 88), že v rokoch 2003 a 2007 spoločnosť Gafluna s cieľom získať kapitál vydala akcie bez hlasovacieho práva v hodnote 4,99 milióna EUR, ktoré v plnej miere kúpila spoločnosť Abies, nepriama 100 % dcérska spoločnosť banky RZB. Spoločnosť Abies na financovanie tejto akvizície získala nepriamy príspevok spoločníka (indirekter Gesellschafterzuschuss) od banky RZB. Táto významná injekcia kvázi vlastného kapitálu vo výške 4,99 milióna EUR do spoločnosti Gafluna dokazuje, že spoločnosť Gafluna a subjekty s ňou prepojené neboli postihnuté typickými znevýhodneniami MSP, pokiaľ ide o prístup ku kapitálu.

(137)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Abalon DE nemožno v čase poskytnutia dvoch záruk v roku 2006 považovať za MSP.

(138)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, „[a]k nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“. Na vyhodnotenie opatrenia ako pomoci v zmysle uvedeného článku sa preto vyžaduje, aby boli splnené tieto kumulatívne podmienky: i) opatrenie musí byť pripísateľné štátu a financované zo štátnych prostriedkov; ii) jeho príjemcovi sa ním musí poskytovať určitá výhoda; iii) táto výhoda musí byť selektívna a iv) predmetné opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a musí ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(139)

Dve záruky poskytla banka Investitionsbank Hessen v mene Ministerstva financií spolkovej krajiny Hesensko. Sú teda priamo pripísateľné štátu.

(140)

Sú závislé od štátneho rozpočtu, a teda zahŕňajú štátne prostriedky (odôvodnenie 18).

(141)

Spoločnosť Abalon DE sa považuje za podnik, pretože vykonáva hospodársku činnosť. Spracúva lesné produkty a spracované produkty predáva na relevantných produktových trhoch za odplatu (odôvodnenie 23).

(142)

Výhodou je každá hospodárska výhoda, ktorú by podnik nemohol získať za bežných trhových podmienok, teda bez zásahu štátu. Úverom, ktorý úverová inštitúcia poskytuje dlžníkovi, zabezpečeným zárukou orgánov verejnej moci členského štátu, tento dlžník zvyčajne získava výhodu, pokiaľ finančné náklady, ktoré znáša, sú nižšie ako náklady, ktoré by bol znášal, ak by musel získať rovnaké financovanie a rovnakú záruku za trhovú cenu (58).

(143)

V zásade sa za prvok štátnej pomoci bude považovať rozdiel medzi príslušnou trhovou cenou poskytnutej záruky a skutočnou cenou zaplatenou za toto opatrenie (59).

(144)

Pomoc vo forme štátnych záruk sa poskytne v momente, keď sa poskytne záruka, nie vtedy, keď sa záruka uplatní alebo keď sa realizujú platby podľa podmienok záruky (60). Preto je na posúdenie opatrení relevantný okamih poskytnutia záruk v decembri 2006 (odôvodnenie 18).

(145)

Aby Komisia mohla určiť, či dve predmetné záruky poskytujú výhodu spoločnosti Abalon DE, musí vychádzať z metód a zásad, ktoré umožňujú čo najpresnejšie vypočítať skutočnú trhovú hodnotu záruk. Tieto metódy a zásady sú v súčasnosti stanovené v oznámení o zárukách z roku 2008. Hoci v deň poskytnutia záruky bolo platné oznámenie o zárukách z roku 2000, toto oznámenie bolo nahradené oznámením o zárukách z roku 2008, v ktorom sa stanovuje presnejšia politika výpočtu prvku pomoci v zárukách s cieľom primeranejšie zohľadniť realitu na trhu. Keďže pojem pomoci je objektívny pojem, ktorý sa má posúdiť čo najpresnejšie, Komisia preto na posúdenie toho, či dve predmetné záruky poskytujú výhodu spoločnosti Abalon DE, používa oznámenie o zárukách z roku 2008.

(146)

Podľa bodu 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách z roku 2008 „sa pri určovaní zodpovedajúcej trhovej ceny musí prihliadať na charakteristiky záruky a príslušnej pôžičky; patrí sem: hodnota a trvanie transakcie, zábezpeka, ktorú poskytol dlžník, a iné skúsenosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie návratnosti, pravdepodobnosť neplnenia záväzkov dlžníka v dôsledku jeho finančnej situácie, oblasť jeho činnosti a vyhliadky, ako aj iné ekonomické podmienky. Táto analýza by teda mala umožniť ohodnotiť dlžníka pomocou ratingu rizika. Toto hodnotenie môže poskytnúť niektorá medzinárodne uznávaná ratingová agentúra alebo interný rating, ak je k dispozícii, ktorý používa banka poskytujúca príslušnú pôžičku. … Na posúdenie, či poplatok zodpovedá trhovým podmienkam môže členský štát vykonať porovnanie cien, ktoré zaplatili podniky s podobným ratingom pôsobiace na trhu.“

(147)

V bode 4.2 prvom odseku oznámenia o zárukách z roku 2008 sa uvádzajú tri rôzne metodiky na určenie prvku pomoci pri jednotlivých zárukách, ako sú predmetné záruky. V zásade sa má uplatňovať prvá metóda, podľa ktorej by sa hotovostný grantový ekvivalent záruky mal vypočítať ako „rozdiel medzi trhovou cenou záruky a cenou skutočne zaplatenou“ (ďalej len „prvá metóda podľa oznámenia o zárukách z roku 2008“).

(148)

Počas formálneho vyšetrovacieho konania Komisia požiadala Nemecko o informácie týkajúce sa výpočtu ekvivalentu hrubého grantu pomoci vo forme predmetných záruk pomocou prvej metódy podľa oznámenia o zárukách z roku 2008, ale nemecké orgány usúdili, že tieto informácie nie je možné poskytnúť (odôvodnenia 16, 91 a 92). Komisia sa však domnieva, že prvú metódu podľa oznámenia o zárukách z roku 2008 môže uplatniť, pretože trh poskytuje záruky pre daný typ transakcií.

(149)

S cieľom určiť trhovú cenu a vypočítať výšku pomoci Komisia porovnala skutočne zaplatenú cenu s cenou zaplatenou v porovnateľných trhových transakciách, buď samotnou spoločnosťou Abalon DE, alebo porovnateľnými spoločnosťami. Keďže v prípade spoločnosti Abalon DE nie sú k dispozícii žiadne údaje, Komisia ďalej analyzuje, i) ktoré spoločnosti sú porovnateľné so spoločnosťou Abalon DE (oddiel 4.2.3.2), ii) trhovú cenu predmetných záruk (oddiel 4.2.3.3) a iii) výslednú výšku pomoci (oddiel 4.2.3.4).

(150)

Hlavným prvkom na určenie, ktoré spoločnosti sú porovnateľné so spoločnosťou Abalon DE, je ich príslušná pravdepodobnosť zlyhania. Keď banky poskytnú spoločnosti úver, priradia dlžníkovi mieru zlyhania (pravdepodobnosť zlyhania), v ktorej sa odráža ich individuálne posúdenie rizika. Banky vykonávajú komplexné posúdenie rizika, pričom v súlade so svojím interným ratingovým systémom zohľadňujú špecifické kritériá ekonomickej životaschopnosti spoločnosti a posúdenie produktového trhu a odvetvia činnosti.

(151)

Je preto potrebné posúdiť mieru zlyhania spoločnosti Abalon DE a jej dôveryhodnosť.

(152)

Podkladové úvery poskytli tri banky, ktoré spoločnosti Abalon DE priradili rôzne miery zlyhania (pravdepodobnosť zlyhania), a to KSK (miera zlyhania 2 %), Helaba (miera zlyhania 1,32 %) a RZB (miera zlyhania 0,832 %) (pozri odôvodnenie 19).

(153)

Keďže sadzby sú vo všeobecnosti založené na individuálnom posúdení rizík, zdá sa, že je vhodné zohľadniť jednotlivé sadzby poskytnuté spoločnosti a vypočítať ich priemer s cieľom primerane zachytiť trhovú realitu. Ak však ratingové hodnotenie nie je dôveryhodné, porovnateľné alebo objektívne, nemalo by sa pri výpočte priemeru zohľadňovať.

(154)

V tomto prípade sa Komisia domnieva, že všetky jednotlivé ratingové hodnotenia poskytnuté tromi bankami sa vzťahujú priamo na spoločnosť Abalon DE (banky ich vypočítali na základe špecifických informácií poskytnutých spoločnosťou Abalon DE a všetky tri banky sa podieľali na podkladových úveroch poskytnutých spoločnosti Abalon DE). Komisia sa však domnieva, že ratingové hodnotenie bankou RZB nie je dostatočne objektívne a dôveryhodné, aby bolo možné sa naň spoľahnúť, a to z dôvodu prepojenia medzi bankou RZB a hodnoteným podnikom Abalon DE.

(155)

Komisia preto vychádza len z priemeru miery zlyhania určenej bankami KSK a Helaba, t. j. 1,66 % (priemer hodnôt 2 % a 1,32 %) (61). Na základe tejto priemernej miery zlyhania bola úverová kvalita (rating) spoločnosti Abalon DE v roku 2006 v pásme „Ba2“/„Ba3“ na ratingovej stupnici agentúry Moody's (62), čo zodpovedá pásmu „BB“/„BB-“ na ratingovej stupnici agentúry S&P (63).

(156)

Poplatky za záruku účtované spoločnostiam s ratingovým hodnotením podobným ratingovému hodnoteniu spoločnosti Abalon nie sú k dispozícii.

(157)

Komisia však môže stanoviť trhovú cenu na základe obchodovaných swapov na kreditné zlyhanie (CDS). Komisia sa domnieva, že swapy na kreditné zlyhanie sú vhodnými a relevantnými ukazovateľmi, pretože poskytujú trhovú cenu rizika zlyhania spoločnosti (64).

(158)

Vzhľadom na ratingové hodnotenie spoločnosti Abalon DE je vhodnou trhovou referenčnou hodnotou index iTraxx Europe Crossover Credit Derivate Index (ďalej len „index iTraxx crossover“): index iTraxx crossover totiž tvorí až 75 európskych spoločností, ktoré mali priemerné ratingové hodnotenie „BB“ v čase okolo príslušného dátumu (65) a ktorých úroveň zábezpeky zodpovedala úrovni zábezpeky spoločnosti Abalon DE (66). Trhové kreditné rozpätie (ukazovateľ trhového poplatku za záruku) (67) indexu iTraxx crossover k 29. decembru 2006 bolo 2,19 % pre úver na prevádzkový kapitál (vážená priemerná životnosť záruky takmer päť rokov) a 2,66 % pre investičný úver (vážená priemerná životnosť záruky od päť do desať rokov v dôsledku lineárnej amortizácie).

(159)

Na základe uvedených skutočností Komisia vypočíta ekvivalent hrubého grantu pomoci vo forme záruk pomocou prvej metódy podľa oznámenia o zárukách z roku 2008. Zohľadní pritom tieto podmienky vyplývajúce zo záručných a úverových dokumentov:

(160)

Ako sa uvádza v odôvodnení 158, trhový poplatok za záruku by bol 2,19 % v prípade úveru na prevádzkový kapitál a 2,66 % v prípade investičného úveru. Túto sumu je potrebné porovnať s ročnou prémiou vo výške 1 % z nesplatených zaručených súm [pozri odôvodnenie 159 písm. c) bod i)], ktorú spoločnosť Abalon DE skutočne zaplatila.

(161)

Na základe tohto porovnania a s použitím uplatniteľnej diskontnej sadzby [pozri odôvodnenie 159 písm. c) bod ii)] ekvivalent hrubého grantu pomoci vo forme záruk za investičný úver je 1 380 705 EUR a ekvivalent hrubého grantu pomoci spočívajúcej v záruke za úver na prevádzkový kapitál je 129 134 EUR, teda celková výška pomoci je 1 509 839 EUR.

(162)

Spoločnosť Pollmeier poznamenala, že spoločnosť Abalon DE bola novozaloženým podnikom bez úverovej histórie, na ktorú sa vzťahoval prístup typu „bezpečný prístav“ (3,8 %) podľa bodu 3.3 oznámenia o zárukách z roku 2008 (odôvodnenie 43). Podľa tohto prístupu, ak je dlžníkom MSP, Komisia môže prijať jednoduché hodnotenie toho, či záruka za úver obsahuje pomoc.

(163)

Komisia však konštatuje, že spoločnosť Abalon DE nie je MSP, takže táto metóda nie je uplatniteľná.

(164)

V bode 3.2 prvom odseku oznámenia o zárukách z roku 2000 sa stanovuje, že hotovostný grantový ekvivalent záruky za úver možno v danom roku:

(165)

Podľa bodu 3.2 druhého odseku oznámenia o zárukách z roku 2000 by pri jednotlivých zárukách mala v zásade byť štandardným spôsobom výpočtu prvá metóda, kým v prípade záručných schém by sa mala použiť druhá metóda.

(166)

Nemecko vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania navrhlo, že prístup použitia paušálnej sadzby vo výške 0,5 % bola stále uplatniteľná (pozri odôvodnenia 58 až 60), keďže by mohla byť odôvodnená v rámci tretej metódy podľa oznámenia o zárukách z roku 2000.

(167)

Komisia sa však domnieva, že oznámenie o zárukách z roku 2000 nemožno v tomto prípade uplatniť, keďže oznámenie o zárukách z roku 2008 predstavuje vhodnejšie a presnejšie usmernenie na určenie výhody (odôvodnenie 145).

(168)

V každom prípade, s ohľadom na bod 3.2 druhý odsek oznámenia o zárukách z roku 2000 Komisia poznamenáva, že tretia metóda podľa oznámenia o zárukách z roku 2000 má povahu všeobecného ustanovenia (Auffangtatbestand), ktoré sa uplatní len vtedy, ak ostatné metódy výpočtu nie sú v konkrétnom prípade odôvodnené, uskutočniteľné a vhodné. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že v prípade záruk ad hoc, o ktoré ide v tomto prípade, sa v bode 3.2 druhom odseku oznámenia o zárukách z roku 2000 vyžaduje, aby sa použila prvá metóda podľa tohto oznámenia. Táto prvá metóda, ktorá priamo vychádza z porovnania s trhovými údajmi, je schopná primeranejšie odrážať trhovú realitu ako jednoduchý paušálny prístup podľa tretej metódy podľa oznámenia o zárukách z roku 2000. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Všeobecný súd vo svojom rozsudku z roku 2015 (70) takisto uviedol, že prijatie praxe používania sadzby 0,5 % Komisiou bolo „provizórnej povahy“ a že „preskúmanie okolností bolo… predvídané“ najmä „presnejšou definíciou intenzity pomoci na základe dodatočných štúdií“, čím sa potvrdzuje, že táto metóda bola už v tom čase považovaná za metódu nedostatočne odrážajúcu realitu trhu. Z tohto ďalšieho dôvodu by sa preto v tomto prípade nemala uplatňovať tretia metóda podľa oznámenia o zárukách z roku 2000.

(169)

V rozhodnutí o začatí konania (71) Komisia posúdila možnosť uplatnenia prvej metódy podľa oznámenia o zárukách z roku 2000. To by si napr. vyžadovalo údaje na určenie trhovej úrokovej sadzby. V odôvodnení 32 uvedeného rozhodnutia Komisia vyzvala Nemecko, aby poskytlo informácie potrebné na uplatnenie tejto metódy. Nemecko však tieto informácie nepredložilo ani vo fáze predbežného preskúmania (72), ani v neskoršej fáze formálneho vyšetrovania (73) na základe výslovnej výzvy v rozhodnutí o začatí konania. Počas formálneho vyšetrovania si Komisia od Nemecka vyžiadala aj informácie týkajúce sa výpočtu ekvivalentu hrubého grantu predmetných záruk pomocou prvej metódy podľa oznámenia o zárukách z roku 2000, ale nemecké orgány sa domnievali (v podstate), že výpočet tejto sumy je nemožný (odôvodnenia 16, 91 a 92).

(170)

Komisia sa však domnieva, že v zásade by sa mala použiť prvá metóda podľa oznámenia o zárukách z roku 2008 (odôvodnenie 147). Okrem toho Komisia poznamenáva, že vzhľadom na nedostatok požadovaných informácií o referenčných trhových úrokových sadzbách nie je možné priamo uplatniť prvú metódu podľa oznámenia o zárukách z roku 2000. Nepriamy spôsob by predstavovalo stanovenie náhradných trhových ukazovateľov úrokových sadzieb úverov pomocou oznámenia o referenčných sadzbách. Takýto prístup by však bol oveľa menej presný a menej zmysluplný, a to z dôvodu uplatňovania širokých kategórií úverového rizika oznámenia o referenčných sadzbách. Prvá metóda podľa oznámenia o zárukách z roku 2008 je preto ekonomicky zmysluplnejšia, keďže sa môžu použiť priame trhové ukazovatele.

(171)

Tieto dve ad hoc záruky sa poskytujú výlučne spoločnosti Abalon DE, a preto sú selektívne. Proti tomu Nemecko nevznieslo námietky. Ako konštatoval Súdny dvor, v prípadoch individuálnej pomoci určenie ekonomickej výhody v zásade umožňuje predpokladať selektívnosť predmetného opatrenia (74). Toto platí bez ohľadu na to, či sa subjekty na relevantných trhoch nachádzajú v porovnateľnej situácii.

(172)

Záruky zlepšujú konkurenčné postavenie spoločnosti Abalon DE v porovnaní s jej konkurentmi, ktorí tieto záruky nevyužívajú. Spoločnosť Abalon DE pôsobí na trhu, na ktorom existuje konkurencia (ako to dokazuje najmä sťažnosť podaná spoločnosťou Pollmeier). Záruky teda narúšajú hospodársku súťaž alebo hrozia narušením hospodárskej súťaže.

(173)

Komisia odmieta tvrdenie Nemecka (pozri odôvodnenie 41), že tieto dve záruky majú výlučne miestnu povahu. Aj keď sa surovina získava najmä z miestnych zdrojov, ako uvádza Nemecko, spoločnosť Abalon DE ju používa na výrobu výrobkov z bukového dreva, ktoré predáva a distribuuje po celom svete (pozri odôvodnenie 23). Spracované lesné produkty vyrábané spoločnosťou Abalon DE (a výrobky jej konkurenta, spoločnosti Pollmeier) sú teda predmetom obchodu medzi členskými štátmi, a preto je pravdepodobné, že podpora pre spoločnosť Abalon DE môže mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(174)

Keďže sa pomoc de minimis považuje za pomoc, ktorá neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi (75), Komisia overila, či a do akej miery by sa na záruky mohli vzťahovať príslušné ustanovenia o pomoci de minimis.

(175)

Ako Komisia konštatovala už v rozhodnutí o začatí konania (pozri odôvodnenie 28), skúmané záruky sa nepovažujú za pomoc de minimis podľa ustanovení nariadenia o pomoci de minimis z roku 2013, keďže nie sú splnené jeho požiadavky na transparentnosť (pozri odôvodnenie 25 a nasl. rozhodnutia o začatí konania).

(176)

Komisia preto v súlade s platnými prechodnými pravidlami posúdila, či by záruky spĺňali podmienky ako pomoc de minimis podľa nariadenia o pomoci de minimis z roku 2001, ktoré sa uplatňovalo v roku 2006 a v ktorého článku 2 ods. 2 sa stanovuje prahová hodnota pomoci de minimis vo výške 100 000 EUR (76). Sumy pomoci pre dve záruky (pozri odôvodnenie 161) presahujú jednotlivo aj spolu túto hranicu, a preto sa nepovažujú za pomoc de minimis.

(177)

Komisia preto dospela k záveru, že dve záruky pravdepodobne ovplyvnia obchod medzi členskými štátmi.

(178)

Vzhľadom na prvky uvedené v oddiele 4.2 Komisia dospela k záveru, že záruka za investičný úver aj záruka za úver na prevádzkový kapitál predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(179)

Tieto dve záruky nepredstavujú existujúcu pomoc v zmysle článku 1 písm. b) procesného nariadenia (77). Nemecko ich oznámilo (78), ale poskytlo ich bez predchádzajúceho súhlasu Komisie. Komisia preto musí posúdiť, či sa tieto dve záruky musia považovať za „neoprávnenú pomoc“ poskytnutú v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ (79), alebo či boli oslobodené – prípadne so spätnou platnosťou – od notifikačnej povinnosti na základe príslušnej skupinovej výnimky (a teda sú aj zlučiteľné).

(180)

Podľa článku 58 ods. 1 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 sa toto nariadenie uplatňuje na individuálnu pomoc poskytnutú pred nadobudnutím jeho účinnosti, ak táto pomoc spĺňa všetky príslušné podmienky podľa tohto nariadenia s výnimkou článku 9 (Uverejňovanie a informácie). Keďže všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách z roku 2014 nadobudlo účinnosť 1. júla 2014, tieto dve záruky by mohli byť v zásade oslobodené na základe retroaktívneho uplatňovania tohto nariadenia.

(181)

Ako sa však už uvádza v rozhodnutí o začatí konania, požiadavka na transparentnosť stanovená v článku 5 ods. 1 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 obmedzuje uplatňovanie nariadenia „iba na pomoc, pri ktorej je možné vopred presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu pomoci bez potreby vykonať posúdenie rizika (‚transparentná pomoc‘)“. V článku 5 ods. 2 písm. c) všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 sa stanovuje, že za transparentnú sa považuje pomoc vo forme záruk, ak sa ekvivalent hrubého grantu vypočítal buď na základe prémií typu „bezpečný prístav“ stanovených v oznámení Komisie, alebo ak metodika na výpočet ekvivalentu hrubého grantu záruky bola pred implementáciou opatrenia schválená Komisiou.

(182)

Prvú metodiku výpočtu ekvivalentu hrubého grantu záruk notifikovaných Nemeckom prijala Komisia v roku 2007 v rozhodnutí K(2007) 4287 v konečnom znení (80), t. j. po poskytnutí dvoch záruk 28. decembra 2006. Ich ekvivalent hrubého grantu sa nevypočítal na základe prémií typu „bezpečný prístav“, keďže tieto prémie existujú len pre MSP podľa oznámenia o zárukách z roku 2008, zatiaľ čo oznámenie o zárukách z roku 2000 prístup typu „bezpečný prístav“ neobsahuje.

(183)

Záruka za investičný úver ani záruka za úver na prevádzkový kapitál teda nespĺňajú kritérium transparentnosti. Okrem toho záruka za úver na prevádzkový kapitál, ktorá sa považuje za regionálnu prevádzkovú pomoc, môže byť oslobodená len za osobitných okolností stanovených v článku 15 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 (81). Tieto špecifické okolnosti v tomto prípade neexistujú.

(184)

Výnimka zo všeobecnej požiadavky na transparentnosť pre začínajúce podniky (startupy), ktorá je stanovená v článku 5 ods. 2 písm. g) všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014, sa uplatňuje len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 22 tohto nariadenia. Článok 22 ods. 3 písm. b) umožňuje poskytovať začínajúcim podnikom záruky, ktorých poplatky nezodpovedajú trhovým podmienkam, ale v článku 22 ods. 2 sa stanovuje, že oprávnené podniky sú „nekótované malé podniky“, pričom spoločnosť Abalon DE nespĺňa podmienky na nekótovaný malý podnik (pozri oddiel 4.1). V dôsledku toho nemožno ani jednu z týchto dvoch záruk považovať za oslobodenú na základe retroaktívneho uplatňovania článku 22 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014.

(185)

Komisia preto dospela k záveru, že ani jednu z týchto dvoch záruk nemožno spätne oslobodiť od notifikačnej povinnosti podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014.

(186)

Podľa článku 58 ods. 2 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 akúkoľvek pomoc neoslobodenú od notifikačnej povinnosti na základe tohto nariadenia alebo iných nariadení prijatých podľa článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 994/98 (82), ktoré boli účinné predtým, musí posúdiť Komisia v súlade s príslušnými rámcami, usmerneniami, oznámeniami a oznamami.

(187)

Podľa článku 44 ods. 1 nariadenia (ES) č. 800/2008 (ďalej len „všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách z roku 2008“), ktoré nadobudlo účinnosť 29. augusta 2008, sa všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách z roku 2008 uplatňuje na individuálnu pomoc poskytnutú pred nadobudnutím jeho účinnosti, ak pomoc spĺňa všetky podmienky tohto nariadenia (s výnimkou podmienok v článku 9 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2008 o uverejňovaní a informovaní).

(188)

Podľa článku 5 ods. 1 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2008 však môže byť oslobodená len transparentná pomoc. „Transparentná pomoc“ je pomoc, v súvislosti s ktorou je možné presne vypočítať ex ante ekvivalent hrubého grantu bez toho, aby bolo potrebné vykonať posúdenie rizika (pozri článok 2 bod 6 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2008). Podobne ako vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách z roku 2014, aj v článku 5 ods. 1 druhom pododseku písm. c) všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2008 sa stanovujú požiadavky na transparentnosť, ktoré sú splnené, „ak bola metodika výpočtu ekvivalentu hrubého grantu [schválená po oznámení tejto metodiky]… alebo ak príjemcom je malý alebo stredný podnik a ekvivalent hrubého grantu bol vypočítaný na základe poplatkov za zabezpečenie, tzv. poplatkov ‚safe-harbour‘…“ Ako sa uvádza v odôvodnení 182, prvá metodika výpočtu ekvivalentu hrubého grantu dvoch záruk oznámených Nemeckom bola prijatá až po poskytnutí záruk 28. decembra 2006. Ich ekvivalent hrubého grantu sa nevypočítal na základe prémií typu „bezpečný prístav“, ani spoločnosť Abalon DE nie je ani malým alebo stredným podnikom (pozri oddiel 4.1).

(189)

Záruka za investičný úver ani záruka za úver na prevádzkový kapitál teda nespĺňajú kritérium transparentnosti. Okrem toho záruka na prevádzkový kapitál, ktorá spĺňa podmienky na regionálnu prevádzkovú pomoc, nemôže byť oslobodená podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2008.

(190)

Komisia preto dospela k záveru, že žiadna zo záruk nie je spätne oslobodená podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2008.

(191)

Nariadenie (ES) č. 1628/2006 (ďalej len „nariadenie o skupinovej výnimke pre regionálnu pomoc“) sa ratione temporis neuplatňuje na opatrenia ad hoc, ktoré boli zavedené pred nadobudnutím účinnosti nariadenia 21. novembra 2006. V článku 9 nariadenia o skupinovej výnimke pre regionálnu pomoc o „nadobudnutí účinnosti a období platnosti“ sa spomínajú len schémy, ktoré boli zavedené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, a pomoc poskytnutá v rámci týchto schém, nie pomoc ad hoc ani pomoc poskytnutá (ani schémy, ktoré boli zavedené) po 31. decembri 2006.

(192)

V každom prípade v článku 3 ods. 3 nariadenia o skupinovej výnimke pre regionálnu pomoc sa stanovuje, že pomoc ad hoc je zlučiteľná so spoločným trhom a oslobodzuje sa od notifikačnej povinnosti za predpokladu, že priamo spĺňa všetky podmienky tohto nariadenia. V tejto súvislosti sa v článku 4 ods. 1 prvom pododseku písm. a) nariadenia o skupinovej výnimke pre regionálnu pomoc stanovuje, že pomoc pre počiatočné investície je zlučiteľná so spoločným trhom a nepodlieha notifikačnej povinnosti pod podmienkou, že sa poskytuje v regiónoch, ktoré sú oprávnené na regionálnu pomoc na základe schválenej mapy regionálnej pomoci pre príslušný členský štát na obdobie 2007 – 2013, čo nie je prípad okresu Schwalm-Eder-Kreis v platnej mape regionálnej pomoci (85).

(193)

Komisia okrem toho pripomína, že nariadenie o skupinovej výnimke pre regionálnu pomoc sa vzťahuje len na regionálnu investičnú pomoc a nevytvára základ pre výnimku pre regionálnu prevádzkovú pomoc, napr. pre záruku na prevádzkový kapitál v tomto prípade. Komisia preto dospela k záveru, že žiadna zo záruk nie je spätne oslobodená podľa nariadenia o skupinovej výnimke pre regionálnu pomoc.

(194)

Komisia konštatuje, že na žiadnu zo záruk nemožno uplatniť skupinovú výnimku podľa nariadenia o skupinových výnimkách pre MSP, keďže toto nariadenie sa vzťahuje len na MSP (pozri článok 1 ods. 1 uvedeného nariadenia). Ako sa uvádza v odôvodnení 137, spoločnosť Abalon DE v roku 2006 nepredstavovala MSP.

(195)

Keďže tieto dve záruky neboli na základe žiadnej skupinovej výnimky oslobodené od notifikačnej povinnosti, a to ani so spätnou platnosťou, musia sa považovať za neoprávnenú pomoc.

(196)

Keďže žiadna zo záruk nie je spätne oslobodená od notifikačnej povinnosti, a teda nie je zlučiteľná podľa žiadneho nariadenia o výnimkách, v súlade s článkom 58 ods. 2 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 (pozri odôvodnenie 186), Komisia má posúdiť ich zlučiteľnosť pri uplatňovaní príslušných rámcov, usmernení, oznámení alebo oznamov a pri priamom uplatňovaní zmluvy. Nemecko tvrdilo, že tieto dve záruky predstavujú regionálnu pomoc zameranú na regionálny rozvoj (odôvodnenie 62). Komisia vo všeobecnosti považuje opatrenie regionálnej pomoci za zlučiteľné s článkom 107 ods. 3 ZFEÚ len vtedy, ak pomoc prispieva k regionálnemu rozvoju a súdržnosti. Cieľom musí byť buď podpora hospodárskeho rozvoja oblastí „a“, alebo uľahčenie rozvoja oblastí „c“. Cieľom týchto dvoch záruk v prospech spoločnosti Abalon DE je podpora a uľahčenie regionálneho rozvoja znevýhodneného regiónu Schwalm-Eder-Kreis, ako aj územnej súdržnosti (pozri odôvodnenie 17).

(197)

Okres Schwalm-Eder-Kreis bol v čase poskytnutia dvoch záruk oblasťou „c“ oprávnenou na regionálnu investičnú pomoc podľa mapy regionálnej pomoci pre Nemecko na roky 2004 – 2006. Tieto dve záruky sa teda môžu posudzovať podľa platných usmernení o regionálnej pomoci. Z bodu 188 usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020 (86) vyplýva, že regionálna pomoc poskytnutá neoprávnene pred 1. júlom 2014 sa posúdi v súlade s usmerneniami pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (87) (ďalej len „usmernenia o regionálnej pomoci z roku 2007“). V súlade s bodom 105 usmernení o regionálnej pomoci z roku 2007 „[regionálna pomoc poskytnutá] pred rokom 2007 bude posudzovaná v súlade s usmerneniami o národnej regionálnej pomoci pre rok 1998“. Keďže tieto dve záruky boli poskytnuté v roku 2006, príslušnými usmerneniami na ich posúdenie sú teda usmernenia o regionálnej pomoci z roku 1998 v spojení s (vtedy platnou) mapou regionálnej pomoci pre Nemecko na roky 2004 – 2006 (88).

(198)

Podľa mapy regionálnej pomoci pre Nemecko na roky 2004 – 2006 je príslušný región (okres Schwalm-Eder-Kreis) oprávnený na regionálnu pomoc podľa (aktuálneho) článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ s maximálnou intenzitou pomoci 18 % oprávnených nákladov pre veľké podniky.

(199)

V súlade s bodom 4.5 usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998 sa maximálny strop pomoci vzťahuje na oprávnené výdavky, ktoré zahŕňajú pozemky, budovy a zariadenia (vybavenie). V tomto prípade celková investícia dosiahla 26 miliónov EUR na moderné píly, budovy a kúpu pozemku. Z tejto sumy sa 21 miliónov EUR investovalo do strojov a zariadení na píle, 4 milióny EUR do stavebných prác a 1 milión EUR do kúpy pozemku. Pri použití intenzity pomoci na úrovni 18 % je výsledkom maximálna prípustná výška regionálnej investičnej pomoci 4,68 milióna EUR.

(200)

Pomoc vo výške 4,5 milióna EUR, pokiaľ ide o náklady na budovy a zariadenia vo výške 25 miliónov EUR, už bola poskytnutá na základe spoločného akčného programu „Zlepšenie regionálnych hospodárskych štruktúr“ [„Gemeinschaftsaufgabe‚Verbesserung der regionalen Wirtschaftsstruktur‘“, schéma N 642/2002 (pozri odôvodnenie 12 rozhodnutia z roku 2008)]. Táto pomoc sa v rozhodnutí z roku 2008 (89) považovala za existujúcu pomoc po jej notifikácii, a túto časť rozhodnutia z roku 2008 potvrdil Všeobecný súd vo svojom rozsudku z roku 2015 (pozri odôvodnenie 4), a preto predstavuje existujúcu pomoc. Keďže maximálna prípustná výška pomoci podľa usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998 a mapy regionálnej pomoci pre Nemecko na roky 2004 – 2006 nebola v rámci existujúcej regionálnej investičnej pomoci úplne vyčerpaná, týmto rozhodnutím sa môže vyhlásiť za zlučiteľnú dodatočná investičná pomoc až do výšky 180 000 EUR, ak sú splnené všetky platné kritériá usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998.

(201)

Komisia posúdila, či sú splnené kritériá usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998 (ktoré nevylučujú záruky ako oprávnenú formu pomoci). Komisia dospela k záveru, ako už bolo zistené v prípade ostatných častí balíka regionálnej pomoci (90), že sú splnené všetky štandardné kritériá zlučiteľnosti, ktoré sa vyžadujú podľa usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998 pre pomoc, ktorá nepodlieha individuálnej notifikácii podľa multisektorového rámca 2002 (91) – ktorý sa neuplatňuje, keďže príslušná hraničná hodnota nebola prekročená.

(202)

Konkrétne v bode 2 ods. 3 usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998 sa uvádza, že na individuálnu pomoc ad hoc sa usmernenia o regionálnej pomoci z roku 1998 (92) v zásade nevzťahujú, keďže takáto pomoc všeobecne prichádza v rámci okruhu špecifických alebo odvetvových priemyselných politík a často nie je v súlade s povahou politiky regionálnej pomoci ako takej. V bode 2 ods. 4 usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998 sa však stanovuje, že je možné preukázať opak. Komisia sa domnieva, že o takýto prípad ide v prejednávanej veci. Po prvé, záruka za investičný úver spolu s ostatnými časťami balíka pomoci bola určená na podporu zamestnanosti v podporovanej oblasti (vytvorenie 118 pracovných miest), čo svedčí o príspevku pomoci k regionálnemu rozvoju. Po druhé, pomoc ad hoc bola poskytnutá aj v rámci hesenských usmernení z roku 2006 (odôvodnenie 21), ktoré sa netýkajú len obmedzeného počtu odvetví alebo podnikov.

(203)

Pomoc sa týka počiatočného investičného projektu (body 4.1 a 4.4 usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998) a netýka sa ani sektora vylúčeného z regionálnej investičnej pomoci (pozri bod 2 prvý odsek usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998), ani podniku v ťažkostiach. Požadovaná spoluúčasť príjemcu je vyššia ako 25 % celkových investičných nákladov (93) (bod 4.2 prvý odsek usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998) a investičný projekt sa v príslušnom regióne zachová minimálne päť rokov (bod 4.10 usmernení o regionálnej pomoci o pomoci z roku 1998). Práce na investícii sa začali po podaní žiadosti o záruky, majú teda stimulačný účinok (bod 4.2 tretí odsek usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998). Pravidlá kumulácie pomoci (bod 4.18 usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998) sú dodržané, pretože v kombinácii s už schváleným grantom vo výške 4,5 milióna EUR (pozri odôvodnenie 18) dodatočná pomoc vo výške 180 000 EUR nepresahuje platný strop kumulácie vo výške 4,68 milióna EUR.

(204)

Komisia sa preto domnieva, že dodatočná suma pomoci vo výške 180 000 EUR (súčasná hodnota v roku 2006), t. j. časť celkovej sumy pomoci vo výške 1 380 705 EUR (súčasná hodnota v roku 2006, pozri odôvodnenie 161), ktorá je súčasťou záruky za investičný úver, je zlučiteľná s usmerneniami o regionálnej pomoci z roku 1998.

(205)

Nemecko sa neodvolávalo na to, že by sa záruka za investičný úver mala posudzovať podľa priameho uplatňovania zmluvy, a nepredložilo žiadne argumenty, ktoré by takýto prístup odôvodňovali. Komisia v danom prípade nedokáže určiť žiadne výnimočné, dobre odôvodnené dôvody, ktoré by jej umožnili odchýliť sa od usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998. Komisia preto dospela k záveru, že pomoc spočívajúca v záruke za investičný úver je čiastočne v súlade s usmerneniami o regionálnej pomoci z roku 1998 (180 000 EUR z celkovej výšky pomoci uvedenej v odôvodnení 161). V prípade zvyšku (1 200 705 EUR) ide o nezlučiteľnú pomoc.

(206)

Záruka za úver na prevádzkový kapitál predstavuje regionálnu prevádzkovú pomoc (odôvodnenie 183). Podľa usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998 sa takáto prevádzková pomoc môže schváliť len v oblastiach oprávnených na regionálnu pomoc podľa (teraz) článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, t. j. v najvzdialenejších regiónoch a v regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva (pozri kritérium hustoty obyvateľstva v bode 3.10.4 usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998). Okres Schwalm-Eder-Kreis nepatrí do žiadnej z týchto kategórií. Záruka za úver na prevádzkový kapitál preto nie je v súlade s usmerneniami o regionálnej pomoci z roku 1998.

(207)

Nemecko sa neodvolávalo na to, že by sa záruka za úver na prevádzkový kapitál mala posudzovať podľa priameho uplatňovania zmluvy, a nepredložilo žiadne argumenty, ktoré by takýto prístup odôvodňovali. Komisia v danom prípade nedokáže určiť žiadne výnimočné, dobre odôvodnené dôvody, ktoré by jej umožnili odchýliť sa od usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998. Komisia preto dospela k záveru, že prevádzková pomoc spočívajúca v záruke za úver na prevádzkový kapitál vo výške 129 134 EUR (pozri odôvodnenie 161) je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

(208)

Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ustálenej judikatúry súdov Únie je Komisia oprávnená rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zmeniť alebo zrušiť pomoc, keď sa zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom (94). Súdy Únie takisto dôsledne trvajú na tom, že povinnosť členského štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je určená na obnovenie pôvodnej situácie (95).

(209)

Súdy Únie v tejto súvislosti stanovili, že tento cieľ je dosiahnutý vtedy, keď príjemca vráti sumy poskytnuté v podobe neoprávnenej pomoci, a tým príde o výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a obnoví sa situácia spred vyplatenia pomoci (96).

(210)

V článku 16 ods. 1 procesného nariadenia sa stanovuje, že „ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu…“

(211)

Preto vzhľadom na skutočnosť, že tieto dve záruky vykonávané v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ predstavujú neoprávnenú a čiastočne nezlučiteľnú pomoc, by sa nezlučiteľná pomoc mala vrátiť s cieľom obnoviť stav, ktorý na vnútornom trhu existoval pred ich poskytnutím. Vymáhanie sa vzťahuje na obdobie od dátumu, keď príjemca dostal pomoc k dispozícii, až do skutočného vrátenia pomoci. Suma, ktorá sa má vrátiť, je zaťažená úrokom až do jej skutočného vrátenia. Úroky sa vypočítajú na základe zloženej úrokovej sadzby podľa kapitoly V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (97).

(212)

Komisia konštatuje, že Nemecko neoprávnene poskytlo dve záruky v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ: