BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO,

BULHARSKÁ REPUBLIKA,

ČESKÁ REPUBLIKA,

DÁNSKE KRÁĽOVSTVO,

SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO,

ESTÓNSKA REPUBLIKA,

ÍRSKO,

HELÉNSKA REPUBLIKA,

ŠPANIELSKE KRÁĽOVSTVO,

FRANCÚZSKA REPUBLIKA,

CHORVÁTSKA REPUBLIKA,

TALIANSKA REPUBLIKA,

CYPERSKÁ REPUBLIKA,

LOTYŠSKÁ REPUBLIKA,

LITOVSKÁ REPUBLIKA,

LUXEMBURSKÉ VEĽKOVOJVODSTVO,

MALTSKÁ REPUBLIKA,

HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO,

RAKÚSKA REPUBLIKA,

POĽSKÁ REPUBLIKA,

PORTUGALSKÁ REPUBLIKA,

RUMUNSKO,

SLOVINSKÁ REPUBLIKA,

SLOVENSKÁ REPUBLIKA,

FÍNSKA REPUBLIKA,

ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO a

EURÓPSKA ÚNIA,

spolu ďalej len „zmluvné strany“,

SO ZRETEĽOM na Zmluvu o energetickej charte podpísanú v Lisabone 17. decembra 1994  (1) a schválenú v mene Európskych spoločenstiev rozhodnutím Rady a Komisie 98/181/ES, ESUO, Euratom z 23. septembra 1997  (2) v znení posledných zmien,

SO ZRETEĽOM na pravidlá medzinárodného obyčajového práva kodifikovaného vo Viedenskom dohovore o zmluvnom práve uzatvorenom 23. mája 1969 vo Viedni,

BERÚC DO ÚVAHY, že členovia organizácie regionálnej hospodárskej integrácie v zmysle článku 1 ods. 3 Zmluvy o energetickej charte týmto vyjadrujú svoje spoločné chápanie výkladu a uplatňovania zmluvy vo svojich vzájomných vzťahoch,

PRIPOMÍNAJÚC, že odstúpením od Zmluvy o energetickej charte nie je ovplyvnené zloženie organizácie regionálnej hospodárskej integrácie stanovenej v uvedenej zmluve, ani nevylučuje záujem vyjadriť spoločné chápanie výkladu a uplatňovania uvedenej zmluvy, pokiaľ možno usúdiť, že môže mať vo vzťahu k zmluvnej strane, ktorá odstúpila, právne účinky, a to najmä pokiaľ ide o článok 47 ods. 3 Zmluvy o energetickej charte,

BERÚC do úvahy Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a všeobecné zásady práva Európskej únie,

BERÚC DO ÚVAHY, že odkazy na Európsku úniu v tejto dohode sa majú považovať aj za odkazy na jej predchodcu, t. j. Európske hospodárske spoločenstvo a následne Európske spoločenstvo, dokým nebolo nahradené Európskou úniou,

PRIPOMÍNAJÚC, že v súlade s judikatúrou Stáleho súdu medzinárodnej spravodlivosti (3) a Medzinárodného súdneho dvora (4) prináleží právo poskytnúť záväzný výklad právnej normy zmluvným stranám medzinárodnej dohody v súvislosti s uvedenou dohodou,

PRIPOMÍNAJÚC, že členské štáty Európskej únie (ďalej len „členské štáty“) zverili právo poskytnúť záväzný výklad práva Únie Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), ako to vysvetlil Súdny dvor vo svojom rozsudku z 30. mája 2006 vo veci C-459/03, Komisia/Írsko (Mox Plant)  (5), v ktorom konštatuje, že výlučná právomoc vykladať a uplatňovať právo Európskej únie sa vzťahuje aj na výklad a uplatňovanie medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty, a to v prípade sporu medzi dvoma členskými štátmi alebo medzi Európskou úniou a členským štátom,

PRIPOMÍNAJÚC, že podľa článku 344 ZFEÚ sa členské štáty zaväzujú neriešiť spory, ktoré sa týkajú výkladu alebo uplatňovania zmlúv, inými metódami, než sú stanovené v týchto zmluvách,

PRIPOMÍNAJÚC, že Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 6. marca 2018 vo veci C-284/16, Achmea  (6), rozhodol, že články 267 a 344 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že vylučujú ustanovenie obsiahnuté v medzinárodnej dohode uzavretej medzi členskými štátmi, na základe ktorého investor z jedného z týchto členských štátov môže v prípade sporu týkajúceho sa investícií v druhom členskom štáte začať konanie proti tomuto druhému členskému štátu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc sa tento členský štát zaviazal akceptovať,

PRIPOMÍNAJÚC konzistentne opakovanú pozíciu Európskej únie, že Zmluva o energetickej charte sa nemala uplatňovať vo vzťahoch v rámci Európskej únie a že zámerom Európskej únie, Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a ich členských štátov nebolo a ani nemohlo byť, aby Zmluva o energetickej charte vytvárala medzi nimi akékoľvek povinnosti, keďže bola prerokovaná ako nástroj vonkajšej energetickej politiky Európskej únie s cieľom vytvoriť rámec pre spoluprácu v oblasti energetiky s tretími krajinami, zatiaľ čo vnútorná energetická politika Európskej únie pozostáva naopak z prepracovaného systému pravidiel určených na vytvorenie vnútorného trhu v oblasti energetiky, ktorý upravuje výlučne vzťahy medzi členskými štátmi v tejto oblasti,

PRIPOMÍNAJÚC, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 2. septembra 2021 vo veci C-741/91, Moldavská republika/Komstroy  (7) (ďalej len „rozsudok vo veci Komstroy“), ktorý potvrdil vo svojom stanovisku zo 16. júna 2022, 1/20 (8), rozhodol, že článok 26 ods. 2 písm. c) Zmluvy o energetickej charte sa musí vykladať v tom zmysle, že nie je uplatniteľný na spory medzi členským štátom a investorom z iného členského štátu, pokiaľ ide o investíciu tohto investora z iného členského štátu v členskom štáte uvedenom vyššie,

PRIPOMÍNAJÚC, že výklad Zmluvy o energetickej charte v rozsudku vo veci Komstroy, ktorý je výkladom príslušného súdu a odráža všeobecný princíp medzinárodného práva verejného, sa uplatňuje od schválenia Zmluvy o energetickej charte Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi,

BERÚC DO ÚVAHY, že články 267 a 344 ZFEÚ sa musia vykladať v tom zmysle, že vylučujú výklad článku 26 Zmluvy o energetickej charte takým spôsobom, ktorý umožňuje riešiť spory medzi investorom z jedného členského štátu na jednej strane a iným členským štátom alebo Európskou úniou na strane druhej na rozhodcovskom súde (ďalej len „rozhodcovské konanie v rámci Európskej únie“),

BERÚC DO ÚVAHY, že v každom prípade platí, že ak spor medzi investorom z jedného členského štátu na jednej strane a iným členským štátom alebo Európskou úniou na strane druhej nemožno vyriešiť zmierom, účastník tohto sporu sa môže ako vždy rozhodnúť, že ho predloží na rozhodnutie príslušným súdom alebo správnym súdom v súlade s vnútroštátnym právom, čo je zaručené na základe všeobecných princípov práva a dodržiavania základných práv zakotvených okrem iného v Charte základných práv Európskej únie,

ZDIEĽAJÚC spoločné chápanie vyjadrené v tejto dohode, že ustanovenie, ako je článok 26 Zmluvy o energetickej charte, preto nemohlo slúžiť v minulosti a nemôže slúžiť ani v súčasnosti či v budúcnosti ako právny základ pre rozhodcovské konania začaté investorom z jedného členského štátu, ktoré sa týkajú jeho investícií v inom členskom štáte,

OPAKUJÚC vyhlásenie č. 17 o prednosti, ktoré je pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, a v ktorom sa pripomína, že zmluvy a právo prijaté Európskou úniou na základe zmlúv majú prednosť pred právom členských štátov a že princíp prednosti predstavuje kolíznu normu v ich vzájomných vzťahoch,

PRIPOMÍNAJÚC, že v dôsledku uvedeného sa pri riešení akejkoľvek kolízie noriem môže medzinárodná dohoda, ktorá bola uzavretá členskými štátmi podľa medzinárodného práva, uplatňovať vo vzťahoch v rámci Európskej únie len v takom rozsahu, v akom sú jej ustanovenia zlučiteľné so zmluvami Európskej únie,

BERÚC DO ÚVAHY, že v dôsledku neuplatniteľnosti článku 26 Zmluvy o energetickej charte ako právneho základu pre rozhodcovské konania v rámci Európskej únie sa článok 47 ods. 3 Zmluvy o energetickej charte nemôže uplatňovať na takéto konania a nikdy to ani nebolo jeho cieľom,

BERÚC DO ÚVAHY, že v dôsledku neuplatniteľnosti článku 26 Zmluvy o energetickej charte ako právneho základu pre rozhodcovské konania v rámci Európskej únie by zmluvné strany, ktorých sa prebiehajúce rozhodcovské konania v rámci Európskej únie týkajú, či už ako odporcu alebo ako členského štátu investora, mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť, aby sa o existencii tejto dohody dozvedel dotknutý rozhodcovský súd a mohol tak dospieť k primeranému záveru, že nie je príslušným súdom,

BERÚC DO ÚVAHY, že by sa okrem toho nemali registrovať žiadne nové rozhodcovské konania v rámci Európskej únie, a VYJADRUJÚC SÚHLAS s tým, že ak napriek tomu dôjde k doručeniu oznámenia o rozhodcovskom konaní, zmluvné strany, ktorých sa toto konanie týka, či už ako odporcu alebo ako členského štátu investora, by mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť, aby sa o existencii tejto dohody dozvedel dotknutý rozhodcovský súd a mohol tak dospieť k primeranému záveru, že článok 26 Zmluvy o energetickej charte nemôže slúžiť ako právny základ pre takéto konania,

BERÚC DO ÚVAHY, že zmiery a rozsudky vydané v investičných rozhodcovských konaniach v rámci Európskej únie, ktoré už nie je možné anulovať ani zrušiť a ktoré boli dobrovoľne splnené alebo vykonané s konečnou platnosťou, by sa však už nemali spochybňovať,

VYJADRUJÚC POĽUTOVANIE nad tým, že rozhodcovské súdy v rozhodcovských konaniach v rámci Európskej únie, ktoré boli začaté s odkazom na článok 26 Zmluvy o energetickej charte, už vydali, naďalej vydávajú a mohli by stále vydávať rozhodcovské rozsudky spôsobom, ktorý je v rozpore s právom Európskej únie vrátane toho, ako sa vyjadril Súdny dvor vo svojej judikatúre,

VYJADRUJÚC POĽUTOVANIE aj nad tým, že takéto rozhodcovské rozsudky sú predmetom exekučných konaní, a to aj v tretích krajinách, že v prebiehajúcich rozhodcovských konaniach v rámci Európskej únie, ktoré sú údajne založené na článku 26 Zmluvy o energetickej charte, rozhodcovské súdy neodmietnu svoju príslušnosť a právomoc a že rozhodcovské inštitúcie pokračujú v registrácii nových rozhodcovských konaní a nezamietnu ich ako zjavne neprípustné z dôvodu chýbajúceho súhlasu s rozhodcovským konaním,

BERÚC DO ÚVAHY, že z uvedeného dôvodu je potrebné výslovne a jednoznačne zopakovať jednotnú pozíciu zmluvných strán prostredníctvom dohody, ktorá opätovne potvrdzuje ich spoločné chápanie výkladu a uplatňovania Zmluvy o energetickej charte, ako ju vykladá Súdny dvor, v rozsahu, v akom sa týka rozhodcovských konaní v rámci Európskej únie,

BERÚC DO ÚVAHY, že v súlade s rozsudkom Medzinárodného súdneho dvora z 5. februára 1970 vo veci Barcelona Traction, Light and Power Company, Limited  (9) a v zmysle vysvetlení Súdneho dvora v rozsudku vo veci Komstroy niektoré ustanovenia Zmluvy o energetickej charte majú upravovať dvojstranné vzťahy,

BERÚC DO ÚVAHY, že táto dohoda sa má preto týkať len dvojstranných vzťahov medzi zmluvnými stranami, a tým aj investorov z týchto členských štátov ako zmluvných strán Zmluvy o energetickej charte, a že v dôsledku toho má táto dohoda vplyv len na tie zmluvné strany Zmluvy o energetickej charte, ktoré sa riadia právom Európskej únie ako organizácia regionálnej hospodárskej integrácie v zmysle článku 1 bodu 3 Zmluvy o energetickej charte, a nemá vplyv na uplatňovanie práv ostatnými zmluvnými stranami Zmluvy o energetickej charte, ktoré im vyplývajú z uvedenej zmluvy, ani na plnenie ich povinností,

PRIPOMÍNAJÚC, že zmluvné strany informovali zmluvné strany Zmluvy o energetickej charte o svojom zámere uzavrieť túto dohodu,

BERÚC DO ÚVAHY, že uzatvorením tejto dohody a v súlade so svojimi právnymi záväzkami podľa práva Európskej únie, ale bez toho, aby bolo dotknuté ich právo uplatňovať nároky, ktoré považujú za primerané v súvislosti s nákladmi, ktoré im vznikli ako odporcom v súvislosti s rozhodcovskými konaniami v rámci Európskej únie, zmluvné strany zabezpečujú úplné a účinné plnenie rozsudku vo veci Komstroy, a podčiarkujú nevykonateľnosť existujúcich rozhodcovských rozsudkov, povinnosť rozhodcovských súdov okamžite ukončiť všetky prebiehajúce rozhodcovské konania v rámci Európskej únie, povinnosť rozhodcovských inštitúcií nezaregistrovať žiadne budúce rozhodcovské konania v rámci Európskej únie v súlade s ich príslušnými právomocami podľa článku 36 ods. 3 Dohovoru o riešení sporov z investícií medzi štátmi a občanmi druhých štátov (ďalej len „Dohovor ICSID“), uzatvoreného vo Washingtone 18. marca 1965, a podľa článku 12 rozhodcovských pravidiel Štokholmskej obchodnej komory (ďalej len „SCC“), ako aj povinnosť rozhodcovských súdov vyhlásiť, že akékoľvek rozhodcovské konania v rámci Európskej únie, o ktorých registráciu sa na nich žiadalo, nemajú právny základ,

S VEDOMÍM, že táto dohoda sa vzťahuje na rozhodcovské konania medzi investorom a štátom, do ktorých sú zapojené zmluvné strany ako účastníci sporov v rámci Európskej únie na základe článku 26 Zmluvy o energetickej charte, podľa akéhokoľvek dohovoru alebo súboru pravidiel o rozhodcovskom konaní vrátane Dohovoru ICSID a rozhodcovských pravidiel ICSID, rozhodcovských pravidiel Rozhodcovského inštitútu SCC, rozhodcovských pravidiel Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo a rozhodcovského konania ad hoc, a

PAMÄTAJÚC, že ustanoveniami tejto dohody nie je dotknuté právo Európskej komisie alebo ktoréhokoľvek členského štátu predložiť vec Súdnemu dvoru na základe článkov 258, 259 a 260 ZFEÚ,

SA DOHODLI TAKTO: