(1)

Dňa 6. decembra 2024 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 24. októbra 2024 podalo päť spoločností: Cylinders Holding a.s., Dalmine S.p.A. (Tenaris), Eurocylinder Systems AG, Faber Industrie S.p.A. a Worthington Cylinders GmbH (ďalej len „navrhovatelia“). Podnet podalo výrobné odvetvie Únie vyrábajúce vysokotlakové bezšvové oceľové fľaše v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2025/531 (ďalej len „nariadenie o registrácii“) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku (3) .

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľov, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, čínske orgány, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania týka, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu konania a požiadať o vypočutie Komisiou a úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(6)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

Výber vzorky výrobcov z Únie

(7)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe reprezentatívnosti z hľadiska objemu výroby a predaja podobného výrobku v EÚ v období prešetrovania. Táto vzorka pozostávala z dvoch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky tvorili 47 % odhadovanej celkovej výroby v EÚ a 42 % odhadovaného celkového množstva predaja podobného výrobku v EÚ. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky. Vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

Výber vzorky neprepojených dovozcov

(8)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(9)

Ani jeden neprepojený dovozca neposkytol požadované informácie a nesúhlasil so zaradením do vzorky.

Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov

(10)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republike, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(11)

Dvadsať vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine, na ktorých pripadá 54,4 % odhadovaného celkového vývozu do Únie, poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku dvoch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorých bolo možné primerane prešetriť v dostupnom čase. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny.

(12)

Navrhovatelia síce súhlasili s výberom prvého vyvážajúceho výrobcu s najväčšou výrobou z dvoch vybraných skupín spoločností, ale vyjadrili sa, že druhý výrobca by mal byť nahradený, keďže väčšinou vyrábal hasičské vybavenie, ako sú hasiace prístroje. Navrhovatelia preto navrhli dve alternatívne spolupracujúce spoločnosti z týchto dôvodov:

(13)

Okrem toho navrhovatelia napokon zdôraznili riziká spojené s výberom dvoch spoločností do vzorky v prípade nespolupráce jednej z nich.

(14)

Podľa dostupných informácií však druhá vybraná skupina spoločností vyrábala širší sortiment výrobkov, nielen hasičské vybavenie. Pripomienky týkajúce sa dostupnej výrobnej kapacity a prítomnosti dvoch navrhovaných alternatívnych spoločností na trhu EÚ nebolo možné v tejto fáze overiť alebo neboli podložené dôkazmi. Okrem toho dvaja predbežne vybraní vyvážajúci výrobcovia potvrdili svoj pevný zámer spolupracovať pri prešetrovaní.

(15)

Na základe dostupných informácií nebolo potrebné navrhovanú vzorku zmeniť. Konečná vzorka predstavovala 37,5 % odhadovaného celkového množstva vývozu vysokotlakových bezšvových fliaš z Čínskej ľudovej republiky do Únie v období prešetrovania.

(16)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(17)

Navrhovateľ okrem toho v podnete poskytol dostatočné dôkazy prima facie o deformáciách trhu so surovinami v Číne, pokiaľ ide o dotknutý výrobok. Prešetrovanie sa preto týkalo uvedených deformácií trhu so surovinami, ako bolo uvedené v oznámení o začatí konania, aby bolo možné určiť, či treba vo vzťahu k Číne uplatniť ustanovenia článku 7 ods. 2a a ods. 2b základného nariadenia. Z tohto dôvodu Komisia zaslala čínskej vláde v tejto súvislosti dodatočné dotazníky.

(18)

Komisia zaslala dotazníky výrobcom z Únie, dovozcom, používateľom a vyvážajúcim výrobcom v Čínskej ľudovej republike. Komisia zaslala dotazník aj neprepojenému obchodníkovi, prostredníctvom ktorého jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky predával dotknutý výrobok na vývoz do EÚ. Tieto dotazníky boli sprístupnené online (4) v deň začatia konania.

(19)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(20)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2023 do 30. septembra 2024 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(21)

Prešetrovaným výrobkom sú prázdne vysokotlakové bezšvové oceľové fľaše vrátane hasiacich prístrojov na stlačený alebo skvapalnený plyn, z ocele, všetkých priemerov a objemov, tiež so závitom, bez ohľadu na vnútornú povrchovú úpravu alebo pokovovanie, bez ohľadu na vonkajšiu konečnú úpravu a tvar, tiež so zasunutým plynovým vakom, bez ohľadu na to, či sú fľaše vybavené ventilom, krúžkom na hornom konci, krúžkom na dolnom konci alebo hadicami, tiež spojené tak, aby tvorili zväzok (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(22)

Znovu nenaplniteľné fľaše s kapacitou nie viac ako 120 ml, na ktoré sa zvyčajne vzťahuje európska norma EN 16509:2014 a/alebo číslo UN 2037 pridelené Výborom expertov Organizácie Spojených národov pre prepravu nebezpečného tovaru, sú z vymedzenia výrobku vylúčené.

(23)

Vysokotlakové bezšvové fľaše sa používajú v širokej škále použití: do hasiacich prístrojov, na priemyselné plyny (napr. zváranie a rezanie, potraviny a nápoje), na medicinálne plyny do nemocníc a pre zdravotníctvo, na elektronické a špeciálne plyny, na vzduch na dýchanie pri hasení požiarov, na hasenie požiarov, potápanie a na alternatívne palivá vrátane stlačeného zemného plynu (CNG) a vodíka.

(24)

Dotknutým výrobkom sú vysokotlakové bezšvové oceľové fľaše na stlačený alebo skvapalnený plyn, všetkých priemerov a objemov, tiež so závitom alebo bez závitu, bez ohľadu na vnútornú povrchovú úpravu alebo pokovovanie, bez ohľadu na vonkajšiu konečnú úpravu a tvar, tiež so zasunutým plynovým vakom alebo bez neho, bez ohľadu na to, či sú fľaše vybavené ventilom, krúžkom na hornom konci, krúžkom na dolnom konci alebo hadicami, tiež spojené tak, aby tvorili zväzok, v súčasnosti zatriedené pod číselné znaky KN ex 7311 00 11 , ex 7311 00 13 , ex 7311 00 19 a x 7311 00 30 (kódy TARIC 7311 00 11 15, 7311 00 11 80, 7311 00 13 15, 7311 00 13 80, 7311 00 19 15, 7311 00 19 80, 7311 00 30 15 a 7311 00 30 80) („dotknutý výrobok“).

(25)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(26)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(27)

Podľa uvedenej definície výrobku sú predmetom tohto prešetrovania vysokotlakové bezšvové fľaše na stlačený alebo skvapalnený plyn.

(28)

Po začatí prešetrovania jeden vyvážajúci výrobca, spoločnosť Zhejiang Winner Fire Fighting Equipment Co., Ltd., tvrdil, že hasiace prístroje zaradené pod číselný znak KN 8424 10 00 nepatria do vymedzenia prešetrovaného výrobku. Komisia pripomenula, že číselný znak KN a kódy TARIC boli uvedené len pre informáciu. Rozsah tohto prešetrovania bol preto určený na základe definície prešetrovaného výrobku uvedenej v bode 2 oznámenia o začatí konania. V dôsledku toho sa hasiace prístroje, ktoré majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti ako vysokotlakové bezšvové fľaše, považovali za patriace do rozsahu pôsobnosti prešetrovaného výrobku.

(29)

Spoločnosť Zhejiang Winner Fire Fighting Equipment Co., Ltd., ďalej tvrdila, že hasiace prístroje s náplňou, t. j. naplnené rôznymi suchými a mokrými chemikáliami, by sa nemali považovať za výrobky, ktoré patria do vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania.

(30)

Komisia 6. marca 2025 uverejnila informačný záznam (5), v ktorom objasňuje, že:

(31)

Navrhovatelia uviedli, že naplnené hasiace prístroje alebo hasiace prístroje s náplňou boli s najväčšou pravdepodobnosťou vyrobené prevažne zo zváraných fliaš alebo iných fliaš bez obsahu ocele, a preto boli mimo rozsahu prešetrovania. Hoci navrhovatelia uznali, že neexistujú rozdiely medzi vysokotlakovými bezšvovými fľašami používanými na hasenie požiarov a fľašami používanými na iné účely (ako sú napríklad fľaše na CO2 pre potravinárske a nápojové výrobné odvetvie) a že na obidve oblasti sa vzťahujú rovnaké technické normy, napriek tomu tvrdili, že naplnené vysokotlakové bezšvové fľaše by mali byť zahrnuté do vymedzenia výrobku. Tvrdili, že vylúčenie týchto fliaš by neprimerane zúžilo rozsah dotknutého výrobku v rámci súčasného prešetrovania a vytvorilo by riziko obchádzania.

(32)

Navrhovatelia konkrétne uviedli, že definícia výrobku sa vzťahuje na zväzky fliaš, hoci sa nevzťahuje na rám používaný na zostavenie fliaš do zväzku. Z rovnakého dôvodu sa na acetylénové fľaše vzťahovala definícia výrobku, hoci obsahujú porézny materiál na zadržiavanie acetónovej náplne, keďže výrobok spĺňal všetky kritériá výrobku vymedzené v definícii dotknutého výrobku, ako sa uvádza v oznámení o začatí konania.

(33)

Na záver sa navrhovatelia domnievali, že by sa malo opätovne preskúmať uvedené objasnenie výrobku zo strany Komisie.

(34)

Komisia najprv poznamenala, že ani v podnete, ani v následnom oznámení o začatí konania sa neuvádzalo, že prešetrovaný výrobok sa týka naplnených fliaš.

(35)

Prešetrovaním sa takisto zistilo, že zákazníci nakupujúci vysokotlakové bezšvové fľaše často vykonávali montáž a plnenie, aby bol dotknutý výrobok vhodný na konečné použitie, či už ako hasiaci prístroj alebo nádoba na chemické výrobky.

(36)

Okrem toho, vzhľadom na mimoriadne nákladné a ťažkopádne bezpečnostné a ochranné požiadavky uplatniteľné na medzikontinentálnu prepravu vysoko nebezpečného tovaru, ako sú naplnené vysokotlakové bezšvové fľaše, sa údajné riziká obchádzania považovali za obmedzené.

(37)

Vzhľadom na uvedené sa tvrdenia, ktoré predložili navrhovatelia, zamietli.

(38)

Jeden vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky, spoločnosť Leebucc (Tianjin) Hydraulics Equipment Co., Ltd., požiadal o vylúčenie plášťov akumulátorov z rozsahu prešetrovania. Táto strana predložila tieto argumenty:

(39)

Navrhovatelia tvrdili, že:

(40)

Spoločnosť Leebucc (Tianjin) Hydraulics Equipment Co., Ltd. tvrdila, že v nadväznosti na overovanie na mieste poukázala na problém vylúčenia plášťov akumulátorov z rozsahu prešetrovania a že lehoty na predloženie pripomienok k vymedzeniu výrobku by sa mali považovať za „neformálne“ lehoty v rozpore s prísnejšou zákonnou lehotou stanovenou v základnom nariadení.

(41)

Spoločnosť Leebucc (Tianjin) Hydraulics Equipment Co., Ltd. trvala na rozdieloch medzi polotovarom (plášť akumulátora) a hotovým výrobkom (akumulátor), čo bol rozhodujúci faktor na určenie podobnosti plášťa akumulátora s akumulátorom a fľašou pre plynárenský priemysel. Okrem toho tvrdila, že polotovar by sa nemal porovnávať s hotovým výrobkom na účely výpočtu dumpingu. Nakoniec táto spoločnosť tvrdila, že plášť akumulátora je navrhnutý špeciálne tak, aby sa hodil k navrhnutému akumulátoru, čo si vyžaduje osobitné certifikáty, a vyvodila záver, že plášť akumulátora nemožno nahradiť vysokotlakovou bezšvovou oceľovou fľašou pre plynárenský priemysel a nemožno ho použiť ako komerčný výrobok uvedený do obehu na trhu EÚ.

(42)

Komisia analyzovala žiadosť o vylúčenie na základe údajov predložených dotknutou stranou a predbežne dospela k záveru, že plášte akumulátorov patria do vymedzenia výrobku podľa odôvodnenia 21 a majú rovnaké základné fyzické, technické a chemické vlastnosti ako ostatné fľaše. Okrem toho sa na ne vzťahovala definícia dotknutého výrobku a boli uvedené v kontrolných číslach výrobku, ktoré Komisia použila na výpočet dumpingových rozpätí a rozpätí ujmy, čo riadne identifikuje plášte akumulátorov a primerane umožňuje Komisii vykonať spravodlivé porovnanie cien medzi výrobcami z Únie a čínskymi výrobcami. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(43)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré s ohľadom na Čínsku ľudovú republiku (ďalej len „ČĽR“) poukazujú na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(44)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu výrobku. Príslušné informácie predložilo deväť vyvážajúcich výrobcov.

(45)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie o vstupoch použitých na výrobu vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(46)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt bola vzhľadom na dostupné dôkazy ako vhodná reprezentatívna krajina podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predbežne vybraná Brazília. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(47)

Komisia 13. februára 2025 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe dotknutého výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt určila možné reprezentatívne krajiny, konkrétne Brazíliu, Argentínu a Turecko, ako vhodnú reprezentatívnu krajinu. Komisia dostala pripomienky k prvému záznamu, ako sa uvádza v odôvodneniach 116 až 131

(48)

Komisia 7. marca 2025 prostredníctvom druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty, pričom ako reprezentatívnu krajinu použije Turecko. Ďalej oznámila zainteresovaným stranám, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a zisk na základe dostupných informácií o sektore. Komisia dostala pripomienky k druhému záznamu, ako sa uvádza v odôvodneniach 132 až 145.

(49)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(50)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ , a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk“ .

(51)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády je uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(52)

Pri nedávnych prešetrovaniach, ktoré sa týkali odvetvia ocele v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR “ ) (6), Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(53)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že existuje značné zasahovanie vlády v ČĽR, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (7). Komisia najmä dospela k záveru, že v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku, nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (8), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (9). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v ČĽR celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (10). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (11). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (12), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (13).

(54)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia ocele v ČĽR, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v podnete, ako aj v pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu (14) (ďalej len „správa“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(55)

V podnete boli uvedené príklady prvkov poukazujúcich na existenciu deformácií, ako sa uvádza v článku 2 ods. 6a písm. b) prvej až šiestej zarážke základného nariadenia, a tvrdilo sa v ňom, že trhové podmienky, najmä náklady a ceny, v čínskom oceliarskom priemysle nie sú riadené trhovými silami ponuky a dopytu, ale sú deformované štátnymi zásahmi do hospodárstva.

(56)

V podnete sa takisto uvádzali odkazy na príslušné časti správy a poukazovalo sa na tieto skutočnosti:

(57)

Odvetvie ocele vrátane trhu s dotknutým výrobkom je do značnej miery zásobované podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny. V tejto súvislosti navrhovatelia poukázali na vplyv, ktorý štát uplatňuje prostredníctvom celkovej prítomnosti Komunistickej strany Číny v čínskych podnikoch a prostredníctvom jej významnej úlohy v združeniach.

(58)

Po prvé, v podnete sa uvádza, že čínske hospodárstvo funguje najmä prostredníctvom štátom vlastnených podnikov, ktoré sa podieľajú na 25 % čínskeho HDP (15). Na posilnenie tohto tvrdenia navrhovatelia uviedli, že štátom vlastnené podniky sú takisto hlavnými nástrojmi, ktoré umožňujú štátu priamo vykonávať svoje politiky na trhu. Okrem toho, pokiaľ ide o odvetvie ocele, ktoré vyrába hlavnú surovinu na výrobu dotknutého výrobku, bolo uvedené, že štátom vlastnené podniky zabezpečujú 40 % výroby v tomto odvetví. V skutočnosti sú štyria z desiatich najväčších výrobcov ocele štátom vlastnenými podnikmi, medzi ktorými sú Baowu Steel Group, HBIS Group, Ansteel Group a Shougang (16). Navrhovatelia upozornili aj na ďalšie menšie štátom vlastnené podniky, ako sú Maanshan iron & Steel Company Limited, Batou Steel Group a CITIC Pacific Special Steel, ktoré sú takisto veľmi dôležité ako priamy zdroj ocele pre výrobcov vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš v Číne.

(59)

Po druhé, navrhovatelia spomenuli kľúčovú úlohu intervencionizmu zo strany čínskej vlády prostredníctvom združení. Zistilo sa, že to platí najmä pre odvetvie ocele, a teda aj pre trh s vysokotlakovými bezšvovými oceľovými fľašami. Je to preto, že v odvetví ocele sú združenia známe tým, že „zohrávajú úlohu mosta a spojovacieho článku medzi vládou a členmi (17) “ . V tejto súvislosti navrhovatelia uviedli, že aj keď neexistuje žiadne osobitné obchodné združenie výrobného odvetvia vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš, ktoré by vykonávalo priemyselné politiky, existujú iné subjekty, ako napríklad Národný technický výbor pre normalizáciu plynových fliaš (ďalej len „TC31“) a Čínske združenie pre kontrolu špeciálnych zariadení (ďalej len „CASEI “ ), ktoré priamo vykonávajú vnútroštátne normy a nariadenia uplatniteľné na výrobcov vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš (18).

(60)

Vplyv čínskej vlády v odvetví ocele je zrejmý vo výrobe dotknutého výrobku, čo jej umožňuje uplatňovať vplyv a kontrolu v celom hodnotovom reťazci.

(61)

Pokiaľ ide o prítomnosť štátu vo firmách, ktorá umožňuje štátu zasahovať do cien a nákladov, navrhovatelia uviedli, že verejné aj súkromné spoločnosti zapojené do výroby ocele vo všeobecnosti, a najmä vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš, sú pod rozsiahlou kontrolou čínskej vlády, čo vedie k tomu, že štát deformuje ceny a náklady v týchto odvetviach. Navrhovatelia tvrdili, že členovia Komunistickej strany Číny sú všeobecne prítomní v štátom vlastnených aj súkromných spoločnostiach, čo konkrétne vedie k zapojeniu Komunistickej strany Číny nielen do výberu riadiacich pracovníkov, ale aj ľudských zdrojov.

(62)

Navrhovatelia ďalej poznamenali, že v štátom vlastnených podnikoch majú organizácie na úrovni strany povinnosť uplatňovať zásady a politiky strany. Zabezpečuje sa to existenciou straníckych buniek v rámci spoločností, ktoré sú povinné vytvoriť disciplinárnu sekciu na zabezpečenie uplatňovania pokynov čínskej vlády. V podnete sa navyše uvádza podobná situácia v prípade súkromných spoločností. V skutočnosti sa zistilo, že v roku 2017 v 70 % z 1,86 milióna súkromných spoločností existovali bunky Komunistickej strany Číny, v rámci ktorých existoval „čoraz väčší tlak, aby organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (19)“.

(63)

Okrem toho sa konštatovalo, že Komunistická strana Číny požaduje zavedenie jednotiek známych ako „jednotné fronty“ s cieľom ďalej presadzovať vplyv a ideológiu Komunistickej strany Číny v súkromných spoločnostiach vytvorením „moderného podnikového systému s čínskymi charakteristikami“. Navrhovatelia citovali najmä podpredsedu Celočínskej federácie priemyslu a obchodu, ktorý vysvetlil, že takýmto systémom sa „integruje vedenie strany do všetkých aspektov verejného života a stranícka organizácia sa začleňuje do štruktúry riadenia spoločnosti“. Uviedol aj to, že na strane systému súkromného hospodárstva „sa musí dodržiavať a posilňovať celkové vedenie strany“. V roku 2023 navrhovatelia uviedli, že v 92 % z 500 najväčších súkromných podnikov v Číne sú prítomné stranícke jednotky.

(64)

Navrhovatelia takisto uviedli, že čínska vláda ovplyvňuje v štátom vlastnených podnikoch, ako aj v súkromných spoločnostiach aj menovanie kľúčových vedúcich pracovníkov a zamestnancov ľudských zdrojov.

(65)

Napríklad v štátom vlastnených podnikoch Komunistická strana Číny rozširuje svoju kontrolu prostredníctvom postupu menovania kľúčových riadiacich pracovníkov. Navrhovatelia konkrétne uviedli, že v súlade s nariadeniami týkajúcimi sa práce základných organizácií štátom vlastnených podnikov Komunistickej strany Číny „[p]ozíciu tajomníka straníckeho výboru (straníckej skupiny) a predsedu spravidla zastáva jedna osoba, pričom generálny riaditeľ, ktorý je členom strany, vykonáva funkciu zástupcu tajomníka (20).“ V nariadeniach sa podobne vyžaduje, aby v spoločnosti „bez predstavenstva a len s výkonnými riaditeľmi“ bol výkonným riaditeľom tajomník straníckeho výboru a v  „nesamostatných korporátnych podnikoch“ to bol zástupca generálneho riaditeľa.

(66)

Pokiaľ ide o súkromné spoločnosti, v podnete sa uvádza, že sa im takisto odporúča, aby vytvorili mechanizmus dohľadu pod vedením straníckej bunky s disciplinárnymi právomocami, ktorým sa zabezpečí „zavedenie systému dodržiavania predpisov a riadenia spoločnosti, varovanie a vzdelávanie vedenia a zamestnancov, dohľad a riadenie zamestnancov“ . Mechanizmus dohľadu by mal mať aj právomoc nad vedúcimi kádrami a zamestnancami, aby sa ním “regulovalo [...] využívanie moci“  (21).

(67)

Navrhovatelia zverejnili, že takéto narušenia nie sú prítomné len v spoločnostiach vyrábajúcich prešetrovaný výrobok, ale aj v jeho dodávateľskom odvetví, konkrétne v odvetví ocele. Dôvodom nie je len vlastníctvo a prítomnosť štátu, ale aj rôzne konsolidačné politiky, ktoré viedli k megafúziám, ako napríklad tá, ktorá sa uskutočnila v roku 2016 s Boasteel Group Corp a Wuhan Iron and Steel Group Corp, ktoré sa zlúčili do Baowu Steel Group. V tomto prípade je predseda predstavenstva nielen tajomníkom Komunistickej strany Číny, ale aj predsedom odborovej organizácie spoločnosti.

(68)

V dôsledku toho navrhovatelia dospeli k záveru, že spoločnosti pôsobiace vo výrobnom odvetví vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš a v odvetví ocele sú silne prepojené s čínskou vládou. Takýto intervencionizmus narúša dynamiku trhu a ovplyvňuje nastavenie cien a nákladov.

(69)

Navrhovatelia takisto tvrdili, že verejné politiky alebo opatrenia sú diskriminačné v prospech domácich dodávateľov alebo inak ovplyvňujú sily voľného trhu. Navrhovatelia tvrdili, že čínska vláda zaviedla systém plánovania, ktorý priamo stimuluje výrobné odvetvie dotknutého výrobku a dodávateľské odvetvia, medzi ktorými je aj odvetvie ocele, čo vedie k silnému vplyvu na trhové sily. Navrhovatelia zdôraznili záväznosť takýchto plánov, keďže ich vykonávanie je nariadené zákonom, a to aj na ústavnej úrovni. Navrhovatelia uviedli, že takýto systém plánovania vedie k tomu, že „zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (22)“.

(70)

Pokiaľ ide o odvetvie ocele, navrhovatelia zopakovali niekoľko nariadení Komisie, v ktorých sa uznávajú narušenia, najmä pokiaľ ide o kľúčové zložky vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš. Navrhovatelia sa odvolávali najmä na správu týkajúcu sa strategického významu plánu rozvoja surovín a 14. päťročného plánu pre sociálny a hospodársky rozvoj.

(71)

Navrhovatelia takisto tvrdili, že predpisy z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva sa uplatňujú nedostatočne alebo sa presadzujú neprimerane alebo diskriminačne. Navrhovatelia uviedli, že právne predpisy z oblasti konkurzného práva sa v Číne presadzujú nedostatočne. Uviedlo sa, že je to dôsledok úzkeho vzťahu medzi správcami konkurznej podstaty a miestnou samosprávou a celkového vplyvu vlády na podnikové záležitosti. Bolo konštatované, že v dôsledku toho dochádza aj k vytváraniu „hospodársky neživotaschopných podnikov, zvyčajne v odvetviach s výraznou nadmernou kapacitou (23). “ Je to zrejmé najmä v prípade výrobcov vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš (t. j. Bohai Iron and Steel Group) v situácii, keď štát udržiava nadbytočné výrobné kapacity.

(72)

Okrem toho navrhovatelia poukázali na predchádzajúce zistenia Komisie týkajúce sa dodávateľských odvetví dotknutého výrobku (t. j. odvetvia ocele, a najmä trhu s vysokotlakovými bezšvovými oceľovými fľašami), ktoré profitovali zo selektívneho prideľovania pozemkov. Uviedli, že pozemky sú vo výlučnom vlastníctve štátu a ich prideľovanie je vo výlučnej kompetencii štátu (24). To vedie k tomu, že štát využíva svoje vlastnícke právo v prospech domácich výrobcov vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš a v odvetví ocele.

(73)

Navrhovatelia takisto upozornili na významné zásahy ČĽR do miezd, ktoré majú vplyv na celý hodnotový reťazec a ktoré sa stávajú nepriaznivejšími s predlžovaním hodnotového reťazca. Tvrdí sa, že takéto narušenia sú dvojaké, jednak sa vyskytujú pri výrobe vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš alebo ich hlavných vstupov a jednak nepriamo pri prístupe k vstupom od spoločností, ktoré pôsobia v rámci toho istého čínskeho pracovného systému.

(74)

Napokon navrhovatelia tvrdili, že finančné trhy v Číne fungujú smerom k  „zabezpečeniu kontroly a umožneniu zásahov zo strany štátu a Komunistickej strany Číny“  (25). Uviedli, že štát kontroluje štyri z najväčších bánk, ktoré z politických dôvodov poskytujú zvýhodnené financovanie štátom vlastneným podnikom. Takisto tvrdili, že dochádza k narušeniu dlhopisov a úverových ratingov, keďže mnohé spoločnosti by na medzinárodnej úrovni dostali nižší rating v porovnaní s tým čínskym. Je to preto, že mnohé ratingové agentúry umožňujú dlžníkom vybrať si najvýhodnejší rating a len zriedkavo dochádza k nesplácaniu. Vzhľadom na dominantné postavenie štátom vlastnených podnikov v tomto výrobnom odvetví je to osobitne dôležité pre odvetvie ocele a výslednú výrobu vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš.

(75)

Okrem toho sa v podnete uvádza, že prítomnosť štátu na trhu vedie k výraznému podhodnoteniu v rámci prvotných verejných ponúk akcií. Je to spôsobené snahou štátu sledovať politické ciele prostredníctvom prvotných verejných ponúk akcií. Vďaka takémuto prednostnému prístupu k financovaniu sa aktíva v držbe štátom vlastnených podnikov kontrolovaných komisiou SASAC v rokoch 2005 až 2017 päťnásobne zvýšili a dosiahli 7,1 bilióna EUR (26). Navrhovatelia napokon uviedli, že keďže odvetvie ocele patrí medzi podporované výrobné odvetvia, má prospech z dostupnejšieho financovania, čo nepriamo prospieva aj trhu s dotknutým výrobkom.

(76)

Na záver sa navrhovatelia domnievali, že v dôsledku týchto deformácií spôsobených výraznými vládnymi zásahmi nie sú náklady a ceny v Číne spoľahlivé na účely stanovenia normálnej hodnoty. Normálna hodnota ako taká by sa mala stanoviť použitím nedeformovaných výrobných nákladov vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(77)

Pri prešetrovaní Komisie sa potvrdilo, že v odvetví prešetrovaného výrobku, ktorým je časť odberateľského odvetvia ocele, pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia. Napríklad spoločnosť Tianjin Tianhai High Pressure Container Corp., Ltd. (27), ktorá je výrobcom a vývozcom prešetrovaného výrobku, je v konečnom dôsledku kontrolovaná spoločnosťou Beijing Jingcheng Machinery Electric Company Ltd. (28), štátom vlastneným podnikom, ktorý je v konečnom dôsledku kontrolovaný vládou mesta Peking (29). Ďalším príkladom je spoločnosť Sinoma Science & Technology Co., Ltd (30)., ktorú kontroluje spoločnosť China National Building Materials Group Co., Ltd (31)., štátom vlastnený podnik pod dohľadom komisie SASAC (32). Hoci Komisia nezistila mnoho informácií o štátnom vlastníctve výrobcov vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš, v čínskom odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš, pretrváva značná miera vlastníctva čínskej vlády. Mnohí z najväčších výrobcov ocele sú vo vlastníctve štátu. Medzi príklady štátnom vlastnených podnikov pôsobiacich v odvetví ocele patria: skupina Ansteel Group (33) a skupina Baowu Steel Group (34), ktoré sú štátom vlastnené podniky patriace pod Komisiu pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“); skupina Baotou Steel Group, ktorá je štátom vlastnený podnik vo vlastníctve vlády Vnútorného Mongolska (35); ako aj skupina Shougang Group (36), ktorá je štátom vlastnený podnik, ktorého 100 % vlastníkom je spoločnosť Beijing State-Owned Asset Management Ltd (37).

(78)

Najnovšie čínske politické dokumenty týkajúce sa odvetvia ocele okrem toho potvrdzujú význam, aký čínska vláda naďalej pripisuje tomuto odvetviu, a to vrátane zámeru zasahovať do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami. Príkladom je usmerňujúce stanovisko ministerstva priemyslu a informačných technológií k podpore vysokokvalitného rozvoja oceliarskeho priemyslu, v ktorom vyzýva na ďalšiu konsolidáciu priemyselnej základne a výrazné zlepšenie úrovne modernizácie priemyselného reťazca (38) vrátane dodávok špeciálnej ocele, ktorá je vstupom používaným na výrobu prešetrovaného výrobku. V tomto usmerňujúcom stanovisku sa od čínskej vlády konkrétne požaduje „[p]odporovať zlučovanie a reorganizácie podnikov. Podnecovať popredné podniky v odvetví, aby uskutočňovali fúzie a reorganizácie a vytvárali mimoriadne veľké skupiny oceliarskych podnikov svetovej úrovne. Spoliehať sa na dominantné podniky v odvetví, podporovať jeden až dva špecializované vedúce podniky v oblasti nehrdzavejúcej ocele, špeciálnej ocele, bezšvových rúr a rúrok z ocele, (...).“ Ďalej sa v ňom výslovne požaduje „[p]odporovať oceliarske spoločnosti, aby sa zameriavali na modernizáciu odberateľských odvetví a smerovanie rozvoja strategických rozvíjajúcich sa priemyselných odvetví, zameriavať sa na vývoj malých sérií a viacerých druhov kľúčových ocelí, ako sú vysokokvalitné špeciálne ocele, špeciálne legované ocele pre špičkové zariadenia (39).“

(79)

Ďalší príklad zámeru čínskej vlády zasahovať do tohto odvetvia možno nájsť v 14. päťročnom pláne, podľa ktorého toto odvetvie „spojí vedúce postavenie na trhu s podporou vlády“ a bude sa „venovať rozvoju skupiny popredných spoločností s vedúcim postavením z hľadiska ekológie a kľúčovou konkurencieschopnosťou“ (40).

(80)

Okrem toho sa v pracovnom pláne ministerstva priemyslu a informačných technológií na rok 2023 týkajúcom sa stabilného rastu oceliarskeho priemyslu (41) stanovujú tieto ciele: „V roku 2023 […] sa zachová stabilný rast investícií do dlhodobého majetku a podstatne sa zlepšia hospodárske úžitky; investície odvetvia do oblasti výskumu a vývoja v konečnom dôsledku dosiahnu 1,5 %; rast pridanej hodnoty odvetvia dosiahne približne 3,5 %; v roku 2024 dôjde k ďalšej optimalizácii rozvojového prostredia odvetvia a jeho štruktúry, bude pokračovať prechod k špičkovým, inteligentným a ekologickým produktom a rast pridanej hodnoty odvetvia prekročí 4 %“, a takisto sa predpokladá vládou nariadená podniková konsolidácia odvetvia ocele s cieľom: „[p]odporovať popredné podniky v odvetví, aby uskutočňovali fúzie a akvizície, vytvárali mimoriadne veľké skupiny železiarskych a oceliarskych podnikov svetovej úrovne a podporovali optimálne rozloženie národnej výrobnej kapacity železa a ocele. Podporovať špecializované podniky s vedúcim postavením v jednotlivých segmentoch trhu s oceľou s cieľom ďalej integrovať zdroje a vytvoriť ekosystém oceliarskeho priemyslu. Povzbudzovať železiarske a oceliarske podniky k tomu, aby vykonávali medziregionálne […] fúzie a reštrukturalizáciu […]. Zvážiť poskytnutie väčšej politickej podpory pri nahrádzaní kapacít v železiarskych a oceliarskych podnikoch, ktoré uskutočnili zásadné fúzie a reštrukturalizáciu.“

(81)

Podobné príklady zámeru čínskej vlády dohliadať na vývoj v odvetví ocele a usmerňovať ho možno vidieť na provinčnej úrovni, napríklad v provincii Che-pej, kde vláda provincie vydala v roku 2020 trojročný akčný plán rozvoja klastrov v oceliarskom priemyselnom reťazci. V tomto pláne sa od vlády požaduje „plynule zaviesť skupinový rozvoj organizácií, zrýchliť reformu zmiešaného vlastníctva štátom vlastnených podnikov, zamerať sa na podporu medziregionálnych fúzií a reštrukturalizácií súkromných železiarskych a oceliarskych podnikov a usilovať sa o vytvorenie jednej až dvoch veľkých skupín svetovej úrovne, troch až piatich veľkých skupín s vplyvom na domáci trh, ktoré budú slúžiť ako opora“. (42) V pláne provincie Chepej v odvetví ocele sa ďalej uvádza: „Dodržiavať štrukturálne úpravy a zvýšiť význam diverzifikácie výrobkov. Pevne podporovať štrukturálne úpravy a optimalizáciu usporiadania železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, podporovať konsolidáciu, reorganizáciu, transformáciu a modernizáciu podnikov a komplexne podporovať rozvoj železiarskeho a oceliarskeho priemyslu až po vznik veľkých podnikov, modernizáciu technického vybavenia, diverzifikáciu výrobných procesov a diverzifikáciu výrobkov v ďalšom článku výrobného reťazca (43) .“

(82)

Konkrétne, pokiaľ ide o vstupy používané na výrobu prešetrovaného výrobku, sa v pláne provincie Che-pej požaduje „[u]rýchliť vývoj a uplatňovanie vysokokvalitných a kľúčových nových oceľových materiálov, zvýšiť podiel vysokokvalitných a špeciálnych odrôd ocele, posilniť stabilitu kvality produktov, ktoré sú vyrábané vo veľkých objemoch, majú široké uplatnenie a strategické výhody, a vytvoriť tzv. pyramídovú štruktúru výrobkov. Do konca roka 2020 sa podiel bežnej nízkolegovanej ocele a legovanej ocele zvýši na 20 % a do konca roka 2022 dosiahne približne 25 %, čo poskytne podporu a záruku pre modernizáciu odberateľských odvetví.“  (44)

(83)

Podobne sa v Pláne vykonávania transformácie a modernizácie oceliarskeho priemyslu v provincii Che-nan v 14. päťročnom pláne vyžaduje „zamerať sa na národné strategické potreby, viesť podniky k podpore optimalizácie a modernizácie štruktúry výrobkov, vyvíjať vysokokvalitnú špeciálnu oceľ, vysokovýkonnú námornú strojársku oceľ, špeciálnu legovanú oceľ pre špičkové zariadenia, oceľ pre základné diely a iné tzv. špeciálne, kvalitné, špičkové kľúčové druhy a zvyšovať pridanú hodnotu a konkurencieschopnosť výrobkov z ocele“. (45)

(84)

Konkrétne v provincii Če-ťiang, kde má sídlo spoločnosť Zhejiang Winner Fire Fighting Equipment Co., Ltd., sa čínska vláda usiluje „preskúmať a vytvoriť inovatívnu integráciu dodávateľských a odberateľských podnikov v oblasti kľúčovej ocele pre zariadenia“ (46).

(85)

Ďalšie ciele priemyselnej politiky sa nachádzajú aj v plánovacích dokumentoch iných provincií, ako sú Ťiang-su (47), Šan-tung (48) alebo provincia Šan-si (49).

(86)

Čínska vláda zasahuje do oceliarskeho priemyslu aj na miestnej úrovni. Napríklad „päť miest v južnom Ťiang-su, vrátane Nankingu, Wu-si, Su-čou, Čang-čou a Čen-ťiangu, postupne vytvorilo systém priemyslu špeciálnej ocele a vysokokvalitných zliatin, ktorý sa vyznačuje vedúcim postavením, širokou škálou výrobkov a kompletným zázemím. Vytvorilo sa päť výhodných priemyselných reťazcov, ktoré zahŕňajú vysokokvalitné špeciálne oceľové plechy z Nankingu, vysokokvalitné špeciálne oceľové tyče z Wu-si, vysokokvalitné špeciálne oceľové drôty zo Su-čou, vysokokvalitnú nehrdzavejúcu oceľ z Čang-čou a vysokokvalitné zliatiny z Čen-ťiangu. Priemyselný rozsah a komplexná konkurencieschopnosť sú v krajine na prvom mieste (50) “.

(87)

Ďalším príkladom efektívneho riadenia čínskou vládou prostredníctvom plánov je okrem toho oznámenie straníckeho výboru spoločnosti Ansteel Group Co., Ltd. o svedomitom študovaní, zverejňovaní a zavádzaní ducha 20. národného kongresu strany (51). V oznámení sa uvádza, že skupina Ansteel Group bude svedomito zavádzať riadiace plány a lepšie ich predstavovať členom strany, kádrom a zamestnancom celej skupiny.

(88)

Pokiaľ ide o to, že čínska vláda je schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, pri prešetrovaní sa potvrdilo, že prekrývanie medzi manažérskymi pozíciami a členstvom v ústrednej protistrane/funkciami strany existuje aj v prešetrovanom odvetví. Napríklad predseda spoločnosti Beijing Jingcheng Machinery Electric Company Ltd. je zároveň tajomníkom straníckeho výboru (52) a zabezpečuje, aby jej dcérska spoločnosť Tianjin Tianhai High Pressure Container Corp., Ltd. „podporovala vykonávanie stratégie (...) a vynaložila všetko úsilie na víťazstvo v záverečnej bitke v rámci 14. päťročného plánu.“  (53) Okrem toho predseda spoločnosti China National Building Materials Group Co., Ltd. pôsobí aj ako tajomník straníckeho výboru (54).

(89)

Okrem toho spoločnosť China National Building Materials Group Co., Ltd „si berie na zodpovednosť, aby (...) slúžila veľkým vnútroštátnym projektom, slúžila boju národného hospodárstva“ a spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami „vynakladala neúnavné úsilie na podporu vysokokvalitného rozvoja odvetvia skladovania a prepravy plynu (55)“.

(90)

Vzhľadom na to, že prešetrovaný výrobok predstavuje pododvetvie odvetvia ocele, dostupné informácie o výrobcoch ocele sú okrem toho relevantné aj pre prešetrovaný výrobok.

(91)

Napríklad v spoločnosti Baoshan Iron and Steel Ltd., ktorá vyrába oceľ a ktorej ovládajúcim akcionárom je skupina Baowu Steel Group, je predseda predstavenstva zároveň tajomníkom straníckeho výboru spoločnosti a generálny riaditeľ je zástupcom tajomníka (56). Funkciu tajomníka straníckeho výboru zastáva aj predseda predstavenstva skupiny Wuhan Iron and Steel Group, ktorú takisto ovláda skupina Baowu Steel Group (57). Okrem toho „skupina Wuhan Iron and Steel Group v roku 2022 zorganizovala desiatu centralizovanú štúdiu a diskusiu študijnej skupiny pre teóriu straníckeho výboru s cieľom sprostredkovať a študovať ducha Konferencie centrálnej ekonomickej práce a podporovať vykonávanie rozhodnutí a opatrení 20. národného kongresu strany a ducha Konferencie centrálnej ekonomickej práce v skupine Wuhan Iron and Steel Group. Generálny zástupca ústredia spoločnosti China Baowu Wuhan, tajomník straníckeho výboru a predseda skupiny Wuhan Iron and Steel Group predsedali zasadnutiu a predložili požiadavky na vykonávanie požiadaviek ústredného výboru strany, straníckeho výboru provincie Chu-pej a straníckeho výboru spoločnosti China Baowu, ako aj požiadavky na ďalšie presadzovanie ducha Konferencie centrálnej ekonomickej práce (58)“.

(92)

Okrem toho predseda predstavenstva spoločnosti Baotou Steel Union, ktorá patrí do skupiny Baotou Steel Group, pôsobí aj ako stranícky tajomník spoločnosti. Podobne výkonný manažér Baotou Steel Union, ako aj predseda odborového zväzu spoločnosti sú obaja zástupcami tajomníkov strany (59). Okrem toho v rámci skupiny Shougang Group zastáva predseda predstavenstva funkciu tajomníka straníckeho výboru, zatiaľ čo výkonný riaditeľ je zástupcom tajomníka straníckeho výboru spoločnosti (60). Napokon, v spoločnosti CITIC Pacific Special Steel sú predseda predstavenstva a predseda dozornej rady tajomníkom, resp. zástupcom tajomníka straníckeho výboru (61).

(93)

Čínske združenie priemyslu priemyselných plynov (62) (ďalej len „CIGIA“) je relevantné pre prešetrovaný výrobok, keďže zriadilo sekciu venovanú tlakovým zariadeniam (63). Združenie CIGIA je členom Čínskej federácie ropného a chemického priemyslu (ďalej len „CPCIF“) a zastáva funkciu výkonného podpredsedníctva CPCIF (64). Čínska federácia ropného a chemického priemyslu sa podriaďuje celkovému vedeniu Komunistickej strany Číny, vykonáva stranícke aktivity a zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosť straníckych organizácií (65). Okrem toho, „registračným a riadiacim orgánom združenia je ministerstvo pre občianske záležitosti“ (66) a medzi podmienky, ktoré musí splniť oprávnený zástupca Čínskej federácie ropného a chemického priemyslu, patrí „podriaďovať sa vedeniu Komunistickej strany Číny, podporovať socializmus s čínskymi charakteristikami, rozhodne uplatňovať líniu, zásady a politiky strany a vyznačovať sa dobrými politickými kvalitami“ (67).

(94)

Spoločnosť Beijing Jingcheng Machinery Electric Company Ltd. je členom združenia CIGIA (68).

(95)

Podobne sa v článku 2 stanov Čínskeho združenia výrobcov železa a ocele (69) (ďalej len „CISA“), ktorého členmi sú najväčší výrobcovia železa a ocele, stanovuje, že „[c]ieľom združenia je riadiť sa líniou, zásadami a politikou strany“ a v článku 3 sa uvádza, že združenie „sa riadi celkovým vedením Komunistickej strany Číny, vytvára organizáciu Komunistickej strany Číny v súlade so stanovami Komunistickej strany Číny, vykonáva stranícke aktivity a zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosť straníckych organizácií (70)“.

(96)

V čínskom odvetví ocele sú okrem toho zavedené diskriminačné politiky, ktoré sú v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujú trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia, a tieto politiky sa vo všeobecnosti vzťahujú na prešetrovaný výrobok, keďže výrobné odvetvie vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš predstavuje pododvetvie odvetvia ocele.

(97)

Oceliarsky priemysel považuje čínska vláda za kľúčový (71). Potvrdzuje to množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov zameraných na toto odvetvie vydaných na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. V rámci 14. päťročného plánu čínska vláda vyčlenila oceliarsky priemysel na transformáciu a modernizáciu, ako aj na optimalizáciu a štrukturálne úpravy (72). V 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín, ktorý sa vzťahuje aj na oceliarsky priemysel, sa odvetvie podobne označuje ako „základ reálneho hospodárstva“ a „kľúčová oblasť, ktorá formuje čínsku medzinárodnú konkurenčnú výhodu“, a stanovuje sa v ňom niekoľko cieľov a pracovných metód, ktoré majú stimulovať rozvoj odvetvia v období rokov 2021 – 2025, ako je technologická modernizácia, zlepšenie štruktúry odvetvia (okrem iného prostredníctvom ďalších koncentrácií podnikov) či digitálna transformácia (73).

(98)

Uvedený pracovný plán stabilného rastu oceliarskeho priemyslu (pozri odôvodnenie 80) okrem toho ukazuje, ako sa zameranie čínskych orgánov na toto odvetvie začleňuje do širšieho kontextu riadenia čínskeho hospodárstva zo strany čínskej vlády: „[p]odporovať oceliarske spoločnosti, aby dôsledne zohľadňovali potreby novej infraštruktúry, novej urbanizácie, revitalizácie vidieka a vznikajúcich priemyselných odvetví a zapojili sa do veľkých technických projektov súvisiacich so 14. päťročným plánom v rôznych regiónoch a vynakladali všetko úsilie na zabezpečenie dodávok ocele. Zriadiť a prehlbovať mechanizmy dodávateľskej a odberateľskej spolupráce medzi oceliarskym odvetvím a hlavnými odvetviami, v ktorých sa používa oceľ, ako je stavba lodí, doprava, stavebníctvo, energetika, automobily, domáce spotrebiče, poľnohospodárske stroje a ťažké zariadenia, uskutočňovať činnosti na prepojenie výroby a dopytu a aktívne rozširovať oblasti používania ocele“ (74).

(99)

Na miestnej úrovni sa v 14. päťročnom pláne pre rozvoj železiarskeho a oceliarskeho priemyslu v provincii Šan-tung (75) vyžaduje: „Oceľ pre ropné a chemické zariadenia: V súlade s potrebami rozvoja ropného a chemického odvetvia zvýšiť výkonnosť ocele používanej v tlakových zariadeniach (...) (76)“.

(100)

Aj na miestnej úrovni sa provincia Ťiang-su snaží „zamerať na rozvoj ocele pre automobily, vysokorýchlostné železnice, lode, elektrickú energiu, prepravu ropy a zemného plynu [...] Do roku 2025 dosiahne veľkosť odvetvia približne 90 miliárd jüanov (77) “ , pričom niekoľko obcí zriadilo „klaster špeciálnych oceľových materiálov [...], ktorého cieľom je v odvetviach vedených klastrom dosiahnuť do roku 2027 hodnotu produkcie vo výške 1 bilióna jüanov (78)“.

(101)

Okrem toho bola spoločnosť Sinoma Science & Technology Co., Ltd. uvedená ako „malý gigant“ (79). Čínska vláda vymedzuje „malé giganty“ ako „nové elitné malé a stredné podniky v Číne, ktoré sa zaoberajú výrobou, špecializujú sa na úzku trhovú medzeru a disponujú špičkovými technológiami“ a má v úmysle „zvýšiť podporu pre „malých gigantov“ v období rokov 2024 – 2026 so zameraním na kľúčové priemyselné reťazce, strategické rozvíjajúce sa výrobné odvetvia a ďalšie odvetvia. Tieto prostriedky sa použijú na podporu týchto firiem pri riešení technologických výziev, vývoji nových výrobkov, budovaní podporných kapacít priemyselného reťazca a na podporu miestnych samospráv pri starostlivosti o „malých gigantov“  (80).

(102)

Celkovo možno tvrdiť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na pomoc podporovaným odvetviam vrátane výroby hlavných surovín používaných na výrobu prešetrovaného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(103)

Pri tomto prešetrovaní sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie právnych predpisov v oblasti konkurzného práva a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví ocele neovplyvnili výrobcov prešetrovaného výrobku.

(104)

Prešetrovaný výrobok nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 52. Uvedené deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR) (81).

(105)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie prešetrovaného výrobku neovplyvňuje zasahovanie vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 52. Uvedený (pozri odôvodnenie 78) pracovný plán stabilného rastu poskytuje veľmi dobré príklady aj v súvislosti s týmto druhom zasahovania vlády: „Podnecovať finančné inštitúcie, aby aktívne poskytovali finančné služby oceliarskym spoločnostiam, ktoré vykonávajú fúzie a reorganizácie, úpravy usporiadania, transformáciu a modernizáciu, v súlade so zásadami riadenia rizík a udržateľnosti podnikania.“ Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(106)

Komisia napokon pripomína, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia prešetrovaného výrobku nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(107)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja prešetrovaného výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(108)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty v tomto prípade nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(109)

Čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložili navrhovatelia, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(110)

Komisia nedostala žiadne pripomienky od zainteresovaných strán v súvislosti s existenciou výrazných deformácií v ČĽR.

(111)

Vzhľadom na uvedené, Komisia pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako je opísané v ďalšom bode.

(112)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(113)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 47 až 48, Komisia vydala dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty: prvý záznam o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty z 13. februára 2025 (ďalej len „prvý záznam“) a druhý záznam zo 7. marca 2025 o výrobných faktoroch, ako sú hlavné suroviny, energia, voda, para, spotrebný materiál a pracovná sila používané pri výrobe vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš (ďalej len „druhý záznam“). V týchto záznamoch o určení normálnej hodnoty a výrobných faktorov sa opisovali skutočnosti a dôkazy, ktoré sú základom príslušných kritérií uvedených v odôvodnení 112, a riešili sa aj pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany k týmto faktorom a k zamýšľaným relevantným zdrojom na určenie normálnej hodnoty.

(114)

V prvom zázname o výrobných faktoroch Komisia určila Brazíliu, Argentínu a Turecko za krajiny, ktoré majú podľa Svetovej banky podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, čo znamená že Svetová banka klasifikuje všetky tieto krajiny na základe hrubého národného dôchodku ako krajiny s „vyšším stredným príjmom“, v ktorých sa podľa dostupných informácií vyrába prešetrovaný výrobok.

(115)

V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere v konečnom dôsledku považovať v tomto prípade Turecko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(116)

Komisia v prvom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, energia, voda a práca, ktoré sa používajú pri výrobe vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš.

(117)

Komisia dostala pripomienky k prvému záznamu od dvoch výrobcov zaradených do vzorky Tianjin Tianhai High Pressure Container Corp., Ltd., Zhejiang Winner Fire Fighting Equipment Co., Ltd., ako aj od navrhovateľov.

(118)

Navrhovatelia považovali Brazíliu za najvhodnejšiu voľbu, pretože tam boli ľahko dostupné finančné informácie o všeobecne uznávanom výrobcovi výrobkov z ocele [napr. Arcelor Mittal S.A. (Brazília)], po ktorej nasledovalo Turecko, ktoré takisto považovali za potenciálnu reprezentatívnu krajinu. Navrhovatelia sa domnievali, že Argentína nespĺňa podmienky reprezentatívnej krajiny.

(119)

Spoločnosť Tianjin Tianhai High Pressure Container Corp., Ltd. (ďalej len „Tianjin Tianhai“) sa takisto domnievala, že vzhľadom na absenciu relevantných ľahko dostupných finančných údajov týkajúcich sa identifikovaného miestneho výrobcu by sa Argentína mala vyradiť. Taktiež vyjadrila preferenciu pre Turecko ako najvhodnejšiu voľbu. Spoločnosť Tianjin Tianhai takisto poznamenala, že po preskúmaní finančných údajov spoločnosti Arcelor Mittal S.A. táto spoločnosť pôsobila v prepojenom, ale inom odvetví (NACE 24) ako prešetrovaný výrobok (NACE 25). Okrem toho sa táto spoločnosť domnievala, že vypočítané ziskové rozpätie nie je primerané a že toto ziskové rozpätie nesprávne zahŕňalo niektoré prvky, ktoré by sa mali z výpočtu dumpingového rozpätia vylúčiť.

(120)

Pokiaľ ide o Brazíliu, Komisia zistila, že na základe kódu odvetvia NACE 24 táto spoločnosť skutočne nepôsobila v odvetví prešetrovaného výrobku. Okrem toho Komisia zistila, že finančné výkazy brazílskeho výrobcu prešetrovaného výrobku, spoločnosti Mat Equipamentos Para Gases Ltda, boli neaktuálne, keďže sa týkali roku 2016, t. j. dávno pred obdobím prešetrovania v tomto konaní.

(121)

Spoločnosť Zhejiang Winner Fire Fighting Equipment Co., Ltd. (ďalej len „Winner“) sa domnievala, že Brazília, Argentína ani Turecko sa nemôžu kvalifikovať ako potenciálne reprezentatívne krajiny na účely tohto prešetrovania. Spoločnosť Winner vo svojich pripomienkach k prvému a druhému záznamu alternatívne navrhla Kolumbiu ako reprezentatívnu krajinu.

(122)

Pokiaľ ide o Turecko, Komisia síce uznala, že neboli k dispozícii žiadne ľahko dostupné informácie týkajúce sa konkrétnych spoločností vyrábajúcich prešetrovaný výrobok, dokázala však identifikovať vhodné dostupné finančné informácie týkajúce sa odvetvia vyrábajúceho prešetrovaný výrobok za rok 2023 (C – Výroba > 25,2 – Výroba nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovu) (83). Tieto informácie sa čiastočne prekrývali s obdobím prešetrovania a mohli by sa týkať jednej spoločnosti vyrábajúcej prešetrovaný výrobok, a to CMV Cylinders Endustri Sanayi Ve Ticaret A.S (ďalej len „CMV“) (84) , ktorá patrí do tohto špecifického odvetvia.

(123)

Spoločnosť Winner takisto argumentovala proti výberu Turecka z dôvodu, že od roku 2016 takisto zaviedlo antidumpingové opatrenia na dovoz určitých bezšvových oceľových rúr (vrátane výrobku pod číselným znakom HS 730439 a 730459).

(124)

Navrhovatelia takisto tvrdili, že inflácia v Turecku bola vysoká, čo malo za následok vysokú volatilitu cien a vyvolalo opakované vládne intervencie. Navrhovatelia tvrdili, že miera inflácie v Brazílii bola v roku 2023 len 4,6 %.

(125)

Spoločnosť Winner argumentovala, že vysoká miera inflácie v Turecku a neustále znehodnocovanie tureckej líry voči americkému doláru by mohli zvýšiť ceny na domácom trhu dovozom tovaru, ako sú energie a suroviny, pričom dovozné ceny sa naďalej zvyšujú napriek menovej politike, ktorú vláda zaviedla na obmedzenie inflácie.

(126)

Komisia konštatovala, že Brazília aj Turecko zaznamenali v roku 2022 výrazné inflačné tlaky, pričom miera inflácie v Turecku dosiahla oveľa vyššiu úroveň ako v Brazílii, v roku 2022 bola stále na úrovni 9,2 %. Komisia ďalej uviedla, že v oboch krajinách došlo v nasledujúcich rokoch k postupnému poklesu miery inflácie, pričom v Turecku sa miera inflácie znížila výraznejšie ako v Brazílii.

(127)

Komisia takisto poznamenala, že zatiaľ čo inflácia môže ovplyvniť náklady na prácu alebo energiu, dovozné ceny, ktoré boli základom pre stanovenie referenčných hodnôt pre väčšinu výrobných faktorov, vychádzali z cezhraničných transakcií, ktoré sa zvyčajne uskutočňovali v iných menách, ako je mena dovážajúcej krajiny, a preto neboli ovplyvnené infláciou. Okrem toho by sa referenčné hodnoty prepočítavali na menu dotknutej krajiny, čím by vplyv inflácie, ktorá často súvisí s devalváciou meny, nebol významný.

(128)

Pokiaľ ide o Kolumbiu, ktorú navrhla ako možnú reprezentatívnu krajinu spoločnosť Winner, Komisia poznamenala, že podobne ako ČĽR patrí táto krajina podľa klasifikácie Svetovej banky do kategórie krajín „s vyšším stredným príjmom“.

(129)

Spoločnosť Winner určila aj spoločnosť Ternium S.A. (85), kótovanú spoločnosť vyrábajúcu výrobky z ocele v Kolumbii. Neboli však k dispozícii žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že produkcia tejto spoločnosti bola blízka prešetrovanému výrobku. Okrem toho, podobne ako v prípade spoločnosti Arcelor Mittal S.A., Komisia poznamenala, že táto spoločnosť pôsobila v príbuznom, ale inom odvetví (NACE 24) ako prešetrovaný výrobok. Napokon, spoločnosť Winner poskytla finančné výkazy týkajúce sa celej skupiny Ternium, a nie konkrétne spoločnosti Ternium Colombia S.A.S.

(130)

Okrem toho Komisia poznamenala, že Kolumbia zaviedla osobitné obchodné obmedzenia a nariadenia vo forme antidumpingových opatrení na dovoz určitých výrobných faktorov, o ktorých informovali vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike; t. j.:

(131)

Komisia preto usúdila, že ani Kolumbia v tomto prípade, ani spoločnosť predložená spoločnosťou Winner nemohli byť zohľadnené pri výbere vhodnej reprezentatívnej krajiny.

(132)

Všetky pripomienky k prvému záznamu boli predmetom tohto druhého záznamu a boli potvrdené príslušné zdroje informácií, ktoré Komisia zamýšľala použiť na stanovenie normálnej hodnoty. Druhým záznamom boli zainteresované strany informované o výbere Turecka ako reprezentatívnej krajiny. V prílohe II k druhému záznamu sa uvádza prehľad štatistických údajov o dovoze do Turecka na základe databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) pre všetky výrobné faktory uvedené v prílohe I (pozri odôvodnenie 149). Zainteresované strany boli v zázname informované aj o tom, že na účely určenia normálnej hodnoty sa predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky stanovia na základe údajov z databázy Türkiye Cumhuriyet Merkez Bankasi (TCMB) (88) pre sektor 25.2 (výroba nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovu). Keďže však režijné náklady spojené s výrobou neboli identifikované samostatne v rámci účtových údajov v dostupnom výkaze ziskov a strát a zistilo sa, že sú zahrnuté do nákladov na predaný tovar, hodnota režijných nákladov vychádzala zo špecifických údajov vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky a bola použitá na „prepočítané“ priame výrobné náklady.

(133)

V tomto druhom zázname Komisia uviedla, že má v úmysle používať štatistiky uverejnené Tureckým štatistickým inštitútom (89), pokiaľ ide o prácu, ako najspoľahlivejší štatistický zdroj pre tento faktor. Tento úrad skutočne uverejnil podrobné informácie o nákladoch práce v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia uviedla, že má v úmysle stanoviť referenčnú hodnotu na základe hodinových nákladov práce za rok 2022 v ekonomickej činnosti „Výroba a spracovanie kovov“ (kód NACE 24 podľa klasifikácie NACE Rev. 2). Hodnoty by sa následne upravili o infláciu s použitím domáceho indexu spotrebiteľských cien (90), aby odrážali náklady za obdobie prešetrovania.

(134)

Navrhovatelia tvrdili, že Komisia by preto mala použiť náklady práce, ktoré by boli reprezentatívne pre celú výšku nákladov práce v reprezentatívnej krajine, najmä použitím údajov, ktoré sú preukázateľne spoľahlivé, ako napríklad údaje Eurostatu. Navrhovatelia preto tvrdili, že Komisia by sa mala spoliehať na údaje Eurostatu, ktoré sa považujú za spoľahlivejšie ako štatistiky uverejnené tureckým štatistickým inštitútom.

(135)

Navrhovatelia však uviedli, že ak by sa tento prístup napriek tomu zachoval, Komisia by mala zohľadniť najnovšie dostupné informácie týkajúce sa skutočného týždenného pracovného času a priemerných mesačných nákladov práce podľa ekonomických činností, a nie „priemerný mesačný počet platených hodín, hrubé mzdy a zárobky podľa ekonomických činností“ z roku 2022, ako sa uvádza v druhom zázname (91). Navrhovatelia takisto poznamenali, že náklady zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie a príspevky do fondu nezamestnanosti boli v Turecku podhodnotené, keďže celková povinnosť zamestnávateľov platiť poistné z celkových nákladov práce predstavovala len 22,75 %.

(136)

Komisia tvrdila, že použitie štatistických údajov uverejnených Tureckým štatistickým inštitútom, pokiaľ ide o prácu, upravených o infláciu pomocou domáceho indexu spotrebiteľských cien, aby odrážali náklady za obdobie prešetrovania, zostáva najspoľahlivejším štatistickým zdrojom pre tento výrobný faktor.

(137)

Navrhovatelia zopakovali, že Brazília mala nižšiu úroveň dovozu hlavných výrobných faktorov z Číny ako Turecko a Argentína. Preto tvrdili, že celkové ceny výrobných faktorov budú najmenej ovplyvnené akoukoľvek deformáciou cien vstupov.

(138)

Pokiaľ ide o Brazíliu a spoločnosť, ktorá bola v prvom zázname označená za výrobcu, konkrétne spoločnosť Arcelor Mittal S.A., Komisia poznamenala, že nevyrábala prešetrovaný výrobok, a preto nebola vhodným kandidátom na určenie režijných nákladov spojených s výrobou, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(139)

Keďže Komisia nemala v spise k dispozícii žiadne iné informácie o prítomnosti ďalších spoločností vyrábajúcich prešetrovaný výrobok v Brazílií s verejne dostupnými finančnými údajmi, Komisia dospela k záveru, že túto krajinu už nemožno považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(140)

Pokiaľ ide o infláciu, navrhovatelia síce súhlasili s tvrdením Komisie, že v roku 2023 došlo v Turecku aj v Brazílii k výraznému poklesu inflácie, ale tvrdili, že miera inflácie v Brazílii bola v roku 2023 len 4,6 %. Okrem toho sa navrhovatelia domnievali, že ceny transakcií denominované v inej mene, ako je mena dovážajúcej krajiny, môžu byť stále ovplyvnené inflačnými tendenciami.

(141)

Vzhľadom na to, že v štatistických údajoch o dovoze chýbajú doplnkové jednotky týkajúce sa častí príslušenstva tlakových fliaš, ako sú ventily, ktoré by umožnili výpočet zmysluplných referenčných hodnôt na kus, Komisia mala v úmysle v priebehu prešetrovania situáciu opätovne preskúmať. Keďže neboli k dispozícii žiadne priamo overiteľné informácie o metodike prepočtu, navrhovatelia vyjadrili obavy, pokiaľ ide o navrhovaný prístup k stanoveniu ceny ventilov. Navrhovatelia pripomenuli, že prepočty jednotkovej hmotnosti patria k prvkom, ktoré sa dajú ľahko použiť na deformáciu vykazovaných údajov s cieľom dosiahnuť nižšie dumpingové rozpätia.

(142)

Komisia mohla počas overovaní na mieste, ktoré sa uskutočnili v priestoroch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, overiť, či sa prepočítavacie tabuľky ventilov v kg zhodujú s požiadavkami na certifikáciu. V každom prípade, ako je vysvetlené v odôvodnení 155, ventily boli presunuté do „spotrebného materiálu“, takže pre tento konkrétny výrobný faktor sa nevypočítala žiadna referenčná hodnota.

(143)

Pokiaľ ide o Argentínu, keďže Komisia nemala v spise k dispozícii žiadne iné informácie o prítomnosti ďalších spoločností vyrábajúcich prešetrovaný výrobok v tejto krajine s verejne dostupnými finančnými údajmi, Komisia dospela k záveru, že túto krajinu už nemožno považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(144)

Vo svojich pripomienkach k druhému záznamu víťaz zopakoval, že Kolumbia zostáva optimálnou reprezentatívnou krajinou, pretože poskytuje stabilnejšie hospodárske podmienky a spoľahlivé údaje o obchode. Komisia analyzovala aj dovoz hlavných výrobných faktorov do Kolumbie. Analýzou údajov o dovoze sa preukázalo, že dovoz hlavných výrobných faktorov do tejto krajiny bol ovplyvnený dovozom z ČĽR, a preto ju nemožno považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Okrem toho Komisia zistila, že spoločnosť, ktorú identifikovala spoločnosť Winner: spoločnosť Ternium Colombia S.A.S. pôsobila v prepojenom, ale inom odvetví (NACE 24) ako prešetrovaný výrobok, ako je vysvetlené v odôvodnení 129. Preto boli tvrdenia proti výberu Turecka ako reprezentatívnej krajiny zamietnuté.

(145)

Vzhľadom na uvedené úvahy, ako sa uvádza v odôvodnení 150, Komisia v druhom zázname informovala zainteresované strany o tom, že v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia má v úmysle použiť Turecko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a databázu TCMB pre sektor 25.2 (výroba nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovu) na získanie nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt na výpočet normálnej hodnoty.

(146)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Turecko je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(147)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Turecko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(148)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname.

(149)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny. Komisia okrem toho uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce a tabuliek taríf za elektrickú energiu na základe účtov za elektrickú energiu, ktoré uverejnil Úrad pre reguláciu trhu s energiou (EMRA) (92), ako aj cien plynu pre priemyselných používateľov v Turecku, ktoré uverejnil Turecký štatistický inštitút (93), použije údaje Tureckého štatistického inštitútu (94).

(150)

V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany aj o tom, že vzhľadom na veľký počet výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí poskytli úplné informácie, a na zanedbateľnú váhu niektorých surovín v celkových výrobných nákladoch boli tieto zanedbateľné položky zoskupené do jednej kategórie ako „spotrebný materiál“. Komisia ďalej informovala, že vypočíta percentuálny podiel spotrebného materiálu na celkových nákladoch na suroviny a tento podiel uplatní na prepočítané náklady na suroviny, pričom použije stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine. Komisia takisto zamýšľala použiť tarifu za vodu účtovanú Generálnym riaditeľstvom samosprávy mesta Izmir (CMV sa nachádza v tomto meste), ktoré je zodpovedné za dodávku vody, odvádzanie a čistenie odpadových vôd v samospráve mesta Izmir.

(151)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory vysokotlakových bezšvových fliaš

(152)

Komisia vypočítala pomer režijných nákladov na základe údajov špecifických pre spoločnosť a použila ho na „prepočítané“ priame výrobné náklady.

(153)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (95). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 108 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny.

(154)

V prípade viacerých výrobných faktorov predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v období revízneho prešetrovania, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 150.

(155)

Vzhľadom na to, že neexistujú štatistiky o objeme dovozu ventilov, krúžkov na hornom konci a uzáverov uvádzaných v kusoch a vzhľadom na rôznorodosť týchto výrobných faktorov, pokiaľ ide o prvky, ako je tvar, veľkosť a jednotková hmotnosť, Komisia nebola schopná vypočítať zmysluplnú referenčnú hodnotu pre tieto výrobné faktory. Preto aj vzhľadom na ich obmedzený podiel na celkových priamych výrobných nákladoch sa Komisia rozhodla presunúť tieto výrobné faktory do spotrebného materiálu.

(156)

Na účely stanovenia nedeformovanej ceny surovín v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia pripočítala príslušné dovozné clá k hodnote CIF zaznamenanej v štatistike dovozu reprezentatívnej krajiny, ako je dostupná v databáze GTA.

(157)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na takéto suroviny, a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní do závodu spoločnosti.

(158)

Investičný a finančný úrad zverejňuje podrobné informácie o nákladoch na vodu na priemyselné využitie pre spoločnosti nachádzajúce sa v priemyselnej zóne mesta Izmir, kde sa nachádza CMV, výrobca výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania v reprezentatívnej krajine. Komisia použila najnovšie dostupné štatistiky, ktoré táto organizácia uverejnila. Referenčná hodnota je založená na nákladoch na vodu a odpadovú vodu v prepočte na m3 (96).

(159)

Turecký štatistický inštitút uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia použila najnovšie dostupné štatistiky za rok 2022 pre priemerné náklady práce v ekonomickej činnosti „Výroba základných kovov“, kód NACE 2.0 podľa klasifikácie NACE Rev. 2 (97).

(160)

Cenu elektriny pre spoločnosti (priemyselných odberateľov) v Turecku zverejňuje turecký Regulačný orgán pre trh s energiou (ďalej len „EMRA“). Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektrickej energie v príslušnom pásme spotreby v mene/kWh uverejnené orgánom EMRA.

(161)

Cenu zemného plynu pre spoločnosti v odvetví ocele, ako sú priemyselní odberatelia v Turecku, zverejňuje Investičný a finančný úrad (98). Komisia použila dostupné štatistiky založené na veľkoobchodnej cene zemného plynu z marca 2024, čiže z obdobia, ktoré sa prekrýva s obdobím prešetrovania.

(162)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(163)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, boli vyjadrené ako podiel na priamych výrobných nákladoch, ktoré vyvážajúcim výrobcom skutočne vznikli. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(164)

Pri stanovení nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia vychádzala z dostupných finančných informácií pre odvetvie vyrábajúce prešetrovaný výrobok za rok 2023 (C – Výroba > 25,2 – Výroba nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovu) (99), ako je vysvetlené v odôvodnení 122.

(165)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(166)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Tieto miery spotreby boli overené počas overovania. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v bode 3.6.1.1.

(167)

K týmto nákladom Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 163.

(168)

Na súčet nedeformovaných výrobných nákladov a výrobnej réžie sa použili predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk stanovené na základe dostupných finančných informácií pre odvetvie vyrábajúce prešetrovaný výrobok za rok 2023 (C – Výroba > 25,2 – Výroba nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovu), ako je vysvetlené v odôvodnení 122; t. j. náklady na výrobu.

(169)

Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 19,4 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady predstavoval 12,6 %.

(170)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(171)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom alebo prostredníctvom domácich prepojených spoločností, ktoré pôsobili ako obchodníci.

(172)

V oboch prípadoch bola vývozná cena skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(173)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na tej istej úrovni obchodu a s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, v prípade potreby bola normálna hodnota a vývozná cena upravená s cieľom: i) vyjadriť ich v čistej hodnote na úrovni ceny zo závodu a ii) vykonať úpravy vzhľadom na rozdiely vo výrobných faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdilo a preukázalo, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(174)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 165 až 170, normálna hodnota sa stanoví na úrovni obchodu zo závodu pomocou výrobných nákladov spoločne so sumami predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ktoré sa považovali za primerané pre túto úroveň obchodu. Na účely vyjadrenia normálnej hodnoty v čistej hodnote na úrovni zo závodu sa preto nemuseli vykonať žiadne úpravy.

(175)

Komisia nezistila žiadne dôvody na prípadné úpravy normálnej hodnoty a o takéto úpravy nežiadal ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(176)

S cieľom očistiť vývoznú cenu späť na úroveň obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na: clo, iné platby za dovoz, náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie výdavky.

(177)

Úprava bola vykonaná aj v prípade provízií podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia pre prepojeného obchodníka spoločnosti Winner a Tianjin Tianhai odpočítaním predajných, všeobecných a administratívnych nákladov prepojených obchodníkov a fiktívneho zisku vo výške 5 %. Zistilo sa, že takáto úprava je opodstatnená na základe zmluvy medzi vyvážajúcim výrobcom a jeho prepojeným obchodníkom, ktorá preukazuje existenciu arbitrárnej doložky v prípade konfliktu medzi nimi. Fiktívny zisk vo výške 5 % bol v súlade so ziskom odpočítaným v iných nedávnych prípadoch týkajúcich sa výrobkov z ocele, ktoré integrujú vstupy z ocele, pri absencii spolupráce neprepojených dovozcov.

(178)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(179)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(180)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe vážených priemerov rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, pričom sa nebrali do úvahy rozpätia vyvážajúcich výrobcov s nulovým dumpingovým rozpätím a dumpingovým rozpätím de minimis ani rozpätia stanovené za okolností uvedených v článku 18 základného nariadenia.

(181)

Na tomto predstavuje základe predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 74,5 %.

(182)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas OP, ktorý bol stanovený na základe štatistík Eurostatu vysvetlených v bode 4.3.1.

(183)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade nízka, pretože dovoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v OP predstavoval približne 54 % celkového vývozu do Únie.

(184)

Komisia pripomenula, že v bode 10 oznámenia o začatí konania (100) boli zainteresované strany informované, že nespolupráca alebo len čiastočná spolupráca by mohla viesť k zisteniam založeným na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia, čo by pre tieto strany mohlo viesť k menej priaznivým výsledkom. Vzhľadom na to, že zainteresované strany boli jasne upozornené na dôsledky nespolupráce a úroveň spolupráce bola v tomto prípade obzvlášť nízka, Komisia považovala za vhodné stanoviť reziduálne dumpingové clo na základe reprezentatívneho objemu predaja skupiny BTIC, ktorá sama osebe predstavovala viac ako 50 % celkového objemu vývozu všetkých spoločností zaradených do vzorky do Únie počas obdobia prešetrovania. Tento predaj sa považoval za primeraný a reprezentatívny ukazovateľ dumpingového správania nespolupracujúcich vývozcov.

(185)

Reziduálne dumpingové rozpätie bolo preto stanovené na 119 %.

(186)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(187)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas obdobia prešetrovania osem výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(188)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená približne na 6 782 000 jednotiek/kusov. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, napríklad na základe vyplneného makrodotazníka, informácií zhromaždených počas overovaní na mieste u výrobcov zaradených do vzorky, dotazníkov predložených inými spolupracujúci výrobcami a oficiálnych štatistík Eurostatu. Ako sa uvádza v odôvodnení 7, dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 47 % odhadovaného celkového objemu výroby v Únii a 42 % odhadovaného celkového objemu predaja podobného výrobku v Únii.

(189)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe vyplneného makrodotazníka, ktorý doručil navrhovateľ a ktorý, ak to bolo možné, sa krížovo overil s overenými vyplnenými dotazníkmi výrobcov z Únie zaradených do vzorky, a na základe dovozu dotknutého výrobku z tretích krajín do Únie na základe štatistík Eurostatu.

(190)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v jednotkách/kusoch)

(191)

Na tomto základe sa po silnom raste v roku 2021 a následnom poklese, ktorý mohol byť spôsobený hromadením zásob v dôsledku obávaného nedostatku dodávok v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 alebo neočakávaným správaním spotrebiteľov, spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 15 %.

(192)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu.

(193)

Pri posudzovaní presnosti dovozných štatistík sa zistilo, že malé neplniteľné nádoby na plyn, ktoré nepatria do vymedzenia dotknutého výrobku, majú zvyčajne jednotkovú hmotnosť výrazne pod 1 kg. Naopak, dotknutý výrobok má minimálnu jednotkovú hmotnosť 1 kg. Na porovnanie, najmenšia fľaša vyrábaná výrobným odvetvím Únie s objemom 0,8 litra váži približne 1,5 kg. Preto sa použila metóda filtrovania, ktorou sa vylúčili všetky dovozné položky s jednotkovou hmotnosťou nižšou ako 1 kg, aby sa zabránilo zahrnutiu výrobkov mimo rozsahu pôsobnosti.

(194)

Na zvýšenie presnosti Komisia použila metódu filtrovania založenú na váhe na údaje Eurostatu o dovoze pre číselné znaky KN 7311 00 11 a 7311 00 30 , pre ktoré bolo k dispozícii denné vykazovanie. V prípade číselných znakov KN 7311 00 13 a 7311 00 19 vychádzala z mesačných údajov Eurostatu a uplatnila rovnakú vylučovaciu prahovú hodnotu založenú na jednotkovej hmotnosti.

(195)

Výsledný súbor údajov, filtrovaný na najvyššej možnej úrovni granularity pomocou váhových prahových hodnôt, poskytol najpresnejší odhad dovozu dotknutého výrobku a ukázal jasné a významné dovozné trendy, najmä pokiaľ ide o Čínu.

(196)

V prípade prázdnych hasiacich prístrojov zaradených pod kódy TARIC 8424 10 00 11 a 8424 10 00 21 boli k dispozícii údaje o dovoze len za tri mesiace (marec až máj 2025) mimo obdobia prešetrovania a boli vyjadrené v kilogramoch a nie v kusoch. Vzhľadom na tieto obmedzené a nekonzistentné údaje, ako aj veľmi nízku reprezentatívnosť tohto druhu výrobku, ktorý predstavuje len približne 2 % celkového objemu pod príslušným číselným znakom KN, sa tento druh výrobku v predbežnej fáze nezohľadňoval, ale bude zahrnutý do konečnej fázy prešetrovania, keď budú k dispozícii úplnejšie a spoľahlivejšie informácie.

(197)

Podiel dovozu na trhu bol stanovený porovnaním objemu dovozu so spotrebou na trhu Únie:

Tabuľka 3

Dovezené množstvo (v jednotkách/kusoch) a podiel na trhu

(198)

Dovoz z ČĽR medzi rokom 2021 a obdobím prešetrovania vykazoval jasný a výrazný rastúci trend, pokiaľ ide o objem aj podiel na trhu, najmä pri pohľade na celkovú spotrebu v Únii. Podobne ako spotreba, aj čínsky dovoz zaznamenal v roku 2021 silný rast, po ktorom nasledoval pokles, ktorý mohol byť spôsobený vytváraním zásob v dôsledku obáv z nedostatku dodávok počas pandémie ochorenia COVID-19 alebo neočakávanými zmenami v správaní spotrebiteľov. Dovoz sa potom počas obdobia prešetrovania vrátil späť a dosiahol úroveň o 33 % vyššiu ako v roku 2021.

(199)

Tento silný rast sa prejavil v neustále sa zvyšujúcom podiele Číny na trhu Únie. Podiel Číny na trhu, ktorý v roku 2021 začínal na úrovni 60 %, v roku 2022 vzrástol na 65 % a do roku 2023 sa udržal na rovnakej úrovni, pričom počas obdobia prešetrovania sa ďalej zvýšil na 70 %. Aj keď objem čínskeho dovozu dočasne klesol, Čína si udržala dominantné postavenie na trhu, pričom dominovala najmä na úkor výrobného odvetvia Únie.

(200)

Dovoz z Číny rástol oveľa rýchlejšie ako celková spotreba na trhu a v posudzovanom období sa zvýšil viac ako dvojnásobne.

(201)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Podhodnotenie ceny dovozu sa určilo na základe cien CIF získaných od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(202)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (EUR/kus)

(203)

Nízka priemerná dovozná cena v prípade Číny je spôsobená predovšetkým dovozom deklarovaným pod číselným znakom KN 7311001190, ktorý predstavoval viac ako 80 % celkového objemu čínskeho dovozu meraného v kusoch počas posudzovaného obdobia. Tento číselný znak KN zodpovedá menším, ľahším, a teda lacnejším druhom výrobkov. Okrem toho je priemerná cena ovplyvnená aj sortimentom výrobkov, ktorý je formovaný štruktúrou dopytu a môže sa v čase meniť.

(204)

Počas posudzovaného obdobia mali dovozné ceny z Číny jednoznačne klesajúci trend a celkovo klesli o 31 %. Dovozné ceny sa v roku 2022 znížili o 4 %, v roku 2023 o ďalších 6 % a následne v období prešetrovania klesli o 22 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

(205)

Tento neustály a zrýchľujúci sa pokles cien vyvolával rastúci cenový tlak čínskych vývozcov na výrobné odvetvie Únie a nútil ho výrazne znížiť ceny. Prudký pokles počas obdobia prešetrovania poukázal na stratégiu agresívnej tvorby cien, ktorá pravdepodobne zintenzívnila konkurenčný tlak na výrobcov z Únie. Klesajúce ceny korelovali s výrazným nárastom objemu a podielu čínskeho dovozu na trhu, čo preukazuje, že lacnejší dovoz zohrával hlavnú úlohu pri nahrádzaní predaja výrobného odvetvia Únie.

(206)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(207)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v rozmedzí 29 % až 76 %.

(208)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(209)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného dotazníka, ktorý predložili navrhovatelia, ktorý bol následne aktualizovaný tak, aby zahŕňal obdobie prešetrovania a ktorý obsahoval údaje týkajúce sa všetkých výrobcov z Únie. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(210)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(211)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(212)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(213)

Počas posudzovaného obdobia výroba v Únii klesla o 24 % a využitie kapacity sa znížilo zo 65 % na 48 % napriek tomu, že spotreba v Únii sa zvýšila o 15 %. To naznačuje, že pokles výroby nebol spôsobený klesajúcim dopytom, ale skôr rastúcim konkurenčným tlakom zo strany dovozu.

(214)

Najmä dovoz z ČĽR sa v rovnakom období zvýšil o 33 %, pričom jeho podiel na trhu vzrástol zo 60 % v roku 2021 na 70 % v období prešetrovania. Tento výrazný nárast objemu aj podielu čínskeho dovozu na trhu naznačil, že rastúca časť dopytu Únie sa uspokojuje skôr dovážanými výrobkami ako domácou výrobou.

(215)

Množstvo predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Množstvo predaja a podiel na trhu

(216)

Počas posudzovaného obdobia predaj výrobcov z Únie na trhu Únie vykazoval stály a trvalý pokles, a to tak v absolútnom množstve, ako aj v podiele na trhu.

(217)

V roku 2022 objem predaja v porovnaní s rokom 2021 mierne klesol, čo naznačuje počiatočnú stagnáciu. Situácia sa však výrazne zhoršila v roku 2023, keď predaj prudko klesol o 20 %, pričom táto úroveň sa počas obdobia prešetrovania nezmenila. To naznačuje, že zníženie predaja nebolo dočasnou fluktuáciou, ale súčasťou trvalého klesajúceho trendu.

(218)

Podiel na trhu mal rovnako trvalú negatívnu trajektóriu. Znížil sa z 32 % v roku 2021 na 27 % v roku 2022, potom ďalej na 25 % v roku 2023 a nakoniec dosiahol len 22 % v období prešetrovania. Medziročná erózia podielu na trhu ilustrovala postupnú stratu prítomnosti výrobcov z Únie na ich vlastnom trhu.

(219)

Treba poznamenať, že k tomuto nepretržitému poklesu dochádzalo na pozadí rastúcej spotreby v Únii, ktorá sa v posudzovanom období výrazne zvýšila. Zároveň sa výrazne zvýšil objem a podiel dovozu z Číny na trhu. Výrobcovia z Únie teda nestrácali predaj v dôsledku zmenšujúceho sa trhu, ale ich predaj bol naopak čoraz viac nahrádzaný dovozom, najmä z ČĽR.

(220)

Počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii vzrástla o 15 %, čo zodpovedá rozširujúcemu sa trhu s rastúcim dopytom. Výrobcovia z Únie však z tohto rastu nemohli profitovať. Objem ich predaja sa znížil o 20 %, podiel na trhu klesol z 32 % na 22 %, zatiaľ čo výroba sa znížila o 24 %. Napriek miernemu zvýšeniu kapacity sa využitie kapacity prudko znížilo zo 65 % na 48 %. Dovoz z Číny medzitým vzrástol o 33 %, čím získal 10 percentuálnych bodov podielu na trhu a v období prešetrovania dosiahol 70 %. Tento kontrastný trend ukázal, že výrobcovia z Únie nestratili pôdu pod nohami v dôsledku klesajúceho dopytu, ale v dôsledku rastúceho tlaku rýchlo rastúceho a pravdepodobne nespravodlivého čínskeho dovozu.

(221)

Kombinácia pretrvávajúceho poklesu predaja, klesajúceho podielu na trhu a stagnujúcej výroby napriek rastúcemu dopytu je jasným dôkazom ujmy, ktorá zodpovedá štrukturálnemu oslabeniu pozície výrobného odvetvia Únie na trhu.

(222)

Tento protichodný trend naznačuje, že výrobcovia z Únie boli čoraz viac vytláčaní z trhu nie z dôvodu klesajúceho dopytu, ale v dôsledku rastúceho tlaku rýchleho rastu čínskeho dovozu.

(223)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(224)

Počas posudzovaného obdobia zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie postupne, ale sústavne klesala, čo zodpovedalo zhoršujúcej sa výkonnosti tohto odvetvia. Počet zamestnancov na ekvivalent plného pracovného času sa medziročne znížil: v roku 2022 o 3 %, v roku 2023 opäť došlo k malému poklesu a v období prešetrovania sa počet zamestnancov celkovo znížil o 6 % v porovnaní s rokom 2021. Toto neustále znižovanie naznačuje, že výrobcovia sa postupne prispôsobovali oslabeniu výrobnej činnosti znižovaním vstupov práce.

(225)

Zároveň sa prudko znížila produktivita, najmä v rokoch 2022 až 2023, keď po miernom poklese o 2 % v roku 2022 klesla o 19 % a počas obdobia prešetrovania zostala na tejto nízkej úrovni. Zodpovedá nedostatočne využívanej kapacite a prevádzkovej neefektívnosti, keďže výrobcovia z Únie neboli schopní rýchlo alebo primerane prispôsobiť svoju pracovnú silu trvalému poklesu výroby spôsobenému klesajúcim predajom a rastúcim tlakom zo strany dovozu.

(226)

Celkovo možno konštatovať, že vývoj zamestnanosti poukazuje na opatrné znižovanie počtu pracovníkov, zatiaľ čo prudký pokles produktivity zdôrazňuje širšie hospodárske napätie v odvetví, ktoré v dôsledku znižovania produkcie a zintenzívnenia trhovej konkurencie funguje pod optimálnou úrovňou.

(227)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na množstvo a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(228)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(229)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

(230)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerné jednotkové predajné ceny na trhu Únie spočiatku výrazne zvýšili a v roku 2022 vzrástli o 34 % v porovnaní s rokom 2021. Tento rastúci trend mierne pokračoval aj v roku 2023, pričom ceny dosiahli vrchol na úrovni 37 % v porovnaní s rokom 2021. V období prešetrovania však ceny v porovnaní s rokom 2023 klesli o 14 %, hoci zostali o 18 % vyššie ako v roku 2021. Tento model naznačuje, že výrobcovia z Únie spočiatku prenášali časť rastúcich nákladov na zákazníkov, ale neskôr boli nútení znížiť ceny v dôsledku rastúceho konkurenčného tlaku zo strany dovozu za nízke ceny, najmä z Číny.

(231)

Jednotkové výrobné náklady súčasne zaznamenali podobný, ale ešte výraznejší trend. V roku 2022 sa náklady zvýšili o 35 % a v roku 2023 dosiahli vrchol s 50 % nárastom v porovnaní so základným rokom. Hoci sa náklady v období prešetrovania mierne znížili, zostali o 28 % vyššie ako v roku 2021. Počiatočný nárast pravdepodobne zodpovedal inflačným tlakom, rastúcim cenám vstupov (napr. energie, materiálov) a zníženým úsporám z rozsahu v dôsledku klesajúceho objemu výroby.

(232)

Je pozoruhodné, že počas väčšiny posudzovaného obdobia rástli výrobné náklady rýchlejšie ako predajné ceny, najmä v roku 2023, keď bol rozdiel medzi nákladmi a cenami najväčší, čo zhoršilo hospodársku situáciu výrobcov z Únie. V období prešetrovania klesli ceny aj náklady, ale náklady stále prevyšovali predajné ceny.

(233)

Pokles dovozných cien a rastúci podiel čínskeho dovozu spôsobili, že pre výrobcov z Únie bolo ťažšie udržať dostatočne vysoké ceny na pokrytie rastúcich nákladov. Nárast lacnejšieho dovozu, najmä počas obdobia prešetrovania, výrazne stlačil predajné ceny v Únii.

(234)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(235)

V období medzi rokom 2021 a obdobím prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca pre výrobcov z Únie zaradených do vzorky stabilne zvyšovali. K najvýraznejšiemu nárastu došlo v prvom roku tohto obdobia, keď náklady práce vzrástli o 9 %. Toto výrazné skoré zvýšenie bolo pravdepodobne dôsledkom inflačných tlakov, ktoré nasledovali po pandémii ochorenia COVID-19, počas ktorej výrobcovia čelili rastúcim mzdovým požiadavkám a v niektorých členských štátoch zákonom nariadeným alebo kolektívne vyjednaným úpravám miezd.

(236)

V nasledujúcom roku náklady práce naďalej rástli, hoci o niečo pomalším tempom, približne o 5 %. Tento rast poukazoval na pretrvávajúce, ale zmierňujúce sa inflačné vplyvy spolu so snahou udržať si kvalifikovanú pracovnú silu na konkurenčnom trhu. V období prešetrovania sa tempo rastu ďalej spomalilo na približne 2 %, čo naznačuje možné zmiernenie tlakov na rast miezd alebo vplyv opatrení na obmedzenie nákladov a zvýšenie efektívnosti zavedených výrobcami.

(237)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(238)

Počas posudzovaného obdobia mali zásoby kolísavý, ale nakoniec klesajúci trend, ktorý zodpovedal meniacej sa úrovni výroby a podmienkam na trhu. V roku 2022 zostali zásoby relatívne stabilné, pričom v porovnaní s rokom 2021 došlo len k miernemu poklesu o 4 %. V roku 2023 však konečný stav zásob vzrástol o 17 % a dosiahol najvyššiu hodnotu v danom období. Tento nárast bol pravdepodobne spôsobený nižším predajom a klesajúcim podielom na trhu, čo viedlo k uskladneniu väčšieho množstva nepredaných výrobkov.

(239)

Do obdobia prešetrovania zásoby prudko klesli, a to o 44 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2023, čím sa vrátili na úroveň výrazne nižšiu ako vo východiskovom roku. Pri pohľade na zásoby ako podiel výroby sa zistilo, že zásoby zostali nízke počas celého posudzovaného obdobia, čo naznačuje, že výrobcovia hospodárili so zásobami opatrne.

(240)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(241)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu. Ziskovosť sa počas tohto obdobia neustále znižovala, pričom na začiatku bola kladná, ale postupne sa každý rok znižovala. V treťom roku sa prudko zmenila na zápornú a počas obdobia prešetrovania zostala záporná. Tento klesajúci trend zodpovedal rastúcim nákladom, nižšiemu objemu predaja a zmenšujúcemu sa podielu na trhu v dôsledku zvýšenej konkurencie zo strany dovozu, čo výrazne znížilo ziskové rozpätie.

(242)

Čistý peňažný tok, ktorý zodpovedá schopnosti výrobcov z Únie samofinancovať operácie, sa znížil z približne 14,8 – 15,2 milióna EUR v prvom roku na približne 14,0 – 14,5 milióna EUR v druhom roku, potom klesol na približne 2,3 – 2,6 milióna EUR v treťom roku a ďalej klesol na približne 1,7 – 1,85 milióna EUR počas obdobia prešetrovania, čo predstavuje približne 88 % pokles oproti prvému roku. Tento prudký pokles poukázal na finančné napätie spôsobené zníženou ziskovosťou a obmedzeným vnútorným financovaním.

(243)

Napriek finančným ťažkostiam sa investície zvýšili z približne 2,8 – 3,0 milióna EUR v prvom roku na viac ako 4,9 – 5,1 milióna EUR v druhom roku a počas obdobia prešetrovania sa pohybovali na úrovni 4,9 – 5,05 milióna EUR. V porovnaní s prvým rokom to predstavovalo celkový nárast o takmer 72 %, čo naznačuje snahu o udržanie alebo modernizáciu výrobnej kapacity napriek čoraz náročnejším finančným podmienkam.

(244)

Návratnosť investícií, definovaná ako zisk v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií, klesla z [15,5 % až 17,2 %] v prvom roku na [11,2 % až 12,4 %] v druhom roku, potom sa zmenila na zápornú hodnotu [–17,3 % až –15,8 %] v treťom roku a zostala záporná na úrovni [–15,4 % až –14,6 %] počas obdobia prešetrovania. Tieto záporné výnosy naznačovali, že investície už neprinášali dostatočný zisk, pravdepodobne v dôsledku zhoršujúcich sa prevádzkových podmienok a zvýšeného tlaku na trhu.

(245)

Vzhľadom na tieto trendy, keď ziskovosť klesla z [3,7 % až 4,2 %] na [–4,4 % až –4,1 %], peňažný tok sa znížil o viac ako 85 % a návratnosť investícií sa zmenila a zostala záporná, bola schopnosť výrobcov z Únie získavať kapitál výrazne oslabená. Znížené zisky a znížené hotovostné rezervy by narušili dôveru investorov a obmedzili prístup k financovaniu, čím by obmedzili schopnosť výrobcov investovať a účinne konkurovať.

(246)

Počas obdobia prešetrovania sa dovoz z Číny výrazne zvýšil, pričom objem sa v porovnaní so základným rokom zvýšil približne o 33 % a podiel na trhu vzrástol zo 60 % na 70 %. Dovozné ceny zároveň prudko klesli približne o 31 %. Táto kombinácia rastúcich objemov a klesajúcich cien vyvíjala silný tlak na znižovanie cien na trhu Únie, čo výrobcom z Únie sťažovalo konkurovať množstvom aj cenou. Kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim dynamiku trhu bol rastúci výskyt dovozu za nižšie ceny.

(247)

Väčšina faktorov ujmy vykazovala jasné negatívne trendy. Výroba klesla približne o 24 %, využitie kapacity sa znížilo zo 65 % na 48 % (pokles približne o 26 %) a objem predaja klesol o 21 %. Ziskovosť sa zmenila z kladného rozpätia [3,7 % až 4,2 %] na stratu približne [–4,4 % až –4,1 %], zatiaľ čo čistý peňažný tok klesol o viac ako 85 %, čo výrazne obmedzilo finančnú flexibilitu. Tieto negatívne trendy prevážili nad pozitívnym vývojom, čo zodpovedá hlbokej a pretrvávajúcej ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Dominantnými faktormi, ktoré spôsobili túto ujmu, boli pokračujúca strata podielu na trhu a tlak na znižovanie cien spôsobený rastúcim objemom dovozu a nižšími dovoznými cenami.

(248)

Okrem toho, že ceny výrobného odvetvia Únie sa zvýšili, čo bolo kompenzované výraznejším nárastom výrobných nákladov, iba dva faktory ujmy vykazovali pozitívne trendy, a to výrobná kapacita, ktorá sa v posudzovanom období zvýšila o 3 %, a trvalá úroveň investícií výrobcov z Únie, ktorá sa v tomto období zvýšila o takmer 72 %. To naznačuje pokračujúce úsilie o udržanie alebo modernizáciu výrobnej kapacity napriek nepriaznivým podmienkam. Tieto pozitívne trendy však nestačili na vyrovnanie negatívnych vplyvov. Napríklad výroba klesla približne o 24 % napriek tomu, že spotreba v Únii vzrástla približne o 15 %. Okrem toho sa výrazne znížila produktivita, a to takmer o 19 %, pravdepodobne v dôsledku zníženia počtu pracovníkov a prevádzkovej neefektívnosti, čo naznačuje, že pozitívne investície sa nepremietli do zlepšenia produkcie.

(249)

Zatiaľ čo spotreba v Únii sa celkovo zvýšila o 15 %, výroba v Únii klesla o 24 %, predaj sa znížil o 21 % a ziskovosť výrobcov prudko klesla z [3,7 % – 4,2 %] na [–4,4 % až –4,1 %]. Tento vývoj naznačuje, že napriek rastúcemu trhu sa pozícia výrobného odvetvia Únie oslabila, pretože dovoz, najmä z Číny, získal väčší podiel na trhu.

(250)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(251)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: dovoz z tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, zvýšenie výrobných nákladov, dopyt v Únii.

(252)

Na posúdenie, či existuje príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, treba preskúmať, či objem a cenové úrovne prešetrovaného dovozu významne prispeli k značnej ujme.

(253)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu z Číny výrazne zvýšil, a to tak v absolútnom vyjadrení, ako aj v podiele na trhu. Konkrétne čínsky dovoz vzrástol o 53 % a získal 10 percentuálnych bodov podielu na trhu. Spotreba v Únii zároveň vzrástla o 15 %. Objem predaja výrobného odvetvia Únie však klesol o 21 % a jeho podiel na trhu sa primerane znížil.

(254)

Tento kontrastný vývoj, keď sa dumpingový dovoz prudko zvýšil, zatiaľ čo výrobcovia z Únie stratili objem predaja aj podiel na trhu, výrazne naznačoval príčinnú súvislosť medzi týmito dvoma javmi. Strata objemu predaja výrobcov z Únie bola výsledkom zvýšenej konkurencie zo strany dumpingového dovozu s nižšími cenami. Tento účinok na objem jednoznačne prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(255)

Okrem toho cenový účinok dumpingového dovozu z Číny podporil existenciu príčinnej súvislosti s ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Počas posudzovaného obdobia priemerná jednotková cena čínskeho dovozu klesla o 31 %, zo 14,16 EUR na 9,83 EUR za kus. Naopak, ceny výrobného odvetvia Únie sa do roku 2023 zvyšovali, ale potom počas obdobia prešetrovania prudko klesli v dôsledku tlaku dovozu za nízke ceny.

(256)

Toto sústavné a výrazné podhodnocovanie čínskym dovozom malo jasný účinok na znižovanie cien na trhu Únie. V dôsledku toho neboli výrobcovia z Únie schopní udržať úroveň cien v súlade s rastúcimi výrobnými nákladmi, čo viedlo k zhoršeniu ich finančnej situácie. Ziskovosť klesla počas obdobia prešetrovania z [3,7 % až 4,2 %] na [–4,4 % až –4,1 %] v roku 2021. Trvalý tlak na znižovanie cien spôsobený dumpingovým dovozom z Číny priamo prispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(257)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dumpingový dovoz z Číny významne prispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(258)

Dumpingový dovoz vyvíjal značný objemový a cenový tlak na výrobné odvetvie Únie. To malo za následok nedostatočné využívanie kapacít, zhoršovanie finančných ukazovateľov a neschopnosť dostatočne zvýšiť ceny na pokrytie rastúcich nákladov. Preto, aj keď to nemusí byť jediná príčina, dumpingový dovoz jednoznačne zohral významnú úlohu pri spôsobení zistenej značnej ujmy.

(259)

Množstvo dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín

(260)

Jedinými tretími krajinami, z ktorých sa dovážali významné objemy vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš do Únie, boli počas posudzovaného obdobia Turecko a Spojené kráľovstvo.

(261)

Celkovo všetky tretie krajiny okrem dotknutej krajiny zaznamenali medzi rokom 2021 a obdobím prešetrovania nárast objemu o 19 %, pričom ich podiel na trhu zostal stabilný a počas celého obdobia sa pohyboval medzi 8 % a 10 %. Zatiaľ čo objemy sa zvyšovali, priemerné dovozné ceny v porovnaní s rokom 2021 neustále klesali o 20 % a postupne sa znižovali každý rok. Napriek tomuto poklesu cien trend dovozu naznačuje, že hospodárske subjekty z týchto krajín sa zamerali skôr na zachovanie existujúceho podielu na trhu ako na jeho agresívne rozširovanie. To je podporené poklesom objemu o 6 % počas obdobia prešetrovania. Ceny z týchto tretích krajín boli v roku 2022 vo všeobecnosti vyrovnané s cenami výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ale do obdobia prešetrovania sa dovozné ceny znížili približne o 34 % v porovnaní s úrovňami z roku 2021, zatiaľ čo ceny výrobcov z Únie sa znížili len približne o 28 %, čo naznačuje rastúci cenový tlak na výrobcov z Únie.

(262)

Hlavní vyvážajúci výrobcovia z iných krajín, na ktoré sa nevzťahujú dumpingové clá, ako napríklad Spojené kráľovstvo a Turecko, zostali z hľadiska objemu a hodnoty buď stabilní, alebo klesli. Napríklad dovoz zo Spojeného kráľovstva sa znížil zo 102 046 jednotiek v roku 2022 na 72 615 jednotiek v období prešetrovania, zatiaľ čo dovoz z Turecka klesol zo 164 343 jednotiek v roku 2023 na 95 931 jednotiek v období prešetrovania. Podobne sa znížili aj hodnoty dovozu z týchto krajín. To naznačuje, že nedumpingový dovoz sa výrazne nezvýšil spôsobom, ktorý by mohol výrobné odvetvie Únie podstatne poškodiť.

(263)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, najmä na to, že podiel tretích krajín na trhu zostal relatívne stabilný, Komisia predbežne dospela k záveru, že tento dovoz nezmiernil príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z dotknutých krajín.

(264)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(265)

Počas posudzovaného obdobia objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky klesol o 25 %, zatiaľ čo priemerná vývozná cena sa zvýšila o 25 %. Tento súčasný pokles objemu a nárast cien naznačoval, že výrobné odvetvie Únie upravilo svoju vývoznú stratégiu a pravdepodobne sa zameralo na segmenty s vyššou hodnotou.

(266)

Zvýšenie cien pomohlo čiastočne kompenzovať negatívny vplyv klesajúcich objemov, čo naznačuje, že vývozná výkonnosť neprispela k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(267)

Napriek výraznému nárastu dumpingového dovozu z Číny počas posudzovaného obdobia, ktorý sa zvýšil z približne 3,6 milióna jednotiek v roku 2021 na takmer 4,8 milióna jednotiek v období prešetrovania, boli posúdené aj ďalšie potenciálne faktory.

(268)

Technologické zmeny, reštriktívne obchodné praktiky alebo zmeny v spotrebiteľských návykoch neboli počas tohto obdobia zaznamenané ako relevantné faktory. Neexistujú dôkazy, ktoré by naznačovali, že výrobné odvetvie Únie čelilo vnútorným štrukturálnym nedostatkom v dôsledku technologického zaostávania alebo nedostatočnej výkonnosti vývozu, ktorými by sa nezávisle vysvetľoval pokles výroby (–24 %), predaja (–21 %) alebo ziskovosti (z [3,7 % až 4,2 %] na [–4,4 % až –4,1 %]). Jednotkové výrobné náklady sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšili. Aj keď následne došlo k ich poklesu v období prešetrovania. Tento rastúci trend výrobných nákladov naznačuje, že výrobné odvetvie Únie zaznamenalo výrazný tlak na náklady, pravdepodobne v dôsledku vyšších cien surovín, nákladov na energiu alebo iných režijných nákladov, čo znížilo ziskové rozpätie a obmedzilo schopnosť výrobného odvetvia účinne konkurovať. Okrem toho výrobné odvetvie Únie ich nebolo schopné v plnej miere preniesť na zákazníkov z dôvodu silného cenového tlaku vyvíjaného dumpingovým dovozom. Nespravodlivo nízke ceny tohto dovozu nútili výrobcov z Únie absorbovať zvýšené náklady, čím sa ich finančné ťažkosti ešte zhoršili. Čiastočné zníženie výrobných nákladov v poslednom roku tento tlak dostatočne nezmiernilo. Táto neschopnosť získať späť vyššie náklady prostredníctvom predajných cien je takisto rozhodujúcim faktorom pri preukazovaní príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(269)

Z analýzy vyplynula jasná príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Objem čínskeho dovozu sa od roku 2021 do obdobia prešetrovania zvýšil o 33 %, čím sa zvýšil jeho podiel na trhu na úkor výrobcov z Únie. K tomuto nárastu dovozu za nízke ceny došlo v rovnakom čase ako k 24 % poklesu výroby, 21 % poklesu predaja a prudkému poklesu ziskovosti v rámci výrobného odvetvia Únie z [3,7 % až 4,2 %] na [–4,4 % až –4,1 %]. Toto paralelné načasovanie výrazne podporilo záver, že dumpingový dovoz zohral významnú úlohu pri zhoršení hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(270)

Skúmali sa aj ďalšie potenciálne prispievajúce faktory, ako je uskutočnenie vývozu, zmeny spotreby a dovoz z iných krajín. Vývoz sa znížil o 25 %, čo však bolo kompenzované 25 % nárastom priemerných vývozných cien, čo obmedzilo negatívny vplyv poklesu. Samotný trh Únie vzrástol o 15 %, takže poklesom dopytu nemohla vysvetliť ujma. Dovoz z iných krajín zostal relatívne stabilný alebo dokonca klesol a neboli pozorované žiadne významné technologické alebo štrukturálne zmeny.

(271)

Komisia preto predbežne dospela k záveru, že dumpingový dovoz z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu, a to najmä zvýšením objemu, znížením cien a zvýšením podielu na trhu, pričom príspevok iných faktorov nezmiernil príčinnú súvislosť.

(272)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(273)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(274)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti potrebnej na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inováciu, ako aj úroveň ziskovosti, ktorá sa očakáva za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(275)

Ako prvý krok Komisia stanovila základný zisk pokrývajúci všetky náklady za bežných podmienok hospodárskej súťaže na základe historického priemerného zisku (váženého obratom) piatich výrobcov z Únie v rokoch 2013 až 2019. Takéto ziskové rozpätie bolo stanovené na 9,6 %.

(276)

Výrobné odvetvie Únie poskytlo dôkazy vo forme investičných plánov a demonštračných zápisníc zo zasadnutí predstavenstva o tom, že jeho úroveň investícií, výskumu a vývoja a inovácií počas obdobia prešetrovania by bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia. Komisia tieto informácie overila a zistila, že tvrdenia výrobného odvetvia Únie sú opodstatnené.

(277)

Komisia s cieľom zohľadniť to v cieľovom zisku vypočítala rozdiel medzi výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, ako ich uviedlo výrobné odvetvie Únie a overila Komisia, a skutočnými výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie v posudzovanom období. Tento rozdiel, vyjadrený ako percentuálny podiel obratu, bol stanovený na úroveň medzi 1 % a 4,87 % pre výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(278)

Tieto percentuálne podiely sa pripočítali k uvedenému základnému zisku 9,6 %, čo viedlo k cieľovému zisku v rozmedzí od 11,12 % do 14,47 % v závislosti od výrobcu z Únie zaradeného do vzorky.

(279)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2. Na základe dôkazov dostupných vo vyplnenom dotazníku Komisia stanovila dodatočné náklady na úrovni 0,90 EUR za kus, ktoré sa pripočítali k cene nespôsobujúcej ujmu.

(280)

Komisia na tomto základe vypočítala pre výrobné odvetvie Únie cenu podobného výrobku nespôsobujúcu ujmu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené cieľové ziskové rozpätie a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov.

(281)

Komisia potom určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine zaradených do vzorky, ktorá bola stanovená na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali počas obdobia prešetrovania na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(282)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkého ostatného dovozu s pôvodom v dotknutej krajine“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti a dovoz.

(283)

V tomto prípade navrhovatelia tvrdili, že existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Na vykonanie posúdenia vhodnej úrovne opatrení preto Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, pri neexistencii narušení podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Následne preskúmala, či by dumpingové rozpätie vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bolo vyššie ako ich rozpätie ujmy (pozri odôvodnenia 285 a 286).

(284)

Ako je vysvetlené v oznámení o začatí konania, navrhovateľ poskytol Komisii dostatočné dôkazy o tom, že v dotknutej krajine existujú v súvislosti s prešetrovaným výrobkom deformácie trhu so surovinami. Preto sa v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia týmto prešetrovaním preskúmali údajné narušenia, aby bolo možné posúdiť, či by v prípade potreby bolo na odstránenie ujmy postačujúce clo nižšie ako dumpingové rozpätie.

(285)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či by predbežne stanovené dumpingové rozpätie bolo vyššie ako rozpätie primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Na tento účel sa vykonalo porovnanie váženého priemeru dovoznej ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky s cieľovou cenou výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako sa vysvetľuje v bode 6.1. Výsledok týchto výpočtov je uvedený v tabuľke vyššie v texte.

(286)

Keďže takto vypočítané rozpätie predaja pod cenu bolo nižšie ako dumpingové rozpätie skupiny BTIC, Komisia vykonala preskúmanie požadované podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(287)

Navrhovateľ v podnete poskytol dostatočné dôkazy o tom, že pokiaľ ide o dotknutý výrobok, v ČĽR existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Podľa dôkazov uvedených v podnete rúry a rúrky z uhlíkovej a legovanej ocele, ktoré predstavujú 33 % výrobných nákladov dotknutého výrobku, podliehajú v ČĽR čiastočnému vráteniu DPH pri vývoze.

(288)

Ako teda bolo uvedené v oznámení o začatí konania, Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia preskúmala údajné deformácie a akékoľvek iné deformácie v dotknutej krajine, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 2a základného nariadenia.

(289)

Komisia najprv identifikovala hlavné suroviny, ktoré každý vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky používa pri výrobe dotknutého výrobku. Za hlavné suroviny sa považovali tie suroviny, ktoré pravdepodobne predstavujú aspoň 17 % výrobných nákladov dotknutého výrobku. Komisia zistila, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky používali ako hlavné výrobné faktory na výrobu prešetrovaného výrobku rúry a rúrky z legovanej a uhlíkovej ocele.

(290)

Komisia potom preskúmala, či v súvislosti s akoukoľvek hlavnou surovinou používanou pri výrobe dotknutého výrobku dochádza k narušeniu jedným z opatrení uvedených v článku 7 ods. 2a základného nariadenia: režimy dvojakého oceňovania, vývozné dane, vývozné prirážky, vývozné kvóty, zákaz vývozu, fiškálna daň na vývoz, licenčné požiadavky, minimálna vývozná cena, zníženie alebo zrušenie vrátenia dane z pridanej hodnoty (DPH), obmedzenie týkajúce sa miesta colného konania pre vývozcov, zoznam spôsobilých vývozcov, povinnosť poskytnúť stanovenú časť produktov na domácom trhu, ťažba surovín na vlastnú spotrebu. Komisia na tento účel navštívila webové sídlo China Customs Solutions (101) a zistila, že vývozná DPH uplatniteľná na vývoz rúr a rúrok z uhlíkovej a legovanej ocele, ktoré patria pod kódy HS 730439 a 730459, bola vrátená len čiastočne (10 % z 13 %).

(291)

Komisia zistila, že existuje motivácia nevyvážať tieto výrobky, takže mechanizmy domáceho trhu, pokiaľ ide o stanovovanie cien, sú narušené.

(292)

Komisia ďalej porovnala ceny rúr a rúrok z uhlíkovej a legovanej ocele, ktoré platili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, s cenami na reprezentatívnom medzinárodnom trhu. Komisia v tejto súvislosti porovnala cenu zaplatenú vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky s referenčnou hodnotou vypočítanou pre tieto vstupy, ako sa uvádza v tabuľke 1. V rámci tohto porovnania sa ukázalo, že ceny na reprezentatívnom medzinárodnom trhu sú o 180 % až 439 % vyššie ako v dotknutej krajine. Takýto rozdiel sa potvrdil aj pri porovnaní ceny zaplatenej vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky s informáciami uvedenými v podnete (102) na podporu tvrdenia o deformáciách trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Vzhľadom na rozsah tohto rozdielu sa ceny na domácom trhu považovali za výrazne nižšie ako ceny na reprezentatívnych medzinárodných trhoch.

(293)

Komisia napokon preskúmala, či niektorá zo surovín, na ktoré sa vzťahujú opatrenia uvedené v odôvodnení 284, predstavuje jednotlivo aspoň 17 % výrobných nákladov dotknutého výrobku. Na účely tohto výpočtu sa použila nedeformovaná cena suroviny stanovená v tabuľke 1. Komisia zistila, že každá z uhlíkových a legovaných oceľových rúr a rúrok predstavovala najmenej 17 % výrobných nákladov na prešetrovaný výrobok.

(294)

Komisia dospela k záveru, že rúry a rúrky z uhlíkovej a legovanej ocele sú predmetom deformácie v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(295)

Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia preskúmala, či môže jednoznačne dospieť k záveru, že určenie úrovne predbežných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia je v záujme Únie. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých relevantných informácií týkajúcich sa tohto prešetrovania vrátane údajov o voľných kapacitách vo vyvážajúcej krajine, hospodárskej súťaži v oblasti surovín a vplyve na dodávateľské reťazce spoločností z Únie.

(296)

V podnete sa uvádza, že Čína má značnú voľnú kapacitu vo výrobe vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš, ktorá je zrejme štrukturálna a spôsobená najmä priemyselnými politikami vedenými štátom, nadmernými investíciami do ťažkého priemyslu a pretrvávajúcim nadmernou ponukou v odvetví ocele, najmä v oblasti bezšvových oceľových rúrok, ktoré sú kľúčovou surovinou používanou pri výrobe vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš. Výroba vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš zahŕňa špecializovaný proces výroby ocele s krokmi ako tvarovanie, ohrev, zváranie, obrábanie a povrchová úprava. Čínski výrobcovia profitujú z veľkých priemyselných zón, v ktorých sú všetky časti výroby umiestnené blízko seba a ktoré sú podporované plánovaním a dotáciami miestnej vlády.

(297)

Z informácií poskytnutých na podporu podnetu vyplýva, že celková výrobná kapacita vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš v Číne presahuje 30 miliónov kusov ročne, zatiaľ čo domáca spotreba zostáva výrazne nižšia, najmä v dôsledku nedávneho spomalenia v odvetviach, ako je stavebníctvo, automobilová výroba a všeobecný priemyselný dopyt. V dôsledku toho odhadovaná voľná kapacita presahuje 10 až 15 miliónov fliaš ročne, čo je viac ako dvojnásobok celkového dopytu v Únii, ktorý predstavuje približne 6,88 milióna kusov, čo poukazuje na veľký potenciál presmerovania objemov na vonkajšie trhy. Čínsky vývoz vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš neustále rastie, najmä na trhy bez opatrení na ochranu obchodu. Táto zmena je zámerná a dobre organizovaná. Keďže domáci dopyt sa spomaľuje, čínski výrobcovia sa zameriavajú na zahraničné trhy, aby využili nadmernú kapacitu. Trh Únie je atraktívny vzhľadom na svoju veľkosť, dopyt po certifikovaných fľašiach v odvetviach, ako je zdravotníctvo, priemysel a vodík, a absenciu osobitných opatrení na ochranu obchodu v prípade mnohých výrobkov vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš.

(298)

Vzhľadom na tieto faktory Komisia usúdila, že významná voľná kapacita Číny v kombinácii s nadmernou ponukou ocele na dodávateľskom trhu a štátom podporovanými priemyselnými politikami je kľúčovou hnacou silou nárastu objemu vývozu do Únie. Táto štrukturálna nadmerná ponuka prispela k tlaku na znižovanie cien v Únii, ohrozila hospodársku životaschopnosť výrobného odvetvia vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš v Únii a zdôraznila potrebu uplatnenia opatrení na obnovenie spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu.

(299)

V Číne je konkurencia v oblasti surovín používaných pri výrobe vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš výrazne ovplyvnená vládnymi politikami a zásahmi, ktoré ovplyvňujú ceny a dostupnosť. Tieto opatrenia pomáhajú čínskym výrobcom vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš udržiavať nižšie náklady na vstupy v porovnaní s ich medzinárodnými konkurentmi.

(300)

Naopak, výrobcovia vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš z Únie musia nakupovať suroviny, ako sú bezšvové oceľové rúry a kľúčové zliatiny, na otvorenom medzinárodnom trhu, kde sa ceny určujú podľa globálnej ponuky a dopytu, indexov trhu s oceľou a nákladov na energiu. Európski výrobcovia čelia relatívne vyšším a nestálejším cenám surovín bez prístupu k dotáciám alebo preferenčným cenám. Únia získava suroviny od rôznych svetových dodávateľov vrátane európskych, ázijských a amerických, takže trh EÚ je citlivý na výkyvy v globálnych dodávateľských reťazcoch, geopolitické udalosti a dostupnosť surovín.

(301)

Komisia okrem toho uložila konečné antidumpingové clá na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok z Číny so sadzbami od približne 29 % do 55 %. Cieľom týchto ciel je bojovať proti nespravodlivému stanovovaniu cien a narušeniam trhu spôsobeným dumpingovými praktikami a chrániť výrobcov z Únie pred ujmou. Takéto vývozné obmedzenia a clá však môžu znížiť dostupnosť surovín na medzinárodnom trhu, čo následne zvyšuje ich predajnú cenu v Únii. Tento nárast cien surovín v Únii ďalej zväčšuje rozdiel v nákladoch a vytvára ešte väčšiu výhodu pre čínskych výrobcov vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš, ktorí naďalej profitujú z nižších domácich nákladov na vstupy.

(302)

Očakáva sa, že uloženie antidumpingových ciel na dovoz čínskych vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš bude mať obmedzený a zvládnuteľný vplyv na dodávateľské reťazce Únie. Vysokotlakové bezšvové oceľové fľaše slúžia dôležitým odvetviam vrátane zdravotníctva, priemyselných plynov, hasenia požiarov, bezpečnostných zariadení a rastúceho trhu s vodíkom.

(303)

Výrobné odvetvie Únie v súčasnosti funguje len na 48 % kapacity v dôsledku dumpingu spôsobujúceho ujmu, ale má dostatočnú voľnú kapacitu a odborné znalosti na zvýšenie výroby a uspokojenie väčšieho dopytu, ak sa zníži dovoz z Číny. Alternatívni dodávatelia z Turecka, Spojeného kráľovstva, Nórska a USA už pokrývajú viac ako 9 % trhu a v kombinácii so zvýšenou výrobou v Únii by mohli uspokojiť významný podiel potrieb Únie.

(304)

Vysokotlakové bezšvové oceľové fľaše predstavujú malú časť celkových nákladov odberateľských používateľov a často sa prenajímajú alebo amortizujú v priebehu času, čo znamená, že akékoľvek zvýšenie nákladov v dôsledku ciel pravdepodobne výrazne neovplyvní ceny finálnych výrobkov. Clá by nebránili čínskemu dovozu, ale zabezpečili by jeho vstup na trh za spravodlivé, nedumpingové ceny.

(305)

Hoci antidumpinové opatrenia majú vplyv na náklady, je pravdepodobné, že tieto náklady budú vyvážené širšími priaznivými účinkami: opatrenia pomôžu zabezpečiť stabilné a spoľahlivé dodávky vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš do Únie, obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu Únie a posilniť priemyselnú odolnosť Únie. V prípade kľúčových odvetví, ako je plynárenstvo, zdravotníctvo a vodík, je zabezpečenie bezpečného prístupu ku kvalitným tlakovým fľašiam nevyhnutné na zachovanie kontinuity prevádzky, ochranu verejnej bezpečnosti a podporu cieľov Únie v oblasti strategickej autonómie a priemyselnej odolnosti.

(306)

Po posúdení všetkých relevantných informácií týkajúcich sa tohto prešetrovania Komisia predbežne dospela k záveru, že je v záujme Únie určiť výšku predbežných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia.

(307)

Najmä čínske výrobné odvetvie vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš má značnú voľnú kapacitu a očakáva sa, že vplyv uloženia antidumpingových ciel na čínsky dovoz bude pre dodávateľský reťazec Únie zvládnuteľný. Výrobné odvetvie Únie v súčasnosti pracuje pod kapacitou, ale má technické znalosti a voľný výrobný potenciál na zvýšenie výroby a uspokojenie dopytu. Alternatívni dodávatelia z iných krajín, ako sú Turecko, Spojené kráľovstvo, Nórsko a USA, okrem toho poskytujú ďalšie možnosti získavania zdrojov.

(308)

Na základe uvedených skutočností Komisia predbežne dospela k záveru, že clo nižšie než dumpingové rozpätie by nepostačovalo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Výrobcovia z Únie nie sú poškodení len dumpingom, ale sú vystavení ďalším narušeniam obchodu v porovnaní s čínskymi vyvážajúcimi výrobcami. Preto v záujme primeranej ochrany obchodu úroveň opatrení musí zodpovedať predbežne stanovenému dumpingovému rozpätiu.

(309)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by predbežné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia stanovené takto:

(310)

Keďže sa Komisia rozhodla, že uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, veľkoobchodníkov, maloobchodníkov, používateľov a spotrebiteľov.

(311)

Výrobné odvetvie Únie preukázalo vysokú mieru účasti na prešetrovaní, pričom výrobcovia predstavujúci značný podiel celkovej výroby v Únii sa prihlásili na spoluprácu. Spolupracujúci výrobcovia z Únie predstavovali viac ako 80 % celkovej výroby a predaja v Únii počas obdobia prešetrovania, čo zabezpečuje reprezentatívne posúdenie situácie výrobného odvetvia Únie.

(312)

Prešetrovaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas posudzovaného obdobia značnú ujmu. Ukazovatele ako klesajúca ziskovosť, znížené využitie kapacity, strata podielu na trhu a tlak na znižovanie predajných cien v dôsledku dumpingového dovozu jasne poukazujú na zhoršujúcu sa hospodársku a finančnú výkonnosť. Tieto negatívne trendy oslabili schopnosť odvetvia udržať udržateľnú prevádzku a investovať do inovácií a efektívnosti.

(313)

Očakáva sa, že uložením antidumpingových opatrení sa obnoví spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Únie. To by pravdepodobne umožnilo výrobnému odvetviu Únie zvýšiť objem predaja za udržateľné ceny, získať späť stratený podiel na trhu a zlepšiť ziskovosť. Rovnaké podmienky by takisto umožnili výrobcom optimalizovať využitie kapacity a investovať do potrebnej modernizácie, čím by sa zabezpečila dlhodobá životaschopnosť a konkurencieschopnosť. Bez nespravodlivého cenového tlaku vyvíjaného dumpingovým dovozom by bolo výrobné odvetvie v silnejšej pozícii pri obnove a udržiavaní úrovne zamestnanosti.

(314)

Naopak, ak by sa opatrenia neuložili, výrobné odvetvie Únie by pravdepodobne naďalej trpelo účinkami nespravodlivo stanovenej ceny dovozu. Očakáva sa, že klesajúci trend cien a ziskovosti bude pretrvávať, čo bude ďalej narúšať finančné zdravie výrobcov. To by mohlo viesť k znižovaniu počtu zamestnancov, zatváraniu podnikov a výraznému zníženiu zamestnanosti a investícií v Únii. Štrukturálne oslabenie výrobného odvetvia by bolo ťažké zvrátiť, pričom niektorí výrobcovia by mohli z trhu odísť.

(315)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je uloženie antidumpingových opatrení jednoznačne v záujme výrobného odvetvia Únie. Umožnilo by to odvetviu zotaviť sa z ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom, obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž a zabezpečiť jej dlhodobú udržateľnosť.

(316)

Počas prešetrovania nespolupracoval žiaden neprepojený dovozca alebo obchodník. Preto neboli poskytnuté žiadne údaje o vplyve opatrení na túto skupinu.

(317)

Keďže neexistuje spolupráca a konkrétne údaje, pravdepodobné účinky uloženia opatrení na dovozcov sa musia posúdiť na základe dostupných skutočností. Možno odôvodnene predpokladať, že dovozcovia môžu v dôsledku uloženia antidumpingových ciel čeliť určitému zvýšeniu nákladov. Vzhľadom na dostupnosť alternatívnych zdrojov dodávok vrátane zdrojov od výrobcov z Únie a možnosť pokračovania dovozu za nedumpingové ceny sa však očakáva, že akýkoľvek negatívny vplyv bude obmedzený.

(318)

Hoci dovozcovia môžu v krátkodobom horizonte pocítiť zúženie možností dodávok alebo zvýšenie nákladov, tieto účinky budú pravdepodobne mierne. Na druhej strane, zachovanie súčasného stavu by v konečnom dôsledku ohrozilo životaschopnosť domácich dodávok a v budúcnosti by mohlo viesť k väčšej závislosti od dumpingového dovozu. Celkovo možno povedať, že výhody pre výrobné odvetvie Únie prevažujú nad obmedzenými a nepodloženými potenciálnymi nevýhodami pre dovozcov.

(319)

Na základe dostupných informácií sa dospelo k záveru, že uloženie opatrení by významne nepoškodilo záujmy neprepojených dovozcov, a preto nie je v rozpore s ich záujmami.

(320)

Na spoluprácu pri prešetrovaní sa neprihlásili žiadni používatelia, spotrebitelia alebo dodávatelia. Neboli preto poskytnuté žiadne údaje o používaní alebo konkrétne obavy, ktoré by mohli naznačovať významné nepriaznivé účinky vyplývajúce z možného uloženia opatrení.

(321)

Pri absencii spolupráce sa pravdepodobné účinky opatrení na používateľov musia posudzovať na základe primeraných predpokladov. Bezšvové fľaše sú zvyčajne malou nákladovou zložkou v rámci celkových operácií odberateľských odvetví vrátane zdravotníctva a energetiky. Preto sa neočakáva, že by prípadné zvýšenie cien po uložení ciel významne ovplyvnilo operácie používateľov alebo celkové dodávateľské reťazce.

(322)

Uloženie opatrení by pomohlo zabezpečiť životaschopnosť výrobného odvetvia Únie a zachovať spoľahlivý domáci zdroj strategického výrobku, ktorý sa používa v kritických odvetviach, ako je zdravotníctvo a čistá energia. Hoci používatelia môžu v krátkodobom horizonte čeliť marginálnemu nárastu cien, tento nárast je vyvážený výhodami zachovania bezpečnosti dodávok a zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže.

(323)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa neočakáva, že uloženie opatrení spôsobí výraznú ujmu záujmom používateľov, a prispelo by k zabezpečeniu stabilného a bezpečného prístupu k strategicky dôležitým výrobkom. Preto sa dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení nie je v rozpore so záujmom používateľov.

(324)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine nie je v tejto fáze prešetrovania v záujme Únie.

(325)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(326)

Na dovoz vysokotlakových bezšvových oceľových fliaš s pôvodom v ČĽR by sa mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia. Komisia dospela k záveru, že vhodnou úrovňou na odstránenie ujmy by malo byť dumpingové rozpätie.

(327)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(328)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľovali teda situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(329)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uplatnenie individuálnych antidumpingových ciel je možné len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Kým sa takáto faktúra nepredloží, na dovoz by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatniteľné na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine“.

(330)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(331)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(332)

Štatistické údaje týkajúce sa dotknutého výrobku sú často vyjadrené v kusoch. V kombinovanej nomenklatúre stanovenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (103). Je preto nevyhnutné stanoviť, že v prípade dovozu dotknutého výrobku sa do vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu musí zapísať nielen hmotnosť v kg alebo tonách, ale aj počet kusov. Kusy by sa mali uvádzať pre číselný znak KN a kódy TARIC.

(333)

Ako sa uvádza v bode 1.2, Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(334)

So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala ukončiť/zastaviť.

(335)

V tejto fáze konania nebolo/nemôže byť prijaté žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

(336)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(337)

Skupina BTIC predložila pripomienky týkajúce sa výpočtu vývoznej ceny a hodnôt CIF použitých na výpočet jej dumpingového rozpätia. Po analýze boli tieto pripomienky prijaté a dumpingové rozpätie sa zodpovedajúcim spôsobom opravilo. Dumpingové rozpätie pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky a ostatné spoločnosti sa zodpovedajúcim spôsobom upravilo.

(338)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(339)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,