PRÍLOHA I

Obsah

Objective of this Standard and to which undertakings it applies

2

Structure of this Standard

3

Principles for the preparation of the sustainability report (Basic and Comprehensive Module)

4

Basic Module

6

Basic Module – General information

6

B1 –

Basis for preparation

12

B2 –

Practices, policies and future initiatives for transitioning towards a more sustainable economy

12

Basic Module – Environment metrics

7

B3 –

Energy and greenhouse gas emissions

13

B4 –

Pollution of air, water and soil

13

B5 –

Biodiversity

13

B6 –

Water

14

B7 –

Resource use, circular economy and waste management

14

Basic Module – Social metrics

8

B8 –

Workforce – General characteristics

14

B9 –

Workforce – Health and safety

14

B10 –

Workforce – Remuneration, collective bargaining and training

14

Basic Module – Governance metrics

8

B11 –

Convictions and fines for corruption and bribery

15

Comprehensive Module

10

Comprehensive Module – General information

10

C1 –

Strategy: Business Model and Sustainability – Related Initiatives

15

C2 –

Description of practices, policies and future initiatives for transitioning towards a more sustainable economy

15

Comprehensive Module - Environmental Metrics

10

Consideration when reporting on GHG emissions under B3 (Basic Module)

10

C3 –

GHG reduction targets and climate transition

16

C4 –

Climate risks

16

Comprehensive Module – Social Metrics

11

C5 –

Additional (general) workforce characteristics

17

C6 –

Additional own workforce information - Human rights policies and processes

17

C7 –

Severe negative human rights incidents

17

Comprehensive Module – Governance Metrics

12

C8 –

Revenues from certain activities and exclusion from EU reference benchmarks

17

C9 –

Gender diversity ratio in the governance body

18

Appendix A:

Defined terms

14

Appendix B:

List of possible sustainability issues

21

Appendix C:

Background information for financial market participants that are users of the information produced using this Standard (reconciliation with other EU regulations)

24

Cieľ tohto štandardu a podniky, na ktoré sa vzťahuje

1.

Cieľom tohto dobrovoľného štandardu je podporiť mikropodniky, malé a stredné podniky pri: (a) poskytovaní informácií, ktoré pomôžu uspokojiť potreby veľkých podnikov, ktoré od svojich dodávateľov požadujú informácie o udržateľnosti, v oblasti údajov; (b) poskytovaní informácií, ktoré pomôžu uspokojiť potreby bánk a investorov v oblasti údajov, a tým pomôžu podnikom v ich prístupe k financovaniu; (c) zlepšovaní riadenia otázok udržateľnosti, ktorým čelia, t. j. environmentálnych a sociálnych výziev, ako je znečistenie, zdravie a bezpečnosť pracovnej sily. To podporí ich konkurencieschopný rast a zvýši ich odolnosť v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte; a (d) prispievaní k udržateľnejšiemu a inkluzívnejšiemu hospodárstvu.

2.

Tento štandard je dobrovoľný. Vzťahuje sa na podniky (1), ktorých cenné papiere nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Európskej únii (nie sú kótované). V [článku 3 smernice 2013/34/EÚ] sa vymedzujú tri kategórie malých a stredných podnikov na základe ich celkovej bilančnej sumy, čistého obratu a priemerného počtu zamestnancov počas účtovného roka. (a) Podnik je mikropodnikom, ak neprekročí dve z týchto prahových hodnôt: i. celkovú bilančnú sumu 450 000 EUR; ii. čistý obrat 900 000 EUR a iii. priemerný počet zamestnancov 10. (b) Podnik je malým podnikom, ak neprekročí dve z týchto prahových hodnôt: i. celkovú bilančnú sumu 5 miliónov EUR; ii. čistý obrat 10 miliónov EUR a iii. priemerný počet zamestnancov 50. (c) Podnik je stredným podnikom, ak neprekročí dve z týchto prahových hodnôt: i. celkovú bilančnú sumu 25 miliónov EUR; ii. čistý obrat 50 miliónov EUR a iii. priemerný počet zamestnancov 250.

3.

Tieto podniky nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, ale odporúča sa im používať tento štandard. Tento štandard pokrýva rovnaké otázky udržateľnosti ako európsky štandard vykazovania informácií o udržateľnosti pre veľké podniky. Je však primeraný, a preto sa v ňom zohľadňujú základné charakteristiky mikropodnikov a malých a stredných podnikov. Mikropodniky môžu používať len niektoré časti tohto štandardu, ako sa zdôrazňuje v odseku 5 písm. a).

4.

Pri príprave tohto štandardu sa pri vymedzovaní primeraných požiadaviek starostlivo zvážil súlad s európskym štandardom vykazovania informácií o udržateľnosti pre veľké podniky. Tento štandard nemá na rozdiel od európskeho štandardu vykazovania informácií o udržateľnosti pre veľké podniky žiadnu právnu silu.

Štruktúra tohto štandardu

5.

Tento štandard má dva moduly, ktoré môže podnik použiť na prípravu svojej správy o udržateľnosti: (a) Základný modul: Zverejnenia B1 a B2 a základné ukazovatele (B3 až B11). Tento modul je cieľovým prístupom pre mikropodniky a predstavuje minimálnu požiadavku pre ostatné podniky; a (b) Komplexný modul: V tomto module sa okrem zverejnení B1 – B11 uvádzajú aj údajové body, ktoré budú pravdepodobne požadovať banky, investori a podnikoví klienti podniku nad rámec základného modulu. V bode 24 nižšie sa uvádzajú dostupné možnosti prípravy správy o udržateľnosti s použitím tohto štandardu prostredníctvom prijatia jedného alebo viacerých z týchto modulov. Po výbere modulu sa musí dodržiavať celý modul (s možnosťou flexibility podľa bodu 22); každá zverejňovaná položka sa však poskytne len vtedy, ak sa vzťahuje na špecifické okolnosti podniku.

6.

Uplatnenie základného modulu je predpokladom uplatnenia komplexného modulu.

7.

Dodatok A Vymedzenie pojmov obsahuje vymedzenie pojmov používaných v tomto štandarde. V celom štandarde VSME sú pojmy vymedzené v slovníku pojmov (dodatok A) uvedené tučnou kurzívou , okrem prípadov, keď je vymedzený pojem použitý viac ako raz v tom istom odseku.

Zásady prípravy správy o udržateľnosti (základný a komplexný modul)

Súlad s týmto štandardom

8.

V tomto štandarde sa stanovujú požiadavky, ktoré umožňujú podniku poskytovať relevantné informácie o: (a) tom, ako podnik mal a pravdepodobne bude mať pozitívny alebo negatívny vplyv na ľudí alebo na životné prostredie v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte; a (b) ako environmentálne a sociálne otázky ovplyvnili alebo pravdepodobne ovplyvnia jeho finančnú situáciu, výkonnosť a peňažné toky v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte.

9.

Podnik vykazuje informácie, ktoré sú relevantné, dôveryhodné, porovnateľné, zrozumiteľné a overiteľné.

10.

V závislosti od typu činností, ktoré podnik vykonáva, je vhodné zahrnúť dodatočné informácie (ukazovatele a/alebo opisné zverejnenia), ktoré nie sú zahrnuté v tomto štandarde, s cieľom zverejniť otázky udržateľnosti, ktoré sú bežné v odvetví podniku (t. j. s ktorými sa zvyčajne stretávajú podniky alebo subjekty pôsobiace v určitom odvetví alebo oblasti) alebo ktoré sú špecifické pre podnik, pretože to podporuje prípravu relevantných, dôveryhodných, porovnateľných, zrozumiteľných a overiteľných informácií. To zahŕňa zohľadnenie informácií o emisiách skleníkových plynov rozsahu 3 (pozri body 50 až 53 tohto štandardu). Dodatok B obsahuje zoznam možných otázok udržateľnosti.

11.

Podnik môže v prípade potreby doplniť ukazovatele zo základného a komplexného modulu o ďalšie kvalitatívne a/alebo kvantitatívne informácie v súlade s bodom 10 vyššie.

Porovnávacie informácie

12.

Podnik vykazuje porovnateľné informácie za predchádzajúci rok s výnimkou metrík zverejnených po prvýkrát. Podnik vykazuje porovnateľné informácie z druhého roku vykazovania.

Zásada „ak sa uplatňuje“

13.

Určité zverejnenia sa uplatňujú len na špecifické okolnosti (2). Najmä v pokynoch uvedených v každom zverejnení sa špecifikujú takéto okolnosti a informácie, ktoré sa majú vykazovať len vtedy, ak ich podnik považuje za „uplatnitelné“. Ak sa jedno z týchto zverejnení vynechá, predpokladá sa, že sa neuplatňuje.

Zahrnutie dcérskych podnikov do vykazovaných údajov

14.

Ak je podnik materskou spoločnosťou skupiny, odporúča sa, aby svoju správu o udržateľnosti vypracoval na konsolidovanom základe vrátane informácií od svojich dcérskych podnikov.

15.

Ak materský podnik vypracoval svoju správu o udržateľnosti na konsolidovanom základe vrátane informácií od svojich dcérskych podnikov, dcérske podniky sú oslobodené od vykazovania.

Načasovanie a umiestnenie správy o udržateľnosti

16.

Ak sa správa o udržateľnosti vypracúva pre potreby veľkých podnikov alebo bánk, ktoré vyžadujú každoročnú aktualizáciu, vypracúva sa každoročne. Ak podnik vypracúva účtovnú závierku, správa o udržateľnosti sa vypracúva za obdobie, ktoré je v súlade s obdobím vypracovania účtovnej závierky. Ak sa konkrétne údajové body oproti predchádzajúcemu roku vykazovania nezmenili, podnik môže uviesť, že nedošlo k žiadnym zmenám, a odkázať na informácie poskytnuté pre tento konkrétny údajový bod v správe za predchádzajúci rok.

17.

Primárnou funkciou tejto správy je informovať aktuálne alebo potenciálne obchodné protistrany. Podnik sa môže rozhodnúť, že svoju správu o udržateľnosti sprístupní verejnosti. V tomto prípade môže podnik predložiť svoju správu o udržateľnosti v samostatnej časti správy o hospodárení, ak takúto správu má. V opačnom prípade môže podnik predložiť svoju správu o udržateľnosti ako samostatný dokument.

18.

Aby sa zabránilo dvojitému uverejneniu tých istých informácií, podnik môže vo svojej správe o udržateľnosti odkazovať na zverejnenia uverejnené v iných dokumentoch, ktoré sú prístupné v rovnakom čase ako správa o udržateľnosti (3).

Utajované skutočnosti a citlivé informácie

19.

Ak si poskytovanie zverejnení podľa tohto štandardu vyžaduje zverejnenie utajovaných skutočností alebo citlivých informácií , podnik môže takéto informácie vynechať. Ak sa podnik rozhodne takéto informácie vynechať, uvedie, že ide o prípad zverejnenia B1 (pozri bod 24).

Súdržnosť a prepojenie so zverejneniami v účtovnej závierke

20.

Ak podnik zostavuje aj účtovnú závierku, informácie uvedené v jeho správe o udržateľnosti podľa tohto štandardu: (a) musia byť v súlade s informáciami vykázanými v účtovnej závierke za to isté obdobie; a (b) musia byť prezentované spôsobom, ktorý uľahčuje pochopenie existujúcich prepojení s informáciami vykázanými v účtovnej závierke, napríklad pomocou vhodných krížových odkazov.

Základný modul

21.

Podnik vykazuje informácie o svojich environmentálnych a sociálnych otázkach a otázkach obchodného správania (spolu „otázky udržateľnosti“) s použitím nižšie uvedených zverejnení B1 až B11.

22.

Ak chce podnik poskytnúť komplexnejšie informácie, môže takisto zahrnúť ukazovatele požadované od B1 do B11 so zverejneniami, pričom ich vyberie z komplexného modulu.

23.

Ďalšie usmernenia k zverejneniam B1 až B11 sú k dispozícii v bodoch 1 až 144 prílohy II k tomuto odporúčaniu.

ZÁKLADNÝ MODUL – VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

B1 –   Základ pre vypracovanie

24.

Podnik zverejní: (a) ktorú z týchto možností si vybral: i. VERZIA A: Základný modul (iba): alebo ii. VERZIA B: Základný modul a komplexný modul; (b) ak podnik vynechal zverejnenie, pretože sa považuje za utajovanú skutočnosť alebo citlivú informáciu (pozri bod 19), podnik uvedie, ktoré zverejnenie vynechal. (c) či bola správa o udržateľnosti vypracovaná na individuálnom základe (t. j. správa sa obmedzuje len na informácie o podniku) alebo na konsolidovanom základe (t. j. správa obsahuje informácie o podniku a jeho dcérskych podnikoch); (d) v prípade konsolidovanej správy o udržateľnosti zoznam dcérskych podnikov vrátane ich registrovanej adresy (4), na ktoré sa správa vzťahuje; a (e) tieto informácie: i. právnu formu podniku; ii. kód(y) odvetvovej klasifikácie NACE; iii. veľkosť súvahy (celkové aktíva v peňažných jednotkách); iv. obrat (v peňažných jednotkách); v. počet zamestnancov v počte osôb alebo v ekvivalentoch plného pracovného času; vi. krajinu hlavnej činnosti a umiestnenie významných aktív; a vii. geolokalizáciu vlastnených, prenajatých alebo spravovaných miest .

25.

Ak podnik získal akúkoľvek certifikáciu alebo značku súvisiacu s udržateľnosťou, uvedie ich stručný opis (prípadne vrátane vydavateľa certifikácie alebo značky, dátumu a bodového hodnotenia).

B2 –   Postupy, politiky a budúce iniciatívy na prechod na udržateľnejšie hospodárstvo

26.

Ak podnik zaviedol osobitné postupy, politiky alebo budúce iniciatívy na prechod na udržateľnejšie hospodárstvo, uvedie to. Podnik uvedie, či má: (a) postupy. Postupy v tejto súvislosti môžu zahŕňať napríklad úsilie o zníženie spotreby vody a elektrickej energie v podniku, zníženie emisií skleníkových plynov alebo predchádzanie znečisteniu a iniciatívy na zlepšenie bezpečnosti výrobkov, ako aj súčasné iniciatívy na zlepšenie pracovných podmienok a rovnakého zaobchádzania na pracovisku, odbornú prípravu v oblasti udržateľnosti pre pracovnú silu podniku a partnerstvá týkajúce sa projektov udržateľnosti; (b) politiky týkajúce sa otázok udržateľnosti, či sú verejne dostupné, a všetky samostatné environmentálne, sociálne alebo riadiace politiky na riešenie otázok udržateľnosti; (c) všetky budúce iniciatívy alebo výhľadové plány, ktoré sa realizujú v oblasti otázok udržateľnosti; a (d) ciele na monitorovanie vykonávania politík a pokroku dosiahnutého pri plnení týchto cieľov.

27.

Takéto postupy, politiky a budúce iniciatívy zahŕňajú to, čo podnik robí na zníženie svojich negatívnych vplyvov a na zvýšenie svojich pozitívnych vplyvov na ľudí a životné prostredie s cieľom prispieť k udržateľnejšiemu hospodárstvu. Dodatok B obsahuje zoznam možných otázok udržateľnosti, ktoré by mohli byť zahrnuté v tomto zverejnení. Na vykazovanie týchto informácií môže podnik použiť vzor uvedený v bode 14 prílohy II k tomuto odporúčaniu.

28.

Ak podnik vykazuje informácie aj v komplexnom module, doplní informácie poskytnuté v rámci B2 údajovými bodmi uvedenými v C2.

ZÁKLADNÝ MODUL – ENVIRONMENTÁLNE UKAZOVATELE

B3 –   Energia a emisie skleníkových plynov

29.

Podnik zverejní svoju celkovú spotrebu energie v MWh v členení podľa nasledujúcej tabuľky, ak môže získať potrebné informácie na poskytnutie takéhoto členenia:   Obnoviteľné Neobnoviteľné Spolu Elektrická energia (ako sa uvádza vo vyúčtovaní za verejné služby)       Palivá

30.

Podnik zverejní svoje odhadované hrubé emisie skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 (tCO2eq) s ohľadom na obsah podnikového štandardu protokolu o skleníkových plynoch (verzia 2004) vrátane: (a) emisií skleníkových plynov rozsahu 1 v tCO2eq (z vlastnených alebo kontrolovaných zdrojov); a (b) emisií rozsahu 2 na základe lokality v tCO2eq (t. j. emisie z výroby nakúpenej energie, ako je elektrina, teplo, para alebo chladenie).

31.

Podnik zverejní svoju intenzitu skleníkových plynov vypočítanú vydelením „hrubých emisií skleníkových plynov“ zverejnených podľa bodu 30 „obratom (v peňažných jednotkách )“ zverejneným podľa bodu 24 písm. e) bodu iv) (5).

B4 –   Znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy

32.

Ak už podnik musí podľa zákona alebo iných vnútroštátnych predpisov vykazovať príslušným orgánom svoje emisie znečisťujúcich látok alebo ak ich dobrovoľne vykazuje podľa systému environmentálneho manažérstva, zverejní znečisťujúce látky, ktoré vypúšťa do ovzdušia, vody a pôdy pri svojej vlastnej činnosti, s príslušným množstvom pre každú znečisťujúcu látku. Ak sú tieto informácie už verejne dostupné, podnik môže alternatívne odkázať na dokument, v ktorom sú uvedené, napríklad prostredníctvom uvedenia príslušného odkazu URL alebo vloženia hypertextového odkazu.

B5 –   Biodiverzita

33.

Podnik zverejní počet a plochu (v hektároch alebo m2) miest , ktoré vlastní, má prenajaté alebo spravuje v  oblasti citlivej z hľadiska biodiverzity alebo v jej blízkosti .

34.

Podnik môže zverejniť ukazovatele týkajúce sa využívania pôdy (v hektároch alebo m2): (a) celkové využitie pôdy; (b) celková nevyužiteľná plocha; (c) celkové prírodne orientované plochy v rámci miesta; a (d) celkové prírodne orientované plochy mimo miesta.

B6 –   Voda

35.

Podnik zverejní svoj celkový odber vody , t. j. množstvo vody odobranej do hraníc organizácie (alebo zariadenia); okrem toho podnik osobitne uvedie množstvo vody odobranej na miestach , ktoré sa nachádzajú na územiach s veľkým vodným stresom.

36.

Ak má podnik zavedené výrobné procesy, ktoré významne spotrebúvajú vodu (napr. procesy tepelnej energie, ako je sušenie alebo výroba energie, výroba tovaru, poľnohospodárske zavlažovanie atď.), zverejní svoju spotrebu vody vypočítanú ako rozdiel medzi odberom vody a vypúšťaním vody z výrobných procesov.

B7 –   Využívanie zdrojov, obehové hospodárstvo a odpadové hospodárstvo

37.

Podnik zverejní, či uplatňuje zásady obehového hospodárstva , a ak áno, ako tieto zásady uplatňuje.

38.

Podnik zverejní: (a) celkový ročný vznik odpadu rozdelený podľa druhu (nie nebezpečný a nebezpečný); (b) celkový ročný objem odpadu presmerovaného na recykláciu alebo opätovné použitie; a (c) ak podnik pôsobí v odvetví, ktoré využíva významné materiálové toky (napríklad výroba, stavebníctvo, balenie alebo iné), ročný hmotnostný prietok príslušných použitých materiálov.

ZÁKLADNÝ MODUL – SOCIÁLNE UKAZOVATELE

B8 –   Pracovná sila – všeobecná charakteristika

39.

Podnik zverejní počet zamestnancov v počte osôb alebo v ekvivalente plného pracovného času pre tieto ukazovatele: (a) typ pracovnej zmluvy (na dobu určitú alebo neurčitú); (b) pohlavie; a (c) krajina pracovnej zmluvy, ak podnik pôsobí vo viac ako jednej krajine.

40.

Ak podnik zamestnáva 50 alebo viac zamestnancov , zverejní mieru fluktuácie zamestnancov za obdobie vykazovania.

B9 –   Pracovná sila – Zdravie a bezpečnosť

41.

Podnik zverejní tieto informácie o svojich zamestnancoch : (a) počet a mieru preukázateľných pracovných úrazov; a (b) počet úmrtí v dôsledku pracovných úrazov a zlého zdravotného stavu súvisiaceho s prácou.

B10 –   Pracovná sila – Odmeňovanie, kolektívne vyjednávanie a odborná príprava

42.

Podnik zverejní: (a) či zamestnanci dostávajú odmenu , ktorá je rovnaká alebo vyššia ako platná minimálna mzda pre krajinu, v súvislosti s ktorou vykazuje informácie, určená priamo vnútroštátnym zákonom o minimálnej mzde alebo prostredníctvom kolektívnej zmluvy; (b) percentuálny rozdiel v  odmeňovaní zamestnancov a zamestnankýň . Podnik môže toto zverejnenie vynechať, ak je počet jeho zamestnancov nižší ako 150, pričom táto hranica sa od 7. júna 2031 zníži na 100 zamestnancov; (c) percentuálny podiel zamestnancov , na ktorých sa vzťahujú kolektívne zmluvy; a (d) priemerný počet hodín odbornej prípravy na zamestnanca  ročne, rozdelený podľa pohlavia.

ZÁKLADNÝ MODUL – UKAZOVATELE SPRÁVY A RIADENIA

B11 –   Odsúdenia a pokuty za korupciu a úplatkárstvo

43.

V prípade odsúdení a pokút v období vykazovania podnik zverejní počet odsúdení a celkovú výšku pokút uložených za porušenie zákonov proti korupcii a proti úplatkárstvu .

Komplexný modul

44.

Tento modul poskytuje zverejnenia, ktoré komplexne pokrývajú informačné potreby obchodných partnerov podniku, ako sú investori, banky a podnikoví klienti, a to navyše k tým, ktoré sú zahrnuté v základnom module. Zverejnenia v tomto module odrážajú príslušné povinnosti účastníkov finančného trhu a podnikových klientov vyplývajúce z príslušných zákonov a predpisov. Odrážajú takisto informácie, ktoré potrebujú obchodní partneri na posúdenie rizikového profilu udržateľnosti podniku, napr. ako (potenciálneho) dodávateľa alebo (potenciálneho) dlžníka.

45.

V nižšie uvedenom texte sa uvádza zoznam zverejnení od C1 po C9, ktoré sa majú zvážiť a vykázať, ak sa vzťahujú na podnikanie a organizáciu podniku. Ak sa jedno z týchto zverejnení vynechá, predpokladá sa, že sa neuplatňuje.

46.

Ďalšie usmernenia k zverejneniam C1 až C9 sú k dispozícii v bodoch 145 až 180 prílohy II k tomuto odporúčaniu.

KOMPLEXNÝ MODUL – VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

C1 –   Stratégia: Obchodný model a udržateľnosť – súvisiace iniciatívy

47.

Podnik zverejní kľúčové prvky svojho obchodného modelu a stratégie vrátane: (a) opisu významných skupín ponúkaných výrobkov a/alebo služieb; (b) opisu významných trhov, na ktorých podnik pôsobí (napríklad B2B, veľkoobchod, maloobchod, krajiny); (c) opisu hlavných obchodných vzťahov (ako sú kľúčoví dodávatelia, zákazníci, distribučné kanály); a (d) ak má stratégia kľúčové prvky, ktoré sa týkajú otázok udržateľnosti alebo ich ovplyvňujú, stručného opisu týchto kľúčových prvkov.

C2 –   Opis postupov, politík a budúcich iniciatív na prechod na udržateľnejšie hospodárstvo

48.

Ak podnik zaviedol osobitné postupy, politiky alebo budúce iniciatívy na prechod na udržateľnejšie hospodárstvo, ktoré už vykázal v rámci zverejnenia B2 v základnom module, stručne ich opíše. Na tento účel môže podnik použiť vzor uvedený v bode 149 prílohy II k tomuto odporúčaniu.

49.

Podnik môže určiť najvyššiu úroveň v rámci svojich zamestnancov, ktorá je zodpovedná za vykonávanie politík, ak to podnik určil.

KOMPLEXNÝ MODUL – ENVIRONMENTÁLNE UKAZOVATELE

Zohľadnenie pri vykazovaní emisií skleníkových plynov v rámci B3 (základný modul)

50.

V závislosti od typu činností, ktoré podnik vykonáva, môže byť vhodné zverejniť kvantifikáciu emisií skleníkových plynov rozsahu 3 (pozri bod 10 tohto štandardu), aby sa získali relevantné informácie o  vplyve hodnotového reťazca podniku na zmenu klímy.

51.

Emisie rozsahu 3 sú nepriame emisie skleníkových plynov (iné ako emisie rozsahu 2), ktoré pochádzajú z  hodnotového reťazca podniku. Zahŕňajú činnosti, ktoré sú v upstreamovej časti činností podniku (napr. nakúpený tovar a služby, nakúpený investičný majetok, preprava nakúpeného tovaru atď.), a činnosti, ktoré sú v downstreamovej časti činnosti podniku (napr. preprava a distribúcia výrobkov podniku, použitie predaných výrobkov, investície atď.)

52.

Ak sa podnik rozhodne poskytnúť tento ukazovateľ, mal by odkázať na 15 typov emisií skleníkových plynov rozsahu 3, ktoré sú uvedené v podnikovom štandarde protokolu o skleníkových plynoch a podrobne opísané v štandarde týkajúcom sa účtovania a vykazovania podnikového hodnotového reťazca (rozsah 3) protokolu o skleníkových plynoch. Pri vykazovaní emisií skleníkových plynov rozsahu 3 podnik zahrnie významné kategórie rozsahu 3 [podľa štandardu týkajúceho sa účtovania a vykazovania podnikového hodnotového reťazca (rozsah 3) protokolu o skleníkových plynoch] na základe vlastného posúdenia príslušných kategórií rozsahu 3. Podniky môžu nájsť ďalšie usmernenia pre konkrétne metódy výpočtu pre každú kategóriu v technickom usmernení k výpočtu emisií rozsahu 3 protokolu o skleníkových plynoch.

53.

Ak podnik pri vykazovaní emisií rozsahu 1 a rozsahu 2 zverejní informácie špecifické pre daný subjekt o emisiách rozsahu 3, uvedie ich spolu s informáciami požadovanými v rámci B3 – Energia a emisie a skleníkových plynov.

C3 –   Ciele znižovania emisií skleníkových plynov a transformácia súvisiaca s klímou

54.

Ak si podnik stanovil ciele znižovania emisií skleníkových plynov, zverejní svoje ciele v absolútnych hodnotách pre emisie rozsahu 1 a rozsahu 2. V súlade s bodmi 50 až 53 a ak podnik stanovil ciele znižovania emisií rozsahu 3, uvedie aj ciele pre významné emisie rozsahu 3. Uvedie najmä: (a) cieľový rok a hodnotu cieľového roka; (b) východiskový rok a hodnotu východiskového roka; (c) jednotky používané pre ciele ; (d) podiel rozsahu 1, rozsahu 2 a, ak bol zverejnený, rozsahu 3, ktorého sa cieľ týka; a (e) zoznam hlavných opatrení, ktoré sa snaží vykonať na dosiahnutie svojich cieľov .

55.

Ak podnik, ktorý pôsobí v odvetviach s veľkým vplyvom na klímu (6), prijal plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy, môže o ňom poskytnúť informácie vrátane vysvetlenia, ako prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov.

56.

Ak podnik pôsobí v odvetviach s veľkým vplyvom na klímu a nemá zavedený plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy, uvedie, či a prípadne kedy takýto plán transformácie prijme.

C4 –   Klimatické riziká

57.

Ak podnik identifikoval nebezpečenstvá súvisiace s klímou a udalosti transformácie súvisiacej s klímou, ktoré pre podnik predstavujú hrubé riziká súvisiace s klímou, podnik: (a) stručne opíše tieto nebezpečenstvá súvisiace s klímou a udalosti transformácie súvisiacej s klímou; (b) zverejní, ako posúdil expozíciu a citlivosť svojich aktív, činností a  hodnotového reťazca voči týmto nebezpečenstvám a udalostiam transformácie; (c) zverejní časové horizonty všetkých identifikovaných nebezpečenstiev a udalostí transformácie súvisiacich s klímou; a (d) zverejní, či prijal opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy v prípade všetkých nebezpečenstiev a udalostí transformácie súvisiacich s klímou.

58.

Podnik môže zverejniť potenciálne nepriaznivé účinky klimatických rizík, ktoré môžu ovplyvniť jeho finančnú výkonnosť alebo obchodné operácie v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte, pričom uvedie, či tieto riziká hodnotí ako vysoké, stredné alebo nízke.

KOMPLEXNÝ MODUL – SOCIÁLNE UKAZOVATELE

C5 –   Ďalšie (všeobecné) charakteristiky pracovnej sily

59.

Ak podnik zamestnáva 50 alebo viac zamestnancov , môže zverejniť pomer žien a mužov na úrovni manažmentu za obdobie vykazovania.

60.

Ak podnik zamestnáva 50 alebo viac zamestnancov , môže zverejniť počet samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov, ktorí pracujú výlučne pre podnik, a dočasných pracovníkov poskytovaných podnikmi, ktoré sa primárne zaoberajú „sprostredkovaním práce“.

C6 –   Ďalšie informácie o vlastnej pracovnej sile – politiky a procesy v oblasti ľudských práv

61.

Podnik zverejní odpovede na tieto otázky: (a) Má podnik kódex správania alebo politiku v oblasti ľudských práv pre vlastnú pracovnú silu ? (ÁNO/NIE) (b) Ak áno, vzťahuje sa na: i. detskú prácu (ÁNO/NIE); ii. nútenú prácu (ÁNO/NIE); iii. obchodovanie s ľuďmi (ÁNO/NIE); iv. diskrimináciu (ÁNO/NIE); v. prevenciu úrazov (ÁNO/NIE); alebo vi. iné? (ÁNO/NIE – ak áno, uveďte). (c) Má podnik mechanizmus riešenia sťažností pre vlastnú pracovnú silu ? (ÁNO/NIE)

C7 –   Závažné negatívne incidenty v oblasti ľudských práv

62.

Podnik zverejní odpovede na tieto otázky: (a) Má podnik potvrdené incidenty u  vlastnej pracovnej sily v súvislosti s: i. detskou prácou (ÁNO/NIE); ii. nútenou prácou (ÁNO/NIE); iii. obchodovaním s ľuďmi (ÁNO/NIE); iv. diskrimináciou (ÁNO/NIE); alebo v. iné? (ÁNO/NIE – ak áno, uveďte). (b) Ak áno, podnik môže opísať opatrenia prijaté na riešenie uvedených incidentov . (c) Je podnik informovaný o akýchkoľvek potvrdených incidentoch týkajúcich sa pracovníkov v hodnotovom reťazci , dotknutých komunít , spotrebiteľov a  koncových používateľov ? Ak áno, upresnite.

KOMPLEXNÝ MODUL – UKAZOVATELE SPRÁVY A RIADENIA

C8 –   Príjmy z určitých činností a vylúčenie z referenčných hodnôt EÚ

63.

Ak podnik pôsobí v jednom alebo viacerých z týchto odvetví, zverejní súvisiace príjmy z činností v: (a) oblasti kontroverzných zbraní (protipechotné míny, kazetová munícia, chemické zbrane a biologické zbrane), (b) oblasti pestovania a výroby tabaku; (c) odvetví fosílnych palív (uhlie, ropa a plyn) [t. j. podnik dosahuje príjmy z prieskumu, dobývania, ťažby, výroby, spracovania, skladovania, rafinácie alebo distribúcie, vrátane prepravy, skladovania a obchodu s fosílnymi palivami, ako sú vymedzené v článku 2 bode 62 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (7)], vrátane rozčlenenia príjmov z uhlia, ropy a plynu; alebo (d) oblasti výroby chemikálií, ak je podnik výrobcom pesticídov a iných agrochemických výrobkov.

64.

Podnik zverejní, či je vylúčený z akýchkoľvek referenčných hodnôt EÚ, ktoré sú v súlade s Parížskou dohodou, ako sa uvádza v bode 177 prílohy II k tomuto odporúčaniu.

C9 –   Pomer rodovej rozmanitosti v riadiacom orgáne

65.

Ak má podnik zriadený riadiaci orgán, zverejní príslušný pomer rodovej rozmanitosti.

---

(1)  Patria sem samostatne zárobkovo činné osoby, podniky bez právnej subjektivity a kótované mikropodniky.

(2)  Napríklad zákonná povinnosť zverejňovať konkrétne informácie alebo už dobrovoľné zverejňovanie konkrétnych informácií prostredníctvom systému environmentálneho manažérstva.

(3)  V budúcej verzii online nástroja štandardu VSME môže podnik v prípade potreby odkazovať na zverejnenia uverejnené v iných dokumentoch namiesto správy o udržateľnosti pomocou začlenenia odkazu. Takýto odkaz sa vykoná uvedením čísla strany príslušného zdroja za predpokladu, že zdrojový dokument vo formáte PDF je k dispozícii aj vo verzii online nástroja.

(4)  Registrovaná adresa je oficiálna adresa podniku.

(5)  V budúcej verzii online nástroja štandardu VSME sa táto hodnota vypočíta automaticky.

(6)  Odvetvia s veľkým vplyvom na klímu sú odvetvia uvedené v oddieloch A až H a oddiele M NACE, ako sa vymedzuje v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2023/137.

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

Dodatok A

Vymedzenie pojmov

Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto štandardu.

Vymedzený pojem	Vymedzenie
Prevencia úrazov	Prevencia úrazov sa vzťahuje politiky a iniciatívy zamerané na prevenciu úrazov na pracovisku a na zaistenie bezpečnosti a dobrých podmienok zamestnancov. To zahŕňa nielen opatrenia na zníženie fyzických rizík, ale aj podporu bezpečného a inkluzívneho pracovného prostredia bez diskriminácie a obťažovania.
Opatrenia	Opatrenia odkazujú na i) opatrenia a akčné plány (vrátane plánov transformácie), ktoré sa vykonávajú s cieľom zabezpečiť, aby podnik splnil stanovené ciele, a prostredníctvom ktorých sa podnik snaží riešiť významné vplyvy, riziká a príležitosti, a ii) rozhodnutia na ich podporu finančnými, ľudskými alebo technologickými zdrojmi.
Dotknuté komunity	Osoby alebo skupiny žijúce alebo pracujúce v rovnakej zemepisnej oblasti, ktorá bola alebo môže byť dotknutá činnosťami vykazujúceho podniku alebo prostredníctvom upstreamovej a downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca. Dotknuté komunity môžu siahať od komunít, ktoré žijú v susedstve prevádzky podniku (miestne komunity), až po komunity, ktoré žijú v určitej vzdialenosti. Dotknuté komunity zahŕňajú skutočné a potenciálne dotknuté pôvodné obyvateľstvo.
Oblasť citlivá z hľadiska biodiverzity	Medzi oblasti citlivé z hľadiska biodiverzity patria: sústava chránených území Natura 2000, lokality svetového dedičstva UNESCO a kľúčové oblasti biodiverzity, ako aj iné chránené územia uvedené v dodatku D k prílohe II k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2021/2139.
Úplatkárstvo	Nečestné konanie, keď jedna osoba presviedča niekoho iného, aby konal v jej prospech tak, že mu poskytne peňažný dar alebo iný stimul.
Obchodné správanie	Nasledujúce záležitosti sa spoločne označujú ako „obchodné správanie alebo záležitosti týkajúce sa obchodného správania“: a) podnikateľská etika a podniková kultúra vrátane boja proti korupcii a úplatkárstvu, ochrany oznamovateľov a dobrých životných podmienok zvierat; b) riadenie vzťahov s dodávateľmi vrátane platobných postupov, najmä v súvislosti s oneskorenými platbami malým a stredným podnikom; c) činnosti a záväzky podniku týkajúce sa uplatňovania svojho politického vplyvu vrátane lobistických činností.
Detská práca	Práca, ktorá deti oberá o detstvo, potenciál a dôstojnosť a škodí ich fyzickému a duševnému vývoju. Zahŕňa prácu, ktorá je psychicky, fyzicky, sociálne alebo morálne nebezpečná a/alebo zasahuje do ich školskej dochádzky (tým, že im znemožňuje navštevovať školu).
Kolektívne vyjednávanie	Všetky rokovania, ktoré prebiehajú medzi zamestnávateľom, skupinou zamestnávateľov alebo jednou či viacerými organizáciami zamestnávateľov na jednej strane a jedným alebo viacerými odborovými zväzmi alebo, v prípade, že neexistujú, zástupcami pracovníkov, ktorí boli riadne zvolení a poverení v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi, na strane druhej, týkajúce sa: i) určovania pracovných podmienok a podmienok zamestnávania; a/alebo ii) regulovania vzťahov medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi; a/alebo regulovania vzťahov medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a organizáciou či organizáciami pracovníkov.
Korupcia	Zneužívanie zverenej právomoci na osobný prospech, ktoré môžu iniciovať jednotlivci alebo organizácie. Zahŕňa praktiky, ako sú úplatky za rýchle vybavenie, podvody, vydieranie, kolúzia či pranie špinavých peňazí. Patrí sem aj ponuka akéhokoľvek daru, pôžičky, poplatku, odmeny alebo inej výhody určitej osobe alebo ich prijatie od nej ako stimul na vykonanie skutku, ktorý je nečestný, nezákonný alebo narušuje dôveru vo výkon podnikateľskej činnosti podniku. Môže ísť o peňažné alebo vecné dary, ako je bezplatný tovar, dary a dovolenky či špeciálne osobné služby poskytované na účely neoprávnenej výhody, alebo ktoré môžu viesť k morálnemu tlaku na prijatie takejto výhody.
Spotrebitelia	Jednotlivci, ktorí nadobúdajú, spotrebúvajú alebo používajú tovar a služby na osobné použitie buď pre seba samých alebo pre iné osoby, a nie na účely ďalšieho predaja ani na komerčné, obchodné, podnikateľské, remeselné či profesionálne účely.
Utajované skutočnosti	Utajované skutočnosti EÚ v zmysle vymedzenia uvedeného v rozhodnutí Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (2013/488/EÚ) alebo utajované jedným z členských štátov a označené podľa dodatku B k uvedenému rozhodnutiu Rady. Utajovaná skutočnosť EÚ je akákoľvek informácia označená stupňom utajenia EÚ, neoprávnená manipulácia s ktorou by mohla v rôznej miere poškodiť záujmy Európskej únie alebo jedného alebo viacerých členských štátov. Utajované skutočnosti môžu byť klasifikované podľa štyroch stupňov utajenia: TRÈS SECRET/TOP SECRET, SECRET/SECRET, CONFIDENTIEL/ CONFIDENTIAL, RESTREINT/RESTRICTED (na základe vymedzenia z rozhodnutia Rady).
Zásady obehového hospodárstva	Európskymi zásadami obehového hospodárstva sú použiteľnosť; opätovná použiteľnosť; opraviteľnosť; demontáž; repasovanie alebo renovácia; recyklácia; recirkulácia podľa biologického cyklu; iná potenciálna optimalizácia použitia výrobkov a materiálov.
Adaptácia na zmenu klímy	Proces prispôsobovania sa skutočnej a očakávanej zmene klímy a jej vplyvom.
Fyzické riziká v oblasti klímy	Riziká vyplývajúce zo zmeny klímy, ktoré môžu byť spôsobené udalosťami (akútne) alebo dlhodobejšími zmenami (chronické) v klimatických modeloch. Akútne fyzické riziká vyplývajú z konkrétnych nebezpečenstiev, najmä z udalostí súvisiacich s počasím, ako sú búrky, záplavy, požiare alebo vlny horúčav. Chronické fyzické riziká vyplývajú z dlhodobejších zmien klímy, ako sú zmeny teploty, a ich vplyvov na zvyšovanie hladiny morí, zníženú dostupnosť vody, stratu biodiverzity a zmeny v produktivite pôdy.
Priame emisie skleníkových plynov (rozsah 1)	Priame emisie skleníkových plynov zo zdrojov, ktoré daný podnik vlastní alebo kontroluje.
Diskriminácia	K diskriminácii môže dochádzať priamo alebo nepriamo. K priamej diskriminácii dochádza vtedy, keď sa s osobou zaobchádza menej priaznivo v porovnaní s ostatnými, ktorí sú v porovnateľnej situácii. K nepriamej diskriminácii dochádza vtedy, keď zdanlivo neutrálne pravidlo znevýhodňuje osobu alebo skupinu s rovnakými charakteristikami.
Zamestnanec	Fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu s podnikom na základe vnútroštátneho práva alebo praxe.
Koncoví používatelia	Jednotlivci, ktorí v konečnom dôsledku používajú alebo majú v konečnom dôsledku používať určitý výrobok alebo službu.
Nútená práca	Každá práca alebo služba, ktorá sa od ktorejkoľvek osoby vymáha pod hrozbou trestu, a na ktorú sa táto osoba neponúkla dobrovoľne podľa Dohovoru MOP o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930 (č. 29). Tento pojem zahŕňa všetky situácie, v ktorých sú osoby akýmkoľvek spôsobom nútené vykonávať prácu.
Mechanizmy podávania sťažností	Akékoľvek rutinné, štátne alebo neštátne, súdne alebo mimosúdne konania, prostredníctvom ktorých môžu zainteresované strany vznášať sťažnosti a žiadať nápravu. Medzi príklady štátnych súdnych a mimosúdnych mechanizmov podávania sťažností patria súdy, pracovné súdy, národné inštitúcie pre ľudské práva, národné kontaktné miesta podľa usmernení OECD pre nadnárodné podniky, úrady ombudsmana, agentúry na ochranu spotrebiteľa, regulačné orgány dohľadu a úrady zaoberajúce sa sťažnosťami prevádzkované vládou. Medzi neštátne mechanizmy podávania sťažností patria mechanizmy, ktoré spravuje podnik samostatne alebo spolu so zainteresovanými stranami, ako sú mechanizmy podávania sťažností na operačnej úrovni a kolektívne vyjednávanie vrátane mechanizmov vytvorených kolektívnym vyjednávaním. Patria sem aj mechanizmy, ktoré spravujú priemyselné združenia, medzinárodné organizácie, organizácie občianskej spoločnosti alebo skupiny viacerých zainteresovaných strán. Mechanizmy podávania sťažností na operačnej úrovni spravuje organizácia sama alebo v spolupráci s inými stranami a sú priamo prístupné pre zainteresované strany danej organizácie. Umožňujú včas a priamo identifikovať a riešiť sťažnosti, čím sa zabráni neúmernému nárastu ujmy i eskalácii sťažností. Zároveň poskytujú dôležitú spätnú väzbu o účinnosti náležitej starostlivosti organizácie od subjektov, ktorých sa daná situácia priamo týka. Podľa hlavnej zásady OSN č. 31 sú účinné mechanizmy podávania sťažností legitímne, prístupné, predvídateľné, spravodlivé, transparentné, zlučiteľné s právami a predstavujú zdroj kontinuálneho vzdelávania. Popri týchto kritériách sú účinné mechanizmy podávania sťažností na operačnej úrovni založené aj na angažovanosti a dialógu. Pre organizáciu môže byť ťažšie posúdiť účinnosť tých mechanizmov podávania sťažností, na ktorých realizácii sa podieľa, než účinnosť tých mechanizmov podávania sťažností, ktoré sama zaviedla.
Skleníkové plyny (GHG)	Na účely tohto štandardu sa skleníkovými plynmi rozumie šesť plynov uvedených v Kjótskom protokole: oxid uhličitý (CO2); metán (CH4); oxid dusný (N2O); fluorid dusitý (NF3); neúplne fluórované uhľovodíky; úplne fluórované uhľovodíky; a fluorid sírový (SF6).
Správa a riadenie	Správa a riadenie je systém pravidiel, postupov a procesov, prostredníctvom ktorých sa spoločnosť riadi a kontroluje.
Hrubé emisie skleníkových plynov:	Hrubé emisie skleníkových plynov sú celkové emisie skleníkových plynov vypustené podnikom do atmosféry bez zohľadnenia akýchkoľvek odpočtov za odstraňovanie uhlíka alebo iných úprav.
Nebezpečný odpad	Odpad, ktorý vykazuje jednu alebo viac nebezpečných vlastností uvedených v prílohe III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade.
Obchodovanie s ľuďmi	Zlákanie, preprava, presun, ukrývanie alebo prevzatie osôb vrátane výmeny alebo odovzdania kontroly nad týmito osobami na účely vykorisťovania, a to prostredníctvom hrozby alebo použitia násilia alebo iných foriem donucovania, únosu, podvodu, klamstva, zneužitia moci alebo zraniteľného postavenia, alebo odovzdávania či prijímania platieb alebo výhod na dosiahnutie súhlasu osoby majúcej kontrolu nad inou osobou.
Incident	Právne kroky alebo sťažnosť zaevidované podnikom alebo príslušnými orgánmi prostredníctvom formálneho postupu alebo prípad nedodržania pravidiel, ktorý podnik zistil prostredníctvom zavedených postupov. Zavedené postupy na identifikáciu prípadov nedodržania pravidiel môžu zahŕňať audity systémov riadenia, formálne monitorovacie programy alebo mechanizmy podávania sťažností.
Nepriame emisie skleníkových plynov (rozsah 2)	Nepriame emisie sú dôsledkom činností podniku, no vznikajú pri zdrojoch, ktoré vlastní alebo kontroluje iná spoločnosť. Emisie skleníkových plynov rozsahu 2 sú nepriame emisie z výroby nakúpenej alebo nadobudnutej elektrickej energie, pary a tepla alebo chladenia spotrebovaných podnikom.
Vplyv	Vplyv je vplyv, ktorý organizácia má alebo by mohla mať na hospodárstvo, životné prostredie a obyvateľov vrátane vplyvov na ich ľudské práva v dôsledku činností organizácie alebo jej obchodných vzťahov. Vplyvy môžu byť skutočné alebo potenciálne, negatívne alebo pozitívne, krátkodobé alebo dlhodobé, úmyselné alebo neúmyselné, priame alebo nepriame a zvratné alebo nezvratné. Tieto vplyvy naznačujú negatívny alebo pozitívny príspevok organizácie k udržateľnému rozvoju. Vplyvy na hospodárstvo, životné prostredie a obyvateľov sú vzájomne prepojené. Vplyvy organizácie na životné prostredie sa týkajú vplyvov na živé organizmy a neživé prvky vrátane ovzdušia, pôdy, vody a ekosystémov. Organizácia môže mať vplyv na životné prostredie napríklad prostredníctvom využívania energie, pôdy, vody a iných prírodných zdrojov. Vplyvy organizácie na obyvateľov sa týkajú vplyvov na jednotlivcov a skupiny, ako sú komunity, zraniteľné skupiny alebo spoločnosť. To zahŕňa aj vplyvy organizácie na ľudské práva obyvateľov. Organizácia môže mať vplyv na obyvateľov napríklad prostredníctvom svojich postupov zamestnávania (napr. mzdy, ktoré vypláca zamestnancom), svojho dodávateľského reťazca (napr. pracovné podmienky pracovníkov dodávateľov) a svojich výrobkov a služieb (napr. ich bezpečnosť alebo dostupnosť).
Využívanie pôdy (zmena)	Využívanie určitej oblasti človekom na určitý účel (napríklad bývanie, poľnohospodárstvo, rekreácia, priemysel atď.). Ovplyvnené krajinnou pokrývkou (tráva, asfalt, stromy, holá pôda, voda atď.). Zmena využívania pôdy znamená zmenu vo využívaní pôdy alebo v jej obhospodarovaní ľuďmi, ktorá môže viesť k zmene krajinnej pokrývky.
Emisie rozsahu 2 na základe lokality	Emisie z elektriny, tepla, pary a chladenia nakúpených alebo nadobudnutých a spotrebovaných vykazujúcou spoločnosťou, vypočítané pomocou metódy „prideľovania“ založenej na lokalite, ktorou sa prideľujú emisie pôvodcov koncovým používateľom. Odrážajú priemernú intenzitu emisií v sieťach, v ktorých dochádza k spotrebe energie, a využívajú väčšinou údaje o priemernom emisnom faktore siete. Typické zdroje emisií rozsahu 2 sa týkajú všetkých zariadení, ktoré spotrebúvajú elektrickú energiu (elektrické motory, osvetlenie, budovy atď.), teplo (vykurovanie v priemyselných procesoch, budovy atď.), paru (priemyselné procesy) a chladenie (priemyselné procesy, budovy atď.).
Prírodne orientovaná plocha	„Prírodne orientovaná plocha“ je plocha určená primárne na ochranu alebo obnovu prírody. Môže sa nachádzať priamo v rámci miesta a zahŕňať prvky ako strecha, fasáda, vodné drenáže navrhnuté tak, aby podporovali biodiverzitu. Prírodne orientované plochy sa môžu nachádzať aj mimo miesta organizácie za predpokladu, že ich vlastní alebo spoločne spravuje organizácia a sú primárne určené na podporu biodiverzity.
V blízkosti (oblasti citlivej z hľadiska biodiverzity)	V kontexte zverejnenia B5 – Biodiverzita „v blízkosti“ znamená oblasť, ktorá sa (čiastočne) prekrýva s oblasťou citlivou z hľadiska biodiverzity alebo s ňou susedí.
Vlastná pracovná sila/vlastní pracovníci	Zamestnanci, ktorí sú s daným podnikom v pracovnoprávnom vzťahu („zamestnanci“), a pracovníci, ktorí nie sú zamestnancami a ktorí sú buď individuálnymi dodávateľmi poskytujúcimi podniku pracovnú silu („samostatne zárobkovo činné osoby“) alebo osobami, ktoré sú poskytované podnikmi primárne pôsobiacimi v oblasti „sprostredkovania práce“ (kód NACE N78).
Odmena	Riadna základná alebo minimálna mzda alebo plat a všetky ďalšie peňažné alebo vecné odmeny, ktoré pracovník priamo či nepriamo dostáva („doplnkové a pohyblivé zložky“) od svojho zamestnávateľa v súvislosti so svojím zamestnaním. „Úroveň odmeny“ je hrubá ročná odmena a zodpovedajúca hrubá hodinová odmena. „Medián úrovne odmeny“ je odmena zamestnanca, od ktorej má polovica zamestnancov nižšiu a polovica vyššiu odmenu.
Politika	Súbor alebo rámec všeobecných cieľov a zásad riadenia, ktoré podnik používa pri rozhodovaní. Politikou sa vykonáva stratégia podniku alebo rozhodnutia jeho manažmentu týkajúce sa otázky udržateľnosti. Za každú politiku zodpovedá vymedzená osoba/osoby, je v nej špecifikovaný rozsah jej uplatňovania a zahrnutý jeden alebo viacero cieľov (ktoré sú prípadne naviazané na merateľné ciele). Politika sa vykonáva prostredníctvom opatrení alebo akčných plánov. Napríklad podniky s menšími zdrojmi môžu mať málo politík formalizovaných v písomných dokumentoch (alebo žiadne), ale to nemusí nevyhnutne znamenať, že nemajú politiky. Ak podnik ešte nemá formalizovanú politiku, ale vykonal opatrenia alebo definoval ciele, prostredníctvom ktorých sa snaží riešiť otázky udržateľnosti, zverejní ich.
Rádioaktívny odpad	Akýkoľvek rádioaktívny materiál v plynnej, kvapalnej alebo pevnej podobe, pre ktorý sa nepredpokladá ďalšie využitie podľa článku 3 ods. 7 smernice Rady 2011/70/Euratom (1).
Preukázateľný pracovný úraz/Preukázateľné pracovné zranenie alebo zlý zdravotný stav súvisiaci s prácou	Pracovný úraz je udalosť, ktorá vedie k telesnému alebo duševnému poškodeniu, teda k zraneniu alebo zlému zdravotnému stavu. Stáva sa počas vykonávania pracovnej činnosti alebo počas času stráveného v práci. Preukázateľný znamená diagnostikovaný lekárom alebo iným licencovaným zdravotníckym pracovníkom. Pracovné zranenie alebo zlý zdravotný stav súvisiaci s prácou môže viesť ku ktorémukoľvek z týchto stavov: úmrtie, pracovná absencia, obmedzená pracovná schopnosť alebo presun na iné pracovné miesto, lekárska starostlivosť nad rámec prvej pomoci alebo strata vedomia; Zranenia, ktoré si nevyžadujú lekárske ošetrenie nad rámec prvej pomoci, sa vo všeobecnosti nezaznamenávajú.
Recyklácia	Akákoľvek činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracúvajú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Zahŕňa opätovné spracovanie organického materiálu, ale nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania.
Energia z obnoviteľných zdrojov	Energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná (slnečná tepelná a fotovoltická slnečná) a geotermálna energia, energia z okolia, energia z prílivu a vĺn a iná energia z oceánu, vodná energia, energia z biomasy, skládkového plynu, plynu z čistiarní odpadových vôd a bioplynu (2).
Nevyužiteľná plocha	Nevyužiteľná plocha je plocha, na ktorej došlo k pokrytiu pôvodnej pôdy (ako napr. cesty), v dôsledku čoho sa stala nepriepustnou. S touto nepriepustnosťou môžu byť spojené environmentálne vplyvy,
Citlivé informácie	Citlivé informácie v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond. Citlivé informácie sú informácie a údaje vrátane utajovaných skutočností, ktoré majú byť chránené pred neoprávneným prístupom alebo zverejnením z dôvodu povinností stanovených v únijnom alebo vnútroštátnom práve alebo v záujme ochrany súkromia alebo bezpečnosti fyzickej alebo právnickej osoby.
Miesto	Umiestnenie jedného alebo viacerých fyzických zariadení. Ak existuje viac ako jedno fyzické zariadenie od tých istých alebo rôznych vlastníkov alebo prevádzkovateľov a určitá infraštruktúra a zariadenia sú spoločne využívané, miestom môže byť celá oblasť, v ktorej sa fyzické zariadenie nachádza.
Ciele	Merateľné, na výsledky orientované a časovo ohraničené ciele, na ktorých dosiahnutie sa MSP zameriavajú v súvislosti s otázkami udržateľnosti. MSP si ich môžu stanoviť dobrovoľne alebo ich môžu odvodiť z právnych požiadaviek, ktoré sú im uložené.
Časové horizonty	Pri príprave svojej správy o udržateľnosti podnik použije tieto časové horizonty: (a) pre krátkodobý časový horizont jeden rok; (b) pre strednodobý časový horizont od dvoch do piatich rokov; a (c) pre dlhodobý časový horizont viac ako päť rokov.
Odborná príprava	Iniciatívy, ktoré podnik zaviedol na účely udržiavania a/alebo prehlbovania zručností a znalostí vlastných pracovníkov. Jej súčasťou môžu byť rôzne metodiky, ako je odborná príprava v praxi a odborná príprava online.
Hodnotový reťazec	Kompletná škála činností, zdrojov a vzťahov súvisiacich s obchodným modelom podniku a vonkajším prostredím, v ktorom podnik pôsobí. Hodnotový reťazec zahŕňa činnosti, zdroje a vzťahy, ktoré podnik využíva a na ktoré sa spolieha pri vytváraní svojich výrobkov alebo služieb od koncepcie až po dodanie, spotrebu a koniec životnosti. Medzi relevantné činnosti, zdroje a vzťahy patria: a) činnosti, zdroje a vzťahy v rámci vlastných činností podniku, ako sú ľudské zdroje; b) činnosti, zdroje a vzťahy tvoriace súčasť dodávateľských, marketingových a distribučných kanálov, ako sú zdroje materiálov a služieb a predaj a dodávka výrobkov a služieb; a c) finančné, geografické, geopolitické a regulačné prostredie, v ktorom podnik pôsobí. Hodnotový reťazec zahŕňa aktérov, ktorí sa nachádzajú v upstreamovej aj downstreamovej časti reťazca vo vzťahu k podniku. Aktéri v upstreamovej časti vo vzťahu k danému podniku (napr. dodávatelia) poskytujú výrobky alebo služby, ktoré sa používajú pri vývoji výrobkov alebo služieb daného podniku. Subjekty nachádzajúce sa v downstreamovej časti vo vzťahu k danému podniku (napr. distribútori, zákazníci) prijímajú od daného podniku výrobky alebo služby.
Mzda	Hrubá mzda okrem variabilných zložiek, ako sú nadčasy a motivačná odmena, a bez príspevkov, pokiaľ nie sú zaručené.
Spotreba vody	Množstvo vody odobranej do hraníc podniku (alebo zariadenia) a nevypustenej späť do vodného prostredia alebo tretej strane počas obdobia vykazovania.
Odber vody	Celkový objem všetkej vody odobranej do hraníc podniku zo všetkých zdrojov na akékoľvek použitie počas obdobia vykazovania.
Pracovník v hodnotovom reťazci	Fyzická osoba vykonávajúca prácu v hodnotovom reťazci podniku bez ohľadu na existenciu alebo povahu akéhokoľvek zmluvného vzťahu s týmto podnikom. V rámci európskeho štandardu vykazovania informácií o udržateľnosti sú do rozsahu pracovníkov v hodnotovom reťazci zahrnutí všetci pracovníci v rámci upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku, ktorí sú alebo môžu byť výrazne ovplyvnení podnikom. Patria sem vplyvy, ktoré súvisia s vlastnými činnosťami podniku a jeho hodnotovým reťazcom, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Patria sem všetci pracovníci, ktorí nie sú zahrnutí do rozsahu „vlastnej pracovnej sily“ [„vlastná pracovná sila“ zahŕňa osoby, ktoré sú s daným podnikom v pracovnoprávnom vzťahu („zamestnanci“), a pracovníkov, ktorí nie sú zamestnancami a ktorí sú buď individuálnymi dodávateľmi poskytujúcimi podniku pracovnú silu („samostatne zárobkovo činné osoby“) alebo osobami, ktoré sú poskytované podnikmi primárne pôsobiacimi v oblasti „sprostredkovania práce“] (kód NACE O78).

---

(1)  Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

(2)  Článok 2 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov; smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov(Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

Dodatok B

Zoznam možných otázok udržateľnosti

Nasledujúci dodatok je neoddeliteľnou súčasťou tohto štandardu a obsahuje zoznam možných otázok udržateľnosti.

Téma	Otázka udržateľnosti: Podtéma	Otázka udržateľnosti: čiastková podtéma
Zmena klímy	— Adaptácia na zmenu klímy — Zmierňovanie zmeny klímy — Energia
Znečisťovanie	— Znečisťovanie ovzdušia — Znečisťovanie vody — Znečisťovanie pôdy — Znečisťovanie živých organizmov a potravinových zdrojov — Látky vzbudzujúce obavy — Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy — Mikroplasty
Vodné a morské zdroje	— Voda — Morské zdroje	— Spotreba vody — Odber vody — Vypúšťanie vody — Vypúšťanie vody do oceánov — Ťažba a využívanie morských zdrojov
Biodiverzita a ekosystémy	— Priame faktory vplyvu straty biodiverzity	— Zmena klímy — Zmena využívania pôdy, zmena využívania sladkej vody a zmena využívania morí — Priame využívanie — Invázne nepôvodné druhy — Znečisťovanie — Iné
	— Vplyvy na stav druhov	— Príklady: — Veľkosť populácie druhov — Globálne riziko vyhynutia druhov
	— Vplyvy na rozsah a stav ekosystémov	— Príklady: — Degradácia pôdy — Dezertifikácia — Nepriepustnosť pôdy
	— Vplyvy na ekosystémové služby a závislosti od nich
Obehové hospodárstvo	— Prílev zdrojov vrátane využívania zdrojov — Odlev zdrojov v súvislosti s výrobkami a službami — Odpad
Vlastná pracovná sila	— Pracovné podmienky	— Bezpečné zamestnanie — Pracovný čas — Primerané mzdy — Sociálny dialóg — Sloboda združovania, existencia zamestnaneckých rád a práva pracovníkov na informácie, konzultácie a účasť — Kolektívne vyjednávanie vrátane podielu pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú kolektívne zmluvy — Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom — Zdravie a bezpečnosť
	— Rovnaké zaobchádzanie a príležitosti pre všetkých	— Rodová rovnosť a rovnaká odmena za prácu rovnakej hodnoty — Odborná príprava a rozvoj zručností — Zamestnanosť a začlenenie osôb so zdravotným postihnutím — Opatrenia proti násiliu a obťažovaniu na pracovisku — Rozmanitosť
	— Iné pracovné práva	— Detská práca — Nútená práca — Primerané bývanie — Súkromie
Pracovníci v hodnotovom reťazci	— Pracovné podmienky	— Bezpečné zamestnanie — Pracovný čas — Primerané mzdy — Sociálny dialóg — Sloboda združovania vrátane existencie zamestnaneckých rád — Kolektívne vyjednávanie — Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom — Zdravie a bezpečnosť
	— Rovnaké zaobchádzanie a príležitosti pre všetkých	— Rodová rovnosť a rovnaká odmena za prácu rovnakej hodnoty — Odborná príprava a rozvoj zručností — Zamestnanosť a začlenenie osôb so zdravotným postihnutím — Opatrenia proti násiliu a obťažovaniu na pracovisku — Rozmanitosť
	— Iné pracovné práva	— Detská práca — Nútená práca — Primerané bývanie — Voda a sanitácia — Súkromie
Dotknuté komunity	— Hospodárske, sociálne a kultúrne práva spoločenstiev	— Primerané bývanie — Primeraná výživa — Voda a sanitácia — Vplyvy súvisiace s pôdou — Vplyvy v oblasti bezpečnosti
	— Občianske a politické práva komunít	— Sloboda prejavu — Sloboda zhromažďovania — Vplyv na obhajcov ľudských práv
	— Práva pôvodného obyvateľstva	— Slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas — Sebaurčenie — Kultúrne práva
Spotrebitelia a koncoví používatelia	— Informačné vplyvy na spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov	— Súkromie — Sloboda prejavu — Prístup ku (kvalitným) informáciám
	— Osobná bezpečnosť spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov	— Zdravie a bezpečnosť — Osobná bezpečnosť — Ochrana detí
	— Sociálna inklúzia spotrebiteľov a/alebo koncových používateľov	— Nediskriminácia — Prístup k výrobkom a službám — Zodpovedné marketingové praktiky
Obchodné správanie	— Podniková kultúra — Ochrana oznamovateľov — Dobré životné podmienky zvierat — Politická angažovanosť — Riadenie vzťahov s dodávateľmi vrátane platobných postupov
	— Korupcia a úplatkárstvo	— Prevencia a odhaľovanie vrátane odbornej prípravy — Incidenty

Dodatok C

Základné informácie pre účastníkov finančného trhu, ktorí sú používateľmi informácií vytvorených na základe tohto štandardu (zosúladenie s inými nariadeniami EÚ)

---

(1)  Táto požiadavka na zverejňovanie je v súlade s požiadavkami zahrnutými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2022/2453 – vzor 5: Banková kniha – fyzické riziko súvisiace so zmenou klímy: expozície voči fyzickému riziku.

(2)  Nariadenie (EÚ) 2019/2088, povinný ukazovateľ 5 v tabuľke 1 prílohy I („podiel spotreby a výroby energie z neobnoviteľných zdrojov“).

(3)  Nariadenie (EÚ) 2019/2088 (nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb), povinné ukazovatele 1 a 2 v tabuľke 1 prílohy I („emisie skleníkových plynov“; „uhlíková stopa“).

(4)  Nariadenie (EÚ) 2020/1816 o referenčných hodnotách, článok 5 ods. 1, článok 6 a článok 8 ods. 1.

(5)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 3 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („intenzita skleníkových plynov spoločností, do ktorých sa investuje“).

(6)  Tieto informácie sú v súlade s článkom 8 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1818 (nariadenie o klimatických referenčných hodnotách).

(7)  Nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože odráža a) dodatočný ukazovateľ súvisiaci s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 2 v tabuľke II prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („emisie látok znečisťujúcich ovzdušie“); b) ukazovateľ 8 v tabuľke I prílohy I („emisie do vody“); c) ukazovateľ 1 v tabuľke II prílohy I („emisie anorganických znečisťujúcich látok“); a d) ukazovateľ 3 v tabuľke II prílohy I („emisie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu“).

(8)  Nariadenie (EÚ) 2019/2088 (nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb), povinný ukazovateľ 7 v tabuľke 1 prílohy I („činnosti s negatívnym vplyvom na územia citlivé z hľadiska biodiverzity“)

(9)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 9 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („podiel nebezpečného odpadu a rádioaktívneho odpadu“).

(10)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, keďže odrážajú dodatočný ukazovateľ súvisiaci s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 2 v tabuľke 3 prílohy 1 k súvisiacemu delegovanému nariadeniu, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („nehodovosť“).

(11)  Správcovia referenčných hodnôt na zverejňovanie faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1816 stanovených ukazovateľom „vážený priemerný pomer úrazov, zranení a smrteľných nehôd“ v oddieloch 1 a 2 prílohy 2.

(12)  Nariadenie (EÚ) 2019/2088 (nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb), povinný ukazovateľ 12 v tabuľke 1 prílohy I („neupravený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov“) a nariadenie (EÚ) 2020/1816 o referenčných hodnotách, ukazovateľ „vážený priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II.

(13)  Nariadenie (EÚ) 2020/1816 o referenčných hodnotách, ukazovateľ „počet odsúdení a výška pokút za porušovanie zákonov proti korupcii a proti úplatkárstvu“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II.

(14)  Nariadenie (EÚ) 2019/2088 (nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb), povinné ukazovatele 1 a 2 v tabuľke 1 prílohy I („emisie skleníkových plynov“; „uhlíková stopa“).

(15)  Nariadenie (EÚ) 2020/1816 o referenčných hodnotách, článok 5 ods. 1, článok 6 a článok 8 ods. 1.

(16)  Odvetvia s veľkým vplyvom na klímu sú odvetvia uvedené v oddieloch A až H a oddiele M NACE v zmysle vymedzenia v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2023/137.

(17)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 4 v tabuľke II prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („investície do spoločností bez iniciatív na zníženie emisií uhlíka“).

(18)  Tieto informácie sú v súlade s článkom 6 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1818 (nariadenie o klimatických referenčných hodnotách).

(19)  Tieto informácie sú v súlade s článkom 449a nariadenia (EÚ) č. 575/2013; vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2453 vzor 3: Banková kniha – prechodné riziko súvisiace so zmenou klímy: metrika zosúladenia

(20)  Tieto informácie sú v súlade s článkom 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (európsky právny predpis v oblasti klímy); a s článkom 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1818 (nariadenie o klimatických referenčných hodnotách).

(21)  Nariadenie (EÚ) 2020/1816 o referenčných hodnotách, príloha II: Environmentálne faktory, ktoré sa majú zohľadniť podľa podkladových aktív referenčnej hodnoty.

(22)  EBA pilier 3: Vykonávacie technické predpisy – vzor 5: Banková kniha – fyzické riziko súvisiace so zmenou klímy: Expozície voči fyzickému riziku a EBA pilier 3: Vykonávacie technické predpisy – vzor 2: Banková kniha – prechodné riziko súvisiace so zmenou klímy: úvery zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku – energetická efektívnosť kolaterálu

(23)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú správcovia referenčných hodnôt na účely zverejnenia faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1816 stanovených ukazovateľom „Expozícia referenčného portfólia voči spoločnostiam bez politík náležitej starostlivosti v prípade otázok, ktorými sa zaoberajú základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce 1 – 8“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II.

(24)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 11 v tabuľke I prílohy I („podiel investícií do spoločností, do ktorých sa investuje, bez politík zameraných na monitorovanie dodržiavania zásad globálneho paktu OSN alebo usmernení OECD pre nadnárodné podniky či mechanizmov vybavovania sťažností/reklamácií zameraných na riešenie porušovania zásad globálneho paktu OSN alebo usmernení OECD pre nadnárodné podniky“), a ukazovateľom 5 v tabuľke III prílohy I („podiel investícií do spoločností, do ktorých sa investuje, bez mechanizmu vybavovania sťažností/reklamácií v súvislosti so záležitosťami zamestnancov“) a ukazovateľom 9 v tabuľke III prílohy I („podiel investícií do subjektov bez politiky v oblasti ľudských práv“) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách.

(25)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od povinného a dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 10 v tabuľke I prílohy I a ukazovateľom 14 v tabuľke III prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania týkajúce sa udržateľných investícií („porušovanie zásad globálneho paktu OSN a usmernení OECD pre nadnárodné podniky“ a „počet zistených prípadov závažných problémov a incidentov v oblasti ľudských práv“).

(26)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú správcovia referenčných hodnôt na účely zverejnenia faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1816 stanovených ukazovateľom „Počet zložiek referenčnej hodnoty, na ktoré sa vzťahuje porušovanie v sociálnej oblasti (v absolútnom vyjadrení a v relatívnom vyjadrení po vydelení všetkými zložkami referenčnej hodnoty), ako sa uvádza v medzinárodných zmluvách a dohovoroch, v zásadách Organizácie Spojených národov a prípadne vo vnútroštátnych právnych predpisoch“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II.

(27)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 14 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách [„expozícia voči kontroverzným zbraniam (protipechotným mínam, kazetovej munícii, chemickým a biologickým zbraniam)“].

(28)  Nariadenie o referenčných hodnotách (EÚ) 2020/1818, článok 12 ods. 1: „Správcovia referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou vylúčia z uvedených referenčných hodnôt všetky tieto spoločnosti: spoločnosti, ktoré sú zapojené do akýchkoľvek činností súvisiacich s kontroverznými zbraňami;“ a nariadenie (EÚ) 2020/1816 o referenčných hodnotách, príloha II: „Vážený priemerný percentuálny podiel zložiek referenčnej hodnoty v odvetví kontroverzných zbraní.“

(29)  EBA pilier 3: Vzor 1: Banková kniha – prechodné riziko súvisiace so zmenou klímy: Spoločnosti vyrábajúce tabakové výrobky vylúčené z uplatňovania referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. d) až g) a v súlade s článkom 12 ods. 2 nariadenia o normách pre klimatické referenčné hodnoty.

(30)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú správcovia referenčných hodnôt na účely zverejnenia faktorov ESG podľa nariadenia (EÚ) 2020/1818, ako sa stanovuje v článku 12 ods. 1 písm. b) a v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2020/1816 o referenčných hodnotách: „Vážený priemerný percentuálny podiel zložiek referenčnej hodnoty v odvetví tabaku.“

(31)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 4 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („expozícia voči spoločnostiam pôsobiacim v odvetví fosílnych palív“).

(32)  EBA pilier 3: Vzor 1: Banková kniha – prechodné riziko súvisiace so zmenou klímy: Spoločnosti v odvetví ťažby a dobývania vylúčené z uplatňovania referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. d) až g) a v súlade s článkom 12 ods. 2 nariadenia o normách pre klimatické referenčné hodnoty.

(33)  Nariadenie (EÚ) 2020/1818 o referenčných hodnotách, článok 12 ods. 1.

(34)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 9 v tabuľke II prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („investície do spoločností vyrábajúcich chemikálie“).

(35)  EBA pilier 3: Vzor 1: Banková kniha – prechodné riziko súvisiace so zmenou klímy: Spoločnosti v odvetví ťažby a dobývania vylúčené z uplatňovania referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. d) až g) a v súlade s článkom 12 ods. 2 nariadenia o normách pre klimatické referenčné hodnoty.

(36)  Táto požiadavka na zverejňovanie je v súlade s požiadavkami vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2022/2453 – vzor 1 pre prechodné riziko súvisiace so zmenou klímy.

(37)  Táto požiadavka na zverejňovanie je v súlade s článkom 12 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1818 (nariadenie o klimatických referenčných hodnotách).

(38)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2088, pretože sú odvodené od dodatočného ukazovateľa súvisiaceho s hlavnými nepriaznivými vplyvmi stanovenými ukazovateľom 13 v tabuľke I prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288 zo 6. apríla 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088, pokiaľ ide o pravidlá zverejňovania informácií o udržateľných investíciách („rodová rozmanitosť v správnej rade“).

(39)  Ide o podporné informácie, ktoré potrebujú správcovia referenčných hodnôt na účely zverejnenia faktorov ESG podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1816 zo 17. júla 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011, stanovených ukazovateľom „vážený priemerný pomer žien a mužov medzi členmi predstavenstva“ v oddieloch 1 a 2 prílohy II.

PRÍLOHA II

poskytujúca praktické usmernenia k uplatňovaniu dobrovoľného štandardu vykazovania informácií o udržateľnosti pre malé a stredné podniky uvedeného v prílohe I k tomuto odporúčaniu

Táto príloha poskytuje praktické usmernenia k uplatňovaniu dobrovoľného štandardu vykazovania informácií o udržateľnosti pre malé a stredné podniky (štandard VSME) uvedeného v prílohe I k tomuto odporúčaniu.

Táto príloha poskytuje usmernenia, ktoré objasňujú uplatňovanie určitých požiadaviek na zverejňovanie informácií o udržateľnosti obsiahnutých v dobrovoľnom štandarde vykazovania informácií o udržateľnosti pre malé a stredné podniky. Podniky a iné zainteresované strany takisto môžu konzultovať vykonávacie usmernenie k európskemu štandardu vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS), ktoré uverejnila skupina EFRAG.

Zámerom Komisie je prostredníctvom usmernení poskytnutých v tejto prílohe uľahčiť malým a stredným podnikom uplatňovanie požiadaviek na zverejňovanie informácií nákladovo efektívnym spôsobom a zabezpečiť použiteľnosť a porovnateľnosť vykazovaných informácií o udržateľnosti. Poskytnutím väčšej jasnosti a istoty spoločnostiam tieto usmernenia prispejú k cieľu Komisie zjednodušiť požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti a znížiť administratívne zaťaženie podnikov spojené s vykazovaním informácií o udržateľnosti.

Usmerneniami obsiahnutými v tejto prílohe sa nijako nerozširujú ani nedopĺňajú ustanovenia uvedené v odporúčaní Komisie ani v dobrovoľnom štandarde vykazovania informácií o udržateľnosti pre malé a stredné podniky v prílohe I k uvedenému odporúčaniu. Cieľom tejto prílohy je len pomôcť podnikom pri praktickom plnení príslušných požiadaviek na zverejňovanie.

Základný modul: usmernenia

1.

Cieľom usmernení uvedených v nasledujúcich oddieloch je uľahčiť uplatňovanie požiadaviek na zverejňovanie informácií o udržateľnosti obsiahnutých v bodoch 21 až 43 prílohy I k odporúčaniu Komisie o dobrovoľnom štandarde vykazovania informácií o udržateľnosti pre malé a stredné podniky.

2.

Usmernenia uvedené ďalej majú byť súčasťou ekosystému, ktorý by mohol zahŕňať aj vypracovanie ďalších podporných príručiek skupinou EFRAG, vytvorenie ďalších digitálnych nástrojov a podporu pri vykonávaní (vzdelávacie činnosti, zapojenie zainteresovaných strán), ktorých cieľom je uľahčiť pochopenie niektorých technických prvkov v usmerneniach.

3.

Tieto usmernenia slúžia na pomoc podnikom, ktoré chcú uplatňovať základný modul.

1.1.   Usmernenia k základnému modulu – všeobecné informácie

B1 –   Základ pre vypracovanie

4.

Pri vykazovaní právnej formy podniku podľa vnútroštátnych právnych predpisov podľa odseku 24 písm. e) bodu i) má podnik na výber jednej z týchto podnikových štruktúr: a) súkromná akciová spoločnosť; b) spoločnosť s jediným spoločníkom; c) verejná obchodná spoločnosť; d) družstvo; e) iné (uveďte podľa špecifikácií právnych foriem danej krajiny).

5.

Pri vykazovaní kódu (-ov) NACE podniku podľa odseku 24 písm. e) bodu ii) predstavujú kódy NACE (Nomenclature statistique des Activités économiques dans la Communauté Européenne) klasifikáciu ekonomických činností, ktorá sa používa v Európskej únii. Ide o štandardizovaný rámec klasifikácie ekonomických činností podľa odvetví, ktorý umožňuje porovnateľnosť a spoločné chápanie medzi rôznymi krajinami EÚ.

6.

Kód NACE tvoria dve až päť číslic v závislosti od toho, na akej úrovni podrobnosti je daná ekonomická činnosť identifikovaná. Zoznam kódov NACE sa uvádza v dokumente: nariadenie (EÚ) 2023/137. Č. úrovne Identifikátor Opis 1 Sekcia Sekcie sa označujú písmenom abecedy a určujú 21 všeobecných ekonomických oblastí, napríklad poľnohospodárstvo, priemyselná výroba alebo obchod. 2 Divízia Divízia sa označuje dvojmiestnym číselným kódom a určuje konkrétne odvetvie v rámci všeobecnej ekonomickej oblasti. Divízií je spolu 88. 3 Skupina Skupina sa označuje trojmiestnym číselným kódom (v ktorom sú zároveň zahrnuté dve číslice divízie) a určuje konkrétnu oblasť v rámci daného odvetvia. Skupín je približne 270. 4 Trieda Trieda sa označuje štvormiestnym číselným kódom (v ktorom sú zároveň zahrnuté číslice divízie a skupiny) a určuje konkrétnu činnosť v rámci skupiny. Tried je približne 450.

7.

Pri vykazovaní počtu zamestnancov podľa odseku 24 písm. e) bodu v) sa ekvivalentom plného pracovného času rozumie počet pracovných miest v podniku na plný pracovný čas. Môže sa vypočítať tak, že sa rozvrhnutý pracovný čas zamestnanca (teda celkový počet skutočne odpracovaných hodín za týždeň) vydelí počtom hodín podľa zamestnávateľa za pracovný týždeň na plný pracovný čas (teda celkovým počtom hodín, ktoré odpracujú zamestnanci na plný pracovný čas). Napríklad zamestnanec, ktorý pracuje 25 hodín týždenne v spoločnosti so 40-hodinovým týždenným plným pracovným časom, predstavuje 0,625 ekvivalentu plného pracovného času (t. j. 25/40 hodín).

8.

Počet zamestnancov je celkový počet osôb zamestnaných v podniku a vykazuje sa buď na konci obdobia vykazovania, alebo ako priemer za celé obdobie vykazovania.

9.

Pri vykazovaní krajiny primárnych činností a umiestnenia významných aktív podľa odseku 24 písm. e) bodov vi) a vii) podnik za každé svoje miesto zverejní tieto informácie podľa tabuľky uvedenej ďalej: Miesta Adresa PSČ Mesto Krajina Súradnice (geolokalizácia) Sídlo (napr.)           Sklad (napr.)           Priemyselný závod (napr.)

10.

Očakáva sa, že geolokalizácia podniku bude pre zainteresované strany cenným údajovým bodom na posudzovanie rizík a príležitostí spojených s MSP, najmä v súvislosti s otázkami udržateľnosti v oblasti adaptácie na zmenu klímy , vody, ekosystémov a biodiverzity.

11.

Geolokalizácia sa uvádza v priestorových bodoch označujúcich jednotlivé jednotky alebo v bodoch mnohouholníka vymedzujúceho hranice väčšieho miesta , ktoré nemá úplne charakter jednotky (napr. farma, baňa alebo závod). Podnik môže na ľahké určenie dotknutej oblasti uviesť aj skupinu bodov. Priestorové body sa uvádzajú ako súradnice s piatimi desatinnými miestami (napr. 0° 00′ 0,036″).

12.

Pri zverejňovaní informácií o geolokalizácii vlastnených, prenajatých alebo spravovaných miest podnik uvedie súradnice daných miest v tabuľke uvedenej v bode 73. Podnik môže na určenie súradníc miest, ktoré vlastní, prenajíma alebo spravuje, použiť webové mapovacie nástroje. Na bližšie určenie obvodu alebo plochy väčších miest môže podnik takisto použiť akékoľvek vhodné softvérové nástroje alebo platformy.

13.

Pokiaľ ide o bod 25, certifikácia týkajúca sa udržateľnosti môže zahŕňať registrované environmentálne značky zo systému označovania EÚ alebo národného či medzinárodného systému označovania zodpovedajúce hlavnej činnosti MSP. Napríklad environmentálna značka EÚ sa vzťahuje na konkrétne výrobky ako textil a obuv, krytiny (napr. drevené podlahové krytiny), čistiace prostriedky a výrobky osobnej starostlivosti, elektronické zariadenia alebo nábytok. S cieľom získať ďalšie informácie môže podnik nahliadnuť do skupín produktov s environmentálnou značkou EÚ a katalógu produktov.

B2 –   Postupy, politiky a budúce iniciatívy na prechod na udržateľnejšie hospodárstvo

14.

Podniky môžu na vykazovanie údajových bodov B2 použiť nasledujúci vzor.   Máte zavedené existujúce postupy/politiky/budúce iniciatívy v oblasti udržateľnosti, ktorými sa rieši niektorá z týchto otázok udržateľnosti? [ÁNO/NIE] Sú verejne dostupné? [ÁNO/NIE] Majú tieto politiky nejaké ciele? [ÁNO/NIE] Zmena klímy       Znečisťovanie       Vodné a morské zdroje       Biodiverzita a ekosystémy       Obehové hospodárstvo       Vlastná pracovná sila       Pracovníci v hodnotovom reťazci       Dotknuté komunity       Spotrebitelia a koncoví používatelia       Obchodné správanie

15.

Ak má podnik formu družstva, môže zverejniť informácie o: a) skutočnej účasti pracovníkov, používateľov alebo iných zainteresovaných strán alebo komunít na riadení; b) finančných investíciách do kapitálu alebo aktív subjektov sociálneho hospodárstva uvedených v odporúčaní Rady z 29. septembra 2023 (okrem darov a príspevkov) a c) prípadných obmedzeniach rozdelenia zisku vyplývajúcich zo vzájomnej povahy alebo z povahy činností spočívajúcich v službách všeobecného hospodárskeho záujmu.

Usmernenia týkajúce sa vlastnej pracovnej sily, pracovníkov v hodnotovom reťazci, dotknutých komunít a spotrebiteľov a koncových používateľov

16.

S cieľom porozumieť otázkam udržateľnosti súvisiacim so sociálnymi a s ľudskými právami si prečítajte zoznam možných otázok udržateľnosti uvedený v dodatku B. Tento zoznam môže pomôcť určiť, či sú politiky, postupy alebo budúce iniciatívy zamerané na komplexné riešenie negatívnych vplyvov na ľudské práva, alebo či sa obmedzujú na určité skupiny ovplyvnených zainteresovaných strán (napríklad pracovníkov v upstreamovej časti hodnotového reťazca ). Pri zverejňovaní týchto informácií môžu podniky zverejniť aj to, či majú proces na riešenie sťažností týkajúcich sa ľudských práv.

1.2.   Usmernenia k základnému modulu – environmentálne ukazovatele

B3 –   Energia a emisie skleníkových plynov

Vplyvy na klímu: spotreba energie a emisie skleníkových plynov

17.

Podľa bodov 29 a 30 podnik vykazuje svoje vplyvy na klímu a uvádza informácie o svojej spotrebe energie a  emisiách skleníkových plynov . Toto usmernenie k zverejňovaniu informácií podľa časti B3 nepredstavuje dodatočný údajový bod k zverejňovaným informáciám opísaným v bodoch 29 (o spotrebe energie) a 30 (o emisiách skleníkových plynov), ale skôr sa ním obnovuje zastrešujúci cieľ a poskytuje sa ním kontext k základnému zverejňovaniu podľa časti B3.

Spotreba energie

18.

Vplyvy súvisiace s klímou sa v podstatnej miere odvíjajú od spotreby energie. Preto je dôležité zverejňovať informácie o množstve, ako aj o druhu spotrebovanej energie (napr. fosílne palivá ako uhlie, ropa a plyn v porovnaní s  energiou z obnoviteľných zdrojov ) a energetickom mixe. Príkladom zverejňovania informácií o energii je celková spotreba energie v členení na fosílne palivá a elektrickú energiu. Informácie možno vykazovať aj v inom členení, napríklad na spotrebu nakúpenej a vlastnej vyrobenej elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Ďalej sa uvádza príklad informácií požadovaných v bode 29.   Spotreba energie z obnoviteľných zdrojov (MWh) Spotreba energie z neobnoviteľných zdrojov (MWh) Celková spotreba energie za rok 202(x) (MWh) Elektrická energia (podľa účtov za verejné služby) 300 186 486 Palivá 3 7 10

19.

Ak podnik nakupuje fosílne palivá (napr. zemný plyn, ropu) alebo obnoviteľné palivá (napr. biopalivá, ako sú bionafta a bioetanol) na výrobu elektrickej energie, tepla alebo chladu na vlastnú spotrebu, musí zabrániť dvojitému započítaniu. Podnik preto zaúčtuje energetický obsah nakúpeného paliva len ako spotrebu paliva, pričom znovu nezaúčtuje ani nevykazuje svoju spotrebu elektrickej energie a tepla vyrobených z tohto paliva. V prípade výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad zo slnečnej alebo z veternej energie, a pokiaľ nie je potrebné používať palivo, podnik zaúčtuje množstvo vyrobenej a spotrebovanej elektrickej energie ako spotrebu elektrickej energie.

20.

Podnik nekompenzuje svoju spotrebu energie proti svojej výrobe energie, a to ani vtedy, keď sa energia vyrobená na mieste predáva tretej strane a používa ju tretia strana. Podnik pri zverejňovaní informácií o spotrebe energie, ktorú sám vyrobil, takisto zabraňuje dvojitému započítaniu spotreby paliva. Ak podnik vyrába elektrickú energiu z neobnoviteľného alebo obnoviteľného zdroja paliva a následne túto vyrobenú elektrickú energiu spotrebuje, spotreba energie sa započíta len raz do spotreby paliva. Podiel spotreby energie z obnoviteľných zdrojov sa môže vypočítať na základe potvrdení o pôvode, certifikátov pre energiu z obnoviteľných zdrojov alebo zloženia elektrickej energie uvedeného v účte za elektrinu. Účet za elektrinu môže uvádzať spotrebované jednotky elektrickej energie a percentuálny podiel dodanej elektrickej energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov a môže vyzerať ako na obrázku ďalej.

21.

Pri príprave informácií o spotrebe energie požadovaných podľa bodu 29 podnik vylúči suroviny a palivá, ktoré sa nespaľujú na energetické účely. Podnik, ktorý spotrebúva palivo ako surovinu, môže zverejniť informácie o tejto spotrebe oddelene od požadovaných zverejňovaných informácií.

Prepočet medzi rôznymi energetickými jednotkami

22.

Podniky majú vykazovať svoju spotrebu energie ako koncovú energiu, čím sa myslí množstvo energie dodanej podniku, napríklad počet megawatthodín (MWh) zakúpenej elektriny vyrobenej z pary získanej z blízkeho priemyselného závodu alebo množstvo nafty zakúpenej na čerpacích staniciach. Elektrina sa výslovne vzťahuje na teplo, paru a chladenie. Medzi palivá patrí všetko, čo sa spaľuje, napr. plyn, zemný plyn, biomasa atď.

23.

V bode 29 sa ako jednotka zvolená na meranie spotreby energie uvádza MWh. V prípade paliva alebo biomasy je pri údajoch vyjadrených v iných jednotkách, ako je energetický obsah (napr. v kJ, britských tepelných jednotkách), objem (napr. v litroch, m3) alebo hmotnosť (napr. v metrických tonách, amerických tonách), potrebný prepočet na MWh.

24.

V prípade spotreby paliva meranej podľa hmotnosti (napr. drevo, uhlie) by podnik mal: a) zistiť dolnú výhrevnosť (napr. v kJ/metrická tona, TJ/Gg) paliva (môže to byť typická hodnota uverejnená v spoľahlivých zdrojoch, napr. IPCC, prípadne hodnota uvádzaná dodávateľom alebo získaná interne); b) prepočítať dolnú výhrevnosť na MWh/t, napríklad: 1 TJ = 1012 J = 277,78 MWh; 1 Gg = 109 g = 1 000 t 11,9 TJ/Gg = 11,9 * 277,78/1 000 t = 3,31 MWh/t a c) vypočítať energetický obsah danej hmotnosti, napríklad: 1 245 345 t * 3,31 MWh/t = 4 117 111 MWh.

25.

V prípade kvapalného paliva by podniky mali: a) previesť údaje o objeme na hmotnosť vynásobením objemu hustotou paliva, napríklad: Nafta = 4 456 000 l; Hustota nafty = 0,84 kg/l 4 456 000 (l) * 0,84 (kg/l) = 3 743 040 kg = 3 743 t; b) vypočítať energetický obsah vynásobením hmotnosti dolnou výhrevnosťou, napríklad: 3 743 [t] * 43 [TJ/Gg] = 3 743 t * 43 TJ / (1 000 [t]) = 160,95 [TJ] a c) previesť TJ na MWh, napríklad: 1 TJ = 1012 J = 277,778 MWh 160,95 [TJ] = 277,78 [MWh/TJ] * 160,95 [TJ] = 44 708 MWh. Zdroj dokumentácie: Údaje Zdroj dokumentácie CDP CDP Technical Note: Conversion of fuel data to Mwh (Technická poznámka CDP: prepočet údajov o palive na MWh)

Emisie skleníkových plynov

26.

Pokiaľ ide o hrubé emisie skleníkových plynov vznikajúce pri činnostiach podniku, požiadavka v bode 30 vychádza z vymedzenia pojmov a pravidiel protokolu o skleníkových plynoch, ktorý je hlavným účtovným štandardom pre emisie skleníkových plynov. Podľa bodu 30 majú podniky vykazovať emisie rozsahu 1 a rozsahu 2. Emisie skleníkových plynov rozsahu 1 zahŕňajú priame emisie z vlastnených alebo kontrolovaných zdrojov. Emisie rozsahu 2 sú nepriame emisie skleníkových plynov pochádzajúce z činností vykazujúcej spoločnosti (keďže pochádzajú zo spotrebovanej energie podniku), ale ktoré vznikajú pri zdrojoch vlastnených alebo kontrolovaných inou spoločnosťou. Ďalšie usmernenia k tomu, ako vypočítať emisie rozsahu 1 a rozsahu 2, sa uvádzajú v oddieloch ďalej.

27.

Emisie rozsahu 1 a rozsahu 2 možno vykazovať v nasledujúcom formáte.   Emisie skleníkových plynov za rok 202(x) (v tCO2e) Rozsah 1 45 Rozsah 2 6 Spolu 51

28.

Protokol o skleníkových plynoch je globálny štandard pre meranie, vykazovanie a riadenie emisií skleníkových plynov pri súčasnom zaistení konzistentnosti a transparentnosti. Tento podnikový štandard zahŕňa usmernenia k emisiám rozsahu 1, 2 a 3 pre spoločnosti a iné organizácie (mimovládne organizácie, verejnú správu atď.).

29.

V záujme zabezpečenia spravodlivého vykazovania emisií podniku sa v protokole o skleníkových plynoch stanovuje zoznam zásad vykazovania: a) relevantnosť: zabezpečiť, aby inventúra skleníkových plynov odrážala emisie skleníkových plynov organizácie; b) úplnosť: zabezpečiť, aby inventúra skleníkových plynov zohľadňovala všetky zdroje emisií skleníkových plynov a činnosti v rámci zvolených hraníc; c) konzistentnosť: zabezpečiť konzistentnosť použitej metodiky s cieľom umožniť porovnávanie v čase; d) transparentnosť: zverejňovať predpoklady, referencie a metodiku použité pri výpočte emisií skleníkových plynov a e) presnosť: zabezpečiť, aby údaje o emisiách skleníkových plynov boli dostatočne presné a umožňovali používateľom prijímať rozhodnutia.

30.

Podniky môžu ako alternatívu k protokolu o skleníkových plynoch použiť normu ISO 14064-1, pokiaľ lepšie vyhovuje ich potrebám vykazovania.

31.

Pri vykazovaní emisií skleníkových plynov je dôležité stanoviť vhodné hranice, aby sa zabezpečila správnosť inventúry skleníkových plynov a zabránilo sa dvojitému započítaniu emisií. V protokole o skleníkových plynoch sa definujú dva hlavné druhy hraníc – organizačné a prevádzkové hranice. a) Organizačné hranice: v protokole o skleníkových plynoch sa definujú ako hranice, ktoré určujú činnosti vlastnené alebo kontrolované vykazujúcim podnikom v závislosti od použitého prístupu ku konsolidácii. Existujú dva prístupy ku konsolidácii emisií: prístup založený na vlastnom imaní a prístup založený na kontrolovaní. Podnik si zvolí prístup, ktorý zodpovedá jeho okolnostiam. b) Prístup založený na podiele vlastného imania sa vzťahuje na účtovanie emisií skleníkových plynov z činností podľa podielov vlastného imania na danej činnosti. c) Keď sa použije prístup založený na kontrolovaní, podnik účtuje emisie skleníkových plynov z činností, nad ktorými má finančnú alebo prevádzkovú kontrolu. Pri použití tohto prístupu na konsolidáciu a zachytenie emisií vo výkaze spoločnosti použijú buď kritériá prevádzkovej kontroly, alebo finančnej kontroly. i. Finančná kontrola znamená, že podnik má nad danou činnosťou finančnú kontrolu, pokiaľ má možnosť riadiť finančnú a prevádzkovú politiku danej činnosti s cieľom získať ekonomické úžitky z jej aktivít. ii. Prevádzková kontrola znamená, že podnik má prevádzkovú kontrolu nad činnosťou, ak tento podnik alebo niektorá jeho dcérska spoločnosť má plnú právomoc zavádzať a vykonávať v danej činnosti svoje prevádzkové politiky. d) Prevádzkové hranice: v protokole o skleníkových plynoch sa definujú ako hranice, ktoré určujú priame a nepriame emisie spojené s činnosťami, ktoré vlastní alebo kontroluje vykazujúca spoločnosť. Toto posúdenie ponúka podniku možnosť určiť, ktoré činnosti a zdroje spôsobujú priame (rozsah 1) a nepriame emisie (rozsah 2 a rozsah 3), a rozhodnúť sa, ktoré nepriame emisie vyplývajúce z jeho činností zahrnúť. e) Pri posudzovaní hraníc treba prihliadať na zásady opísané v predchádzajúcom texte (konzistentnosť v čase, transparentnosť pri ich dokumentovaní a úplnosť). Je to znázornené na obrázku ďalej (1).

32.

Protokol o skleníkových plynoch takisto obsahuje usmernenia, ako aj kroky, ktoré treba dodržiavať pri identifikácii, výpočte a sledovaní emisií skleníkových plynov, ako je znázornené na obrázku ďalej (2).

33.

V rámci súkromných a verejných iniciatív boli vyvinuté rôzne nástroje, ktoré majú podnikom pomôcť pri vypracúvaní inventúry emisií skleníkových plynov a uľahčiť riešenie problémov súvisiacich s jej prípravou. Skupina EFRAG na svojom webovom sídle spravuje súbor navrhovaných kalkulačiek emisií skleníkových plynov.

Usmernenie k emisiám rozsahu 1 a rozsahu 2 na základe lokality

34.

Typické emisie rozsahu 1 zahŕňajú emisie CO2 (ako aj CH4 a N2O) spojené so spaľovaním paliva (napríklad v kotloch, peciach, vo vozidlách atď.) a fugitívne emisie z klimatizácie a priemyselných procesov.

35.

Emisie rozsahu 2 na základe lokality zahŕňajú emisie z elektrickej energie, tepla, pary a chladu, ktoré vykazujúca spoločnosť nakupuje alebo získava a spotrebúva. Vyjadruje sa nimi priemerná intenzita skleníkových plynov v sústavách, v ktorých dochádza k spotrebe energie, a používa väčšinou údaje o priemernom emisnom faktore sústavy. Typické zdroje emisií rozsahu 2 sa týkajú všetkých zariadení, ktoré spotrebúvajú elektrinu (elektrické motory, svietidlá, budovy atď.), teplo (vykurovanie v priemyselných procesoch, budovy atď.), paru (priemyselné procesy) a chlad (priemyselné procesy, budovy atď.).

36.

Hodnotenie emisií skleníkových plynov možno vykonať niekoľkými spôsobmi, medzi ktoré patrí prístup založený na výpočtoch, meranie alebo kombinácia merania a výpočtov. Jeden z bežných prístupov je založený na výpočte pomocou emisných faktorov, ktoré môžu zahŕňať potenciál globálneho otepľovania skleníkových plynov. Možno použiť aj priame meranie pomocou snímačov (prietok a koncentrácia). Najbežnejšie metódy sú zhrnuté v tabuľke ďalej. Metóda hodnotenia skleníkových plynov Podrobnosti Potrebné údaje Meranie priamo namerané množstvá plynu sa vynásobia ich príslušným potenciálom globálneho otepľovania priame množstvo emitovaného plynu získané z merania plynu (prietok, koncentrácia, objem) potenciál globálneho otepľovania plynov Výpočet údaje o činnosti sa vynásobia emisným faktorom, v ktorom je integrovaný potenciál globálneho otepľovania údaje o činnosti emisné faktory

37.

Vo vyššie uvedenej tabuľke sa uvádzajú tieto pojmy: a) údaje o činnosti: zvyčajne zodpovedajú množstvu spotrebovaného paliva. Môžu byť vyjadrené v jednotkách energie (napr. v MWh), objemu (napr. v m3 alebo l) alebo hmotnosti (napr. v tonách alebo kg). Podnik ich môže získať preskúmaním príjmových dokladov o nákupe palív alebo účtov za verejné služby; b) potenciál globálneho otepľovania: kvantifikuje sa ním vplyv daného skleníkového plynu na klímu v porovnaní s ekvivalentnou jednotkou oxidu uhličitého a c) emisné faktory: kvantifikuje sa nimi množstvo skleníkových plynov emitované na jednotku činnosti. V emisných faktoroch je často zohľadnený potenciál globálneho otepľovania skleníkových plynov, pričom v takom prípade podnik tento potenciál nemusí zohľadňovať.

38.

V tabuľke ďalej je zhrnutý neúplný zoznam zdrojov, z ktorých môžu podniky jednoducho získať údaje o emisných faktoroch a potenciáli globálneho otepľovania. Podniky môžu využiť aj oficiálne vnútroštátne zdroje, ktoré možno lepšie zodpovedajú ich okolnostiam. Emisné faktory (EF) ADEME – Base Empreinte® IPCC – databáza emisných faktorov IPCC – usmernenia pre národné inventúry skleníkových plynov Združenie vydávajúcich orgánov (AIB) – emisné faktory zvyškového mixu v sústave JRC – historický emisný faktor skleníkových plynov pre spotrebu elektrickej energie IEA – ročné emisné faktory skleníkových plynov v prípade krajín sveta z výroby elektrickej energie a tepla (platený súbor údajov) Potenciál globálneho otepľovania (GWP) IPPC – potenciál globálneho otepľovania

39.

Ďalšie usmernenia a nástroje s informáciami o tom, ako postupovať a vykazovať emisie skleníkových plynov a  vplyvy na klímu, sú pre podniky k dispozícii na webovom sídle klimatického centra pre MSP (SME Climate Hub).

Príklad výpočtu emisií rozsahu 1

40.

Spoločnosť A spaľuje vykurovací olej č. 4 v priemyselnom kotle. Sleduje svoje náklady na účely finančného účtovníctva a objemy vykurovacieho oleja (v m3) podľa príjmových dokladov na účely účtovania skleníkových plynov. Na základe príjmových dokladov určuje ročné objemy nakúpeného vykurovacieho oleja a sleduje aj stav zásob vykurovacieho oleja k prvému kalendárnemu dňu roka. V roku 2023 nakúpila 100 m3 vykurovacieho oleja. Na základe svojich záznamov mala 1. januára 2023 vo svojich zásobníkoch 2,5 m3 a 1. januára 2024 1 m3. Preto určí (na základe nákupu a merania zásob), že v roku 2023 spotrebovala 101,5 m3 vykurovacieho oleja.

41.

Pomocou zoznamu emisných faktorov IPCC (tabuľka 2.3, strana 2.18) odhadne, že emisný faktor je tvorený pol na pol motorovou naftou a zvyškovým olejom a má hodnotu 75,75 t CO2/TJ, a pomocou uverejnených štatistických údajov o energii určí, že dolná výhrevnosť daného paliva je 0,03921 TJ/m3. Keďže CO2 má potenciál globálneho otepľovania jedna, emisie CO2 spoločnosti A pri tomto konkrétnom zdroji rozsahu 1 sú: 101,5 m3 * 0,03921 TJ/m3 * 75,75 t CO2/TJ * 1 = 301,5 t CO2

42.

Na účely úplnosti sú v tomto príklade vypočítané aj emisie CH4 a N2O. Podľa zoznamu emisných faktorov IPCC ide o hodnoty 3 kg CH4/TJ a 0,6 kg N2O/TJ, emisie sú teda: Emisie CH4 = 101,5 m3 * 0,03921 TJ/m3 * 3 kg CO2/TJ * 29,8 = 0,36 tCO2e Emisie N2O = 101,5 m3 * 0,03921 TJ/m3 * 0,6 kg CO2/TJ * 273 = 0,65 tCO2e

43.

Ako už bolo uvedené, emisie CH4 a N2O pridávajú k hodnote CO2 301,5 tCO2e približne 1 t CO2, čo predstavuje približne 0,3 % celkovej hodnoty. To by sa mohlo považovať za prijateľnú chybu vykazovania, a preto to nemohlo byť vypočítané a vykázané. Potenciály globálneho otepľovania CH4 a N2O sú odvodené z kapitoly 7SM šiestej správy IPCC o posúdení.

Príklad výpočtu emisií rozsahu 2

44.

Spoločnosť A využíva kancelársku budovu s rozlohou 2 000 m2 v Paríži a platí za elektrickú energiu spotrebovanú na ústredné kúrenie a chladenie, osvetlenie, chod počítačov a iných elektrických zariadení, napr. spotrebičov. Na základe účtov za verejné služby odhadla, že v tejto budove sa v roku 2022 spotrebovalo 282 MWh elektrickej energie. Použitím emisného faktora 73 g CO2eq/kWh pre Francúzsko v roku 2022 odhadla svoje emisie rozsahu 2 spojené so spotrebou elektrickej energie v danej budove takto:

45.

Podniky môžu chcieť prípadne poskytnúť aj údaje o emisiách rozsahu 2 podľa metódy založenej na trhu. Emisné faktory pre emisie rozsahu 2 podľa metódy založenej na trhu odrážajú zmluvné dojednania podniku s jeho dodávateľmi energie. Emisné faktory podľa metódy založenej na trhu môžu podnikom poskytnúť ich dodávatelia elektrickej energie alebo tepla a takisto môžu byť podporené vlastným nákupom osvedčení o energetických atribútoch alebo zmluvami o nákupe elektriny (PPA), alebo použitím emisných faktorov zvyškového mixu (AIB, 2024).

B4 –   Znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy

Usmernenie k tomu, ktoré podniky musia vykazovať údaje o znečisťovaní a o akých znečisťujúcich látkach musia podniky vykazovať údaje

46.

V bode 32 sa stanovuje, že podnik zverejní informácie o znečisťujúcich látkach, ktoré v rámci svojich činností vypúšťa do ovzdušia, vody a pôdy, ak sa na takéto informácie zo zákona alebo v rámci systému environmentálneho manažérstva už vzťahujú požiadavky na vykazovanie príslušným orgánom. Znamená to, že podnik najprv posúdi, či takéto informácie už vykazuje, či už na základe zákonnej požiadavky alebo dobrovoľne. Ak už podnik vykazuje informácie o emisiách znečisťujúcich látok (alebo je zo zákona povinný ich vykazovať), poskytne ďalšie informácie o takýchto emisiách podľa požiadaviek uvedených v bode 32. Ak však podnik takéto informácie ešte nevykazuje (a nie je zo zákona povinný ich vykazovať), musí túto skutočnosť jednoducho len uviesť.

47.

Vo všeobecnosti sa očakáva, že táto požiadavka sa bude vzťahovať na podniky, ktoré sú prevádzkovateľmi priemyselných zariadení alebo intenzívnych chovov hospodárskych zvierat, na ktoré sa vzťahuje smernica o emisiách z priemyslu a chovu hospodárskych zvierat (IED 2.0 – smernica 2024/1785/EÚ), ktorou sa mení smernica o priemyselných emisiách (IED – smernica 2010/75/EÚ). Smernica IED 2.0 sa vzťahuje približne na 75 000 zariadení v Európe a zahŕňa činnosti ako spaľovanie paliva v kotloch s menovitým výkonom viac než 50 MW, odlievanie v zlievarňach kovov, spracovanie neželezných kovov, výroba vápna, vypaľovanie keramických výrobkov, výroba prípravkov na ochranu rastlín alebo biocídnych výrobkov, chov akejkoľvek kombinácie ošípaných alebo hydiny v počte predstavujúcom 380 alebo viac dobytčích jednotiek, činenie kože, prevádzka bitúnkov atď. Takéto zariadenia už majú povinnosť vykazovať príslušnému orgánu znečisťujúce látky, ktoré vypúšťajú do ovzdušia, vody a pôdy, pričom tieto údaje sú verejne dostupné na portáli priemyselných emisií (zriadenom podľa nariadenia IEPR – nariadenia 2024/1244/EÚ), ktorým sa nahradil Európsky register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (E-PRTR – nariadenie č. 166/2006/ES). Spoločnosti prevádzkujúce viac než jedno zariadenie nemusia do registra EPRTR vykazovať konsolidované emisie na úrovni celej spoločnosti, pretože vykazujú informácie len na úrovni zariadenia. V tomto štandarde sa vyžaduje vykazovanie celkového množstva znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení. Podobne spoločnosti, ktoré vlastnia určité zariadenie, ale ho neprevádzkujú, nemusia vykazovať údaje do registra E-PRTR, ale očakáva sa od nich, že zohľadnia emisie z vlastníctva zariadenia vo svojej správe o udržateľnosti.

48.

Podobne, ak bol podnik identifikovaný ako podnik, ktorý je povinný monitorovať a vykazovať znečisťujúce látky uvedené v registri E-PRTR v rámci systému environmentálneho manažérstva, ako je napríklad schéma pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) alebo certifikácia podľa normy ISO 14001. V zásade ide o relevantné aspekty, ktoré má podnik zahrnúť do svojej správy o udržateľnosti.

49.

Ak podnik má alebo prevádzkuje len jedno zariadenie a ak sú jeho údaje o znečisťovaní už verejne dostupné, namiesto opätovného vykazovania môže uviesť odkaz na dokument, v ktorom sú dané informácie uvedené. Podobne, ak podnik uverejňuje správu za celú organizáciu, napríklad správu v rámci EMAS, ktorej súčasťou sú údaje o znečisťovaní, môže ju prostredníctvom odkazu zahrnúť do správy o udržateľnosti.

50.

Na vykázanie informácií o znečisťujúcich látkach v správe o udržateľnosti by mal podnik uviesť, o aký druh znečisťujúcej látky ide a v akom množstve je emitovaná do ovzdušia, vody a pôdy, a to s použitím primeranej hmotnostnej jednotky (napr. tony alebo kilogramy).

51.

Ďalej sa uvádza príklad toho, ako môžu podniky prezentovať informácie o emisiách do ovzdušia, vody a pôdy v členení podľa druhu znečisťujúcej látky. Znečisťujúca látka Emisie (kg) Prostredie uvoľňovania (vzduch, voda, pôda) Napr. kadmium a jeho zlúčeniny 10 voda Druh znečisťujúcej látky 2     Druh znečisťujúcej látky 3

52.

Pokiaľ ide o druhy znečisťujúcich látok, ktoré je potrebné pri vykazovaní podľa bodu 32 zohľadniť, podnik môže uviesť tieto hlavné znečisťujúce látky, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú právne predpisy EÚ. Každý podnik však musí zohľadniť špecifické znečisťujúce látky, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy v jeho príslušnej jurisdikcii.

53.

Ako príklad hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie [smernica (EÚ) 2024/299, nariadenie (EÚ) 2024/1244, Air pollution from key sectors (Znečistenie ovzdušia z kľúčových odvetví), EK, 2024, Sources and emissions of air pollutants in Europe (Zdroje a emisie látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe), Európska environmentálna agentúra, 2022] možno uviesť: oxidy síry (SOx/SO2 – napr. z výroby energie a vykurovania vo výrobe), oxidy dusíka (NOx/NO2 – napr. z dopravy), nemetánové prchavé organické zlúčeniny (NMVOC – napr. z poľnohospodárskych činností), oxid uhoľnatý (CO – napr. zo spaľovania fosílnych palív), amoniak (NH3 – napr. z aplikácie a uskladňovania hnoja do pôdy), tuhé častice (PM10 – napr. zo spaľovania vo výrobe, z dopravy, poľnohospodárskych činností), ťažké kovy (Cd, Hg, Pb, As, Cr, Cu, Ni, Zn), perzistentné organické látky (PAU, HCB, PCB, dioxíny/furány celkovo), látky poškodzujúce ozónovú vrstvu (úplne a neúplne halogénované chlórfluóruhľovodíky, halóny), čierny uhlík (napr. zo spotreby energie) atď.

54.

Medzi hlavné zdroje emisií látok znečisťujúcich ovzdušie v súkromnom sektore (ktoré majú zároveň veľký vplyv na celý hodnotový reťazec ) patria: a) výroba elektrickej energie spaľovaním fosílnych palív alebo biomasy (pričom elektrická energia sa môže vyrábať externe, byť distribuovaná prostredníctvom vnútroštátnej sústavy a potom byť spotrebúvaná v rámci činností pozdĺž hodnotového reťazca); b) priame stacionárne spaľovanie fosílnych palív alebo biomasy v rámci činností alebo priemyselných procesov podniku, alebo prevádzkovanie stacionárnych strojových zariadení alebo iné činnosti, ktoré si vyžadujú spaľovanie paliva; c) doprava (nákladná, cestná, železničná, lodná a letecká, terénne vozidlá, napr. vozidlá používané v poľnohospodárstve alebo stavebníctve); d) priemyselné procesy (všetky ostatné emisie, ktoré nepochádzajú zo spaľovania paliva a ktoré vznikajú počas priemyselných procesov); e) poľnohospodárstvo (chov hospodárskych zvierat a hospodárenie s maštaľným hnojom, rastlinná výroba, napr. spaľovanie pozberových zvyškov, aplikácia maštaľného hnoja a hnojív); f) zneškodňovanie odpadu (napr. skládkovanie, spaľovanie, otvorené spaľovanie alebo kompostovanie).

55.

Ďalej sa uvádza príklad jednoduchej metodiky na vypracovanie inventúry emisií látok znečisťujúcich ovzdušie spoločnosti a výpočet emisií príslušných látok znečisťujúcich ovzdušie. Táto metodika je rozdelená na nasledujúce kroky (s vylúčením mapovania hodnotového reťazca , keďže podľa štandardu VSME sa informácie požadované v rámci tejto požiadavky na zverejňovanie majú vykazovať na úrovni vykazujúcej spoločnosti): 1. určenie zdrojov emisií v rámci hodnotového reťazca; 2. určenie metodík na kvantifikáciu emisií; 3. zber údajov o činnosti; 4. určenie emisných faktorov a 5. kvantifikácia emisií. Príručka pomáha priradiť zdroje znečistenia k metodikám výpočtu údajov o emisiách pochádzajúcich z hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie (tabuľka ďalej). (3) Zdroje znečistenia Metodika kvantifikácie emisií (oddiel v príručke) Elektrická energia oddiel 4.1 Spaľovanie paliva oddiel 4.2 Doprava oddiel 4.3 Priemyselné procesy oddiel 4.4 Poľnohospodárstvo oddiel 4.5 Odpad oddiel 4.6

56.

Ďalej sa uvádza príklad metódy výpočtu emisií látok znečisťujúcich ovzdušie pomocou vyššie uvedenej metódy pre výrobu. V posudzovanom príklade je Mp množstvo materiálu M použitého (alebo vyrobeného) v rámci hodnotového reťazca spoločnosti, ktoré sa vyrába pomocou procesu p (v tonách, litroch), EFk,p je emisný faktor znečisťujúcej látky k v prípade procesu p (g jednotkovej produkcie-1), Emk,p sú emisie konkrétnej znečisťujúcej látky k v prípade procesu p (g). Emk,p = Mp * EFk,p

57.

Napríklad stredne veľký výrobca čokolády, ktorý v roku 2022 vyrobil 1 750 ton čokolády, by na výpočet emisií NMVOC použil štandardný emisný faktor 2, pričom výpočet by vyzeral takto: 1 750 ton čokolády * 2 (emisný faktor NMVOC) = 3 500 ton emisií NMVOC.

58.

Ďalším významným zdrojom znečistenia ovzdušia v rámci vlastných činností a na úrovni hodnotového reťazca býva doprava. V tomto prípade bude musieť subjekt napríklad na odhad emisií konkrétnej znečisťujúcej látky z cestnej dopravy použiť túto rovnicu, kde FCv,f je spotreba paliva pri type vozidla v používajúceho palivo f (v kg), EFk,v,f je emisný faktor znečisťujúcej látky k pri type vozidla v a palive f (g vozidlo-km1), Emk,v,f sú emisie konkrétnej znečisťujúcej látky k pri type vozidla v a palive f (v g). Emk,v,f = FCv,f * EFk,v,f

59.

Napríklad ľahké úžitkové vozidlo s naftovým motorom, ktoré v roku 2022 najazdilo spolu 2 800 km, vyprodukovalo takéto množstvo emisií PM10 (emisný faktor PM10 je 1,52 g/kg): 2 800 km * 1,52 = 4 256 gramov emisií PM10.

60.

Ďalším kritickým zdrojom emisií do ovzdušia je spaľovanie paliva. V tomto prípade možno ako príklad uviesť túto rovnicu, kde FCn je palivo n spotrebované v rámci danej kategórie zdroja (v Gj), EFk je emisný faktor tejto znečisťujúcej látky k (g/Gj) a Emk sú emisie konkrétnej znečisťujúcej látky k (v g). Emk = FCn * EFk

61.

Napríklad spoločnosť, ktorá v roku 2020 spotrebovala 3 000 000 gramov paliva, bude mať emisný faktor 0,67 pre SO2, a teda: 3 000 000 * 0,67 = 2 010 000 gramov emisií SO2 zo spaľovania paliva v roku 2020.

62.

Ako príklad hlavných látok znečisťujúcich vodu [nariadenie (EÚ) 2024/1244, smernica 2000/60/ES, smernica 2006/118/ES, smernica 91/676/EHS, smernica 2010/75/EÚ a pozmeňujúca smernica 2024/1785, Industrial pollutant releases to water in Europe (Priemyselné uvoľňovanie znečisťujúcich látok do vody v Európe), EEA, 2024] možno uviesť: dusík (N), fosfor (P), ťažké kovy (Cd, Hg, Pb, ako aj As, Cr, Cu, Ni, Zn), perzistentné organické látky a pesticídy, BTEX (benzén, toluén, etylbenzén, xylény) a iné prchavé organické zlúčeniny, látky nepriaznivo ovplyvňujúce kyslíkovú bilanciu (merané pomocou parametrov ako BSK, ChSK a pod.), celkový obsah organického uhlíka (TOC) atď.

63.

Pri poľnohospodárskych činnostiach sa môžu uvoľňovať pesticídy a živiny (napr. N a P) [Main sources of water pollution (Hlavné zdroje znečistenia vody), EEA, 2023, Introduction to Freshwater Quality Monitoring and Assessment – Technical Guidance Document (Úvod do monitorovania a posudzovania kvality sladkej vody – Technický usmerňovací dokument), UNEP, 2023] (napr. z aplikácie maštaľného hnoja alebo anorganických hnojív). Koncentrácie ťažkých kovov môžu pochádzať z ťažby a vypúšťania odpadových vôd. TOC (celkový obsah organického uhlíka) je všeobecný ukazovateľ znečistenia vody organickou hmotou, ktorý indikuje prítomnosť živého materiálu, napríklad v odpadových, ale aj v povrchových a podzemných vodách (zvyčajné koncentrácie sú nižšie ako 10 mg.l–1 v prípade odpadových vôd, resp. 2 mg.l–1 v prípade povrchových a podzemných vôd). ChSK (chemická spotreba kyslíka) vo veľkej miere poukazuje na prítomnosť priemyselných výtokov alebo splaškových odpadových vôd, pričom v neznečistených vodách má tento parameter zvyčajne hodnoty nižšie ako 20 mg.l–1 a v priemyselných odpadových vodách dosahuje hodnoty až 60 000 mg.l–1. BSK (biochemická spotreba kyslíka) sa zvyčajne používa na určenie znečistenia povrchových vôd organickou hmotou, ako aj na určenie účinnosti čistenia splaškových odpadových vôd a zvyčajne má hodnoty okolo 2 mg.l–1 v neznečistených vodách a 10 mg.l–1 či viac v znečistených vodách. Uvoľňovanie prchavých organických zlúčenín môže byť dôsledkom únikov do vody.

64.

Pokiaľ ide o metodiku používanú na meranie emisií do vody, agentúra EEA [Calculating emissions to water – a simplified method (Výpočet emisií do vody – zjednodušená metóda) (Správa ETC/ICM 3/2022)] odporúča jednoduchú techniku odhadu podobnú tej, ktorá sa používa pri už spomínaných látkach znečisťujúcich ovzdušie. V nasledujúcej rovnici je ARa miera aktivity v prípade činnosti a (zvolí sa na základe konkrétnej činnosti alebo procesu, napr. pozri Mp vo vo vyššie uvedenom výpočte emisií do ovzdušia), EFp,a je emisný faktor znečisťujúcej látky p v prípade činnosti a a Emisiep,a sú emisie konkrétnej znečisťujúcej látky p v prípade činnosti a. Emisiep,a = ARa * EFp,a

65.

Ako príklad hlavných znečisťujúcich látok emitovaných do pôdy [nariadenie (EÚ) 2024/1244, smernica 86/278/EHS] možno uviesť: N, P, ťažké kovy (napr. aplikácia čistiarenských kalov na pôdu), BTEX a iné prchavé organické zlúčeniny, perzistentné organické látky a pesticídy.

66.

Celkovo sú zdrojmi znečistenia pôdy v súkromnom sektore najmä produkty alebo vedľajšie produkty priemyselných procesov (napr. výroba chemikálií, energetika, výroba textilu), náhodné úniky produktov pochádzajúcich z benzínu, chov hospodárskych zvierat a poľnohospodárske činnosti (napr. zavlažovanie neupravenými odpadovými vodami, chov hydiny), výroba a čistenie odpadových vôd, výroba a spracovanie kovov a nerastov a doprava [Global assessment of soil pollution: Report (Globálne posúdenie znečistenia pôdy: správa), FAO, 2021).

67.

Na podporu spoločností pri výpočte ich emisií do ovzdušia, vody a pôdy bolo vypracovaných viacero príručiek na vnútroštátnej úrovni, napríklad v Austrálii [Emission Estimation Technique Manual for Soft Drink Manufacture, National Pollution Inventory (Príručka k postupu odhadu emisií pri výrobe nealkoholických nápojov, národný zoznam znečisťujúcich látok)] a Južnej Afrike [A Guide to Reporting and Estimating Emissions for the IPWIS (Príručka k vykazovaniu a odhadovaniu emisií na účely systému IPWIS)] majú subjekty na výber niekoľko spôsobov odhadu v závislosti od svojich možností: priame meranie (napr. odber vzoriek, systém priebežného monitorovania), hmotnostná bilancia, technické výpočty, emisné faktory (rovnaká rovnica ako pri vyššie uvedených emisiách do ovzdušia a do vody) atď. Pri výpočte takýchto emisií sa uplatňuje tento všeobecný prístup: 1. určia sa zdroje emisií v rámci daného zariadenia (spaľovanie, výroba, odparovanie rozpúšťadiel, uskladňovanie, fugitívne emisie); 2. vypracuje sa prehľad dostupných informácií; 3. zo zoznamu metód odhadu sa vyberie tá, ktorá je najvhodnejšia vzhľadom na konkrétny hodnotený proces, dostupné informácie a dostupné meracie nástroje, pomocou ktorých možno získať potrebné údaje; 4. zhromaždia sa údaje potrebné pre každú metódu a 5. vykoná sa výpočet emisií. V príručkách sa k jednotlivým metódam výpočtu emisií uvádza viacero rovníc a príkladov.

68.

Zoznam emisných faktorov látok znečisťujúcich ovzdušie je k dispozícii na vyhradenom webovom sídle Európskej environmentálnej agentúry. Hoci sa emisné faktory bežnejšie používajú v prípade znečistenia ovzdušia, Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila určité emisné faktory týkajúce sa vypúšťania do povrchových vôd a ukladania odpadov na skládky pri špecifických procesoch. Ďalšie emisné faktory v prípade perzistentných organických látok sú k dispozícii na webovej stránke Toolkit for Identification and Quantification of Releases of Dioxins, Furans and Other Unintentional POPs (Súbor nástrojov na identifikáciu a kvantifikáciu uvoľňovania dioxínov, furánov a iných neúmyselne uvoľňovaných perzistentných organických látok).

69.

Treba poznamenať, že požiadavky podľa bodu 32 sa vzťahujú len na MSP pôsobiace v určitých odvetviach. Napríklad podniky, ktoré sa zaoberajú poskytovaním služieb (napr. pôsobia v spoločných alebo zdieľaných zariadeniach alebo na diaľku), zvyčajne nie sú zahrnuté do rozsahu tohto zverejňovania. Naopak, podniky zaoberajúce sa výrobnými činnosťami (napr. výrobou chemikálií) majú vo všeobecnosti vplyvy spojené so znečisťovaním, a preto sa od nich očakáva, že budú vykazovať údaje v rámci tohto zverejňovania. V tabuľke ďalej (prevzatej v upravenej podobe z  Príručky pre používateľov EMAS ) sa uvádzajú príklady odvetvových vplyvov vrátane kancelárskych služieb, pri ktorých nemusia byť aspekty súvisiace so znečistením významné. Činnosť Environmentálny aspekt Environmentálny vplyv Doprava — spotrebované oleje pre strojové zariadenia, spotreba paliva — emisie vozidiel — oder pneumatík (jemný prach) — znečistenie pôdy, vody, ovzdušia — skleníkový efekt, hluk Stavebníctvo — spotreba primárnych surovín (zdrojov) — emisie do ovzdušia, hluk, vibrácie atď. zo stavebných strojov — využívanie pôdy — dostupnosť surovín — hluk, znečistenie pôdy, vody, ovzdušia — zničenie pôdneho porastu — strata biodiverzity Kancelárske služby — spotreba materiálov (napr. papier, toner) — spotreba elektriny (vedie k nepriamym emisiám CO2) — vznik zmesového komunálneho odpadu — skleníkový efekt Chemický priemysel — spotreba primárnych surovín (zdrojov) — odpadová voda — emisie prchavých organických zlúčenín — emisie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu — dostupnosť surovín — znečistenie vody — fotochemický ozón — zničenie ozónovej vrstvy

B5 –   Biodiverzita

Usmernenie k identifikácii miest nachádzajúcich sa v oblastiach citlivých z hľadiska biodiverzity alebo v ich blízkosti

70.

V bode 33 sa stanovuje, že podnik zverejňuje informácie o  miestach , v ktorých vykonáva činnosti, ktoré sa nachádzajú v  oblastiach citlivých z hľadiska biodiverzity alebo v ich blízkosti . Oblasti citlivé z hľadiska biodiverzity sú vymedzené prostredníctvom osobitných právnych predpisov o ochrane prírody na európskej alebo medzinárodnej úrovni. Patria medzi ne oblasti patriace do sústavy chránených území Natura 2000, lokality svetového dedičstva UNESCO a kľúčové oblasti biodiverzity, ako aj iné chránené územia, ktoré sú vládnymi orgánmi označené za oblasti vyžadujúce si osobitnú ochranu (napr. chránené lesné územia alebo oblasti ležiace na správnych územiach povodí).

71.

Pri identifikácii chránených území a  oblastí citlivých z hľadiska biodiverzity môže podnik využiť databázy, napríklad Svetovú databázu chránených území (WDPA) (celosvetová databáza na pomoc pri identifikácii chránených morských a suchozemských oblastí), Svetovú databázu kľúčových oblastí biodiverzity a Červenú knihu ohrozených druhov IUCN. Podnik môže využiť aj nástroje ako integrovaný nástroj na posudzovanie biodiverzity (Integrated Biodiversity Assessment Tool, IBAT).

72.

V kontexte zverejnenia B5 – Biodiverzita sa výrazom v blízkosti označuje oblasť, ktorá sa (čiastočne) prekrýva s  oblasťou citlivou z hľadiska biodiverzity alebo s ňou susedí.

73.

V tabuľke ďalej sa uvádza, ako možno prezentovať informácie o  miestach nachádzajúcich sa v  oblastiach citlivých z hľadiska biodiverzity alebo v ich blízkosti. Umiestnenie Plocha (v hektároch) Oblasť citlivá z hľadiska biodiverzity Špecifikácia (nachádzajúce sa v oblastiach/v blízkosti oblastí citlivých z hľadiska biodiverzity) Krajina – Názov miesta 1       Krajina – Názov miesta 2       Krajina – Názov miesta 3       …

Usmernenie k výpočtu a vykazovaniu využívania pôdy

74.

Pod pojmom „ nevyužiteľná plocha “ sa rozumie plocha, na ktorej je pôvodná pôda prekrytá (napr. cestnými komunikáciami, budovami, parkoviskami) a je teda nepriepustná, z čoho vyplýva vplyv na životné prostredie.

75.

Zelená plocha alebo „ prírodne orientovaná plocha “ je oblasť, v ktorej sa v prvom rade chráni alebo obnovuje príroda. Takmer prírodné/zelené plochy sa môžu nachádzať v  mieste organizácie a zahŕňať strechy, fasády, vodné drenážne systémy alebo iné prvky, ktoré sú navrhnuté, prispôsobené alebo spravované tak, aby podporovali biodiverzitu. Takmer prírodné plochy sa môžu nachádzať aj mimo miesta organizácie za predpokladu, že ich organizácia vlastní alebo spravuje a sú predovšetkým určené na podporu biodiverzity.

76.

V tabuľke ďalej sa uvádza, ako možno prezentovať informácie o spôsobe využívania pôdy (EMAS, 2023). Druh využívania pôdy Plocha (v hektároch alebo m2) Celková nevyužiteľná plocha   Celková prírodne orientovaná plocha v rámci miesta   Celková prírodne orientovaná plocha mimo mimo miesta   Celkové využívanie pôdy

B6 –   Voda

Usmernenie k výpočtu a vykazovaniu odberov a spotreby vody

77.

Odber vody je množstvo vody z akéhokoľvek zdroja, ktoré podnik počas obdobia vykazovania odoberá do svojich organizačných hraníc. V praxi je to v prípade väčšiny podnikov množstvo vody odobratej z verejnej vodovodnej siete, uvedené v účtoch za verejné služby. V príslušných prípadoch sa však do odberu vody započítavajú aj množstvá vody odoberané z iných zdrojov, napríklad podzemná voda z vlastných studní, voda z riek alebo jazier alebo voda prijatá inými podnikmi. V špecifickom prípade podnikov pôsobiacich v poľnohospodárstve by odber vody zahŕňal aj dažďovú vodu, ak ju podnik priamo zbiera a uskladňuje.

78.

Údaje o  odbere vody možno získať z meraní pomocou prietokomerov alebo z účtov za vodu; vlastne v praxi predstavuje odber vody v prípade väčšiny podnikov množstvo vody odobratej z verejnej vodovodnej siete, ktoré je vyčíslené v účtoch za verejné služby. V prípadoch, keď priame merania nie sú možné alebo sa považujú za nedostatočné a je preto potrebné ich doplniť, možno údaje o odbere vody odhadnúť napríklad pomocou výpočtových modelov a priemyselných noriem.

79.

Ak ide napríklad o zdieľané kancelárie alebo spoločné priestory, metóda výpočtu odberu vody by mohla spočívať v získaní údajov o celkovom odbere vody v danej budove z účtu za vodu a vo vypočítaní odberu vody na zamestnanca pomocou tejto rovnice: Odber vody na zamestnanca denne (v l) = ročný odber vody (v l) / (počet zamestnancov v celej zdieľanej budove × počet pracovných dní). Následne by podnik mohol vynásobiť odber vody na zamestnanca počtom svojich zamestnancov a počtom dní, ktoré za daný rok vykazovania odpracovali, čím by získalo konečné číslo požadované pri tomto údajovom bode. Uvedieme príklad použitia navrhovanej rovnice s konkrétnymi číslami: ročný odber vody podľa účtu za vodu v spoločných priestoroch je 1 296 m3 (čo je 1 296 000 l) a v týchto spoločných priestoroch spolu pracuje 100 zamestnancov rôznych spoločností počas predpokladaného počtu 240 dní za rok. Predpokladaný priemerný počet odpracovaných dní môže vychádzať napríklad z národných štatistických údajov. Odber vody na zamestnanca denne by v tomto prípade bol: odber vody na zamestnanca denne = 1 296 000 l / (100 × 240) = 54 l

80.

Teraz predpokladajme, že vykazujúci podnik má 25  zamestnancov , ktorí dané spoločné priestory využívajú 220 dní za rok: ročný odber vody podniku v rámci spoločných priestorov by sa vypočítal vynásobením odberu vody na zamestnanca počtom jeho zamestnancov a odpracovaných dní, teda 54 l × 25 × 220 = 297 000 l (čo je 297 m3).

81.

Tento výpočet by mohol byť užitočný, ak má podnik prístup k účtu za vodu v zdieľanej budove. Táto jednoduchá metóda výpočtu má určité obmedzenia, pretože nezohľadňuje napríklad rozdiely vo využívaní rôznych častí budovy (napr. v sedemposchodovej budove môže byť šesť poschodí vyhradených pre kancelárie a jedno poschodie pre jedáleň alebo reštauráciu), ale tieto obmedzenia by sa dali prekonať, ak by mal podnik k dispozícii doplňujúce údaje na ďalšie spresnenie základného výpočtu, ktorý je uvedený vyššie ako príklad.

82.

Alternatívnym spôsobom, ako získať údaje o  odbere vody v prípade príkladu zdieľaných kancelárskych priestorov, keď nemožno použiť účet za vodu, by mohol byť výpočet, v ktorom by primárnymi vstupmi boli prietoky v armatúrach a údaje o obsadenosti. Rovnica by mohla vyzerať takto: Celkový odber vody = ∑(prietok × počet použití za deň × počet dní za rok × obsadenosť) kde: a) prietoky v jednotlivých armatúrach možno získať napríklad z projektovej dokumentácie alebo označení armatúr, prípadne ich možno odhadnúť na základe verejne dostupných priemerných údajov, ak nie je možné získať presnejšie informácie; b) počet použití za deň možno odhadnúť na základe verejne dostupných priemerov; c) „počet dní“ je počet prevádzkových dní vykazujúceho podniku za rok; d) „obsadenosť“ je počet zamestnancov podniku, ktorí dané kancelárske priestory využívajú. Často sa počíta ako ekvivalent plného pracovného času a e) znak ∑ znamená, že výpočty za každú armatúru by sa mali sčítať, aby sa získal celkový odber vody vykazujúceho podniku využívajúceho zdieľané kancelárske priestory.

83.

Ďalším možným zdrojom, ktorý môže podnikom využívajúcim zdieľané kancelárske priestory pomôcť pri vykazovaní odberu vody , je príručka JRC Level(s) indicator 3.1: Use stage water consumption user manual [Príručka k ukazovateľu 3.1 podľa rámca Level(s) JRC: spotreba vody vo fáze používania], ako aj ďalšie súvisiace dokumenty a výpočtové hárky [pozri stránku PG Section Documents | Product Bureau (europa.eu)]. Okrem toho môžu podniky preskúmať dokumenty EMAS Reference Document for the Public Administration sector (Referenčný dokument EMAS pre sektor verejnej správy) a EMAS Reference Document for the Construction sector (Referenčný dokument EMAS pre sektor stavebníctva), ako aj podobné systémy hodnotenia a certifikácie, ktorých metodiky môžu obsahovať užitočné informácie o tom, ako ďalej spresniť výpočet odberu vody v kanceláriách a zdieľaných priestoroch.

84.

Uvedené príklady spôsobov, ako získať údaje o  odbere vody v kontexte zdieľaných kancelárskych priestorov, možno preniesť a použiť v prípade podnikov pôsobiacich v rôznych odvetviach, a to s potrebnými úpravami vzhľadom na situáciu v danom odvetví a špecifické okolnosti daného podniku. Pokiaľ ide o MSP a špecifické odvetvové metodiky a ukazovatele odberu vody, ako aj priemyselné normy a referenčné hodnoty, k dispozícii sú dokumenty EMAS "easy" for small and medium enterprises (EMAS „jednoducho“ pre malé a stredné podniky) a EMAS Sectoral Reference Documents (SRDs) (Odvetvové referenčné dokumenty EMAS).

85.

Spotreba vody je množstvo vody odobratej do hraníc podniku, ktoré sa nevypustí ani nie je určené na vypustenie späť do vodného prostredia alebo tretej strane. Zväčša ide o odparenú vodu (napr. v kontexte procesov spojených s tepelnou energiou, ako je sušenie alebo výroba energie), vodu tvoriacu súčasť výrobkov (napr. v kontexte výroby potravín) alebo o vodu na zavlažovanie (napr. voda používaná v poľnohospodárstve alebo na zavlažovanie v priestoroch spoločnosti).

86.

Vypúšťanie vody je napríklad množstvo vody prevedené priamo do vodných útvarov, ako sú jazerá alebo rieky, do verejnej kanalizácie alebo do iných spoločností na kaskádové využívanie vody. Dalo by sa povedať, že je to výstup vody z podniku.

87.

Spotreba vody sa preto môže vypočítať ako: Spotreba vody = vstupy vody – výstupy vody alebo inými slovami: Spotreba vody = (Odber vody) – Vypúšťanie vody Pokiaľ ide o podniky, ktoré odoberajú vodu výlučne z verejnej vodovodnej siete a vypúšťajú ju do kanalizácie, ich spotreba vody je blízka nule a možno ju teda z vykazovania vylúčiť. V širšom zmysle sa uplatniteľnosť požiadavky na zverejňovanie informácií o spotrebe vody týka informácií, ktoré sa už požadujú podľa zákona, ktoré sa už vykazujú a/alebo ktoré sú primerané pre dané odvetvie.

88.

Na obrázku ďalej sa uvádza schematické zobrazenie vzťahu medzi odberom vody , spotrebou vody a vypúšťaním vody.

89.

Podnik môže poskytnúť doplňujúce vysvetľujúce informácie, aby priblížil súvislosti svojho odberu alebo spotreby vody . Podnik môže napríklad poukázať na to, že zbiera a používa dažďovú vodu ako náhradu za vodu z vodovodu alebo že vypúšťaná voda putuje ďalším stranám na kaskádové využitie.

90.

Ďalej sa uvádza príklad toho, ako môžu podniky prezentovať kvantitatívne informácie o odbere, vypúšťaní a spotrebe vody v členení podľa polohy miesta .   Odber vody napr. v m3 Spotreba vody napr. v m3 (podľa potreby) Všetky miesta     Miesta na územiach s vodným stresom

Usmernenie k určovaniu toho, či podnik pôsobí na území s veľkým vodným stresom

91.

Podnik sa môže obrátiť na miestne (napr. vnútroštátne, regionálne) vodohospodárske orgány v mieste (miestach), kde pôsobí, a požiadať o informácie v súvislosti s posudzovaním vodných zdrojov v prípade konkrétnej lokality (-ít), a to aj pokiaľ ide o identifikovanie území s veľkým vodným stresom. Môže využiť aj verejne dostupné a bezplatné nástroje zamerané na mapovanie nedostatku vody v globálnom meradle. Jedným z takýchto nástrojov je atlas vodohospodárskych rizík Aqueduct inštitútu WRI, ktorý poskytuje interaktívnu mapu ukazovateľa vodného stresu („základný vodný stres“, ktorým sa meria pomer celkového dopytu po vode a dostupných obnoviteľných zásob povrchovej a podzemnej vody) na úrovni nižšej ako úroveň povodí. Pomocou tohto nástroja môžu podniky nahliadnuť do súboru údajov o základnom vodnom strese v rámci rôznych povodí na celom svete. Hodnoty ukazovateľa základného vodného stresu nad 40 % označujú územie s veľkým vodným stresom.

92.

Ako ukážka sú na nasledujúcej mapke znázornené povodia hlavných riek na Pyrenejskom polostrove a ich klasifikácia vodného stresu podľa nástroja Aqueduct inštitútu WRI. Na tomto obrázku vidno viacero povodí na Pyrenejskom polostrove spolu s klasifikáciou vodného stresu. Väčšinu južnej časti polostrova pokrýva územie s významným vodným stresom – s výnimkou povodia rieky Guadiana (žltou farbou). Ak teda podnik vykonáva činnosti v povodí rieky Guadalquivir (napr. v regióne Andalúzia, ktorý má vysokú úroveň vodného stresu), musel by údaje o  spotrebe vody rozčleniť podľa daného regiónu/povodia. Ak však vykonáva činnosti v južnej časti povodia rieky Guadiana (kde je nízky vodný stres), rozčlenenie údajov o spotrebe vody podľa daného regiónu/povodia by potrebné nebolo.

93.

Medzi ďalšie nástroje, ktoré môžu podnikom pomôcť určiť, či sa nachádzajú na územiach s vodným stresom, patrí statická mapa (a súvisiaci súbor údajov) s údajmi o indexe využívania vody plus (WEI+) pre letné obdobie a mestské morfologické zóny, ktorú poskytuje Európska environmentálna agentúra (EEA), a interaktívna mapa s údajmi o indexe využívania vody plus (WEI+) pre správne územia povodí (1990 – 2015). Tieto mapy informujú o ukazovateli vodného stresu WEI+, ktorým sa meria celková spotreba vody ako percentuálny podiel obnoviteľných zdrojov sladkej vody na úrovni nižšej ako úroveň povodí. Hodnoty ukazovateľa WEI+ rovné alebo vyššie ako 40 % vo všeobecnosti označujú miesta s vysokým vodným stresom. Treba zdôrazniť, že v nástroji Aqueduct inštitútu WRI je východiskom ukazovateľa základného vodného stresu dopyt po vode, zatiaľ čo ukazovateľ vodného stresu WEI+ agentúry EEA je založený na spotrebe vody.

B7 –   Využívanie zdrojov, obehové hospodárstvo a nakladanie s odpadom

Usmernenie k zásadám obehového hospodárstva

94.

Podnik môže pri zverejňovaní informácií o svojich výrobkoch, používaní materiálov a nakladaní s odpadom uviesť informácie týkajúce sa zásad obehového hospodárstva . Zásady obehového hospodárstva sa opisujú v nasledujúcich bodoch. Ďalej sú uvedené kľúčové zásady obehového hospodárstva, pričom kľúčové zásady zohľadňované Európskou komisiou sú vyznačené kurzívou. Odstraňovanie odpadu a znečistenia – možno to dosiahnuť zlepšovaním procesov a takisto zohľadňovaním použiteľnosti, opätovnej použiteľnosti, opraviteľnosti, demontáže a repasácie v štádiu návrhu. Obehovosť výrobkov a materiálov (pri udržaní čo najvyššej hodnoty) – pre obehovosť výrobkov je kľúčová opätovná použiteľnosť a  recyklácia , ale výrazne pomáha, ak sa vo fáze návrhu venuje osobitná pozornosť otázkam obehovosti, ako je použiteľnosť, opätovná použiteľnosť, opraviteľnosť, repasácia a demontáž. Do úvahy možno vziať aj faktory ako začleňovanie biomateriálov a ich recirkulácia prostredníctvom biologického cyklu, napríklad v poľnohospodárstve to môže byť používanie biologicky rozložiteľných zakrývacích fólií namiesto plastových. Regenerácia prírody – vždy, keď je to možné, by cieľom ľudských činností mala byť regenerácia prírody a zlepšenie alebo obnovenie kľúčových ekologických funkcií (napr. odvodnenie, poskytovanie habitátov, tepelná regulácia atď.), ktoré sa mohli stratiť v dôsledku predchádzajúcich ľudských činností.

Usmernenie k celkovému množstvu vytvoreného odpadu a k odpadu odklonenému na recykláciu alebo opätovné použitie

95.

Požiadavky uvedené v bode 38 možno vynechať v prípade podnikov, ktoré produkujú len odpad z domácností. V takýchto prípadoch podniku stačí len uviesť, že produkuje tento druh odpadu.

96.

Pri vykazovaní údajov o  nebezpečnom odpade podľa bodu 38 písm. a) podnik plní požiadavky týkajúce sa rádioaktívneho odpadu podľa ukazovateľa č. 9 v tabuľke 1 prílohy 1 k nariadeniu o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore financií (4). Tento ukazovateľ podľa uvedeného nariadenia (pomer medzi množstvom rádioaktívneho a  nebezpečného odpadu v tonách) možno vypočítať pomocou čitateľa a menovateľa, ktoré podnik uvádza pri vykazovaní podľa bodu 38 písm. a).

97.

MSP musia zverejňovať informácie o nebezpečnom a  rádioaktívnom odpade , ak sa s ich činnosťou spája vznik takéhoto odpadu. Uplatniteľnosť závisí od prítomnosti nebezpečných alebo rádioaktívnych materiálov v obchodných procesoch.

98.

Podnikom sa odporúča klasifikovať svoj nebezpečný odpad podľa Európskeho katalógu odpadov, skrátene EWC (rozhodnutie Komisie z 18. decembra 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2000/532/ES o zozname odpadov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES), v ktorom sa odpady kategorizujú podľa druhu. Každý odpad označený hviezdičkou (*) je v katalógu EWC klasifikovaný ako nebezpečný, zvyčajne s uvedením odkazu „obsahuje nebezpečné látky“. Napríklad: a) v zdravotníctve: kontaminované ostré predmety ako ihly a injekčné striekačky používané v zdravotníckych zariadeniach („odpady, ktorých zber a zneškodňovanie podliehajú osobitným požiadavkám z dôvodu prevencie infekcie“, kód EWC 18 01 03*), cytotoxické a cytostatické lieky (kód EWC 18 01 08*), použité rádiofarmaká a určité diagnostické zariadenia obsahujúce rádioaktívne materiály; b) vo výrobnom priemysle: použité mazivá a oleje klasifikované ako nebezpečné (kód EWC 13 02 05*); c) v stavebníctve: materiály obsahujúce azbest (kód EWC 17 09 03*), zemina a kamene obsahujúce nebezpečné látky (kód EWC 17 05 03*) a d) v odvetví batérií a akumulátorov: olovené batérie (16 06 01*), niklovo-kadmiové batérie (16 06 02*), batérie obsahujúce ortuť (16 06 03*).

99.

Odpad sa však považuje za nebezpečný, ak vykazuje jednu alebo viac nebezpečných vlastností uvedených v prílohe II k rámcovej smernici o odpade (smernica 2008/98/ES). Pre ľahšiu orientáciu sa tieto vlastnosti uvádzajú ďalej spolu s príslušnými piktogramami. Je to pomôcka na identifikáciu nebezpečných vlastností, ako je horľavosť, toxicita a korozívnosť, ktoré môžu viesť ku klasifikácii odpadu ako nebezpečného.

100.

Aj rádioaktívny odpad vykazuje alebo môže vykazovať nebezpečné vlastnosti, ktoré ho robia nebezpečným: konkrétne karcinogenicitu, mutagenitu alebo reprodukčnú toxicitu. Na rádioaktívne látky sa však vzťahujú osobitné právne predpisy v rámci EÚ (smernica Rady 2011/70/Euratom). Spoločnosti, ktoré používajú rádioaktívne materiály a môžu produkovať rádioaktívny odpad podliehajúci regulácii EÚ, by o tom mali vedieť. Rádioaktívny odpad by sa mal identifikovať na základe prítomnosti rádionuklidov na úrovniach presahujúcich regulačné limity pre schvaľovanie.

101.

Rádioaktívny odpad sa môže nachádzať v rôznych predmetoch, napríklad v zdravotníckych, vo výskumných a v priemyselných zariadeniach, detektoroch dymu alebo kaloch.

102.

Ďalej sa uvádzajú výstražné piktogramy pre každú triedu nebezpečnosti. Výstražný piktogram Upozornenie, symbol a trieda spojené s piktogramom Čo to znamená? „Plyn pod tlakom“ Symbol: tlaková nádoba Fyzikálna nebezpečnosť — Obsahuje plyn pod tlakom; pri zahriatí môže vybuchnúť — Obsahuje schladený plyn; môže spôsobiť kryogénne popáleniny alebo poranenia „Výbušnina“ Symbol: vybuchujúca bomba Fyzikálna nebezpečnosť — Nestabilná výbušnina — Výbušnina; nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu — Výbušnina; závažné nebezpečenstvo rozletenia úlomkov — Výbušnina; nebezpečenstvo požiaru, výbuchu alebo rozletenia úlomkov — Nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu pri požiari „Oxidujúce“ Symbol: plameň nad kruhom Fyzikálna nebezpečnosť — Môže spôsobiť alebo prispieť k rozvoju požiaru; oxidačné činidlo — Môže spôsobiť požiar alebo výbuch; silné oxidačné činidlo „Horľavé“ Symbol: plameň Fyzikálna nebezpečnosť — Mimoriadne horľavý plyn — Horľavý plyn — Mimoriadne horľavý aerosól — Horľavý aerosól — Veľmi horľavá kvapalina a pary — Horľavá kvapalina a pary — Horľavá tuhá látka „Korozívne/žieravé“ Symbol: korozívnosť/žieravosť Fyzikálna nebezpečnosť/nebezpečnosť pre zdravie — Môže byť korozívna pre kovy — Spôsobuje vážne poleptanie kože a poškodenie očí „Nebezpečnosť pre zdravie/nebezpečné pre ozónovú vrstvu“ Symbol: výkričník Nebezpečnosť pre zdravie — Môže spôsobiť podráždenie dýchacích ciest — Môže spôsobiť ospalosť alebo závraty — Môže vyvolať alergickú kožnú reakciu — Spôsobuje vážne podráždenie očí — Dráždi kožu — Škodlivý po požití — Škodlivý pri kontakte s pokožkou — Škodlivý pri vdýchnutí — Poškodzuje verejné zdravie a životné prostredie tým, že ničí ozón vo vrchných vrstvách atmosféry „Akútna toxicita“ Symbol: lebka so skríženými kosťami Nebezpečnosť pre zdravie — Smrteľný po požití — Smrteľný pri kontakte s pokožkou — Smrteľný pri vdýchnutí — Toxický: po požití — Toxický pri kontakte s pokožkou — Toxický pri vdýchnutí „Vážna nebezpečnosť pre zdravie“ Symbol: Nebezpečnosť pre zdravie Nebezpečnosť pre zdravie — Môže byť smrteľný po požití a vniknutí do dýchacích ciest — Spôsobuje poškodenie orgánov — Môže spôsobiť poškodenie orgánov — Môže spôsobiť poškodenie plodnosti alebo nenarodeného dieťaťa — Podozrenie, že spôsobuje poškodenie plodnosti alebo nenarodeného dieťaťa — Môže spôsobiť rakovinu — Podozrenie, že spôsobuje rakovinu — Môže spôsobovať genetické poškodenie — Podozrenie, že spôsobuje genetické poškodenie — Pri vdýchnutí môže vyvolať alergiu alebo príznaky astmy alebo dýchacie ťažkosti „Nebezpečné pre životné prostredie“ Symbol: životné prostredie Nebezpečnosť pre životné prostredie — Veľmi toxický pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami — Toxický pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami Piktogramy označujúce nebezpečné vlastnosti, príloha V, podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení.

103.

Pri predkladaní informácií o vzniku odpadu alebo jeho odklonení od zneškodňovania by mal podnik tieto informácie prednostne uvádzať v hmotnostných jednotkách (napr. v kg alebo tonách). Ak by sa však podnik domnieval, že hmotnostné jednotky nie sú vhodné, informácie o uvedených ukazovateľoch môže prípadne zverejňovať v objemových jednotkách (napr. v m3).

104.

Pri zverejňovaní informácií o celkovom ročnom množstve odpadu odkloneného na recykláciu alebo opätovné použitie by podnik nemal zohľadňovať odpad, ktorý sa skutočne zrecykluje alebo opätovne použije, ale skôr vytriedený odpad, ktorý sa odošle hospodárskym subjektom zaoberajúcim sa recykláciou alebo opätovným použitím (napr. množstvo odpadu vloženého do recyklačného kontajnera alebo triedenie odpadu na určité kategórie materiálov a ich odovzdanie do zariadení na spracovanie odpadu).

105.

Pri zverejňovaní informácií o odpade môže podnik použiť tieto tabuľky.   Vyprodukovaný odpad (napr. v tonách) Celkové množstvo vyprodukovaného odpadu, z toho:     Odpad odklonený na recykláciu alebo opätovné použitie Odpad smerujúci k zneškodňovaniu Odpad, ktorý nie je nebezpečný       Druh odpadu 1       Druh odpadu 2       …       Nebezpečný odpad       Druh odpadu 1       …

106.

Medzi príklady nebezpečného odpadu , ktorý môžu produkovať malé podniky, patria batérie, odpadové oleje, pesticídy, zariadenia obsahujúce ortuť a žiarivky.

107.

Podnik môže poskytnúť podrobnejšie členenie s uvedením ďalších druhov odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a  nebezpečného odpadu . Môže pritom zohľadniť zoznam opisov odpadov uvedený v rámci sociálnych ukazovateľov v Európskom katalógu odpadov.

Usmernenie k ročnému hmotnostnému prietoku príslušných použitých materiálov

108.

Ročný hmotnostný prietok je ukazovateľ zosúladený s požiadavkami EMAS na efektívnosť spotreby materiálov, ktorý vyjadruje závislosť podniku od konkrétnych materiálov pri jeho činnostiach (napr. od dreva a ocele v stavebníctve). V tomto kontexte má podnik poskytovať informácie o materiáloch, ktoré používa, vrátane materiálov získaných od dodávateľov, ako aj materiálov pochádzajúcich z vlastnej výroby. Na výpočet ročného hmotnostného prietoku príslušných materiálov, ktoré podnik použil, bude musieť najprv určiť konkrétne kľúčové materiály, od ktorých sú jeho činnosti závislé a pri ktorých treba vyhodnotiť materiálovú efektívnosť (napr. materiálovú efektívnosť dreva). Ak sa používajú rôzne druhy materiálov, podnik bude musieť uviesť ich ročný hmotnostný prietok (t. j. celkovú hmotnosť každého príslušného použitého materiálu, napr. počet ton nakúpeného dreva) za každý kľúčový materiál oddelene vhodným spôsobom, napríklad rozdelený podľa ich použitia (Príručka pre používateľov EMAS). Hmotnostný prietok príslušných použitých materiálov bude výsledkom súčtu hmotnosti všetkých použitých materiálov vrátane surovín, pomocných materiálov, vstupných materiálov, polotovarov alebo iných (okrem zdrojov energie a vody). Najlepšie je vyjadriť tento ukazovateľ v hmotnostných jednotkách (napr. v kilogramoch alebo tonách), objemových jednotkách (napr. v m3) alebo iných metrických jednotkách bežne používaných v danom odvetví.

Usmernenie k identifikovaniu procesov v oblasti výroby, stavebníctva a/alebo balenia

109.

Pri identifikácii procesov v oblasti výroby, stavebníctva a/alebo balenia môže podnik odkázať na činnosti, ktoré patria do sekcie C – Priemyselná výroba, sekcie F – Stavebníctvo, ako aj do triedy O82.92 „Baliace činnosti“ prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2023/137.

1.3.   Usmernenia k základnému modulu – sociálne ukazovatele

B8 –   Pracovná sila – Všeobecná charakteristika

110.

Ekvivalent plného pracovného času je počet pracovných miest na plný pracovný čas v podniku. Môže sa vypočítať tak, že sa rozvrhnutý pracovný čas zamestnanca (teda celkový počet skutočne odpracovaných hodín za týždeň) vydelí počtom hodín podľa zamestnávateľa za pracovný týždeň na plný pracovný čas (teda celkovým počtom hodín, ktoré odpracujú zamestnanci na plný pracovný čas). Napríklad zamestnanec, ktorý pracuje 25 hodín týždenne v spoločnosti so 40-hodinovým týždenným plným pracovným časom, predstavuje 0,625 ekvivalentu plného pracovného času (t. j. 25/40 hodín).

111.

Počet zamestnancov je celkový počet osôb zamestnaných v podniku a vykazuje sa buď na konci obdobia vykazovania, alebo ako priemer za celé obdobie vykazovania.

Usmernenie k tomu, ako prezentovať informácie o typoch zmlúv zamestnancov

112.

V nasledujúcej tabuľke je znázornené, ako možno prezentovať informácie o  zamestnancoch podľa typu pracovnej zmluvy. Typ pracovnej zmluvy Počet zamestnancov (počet zamestnancov alebo ekvivalentov plného pracovného času) Dočasná pracovná zmluva   Trvalá pracovná zmluva   Celkový počet zamestnancov

113.

V nasledujúcej tabuľke je znázornené, ako možno prezentovať informácie o  zamestnancoch podľa rodu. Rod Počet zamestnancov (počet zamestnancov alebo ekvivalentov plného pracovného času) Muži   Ženy   Iný   Neuvedený   Celkový počet zamestnancov

114.

V niektorých členských štátoch Európskej únie je v súčasnosti možné, aby sa osoby zákonne zaregistrovali ako osoby tretieho, často neutrálneho rodu, ktorý je v uvedenej tabuľke kategorizovaný ako „iný“. Ak podnik zverejňuje údaje o  zamestnancoch v situácii, keď tento postup nie je možný, môže to vysvetliť a uviesť, že kategória „iný“ sa neuplatňuje. Kategória „neuvedený“ sa vzťahuje na zamestnancov, ktorí svoju rodovú identitu neuviedli.

115.

V nasledujúcej tabuľke je znázornené, ako možno prezentovať informácie o  zamestnancoch podľa krajiny. Krajina (pracovnej zmluvy) Počet zamestnancov (počet zamestnancov alebo ekvivalentov plného pracovného času) Krajina A   Krajina B   Krajina C   Krajina D   Celkový počet zamestnancov

116.

Definície a typy pracovných zmlúv sa môžu v závislosti od krajiny líšiť. Ak má podnik zamestnancov pracujúcich vo viac než jednej krajine, na výpočet údajov na úrovni krajiny použije právne vymedzenie pojmov stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch krajín, v ktorých daní zamestnanci pôsobia. Takéto údaje na úrovni krajiny sa potom spočítajú, aby sa vypočítali celkové čísla, bez ohľadu na rozdiely vo vnútroštátnych právnych vymedzeniach pojmov.

117.

Fluktuácia zamestnancov sa vzťahuje na zamestnancov, ktorí z podniku odídu, a to dobrovoľne alebo z dôvodu prepustenia, odchodu do dôchodku alebo úmrtia pri výkone služby.

118.

Na výpočet miery fluktuácie je potrebné použiť túto rovnicu.

B9 –   Pracovná sila – Zdravie a bezpečnosť

Usmernenie k miere preukázateľných pracovných úrazov

119.

Na základe predpokladu, že jeden zamestnanec na plný pracovný čas odpracuje 2 000 hodín ročne, sa touto mierou udáva počet pracovných úrazov na 100 zamestnancov na plný pracovný čas za rok. Ak podnik nemôže priamo vypočítať počet odpracovaných hodín, môže ho odhadnúť na základe bežného alebo štandardného pracovného času.

120.

Na výpočet miery preukázateľných pracovných úrazov zamestnancov je potrebné použiť túto rovnicu. Príklad

121.

Spoločnosť A vykázala vo vykazovanom roku tri pracovné úrazy. Spoločnosť A má 40  zamestnancov a celkový počet 80 000 hodín (40 × 2 000) odpracovaných za rok. Miera preukázateľných pracovných úrazov je 3 / 80 000 × 200 000 = 7,5.

Usmernenie k počtu úmrtí v dôsledku pracovného úrazu a zlého zdravotného stavu súvisiaceho s prácou

122.

Pracovné úrazy a zlý zdravotný stav súvisiaci s prácou vznikajú v dôsledku vystavenia nebezpečenstvám pri práci.

123.

V prípade telepráce sa úrazy a zlý zdravotný stav spájajú s prácou, ak daný úraz alebo zlý zdravotný stav priamo súvisí s výkonom práce, a nie so všeobecným domácim prostredím.

124.

Pokiaľ ide o úrazy a zlý zdravotný stav, ku ktorým dôjde počas pracovnej cesty, považujú sa za súvisiace s prácou, ak zamestnanec v čase úrazu alebo vzniku zlého zdravotného stavu vykonával pracovné činnosti v záujme zamestnávateľa. Na úrazy, ku ktorým dôjde počas cestovania mimo zodpovednosti podniku (t. j. pri pravidelnom dochádzaní do práce a z práce), sa vzťahujú platné vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa upravuje kategorizácia takýchto úrazov z hľadiska toho, či sa považujú za pracovné alebo nie.

125.

Duševná choroba sa považuje za súvisiacu s prácou, ak ju zamestnanec dobrovoľne oznámil a ak bol vydaný a oznámený aj posudok kvalifikovaného zdravotníckeho pracovníka, v ktorom sa uvádza, že daná choroba skutočne súvisí s prácou. Zdravotné problémy vyplývajúce z fajčenia, užívania drog a alkoholu, fyzickej nečinnosti, nezdravej stravy a zo psychosociálnych faktorov, ktoré nie sú spojené s prácou, sa nepovažujú za súvisiace s prácou.

126.

Podnik môže úmrtia spôsobené pracovnými úrazmi uvádzať oddelene od úmrtí v dôsledku zlého zdravotného stavu súvisiaceho s prácou.

B10 –   Pracovná sila – Odmeňovanie, kolektívne vyjednávanie a odborná príprava

Usmernenie k odmeňovaniu: minimálna mzda

127.

„Minimálna mzda “ je minimálna odmena za prácu za hodinu alebo inú časovú jednotku. V závislosti od krajiny môže byť minimálna mzda stanovená priamo v právnych predpisoch alebo prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Podnik vychádza z platnej minimálnej mzdy v krajine, v súvislosti s ktorou údaje vykazuje.

128.

V prípade najnižšej kategórie odmeny s výnimkou stážistov a učňov slúži minimálna mzda ako základ pre výpočet nástupnej mzdy. Nástupná mzda preto zahŕňa odmenu rovnajúcu sa minimálnej mzde, ako aj všetky dodatočné pevné platby garantované zamestnancom v danej kategórii.

Usmernenie k odmeňovaniu: percentuálny rozdiel v odmeňovaní žien a mužov

129.

Ukazovateľ percentuálneho rozdielu v odmeňovaní zamestnankýň a zamestnancov zohľadňuje zásadu rodovej rovnosti, ktorá stanovuje rovnakú odmenu za rovnakú prácu. Rozdiel v odmeňovaní sa vymedzuje ako rozdiel v priemerných úrovniach odmien pre zamestnankyne a zamestnancov vyjadrený ako percentuálny podiel priemernej úrovne odmien mužských zamestnancov.

130.

Na výpočet tohto ukazovateľa sa do výpočtu zahrnú všetci zamestnanci . Popri tom treba uskutočniť dva samostatné výpočty priemernej odmeny žien a mužov. Pozri nasledujúcu rovnicu:

131.

Hrubá odmena zahŕňa v závislosti od politiky odmeňovania podniku všetky tieto prvky: a) základný plat, ktorý je súčtom garantovanej, krátkodobej, nemennej peňažnej odmeny; b) peňažné dávky, ktoré predstavujú súčet základného platu a peňažných príspevkov, prémií, provízií, peňažných podielov na zisku a iných foriem variabilných peňažných platieb, a c) vecné dávky (5).

132.

Hrubá odmena je súčtom všetkých uvedených príslušných prvkov.

133.

Priemerná hrubá hodinová odmena je týždenná/ročná hrubá odmena vydelená priemerným počtom odpracovaných hodín za týždeň/rok. Príklad

134.

Spoločnosť A  zamestnáva spolu X mužov a Y žien. Hrubá hodinová odmena mužov je 15 EUR a hrubá hodinová odmena žien je 13 EUR.

135.

Priemerná úroveň hrubej hodinovej odmeny mužov je súčet všetkých ich hrubých hodinových miezd vydelený celkovým počtom zamestnaných mužov. Priemerná úroveň hrubej hodinovej odmeny žien je súčet všetkých ich hrubých hodinových miezd vydelený celkovým počtom zamestnaných žien.

136.

Na výpočet percentuálneho rozdielu v  odmeňovaní zamestnancov a  zamestnankýň sa použije táto rovnica:

Usmernenie k pokrytiu kolektívnym vyjednávaním

137.

Zamestnanci , na ktorých sa vzťahujú kolektívne zmluvy, sú jednotlivci, na ktorých je podnik povinný danú zmluvu uplatňovať. Ak sa na zamestnanca vzťahuje viac než jedna kolektívna zmluva, započíta sa iba raz. Ak sa na žiadneho zo zamestnancov nevzťahuje kolektívna zmluva, percentuálny podiel je nulový.

138.

Percentuálny podiel zamestnancov , na ktorých sa vzťahujú kolektívne zmluvy, sa vypočíta podľa tejto rovnice.

139.

Informácie požadované v tejto požiadavke na zverejňovanie sa môžu vykazovať ako miera pokrytia, ak je pokrytie kolektívnym vyjednávaním v rozmedzí 0 – 19 %, 20 – 39 %, 40 – 59 %, 60 – 79 % alebo 80 – 100 %.

140.

Táto požiadavka nie je zameraná na získanie percentuálneho podielu zamestnancov zastúpených zamestnaneckou radou alebo patriacich do odborových zväzov, ktorý môže byť odlišný. Percentuálny podiel zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú kolektívne zmluvy, môže byť vyšší ako percentuálny podiel zamestnancov, ktorí sú členmi odborového zväzu, keď sa kolektívne zmluvy vzťahujú na členov odborov aj nečlenov odborov.

1.4.   Usmernenia k základnému modulu – ukazovatele obchodného správania

B11 –   Odsúdenia a pokuty za korupciu a úplatkárstvo

141.

Korupcia a  úplatkárstvo patria do otázok obchodného správania v oblasti udržateľnosti.

142.

Podľa bodu 43 podnik vykazuje celkový počet odsúdení a celkovú výšku pokút uložených za porušenie zákonov proti korupcii a  proti úplatkárstvu .

Usmernenie k odsúdeniam

143.

Odsúdenie za porušenie zákonov proti korupcii a  proti úplatkárstvu je akýkoľvek rozsudok trestného súdu proti jednotlivcovi alebo podniku v súvislosti s trestným činom týkajúcim sa korupcie a úplatkárstva, napríklad ak sú tieto súdne rozhodnutia zapísané v registri trestov odsudzujúceho členského štátu Európskej únie.

Usmernenie k pokutám

144.

Pokuty uložené za porušenie zákonov proti korupcii a  proti úplatkárstvu sú povinné peňažné sankcie vyplývajúce z porušenia právnych predpisov proti korupcii a proti úplatkárstvu, uložené súdom, komisiou alebo iným štátnym orgánom, ktoré sa uhrádzajú do štátnej pokladnice.

komplexný modul: usmernenia

145.

Cieľom usmernení uvedených v nasledujúcich oddieloch je uľahčiť uplatňovanie požiadaviek na zverejňovanie informácií o udržateľnosti obsiahnutých v bodoch 44 až 65 prílohy I k odporúčaniu Komisie o dobrovoľnom štandarde vykazovania informácií o udržateľnosti pre malé a stredné podniky.

146.

Usmernenia uvedené ďalej majú byť súčasťou ekosystému, ktorý by mohol zahŕňať aj vypracovanie ďalších podporných usmernení skupinou EFRAG, vytvorenie ďalších digitálnych nástrojov a podporu pri vykonávaní (vzdelávacie činnosti, zapojenie zainteresovaných strán atď.), ktorých cieľom je uľahčiť pochopenie niektorých technických prvkov v usmerneniach.

147.

Účelom týchto usmernení je poskytnúť podporu pri vypracovaní ukazovateľov v komplexnom module.

1.5.   Usmernenia ku komplexnému modulu – všeobecné informácie

C1 –   Stratégia: Obchodný model a udržateľnosť – súvisiace iniciatívy

148.

Pri opise hlavných spotrebiteľov a dodávateľských vzťahov podľa bodu 47 písm. c) podnik zverejní odhadovaný počet dodávateľov a ich súvisiace odvetvia a geografické oblasti (t. j. krajiny).

C2 –   Opis postupov, politík a budúcich iniciatív na prechod na udržateľnejšie hospodárstvo

149.

Podniky môžu na vykazovanie údajových bodov C2 použiť nasledujúci vzor.   Ak ste v súvislosti s existujúcimi postupmi/politikami/budúcimi iniciatívami vo zverejnení podľa časti B2 odpovedali ÁNO, stručne ich opíšte spolu s následnými opatreniami. (Ak sa daný postup/politika/budúca iniciatíva vzťahuje na dodávateľov alebo klientov, podnik túto skutočnosť uvedie.) Ak ste v súvislosti s cieľmi vo zverejnení podľa časti B2 odpovedali ÁNO, uveďte ich. Podnik môže uviesť najvyššiu úroveň v rámci svojich zamestnancov, ktorá je zodpovedná za vykonávanie politík, ak to podnik určil. Zmena klímy       Znečisťovanie       Vodné a morské zdroje       Biodiverzita a ekosystémy       Obehové hospodárstvo       Vlastná pracovná sila       Pracovníci v hodnotovom reťazci       Dotknuté komunity       Spotrebitelia a koncoví používatelia       Obchodné správanie

1.6.   Usmernenia ku komplexnému modulu – environmentálne ukazovatele

Zohľadnenie pri vykazovaní emisií skleníkových plynov v rámci B3 (základný modul)

150.

Pri určovaní toho, či je vhodné zverejňovať emisie rozsahu 3 podľa bodu 50, môže podnik preveriť svoje celkové emisie skleníkových plynov rozsahu 3 na základe 15 kategórií rozsahu 3 určených v protokole o skleníkových plynoch, pričom použije vhodné odhady, a vykázať tieto informácie prostredníctvom začlenenia odkazu. Umožní mu to identifikovať a zverejniť svoje významné kategórie rozsahu 3 na základe množstva svojich odhadovaných emisií skleníkových plynov a ďalších kritérií stanovených v štandarde týkajúcom sa účtovania a vykazovania podnikového hodnotového reťazca (rozsah 3) podľa protokolu o skleníkových plynoch (verzia z roku 2011, s. 61 a s. 65 – 68) alebo v prílohe H.3.2 k norme EN ISO 14064-1:2018, ako sú vynaložené financie, vplyv, príslušné riziká a príležitosti spojené s transformáciou alebo stanoviská zainteresovaných strán.

151.

MSP, ktoré sa zaoberajú procesmi v oblasti výroby, agropotravinárstva, výstavby nehnuteľností a balenia, budú pravdepodobne mať významné kategórie rozsahu 3 [CDP Technical Note: Relevance of Scope 3 Categories by Sector (Technická poznámka CDP: Relevantnosť kategórií rozsahu 3 podľa odvetví), 2024], ktoré možno považovať za relevantné pre vykazovanie v danom odvetví podniku.

C3 –   Ciele znižovania emisií skleníkových plynov a transformácia súvisiaca s klímou

152.

Znižovanie emisií môže byť pre podnik výzvou aj príležitosťou, pretože si často vyžaduje zmeny na strategickej a prevádzkovej úrovni podniku. Cieľ znížiť emisie si môže vyžadovať prehodnotenie strategických a finančných priorít. Dekarbonizácia si môže vyžadovať významné počiatočné investície, napríklad do elektrifikácie vozového parku, zavedenia nových technológií na zníženie spotreby energie alebo do vývoja nových produktových radov, ktoré sú menej závislé od materiálov vyznačujúcich sa uhlíkovou náročnosťou. Na druhej strane možno zavedením nízkouhlíkových riešení na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov výrazne znížiť náklady na nakúpenú energiu a materiály. Podniky, ktoré sa vydajú na cestu dekarbonizácie, musia často riešiť otázku významných úprav svojho obchodného modelu alebo každodenných činností. Napríklad podnik poskytujúci logistické a doručovacie služby možno bude musieť prepracovať riadenie svojho vozového parku tak, aby minimalizoval potenciálne výpadky v poskytovaní služieb z dôvodu nevyhnutnosti vozidlá pravidelne nabíjať. Podnik vyrábajúci spotrebný tovar, ktorý plánuje nahradiť niektorú zložku svojho výrobku udržateľnou nízkouhlíkovou alternatívou, bude možno musieť vyčleniť čas a zdroje na inováciu výrobku a hľadanie nových dodávateľov. Toto úsilie môže zas viesť k zníženiu nákladov, vstupu na nové trhy, vytvoreniu nových pracovných miest a prilákaniu ďalšieho financovania, čo znamená, že znižovanie emisií skleníkových plynov nepredstavuje len výzvu, ale aj strategickú obchodnú príležitosť. V tomto kontexte sú ciele zníženia emisií skleníkových plynov dôležitým opatrením reakcie na potrebu udržateľnej transformácie, pretože podnikom umožňujú riadiť zmenu systematickým, kontrolovaným a organizovaným spôsobom.

153.

Cieľ zníženia emisií skleníkových plynov je záväzok znížiť emisie skleníkových plynov podniku v budúcom roku v porovnaní s emisiami skleníkových plynov nameranými počas zvoleného východiskového roku. Medzi opatrenia , ktoré môžu viesť k zníženiu emisií, patrí napríklad elektrifikácia, elektrina z obnoviteľných zdrojov energie, vývoj udržateľných výrobkov atď. Zverejnenie podľa časti C3 si vyžaduje, aby podnik zverejnil informácie o  cieľoch zníženia emisií skleníkových plynov rozsahu 1 a 2.

154.

Do zníženia hrubých emisií skleníkových plynov podniku sa nezapočítavajú odstránené emisie ani emisie, ktorým sa predišlo. Dôvodom je, že medzi postupmi účtovania hrubých emisií skleníkových plynov (účtovanie inventúry) a postupmi účtovania týkajúcimi sa odstraňovania emisií skleníkových plynov a emisií, ktorým sa predišlo (účtovanie na základe projektov alebo intervencií), je dôležitý rozdiel. Účelom hrubých emisií skleníkových plynov podniku je sledovať skutočné emisie uvoľnené do životného prostredia, čo poskytuje konzistentnú a porovnateľnú základňu na stanovenie cieľov v oblasti skleníkových plynov. Na druhej strane emisie, ktorým sa predišlo, a odstraňovanie uhlíka sa vzťahujú na konkrétne projektové činnosti podniku, čo znamená, že sa započítavajú oddelene od hrubých emisií skleníkových plynov.

155.

Aby mohol podnik dodržiavať tento postup, musí rozlišovať medzi svojimi hrubými emisiami skleníkových plynov a inými vplyvmi , ktoré v nich nie sú zachytené, ako je odstraňovanie emisií skleníkových plynov a emisií, ktorým sa predišlo. Odstraňovanie je odstraňovanie skleníkových plynov z atmosféry v dôsledku úmyselných ľudských činností. Príkladom takýchto činností môže byť rast rastlín (prenos atmosférického CO2 prostredníctvom fotosyntézy) a priame zachytávanie CO2 zo vzduchu, ktoré sa zvyčajne spája s následným ukladaním CO2. Emisie skleníkových plynov, ktorým sa predišlo, sa zvyčajne označujú ako emisie, ktoré by inak vznikli, ale v dôsledku činností podniku nevznikli. Takéto činnosti môžu zahŕňať zavádzanie nových výrobkov a technológií, ktoré znižujú dopyt po ekvivalentoch vyznačujúcich sa uhlíkovou náročnosťou, napríklad izolačné riešenia v budove, ktorými sa v danej budove predchádza dopytu po energetických službách. Viac informácií o pojmoch súvisiacich s odstraňovaním uhlíka a emisiami, ktorým sa predišlo, možno nájsť v dokumente GHG Protocol Land Sector and Removals Guidance (Usmernenia k protokolu o skleníkových plynoch pre sektor pôdy a k odstraňovaniu emisií).

156.

Východiskový rok je predchádzajúci rok, v porovnaní s ktorým možno merať súčasné emisie skleníkových plynov podniku. Vo všeobecnosti by mal byť východiskovým rokom nedávny a reprezentatívny rok emisií skleníkových plynov podniku, o ktorom existujú overiteľné údaje.

157.

Cieľový rok je rok v budúcnosti, v ktorom chce podnik dosiahnuť určité absolútne alebo percentuálne zníženie emisií skleníkových plynov. Mal by byť v rozmedzí jedného až troch rokov od východiskového roku po krátkodobý cieľ. Možno zahrnúť aj dlhodobejšie ciele , napríklad na obdobie 20 alebo 30 rokov (napr. do roku 2040 alebo 2050). Podniky sa vyzývajú, aby uvádzali cieľové hodnoty aspoň pre krátkodobý cieľový rok 2030, a ak je to možné, aj pre dlhodobý rok 2050. Po roku 2030 sa odporúča východiskový rok a cieľový rok pre ciele zníženia emisií skleníkových plynov aktualizovať každých päť rokov.

158.

Pri stanovovaní cieľa by podniky mali zohľadniť existujúce vedecké dôkazy o zmierňovaní emisií skleníkových plynov. Iniciatíva SBTi odporúča cieľ zníženia emisií skleníkových plynov naprieč odvetviami o 42 % do roku 2030 a o 90 % do roku 2050 (východiskový rok 2020). Iniciatíva SBTi takisto navrhuje zjednodušený spôsob stanovovania cieľov pre malé a stredné podniky (6). Existujú aj špecifické trajektórie podľa odvetví, ktoré môžu podniky pri stanovovaní cieľov znižovania emisií skleníkových plynov zohľadniť.

159.

Na rýchle zníženie priamych aj nepriamych emisií môže podnik prijať niekoľko jednoduchých opatrení . Niektoré opatrenia môžu byť jednoduché, ale napriek tomu môžu priniesť výrazné zníženie emisií a podporiť podnik v úsilí o splnenie cieľov . Napríklad elektrifikácia vozového parku nahradením vozidiel na fosílne palivá elektrickými vozidlami povedie k zníženiu emisií ihneď po nahradení predchádzajúceho vozového parku. To môže znamenať výrazné zníženie emisií predovšetkým v podnikoch, ktoré sú závislé od dopravy. Podobne je účinným, jednoduchým a dosiahnuteľným dekarbonizačným opatrením nahradenie automobilu pri dochádzaní do práce a služobných cestách nízkouhlíkovými alternatívami ako bicykel alebo verejná doprava. Ďalším pomerne ľahkým opatrením je preskúmanie interného riadenia energií, jeho aktualizácia na energeticky účinné zariadenia a integrácia údržby do bežných obchodných činností. Pravidelnou údržbou zariadení a strojov, a ak je to možné, ich nahradením energeticky účinnejšími alternatívami môže podnik znížiť svoju spotrebu energie. Môže ísť napríklad o zariadenia ako kotly, telekomunikačné systémy, tepelné čerpadlá, klimatizácia atď. Pravidelnou údržbou možno zabezpečiť ich efektívnu prevádzku, minimalizovať opotrebovanie a minimalizovať množstvo odpadu. Pokiaľ podnik zároveň pristúpi k automatizácii systémov a používaniu časových spínačov na vymedzenie časov používania, môže ešte viac znížiť emisie takýchto zariadení.

160.

Klimatický plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy je súbor súčasných a budúcich opatrení , ktorých cieľom je zosúladiť obchodný model, stratégiu a činnosti podniku s kľúčovým všeobecným globálnym cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C. Význam zavedenia plánu transformácie, ktorý je podložený cieľom zníženia emisií skleníkových plynov zosúladeným s uvedeným cieľom, spočíva v schopnosti pochopiť prostriedky, ktorými sa podnik posunie smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu, a zároveň sledovať dosiahnutý pokrok. Plán transformácie slúži ako mechanizmus zodpovednosti a transparentnosti a podnecuje podniky, aby vypracovali dôveryhodné trajektórie zmierňovania zmeny klímy prostredníctvom svojich opatrení.

161.

Vytýčenie dôveryhodného plánu transformácie podniku by sa malo opierať o prvky ako a) určenie jasných zodpovedností a úloh; b) začlenenie plánu do obchodnej stratégie a finančného plánovania podniku; c) začlenenie informácií o nástrojoch a trajektóriách dekarbonizácie, ako aj o kvantifikovateľných ukazovateľoch, ktoré možno monitorovať počas vopred stanovených časových rámcov; d) umožnenie pravidelného preskúmania a aktualizácie po konzultáciách so zainteresovanými stranami, ak je to vhodné, a e) pokrytie všetkých svojich činností a v čo najväčšej možnej miere aj pokrytie hodnotového reťazca , resp. poskytnutie vysvetlenia prípadného obmedzenia.

162.

Podniky, ktoré zverejňujú ciele podľa časti B písm. d) prílohy IV k nariadeniu o EMAS, môžu použiť svoje ciele zníženia emisií skleníkových plynov na splnenie požiadavky štandardu VSME, ak si takéto ciele stanovili. Podnik môže toto zverejnenie podporiť aj zavedením systému environmentálneho manažérstva EMAS a prepojením s normou EN ISO 14001:2015, ako je stanovené v časti B A.6.2.1 a B.5 prílohy II k nariadeniu o EMAS (environmentálne ciele).

Usmernenie k identifikovaniu procesov v oblasti výroby, stavebníctva a/alebo balenia

163.

Pri identifikácii procesov v oblasti výroby, stavebníctva a/alebo balenia môže podnik odkázať na tieto činnosti, ktoré patria do sekcie C – Priemyselná výroba, sekcie F – Stavebníctvo, ako aj do triedy O82.92 „Baliace činnosti“ prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2023/137.

C4 –   Klimatické riziká

164.

Nebezpečenstvá súvisiace s klímou sú hnacou silou fyzických rizík súvisiacich s klímou, ktoré vyplývajú z vplyvov, ktoré má zmena klímy na podnik. Možno ich rozdeliť na akútne nebezpečenstvá, ktoré vznikajú v dôsledku konkrétnych udalostí (napr. suchá, povodne, extrémne zrážky a lesné požiare), a chronické nebezpečenstvá (napr. meniace sa teploty, zvyšovanie hladiny morí a erózia pôdy), ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobejších zmien klímy (delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2139). Fyzické riziká závisia od nebezpečenstiev súvisiacich s klímou, vystavenia aktív a činností podniku týmto nebezpečenstvám a od citlivosti podniku na tieto nebezpečenstvá. Príkladmi nebezpečenstiev súvisiacich s klímou sú vlny horúčav, zvýšená frekvencia extrémnych výkyvov počasia, zvyšovanie hladiny morí, vyliatie ľadovcového jazera a meniace sa zrážkové a veterné pomery. Fyzické riziká v oblasti klímy možno identifikovať a modelovať pomocou klimatických scenárov, v ktorých sa zohľadňujú trajektórie vysokých emisií, ako napríklad IPCC SSP5-8.5.

165.

Udalosti transformácie súvisiacej s klímou môžu byť [podľa odporúčaní pracovnej skupiny pre finančné informácie súvisiace s klímou v rámci Rady pre finančnú stabilitu (TCFD), 2017] založené na politikách a právnych predpisoch (napr. zvýšené povinnosti v oblasti vykazovania emisií), technologické (napr. náklady spojené s prechodom na technológie s nižšími emisiami), trhové (napr. zvýšené náklady na suroviny) a spojené s dobrým menom (napr. zvýšené obavy zainteresovaných strán).

166.

Hrubé riziká súvisiace s klímou sa vzťahujú na hrubé fyzické riziká a hrubé riziká spojené s transformáciou, ktoré môžu vyplývať z vystavenia aktív a obchodných činností podniku nebezpečenstvám súvisiacim s klímou.

1.7.   Usmernenia ku komplexnému modulu – sociálne ukazovatele

C5 –   Ďalšie (všeobecné) charakteristiky pracovnej sily

167.

Pomer počtu žien a mužov v rámci zamestnancov sa určí tak, že sa vydelí počet žien počtom mužov na úrovni manažmentu. Takto možno zistiť pomer žien a mužov vo vašej spoločnosti.

168.

Úroveň manažmentu sa považuje za úroveň nižšiu ako úroveň predstavenstva, pokiaľ podnik nepoužíva osobitnú definíciu.

169.

Ak je na úrovni manažmentu zamestnaných napríklad 28 žien a 84 mužov, pomer žien a mužov je 1:3, čo znamená, že na každú ženu na úrovni manažmentu pripadajú traja muži.

170.

Keď sa podnik rozhoduje, či zverejní počet samostatne zárobkovo činných osôb a dočasných pracovníkov podľa bodu 60, mal by zvážiť tieto relevantné faktory: 1. pomer zamestnancov k samostatne zárobkovo činným osobám a dočasným pracovníkom, najmä v prípade významného a/alebo rastúceho spoliehania sa na takýchto pracovníkov, alebo 2. keď je riziko negatívnych sociálnych vplyvov na samostatne zárobkovo činné osoby alebo dočasných pracovníkov väčšie v porovnaní s vlastnými zamestnancami podniku.

171.

V tabuľke ďalej sa znázorňuje, ako možno prezentovať informácie o samostatne zárobkovo činných osobách bez zamestnancov, ktorí pracujú výlučne pre daný podnik, a o dočasných pracovníkoch zabezpečených prostredníctvom podnikov, ktoré sa primárne zaoberajú sprostredkovaním práce. Typy pracovníkov Počet samostatne zárobkovo činných osôb a dočasných pracovníkov v rámci sprostredkovania práce Celkový počet samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov, ktorí pracujú výlučne pre daný podnik   Celkový počet dočasných pracovníkov zabezpečených prostredníctvom podnikov, ktoré sa primárne zaoberajú sprostredkovaním práce

172.

V prípade dočasných pracovníkov zabezpečených prostredníctvom podnikov, ktoré sa primárne zaoberajú „sprostredkovaním práce“, môžu podniky uviesť kód NACE O78.

C6 –   Ďalšie informácie o vlastnej pracovnej sile – politiky a procesy v oblasti ľudských práv

173.

Podniky, ktoré majú zavedený proces náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv, môžu odpovedať kladne (ÁNO) a môžu objasniť obsah politík a/alebo procesov pomocou rozbaľovacej ponuky.

C7 –   Závažné incidenty v oblasti ľudských práv

174.

„Potvrdený incident “ sú právne kroky alebo sťažnosť zaevidované podnikom alebo príslušnými orgánmi prostredníctvom formálneho postupu alebo prípad nedodržania pravidiel, ktorý podnik zistil prostredníctvom zavedených postupov. Zavedené postupy na identifikáciu prípadov nedodržania pravidiel môžu zahŕňať audity systémov riadenia, formálne monitorovacie programy alebo mechanizmy podávania sťažností .

1.8.   Usmernenia ku komplexnému modulu – ukazovatele obchodného správania

C8 –   Príjmy z určitých odvetví a vylúčenie z referenčných hodnôt EÚ

175.

Fosílne palivá v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 62 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999, sú zdroje energie z neobnoviteľných zdrojov obsahujúce uhlík, ako sú tuhé palivá, zemný plyn a ropa.

176.

Výroba chemikálií sú činnosti zahrnuté v sekcii C divízii 20.2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2023/137, t. j. výroba pesticídov a iných agrochemických produktov.

177.

V zmysle vymedzenia v článku 12 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1818 sú z referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou vylúčené tieto spoločnosti: a) spoločnosti, ktoré získavajú 1 % alebo viac svojich príjmov z prieskumu, dobývania, ťažby, distribúcie alebo rafinácie čierneho a hnedého uhlia; b) spoločnosti, ktoré získavajú 10 % alebo viac svojich príjmov z prieskumu, ťažby, distribúcie alebo rafinácie ropných palív; c) spoločnosti, ktoré získavajú 50 % alebo viac svojich príjmov z prieskumu, ťažby, výroby alebo distribúcie plynných palív, a d) spoločnosti, ktoré získavajú 50 % alebo viac svojich príjmov z výroby elektrickej energie s intenzitou emisií skleníkových plynov väčšou ako 100 g CO2 e/kWh.

C9 –   Pomer rodovej rozmanitosti v riadiacom orgáne

178.

Riadiaci orgán je najvyšší rozhodovací orgán v spoločnosti. V závislosti od jurisdikcie, v ktorej spoločnosť pôsobí, a jej klasifikácie právnickej osoby môže mať riadiaci orgán rôzne formy.

179.

Na základe požiadaviek nariadenia o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore financií sa pomer rodovej rozmanitosti v  riadiacom orgáne vypočíta ako priemerný pomer žien a mužov v predstavenstve. Príklad

180.

Riadiaci orgán určitého MSP má šesť členov vrátane troch žien. Pomer rodovej rozmanitosti je jedna – na každú ženu pripadá jeden muž.

---

(1)  Protokol o skleníkových plynoch. GHG Protocol Corporate Accounting and Reporting Standard – Revised Edition (Štandard protokolu o skleníkových plynoch týkajúci sa podnikového účtovania a vykazovania – revidované vydanie). Svetový inštitút pre zdroje a Svetová obchodná rada pre udržateľný rozvoj.

(2)  Protokol o skleníkových plynoch. GHG Protocol Corporate Accounting and Reporting Standard – Revised Edition (Štandard protokolu o skleníkových plynoch týkajúci sa podnikového účtovania a vykazovania – revidované vydanie). Svetový inštitút pre zdroje a Svetová obchodná rada pre udržateľný rozvoj.

(3)  SEI a CCAC (2022). A Practical Guide for Business Air Pollutant Emission Assessment (Praktická príručka na posudzovanie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie v podnikoch). Stockholm Environment Institute (SEI) a Koalícia pre klímu a čisté ovzdušie na redukciu látok s krátkou životnosťou znečisťujúcich klímu (CCAC).

(4)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1288 zo 6. apríla 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, upresnením podrobností obsahu a prezentácie informácií v súvislosti so zásadou „výrazne nenarušiť“, upresnením obsahu, metodík a prezentácie informácií v súvislosti s ukazovateľmi udržateľnosti a nepriaznivými vplyvmi na udržateľnosť, ako aj obsahu a prezentácie informácií v súvislosti s presadzovaním environmentálnych alebo sociálnych vlastností a udržateľnými investičnými cieľmi v predzmluvných dokumentoch, na webových sídlach a v pravidelných správach, C/2022/1931, Ú. v. EÚ L 196, 25.7.2022, s. 1 – 72.

(5)  Príkladom môžu byť automobily, súkromné zdravotné poistenie, životné poistenie a wellness programy.

(6)  SBTi ponúka aj zdroje pre MSP na stanovenie cieľov založených na vedeckých poznatkoch.