|
Úradný vestník |
SK Séria L |
|
2025/1430 |
17.7.2025 |
ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2025/1430
z 8. júla 2025
o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie prijať v Spoločnom výbore EHP k zmene prílohy IV (Energetika) k Dohode o EHP (RED II)
(Text s významom pre EHP)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194 ods. 2 v spojení s jej článkom 218 ods. 9,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2894/94 z 28. novembra 1994 o opatreniach na vykonávanie Dohody o Európskom hospodárskom priestore (1), a najmä na jeho článok 1 ods. 3,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
|
(1) |
Dohoda o Európskom hospodárskom priestore (2)(ďalej len „Dohoda o EHP“) nadobudla platnosť 1. januára 1994. |
|
(2) |
Podľa článku 98 Dohody o EHP sa na základe rozhodnutia Spoločného výboru EHP môže meniť okrem iného príloha IV (Energetika) k Dohode o EHP. |
|
(3) |
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/759 (3) a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (4) by sa mali začleniť do Dohody o EHP. |
|
(4) |
Vo viacerých ustanoveniach smernice (EÚ) 2018/2001 sa vyžadujú zásadné úpravy, ktoré odrážajú špecifiká Dohody o EHP a štátov EZVO. |
|
(5) |
Keďže záväzný cieľ Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sa nevzťahuje na štáty EZVO, cieľ Únie stanovený v článku 3 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001 by sa nemal vzťahovať na štáty EZVO. Uvedený článok bol preto primerane upravený. Štáty EZVO však dobrovoľne stanovujú svoje národné indikatívne ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako sa uvádza vo vyhlásení štátov EZVO, ktoré je pripojené k rozhodnutiu Spoločného výboru EHP. V dôsledku toho by štáty EZVO nemali byť súčasťou platformy Únie pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov ani sa zúčastňovať na štatistických prenosoch s členskými štátmi. Článok 8 smernice (EÚ) 2018/2001 by sa preto nemal uplatňovať na štáty EZVO. |
|
(6) |
Vzhľadom na odľahlú geografickú polohu Islandu a súvisiace výzvy pri výpočte hrubej konečnej energetickej spotreby v súvislosti s množstvom energie spotrebovanej v leteckej doprave by sa na Island mala uplatňovať rovnaká prahová hodnota, aká sa poskytuje Cypru a Malte v článku 7 smernice (EÚ) 2018/2001. |
|
(7) |
Pokiaľ ide o postupy udeľovania povolení stanovené v článku 16 smernice (EÚ) 2018/2001, v rozhodnutí Spoločného výboru by sa mali zohľadniť osobitné povinnosti Nórska konzultovať so Sámami s cieľom zabezpečiť, aby sa lehoty na postup udeľovania povolení uvedené v článku 16 ods. 4, 5 a 6 smernice (EÚ) 2018/2001 mohli predĺžiť až o jeden rok. |
|
(8) |
Štáty EZVO by sa mali riadiť politikou Únie, pokiaľ ide o vzájomné uznávanie potvrdení o pôvode s tretími krajinami, ako sa stanovuje v článku 19 ods. 11 smernice (EÚ) 2018/2001. Preto by nemali uznávať potvrdenia o pôvode vydané treťou krajinou, pokiaľ Únia s touto treťou krajinou neuzavrela dohodu a pokiaľ nie sú splnené kritériá stanovené v uvedenom článku. Článok 19 ods. 11 smernice (EÚ) 2018/2001 sa preto zodpovedajúcim spôsobom upravil. |
|
(9) |
Keďže Nórsko a Island majú vysoký podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov a Nórsko ju využíva prevažne na vykurovacie účely, zatiaľ čo Island používa na vykurovanie obnoviteľné geotermálne zdroje alebo elektrinu z obnoviteľných zdrojov, je vhodné upraviť metodiku výpočtu týkajúcu sa začleňovania vykurovania a chladenia stanovenú v článku 23 smernice (EÚ) 2018/2001. |
|
(10) |
Okrem toho Lichtenštajnsko nemôže v súčasnosti uplatňovať články 25 až 31 smernice (EÚ) 2018/2001 o energii z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy ani požiadavky na udržateľnosť palív z obnoviteľných zdrojov, keďže politika v oblasti palív je v Lichtenštajnsku regulovaná vzhľadom na jeho regionálnu úniu so Švajčiarskom. Lichtenštajnsku by preto mala byť udelená dočasná výnimka, keďže v rámci danej regionálnej únie sa uplatňuje systém na zvýšenie využívania biopalív vychádzajúci z mechanizmu kompenzácie CO2 s cieľom 23 %, ktorý sa uplatňuje od roku 2024. Výnimka by sa mala uplatňovať len dovtedy, kým sa do Dohody o EHP nezačlení smernica (EÚ) 2018/2001 zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 (5). |
|
(11) |
Príloha IV (Energetika) k Dohode o EHP by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
|
(12) |
Pozícia Únie v Spoločnom výbore EHP by preto mala vychádzať z pripojeného návrhu rozhodnutia, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Pozícia, ktorá sa má v mene Únie prijať v Spoločnom výbore EHP k navrhovanej zmene prílohy IV (Energetika) k Dohode o EHP, je založená na návrhu rozhodnutia Spoločného výboru EHP pripojenom k tomuto rozhodnutiu.
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
V Bruseli 8. júla 2025
Za Radu
predsedníčka
S. LOSE
(1) Ú. v. ES L 305, 30.11.1994, s. 6, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/1994/2894/oj.
(2) Ú. v. EÚ L 1, 3.1.1994, s. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_internation/1994/1/oj.
(3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/759 zo 14. decembra 2021, ktorým sa mení príloha VII k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001, pokiaľ ide o metodiku výpočtu množstva energie z obnoviteľných zdrojov používanej na chladenie a diaľkové chladenie (Ú. v. EÚ L 139, 18.5.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2022/759/oj).
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2018/2001/oj), v znení korigend uverejnených v Ú. v. EÚ L 311, 25.9.2020, s. 11 a Ú. v. EÚ L 41, 22.2.2022, s. 37.
(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652 (Ú. v. EÚ L, 2023/2413, 31.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/2413/oj).
NÁVRH
ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VÝBORU EHP
č. …
z …,
ktorým sa mení príloha IV (Energetika) k Dohode o EHP
SPOLOČNÝ VÝBOR EHP,
so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), a najmä na jej článok 98,
keďže:
|
(1) |
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/759 zo 14. decembra 2021, ktorým sa mení príloha VII k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001, pokiaľ ide o metodiku výpočtu množstva energie z obnoviteľných zdrojov používanej na chladenie a diaľkové chladenie (1), sa má začleniť do Dohody o EHP. |
|
(2) |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (2), v znení korigend Ú. v. EÚ L 311, 25.9.2020, s. 11 a Ú. v. EÚ L 41, 22.2.2022, s. 37, sa má začleniť do Dohody o EHP. |
|
(3) |
Smernicou (EÚ) 2018/2001 sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (3) začlenená do Dohody o EHP, a preto je potrebné odkaz na ňu v rámci Dohody o EHP vypustiť. |
|
(4) |
Štáty EZVO nie sú zahrnuté do záväzného celkového cieľa Únie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe Únie v roku 2030. Článok 3 smernice (EÚ) 2018/2001 by sa mal uplatňovať v štátoch EZVO s výnimkou ustanovení článku 3 ods. 1, 5 a 6 uvedenej smernice. Štáty EZVO by namiesto toho mali stanoviť národné indikatívne ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030, a preto by nemali uplatňovať článok 8 týkajúci sa platformy Únie pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a štatistické prenosy. To nevylučuje možnosť budúcich rokovaní medzi štátmi EZVO a Úniou, pokiaľ ide o spoluprácu na dosiahnutie cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2030. |
|
(5) |
Štáty EZVO môžu uplatňovať systémy podpory v súlade s článkom 4 smernice (EÚ) 2018/2001 na účely dosiahnutia alebo prekročenia svojich príslušných národných indikatívnych cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. |
|
(6) |
V článku 7 ods. 5 smernice (EÚ) 2018/2001 sa stanovujú výnimky pre Cyprus a Maltu vo forme nižšej prahovej hodnoty pri výpočte hrubej konečnej energetickej spotreby v súvislosti s množstvom energie spotrebovanej v leteckej doprave. Island je vzdialený ostrov s dlhými vzdialenosťami k susedným krajinám. Vzhľadom na túto špecifickú geografickú situáciu by sa na Island mala uplatňovať rovnaká prahová hodnota ako v prípade Cypru a Malty. |
|
(7) |
V prípadoch, kedy má Nórsko povinnosť konzultovať so Sámami, je potrebné zabezpečiť, aby sa lehoty na postup udeľovania povolení uvedené v článku 16 ods. 4, článku 16 ods. 5 a článku 16 ods. 6 smernice (EÚ) 2018/2001 mohli predĺžiť až o jeden rok. |
|
(8) |
Nórsko a Island majú vysoký podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov. Nórsko využíva elektrinu z obnoviteľných zdrojov prevažne na vykurovacie účely, zatiaľ čo Island používa na vykurovanie obnoviteľné geotermálne zdroje a elektrinu z obnoviteľných zdrojov využíva tam, kde geotermálne zdroje nie sú k dispozícii. Preto je vhodné upraviť metodiku výpočtu týkajúcu sa začleňovania vykurovania a chladenia do smernice (EÚ) 2018/2001, pokiaľ ide o štáty EZVO. |
|
(9) |
Vzhľadom na regionálnu úniu Lichtenštajnska so Švajčiarskom, v rámci ktorej sú palivá regulované švajčiarskymi orgánmi a dodávané švajčiarskymi subjektmi, a na to, že ide o jediný zdroj dodávok dopravných palív v Lichtenštajnsku, je vhodné udeliť dočasnú výnimku z článkov 25 až 31 smernice (EÚ) 2018/2001, v ktorých sa stanovujú pravidlá týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy a pravidlá udržateľnosti pre palivá z obnoviteľných zdrojov. Lichtenštajnsko dodržiava švajčiarsky systém na zvýšenie využívania biopalív založený na kompenzačnom mechanizme CO2, ktorý je z hľadiska ambícií porovnateľný s nahrádzajúcimi a úspornými účinkami v oblasti cieľov pre biopalivá. Emisie CO2 z palív pre vozidlá so spaľovacím motorom sa musia kompenzovať vnútroštátnymi opatreniami a opatreniami v zahraničí. V článku 37 lichtenštajnskej vyhlášky o CO2 (LR 814.065.1) a v článkoch 9 a 10 aktu o CO2 (LR 814.065) sa stanovuje, že sa od roku 2024 musí kompenzovať 23 % emisií CO2. Táto výnimka by sa mala vzťahovať na smernicu (EÚ) 2018/2001 v znení platnom pred jej zmenou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023 (4). Táto výnimka je prísne časovo obmedzená a mala by sa uplatňovať len dovtedy, kým sa nedosiahne dohoda o začlenení smernice (EÚ) 2018/2001 zmenenej smernicou (EÚ) 2023/2413 do dohody o EHP. Dohoda by sa mala považovať za dosiahnutú po začlenení smernice (EÚ) 2018/2001 zmenenej smernicou (EÚ) 2023/2413 do Dohody o EHP. |
|
(10) |
Lichtenštajnsko bolo vyňaté z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (5), keďže nedokáže poskytnúť pôvodné údaje o „primárnej energetickej spotrebe“ alebo „konečnej energetickej spotrebe“. Lichtenštajnsko môže preformulovať vnútroštátne štatistické údaje na údaje o primárnej energetickej spotrebe a konečnej energetickej spotrebe, kde sa to podľa smernice (EÚ) 2018/2001 vyžaduje. |
|
(11) |
Príloha IV k Dohode o EHP by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, |
PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
V prílohe IV k Dohode o EHP sa znenie bodu 41 (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES) nahrádza takto:
„ 32018 L 2001: smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82), v znení korigend Ú. v. EÚ L 311, 25.9.2020, s. 11 a Ú. v. EÚ L 41, 22.2.2022, s. 37, zmenená týmito právnymi predpismi:
|
— |
32022 R 0759: delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/759 zo 14. decembra 2021 (Ú. v. EÚ L 139, 18.5.2022, s. 1). Rozhodnutia o uznaní dobrovoľných schém na preukázanie súladu s kritériami udržateľnosti podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES a (EÚ) 2018/2001 sú uvedené v kapitole XVII prílohy II. Ustanovenia smernice sa na účely tejto dohody vykladajú s týmito úpravami:
|
Článok 2
Znenie delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/759 a smernice (EÚ) 2018/2001 v znení korigend uverejnených v Ú. v. EÚ L 311, 25.9.2020, s. 11 a v Ú. v. EÚ L 41, 22.2.2022, s. 37 v islandskom a nórskom jazyku, ktoré sa uverejní v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, je autentické.
Článok 3
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť … pod podmienkou, že boli vykonané všetky oznámenia podľa článku 103 ods. 1 Dohody o EHP (*1).
Článok 4
Toto rozhodnutie sa uverejní v oddiele EHP Úradného vestníka Európskej únie a v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie.
V … ….
Za Spoločný výbor EHP
predseda/predsedníčka
tajomníci
Spoločného výboru EHP
(1) Ú. v. EÚ L 139, 18.5.2022, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82.
(3) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.
(4) Ú. v. EÚ L, 2023/2413, 31.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/2413/oj.
(5) Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1.
(*1) [Ústavné požiadavky neboli oznámené.] [Ústavné požiadavky boli oznámené.]
Vyhlásenie štátov EZVO k rozhodnutiu č. …,
ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 začleňuje do dohody
[na prijatie spolu s rozhodnutím a uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie]
Začlenením smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 do Dohody o EHP sa rozširuje spoločný regulačný rámec na podporu energie z obnoviteľných zdrojov v štátoch EZVO. Štáty EZVO nie sú zahrnuté do hlavného cieľa EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Štáty EZVO však stanovili tieto príslušné indikatívne národné ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov:
|
— |
Island stanovil národný indikatívny cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vyjadrený ako podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie na 80 % v roku 2030. Islandský národný cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie vychádza z analýzy a prognózy islandskej agentúry pre životné prostredie a energiu (UOS) do roku 2030. Odvetvia elektrickej energie a vykurovania na Islande používajú 100 % obnoviteľné zdroje energie z vodnej a geotermálnej energie. Islandský indikatívny cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na rok 2030 je o 16 percentuálnych bodov vyšší ako národný cieľ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020. |
|
— |
Lichtenštajnský parlament (Landtag) prijal 6. novembra 2020 svoju energetickú stratégiu na rok 2030, v ktorej stanovil národný cieľ 30 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Tento cieľ sa realizuje nasledovne: Približne 17 % z domácich obnoviteľných zdrojov energie (predovšetkým fotovoltika a podľa možnosti veterná energia a v menšom rozsahu biomasa) a približne 13 % z dovážaných obnoviteľných zdrojov energie (e-palivá, obnoviteľný vodík). Správy o dosahovaní cieľov sa podávajú každoročne (ako súčasť monitorovacej správy určenej lichtenštajnskému parlamentu). |
|
— |
Nórsko stanovilo národný indikatívny cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vyjadrený ako podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie na 77,5 % v roku 2030. Nórsky národný cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie vychádza z analýzy a prognóz nórskej agentúry pre energiu (NVE) do roku 2030 a z interných posúdení, ktoré vykonalo nórske ministerstvo energetiky. Východisková pozícia Nórska je veľmi vysoká, keďže Nórsko bola jedna z prvých krajín, ktoré využívali energiu z obnoviteľných zdrojov. Zároveň to znamená, že sa už využívajú nákladovo najefektívnejšie a najjednoduchšie dostupné opatrenia. Nórsky indikatívny cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na rok 2030 je o 10 percentuálnych bodov vyšší ako národný cieľ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe na úrovni 67,5 % v roku 2020. |
ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2025/1430/oj
ISSN 1977-0790 (electronic edition)