(1)

V dôsledku neudržateľných postupov vodného hospodárstva, znečistenia a rastúceho dopytu sa kvalita a kvantita vody, ako aj zdravie vodných ekosystémov v Únii nezlepšujú dostatočne rýchlym tempom. Zmena klímy a strata biodiverzity tento trend zhoršujú. Obmedzenia súvisiace s vodou čoraz viac ovplyvňujú spoločnosť a hospodárstvo. V tejto súvislosti sa zvýšená efektívnosť využívania vody stáva absolútne nevyhnutnou.

(2)

Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu (1), v ktorej sa opisuje pokrok vo vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (2) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES (3), potvrdzuje, že väčšina členských štátov vníma nedostatok vody ako čoraz väčší problém. Nedostatok vody zasahuje približne 34 % územia Únie a približne 40 % obyvateľstva Únie je ním ovplyvnených najmenej v jednom ročnom období (4). Spôsobuje ho kombinácia nadmerného využívania vody a klimatických vplyvov (5). Európsky parlament vyzval na prijatie opatrení v súvislosti s týmito otázkami (6).

(3)

Suchá každý rok zasahujú v priemere 4 % územia Únie. V južnej a juhozápadnej Európe by pri scenári zvýšenia teploty o 3 °C mohol v období leta klesnúť prietok riek až o 40 %. V posledných desaťročiach sa výskyt a intenzita súch v Európe zvýšili. Napríklad v roku 2022 veľké suchá a horúčavy spôsobili hospodárske straty odhadované na 40 miliárd EUR, pričom najväčšie straty boli zaznamenané v Taliansku, Španielsku a vo Francúzsku (7).

(4)

Očakáva sa, že prebiehajúca zmena klímy tento problém ešte zhorší, keďže frekvencia a vplyvy období sucha sa budú zvyšovať. Kombinovaný vplyv štrukturálnej nadmernej spotreby a zvýšeného rizika dlhotrvajúceho sucha predstavuje riziká pre zabezpečenie dostupnosti vody, zásobovanie pitnou vodou, poľnohospodárstvo, vnútrozemskú vodnú dopravu, cestovný ruch a dodávky energie (8). Nedostatok vody vo všetkých odvetviach a strata poľnohospodárskej výroby v dôsledku kombinovaného účinku horúčav a sucha patria medzi hlavné riziká vyplývajúce zo zmeny klímy v Európe (9).

(5)

Odber sladkej vody za rok sa medzi rokmi 2000 a 2022 znížil (s ohľadom na zemepisné rozdiely) o 19 % (10), očakáva sa však, že odber sladkej vody na obyvateľa sa opäť zvýši. Dôvodom sú tieto skutočnosti: i) nedostatočný pokrok v oblasti efektívneho využívania vody v odvetviach s jej najväčšou spotrebou, ako sú energetika a poľnohospodárstvo vrátane bioenergie; ii) priemyselná a digitálna transformácia si vyžadujú viac sladkej vody a iii) zlé hospodárenie, znečistenie a zmena klímy vyvíjajú čoraz väčší tlak na dostupnosť čistej sladkej vody na sociálno-ekonomické účely. Poškodzuje to ekologické toky nevyhnutné na ochranu vodného ekosystému, ako aj konkurencieschopnosť hospodárstva Únie, pre ktoré je čistá sladká voda rovnako potrebná ako čistá energia.

(6)

Európska centrálna banka odhaduje, že v dôsledku nedostatku vody a teplotného stresu by v prípade až 60 % nesplatených úverov v eurozóne mohlo do určitej miery dôjsť k expozícii voči rizikám, pričom v dôsledku povodní by k tomu mohlo dôjsť v 20 % nesplatených úverov (11). Okrem toho, keďže klimatické riziká súvisiace s vodou sa zintenzívňujú, hrozí zvýšenie nedostatkov v poistení (12), čo by sťažilo hospodársku obnovu po incidentoch súvisiacich s vodou, ako sú suchá alebo záplavy.

(7)

Investície do efektívneho využívania vody prispejú k zabezpečeniu dostatočného množstva vody pre kľúčové hospodárske odvetvia, ktoré sú kriticky dôležité pre strategickú autonómiu Únie, a preto majú potenciál zvýšiť jej konkurencieschopnosť, ako sa uznáva v Dohode o čistom priemysle (13). Využitie potenciálu na úsporu vody takisto vytvorí podnikateľské príležitosti a povedie k úsporám nákladov pre spotrebiteľov. Priemysel Únie je už teraz globálnym lídrom vo vývoji vodohospodárskych technológií.

(8)

V kompase pre konkurencieschopnosť z roku 2025 (14) sa členské štáty vyzývajú, aby riešili rastúci nedostatok vody zlepšením postupov a infraštruktúry vodného hospodárstva, zvýšením efektívnosti využívania vody a podporou udržateľného využívania vody. V spoločnom oznámení o Európskej stratégii únie pripravenosti (15) sa zdôrazňuje potreba posilniť prístup ku kritickým zdrojom, ako je voda, v celej Únii, napríklad na účely reakcie na núdzové situácie a katastrofy.

(9)

Vzájomná závislosť medzi vodnými a energetickými zdrojmi je rozhodujúcim faktorom pri zaisťovaní bezpečnosti a odolnosti vodných a energetických systémov Únie.

(10)

Únia je povinná konať v oblasti efektívneho využívania vody na základe európskych a medzinárodných pravidiel, ako je Dohovor Organizácie Spojených národov o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier podpísaný 17. marca 1992 v Helsinkách, článok 7 Parížskej dohody podpísanej 12. decembra 2015 v Paríži, článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (16), ako aj záväzky Európskej únie v rámci akčného programu pre vodu (17). Cieľ OSN v oblasti udržateľného rozvoja č. 6.4 takisto zaväzuje zmluvné strany, aby podstatne zvýšili efektívnosť využívania vody vo všetkých odvetviach už do roku 2030.

(11)

V rámci Európskej zelenej dohody (18) sa začala realizovať koordinovaná stratégia pre čoraz viac klimaticky neutrálne, netoxické a konkurencieschopnejšie hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a v ktorom hospodársky rast nezávisí od spotreby zdrojov, a to v reakcii na výzvy súvisiace s klímou a životným prostredím.

(12)

Stratégia Únie pre adaptáciu na zmenu klímy (19), európske posúdenie klimatických rizík a oznámenie o riadení klimatických rizík poskytujú prehľad o širokej škále vplyvov klimatických rizík a potrebe prijať opatrenia, keďže prijaté politiky a opatrenia nedržia krok s tempom zmeny klímy. Jednou z oblastí, v ktorých je potrebné konať, je riešenie nedostatku vody a sucha. Zdôrazňuje sa, že zabezpečenie udržateľnej dostupnosti sladkej vody má zásadný význam pre odolnosť proti zmene klímy.

(13)

Nedostatok vody má veľmi silný vplyv na zdravie morských ekosystémov a životaschopnosť sociálnych a hospodárskych činností pobrežných a ostrovných spoločenstiev, ktoré sú od nich závislé. Je preto nevyhnutné, aby sa sladké a morské vody riadili integrovaným a účinným spôsobom.

(14)

V akčnom pláne pre obehové hospodárstvo (20) sa stanovuje program na dosiahnutie pokroku smerom k udržaniu spotreby zdrojov v rámci planetárnych medzí, a to aj pokiaľ ide o spotrebu vody. V súlade s týmto cieľom môže podpora bezpečného opätovného využívania vody v rôznych odvetviach uvoľniť hospodársky potenciál v regiónoch s nedostatkom vody. Môže tiež znížiť potrebu nákladných projektov infraštruktúry, ako sú nové nádrže alebo odsoľovacie zariadenia, čo povedie k dlhodobým úsporám a lepšej odolnosti podnikov voči nedostatku vody, ako aj k zníženiu prevádzkových rizík.

(15)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1781 (21) sa v prípade takmer všetkých kategórií fyzických výrobkov umožňuje stanoviť požiadavky na ekodizajn, ktoré musia výrobky spĺňať, aby sa zlepšil súbor aspektov vrátane spotreby vody a efektívneho využívania vody. Prvky tohto odporúčania prispejú k jeho vykonávaniu.

(16)

V tomto odporúčaní sa uvádzajú usmernenia týkajúce sa prvkov, ktoré nie sú komplexne riešené v právnych predpisoch Únie o vode: smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, (EÚ) 2020/2184 (22), (EÚ) 2024/3019 (23), (EÚ) 2024/1785 (24) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 (25).

(17)

Na podporu efektívneho využívania vody je vhodné vymedziť súbor zásad a odporúčaní, ktoré by mali tvoriť základ pre budúce opatrenia Únie a členských štátov na zabezpečenie systematickejšieho zohľadňovania potenciálu na úsporu vody pri rozhodovaní a zodpovednejšieho využívania vody vo všetkých odvetviach.

(18)

Cieľom zásady prvoradosti efektívneho využívania vody je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť spotreby vody, pričom treba mať na pamäti, že prírodné zdroje sladkej vody sú obmedzené a budú sa ďalej znižovať v dôsledku zintenzívňujúceho sa globálneho otepľovania. Opatrenia na zvýšenie efektívnosti využívania vody by mali vychádzať z analýzy nákladov a prínosov vrátane hospodárskych, environmentálnych a spoločenských externalít, pričom by sa mala zohľadniť aj subsidiarita, proporcionalita, spravodlivosť a rovnosť.

(19)

Na urýchlenie uplatňovania zásady prvoradosti efektívnosti využívania vody a na podporu rozsiahleho zavádzania opatrení na efektívne využívanie vody je potrebné stanoviť hlavné ciele. Členské štáty by sa preto mali nabádať, aby si na základe svojich vnútroštátnych okolností stanovili vlastné ciele v oblasti efektívneho využívania vody.

(20)

Pri vykonávaní zásady efektívneho využívania vody by sa mali čo najlepšie využívať nové technológie, ako sú digitálne inteligentné meracie zariadenia a snímače na zisťovanie a riadenie strát vody, a to aj v infraštruktúre pitnej vody, ako sa vyžaduje v článku 4 ods. 3 smernice (EÚ) 2020/2184.

(21)

Ak je potrebné opatrenia na zvýšenie efektívnosti využívania vody zoradiť podľa obmedzení zdrojov, mali by sa uprednostniť tie odvetvia, ktoré spotrebúvajú najviac vody, alebo odvetvia s najvyšším potenciálom na úsporu vody, a to po posúdení kompromisov, najmä vo vzťahu k strategickým odvetviam, a zároveň by sa mal rešpektovať systém priorít v oblasti vodohospodárstva. Tieto odvetvia sa budú nevyhnutne líšiť medzi jednotlivými povodiami a hydrologickými kolektormi podzemnej vody.

(22)

Opatrenia na efektívne využívanie vody by mali byť začlenené do programov opatrení plánov manažmentu povodia. Tieto opatrenia môžu viesť k úspore vody a želanému pokroku smerom k odolnosti v oblasti vody len vtedy, ak sú súčasťou komplexného prístupu. Vďaka sprievodným riadiacim opatreniam a využívaniu hospodárskych nástrojov môže zvýšenie efektívnosti využívania vody viesť k trvalému zlepšeniu vodnej bilancie tým, že sa zabráni odrazovému efektu. Stratégie efektívneho využívania vody by mali byť vždy v súlade s vnútroštátnymi stratégiami adaptácie na zmenu klímy,