(1)

V súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 (3) môže Európska centrálna banka (ECB) uložiť sankciu, ak inštitúcia nedodrží celú alebo aj časť minimálnych rezerv predpísaných v súlade s uvedeným nariadením a súvisiacimi nariadeniami alebo rozhodnutiami ECB.

(2)

Podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2157/1999 (ECB/1999/4) je ECB povinná uverejniť každé rozhodnutie, ktorým sa ukladajú sankcie v prípade porušenia nariadenia alebo rozhodnutia ECB, na svojom úradnom webovom sídle bez zbytočného odkladu po tom, ako sa stalo konečným. Uverejnenie sa vyžaduje, okrem prípadov, keď Výkonná rada rozhodne, že takéto uverejnenie by: a) ohrozilo stabilitu finančných trhov alebo finančného systému alebo prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu; b) spôsobilo dotknutému podniku neúmernú škodu – ak je možné ju stanoviť, alebo c) viedlo k uverejneniu dôverných informácií, čo by ohrozilo legitímne verejné záujmy týkajúce sa bezpečnosti, ako sú bezpečnosť a ochrana integrity eurobankoviek alebo bezpečné riadenie kybernetických alebo prevádzkových rizík pre systémovo dôležité platobné systémy. Ak nastane jedna alebo viacero z týchto okolností, rozhodnutia o sankciách sa uverejnia anonymizované alebo možno uverejnenie odložiť. Za okolností uvedených v písmene c) sa ECB môže rozhodnúť neuverejniť rozhodnutie o uložení sankcie.

(3)

Ako sa uvádza v článku 11 ods. 3 a 4 nariadenia (ES) č. 2157/1999 (ECB/1999/4), pred uložením sankcie v prípade nedodržania požiadavky udržiavať povinné minimálne rezervy oznámi Výkonná rada alebo – v jej mene – príslušná národná centrálna banka dotknutému podniku údajné nedodržanie požiadavky a príslušnú sankciu. Po doručení oznámenia má dotknutý podnik možnosť predložiť písomné informácie, vysvetlenia alebo námietky, ktoré sa môžu považovať za relevantné pre rozhodnutie o tom, či sankciu uložiť alebo neuložiť. To zahŕňa možnosť vzniesť námietky proti uverejneniu sankcie z dôvodu uplatnenia jednej alebo viacerých výnimiek z uverejňovania ustanovených v článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2157/1999 (ECB/1999/4). V takom prípade, ak príslušná národná centrálna banka koná v mene Výkonnej rady, postúpi spis bez zbytočného odkladu Výkonnej rade, ktorá potom rozhodne, či sa daná výnimka z uverejnenia uplatní.

(4)

Výkonná rada musí každý rok prijať významné množstvo rozhodnutí o tom, či sa uplatní výnimka z uverejnenia sankcií za nedodržanie požiadavky udržiavať povinné minimálne rezervy. S cieľom uľahčiť rozhodovací proces je nevyhnutné delegovanie rozhodovacích právomocí v súvislosti s prijímaním uvedených rozhodnutí. Súdny dvor Európskej únie uznal, že delegovanie je nevyhnutné a vhodné s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcia, od ktorej sa vyžaduje prijatie značného počtu rozhodnutí, mohla vykonávať svoje úlohy. Podobne Súdny dvor Európskej únie uznal nevyhnutnosť zabezpečiť schopnosť fungovania rozhodovacieho orgánu, ktorá predstavuje zásadu vlastnú každému inštitucionálnemu systému.

(5)

Takéto rozhodnutia by sa mali delegovať na člena Výkonnej rady, ktorý je zodpovedný za generálne riaditeľstvo pre právne služby, a na člena Výkonnej rady, ktorý je zodpovedný za generálne riaditeľstvo pre operácie na trhu, ktorí konajú spoločne.

(6)

Delegovanie rozhodovacích právomocí by malo byť obmedzené a primerané a rozsah delegovania by mal byť jasne vymedzený. Rozsah delegovania stanovený v tomto rozhodnutí by sa mal obmedziť na právomoc prijímať rozhodnutia o uverejnení sankcií za nedodržanie požiadavky udržiavať povinné minimálne rezervy, ktoré sa neodchyľujú od všeobecného pravidla stanoveného v článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2157/1999 (ECB/1999/4), podľa ktorého by sa rozhodnutia, ktorými sa ukladajú sankcie v prípade porušenia nariadenia alebo rozhodnutia ECB, mali uverejňovať. Z rozsahu delegovania by mali byť vyňaté rozhodnutia o uverejnení sankcií v tých prípadoch, kde existujú nové prvky alebo ak sa uplatňuje výnimka z uverejňovania; v takýchto prípadoch by mala mať právomoc prijímať dané rozhodnutia naďalej Výkonná rada.

(7)

S cieľom zabezpečiť kontrolu zo strany Výkonnej rady ako delegujúceho orgánu, by mala byť Výkonná rada každoročne informovaná o rozhodnutiach prijatých členmi Výkonnej rady, na ktorých bola právomoc prijímať rozhodnutia delegovaná,

a)

dotknutý podnik vzniesol námietku proti uverejneniu sankcie za nedodržanie požiadavky udržiavať povinné minimálne rezervy, ale nie proti samotnej sankcii;

b)

námietky proti uverejneniu vznesené dotknutým podnikom, a technické a právne posúdenie týchto námietok zo strany ECB sú podobné ako tie, ktoré boli základom predchádzajúcich rozhodnutí Výkonnej rady o uverejnení sankcií za nedodržanie požiadavky udržiavať povinné minimálne rezervy;

c)

podľa technického a právneho posúdenia uvedeného v písmene b), ktoré je základom rozhodnutia, sa na danú záležitosť nevzťahuje žiadna z výnimiek ustanovených v článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2157/1999 (ECB/1999/4) a sankcia by sa mala uverejniť;

d)

príslušná národná centrálna banka, ktorá v mene Výkonnej rady oznámila dotknutému podniku údajné nedodržanie požiadavky udržiavať povinné minimálne rezervy a zodpovedajúcu sankciu, súhlasí s posúdením uvedeným v písmene c).