(1)

Na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa v článku 175 treťom odseku ZFEÚ stanovuje možnosť prijímať osobitné opatrenia mimo fondov uvedených v článku 175 prvom odseku ZFEÚ. Územná spolupráca okrem toho prispieva k cieľom uvedeným v článku 174 ZFEÚ. Je preto vhodné prijať opatrenia, ktoré sú potrebné na zlepšenie podmienok vykonávania opatrení územnej spolupráce.

(2)

V článku 174 treťom odseku ZFEÚ sa uznáva, že cezhraničné regióny čelia určitým výzvam, a stanovuje sa v ňom, že Únia má venovať mimoriadnu pozornosť daným regiónom pri vytváraní a uskutočňovaní činností vedúcich k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii.

(3)

V oznámení Komisie z 20. septembra 2017 s názvom „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“ sa uznal pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol pri transformácii týchto regiónov z prevažne okrajových oblastí na oblasti rastu a príležitostí, ale tiež sa zdôraznili právne a iné prekážky, ktoré v týchto regiónoch pretrvávajú, najmä prekážky súvisiace so zdravotníckymi službami, s reguláciou práce, daňami a rozvojom podnikania, ako aj prekážky spojené s rozdielmi vo vnútroštátnych právnych rámcoch a administratívnych kultúrach. Financovanie Európskej územnej spolupráce, ktoré sa poskytuje najmä v kontexte programov „Interreg“ zriadených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 (4), ani inštitucionálna podpora spolupráce zo strany európskych zoskupení územnej spolupráce (ďalej len „EZÚS“) zriadených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 (5) alebo zo strany iniciatívy b-solutions, ktorú Komisia začala v roku 2018, nepostačujú na riešenie niektorých administratívnych a právnych prekážok, ktoré bránia účinnej spolupráci.

(4)

Hrozí, že cezhraničné regióny budú v čase krízy neúmerne zasiahnuté. V porovnaní s priemerným vplyvom na všetky regióny Únie bol počas pandémie ochorenia COVID-19 negatívny hospodársky vplyv opatrení členských štátov súvisiacich s hranicami na cezhraničné regióny z hľadiska poklesu HDP viac ako dvojnásobný. Táto skúsenosť posilňuje potrebu poskytnúť prostriedky na riešenie cezhraničných prekážok.

(5)

Prekážky a nezrovnalosti právnej alebo administratívnej povahy, ktoré vznikajú na vnútorných hraniciach Únie a potenciálne oslabujú cezhraničnú interakciu a rozvoj cezhraničných regiónov, je pre členské štáty ťažké riešiť samostatne. Nájdenie spôsobu riešenia týchto prekážok by sa preto malo uľahčiť pilotným testovaním jasného a komplexného rámca na úrovni Únie, ktorý členským štátom umožní, aby spolupracovali a koordinovali svoje úsilie. Využitie rámca stanoveného podľa tohto nariadenia by malo byť pre členské štáty dobrovoľné.

(6)

Ak sa členské štáty rozhodnú využiť tento rámec, mali by byť viazané spoločnými normami.

(7)

V štúdii výskumnej služby Európskeho parlamentu zameranej na posúdenie európskej pridanej hodnoty sa v rámci posudzovania údajov za obdobie 2014 – 2019 uvádza, že riešenie cezhraničných prekážok by prinieslo významné prínosy pre pohraničné regióny NUTS 3 i pre celé hospodárstvo Únie. Konkrétne by zvýšenie celkovej hrubej pridanej hodnoty vyplývajúcej z riešenia všetkých právnych a administratívnych prekážok dosiahlo približne 457 miliárd EUR ročne, čo predstavuje 3,8 % celkovej hrubej pridanej hodnoty Únie v roku 2019. Vyriešenie 20 % cezhraničných prekážok pre všetky pohraničné regióny by viedlo k zvýšeniu celkovej hrubej pridanej hodnoty o 123 miliárd EUR ročne, čo predstavuje približne 1 % celkovej hrubej pridanej hodnoty EÚ za rok 2019, ako aj k prínosu v oblasti zamestnanosti v podobe 1 milióna pracovných miest, čo predstavuje približne 0,5 % celkovej zamestnanosti na úrovni Únie.

(8)

Hoci v niektorých regiónoch Únie už existuje niekoľko právnych nástrojov na riešenie cezhraničných prekážok na medzivládnej, celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, nevzťahujú sa na všetky pohraničné regióny v Únii ani sa nevyhnutne konzistentným spôsobom nezaoberajú otázkami súvisiacimi s rozvojom a posilňovaním územnej súdržnosti. Týmto nariadením sa dopĺňajú existujúce nástroje prostredníctvom dodatočného rámca zriadeného právom Únie, ktorý zahŕňa nástroj na uľahčenie cezhraničných riešení.

(9)

S cieľom uľahčiť vybavovanie spisov týkajúcich sa cezhraničných prekážok by členské štáty, ktoré sa rozhodli rámec uplatňovať, mali zriadiť jedno alebo viacero cezhraničných koordinačných miest pokrývajúcich jeden alebo viacero pohraničných regiónov týchto členských štátov. Takéto cezhraničné koordinačné miesta by mali byť zodpovedné za prijímanie cezhraničných spisov a informovanie iniciátorov. Cezhraničné koordinačné miesta by mali udržiavať kontakt s Komisiou a podporovať jej koordinačnú úlohu. Členské štáty by mali v súlade so svojím právnym, administratívnym a inštitucionálnym rámcom rozhodnúť, či by mali byť cezhraničnému koordinačnému miestu zverené dodatočné úlohy, ako je posudzovanie cezhraničných spisov, alebo či by sa týmito úlohami mal zaoberať príslušný orgán.

(10)

Ak členský štát nezriadi cezhraničné koordinačné miesto, mal by Komisii predložiť informácie o relevantnom orgáne. Malo by byť možné, aby tento relevantný orgán kontaktovalo cezhraničné koordinačné miesto susedného členského štátu, ktoré vybavuje cezhraničný spis, a poskytlo mu informácie. Ak cezhraničné koordinačné miesto susedného členského štátu, ktorý vybavuje cezhraničný spis, kontaktuje relevantný orgán alebo mu poskytuje informácie, nemala by tým pre relevantný orgán podľa tohto nariadenia vzniknúť povinnosť vyriešiť cezhraničnú prekážku. Od tohto orgánu by sa predovšetkým nemalo vyžadovať, aby spis preskúmal alebo odpovedal iniciátorovi.

(11)

S cieľom podporiť zriadenie cezhraničných koordinačných miest by členské štáty mohli rozhodnúť o pridelení zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci programov Interreg podľa článku 14 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/1059 a prípadne zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja alebo Kohézneho fondu v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu podľa článku 3 ods. 4 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (6).

(12)

Uplatňovaním tohto nariadenia by nemalo byť dotknuté uplatňovanie vnútroštátneho práva alebo medzinárodných dohôd medzi členskými štátmi, ktorými sa stanovujú rovnocenné postupy.

(13)

Napriek skutočnosti, že pohraničné regióny s námornou hranicou majú odlišnú povahu ako pohraničné regióny s pozemnou hranicou, v dôsledku obmedzenejších možností cezhraničných interakcií by sa toto nariadenie malo vzťahovať aj na pohraničné regióny s námornou hranicou. Ak má členský štát pozemné aj námorné hranice s inými členskými štátmi a rozhodne sa zriadiť jedno alebo viacero cezhraničných koordinačných miest, nemalo by sa od neho vyžadovať, aby zriadil cezhraničné koordinačné miesto pre spoločnú námornú hranicu s iným členským štátom. Od členských štátov, ktoré majú s inými členskými štátmi len námorné hranice, by sa nemalo vyžadovať, aby zriadili cezhraničné koordinačné miesto, ani aby Komisii predkladali informácie o relevantnom orgáne alebo akékoľvek informácie požadované v prílohe.

(14)

Hoci sa toto nariadenie nevzťahuje na cezhraničné prekážky v pohraničných regiónoch medzi členskými štátmi a tretími krajinami, členské štáty by mali mať možnosť vytvoriť rovnocenné procesné rámce podľa vnútroštátneho práva na identifikáciu a riešenie právnych a administratívnych cezhraničných prekážok v rámci svojej spolupráce s tretími krajinami.

(15)

Na úrovni Únie existuje viacero mimosúdnych nástrojov na monitorovanie a presadzovanie práva Únie, vrátane najmä tých, ktoré súvisia s jednotným trhom, ako je sieť SOLVIT (7). Týmto nariadením by nemali byť dotknuté takéto nástroje. Rámec stanovený v tomto nariadení by sa mal vzťahovať len na cezhraničné prekážky vyplývajúce z legislatívnych alebo administratívnych ustanovení alebo postupov vrátane tých ustanovení alebo postupov, ktorými sa právo Únie uplatňuje správnym, avšak rozdielnym spôsobom, a ktoré by mohli neúmyselne brániť plánovaniu alebo poskytovaniu cezhraničných verejných služieb alebo infraštruktúry. Prípady týkajúce sa možného porušenia práva Únie orgánom verejnej moci v členskom štáte by sa nemali riešiť v rámci stanovenom týmto nariadením. Týmto nariadením nie sú dotknuté ani koordinačné mechanizmy zavedené pre sociálne zabezpečenie alebo zdaňovanie.

(16)

S cieľom identifikovať možné cezhraničné prekážky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, je potrebné vymedziť situácie, ktoré sa považujú za cezhraničné interakcie. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať na akúkoľvek infraštruktúru pre cezhraničné činnosti alebo na cezhraničné verejné služby. Na infraštruktúru potrebnú na cezhraničné činnosti môžu mať vplyv cezhraničné prekážky, napríklad odlišné technické normy pre budovy alebo vozidlá vrátane súvisiaceho vybavenia. Cezhraničné verejné služby sa poskytujú dlhodobo a majú za cieľ prinášať prospech pre širokú verejnosť alebo pre konkrétnu cieľovú skupinu v pohraničnom regióne, v ktorom sa služba poskytuje, a tým zlepšovať životné podmienky a územnú súdržnosť v týchto regiónoch.

(17)

Cezhraničný spis by mal predložiť iniciátor, subjekt, ktorý môže byť súkromný alebo verejný. S cieľom uľahčiť vybavovanie cezhraničných spisov a vytvoriť sieť vnútroštátnych orgánov schopných navzájom udržiavať kontakt pri vykonávaní tohto nariadenia by členské štáty mali môcť zriadiť jedno alebo viacero cezhraničných koordinačných miest na celoštátnej alebo regionálnej úrovni. Dva alebo viaceré susedné členské štáty by mali mať tiež možnosť zriadiť spoločné cezhraničné koordinačné miesto príslušné pre jeden alebo viac ich cezhraničných regiónov.

(18)

Členský štát by mal mať možnosť zriadiť cezhraničné koordinačné miesto ako súčasť existujúceho orgánu, verejnoprávneho subjektu alebo stáleho subjektu bez ohľadu na to, či má tento orgán alebo subjekt právnu subjektivitu, najmä tým, že ho poverí úlohami cezhraničného koordinačného miesta, alebo ako samostatný orgán, verejnoprávny subjekt alebo stály subjekt. Takýmito orgánmi a subjektmi by mohli byť napríklad výbory alebo komisie pre cezhraničnú spoluprácu zriadené v rámci dvojstranných zmlúv o spolupráci alebo priateľstve; medzivládne komisie pre cezhraničnú spoluprácu alebo ich sekretariáty; rady, sekretariáty alebo generálne sekretariáty zriadené v rámci nadnárodných dohôd o spolupráci; národné úrady pre koordináciu, národné centrá alebo kontaktné miesta alebo podobné štruktúry zriadené v rámci iných odvetvových európskych politík; a orgány zodpovedné za program Interreg a EZÚS.

(19)

S cieľom vytvoriť rámec pre vybavovanie cezhraničných spisov, ktorý sa vzťahuje na všetky cezhraničné koordinačné miesta, je potrebné vymedziť úlohy, ktoré by každé cezhraničné koordinačné miesto malo vykonávať. Cezhraničné koordinačné miesto by malo pôsobiť ako jednotné kontaktné miesto pre iniciátorov a byť pre nich jediným kontaktným miestom. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli kontaktné údaje cezhraničných koordinačných miest verejne dostupné, viditeľné a prístupné. S cieľom umožniť nadviazanie na výsledky cezhraničných spisov a zvýšiť transparentnosť pri riešení cezhraničných prekážok by cezhraničné koordinačné miesta mali byť zodpovedné aj za predkladanie informácií Komisii. Okrem toho by sa v tomto nariadení mali stanoviť povinnosti týkajúce sa koordinácie, spolupráce a výmeny informácií medzi rôznymi cezhraničnými koordinačnými miestami v jednom členskom štáte a medzi cezhraničnými koordinačnými miestami susedných členských štátov.

(20)

Iniciátor by mal mať možnosť predložiť cezhraničný spis len vtedy, ak sa prekážka týka hranice, pre ktorú bolo zriadené aspoň jedno cezhraničné koordinačné miesto. Cezhraničný spis by mal iniciátor predložiť len raz. Ak iný iniciátor v inom členskom štáte tiež predloží cezhraničný spis týkajúci sa tej istej cezhraničnej prekážky, cezhraničné koordinačné miesta týchto členských štátov by mali navzájom udržiavať kontakt, aby sa zabránilo paralelným postupom týkajúcim sa tej istej cezhraničnej prekážky.

(21)

Zložitosť uplatniteľného vnútroštátneho práva by mohla sťažiť identifikáciu konkrétneho ustanovenia, ktoré predstavuje cezhraničnú prekážku. Na základe skúseností s iniciatívou b-solutions by mal preto iniciátor len opísať situáciu a problém, ktoré sa majú riešiť.

(22)

S cieľom vytvoriť procesný rámec zabezpečujúci iniciátorovi cezhraničného spisu právnu istotu by cezhraničné koordinačné miesto malo posúdiť cezhraničný spis a odpovedať iniciátorovi v primeranej lehote, ktorou by spravidla mala byť lehota stanovená vo vnútroštátnom práve. Pre prípady, keď sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje štandardná lehota na odpoveď na rovnocennú žiadosť, by sa primerané lehoty mali stanoviť v tomto nariadení. Tieto lehoty by mali začať plynúť odo dňa doručenia cezhraničného spisu alebo revidovaného cezhraničného spisu, a to aj v prípadoch, keď bol spis prijatý po postúpení od iného cezhraničného koordinačného miesta alebo príslušného orgánu.

(23)

Analýzou cezhraničného spisu by sa mohlo dospieť k záveru, že neexistuje žiadna cezhraničná prekážka. V takom prípade by sa mal cezhraničný spis uzavrieť.

(24)

Keď sa potvrdí existencia cezhraničnej prekážky, členské štáty by mali mať diskrečnú právomoc pri výbere vhodného nástroja na riešenie cezhraničnej prekážky v dotknutom cezhraničnom regióne. Na tento účel by členské štáty mali mať možnosť využívať akékoľvek platné medzinárodné dohody alebo iné postupy existujúce podľa práva dotknutého členského štátu. Ak sa tento členský štát domnieva, že dostupné nástroje mu neumožňujú cezhraničnú prekážku vyriešiť, mal by mať možnosť vytvoriť na tento účel ad hoc mechanizmus. Malo by byť možné tak urobiť buď individuálne, alebo v prípade potreby a na základe dohody spoločne so susedným členským štátom. Členské štáty by mali uviesť dôvody podniknutých krokov v rámci posudzovania a uviesť možné opravné prostriedky, a to aj v prípadoch, keď dospejú k záveru, že údajná prekážka zistená v cezhraničnom spise nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(25)

Okrem toho by cezhraničné koordinačné miesto alebo príslušný orgán mali mať možnosť používať nástroj na uľahčenie cezhraničných riešení. Keďže výsledok postupu sa môže mierne líšiť v závislosti od toho, či je povaha možnej cezhraničnej prekážky administratívna alebo legislatívna, táto skutočnosť by sa mala zohľadniť v rámci nástroja na uľahčenie cezhraničných riešení. Ak sa cezhraničné koordinačné miesto alebo príslušný orgán rozhodne vyriešiť zistenú cezhraničnú prekážku použitím nástroja na uľahčenie cezhraničných riešení, môže byť potrebná koordinácia so susedným členským štátom. Ak sú dotknutý členský štát a susedný členský štát ochotné začať potrebný legislatívny postup alebo zmeniť svoje administratívne ustanovenia alebo postupy, takáto koordinácia môže mať formu spoločného výboru zloženého zo zástupcov príslušných orgánov a cezhraničných koordinačných miest dotknutých členských štátov.

(26)

S cieľom zabezpečiť účinný procesný rámec na vybavovanie cezhraničných spisov by sa v tomto nariadení mali stanoviť základné procesné kroky bez ohľadu na to, či je prekážka administratívnej alebo legislatívnej povahy. Existencia rôznych právnych systémov v susedných členských štátoch môže viesť k cezhraničnej prekážke, ktorá sa v jednom členskom štáte považuje za administratívne ustanovenie alebo postup, ale v druhom členskom štáte za legislatívne ustanovenie. Každý členský štát by si mal preto zvoliť vhodný postup v rámci svojho právneho systému. Susedné členské štáty by mali podľa možností svoje príslušné postupy koordinovať. Ak sa v súvislosti so spisom prijme konečné stanovisko, toto stanovisko by sa malo oznámiť iniciátorovi spolu s jeho odôvodnením.

(27)

Z tohto nariadenia pre členské štáty nevyplýva žiadna povinnosť riešiť cezhraničnú prekážku.

(28)

Komisii by sa mali zveriť úlohy relevantné pre monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia na úrovni Únie a pre poskytovanie podpory členským štátom vrátane budovania kapacít. Komisia by predovšetkým mala podporovať cezhraničné koordinačné miesta presadzovaním výmeny skúseností medzi nimi. Malo by byť možné, aby táto podpora pozostávala aj z nástrojov založených na technickej pomoci, ako sú b-solutions.

(29)

S cieľom umožniť tvorbu politík založenú na faktoch by Komisia mala preskúmať vykonávanie tohto nariadenia a predložiť správu Európskemu parlamentu, Rade, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. S cieľom zabezpečiť, aby sa v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia a použitím nástroja na uľahčenie cezhraničných riešení zozbierali dostatočné dôkazy, by sa uvedená správa mala predložiť päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(30)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva, dodržiavajú sa zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a nariadenie nemá negatívny vplyv na žiadne z uvedených základných práv. Keďže cieľom nariadenia je riešiť cezhraničné prekážky, môže podporiť právo na prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ako sa stanovuje v článku 36 charty, a slobodu podnikania, ako sa stanovuje v článku 16 charty. Široká škála takýchto služieb môže tiež podporiť prístup k zdravotnej starostlivosti, ako sa stanovuje v článku 35 charty. Vzhľadom na to, že nástroj na uľahčenie cezhraničných riešení budú s veľkou pravdepodobnosťou využívať cezhraničné služby verejnej dopravy, toto nariadenie môže mať pozitívny vplyv na slobodu pohybu a pobytu, ako sa stanovuje v článku 45 charty.

(31)

Skúsenosti ukazujú, že v záujme riešenia cezhraničných právnych prekážok podnikli členské štáty individuálne, dvojstranné alebo dokonca mnohostranné iniciatívy. Uvedené nástroje však neexistujú vo všetkých členských štátoch, ani pre všetky hranice daného členského štátu. Okrem toho, keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov cezhraničného charakteru prekážok ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

(32)

V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. Používanie nástroja na uľahčenie cezhraničných riešení podľa tohto nariadenia je pre každý členský štát dobrovoľné. Členský štát by mal rozhodnúť, že cezhraničné prekážky na konkrétnej hranici s jedným alebo viacerými susednými členskými štátmi bude riešiť prostredníctvom existujúcich nástrojov, ktoré zaviedol na vnútroštátnej úrovni alebo s jedným alebo viacerými susednými členskými štátmi. Toto nariadenie preto neprekračuje rámec nevyhnutný na uľahčenie spolupráce v cezhraničných regiónoch,