(1)

V nariadení (EÚ) č. 910/2014 sa vyžaduje, aby boli ako možnosť autentifikácie na získanie prístupu k online cezhraničným verejným službám, ktoré poskytujú členské štáty, k dispozícii európske peňaženky digitálnej identity (ďalej len „peňaženky“) a oznámené prostriedky elektronickej identifikácie. V takýchto prípadoch cezhraničnej autentifikácie má záznamy obsahujúce informácie týkajúce sa používateľa peňaženky alebo používateľa oznámených prostriedkov elektronickej identifikácie niekedy už k dispozícii spoliehajúca sa strana prostredníctvom vlastného registra spoliehajúcej sa strany alebo externého registra, a to často vo forme používateľského účtu. V týchto prípadoch môže táto spoliehajúca sa strana určité informácie týkajúce sa používateľa získané z peňaženiek alebo z oznámených prostriedkov elektronickej identifikácie párovať alebo sa tieto informácie môžu párovať v jej mene. Mohlo by sa to dosiahnuť napríklad použitím centralizovaného riešenia prevádzkovaného subjektom verejného sektora na základe informácií, ktoré už táto spoliehajúca sa strana má, alebo pomocou registra, na ktorý sa spoliehajúca sa strana spolieha, napríklad registra obyvateľov alebo databázy s informáciami o používateľských účtoch.

(2)

Komisia pravidelne posudzuje nové technológie, postupy, normy a technické špecifikácie. S cieľom zabezpečiť čo najvyššiu úroveň harmonizácie medzi členskými štátmi pri vývoji a certifikácii peňaženiek sa technické špecifikácie stanovené v tomto nariadení opierajú o prácu vykonanú podľa odporúčania Komisie (EÚ) 2021/946 (2), a najmä o architektúru a referenčný rámec, ktoré sú jeho súčasťou. V súlade s odôvodnením 75 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 (3) by Komisia mala toto nariadenie preskúmať a podľa potreby aktualizovať, aby bolo v súlade s globálnym vývojom, architektúrou a referenčným rámcom a aby sa dodržiavali najlepšie postupy na vnútornom trhu.

(3)

S cieľom zabezpečiť, aby proces párovania totožnosti fungoval spoľahlivo vo všetkých členských štátoch, by členské štáty, ktoré vystupujú ako spoliehajúce sa strany, mali vykonať počiatočné párovanie totožnosti, keď fyzická osoba prvýkrát požiada o udelenie prístupu k službe prevádzkovanej spoliehajúcou sa stranou, a to buď na základe minimálneho súboru údajov stanoveného vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/1501 (4), alebo súboru osobných identifikačných údajov stanoveného vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2024/2977 (5). Hoci toto nariadenie sa zameriava na členské štáty konajúce ako spoliehajúce sa strany, v nariadení (EÚ) č. 910/2014 sa rozhodnutie, či sa systém párovania totožnosti sprístupní aj súkromným spoliehajúcim sa stranám, necháva na členských štátoch. Ak členské štáty predpokladajú párovanie totožnosti pre spoliehajúce sa strany, ktoré nie sú subjektmi verejného sektora, mali by v čo najväčšej miere uplatňovať mechanizmy a postupy stanovené v tomto nariadení.

(4)

Na účely cezhraničného párovania totožnosti pri používaní peňaženiek by mali byť informáciami použitými na jednoznačné párovanie totožnosti povinné identifikátory údajov súboru osobných identifikačných údajov stanovené v oddiele 1 prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2024/2977 spolu so všetkými nepovinnými údajmi potrebnými na zabezpečenie jedinečnosti súboru osobných identifikačných údajov.

(5)

Na účely cezhraničného párovania totožnosti pri použití oznámených prostriedkov elektronickej identifikácie by informáciami použitými na jednoznačné párovanie totožnosti mali byť povinné atribúty minimálneho súboru údajov pre fyzické osoby, ako sa stanovuje v oddiele 1 prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/1501. Odkaz na povinné atribúty minimálneho súboru údajov pre fyzické osoby by sa mal chápať v kontexte vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/1501, v ktorom sa atribút opisuje ako zložka minimálneho súboru osobných identifikačných údajov, na rozdiel od vymedzenia pojmu „atribút“ stanoveného v článku 3 bode 43 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 zmeneného nariadením (EÚ) 2024/1183.

(6)

Vzhľadom na závislosť od informácií, ktoré už existujú a ktoré spoliehajúca sa strana používa na zabezpečenie jednoznačného párovania totožnosti, nemusí byť proces párovania totožnosti úspešný vo všetkých prípadoch. S cieľom zabezpečiť primeranú mieru flexibility pre spoliehajúce sa strany môžu členské štáty zaviesť doplnkové procesy, ktorými sa dosiahne rovnocenná úroveň dôvery vo výsledok procesu párovania totožnosti.

(7)

Ak sa proces párovania totožnosti považuje za úspešný podľa ustanovení tohto nariadenia, spoliehajúca sa strana alebo strana konajúca v jej mene, alebo register, na ktorý sa spoliehajú spoliehajúce sa strany, alebo centralizovaný systém by mali zabezpečiť, aby bol používateľ informovaný o úspešnej registrácii, a to aj zobrazením mena alebo pseudonymu používateľa, a v relevantných prípadoch okrem iného o dostupných možnostiach uloženia výsledku procesu párovania totožnosti. Tieto možnosti môžu zahŕňať uloženie prepojenia v registri prevádzkovanom spoliehajúcou sa stranou a/alebo v registri, na ktorý sa spoliehajúca sa strana spolieha, a/alebo vydanie špecializovaného elektronického osvedčenia atribútov obsahujúceho prepojenie, ktoré možno v budúcnosti opätovne použiť, a/alebo použitie alternatívnych možností, ktoré poskytuje spoliehajúca sa strana alebo strana konajúca v mene spoliehajúcej sa strany. Používateľ by mal mať v príslušných prípadoch medzi možnosťami na výber a obdobie uchovávania by malo byť pod kontrolou používateľa, aby sa zabezpečilo, že používatelia budú môcť v budúcnosti opätovne použiť dokončené procesy párovania totožnosti.

(8)

Keď používateľa nebolo možné úspešne spárovať, mali by sa mu poskytnúť jasné dôvody, prečo bola zhoda neúspešná, aby sa zvýšila transparentnosť a kontrola zo strany používateľa. Používateľ by mal byť okrem toho informovaný o všetkých potenciálnych ďalších krokoch. To by malo zahŕňať informácie, ktoré sa použili v procese párovania totožnosti, a všetky zistené nezrovnalosti, pričom používateľom by sa mali poskytnúť jasné vysvetlenia a pokyny týkajúce sa možných prostriedkov nápravy a doplnkových procesov.

(9)

S cieľom sprístupniť vhodné mechanizmy nápravy vždy, keď sa vykonáva párovanie totožnosti, by spoliehajúce sa strany alebo strany konajúce v ich mene, alebo registre, na ktoré sa spoliehajú spoliehajúce sa strany, mali viesť príslušné logy týkajúce sa procesu párovania totožnosti, informácií použitých na párovanie a akejkoľvek inej podpornej dokumentácie, ktorú poskytla fyzická osoba, ako aj výsledku procesu párovania totožnosti. Tieto logy by sa mali uchovávať minimálne 6 mesiacov a maximálne 12 mesiacov, aby bolo možné registrovať a spracúvať sťažnosti používateľov. Obdobie uchovávania by sa mohlo predĺžiť, ak sa to vyžaduje v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve.

(10)

Aby používatelia peňaženiek nemuseli proces párovania totožnosti vykonávať opakovane, členské štáty môžu vyžadovať, aby systémy párovania totožnosti boli schopné vydať elektronické osvedčenie atribútov s prepojením medzi používateľom peňaženky a registrom, v ktorom je tento používateľ registrovaný ako známy používateľ. Alternatívne môžu členské štáty uložiť prepojenie ako odkaz na register, ktorý je prístupný spoliehajúcej sa strane, alebo prijať iné pomocné opatrenia.

(11)

S cieľom zabezpečiť, aby peňaženky, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s požiadavkami článku 5a ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, a oznámené schémy elektronickej identifikácie mohli využívať výhody vyplývajúce z funkčných systémov párovania totožnosti, je potrebné stanoviť dlhšiu lehotu na uplatňovanie príslušných ustanovení tohto nariadenia. Pokiaľ ide o peňaženky, každý členský štát by mal poskytnúť aspoň jednu peňaženku do 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacích aktov uvedených v článku 5a ods. 23 a článku 5c ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 910/2014. Uplatňovanie príslušných ustanovení tohto nariadenia o párovaní totožnosti na základe peňaženiek by preto malo zodpovedať uvedenému časovému rámcu. Pokiaľ ide o oznámené schémy elektronickej identifikácie, mal by sa poskytnúť dostatočný čas na nahradenie funkcií na párovanie totožnosti.

(12)

Keďže používanie peňaženky má byť dobrovoľné, členské štáty by mali používateľom poskytnúť alternatívne metódy na získanie prístupu k službám, ktoré poskytujú, keď konajú ako spoliehajúce sa strany.

(13)

Pri pokuse o autentifikáciu voči elektronickej službe môže registrácia nového používateľa prebehnúť plynule, a preto sa používateľovi môže zdať vizuálne a technicky rovnaká ako opätovná návšteva elektronickej služby. Preto by sa registrácia nového používateľa v elektronickej službe mala na účely tohto nariadenia považovať za rovnocennú úspešnému procesu párovania totožnosti.

(14)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby proces párovania totožnosti fungoval hladko a aby používateľ nezaznamenal viacnásobné zmeny relácií a opakujúce sa kroky, a to ani v prípade, že proces párovania totožnosti spočiatku nie je úspešný a vykonávajú sa doplnkové procesy.

(15)

Členské štáty majú voľnosť navrhovať svoje používateľské rozhrania a oznámenia spôsobom, ktorý vyhovuje ich vnútroštátnemu kontextu, pričom zohľadnia podstatu požiadaviek obsiahnutých v tomto nariadení.

(16)

Na činnosti spracúvania osobných údajov podľa tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (6) a v relevantných prípadoch smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (7).

(17)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (8) sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 31. januára 2025 svoje stanovisko.

(18)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru uvedeného v článku 48 nariadenia (EÚ) č. 910/2014,