(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/244 (2) uložila vyrovnávacie clá na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Sadzby vyrovnávacích ciel, ktoré platia v súčasnosti, sa pohybujú v rozpätí 25 % až 33,4 % na dovoz od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, sadzba 28,2 % sa uplatňuje pri spolupracujúcich spoločnostiach nezaradených do vzorky a colná sadzba 33,4 % pri všetkých ostatných spoločnostiach z Argentíny. Vo februári 2019 Komisia prijala aj záväzky ponúknuté argentínskymi vývozcami (3), ktoré pozostávajú z ročnej bezcolnej kvóty na bionaftu za minimálnu cenu založenú na oficiálnej cene argentínskeho sójového oleja plus výrobné náklady a prepravné.

(3)

Dovoz bionafty v súčasnosti podlieha antidumpingovým opatreniam, ak má bionafta pôvod v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“) (4) alebo v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“) (5), a vyrovnávacím opatreniam, ak pochádza z Indonézie (6) alebo USA (7).

(4)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (8) dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 18 základného nariadenia.

(5)

Žiadosť o revízne prešetrovanie predložila 10. novembra 2023 Európska rada pre bionaftu (ďalej len „žiadateľ“ alebo „EBB“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho bionaftu v zmysle článku 10 ods. 6 základného nariadenia. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu subvencovania a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(6)

Pred začatím revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti Komisia oznámila argentínskej vláde (9), že jej bola doručená riadne doložená žiadosť, a vyzvala argentínsku vládu na konzultácie v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia. Konzultácie sa uskutočnili 5. februára 2024. Nebolo však možné dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu s argentínskou vládou. So zreteľom na článok 18 ods. 2 základného nariadenia Komisia vypracovala správu o dostatočnosti dôkazov, ktorá obsahuje posúdenie Komisie týkajúce sa všetkých dôkazov, ktoré má k dispozícii a na základe ktorých sa začalo toto prešetrovanie. Uvedenú správu možno nájsť v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie. Pripomienky, ktoré pri tejto príležitosti predložila argentínska vláda, boli zhrnuté a riešili sa v správe o dostatočnosti dôkazov.

(7)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (10) stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 9. februára 2024 začala na základe článku 18 základného nariadenia revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne (ďalej len „dotknutá krajina“) do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (11) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(8)

Prešetrovanie pokračovania subvencovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2022 do 30. septembra 2023 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(9)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v Argentíne a orgány Argentíny, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(10)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(11)

Argentínska komora pre biopalivá (ďalej len „CARBIO“) v podaní z 15. marca 2024 napadla začatie konania z toho dôvodu, že v analýze ujmy v žiadosti neboli zohľadnené ďalšie relevantné faktory, ktoré by mohli viesť k ujme. Komora CARBIO takisto tvrdila, že žiadosť nebola dostatočne odôvodnená, najmä pokiaľ ide o predpoklad, že ak by sa nechala uplynúť platnosť vyrovnávacích opatrení, dovoz bionafty z Argentíny by sa prudko zvýšil a spôsobil by ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(12)

Komisia usúdila, že žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy na preukázanie skutočnosti, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie subvencovania a opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Nie je vylúčené, že žiadosť obsahuje určité nedostatky alebo prvky, ktoré nie sú výrobnému odvetviu Únie primerane dostupné, táto situácia však nemôže spochybniť celkový záver, že existujú dostatočné dôkazy, ktoré si zaslúžia ďalšie prešetrovanie. Takisto platí, že dôkazné štandardy vo fáze začatia prešetrovania a v ďalších fázach prešetrovania nie sú rovnaké. Komisia tvrdenia komory CARBIO zamietla.

(13)

Komora CARBIO a argentínska vláda vo svojich pripomienkach k začatiu prešetrovania uviedli, že od pôvodného prešetrovania došlo k dôležitým legislatívnym zmenám, najmä pokiaľ ide o oslobodenie od dane v provincii Santa Fe a o povinnosť primiešavať bionaftu v rámci domáceho trhu. Okrem toho tvrdili, že v priebehu prešetrovania sa očakávali ďalšie legislatívne zmeny.

(14)

Komisia zohľadnila tieto informácie v analýze príslušných schém subvencovania v odôvodneniach 35 až 51 a v odôvodneniach 271 až 283, ako aj v analýze pravdepodobnosti v odôvodneniach 323 až 330.

(15)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(16)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe reprezentatívnosti z hľadiska objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii v období od 1. októbra 2022 do 30. septembra 2023. Zohľadnil sa aj sortiment výrobkov vo vzorke. Táto vzorka pozostávala zo štyroch výrobcov z Únie. So zreteľom na informácie dostupné vo fáze začatia prešetrovania na výrobcov z Únie zaradených do vzorky pripadalo približne 15 % odhadovaného celkového objemu výroby podobného výrobku v Únii a 24 % predaja v Únii výrobcami, ktorí odpovedali na otázky. Komisia v súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Pripomienky nepredložila žiadna strana. Vzorka výrobcov z Únie sa považovala za reprezentatívnu vzorku pre výrobné odvetvie Únie.

(17)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(18)

Jeden neprepojený dovozca poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Komisia sa vzhľadom na nízky počet odpovedí rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(19)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých výrobcov v Argentíne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Argentíny, aby určilo a/alebo oslovilo prípadných ďalších výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(20)

Sedem vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov patriacich do dvoch skupín na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky predstavovali 68 % celkového objemu dovozu z Argentíny do Únie, ktorý bol nahlásený Eurostatu v období revízneho prešetrovania. V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(21)

Komisia zaslala dotazníky argentínskej vláde, vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, neprepojenému dovozcovi a žiadateľovi. Tieto dotazníky boli sprístupnené online (12) v deň začatia prešetrovania s výnimkou dotazníkov určených pre argentínsku vládu a žiadateľa, ktoré boli sprístupnené v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie.

(22)

Vyplnené dotazníky zaslala argentínska vláda, vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, neprepojený dovozca a žiadateľ.

(23)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania subvencovania a ujmy a na stanovenie záujmu Únie.

(24)

Vykonalo sa overovanie na mieste podľa článku 26 základného nariadenia, a to v priestoroch argentínskej vlády a týchto spoločností:

(25)

Prešetrovaným výrobkom je rovnaký výrobok ako v pôvodnom prešetrovaní, konkrétne sú to monoalkylestery mastných kyselín a/alebo parafínové plynové oleje vyrobené syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, v čistej forme alebo obsiahnuté v zmesi (ďalej len „prešetrovaný výrobok“), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 1516 20 98 (kódy TARIC 1516 20 98 21, 1516 20 98 29 a 1516 20 98 33), ex 1518 00 91 (kódy TARIC 1518 00 91 21, 1518 00 91 29 a 1518 00 91 33), ex 1518 00 95 (kód TARIC 1518 00 95 21), ex 1518 00 99 (kódy TARIC 1518 00 99 21, 1518 00 99 29 a 1518 00 91 33), ex 2710 19 42 (kódy TARIC 2710 19 42 21 a 2710 19 42 29), ex 2710 19 44 (kódy TARIC 2710 19 44 21, 2710 19 44 29 a 2710 19 44 33), ex 2710 19 46 (kódy TARIC 2710 19 46 21, 2710 19 46 29 a 2710 19 46 33), ex 2710 19 47 (kódy TARIC 2710 19 47 21, 2710 19 47 29 a 2710 19 47 33), 2710 20 11 , 2710 20 16 , ex 3824 99 92 (kódy TARIC 3824 99 92 10, 3824 99 92 14 a 3824 99 92 17), 3826 00 10 a ex 3826 00 90 (kódy TARIC 3826 00 90 11, 3826 00 90 19 a 3826 00 90 33) (13).

(26)

Prešetrovaný výrobok možno vyrábať rôznymi procesmi, napríklad transesterifikáciou olejov a tukov, Fischer-Tropschovou syntézou alebo hydrogenáciou surovín z obnoviteľných zdrojov. Ide o palivo z obnoviteľných zdrojov vyrábané zo širokej škály surovín vrátane rastlinných olejov, ako je repkový olej, sójový olej alebo palmový olej, z použitého kuchynského oleja, zo živočíšnych tukov alebo z biomasy.

(27)

Z prešetrovania vyplynulo, že bionaftu vyrábanú v Argentíne tvorí výlučne sójový metylester (soybean methyl ester, ďalej len „SME“) získavaný zo sójového oleja, zatiaľ čo väčšinu bionafty vyrábanej v Únii tvorí repkový metylester (rapeseed methyl ester, ďalej len „RME“). SME aj RME patria do kategórie metylesterov mastných kyselín (fatty acid methyl esters, ďalej len „FAME“).

(28)

Bionafta sa zvyčajne používa v odvetví dopravy, najmä zmiešaná s fosílnou naftou, ale aj vo svojej čistej forme.

(29)

Dotknutým výrobkom v tomto prešetrovaní je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Argentíne.

(30)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, aj v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(31)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(32)

Neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku.

(33)

V súlade s článkom 18 základného nariadenia, a ako sa uvádza v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti existujúcich opatrení viedlo k pokračovaniu subvencovania.

(34)

Na základe informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, ako aj informácií predložených argentínskou vládou a spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami sa prešetrili tieto schémy, v rámci ktorých údajne dochádza k poskytovaniu subvencií:

(35)

Od pôvodného prešetrovania sa preferenčné politiky argentínskej vlády týkajúce sa odvetvia bionafty vyvíjali podľa opisu uvedeného ďalej.

(36)

Zatiaľ čo legislatívny vývoj týkajúci sa jednotlivých schém subvencovania sa analyzuje v príslušných bodoch, na širšej úrovni v máji 2021 uplynula platnosť zákona č. 26.093 o regulačnom rámci pre biopalivá, ktorý bol prijatý v roku 2006 a ktorý je predmetom analýzy v pôvodnom prešetrovaní (ďalej len „zákon o biopalivách z roku 2006“) (14). Preto bol v roku 2021 nahradený zákonom č. 27.640 (ďalej len „zákon o biopalivách z roku 2021“), ktorý zostal v platnosti počas obdobia revízneho prešetrovania (15).

(37)

V zákone o biopalivách z roku 2021 sa stanovila povinnosť primiešavať bionaftu v rámci domáceho trhu, v rámci ktorej sa domácim výrobcom bionafty, ktorí nie sú vertikálne integrovaní, prideľujú mesačné kvóty na bionaftu, ktoré majú dodávať domácim výrobcom zmesí za vládou regulované pevné ceny.

(38)

Na tento účel bol v zákone o biopalivách z roku 2021 poverený presadzovaním práva sekretariát pre energetiku, ktorý má okrem iného tieto funkcie: „regulovať, spravovať a dohliadať na výrobu, uvádzanie na trh a udržateľné využívanie biopalív“, „vykonávať audity a kontroly v podnikoch a zariadeniach na výrobu, skladovanie a/alebo miešanie biopalív“, „uplatňovať sankcie stanovené“ v zákone o biopalivách z roku 2021, „zaručiť dostupnosť potrebných vstupov na prípravu biopalív na povinné zmiešavanie, mať možnosť rozhodovať a zaviesť mechanizmy, ktoré považuje za potrebné, aby sa ich získavanie uskutočňovalo v súlade s bežnými a obvyklými podmienkami trhu a bez akéhokoľvek narušenia, pričom v prípade potreby stanoví ako limit vývoznú cenu týchto vstupov zníženú o príslušné náklady“, „určiť prídely biopalív na dodávku povinnej zmesi“ a „určiť […] ceny, za ktoré sa musí uskutočniť obchodovanie s biopalivami určenými na povinné zmiešavanie s fosílnymi palivami […]“ (16).

(39)

Podľa zákona o biopalivách z roku 2021 sa na bionaftu, ktorá sa má dodávať na základe povinnosti v rámci domáceho trhu, vzťahuje požiadavka na miestny obsah, keďže musí byť „vyrobená v závodoch inštalovaných v Argentínskej republike z vnútroštátnych surovín“ (17). Počas overovania na mieste argentínska vláda potvrdila, že sójový olej používaný na výrobu bionafty dodávanej v rámci uvedenej povinnosti musí byť argentínskeho pôvodu. To znamená, že bionafta používaná na splnenie povinnosti zmiešavania sa musela vyrábať v argentínskych závodoch s použitím domácich surovín (18).

(40)

V zákone o biopalivách z roku 2021 sa stanovilo, že „dodávky mesačných množstiev bionafty […] vykonávajú spoločnosti, ktoré vyrábajú uvedené biopalivo a ktoré – či už priamo, alebo nepriamo prostredníctvom svojich kontrolujúcich a/alebo kontrolovaných spoločností – nevykonávajú činnosti súvisiace s vývozom bionafty a/alebo jej hlavných vstupov“ (19). Preto povinnosti primiešavať bionaftu mohli podliehať len nevyvážajúce, vertikálne neintegrované spoločnosti, zatiaľ čo veľké spoločnosti, ktoré vyvážali bionaftu, nemohli dodávať svoj výrobok na účely povinného zmiešavania. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, spoločnosti LDC Argentina S.A., Molinos Agro S.A. (ďalej len „Molinos Agro“) a Viterra Argentina S.A. (ďalej len „Viterra Argentina“), nepodliehali povinnosti v rámci domáceho trhu. Okrem výroby a vývozu bionafty sa totiž všetci zaoberali aj drvením sójových bôbov na sójový olej, ktorý predávali aj domácim výrobcom bionafty podliehajúcim povinnosti v rámci domáceho trhu, aby mohli vyrábať bionaftu. Skupina Renova však okrem vyvážajúcich výrobcov spoločností Molinos Agro a Viterra Argentina zahŕňala aj spoločnosti, ktoré vyrábali bionaftu pre domáci trh a/alebo ktoré vyrábali bionaftu na základe spracovania za poplatok pre vyvážajúcich výrobcov, ktorí ju neskôr vyvážali. Tieto spoločnosti podliehali povinnosti v rámci domáceho trhu.

(41)

Z uvedených skutočností vyplýva, že výrobcovia bionafty, ktorí podliehali povinnosti v rámci domáceho trhu, naopak nemôžu zo zákona vyvážať, čím argentínska vláda oddelila domáci a vývozný trh a príslušné hospodárske subjekty.

(42)

Okrem toho: „Na účely uvedených dodávok sa budú brať do úvahy [len] spoločnosti, ktoré spĺňajú predpoklady uvedené v tomto ustanovení, ktoré boli v čase schválenia tohto zákona povolené orgánom presadzovania práva v rámci zákona 26.093 na dodávky bionafty na povinné zmiešavanie […]“ (20). To znamená, že dodávateľmi podľa nového zákona sa mohli stať len spoločnosti, ktoré boli aktívnymi dodávateľmi na základe predchádzajúcej povinnosti stanovenej zákonom o biopalivách z roku 2006.

(43)

Pôvodne bol v rámci povinnosti primiešavať bionaftu podľa zákona o biopalivách z roku 2006 povinný podiel bionafty v palivovej zmesi, ktorá vznikla zmiešavaním, stanovený na 10 %. Tento podiel bol znížený zákonom o biopalivách z roku 2021 a povinný podiel bionafty v zmesi bol stanovený na 5 % (21). Sekretariát pre energetiku by podľa zákona o biopalivách z roku 2021 mohol dokonca znížiť podiel bionafty v zmesi na 3 %, ak by usúdil, že hospodárske podmienky si vyžadujú zníženie cien palív, najmä „keď by zvýšenie cien základných vstupov na výrobu bionafty mohlo narušiť ceny fosílnych palív na čerpacích staniciach“ (22). V júni 2022 sa však uznesením č. 438/2022 zvýšil povinný podiel bionafty v zmesi na 7,5 % (23).

(44)

Argentínska vláda však na obdobie štyroch mesiacov od polovice júna 2022 do polovice októbra 2022, teda hneď na začiatku obdobia revízneho prešetrovania, dekrétom č. 330/2022 a uznesením č. 638/2022 dočasne zvýšila povinnosť primiešavať bionaftu o 5 % na 12,5 % z dôvodu nedostatku nafty na trhu (24). Medzi spoločnosti, ktoré dodávali bionaftu na účely splnenia požiadavky zvýšeného podielu bionafty v zmesi paliva, výnimočne nepatrili len spoločnosti, ktoré bežne podliehajú povinnosti v rámci domáceho trhu, ale aj vývozcovia bionafty (25). Do tejto činnosti sa zapojila aj spoločnosť Molinos Agro. Argentínska vláda uviedla, že cena za túto dodatočnú dodávku bionafty bola voľná, ale v dekréte č. 330/2022 sa uvádza, že aj cena tejto dočasnej dodatočnej povinnosti bola regulovaná vo forme maximálnej ceny (26).

(45)

Počas obdobia revízneho prešetrovania bol preto pol mesiaca povinný podiel bionafty v zmesi 12,5 % a vo zvyšnom období bol 7,5 %.

(46)

Počas overovania na mieste argentínska vláda vysvetlila, že v Argentíne existuje aj malý domáci trh s bionaftou nepodliehajúci povinnosti zmiešavania. Na tomto trhu sa môžu zúčastniť aj vývozcovia bionafty a vertikálne integrovaní výrobcovia bionafty. Takýto trh nepodliehajúci povinnosti zodpovedal len 1,5 – 2 % celého domáceho trhu s bionaftou.

(47)

Okrem toho počas obdobia revízneho prešetrovania, konkrétne od decembra 2022 do júla 2023, postihlo Argentínu veľké sucho, ktoré malo negatívny vplyv na výrobu sójových bôbov, ako aj iných plodín. To je jasne vidieť na grafe 1, na ktorom je znázornený výrazný pokles výroby sójových bôbov, kukurice a pšenice v tomto období (odôvodnenie 125). Napriek tomu výrobná kapacita zostala stabilná navzdor suchu a po suchu sa výroba zvýšila, ako vyplýva z grafu 1. Komisia preto považovala sucho za dočasný jav.

(48)

V dôsledku toho, zatiaľ čo výroba sójových bôbov v Argentíne vo všeobecnosti uspokojuje dopyt, v roku 2023 vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky využili dovoz sójových bôbov zo susedných krajín menej postihnutých suchom: z Paraguaja, zo severných oblastí Brazílie a z Bolívie. Táto skutočnosť sa potvrdila aj na základe verejne dostupných informácií (27).

(49)

Tieto sójové bôby boli dovezené v rámci colného režimu dočasné použitie, rovnako ako v prípade pôvodného prešetrovania. V rámci colného režimu dočasné použitie, ktorý je podobný colnému režimu aktívny zušľachťovací styk v rámci EÚ, sa dovozné clo nevyberá, pokiaľ sa vstup spracuje a výsledný produkt sa spätne vyvezie.

(50)

Sójové bôby dovezené v rámci colného režimu dočasné použitie sa použili len na výrobu a spätný vývoz sójovej múky a oleja, ale nie bionafty. Colný režim dočasné použitie funguje na základe konverzného pomeru medzi dovážanými vstupmi a spätne vyvezenými výstupmi, ktorý sa môže uplatňovať na drvenie sójových bôbov na sójovú múku a olej a na spätný vývoz týchto výrobkov, ale nie na ďalšiu výrobu a spätný vývoz bionafty, ktorá je druhou etapou výroby v ďalšom článku hodnotového reťazca.

(51)

Dovezené sójové bôby by sa mohli použiť na výrobu bionafty len v prípade, že sa skutočne dovezú, na rozdiel od dovozu v rámci colného režimu dočasné použitie. Nestalo sa tak z viacerých dôvodov. Po prvé, sójové bôby (ako aj sójový olej a bionafta) dovážané z krajín Mercosuru (ako sú Paraguaj, Brazília a Uruguaj) podliehali dani z nákupu v cudzej mene nazývanej impuesto PAIS (Para una Argentina Inclusiva y Solidaria), vypočítanej ako sadzba z hodnoty CIF dovozu. Okrem toho sa na sójové bôby (ako aj na sójový olej a bionaftu) dovážané z krajín mimo Mercosuru (napr. z Bolívie) vzťahovalo spoločné dovozné clo Mercosuru a štatistický poplatok, ktorý bol doplnený o impuesto PAIS. Skutočný dovoz sójových bôbov do Argentíny je preto drahý, a teda nie je ekonomicky atraktívny. Po druhé, vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vysvetlili, že získať certifikát udržateľnosti sóje dovážanej z Paraguaja a Brazílie (ktorý je potrebný pre určité miesta určenia vývozu, najmä EÚ) je v porovnaní so sójou vypestovanou v Argentíne ťažšie. Týkalo sa to najmä dodržiavania pravidiel odlesňovania, ktoré sa netýkajú argentínskych rozsiahlych bezlesných plání. A napokon, bionafta používaná na splnenie povinnosti zmiešavania (ktorá predstavuje najväčšiu časť domáceho trhu, ako sa uvádza v odôvodnení 46) sa musela vyrábať v argentínskych závodoch s použitím domácich surovín. Dovezené sójové bôby sa teda mohli používať len na výrobu bionafty pre malý domáci trh, ktorý zostáva mimo pôsobnosti povinnosti v rámci domáceho trhu, alebo pre vývozné trhy, pričom v tomto druhom prípade chýba ekonomické opodstatnenie a platia práve opísané problémy s certifikáciou.

(52)

Žiadateľ sa v žiadosti odvolával na zistenia Komisie v pôvodnom prešetrovaní, že argentínska vláda poverila pestovateľov sóje alebo im nariadila, aby vykonávali jej politiku s cieľom vytvoriť rozčlenený domáci trh a poskytovať sójové bôby odvetviu bionafty za nižšiu než primeranú odplatu. Okrem toho Komisia v pôvodnom prešetrovaní takisto zistila, že argentínska vláda poskytovala výhodu, ktorá spočívala v rozdiele medzi cenami, ktoré platili domáci výrobcovia bionafty, a cenou, ktorú by platili, keby v Argentíne prevládali trhové podmienky pre sójové bôby. Okrem toho sa zistilo, že súbor opatrení argentínskej vlády je špecifický, keďže opatrenia sa obmedzujú na skupinu podnikov alebo priemyselných odvetví vrátane domáceho odvetvia bionafty.

(53)

Žiadateľ tvrdil, že tieto opatrenia stále platia a zostanú argentínskemu odvetviu bionafty k dispozícii aj v nasledujúcich rokoch. Tieto opatrenia údajne umožňujú argentínskemu odvetviu bionafty nakupovať suroviny za nižšie náklady, aby sa zvýšila výroba a vývoz bionafty.

(54)

Komisia 20. januára 2025 informovala argentínsku vládu, že pri preskúmavaní existencie a rozsahu údajnej podpory poskytovanej odvetviu bionafty okrem iného poskytovaním sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu bude z dôvodov uvedených ďalej možno musieť siahnuť k použitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(55)

Po prvé, Komisia v dotazníku požiadala argentínsku vládu o poskytnutie kontaktných údajov (názvov, adries a e-mailových adries) všetkých spoločností dodávajúcich sójové bôby a sójový olej na výrobu prešetrovaného výrobku.

(56)

Argentínska vláda vo svojej odpovedi poskytla len názvy a adresy subjektov v hodnotovom reťazci zapojených do distribúcie sójového oleja, ale nie dodávateľov sójových bôbov. Argentínska vláda vysvetlila, že poskytla len tie informácie, pri ktorých sa domnievala, že ich poskytnutie neporuší právne obmedzenia stanovené na ochranu dôvernosti informácií spoločností podľa zákona č. 17.622 (najmä jeho článkov 11 a 13) a doplňujúcich predpisov.

(57)

Komisia vo svojom písomnom upozornení na nedostatky zopakovala svoju požiadavku týkajúcu sa kontaktných údajov výrobcov sójových bôbov, keďže argentínska vláda poskytla celkový počet výrobcov sójových bôbov v Argentíne na základe údajov zo zjednodušeného poľnohospodárskeho informačného systému federálnej správy verejných príjmov, a preto by mala mať tieto informácie k dispozícii.

(58)

V odpovedi argentínska vláda uviedla, že informácie o dotknutých spoločnostiach nemohli byť poskytnuté, pretože sa na ne vzťahoval nielen zákon č. 17.622, ale boli chránené aj článkom 101 zákona č. 11.683 o daňovom tajomstve, a preto nemohli byť predložené v rámci prešetrovania.

(59)

Po druhé, Komisia v dotazníku takisto požiadala argentínsku vládu, aby uviedla desať najväčších výrobcov i) sójových bôbov a ii) sójového oleja v Argentíne a aby poskytla tieto údaje o všetkých uvedených výrobcoch: a) názvy; b) sídla a c) vlastnícka situácia podniku (napr. v štátnom, kolektívnom, súkromnom, zahraničnom vlastníctve). Okrem toho Komisia požiadala argentínsku vládu, aby v prípade každého z desiatich najväčších výrobcov a distribútorov i) sójových bôbov a ii) sójového oleja v Argentíne poskytla podrobné údaje o členoch predstavenstva a manažmente a aby identifikovala tých členov, ktorí sú zároveň štátnymi úradníkmi alebo ktorí zastávajú funkciu v akomkoľvek štátnom orgáne alebo verejnom orgáne.

(60)

Argentínska vláda vo svojej odpovedi uviedla, že na požadované informácie sa vzťahuje zákon č. 17.622 a doplňujúce predpisy a nie je možné ich poskytnúť.

(61)

Komisia vo svojom písomnom upozornení na nedostatky zopakovala uvedenú požiadavku, pričom vzala na vedomie vyplnený dotazník argentínskej vlády, uviedla svoj prvotný výklad rozsahu pôsobnosti zákona č. 17.622, ako aj niekoľko ďalších prípadov, keď sa zdalo, že dodávatelia sójových bôbov poskytujú ústredným a provinčným orgánom príslušné údaje, ktoré nemusia patriť do rozsahu pôsobnosti zákona č. 17.622. Komisia sa okrem toho zaujímala o to, či sa informácie o vlastníckej situácii spoločnosti, ako aj o zložení jej predstavenstva vo všeobecnosti poskytujú obchodnému registru.

(62)

Argentínska vláda vo svojej odpovedi objasnila, že informácie sekretariátu pre poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat a rybárstvo sú chránené zákonom č. 17.622, a preto ich nebolo možné predložiť v rámci prešetrovania. Argentínska vláda navyše vysvetlila, že každá provincia a autonómne územie v Argentíne zriaďuje a prevádzkuje vlastný obchodný register, a uznala, že vlastnícka štruktúra spoločnosti a jej predstavenstvo sa oznamujú napríklad registru autonómneho mesta Buenos Aires. Dostupné informácie o vlastníckej štruktúre spoločnosti však záviseli od právneho usporiadania daného subjektu a bolo možné vyhľadať mená a priezviská členov predstavenstva, ale nie všetky boli verejne prístupné, a preto ich nebolo možné predložiť v rámci prešetrovania.

(63)

Po tretie, Komisia v dotazníku ďalej požiadala argentínsku vládu, aby zaslala dodatok A (dotazník pre dodávateľov vstupných materiálov) i) desiatim najväčším výrobcom a distribútorom príslušných vstupných materiálov, ako aj ii) všetkým ostatným výrobcom a distribútorom sójových bôbov a sójového oleja, ktorí poskytli vstupy dvom vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. V tejto súvislosti Komisia informovala argentínsku vládu, že požiadala každú spolupracujúcu spoločnosť, aby pripravila zoznam všetkých svojich dodávateľov príslušných vstupných materiálov, a uviedla, že argentínska vláda má koordinovať svoju činnosť so spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami. Komisia takisto požiadala o dôkaz (kópiu e-mailu, listu alebo faxu) preukazujúci, že argentínska vláda zaslala dodatok A príslušným výrobcom a distribútorom, ako aj, ak to bolo možné, dôkaz o tom, že výrobcovia a distribútori dodatok A dostali (napr. potvrdenie o prijatí).

(64)

Argentínska vláda vo svojej odpovedi neposkytla požadované informácie a neuviedla, či tieto informácie už mala k dispozícii alebo či postúpila dodatok A príslušným výrobcom a distribútorom vstupov. Uviedla len to, že na požadované informácie sa vzťahuje zákon č. 17.622 a doplňujúce predpisy, a preto ich nebolo možné poskytnúť.

(65)

Komisia v písomnom upozornení na nedostatky zopakovala svoju žiadosť a objasnila, že Komisia nežiada argentínsku vládu o informácie, ale len o jej pomoc pri získavaní informácií od dodávateľov sójových bôbov.

(66)

Argentínska vláda vo svojej odpovedi objasnila, že úplne chápe žiadosť Komisie, ale opätovne zdôraznila, že jej chýba právny základ, na základe ktorého by mohla požadované informácie poskytnúť, keďže údaje o príslušných spoločnostiach sú chránené článkom 101 zákona č. 11.683 o daňovom tajomstve, a preto ich nemožno poskytnúť v rámci prebiehajúceho antisubvenčného prešetrovania. Argentínska vláda vo svojej odpovedi opäť neuviedla, či dodatok A zaslala príslušným výrobcom a distribútorom vstupov, a neposkytla ani dôkazy o takomto postupe.

(67)

Počas overovania na mieste Komisia opätovne upozornila argentínsku vládu na tieto otázky.

(68)

Argentínska vláda v odpovedi okrem opätovného uvedenia povinnosti zachovávať dôvernosť, ktorou sú argentínske orgány viazané, takisto uviedla, že nemohla poskytnúť zoznam registrovaných výrobcov sójových bôbov, po prvé preto, že ich počet sa v jednotlivých sezónach zberu menil, a po druhé preto, že v každom roku zberu bolo približne 60 000 výrobcov sójových bôbov. Argentínska vláda takisto vysvetlila, že situácia v prípade výrobcov zmesí bionafty je odlišná, a preto mohla vo vyplnenom dotazníku uviesť názvy a kontaktné údaje výrobcov zmesí bionafty. Dôvodom je to, že na rozdiel od výrobcov sójových bôbov sa výrobcovia zmesí musia zaregistrovať vo verejne dostupnom registri, aby mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. V odôvodnení 80 ďalej však Komisia konštatovala, že požadované informácie mohla argentínska vláda pripraviť prístupom do databáz argentínskych daňových orgánov.

(69)

Argentínska vláda teda odmietla prístup k potrebným informáciám a dôkazom týkajúcim sa údajného poskytovania sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu zo strany vlády ani neposkytla tieto informácie a dôkazy, ako ich požadovala Komisia vo svojom dotazníku, v písomnom upozornení na nedostatky a počas overovania na mieste.

(70)

Nedostatočná spolupráca neumožnila Komisii získať všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje zistenia v tomto prešetrovaní. Konkrétne Komisia nemohla získať informácie a údaje o výrobcoch sójových bôbov a sójového oleja a o vplyve vývozného cla na sójové bôby, sójový olej a bionaftu (pozri odôvodnenia 101 a 123) na výrobu a cenové správanie výrobcov sójových bôbov a sójového oleja, ako aj na dodávky výrobcom bionafty.

(71)

Tieto informácie zahŕňali totožnosť výrobcov sójových bôbov a sójového oleja, mieru štátneho vlastníctva a kontroly nad najväčšími z týchto výrobcov, správanie a rozhodnutia výrobcov sójových bôbov a sójového oleja podliehajúcich vývozným clám a ich zmenám, ich výrobné stratégie a možnosť prechodu na alternatívne plodiny, dostupnosť ornej pôdy a prístup k nej, charakteristiky a dynamiku trhu s ohľadom na rozlišovanie medzi veľkými spoločnosťami a malými a strednými podnikmi, predajné a odbytové kanály a stratégie pre ich domáce a vývozné trhy, ceny a cenové politiky na ich domácich a vývozných trhoch, vplyv medzinárodnej ceny na ich cenové politiky, situáciu v oblasti hospodárskej súťaže na domácom trhu a na vývozných trhoch, ich ziskovosť v uplynulých rokoch, vplyv prípadných stratégií nadmernej kapacity a hromadenia zásob, dovoz a vývoz ich hlavných zákazníkov doma a na vývozných trhoch vrátane úlohy odvetvia drvenia sójových bôbov a pridanej hodnoty, ktorú toto odvetvie dosahuje, ako aj situácie odvetvia drvenia z hľadiska hospodárskej súťaže v Argentíne a na medzinárodných trhoch.

(72)

Všetky tieto informácie, údaje a dokumenty boli potrebné, pretože ich absencia spôsobila vážne ťažkosti pri vyvodzovaní presných a podložených záverov o pokračovaní subvencovania v súvislosti s údajnou schémou subvencovania spočívajúcou v poskytovaní sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu. V dôsledku toho absencia všetkých týchto potrebných informácií vážne bránila v prešetrovaní.

(73)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že argentínska vláda:

(74)

Na základe toho Komisia 20. januára 2025 informovala argentínsku vládu o svojom zámere uplatniť článok 28ods. 1 základného nariadenia a požiadala ju o predloženie pripomienok.

(75)

Argentínska vláda 27. januára 2025 predložila pripomienky k zamýšľanému uplatneniu článku 28 ods. 1 základného nariadenia. Svoje pripomienky v tejto súvislosti predložila aj komora CARBIO.

(76)

Argentínska vláda v podstate uznala, že niektoré z poskytnutých informácií boli neúplné alebo neboli dostatočne podrobné, najmä pokiaľ ide o výrobcov sójových bôbov, nesúhlasila však s kvalifikáciou nedostatočnej spolupráce ako odmietnutia poskytnúť potrebné informácie a vážneho bránenia v prešetrovaní. Podľa názoru argentínskej vlády lepší opis okolností tohto prípadu predstavuje neposkytnutie potrebných informácií.

(77)

Argentínska vláda a komora CARBIO konkrétne po prvé pripomenuli, že súčasné revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa týka bionafty, ktorej vstupnou surovinou je sójový olej, a nie sójové bôby. Výroba sójových bôbov by tak bola len nepriamo spojená s výrobou bionafty a nepredstavovala by potrebné informácie. Komisia však nesprávne rozšírila svoju analýzu na celý dodávateľský hodnotový reťazec.

(78)

V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že si vyžiadala informácie potrebné na analýzu tvrdenia o subvencovaní, ktoré žiadateľ formuloval v žiadosti a ktoré sa týkalo najmä poskytovania sójových bôbov – hlavnej suroviny na výrobu bionafty – za nižšiu než primeranú odplatu v prospech výrobcov bionafty. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(79)

Po druhé, argentínska vláda objasnila, že nezostavuje ani nevedie zoznam výrobcov sójových bôbov, ktorý požadovala Komisia, a preto takéto informácie nemôže poskytnúť.

(80)

Komisia nesúhlasila s tým, že by argentínska vláda nemohla poskytnúť takéto informácie, ktoré boli potrebné na prešetrovanie. Komisia predovšetkým konštatovala, že argentínska vláda vo svojich pripomienkach k uplatňovaniu článku 28 základného nariadenia vysvetlila, že príprava požadovaných informácií by si vyžadovala prístup do databáz argentínskych daňových orgánov, čím potvrdila, že argentínska vláda požadované informácie mohla pripraviť. Komisia preto upustila od kvalifikácie odmietnutia prístupu k potrebným informáciám a vážneho bránenia v prešetrovaní v súvislosti s kontaktnými údajmi dodávateľov sójových bôbov a dospela k záveru, že argentínska vláda neposkytla požadované informácie. Bez ohľadu na túto kvalifikáciu však pretrvával argument nedostatočnej spolupráce zo strany argentínskej vlády v podobe neposkytnutia potrebných informácií a Komisii stále chýbali potrebné požadované informácie, a uplatnila článok 28 ods. 1 základného nariadenia.

(81)

Po tretie, argentínska vláda vysvetlila, že poskytla všetky informácie, ktoré mala k dispozícii, ale právne predpisy jej bránili poskytnúť iné druhy informácií, najmä tie, ktoré sa týkali názvu, sídla, vlastníckej situácie a podrobností o členoch predstavenstva a manažmente (vrátane ich vzťahu k argentínskej vláde) desiatich najväčších výrobcov sójových bôbov a sójového oleja v Argentíne.

(82)

Komisia poznamenala, že Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach obsahuje podrobné pravidlá a povinnosti prešetrujúceho orgánu chrániť dôverné informácie. Komisia usúdila, že ak takéto informácie nie sú poskytnuté, prešetrujúci orgán môže využiť dostupné skutočnosti. Komisia preto musela zachovať kvalifikáciu odmietnutia poskytnúť potrebné informácie a závažného bránenia v prešetrovaní v súvislosti s informáciami o desiatich najväčších výrobcoch sójových bôbov a sójového oleja v Argentíne a toto tvrdenie zamietla.

(83)

A napokon, argentínska vláda sa zamerala na zoznam informácií, ktoré Komisia nemohla získať, uvedený v odôvodnení 71, pričom tvrdila, po prvé, že zoznam výrobcov sójových bôbov by neposkytol odpovede na tieto chýbajúce informácie, po druhé, že argentínska vláda na viaceré z týchto informácií odpovedala počas celého overovania, a po tretie, že pokiaľ ide o informácie týkajúce sa ziskovosti a pridanej hodnoty drvenia, existujú iné spoľahlivé zdroje, ktoré nie sú viazané rovnakými právnymi požiadavkami ako argentínska vláda, najmä vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. V tejto súvislosti informácie o možnosti vybrať si buď rozhodnutie súvisiace s plodinou alebo súvisiace s trhom poskytlo aj argentínske združenie hodnotového reťazca sóje (Asociación de la Cadena de la Soja Argentina – ďalej len „ACSOJA“).

(84)

Komisia poznamenala, že informácie uvedené v odôvodnení 71 nemohla získať nielen pre neposkytnutie zoznamu výrobcov sójových bôbov, ale aj pre neposkytnutie všetkých požadovaných informácií uvedených v odôvodnení 73. Okrem toho Komisia neodmietla ostatné informácie, ktoré poskytla argentínska vláda, ale keby argentínska vláda zaslala výrobcom sójových bôbov dodatok A, priamo od nich by bolo možné získať presnejšie informácie. Komisia napokon nemala problém s informáciami, ktoré počas overovania poskytla argentínska vláda a združenie ACSOJA, ktoré nestačia na to, aby nahradili neposkytnuté informácie, a nemajú vplyv na kvalifikáciu konania argentínskej vlády ako nedostatočnej spolupráce. Toto tvrdenie bolo teda zamietnuté.

(85)

Na záver, vzhľadom na nedostatok potrebných informácií sa Komisia pri svojich zisteniach týkajúcich sa aspektov prešetrovania uvedených v odôvodneniach 70 a 71 v súlade s článkom 28 základného nariadenia čiastočne opierala o dostupné skutočnosti.

(86)

Argentínska vláda po konečnom poskytnutí informácií znova pripomenula, že nemá zoznam výrobcov sójových bôbov.

(87)

Ako sa uvádza v odôvodnení 80, Komisia netvrdila, že argentínska vláda má takýto zoznam, ale uviedla, že argentínska vláda potvrdila, že informácie požadované v zozname bolo možné pripraviť a odoslať.

(88)

Okrem toho argentínska vláda tvrdila, že príprava takéhoto zoznamu, ako aj postúpenie dotazníka desiatim najväčším dodávateľom sójových bôbov a sójového oleja by si vyžadovalo nielen prístup k údajom, ale aj prekročenie právnych ustanovení, ktoré argentínskej vláde bránia zdieľať takéto informácie s treťou stranou. V tejto súvislosti argentínska vláda uviedla, že Komisia sa mylne odvolávala na pravidlá Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, keď tvrdila, že povinnosť štátnych úradníkov v súvislosti s prístupom k určitému druhu informácií a so zdieľaním takýchto informácií nezávisí od žiadneho postupu zaobchádzania so sprístupnenými dôvernými informáciami stanoveného v Dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach ani s takýmto postupom nesúvisí.

(89)

Argentínska vláda ďalej tvrdila, že Komisia si bola vedomá týchto obmedzení od pôvodného prešetrovania a mala uviesť konkrétnych výrobcov sóje, ktorých účasť na súčasnom prešetrovaní považovala za zásadnú. Na týchto výrobcov by sa tak nevzťahovali obmedzenia argentínskej vlády a dotazníky im mohli byť rozoslané.

(90)

Komisia sa domnievala, že do rozsahu pôsobnosti Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach patria situácie, v ktorých sú štátni úradníci viazaní vnútroštátnymi povinnosťami zachovávania dôvernosti, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 82. V opačnom prípade by sa prešetrovaný člen mohol vždy odvolať na vnútroštátne povinnosti zachovávania dôvernosti, pokiaľ by nechcel spolupracovať v súvislosti s antisubvenčným prešetrovaním. Komisia je povinná chrániť dôvernosť poskytnutých informácií. Okrem toho, v súlade s článkom 29 ods. 6 základného nariadenia Komisia nemôže použiť získané informácie na žiadny iný účel, keďže informácie získané v priebehu antisubvenčného prešetrovania sa použijú len na účel, na ktoré boli vyžiadané. Komisia ďalej konštatovala, že nemohla vopred vedieť o obmedzení argentínskej vlády, pokiaľ ide o poskytovanie takýchto informácií, na základe predchádzajúceho prešetrovania, keďže okolnosti sa mohli zmeniť. Keďže ani v pôvodnom prešetrovaní, ani v tomto revíznom prešetrovaní argentínska vláda nepredložila zoznam výrobcov sójových bôbov, Komisia nemohla o takýchto výrobcoch vedieť ani žiadneho identifikovať. Ešte dôležitejšie je, že argentínska vláda to navrhla ako možné riešenie až po konečnom poskytnutí informácií, t. j. vo veľmi neskorej fáze prešetrovania, keď už ho nebolo možné realizovať, a nevysvetlila, prečo by sa obmedzenia dôvernosti neuplatňovali. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(91)

Argentínska vláda takisto predložila rad tvrdení týkajúcich sa chýbajúcich jednotlivých druhov informácií uvedených v odôvodnení 71, pričom vysvetlila svoj názor na jednotlivé tvrdenia alebo sa odvolala na odpovede, ktoré poskytla v súvislosti s týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti.

(92)

Komisia už v odôvodnení 84 vysvetlila, že nemala problém s informáciami, ktoré argentínska vláda poskytla, ale skôr s informáciami, ktoré neposkytla alebo ktorých poskytnutie nesprostredkovala, najmä preto, že argentínska vláda dodatok A príslušným dodávateľom vôbec nepostúpila. Komisia sa v dodatku A nezaujímala o stanovisko argentínskej vlády k informáciám požadovaným od dodávateľov sójových bôbov a sójového oleja. Komisia už preskúmala stanovisko argentínskej vlády a vedela o ňom vďaka dotazníku, ktorý argentínska vláda vyplnila, aj keď neúplne. Komisiu skôr zaujímalo stanovisko dodávateľov a informácie od nich, vzhľadom na to, že podstata prešetrovanej schémy spočívala v poskytovaní sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(93)

Na preukázanie existencie napadnuteľnej subvencie musia byť prítomné tri prvky: a) finančná pomoc alebo podpora príjmov alebo cenová intervencia; b) výhoda a c) špecifickosť.

(94)

S cieľom dospieť k záveru, pokiaľ ide o prvý prvok, Komisia analyzovala, či súbor opatrení prijatých argentínskou vládou vedie k finančnej pomoci zo strany vlády vo forme poskytovania sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu argentínskym vyvážajúcim výrobcom bionafty podľa článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, a/alebo či súbor opatrení prijatých argentínskou vládou patrí do kategórie podpory príjmov alebo cenovej intervencie pre odvetvie bionafty podľa článku 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

(95)

Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní Komisia pozorovala, že všetky spoločnosti zaradené do vzorky nakupujú sójové bôby na domácom trhu od prepojených alebo neprepojených podnikov a spracovávajú ich na sójový olej a potom na bionaftu. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nenakupovali sójový olej na ďalšie spracovanie na bionaftu (s výnimkou zanedbateľných nákupov jedného z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktoré zodpovedali 0,004 % jeho objemu nákupu sójových bôbov a sójového oleja počas obdobia revízneho prešetrovania), keďže sami drvili sójové bôby na sójový olej ako medzistupeň pri výrobe bionafty. Analýza v nasledujúcich pododdieloch sa preto zameriava na otázku, či argentínska vláda poskytovala sójové bôby (a nie sójový olej) za nižšiu než primeranú odplatu.

(96)

V článku 3 ods. 1 písm. a) bode iv) druhej zarážke základného nariadenia sa uvádza, že finančná pomoc existuje, ak vláda: „poverí či nariadi súkromnému subjektu, aby vykonával jednu alebo viacero funkcií uvedených v bodoch i), ii) a iii), ktoré by za normálnych okolností plnila vláda, a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežnej vládnej praxe“. K druhu funkcií opísaných v článku 3 ods. 1 písm. a) bode iii) základného nariadenia dochádza, keď „vláda poskytuje tovary alebo služby iné, než je všeobecná infraštruktúra, alebo nakupuje tovary…“. Tieto ustanovenia odzrkadľujú článok 1 ods. 1 písm. a) bod 1 body iii) a iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a mali by sa vykladať a uplatňovať so zreteľom na príslušnú judikatúru WTO.

(97)

Komisia preto v súlade s príslušnou judikatúrou WTO (28) preskúmala, či zistenia v pôvodnom prešetrovaní týkajúce sa i) povahy intervencie argentínskej vlády (t. j. či intervencia argentínskej vlády zahŕňa poverenie výrobcov alebo nariadenie výrobcom sójových bôbov); ii) povahy poverených subjektov [t. j. či sú pestovatelia sóje súkromné subjekty v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia] a iii) činnosti poverených subjektov alebo subjektov, ktorým bolo vykonávanie nariadené (t. j. či poverení pestovatelia sóje alebo pestovatelia sóje, ktorým bolo vykonávanie nariadené, poskytovali sójové bôby argentínskemu odvetviu bionafty za nižšiu než primeranú odplatu, a tak konali ako zástupcovia argentínskej vlády) sú platné aj v rámci tohto revízneho prešetrovania. Komisia posúdila všetky dôkazy týkajúce sa pokračovania opatrenia uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a zodpovedajúcich prílohách, ako aj dôkazy zistené počas prešetrovania. Komisia takisto overila, či by funkciu, ktorú vykonávajú výrobcovia sójových bôbov, za normálnych okolností plnila vláda (t. j. či poskytovanie sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu spoločnostiam vyrábajúcim sójový olej v Argentíne možno považovať za typickú činnosť vlády) a či sa takáto funkcia v žiadnom smere nelíši od praxe, ktorú vlády bežne vykonávajú (t. j. či sa skutočné poskytovanie sójových bôbov pestovateľmi v nejakom smere líši od toho, čo by vláda za normálnych okolností sama urobila).

(98)

Komisia najskôr analyzovala, či je podpora argentínskej vlády pre argentínske odvetvie bionafty naďalej skutočne cieľom vládnej politiky, a nie iba „vedľajším účinkom“ vykonávania všeobecných regulačných právomocí. Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní sa v rámci súčasného prešetrovania skúmalo najmä to, či akékoľvek zistené deformácie cien boli súčasťou cieľov vlády, alebo či takéto deformácie boli skôr „neúmyselným“ vedľajším produktom všeobecnej vládnej regulácie. Komisia sa v súlade so závermi, ku ktorým dospela v odôvodnení 85, rozhodla čiastočne využiť dostupné skutočnosti podľa článku 28 základného nariadenia na stanovenie toho, či existovalo poverenie pestovateľov sójových bôbov alebo nariadenie týmto pestovateľom zo strany argentínskej vlády.

(99)

Komisia v pôvodnom prešetrovaní dospela k záveru, že z viacerých dokumentov vyplýva, že argentínska vláda jednoznačne sledovala podporu a rozvoj odvetvia bionafty ako cieľ politiky, predovšetkým snahou o zníženie ceny vstupných surovín (sójových bôbov) na domácom trhu, a teda poskytovaním finančnej pomoci na výrobu bionafty (29). Komisia okrem toho dospela k záveru, že táto podpora sa dosahovala prostredníctvom viacerých opatrení, ktoré, aj keď boli od prijatia v roku 1994 pri viacerých príležitostiach upravované, sa sústavne uplatňovali s cieľom, ako uviedla samotná argentínska vláda v právnych predpisoch, znížiť cenu sójových bôbov na domácom trhu v kontexte rastúcich cien na svetových trhoch a v prospech rozvoja reťazca pridanej hodnoty v Argentíne, ktorý okrem iného zahŕňa aj odvetvie bionafty (30).

(100)

Navyše počas obdobia revízneho prešetrovania sa podpora odvetviu bionafty dosiahla prostredníctvom viacerých opatrení, ktoré je možné pripísať argentínskej vláde (vrátane vývozného cla na sójové bôby; opatrení proti výrobe iného zrna, napríklad uložením vývozných kvót, iných opatrení na podporu pestovateľov sóje, najmä požiadavka na miestny obsah v prípade bionafty dodávanej v rámci povinnosti v rámci domáceho trhu, a subvencií výrobcom sójových bôbov na pokračovanie výroby a predaja výrobcom bionafty na domácom trhu).

(101)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia vysvetlila vývoj vývozného cla na sójové bôby od jeho zavedenia v roku 1994 vo výške 3,5 % až po sadzbu 30 % podľa dekrétu č. 133/2015 (31). V tejto súvislosti argentínska vláda vo svojich pripomienkach k začatiu súčasného prešetrovania vysvetlila, že viaceré uvedené uznesenia už nie sú uplatniteľné. Týkalo sa to uznesenia č. 10/2007, uznesenia č. 369/2007, uznesenia č. 64/2008 a uznesenia č. 125/2008.

(102)

Od pôvodného prešetrovania sa dekrétom č. 230/2020 (32), ktorý predstavoval účinný a uplatniteľný právny základ od marca 2020, zvýšila sadzba vývozného cla na sójové bôby aj sójový olej z 30 % na 33 %.

(103)

Potom sa v dekréte č. 790/2020 (33) platnom od októbra 2020 stanovila postupná zmena sadzieb vývozného cla v nasledujúcich mesiacoch, ktorá od januára 2021 viedla k diferencovanej sadzbe vývozného cla na sójové bôby a sójový olej. Od januára 2021 sa totiž na sójový olej vzťahovala znížená sadzba vo výške 31 %, zatiaľ čo na sójové bôby sa naďalej vzťahovala sadzba 33 %.

(104)

Dekrétom č. 131/2022 (34) platným od marca 2022 sa však dočasne pozastavilo zníženie vývozného cla na sójový olej stanovené dekrétom č. 790/2020 do 31. decembra 2022. V dôsledku toho sa obnovilo vyššie vývozné clo na sójový olej, ako sa vymedzuje v dekréte č. 230/2020 (33 %). Vývozné clo na sójové bôby zostalo počas tohto obdobia na úrovni 33 %.

(105)

Od 1. januára 2023 sa automaticky obnovil dekrét č. 790/2020, ktorým sa opäť ukladá vývozné clo na sójový olej vo výške 31 % a na sójové bôby vo výške 33 %.

(106)

V prvej štvrtine obdobia revízneho prešetrovania bolo preto na sójové bôby aj sójový olej uložené vývozné clo vo výške 33 %, zatiaľ čo v posledných troch štvrtinách obdobia revízneho prešetrovania predstavovalo vývozné clo za sójové bôby 33 % a za sójový olej 31 %.

(107)

Samotná bionafta podlieha vývoznému clu. Podľa dekrétu č. 230/2020 sa od marca 2020 vývozné clo za bionaftu zvýšilo z 27 % na 30 %. Následne sa na základe dekrétu č. 790/2020 platného od októbra 2020 vývozné clo znížilo na 26 % na mesiac október 2020, ale v nasledujúcich mesiacoch sa postupne zvyšovala, takže od januára 2021 bolo vývozné clo vo výške 29 %. Dekrétom č. 131/2022 sa dočasne do 31. decembra 2022 obnovilo vývozné clo vo výške 30 % podľa dekrétu č. 230/2020. A napokon od 1. januára 2023 sa vývozné clo na bionaftu opäť stanovilo na 29 %.

(108)

Sadzba vývozného cla uplatniteľná na bionaftu bola teda 30 % v prvej štvrtine obdobia revízneho prešetrovania a 29 % v posledných troch štvrtinách obdobia revízneho prešetrovania.

(109)

Argentínska vláda počas overovania na mieste vysvetlila, že znížený rozdiel v sadzbe vývozného cla na konci obdobia revízneho prešetrovania medzi tromi výrobkami (33 % pre sójové bôby, 31 % pre sójový olej, 29 % pre bionaftu) zodpovedal pripočítanej pridanej hodnote medzi jednotlivými etapami výroby.

(110)

Spôsob výpočtu oboch vývozných ciel, na sójové bôby a sójový olej na jednej strane a na bionaftu na strane druhej, je však odlišný, čo nepotvrdzuje vyhlásenie argentínskej vlády v tejto veci.

(111)

Argentínska vláda totiž počas overovania na mieste vysvetlila, že vývozné clo na sójové bôby a sójový olej sa uplatňuje ako percentuálny podiel z oficiálnej ceny FOB príslušného výrobku, ktorú denne uverejňuje sekretariát pre poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat a rybárstvo na základe uznesenia ministerstva poľnohospodárstva č. 411E/2017 a ktorá vychádza z priemeru cien deklarovaných vývozcami počas dňa (35). Oficiálna cena FOB sa uverejňuje pre sójové bôby aj sójový olej, ale v prípade bionafty sa neuverejňuje.

(112)

V skutočnosti vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas overovania na mieste vysvetlili, že cena FOB v USD deklarovaná pri vývoze bionafty colným orgánom už zahŕňa vývozné clo, takisto deklarované v USD, čo znamená, že vývozné clo na bionaftu vo výške 29 % sa v skutočnosti vypočítava z ceny nižšej ako celková cena FOB deklarovaná colným orgánom. Výsledkom je, že skutočná sadzba (tasa efectiva) vyberaná z bionafty je len 22,48 % ceny FOB v USD.

(113)

Z uvedených skutočností vyplýva, že skutočný rozdiel medzi vývozným clom na bionaftu a vývozným clom na prvý výrobok v predchádzajúcom článku výrobného/distribučného reťazca, t. j. sójový olej, je vyšší ako 2 %, ktoré vykazujú dve sadzby cla (29 % a 31 %), a v skutočnosti predstavuje 8,52 % (t. j. porovnanie medzi skutočnou sadzbou na bionaftu vo výške 22,48 % a sadzbou na sójový olej 31 %). Okrem toho bol takýto skutočný rozdiel ešte vyšší v prvej štvrtine obdobia revízneho prešetrovania, keď vývozné clo na bionaftu vo výške 30 % zodpovedalo skutočnej sadzbe 23,07 % a vývozné clo na sójový olej bolo stanovené na 33 %. V tejto štvrtine obdobia revízneho prešetrovania bol skutočný rozdiel na úrovni 9,93 %. Potvrdili to argentínske aj medzinárodné verejné zdroje (36).

(114)

V dôsledku toho Komisia konštatovala, že posúdenie viacerých medzinárodných agentúr o účinkoch rôznych sadzieb vývozných ciel, ktoré bolo uvedené v pôvodnom prešetrovaní (37), je naďalej uplatniteľné a platné.

(115)

Konkrétne argentínska vláda podľa OECD prostredníctvom režimu vývozného cla ukladá „vyššie sadzby výrobcom surovín alebo vstupných materiálov a zároveň uplatňuje nižšie sadzby na hotové výrobky. […] Cenové zvýhodnenie poskytované domácim odberateľským odvetviam môže narúšať a obmedzovať hospodársku súťaž na domácom trhu aj na zahraničných trhoch“ (38). Okrem toho, Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA) vo svojej správe venovanej Argentíne uviedla, že: „rozdielne vývozné clá na biopalivá oproti ostatným výrobkom vyrábaným z rovnakých východiskových surovín podporovali vývoz biopalív, predovšetkým bionafty“ (39). Svetová banka na to uviedla, že argentínska vláda „vyberá vysoké vývozné clá na sójový olej aj bionaftu“ (ktoré boli v čase vypracúvania správy stanovené na úrovni 32 % v prípade sójového oleja a 16,6 % v prípade bionafty), ktoré vedú k „znižovaniu cien východiskových surovín na domácom trhu a stimulovaniu vývozu bionafty“ (40).

(116)

Komisia konštatovala, že toto posúdenie je v súlade s cieľmi politiky argentínskej vlády, ako sú opísané v príslušných právnych predpisoch. Komisia poznamenala, že v jednom z neočíslovaných odôvodnení dekrétu č. 131/2022, ktorým sa zachovalo vývozné clo na sójové bôby vo výške 33 % a dočasne sa zvýšili vývozné clá na sójový olej a bionaftu, sa medzi cieľmi, v prípade ktorých bola argentínska vláda oprávnená ukladať vývozné clá, uvádza „stabilizácia vnútorných cien na vhodnej úrovni alebo zachovanie objemu ponúk zodpovedajúceho potrebám zásobovania vnútorného trhu“.

(117)

Skutočnosť, že cieľom vývozného cla na sójové bôby bolo zabezpečiť suroviny najmä pre odvetvie bionafty, vyplýva z legislatívnej histórie tohto opatrenia. Komisia totiž už v predchádzajúcom prešetrovaní konštatovala, že v spoločnom uznesení č. 438/2012, 269/2012, 1001/2012 (41) sa uvádza rozdiel medzi skutočnou sadzbou pre bionaftu a sadzbou pre jej hlavný vstup (t. j. sójové bôby) (42) a že dekrétom č. 133/2015 (43) sa upravilo vývozné clo na sójové bôby, a pripomenula, že „zväčšenie vysadenej plochy a rekordná úroda v uplynulej sezóne nezabránili poklesu konkurencieschopnosti a ziskovosti celého súvisiaceho hodnotového reťazca“ vrátane bionafty (44).

(118)

V následných aktoch sa zaujal podobný prístup. Napríklad v dekréte č. 1343/2016 (45), ktorým sa mierne znížili vývozné clá stanovené dekrétom č. 133/2015, sa v odôvodneniach vysvetľuje, že „je potrebné pokračovať vo vykonávaní účinných opatrení súbežne s realizáciou tohto cieľa, najmä v prípade sóje a jej vedľajších produktov, ktorými sa zabezpečí predvídateľnosť a istota pre trh, pokiaľ ide o postupné znižovanie vývozných ciel uplatniteľných na tento tovar“ (pridané zvýraznenie). Medzi vedľajšie produkty sóje patrí bionafta.

(119)

Podobne aj v dekréte č. 1025/2017 (46), ktorým sa v tom čase stanovilo vývozné clo na bionaftu na 8 %, sa v odôvodneniach pripomenulo, že „harmonizácia medzi vývoznými clami na bionaftu a na jej hlavnú surovinu, sójový olej, je potrebná na dosiahnutie ich konvergencie“ (pridané zvýraznenie).

(120)

V dekrétoch č. 230/2020 a č. 131/2022 sa táto súvislosť výslovne neuvádza, pretože sa nimi len upravili platné sadzby vývoznej dane na rôzne výrobky. Namiesto toho oficiálny názor argentínskej vlády na sójové bôby ako vstupnú surovinu pre bionaftu zostal v dekréte č. 790/2020 zrejmý tým, že sa týkal len vývozných ciel na sójové bôby a výrobky zo sóje vrátane bionafty. Konkrétne sa v odôvodneniach dekrétu č. 790/2020 pripomína, že „dekrétom č. 230/20 boli stanovené sadzby vývozného cla pre rôzne tovary vrátane niektorých položiek colného sadzobníka MERCOSUR COMMON NOMENCLATURE (N.C.M.), ktoré sa vzťahujú na určité sójové výrobky a vedľajšie produkty“ (pridané zvýraznenie). Medzi výrobky zo sóje, ktorých sadzba vývozného cla bola upravená, patrí bionafta.

(121)

Preto, rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní, argentínska vláda tým, že stanovila sadzby vývozného cla na sójové bôby, sójový olej a bionaftu súčasne prostredníctvom toho istého legislatívneho aktu, ako je dekrét č. 790/2020, naďalej preukazovala, že svoju politiku v oblasti sóje zamýšľala ako prostriedok na zabezpečenie dostupnosti dodávok sóje na výrobu bionafty za nízke ceny aj počas obdobia revízneho prešetrovania. Potvrdzuje to skutočnosť, že podľa odôvodnenia 109 argentínska vláda uviedla, že tri sadzby vývozného cla na sójové bôby, sójový olej a bionaftu považuje za zodpovedajúce rôznym stupňom pridanej hodnoty, a teda za súčasť toho istého hodnotového reťazca.

(122)

Toto zistenie podporuje aj skutočnosť, že sa vývozné clo vzťahuje na všetky kroky v hodnotovom reťazci od dotknutého vstupu – sójových bôbov – cez medzistupeň – sójový olej – až po prešetrovaný výrobok, t. j. bionaftu, pričom výrobcom sójových bôbov nie je ponechaný žiadny „bezpečnostný ventil“ alebo alternatíva k domácim dodávkam, vzhľadom na to, že všetci vývozcovia bionafty sú vertikálne integrovaní a sú zároveň hlavnými subjektmi, ktorí drvia sójové bôby na sójový olej.

(123)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti argentínska vláda uložením vývozných ciel na sójové bôby stavia argentínskych pestovateľov sóje do hospodársky iracionálnej situácie, ktorá ich núti, aby svoj tovar predávali na domácom trhu za ceny nižšie, než aké by mohli dostať bez týchto vývozných ciel. Boli teda zbavení možnosti racionálneho výberu a donútení plniť ciele politiky sledované vývozným clom.

(124)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že túto iracionálnu situáciu, v ktorej sa ocitli pestovatelia sóje, znásobovali ďalšie vývozné obmedzenia, napríklad vývozné kvóty na kukuricu a pšenicu platné od roku 2008 do roku 2015, ktoré odrádzali od vývozu iných plodín a viedli pestovateľov k pokračovaniu výroby sójových bôbov (na rozdiel od iných zŕn) a k ďalšiemu znižovaniu ich ceny na domácom trhu (47). Tieto dlhodobé vývozné obmedzenia na iné plodiny viedli k výraznému zintenzívneniu výroby sójových bôbov, k takzvanej sojización (48). Ako je znázornené v grafe 1, výroba sójových bôbov sa v rokoch 2008 až 2015 takmer zdvojnásobila a dosiahla rekordný objem 61,4 milióna ton. Po zrušení vývozných kvót v roku 2015 a až do roku zberu 2016/2017 sa výroba sójových bôbov v tomto obmedzenom období v porovnaní s ostatnými plodinami výrazne neznížila a zostala pomerne stabilná (49).

(125)

V grafe 1 Komisia uviedla údaje o výrobe sójových bôbov, kukurice a pšenice za jednotlivé roky zberu od roku 2008, čím doplnila príslušné údaje uvedené v pôvodnom prešetrovaní. V tomto ohľade je rok zberu časový úsek od jedného zberu po nasledujúci zber. Existujú preto určité nezrovnalosti medzi rokmi zberu a kalendárnymi rokmi. Rok zberu sóje sa začína 1. apríla a končí sa 31. marca.

Graf 1

Argentínska výroba sójových bôbov, kukurice a pšenice v jednotlivých rokoch zberu

(126)

Podľa nasledujúcich údajov sa ukázalo, že od roku 2018 sa bez vývozných kvót zvýšila najmä výroba kukurice a pšenice, zatiaľ čo výroba sójových bôbov sa znížila. Žiadateľ vysvetlil tento pokles ako dôsledok opatrení na ochranu obchodu uložených Európskou úniou, USA a Peru.

(127)

S cieľom riešiť negatívne účinky opatrení na ochranu obchodu žiadateľ tvrdil, že argentínska vláda opätovne zaviedla vývozné kvóty na kukuricu a pšenicu prostredníctvom uznesenia č. 276/2021 (50), čo malo mať rovnaký prechodový účinok ako politiky zavedené v rokoch 2008 až 2015.

(128)

Komisia preto preskúmala, či vývozné kvóty na kukuricu a pšenicu stále existujú.

(129)

Združenie ACSOJA počas overovania na mieste vysvetlilo, že neexistuje povinnosť prejsť z jednej plodiny na druhú a že pestovatelia sa môžu slobodne rozhodnúť, ktoré plodiny budú pestovať na pôde, ktorú obrábajú, či už sóju alebo iné plodiny. Argentínska vláda vo vyplnenom dotazníku a počas overovania na mieste vysvetlila, že považovať systém zavedený uznesením č. 276/2021 za vývozné kvóty bolo nesprávne, keďže išlo skôr o vyrovnávacie objemy vývozu alebo objemy rovnovážneho vývozu (volúmenes de equilibrio). Tieto objemy boli stanovené poradnou radou (Consejo Consultivo), v ktorej zasadajú zástupcovia domácej spotreby, vývozného odvetvia a argentínskej vlády. Na základe domácej spotreby a vývozných potrieb rada stanovuje vyrovnávací objem, ktorý sa upravuje podľa ponuky a dopytu. Argentínska vláda vysvetlila, že objemy boli zvyčajne stanovené nad úrovňou skutočného vývozu, keďže cieľom bolo zabezpečiť predvídateľnosť pre hospodárske subjekty na trhu, a nie blokovať vývoz. Ak by sa však dosiahlo 90 % vyrovnávacieho objemu, colným orgánom by sa mohli predkladať len povinné čestné vyhlásenia o predaji na vývoz (declaraciones juradas de venta al exterior – „DJVE“ 30) platné pre vývoz v období 30 dní, ale nie čestné vyhlásenia o predaji na vývoz platné pre vývoz v období 360 dní (DJVE 360). Po vyčerpaní celého vyrovnávacieho objemu sa vývoz kukurice a pšenice už nemohol uskutočniť. Vyrovnávacie objemy boli verejne dostupné (51).

(130)

Z prešetrovania skutočne vyplynulo, že pokiaľ ide o obdobie revízneho prešetrovania, pôvodný vyrovnávací objem na rok zberu 2022/2023 vo výške 10 miliónov ton kukurice (52) bol následne upravený na 20 miliónov ton (53) a potom na 26 miliónov ton (54).

(131)

Namiesto toho bol pôvodný vyrovnávací objem na rok zberu 2022/2023 vo výške 2 milióny ton pšenice (55) následne upravený na 10 miliónov ton (56) a potom potvrdený v rovnakom objeme 10 miliónov ton (57).

(132)

Po období revízneho prešetrovania, v decembri 2023, bol dosiahnutý limit vyrovnávacieho objemu a argentínska vláda na niekoľko dní zastavila registráciu nových čestných vyhlásení o predaji na vývoz (58). Navyše jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky uviedol, že aj keď sa v danom roku dosiahol vyrovnávací objem a vývoz bol zablokovaný, nemalo to významný vplyv na vývoz, pretože sa to stalo ku koncu daného roka.

(133)

Komisia poznamenala, že hoci účinok prechodu v dôsledku nového systému podľa uznesenia č. 276/2021 mohol byť obmedzený suchom, ktoré v roku 2023 v období revízneho prešetrovania zasiahlo výrobu všetkých troch dotknutých plodín v Argentíne, ako vidno na grafe 1, výroba sójových bôbov v rokoch 2021/2022, pred suchom, bola stále o 42 % vyššia ako pred zavedením politiky argentínskej vlády v rokoch 2008/2009 na presmerovanie výroby zrna s cieľom podporiť pestovateľov sóje. Okrem toho v rokoch 2023/2024, po skončení sucha, sa síce výroba sójových bôbov obnovila a zvýšila v porovnaní s výrobou v rokoch 2021/2022 pred obdobím sucha, ale kukurica ani pšenica nedosiahli úroveň výroby spred obdobia sucha.

(134)

Okrem toho v období bez obmedzení medzi rokmi 2015 a 2021 sa výroba sójových bôbov znížila, zatiaľ čo výroba kukurice a pšenice sa zvýšila.

(135)

A napokon, systém zavedený vyrovnávacím objemom vývozu síce umožňoval pohyblivú kvótu, ale po jej vyčerpaní bol vývoz kukurice a pšenice zablokovaný. Skutočnosť, že v roku 2023 k tomu došlo len na niekoľko dní, nie je v rozpore s možným dlhodobejším zablokovaním vývozu, ktoré bolo počas obdobia revízneho prešetrovania v právomoci argentínskej vlády.

(136)

Komisiu to viedlo k záveru, že vyrovnávacie objemy vývozu platné od roku 2021 a počas obdobia revízneho prešetrovania prispeli k uprednostňovaniu výroby sójových bôbov pred kukuricou a pšenicou a viedli k tomu, že pestovatelia ďalej vyrábali sójové bôby (na rozdiel od iného zrna) a ceny na domácom trhu klesali v súlade s politickými cieľmi argentínskej vlády.

(137)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia vysvetlila vplyv dočasného zákazu dovozu na sójové bôby a po jeho zrušení vplyv veľmi ťažkopádnych postupov pri dovoze sójových bôbov na využívanie domácich sójových bôbov na výrobu bionafty. Komisia takisto dospela k záveru, že zákaz dovozu v kombinácii s vývozným clom na sójové bôby potvrdzuje cieľ politiky argentínskej vlády posilňovať rozvoj čisto domáceho odvetvia bionafty vrátane miestneho obsahu v dodávateľskom reťazci. Vytvára umelú, vládou riadenú výrobu sójových bôbov v Argentíne na domácu spotrebu, čím zabezpečuje, že miestny dopyt po sójových bôboch sa uspokojuje na základe miestnej ponuky zameranej na dosahovanie stanovených cieľov politiky (59).

(138)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa na sójové bôby neuplatňoval žiadny zákaz dovozu.

(139)

Ako sa však vysvetľuje v odôvodnení 38, zákon o biopalivách z roku 2021, ktorý sa uplatňoval počas obdobia revízneho prešetrovania, odrádzal od dovozu sójových bôbov, keďže sa ním zaviedla požiadavka na miestny obsah, podľa ktorej sa bionafta používaná na splnenie povinnosti primiešavania musela vyrábať v argentínskych závodoch s použitím domácich surovín. Tým argentínska vláda vytvorila trh vlastnej spotreby s domácimi sójovými bôbmi, ktorý oddelil domáci hodnotový reťazec od svetového trhu a chránil ho pred tlakom dovozu. Zásahom na trhu argentínska vláda dosiahla svoj cieľ zvýšiť výrobu a znížiť ceny na domácom trhu v prospech odvetvia bionafty.

(140)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že argentínska vláda viedla pestovateľov sóje k tomu, aby vyrábali sójové bôby, čím spôsobila zvýšenie domácej ponuky sójových bôbov v prospech rozvoja odvetvia bionafty (60).

(141)

Žiadateľ tvrdil, že argentínska vláda naďalej podporovala výrobcov sójových bôbov, najmä prostredníctvom vykonávania dvoch kompenzačných programov.

(142)

Prvý bol kompenzačný a stimulačný program pre malých producentov sóje a družstvá podľa dekrétu č. 786/2020 (61). Žiadateľ tvrdil, že v rámci tohto programu sa pestovateľom sóje vracalo vývozné clo v závislosti od obrábanej plochy a že hoci bola táto schéma v platnosti do 31. decembra 2020, pokračovala na základe následných vládnych opatrení a právnych predpisov, ktoré žiadateľ bližšie nešpecifikoval.

(143)

Komisia preto prešetrila, či bola schéma počas obdobia revízneho prešetrovania stále v platnosti.

(144)

Argentínska vláda tvrdila, že pestovateľom sóje nebolo vývozné clo vrátené, keďže oni vývozné clá neplatili. Argentínska vláda vysvetlila, že príslušné odôvodnenie dekrétu č. 786/2020 skôr odkazuje na zákon č. 27.541 (62), ktorý síce umožňuje argentínskej vláde zvýšiť vývozné clá až do výšky 33 %, ale stanovuje, že 3 % z prírastku hodnoty vývozných ciel by sa mali prideliť na vytvorenie fondu na zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných výrobcov a družstiev (63). V zákone č. 27.541 sa takisto dodáva, že „národná výkonná moc vytvorí mechanizmy segmentácie a stimulácie zamerané na zlepšenie ziskovosti a konkurencieschopnosti malých výrobcov a družstiev, ktorých činnosti boli ovplyvnené prípadným zvýšením sadzby vývozných ciel […]“ (pridané zvýraznenie) (64). Vyplácanie prostriedkov z tohto fondu bolo založené na objeme sójových bôbov predaných pestovateľmi od februára 2020 do decembra 2020, a to až do výšky limitu objemu sójových bôbov na hektár obrábanej plochy.

(145)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu argentínskej vlády pri postúpení dodatku A dodávateľom sójových bôbov Komisia nemohla overiť, či pestovatelia sóje mali z tejto schémy prospech. Na základe ustanovenia článku 28 však podrobné vysvetlenie, ktoré poskytla argentínska vláda, predstavovalo dostupné skutočnosti, z ktorých vyplynulo, že schéma sa skutočne uplatňovala a prebiehalo vyplácanie v súvislosti s predajmi uskutočnenými do 31. decembra 2020. Keďže žiadateľ neuviedol podrobnosti o tom, ktoré následné vládne opatrenia a právne predpisy zabezpečili pokračovanie tejto schémy, Komisia v tejto súvislosti nenašla žiadne opatrenie a argentínska vláda potvrdila, že opatrenie sa vzťahovalo na predaj uskutočnený do 31. decembra 2020, Komisia dospela k záveru, že táto schéma sa počas obdobia revízneho prešetrovania neuplatňovala, keďže vyplácanie v jej rámci prebiehalo do 31. decembra 2020.

(146)

Druhý z týchto programov spočíval v kompenzačnom programe pre malých a stredných producentov sójových bôbov a kukurice podľa uznesenia č. 862/2022, ktoré bolo prijaté v novembri 2022 (65). V rámci tohto programu mal každý producent sóje dostať príspevok vo výške 6 500 USD na vykázaný hektár sóje a celkový príspevok určený pre oprávnené osoby dosiahol sumu 1 730 miliónov USD.

(147)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že kompenzačný program bol financovaný z fondu na zvýšenie vývozu (Fondo Incremento Exportador) zriadeného podľa článku 9 dekrétu č. 576/2022 (66). Tento fond bol financovaný z dodatočného vývozného cla (vrátane cla na sójové bôby, sójový olej a bionaftu), ktoré sa vyberalo zo zvýšeného vývozu dosiahnutého prostredníctvom programu na zvýšenie vývozu (Programa de Incremento Exportador). Podľa dekrétu č. 576/2022 bol program na zvýšenie vývozu programom argentínskej vlády na podporu vývozu, ktorý fungoval tak, že vývozcom výrobkov zo sóje ponúkal atraktívnu výmenu meny USD za ARS (tzv. sójodolár), ktorá zabezpečovala prísun cudzej meny do federálnych rezerv v podmienkach vysokej inflácie.

(148)

Obdobie vykonávania a ukončenia kompenzačného programu bolo stanovené v článku 5 uznesenia č. 862/2022, v ktorom sa uvádza, že lehota na podávanie žiadostí je 15 pracovných dní od uverejnenia predpisu v úradnom vestníku. Po uplynutí tejto lehoty už nebolo možné podať ďalšie žiadosti. V súlade s tým nadobudlo vykonávanie programu, ako sa uvádza v článku 8 uznesenia č. 862/2022, účinnosť v mesiaci december 2022 na základe uznesenia č. 276/2022 (67), v ktorom sa podrobne uvádza zoznam oprávnených osôb programu. Týmto administratívnym aktom sa uplatňovanie programu skončilo. Žiadateľ nepredložil žiadne tvrdenie, že program ďalej pokračoval, a Komisia v tejto súvislosti nenašla žiadne dôkazy.

(149)

Kompenzačný program sa teda v období revízneho prešetrovania uplatňoval. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu argentínskej vlády pri postúpení dodatku A dodávateľom sójových bôbov Komisia nemohla overiť, akú úlohu pre nich tento kompenzačný program zohrával. Na základe ustanovenia článku 28 však zoznam oprávnených osôb programu predstavoval dostatočný dôkaz o vyplatení prostriedkov z tohto programu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(150)

Na záver možno konštatovať, že kompenzačný program a jeho právne základy sú jasným dôkazom toho, že argentínska vláda očakávala, že jej vývozné opatrenia môžu mať negatívne účinky na domácich pestovateľov sóje, a nezdráhala sa použiť príjmy z tých istých vývozných opatrení (t. j. príjmu z vývozných ciel) na zmiernenie týchto účinkov prostredníctvom kompenzácií priznaných pestovateľom sóje. Táto schéma predstavuje iný spôsob, ktorý argentínska vláda používa na to, aby poverila pestovateľov sójových bôbov alebo im nariadila vykonávať jej politiku a poskytovať sójové bôby domácemu odvetviu bionafty za nižšiu než primeranú odplatu.

(151)

Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní Komisia usúdila, že podľa dostupných dôkazov argentínska vláda naďalej zohrávala „aktívnejšiu úlohu než iba pobádanie“, ako to vyžadoval Odvolací orgán (68). Súbor opatrení prijatých argentínskou vládou zohľadnený ako celok obmedzuje slobodu konania pestovateľov sóje tým, že v praxi limituje ich obchodné rozhodnutia o tom, za akú cenu a kde predajú svoj výrobok.

(152)

Pestovateľom sóje sa teda bráni v maximalizácii príjmu, ktorý by mohli získať, ak by nebolo uložené vývozné clo na sójové bôby (napríklad vývozom svojej výroby, aby profitovali z vyšších cien, alebo zvýšením cien na domácom trhu), ako aj iné, podobne reštriktívne opatrenia.

(153)

Argentínska vláda to podporila aj uznesením č. 862/2022, v ktorom prijíma osobitné opatrenia na pomoc odvetviu sóje a súvisiacemu hodnotovému reťazcu na zvrátenie poklesu konkurencieschopnosti a ziskovosti celého súvisiaceho hodnotového reťazca, ku ktorému došlo. Argentínska vláda teda finančne podporuje a pobáda pestovateľov sóje alebo im nariaďuje, aby udržali výrobu na zásobovanie domáceho trhu, hoci racionálny dodávateľ by prispôsobil svoju výrobu a ceny v situácii, keď sa odrádza od vývozu.

(154)

Týmito opatreniami argentínska vláda núti pestovateľov sóje, aby ponechali sójové bôby v Argentíne, lebo ich nemôžu predávať za lepšie ceny, ktoré by bez týchto opatrení v Argentíne prevládali.

(155)

V tomto zmysle argentínska vláda výrobcov vstupných surovín „poveruje“ alebo im „nariaďuje“, aby poskytovali tovar domácim používateľom sójových bôbov, t. j. výrobcom bionafty, za nižšiu než primeranú odplatu. Pestovateľom sóje je zverená zodpovednosť za vytvorenie umelého, rozčleneného domáceho trhu s nízkymi cenami v Argentíne.

(156)

Inými slovami, cieľom uvedeného súboru opatrení, ktorý uplatňovala argentínska vláda, bolo minimalizovať negatívny vplyv opatrení na pestovateľov sóje a zároveň ich prinútiť k určitému správaniu, ktoré nie je len výsledkom alebo účinkom opatrení argentínskej vlády. Hoci pestovatelia sóje môžu v reakcii na vývozné clá a ďalšie reštriktívne opatrenia mierne znížiť svoju domácu výrobu, z dôkazov vyplýva, že výroba sa nezastavila, ani nedošlo k jej výraznému poklesu (s výnimkou roku 2023 poznačeného suchom, pozri tabuľku 1). Komisia dospela k záveru, že ide o dôsledok krokov argentínskej vlády, ktorá pestovateľov sójových bôbov poverila a nariadila im, aby pokračovali vo výrobe.

(157)

Opatrenia na zmiernenie vplyvu vývozných obmedzení argentínskej vlády na výrobcov sójových bôbov boli stanovené v tých istých právnych základoch, v ktorých boli uložené vývozné obmedzenia (napr. fond na zvýšenie vývozu v dekréte 576/2022, ktorým sa zriaďuje program na zvýšenie vývozu, ako aj v minulom zákone 27541, ktorý síce umožnil argentínskej vláde zvýšiť vývozné clá až do výšky 33 %, ale zároveň stanovil, že 3 % z prírastkovej hodnoty vývozných ciel by sa mali vyčleniť na vytvorenie fondu pre dotknutých pestovateľov sóje). Argentínska vláda teda určila účinky na základe ex ante, nie ex post, a preto neboli „neúmyselné“. Existuje zrejmá „preukázateľná súvislosť“ medzi politikou a správaním zainteresovaných súkromných subjektov, ktoré pôsobia ako zástupcovia argentínskej vlády pri vykonávaní jej politiky v oblasti poskytovania sójových bôbov odvetviu bionafty za nižšiu než primeranú odplatu.

(158)

Komora CARBIO a argentínska vláda tvrdili, že predmetné vývozné clá nepredstavovali napadnuteľnú subvenciu. Podľa komory CARBIO vývozné clá nepredstavujú finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. Komora CARBIO tvrdila, že z výkladu poverenia alebo nariadenia ponúknutého Všeobecným súdom (69), ako aj judikatúrou WTO, nie je možné vyvodiť záver, že argentínska vláda poverila výrobcov sójových bôbov alebo im nariadila. Vývozným clom na sójové bôby v skutočnosti nebola výrobcom sójových bôbov pridelená úloha predávať sójové bôby na domácom trhu za ceny nižšie, ako sú svetové ceny Podľa argentínskej vlády skôr mali zvýšiť fiškálne príjmy a na základe rozpočtových dôkazov naďalej predstavovali veľmi dôležitý zdroj príjmov argentínskej vlády.

(159)

Komisia pripomenula, že samotná skutočnosť, že vývozné clá sa ako také v článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia výslovne neuvádzajú, nebráni tomu, aby mali potenciálnu povahu finančnej pomoci, a vzťahovala by sa na ne teda definícia subvencie podľa základného nariadenia a Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, alebo ešte viac, ak sa uplatňujú v spojení s ďalším súborom vládnych opatrení. Judikatúra Všeobecného súdu skutočne potvrdzuje, že cieľom systémov vývozných obmedzení môže byť priama a nepriama podpora odvetvia bionafty (70). Komisia poskytla dostatok dôkazov, že vývozné clo na sójové bôby sa aj s ďalšími nástrojmi používalo ako nástroj na donútenie pestovateľov sóje, aby dodržiavali stanovené ciele politiky spôsobom, ktorý predstavuje napadnuteľnú subvenciu vymedzenú v článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. Pokiaľ ide o cieľ vývozných ciel, Komisia poznamenala, že v právnych predpisoch sa uvádza aj cieľ „stabilizovať vnútorné ceny na vhodnej úrovni alebo zachovať objem ponúk zodpovedajúci potrebám zásobovania vnútorného trhu“, ako sa uvádza v odôvodnení 116. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(160)

Komora CARBIO a argentínska vláda tvrdili, že vývozné clá inak neobmedzovali ich výber výroby, predaja a vývozu ich výrobkov. Argentínska vláda okrem toho tvrdila, že oficiálne ceny FOB sa použili len ako zdaniteľný základ vývozného cla, takže vývozné ceny sa stanovovali voľne.

(161)

Komisia poznamenala, že z prešetrovania vyplynulo, že výroba sójových bôbov bola skutočne ovplyvnená vývoznými obmedzeniami na iné plodiny, že cena sójových bôbov na domácom trhu zostala pod úrovňou ceny na svetovom trhu (pozri graf 3) a že výška vývozných ciel zaplatených za sójové bôby závisela od oficiálnej ceny FOB stanovenej argentínskou vládou. Vývozné clo založené na oficiálnej cene FOB nevyhnutne neponecháva pestovateľom sóje priestor na voľné uváženie pri stanovovaní vývoznej ceny. A napokon, ako sa preukazuje v predchádzajúcej analýze, vývozné clo nepredstavuje jediný nástroj, ktorý argentínska vláda vypracovala na to, aby riadila pestovateľov sóje. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(162)

Na záver, Komisia podobne ako v pôvodnom prešetrovaní zistila, že argentínska vláda naďalej poverovala pestovateľov sóje alebo im nariaďovala, aby vykonávali jej politiku s cieľom vytvoriť rozčlenený domáci trh a poskytovať sójové bôby domácemu odvetviu bionafty za nižšiu než primeranú odplatu.

(163)

Argentínska vláda po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že sójové bôby nepredstavujú priamu surovinu pre bionaftu a že Komisia by mala túto skutočnosť zohľadniť pri svojej analýze, najmä tak, že zohľadní ako vstup sójový olej, pri ktorom Argentína využíva prirodzenú konkurenčnú výhodu.

(164)

Komisia potvrdila, že zohľadnila tento aspekt pri výpočte výšky subvencovania pre argentínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Menovateľom výhody v schéme bol obrat vytvorený nielen predajom bionafty, ale aj predajom výrobkov založených na sójových bôboch. Z tohto dôvodu Komisia nemusela alokovať získanú výhodu na základe koncového použitia zakúpených sójových bôbov. Napokon, keďže vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky boli vertikálne integrovaní, Komisia nemusela zohľadňovať žiadne ďalšie kroky v hodnotovom reťazci medzi sójovými bôbmi a bionaftou a nebolo poskytnuté žiadne množstvo sójového oleja, ktoré sa uvádzalo v žiadosti a ktoré by sa mohlo analyzovať, keďže ho vyrábali sami vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Ďalej v bode 3.3.1.3.3 tohto nariadenia, konkrétne v Tabuľke 1, Komisia už analyzovala úlohu sójového oleja v hodnotovom reťazci medzi sójovými bôbmi a bionaftou. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(165)

Komora CARBIO a argentínska vláda po konečnom poskytnutí informácií tvrdili, že vývozné clo predstavovala opatrenie fiškálnej politiky, ktoré sa uplatňuje všeobecne. Argentínska vláda uviedla, že zdroje, na ktorých Komisia založila svoje zistenia uvedené v odôvodnení 115 nepotvrdzujú, že jej účelom bolo poskytovanie sójových bôbov odvetviu bionafty za nižšiu než primeranú odplatu. Komora CARBIO pripomenula, že vývozné clá boli zavedené ešte pred vznikom odvetvia bionafty v Argentíne v roku 2007 a používali sa ako nástroj fiškálnej politiky. Komora CARBIO uviedla, že dokonca môžu predstavovať záťaž pre vyvážajúcich výrobcov, ktorí za ne nedostávajú náhradu. V dôsledku toho by akýkoľvek vplyv vývozného cla na ceny sójových bôbov a akákoľvek výhoda boli vedľajším účinkom výberu verejných príjmov argentínskou vládou a „jednoducho ,dôsledkom verejnej regulácie‘“ (71). Takáto bežná činnosť výberu príjmov by nezodpovedala právnemu štandardu „aktívnejšej úlohy vlády, než len pobádanie“ (72).

(166)

Komisia to pripomenula v odôvodnení 116, kde zistila, že jedným z cieľov, v prípade ktorých bola argentínska vláda oprávnená ukladať vývozné clá, bola „stabilizácia vnútorných cien na vhodnej úrovni alebo zachovanie objemu ponúk zodpovedajúceho potrebám zásobovania vnútorného trhu“. Okrem toho v odôvodneniach 117 až 123 uvádza dostupné dôkazy o tom, že cieľom vývozného cla na sójové bôby bolo zabezpečiť poskytovanie surovín najmä pre odvetvie bionafty. Komisia teda síce uznáva, že vývozné clo na sójové bôby sa mohlo použiť aj ako nástroj fiškálnej politiky, zároveň však dospela k záveru, že to nebol jeho jediný účel. Keďže z argentínskych právnych predpisov vyplýva, že pokiaľ ide o vývozné clo, cieľom štátu bol rozvoj odberateľského odvetvia, najmä odvetvia bionafty, vplyv vývozného cla na ceny nie je „jednoducho vedľajším produktom“ predpisu argentínskej vlády, ale jej deklarovaným zámerom. V tejto súvislosti skutočnosť, že vývozné clá boli uložené pred vznikom odvetvia bionafty v Argentíne v roku 2007, nevylučuje možnosť, že sa politický nástroj neskôr prispôsobí alebo použije na nové politické ciele V pôvodnom prešetrovaní sa v skutočnosti zistilo, že dôvodom zmeny sadzby vývozného cla v roku 2007 boli presne „nové výrobné účely, pričom ako príklad sa výslovne uvádzajú biopalivá“ (73). Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(167)

Komora CARBIO po konečnom poskytnutí informácií pripomenula svoje pripomienky uvedené v odôvodneniach 158 a 160. Podobne argentínska vláda pripomenula svoje pripomienky uvedené v odôvodnení 158. Komora aj vláda sa odvolávali na výklad článku 1 ods. 1.1 písm. a) 1) bodu iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ktorý ponúkla porota vo veci USA – Vývozné obmedzenia a podľa ktorého vývozné obmedzenie „nemôže predstavovať vládou poverené alebo vládou usmernené poskytovanie tovaru v zmysle bodu iv)“ (74). Komora aj argentínska vláda uviedli, že Únia výslovne súhlasila s touto judikatúrou v podaní tretej strany vo veci USA – Vývozné obmedzenia (75). Okrem toho komora CARBIO tvrdila, že vývozné obmedzenia nemôžu predstavovať prostriedok na poverenie súkromných subjektov alebo nariadenie súkromným subjektom v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. Komora CARBIO sa na podloženie svojho tvrdenia odvolala na výklad uvedeného ustanovenia Všeobecným súdom (76) a na výklad článku 1 ods. 1.1 písm. a) 1) bodu iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach porotou vo veci Čína – GOES (77), ako aj vo veci USA – Vyrovnávacie opatrenia (Čína), v ktorom sa vysvetľuje, že „keď čínska vláda obmedzuje možnosť domácich výrobcov magnézia a koksu vyvážať tieto výrobky, nedáva domácim výrobcom ‚zodpovednosť‘ za to, aby niečo vykonali“ (78). Komora CARBIO následne tvrdila, že vývozné obmedzenia nie je možné považovať za finančnú pomoc v podobe poverenia alebo nariadenia. Z toho vyplýva, že podľa názoru komory CARBIO vývozné clá ani vývozné obmedzenia týkajúce sa kukurice a pšenice nepredstavujú napadnuteľné subvencie.

(168)

Komisia poznamenala, že neanalyzovala len vývozné obmedzenia, ako je vývozné clo a vývozné obmedzenia na kukuricu a pšenicu, ale celý súbor opatrení zahŕňajúci okrem iného vývozné obmedzenia opísané v odôvodneniach 101 až 150. Tento súbor opatrení ako celok umožnil argentínskej vláde poveriť pestovateľov sóje alebo im nariadiť, aby postupovali v súlade s cieľmi jej politiky spôsobom, ktorý je totožný s napadnuteľnou subvencii, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. Tvrdenia vzťahujúce sa len na vývozné obmedzenia sú teda neúčinné v kontexte analýzy vykonanej Komisiou. Tieto tvrdenia boli teda zamietnuté.

(169)

Komora CARBIO sa zamerala na odkaz Komisie na rozsudok vo veci PT Wilmar Bioenergi Indonesia a i./Komisia v odôvodnení 159, konkrétne na to, že by podporil vyhlásenie Komisie, podľa ktorého samotná Komisia poskytla dostatok dôkazov o tom, že vývozné clo na sójové bôby sa spolu s inými nástrojmi používalo ako nástroj na prinútenie pestovateľov sóje, aby dosahovali súlad so stanovenými politickými cieľmi, a to spôsobom predstavujúcim napadnuteľnú subvenciu. Komora CARBIO tvrdila, že rozsudok toto tvrdenie nepodporuje, najmä preto, že vývozné obmedzenia, ktoré boli predmetom tohto rozsudku, boli spojené s medzinárodnými cenami.

(170)

Komisia sa domnievala, že rozsudok uvedený v odôvodnení 159 podporuje konštatovanie, že judikatúra Všeobecného súdu potvrdila, že cieľom systémov vývozných obmedzení môže byť priama a nepriama podpora odvetvia bionafty. Na uvedený rozsudok sa však neodvolávala s cieľom podporiť svoje zistenie súvisiace s vývozným clom na sójové bôby. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(171)

Okrem toho argentínska vláda síce uznala, že Komisia správne určila rozdielny základ dane (t. j. posudzovanú cenu FOB) pre sójové bôby a sójový olej na jednej strane a bionaftu na strane druhej, ale tvrdila, že Komisia ho zamenila so zdaniteľnou hodnotou (t. j. hodnotou, z ktorej sa vypočítava vývozné clo) a nesprávne interpretovala rozdiel medzi efektívnou sadzbou vývozného cla na bionaftu a sadzbou vývozného cla na sójové bôby a sójový olej v odôvodnení 113. Podľa argentínskej vlády Komisia mala porovnať efektívnu sadzbu vývozného cla na bionaftu s údajnou efektívnou sadzbou vývozného cla na sójové bôby a sójový olej, ktorá bola oveľa nižšia. Podľa argentínskej vlády je síce základ dane odlišný, ale spôsob výpočtu zdaniteľnej hodnoty je pri všetkých troch vývozných clách rovnaký.

(172)

Komisia poznamenala, že argentínska vláda poskytla v tejto súvislosti protichodné informácie. Samotná argentínska vláda v odpovedi na otázku C.II.22 dotazníka vysvetlila, že „ak tovar podlieha úradným cenám [napríklad tovar podľa zákona č. 21.453 (t. j. sójové bôby a sójový olej)], zdaniteľná hodnota sa bude rovnať úradnej cene“. Z toho vyplýva, že Komisia správne určila zdaniteľnú hodnotu sójových bôbov a sójového oleja v oficiálnej cene FOB, takže vývozné clo sa vyberá priamo z oficiálnej ceny FOB bez výpočtu efektívnej sadzby pre sójové bôby a sójový olej. Rozdiel opísaný v odôvodnení 113 a uvedený vo verejných zdrojoch teda v skutočnosti existuje. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(173)

Argentínska vláda takisto kritizovala označenie situácie výrobcov sójových bôbov, v ktorej sa ocitli v dôsledku opatrení argentínskej vlády, slovom „iracionálna“ v odôvodnení 123, vzhľadom na predpokladanú zdravú výrobu v roku 2025.

(174)

Komisia uviedla, že charakterizovanie situácie ako iracionálnej sa netýkalo výroby, ale predaja, a toto tvrdenie zamietla.

(175)

Argentínska vláda ďalej tvrdila, že vyrovnávacie objemy vývozu kukurice a pšenice neboli podporou pre výrobcov sójových bôbov, ale sa skôr zameriavali na zmiernenie narušení trhu v dôsledku vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine. Argentínska vláda ďalej tvrdila, že naopak analýza Komisie sa zamerala na dôsledky opatrenia. Okrem toho argentínska vláda poznamenala, že počas roka upravovala vyrovnávacie objemy smerom nahor, a nie nadol, čo by bol požadovaný smer, keby bolo cieľom stimulovať výrobu sójových bôbov. Napokon podľa argentínskej vlády Komisia nezohľadnila, že výrobcovia sójových bôbov môžu slobodne meniť plodiny a že kvóta bola naplnená takmer v súlade s časovým rámcom jej platnosti.

(176)

Komisia v odôvodnení 136 dospela k záveru, že vyrovnávacie objemy vývozu prispeli skôr k zvýhodneniu výroby sójových bôbov, než k ich podpore. Okrem toho sa vyrovnávacie objemy vývozu zaviedli uznesením č. 276/2021 zo 16. decembra 2021, pred vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine vo februári 2022. Napokon Komisia nenapadla vyrovnávacie objemy vývozu jednotlivo, ale ako súčasť súboru opatrení, ktorými argentínska vláda poverila dodávateľov sójových bôbov alebo im nariadila vykonávanie s výslovným cieľom poskytovať sójové bôby odvetviu bionafty za nižšiu než primeranú odplatu. Úpravy vyrovnávacích objemov vývozu vychádzali z domácej spotreby a potrieb vývozu. Úprava objemov smerom nahor teda jednoducho odrážala zníženú domácu spotrebu a zvýšenú potrebu vývozu. Naopak, cieľ zvýhodniť výrobu sójových bôbov sa prejavil tým istým zavedením vyrovnávacích objemov vývozu kukurice a pšenice. Treba poznamenať, že k zavedeniu vyrovnávacích objemov vývozu došlo po období bez vývozných obmedzení. Počas tohto obdobia bez vývozných obmedzení sa výroba sójových bôbov znížila, zatiaľ čo výroba kukurice a pšenice sa zvýšila. Sloboda meniť plodiny podporuje zistenia Komisie, keďže z údajov o výrobe v grafe 1 je zrejmá silná korelácia medzi výrobou sójových bôbov a vývoznými obmedzeniami, čo dokazuje aj výber plodín výrobcami v období bez obmedzení. Napokon, vďaka vyrovnávacím objemom vývozu sa zachovalo prísne obmedzenie, o čom svedčí skutočnosť, že tieto objemy sa vyčerpali, takže samotná jeho existencia zvýhodňuje výrobu sójových bôbov. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(177)

Podobne ako v pôvodnom prešetrovaní Komisia potom posudzovala, či pestovatelia sójových bôbov v Argentíne sú súkromné subjekty, ktoré argentínska vláda poverila alebo ktorým nariadila vykonávanie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(178)

Argentínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nakupovali všetky sójové bôby používané na výrobu bionafty z domácich zdrojov. Nakupovali ich od súkromných poľnohospodárskych podnikov pestujúcich sóju s výnimkou určitého objemu sójových bôbov, ktoré odoberali od štátom vlastneného podniku YPF SA.

(179)

Argentínska vláda vysvetlila, že Argentína má viac ako šesťdesiattisíc pestovateľov sóje, ktorí hospodária na obrovskom území a vyrábajú v rôznych hospodárskych a výrobných podmienkach, a tvrdila, že ich nemožno považovať za súkromnú inštitúciu poverenú alebo usmernenú podľa ods. 1.1 písm. a) 1) bodu iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ale že podliehajú regulačnej právomoci štátu a ním diktovanej fiškálnej politike, ktorá má všeobecnú platnosť.

(180)

Komisia poznamenala, že počet alebo rozdiely miesta alebo výrobných podmienok samy osebe nie sú v rozpore so zistením o poverení alebo nariadení. Rozdrobená štruktúra trhu so sójou svedčí skôr o slabej rovnováhe na trhu, najmä v porovnaní s niekoľkými vertikálne integrovanými vývozcami bionafty (podľa argentínske vlády ich je menej ako tucet), ktorí sú zároveň hlavnými drvičmi sóje a majú oveľa väčšiu trhovú silu. Okrem toho predmetná fiškálna politika (vývozné clá) nemá všeobecné uplatnenie, ale postihuje konkrétne agropotravinové výrobky a ich deriváty, najmä sójové bôby, sójový olej a bionaftu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(181)

Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní Komisia preto usúdila, že podľa dostupných informácií sú všetci pestovatelia sóje súkromnými subjektmi, ktoré boli v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia argentínskou vládou poverené, aby poskytovali sójové bôby za nižšiu než primeranú odplatu.

(182)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia prešetrovala, či pestovatelia sóje skutočne vykonávali argentínsku vládnu politiku poskytovania sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu.

(183)

Komisia vykonala rovnakú analýzu, v ktorej aktualizovala údaje zozbierané v čase pôvodného prešetrovania. V súlade so závermi uvedenými v odôvodnení 85 Komisia musela čiastočne využiť dostupné skutočnosti podľa článku 28 základného nariadenia, aby zistila, či pestovatelia sóje poskytovali sójové bôby za nižšiu než primeranú odplatu.

(184)

Argentínska vláda prostredníctvom súboru opatrení opísaných v odôvodneniach 101 až 150 nútila pestovateľov sóje, aby predávali na miestnom trhu za nižšie ceny, než by to robili za iných okolností, t. j. bez uvedených opatrení by pestovatelia sóje vyvážali sójové bôby za oveľa vyššiu cenu na svetovom trhu alebo by jednoducho prispôsobili svoju ponuku obmedzeniam trhu. Pestovatelia sóje to však nerobili v dôsledku politiky argentínskej vlády posilňovať rozvoj odberateľského odvetvia bionafty.

(185)

Ako sa uvádza v tabuľke 1, prakticky celá domáca výroba sójových bôbov sa ďalej spracováva na sójový olej drvením. Údaje týkajúce sa výroby, vývozu, dovozu a domáceho drvenia sójových bôbov za jednotlivé roky sú takéto:

Tabuľka 1

Argentínska výroba sójových bôbov, sójového oleja a bionafty

(186)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 133, pokles výroby sójových bôbov do roku 2022 bol spôsobený zrušením vývozných kvót na kukuricu a pšenicu v spojení s opatreniami na ochranu obchodu zo strany Európskej únie, USA a Peru. Nasledujúci pokles v roku 2023 bol spôsobený závažným suchom v Argentíne. V roku 2024 sa po skončení sucha výroba sójových bôbov obnovila a zvýšila v porovnaní s výrobou pred suchom v roku 2022.

(187)

Tento trend je znázornený v grafe 2 (v tonách):

Graf 2

Spracovanie sóje v Argentíne

(188)

V tabuľke 1 a grafe 2 sa preukazuje, že prakticky celá výroba sójových bôbov sa použila na drvenie a výsledný sójový olej sa spotreboval na domácom trhu prevažne na výrobu bionafty. Navyše, aj keď Argentína v dôsledku sucha v roku 2023 čelila nízkej výrobe, doviezla viac sóje, aby naplnila svoju kapacitu v oblasti drvenia.

(189)

Vývoz sójových bôbov sa navyše uskutočňuje iba v prípade, že spotreba sójových bôbov na domácom trhu na drvenie a na výrobu bionafty je plne uspokojená. Z tabuľky 1 a grafu 2 vyplýva aj veľmi obmedzený dovoz sójových bôbov v rokoch uplatňovania vývozných obmedzení, s výnimkou roku 2023 poznačeného suchom. Potvrdzuje to aj obchodný model pozorovaný u vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Skutočne, ani jeden z nich nedovážal sójové bôby na výrobu bionafty. Sójové bôby skôr dovážali výlučne na použitie vo svojich drviacich zariadeniach a všetok vyrobený sójový olej a sójovú múku vyvážali mimo Argentíny.

(190)

Argentínska vláda tak dosiahla hlavný cieľ svojich opatrení: doma vyrobené sójové bôby plne uspokojovali domáci dopyt po vstupnej surovine na domácu výrobu bionafty na úkor výrobcov sójových bôbov, ktorí z dôvodu vývozných obmedzení nemohli optimalizovať svoje zisky buď tak, že by celú svoju výrobu vyvážali, alebo tak, že by ju predávali na domácom trhu za vyššie ceny.

(191)

Podľa príslušnej judikatúry WTO na preukázanie existencie poverenia alebo nariadenia by vo väčšine prípadov mala existovať určitá forma hrozby alebo nútenia adresovaná dodávateľom vstupov zo strany vlády. Ponechanie miery voľnej úvahy neznamená automatické vyradenie týchto zistení. Táto individuálna analýza je založená na dôkazoch. Pozoruhodná v tomto prípade je skutočnosť, že pomerne obmedzovaný je vývoz na komoditný trh so značne medzinárodným charakterom, keďže Argentína je jedným z hlavných svetových výrobcov sójových bôbov, najmä vzhľadom na to, že cena na medzinárodných trhoch je výrazne vyššia než cena na domácom trhu v Argentíne (pozri graf 3).

(192)

Z dôkazu uvedeného v argentínskych právnych predpisoch (pozri odôvodnenia 116 až 120) vyplýva, že cieľom politiky argentínskej vlády je rozvíjať a uprednostňovať odberateľské odvetvia s vyššou pridanou hodnotou vrátane odvetvia bionafty. Argentínska vláda navyše jednoznačne oznámila svoj cieľ chrániť odberateľské odvetvia pred nárastom cien na medzinárodných trhoch.

(193)

Je takisto zrejmé, že tieto politiky nútia nespočetné množstvo malých poľnohospodárov pestujúcich sóju, aby predávali na domácom trhu takmer celú svoju výrobu, a to za ceny nižšie, než aké by inak dosiahli na medzinárodných trhoch, aj keď argentínska vláda formálne nebráni vývozu ich výroby. V spise sa nenachádza žiadny dôkaz o tom, že argentínska vláda sa nejakým spôsobom snaží stimulovať a/alebo aktívne podporovať, priamo či nepriamo, nárast vývozu, a teda maximalizáciu zisku poľnohospodárov pestujúcich sóju, napriek známym ťažkostiam malých poľnohospodárov pri vyhľadávaní klientov v zahraničí, komunikácii v cudzom jazyku a vybavovaní všetkých zaťažujúcich administratívnych vývozných formalít.

(194)

Keďže v spise nie sú iné protichodné dôkazy a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu argentínskej vlády pri poskytovaní relevantných dôkazov a informácií v tejto súvislosti, Komisia dospela k záveru, že uvedený dôkaz preukazuje nútenie pestovateľov sóje, aby predávali svoju výrobu na domácom trhu odberateľským odvetviam (vrátane výrobcov bionafty), namiesto maximalizácie svojich výnosov prípadnými inými spôsobmi, akými je prispôsobenie svojej výroby alebo dokonca prechod na iný druh výroby (napr. iné zrno).

(195)

Skutočnosť, že pestovatelia sóje majú stále určitý priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o predaj do zahraničia, aspoň formálne, a že sa veľmi obmedzený vývoz aj uskutočňoval, nevyvracia hlavný záver o existencii ich poverenia alebo nariadenia v súlade s judikatúrou WTO (80).

(196)

Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní Komisia ďalej analyzovala vplyv dodávania sójových bôbov v dôsledku opatrení argentínskej vlády na cenu sójových bôbov na domácom trhu v Argentíne.

(197)

Komisia použila priemernú cenu sójových bôbov na domácom trhu v Argentíne, ktorá vychádza z mesačných údajov burzy obilnín v Buenos Aires za Rosario, Bahia Blanca a Quequen, poskytnutých argentínskou vládou.

(198)

Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky doviezli určité množstvo sójových bôbov. Hoci tieto spoločnosti nevyužívali dovážané sójové bôby na výrobu bionafty (použili ich na výrobu sójového oleja, ktorý sa potom vyviezol), ich cena by sa mohla považovať za reprezentatívnu, keďže sójové bôby sa dovážali na účely drvenia a spätného vývozu vo forme sójového oleja a ich cena odrážala cenu sójových bôbov na svetovom trhu (Mexický záliv).

(199)

Na grafe 3 je znázornené kolísanie cien v období revízneho prešetrovania (s výnimkou mesiacov, keď nebola nahlásená žiadna cena na domácom trhu) a rozdiel medzi cenou na argentínskom domácom trhu a cenou na svetových trhoch.

Graf 3

Cena na argentínskom domácom trhu v porovnaní s cenou na svetovom trhu

(200)

Na grafe 3 je znázornený cenový rozdiel medzi cenou na argentínskom domácom trhu a cenou na svetovom trhu, ako aj dovoznou cenou CIF vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas celého obdobia revízneho prešetrovania. Politika argentínskej vlády týkajúca sa usmerňovania bráni pestovateľom sóje vytvárať zisk na základe cien na svetovom trhu. Pestovatelia sóje sú účinne zbavení možnosti racionálnej voľby predávať na medzinárodných trhoch za oveľa vyššie ceny.

(201)

Namiesto toho dosahujú porovnateľné zisky na domácom trhu aj na medzinárodnom trhu za cenu znižovania cien na domácom trhu o výšku vývozného cla. Takto argentínska vláda stláča ceny na domácom trhu v prospech domáceho spracovateľského odvetvia.

(202)

Argentínska vláda nariaďuje odopieraním možnosti racionálnej voľby pestovateľom sóje. Navyše, ako je možné vypozorovať z grafu, rozdiel medzi cenami na domácom trhu a cenami na medzinárodnom trhu nielenže zostal stabilný počas celého obdobia revízneho prešetrovania, ale takisto chránil odvetvie bionafty a všetky ďalšie odberateľské odvetvia (ako je odvetvie drvičov, ktorí sú spravidla integrovaní s výrobcami bionafty) pred najvyššími cenami na medzinárodnom trhu.

(203)

Argentínska vláda tak súborom opatrení dosiahla svoj vopred stanovený cieľ, a to znížiť ceny na domácom trhu v kontexte rastúcich cien na medzinárodnom trhu v prospech domáceho odvetvia s pridanou hodnotou vrátane výroby bionafty.

(204)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že pestovatelia sójových bôbov v Argentíne boli poverení alebo im bolo nariadené, aby poskytovali sójové bôby domácemu odvetviu bionafty za nižšiu než primeranú odplatu.

(205)

Komora CARBIO po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že v súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti Komisia na rozdiel od pôvodného prešetrovania nedospela k záveru, že výrobcovia sójových bôbov by si nemohli slobodne stanoviť cenu sójových bôbov (81). Komora CARBIO poznamenala, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas overovania vysvetlili, že na trhu so sójou kupujúci a predávajúci voľne obchodujú a stanovujú ceny. Komora CARBIO tvrdila, že vývozné clo nezbavilo dodávateľov sójových bôbov ich možnosti racionálneho výberu a neohrozila ich schopnosť vyvážať, ako to vyplýva z tabuľky 1 a odôvodnenia 195. Napokon pestovatelia sa môžu naďalej slobodne rozhodovať, ktoré plodiny budú pestovať.

(206)

V rozpore s týmto tvrdením Komisia v odôvodnení 161 dospela k záveru, že rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní zostala cena sójových bôbov na domácom trhu nižšia ako cena na svetovom trhu a že výrobcovia sójových bôbov nemohli slobodne stanoviť vývoznú cenu v dôsledku vývozného cla. Vysvetlenia vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky neprotirečia týmto dvom zisteniam. Okrem toho Komisia už vo vysvetleniach 161 a 193 až 195 vysvetlila, ako bola miera voľného uváženia výrobcov sójových bôbov obmedzená argentínskou vládou. Napokon sloboda pri rozhodovaní o tom, ktoré plodiny sa budú pestovať, nebránila Komisii dospieť v odôvodnení 135 k záveru, že vyrovnávacie objemy vývozu prispeli k uprednostňovaniu výroby sójových bôbov pred výrobou kukurice a pšenice. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(207)

Argentínska vláda tvrdila, že nedostatok dôkazov o opatreniach argentínskej vlády na podporu exportnej aktivity výrobcov sójových bôbov by sa nemal považovať za dôkaz o opaku. Podľa argentínskej vlády Komisia navyše nezohľadnila to, že medzinárodný komoditný trh je zložitý a výrobcovia sójových bôbov sa na ňom nezúčastňujú priamo, ale skôr prostredníctvom obchodníkov.

(208)

Komisia poznamenala, že jej zistenie sa týkalo miery voľnosti rozhodovania výrobcov sójových bôbov obmedzenej argentínskou vládou na základe nesporných dôkazov zhromaždených v rámci prešetrovania – a nie ich absencie – a argentínska vláda po konečnom poskytnutí informácií nepredložila žiadne ďalšie dôkazy. Skutočnosť, že výrobcovia sójových bôbov vo všeobecnosti pristupujú na medzinárodný komoditný trh prostredníctvom obchodníkov, nebráni týmto výrobcom vo vývoze. V skutočnosti argentínski vyvážajúci výrobcovia bionafty vo všeobecnosti vyvážajú prostredníctvom obchodníkov. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(209)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní (82), Komisia usúdila, že poskytovanie sójových bôbov získavaných z argentínskej pôdy argentínskemu odvetviu bionafty je funkcia, ktorú za normálnych okolností plní vláda, a to na základe skutočnosti, že podľa všeobecného medzinárodného práva majú štáty zvrchovanosť nad svojimi prírodnými zdrojmi. Aby argentínska vláda dosiahla ciele svojej verejnej politiky posilňovať rozvoj odvetvia bionafty vrátane jeho vývozného potenciálu, namiesto poskytovania vstupov priamo odvetviu bionafty núti súborom opatrení súkromné subjekty, aby to robili za ňu, čím tieto subjekty plnia funkciu, ktorá sa v žiadnom smere nelíši od bežnej vládnej praxe a ktorá je na úkor ich príjmu.

(210)

Argentínska vláda po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že poskytovanie sójových bôbov nie je funkciou, ktorú zvyčajne plní vláda, pretože argentínska vláda sa nezúčastňuje na činnostiach týkajúcich sa výroby sójových bôbov. Podobne komora CARBIO tvrdila, že Komisia neposkytla žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že rozhodnutia prijaté dodávateľmi v súkromnom vlastníctve a týkajúce sa výroby a predaja sójových bôbov pestovaných v Argentíne na pozemkoch v súkromnom vlastníctve zodpovedajú funkcii, ktorú za normálnych okolností plní argentínska vláda. Podľa argentínskej vlády a komory CARBIO samotná skutočnosť, že štát môže vykonávať regulačné právomoci týkajúce sa prírodných zdrojov na svojom území, neznamená, že poskytovanie týchto prírodných zdrojov súkromným podnikom je takisto funkcia, ktorú zvyčajne plní vláda. Naopak, komerčné využívanie, distribúcia a predaj prírodných zdrojov je funkcia, ktorú zvyčajne plnia súkromné podniky, pričom úloha štátu je obmedzená na reguláciu a dohľad. Inými slovami, zatiaľ čo regulácia a dohľad nad prírodnými zdrojmi je funkcia, ktorá je zvyčajne zverená vláde, priame zapojenie do poskytovania prírodných zdrojov súkromným subjektom nie.

(211)

Po prvé, pokiaľ ide o argumenty, že argentínska vláda sa nepodieľala na výrobe sóje, že dodávatelia sú v súkromnom vlastníctve a že predávajú sóju vypestovanú na pôde v súkromnom vlastníctve, Komisia uviedla, že argentínska vláda poverila výrobcov sójových bôbov alebo im nariadila, aby dosiahli konkrétny politický cieľ. Takéto poskytovanie sójových bôbov poverenými výrobcami sójových bôbov sa nelíšilo od situácie, keď bola výrobcom sójových bôbov priamo samotná argentínska vláda. Okrem toho Komisia nesúhlasila s umelým rozlíšením podľa komory CARBIO, podľa ktorého komerčné využívanie, distribúcia a predaj prírodných zdrojov nie je funkcia, ktorú bežne plní vláda, ktorá je obmedzená na reguláciu a dohľad nad prírodnými zdrojmi. Dôsledkom takéhoto prístupu by bolo, že poskytovanie tovaru alebo služieb za nižšiu než primeranú odplatu by sa nikdy nemohlo považovať za funkciu, ktorú plní vláda, pretože funkciou štátu by bola len regulácia poskytovania takéhoto tovaru alebo služby. Komisia neakceptovala takéhoto rozlíšenie a domnievala sa, že práve vďaka výkonu regulačných právomocí argentínskej vlády pri poskytovaní sójových bôbov možno takéto poskytovanie sójových bôbov považovať za funkciu, ktorú zvyčajne plní vláda. V tejto súvislosti skutočnosť, že príjemcami tohto tovaru sú súkromné subjekty, a nie subjekty v štátnom vlastníctve, nemá vplyv na tento záver, pretože je irelevantná z hľadiska cieľa politiky, ktorým je rozvoj odvetvia bionafty. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(212)

Argentínska vláda prostredníctvom súboru opatrení vrátane vývozných ciel, kvantitatívnych obmedzení, subvencií domácim výrobcom a verejných politických vyhlásení nútila domácich pestovateľov sóje, aby predávali sójové bôby na miestnom trhu a „poverovala“ ich alebo im „nariaďovala“, aby poskytovali túto surovinu v Argentíne za nižšiu než primeranú odplatu. Tieto sporné opatrenia dosiahli želaný účinok, a to deformáciu domáceho trhu so sójovými bôbmi v Argentíne a zníženie ceny na umelo nízku úroveň v prospech odberateľského odvetvia bionafty. Funkciu poskytovania sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu za normálnych okolností plní vláda vzhľadom na verejný cieľ podpory odvetvia bionafty. Navyše prax pestovateľov sóje, ktoré túto funkciu vykonávajú, sa v žiadnom smere nelíši od bežnej vládnej praxe pri vykonávaní podobných politických cieľov prostredníctvom iných foriem podpory (ako sú granty alebo ušlé príjmy).

(213)

Komisia preto dospela k záveru, že argentínska vláda poskytla nepriamu finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, ako sa vykladá a uplatňuje v súlade s príslušnou normou WTO podľa článku 1 ods. 1.1 písm. a) 1) bodu iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(214)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia usúdila, že kategórie „finančná pomoc“ a „podpora príjmu alebo cenová intervencia“ sa navzájom nevylučujú (83). V súlade s týmto výkladom Komisia nielenže preskúmala, či by súbor opatrení prijatých argentínskou vládou mohol byť charakterizovaný ako „finančná pomoc“ vo forme poskytovania tovaru za nižšiu než primeranú odplatu, ale aj analyzovala, či by súbor opatrení argentínskej vlády bolo možné charakterizovať aj ako podporu príjmu alebo cenovú intervenciu, na ktoré sa vzťahuje článok 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia (84).

(215)

Ako sa uvádza v správe o dostatočnosti dôkazov, Komisia usúdila, že v súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti žiadateľ predložil dôkazy o tom, že súbor opatrení argentínskej vlády by sa mohol charakterizovať aj ako podpora príjmu alebo cenová intervencia podľa článku 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia. Komisia preto, po prvé, preskúmala, či argentínska vláda naďalej prejavovala úmysel podporovať vytváranie a rozvoj odvetvia bionafty; po druhé, aký druh opatrení argentínska vláda prijala alebo naďalej prijímala počas obdobia revízneho prešetrovania na podporu odvetvia bionafty a po tretie, či tieto opatrenia možno považovať za „akúkoľvek formu podpory príjmov alebo cenovej intervencie“ v zmysle článku XVI dohody GATT 1994.

(216)

V pôvodnom prešetrovaní v súvislosti s analýzou podpory príjmu alebo cenovej intervencie Komisia uviedla právne predpisy, ktoré preukazujú úmysel argentínskej vlády podporovať odvetvie bionafty, najmä dekrét č. 1396/2001 (85), uznesenie č. 1156/2004 (86) a zákon o biopalivách z roku 2006.

(217)

V tomto prešetrovaní Komisia okrem prvkov zdôraznených v súvislosti s vývozným clom v odôvodneniach 117 až 122 a záveru, ku ktorému dospela v súvislosti s vyrovnávacími objemami vývozu kukurice a pšenice v odôvodnení 136 a so subvenciami pre pestovateľov sóje v odôvodnení 150, prešetrila, či z následných právnych predpisov vyplýva, že argentínska vláda má výslovnú politiku na podporu rozvoja domáceho odvetvia bionafty. Počas obdobia revízneho prešetrovania už zákon o biopalivách z roku 2006 nebol v platnosti a bol nahradený zákonom o biopalivách z roku 2021, ktorým sa upravovala povinnosť primiešavať bionaftu v rámci domáceho trhu.

(218)

V odôvodnení 38 už Komisia pripomenula funkcie sekretariátu pre energetiku, ktorý je orgánom presadzovania práva podľa zákona o biopalivách z roku 2021. Komisia na účely analýzy podpory príjmu alebo cenovej intervencie pripomína, že úlohou sekretariátu pre energetiku je „zaručiť dostupnosť potrebných vstupov na prípravu biopalív na povinné zmiešavanie, mať možnosť rozhodovať a zaviesť mechanizmy, ktoré považuje za potrebné, aby sa ich získavanie uskutočňovalo v súlade s bežnými a obvyklými podmienkami trhu a bez akéhokoľvek narušenia, pričom v prípade potreby stanoví ako limit vývoznú cenu týchto vstupov zníženú o príslušné náklady“ (87). Táto funkcia ukazuje, že argentínska vláda koncipovala výrobu sójových bôbov v súvislosti s výrobou bionafty a s cieľom zabezpečiť jej dostatočné zásobovanie. Na tieto účely bola argentínska vláda splnomocnená stanoviť maximálnu cenu vstupov pre bionaftu predávaných na základe povinnosti v rámci domáceho trhu, ktorá zodpovedá vývoznej cene týchto vstupov po odpočítaní príslušných nákladov. Inými slovami, cena vstupov určených pre domáci trh by bola lacnejšia ako cena vstupov určených pre vývozný trh. Z tohto ustanovenia je preto zrejmé, že zámerom argentínskej vlády v zákone o biopalivách z roku 2021 bolo podporiť domáce odvetvie bionafty.

(219)

To sa ďalej výslovne potvrdzuje v článku 16 zákona o biopalivách z roku 2021 s príznačným názvom „Nahradenie dovozu“, ktorým sa sekretariát pre energetiku splnomocňuje na „nahradenie dovozu fosílnych palív biopalivami“ a „podporu investícií na industrializáciu národných surovín“ (88). Ako potvrdila argentínska vláda počas overovania na mieste, industrializácia (industrialización) v kontexte hodnotového reťazca sóje sa vzťahuje na samotné drvenie. Preto sa v praxi článok 16 zákona o biopalivách z roku 2021 vzťahuje na podporu investícií do drvenia sójových bôbov s cieľom podporiť výrobu bionafty. To predstavuje ďalší prostriedok podpory domáceho odvetvia bionafty.

(220)

Okrem toho posúdenie stanovenia ceny bionafty na domácom trhu v pôvodnom prešetrovaní (89) zostalo v období revízneho prešetrovania v platnosti. V súlade so zákonom o biopalivách z roku 2021 argentínska vláda počas obdobia revízneho prešetrovania skutočne naďalej stanovovala cenu bionafty predávanej na domácom trhu v rámci povinnosti primiešavať bionaftu v rámci domáceho trhu, čo predstavuje takmer celý domáci trh s bionaftou.

(221)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa cena bionafty na domácom trhu stanovovala takmer mesačne bez toho, aby sa rozlišovalo medzi druhmi spoločností, a bola verejne dostupná (90).

(222)

Ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nedostal kvótu a počas obdobia prešetrovania nedodával na domáci trh (na rozdiel od iných výrobcov bionafty zo skupiny Renova). Zdá sa však, že ceny stanovené argentínskou vládou na domácom trhu boli vyššie ako priemerná vývozná cena FOB vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v obdobiach s rovnakou cenou na domácom trhu (v období revízneho prešetrovania), keď nahlásili predaj na vývoz, pričom sa zohľadnila vývozná cena FOB bez vývozného cla na bionaftu, a s výnimkou dvoch období, keď boli ceny na domácom trhu a vývozné ceny vyrovnané, vrátane vývozného cla na bionaftu.

(223)

Umelým stanovovaním ceny domácej bionafty na umelo vysokú úroveň argentínska vláda vykonávala politiku cenovej intervencie v prospech malých a stredných podnikov v odvetví bionafty, ktoré predávajú na domácom trhu.

(224)

Okrem toho žiadateľ ako dôkaz pokračujúcej podpory argentínskej vlády poskytovanej odvetviu bionafty uviedol i) program financovania prevádzkového kapitálu v odvetví bionafty podľa uznesenia č. 947/2023 (91) a ii) ušlé príjmy prostredníctvom zákona o biopalivách z roku 2021.

(225)

Ide o nové údajné schémy týkajúce sa výrobcov bionafty a Komisia ich analyzovala v rámci príslušných bodov uvedených ďalej s cieľom zistiť, či v rámci týchto schém vznikla výhoda. Komisia však na účely pochopenia, či tieto dokumenty preukazujú podporu odvetvia bionafty zo strany argentínskej vlády, analyzovala ich právny základ (platný počas obdobia revízneho prešetrovania) a verejné vyhlásenie k nemu. Dôkazy zo zákona o biopalivách z roku 2021 boli uvedené v odôvodneniach 218 a 219. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 313 až 314, v článku 22 zákona o biopalivách z roku 2021 sa zrejme stanovuje oslobodenie od dane z kvapalných palív a od uhlíkovej dane, ktoré sa vzťahujú len na bionaftu vnútroštátneho pôvodu primiešanú do palív. Počas overovania na mieste sa zdalo, že argentínska vláda sa s týmto názorom stotožňuje. Podľa vyplneného dotazníka argentínskej vlády sa však zdá, že namiesto toho podľa hlavy III článku 4 zákona č. 23.966 (92) bionafta primiešaná do palív, či už vnútroštátneho pôvodu alebo z dovozu, nikdy nepodlieha dani z kvapalných palív ani uhlíkovej dani, pričom tieto dane sa vyberajú len z benzínu, plynového oleja alebo motorovej nafty, ktoré sú zložkou palivovej zmesi, bez ohľadu na to, či je táto zložka alebo primiešaná bionafta vnútroštátneho pôvodu alebo z dovozu. Na rozdiel od iných palív nebola v článku 4 totiž stanovená žiadna sadzba pre bionaftu. Zostáva teda nejasné, či došlo k diskriminácii pri výbere dane na základe pôvodu bionafty.

(226)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 315, v rámci tejto schémy nebolo možné vypočítať výhodu, pretože bolo zrejmé, že táto daň sa vyberala z palivovej zmesi, ktorá vznikla po zmiešaní v ďalších článkoch hodnotového reťazca, a nie na úrovni výrobcov bionafty. Samotná skutočnosť, že biopalivá vrátane bionafty (výslovne uvedené v hlave III článku 4 zákona č. 23.966) sú vyňaté z rozsahu uplatňovania dane z kvapalných palív a uhlíkovej dane, však svedčí o jasnom zámere argentínskej vlády zvýhodniť spotrebu bionafty, najmä bionafty vnútroštátneho pôvodu, a tak podporiť domáce odvetvie bionafty.

(227)

Pokiaľ ide o program financovania prevádzkového kapitálu v odvetví bionafty, jeho deklarovaným cieľom bolo „ponúknuť lepšie podmienky financovania na získanie potrebných vstupov na výrobu bionafty na povinné zmiešavanie s naftou podľa zákona č. 27.640“ (93). Na slávnosti pri príležitosti zavedenia programu prezident banky Banco de la Nación Argentina (ďalej len „BNA“), jednej z najväčších bánk v krajine, ktorá je v úplnom vlastníctve štátu, výslovne uviedol, že cieľom úveru je „vytvoriť viac pracovných miest a môcť pokračovať vo vývoze, ako aj ušetriť devízy“ (94). Z toho vyplýva, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že cieľom programu financovania prevádzkového kapitálu v odvetví bionafty bolo podporiť odvetvie bionafty ponukou lepších podmienok financovania a konkrétne podporiť vývoz bionafty. Hoci Komisia v odôvodnení 311 dospela k záveru, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky neboli zvýhodnení programom financovania, táto schéma bola v platnosti počas obdobia revízneho prešetrovania pre oprávnených výrobcov bionafty, a preto predstavovala platný dôkaz na účely stanovenia podpory príjmu alebo cenovej intervencie.

(228)

Okrem toho žiadateľ tvrdil, že z viacerých opatrení provinčnej správy vyplýva, že podpora odvetvia bionafty bola prítomná aj na provinčnej úrovni.

(229)

Konkrétne žiadateľ uviedol, po prvé, že provincia Santa Fe najprv spustila program, ktorého cieľom je, aby všetky autobusy verejnej dopravy používali bionaftu v čistej forme (B100) (95).

(230)

Po druhé, provincia Córdoba oznámila financovanie úverov na podporu miestnej výroby a spotreby bionafty (96).

(231)

Po tretie, opäť provincia Córdoba realizovala svoju politiku podpory biopalív prostredníctvom zákona provincie č. 10.721 (97) zameraného na konsolidáciu výroby bionafty a podporu nahradenia fosílnych palív bionaftou. V zákone provincie č. 10.721 sa stanovuje niekoľko cieľov vrátane konsolidácie výroby biopalív a „podpory postupného nahrádzania fosílnych palív prostredníctvom […] zvýhodnenej spotreby biopalív smerujúcej k ich rozsiahlemu využívaniu“ (pridané zvýraznenie) (98).

(232)

Všetky uvedené opatrenia na úrovni provincie boli prijaté po pôvodnom prešetrovaní.

(233)

Pokiaľ ide o nové opatrenie prijaté provinciou Santa Fe, jeho cieľom bolo podporiť „rozsiahle využívanie biopalív (bionafty […])“ (99), a to v rôznych hospodárskych odvetviach, najmä vo verejnej doprave a vozovom parku. Okrem požiadavky, aby verejná doprava a vozidlá používané pri plnení verejných zákaziek používali ako palivo bionaftu v čistej forme (B100), sa v zákone provincie Santa Fe č. 14.010 stanovila možnosť udeliť „oslobodenie od dane a/alebo zníženie dane z hrubého príjmu, kolkových poplatkov a/alebo dane z jedného vozidla“ spoločnostiam, ktoré prispeli k cieľom zákona provincie Santa Fe č. 14.010 (100). Tento príspevok sa meral na základe investícií, ktoré tieto spoločnosti vynaložili na zvýšenie využívania bionafty pri svojich činnostiach. Zákon provincie Santa Fe č. 14.010 teda prostredníctvom oslobodení od dane odmeňoval investície súkromných spoločností, aktívne podporoval používanie bionafty (a tým aj predaj bionafty v provincii) v mnohých hospodárskych odvetviach provincie. Preto, zatiaľ čo oslobodenia od daní v provincii Santa Fe, ktoré využívali výrobcovia bionafty, boli predmetom osobitnej analýzy v odôvodneniach 270 až 289, na účely stanovenia podpory príjmu alebo cenovej intervencie zákon provincie Santa Fe č. 14.010 predstavuje dôkaz o vykonávaní zámeru argentínskej vlády podporovať odvetvie bionafty na úrovni provincií.

(234)

Pokiaľ ide o nové opatrenia prijaté provinciou Córdoba, žiadateľ v žiadosti uznal, že dôkazy o subvenciách poskytnutých provinciou Córdoba boli v pôvodnom prešetrovaní zamietnuté z dôvodu, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky neboli zvýhodnení zákonmi provincie Córdoba (101). Napriek tomu žiadateľ podporil názor, že tieto prvky sú naďalej predmetom záujmu, pretože poukazujú na miestne uplatňovanie vnútroštátnej politiky v oblasti biopalív a mohli by byť relevantné v prípade, že by v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti boli do vzorky zaradení iní výrobcovia.

(235)

Komisia poznamenala, že hoci sa vzorka v porovnaní so vzorkou z pôvodného prešetrovania zmenila, žiadny vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky v súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti nevyrábal bionaftu v provincii Córdoba. Preto nemohli čerpať výhody z uvedených schém. Subvencie poskytnuté provinciou Córdoba, v prípade ktorých žiadateľ požiadal Komisiu o opätovné prešetrenie, sa však líšili od subvencií uvedených v tomto dokumente, ktorými sa zaoberajú odôvodnenia 297 až 299. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky v súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti takisto nemohli využívať subvencie uvedené v tomto dokumente, pretože sa nenachádzali v provincii Córdoba. Nemožno však vylúčiť, že v období revízneho prešetrovania z nich mohli mať prospech iní výrobcovia bionafty so sídlom v provincii Córdoba. Komisia preto usúdila, že tieto opatrenia len na účely analýzy podpory príjmu alebo cenovej intervencie predstavujú dôkaz o vykonávaní zámeru argentínskej vlády podporovať odvetvie bionafty na úrovni provincií.

(236)

Komisia preto dospela k záveru, že zámer argentínskej vlády podporovať rozvoj argentínskeho odvetvia bionafty ostal zjavný aj počas obdobia revízneho prešetrovania.

(237)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 216 až 236, zámer argentínskej vlády podporovať odvetvie výroby bionafty sa prejavil v sérii opatrení vrátane umelého narušenia domáceho trhu so sójovými bôbmi, stanovenia cien bionafty predávanej na základe povinnosti v rámci domáceho trhu, programu financovania prevádzkového kapitálu v odvetví bionafty podľa uznesenia č. 947/2023, ušlých príjmov prostredníctvom zákona o biopalivách z roku 2021 a opatrení prijatých provinciami Santa Fe a Córdoba. Tieto opatrenia priamo alebo nepriamo predstavovali podporu príjmu výrobcov bionafty. Okrem toho argentínska vláda zákonom o biopalivách z roku 2021 pokračovala v režime podpory výroby bionafty, ktorý už bol zavedený zákonom o biopalivách z roku 2006. Komisia preto na základe dostupných informácií dospela k záveru, že argentínska vláda v rokoch po pôvodnom prešetrovaní pokračovala v zavádzaní súboru opatrení s cieľom rozvíjať a podporovať príjem odvetvia bionafty.

(238)

Argentínska vláda poskytuje odvetviu bionafty podporu príjmu prostredníctvom súboru opatrení opísaných v odôvodneniach 216 až 236.

(239)

Argentínska vláda navyše prostredníctvom zákona o biopalivách z roku 2021 pokračovala v zavádzaní požiadavky na povinné zmiešavanie, podľa ktorej zmiešavajúce spoločnosti v Argentíne musia nakupovať bionaftu za umelo vysoké ceny stanovené argentínskou vládou, čo predstavuje cenovú intervenciu v prospech odvetvia bionafty.

(240)

Zo všetkých týchto opatrení vyplýva, že argentínske odvetvie bionafty je podporované a umelo stimulované.

(241)

Komisia preto dospela k záveru, že prostredníctvom uvedeného súboru opatrení argentínska vláda priamo alebo nepriamo poskytuje odvetviu bionafty podporu príjmu alebo cenovú intervenciu, a tým prispieva k jeho konkurencieschopnosti.

(242)

Ako sa zistilo pri pôvodnom prešetrovaní, regulovaním domáceho trhu s bionaftou a prideľovaním kvót iba menším spoločnostiam vyrábajúcim bionaftu argentínska vláda vytvorila výrobné odvetvie, v rámci ktorého sa najväčším výrobcom bráni v predaji na domácom trhu, a preto sa plne orientujú na vývoz, čím sa stimuluje vývozná konkurencieschopnosť odvetvia bionafty (102).

Tabuľka 2

Argentínska výroba a vývoz bionafty (v tonách)

(243)

Ako je uvedené v tabuľke 2, odvetvie bionafty bolo naďalej orientované na vývoz. Od roku 2020 sa skutočne vyvážalo až 74 % výroby v závislosti od roku a počas obdobia revízneho prešetrovania sa vyvážala takmer polovica výroby. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vysvetlili, že v období revízneho prešetrovania (počas ktorého bol záväzok platný) boli ceny v Únii, ktorá bola ich jediným miestom určenia vývozu v období revízneho prešetrovania, nízke a vo všeobecnosti vyvážali len vtedy, keď boli ceny dostatočne vysoké v porovnaní s minimálnou dovoznou cenou platnou podľa záväzku, aby dosiahli zisk. Zároveň až do polovice októbra 2022 vyššia povinnosť primiešavať bionaftu (12,5 %) a možnosť, aby aj spoločnosti, ktoré sa bežne nezúčastňujú na povinnosti v rámci domáceho trhu, mohli dodávať v rámci dodatočnej povinnosti znamenali, že väčšia časť výroby smerovala do domácej spotreby, a nie na vývoz. Z tohto dôvodu je percentuálny podiel vývozu na výrobe nižší v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Podobnú situáciu možno pozorovať aj v roku 2020, keď podľa zákona o biopalivách z roku 2006 bola povinnosť primiešavať bionaftu na úrovni 10 %, než bola v roku 2021 zákonom o biopalivách z roku 2021 znížená na 5 % (následne sa od júna 2022 zvýšila na 7,5 %). Z tohto hľadiska vyššia povinnosť primiešavať bionaftu znamená vyššiu domácu spotrebu, zatiaľ čo nižšia povinnosť primiešavať bionaftu pôsobí ako tlak na vývoz. V dôsledku toho argentínska vláda znížením povinnosti primiešavať bionaftu podľa zákona o biopalivách z roku 2021 usmernila argentínske odvetvie bionafty ešte viac na vývoz. Nižšie úrovne výroby a celkového vývozu v absolútnom vyjadrení počas obdobia revízneho prešetrovania boli spôsobené celkovým poklesom výroby v dôsledku sucha v Argentíne, ktoré ovplyvnilo surovinu na výrobu bionafty, t. j. sójové bôby.

(244)

V rámci podpory domáceho odvetvia bionafty sa preto uprednostnil vývoz bionafty, keďže výrobcovia bionafty boli schopní nespravodlivo súťažiť s výrobcami bionafty v iných krajinách, ktorí neboli zvýhodnení nižšími cenami vstupov. Argentínske odvetvie bionafty je naďalej zamerané na vývozné trhy, predovšetkým na trh Únie.

(245)

Argentínska vláda tvrdila, že kvalifikácia vývozných ciel ako podpory príjmu alebo cenová intervencia pre odvetvie bionafty je v rozpore s úlohou vývozného cla na bionaftu pri poverení alebo nariadení, pretože znižuje ceny, ktoré dosahuje odvetvie bionafty.

(246)

Komisia poznamenala, že analýza poverenia alebo nariadenia sa zamerala na vývozné clo na sójové bôby, a nie na bionaftu, a na dôsledky na poskytovanie sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu, čo viedlo k nižším nákladom a vyšším ziskom/príjmu. To isté vývozné clo, ako aj iné podporné opatrenia, teda prispeli k poskytovaniu podpory príjmu alebo cenovej intervencie zo strany argentínskej vlády. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(247)

Komisia preto dospela k záveru, že prostredníctvom súboru opatrení argentínska vláda naďalej priamo alebo nepriamo poskytovala podporu príjmu alebo cenovú intervenciu odvetviu bionafty v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, čo viedlo k vývozu väčšiny domácej výroby.

(248)

Argentínska vláda po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že väčšina opatrení na podporu zistenia o podpore príjmov alebo cenovej intervencii sa týka domáceho trhu, na ktorom sa vývozcovia bionafty nesmeli zúčastňovať. Týka sa to najmä zistenia v odôvodnení 218, pokiaľ ide o zákon o biopalivách z roku 2021, ktorým sa zabezpečujú vstupy pre výrobu bionafty pre domáci trh. Argentínska vláda takisto tvrdila, že sekretariát nemá právomoc, pokiaľ ide o sójové bôby, pretože nie sú priamym vstupom pre bionaftu, a že cenové obmedzenie sa vzťahuje na vstupy na výrobu bionafty v rámci povinnosti, a nie na samotnú bionaftu. Takéto cenové obmedzenie sa uplatňovalo len vtedy, keď sa na nákup vstupov neuplatňovali podmienky na trhu.

(249)

Komisia s tým nesúhlasila. Prešetrovaním sa v skutočnosti zistilo, že jednotlivé spoločnosti v rámci skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa zúčastňovali na domácom trhu s bionaftou. Ďalej zákon o biopalivách z roku 2021 ovplyvňuje vývozcov, keďže zakazuje vyvážajúcim subjektom účasť na domácom trhu, a preto ich zaväzuje k vývozu. Okrem toho podpora na dodávky vstupov na výrobu bionafty určenej pre domáci trh zvýhodňuje aj jednotlivé spoločnosti v rámci skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Pokiaľ ide o právomoc sekretariátu nad vstupmi pre bionaftu, argentínska vláda nevysvetlila, aký má toto právne ustanovenie účel, ak nie bezpečnosť dodávok a obmedzenie cien sóje. Argentínska vláda nespresnila, čím sa vstupy líšia od sójových bôbov, na ktoré odkazovalo zákonné ustanovenie. Napokon, bionafta predávaná na základe povinnosti zmiešavania sa už predávala za vládou regulovanú cenu a dodatočné cenové obmedzenie stanovené sekretariátom nebolo potrebné. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(250)

Keď Komisia preukázala, že súbor opatrení opísaný v odôvodneniach 101 až 150 predstavuje finančnú pomoc argentínskej vlády prostredníctvom poverenia súkromných subjektov alebo nariadenia súkromným subjektom a/alebo že súbor opatrení opísaný v odôvodneniach 216 až 236 predstavuje podporu príjmu alebo cenovú intervenciu, vypočítala výšku subvencovania z hľadiska výhody poskytnutej príjemcovi, ktorej existencia počas obdobia revízneho prešetrovania sa zistila, v súlade s článkom 3 ods. 2 a s článkom 5 základného nariadenia.

(251)

Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní a vzhľadom na to, že cieľom väčšiny opatrení argentínskej vlády bolo umelé zníženie ceny sójových bôbov na domácom trhu, čo viedlo k vyššiemu príjmu pre argentínskych výrobcov bionafty, Komisia preskúmala, či podpora argentínskej vlády odvetviu bionafty poskytovala výhodu z hľadiska rozdielu medzi cenami, ktoré platili domáci výrobcovia bionafty, a referenčnou hodnotou založenou na prevládajúcich trhových podmienkach pre sójové bôby v Argentíne.

(252)

Komisia najskôr vypočítala váženú priemernú obstarávaciu cenu sójových bôbov, ktorú v období revízneho prešetrovania platili argentínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Vážený priemer sa vypočítaval za jednotlivé mesiace a po dodaní pestovateľmi sóje do závodu na výrobu bionafty v Argentíne.

(253)

Priemerná kúpna cena vychádzala z cien bez DPH a z množstiev uvedených v zozname faktúr pre jednotlivé transakcie, ktoré boli predložené argentínskymi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky a overené počas overovaní na mieste.

(254)

Táto priemerná cena sa musela porovnať s vhodnou referenčnou hodnotou. Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní Komisia využila mesačnú váženú priemernú cenu sójových bôbov dovážaných vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky. Tieto výrobky sa skutočne dovážali na základe CIF a mali v priemere rovnakú cenovú úroveň bez ohľadu na pôvod. Skutočné dovozné ceny dodávok pre závody na drvenie za podmienok CIF boli na rovnakej cenovej úrovni ako cena na svetových trhoch, ktorá sa označuje ako Mexický záliv. Dovoz sójových bôbov predstavoval významný objem nákupov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, konkrétne 38 %, čo je vyšší percentuálny podiel v porovnaní s pôvodným prešetrovaním v dôsledku sucha, ktoré ovplyvnilo obdobie revízneho prešetrovania. Tieto nákupy boli rozložené do stoviek transakcií.

(255)

Komisia preto usúdila, že skutočné ceny, ktoré za dovážané sójové bôby platia vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, odrážajú nedeformované trhové podmienky v Argentíne vrátane všeobecne uplatniteľných poplatkov za doručovanie, ktoré sú zahrnuté v konečnej cene (103).

(256)

Skutočnosť, že uvedený dovoz vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa nepoužíval na výrobu bionafty, ale na výrobu sójového oleja, nemení tento záver, lebo počas obdobia revízneho prešetrovania bol dopyt po sójových bôboch na výrobu bionafty v Argentíne plne pokrytý domácou ponukou sójových bôbov. Zároveň neexistujú rozdiely v kvalite medzi rôznymi dostupnými sójovými bôbmi, ktoré by znamenali, že dovážané sójové bôby nie sú použiteľné na výrobu bionafty. Komisia preto usúdila, že tieto nákupy predstavujú primeranú referenčnú hodnotu.

(257)

Na základe toho Komisia použila skutočnú cenu, za akú vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky dovážajú do Argentíny sójové bôby, ktoré všetky pochádzali zo susedných krajín, ako najbližšiu možnú náhradu za nedeformované ceny týchto výrobkov na argentínskom domácom trhu. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 254, tieto ceny boli na rovnakej úrovni ako ceny na svetových trhoch.

(258)

Komisia potom porovnala cenu, akú platili argentínski výrobcovia za doma vypestované sójové bôby, s váženou priemernou skutočnou dovoznou cenou sójových bôbov za jednotlivé mesiace. Všetky tieto dovozy sa uskutočňovali v colnom režime dočasné použitie, a preto nepodliehali dovozným clám. Skutočná cena, ktorú platili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, sa považovala za primeranú v prevládajúcich trhových podmienkach v Argentíne.

(259)

Celková suma rozdielu predstavuje „úspory“ získané argentínskymi výrobcami bionafty, ktorí nakupujú sójové bôby na deformovanom argentínskom trhu, v porovnaní s cenou, akú by zaplatili v prípade neexistencie deformácií. V konečnom dôsledku táto celková suma predstavuje výhodu, ktorú v období revízneho prešetrovania argentínska vláda poskytovala argentínskym výrobcom.

(260)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia Komisia rozdelila uvedenú výšku subvencie podľa celkového obratu výroby vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky založenej na sóji počas obdobia prešetrovania ako vhodný menovateľ, lebo subvencia poskytla výhodu celej výrobe produktov zo sóje, a nielen dotknutému výrobku alebo výrobe určenej na vývoz.

(261)

Po konečnom poskytnutí informácií argentínska vláda a komora CARBIO tvrdili, že Komisia neposkytla dostatočné dôvody na podporu záveru, že priemerné dovozné ceny odrážali prevládajúce trhové podmienky, okrem toho, že sa odvolávala na neexistenciu deformácií a poukázala na to, že i) dovozné ceny boli v súlade so svetovými cenami a že ii) predstavovali významný objem nákupov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komora CARBIO tvrdila, že toto odôvodnenie je v rozpore so zistením Komisie v odôvodnení 190, že doma vyrobené sójové bôby plne uspokojovali domáci dopyt po vstupnej surovine na domácu výrobu bionafty a že dovezené sójové bôby sa nepoužívali na výrobu bionafty.

(262)

V rozpore s týmito tvrdeniami Komisia v odôvodnení 254 vysvetlila, prečo dovozná cena sójových bôbov, ktorú v skutočnosti zaplatili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, odrážala prevládajúce trhové podmienky. Okrem toho skutočnosť, že dovozné ceny boli v súlade so svetovými cenami – na rozdiel od argentínskych domácich cien – a že dovoz predstavoval významný podiel nákupov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, sú kľúčovými prvkami pri stanovovaní toho, že referenčná hodnota odzrkadľuje prevládajúce trhové podmienky. Skutočnosť, že dovezené sójové bôby sa nepoužili na výrobu bionafty, tento záver nevyvracia, pretože dovezené sójové bôby sa drvili v rovnakých drviacich zariadeniach ako sójové bôby vyrobené v tuzemsku, ktoré sa použili na výrobu bionafty. Komisia teda okrem zistení, ktoré pripomenula komora CARBIO, v zistení 258 zohľadnila aj skutočnosť, že dovážané sójové bôby sa dodávali do prístavov v blízkosti závodov používaných na drvenie domácej aj dovážanej sóje na výrobu bionafty. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(263)

Komora CARBIO okrem toho tvrdila, že priemerné dovozné ceny sóje nepredstavovali vhodnú referenčnú hodnotu, pretože neodrážali trhové podmienky v Argentíne. Dovezené sójové bôby sa dovážali najmä v rámci colného režimu dočasné použitie, nepoužívali sa na výrobu bionafty a dodávali sa za podmienok CIF, zatiaľ čo pri domácom nákupe sójových bôbov sa medzinárodné dodacie poplatky neúčtovali.

(264)

Komisia poznamenala, že už v odôvodnení 262 opísala, prečo sa domnievala, že dovezené sójové bôby odrážali prevládajúce trhové podmienky v Argentíne. Okrem toho Komisia považovala dovoznú cenu CIF za vhodnú, keďže odzrkadľovala cenu na úrovni závodu na drvenie, ktorý sa nachádzal v prístave, v ktorom sa drvili sójové bôby vyrobené v tuzemsku určené na výrobu bionafty. Navyše, ako sa pripomína v odôvodnení 254, dovozné ceny CIF boli na tej istej cenovej úrovni ako svetová trhová cena. Komora CARBIO napokon nedoplnila žiadne ďalšie argumenty, ktorými by vysvetlila, prečo by dovozná cena nemala predstavovať vhodnú referenčnú hodnotu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(265)

Komora CARBIO po konečnom poskytnutí informácií takisto tvrdila, že Komisia pri výpočte výhody zohľadnila rozdiel medzi cenou zaplatenou za tuzemské sójové bôby a referenčnou cenou len vtedy, keď cena za tuzemské sójové bôby bola nižšia ako referenčná cena. Keď však bola cena zaplatená za tuzemské sójové bôby vyššia ako referenčná cena, Komisia rozdiel nezohľadnila, pričom suma prekračujúca referenčnú hodnotu, sa mala odrátať od celkovej sumy výhody.

(266)

Komisia uviedla, že prístup použitý pri výpočte výhody za poskytnutie sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu bol oprávnený. Okrem toho porota vo veci USA – Antidumpingové a vyrovnávacie clá (Čína) zistil, že „‚nekompenzovanie’ kladných súm výhod ‚zápornými’ sumami” bolo v súlade s Dohodou o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (104). Navyše Komisia sa v každom prípade domnievala, že tvrdenie bolo neúčinné, pretože aj keby Komisia uplatnila metodiku navrhovanú komorou CARBIO, aj tak by zistila pokračovanie subvencií na základe výsledného subvenčného rozpätia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(267)

Súbor opatrení argentínskej vlády bol zameraný na zvýhodnenie určitých výrobných odvetví vrátane domáceho odvetvia bionafty. Aj keď deformácie týkajúce sa sójových bôbov zvýhodňovali aj výrobky v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca iné než bionafta, v skutočnosti boli výhody dostupné iba pre určité výrobné odvetvia v Argentíne, najmä tie, ktoré patrili do hodnotového reťazca sóje. O osobitnom zameraní argentínskej vlády na odvetvie bionafty v rámci hodnotového reťazca sóje svedčí aj prepojenie medzi sójovými bôbmi a bionaftou v príslušných právnych predpisoch uvedených v odôvodneniach 117 až 122. Navyše, aj keď podpora výrobe bionafty poskytovaná argentínskou vládou prostredníctvom niekoľkých opatrení sa poskytuje aj výrobe iných biopalív, uvedené opatrenia sa týkajú len určitej skupiny podnikov alebo odvetví. Sú preto špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

(268)

Komisia zistila, že prostredníctvom súboru opatrení, ktoré predstavovali poskytovanie sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu a/alebo ktoré predstavovali podporu príjmu alebo cenovú intervenciu, argentínska vláda poskytla podporu odvetviu bionafty. Argentínska vláda poskytovala príjemcom výhodu, ktorá je špecifická, a teda predstavuje napadnuteľnú subvenciu.

(269)

Zistená miera subvencie týkajúca sa uvedeného súboru opatrení počas obdobia prešetrovania predstavuje pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky:

(270)

Žiadateľ tvrdil, že výrobcovia bionafty v provincii Santa Fe naďalej využívali rôzne oslobodenia od dane udelené na 15 rokov, ktoré predstavujú určitú formu ušlých príjmov vlády, ako Komisia zistila v pôvodnom prešetrovaní (105).

(271)

Z prešetrovania vyplynulo, že jeden z právnych základov uvedených v pôvodnom prešetrovaní, zákon provincie Santa Fe č. 12.692 (106), sa skutočne naďalej uplatňuje a že jediná zmena tohto zákona bola vykonaná zákonom provincie Santa Fe č. 12.956 (107), v ktorom sa určili dane potenciálne podliehajúce oslobodeniu: daň z hrubého príjmu, kolkové poplatky, daň z nehnuteľností, poplatky za služby a daň z jedného vozidla (108). Tento zákon sa ďalej vykonáva regulačným dekrétom č. 158/07 (109) spolu s prílohou k nemu a uznesením č. 121/21 (110), ktoré obsahuje vzor žiadosti.

(272)

Zákon provincie Santa Fe č. 12.692 má názov „pristúpenie provincie“ k zákonu č. 26.093, ktorým sa upravuje predchádzajúca povinnosť primiešavať bionaftu v rámci domáceho trhu. Napriek tomu, že zákon č. 26.093 bol nahradený zákonom o biopalivách z roku 2021, v zákone provincie Santa Fe č. 12.692 neboli vykonané žiadne ďalšie zmeny.

(273)

Ako sa uvádza v pôvodnom prešetrovaní, zákon provincie č. 12.692 stanovuje oslobodenie od dane (ako aj jej zníženie alebo odklad) pre spoločnosti v provincii, ktoré sa podieľajúce sa na výskume, vývoji, vytváraní, výrobe a používaní výrobkov súvisiacich s energiou z obnoviteľných zdrojov, a najmä na výrobe bionafty. Biopalivá sú uvedené v článku 3 písm. c), článku 4, článku 5 písm. d) a článku 10 zákona provincie Santa Fe č. 12.692 a výroba bionafty je konkrétne uvedená v článku 10 zákona provincie Santa Fe č. 12.692.

(274)

Pri súčasnom prešetrovaní sa okrem toho zistilo, že oslobodenia od dane sa síce môžu udeliť na maximálne obdobie 15 rokov, ale ich platnosť sa každoročne obnovuje. Obnovenie sa neudeľuje automaticky, ale až po preukázaní, že oprávnená osoba pokračovala v subvencovanej činnosti a splnila aspoň 80 % požiadavky na výrobu a počet zamestnancov, ku ktorým sa zaviazala v pôvodnej žiadosti o oslobodenie od dane. Ročné obnovenie záviselo aj od fiškálneho priestoru, ktorý mala vláda provincie Santa Fe k dispozícii na základe ročného rozpočtového zákona (111).

(275)

Prešetrovaním sa zistilo, že od roku 2020 nebolo udelené žiadne ročné predĺženie platnosti oslobodenia od dane podľa zákona provincie Santa Fe č. 12.692. Prešetrovaním sa skutočne zistilo, že niektoré spoločnosti skupiny Renova vyrábali bionaftu v provincii Santa Fe, ktorú neskôr vyvážali spoločnosti Viterra a Molinos Agro, a v minulosti, t. j. pred obdobím revízneho prešetrovania, čerpali výhody vyplývajúce z tohto oslobodenia. Tieto spoločnosti boli počas obdobia revízneho prešetrovania stále oprávnené dostávať oslobodenie od kolkových poplatkov a od dane z nehnuteľností (t. j. ich oslobodenie bolo stále v rámci udeleného 15-ročného obdobia), ale pred obdobím revízneho prešetrovania prestali dostávať ročné obnovy oslobodení. Vyvážajúci výrobcovia bionafty zaradení do vzorky (LDC Argentina, Molinos Agro a Viterra Argentina) neboli oprávnení na oslobodenie od dane, pretože nevlastnili priamo výrobné zariadenia v provincii Santa Fe alebo preto, lebo osoby oprávnené na oslobodenie od dane museli mať výhradné povolenie na podporovanú činnosť, v tomto prípade výrobu bionafty, zatiaľ čo vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky pôsobili v rôznych oblastiach výroby a rôznych činnostiach mimo oblasti výroby bionafty (112).

(276)

Preto napriek tomu, že jeden z jej výrobcov bionafty bol počas obdobia revízneho prešetrovania stále oprávnený na oslobodenie od kolkových poplatkov a dane z nehnuteľností, skupina Renova počas obdobia revízneho prešetrovania nebola zvýhodnená týmto oslobodením od dane podľa zákona provincie Santa Fe č. 12.692.

(277)

Prešetrovaním sa zistilo, že oslobodenie od dane bolo udelené podľa zákona provincie Santa Fe č. 8.478 (113).

(278)

Zákonom provincie Santa Fe č. 8.478 z roku 1979 spolu s provinčným dekrétom č. 3856/1979 a provinčným dekrétom č. 1361/2022 (114) sa zaviedol systém podpory priemyselného rozvoja provincie vrátane poskytovania oslobodení od daní, ich znížení alebo odkladov na obdobie maximálne 10 rokov (115). Uplatňoval sa systém ročnej obnovy podobný systému podľa zákona provincie Santa Fe č. 12.692.

(279)

Odvetvia, na ktoré sa vzťahuje táto schéma, zahŕňali všetky spoločnosti, ktoré sa zaoberajú priemyselnou činnosťou zahŕňajúcou „fyzikálnu, chemickú alebo fyzikálno-chemickú transformáciu formy alebo podstaty surovín alebo materiálov na nové výrobky prostredníctvom indukovaného procesu, a to použitím jednotných výrobných techník, použitím strojov alebo zariadení a opakovaním jednotných operácií alebo procesov vykonávaných v pevných zariadeniach“ (116). Tento opis zahŕňa výrobu bionafty.

(280)

Vzťah medzi systémom oslobodenia od dane podľa zákona provincie Santa Fe č. 12.692 a systémom oslobodenia od dane podľa zákona provincie Santa Fe č. 8.478 preto predstavuje osobitnú schému v porovnaní so všeobecnou schémou. V regulačnom rámci systému oslobodenia od dane podľa zákona provincie Santa Fe č. 12.692 sa totiž stanovuje, že „v prípadoch, ktoré nie sú stanovené v týchto predpisoch, sa subsidiárne uplatňujú ustanovenia predpokladané v ‚Režime podpory priemyslu – zákon č. 8.478‘, doplnkové a regulačné normy“ (117). Preto, zatiaľ čo zákon provincie Santa Fe č. 12.692 sa vzťahoval len na spoločnosti súvisiace s energiou z obnoviteľných zdrojov, a najmä s výrobou bionafty, zákon provincie Santa Fe č. 8.478 sa uplatňoval na širší počet priemyselných odvetví.

(281)

Výrobcovia bionafty v provincii Santa Fe napriek tomu spĺňali podmienky oboch zákonov. Konkrétne v prípade zákona provincie Santa Fe č. 8.478 skupina Renova čerpala výhody v podobe oslobodenia od dane, keďže neexistuje žiadne obmedzenie počtu podnikateľských činností, do ktorých sa môže oprávnená osoba zapojiť.

(282)

Svedčí o tom skutočnosť, že podnik skupiny Renova vyrábajúci bionaftu, ktorú neskôr vyvážali spoločnosti Molinos Agro a Viterra Argentina, využíval pred obdobím revízneho prešetrovania oslobodenie od kolkových poplatkov a od dane z nehnuteľností podľa zákona provincie Santa Fe č. 8.478. Okrem toho to dokazuje aj skutočnosť, že vyvážajúcemu výrobcovi v skupine Renova zaradenému do vzorky bolo krátko po období revízneho prešetrovania udelené nové oslobodenie od dane z hrubého príjmu, dane z nehnuteľností a dane z jedného vozidla.

(283)

A napokon, nenašli sa žiadne dôkazy o oslobodení od dane z obratu pri predaji na vývoz v provincii Santa Fe podľa článku 127 ani o oslobodení od kolkových poplatkov v provincii Santa Fe podľa článku 183.29. Najmä pokiaľ ide o oslobodenie od dane z obratu, komora CARBIO a vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vysvetlili, že obrat z vývozu nepredstavuje relevantný obrat podliehajúci provinčným daniam z hrubého príjmu, ako sa stanovuje v článku 179 písm. c) daňového zákonníka provincie Santa Fe (118).

(284)

Argentínska vláda po konečnom poskytnutí informácií v súvislosti s týmto programom uvádzala nešpecifikované chyby a čiastočný výklad. Keďže jej tvrdenie bolo neopodstatnené, Komisia ho zamietla.

(285)

Podľa zákona provincie Santa Fe č. 12.692, napriek tomu, že jedna skupina vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky mala povolenie na oslobodenie od kolkových poplatkov a od dane z nehnuteľností, v období revízneho prešetrovania nebol zaznamenaný žiadny prípad oslobodenia od dane, pretože nedošlo ku každoročnému obnoveniu platnosti oslobodenia od dane. Preto nebolo možné vypočítať žiadnu výhodu.

(286)

Podľa zákona provincie Santa Fe č. 8.478 neboli oslobodené žiadne dane, keďže platnosť oslobodení od daní pre jednu skupinu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky buď uplynula pred začiatkom obdobia revízneho prešetrovania, alebo bolo oslobodenie udelené po tomto období.

(287)

Oslobodenie od dane podľa zákona provincie Santa Fe č. 12.692 je de iure špecifické, pretože sa vzťahuje len na odvetvia súvisiace s energiou z obnoviteľných zdrojov. konkrétne na výrobu bionafty. Okrem toho je táto schéma aj regionálne špecifická, keďže výhody z nej čerpajú len tie z uvedených priemyselných odvetví, ktoré majú sídlo alebo investujú v provincii Santa Fe.

(288)

Oslobodenie od dane podľa zákona provincie Santa Fe č. 8.478 je de iure špecifické, pretože sa vzťahuje len na odvetvia opísané v článku 4 provinčného dekrétu č. 3856/1979, ktorých opis zahŕňa výrobu bionafty. Okrem toho je táto schéma aj regionálne špecifická, keďže výhody z nej čerpajú len tie z uvedených priemyselných odvetví, ktoré majú sídlo alebo investujú v provincii Santa Fe.

(289)

Keďže počas obdobia revízneho prešetrovania nebola prijatá žiadna výhoda, nebolo možné vypočítať žiadnu výšku subvencie.

(290)

Žiadateľ požiadal Komisiu o opätovné prešetrenie určitých programov, o ktorých Komisia v pôvodnom prešetrovaní zistila, že neboli poskytnuté argentínskym vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky.

(291)

Žiadateľ v pôvodnom prešetrovaní tvrdil, že banka BNA, ktorú v skutočnosti denne riadi argentínska vláda prostredníctvom svojej právomoci vymenúvať všetkých členov správnej rady, poskytovala financovanie vývozu a zvýhodnené pôžičky, z ktorých malo prospech najmä argentínske odvetvie bionafty. Na získanie úveru v rámci tohto programu musel príjemca preukázať, že financovanie sa použilo v rôznych fázach procesu výroby a komercializácie na vývoz tovaru.

(292)

Nenašiel sa žiadny dôkaz o tom, že by banka BNA v období revízneho prešetrovania poskytovala úvery alebo vývozné úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky.

(293)

Komisia dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania nedochádzalo k poskytovaniu zvýhodnených úverov vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky.

(294)

Žiadateľ tvrdil, že prostredníctvom článku 13 písm. d) a článku 15 ods. 1 zákona o biopalivách z roku 2006 sa podporoval rozvoj biopalív a poskytovali sa rôzne prostriedky na pomoc pri rozvoji a podpore domáceho odvetvia bionafty, preto je subvencia špecifická. Boli schválené rôzne daňové subvencie vrátane zrýchleného odpisovania investičného majetku. Na získanie tejto výhody musí byť spoločnosť zaregistrovaná v Argentíne a musí pôsobiť výlučne v oblasti vývoja biopalív. Zrýchlené odpisovanie umožňuje výrobcom bionafty znížiť ich daňovú povinnosť znížením zdaniteľného príjmu. Zníženie daní sa považuje za finančnú pomoc vlády, keďže ide o ušlý príjem. Okrem toho článok 15 zákona o biopalivách z roku 2006 poskytuje výrobcom biopalív možnosť zníženia základu dane, z ktorého sa vypočítava minimálna predpokladaná daň z príjmu. Oprávnená spoločnosť by mala mať sídlo v Argentíne a pôsobiť výlučne v oblasti vývoja biopalív, príjemca by mal byť výrobcom biopalív.

(295)

Prešetrovaním sa zistilo, že počas obdobia revízneho prešetrovania nebolo ani jednému z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky poskytnuté stimulačné zvýhodnenie podľa článku 13 písm. d) a článku 15 zákona o biopalivách z roku 2006.

(296)

Toto opatrenie vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania nevyužívali, a tak Komisia dospela k záveru, že nemôže vypočítať výhodu, ktorá by z neho vyplývala. Komisia takisto poznamenala, že ustanovenia zákona o biopalivách z roku 2006 sa stali neplatnými v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona o biopalivách z roku 2021 (119), takže zostalo nejasné, či článok 13 písm. d) a článok 15 ods. 1 zákona o biopalivách z roku 2006 boli stále platné a či v období revízneho prešetrovania poskytovali nejaké výhody.

(297)

Žiadateľ tvrdil, že provincia Córdoba zaviedla rôzne daňové výhody zákonom provincie Córdoba č. 9.397 (120), ktorý predstavuje „pristúpenie provincie“ k zákonu o biopalivách z roku 2006. Vývoj a udržateľné využívanie biopalív boli na 15 rokov právne oslobodené od platenia daní z hrubého príjmu, výroby, priemyselného spracovania a skladovania, ako aj od kolkových poplatkov za akty, zmluvy a vykonané operácie v súvislosti s biopalivami. Oprávnené boli len registrované spoločnosti, ktoré vyrábajú, spracúvajú a/alebo skladujú biopalivá. Projekty v oblasti biopalív by takisto mohli využívať úverovú podporu od úradnej banky so zvýhodnenou sadzbou a mohli by mať prospech so zníženia spotreby energie.

(298)

Pôvodným prešetrovaním sa zistilo, že výrobcovia biopalív nachádzajúci sa v provincii Córdoba mali možnosť dosiahnuť oslobodenie od dane (121). Týmto prešetrovaním sa toto zistenie potvrdilo. V rámci tohto prešetrovania však ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nevyrábal bionaftu v provincii Córdoba.

(299)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky teda neboli zvýhodnení týmto oslobodením od dane, a tak Komisia dospela k záveru, že nemôže vypočítať výhodu, ktorá by z neho vyplývala. Napriek tomu Komisia dospela k záveru, že subvencia stále existuje.

(300)

Žiadateľ tvrdil, že provincia Buenos Aires zákonom provincie č. 13.719 zaviedla oslobodenie od daní z hrubého príjmu a nehnuteľností na 15 rokov, a to pod podmienkou, že projekt by mal byť určený na vývozné účely a závod by sa mal nachádzal v provincii Buenos Aires, ako aj to, že oprávnené osoby musia byť kvalifikované a registrované v rámci zákona o biopalivách z roku 2006.

(301)

Pôvodným prešetrovaním sa zistilo, že výrobcovia biopalív nachádzajúci sa v provincii Buenos Aires mali možnosť dosiahnuť oslobodenie od dane (122). Týmto prešetrovaním sa toto zistenie potvrdilo. V rámci tohto prešetrovania však ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nevyrábal bionaftu v provincii Buenos Aires.

(302)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky teda neboli zvýhodnení týmto oslobodením od dane, a tak Komisia dospela k záveru, že nemôže vypočítať výhodu, ktorá by z neho vyplývala. Napriek tomu Komisia dospela k záveru, že subvencia stále existuje.

(303)

Žiadateľ tvrdil, že v roku 2005 bol v provincii Santiago del Estero zavedený provinčný systém podpory a rozvoja priemyslu na podporu nových priemyselných odvetví v provincii a na rozšírenie existujúcich priemyselných odvetví podľa zákona provincie Santiago del Estero č. 6.750 (123). K dispozícii bolo týchto osem výhod: 1. vrátenie až do výšky tridsiatich percent uskutočnenej investície, najviac na päť rokov; 2. vrátenie až do výšky päťdesiatich percent alebo daňový úver na účely platenia budúcich daní za investície do ciest, elektrických sietí…, ktoré realizovali spoločnosti spojené s projektmi; 3. oslobodenie od provinčných daní, súčasných alebo tých, ktoré sa majú vytvoriť, v plnej výške alebo postupne; 4. možnosti na kúpu, umiestnenie alebo zmluvu o pôžičke s predkupným právom v období piatich rokov a prenájom osobného majetku a nehnuteľností provinčného štátu; 5. poskytovanie administratívnej, technologickej a finančnej pomoci a technických poradenských služieb štátnymi organizáciami; 6. podpora a účasť štátu na riadení oslobodení a daňových a colných úľav, propagačné alebo ochranné opatrenia a iné oslobodenia od dane (nulové clá) v rámci štátneho alebo obecného poriadku; 7. subvencie až do výšky päťdesiat percent úrokovej sadzby úverovej linky pre podporované spoločnosti v súlade s dopredu stanovenými podmienkami a 8. poskytovanie úverov na podporu investícií.

(304)

Prešetrovaním sa zistilo, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v rámci súčasného prešetrovania sa nenachádzal v provincii Santiago del Estero.

(305)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky teda neboli zvýhodnení týmto oslobodením od dane, a tak Komisia dospela k záveru, že nemôže vypočítať výhodu, ktorá by z neho vyplývala. Napriek tomu Komisia dospela k záveru, že subvencia stále existuje.

(306)

Žiadateľ v žiadosti uviedol nové údajné subvencie, ktoré neboli predmetom pôvodného prešetrovania.

(307)

Uznesením č. 947/2023 (124) bol vytvorený program financovania pre odvetvie biopalív v Argentíne, ktorý bol v platnosti do 31. decembra 2023. Hlavným cieľom uznesenia bolo podporiť rozvoj odvetvia biopalív v Argentíne. Podľa tohto programu bolo zo štátnej pokladnice investovaných 988 000 000 ARS do Národného fondu pre rozvoj výroby (ďalej len „FONDEP“).

(308)

Podľa žiadateľa fond FONDEP ponúkal malým a stredným podnikom výhodné podmienky financovania na nákup vstupov potrebných na výrobu bionafty. Ako sa pripomína v odôvodnení 225, prezident banky BNA výslovne uviedol, že cieľom úveru bolo „vytvoriť viac pracovných miest a byť schopní pokračovať vo vývoze, ako aj ušetriť devízy“ (125).

(309)

Prešetrovaním sa zistilo, že tento program, ktorý bol zamýšľaný pre malé a stredné podniky, bol určený na podporu výrobcov bionafty podliehajúcich povinnosti v rámci domáceho trhu, ktorí sú odlišní od vývozcov bionafty. Hoci niektorí výrobcovia bionafty zo skupiny Renova podliehali povinnosti v rámci domáceho trhu, počas obdobia revízneho prešetrovania nevyužili financovanie z fondu FONDEP. Prešetrovaním sa teda zistilo, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nebol v období revízneho prešetrovania zvýhodnený financovaním z fondu FONDEP.

(310)

Argentínska vláda po konečnom poskytnutí informácií v súvislosti s týmto programom uvádzala nešpecifikované chyby a čiastočný výklad. Keďže jej tvrdenie bolo neopodstatnené, Komisia ho zamietla.

(311)

Toto opatrenie vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania nevyužívali, a tak Komisia dospela k záveru, že nemôže vypočítať výhodu, ktorá by z neho vyplývala. Počas obdobia revízneho prešetrovania však bola schéma naďalej dostupná oprávneným výrobcom bionafty.

(312)

Žiadateľ tvrdil, že v novom zákone o biopalivách z roku 2021 sa uvádza, že biopalivá sú oslobodené od dane z kvapalných palív a od uhlíkovej dane. Okrem toho sa zákonom o biopalivách z roku 2021 stanovujú daňové úľavy pre biopalivá vo forme nižšej dane z pridanej hodnoty, pre dane z príjmu, pre dane z dovozu nafty a pre dane z vodnej infraštruktúry.

(313)

Prešetrovaním sa zistilo, že v článku 22 zákona o biopalivách z roku 2021 sa stanovuje, že: „Bionafta a bioetanol nebudú podliehať dani z kvapalných palív (ICL) ani uhlíkovej dani (ICO2), ktoré sú stanovené v hlave III kapitolách I a II zákona č. 23.966 (v uvedenom poradí), pričom uvedené zaobchádzanie sa vzťahuje na všetky fázy výroby, distribúcie a predaja. V prípade zmesi uvedených biopalív s fosílnymi palivami sa daň vyberie len z fosílnej zložky, ktorá tvorí zmes. Daňové zaobchádzanie stanovené v tomto článku sa bude uplatňovať až do dátumu ukončenia režimu a bude sa uplatňovať dovtedy, kým hlavné suroviny používané v príslušných výrobných procesoch budú mať vnútroštátny pôvod.“

(314)

V článku 4 hlavy III zákona č. 23.966 sa však stanovuje, že: „V prípade bionafty a bioetanolu sa daň v plnej miere uspokojí zaplatením dane z ťažkého benzínu, plynového oleja a motorovej nafty alebo inej zdanenej zložky. Biopalivá v čistom stave nie sú ovplyvnené“. Na rozdiel od iných palív nebola v článku 4 stanovená žiadna sadzba pre bionaftu.

(315)

Zostáva teda nejasné, či došlo k diskriminácii pri výbere dane na základe pôvodu bionafty. Bolo však zrejmé, že čistá bionafta ako dotknutý výrobok dani nepodlieha. Okrem toho, na rozdiel od tvrdenia v žiadosti, bolo zrejmé, že daň bola uložená na palivové zmesi na báze bionafty, ktorú vyrábajú výrobcovia zmesí na nižších úrovniach hodnotového reťazca. Hoci tieto zistenia môžu byť relevantné pre analýzu podpory príjmu alebo cenovej intervencie, ako sa uvádza v odôvodneniach 225 a 227, keďže sa súčasné prešetrovanie týka bionafty a jej vyvážajúcich výrobcov, a nie palivových zmesí na báze bionafty, Komisia konštatovala, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky neboli týmto oslobodením od dane priamo zvýhodnení.

(316)

Argentínska vláda po konečnom poskytnutí informácií v súvislosti s týmto programom uvádzala nešpecifikované chyby a čiastočný výklad. Keďže jej tvrdenie bolo neopodstatnené, Komisia ho zamietla.

(317)

Toto opatrenie vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania nevyužívali, a tak Komisia dospela k záveru, že nemôže vypočítať výhodu, ktorá by z neho vyplývala.

(318)

Komisia vypočítala výšku napadnuteľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia pre spoločnosti zaradené do vzorky preskúmaním jediného programu subvencovania, o ktorom sa zistilo, že ho tieto spoločnosti využívali počas obdobia revízneho prešetrovania, ktorým je podpora argentínskej vlády pre odvetvie bionafty, a to aj prostredníctvom poskytovania sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu. Na výpočet výšky subvencií vyplývajúcich z tejto schémy Komisia najskôr vypočítala percento subvencovania, čo je suma subvencie vyjadrená ako percentuálny podiel obratu spoločnosti vytvoreného výrobkami zo sóje. Toto percentuálne vyjadrenie sa následne použilo na výpočet subvencie poskytnutej na vývoz dotknutého výrobku do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Potom sa vypočítala výška subvencie na tonu dotknutého výrobku vyvezeného do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania a vypočítali sa rozpätia ako percento hodnoty nákladov, poistenia a prepravného (ďalej len „CIF“) za rovnaký vývoz na tonu.

(319)

Celková výška subvencovania prekračuje minimálnu prahovú hodnotu uvedenú v článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(320)

Okrem toho Komisia zistila, že aj keď vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tieto subvencie nevyužívali, ostatné pôvodne skúmané subvencie stále platili spolu s inými novými subvenciami. Dospelo sa preto k záveru, že prešetrované schémy subvencovania boli počas obdobia revízneho prešetrovania v platnosti.

(321)

V nadväznosti na zistenie existencie subvencovania počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania subvencovania v prípade zrušenia opatrení.

(322)

Komisia v tejto súvislosti prešetrila tieto prvky: predvídateľný budúci vývoj politiky argentínskej vlády, výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v Argentíne, atraktívnosť trhu Únie vrátane vzťahu medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii a možnú absorpčnú kapacitu tretích krajín.

(323)

Zistilo sa, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej prijímali napadnuteľné subvencie od argentínskych orgánov. Zistilo sa, že subvencovanie pokračovalo aj na úrovni krajiny, keďže väčšina schém bola pre vývozcov bionafty dostupná na celoštátnej úrovni.

(324)

Pokiaľ ide o vývozné clo na sójové bôby a sójový olej, počas overovania na mieste argentínska vláda potvrdila, že sadzby 31 % na sójový olej a 33 % na sójové bôby sa po období revízneho prešetrovania stále uplatňovali. Na základe verejných informácií sa potvrdilo, že tento stav platil najneskôr do júla 2024 (126). Okrem toho počas overovania na mieste argentínska vláda takisto potvrdila, že sadzba vývozného cla na bionaftu vo výške 29 % sa uplatňovala aj po období revízneho prešetrovania. Podobne sa na základe verejných informácií potvrdilo, že tento stav platil najneskôr do júla 2024 (127). Počas overovania na mieste argentínska vláda takisto dodala, že vývozné clá naďalej predstavujú kľúčový príjem do federálneho rozpočtu Argentíny.

(325)

Pokiaľ ide o vyrovnávacie objemy vývozu, hoci sa naďalej uplatňovali po období revízneho prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodnení 132, argentínska vláda uviedla, že 20. decembra 2023, po období revízneho prešetrovania, novovytvorená správa argentínskej vlády prijala dekrét č. 70/2023 (128), ktorého článkom 142 sa stanovuje zásada, podľa ktorej „národná výkonná moc nesmie zavádzať zákazy alebo obmedzenia vývozu alebo dovozu z hospodárskych dôvodov. Môžu sa vykonávať len na základe právnych predpisov“. O obmedzeniach z hospodárskych dôvodov sa uvažovalo vtedy, keď mali slúžiť na dosiahnutie viacerých cieľov vrátane „stabilizácie vnútorných cien na vhodnej úrovni alebo udržania objemu dodávok primeraného potrebám dodávok na vnútornom trhu“ a „uspokojenia potrieb verejných financií“. Okrem toho sa v článku 144 uvádza, že „národná výkonná moc nesmie zaviesť zákazy vývozu alebo dovozu alebo kvóty z hospodárskych príčin či dôvodov“. Takáto zásada bola zavedená do praxe uznesením č. 302/2024 (129), prijatým 8. mája 2024, ktorým sa zrušilo uznesenie č. 276/2021 a vyrovnávacie objemy vývozu.

(326)

Zásada zakotvená v dekréte č. 70/2023 bola prenesená do návrhu súhrnného zákona (130), ktorý obsahoval časť zavádzajúcu nový regulačný rámec pre bionaftu. Táto časť však nebola podrobená parlamentnému preskúmaniu a súhrnný zákon bol nakoniec uverejnený bez neho. Požiadavka na miestny obsah a rámec pre povinnosť primiešavať bionaftu v rámci domáceho trhu vrátane stanovenia ceny bionafty na domácom trhu sa preto po období revízneho prešetrovania nezmenili. Argentínska vláda objasnila, že všetky tie časti súhrnného zákona, ktoré kongres nepreskúmal, ako je napríklad časť týkajúca sa nového rámca pre biopalivá, budú pravdepodobne opätovne predložené kongresu v podobe a čase, ktoré v budúcnosti určí argentínska vláda, hoci v tomto smere neboli podniknuté žiadne konkrétne kroky.

(327)

Počas overovania na mieste argentínska vláda ďalej vysvetlila, že v jednom z parlamentných výborov dolnej snemovne sa nachádza návrh zákona, ktorým sa mení zákon o biopalivách z roku 2021. Projekt navrhla Liga Bioenergética, skupina šiestich argentínskych provincií, v ktorých sa nachádzajú poľnohospodári a výrobcovia bionafty. Bol oznámený aj v rámci verejných informácií (131). Jeho cesta parlamentom sa však zatiaľ neskončila.

(328)

Pokiaľ ide o kompenzačný program pre malých a stredných výrobcov sóje a kukurice, ako sa uvádza v odôvodnení 148, jeho vykonávanie sa zastavilo v decembri 2022 počas obdobia revízneho prešetrovania

(329)

Namiesto toho, pokiaľ ide o oslobodenie od dane v provincii Santa Fe, napriek tomu, že v období revízneho prešetrovania nebolo možné vypočítať žiadnu výhodu, prešetrovaním sa zistilo, že oslobodenie od dane podľa zákona provincie Santa Fe č. 12.692 nielenže bolo stále platné (a podnik skupiny Renova vyrábajúci bionaftu, ktorú neskôr vyvážali spoločnosti Molinos Agro a Viterra Argentina, bol stále oprávnený na oslobodenie od kolkových poplatkov a od dane z nehnuteľností napriek tomu, že sa táto výhoda každoročne neobnovovala), ale naďalej platili aj oslobodenia od dane podľa zákona provincie Santa Fe 8.478 (a vyvážajúcim výrobcom skupiny Renova zaradeným do vzorky bolo krátko po období revízneho prešetrovania priznané nové oslobodenie).

(330)

Záverom možno konštatovať, že schémy napadnuteľných subvencií zistené v súčasnom prešetrovaní prinášajú opakujúce sa výhody a nič nenasvedčuje tomu, že akékoľvek zmeny schém v budúcnosti, ktoré sú v tejto fáze len potenciálne, by mohli zastaviť z nich plynúce opakujúce sa výhody. Podobne nič nenasvedčuje tomu, že by sa tieto schémy v dohľadnej budúcnosti úplne zrušili alebo že by vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky prestali dostávať výhody v rámci týchto schém.

(331)

Komora CARBIO po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že iba jedna zo schém napadnuteľných subvencií zistených v tomto prešetrovaní poskytovala opakujúce sa výhody, t. j. poskytovanie sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu.

(332)

Komisia s tým nesúhlasila. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 329, hoci Komisia nemohla vypočítať výhodu za obdobie revízneho prešetrovania v súvislosti s oslobodením od dane v provincii Santa Fe, je nesporné, že výhoda bola získaná po období revízneho prešetrovania. V každom prípade, ako sa uvádza v odôvodnení 329, nič nenasvedčuje tomu, že by oslobodenie od dane v provincii Santa Fe bolo v dohľadnej budúcnosti zrušené. Na účely zistenia pravdepodobnosti pokračovania subvencovania preto možno túto schému považovať za schému poskytujúcu opakujúce sa výhody. Toto tvrdenie bolo teda zamietnuté.

(333)

Komora CARBIO takisto uviedla, že po období revízneho prešetrovania, v januári 2025, sa dekrétom č. 38/2025 znížila sadzba vývozného cla na sójové bôby z 33 % na 26 % (132). Akýkoľvek vplyv na výrobcov sójových bôbov by sa teda znížil. Okrem toho, podľa komory CARBIO, od januára 2025 by tak bolo vývozné clo na sójové bôby vyššie ako vývozné clo na bionaftu (29 %) a Komisia by mala prehodnotiť citáciu v odôvodnení 115, podľa ktorej sa na suroviny ukladajú vyššie sadzby a na hotové výrobky nižšie sadzby, čím sa poskytuje cenové zvýhodnenie domácim odberateľským odvetviam.

(334)

Komisia poznamenala, že táto ďalšia úprava vývozného cla na sóju potvrdzuje, že argentínska vláda je oprávnená pravidelne upravovať systém vývozného cla. Komisia preto dospela k záveru, že touto úpravou sa predmetné subvenčné opatrenia nezrušili a že výhoda bude naďalej poskytovaná aj po skončení obdobia revízneho prešetrovania Komisia k tomu dodala, že dekrétom 38/2025 bola upravená aj sadzba vývozného cla na bionaftu z 29 % na 23 % (133), a tým zachovala citáciu uvedenú v odôvodnení 115. Toto tvrdenie bolo teda zamietnuté.

(335)

Komora CARBIO dodala, že zníženie sadzby vývozného cla na sójové bôby spolu so skutočnosťami, že zo subvenčného rozpätia vyplynulo zníženie subvencovania v porovnaní s pôvodným prešetrovaním a že Komisia v odôvodnení 328 konštatovala, že kompenzačný program pre malých a stredných výrobcov sóje a kukurice bol ukončený, by malo viesť k záveru, že pokračovanie subvencovania nie je pravdepodobné.

(336)

Komisia dospela k záveru, že subvencovanie pokračuje a že skutočnosti, ktoré uviedla komora CARBIO, tento záver nespochybňujú, keďže iné opatrenia uvedené v odôvodneniach 101 až 150, ktoré spoločne vedú k poskytovaniu sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu, sa neskončili. Výhoda sa teda bude naďalej poskytovať po období revízneho prešetrovania. Na základe toho bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(337)

Komisia preskúmala, či by sa subvencovaný dovoz z Argentíny do Únie uskutočňoval vo významných objemoch, ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení a spolu s nimi aj platného záväzku, v rámci ktorého sa vyvážajúci výrobcovia zaviazali vyvážať do Únie za minimálnu dovoznú cenu.

(338)

Podľa verejne dostupných informácií, ktoré uviedla argentínska vláda, zostala výrobná kapacita v Argentíne od roku 2020 stabilná na úrovni 3 920 550 ton (134). Ako už bolo uvedené v odôvodnení 47, kapacita zostala stabilná aj vzhľadom na sucho, ktoré postihlo Argentínu v rokoch 2022 až 2023, čo potvrdzuje dočasný charakter tohto javu.

(339)

V porovnaní so skutočnou výrobou to viedlo k voľnej kapacite viac ako 2 milióny ton v období revízneho prešetrovania a počas celého posudzovaného obdobia.

Tabuľka 3

Argentínska voľná kapacita (v tonách)

(340)

Z uvedených skutočností vyplýva, že v období revízneho prešetrovania mala Argentína mieru využitia len 30 % a ponechala si značné voľné kapacity, ktoré predstavovali 15 % spotreby v Únii v období revízneho prešetrovania, ako je uvedené v tabuľke 4. Ako vyplýva z údajov o vývoze v tabuľke 2, domáci trh nedokáže absorbovať značnú voľnú kapacitu, a preto je táto kapacita z veľkej časti k dispozícii na vývoz. Z toho vyplýva, že v prípade, ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení a s nimi aj platného záväzku, mohol by sa obnoviť dovoz značného objemu do Únie, najmä vzhľadom na atraktívnosť trhu Únie, ako sa uvádza v nasledujúcich odôvodneniach.

(341)

Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, argentínski vyvážajúci výrobcovia by zvýšili svoj predaj na vývoz za subvencované ceny na trhu Únie. S cieľom stanoviť potenciálne vývozné ceny bionafty bez vyrovnávacích opatrení, Komisia najprv analyzovala priemernú úroveň cien argentínskeho vývozu na trhy tretích krajín a porovnala ju s priemernou úrovňou cien argentínskeho vývozu na trh Únie.

(342)

Na to, aby Komisia mohla porovnať ceny vývozu do Únie s cenami vývozu do tretích krajín na rovnakej úrovni, preskúmala úroveň cien do Únie a úroveň cien do tretích krajín, ktoré sú verejne dostupné v argentínskych štatistikách vývozu (135), obe na úrovni FOB.

(343)

Na základe toho Komisia zistila, že počas obdobia revízneho prešetrovania bola jednotková vývozná cena bionafty do Únie o 25 % vyššia ako jednotková vývozná cena do tretích krajín (do Kanady a Číny), čím sa trh Únie stal pre argentínskych vyvážajúcich výrobcov lukratívnejším (a teda atraktívnejším). Prípadne, s ohľadom na to, že analyzovaná vývozná cena do Únie je ovplyvnená minimálnou dovoznou cenou v rámci záväzku, úroveň cien do tretích krajín ukazuje potenciálnu úroveň subvencovaných cien do Únie, ak by neexistovali opatrenia a záväzok.

(344)

Overovanie vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v skutočnosti umožnilo Komisii pochopiť účinky minimálnej dovoznej ceny stanovenej na základe záväzku. Z overovania vyplynulo, že ak sú ceny v Únii nižšie ako minimálna dovozná cena alebo ak neumožňujú dostatočný zisk nad rámec minimálnej dovoznej ceny, argentínski vyvážajúci výrobcovia uprednostňujú vývoz sójového oleja alebo iných medziproduktov vo forme neutralizovaného oleja (vyrábaného na rovnakej výrobnej linke ako bionafta, ale o jeden stupeň vo výrobnom reťazci vyššie), na ktoré sa nevzťahuje vyrovnávacie clo Únie a ktoré majú má v porovnaní s bionaftou nižšie výrobné náklady. Takéto obchodné rozhodnutie si nevyžaduje dlhý časový rámec na prispôsobenie, pretože zapínanie a vypínanie zariadení na výrobu bionafty je veľmi jednoduché. Minimálna dovozná cena v rámci záväzku preto zabraňuje vývozu pod minimálnu dovoznú cenu, ku ktorému by pravdepodobne došlo bez opatrení a záväzku.

(345)

Komisia analyzovala, či Únia predstavuje atraktívny trh pre argentínskych vývozcov bionafty.

(346)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali bionaftu len do Únie. Okrem toho, na základe verejne dostupných informácií, ktoré uviedla argentínska vláda, bola Únia počas obdobia revízneho prešetrovania hlavným miestom určenia vývozu argentínskej bionafty a táto situácia trvala minimálne od roku 2020 (136). Na základe verejne dostupných informácií sa potvrdilo, že „Európska únia je naďalej hlavným a prakticky výhradným trhom pre argentínsku bionaftu“ (137).

(347)

Okrem toho, ako sa pripomína v odôvodnení 243, v dôsledku povinnosti primiešavať bionaftu v rámci domáceho trhu na úrovni 7,5 %, ktorá platila po väčšiu časť obdobia revízneho prešetrovania a zostala nezmenená aj po tomto období, sa znížilo množstvo bionafty spotrebovanej na argentínskom domácom trhu v porovnaní s predchádzajúcou povinnosťou vo výške 10 % podľa zákona o biopalivách z roku 2006 a s dočasnou povinnosťou vo výške 12,5 %. V dôsledku toho nízka povinnosť primiešavať bionaftu v rámci domáceho trhu tlačí väčší objem výroby na vývoz, a to najmä do Únie.

(348)

Všeobecnejšie povedané, odvetvie bionafty v Argentíne je prevažne orientované na vývoz, pričom zásobovaniu domáceho trhu sa venujú len menšie spoločnosti. Naopak, väčšie vyvážajúce spoločnosti sa nachádzajú pozdĺž toku rieky Paraná, na strategickom mieste pre vývoz, ktoré umožňuje priamu prepravu do Únie a iných miest určenia vývozu.

(349)

Na záver Komisia analyzovala, či trhy tretích krajín majú kapacitu absorbovať časť argentínskej výroby bionafty.

(350)

V roku 2016 Peru a v roku 2017 USA, čo bývali tradičné miesta určenia vývozu argentínskej bionafty, uložili na argentínsku bionaftu antidumpingové a vyrovnávacie clá na prohibitívnej úrovni (138).

(351)

Ako možno vidieť v tabuľke 2, vývoz z Argentíny do tretích krajín sa v období revízneho prešetrovania zvýšil. Podľa argentínskych verejne dostupných štatistík (139) bolo toto zvýšenie spôsobené hlavne vyššími objemami vývozu do Kanady. Celkovo však tento vývoz do tretích krajín predstavoval len zlomok celkového objemu vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania, t. j. len 3,6 %, pričom zvyšný podiel smeroval výlučne do Únie. Počas obdobia revízneho prešetrovania bola jediným ďalším miestom určenia vývozu Čína, pričom z Argentíny sa doviezlo len 21 ton. Čína má však vlastnú výrobu bionafty a nebude schopná absorbovať zvýšený objem vývozu. Komisia preto dospela k záveru, že tretie krajiny pravdepodobne nebudú schopné absorbovať vývoz bionafty z Argentíny.

(352)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 18 ods. 3 základného nariadenia dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť pokračovania subvencovania, ak by sa v prípade platných opatrení nechala uplynúť ich platnosť.

(353)

Prešetrovaním sa preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania dovoz z Argentíny naďalej vstupoval na trh Únie za subvencované ceny.

(354)

Komisia okrem toho počas obdobia revízneho prešetrovania zistila, že prebytočná voľná kapacita v Argentíne bola značná. Atraktívnosť trhu Únie z hľadiska veľkosti a predajných cien takisto naznačovala, že v prípade uplynutia platnosti vyrovnávacích opatrení by bol argentínsky vývoz pravdepodobne nasmerovaný na trh Únie.

(355)

Na tomto základe Komisia konštatovala, že je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti vyrovnávacích opatrení, a teda aj platného záväzku, argentínski vyvážajúci výrobcovia zvýšia svoj vývoz bionafty na trh Únie za subvencované ceny.

(356)

Podobný výrobok vyrábalo 43 výrobcov z Únie, ktorí boli členmi rady EBB, a približne 20 ďalších výrobcov z Únie, ktorí nie sú členmi rady EBB. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia.

(357)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 14 925 455 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe aktualizovaných vyplnených makrodotazníkov, ktoré rada EBB predložila po overovaní na mieste. Údaje rady EBB o výrobe bionafty v Únii vychádzali z údajov externého poskytovateľa informácií o trhu, spoločnosti Stratas.

(358)

V nadväznosti na to, čo sa uvádza v odôvodnení 16, a vzhľadom na revidovaný údaj o výrobe v Únii v priebehu prešetrovania, štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 12 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(359)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe objemu predaja v Únii výrobným odvetvím Únie, ako ich uviedla rada EBB a ako boli overené v jej priestoroch, a na základe údajov o dovoze z databázy Comext.

(360)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Spotreba v Únii (v tonách)

(361)

Spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala pozitívne, a to v súlade so zvyšovaním povinnosti týkajúcej sa používania a primiešavania bionafty v Únii.

(362)

Komisia stanovila objem dovozu na základe štatistík o dovoze z databáz Comext a GTA. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe spotreby bionafty v Únii uvedenej v tabuľke 4, údajov o predaji výrobcami z Únie, ako ich predložil žiadateľ, a údajov z databáz Comext a GTA.

(363)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 5

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(364)

Dovoz z Argentíny kolísal, celkovo však počas posudzovaného obdobia prudko klesol (spolu o –44 %). Jeho podiel na trhu sa znížil z 5,1 % v roku 2020 na 2,6 % v období revízneho prešetrovania. Treba poznamenať, že záväzok uvedený v odôvodnení 2 zostal v platnosti počas celého posudzovaného obdobia.

(365)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov z databázy Comext.

(366)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 6

Dovozné ceny (v EUR/t)

(367)

Cena dovozu z Argentíny sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšila (celkovo o +95 %). Zvýšenie cien by sa malo posudzovať v súvislosti so záväzkom uvedeným v odôvodnení 2, ktorý zostal v platnosti počas celého posudzovaného obdobia.

(368)

Cenové podhodnotenie dovozu sa určilo na základe overených vyplnených dotazníkov.

(369)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

(370)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Z porovnania vyplynulo, že ak sa tento údaj vyjadrí ako percentuálny podiel z obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania, argentínske ceny neboli oproti cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotené. Absenciu podhodnotenia je potrebné vnímať v súvislosti s cenovými záväzkami, ktoré ponúkli argentínski vývozcovia v roku 2019.

(371)

Dovoz bionafty z tretích krajín okrem Argentíny bol najmä z Číny, Spojeného kráľovstva a Singapuru.

(372)

Objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu bionafty z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Dovoz z tretích krajín

(373)

Počas obdobia revízneho prešetrovania bola priemerná cena dovozu z tretích krajín okrem Argentíny vo všeobecnosti vyššia ako cena dovozu z Argentíny. Ceny dovozu však nie sú priamo porovnateľné z dôvodu rozdielov v obchodných tokoch a/alebo použitých surovinách. Zmysluplné porovnanie cien, objemov a podielov bionafty rôzneho pôvodu na trhu je v skutočnosti možné len vtedy, keď sa zohľadní príslušný sortiment výrobkov. V tomto ohľade sa čínska bionafta vyrábala zo surovín, ktoré by na trhu Únie mali vyššiu cenu v dôsledku prirážky za dvojité započítanie podľa smerníc o energii z obnoviteľných zdrojov, zatiaľ čo hlavný podiel dovozu z tretích krajín iných ako Čína bol založený na plodinách, čo sa okrem iného potvrdilo v štatistickej správe EBB za rok 2023 (142), správach siete GAIN o Číne (143) a Európskej únii (144), získavaní informácií o trhu (145) a sérii prešetrovaní na ochranu obchodu, ktoré vykonala Komisia (146).

(374)

Pokiaľ ide o dovoz zo Singapuru, ceny tohoto dovozu by neodrážali skutočné podmienky na trhu. Pokiaľ ide o dovoz do Únie s pôvodom v Spojenom kráľovstve (147), išlo väčšinou o obchodovaný tovar (148) , vrátane možného vyvažovania pozície u cezhraničných výrobcov zo Spojeného kráľovstva (149)/z EÚ pri transferových cenách, ktorý Komisia nemohla ďalej sledovať. Okrem toho existujú náznaky neobvyklých obchodných praktík v tomto sektore v Spojenom kráľovstve počas posudzovaného obdobia (150). Po tretie, príslušné orgány Spojeného kráľovstva udeľovali ropným spoločnostiam povolenia na aktívny zušľachťovací styk na dovoz bionafty, čo uľahčilo obchodovanie s bionaftou iného pôvodu ako zo Spojeného kráľovstva do Únie cez Spojené kráľovstvo a zároveň zahmlilo štatistiky. S týmito praktikami sa skončilo len nedávno (151) , (152).

(375)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(376)

Ako sa uvádza v odôvodnení 16, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(377)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených vo vyplnenom makrodotazníku, ktorý predložil žiadateľ. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že obidva súbory týchto údajov sú reprezentatívne z pohľadu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(378)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého subvencovania.

(379)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(380)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(381)

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity boli v období revízneho prešetrovania na relatívne podobných úrovniach v porovnaní s rokom 2020. Objem výroby sa však v období revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2022 výrazne znížil.

(382)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Objem predaja a podiel na trhu

(383)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa počas posudzovaného obdobia značne znížil takmer o 10 percentuálnych bodov a v období revízneho prešetrovania dosiahol 64,7 %. Objem predaja výrobného odvetvia Únie a zodpovedajúci podiel na trhu začali v roku 2021 klesať.

(384)

Výrobné odvetvie Únie nedosiahlo počas posudzovaného obdobia žiaden rast z hľadiska výroby napriek pozitívnemu vývoju spotreby bionafty v uvedenom období. V skutočnosti objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu počas referenčného obdobia klesol.

(385)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Zamestnanosť a produktivita

(386)

Komisia poznamenala, že nie všetci výrobcovia z Únie oznámili rade EBB údaje o zamestnanosti s použitím rovnakého prístupu a že v prípade spoločností, ktoré údaje neoznámili, boli potrebné určité odhady, čo spôsobilo určité nedostatky v údajoch o zamestnanosti, ktoré má Komisia k dispozícii. Uvedený odhadovaný počet zamestnancov sa v každom prípade považoval za primerane presný a primeraný na účely tohto prešetrovania, najmä preto, že značnú časť údajov krížovo skontrolovala samotná Komisia počas overovania na mieste u výrobcov z Únie zaradených do vzorky a u žiadateľa.

(387)

Subvenčné rozpätia všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných subvenčných rozpätí na výrobné odvetvie Únie však bol obmedzený, keďže ceny dovozu z Argentíny boli výsledkom záväzkov.

(388)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, prešetrovaný výrobok už bol predmetom viacerých antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaní.

(389)

Existujúce antidumpingové a antisubvenčné opatrenia proti USA (rozšírené s určitými výnimkami na zásielky z Kanady (153)) sa počas posudzovaného obdobia obnovili. Nič nenasvedčuje tomu, že by tieto opatrenia neboli účinné.

(390)

Výrobné odvetvie Únie v roku 2020 jasne vykazovalo znaky zotavenia po ukončení pôvodného prešetrovania a po tom, ako boli v roku 2019 uložené konečné vyrovnávacie opatrenia na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii (154).

(391)

Výrobné odvetvie Únie sa začalo zotavovať z minulých subvencií bionafty z Argentíny a Indonézie spôsobujúcich ujmu, keď na trh Únie prichádzal čoraz väčší objem dovozu bionafty za nízke ceny z Číny. Čínsky dumpingový dovoz mal počas posudzovaného obdobia objemové aj cenové účinky vrátane stláčania cien na trhu Únie a jednoznačne negatívny vplyv na finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie.

(392)

Dovoz čínskej bionafty spôsobil výrobnému odvetviu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Antidumpingové opatrenia proti Číne, ktoré sa vzťahujú na rovnaké posudzované obdobie ako toto revízne prešetrovanie, boli predbežne uložené v auguste 2024 a následne potvrdené vo februári 2025 (155).

(393)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Predajné ceny v Únii a jednotkové výrobné náklady

(394)

V období od roku 2020 do roku 2022 predajné ceny kopírovali trendy nákladov, pričom do roku 2022 sa oboje zvýšili o 90 %. Počas obdobia revízneho prešetrovania výrobné odvetvie Únie nemohlo zohľadniť zvýšenie nákladov vo svojich predajných cenách a bolo nútené predávať takmer za náklady.

(395)

Na konci posudzovaného obdobia sa rozdiel medzi jednotkovými výrobnými nákladmi a jednotkovou predajnou cenou znížil a dosiahol sotva 2 EUR.

(396)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(397)

Náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia zvýšili v priemere o 15 %. Keďže náklady práce predstavujú menej ako 3 % priamych výrobných nákladov v súvislosti s bionaftou, zvýšenie nákladov práce – ktoré nie je v rozpore s celkovým priemerným zvýšením nákladov práce v Únii o 12 % v období 2020 – 2023 podľa Eurostatu (156) – má zanedbateľný vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(398)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 13

Zásoby

(399)

Komisia už predtým uviedla, že úroveň zásob je menej významným ukazovateľom pre tento druh odvetvia (157). Komisia potvrdila, že výrobné odvetvie Únie sa snažilo udržať nízky stav zásob, ale vzhľadom na situáciu na trhu to nebolo vždy možné. Takisto uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že prešetrovaný výrobok sa predáva voľne ložený, jedna dodávka môže pozostávať zo značného objemu viac ako 10 000 ton, čo môže mať značný vplyv na úroveň zásob, v závislosti od presného dátumu transakcie.

(400)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(401)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola počas posudzovaného obdobia na veľmi nízkych úrovniach a v období revízneho prešetrovania klesla a dosiahla prah rentability.

(402)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Vývoj čistého peňažného toku sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršoval a od roku 2021 bol výrazne negatívny.

(403)

Investície v spoločnostiach zaradených do vzorky počas posudzovaného obdobia kolísali. Investície sa vo všeobecnosti schvaľujú niekoľko rokov pred ich realizáciou. Investície v poslednej časti posudzovaného obdobia predstavovali už dlho plánované projekty a týkali sa len dvoch spoločností.

(404)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. V súlade so ziskovosťou sa vyvíjala negatívne, počas celého posudzovaného obdobia bola veľmi nízka a v období revízneho prešetrovania dosiahla len 1,3 %, a to najmä z dôvodu veľmi nízkej úrovne ziskovosti.

(405)

Pokiaľ ide o schopnosť výrobného odvetvia Únie získavať kapitál, tejto schopnosti od roku 2021 bráni vysoko záporný peňažný tok.

(406)

Z uvedeného posúdenia ekonomických makroukazovateľov a mikroukazovateľov vyplýva, že výrobné odvetvie Únie utrpelo v období revízneho prešetrovania značnú ujmu, keďže stratilo významný podiel na trhu a zvýšenie jeho predajných cien nestačilo pokryť výrazné zvýšenie jeho výrobných nákladov, čo malo za následok pokles jeho ziskovosti, ktorý negatívne ovplyvnil návratnosť investícií a peňažný tok. Skutočnosť, že niekoľko ukazovateľov (výrobná kapacita, počet zamestnancov) sa nezhoršilo, zistenie ujmy neoslabuje.

(407)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 5 základného nariadenia.

(408)

V posudzovanom období sa objem dovozu z Argentíny znížil o 44 %, ako je uvedené v tabuľke 5, zatiaľ čo spotreba vzrástla približne o 9 % (ako je uvedené v tabuľke 4). To viedlo k poklesu podielu dovozu z Argentíny na trhu o 2,4 percentuálneho bodu z 5,1 % na 2,7 % v čase, keď podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol o vyše 9 percentuálnych bodov a v období revízneho prešetrovania dosiahol 64,7 %.

(409)

Ceny argentínskych vývozcov zaradených do vzorky, ktorí tvorili 68 % argentínskeho dovozu bionafty do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, nepredstavovali cenové podhodnotenie cien Únie. Vzhľadom na to, že ceny argentínskeho dovozu v tabuľke 6 za obdobie revízneho prešetrovania boli vyššie ako ceny argentínskych vývozcov zaradených do vzorky, Komisia dospela k záveru, že ceny argentínskeho dovozu celkovo nepredstavovali cenové podhodnotenie cien výrobného odvetvia Únie v období revízneho prešetrovania.

(410)

Komora CARBIO tvrdila, že dovoz argentínskej bionafty nebol príčinou žiadnej ujmy, ktorú mohli utrpieť výrobcovia z Únie.

(411)

Prešetrovanie neumožnilo dospieť k záveru, že subvencovaný dovoz z Argentíny prispel k značnej ujme, ktorú utrpeli výrobcovia bionafty v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania.

(412)

Z uvedenej analýzy vyplýva, že počas posudzovaného obdobia nedošlo k celkovému zvýšeniu objemu dovozu s pôvodom v Argentíne a jeho podielu na trhu. Platné záväzky znamenali, že ceny subvencovaného argentínskeho dovozu boli dostatočne vysoké a nemohli brániť výrobnému odvetviu Únie v dosahovaní udržateľných cien a primeraných rozpätí zisku.

(413)

Výrobné odvetvie Únie stratilo značný podiel na trhu v prospech bionafty z Číny, ktorá sa vyrába z odpadu za dumpingové ceny. Komisia nemohla preukázať cenovú ujmu spôsobenú dovozom z Argentíny.

(414)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na úroveň cien subvencovaný dovoz z dotknutej krajiny nemohol v období revízneho prešetrovania spôsobiť výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(415)

V odôvodnení 407 Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Komisia v predchádzajúcom bode takisto dospela k záveru, že ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie zistená počas obdobia revízneho prešetrovania nemohla byť spôsobená subvencovaným dovozom z Argentíny, a to najmä z dôvodu jeho cenovej úrovne, ktorá je ovplyvnená existenciou záväzku. Značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, bola spôsobená dumpingovým dovozom bionafty z Číny (158). Komisia usúdila, že v prípade neexistencie záväzkov by vplyv veľkosti skutočných subvenčných rozpätí na výrobné odvetvie Únie nebol zanedbateľný vzhľadom na objem dovozu z Argentíny počas posudzovaného obdobia a povahu výrobku, ktorý je komoditou. Komisia preto v súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by bol pravdepodobný opätovný výskyt ujmy spôsobenej subvencovaným dovozom z Argentíny, ak by sa v prípade platných opatrení nechala uplynúť ich platnosť.

(416)

V tejto súvislosti Komisia preskúmala výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v Argentíne, vzťah medzi cenami v dotknutej krajine, vývoznými cenami do Únie a vývoznými cenami do iných tretích krajín; pravdepodobné cenové úrovne dovozu z Argentíny bez vyrovnávacích opatrení; atraktívnosť trhu Únie a vplyv možného objemu dovozu a pravdepodobnej úrovne dovozných cien na situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade, ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení.

(417)

Ako sa uvádza v tabuľke 3 a v správach siete GAIN (159) a vzhľadom na záver, ku ktorému sa dospelo v odôvodnení 340, vyvážajúci výrobcovia v dotknutej krajine majú značnú voľnú kapacitu, a preto sú schopní podstatne zvýšiť výrobu bionafty, ak bude situácia na trhu priaznivá. Komora CARBIO vo svojich pripomienkach po začatí tento bod spochybnila na základe toho, že v dohľadnej budúcnosti sa nebude investovať, že výroba bionafty a výrobná kapacita v Argentíne klesli a že tento trend bude v budúcnosti pokračovať v dôsledku účinkov globálneho otepľovania v Argentíne. Bez ohľadu na výzvy, ktorým čelí poľnohospodárstvo v dôsledku globálneho otepľovania, zostáva nesporné, že výrobná kapacita v Argentíne predstavovala v roku 2024 viac ako päťnásobok domácej spotreby (160) a približne 25 % spotreby bionafty v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania (161). Tvrdenia komory CARBIO boli preto zamietnuté.

(418)

V podaní z 15. marca 2024 komora CARBIO uviedla, že v prípade neexistencie opatrení nie je pravdepodobné, že by sa zvýšil dovoz argentínskej bionafty, a to z dôvodu straty atraktívnosti trhu Únie vzhľadom na určité legislatívne iniciatívy (od postupného ukončenia používania sójového oleja v niektorých členských štátoch až po uprednostňovanie bionafty z odpadu zo strany Únie prostredníctvom iniciatív EÚ týkajúcich sa dodávateľského reťazca, ktorý neprispieva k odlesňovaniu), nové povinnosti zmiešavania v Argentíne a možnosti Argentíny predávať bionaftu na nových trhoch, konkrétne v Brazílii (162).

(419)

Komisia zistila, že vyhlásenia komory CARBIO nie sú podložené faktami. Pokiaľ ide o údajnú nepravdepodobnosť opätovného zvýšenia dovozu argentínskej bionafty do Únie, Komisia uviedla, že Únia je najväčším spotrebiteľom bionafty na svete, pričom v roku 2023 bude predstavovať približne 23 % celosvetovej spotreby (163). Napriek umelo vysokým cenám na argentínskom domácom trhu uvedeným v odôvodnení 239 a novým povinnostiam zmiešavania v Argentíne bola domáca spotreba bionafty v dotknutej krajine veľmi nízka a počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala 0,9 % argentínskej výroby bionafty. Vývoz bionafty bol hlavným pilierom argentínskeho odvetvia bionafty, a hoci vývoz kolísal v závislosti od trhových podmienok, Únia zostala rok čo rok jednoznačne hlavným vývozným trhom pre argentínsku bionaftu, ako sa uvádza vo vyplnenom dotazníku, ktorý predložila argentínska vláda (164). Akokoľvek je vývoz pre argentínske odvetvie dôležitý, Argentína čelila čoraz väčším ťažkostiam pri predaji do zahraničia. Ako sa uvádza v odôvodnení 350, peruánske orgány a orgány USA uložili na argentínsku bionaftu vysoké antisubvenčné a antidumpingové opatrenia, ktoré výrazne obmedzili jej dovoz z Argentíny (165). Podľa argentínskych štatistík bol v roku 2024 vývoz bionafty z Argentíny do iných miest určenia ako do Únie v podstate zúžený na Kanadu, ako sa uvádza v odôvodnení 351. Vývoz do Kanady predstavoval menej ako 10 % argentínskeho vývozu a prebiehal za menej atraktívne ceny v porovnaní s vývoznými cenami do Únie. Argentínski výrobcovia nemali žiadne významné vyhliadky na vývoz na iné trhy (166). Bez ohľadu na legislatívne zmeny, ktoré údajne ovplyvňujú atraktívnosť trhu Únie s bionaftou, je Únia odhodlaná podporovať alternatívy k tradičnej fosílnej nafte, a to aj prostredníctvom konvenčnej bionafty, ako to potvrdzuje revidovaná smernica RED III (167). Celkovo možno povedať, že trh Únie bol a je atraktívny z hľadiska veľkosti, ceny a dostupnosti, a preto existuje veľká pravdepodobnosť, že v dôsledku uplynutia platnosti platných vyrovnávacích opatrení by došlo k výraznému zvýšeniu subvencovaného dovozu z dotknutej krajiny.

(420)

Okrem toho, ako je uvedené v tabuľke 5, počas posudzovaného obdobia bol objem dovozu z dotknutej krajiny naďalej významný. V Argentíne pôsobí 32 závodov na výrobu bionafty, pričom všetky používajú ako vstupnú surovinu rastlinný olej z drvenia sójových bôbov (168), t. j. surovinu, na ktorú sa rovnako ako na väčšinu výroby v Únii nevzťahuje prirážka za dvojité započítanie podľa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, a teda na trhu sa za ňu platí nižšia cena ako za bionaftu vyrobenú zo surovín uvedených v prílohe IX k smernici RED II. Bionafta je komodita a konkurencia medzi argentínskou bionaftou a bionaftou vyrobenou v Únii na trhu sa preto riadi cenami.

(421)

Komora CARBIO po poskytnutí informácií uviedla, že neexistencia opatrení týkajúcich sa argentínskeho dovozu by s najväčšou pravdepodobnosťou neviedla k opätovnému výskytu značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie, a to z týchto dôvodov: 1. dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne sa za posledných niekoľko rokov výrazne znížil a Komisia pri hodnotení dostupných voľných kapacít v Argentíne ignorovala vlastný záver Komisie, že výrobcovia bionafty, ktorí plnia povinnosť v rámci domáceho trhu, nemôžu zo zákona vyvážať; 2. nedochádza k cenovému podhodnoteniu a podnik kompenzuje akékoľvek účinky údajného subvencovania a 3. príčinu akejkoľvek ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, možno pripísať dumpingovému dovozu bionafty z Číny, čo potvrdila aj Komisia.

(422)

Komisia nesúhlasí s uvedeným tvrdením komory CARBIO. Po prvé, treba uviesť, že komora CARBIO uznala existenciu dostupných voľných kapacít, ktoré by sa potenciálne mohli vyvážať do Únie (aj keď v menšom rozsahu, ako konštatovala Komisia). Okrem toho sa pri prešetrovaní v odôvodnení 40 zistilo, že výrobca bionafty v skupine vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky vyrábal bionaftu, ktorá sa neskôr predávala na domácom aj vývoznom trhu. Pre takéhoto výrobcu bionafty znamenalo pridelenie kvóty v rámci mandátu na bionaftu nižšiu kapacitu určenú na vývoz. Preto dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu medzi kapacitou pre domáci trh a kapacitou pre vývozný trh. Po druhé, Komisia uviedla, že platný záväzok by nevyvážil žiadne účinky údajného subvencovania v prípade neexistencie súčasných opatrení, pokiaľ je záväzok spojený s existenciou samotných vyrovnávacích opatrení. Inými slovami, pokiaľ by neexistovali opatrenia a záväzok, pravdepodobne by znova dochádzalo k cenovému podhodnoteniu. Po tretie, hoci sa v revíznom prešetrovaní dospelo k záveru, že ujma zistená počas obdobia revízneho prešetrovania nebola spôsobená dovozom z Argentíny, konštatovalo sa aj to, že keby sa opatrenia nezachovali, opätovný výskyt argentínskeho dovozu za nekalé ceny by spôsobil ujmu a zastavil by zotavenie výrobného odvetvia Únie z ujmy, ktoré sa očakáva v dôsledku nedávneho uloženia antidumpingových ciel na dumpingový dovoz z Číny.

(423)

Vzhľadom na zistenia zhrnuté v tomto bode sa očakáva, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by argentínski vývozcovia mali motiváciu vyvážať do Únie za ceny, ktoré by predstavovali cenové podhodnotenie predajných cien výrobcov z Únie na úrovniach podobných tým, ktoré sa zistili v pôvodnom prešetrovaní. Spôsobilo by to cenový tlak na výrobné odvetvie Únie, ktoré by následne prišlo o objem predaja a/alebo by muselo znížiť svoje cenové úrovne, čo by malo v konečnom dôsledku vplyv na ziskovosť.

(424)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že neexistencia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k výraznému nárastu subvencovaného dovozu z Argentíny a pravdepodobne by došlo k opätovnému výskytu značnej ujmy spôsobenej týmto dovozom.

(425)

V súlade s článkom 31 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich vyrovnávacích opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, obchodníkov a používateľov.

(426)

Výrobné odvetvie Únie tvorí viac než 60 výrobcov v celej Únii a poskytuje priame zamestnanie takmer 6 000 osobám. Žiaden výrobca nenamietal proti prešetrovaniu.

(427)

Komisia konštatovala, že keby opatrenia neboli obnovené, výrobné odvetvie Únie, ktoré v období revízneho prešetrovania fungovalo na prahu rentability, by sa stalo stratové a čelilo by platobnej neschopnosti z dôvodu prudkého zvýšenia dovozu bionafty z Argentíny za nízke ceny, čo by ešte viac ohrozilo životaschopnosť výrobného odvetvia Únie.

(428)

Pokračovanie existujúcich opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo sústrediť sa na svoje zotavenie a prípadne dosiahnuť udržateľné úrovne ziskovosti.

(429)

Komisia preto dospela k záveru, že obnovenie opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(430)

Jeden obchodník pôsobiaci v Únii sa zaregistroval ako zainteresovaná strana v konaní, nepredložil však žiadne vyjadrenie.

(431)

Spoločnosti zaoberajúce sa výrobou a distribúciou fosílnej nafty, ktoré takisto podliehali povinnosti zmiešavať fosílnu naftu s bionaftou, boli pri začatí revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyplnili dotazníky. Jediná spoločnosť, ktorá vyplnila dotazník, tvrdila, že nemá dostatočné vedomosti na to, aby vyjadrila svoje stanovisko k možnému obnoveniu opatrení. V prípade tohto respondenta tvorila bionafta veľmi malú časť jeho celkovej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť, postoj tejto zainteresovanej strany a skutočnosť, že väčšinu informácií neposkytla na požadovanej úrovni podrobností, t. j. informácie obmedzené na činnosti zahŕňajúce (argentínsku) bionaftu, Komisia dospela k záveru, že nič nenasvedčuje tomu, že by na ňu zachovanie opatrení malo významný vplyv.

(432)

Komora CARBIO tvrdila, že nedávne uloženie antidumpingových ciel na dovoz bionafty z Číny povedie k odstráneniu Číny ako zdroja dodávok, a preto bude trh Únie v nasledujúcich rokoch potrebovať zvýšený dovoz bionafty. Antidumpingové opatrenia na čínsky dovoz sú však na strednej úrovni v rozpätí 10 % až 35,6 % a nemožno ich považovať za prohibitívne. Okrem toho sú k dispozícii alternatívne zdroje dodávok bez opatrení na ochranu obchodu. Túto skutočnosť potvrdzuje významný trhový podiel dovozu z niekoľkých ďalších tretích krajín (pozri tabuľku 7). Komisia sa domnievala, že pokračovanie existujúcich opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo sústrediť sa na svoje zotavenie a ďalej dodávať na domáci trh.

(433)

Komisia preto dospela k záveru, že obnovenie opatrení by nepredstavovalo vážne poškodenie záujmov dovozcov, obchodníkov a distribútorov. Tieto hospodárske subjekty sú súčasťou dodávateľského reťazca a náklady vyplývajúce z opatrení, ak by v prípade neexistencie záväzkov vznikli, prenesú na používateľov a spotrebiteľov.

(434)

Nič nenasvedčuje tomu, že by existujúce opatrenia negatívne ovplyvnili používateľov bionafty v Únii. Neexistuje žiaden dôkaz, že by ktorékoľvek z existujúcich opatrení malo nepriaznivý vplyv na ich ziskovosť.

(435)

Treba poznamenať, že konečné ceny paliva vychádzajú skôr z ceny fosílnej surovej ropy (169) a že približne 40 % z ceny nafty na čerpacích staniciach v EÚ tvoria dane (170), ktoré sa môžu upravovať v závislosti od rôznych záujmov a potrieb. Takisto sa môžu uplatňovať stimuly na používanie bionafty (171). S prihliadnutím na tieto skutočnosti a malý podiel bionafty (zvyčajne najviac 10 %), ktorá sa vo všeobecnosti primiešava do fosílnej nafty, sa nenašiel žiaden dôkaz, že by obnovenie opatrení bolo zjavne proti záujmom používateľov alebo spotrebiteľov alebo by prevážilo pozitívne následky zachovania súčasného stavu na výrobné odvetvie Únie.

(436)

Komisia okrem toho usúdila, že zachovaním existujúcich opatrení sa podporí udržateľnosť a úsilie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v dodávateľskom reťazci a že bude mať pozitívny vplyv na dodávateľské výrobné odvetvie v Únii, keďže sa zvýšia výnosy a využitie kapacity.

(437)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by svedčili proti zachovaniu existujúcich opatrení na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne.

(438)

Na základe záverov Komisie v súvislosti s pokračovaním subvencovania, pravdepodobnosťou opätovného výskytu ujmy spôsobenej dovozom z Argentíny a so záujmom Únie by sa vyrovnávacie opatrenia týkajúce sa bionafty z Argentíny mali zachovať.

(439)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych ciel. Individuálne clá sa uplatňujú len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Až do predloženia takejto faktúry by mal dovoz podliehať vyrovnávaciemu clu uplatniteľnému na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Argentíne“.

(440)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby vyrovnávacieho cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(441)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 23 ods. 3 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnych colných sadzieb a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(442)

V odôvodnení 2 sa uvádza, že Komisia prijala ponuky záväzkov vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2019/245. Komisia sa domnievala, že sa týmito záväzkami odstraňujú účinky subvencovaného dovozu spôsobujúce ujmu a dostatočne obmedzujú riziko obchádzania.

(443)

Komora CARBIO a argentínska vláda tvrdili, že v prípade obnovenia platných opatrení by mal existujúci záväzok pokračovať. Komora CARBIO považovala záväzok za účinný mechanizmus, ktorý pôsobí ako cenový stabilizačný faktor pre dovozné ceny bionafty do Únie vzhľadom na vysoké ceny, za ktoré sa s argentínskou bionaftou obchodovalo, a na záporné rozpätie podhodnotenia ceny v žiadosti (–2 %). Komora CARBIO konštatovala, že jej členovia sú disciplinovaní a odhodlaní pokračovať vo svojom úsilí v rámci obnovenej dohody.

(444)

Komisia poznamenala, že cieľom súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti je posúdiť, či je pokračovanie vyrovnávacích opatrení opodstatnené. Akékoľvek posúdenie platného záväzku je mimo rozsahu súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(445)

V nadväznosti na zámer Komisie uplatniť článok 28 ods. 1 základného nariadenia na argentínsku vládu, rada EBB namiesto toho vyzvala na zrušenie záväzkov, čo odôvodnila nedostatočnou spoluprácou zo strany argentínskej vlády. Rada EBB upozornila najmä na úlohu vlád v záväzku podľa základného nariadenia. Okrem toho rada EBB zdôraznila, že jedna z chýbajúcich informácií uvedených v odôvodnení 71, ktorá sa týka cien a cenovej politiky výrobcov sójových bôbov a sójového oleja, je nevyhnutná na stanovenie minimálnej dovoznej ceny v rámci záväzku. Okrem toho rada EBB poznamenala, že argentínska vláda neposkytla informácie o veľmi likvidnom a transparentnom trhu, akým je trh so sójovými bôbmi v Argentíne, a že spoločnosť Molinos Agro vo svojom vyplnenom dotazníku potvrdila, že trh so sójovými bôbmi taký skutočne je. A napokon, nedostatočná spolupráca argentínskej vlády by predstavovala porušenie dôvery, na ktorej bolo prijatie záväzku založené.

(446)

Argentínska vláda a komora CARBIO tvrdili, že informácie o cenách, ktoré mohli poskytnúť jednotliví dodávatelia sójových bôbov v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, sa líšili od cien sójových bôbov na argentínskom domácom trhu, ktoré sú relevantným faktorom na určenie minimálnej dovoznej ceny. Argentínska vláda takisto poukázala na to, že nepredloženie rovnakých informácií v pôvodnom prešetrovaní nebránilo dohode o záväzku. Argentínska vláda a komora CARBIO preto uviedli, že nedostatočná spolupráca zo strany argentínskej vlády nepredstavuje porušenie záväzku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že argentínska vláda nebola zmluvnou stranou tohto záväzku. Okrem toho podľa argentínskej vlády z vyplneného dotazníka spoločnosti Molinos Agro vyplýva, že ak je trh transparentný, nemá praktický význam viesť register výrobcov sójových bôbov. A napokon komora CARBIO uviedla, že pokračovanie záväzku je v záujme Únie.

(447)

Komisia poznamenala, že akékoľvek posúdenie platného záväzku je mimo rozsahu súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Toto tvrdenie sa preto nezohľadnilo.

(448)

Komora CARBIO po konečnom poskytnutí informácií zopakovala tie isté pripomienky, ktoré sú uvedené v odôvodnení 443 a ktorými sa Komisia už zaoberala v odôvodnení 444.

(449)

Rada EBB po konečnom poskytnutí informácií zopakovala, že Komisia by mala posúdiť vplyv nedostatočnej spolupráce argentínskej vlády pri tomto prešetrovaní so zreteľom na platný záväzok. Tvrdila, že by tak mala urobiť buď v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, alebo v rámci samostatného posúdenia. Okrem toho rada EBB usúdila, že nedostatok presných informácií o trhu so sójovými bôbmi v Argentíne by Komisii znemožnil stanoviť minimálnu dovoznú cenu, pretože tá sa vypočítava na základe mesačných kotácií cien sójového oleja, ktoré uverejňuje argentínska vláda. Oreto podľa názoru rady EBB záväzok nemá žiadne opodstatnenie a mal by sa zrušiť.

(450)

Komisia poznamenala, že akékoľvek posúdenie platného záväzku je mimo rozsahu súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. V zásade to však nemá vplyv na začatie posudzovania toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu záväzku, ktoré je v každom prípade oddelené od súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Toto tvrdenie sa preto nezohľadnilo v súvislosti s predmetným prešetrovaním.

(451)

Okrem toho rada EBB predložila viacero tvrdení týkajúcich sa vzťahu medzi informáciami, ktoré neposkytla argentínska vláda, a určením minimálnej dovoznej ceny.

(452)

Komisia poznamenala, že akékoľvek posúdenie platného záväzku je mimo rozsahu súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Toto tvrdenie sa preto nezohľadnilo.

(453)

Keď Komisia podľa článku 13 ods. 9 základného nariadenia odvolá prijatie záväzku pre jeho porušenie tým, že uvedie konkrétne transakcie a vyhlási príslušné faktúry súvisiace so záväzkom za neplatné, v čase prijatia vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu vzniká z týchto transakcií colný dlh.

(454)

Individuálne colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti stanovené v tomto nariadení sú uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Argentíne, ktorý vyrobili uvedené právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Argentíne“. Nemala by sa naň uplatňovať žiadna z individuálnych colných sadzieb.

(455)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (172). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(456)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. Boli doručené pripomienky od argentínskej vlády, komory CARBIO a rady EBB a reakcia na ne je uvedená v príslušných uvedených bodoch.

(457)

Vývozca alebo výrobca, ktorý nevyvážal dotknutý výrobok do Únie v období, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla v súčasnosti uplatniteľného na jeho vývoz, môže Komisiu požiadať, aby sa na neho vzťahovala sadzba antisubvenčného cla pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Komisia by mala takejto žiadosti vyhovieť za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca by musel preukázať, že: i) nevyvážal dotknutý výrobok do Únie v období, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla uplatniteľného na jeho vývoz, ii) nie je prepojený so spoločnosťou, ktorá v uvedenom období dotknutý výrobok do Únie vyvážala a na ktorú sa preto vzťahujú antisubvenčné clá, a iii) následne vyvážal dotknutý výrobok do Únie alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku.

(458)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 (173), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(459)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,