(1)

Dňa 1. júla 2024 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu epoxidových živíc s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Kórejskej republike, na Taiwane a v Thajsku (Čínska ľudová republika, Taiwan a Thajsko sa ďalej považujú za „dotknuté krajiny“) do Európskej únie (ďalej len „Únia“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu (ďalej len „podnet“), ktorý 6. júna 2024 podala ad hoc koalícia výrobcov epoxidových živíc (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho epoxidové živice v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2024/2714 (3) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku.

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a kórejské, čínske, taiwanské a thajské orgány, známych dovozcov, používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania týka, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(6)

Výbor Čínskej federácie ropného a chemického priemyslu pre epoxidové živice a aplikácie (ďalej len „výbor pre epoxidové živice“), ktorý koná v mene čínskych výrobcov epoxidových živíc (4), tvrdil, že výrobné odvetvie Únie nesplnilo štandard dostatočných dôkazov na začatie tohto konania a Komisia riadne neoverila obsah podnetu. Podľa výboru pre epoxidové živice mali byť v podnete uvedené informácie o všetkých faktoroch uvedených v článku 3 ods. 3 a ods. 5 základného nariadenia.

(7)

Po prvé, z právnej normy, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré sa vyžadujú na účely podnetu podľa článku 5 základného nariadenia („dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania“), jasne vyplýva, že množstvo a kvalita informácií v podnete nie sú rovnaké ako tie, na ktorých Komisia zakladá svoje zistenia na konci prešetrovania. V skutočnosti musí podnet obsahovať dostatočné dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti, ktoré sú navrhovateľovi primerane dostupné. Okrem toho na to, aby bolo možné stanoviť dostatočné dôkazy o značnej ujme, sa v článku 5 základného nariadenia nevyžaduje, aby sa analyzovali všetky faktory ujmy uvedené v článku 3 ods. 5 ani aby sa preukázalo zhoršenie. V znení článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa stanovuje, že podnet musí obsahovať informácie o zmenách v objeme údajne dumpingového dovozu, vplyve tohto dovozu na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následnom vplyve príslušného dovozu na výrobné odvetvie Únie, čo sa preukáže prostredníctvom relevantných (ale nie nevyhnutne všetkých) faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie, ako sú faktory a ukazovatele uvedené v článku 3 ods. 3 a 5. V tomto prípade analýza dôkazov poskytnutých navrhovateľmi, ktorú spravila Komisia v súlade s článkom 2 základného nariadenia, viedla k záveru, že podnet obsahoval dostatočné dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti. Tvrdenie výboru pre epoxidové živice sa preto zamietlo.

(8)

Výbor pre epoxidové živice tvrdil, že verzia podnetu, ktorá nemá dôverný charakter, a jej dôkazy neumožňovali primerane pochopiť podstatu redigovaných informácií a značne komplikovali možnosť ostatných zainteresovaných strán predložiť zmysluplné pripomienky. Konkrétnejšie výbor pre epoxidové živice tvrdil, že všetky ukazovatele ujmy na úrovni celej Únie, ako aj údaje o výrobcoch, ktorí podali podnet, boli predložené vo forme rozpätí bez odôvodnenia, že mnohé zdroje informácií boli zatajené a že v niektorých dôkazoch obsahujúcich výpočty dumpingového rozpätia sa úplne obmedzili všetky podstatné údaje, ktoré by výboru pre epoxidové živice umožnili zaoberať sa vznesenými tvrdeniami o dumpingu.

(9)

Thajský vyvážajúci výrobca Aditya Birla Chemicals (Thailand) Limited (ďalej len „Aditya Birla“) rovnako namietal proti nadmernej úrovni dôvernosti, ktorú Komisia poskytla navrhovateľom, čo bolo podľa neho v rozpore s článkom 19 základného nariadenia. Tvrdenie sa týkalo redigovaných informácií v podnete, ktoré sa týkali rôznych správ o trhu (správa o trhu s ECH, správa CEH o epoxidových živiciach z roku 2022, správa Tecnon Orbichem), vyhlásení o podpore, podporných dôkazov pre výpočty dumpingu, cenového podhodnotenia alebo predaja pod cieľovú cenu (vrátane chýbajúcej analýzy cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu týkajúcej sa Thajska) a analýzy vplyvu ochorenia COVID-19 na výrobné odvetvie Únie.

(10)

Po prvé, Komisia zistila, že informácie poskytnuté v podnete, vrátane informácií redigovaných z dôvodu zachovania dôvernosti, umožnili primerane pochopiť podstatu predložených informácií v súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia. Vzhľadom na štruktúru výrobného odvetvia Únie Komisia akceptovala rozpätia pre mikroekonomické a makroekonomické ukazovatele. Rozpätia uvedené pre ukazovatele ujmy poskytovali dostatočné podrobnosti na to, aby bolo možné primerane pochopiť podstatu predložených informácií a posúdiť trendy všetkých ukazovateľov ujmy, najmä preto, že pre každý ukazovateľ bol uvedený index.

(11)

Okrem toho, konkrétne v prípade obmedzení týkajúcich sa ukazovateľov ujmy a zdrojov informácií z dôvodu dôvernosti, ktoré spochybňuje výbor pre epoxidové živice, uvedené údaje navrhovateľ po začatí konania vložil vo vyplnenom makrodotazníku do sprístupneného spisu v neobmedzenej, neindexovanej forme spolu so špecifikáciou použitých zdrojov.

(12)

Pokiaľ ide o tvrdenia o dumpingu, Komisia zistila, že informácie uvedené v hlavnej časti podnetu umožnili výboru pre epoxidové živice predložiť zmysluplné pripomienky k predmetnej záležitosti. Výpočty dumpingu v sprístupnenej verzii podnetu obsahovali podrobné vysvetlenie všetkých jednotlivých prvkov použitých na výpočet dumpingu vrátane všetkých zdrojov použitých na tieto výpočty. Normálna hodnota vychádzala zo štruktúry nákladov výrobného odvetvia Únie, a preto Komisia považovala za primerané, že v sprístupnenej verzii podnetu bolo uvedené úzke rozpätie normálnej hodnoty pre každú z dotknutých krajín. Spoločnosť Aditya Birla neposkytla žiadne odôvodnenie, prečo informácie predložené v sprístupnenej verzii podnetu, ktoré sa týkajú výpočtu dumpingového rozpätia, neboli dostatočne podrobné na to, aby umožnili primerané pochopenie.

(13)

Pokiaľ ide o tvrdenia spoločnosti Aditya Birla, rozpätia alebo náznaky vývoja trendov zo správ o trhu alebo v súvislosti s výpočtom ujmy a dumpingu boli poskytnuté v súhrnoch, ktoré nemajú dôverný charakter, s dostatočnou úrovňou podrobností. V rozpore s tvrdením spoločnosti Aditya Birla je analýza cenového podhodnotenia alebo predaja pod cieľovú cenu pre Thajsko súčasťou hlavnej časti podnetu, pričom tie isté informácie sa premietajú v dôkaze 5.4. Okrem toho sú niektoré informácie (napríklad citácie zo správ o telefonických hovoroch) svojou povahou dôverné a nie je možné ich uviesť v súhrne, ktorý nemá dôverný charakter. Okrem toho rôzne správy uvedené v podnete podliehali autorským právam, boli však ľahko dostupné iným zainteresovaným stranám. Napokon, pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia uvedenej strany, napríklad o analýze obchodu, vyhláseniach o podpore a vplyve ochorenia COVID-19, nebolo uvedené žiadne odôvodnenie, prečo sprístupnená verzia neumožňuje primerané pochopenie, a preto ich Komisia nemohla riadne posúdiť.

(14)

Na záver, ako bolo uvedené, verzia podnetu, ktorá nemá dôverný charakter, a jej dôkazy umožnili primerane pochopiť podstatu ich obsahu, a teda boli dodržané procesné práva strán.

(15)

Výbor pre epoxidové živice takisto uviedol, že z údajov zo zisťovania PRODCOM o priemyselnej výrobe, ktoré poskytol Eurostat pre príslušnú skupinu výrobkov, by vyplynul iný stav výrobného odvetvia Únie, než sa uvádza v podnete.

(16)

Údaje uvedené v podnete sa týkajú 70 – 80 % výroby v Únii a pochádzajú od samotného navrhovateľa. Na druhej strane, údaje zo zisťovania PRODCOM sa získavajú na základe dobrovoľného zisťovania od výrobcov z Únie a ich presnosť sa nedá nezávisle overiť. Z uvedených dôvodov navrhovateľ nepochybil, keď pri príprave podnetu nezohľadnil zisťovanie PRODCOM. Tvrdenie výboru pre epoxidové živice sa preto zamietlo.

(17)

Spoločnosť Aditya Birla tvrdila, že údaje uvedené v podnete sa týkajú obdobia prešetrovania od októbra 2022 do septembra 2023, zatiaľ čo oznámenie o začatí konania sa vzťahuje na iné obdobie prešetrovania. Podľa spoločnosti Aditya Birla sa pripomienky k údajom o dovoze, ujme a dumpingu môžu zakladať len na období, na ktoré sa vzťahuje podnet, inak by takýto prístup znamenal porušenie práva na obhajobu. Spoločnosť Aditya Birla ďalej tvrdila, že na účely stanovenia reprezentatívnosti podnet neumožnil vyvážajúcemu výrobcovi posúdiť príslušné informácie o výrobcoch z Únie a výrobe v Únii.

(18)

Po prvé, Komisia nie je pri vykonávaní prešetrovania viazaná obdobím prešetrovania stanoveným v podnete a v zásade by mala obdobie prešetrovania stanoviť bližšie k dátumu začatia konania. Po druhé, výsledky preskúmania reprezentatívnosti, v rámci ktorého sa prihlásili štyri spoločnosti predstavujúce 80 % výroby v Únii, boli zverejnené v sprístupnenom spise, a preto sú k dispozícii všetkým zainteresovaným stranám na nahliadnutie. Tvrdenia spoločnosti Aditya Birla sa preto zamietajú ako neopodstatnené.

(19)

Podľa spoločnosti Aditya Birla bol dovoz z Thajska oveľa nižší v porovnaní s dovozom z ďalších dvoch dotknutých krajín, a preto malo byť Thajsko z prešetrovania vylúčené.

(20)

Dovoz z Thajska predstavoval podiel na trhu vyšší ako 1 %, čo je prahová hodnota, pod ktorou nie je možné začať prešetrovanie, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 7 na začatie prešetrovania. Tvrdenie spoločnosti Aditya Birla preto nemožno akceptovať.

(21)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(22)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja v Únii počas obdobia prešetrovania. Táto vzorka pozostávala z dvoch výrobcov z Únie (Westlake a Blue Cube/Olin). Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 60 % celkovej výroby v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Keďže neboli doručené žiadne pripomienky, táto vzorka sa považovala za vzorku reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(23)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(24)

Dvaja neprepojení dovozcovia (Cortex a Comexim) poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia sa vzhľadom na nízky počet odpovedí rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(25)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Thajsku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Thajského kráľovstva pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(26)

Pri začatí prešetrovania bol Komisii v Thajsku známy iba jeden vyvážajúci výrobca. Neprihlásili sa žiadni ďalší vyvážajúci výrobcovia. Komisia preto usúdila, že nie je potrebné vybrať vzorku, a navrhla prešetriť tohto vyvážajúceho výrobcu. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa toto rozhodnutie konzultovalo s dotknutým známym vyvážajúcim výrobcom a s orgánmi dotknutej krajiny. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(27)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike (ďalej len „Kórea“), aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Kórejskej republike pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(28)

Štyria vyvážajúci výrobcovia v Kórei poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia zaradila do vzorky dvoch kórejských vyvážajúcich výrobcov s najväčším objemom vývozu do Únie. Predstavovali viac ako 90 % celkového objemu vývozu z Kórey do Únie počas obdobia prešetrovania.

(29)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov na Taiwane, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala tchajpejský zastupiteľský úrad v Európskej únii, aby identifikoval a/alebo kontaktoval ďalších vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(30)

Pri začatí prešetrovania boli Komisii na Taiwane známi iba dvaja vyvážajúci výrobcovia. Neprihlásili sa žiadni ďalší vyvážajúci výrobcovia. Komisia preto usúdila, že nie je potrebné vybrať vzorku, a navrhla prešetriť uvedených dvoch vyvážajúcich výrobcov. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa toto rozhodnutie konzultovalo s dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami a s orgánmi dotknutej krajiny. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(31)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“), aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(32)

Desať vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov v Číne poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov predstavujúcich približne 80 % čínskeho dovozu v období prešetrovania, a to na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktoré bolo možné primerane prešetriť v dostupnom čase. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutých krajín (ako aj Kórey).

(33)

Vyvážajúci výrobcovia Chang Chun Chemical (Panjin) Co., Ltd. (CCPJ) a Chang Chun Chemical (Jiangsu) Co., Ltd. (CCJS) (ďalej spoločne „skupina Chang Chun Group“) tvrdili, že ich celkový objem vývozu predstavoval 20 % dovozu epoxidových živíc do Únie v období prešetrovania, čo je viac ako v prípade druhej skupiny zaradenej do vzorky. Okrem toho, keďže skupina Chang Chun Group bola zaradená do vzorky aj na Taiwane, skupina tvrdila, že Komisia by mohla zachytiť väčšinu vývozu skupiny do Únie, ak by do vzorky zaradila aj skupinu Chang Chun Group v Číne. Skupina Chang Chun Group napokon tvrdila, že jej účtovný systém je odlišný od účtovných systémov spoločností zaradených do vzorky v Číne, keďže ide o skupinu vlastnenú taiwanským subjektom.

(34)

V rozpore s týmto tvrdením Komisia potvrdila, že objem vývozu skupiny Chang Chun do Únie bol nižší ako objem deklarovaný obomi skupinami zaradenými do vzorky. Okrem toho Komisia vybrala vzorku, ktorú bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť, a preto nemohla zohľadniť iné faktory, ako sú účtovné metódy alebo celkový objem vývozu skupiny Chang Chun Group z Číny a Taiwanu do Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(35)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(36)

Navrhovateľ okrem toho v podnete poskytol dostatočné dôkazy o deformáciách trhu so surovinami v Číne, pokiaľ ide o dotknutý výrobok. Prešetrovanie sa preto týkalo uvedených deformácií trhu so surovinami, ako bolo uvedené v oznámení o začatí konania, aby bolo možné určiť, či treba vo vzťahu k Číne uplatniť ustanovenia článku 7 ods. 2a a ods. 2b základného nariadenia. Z tohto dôvodu Komisia zaslala čínskej vláde v tejto súvislosti dodatočný dotazník.

(37)

Dotazníky pre spoločnosti zaradené do vzorky v Číne, Kórei, na Taiwane a v Thajsku boli sprístupnené online (5) v deň začatia konania.

(38)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(39)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2023 do 31. marca 2024 („obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(40)

Výbor pre epoxidové živice tvrdil, že v období prešetrovania (ďalej len „OP“), ktoré Komisia stanovila pri začatí konania, chýba celý štvrťrok medzi koncom obdobia prešetrovania a dátumom začatia konania. Okrem toho podľa výboru pre epoxidové živice vedie výber roku 2020 ako referenčnej hodnoty na posúdenie objemu a cien dovozu k deformovanému obrazu, keďže tento rok bol ovplyvnený netrhovými silami, ktoré spôsobili prepad objemu dovozu v dôsledku logistických problémov a mimoriadne nestálych cien. Výbor pre epoxidové živice navrhol, aby Komisia prijala posudzované obdobie od 1. januára 2019, ktoré by odrážalo bežné obchodné podmienky pred pandémiou ochorenia COVID-19 a nasledujúcimi geopolitickými turbulenciami.

(41)

Jeden z neprepojených dovozcov, spoločnosť Cortex, takisto žiadal o rozšírenie posudzovaného obdobia o rok 2019, ktorý bol podľa názoru tohto dovozcu rokom, v ktorom na trhu existovali bežné podmienky.

(42)

V súlade s článkom 6 ods. 1 základného nariadenia musí obdobie prešetrovania bežne trvať najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania. Komisia má pri výbere obdobia prešetrovania široký priestor na voľné uváženie, pokiaľ takýto výber umožňuje reprezentatívne zistenie s použitím čo najaktuálnejších informácií. V tomto prípade Komisia zvolila obdobie prešetrovania, ktoré sa končí tri mesiace pred začatím prešetrovania, čo je v súlade s článkom 6 ods. 1, ako aj so zavedenou praxou, pričom to zároveň umožňuje zber údajov z Únie, od vyvážajúcich výrobcov a z iných štatistických zdrojov.

(43)

Pokiaľ ide o posudzované obdobie a jeho rozšírenie o rok 2019, treba pripomenúť, že Komisia má pri výbere tohto obdobia rovnako široký priestor na voľné uváženie. Posudzované obdobie by malo byť dostatočne dlhé na to, aby Komisia mohla riadne vyhodnotiť všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie. V tomto prípade Komisia v súlade so svojou štandardnou praxou zvolila obdobie celých troch rokov, ako aj obdobie prešetrovania na preskúmanie makroekonomických a mikroekonomických trendov a ukazovateľov. Ďalej sa poznamenáva, že posúdenie ujmy Komisiou zahŕňa dynamické posúdenie hospodárskych faktorov v priebehu posudzovaného obdobia, a nie iba podmienky na začiatku a na konci posudzovaného obdobia. V tejto súvislosti sa bez ohľadu na prvý rok posudzovaného obdobia analýzou Komisie jasne preukázala značná ujma výrobnému odvetviu Únie počas obdobia prešetrovania. Zmena posudzovaného obdobia by preto nemala za následok neplatnosť ani by inak neviedla k zmene zistení o ujme uvedených v tomto nariadení. Tvrdenia výboru pre epoxidové živice a spoločnosti Cortex sa preto zamietli.

(44)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, sú výrobky obsahujúce viac ako 35 hmotnostných % epoxidových živíc, známe aj ako epoxidové živice alebo polyepoxidy, ktoré sú polymérmi alebo prepolymérmi obsahujúcimi reaktívne epoxidové skupiny na základe epichlórhydrínu (ECH) a alifatickej alebo aromatickej alkoholovej zložky (ako je BPA) v tuhej, polotuhej alebo tekutej forme, všetkých typov akostnej triedy, čistoty, molekulovej hmotnosti alebo molekulárnej štruktúry, tiež obsahujúce modifikátory, tvrdidlá, prísady, a to za predpokladu, že tieto vytvrdzovacie činidlá chemicky nereagovali tak, aby epoxidovú živicu vytvrdili alebo ju premenili na iný výrobok, ktorý už neobsahuje epoxidové skupiny (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

Tieto výrobky sú vylúčené:

(45)

Epoxidové živice majú rôzne chemické zloženia. Najbežnejšou epoxidovou živicou je bisfenol A diglycidyléter, známa aj pod označením BADGE alebo DGEBA, ktorá vzniká reakciou epichlórhydrínu (ďalej len „ECH“) s bisfenolom A (ďalej len „BPA“). Epoxidové živice sa môžu vyrábať aj reakciou ECH s inými surovinami, ako sú alifatické glykoly a fenolové alebo krezolové novolaky. Výrobný proces je podobný aj pri výrobe epoxidovej živice s použitím iných surovín, ktoré nahrádzajú BPA v reakcii s ECH.

(46)

Epoxidové živice sú termosetické živice, čo znamená, že ich užitočné vlastnosti sa prejavia až po vytvrdnutí, t. j. po reakcii s vytvrdzovacími činidlami. Vo vytvrdnutej forme majú epoxidové živice tieto vlastnosti: skvelá priľnavosť, vynikajúca odolnosť voči korózii a chemikáliám, vysoká mechanická pevnosť a vynikajúce vlastnosti na izolačné aplikácie.

(47)

Epoxidové živice sa používajú v širokej škále aplikácií, ako sú nátery (vrátane lopatiek veterných turbín), farby, lepidlá, kompozitné materiály, izolačné materiály a elektronika.

(48)

Dotknutý výrobok je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Kórejskej republike, na Taiwane a v Thajsku, v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN ex 2910 90 00 , ex 3824 99 92 , ex 3824 99 93 a ex 3907 30 00 (kódy TARIC 2910 90 00 05, 3824 99 92 96, 3824 99 93 10, 3907 30 00 05, 3907 30 00 20 a 3907 30 00 80).

(49)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(50)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(51)

Spoločnosť Valspar Corporation SAS (ďalej len „Sherwin Williams“) tvrdila, že diglycidyléter na báze tetrametylbisfenolu F (ďalej len „TMBPF-DGE“), ktorý spadá pod definíciu dotknutého výrobku, by sa mal vylúčiť z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania. Konkrétnejšie spoločnosť Sherwin Williams tvrdila, že TMBPF-DGE je schválený na použitie v aplikáciách náterov prichádzajúcich do styku s potravinami a je dôležitou alternatívou voči náterom na báze BPA. Okrem toho spoločnosť Shetlandy Williamsov uvádza, že má v držbe vlastnícke patentové práva na výrobu TMBPF-DGE v Únii a v Číne, TMBPF-DGE sa do Únie nedováža a neexistuje žiadny dôkaz o ujme spôsobenej výrobe TMBPF-DGE v Únii zvýšeným dovozom epoxidovej živice do Únie z dotknutých krajín.

(52)

Po prvé, samotná spoločnosť Shetlandy Williamsov uvádza, že TMBPF-DGE sa používa v odvetví náterov ako alternatíva voči výrobkom na báze BPA. Uvedený typ epoxidu má teda rovnaké základné použitie a podobné základné vlastnosti ako iné konkurenčné typy epoxidov a je zameniteľný s inými prešetrovanými epoxidovými výrobkami. Okrem toho existenciu proprietárneho práva týkajúceho sa výroby určitého typu epoxidu nemožno považovať za dôvod na vylúčenie z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania. Spoločnosť Shetlandy Williamsov nepreukázala, že by sa patent vzťahoval na všetky formy TMBF-DGE. Okrem toho práva duševného vlastníctva nemajú žiadny vplyv na vlastnosti alebo použitie výrobku, ktoré sú relevantné v kontexte prešetrovania na ochranu obchodu. Okrem toho skutočnosť, že sa TMBPF-DGE nedováža do Únie, nenaznačuje budúce správanie vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách bez ohľadu na akékoľvek patentové práva, ktoré môžu presahovať hranice Únie alebo ktoré môžu byť dokonca neuplatniteľné na územiach mimo Únie. Spoločnosť Shetlandy Williamsov rovnako nepreukázala, že by sa TMBF-DGE nemohol vyrábať v žiadnej z dotknutých krajín.

(53)

Okrem toho spoločnosť Allihna Respitná (Chána) Ltd. (ďalej len „Allihna Chána“) predložila žiadosť o vylúčenie špeciálnych živíc Allihna, konkrétne BECKOPOX EP 2387w/53WA, z rozsahu prešetrovania. Spoločnosť Allihna Chána tvrdila, že uvedená špeciálna živica obsahuje menej nebezpečných organických rozpúšťadiel a má veľmi nízky vplyv na životné prostredie a že spoločnosť využíva na výrobu živice proprietárne techniky.

(54)

Po prvé, samotná spoločnosť Allihna Chána uznáva, že BECKOPOX EP 2387w/53WA spĺňa definíciu prešetrovaného výrobku. Po druhé, skutočnosť, že dotknutá živica obsahuje menej nebezpečných látok a je šetrnejšia k životnému prostrediu, nie je v tomto prípade oprávneným kritériom na vymedzenie prešetrovaného výrobku. Napokon, ako sa uvádza v odôvodnení 51, používanie proprietárnych techník nemôže slúžiť ako dôvod na vylúčenie výrobku a neznamená, že iní výrobcovia nemôžu vyrábať epoxidové živice s podobnými vlastnosťami a výkonnostnými charakteristikami, ktoré môžu spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(55)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia predbežne zamietla žiadosť o vylúčenie TMBPF-DGE a BECKOPOX EP 2387w/53WA z vymedzenia prešetrovaného výrobku.

(56)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o Čínu, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(57)

Komisia v dôsledku toho v záujme získania údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu epoxidových živíc. Príslušné informácie predložili tri skupiny vyvážajúcich výrobcov.

(58)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Od čínskej vlády nebola doručená žiadna odpoveď. Komisia následne informovala čínsku vládu, že v zmysle článku 18 základného nariadenia použije na stanovenie existencie výrazných deformácií v Číne dostupné skutočnosti. Od zainteresovaných strán neboli doručené žiadne pripomienky k prípadnému uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia vo vzťahu k Číne.

(59)

V oznámení o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(60)

Komisia 17. septembra 2024 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe dotknutého výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala možnú reprezentatívnu krajinu, konkrétne Thajsko. Komisia dostala pripomienky od jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky, skupiny Jiangsu Sanmu Group Co. Ltd, a od navrhovateľa. Tieto pripomienky sa zohľadnili v druhom zázname.

(61)

Po analýze doručených pripomienok Komisia 15. novembra 2024 vydala druhý záznam k zdrojom na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „druhý záznam“). V uvedenom zázname Komisia stanovila predbežný zoznam výrobných faktorov a informovala zainteresované strany o svojom úmysle použiť Thajsko ako reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe ľahko dostupných finančných údajov získaných od spoločnosti Aditya Birla Chemicals (Thailand), výrobcu v reprezentatívnej krajine. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Pripomienky predložil vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, skupina Jiangsu Sanmu Group Co. Ltd, a navrhovateľ.

(62)

Po analýze pripomienok a informácií doručených k druhému záznamu Komisia dospela k záveru, že vhodnou reprezentatívnou krajinou, z ktorej možno získať nedeformované ceny a náklady na určenie normálnej hodnoty, je Thajsko. Základné dôvody tohto rozhodnutia sú podrobnejšie opísané v odôvodnení 104 a v nasledujúcich odôvodneniach. Doručené pripomienky sa rozoberajú v bode 3.1.2.4.4.

(63)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(64)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(65)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov je uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(66)

Pri nedávnych prešetrovaniach, ktoré sa týkali chemického odvetvia (6) v Číne (7), Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(67)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že existujúce značné zasahovanie vlády v Číne vedie k deformácii efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (8). Komisia predovšetkým dospela k záveru, že v chemickom odvetví nielenže pretrváva výrazná miera vlastníctva zo strany čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (9), ale že čínska vláda je takisto schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (10). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v Číne celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (11). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v Číne (12). V rovnakom duchu Komisia zistila v chemickom odvetví deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (13), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, hlavne pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne (14).

(68)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa chemického odvetvia v Číne, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v podnete a v pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu (15) (ďalej len „správa“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do čínskeho hospodárstva vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v Číne, ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(69)

V podnete sa tvrdilo, že v čínskom odvetví epoxidových živíc existujú výrazné deformácie. Odvolával sa na správu a najmä na čínsky hospodársky systém, ktorý je „socialistickým trhovým hospodárstvom“, a na aktívnu úlohu Komunistickej strany Číny vo verejnom aj súkromnom sektore v Číne.

(70)

V podnete sa konkrétnejšie poukazovalo na to, že:

(71)

Na záver možno uviesť, že v podnete sa zaujalo stanovisko, že ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Na základe toho nie je podľa podnetu na stanovenie normálnej hodnoty vhodné v tomto prípade použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(72)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva Číny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku.

(73)

Čo sa týka článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia, v odvetví dotknutého výrobku pôsobia súkromné spoločnosti, napríklad Hongchang Electronics (nazývaná aj Grace Epoxy) (20) alebo Huibo New Materials (nazývaná aj Wells Advanced Materials) (21), ako aj štátom vlastnené podniky, napríklad Fujian Sanmu Group (22), Sinochem Group (23) a Sinopec Group (24). Presný pomer súkromných a štátom vlastnených výrobcov na trhu s epoxidovou živicou nebolo možné určiť. Komisia však zistila, že niekoľko výrobcov je pod priamou kontrolou štátu. Príkladom je najväčší čínsky výrobca (25) epoxidovej živice, skupina Fujian Sanmu Group, ktorý je pod kontrolou spoločnosti Fuzhou Development Zone State-owned Assets Operation Co., Ltd. (26), a skupiny Sinochem Group a Sinopec Group, čo sú oba centrálne podniky kontrolované Komisiou Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (27).

(74)

Zásahy Komunistickej strany Číny do operatívneho rozhodovania sa navyše stali normou nielen v štátom vlastnených podnikoch, ale aj v súkromných spoločnostiach (28), pričom Komunistická strana Číny si nárokuje vedúcu úlohu prakticky v každom aspekte hospodárstva krajiny. Vplyv štátu v podnikoch prostredníctvom štruktúr Komunistickej strany Číny skutočne vedie k tomu, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády vzhľadom na to, ako veľmi sa v Číne spojili štátne a stranícke štruktúry.

(75)

Prešetrovaním sa zistilo, že národné priemyselné združenie zastupujúce výrobcov epoxidovej živice, Čínska federácia ropného a chemického priemyslu, zriadilo osobitnú komisiu pre epoxidové živice a ich použitie (29). Čínska federácia ropného a chemického priemyslu sa podriaďuje celkovému vedeniu Komunistickej strany Číny, vykonáva stranícke aktivity a zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosť straníckych organizácií (30). Okrem toho „registračným a riadiacim orgánom združenia je ministerstvo pre občianske záležitosti“ (31) a medzi podmienky, ktoré musí splniť oprávnený zástupca Čínskej federácie ropného a chemického priemyslu, patrí „podriaďovať sa vedeniu Komunistickej strany Číny, podporovať socializmus s čínskymi charakteristikami, rozhodne uplatňovať líniu, zásady a politiky strany a vyznačovať sa dobrými politickými kvalitami“ (32).

(76)

Verejne aj súkromne vlastnené podniky v chemickom odvetví podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu. Najnovšie čínske politické dokumenty týkajúce sa chemického a petrochemického odvetvia potvrdzujú význam, ktorý čínska vláda naďalej pripisuje tomuto odvetviu, a to vrátane zámeru zasahovať do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami. Príkladom toho je 14. päťročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja a perspektív do roku 2035, podľa ktorého má čínska vláda v úmysle „[t]ransformovať a modernizovať tradičné priemyselné odvetvia, podporovať optimalizáciu rozmiestnenia a štrukturálne úpravy surovinových odvetví, ako je petrochemický priemysel“.

(77)

Okrem toho sa v usmerňujúcom stanovisku k podpore vysokokvalitného rozvoja petrochemického a chemického priemyslu v rámci 14. päťročného plánu (ďalej len „usmerňujúce stanovisko“) takisto stanovuje, že čínska vláda bude „[p]odporovať úpravu priemyselnej štruktúry: posilňovať osobitné opatrenia a vedecky regulovať rozsah priemyslu“ a „[…] [z]lepšovať dodávateľskú kapacitu špičkových polymérov, špeciálnych chemikálií a iných výrobkov“.

(78)

Podobné príklady zámeru čínskych orgánov dohliadať na vývoj v odvetví epoxidových živíc a usmerňovať ho možno nájsť na úrovni provincií, napríklad v 14. štvorročnom pláne vysokokvalitného rozvoja odvetvia nových materiálov provincie Ťiang-si, v ktorom sa uvádza, že „so zameraním na nové oblasti, ako je úspora energie a ochrana životného prostredia, elektronické informácie, vozidlá využívajúce nové zdroje energie, 5G a biomedicína, budeme vyvíjať vysokovýkonné živice“.

(79)

Okrem toho sa v 14. päťročnom pláne provincie Če-ťiang týkajúcom sa rozvoja odvetvia nových materiálov, ktorý sa týka odvetvia vysokoúčinných živíc, plánuje „[z]amerať sa na vývoj vysokoúčinných živíc a elastomérov, ako sú polyetylén, polypropylén, polyester, epoxidová živica“ a epoxidová živica sa uvádza medzi kľúčovými novými materiálmi, ktoré sa majú vyvíjať.

(80)

Pokiaľ ide o to, že čínska vláda je schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, Komisia zistila, že v článku 12 stanov spoločnosti Huibo New Materials sa stanovuje, že: „Spoločnosť zakladá organizácie Komunistickej strany a vykonáva stranícke činnosti v súlade s ustanoveniami stanov Komunistickej strany Číny. Spoločnosť poskytuje potrebné podmienky na činnosť straníckej organizácie“ (33).

(81)

Okrem toho predseda, ako aj niekoľko členov predstavenstva skupiny Fujian Sanmu Group sú takisto členmi Komunistickej strany Číny (34).

(82)

Predseda predstavenstva spoločnosti Sinochem Group zastáva funkciu tajomníka straníckeho výboru a niekoľko členov predstavenstva zastáva funkciu zástupcov tajomníka straníckeho výboru (35). Skupina Sinochem Group sa takisto prezentuje ako spoločnosť, ktorá „sa riadi myšlienkou Si Ťin-pchinga o socializme s čínskymi charakteristikami pre novú éru, účinne posilňuje celkové vedenie strany v podniku, prehlbuje budovanie strany [a] plne využíva úlohu straníckych organizácií na všetkých úrovniach“ (36).

(83)

Podobne aj predseda predstavenstva spoločnosti Sinopec Group zastáva funkciu tajomníka straníckeho výboru a niekoľko členov predstavenstva zastáva funkciu zástupcov tajomníka straníckeho výboru (37). Spoločnosť Sinopec Group uviedla, že má v úmysle „sústrediť sa na nové poslanie a úlohy spoločnosti na novej ceste, pokračovať v revolučnom duchu obnovy strany, všestranne a integrovane posilňovať vedenie a budovanie strany a systematicky podporovať komplexné a prísne riadenie strany, aby poskytovala silnú záruku pre napísanie novej kapitoly moderného petrochemického priemyslu Číny“ (38).

(84)

Nebolo možné systematicky zistiť existenciu osobných väzieb medzi všetkými výrobcami prešetrovaného výrobku a Komunistickou stranou Číny. Vzhľadom na to, že prešetrovaný výrobok predstavuje pododvetvie chemického odvetvia, sa však Komisia domnievala, že informácie zistené v nedávnych prešetrovaniach týkajúcich sa chemického odvetvia, ako sa uvádza v odôvodnení 67, sú relevantné aj pre prešetrovaný výrobok.

(85)

Okrem toho sú v odvetví epoxidových živíc zavedené diskriminačné politiky v prospech domácich výrobcov alebo politiky inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia. Komisia identifikovala niekoľko dokumentov, ktoré preukazujú, že odvetvie epoxidových živíc ťaží z vládnych usmernení a zasahovania do chemického odvetvia, keďže epoxidové živice predstavujú pododvetvie chemického odvetvia.

(86)

Chemický priemysel považuje čínska vláda trvalo za kľúčový (39). Potvrdzuje to množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov zameraných na chemikálie, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. V rámci 14. päťročného plánu čínska vláda vyčlenila chemický priemysel na optimalizáciu a modernizáciu (40). Podobne sa v 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín stanovuje, že čínska vláda bude „[o]ptimalizovať organizačnú štruktúru: [z]väčšovať a posilňovať popredné podniky: […] [p]odporovať podniky s cieľom urýchľovať medziregionálne fúzie, fúzie medzi vlastníkmi a reorganizácie, zvyšovať priemyselnú koncentráciu a vykonávať medzinárodné operácie. V petrochemickom odvetví, chemickom odvetví, oceliarskom odvetví, odvetví neželezných kovov, stavebných materiálov a v iných priemyselných odvetviach vytvoriť skupinu popredných podnikov v priemyselnom reťazci s ekologickou dominanciou a kľúčovou konkurencieschopnosťou“ (41) .

(87)

Okrem toho bol projekt dcérskej spoločnosti skupiny Sinopec Group v provincii Chu-nan s názvom „Kľúčová technológia pre vysokovýkonnú špeciálnu epoxidovú živicu“ vybraný vládou provincie Chu-nan medzi 10 najlepších technologických výskumných projektov, ktorým sa má poskytnúť podpora. (42)

(88)

Okrem toho spoločnosť Hongchang Electronics získala v roku 2024 osobitné štátne subvencie vo výške 21 miliónov CNY v prospech stopercentnej dcérskej spoločnosti Zhuhai Hongchang Electronics Materials Co., Ltd. na projekt výroby epoxidovej živice (43). Spoločnosť Hongchang Electronics Materials Co., Ltd. vo svojej výročnej správe za rok 2023 uviedla, že v roku 2022 dostala štátne subvencie vo výške 9,2 milióna CNY a v roku 2023 vo výške 11,5 milióna CNY (44).

(89)

Podobne spoločnosť Huibo New Materials dostala v roku 2022 vládne subvencie vo výške 1,4 milióna CNY a v roku 2023 2,8 milióna CNY (45).

(90)

Skupina Fujian Sanmu Group takisto dostávala štátne subvencie vo výške 10,8 milióna CNY v roku 2021, 13,9 milióna CNY v roku 2022 a 3,2 milióna CNY v roku 2023 (46).

(91)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže primäť subjekty, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky, ktoré pomáhajú podporovaným priemyselným odvetviam vrátane výroby prešetrovaného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(92)

Pri tomto prešetrovaní sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie právnych predpisov v oblasti konkurzného práva a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v chemickom odvetví neovplyvnili výrobcov prešetrovaného výrobku (47).

(93)

Prešetrovaný výrobok ďalej nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 67. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v Číne) (48).

(94)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorým by sa preukazovalo, že odvetvie epoxidových živíc neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia (49). Uvedené usmerňujúce stanovisko, v ktorom sa požaduje „zlepšiť podporné politiky, zvýšiť koordináciu medzi fiškálnymi, finančnými, regionálnymi, investičnými, dovoznými a vývoznými […] politikami a priemyselnými politikami [s cieľom] naplno využiť národnú platformu spolupráce medzi priemyslom a finančným odvetvím a [s cieľom] podporiť prepojenie medzi podnikmi a bankami“ (50), takisto veľmi dobre ilustruje tento typ zasahovania vlády. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(95)

Komisia napokon pripomína, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia prešetrovaného výrobku nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(96)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja prešetrovaného výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pozemkami, prácou, so surovinami a s energiou sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(97)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, pozemky, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené.

(98)

Čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(99)

Skupina Jiangsu Sanmu Group uviedla, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia sa v tomto prípade neuplatňuje, pretože neexistujú dostatočné dôkazy o výrazných deformáciách v čínskom odvetví epoxidových živíc. Tvrdila, že skupina Jiangsu Sanmu Group je súkromnou spoločnosťou a že jej obchodné aktivity sú výsledkom pôsobenia trhových síl bez akéhokoľvek neprimeraného zasahovania zo strany vlády. Preto požiadala Komisiu, aby akceptovala jej ceny a náklady na domácom trhu, ako ich uviedla spoločnosť.

(100)

Po prvé, Komisia nesúhlasila s tým, že neexistujú dostatočné dôkazy o tom, že čínske odvetvie epoxidových živíc je ovplyvnené výraznými deformáciami. Hoci správa neobsahuje osobitnú kapitolu o epoxidových živiciach, existencia výrazných deformácií, ktoré vedú k uplatňovaniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, nesúvisí s existenciou osobitnej odvetvovej kapitoly zaoberajúcej sa prešetrovaným výrobkom. Správa obsahuje opis rôznych druhov deformácií v Číne, ktoré sú prierezové a týkajú sa celého čínskeho hospodárstva (51) a ovplyvňujú ceny a výrobné náklady prešetrovaného výrobku vrátane surovín, energie, pozemkov, kapitálu a práce (52). Okrem toho správa obsahuje kapitolu o odvetví chemického priemyslu, ktorá je relevantná pre posúdenie Komisie týkajúce sa odvetvia epoxidových živíc, ktoré je pododvetvím odvetvia chemického priemyslu.

(101)

Zdrojom dôkazov, ktoré Komisia používa na určenie príslušnej hodnoty, nie je len správa, keďže na tento účel sa používajú ďalšie dôkazné prvky (aj z podnetu (53)). Ako sa vysvetľuje v oddiele 3.1.2.1, odvetvie epoxidových živíc podlieha viacerým vládnym zásahom (ako je prítomnosť štátu a dohľad nad kľúčovými subjektmi odvetvia (54), pokrytie päťročnými plánmi a inými dokumentmi (55) a intervencie vo finančnom sektore (56)), ktoré majú vplyv aj na náklady na výrobu epoxidovej živice vrátane surovín, energie, pôdy, kapitálu a práce (57). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(102)

Po druhé, pokiaľ ide o žiadosť skupiny Jiangsu Sanmu Group, aby Komisia používala ceny a náklady na domácom trhu uvádzané touto skupinou, Komisia pripomína, že len čo sa určí, že z dôvodov existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu vo vyvážajúcej krajine, Komisia môže vytvoriť normálnu hodnotu s použitím nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre každého vyvážajúceho výrobcu podľa článku 2 ods. 6a písm. a). Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) možno použiť domáce náklady iba vtedy, ak sa s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. Vzhľadom na dostupné dôkazy o výrobných faktoroch jednotlivých vyvážajúcich výrobcov sa však nedali považovať za nedeformované žiadne náklady na výrobu a predaj prešetrovaného výrobku. Komisia takisto poznamenáva, že skupina Jiangsu Sanmu Group svoje tvrdenie ďalej neodôvodnila. Tvrdenie sa preto odmietlo.

(103)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty v tomto prípade nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa opisuje v ďalšom bode.

(104)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(105)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 60 a 61, Komisia vyhotovila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a rozoberajú sa v nich pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili. V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere použiť v predmetnom prípade ako vhodnú reprezentatívnu krajinu Thajsko.

(106)

V prvom zázname Komisia identifikovala Brazíliu, Malajziu a Thajsko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína podľa Svetovej banky, t. j. Svetová banka klasifikuje všetky tieto krajiny ako krajiny s „vyššími strednými príjmami“ na základe hrubého národného dôchodku, v ktorých sa podľa dostupných informácií vyrába prešetrovaný výrobok.

(107)

V prvom zázname Komisia uviedla, že v prípade krajín identifikovaných ako krajiny, v ktorých sa vyrába prešetrovaný výrobok, t. j. Brazília, Malajzia a Thajsko, boli ľahko dostupné finančné údaje od výrobcov prešetrovaného výrobku k dispozícii len v prípade jedného výrobcu epoxidových živíc v Thajsku, spoločnosti Aditya Birla Chemicals (Thailand) (59).

(108)

V prípade identifikovaného thajského výrobcu Aditya Birla Chemicals (Thailand) Komisia nedokázala nájsť podrobné finančné informácie, ktoré by zodpovedali obdobiu prešetrovania. V priebehu prešetrovania však spoločnosť poskytla svoje finančné výkazy za finančný rok končiaci sa 31. marca 2024, čo je v súlade s obdobím prešetrovania, a súhlasila s tým, že sa bude považovať za referenčnú spoločnosť v súčasnom prešetrovaní (60), a so zaradením príslušných údajov do spisu tak, aby k nim mali prístup zainteresované strany.

(109)

Pokiaľ ide o Malajziu, na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, existuje len jeden výrobca, ktorý vyrába epoxidové živice, spoločnosť DIC Corporation (61), ktorá je súčasťou celosvetovej japonskej skupiny. Ľahko dostupné neboli žiadne podrobné finančné informácie o tejto spoločnosti. K tomuto zisteniu neboli doručené žiadne pripomienky.

(110)

Pokiaľ ide o Brazíliu, na základe informácií, ktoré má k dispozícii Európska komisia, vyrábajú epoxidové živice traja výrobcovia: Dow (62), Hexion Quimica do Brazil LTDA (63) a Olin (64). V prípade týchto spoločností však nie sú k dispozícii žiadne finančné informácie týkajúce sa dotknutého výrobku.

(111)

Navrhovateľ poskytol dôvernú verziu auditovanej účtovnej závierky jedného zo známych výrobcov epoxidových živíc v Brazílii, spoločnosti Olin Brazil. K týmto informáciám však nebol pripojený žiadny súhrn, ktorý nemá dôverný charakter, ani žiadny súhlas spoločnosti s použitím týchto citlivých údajov ako referencie v súčasnom prešetrovaní. Komisia preto nemohla považovať tieto informácie za ľahko dostupné údaje v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia, a preto ich nemohla použiť v súčasnom prešetrovaní.

(112)

Čínsky vyvážajúci výrobca, skupina Jiangsu Sanmu Group, vo svojich pripomienkach k druhému záznamu požiadal Komisiu, aby zverejnila úplnú ročnú účtovnú závierku spoločnosti Aditya Birla Chemicals (Thailand), aby bolo možné posúdiť správnosť výpočtu a metodiky použitej na výpočet zisku a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Skupina Jiangsu Sanmu Group požiadala najmä o poskytnutie informácií o položkách „predajné náklady“, „administratívne náklady“ a „finančné náklady“.

(113)

Komisia usúdila, že finančné údaje, ktoré poskytla spoločnosť Aditya Birla Chemicals (Thailand), predstavujú komplexný a aktuálny zdroj informácií na výpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, čo zainteresovaným stranám umožnilo získať dostatok údajov na posúdenie úrovne zisku a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 109 až 111, žiadne alternatívne informácie neboli ľahko dostupné a ani zainteresované strany neposkytli žiadne použiteľné alternatívne údaje. Pokiaľ ide o prvky zahrnuté v predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch použité pri výpočte, ktoré by sa mohli ľahko sprístupniť, Komisia sa s touto otázkou ešte obráti na spoločnosť Aditya Birla Chemicals (Thailand).

(114)

V druhom zázname Komisia uviedla, že objemy dovozu z Číny do Thajska boli významné v prípade ECH (75 %) a kaustickej sódy (62 %). Na základe toho Komisia usúdila, že hodnota dovozu ECH a kaustickej sódy z Thajska bola pravdepodobne deformovaná. Z ďalšieho preskúmania cien dovozu z Číny a z ďalších zdrojov totiž vyplynulo, že tieto ceny boli zosúladené, pričom čínske ceny pravdepodobne ovplyvnili ceny vo zvyšku sveta. V dôsledku toho sa Komisia rozhodla nájsť alternatívne referenčné hodnoty pre tieto dva výrobné faktory. V prípade ECH ani kaustickej sódy neboli k dispozícii žiadne medzinárodné referenčné hodnoty. Z tohto dôvodu Komisia posúdila dovoz uvedených faktorov do Malajzie alebo Brazílie – dvoch krajín s podobným vývojom a výrobou epoxidových živíc, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 106. Podiel čínskeho dovozu ECH na celkovom dovoze predstavoval 0 % v prípade Malajzie a 27 % v prípade Brazílie, zatiaľ čo podiel čínskeho dovozu hydroxidu sodného, ktorý však predstavuje menší podiel celkových výrobných nákladov, na celkovom dovoze počas prešetrovania bol 15 % v prípade Malajzie a 4 % v prípade Brazílie. Z dôvodu celkového významu ECH pre celkové výrobné náklady epoxidových živíc sa Komisia rozhodla použiť dovoz do Malajzie na stanovenie nedeformovaných nákladov uvedených dvoch výrobných faktorov.

(115)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia v druhom zázname informovala zainteresované strany o tom, že na získanie nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt na výpočet normálnej hodnoty zamýšľa použiť Thajsko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu (s výnimkou dovozu ECH a kaustickej sódy, v prípade ktorých by sa použil dovoz do Malajzie) a spoločnosť Aditya Birla Chemicals (Thailand) v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia.

(116)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Thajska ako reprezentatívnej krajiny a spoločnosti Aditya Birla Chemicals (Thailand) ako výrobcu v reprezentatívnej krajine.

(117)

Skupina Jiangsu Sanmu Group namietala proti predpokladom prijatým Komisiou, že by thajské trhy s ECH a kaustickou sódou boli deformované len na základe vysokého dovozu z Číny, a tvrdila, že Komisia by mala použiť dovoz do Thajska aj na stanovenie nedeformovaných hodnôt pre kaustickú sódu aj ECH.

(118)

Okrem toho skupina Jiangsu Sanmu Group poznamenala, že objem dovozu ECH do Thajska z iných krajín ako z Číny je stále vyšší ako celkový dovoz ECH do Malajzie.

(119)

Napokon skupina Jiangsu Sanmu Group tvrdila, že Thajsko by sa malo uprednostniť ako zdroj nedeformovaných referenčných hodnôt na účely normálnej hodnoty, keďže je jednou z prešetrovaných krajín.

(120)

Navrhovateľ namietal proti týmto tvrdeniam v pripomienkach k prvému a druhému záznamu a zdôraznil, že významný podiel dovozu z Číny do jednej krajiny by pravdepodobne vytvoril tlak na ceny dovozu aj z iných konkurenčných krajín. Navrhovateľ zdôraznil, že Čína ako najväčší svetový výrobca ECH svojou masívnou výrobou a vývozom výrazne ovplyvňuje susedné trhy. V dôsledku toho by dovozné ceny ECH a kaustickej sódy do Thajska nepriamo odzrkadľovali cenové deformácie v Číne.

(121)

Komisia zistila, že pri absencii akýchkoľvek dôkazov svedčiacich o opaku je pravdepodobné, že značný dovoz z Číny ovplyvní celkové dovozné ceny. Táto skutočnosť bola totiž preukázaná zosúladením cien medzi dovozom do Thajska z Číny a z iných krajín ako z Číny, keďže podiel dovozu z Číny bol značný, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 114. Z tohto dôvodu je v skutočnosti praxou Komisie nepovažovať krajiny s vysokým podielom dovozu kľúčových výrobných faktorov z Číny za vhodné reprezentatívne krajiny. Komisia sa preto rozhodla nezohľadňovať dovoz ECH a kaustickej sódy do Thajska ako nedeformované referenčné hodnoty na stanovenie normálnej hodnoty.

(122)

Navrhovateľ však nesúhlasil s návrhom Komisie použiť Malajziu ako zdroj nedeformovaných referenčných hodnôt pre ECH a kaustickú sódu. Navrhovateľ tvrdil, že Malajzia nespĺňa kritériá, aby mohla slúžiť ako nedeformovaná referenčná hodnota, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, Malajzia nevyrába tekutú epoxidovú živicu, v prípade ktorej sa okrem iných vstupov využíva ECH. Po druhé, Malajzia nie je izolovaná od deformácií trhu, ktoré ovplyvňujú ázijský výrobný reťazec epoxidových živíc. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol, aby Komisia použila radšej Brazíliu. Podľa navrhovateľa sa v Brazílii vyrába väčšie množstvo epoxidových živíc vrátane tekutých epoxidových živíc. Okrem toho sa brazílske ceny ECH a kaustickej sódy viac približujú medzinárodným cenám ako malajzijské ceny. Napokon navrhovateľ tvrdil, že brazílske dovozné ceny ECH a kaustickej sódy sú vyššie ako dovozné ceny v Malajzii.

(123)

Komisia zdôraznila, že Malajzia je krajinou s výrobou epoxidovej živice, aj keď údajne nie v tekutej forme, a že dováža ECH a kaustickú sódu z nedeformovaných zdrojov v značných objemoch. Okrem toho tvrdenie o čínskych deformáciách, ktoré sa šíria po celej Ázii, nebolo podložené. Komisia preto túto pripomienku zamietla.

(124)

Pokiaľ ide o navrhovanú alternatívu, Brazíliu, Komisia poznamenala, že dovoz ECH z Číny predstavoval 27 % celkového dovozu ECH v porovnaní s 0 % dovozu toho istého materiálu z Číny do Malajzie počas obdobia prešetrovania. Komisia preto dospela k záveru, že Malajzia je vhodnejším zdrojom na určenie nedeformovanej hodnoty ECH ako Brazília.

(125)

Napokon vo svojej odpovedi na prvý záznam navrhovateľ tvrdil, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk thajského výrobcu epoxidových živíc by mohli byť deformované, keďže by mal prospech z deformovanej trhovej ceny ECH. Navrhovateľ preto požiadal Komisiu, aby na stanovenie nedeformovaných hodnôt zisku a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov použila výrobcov epoxidových živíc v Brazílii, o ktorých je takisto známe, že sú viac vertikálne integrovaní ako ich thajskí konkurenti. Navrhovateľ však nepredložil žiadne dôkazy na podporu tohto tvrdenia ani alternatívne a použiteľné verejne dostupné finančné účty brazílskych výrobcov. Preto bola pripomienka zamietnutá ako neopodstatnená.

(126)

Po určení Thajska ako najvhodnejšej reprezentatívnej krajiny, v prípade ktorej boli príslušné údaje ľahko dostupné, na základe všetkých uvedených prvkov nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou poslednou vetou základného nariadenia. Pokiaľ ide o nedeformované údaje o ECH a kaustickej sóde, v prípade Malajzie sa zistilo, že predstavuje najvhodnejšie reprezentatívne údaje, a preto nebolo potrebné ani posúdenie úrovne sociálnej, ani environmentálnej ochrany v Malajzii.

(127)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Thajsko (a Malajzia v prípade ECH a kaustickej sódy) vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(128)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ľahko dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname.

(129)

V druhom zázname Komisia uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny a lignit. Komisia okrem toho uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce použije údaje Národnej banky Thajska (65), v prípade elektriny údaje Thajského provinciálneho úradu pre elektrickú energiu a Thajskej energetickej regulačnej komisie (66) a v prípade zemného plynu a následne pary údaje Úradu pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky ministerstva energetiky (67).

(130)

Komisia ďalej v druhom zázname aktualizovala zoznam výrobných faktorov na základe pripomienok strán a informácií poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky vo vyplnených dotazníkoch.

(131)

V druhom zázname napokon Komisia informovala zainteresované strany aj o tom, že vzhľadom na veľký počet výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí poskytli úplné informácie, a na zanedbateľnú váhu niektorých surovín v celkových výrobných nákladoch boli tieto zanedbateľné položky zoskupené do jednej kategórie ako „spotrebný materiál“. Komisia ďalej informovala, že vypočíta percentuálny podiel spotrebného materiálu na celkových nákladoch na suroviny a tento podiel uplatní na prepočítané náklady na suroviny, pričom použije stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(132)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory epoxidových živíc

(133)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Táto metodika je riadne vysvetlená v odôvodneniach 158 až 160.

(134)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem Číny a krajín, ktoré nie sú členmi WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (73). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z Číny do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 103 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Zvyšné množstvá považovala Komisia za reprezentatívne.

(135)

V prípade viacerých výrobných faktorov predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v období prešetrovania, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny (najviac 2,5 %). Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 157.

(136)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín Komisia v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia uplatnila príslušné dovozné clá v súvislosti s ECH a kaustickou sódou v reprezentatívnej krajine, resp. v Malajzii.

(137)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na takéto suroviny, a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní do závodu spoločnosti.

(138)

V nadväznosti na druhý záznam skupina Jiangsu Sanmu Group vzniesla pripomienku, že Komisia použila rovnakú referenčnú hodnotu pre dve triedy kaustickej sódy (koncentrácia 32 % a 50 %) a navrhla úpravu s cieľom zohľadniť vyššiu trhovú cenu, ktorú zvyčajne dosahuje trieda s koncentráciou 50 %.

(139)

Komisia uznala, že trhová cena triedy kaustickej sódy s koncentráciou 50 % je skutočne vyššia ako cena jej triedy s koncentráciou 32 %. Dostupná referenčná cena v databáze GTA sa však vzťahuje na „hydroxid sodný (kaustická sóda): vo vodnom roztoku (sodný lúh alebo kvapalná sóda)“, z čoho vyplýva, že táto referenčná hodnota je priemernou cenou za dovoz rôznych tried kaustickej sódy. Vzhľadom na nedostatok údajov o cenách pre jednotlivé triedy Komisia dospela k záveru, že použitie tejto priemernej ceny z databázy GTA predstavuje najspoľahlivejšiu možnosť. Okrem toho aproximáciu vnesenú touto metódou zmierňuje skutočnosť, že v procese výroby epoxidu sa spotrebúva aj zmes rôznych tried kaustickej sódy. Navrhovaná úprava sa preto zamietla.

(140)

Skupina Jiangsu Sanmu Group predložila tvrdenie týkajúce sa úrovne obchodu, pri ktorej sa použili údaje o dovoze (zdroj: GTA (74)), a namietala proti rozhodnutiu Komisie opierať sa o ceny, pri ktorých je clo zaplatené, zahŕňajú poplatky za námornú dopravu, poistenie, prístavné poplatky, vnútrozemskú dopravu a dovozné clá, ktoré by predstavovali referenčnú hodnotu čínskych nákladov na suroviny. Zdôraznila, že uvedené faktory sú irelevantné pre výrobný proces čínskych výrobcov, ktorí väčšinou využívajú dodávky suroviny z domáceho trhu, a navyšujú základňu nákladov na určenie normálnej hodnoty. Inými slovami, skupina tvrdila, že dovozné štatistiky tretej krajiny presne neodzrkadľujú ceny na domácom trhu alebo skutočné nákupné náklady v dotknutej krajine, pretože úroveň dovozných cien podlieha deformáciám v dôsledku rôznych vonkajších faktorov vrátane objemu dovozu, geografickej vzdialenosti medzi dovážajúcimi a vyvážajúcimi krajinami a dostupnosti takýchto vstupov v danej krajine. Skupina Jiangsu Sanmu Group preto požiadala Komisiu, aby od hodnoty CIF výrobných faktorov pri dovoze do reprezentatívnej krajiny odpočítala náklady na námornú prepravu, vnútrozemskú dopravu, poistenie a clá. Tým by sa referenčné ceny priblížili k cenám vstupov nakupovaných na domácom trhu.

(141)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Všetky prvky uvedené skupinou Jiangsu Sanmu Group sú náklady, ktoré sa musia premietnuť do ceny, ktorá sa v konečnom dôsledku účtuje na trhu reprezentatívnej krajiny. Okrem toho sú tieto konečné ceny, ktoré zahŕňajú takéto prvky, ovplyvnené konkurenčnými silami v dovážajúcich krajinách. Slúžia preto ako spoľahlivý zdroj na určenie nedeformovaných nákladov na reprezentatívnych trhoch.

(142)

V nadväznosti na prvý záznam navrhovateľ požiadal Komisiu, aby rozlišovala medzi priamymi surovinami (ako sú BPA, ECH a kaustická sóda), ktoré sa používajú osobitne v procese výroby epoxidových živíc, a surovinami na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca (ako sú propylén, fenol, acetón, benzén a propán), ktoré používajú vertikálne integrovaní výrobcovia v predchádzajúcich fázach dodávateľského reťazca.

(143)

Komisia poznamenala, že integrovaní výrobcovia interne používajú suroviny na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca na výrobu BPA a/alebo ECH, ktoré sú priamymi vstupmi na výrobu epoxidových živíc, a uplatnila referenčné hodnoty na základe skutočnej spotreby surovín každého vyvážajúceho výrobcu bez ohľadu na to, či ide o priame suroviny alebo suroviny na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca.

(144)

Navrhovateľ tvrdil, že ak Komisia zahrnula propylén a benzén medzi suroviny, mala by zahrnúť aj chlór, glycerol a chlorovodík. Na základe overených odpovedí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky však spotreba týchto vstupov predstavuje nevýznamný podiel na priamych výrobných nákladoch, a preto sa považujú za spotrebný materiál.

(145)

Na stanovenie referenčnej hodnoty nákladov práce Komisia použila posledné verejne dostupné údaje Národnej banky Thajska (75) o priemerných mzdách v Thajsku počas obdobia prešetrovania. Tieto údaje boli upravené tak, aby zahŕňali sociálne odvody (76). Nakoniec sa celkové ročné náklady na prácu vydelili počtom hodín v roku (t. j. 8 hodín denne, ktoré sú vynásobené 5 pracovnými dňami v týždni a počtom týždňov v roku).

(146)

Skupina Jiangsu Sanmu Group vo svojich pripomienkach k druhému záznamu namietala proti predpokladu týždenného pracovného času 40 hodín, ako sa opisuje v odôvodnení 145, pretože sa domnievala, že týmto predpokladom sa podhodnocuje skutočný pracovný čas. Skupina Jiangsu Sanmu Group uviedla thajské ministerstvo práce, ktoré povoľuje pracovný čas až 48 hodín týždenne. Skupina okrem toho uviedla, že výpočet Komisie nezohľadňuje nadčasy, ktoré sú v Thajsku bežnou praxou. Skupina Jiangsu Sanmu Group vo svojich pripomienkach zdôraznila, že podľa thajského pracovného práva sa za nadčasy vypláca najmenej 1,5-násobok štandardnej mzdovej sadzby za bežný pracovný deň a až 2-násobok za dni pracovného pokoja, štátne sviatky alebo ročnú dovolenku.

(147)

Komisia uviedla, že skupina Jiangsu Sanmu Group neposkytla žiadne konkrétne dôkazy o tom, že pracovníci pri výrobe epoxidových živíc v Thajsku pracujú viac ako 40 hodín. Pripomenulo sa, že pokiaľ si zainteresované strany želajú vzniesť námietky voči komplexnému posúdeniu Komisie v kontexte vytvárania normálnej hodnoty, je na nich, aby poskytli konkrétne dôkazy preukazujúce, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia dôkazov, ktoré boli zohľadnené na účely uvedeného výpočtu. Rovnako ako vo veci CCCME (77) skupina Jiangsu Sanmu Group tvrdila, že týždenný pracovný čas je v skutočnosti dlhší v Thajsku, neopierala sa však o konkrétne dôkazy. V analogickej situácii vo veci CCCME Všeobecný súd skonštatoval, že „žalobkyne nepredložili dôkaz o zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keď použila hodnotu štyridsať hodín práce týždenne v Thajsku na účely výpočtu nákladov práce spojených s výrobou dotknutého výrobku“. (78) Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(148)

Navrhovateľ vo svojich pripomienkach k druhému záznamu spochybnil metodiku, ktorú Komisia použila na stanovenie nákladov práce, a tvrdil, že by sa mali zosúladiť s predchádzajúcimi prešetrovaniami, v ktorých sa ako reprezentatívna krajina použilo Thajsko (konkrétne antidumpingové konanie proti dovozu spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele z Číny (79)). Okrem toho navrhovateľ poznamenal, že odhadované jednotkové náklady práce boli výrazne nižšie ako počas prešetrovania týkajúceho sa spojovacích materiálov (t. j. od 1. júla 2019 do 30. júna 2020).

(149)

Komisia objasnila, že na stanovenie nedeformovanej hodnoty nákladov práce použila rovnakú metodiku a zdroje ako v prípade prešetrovania týkajúceho sa spojovacích materiálov. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(150)

Na stanovenie referenčnej hodnoty pre elektrinu Komisia použila kalkuláciu ceny elektriny pre podnikateľské subjekty, priemyselné a štátne podniky, ktorá bola k dispozícii na webovom sídle provinciálneho úradu pre elektrickú energiu (80), 4.2 Tarifa na základe času využívania. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektriny v príslušnom pásme spotreby 4.2.3: Menej ako 12 kV.

(151)

Tento poplatok za energiu sa od roku 2018 nezmenil a aktualizuje sa mesačne pomocou nástroja nazývaného „príplatok Ft“. Mesačne účtované poplatky za elektrinu sa preto vypočítajú ako:

(152)

Pri výpočte referenčnej hodnoty Komisia k základnému poplatku za elektrinu pripočítala priemerný upravený poplatok za spotrebu energie za obdobie prešetrovania.

(153)

Referenčná hodnota bola stanovená pre každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky na základe príslušnej spotreby v špičke a mimo špičky, keď vyvážajúci výrobca rozlišoval medzi spotrebou v špičke a mimo špičky. Výsledná spotreba bola priradená k sadzbám v špičke a mimo špičky. Ak vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky nerozlišoval medzi spotrebou v špičke a mimo špičky, použili sa sadzby v špičke.

(154)

Na stanovenie referenčnej hodnoty pre plyn Komisia použila ceny plynu pre podniky (priemyselných odberateľov) v Thajsku, ktoré zverejnil Úrad pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky ministerstva energetiky (82). Komisia použila príslušné ceny z tabuľky 7.2-4: Konečná spotreba energie na obyvateľa. Komisia ako referenčnú hodnotu použila najnovšie údaje týkajúce sa roku 2023.

(155)

Na stanovenie referenčnej hodnoty pre paru vyjadrenej v CNY/t Komisia vychádzala z ceny zemného plynu vyjadrenej v CNY/m3 vypočítanej podľa metodiky uvedenej v odôvodnení 154. Pomocou všeobecne uznávaného konverzného faktora (83) Komisia odhadla energetický obsah plynu vyjadrený v MMBtu/m3. Ďalej Komisia pomocou koeficientu účinnosti spaľovania, ktorý uverejnilo ministerstvo energetiky USA (84), určila množstvo energie plynu, ktoré sa môže preniesť do pary, vyjadrené v Btu/m3 plynu. Na základe príslušnej tabuľky uverejnenej Ministerstvom energetiky USA Komisia stanovila množstvo energie uloženej v nasýtenej pare pri tlaku 4 MPa, vyjadrené v Btu/kg pary. Kombináciou týchto prvkov (cena plynu v CNY/m3, energia prenesená do pary v Btu/m3 plynu a energia uložená v pare v Btu/kg pary) Komisia získala referenčnú cenu pary v CNY/t (85).

(156)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu lignitu na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 134.

(157)

Vzhľadom na veľký počet výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí poskytli úplné informácie, a na zanedbateľnú váhu niektorých surovín v celkových výrobných nákladoch sa niektoré výrobné faktory považovali za spotrebný materiál. Komisia vypočítala percentuálny podiel spotrebných materiálov na celkových výrobných nákladoch a tento percentuálny podiel uplatnila na prepočítané výrobné náklady na základe referenčných hodnôt.

(158)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch uvedených predtým v texte.

(159)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na výrobných nákladoch, ktoré vyvážajúcim výrobcom skutočne vznikli. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(160)

Pri stanovení nedeformovanej a primeranej sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia vychádzala z finančných údajov spoločnosti Aditya Birla Chemicals (Thailand) Co., Ltd za finančný rok končiaci sa 31. marca 2024, ktoré spoločnosť poskytla vo verzii, ktorá nemá dôverný charakter. Na základe dostupných údajov spoločnosti Aditya Birla Chemicals (Thailand) Co., Ltd. Komisia použila 18,0 % ako nedeformovanú hodnotu pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a 9,3 % ako nedeformovanú hodnotu pre zisk.

3.1.2.6.10.

Výpočet

(161)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(162)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Tieto údaje o miere spotreby, ktoré poskytol žiadateľ, boli skontrolované počas overovania. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v bode 3.1.2.6.2.

(163)

Po stanovení nedeformovaných výrobných nákladov Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa uvádza v odôvodneniach 158 až 160. Boli stanovené na základe účtovnej závierky spoločnosti, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 160.

(164)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 160, Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou k nedeformovaným priamym výrobným nákladom s cieľom dospieť k nedeformovaným výrobným nákladom.

(165)

Na výrobné náklady, ktoré boli stanovené, ako je opísané v predchádzajúcom odôvodnení, Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 18,0 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady predstavoval 9,3 %.

(166)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(167)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie priamo nezávislým zákazníkom.

(168)

Vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(169)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na tej istej úrovni obchodu a s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, v prípade potreby boli normálna hodnota a vývozná cena upravené s cieľom: i) vyjadriť ich v čistej hodnote na úrovni ceny zo závodu a ii) vykonať úpravy vzhľadom na rozdiely vo výrobných faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(170)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 161, normálna hodnota sa stanovila na úrovni obchodu zodpovedajúcej cene zo závodu pomocou výrobných nákladov spoločne so sumami predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ktoré sa považovali za primerané pre túto úroveň obchodu. Na účely vyjadrenia normálnej hodnoty očistenej na úroveň zo závodu sa preto nemuseli vykonať žiadne úpravy.

(171)

Komisia nezistila žiadne dôvody na prípadné úpravy normálnej hodnoty a o takéto úpravy nežiadal ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(172)

S cieľom vyjadriť vývoznú cenu v čistej hodnote na úrovni obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na výdavky na dopravu, clá, poistenie, manipuláciu a nakladanie.

(173)

Úpravy sa vykonali vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: náklady na úver a bankové poplatky.

(174)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(175)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(176)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(177)

Na tomto predstavuje základe predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 30,3 %.

(178)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Číne Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(179)

Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bol stanovený na základe údajov Eurostatu.

(180)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz čínskych spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval približne 85 % celkového objemu dovozu z Číny v období prešetrovania. Komisia sa na základe toho rozhodla, že dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanoví na úrovni skupiny s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(181)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(182)

Komisia v odôvodneniach 183 až 191 uvedených ďalej vymedzuje všeobecnú metodiku, ktorú použila na dumpingové výpočty. V opodstatnených prípadoch sú otázky špecifické pre určitú krajinu alebo spoločnosť týkajúce sa týchto výpočtov riešené ďalej v texte v bodoch týkajúcich sa konkrétnych krajín.

(183)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jednotlivého vyvážajúceho výrobcu predstavoval počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie.

(184)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúcich výrobcov s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(185)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavuje počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie.

(186)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či sa má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(187)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(188)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(189)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja daných druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

(190)

Ak sa určitý druh podobného výrobku v bežnom obchode nepredával alebo sa predával v nedostatočnom objeme alebo ak sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(191)

Normálna hodnota sa vytvorila tak, že k priemerným výrobným nákladom podobného výrobku každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky počas obdobia prešetrovania sa pripočítali tieto položky:

(192)

Navrhovateľ tvrdil, že v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia by sa normálna hodnota mala vytvoriť, a to vzhľadom na skutočnosť, že ceny na domácom trhu boli nižšie ako výrobné náklady po úprave z dôvodu deformovaných výrobných nákladov v Kórei, na Taiwane a v Thajsku. Konkrétne tvrdil, že ázijský trh s epoxidovou živicou je deformovaný nadmernou čínskou kapacitou, čo vedie k umelo nízkym cenám epoxidovej živice a jej vstupov vrátane bisfenolu A (ďalej len „BPA“) a epichlórhydrínu (ďalej len „ECH“). Podľa tohto tvrdenia sa nadmernou čínskou kapacitou v oblasti epoxidovej živice a jej vstupov v kombinácii s umelo nízkymi cenami energie v Kórei a na Taiwane deformovali výrobné náklady a oceňovanie epoxidovej živice v Kórei, na Taiwane a v Thajsku. Táto situácia údajne bránila riadnemu porovnaniu predaja na domácom trhu a predaja na vývoz, čo znemožňovalo určiť, či sa predaj na domácom trhu uskutočňoval „v bežnom obchode“.

(193)

Navrhovateľ žiadal, aby Komisia uplatnila svoju širokú právomoc upraviť náklady podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia úpravou výrobných nákladov vývozcov tak, aby odrážali nedeformované ceny ECH a BPA. Tvrdil, že tento krok je potrebný na určenie toho, či nejaké predajné ceny na domácom trhu boli nižšie ako výrobné náklady.

(194)

Komisia usúdila, že navrhovateľ nepreukázal existenciu podmienok na úpravu nákladov podľa článku 2 ods. 5. Tieto tvrdenia navyše neboli podložené. Konkrétne išlo o údajné cenové vplyvy, ktoré nadmerná čínska kapacita spôsobovala na trhoch s BPA a ECH v celej Ázii. Prešetrovaním sa napríklad zistilo, že kúpna cena ECH v Kórei počas obdobia prešetrovania bola napriek tvrdeniam o vysokom dovoze z Číny vyššia ako priemerná dovozná cena ECH v Malajzii, kde nedochádzalo k dovozu z Číny. To bolo v rozpore s tvrdením navrhovateľa, že nadmerná čínska kapacita viedla k nižším cenám surovín, najmä ECH, v Kórei.

(195)

Okrem toho tvrdenie o nadmernej čínskej kapacite BPA nebolo podložené dôkazmi, keďže zo štatistiky GTA (86) vyplývalo, že čínsky vývoz tvoril len 1 % celosvetového vývozu BPA.

(196)

Tvrdenie o umelo nízkych cenách energie v Kórei a na Taiwane takisto nebolo podložené dôkazmi. Tvrdenie bolo založené najmä na dominantnom postavení štátom vlastnených podnikov na trhu s elektrinou a na porovnaní cien elektriny s cenami v Únii a Japonsku. Na základe samotných takýchto cenových rozdielov však v žiadnom prípade nemožno stanoviť existenciu výrazných deformácií na trhu konkrétnej krajiny. Navrhovateľ napríklad ignoroval zdroje energie a súvisiace náklady na jej výrobu, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri tvorbe cien elektriny.

(197)

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že hlavný dodávateľ elektriny v Kórei vykazoval straty pri kúpnych a predajných cenách za kWh v určitých obdobiach, ktoré však nezahŕňali celé obdobie prešetrovania. Podobná situácia bola zaznamenaná na Taiwane. Hoci to môže naznačovať finančné ťažkosti dodávateľov energie, takéto tvrdenia neboli dostatočné na preukázanie existencie deformácií trhu bez komplexného posúdenia základných faktorov, ako sú metódy výroby energie, vládne politiky a dynamika trhu, ktoré navrhovateľ nepredložil ani neanalyzoval.

(198)

Komisia preto usúdila, že informácie poskytnuté navrhovateľom neboli dostatočné na vykonanie primeranej analýzy tvrdení o deformáciách ázijského trhu s epoxidovou živicou v dôsledku nadmernej čínskej kapacity, ktorá viedla k umelo nízkym cenám epoxidovej živice a jej vstupov v Kórei, na Taiwane a v Thajsku, čo spolu s umelo nízkymi cenami energie v Kórei a na Taiwane deformovalo výrobné náklady a tvorbu cien epoxidovej živice. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(199)

Vyvážajúci výrobcovia vyvážali do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených podnikov, ktoré pôsobili ako dovozcovia.

(200)

Keď vyvážajúci výrobcovia vyviezli dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(201)

Keď vyvážajúci výrobcovia vyvážali dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojených spoločností konajúcich ako dovozca, bola vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade bola cena upravená o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a o zisky.

(202)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na tej istej úrovni obchodu a s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, v prípade potreby boli normálna hodnota a vývozná cena upravené s cieľom: i) vyjadriť ich v čistej hodnote na úrovni ceny zo závodu a ii) vykonať úpravy vzhľadom na rozdiely vo výrobných faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(203)

Pri tomto prešetrovaní boli do vzorky zaradení dvaja vyvážajúci výrobcovia v Kórei: Kukdo Chemical Co., Ltd. a Kumho P&B Chemicals, Inc.

(204)

Stopercentná dcérska spoločnosť spoločnosti Kukdo Chemical Co., Ltd., spoločnosť Kukdo Finechem Co., Ltd., takisto vyrábala a predávala dotknutý výrobok počas obdobia prešetrovania a spolupracovala pri tomto prešetrovaní. Obaja vyvážajúci výrobcovia sa považovali za súčasť skupiny Kukdo Group.

(205)

Na domácom trhu obaja vyvážajúci výrobcovia/skupiny predávali dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom. Podobne sa predaj do Únie uskutočňoval buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených podnikov.

(206)

Normálna hodnota bola v prípade oboch kórejských vyvážajúcich výrobcov/skupín stanovená podľa všeobecnej metodiky uvedenej v bode 3.2.1. V dôsledku tohto normálna hodnota väčšiny druhov výrobkov vyvážaných do Únie vychádzala zo skutočných cien na domácom trhu. Normálna hodnota pre zvyšné druhy bola vytvorená, pretože ani u jedného z dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky neexistoval predaj uvedených druhov výrobkov na domácom trhu a Komisia nemala k dispozícii žiadne iné informácie o cenách príslušných druhov výrobkov.

(207)

Obaja kórejskí vyvážajúci výrobcovia/skupiny uskutočňovali predaj do Únie buď priamo, alebo prostredníctvom prepojeného podniku. Vývozná cena bola stanovená v súlade so všeobecnou metodikou uvedenou v bode 3.2.2.

(208)

Pokiaľ ide o predaj na vývoz prostredníctvom prepojeného dovozcu, vývozné ceny boli stanovené v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe cien, za ktoré sa tovar prvýkrát opätovne predal neprepojenému zákazníkovi v Únii. V tomto prípade sa cena upravila s cieľom zohľadniť všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom. Okrem toho sa odpočítali predajné, všeobecné a administratívne náklady prepojených podnikov a zisk vo výške [1 % – 5 %], ktorý sa získal od spolupracujúceho neprepojeného dovozcu. Údaje od druhého spolupracujúceho dovozcu boli vylúčené, keďže hospodáril so stratou.

(209)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 202, Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov/skupín na základe cien zo závodu.

(210)

S cieľom vyjadriť normálnu hodnotu v čistej hodnote na úrovni obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na výdavky na vnútroštátnu dopravu, poistenie, manipuláciu a nakladanie.

(211)

Úpravy sa vykonali vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: náklady na úver, vrátenie cla a náklady na balenie.

(212)

S cieľom vyjadriť vývoznú cenu v čistej hodnote na úrovni obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na výdavky na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakladanie, ako aj náklady na balenie a na úver.

(213)

Úpravy sa vykonali v súvislosti s týmito faktormi ovplyvňujúcimi ceny a porovnateľnosť cien: náklady na balenie, náklady na úver a bankové poplatky.

(214)

Pokiaľ ide o úpravu vývoznej ceny o provízie, Komisia zistila, že niektorí zúčastnení prepojení obchodníci konali ako zástupcovia pracujúci za províziu a za príslušné úlohy boli odmeňovaní maržou. Úprava o províziu vytvorená na základe príslušných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a nominálneho zisku bola preto oprávnená.

(215)

V prípade kórejských spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(216)

Dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú:

(217)

Komisia preskúmala, či sa zistila úroveň dumpingu pre celú Kóreu väčšia než rozpätie de minimis na úrovni 2 %, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Na odhad úrovne dumpingu pre spoločnosti nezaradené do vzorky sa na tento účel považovalo za vhodné extrapolovať výsledky vzorky vrátane nedumpingovej spoločnosti. Dumpingové rozpätie vo vzorke vyjadrené ako percento hodnoty CIF vývozu bolo menšie než 0 %. Preto nebolo pre Kórejskú republiku stanovené žiadne celkové dumpingové rozpätie.

(218)

Za týchto okolností Komisia hodlá ukončiť súčasné konanie týkajúce sa dovozu dotknutého výrobku s pôvodom v Kórejskej republike v súlade s článkom 9 ods. 3 základného nariadenia.

(219)

Vzhľadom na uvedené závery sa ukončí registrácia dovozu podobného výrobku z Kórey.

(220)

Zainteresované strany sa vyzývajú, aby do 15 dní od uverejnenia tohto nariadenia predložili pripomienky zámeru Komisie ukončiť konanie voči Kórejskej republike.

(221)

Počas obdobia prešetrovania boli na Taiwane dvaja vyvážajúci výrobcovia: Chang Chun Plastics Co. a Nan Ya Plastics Corporation. Obaja vyvážajúci výrobcovia spolupracovali. Predaj do Únie jedným z vyvážajúcich výrobcov sa uskutočňoval priamo nezávislým zákazníkom. Druhý vyvážajúci výrobca predával do Únie priamo aj nepriamo prostredníctvom prepojeného dovozcu v Únii. Na domácom trhu obaja vyvážajúci výrobcovia predávali dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom.

(222)

Normálna hodnota bola v prípade oboch taiwanských vyvážajúcich výrobcov stanovená podľa všeobecnej metodiky uvedenej v bode 3.2.1. V dôsledku tohto normálna hodnota väčšiny druhov výrobkov vyvážaných do Únie vychádzala zo skutočnej ceny na domácom trhu. V prípade, že sa druh podobného výrobku nepredával na domácom trhu, bola vytvorená normálna hodnota, pretože predajnú cenu na domácom trhu v prípade iného výrobcu zaradeného do vzorky pre tento druh výrobku nebolo možné zmysluplne zverejniť bez porušenia ochrany dôvernosti uvedeného výrobcu.

(223)

Jeden taiwanský vyvážajúci výrobca vyvážal do Únie priamo. V prípade tohto vývozu bola vývozná cena stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, ako je vysvetlené v bode 3.2.2.

(224)

Druhý vyvážajúci výrobca vyvážal do Únie priamo a prostredníctvom prepojeného dovozcu so sídlom v Únii. V prípade vývozu prostredníctvom dovozcu v Únii bola vývozná cena stanovená na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(225)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 202, Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov/skupín na základe cien zo závodu.

(226)

S cieľom vyjadriť normálnu hodnotu v čistej hodnote na úrovni obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na výdavky na prepravu, poistenie, manipuláciu a nakladanie.

(227)

Úpravy sa vykonali vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: náklady na úver a náklady na balenie.

(228)

S cieľom vyjadriť vývoznú cenu v čistej hodnote na úrovni obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na výdavky na prepravu, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady, náklady na námornú dopravu, poistenie námornej dopravy, poplatok pre colného sprostredkovateľa, poplatok za podporu obchodu a clá.

(229)

Úpravy sa vykonali vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: náklady na balenie, provízie, náklady na úver a bankové poplatky.

(230)

Pokiaľ ide o úpravu vývoznej ceny o provízie, Komisia zistila, že zúčastnený prepojený obchodník konal ako zástupcova pracujúci za províziu a za príslušné úlohy bol odmeňovaný maržou. Úprava o províziu vytvorená na základe príslušných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a nominálneho zisku bola preto oprávnená.

(231)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(232)

Úroveň spolupráce je vysoká, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval 100 % celkového objemu taiwanského dovozu počas obdobia prešetrovania. Komisia sa na tomto základe rozhodla určiť dumpingové rozpätie pre celú krajinu na úrovni spolupracujúcej spoločnosti s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(233)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(234)

Normálna hodnota jediného vyvážajúceho výrobcu z Thajska, spoločnosti Aditya Birla Chemicals (Thailand), bola stanovená podľa všeobecnej metodiky uvedenej v bode 3.2.1. V dôsledku toho normálna hodnota väčšiny druhov výrobkov vyvážaných do Únie vychádzala zo skutočných cien na domácom trhu. Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre zvyšné druhy, ktoré sa na domácom trhu predávali v nedostatočnom množstve.

(235)

Spoločnosť Aditya Birla Chemicals (Thailand) predávala na trh Únie priamo aj nepriamo prostredníctvom prepojeného dovozcu v Únii. Prepojený podnik v Únii dovážal dotknutý výrobok a buď ho i) ďalej predal, alebo ho ii) pred ďalším predajom ďalej spracoval. V druhom prípade prepojený podnik spracoval dotknutý výrobok úpravou jeho zloženia na základe vlastných receptúr.

(236)

V prípade priameho vývozu bola vývozná cena stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, ako je vysvetlené v bode 3.2.2.

(237)

V prípade vývozu prostredníctvom prepojeného dovozcu v Únii bola vývozná cena stanovená na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia. V prípade vývozu, ktorý spracoval prepojený dovozca, sa okrem úpravy z dôvodu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ako je opísané v odôvodnení 214, vykonala aj úprava z dôvodu nákladov na spracovanie.

(238)

Ak sa druh výrobku predával v kombinácii s inými výrobkami (buď s dotknutými výrobkami, alebo výrobkami, ktoré nie sú dotknuté) a ak sa účtovala jednotná jednotková cena za všetky výrobky spolu, predajná cena sa priradila k zložkám na základe ich príslušných výrobných nákladov alebo kúpnej ceny.

(239)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 202, Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov/skupín na základe cien zo závodu.

(240)

S cieľom vyjadriť normálnu hodnotu v čistej hodnote na úrovni obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na výdavky na prepravu, poistenie, manipuláciu a nakladanie.

(241)

Úpravy sa vykonali vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: náklady na balenie, provízie, náklady na úver a bankové poplatky.

(242)

S cieľom vyjadriť vývoznú cenu v čistej hodnote na úrovni obchodu zo závodu sa vykonali úpravy s ohľadom na náklady na dopravu, skladovanie, clá, poistenie, manipuláciu a nakladanie.

(243)

Úpravy sa vykonali v súvislosti s týmito faktormi ovplyvňujúcimi ceny a porovnateľnosť cien: provízie, náklady na úver a bankové poplatky, výrobky predávané v súpravách, konverzné náklady.

(244)

V prípade priameho predaja na vývoz do Únie bol do procesu predaja zapojený aj prepojený podnik v Únii ako zástupca, ktorý vykonáva prácu za províziu. Preto sa podľa článku 2 ods. 10 písm. i) vykonala úprava týkajúca sa predaja umožneného prepojeným podnikom. Úprava pozostávala z predajných, všeobecných a administratívnych nákladov príslušného prepojeného podniku a zo zisku opísaného v odôvodnení 214.

(245)

V prípade jediného vyvážajúceho výrobcu Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(246)

Úroveň spolupráce je vysoká, pretože vývoz spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu predstavoval 100 % celkového objemu thajského dovozu počas obdobia prešetrovania. Komisia sa na tomto základe rozhodla určiť dumpingové rozpätie pre celú krajinu na rovnakej úrovni ako pre jediného vyvážajúceho výrobcu.

(247)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(248)

Vzhľadom na to, že v prípade Kórey nebol stanovený žiadny dumping za celú krajinu, Komisia posudzovala značnú ujmu len v súvislosti s dovozom z Číny, Taiwanu a Thajska.

(249)

Počas obdobia prešetrovania vyrábalo v Únii podobný výrobok šesť skupín výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(250)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená približne na 249 000 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, ktoré poskytol navrhovateľ, resp. ktoré sa uvádzali vo vyplnených dotazníkoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako aj v publikácii odvetvového špecialistu IHS Markit/S&P Global (ďalej len „S&P Global“) (87). Ako sa uvádza v odôvodnení 22, dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 60 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(251)

Na účely tohto prípadu Komisia považovala za výrobcov z Únie tzv. základných výrobcov epoxidových živíc. Základní výrobcovia vyrábajú epoxidové živice v čistej, tekutej forme („tekutý epoxid“ alebo „základná tekutá epoxidová živica“), ktorá zahŕňa komplexnú reakciu najmä medzi BPA a ECH. Spoločnosti, ktoré nemajú kapacitu na výrobu základnej tekutej epoxidovej živice a jednoducho nakupujú základnú tekutú epoxidovú živicu s cieľom ďalej ju používať v reakciách, zmesiach alebo zloženiach na účely výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca, ktoré sa potom používajú na vlastnú spotrebu alebo sa ďalej predávajú, sa nepovažujú za súčasť výrobného odvetvia Únie. Takýto prístup je v súlade s obvyklou praxou v odvetví (ako potvrdila popredná odvetvová poradenská spoločnosť IHS Markit/S&P Global) a je v súlade s názormi navrhovateľa (a nebol spochybnený inými zainteresovanými stranami).

(252)

Okrem toho celková výroba v Únii (aspoň v prípade navrhujúcich výrobcov, vzhľadom na dostupnosť podrobnejších údajov) nezahŕňa základnú tekutú epoxidovú živicu, ktorá sa používa interne na ďalšie spracovanie na iné, pokročilé živice (dotknutým výrobkom je tekutá epoxidová živica aj pokročilé živice), aby sa zabránilo dvojitému započítaniu. Tým sa takisto zabezpečí, aby sa do analýzy Komisie zahrnula konkrétne výroba epoxidových živíc predávaných na voľnom trhu. V každom prípade sa zo strany výrobného odvetvia Únie v tomto prípade nezistilo žiadne použitie ani predaj epoxidových živíc na vlastnú spotrebu na účely výroby výrobkov v nadväzujúcich článkoch výrobného/distribučného reťazca prešetrovaného výrobku.

(253)

Jedna zo zainteresovaných strán, spoločnosť Sherwin Williams, sa označila (okrem iného) za výrobcu (spracovateľa – výrobcu) určitých druhov epoxidových živíc v Únii a za priameho výrobcu epoxidových práškových náterov. Po prvé, epoxidové práškové nátery nie sú predmetom súčasného prešetrovania, ale predstavujú výrobok v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca, vyrobený z prešetrovaného výrobku. Výrobcovia epoxidových práškových náterov preto v tomto prípade nie sú súčasťou výrobného odvetvia Únie. Ako je ďalej dôležité, spoločnosť Sherwin Williams nie je výrobcom základného epoxidu, pretože nemá kapacitu na výrobu základnej tekutej epoxidovej živice. Ako sa uvádza v odôvodnení 251, v tomto prípade sa za výrobcov z Únie podľa článku 4 ods. 1 základného nariadenia považovali len základní výrobcovia epoxidových živíc. Z uvedených dôvodov nemožno spoločnosť Sherwin Williams v tomto konaní považovať za výrobcu epoxidových živíc z Únie.

(254)

Okrem toho spoločnosť CTP Advanced Material GmbH (ďalej len „CTP“), nemecká dcérska spoločnosť thajského vyvážajúceho výrobcu, uviedla, že výroba spoločnosti CTP by sa mala zahrnúť do výroby v Únii vzhľadom na to, že sa zaoberá výrobou špecializovanej kategórie epoxidových živíc. Ako sa uvádza v odôvodnení 251, spoločnosť CTP nemožno považovať za výrobcu z Únie, pretože nepreukázala, že má kapacitu a schopnosť vyrábať základnú tekutú epoxidovú živicu v Únii. Okrem toho, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, Komisia dospela k záveru, že spoločnosť CTP by sa nemala považovať za výrobcu z Únie, pretože bola prepojená s thajským vyvážajúcim výrobcom.

(255)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, vyplneného makrodotazník od navrhovateľa, správy S&P Global a Eurostatu.

(256)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

(257)

Spotreba v Únii sa medzi rokmi 2020 a 2021 zvýšila o 11 %. Epoxidové živice sú dôležitou surovinou potrebnou na výrobu farieb a náterov a počas pandémie ochorenia COVID-19 spotreba farieb v Únii prudko vzrástla, keďže spotrebitelia počas obmedzení pohybu zmenili svoj životný štýl tak, že trávili viac času doma.

(258)

Dopyt po epoxide však v roku 2022 klesol pod úroveň z roku 2020, pričom v roku 2023 a v období prešetrovania sa ešte viac znížil. Pokles dopytu bol dôsledkom mnohých faktorov, napríklad návratu trhu k normálu po oživení v odvetí epoxidových živíc v súvislosti s ochorením COVID-19, čo viedlo k spotrebúvaniu existujúcich zásob zo strany zákazníkov.

(259)

Komisia preskúmala, či by sa dovoz epoxidových živíc s pôvodom v dotknutých krajinách mal v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia vyhodnotiť súhrnne.

(260)

Dumpingové rozpätie stanovené v súvislosti s dovozom z Číny, Taiwanu a Thajska bolo nad úrovňou de minimis stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Okrem toho objem dovozu z každej z dotknutých krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia a trhové podiely v období prešetrovania boli 3,3 % v prípade Taiwanu, 4,5 % v prípade Thajska a 9 % v prípade Číny.

(261)

Okrem toho podmienky hospodárskej súťaže medzi dumpingovým dovozom z Číny, Taiwanu a Thajska a medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a podobným výrobkom Únie boli podobné. Konkrétnejšie, dovážané výrobky si konkurovali navzájom a konkurovali epoxidovým živiciam vyrobeným v Únii, pretože majú do veľkej miery rovnaké vlastnosti a predávajú sa podobným kategóriám zákazníkov. Vyvážajúci výrobcovia z dotknutých krajín bez výnimky predávajú na trhu Únie veľké objemy základného epoxidu. V nadväznosti na tento bod sa poznamenáva, že s výnimkou niektorých špeciálnych živíc sú epoxidové živice vo všeobecnosti komoditnými výrobkami, ktoré sú porovnateľné bez ohľadu na ich pôvod. Okrem toho sa pri všetkom dovoze z dotknutých krajín výrazne podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie a počas celého posudzovaného obdobia sa tento dovoz riadil do značnej miery podobnými cenovými vzorcami.

(262)

Všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia teda boli splnené a dovoz z Číny, Taiwanu a Thajska sa na účely stanovenia ujmy skúmali súhrnne.

(263)

Spoločnosť Aditya Birla namietala proti súhrnnému vyhodnoteniu v súvislosti s Thajskom a tvrdila, že thajský vývoz do Únie bol na úrovni de minimis. Spoločnosť Aditya Birla poukázala na dovoz zo Švajčiarska do Únie, ktorý bol v posudzovanom období oveľa vyšší ako dovoz z Thajska. Okrem toho podľa thajského vývozcu bol dovoz z iných ako dotknutých krajín v príslušnom období a v období prešetrovania oveľa vyšší ako dovoz z dotknutých krajín.

(264)

Spoločnosť Akzo Nobel takisto tvrdila, že existuje podstatný rozdiel medzi správaním čínskych vývozcov epoxidových živíc na jednej strane a vývozcov z ostatných dotknutých krajín na druhej strane a že na rozdiel od dovozu epoxidových živíc z Číny bol dovoz z Taiwanu a Thajska stabilný alebo oveľa nižší. Podľa spoločnosti Akzo Nobel preto súhrnné vyhodnotenie dovozu nebolo vhodné vzhľadom na rôzne podmienky hospodárskej súťaže.

(265)

Po prvé, situácia taiwanských a thajských vývozcov je podobná ako situácia čínskych vývozcov – všetci títo vývozcovia predávali svoje epoxidové živice na trhu Únie za dumpingové ceny a výrazne podhodnocovali predajné ceny v Únii, pričom predávali podobné výrobky a konkurovali si medzi sebou, ako aj s výrobkami z Únie. Po druhé, ako sa uvádza v odôvodneniach 260 až 262, podmienky pre súhrnné vyhodnotenie dovozu z Thajska, Taiwanu a Číny boli v tomto prípade splnené, a preto sa dovoz posudzoval na agregovanej úrovni. Po tretie, situácia dovozu z tretej krajiny nie je relevantná pre posúdenie vykonané podľa článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Komisia posúdila dovoz z tretích krajín (vrátane Švajčiarska) v bode 5.2.1, a to vo vzťahu k príčinnej súvislosti. Na záver možno uviesť, že argumenty spoločností Aditya Birla a Akzo Nobel boli predbežne zamietnuté.

(266)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy Eurostatu. Podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu bol stanovený porovnaním objemu dovozu so spotrebou na trhu Únie (pozri predchádzajúcu tabuľku 2).

(267)

Na účely posúdenia ujmy v tomto prípade Komisia použila štatistiky Eurostatu o dovoze výlučne pre číselný znak KN 3907 30 00 (epoxidové živice). V posudzovanom období mohol existovať veľmi obmedzený dovoz epoxidu pod číselnými znakmi KN 2910 90 00 , 3824 99 92 a 3824 99 93 . Ide o „spoločné“ kódy tovaru, ktoré zahŕňajú aj iné výrobky ako epoxidové živice. Okrem toho sa na základe informácií od navrhovateľa a jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky dospelo k záveru, že hospodárske subjekty v posudzovanom období nepoužívali na dovoz epoxidových živíc do Únie číselný znak KN 2910 90 00 a dovoz pod číselnými znakmi KN 3824 99 92 a 3824 99 93 by bol len teoretický, keďže sa týkajú tzv. vytvrdzovacích činidiel (nie prešetrovaného výrobku). Považovať dovoz pod týmito spoločnými kódmi za dovoz epoxidovej živice by preto nebolo vhodné, pretože by to výrazne deformovalo stav ujmy, a to najmä vrátane dovozných trendov, podielu na trhu a údajov o spotrebe v Únii počas posudzovaného obdobia. V dôsledku toho, keďže v tomto prípade neexistuje iná, presnejšia metóda na určenie objemu dovozu a úrovne cien, štatistiky Eurostatu o dovoze pod číselnými znakmi KN 2910 90 00 , 3824 99 92 a 3824 99 93 sa pri posúdení ujmy nezohľadnili. Následne sa použili len štatistiky Eurostatu pre číselný znak KN 3907 30 00 , ktorý sa vzťahuje výlučne na epoxidové živice. Tento prístup sa použil v podnete a zainteresované strany proti nemu nevzniesli námietky (88). Štatistiky o dovoze použité v tomto prípade sú takisto v súlade so správou S&P Global.

(268)

Dovoz z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(269)

V absolútnom vyjadrení sa dovoz z dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia zvýšil o viac ako 44 000 ton, čo predstavuje takmer 13 % celkovej spotreby v Únii v období prešetrovania. Celkový podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu sa zvýšil z 3,5 % v roku 2020 na 16,9 % v období prešetrovania. Celkovo bol dovoz z dotknutých krajín v období prešetrovania v porovnaní s rokom 2020 viac ako štvornásobne vyšší. Dovoz z Číny sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 28 774 ton a dosiahol podiel na trhu vo výške 9 % (zvýšenie z 0,5 % v roku 2020). Dovoz z Thajska sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 10 454 ton a dosiahol podiel na trhu vo výške 4,5 % (zvýšenie z 1,3 % v roku 2020). Dovoz z Taiwanu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 4 795 ton a dosiahol podiel na trhu vo výške 3,3 % (zvýšenie z 1,7 % v roku 2020). Hoci tieto údaje vychádzajú zo štatistík Eurostatu, dovoz z Taiwanu klesol zo 4,6 % v roku 2022 na 3,3 % v období prešetrovania a Komisia konštatuje, že objemy dovozu v prípade Taiwanu boli podhodnotené najmä počas obdobia prešetrovania v dôsledku chýb v dovozných vyhláseniach (použitie nesprávneho číselného znaku KN). Z overených údajov od dvoch známych výrobcov z Taiwanu vyplýva, že taiwanský dovoz bol v období prešetrovania vyšší, než sa ukazuje v štatistikách o dovoze. V dôsledku toho by bol podiel taiwanského dovozu na trhu v skutočnosti vyšší.

(270)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Cenové podhodnotenie dovozu sa stanovilo na základe vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, ako aj na základe odpovedí od neprepojených dovozcov (pokiaľ ide o náklady po dovoze).

(271)

Priemerná cena dovozu z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

(272)

Priemerná cena čínskeho dovozu sa najprv v roku 2021 zvýšila a dosiahla 4 292 EUR za tonu (z 3 601 EUR za tonu v roku 2020), v roku 2022 klesla na 3 985 EUR za tonu a potom prudko klesla na 2 312 EUR za tonu v roku 2023 a na 2 173 EUR za tonu v období prešetrovania. Priemerná cena thajského a taiwanského dovozu sa v rokoch 2021 až 2022 prudko zvýšila a dosiahla 3 618 EUR za tonu, resp. 4 761 EUR za tonu v prípade thajského dovozu (z 2 440 EUR za tonu v roku 2020) a 3 946 EUR za tonu, resp. 4 045 EUR za tonu v prípade taiwanského dovozu (z 2 333 EUR za tonu v roku 2020), po čom nasledoval dramatický pokles na 2 914 EUR za tonu (Thajsko) a 2 638 EUR za tonu (Taiwan) v roku 2023 a 2 632 EUR za tonu (Thajsko) a 2 489 EUR za tonu (Taiwan) v období prešetrovania.

(273)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerná jednotková cena dumpingového dovozu z dotknutých krajín znížila o 8 %. V roku 2020 boli ceny dovozu z dotknutých krajín vyššie alebo približne rovnaké ako zistené predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako sa uvádza v tabuľke 4 a tabuľke 8. Od roku 2021 a nepretržite až do konca posudzovaného obdobia však boli dovozné ceny z dotknutých krajín trvalo nižšie ako ceny výrobcov z Únie, často s veľkým rozpätím (napríklad v období prešetrovania boli čínske ceny o 40 %, thajské ceny o 27 % a taiwanské ceny o 31 % nižšie ako predajné ceny v Únii).

(274)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(275)

Porovnanie cien sa vykonalo podľa jednotlivých druhov výrobku pre transakcie na rovnakej úrovni obchodu. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Vyplynul z neho vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny 25 % – 28 % v prípade čínskych výrobcov, vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny 23 % v prípade thajského výrobcu, vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny 20 % – 25 % v prípade taiwanských výrobcov a kumulatívny vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny 27 % v prípade výrobcov zaradených do vzorky v Číne, 23 % v prípade výrobcov zaradených do vzorky v Thajsku a 20 % v prípade výrobcov zaradených do vzorky na Taiwane.

(276)

V každom prípade a bez ohľadu na zistenia týkajúce sa cenového podhodnotenia Komisia poznamenala, že dumpingový dovoz takisto viedol k značnému zníženiu cien (ako ho odrážajú rozpätia predaja pod cieľovú cenu) počas obdobia prešetrovania, keď výrobné odvetvie Únie predávalo epoxidovú živicu pod úrovňou svojich výrobných nákladov.

(277)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(278)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(279)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele navrhovateľa na základe údajov uvedených v makrodotazníku, ktorý predložil navrhovateľ, a informácií získaných počas overovaní na mieste. Údaje za ostatných výrobcov z Únie boli odhadnuté na základe údajov správy S&P Global, ktoré sa použili v kombinácii s údajmi od navrhovateľa. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že súbory makroekonomických a mikroekonomických údajov sú reprezentatívne z pohľadu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(280)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(281)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(282)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity boli stanovené na základe i) overených makroekonomických údajov od navrhovateľa za výrobcov z Únie, ktorých navrhovateľ zastupuje, a ii) odhadov pomocou údajov zo správy S&P Global za ostatných výrobcov z Únie.

(283)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity (89) v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(284)

Pokiaľ ide o výrobu podobného výrobku v Únii, od roku 2021 do konca obdobia prešetrovania je zrejmý jasný klesajúci trend, ktorý nasledoval po náraste výroby o 6 % v rokoch 2020 až 2021. Zatiaľ čo pandemické obmedzenia pohybu a ekonomika zameraná na dlhší čas strávený doma v rokoch 2020 a 2021 viedli k obrovskému nárastu dopytu po farbách a náteroch (hlavné použitie epoxidových živíc), zlepšenie dostupnosti dodávok z Ázie a následný tlak rastúceho dovozu spolu so spotrebúvaním zásob viedli k prudkému poklesu výroby v Únii od roku 2022.

(285)

Výrobná kapacita zostala relatívne stabilná, s výnimkou menšieho poklesu o 5 % v roku 2023 do obdobia prešetrovania, ktorý bol spôsobený problémom s údržbou u jedného z výrobcov z Únie v roku 2023.

(286)

Využitie kapacity zostalo v rokoch 2020 a 2021 stabilné, zatiaľ čo od roku 2022 až do obdobia prešetrovania sa pri ňom zaznamenal výrazný pokles, keď využitie kapacity kleslo pod 50 %. Využitie kapacity sa od roku 2022 znížilo v dôsledku prudkého poklesu výroby (pozri odôvodnenie 284).

(287)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(288)

Objem predaja výrobcov z Únie vykazuje značné zmeny medzi začiatkom posudzovaného obdobia (2020 – 2021) a obdobím od roku 2022 do obdobia prešetrovania. Zatiaľ čo objem predaja v roku 2021 vzrástol o 5 % v dôsledku vplyvu pandémie ochorenia COVID-19 a prerušení dodávateľských reťazcov spolu s nárastom dopytu po epoxidových živiciach, po tomto dočasnom náraste nasledoval postupný pokles predaja výrobcov z Únie počas zvyšku posudzovaného obdobia, pričom v období prešetrovania dosiahol pokles viac ako 30 % v porovnaní s rokom 2020. Takýto vývoj bol spôsobený poklesom dopytu v spojení s rastúcim tokom dumpingového dovozu z dotknutých krajín.

(289)

Pokiaľ ide o vývoj podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, celkový nepriaznivý trend je jasne viditeľný počas celého posudzovaného obdobia, pričom strata podielu na trhu je najvýraznejšia na ročnom základe od roku 2021 do roku 2023/obdobia prešetrovania, keď výrobné odvetvie Únie stratilo každý rok 6 percentuálnych bodov zo svojho podielu na trhu Únie. Celkovo sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v posudzovanom období znížil zo 68 % na 52 %.

(290)

Strata trhového podielu na trhu so spomalenou spotrebou zhoršila vplyv dumpingového dovozu epoxidových živíc z dotknutých krajín, ktoré získali podiel na trhu (pozri odôvodnenie 269) na úkor výrobcov z Únie.

(291)

Spotreba v Únii sa v posudzovanom období znížila o 11 %, pričom objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa znížil o 31 %. Z hľadiska spotreby sa zaznamenali pomerne časté výkyvy, pričom v roku 2021 sa spotreba zvýšila o 11 %. Spotreba v Únii potom od roku 2022 vykazovala pokles spojený s ešte väčším poklesom predaja výrobcov z Únie a s nárastom dovozu z dotknutých krajín. V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie stratilo podiel na tomto zmenšujúcom sa trhu, na rozdiel od podielu dovozu z dotknutých krajín na trhu.

(292)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(293)

Počet zamestnancov zostal počas posudzovaného obdobia relatívne stabilný (+ 2 %). To zodpovedá stabilnej kapacite výroby, keďže počet zamestnancov potrebných na prevádzkovanie závodov nekolíše podľa miery využitia kapacity.

(294)

Produktivita na zamestnanca sa v roku 2022 začala zhoršovať. Situácia sa ďalej zhoršila v roku 2023 a počas obdobia prešetrovania. Nízka produktivita od roku 2022 bola dôsledkom kombinácie stabilného počtu zamestnancov počas posudzovaného obdobia a nízkej úrovne výroby. Celkovo sa produktivita v tonách na zamestnanca znížila v posudzovanom období o 40 %.

(295)

Všetky dumpingové rozpätia boli nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutých krajín podstatný.

(296)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(297)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

(298)

Priemerná jednotková predajná cena v Únii bola v posudzovanom období veľmi nestabilná. Nárast dopytu v spojení s narušeniami dodávateľského reťazca a rastúcou infláciou v rokoch 2021 a 2022 viedol k výraznému nárastu cien, ktorý prevýšil nárast nákladov. Tento trend sa však neudržal a po vzniku energetickej krízy v Únii v roku 2022 v kombinácii so spotrebúvaním zásob zo strany kupujúcich a s tlakom vyvíjaným dumpingovým dovozom sa situácia v roku 2023 rýchlo zhoršila, keď výrobcovia z Únie jednoducho neboli schopní absorbovať rastúce výrobné náklady. To viedlo k situácii, keď predajné ceny výrobcov z Únie v roku 2023 a v období prešetrovania boli nižšie ako výrobné náklady v uvedených obdobiach.

(299)

V období prešetrovania sa výrobné náklady po utlmení energetickej krízy upravili, predajná cena však klesla ešte prudšie, ako vyplýva z tabuľky 8 (v období prešetrovania a v porovnaní s rokom 2022 sa výrobné náklady znížili o 10 %, ale priemerná predajná cena sa znížila ešte vo väčšej miere, a to o 37 %). V dôsledku toho výrobcovia z Únie zaradení do vzorky hospodárili v období prešetrovania so značnými stratami. Veľký rozdiel medzi výrobnými nákladmi a predajnými cenami výrobcov z Únie ilustruje rozsah vplyvu, ktorý mal čoraz väčší objem dumpingového dovozu na správanie sa na trhu, cenovú politiku a konkurencieschopnosť výrobcov z Únie.

(300)

Celkovo sa počas posudzovaného obdobia predajné ceny zvýšili o 51 %, pričom ešte viac sa zvýšili výrobné náklady (nárast o 74 % počas posudzovaného obdobia).

(301)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(302)

Priemerné náklady práce na zamestnanca boli relatívne stabilné a počas posudzovaného obdobia klesli len o 3 %. Komisia sa nedomnieva, že by vývoj priemerných nákladov práce v tomto prípade akýmkoľvek spôsobom ovplyvnil posúdenie ujmy.

(303)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(304)

Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby ku koncu roka sa zvýšil z 8,8 % v roku 2020 na 16 % v roku 2023 a dokonca na 20,8 % v období prešetrovania, keď sa v posudzovanom období najviac prejavil vplyv vysokého objemu dovozu z dotknutých krajín spolu s nepriaznivými podmienkami na trhu.

(305)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(306)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Hoci stratová situácia v roku 2020 bola spôsobená počiatočnou reakciou trhov na pandémiu ochorenia COVID-19, ziskovosť sa rýchlo prinavrátila a v roku 2021 dosiahla mimoriadne úrovne, keďže pandémia ochorenia COVID-19 v konečnom dôsledku viedla k zvýšeniu dopytu po výrobkoch s obsahom epoxidu a narušenie dodávateľských reťazcov vyústilo do obmedzenia ponuky. Hoci ziskovosť dosiahnutá v roku 2022 už klesla viac ako o polovicu v dôsledku vznikajúcej energetickej krízy, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dokázali preniesť výrazné zvýšenie nákladov na kupujúcich v Únii. Od roku 2023 sa však situácia pre výrobcov z Únie stala neudržateľnou, keďže zaznamenali výrazný pokles miery využitia prevádzkových kapacít, čo viedlo k vyšším fixným jednotkovým nákladom a poklesu objemu predaja, čo viedlo k vysoko stratovej situácii v roku 2023 a v období prešetrovania.

(307)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Z analýzy čistého peňažného toku vyplýva klesajúci trend od roku 2021 a významný prepad v roku 2023 a počas obdobia prešetrovania, keď bol peňažný tok prvýkrát v posudzovanom období záporný. Výrobcovia zaradení do vzorky v období prešetrovania odložili niektoré investície alebo určitú údržbu, ktorá nebola nevyhnutná, ale tieto opatrenia neboli dostatočné na to, aby sa zabránilo záporným peňažným tokom.

(308)

Zatiaľ čo v období 2020 – 2022 boli investície relatívne stabilné, v období, ktoré zahŕňalo rok 2023 a obdobie prešetrovania, vykazovali klesajúci trend, podobne ako ostatné hlavné ukazovatele ujmy.

(309)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Vzhľadom na uvedený vývoj sa od roku 2021 do konca posudzovaného obdobia nepretržite znižovala a klesla zo zdravých +63 % v roku 2022 na význačných –93 % v období prešetrovania.

(310)

Schopnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky získavať kapitál bola vážne ovplyvnená zhoršením ich hospodárskej výkonnosti ku koncu posudzovaného obdobia a neistým výhľadom trhu.

(311)

Hlavné makroekonomické ukazovatele v posudzovanom období vykazovali negatívny trend: objem výroby v Únii klesol o 39 %, využitie kapacity o 34 %, objem predaja v Únii o 31 % a produktivita o 40 %. Hoci uvedené ukazovatele vykazovali v roku 2021 v porovnaní s rokom 2020 pozitívny trend, potom počas zvyšku posudzovaného obdobia dramaticky klesali.

(312)

Podobný záver možno vyvodiť v súvislosti s mikroukazovateľmi. Ziskovosť predaja v Únii bola v rokoch 2021 až 2022 kladná, ale potom začala klesať a v roku 2023 a v období prešetrovania sa výrobné odvetvie Únie dostalo do straty. Rovnako peňažný tok, ktorý bol pozitívny od roku 2020 do roku 2022, dosiahol v roku 2023 a v období prešetrovania zápornú hodnotu. Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby ku koncu roka sa v druhej časti posudzovaného obdobia, keď už výrobné odvetvie Únie pociťovalo vplyv rastúceho dovozu z dotknutých krajín, zvýšil na viac ako 15 %.

(313)

Objem dovozu z dotknutých krajín sa v posudzovanom období zvýšil viac ako štvornásobne. V súvislosti so znížením ročnej spotreby v posudzovanom období o 43 031 ton sa ročný dovoz z dotknutých krajín zvýšil v rovnakom období o 44 023 ton, čo viedlo k tomu, že vývozcovia z dotknutých krajín zvýšili svoj kombinovaný podiel na trhu z 3,5 % v roku 2020 na 16,9 % v období prešetrovania, keďže ich ceny boli od roku 2021 výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Počas obdobia prešetrovania boli rozpätia podhodnotenia ceny v prípade vývozcov z dotknutých krajín značné a pohybovali sa v rozmedzí 20 – 28 % (ako sa uvádza v odôvodnení 275).

(314)

Dumpingový dovoz za nízke ceny z dotknutých krajín spôsobil aj výrazný pokles cien výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie nebolo v dôsledku toho schopné predávať za ceny, ktoré kryjú jeho výrobné náklady, a v roku 2023 a v období prešetrovania sa dostalo do straty.

(315)

Počas celého posudzovaného obdobia sa čisté investície znížili o 16 % a od roku 2023 boli návratnosť investícií aj peňažný tok záporné. Hoci sa počet zamestnancov počas posudzovaného obdobia zvýšil o 2 %, produktivita sa v tom istom období znížila o 40 %, čo viedlo k vyšším nákladom práce na tonu vyrobenej epoxidovej živice. Z toho vyplýva, že hoci úroveň zamestnanosti bola počas celého posudzovaného obdobia stabilná, výrobné odvetvie Únie čelí značnému tlaku na udržanie svojej pracovnej sily, keďže pracuje s výrazne zníženými kapacitami v dôsledku masívneho toku dumpingového dovozu.

(316)

Ako už bolo uvedené, finančné ukazovatele, ako je ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií, sa počas posudzovaného obdobia dramaticky zhoršili. Tento negatívny vývoj ovplyvnil schopnosť výrobného odvetvia Únie realizovať akékoľvek významné investície a získavať kapitál, čo bránilo jeho rastu.

(317)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(318)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutých krajín nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: dovoz z iných tretích krajín vrátane Kórey, vývozná výkonnosť výrobcov z Únie, vplyvy energetickej krízy a zvýšených výrobných nákladov, pokles spotreby v Únii a obchodné rozhodnutia výrobcov z Únie.

(319)

Objemy dovozu z dotknutých krajín sa v posudzovanom období zvýšili viac ako štvornásobne, a to z 13 526 ton v roku 2020 na 57 549 ton v období prešetrovania. Tento prudký nárast, ako je vysvetlené v odôvodnení 313, sa časovo zhodoval s poklesom domácej spotreby o 11 %, zatiaľ čo predaj výrobcov z Únie na domácom trhu v tom istom období klesol o 31 %.

(320)

V dôsledku toho sa kombinovaný podiel dotknutých krajín na trhu v posudzovanom období zvýšil z 3,5 % na 16,9 %. Medzitým sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu neustále znižoval, a to zo 68 % v roku 2020 iba na 52 % v období prešetrovania.

(321)

Obdobie 2020 – 2021 bolo ovplyvnené pandémiou ochorenia COVID-19, narušeniami dodávateľských reťazcov a mimoriadnym nárastom dopytu po výrobkoch s obsahom epoxidu, čo výrobcom z Únie pomohlo odvrátiť vplyvy rastúceho dumpingového dovozu spôsobujúce ujmu. Vplyvy dumpingového dovozu sa však stali citeľnejšími od roku 2022, keď sa neustále zvyšoval podiel dovozu z dotknutých krajín na zmenšujúcom sa trhu, čím sa vyvíjal cenový tlak na zasiahnuté výrobné odvetvie Únie. Zatiaľ čo v roku 2022 sa výrobcom z Únie ešte darilo dosahovať zdravé zisky, v roku 2023 a v období prešetrovania tlak zvyšujúceho sa objemu dovozu za dumpingové ceny, ktoré boli výrazne nižšie ako výrobné náklady výrobcov z Únie, sa stal pre výrobné odvetvie Únie neudržateľným. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje predajné ceny, aby tak vyššie náklady na suroviny prenieslo na zákazníkov, pretože čelilo nekalej konkurencii dovozu dotknutého výrobku. S cieľom zmierniť straty v objeme výroby a podiele na trhu boli výrobcovia z Únie nútení znížiť ceny na úkor svojej ziskovosti. Hoci bolo výrobné odvetvie Únie v rokoch 2021 – 2022 ziskové, v roku 2023 a v období prešetrovania skutočne začalo byť veľmi stratové. Preto dovoz za nízke ceny z dotknutých krajín spôsobil významné zníženie cien výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia.

(322)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia predbežne stanovila, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola zapríčinená dumpingovým dovozom z dotknutých krajín v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia. Táto ujma mala vplyv na objem aj cenu.

(323)

Spoločnosť Cortex tvrdila, že hoci dovoz z Číny ovplyvňuje obchod v Únii, Komisia by mala zvážiť vylúčenie dovozu z iných dotknutých krajín z rozsahu konania. Spoločnosť Aditya Birla takisto tvrdila, že nárast dovozu pochádzal najmä z iných dotknutých krajín ako Thajsko (v dôsledku výhod vyplývajúcich zo subvencovaných cien energie), že thajské vývozné ceny a dovozné ceny CIF boli vyššie ako ceny ostatných dotknutých krajín a že prípadná ujma bola spôsobená najmä dovozom z Číny.

(324)

Ako sa uvádza v bode 4.3.1, vplyvy dovozu zo všetkých dotknutých krajín sa v tomto prípade vyhodnocujú súhrnne, a ako sa konštatuje v predchádzajúcich odôvodneniach, zistilo sa, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená dumpingovým dovozom zo všetkých dotknutých krajín (Čína, Thajsko, Taiwan). Okrem toho, a to aj v prípade jednotlivého vyhodnotenia, hoci miera nárastu objemu dovozu z Číny, ako aj úroveň cenového podhodnotenia v posudzovanom období boli výraznejšie v porovnaní s dovozom z iných dotknutých krajín, z odôvodnenia 269 a odôvodnení 272 až 276 vyplýva, že trendy pozorované v prípade dovozu z Thajska a Taiwanu rovnako podporujú záver, že tieto dovozy spôsobili výrobnému odvetviu Únie ujmu v dôsledku nárastu ich objemu, ako aj v dôsledku úrovne ich cien, čo jasne dokazuje zistené výrazné cenové podhodnotenie voči cenám výrobného odvetvia Únie. Tvrdenia spoločností Cortex a Aditya Birla boli preto predbežne zamietnuté.

(325)

Spoločnosť PPG tvrdila, že ziskovosť výrobcov, ktorí podali podnet, sa zvýšila s objemom dovozu (v rokoch 2020 až 2021) a následne začala výrazne klesať, zatiaľ čo objem dovozu sa zvýšil len mierne (v období od roku 2021 do obdobia prešetrovania). Podľa spoločnosti PPG to poukazuje na chýbajúcu koreláciu medzi epoxidovými živicami dovážanými z dotknutých krajín a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

(326)

Po prvé, treba poukázať na opísaný kontext a zistenia Komisie v odôvodnení 321. Po druhé, v rozpore s tvrdením spoločnosti PPG sa dovoz z dotknutých krajín neustále a výrazne zvyšoval každý rok posudzovaného obdobia (teda nielen v rokoch 2020 a 2021), zatiaľ čo podiel výrobcov z Únie na trhu klesal a dovoz z tretích krajín (okrem Kórey) bol zväčša stabilný. Nárast dovozu z dotknutých krajín medzi rokom 2021 a obdobím prešetrovania vôbec nebol mierny – podiel tohto dovozu na trhu Únie dosiahol v období prešetrovania 16,9 % v porovnaní s 8,4 % v roku 2021. Tvrdenie spoločnosti PPG sa preto predbežne zamietlo.

(327)

Spoločnosť PPG ďalej tvrdila, že dovozné ceny z dotknutých krajín s výnimkou Číny sa v posudzovanom období zvýšili, čo vyvoláva vážne pochybnosti o tom, či uvedený dovoz mohol byť zodpovedný za vzniknutú ujmu.

(328)

Tvrdenie spoločnosti PPG sa posúdilo ako zavádzajúce. Hoci je pravda, že v porovnaní s rokom 2020 sa ceny v prípade Thajska a Taiwanu zvýšili, z analýzy podľa jednotlivých rokov vyplynulo, že v rokoch 2021 a 2022 sa ceny zvýšili, v roku 2023 a v období prešetrovania prudko klesli. Okrem toho cenové trendy nemožno posudzovať oddelene od ostatných ukazovateľov ujmy a všeobecnej dynamiky trhu. V tomto prípade je potrebné pozorovaný trend vnímať v kontexte rastu nákladov na suroviny a inflačných tlakov. Okrem toho dovozné ceny z dotknutých krajín (vrátane Taiwanu a Thajska) v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie vykazujú výrazné cenové podhodnotenie. Tvrdenie spoločnosti PPG sa preto zamietlo.

(329)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín

(330)

Počas posudzovaného obdobia boli jedinými tretími krajinami, z ktorých sa do Únie dovážali významné objemy epoxidových živíc, Kórea, Švajčiarsko a India.

(331)

Celkovo mali tretie krajiny iné ako dotknuté krajiny v posudzovanom období spolu podiel na trhu Únie od 27 % do 32 %. Podiel na trhu však medzi rokom 2022 a obdobím prešetrovania, keď sa škodlivé vplyvy dumpingového dovozu prejavili najviac, zostal stabilný. Aj v absolútnych číslach zostal objem dovozu pri porovnaní roku 2020 s obdobím prešetrovania relatívne stabilný.

(332)

Pri individuálnom pohľade na dovozcov Kórea predstavovala takmer polovicu dovozu tretích krajín. Podiel Kórey na trhu osciloval medzi 11 % v roku 2020 a 15 % v období prešetrovania a zaznamenal celkový nárast o 4 percentuálne body v období prešetrovania v porovnaní s rokom 2020, a to aj na úkor výrobného odvetvia Únie. Okrem toho kórejské ceny boli počas posudzovaného obdobia nižšie ako predajné ceny Únie. Komisia zistila, že dovoz z Kórey nepochybne prispel k ujme výrobného odvetvia Únie (najmä vzhľadom na podiely na trhu Únie) v posudzovanom období. Vzhľadom na objemy a ceny dumpingového dovozu z dotknutých krajín a na ich vývoj počas celého posudzovaného obdobia však nemožno dospieť k záveru, že dovoz z Kórey mohol oslabiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a značnou ujmou, ktorú uvedený dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie.

(333)

Pokiaľ ide o dovoz zo Švajčiarska a z Indie, dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 42 %, resp. 63 % a od roku 2022 boli ich ceny trvalo vyššie ako priemerná dovozná cena dotknutých krajín. Ako je ďalej dôležité, podiely Švajčiarska aj Indie na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížili (z 8,9 % na 8 % v prípade Švajčiarska a z 2,8 % na 2,1 % v prípade Indie), a preto tento dovoz nemôže byť príčinou značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie. Okrem toho v prípade Švajčiarska boli ceny v posudzovanom období vyššie alebo rovnaké ako ceny výrobcov z Únie.

(334)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia predbežne dospela k záveru, že dovoz z Kórey prispel k značnej ujme výrobného odvetvia Únie, nie však v takom rozsahu, aby oslabil príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z dotknutých krajín.

(335)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(336)

Podobne ako objemy výroby a predaja na domácom trhu, aj objemy vývozu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia výrazne znížili. Okrem toho vývozné ceny sledovali rovnaký trend ako ceny na trhu Únie, pričom v rokoch 2021 a 2022 sa zvýšili a potom v roku 2023 a v období prešetrovania výrazne klesli.

(337)

Komisia vo všeobecnosti poznamenala, že výrobcovia z dotknutých krajín pôsobia aj na tradičných vývozných trhoch Únie, čo vysvetľuje problémy, ktorým čelí výrobné odvetvie Únie pri udržiavaní objemov a cien aj na vývozných trhoch.

(338)

Okrem toho v období 2020 – 2022, keď sa Únia úspešne bránila dovozu za nízke ceny z dotknutých krajín, boli ceny výrobcov z Únie na domácom trhu vyššie ako vývozné ceny; situácia sa však zmenila v období, ktoré zahŕňalo rok 2023 a obdobie prešetrovania, keď boli škodlivé vplyvy dumpingového dovozu najvýraznejšie. Preto v situácii značnej ujmy, keď vývozné ceny mali tendenciu prevyšovať ceny na domácom trhu, predaj na vývoz situáciu výrobcov z Únie skôr zmierňoval, než zhoršoval.

(339)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je pravdepodobné, že by vývozná výkonnosť oslabila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom s pôvodom v dotknutých krajinách a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(340)

Spoločnosti Aditya Birla a PPG tvrdili, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená stratou podielu na vývoznom trhu. Podľa spoločnosti Aditya Birla, aj keby navrhovateľ utrpel ujmu v Únii, nevysvetľuje to, prečo nebol schopný zvýšiť svoj predaj na vývoz. Ako sa uvádza v odôvodneniach 335 až 337, výrobcovia z Únie čelili rovnakým výzvam na vývozných trhoch, kde museli konkurovať dotknutým krajinám, a stratou vývozných trhov nemožno vysvetliť stratu podielu na domácom trhu a výrazne znížené ceny v Únii, čo viedlo k záporným ziskom na trhu Únie. Tvrdenie spoločností Aditya Birla and PPG sa preto muselo zamietnuť.

(341)

Výbor pre epoxidové živice tvrdil, že hlavným faktorom, ktorý spôsobil zhoršenie výkonnosti a ziskovosti navrhovateľa, boli zvýšené výrobné náklady, a nie dumpingový dovoz. V tejto súvislosti výbor pre epoxidové živice takisto uviedol, že v rokoch 2022 – 2023 prudko vzrástli ceny elektriny v Únii, čo sa stalo relevantným pre výrobné náklady a ziskovosť výrobcov z Únie. Spoločnosť Aditya Birla takisto uviedla, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je spôsobená vysokými výrobnými nákladmi v dôsledku energetickej krízy a nárastu cien surovín. Podľa spoločnosti Aditya Birla k nárastu vývozu z dotknutých krajín došlo v roku 2022 a v období prešetrovania, čo je obdobie, keď výrobné odvetvie Únie bolo najviac zasiahnuté zvýšením cien energie a nedostupnosťou surovín. V rovnakom duchu spoločnosť Cortex tvrdila, že pokles ziskovosti epoxidových živíc v roku 2023 bol spôsobený najmä výskytom mimoriadnych hospodárskych podmienok, ako je energetická kríza v Európe. Okrem toho spoločnosť PPG za dôvod zhoršenia situácie výrobného odvetvia Únie označila aj zvýšenie nákladov na energiu po roku 2021.

(342)

Je nesporné, že energetická kríza spôsobila prudký nárast nákladov na energiu a následne aj výrobných nákladov epoxidových živíc v Únii, ako sa pripomína v odôvodnení 305 tohto nariadenia. V období 2021 – 2022 však výrobcovia z Únie napriek rastúcim výrobným nákladom a cenám energie, ktoré dosiahli najvyššie úrovne, dokázali zvýšiť svoje predajné ceny, aby absorbovali svoje rastúce jednotkové výrobné náklady a dosiahli najvyššiu úroveň ziskovosti v posudzovanom období. Na druhej strane, v roku 2023 a v období prešetrovania, keď sa trend rastu cien energie obrátil (v rozpore s tvrdeniami výboru pre epoxidové živice a spoločnosti Aditya Birla), ziskovosť výrobcov z Únie prudko klesla a dosiahla znepokojujúco záporné úrovne a značná ujma výrobného odvetvia Únie sa stala jasne viditeľnou. Okrem toho spoločnosť Aditya Birla nepreukázala, že by od roku 2022 existoval problém s dostupnosťou surovín. V každom prípade by dumpingový dovoz nemal brániť výrobcom z EÚ zvyšovať ceny s cieľom preniesť do cien zvýšenie nákladov. V situácii, keď boli ceny výrobcov z Únie silne znížené rastúcou úrovňou dumpingového dovozu a výrobné náklady zostali vysoké, je klesajúca ziskovosť skôr len prejavom ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom, a nie prejavom poklesu výkonnosti, ktorý by bol dôsledkom vlastného zavinenia. Tvrdenia boli preto zamietnuté.

(343)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 257 až 258, spotreba v Únii sa v rokoch 2020 až 2021 zvýšila o 11 % v dôsledku prudko rastúceho dopytu. Dopyt potom v roku 2022 klesol pod úroveň roku 2020, pričom v období, ktoré zahŕňalo rok 2023 a obdobie prešetrovania, sa ešte viac znížil.

(344)

Výbor pre epoxidové živice uviedol, že nižší dopyt od roku 2022 bol priamym dôsledkom štandardných úprav trhu v dôsledku reakcie výrobcov farieb na meniace sa trhové podmienky, a nie výsledkom nekalých konkurenčných praktík. Spoločnosť PPG vo vzťahu k príčinnej súvislosti poukázala aj na výrazný pokles spotreby po roku 2021. Spoločnosť Aditya Birla rovnako tvrdila, že s poklesom spotreby klesá aj predaj a že takýto vývoj nemá nič spoločné s dovozom z dotknutých krajín. Okrem toho spoločnosť Cortex tvrdila, že práve problémy v stavebníctve, ktoré je jedným z hlavných trhov pre epoxidové živice, mali priamy vplyv na ziskovosť dotknutého výrobku. Spoločnosť Cortex tvrdila, že pokles ziskovosti výrobcov z Únie bol ovplyvnený celkovou úrovňou spotreby dotknutého výrobku v Únii.

(345)

Trh Únie sa v rokoch 2022 až 2023 (a neskôr) skutočne zmenšil o 7 percentuálnych bodov a počas posudzovaného obdobia celkovo o 11 %. Tento pokles bol vyvolaný následkami pandémie ochorenia COVID-19, spotrebúvaním zásob a všeobecným hospodárskym poklesom. Za bežných podmienok hospodárskej súťaže by na takomto zmenšujúcom sa trhu klesli objemy predaja všetkých účastníkov trhu viac-menej rovnako. V tomto prípade však dotknuté krajiny získali od roku 2022 do obdobia prešetrovania dodatočný podiel na trhu Únie vo výške 5,2 percentuálneho bodu na úkor výrobného odvetvia Únie (ktoré stratilo 6 percentuálnych bodov podielu na trhu), zatiaľ čo celkový podiel ostatných dovážajúcich krajín na trhu zostal stabilný. Okrem toho strany nevysvetlili, prečo by pokles dopytu nútil výrobné odvetvie Únie s viac ako 55-percentným podielom na trhu náhle predávať svoje výrobky výrazne pod úrovňou nákladov. Okrem toho dopyt klesol takmer o 14 % už v rokoch 2021 až 2022 (teda dvakrát viac ako v rokoch 2022 až 2023), pričom výrobcovia z Únie stále dokázali dosahovať zdravé zisky.

(346)

Preto boli tvrdenia strán zamietnuté, keďže sa nezistilo, že príčinou značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v tomto prípade bol hospodársky pokles.

(347)

Spoločnosti Cortex, PPG a Akzo Nobel tvrdili, že v rokoch 2020 – 2021 došlo k výraznému zvýšeniu dopytu po epoxidových živiciach, pričom zároveň bolo zaznamenané neprimerané a výrazné zvýšenie cien na trhu Únie výrobcami, ktorí podali podnet. Podľa spoločností Cortex a PPG výrobcovia, ktorí podali podnet, stanovili ceny výrazne vyššie ako výrobné náklady, čo následne podnietilo zákazníkov, aby hľadali alternatívne zdroje dodávok. Spoločnosť Cortex preto tvrdila, že zvýšenie dovozu z dotknutých krajín v rokoch 2020 – 2021 bolo výsledkom prirodzeného pôsobenia trhových síl, pričom v roku 2022 a neskôr zostal objem dovozu z dotknutých krajín stabilný.

(348)

Ako sa uvádza v odôvodnení 306, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky boli v roku 2020 stratoví a až v roku 2021 zaznamenali mimoriadne zisky v dôsledku i) rastu dopytu, ii) narušenia dodávateľských reťazcov, ktoré viedlo k obmedzeniu ponuky, a iii) zvýšenia predajných cien (ktoré sa zvyšovali rýchlejšie ako postupne sa zvyšujúce ceny uhľovodíkov). Reakcia výrobcov z Únie na vtedajšie prevládajúce trhové podmienky sa musí považovať za racionálnu obchodnú reakciu hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve. Zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie, keď došlo k prudkému nárastu dovozu za nízke ceny, však nemožno považovať za dôsledok pôsobenia trhových síl. Treba poznamenať, že kumulovaný dovoz z dotknutých krajín sa každý rok posudzovaného obdobia (teda nielen v rokoch 2020 – 2021) neustále zvyšoval, zatiaľ čo podiel výrobcov z Únie na trhu klesal a celkový dovoz z iných krajín bol stabilný. Okrem toho sú dovozné ceny z každej z dotknutých krajín už od roku 2021 nižšie ako ceny Únie. Hoci vplyvy rastúceho dovozu za nízke ceny spôsobujúce ujmu sa výraznejšie prejavili až v roku 2023 a v období prešetrovania, stratégia vývozcov z dotknutých krajín sa počas posudzovaného obdobia v podstate nezmenila. Záverom možno konštatovať, že neexistuje žiadna súvislosť medzi cenovou politikou a inými obchodnými rozhodnutiami výrobného odvetvia Únie a utrpenou ujmou. Ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie nie je dôsledkom pôsobenia síl na voľnom trhu, ale skôr dôsledkom nekalých obchodných praktík vývozcov z dotknutých krajín.

(349)

Spoločnosť PPG sa ďalej odvolávala na údajnú stratégiu výrobcov z Únie, ktorej cieľom je uprednostniť v roku 2021 marže/vyššie jednotkové hodnoty pred objemom predaja. Spoločnosť PPG však nedokázala zdôvodniť, ako a prečo by toto obchodné správanie v období, keď výrobné odvetvie Únie dosahovalo zdravé zisky, spôsobilo zhoršovanie podmienok výrobného odvetvia Únie od roku 2022 alebo k nemu hoci len prispelo, nehovoriac o tom, ako by takéto správanie oslabilo príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou výrobcov z Únie.

(350)

Spoločnosť Cortex ďalej tvrdila, že okrem cenových rozhodnutí mali na celkovú úroveň výroby a ziskovosť výrobcov, ktorí podali podnet, pravdepodobne vplyv aj iné obchodné rozhodnutia (napríklad odstavenie výrobných liniek BPA, závodu na výrobu kuménu alebo prevádzok na výrobu epoxidových živíc mimo Únie). Spoločnosť Aditya Birla podobne tvrdila, že výrazný pokles výroby bol spôsobený zatvorením závodov spoločností Olin a Westlake, ktoré bolo strategicky plánované.

(351)

Po prvé, ani spoločnosť Westlake, ani spoločnosť Olin počas posudzovaného obdobia nezatvorili svoje závody na výrobu epoxidovej živice v Únii. Hoci výrobcovia z Únie mohli obmedziť svoju činnosť na zmenšujúcom sa trhu, celkovo, ako sa uvádza v tabuľke 5, výrobná kapacita zostala počas posudzovaného obdobia na stabilných úrovniach. Po druhé, spoločnosť Cortex nezdôvodnila, ako by činnosti iných, hoci prepojených výrobcov alebo činnosti týkajúce sa iných aktív ako epoxidových živíc ovplyvnili ziskovosť výrobcov z Únie v oblasti epoxidových živíc.

(352)

Okrem toho sa spoločnosť PPG odvolávala na nedostatočné investície spoločností Olin a Westlake do ich zastaraných zariadení, ako aj na množstvo udalostí vyššej moci, na ktoré sa odvolávala spoločnosť Westlake, a to v kontexte príčinnej súvislosti.

(353)

Treba poznamenať, že konsolidovaná úroveň investícií oboch výrobcov z Únie zaradených do vzorky bola počas posudzovaného obdobia pomerne stabilná (najmä v rokoch 2020 – 2022) a v každom prípade bola vyššia vzhľadom na úrovne výroby a predaja v období prešetrovania v porovnaní so začiatkom posudzovaného obdobia. Hoci investičná aktivita bola ku koncu posudzovaného obdobia utlmená (čo viedlo k poklesu o 16 % počas posudzovaného obdobia), bolo to spôsobené slabým trhom a aktuálnou finančnou výkonnosťou dotknutých spoločností. Napriek tomu sa počas posudzovaného obdobia uskutočnilo veľké množstvo investícií: i) na inováciu vybavenia a modernizáciu zariadení, ako sú riadiace systémy, s cieľom odstrániť úzke miesta vo výrobnom procese; ii) na dosiahnutie zvýšenia efektívnosti a na zabezpečenie súladu s environmentálnymi a bezpečnostnými predpismi. Odvolávanie sa na vyššiu moc v ojedinelých prípadoch rovnako nenaznačuje žiadne širšie dôsledky pre efektívnosť výroby výrobcov z Únie. Celkovo nič nenasvedčuje tomu, že by zistený pokles investícií nejakým spôsobom ovplyvnil konkurencieschopnosť výrobcov z Únie. Spoločnosť PPG teda nedokázala zdôvodniť, ako by údajne nedostatočné investície spôsobili ujmu výrobnému odvetviu Únie. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(354)

Bola preukázaná príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín na jednej strane a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, na druhej strane. Medzi výrazným zvýšením objemu dumpingového dovozu a jeho podielu na trhu a zhoršením výkonnosti výrobného odvetvia Únie, ktoré bolo zrejmé najmä od roku 2022, existovala časová zhoda. Na relatívne slabom trhu so zníženým dopytom oslabil zvýšený objem dumpingového dovozu mieru využitia prevádzkových kapacít výrobného odvetvia Únie a jeho schopnosť stanovovať ceny, ktorými by sa absorbovali vysoké výrobné náklady, čo jasne poukazuje na existenciu zníženia cien. Tento stav viedol k stratovej situácii výrobcov z Únie v roku 2023 a počas obdobia prešetrovania.

(355)

Komisia preskúmala ďalšie možné faktory, ktoré mohli mať vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie. Komisia rozlíšila a oddelila vplyv týchto faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu.

(356)

Pokiaľ ide o vplyvy dovozu z iných tretích krajín, Komisia dospela k záveru, že s výnimkou dovozu z Kórey tento dovoz nespôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu. Tretie krajiny mali celkovo stabilné podiely na trhu a ceny vyššie ako v prípade dumpingového dovozu, najmä v období od roku 2022 do obdobia prešetrovania, keď boli škodlivé vplyvy dumpingového dovozu najvýraznejšie. Pokiaľ ide konkrétne o dovoz z Kórey, počas posudzovaného obdobia cenovo podhodnocoval predajné ceny Únie a jeho podiel na trhu Únie sa zvýšil z 11 % na 15 %, pričom Čína, Taiwan a Thajsko zvýšili svoj kumulatívny podiel na trhu z 3,5 % na 16,9 % (90). Preto, hoci dovoz z Kórey mohol prispieť k situácii spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Únie, tento dovoz neoslabil príčinnú súvislosť medzi dovozom z dotknutých krajín a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(357)

Táto príčinná súvislosť sa neoslabila ani na základe vývoznej výkonnosti výrobného odvetvia Únie. Predaj na vývoz, pokiaľ ide o objem aj cenu, sa vyvíjal podobne ako predaj v Únii počas posudzovaného obdobia. Dôvodom je, že výrobcovia z Únie čelia rovnakým výzvam na svojich tradičných vývozných trhoch, kde musia konkurovať výrobcom z dotknutých krajín s ich dovozom za nízke ceny. Záverom možno konštatovať, že hoci vplyv vývoznej výkonnosti na výrobcov z Únie prispel k nepriaznivej situácii výrobcov z Únie, z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 335 až 340 sa ním nenarušila príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(358)

Vzhľadom na pokles spotreby a zvýšenie výrobných nákladov v dôsledku nárastu cien surovín je nesporné, že výrobné odvetvie Únie čelilo v posudzovanom období mnohým výzvam. Nebyť však cenového tlaku dumpingového dovozu, výrobné odvetvie Únie by bolo dokázalo preniesť zvýšenie nákladov do cien a primerane reagovať na meniace sa trhové podmienky. Ako už bolo uvedené, dumpingový dovoz by nemal brániť výrobcom z Únie vo zvyšovaní cien s cieľom preniesť do nich zvýšenie nákladov. Preto sa zistilo, že hoci energetická kríza a pokles dopytu predstavovali pre výrobcov z Únie významnú výzvu, tento vývoj nespôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(359)

Pokiaľ ide o obchodné rozhodnutia výrobcov z Únie, či už ide o zvýšenie cien, investičné rozhodnutia alebo prevádzku závodov, tieto rozhodnutia sa prijali v reakcii na prevládajúce trhové podmienky a musia sa považovať za racionálne obchodné rozhodnutia, ktoré by ktorýkoľvek hospodársky subjekt prijal v trhovom hospodárstve. Komisia tak dospela k záveru, že uvedené rozhodnutia nespôsobili výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(360)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory (dovoz z Kórey a vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie), či už posudzované jednotlivo alebo spoločne, neoslabili ani nenarušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou. Ujma spočíva v zníženom podiele na trhu, zníženej výrobe, zníženom využití výrobnej kapacity, zníženej produktivite a ziskovosti, zníženom konečnom stave zásob a peňažnom toku, ako aj v zníženej návratnosti investícií. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 276, výrobné odvetvie Únie utrpelo v dôsledku zníženia cien spôsobeného dovozom z dotknutých krajín.

(361)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(362)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(363)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z dotknutých krajín, úroveň ziskovosti potrebnú na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(364)

Zisk výrobcov z Únie zaradených do vzorky v posudzovanom období značne kolísal. Mimoriadne vysoké zisky v rokoch 2021 – 2022 boli dosiahnuté v období mimoriadneho dopytu, ktorý bol poháňaný ekonomikou ovplyvnenou ochorením COVID-19 a obmedzeniami v dodávateľskom reťazci. Preto by nebolo vhodné použiť údaje o zisku z rokov 2021 – 2022 ako základný zisk v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia. Navyše v rokoch predchádzajúcich posudzovanému obdobiu rovnako nebolo možné určiť presné alebo primerané úrovne ziskovosti buď vzhľadom na nedostatok spoľahlivých údajov o ziskoch v dôsledku obmedzení podnikových systémov, alebo vzhľadom na výkyvy od vysokých ziskov po výrazne zápornú ziskovosť. Komisia preto stanovila cieľový zisk na určenie ceny nespôsobujúcej ujmu na 6 % v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia. Okrem toho ani jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky nepredložil podložené tvrdenie týkajúce sa minulých investícií alebo nákladov na výskum a vývoj a inovácie. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa Komisia na účely stanovenia ceny nespôsobujúcej ujmu uchýlila k použitiu minimálneho 6 % cieľového zisku, ktorý sa pripočítal k skutočným výrobným nákladom výrobného odvetvia Únie.

(365)

Keďže neboli predložené žiadne podložené tvrdenia podľa článku 7 ods. 2d týkajúce sa súčasných alebo budúcich nákladov vyplývajúcich z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim alebo z uvedených dohovorov MOP, k takto stanovenej cene nespôsobujúcej ujmu neboli pripočítané žiadne ďalšie náklady.

(366)

Komisia potom určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách zaradených do vzorky, ktorá bola stanovená na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali počas obdobia prešetrovania na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(367)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkého ostatného dovozu“ s pôvodom v príslušnej dotknutej krajine je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti a dovoz.

(368)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by predbežné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(369)

Keďže sa Komisia rozhodla, že uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia.

(370)

Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(371)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 249, výrobné odvetvie Únie pozostáva zo šiestich skupín výrobcov, ktorí v období prešetrovania vyrábali prešetrovaný výrobok.

(372)

Odvetvie epoxidových živíc v Únii má zásadný význam pre priemyselnú základňu Únie. Epoxidová živica, chemická látka odolná voči vode, sa používa v prípade náterov a lepidiel v obrannom, automobilovom, leteckom a kozmickom priemysle, v odvetví elektroniky, stavebníctva, zdravotníckych pomôcok, v energetike a mnohých ďalších dôležitých odvetviach. Epoxidová živica sa používa aj na výrobu tovaru pre domácnosť a spotrebného tovaru a pri spracúvaní a balení potravín.

(373)

Epoxidová živica rovnako zohráva dôležitú úlohu v oblasti energetickej transformácie, pretože výrobky používané na výrobu a skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov (napríklad listy rotora veterných turbín, batérie, palivové články a solárne panely) obsahujú epoxidovú živicu ako nenahraditeľnú súčasť na zabezpečenie dlhej životnosti a účinnosti. Zväz chemického priemyslu Českej republiky (ktorý opatrenia podporuje, pričom jedným z jeho členov je český výrobca Spolchemie, ktorý podal podnet) takisto zdôraznil, že zabezpečením rovnakých podmienok v Únii možno dosiahnuť zelenú transformáciu v chemickom dodávateľskom reťazci Únie a ciele v oblasti klímy.

(374)

Celkovo by uloženie opatrení v tomto prípade pravdepodobne viedlo k vyššiemu objemu predaja výrobcov z Únie, a teda k lepšiemu využitiu kapacity a zotaveniu z hľadiska prevádzkových marží a zisku. Zlepšená výkonnosť by následne viedla k udržateľnej úrovni investícií a zamestnanosti a k podpore pokračujúcich inovácií.

(375)

Opatrenia by boli prospešné aj pre dodávateľské odvetvia, ktoré pri zvyšujúcom sa objeme výroby epoxidových živíc zaznamenajú udržateľnejší dopyt po surovinách.

(376)

Bez prijatia opatrení by bolo pravdepodobnejšie, že by sa rozsah výroby epoxidových živíc v Únii ďalej znižoval. Klesajúca miera využitia by viedla k neudržateľne vysokým fixným nákladom prevádzok a prudkému zníženiu investícií, čo by malo za následok potenciálnu stratu pracovných miest, čím by sa ešte viac znížila schopnosť prevádzok konkurovať dumpingovému dovozu z dotknutých krajín. Ako poznamenala aj Poľská komora chemického priemyslu (ktorá opatrenia podporuje), dovoz epoxidových živíc za ceny, ktoré neodzrkadľujú reálnu trhovú hodnotu, má negatívny vplyv nielen na trh s epoxidovými živicami, ale aj na horné trhy (ako je trh s fenolom).

(377)

Okrem toho vzhľadom na prebiehajúce prešetrovania na ochranu obchodu v Spojených štátoch amerických proti dotknutým krajinám by sa v prípade uloženia ciel ich vývoz pravdepodobne presmeroval do iných destinácií, ako je napríklad Únia, vzhľadom na jej atraktívnosť ako alternatívneho trhu. Uvedeným odklonom obchodných tokov do Únie by sa v prípade neexistencie opatrení ešte viac zhoršila situácia výrobného odvetvia Únie.

(378)

Komisia tak dospela k záveru, že uložiť antidumpingové clá je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(379)

V tomto prípade sa prihlásili používatelia, ktorí zastupovali najmä segment náterov/farieb a segment odvetvia veternej energie. Tento druhý segment predstavuje dve z hlavných použití dotknutého výrobku zo strany používateľov. Dotazník pre používateľov, ktorý sa sprístupnil na začiatku prešetrovania, vyplnilo niekoľko používateľov (PPG, Akzo Nobel, Sherwin Williams, Siemens Gamesa, Allnex Europe). Ostatní používatelia (MIPA a Emil Frei) sa zúčastnili na prešetrovaní bez vyplnenia osobitného dotazníka pre používateľov.

(380)

Pokiaľ ide o používateľov v odvetví náterov, z ich finančnej výkonnosti vyplýva (prinajmenšom v prípade používateľov, ktorí vo vyplnenom dotazníku predložili štruktúrované odpovede vzťahujúce sa na celú ich činnosť v oblasti náterov v Únii), že mali vysoké ziskové rozpätia, ktoré v období prešetrovania dosahovali dokonca dvojciferné hodnoty. Okrem toho sa v podaniach používateľov z odvetvia náterov uvádza, že podiel nákladov na epoxidové živice na ich výrobných nákladoch je obmedzený a vo všeobecnosti nepredstavuje viac ako 10 % výrobných nákladov. Navyše ich príjmy z výrobkov obsahujúcich epoxidové živice neboli vyššie ako 40 – 45 % (a často boli oveľa nižšie).

(381)

Pokiaľ ide o používateľov v odvetví veternej energie, používateľ, ktorý sa prihlásil s vyplneným dotazníkom Komisie (Siemens Gamesa), napriek nestabilnému postaveniu dominuje na trhu s veternou energiou na mori a zaviedol zmluvné mechanizmy na zabezpečenie proti prípadným výkyvom cien surovín, pričom uviedol, že náklady na epoxidové živice v rámci nákladov na veterné turbíny (oblasť, v ktorej pôsobia používatelia v odvetví veternej energie (91)), predstavujú len približne [0 – 3] %.

(382)

V súvislosti s analýzou záujmov používateľov je pozoruhodné, že viacerí používatelia (napríklad Akzo Nobel alebo Emil Frei) uznali, že dovoz epoxidových živíc z Číny môže spôsobovať ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(383)

Pokiaľ ide o neprepojených dovozcov, dve spoločnosti (Cortex a Comexim) spolupracovali pri tomto prešetrovaní vrátane vyplnenia dotazníka Komisie. Prihlásil sa aj ďalší neprepojený dovozca, spoločnosť Monchy, ktorý sa vyjadril proti prípadným antidumpingovým opatreniam. Spoločnosť Cortex bola za zavedenie antidumpingových opatrení voči Číne, pričom tvrdila, že takýto postup by viedol k obnoveniu bežných obchodných podmienok, bola však proti uplatňovaniu opatrení na iné krajiny ako Čína.

(384)

Spoločnosť Cortex tvrdila, že široké uplatňovanie antidumpingových opatrení (ktoré sa týkajú aj iných krajín ako Čína) nie je v záujme Únie. Podľa spoločnosti Cortex je schopnosť hospodárskych subjektov z Únie uspokojiť potreby trhu Únie v oblasti epoxidových živíc obmedzená a nemusí byť dostatočná. Spoločnosti Comexim a Monchy takisto tvrdili, že objem výroby v Európe nepostačuje na pokrytie dopytu Únie. Spoločnosť PPG takisto uviedla, že vzhľadom na zníženú výrobu a niekoľko vyhlásení o vyššej moci zo strany výrobcov z Únie v minulosti je veľmi dôležité zachovať alternatívne zdroje dodávok za konkurencieschopné ceny. Spoločnosť Sherwin Williams takisto tvrdila, že kapacita Únie nie je dostatočná na pokrytie dopytu Únie a že clá by viedli k zníženiu dostupnosti dotknutého výrobku na trhu Únie.

(385)

Okrem toho podľa spoločnosti PPG uloženie antidumpingových ciel povedie k ďalšej koncentrácii trhu s epoxidovými živicami v rukách veľkých výrobcov na úkor spotrebiteľov a hospodárskej súťaže na trhu ako celku.

(386)

Napokon by podľa spoločnosti PPG clá bránili dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti uhlíkovej neutrality a energie z obnoviteľných zdrojov, keďže by vyvolávali narušenia dodávateľského reťazca epoxidových živíc. Spoločnosť Siemens Gamesa Renewable Energy (ďalej len „SGRE“) takisto uviedla, že uloženie antidumpingových opatrení by bolo v rozpore s cieľmi energetickej politiky, ktoré stanovila Únia, že používatelia by presunuli svoju výrobu mimo Únie alebo dokonca úplne opustili trh a že neexistujú žiadne životaschopné alternatívy k dovozu epoxidových živíc z dotknutých krajín. Spoločnosť Sherwin Williams takisto vyjadrila obavu, že uloženie ciel by viedlo k potenciálnemu presunu odberateľských odvetví mimo Únie.

(387)

Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie nie je schopné pokryť dopyt, a o možnosť iných alternatívnych zdrojov, Komisia pripomenula, že existujú ďalšie veľké vyvážajúce krajiny, napríklad India, Kórea alebo Švajčiarsko, a ich výrobcovia, ktorí predstavujú alternatívne zdroje dodávok a znamenajú zdravú hospodárska súťaž pre výrobné odvetvie Únie. Po druhé, vstupu dovozu z Číny, Thajska a Taiwanu do Únie za spravodlivé ceny sa nebude brániť. V dôsledku uloženia antidumpingových ciel preto neočakáva zvýšenie koncentrácie výrobcov na trhu s epoxidovými živicami. Po tretie, strany neposkytli žiadne podložené dôkazy o tom, že by výrobcovia z Únie nedokázali uspokojiť dopyt používateľov z Únie. Hoci výrobcovia z Únie mohli znížiť mieru využitia svojich prevádzkových kapacít na zmenšujúcom sa trhu, ako sa uvádza v odôvodnení 351, ich výrobná kapacita zostala počas celého posudzovaného obdobia na stabilnej a dostatočnej úrovni.

(388)

Navyše by bez prijatia opatrení bola ohrozená nielen existencia odvetvia epoxidových živíc v Únii, ale rovnako by bola v ohrození aj stabilita dodávok epoxidových živíc pre ich používateľov. V rozpore s tvrdením strán by spoliehanie sa na dumpingový dovoz oslabilo úsilie Únie o rozvoj vlastnej spoľahlivej priemyselnej základne a o dosiahnutie cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a uhlíkovej neutrality. Okrem toho, ako poznamenal aj jeden z používateľov (Allnex Europe), zatiaľ čo čínske epoxidové živice môžu vykazovať variabilitu z hľadiska kvality a výkonnosti, živice vyrábané v Únii sa zvyčajne spájajú s konzistentnosťou v aplikáciách, kde je rozhodujúca výkonnosť a súlad s predpismi.

(389)

Napokon, vzhľadom na úroveň ziskovosti (najmä pre odvetvie náterov) a/alebo obmedzený podiel nákladov na epoxidové živice na výrobných nákladoch používateľov (podrobnejšie informácie sú uvedené v odôvodneniach 380 až 381), ako aj na existujúce alternatívne zdroje dodávok by uloženie opatrení nemalo mať na používateľov reštriktívny účinok, a už vôbec by ich nemalo nútiť k premiestneniu mimo Únie. Tvrdenia strán boli preto zamietnuté.

(390)

Výbor pre epoxidové živice takisto uviedol, že uloženie antidumpingových ciel nie je v celkovom záujme Únie, pretože takýmto krokom by sa zvýšili ceny epoxidových živíc pre priemyselných používateľov a konečných spotrebiteľov v Únii. Spoločnosť Cortex ďalej uviedla, že náklady na clá sa úplne prenesú na spotrebiteľov, čo ich ovplyvní. Napokon spoločnosť PPG tvrdila, že uloženie antidumpingových ciel by viedlo k zvýšeniu cien epoxidových živíc, čo by zase zvýšilo tlak na spoločnosť PPG a ďalších používateľov v Únii, aby zvýšili ceny. Spoločnosť PPG v skutočnosti tvrdila, že by nebola schopná preniesť do cien akékoľvek zvýšenie nákladov na materiály vyplývajúce z antidumpingových ciel a že takéto zvýšenie nákladov by ovplyvnilo konkurencieschopnosť spoločnosti PPG na trhu Únie. Spoločnosť Monchy takisto uviedla, že uloženie opatrení by malo nepriaznivý vplyv na finančnú výkonnosť a zamestnanosť dovozcu. Nakoniec spoločnosť SGRE uviedla, že opatrenia by ovplyvnili dlhodobé technologické prežitie odvetvia používateľov.

(391)

Po prvé, hoci by antidumpingové opatrenia mohli viesť k zvýšeniu cien epoxidu a mohli by mať nepriaznivý vplyv na niektorých dovozcov, odvetvia používateľov a konečných používateľov výrobkov s obsahom epoxidu, toto tvrdenie je čisto špekulatívne, keďže neboli poskytnuté žiadne dôkazy na kvantifikáciu vplyvu, ktorý by mali clá. Okrem toho zdroje na získavanie informácií o trhu (konkrétne spoločnosť Tecnon OrbiChem vo svojej správe ChemFocus Report (92) z októbra 2024) predpokladajú len mierny nárast cien, ak sa zavedú antidumpingové opatrenia na dovoz epoxidových živíc. Okrem toho by akákoľvek cenová korekcia bola len prejavom obnovenia spravodlivého obchodu v situácii, keď boli ceny výrobného odvetvia Únie znížené tlakom na ich pokles v dôsledku dumpingového dovozu. Okrem toho vysokoziskové operácie používateľov náterových hmôt (ako je spoločnosť PPG) umožnia absorbovať akékoľvek potenciálne zvýšenie nákladov a uložené clá sú stanovené na úrovni, ktorá používateľom a dovozcom umožní pokračovať v dovoze epoxidových živíc za primerané a spravodlivé ceny. Záverom možno konštatovať, že hypotetické nepriaznivé účinky na odvetvia používateľov a dovozcov nemôžu prevážiť nad jednoznačnou potrebou obnoviť rovnaké podmienky na trhu Únie s epoxidovými živicami, najmä pokiaľ ide o zachovanie výrobného odvetvia Únie.

(392)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je pravdepodobné, že opatrenia budú mať nepodstatný vplyv na používateľov a spotrebiteľov. Takýto záver možno vyvodiť na základe kombinácie týchto faktorov. Po prvé, podiel nákladov na epoxidové živice v rámci výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca alebo v rámci tovaru pre konečného spotrebiteľa je vo všeobecnosti obmedzený. Po druhé, alternatívne zdroje epoxidovej živice sú ľahko dostupné od výrobcov z Únie a z rôznych iných zdrojov dovozu, čo zabezpečuje stabilné dodávky a zdravú hospodársku súťaž. Napokon konkurenčný tlak pravdepodobne zmierni prípadné zvýšenie nákladov, ktoré by mohlo vzniknúť v dôsledku uloženia týchto ciel.

(393)

Okrem toho opatrenia budú mať pravdepodobne zanedbateľný (ak vôbec nejaký) vplyv na dovozcov, pretože tí môžu naďalej dovážať epoxidovú živicu za spravodlivé ceny z dotknutých krajín alebo iných tretích krajín, čím sa vytvorí zdravá hospodárska súťaž pre epoxidovú živicu vyrábanú na domácom trhu.

(394)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že v tejto fáze prešetrovania neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz epoxidových živíc s pôvodom v Číne, na Taiwane a v Thajsku nie je v záujme Únie.

(395)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(396)

V súlade s pravidlom nižšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia by sa na dovoz epoxidových živíc s pôvodom v Číne, na Taiwane a v Thajsku mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia. Výška cla bola stanovená na úrovni nižšieho rozpätia spomedzi rozpätia dumpingu a rozpätia ujmy.

(397)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(398)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v [dotknutej krajine]“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(399)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Individuálne antidumpingové clá možno uplatňovať len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Až do predloženia takejto faktúry by mal dovoz podliehať antidumpingovému clu uplatniteľnému na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v [dotknutej krajine]“.

(400)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(401)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(402)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(403)

So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala zastaviť.

(404)

V tejto fáze konania nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

(405)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(406)

Pripomienky predložili Aditya Birla, navrhovateľ a skupina Sinochem, žiadna z pripomienok však neobsahovala obavy týkajúce sa presnosti výpočtov. Komisia sa bude zaoberať pripomienkami týchto strán v konečnej fáze.

(407)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(408)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,