(1)

Vytvorenie priestoru, v ktorom sa osoby môžu voľne pohybovať bez vnútorných hraníc, je jedným z hlavných úspechov Únie. Obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach by preto malo zostať výnimkou a malo by byť len opatrením použitým v krajnom prípade.

(2)

Nariadením (EÚ) 2016/399 sa členským štátom, ktoré vykonávali kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach, ukladá povinnosť predložiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach a v náležitých prípadoch o predĺžení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, a to do štyroch týždňov od zrušenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach.

(3)

Komisia má prijať vykonávací akt s cieľom stanoviť jednotný formát správy o obnovení a v náležitých prípadoch predĺžení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach.

(4)

Jednotný formát by mal zahŕňať všetky prvky, ktoré sú členské štáty povinné poskytovať podľa nariadenia (EÚ) 2016/399.

(5)

K ex post posúdeniu týkajúcemu sa dočasného obnovenia kontroly hraníc na jednej vnútornej hranici alebo viacerých vnútorných hraniciach alebo na ich úsekoch môže Komisia vydať stanovisko.

(6)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastnilo na prijatí nariadenia (EÚ) 2024/1717, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Ale vzhľadom na to, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1717 (2) je založené na schengenskom acquis, Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu 19. novembra 2024 oznámilo svoje rozhodnutie prevziať nariadenie (EÚ) 2024/1717 do svojho vnútroštátneho práva. Dánsko je preto v súlade s medzinárodným právom povinné vykonávať toto rozhodnutie.

(7)

Toto rozhodnutie nepredstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko zúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (3). Írsko sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(8)

Pokiaľ ide o Cyprus, toto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003.

(9)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (4), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (5).

(10)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (6), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (7).

(11)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (8), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (9).

(12)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre Kódex schengenských hraníc,