(1)

Dňa 23. mája 2024 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu lyzínu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“ alebo „ČĽR“) do Európskej únie (ďalej len „Únia“) na základe článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý podala 8. apríla 2024 spoločnosť Metex Noovistago (3) (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet bol podaný výrobným odvetvím Únie vyrábajúcim lyzín v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2024/2732 z 24. októbra 2024 (ďalej len „nariadenie o registrácii“) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku (4).

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala navrhovateľa, známych vyvážajúcich výrobcov a orgány Čínskej ľudovej republiky, známych dovozcov, obchodníkov a používateľov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich dotkne začatie prešetrovania, a vyzvala ich na účasť.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(6)

Po začatí prešetrovania Confederación Española de Fabricantes de Alimentos Compuestos para animales (Španielska konfederácia výrobcov krmív, ďalej len „CESFAC“), spoločnosť Andrés Pintaluba S.A. (dovozca a distribútor lyzínu) a skupina Vall Companys (používateľ lyzínu a výrobca krmív, ktorého takisto zastupuje konfederácia CESFAC) tvrdili, že štatistické údaje Eurostatu o dovoze pod číselným znakom KN 2922 41 00 , ktoré boli uvedené v podnete, neumožňujú objektívne preskúmať faktory ujmy, pretože vychádzajú z údajov o dovoze „vo vykázanej podobe“, keďže Eurostat nerozlišuje medzi rôznymi druhmi dovážaného lyzínu [lyzín hydrochlorid (HCl) a tekutý lyzín], ktoré sa vyznačujú odlišnou úrovňou koncentrácie aminokyseliny. Konfederácia CESFAC, spoločnosť Pintaluba a skupina Vall Companys tvrdili, že agregovaním druhov lyzínu s výrazne odlišnou koncentráciou na mernú jednotku bez akejkoľvek úpravy, ktorou by sa uviedli na rovnakú úroveň, dochádza k skresleniu objemov a cien. Ďalej tvrdili, že všetky prvky ujmy, ktoré sa opierajú o štatistické údaje o dovoze (t. j. údaje o objeme dovozu, podiele na dovoze, spotrebe v Únii, podiele na trhu) opísané v podnete, vychádzajú z nedostatočných údajov „vo vykázanej podobe“ a že spoločnosť Metex Noovistago nezverejnila vo verzii podnetu, ktorá nemá dôverný charakter, štatistické údaje o dovoze „v opravenej podobe“. Konfederácia CESFAC, spoločnosť Pintaluba a skupina Vall Companys poznamenali, že skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie odmietlo poskytnúť štatistické údaje o dovoze „v opravenej podobe“, narúša ich právo na obhajobu v tomto konaní a je v rozpore s článkom 19 základného nariadenia. Požiadali preto Komisiu, aby poskytla údaje „v opravenej podobe“ alebo aby aspoň poskytla komplexný súhrn informácií, ktorý nemá dôverný charakter.

(7)

Po prvé, Komisia súhlasila s tým, že vzhľadom na rôzne druhy lyzínu s odlišnou koncentráciou nemožno bez zodpovedajúcej úpravy objektívne posúdiť spotrebu v Únii, objem dovážaného lyzínu a výpočet ceny. Úprava dovážaných objemov a cien, ktorú Komisia vykonala v rámci prešetrovania, sa uvádza v odôvodnení 234.

(8)

Hoci je pravda, že niektoré štatistické údaje o dovoze v podnete vychádzajú z údajov Eurostatu „vo vykázanej podobe“, Komisia poznamenala, že verzia podnetu, ktorá nemá dôverný charakter, obsahuje v oddiele „Údaje o trhu s opravou týkajúcou sa obsahu lyzínu“ koeficient prepočtu z tekutého lyzínu na lyzín HCl a koeficient prepočtu z lyzín sulfátu na lyzín HCl. Výrobné odvetvie Únie použilo uvedené koeficienty prepočtu s cieľom dospieť k hodnotám dovozu vzťahujúcim sa na dovoz pod číselným znakom KN 2922 41 00 vyjadreným ako „ekvivalent lyzínu HCl“. Komisia preto dospela k záveru, že keďže výrobné odvetvie Únie poskytlo verejne dostupné údaje Eurostatu o dovoze, príslušné koeficienty prepočtu na úpravu tekutého lyzínu a lyzín sulfátu na ekvivalent lyzínu HCl a prepočítané dovozné ceny (bod 265 verzie podnetu, ktorá nemá dôverný charakter), všetky zainteresované strany mali prístup ku konečným údajom o dovoze „v opravenej podobe“. Tieto tvrdenia sa preto stali bezpredmetnými.

(9)

Po začatí prešetrovania predložila pripomienky týkajúce sa podnetu a začatia prešetrovania aj Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemických látok (ďalej len „CCCMC“).

(10)

CCCMC tvrdila, že prešetrovanie nebolo začaté na základe dostatočných a objektívnych dôkazov o ujme, ako sa vyžaduje v článku 5.3 antidumpingovej dohody WTO a článku 5 ods. 2 základného nariadenia, a že Komisia riadne nepreskúmala informácie uvedené v podnete, ako sa vyžaduje v článku 5 ods. 3 základného nariadenia.

(11)

CCCMC konkrétne tvrdila, že posúdenie výrobného odvetvia Únie týkajúce sa vývoja objemov lyzín sulfátu vychádza len z predpokladov a že tvrdenie o nízkych čínskych cenách je založené na neobjektívnych a nesprávnych údajoch. Toto tvrdenie sa opiera o skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie použilo údaje Eurostatu o dovoze, ktoré samy osebe nie sú dostatočne podrobné na vyvodenie odhadu objemov, a potom použilo predpoklady týkajúce sa pomerov jednotlivých objemov.

(12)

Komisia na úvod uviedla, že vykonala preskúmanie podnetu v súlade s článkom 5 základného nariadenia a dospela k záveru, že sú splnené požiadavky na začatie prešetrovania, t. j. existujú dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania.

(13)

V súlade s článkom 5 ods. 2 základného nariadenia podnet obsahuje také informácie, ktoré sú primerane dostupné výrobnému odvetviu Únie. Právna norma, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré sa vyžadujú na účely začatia prešetrovania („dostatočné“ dôkazy), je odlišná od právnej normy, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré sú potrebné na účely predbežného alebo konečného stanovenia existencie dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti. Preto môžu byť dôkazy, ktoré sú na odôvodnenie predbežného alebo konečného stanovenia dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti nedostatočné z hľadiska množstva alebo kvality, napriek tomu postačovať na odôvodnenie začatia prešetrovania. V tejto súvislosti CCCMC nezdôvodnila, prečo pomer, ktorý navrhovateľ použil pri údajoch Eurostatu o dovoze, nie je primeraný. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(14)

CCCMC takisto tvrdila, že Komisia nepreskúmala a nezohľadnila verejne známe problémy výrobného odvetvia Únie týkajúce sa obstarávania hlavných surovín a energie v množstvách potrebných na výrobu za konkurencieschopné ceny, ako ani vedecké zistenia, ktoré pravdepodobne môžu ovplyvniť výber spotrebiteľa a zmeniť model spotreby v EÚ.

(15)

V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že tvrdenie CCCMC ide nad rámec požiadaviek uvedených v článku 5 ods. 3 základného nariadenia, keďže úlohou Komisie vo fáze začatia konania je posúdiť presnosť a primeranosť dôkazov, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie, aby bolo možné zistiť, či sú dostatočné dôkazy na odôvodnenie začatia prešetrovania. CCCME nevysvetlila, ako údajné problémy a vedecké zistenia tento záver spochybňujú. Tvrdenie CCCMC bolo preto zamietnuté.

(16)

CCCMC ďalej tvrdila, že bolo vážne porušené jej právo na obhajobu, pretože i) v sprístupnenej verzii podnetu sú objemy dovozu spracované v podobe vykázanej Eurostatom, bez toho, aby boli poskytnuté údaje „v opravenej podobe“ po uplatnení koeficientov prepočtu; ii) faktory ujmy podľa nej neumožňujú objektívne pochopenie dôverne predložených údajov; iii) prílohy týkajúce sa vývozných cien sú označené za prílohy, ktoré nie je vhodné zhrnúť ako sumy „v opravenej podobe“, a iv) nebola poskytnutá väčšina zdrojov informácií, na ktorých je podnet založený.

(17)

Komisia v súvislosti s uvedenými tvrdeniami poznamenala, že vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie tvorí jediný výrobca, je odôvodnené, že faktory ujmy sú v podnete uvedené v rozpätiach a v indexovanej forme, aby sa zachovala dôvernosť takýchto údajov. Objemy dovozu z Eurostatu „v opravenej podobe“, indexy a rozpätia umožňujú pochopiť trendy a úrovne údajov o rôznych náznakoch ujmy, ktoré žiadateľ predložil ako dôverné. Pokiaľ ide o neposkytnutie zdrojov k prepočtu, výrobné odvetvie Únie poskytlo údaje „v opravenej podobe“ a vysvetlilo použité zdroje informácií (5), preto sa táto časť tvrdenia stala bezpredmetnou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo tvrdenie CCCMC zamietnuté.

(18)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(19)

S cieľom rozhodnúť o prípadnej potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(20)

Traja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia sa vzhľadom na nízky počet odpovedí rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(21)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(22)

Šesť vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku dvoch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorých bolo možné primerane prešetriť v dostupnom čase. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny.

(23)

Vyvážajúci výrobca CJ (Liaocheng) Biotech Co., Ltd. (ďalej len „CJ“) tvrdil, že výber vzorky pozostávajúcej z dvoch skupín je odchýlkou od zaužívanej praxe Komisie, ktorou je výber troch vyvážajúcich výrobcov, a že jeho zaradenie do vzorky by bolo prínosné, keďže v predbežnej vzorke nie sú žiadni výrobcovia v zahraničnom vlastníctve, a že doplnením tretej skupiny do vzorky sa predíde zbytočným ťažkostiam, ak sa neskôr zistí, že jeden zo subjektov zaradených do vzorky nespolupracuje. Komisia poznamenáva, že vzorka, ktorá bola pôvodne vybratá 4. júna 2024, zahŕňala podstatnú časť dovozu prešetrovaného výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike do Únie, ktorá bola pôvodne odhadnutá na [67 – 77] %. Komisia okrem toho usúdila, že takúto vzorku bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času. Komisia poznamenala, že vzorka menej ako troch výrobcov nie je výnimočná a že nemôže predvídať možné ukončenie spolupráce. Komisia napokon pripomenula, že zaradenie spoločností v zahraničnom vlastníctve do vzorky nie je kritériom podľa v článku 17 ods. 1 základného nariadenia. Komisia preto zamietla tvrdenie predložené spoločnosťou CJ a potvrdila vzorku vybratú 4. júna 2024.

(24)

Žiadny vyvážajúci výrobca v ČĽR nepožiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia.

(25)

Komisia zaslala dotazníky výrobcovi z Únie, vyvážajúcim výrobcom v ČĽR zaradeným do vzorky a dovozcom, ktorí sa prihlásili. Predložila dotazník aj používateľovi, ktorý sa Komisii prihlásil. Tie isté dotazníky boli sprístupnené online v deň začatia konania.

(26)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(27)

Vyplnené dotazníky boli doručené od jediného výrobcu z Únie, dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, troch dovozcov a jedného používateľa. Od čínskej vlády neboli doručené žiadne vyplnené dotazníky.

(28)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(29)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(30)

Prešetrovaným výrobkom je lyzín a jeho estery, ich soli a kŕmne doplnkové látky, v sušine pozostávajúce najmenej zo 68 hmotnostných %, ale najviac 80 % L-lyzín sulfátu a najviac 32 hmotnostných % iných zložiek, ako sú sacharidy a iné aminokyseliny (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(31)

L-lyzín hydrochlorid má CAS číslo 657-27-2, vodný roztok lyzínu má CAS číslo 56-87-1 a lyzín sulfát má CAS číslo 60343-69-3 a 94195-18-3.

(32)

Lyzín je esenciálna aminokyselina, stavebný prvok na tvorbu bielkovín, ktorý je nevyhnutný pre zdravie ľudí a zvierat. Pri výrobe lyzínu sa používa biologická fermentácia: transformácia sacharidov na aminokyseliny vzájomným pôsobením bakteriálnych kmeňov. Lyzín má široké využitie, napríklad na trhu s krmivami, vo farmácii a v potravinárstve (doplnok stravy).

(33)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v ČĽR, v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN ex 2309 90 31 a ex 2309 90 96 v prípade lyzín sulfátu a pod číselný znak KN 2922 41 00 v prípade lyzín hydrochloridu a vodného roztoku lyzínu (kódy TARIC: 2309 90 31 41, 2309 90 31 49, 2309 90 96 41, 2309 90 96 49) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(34)

Prešetrovaním sa ukázalo, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(35)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(36)

CCCMC tvrdila, že rozsah prešetrovania by sa mal obmedziť na lyzín hydrochlorid a nemal by zahŕňať lyzín sulfát, pretože výrobné odvetvie Únie lyzín sulfát nevyrába. CCCMC tvrdila, že lyzín sulfát a lyzín hydrochlorid sú odlišné výrobky s rozdielnymi vlastnosťami a použitím.

(37)

V tejto súvislosti Komisia najprv poznamenala, že opis výrobku v odôvodneniach 30 až 32 sa má vzťahovať na všetky tri formy lyzínu (HCl, tekutý a sulfát). Komisia následne poznamenala, že pri prešetrovaní sa ukázalo, že lyzín hydrochlorid a lyzín sulfát majú podobné základné fyzické, technické a chemické vlastnosti. Proces výroby troch foriem lyzínu (HCl, tekutého a sulfátu) je veľmi podobný. Hlavný rozdiel nastáva na konci výrobného procesu v závislosti od toho, či je konečná forma lyzínu prášková alebo tekutá. Lyzín ako živina môže nadobúdať rozličné formy a tieto rozličné formy si navzájom konkurujú. Okrem toho rozdiely v prešetrovanom výrobku, t. j. forma lyzínu a obsah lyzínu vo výrobku, nemenia jeho základnú definíciu, vlastnosti ani to, ako ho rôzne strany ponímajú. Rozličné formy lyzínu majú rovnakú funkciu, t. j. poskytovať zvieratám a ľuďom veľmi ľahko stráviteľný lyzín, a to buď vo farmaceutických výrobkoch, v potravinách (ako doplnok stravy), alebo v krmivách. Forma lyzínu nie je podstatná, všetky tri formy sú zameniteľné, pretože ide o tú istú živinu. Vo vyplnených dotazníkoch a písomných podaniach (6) to potvrdil aj jeden dovozca lyzínu v EÚ a jeden používateľ. Napokon skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie tento druh výrobku v súčasnosti nevyrába, je irelevantná vzhľadom na priamu hospodársku súťaž medzi tromi hlavnými druhmi výrobku, ako je vysvetlené v predchádzajúcom texte.

(38)

Toto tvrdenie sa preto v tejto fáze prešetrovania zamieta.

(39)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o ČĽR, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(40)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu lyzínu. Príslušné informácie predložilo šesť vyvážajúcich výrobcov.

(41)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala dotazník čínskej vláde. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Od čínskej vlády nebola doručená žiadna odpoveď na dotazník. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(42)

Po začatí prešetrovania boli Komisii doručené pripomienky od CCCMC týkajúce sa uplatniteľnosti článku 2 ods. 6a, ktorými sa zaoberá bod 3.2.10.

(43)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(44)

Komisia 28. júna 2024 záznamom do spisu informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „prvý záznam“).

(45)

Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe lyzínu. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt určila tri možné reprezentatívne krajiny, konkrétne Brazíliu, Kolumbiu a Thajsko. Vzhľadom na nedostatok údajov o výrobcoch lyzínu v možných reprezentatívnych krajinách Komisia informovala, že pri výpočtoch bude vychádzať z údajov o výrobe kyseliny citrónovej, ktorá patrí do rovnakého odvetvia ako lyzín a má podobný výrobný proces. Komisii boli doručené pripomienky k prvému záznamu od navrhovateľa, vyvážajúcich výrobcov Heilongjiang Eppen Biotech Co., Ltd (ďalej len „Eppen“) a Meihua Holdings Group Co. Ltd (ďalej len „Meihua“) a používateľov Barentz Iberia S.L.U a Agri Nutrition B.V. Týmito pripomienkami sa zaoberajú príslušné oddiely ďalej v texte.

(46)

Komisia sa 31. októbra 2024 zaoberala pripomienkami predloženými zainteresovanými stranami k prvému záznamu v druhom zázname do spisu (ďalej len „druhý záznam“) a informovala zainteresované strany, ktoré relevantné zdroje zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty, pričom ako reprezentatívnu krajinu použije Kolumbiu. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií týkajúcich sa spoločnosti Sucroal S.A. (ďalej len „Sucroal“), ktorá je výrobcom v reprezentatívnej krajine.

(47)

Komisii boli doručené pripomienky k druhému záznamu od navrhovateľa a vyvážajúcich výrobcov Eppen a Meihua, ktoré sa týkali zdrojov použitých na stanovenie nedeformovaných nákladov v reprezentatívnej krajine. Zaoberá sa nimi v bode 3.4 pod príslušnými okruhmi. Okrem toho spoločnosť Eppen zopakovala svoje stanovisko vyjadrené v pripomienkach k prvému záznamu, že neexistujú výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia, a preto by sa pri prešetrovaní mali použiť náklady a ceny na domácom trhu. Týmto pripomienkam je venovaný bod 3.2.

(48)

Po analýze doručených pripomienok a informácií Komisia dospela k záveru, že vhodnou reprezentatívnou krajinou, z ktorej možno získať nedeformované ceny a náklady na určenie normálnej hodnoty, je Kolumbia. Základné dôvody tejto voľby sú podrobne opísané v bode 3.3.

(49)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(50)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(51)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(52)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa konštatuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(53)

Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je kumulatívny, pri zisťovaní výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu.

(54)

Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(55)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(56)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa Číny (ďalej len „správa“) (7), ktorá obsahuje dôkazy o existencii značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v prípade mnohých kľúčových výrobných faktorov (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj vybraných odvetví (ako napr. chemický priemysel). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa bola pri začatí prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu.

(57)

Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, a že na stanovenie normálnej hodnoty preto nie je primerané použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(58)

Výrobné odvetvie Únie toto stanovisko podložilo odvolaním sa na dôkazy obsiahnuté v správe (8), zistenia v niekoľkých nedávnych prešetrovaniach Komisie – konkrétne v súvislosti s glukonátom sodným (9), určitými polyvinylalkoholmi (10), kyselinou sulfanilovou (11), kyselinou citrónovou (12) a glutamanom sodným (13)–, ako aj na závery orgánu USA zodpovedného za obchod týkajúce sa kyseliny citrónovej a glukonátu sodného. Odvolávalo sa aj na rozhodnutia USA týkajúce sa cien a nákladov v Číne, pričom zdôraznilo faktory ako doktrína socialistického trhového hospodárstva, vedúca úloha Komunistickej strany Číny (ďalej len „KSČ“ alebo „strana“) a intervenčná hospodárska politika čínskeho štátu.

(59)

Výrobné odvetvie Únie okrem toho poukázalo na to, že výrobcovia v uvedených prešetrovaniach Komisie sú rovnakí ako výrobcovia v odvetví lyzínu, a pripomenulo nasledujúce prvky poukazujúce na existenciu výrazných deformácií.

(60)

Po prvé, chemický priemysel vrátane pododvetvia lyzínu je do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré vlastnia či ovládajú štátne orgány alebo nad ktorými štátne orgány vykonávajú dozor, alebo ktoré štátne orgány usmerňujú:

(61)

Po druhé, prítomnosť štátu v spoločnostiach vyrábajúcich lyzín takisto umožňuje štátnym orgánom zasahovať do cien a/alebo nákladov:

(62)

Po tretie, čínska vláda uplatňuje diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné spôsoby ovplyvňovania síl voľného trhu:

(63)

Po štvrté, podobne ako v iných odvetviach čínskeho hospodárstva, aj v chemickom odvetví dochádza k deformáciám vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov týkajúcich sa konkurzov, podnikov a vlastníctva.

(64)

Po piate, v odvetví chemického priemyslu sú deformované aj mzdové náklady:

(65)

Po šieste, výrobcovia lyzínu majú prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu:

(66)

Výrobné odvetvie Únie ďalej uviedlo, že uvedené deformácie sú systémové. K štátnym zásahom dochádza v celej krajine a vo všetkých odvetviach hospodárstva, okrem iného v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdy, pracovnej sily, energie a surovín. Pri prešetrovaní týkajúcom sa glukonanu sodného sa ukázalo, že keď výrobcovia nakupujú vstupy alebo uzatvárajú zmluvy na vstupy, zaplatené ceny zaevidované ako náklady sú vystavené už opísaným systémovým deformáciám. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá podlieha deformáciám, požičiavajú si peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore/pri prideľovaní kapitálu, a podliehajú systému plánovania, ktorý platí na všetkých úrovniach verejnej správy a vo všetkých odvetviach.

(67)

Výrobné odvetvie Únie prišlo k záveru, že v odvetví lyzínu sa vyskytujú výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(68)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia tak urobila na základe dôkazov dostupných v spise. Dôkazy v spise zahŕňali dôkazy uvedené v správe, ako aj v jej aktualizovanej verzii (ďalej len „aktualizovaná správa“) (26), ktorá sa opiera o verejne dostupné zdroje.

(69)

Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva Číny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v Číne.

(70)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“ (27).

(71)

Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na zabezpečenie jeho „konsolidácie a rastu“ (28). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch.

(72)

Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (29).

(73)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť.

(74)

Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy.

(75)

Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“ (30). Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne.

(76)

Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(77)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (31). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(78)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy.

(79)

Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele.

(80)

Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.).

(81)

Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (32).

(82)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné a politicky orientované banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (33).

(83)

To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (34).

(84)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľnú úvahu (35).

(85)

Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (36).

(86)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (37).

(87)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v Číne podstatnú časť hospodárstva.

(88)

Odvetvie dotknutého výrobku zásobujú hlavne súkromné spoločnosti, ako sú: Meihua Group (38); Yufeng Industrial Group (39); Fufeng Group (40); Heilongjiang Wanli Lida Group (41).

(89)

Zásahy Komunistickej strany Číny do prevádzkového rozhodovania sa však stali normou nielen v štátom vlastnených podnikoch, ale aj v súkromných spoločnostiach (42), pričom Komunistická strana Číny si nárokuje vedúcu úlohu v podstate vo všetkých aspektoch hospodárstva krajiny. Vplyv štátu prostredníctvom štruktúr Komunistickej strany Číny v podnikoch skutočne vedie k tomu, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády vzhľadom na to, ako veľmi v Číne zrástli štátne a stranícke štruktúry.

(90)

Okrem toho odvetvie lyzínu podlieha niekoľkým vládnym politikám, ako sú kľúčové politiky na rok 2022, ktoré oznámilo ministerstvo financií a ministerstvo poľnohospodárstva a vidieckych záležitostí: „[i]ntegrovaný rozvoj poľnohospodárskeho priemyslu. Koordinovať usporiadanie a výstavbu niekoľkých národných moderných poľnohospodárskych priemyselných parkov, výhodných a charakteristických priemyselných klastrov a silných poľnohospodárskych a priemyselných obcí. So zameraním na zabezpečenie národnej potravinovej bezpečnosti a účinných dodávok dôležitých poľnohospodárskych výrobkov, so zameraním na ryžu, pšenicu, kukuricu, […] vybudovať moderný vidiecky priemyselný systém založený na silných priemyselných mestách, priemyselných parkoch ako hnacej sile a priemyselných klastroch ako hlavnej opore, provinčné, krajské a mestské usporiadanie a koordinovane propagovať body, línie a oblasti s cieľom zlepšiť kvalitu a efektívnosť priemyselného rozvoja ako celku“ (43). Podobne sa v rámci 14. päťročného plánu podpory modernizácie poľnohospodárstva a vidieckych oblastí stanovujú tieto ciele: „[v]ybudovanie štátneho priemyselného pásma pre bezpečnosť potravín. Na základe produkcie a dodávok ryže, pšenice, kukurice, sóje atď. koordinovať plán budovania kapacít v oblasti výroby, spracovania, skladovania a obehu a vybudovať priemyselné pásma pre bezpečnosť potravín […]“. (44) Ďalej sa v 14. päťročnom pláne rozvoja biohospodárstva požaduje aj „vývoj enzymatických prípravkov, mikrobiálnych prípravkov, fermentovaných krmív, kŕmnych aminokyselín a ďalších biologických krmív […]“ (45).

(91)

Vládnu kontrolu a politický dohľad možno pozorovať aj na úrovni príslušných priemyselných združení (46).

(92)

Napríklad v článku 3 stanov Čínskeho združenia priemyslu biotechnologického kvasenia (ďalej len „CBFIA“) sa uvádza, že organizácia „prijíma profesionálne vedenie, dohľad a riadenie zo strany subjektov poverených registráciou a riadením, subjektov poverených budovaním strany, ako aj príslušných administratívnych útvarov poverených riadením priemyslu“ (47). Stranícka organizácia CBFIA (48) požaduje, aby združenie „preskúmalo a začalo konkrétne činnosti na podporu komplexného a prísneho riadenia stranou a posilnenie budovania strany […] a aby plne uznalo, že intenzívne presadzovanie komplexného a prísneho riadenia stranou v národných priemyselných združeniach a obchodných komorách je politickou požiadavkou, ktorá usmerňuje úsilie priemyselných združení a obchodných komôr o dodržiavanie a posilňovanie vedúcej úlohy strany“  (49).

(93)

Členmi CBFIA sú aj skupiny Meihua a Fufeng, pričom obe zastávajú v správnej rade združenia funkciu zástupcu predsedu (50).

(94)

Pokiaľ ide o CSIA, združenie sleduje cieľ „zverejniť a vykonávať národné priemyselné politiky, bezvýhradne slúžiť priemyslu a podporovať priemyselnú výrobu“ (51). Okrem toho v článku 3 stanov CSIA sa uvádza, že združenie „zakladá organizáciu Komunistickej strany Číny, vykonáva stranícku činnosť a zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosť straníckej organizácie“ a „prijíma obchodné vedenie, dohľad a riadenie zo strany subjektov zodpovedných za registráciu a riadenie, subjektov zodpovedných za budovanie strany, ako aj príslušných administratívnych útvarov zodpovedných za riadenie odvetvia“ (52).

(95)

Skupina Meihua patrí k podpredsedom výkonnej rady CSIA (53).

(96)

V dôsledku toho sa aj tým výrobcom v odvetví dotknutého výrobku, ktorí sú v súkromnom vlastníctve, bráni v prevádzke za trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v tomto odvetví totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu.

(97)

Čínska vláda môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Bunky Komunistickej strany Číny sú totiž v podnikoch, a to tak štátnych, ako aj súkromných, dôležitým kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí.

(98)

Podľa práva obchodných spoločností Číny sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (54)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky.

(99)

Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Komunistická strana Číny si však prinajmenšom od roku 2016 čoraz ráznejšie uplatňuje svoje nároky na kontrolu obchodných rozhodnutí v spoločnostiach s tým, že ide o politickú zásadu (55), pričom vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby na prvé miesto kládli „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (56).

(100)

Podľa informácií už z roku 2018 pôsobili stranícke bunky v 73 % z približne 2,57 milióna súkromných spoločností, pričom sa čoraz viac presadzuje, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (57). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov dotknutého výrobku a dodávateľov ich vstupov.

(101)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (ďalej len „usmernenia“) (58), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch.

(102)

V oddiele II.4 usmernení sa uvádza: „[m]usíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; v oddiele III.6 sa uvádza: „[m]usíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti ako predvoj a priekopníci.“ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (59).

(103)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že prieniky medzi manažérskymi pozíciami a členstvom/funkciami v Komunistickej strane Číny existujú aj v odvetví lyzínu. Ako príklad možno uviesť, že zástupca predsedu predstavenstva skupiny Meihua zastáva funkciu generálneho tajomníka straníckej organizácie skupiny (60).

(104)

Okrem toho predseda predstavenstva skupiny Yufeng Industrial Group pôsobí zároveň ako tajomník straníckeho výboru a zástupca zhromaždenia ľudových zástupcov provincie Che-pej (61).

(105)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov (62). Prítomnosť štátu vo firmách v odvetví výroby lyzínu a v iných odvetviach (ako je finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(106)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a provinčné a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni.

(107)

Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (63).

(108)

Čínske orgány zaviedli viaceré politiky, ktoré usmerňujú fungovanie odvetvia dotknutého výrobku.

(109)

Kľúčové politiky ministerstva financií a ministerstva poľnohospodárstva a vidieka z roku 2022 uvedené v predchádzajúcom texte (pozri odôvodnenie 90) obsahujú aj tieto ustanovenia ovplyvňujúce fungovanie sektora: „[š]tát bude pokračovať vo vykonávaní politík, ako sú subvencie pre pestovateľov kukurice a sójových bôbov, subvencie na ryžu a stimuly pre veľké obilninárske okresy, aby sa upevnila účinnosť štrukturálnej reformy na strane ponuky v poľnohospodárstve a zabezpečila národná potravinová bezpečnosť“ alebo „[o]dmeny pre hlavné okresy, v ktorých sa produkujú semená či zrná. Rozšíriť rozsah podpory pre hlavné okresy, v ktorých sa produkujú semená ryže, pšenice, kukurice […] a podporiť transformáciu a modernizáciu semenárskeho odvetvia“ (64).

(110)

Cieľom 14. päťročného plánu podpory modernizácie poľnohospodárstva a vidieckych oblastí (65) je „[z]lepšiť politiky podpory v oblasti produkcie obilnín. Stabilizovať subvencie pre pestovateľov obilnín, zlepšiť politiku minimálnych nákupných cien ryže a pšenice a dotačnú politiku pre pestovateľov kukurice a sójových bôbov. Zlepšiť kompenzačný mechanizmus s ohľadom na záujmy hlavných oblastí produkujúcich obilniny a zlepšiť systém politiky podpory pre hlavné okresy produkujúce obilniny“ (66). V 14. päťročnom pláne na rozvoj pestovateľského odvetvia na celoštátnej úrovni (67) sa uvádza, že „[p]očas obdobia 14. päťročného plánu preskúmame možnosti expanzie, zvýšime výrobnú kapacitu, optimalizujeme štruktúru, podporíme diverzifikovaný rozvoj a zlepšíme schopnosť zaručiť ponuku“ (68).

(111)

14. päťročný plán CSIA (69) ďalej poukazuje na existujúce vládne politiky v danom odvetví vysvetlením, že „[o]d roku 2016 štát upravil politiku dočasného skladovania kukurice v troch severovýchodných provinciách a vo Vnútromongolskej autonómnej oblasti na nový mechanizmus ‚trhovo orientovaného nákupu‘ plus ‚subvencií‘, čo spôsobilo prudký pokles cien kukurice a výrazné zníženie výrobných nákladov na kukuričný škrob; s cieľom spracovať prebytočné zásoby kukurice provincie Chej-lung-ťiang, Ťi-lin, Liao-ning a ďalšie miesta poskytli rôzne stupne subvencií podnikom zaoberajúcim sa intenzívnym spracovaním kukurice, ktoré naďalej zvyšovali výrobnú kapacitu intenzívneho spracovania kukurice a výrobu kukuričného škrobu“ (70).

(112)

14. päťročný plán rozvoja biohospodárstva sa priamo zaoberá odvetvím dotknutého výrobku a kladie si za cieľ „[p]osilniť hlavnú pozíciu inovácie podnikov. Využívať vedúcu a podpornú úlohu popredných podnikov v biologickej oblasti, viesť veľké podniky k sprístupneniu zdrojov, ako sú technologické inovácie, dodávateľský reťazec a finančné služby v reťazci dodávateľského a odberateľského odvetvia, a podporovať integráciu a inovácie v malých a stredných podnikoch. Zamerať sa na kľúčové oblasti s veľkým rozsahom a so širokým vplyvom, ako sú biomedicína, biopoľnohospodárstvo a biovýroba, a podporovať bioinovatívne podniky, aby zintenzívnili svoj rozvoj v podoblastiach, zlepšovali svoje rozvojové výhody, a viesť ich k tomu, aby sa na individuálnej úrovni stali globálne konkurencieschopnými šampiónmi“ (71). Konkrétnejšie sa v pláne od dotknutých subjektov takisto vyžaduje „vývoj enzymatických prípravkov, mikrobiálnych prípravkov, fermentovaných krmív, kŕmnych aminokyselín a ďalších biologických krmív […]“.

(113)

Na provinčnej úrovni majú podľa 14. päťročného plánu provincie Che-pej pre strategické a rozvíjajúce sa odvetvia (72) vládne orgány za úlohu vytvoriť priemyselnú štruktúru tohto odvetvia takto: „Aktívne rozvíjať odvetvia biologickej fermentácie, výroby výrobkov z biologických materiálov a charakteristických biologických výrobkov a podporovať integrované uplatňovanie biotechnológie v oblasti medicíny, chemického priemyslu, materiálov, intenzívneho spracovania potravín a novej energie. Konsolidovať a zlepšovať výhody aminokyselín, škrobových cukrov, enzýmových prípravkov, vitamínov a iných výrobkov a vyvíjať nové biologické materiály, ako sú vlákna a chemické látky na báze biologických materiálov“ (73).

(114)

Okrem toho provincia Šan-tung v roku 2024 vydala hlavnú politiku na podporu, modernizáciu a rozvoj odvetvia kukurice (74), pričom poskytla dôležitú daňovú podporu na výskum a vývoj.

(115)

Podobne aj provincia Ťi-lin vydala osobitné preferenčné politiky zvýhodňujúce výrobné odvetvie dotknutého výrobku. Podľa správy zverejnenej na jej webovom sídle „Daňový úrad provincie Ťi-lin […] formuluje a upravuje zoznam politických výhod, ako aj zoznam tém, ktoré si vyžadujú rýchlu reakciu. Podniky majú svoje potreby, na ktoré zdaňovanie reaguje. Na ceste k modernizácii odvetvia je k dispozícii dostatok politických nástrojov“  (75) . Potvrdzuje to zástupca skupiny Meihua: „ [v] roku 2017 sa spoločnosť usadila v priemyselnom parku Ťi-lin Paj-čcheng ako prvá spoločnosť v Paj-čchengu s celkovými investíciami 10 miliárd CNY. Po rokoch postupného rozvoja a rastu sa so silnou podporou preferenčných daňových politík […] účinne zlepšila konkurencieschopnosť výrobkov na trhu. Len v prvej polovici roka 2023 naša spoločnosť získala úľavu na vývoznej dani vo výške 139 miliónov CNY, čo nás odbremenilo od starostí v procese výroby výrobkov, a tak môžeme pokojnejšie čeliť rizikám a výzvam medzinárodného trhu a ďalej rozširovať rozsah vývozu“ (76). Predseda predstavenstva skupiny Meihua takisto vyhlásil, že „Jilin Meihua dostala silnú podporu a pomoc od vedúcich predstaviteľov na všetkých úrovniach provincie a obce, čo skupine Meihua pomohlo rýchlo sa rozvíjať“ (77); čo naznačuje, že preferenčné politiky sa neobmedzovali len na daňové politiky.

(116)

Podobné podporné opatrenia sú k dispozícii aj v provincii Chej-lung-ťiang, ako sa uvádza v pláne rozvoja priemyselného systému obce Suej-chua na roky 2023 – 2026 (78), v ktorom sa ako kľúčový podnik uvádza skupina Heilongjiang Chengfu Food, výrobca lyzínu predstavujúci 7,39 % domácej výrobnej kapacity lyzínu (79).

(117)

Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov teda čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia, ako aj výrobné vstupy.

(118)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže subjekty prinútiť, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky týkajúcimi sa odvetvia. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(119)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva.

(120)

Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (80).

(121)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (81). Všetku pôdu vlastní štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu) a jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (82). Okrem toho orgány pri prideľovaní pôdy často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (83).

(122)

Na výrobcov dotknutého výrobku sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako úplne uplatniteľné aj v chemickom priemysle, a teda v odvetví výroby lyzínu. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali.

(123)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví dotknutého výrobku.

(124)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov MOP, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (84).

(125)

Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (85). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti.

(126)

Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (86). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v Číne.

(127)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie výroby lyzínu nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne).

(128)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami.

(129)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (87), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú naďalej prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (88), a pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala čínska vláda.

(130)

Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (89). Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(131)

Napríklad čínska vláda objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia (90). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“ (91).

(132)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky (92). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie existujúce pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (93). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(133)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(134)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej miere, resp. pod ňou, predstavoval ku koncu roka 2018 aj naďalej najmenej jednu tretinu zo všetkých poskytnutých úverov (94). Oficiálne médiá v Číne nedávno informovali o tom, že Komunistická strana Číny vyzvala na „znižovanie trhovej úrokovej sadzby úverov“. (95) Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(135)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. Výsledkom je, že sa prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov, pričom čínska vláda sa viackrát rozhodla buď vyhnúť sa úverovým zlyhaniam, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo previesť vlastníctvo dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(136)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(137)

Pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie dotknutého výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(138)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v aktualizovanej správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému opísané v predchádzajúcom texte, ako aj v časti I aktualizovanej správy platia pre celú krajinu a pre všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený tu a v časti II aktualizovanej správy.

(139)

Komisia pripomína, že na výrobu dotknutého výrobku sú potrebné určité vstupy. Keď výrobcovia dotknutého výrobku nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach. Tieto deformácie boli podrobne opísané v odôvodneniach 87 až 137. Komisia poukázala na to, že regulačné usporiadanie, ktoré je základom týchto deformácií, je všeobecne rozšírené, pričom výrobcovia lyzínu podliehajú týmto pravidlám ako každý iný hospodársky subjekt v Číne. Tieto deformácie majú preto priamy vplyv na štruktúru nákladov dotknutého výrobku.

(140)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja dotknutého výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II aktualizovanej správy.

(141)

Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(142)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(143)

Po začatí prešetrovania CCCMC, spoločnosti Eppen a Barentz predložili pripomienky týkajúce sa uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia. CCCMC tvrdila, že i) článok 2 ods. 6a základného nariadenia je nezlučiteľný s právom WTO a že ii) tvrdenie o výrazných deformáciách, ktoré ovplyvňujú čínske odvetvie lyzínu, nie je založené na nesporných dôkazoch. Aj spoločnosť Eppen považovala článok 2 ods. 6a základného nariadenia za nezlučiteľný s pravidlami WTO, pričom okrem toho poznamenala, že použitie metodiky podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nemôže byť od začiatku predurčeným záverom. Spoločnosť Barentz sa zasa domnievala, že v tomto prípade je na stanovenie existencie dumpingu vhodné použiť ceny na domácom trhu v Číne, keďže neboli preukázané výrazné deformácie.

(144)

Na podporu svojho prvého argumentu CCCMC uviedla, že metodika predpísaná v článku 2 ods. 6a základného nariadenia na stanovenie normálnej hodnoty nie je v súlade s dohodami a judikatúrou WTO. CCCMC tvrdila, že EÚ mala od 12. decembra 2016 pri stanovovaní normálnej hodnoty v prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov dodržiavať štandardné metodiky antidumpingovej dohody, v ktorých sa predpisuje použitie skutočných cien a nákladov čínskych vyvážajúcich výrobcov. CCCMC odkazovala na článok 2.1, resp. 2.2 antidumpingovej dohody, ako aj na správu poroty v spore DS538 Pakistan – Dvojosovo orientované polypropylénové filmy (SAE) a správu odvolacieho orgánu v spore DS437 EÚ – bionafta (Argentína) a zastávala stanovisko, že hoci za výnimočných okolností možno normálnu hodnotu vytvoriť, údaje týkajúce sa výrobných nákladov, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sa musia vždy získať zo zdrojov vo vyvážajúcej krajine. Podľa CCCMC žiadne ustanovenie antidumpingovej dohody neumožňuje prešetrujúcemu orgánu nezohľadniť náklady a ceny vyvážajúceho výrobcu (resp. náklady a ceny existujúce vo vyvážajúcej krajine) a nahradiť ich údajne nedeformovanými cenami alebo referenčnými hodnotami v inej krajine na základe toho, že vo vyvážajúcej krajine údajne existujú výrazné deformácie, pričom pojem výrazné deformácie v antidumpingovej dohode ani neexistuje.

(145)

Jadrom druhého argumentu CCCMC bol nesúhlas s úvahou Komisie v oznámení o začatí konania, že podnet obsahuje dostatočné dôkazy o tom, že nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne, a to z dôvodu výrazných deformácií ovplyvňujúcich tieto ceny a náklady, a že je preto opodstatnené uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia. Na podporu tohto názoru CCCMC vymenovala niekoľko prvkov a uviedla, že: i) výrobné odvetvie Únie sa vo veľkej miere opieralo o správu z roku 2017, ktorá je podľa názoru CCCMC neaktuálna; ii) výrobné odvetvie Únie sa opieralo o predchádzajúce prešetrovania Komisie, ktoré časovo nesúviseli, týkali sa veľmi odlišných výrobkov a odvetví a vychádzali skôr z dostupných skutočností než z nesporných dôkazov; CCCMC v tejto súvislosti odkázala na správu odvolacieho orgánu v spore DS379 USA – Antidumpingové a vyrovnávacie clá (Čína); iii) výrobné odvetvie Únie poskytlo dôkazy o značnom zasahovaní vlády, ktoré sa zakladá najmä na štátnom vlastníctve, čo je podľa názoru CCCMC kritérium, ktoré nepredstavuje dostatočné dôkazy „významnej kontroly“, „poverenia“ alebo „usmerňovania“ zo strany vlády; iv) výrobné odvetvie Únie sa opieralo o veľmi všeobecné, nezáväzné politické dokumenty, ako je 14. päťročný plán; v) výrobné odvetvie Únie sa opieralo o ďalší dokument, ktorý je príliš široko koncipovaný a všeobecný na to, aby predstavoval dôkaz; vi) neuplatňovanie 13 % DPH pri vývoze nie je subvenciou ani zasahovaním vlády do trhu. Ide len o opatrenie na zabránenie dvojitému zdaneniu; vii) výrobcovia lyzínu si vyberajú miesta výroby skôr na základe praktických aspektov než pod vplyvom politických faktorov či tlaku vlády; viii) aj keby sa uznal predpoklad zasahovania vlády, výrobné odvetvie Únie nepredložilo dôkazy preukazujúce, že takéto zasahovanie spôsobuje výrazné deformácie.

(146)

Argumenty CCCMC nebolo možné prijať. Pokiaľ ide o zlučiteľnosť s dohodami a judikatúrou WTO, Komisia sa domnieva, že ustanovenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia je plne v súlade so záväzkami Európskej únie vo WTO a s judikatúrou, ktorú cituje CCCMC. Existencia výrazných deformácií totiž vedie k tomu, že náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Za týchto okolností sa v článku 2 ods. 6a základného nariadenia predpokladá, že náklady na výrobu a predaj sa vytvoria na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vrátane cien a hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktorá má podobnú úroveň rozvoja ako vyvážajúca krajina. Ako výslovne objasnil Odvolací orgán v spore DS473 (96), v práve WTO sa povoľuje použitie údajov z tretej krajiny, ktoré sú náležite upravené, ak je takáto úprava potrebná a podložená. Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že keď po preukázaní existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu vo vyvážajúcej krajine, normálna hodnota sa v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorí pre každého vyvážajúceho výrobcu podľa nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine. Rovnaké ustanovenie základného nariadenia takisto umožňuje použiť náklady na domácom trhu, ak sa s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. V tejto súvislosti mali vyvážajúci výrobcovia možnosť poskytnúť dôkazy o tom, že ich individuálne náklady nie sú deformované. Neboli však predložené žiadne nesporné dôkazy o tom, že výrobné faktory jednotlivých vyvážajúcich výrobcov nie sú deformované. To, či boli záznamy čínskych spoločností vedené v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami Číny alebo či sa v záznamoch primerane odrážali náklady súvisiace s výrobou a predajom prešetrovaného výrobku v Číne, preto nemôže mať vplyv na záver týkajúci sa uplatnenia metodiky podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(147)

Pokiaľ ide o tvrdenia o dostatočnosti dôkazov v podnete, Komisia pripomenula, že ako potvrdil Všeobecný súd vo veci Viraj Profiles, na splnenie kritérií dostatočnosti dôkazov na účely začatia prešetrovania sú potrebné dôkazy v inom množstve a kvalite než v prípade predbežného alebo konečného stanovenia existencie dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti (97). Podnet spĺňal normy stanovené v článku 5 ods. 9 základného nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 6a písm. d). Ako sa totiž uvádza v oznámení o začatí konania, Komisia vo fáze začatia konania usúdila, že existujú dostatočné dôkazy podľa článku 5 ods. 9 základného nariadenia, ktoré nasvedčujú, že v dôsledku výrazných deformácií ovplyvňujúcich ceny a náklady je použitie cien a nákladov na domácom trhu v Číne nevhodné, čo odôvodňuje začatie prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia preto pristúpila k preukázaniu takýchto deformácií v bodoch 3.2.2 – 3.2.9. Komisia pritom doplnila dôkazy a argumenty predložené výrobným odvetvím Únie vlastným prešetrovaním a nakoniec na základe všetkých dostupných dôkazov preukázala prítomnosť výrazných deformácií, ktoré odôvodňujú uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia na stanovenie normálnej hodnoty.

(148)

Spoločnosť Eppen poukázala na to, že v článku 2.2 antidumpingovej dohody nie je žiaden odkaz na pojem výrazné deformácie, keďže nepatrí do žiadnej z kategórií alternatívnych metód výpočtu uvedených v danom ustanovení. Okrem toho spoločnosť Eppen uviedla, že použitie údajov z vhodnej reprezentatívnej krajiny alebo medzinárodných cien na vytvorenie normálnej hodnoty nie je podľa jej názoru v súlade s článkom 2.2 antidumpingovej dohody, v ktorom sa pri vytváraní normálnych hodnôt povoľuje použiť iba výrobné náklady v krajine pôvodu s pripočítaním primeranej sumy na zohľadnenie administratívnych, predajných a všeobecných nákladov a ziskov. Spoločnosť Eppen v tejto súvislosti takisto citovala požiadavku článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, že náklady sa majú bežne vypočítavať na základe záznamov vedených vývozcom alebo výrobcom zúčastňujúcim sa na prešetrovaní za predpokladu, že tieto záznamy sú v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami vyvážajúcej krajiny a primerane odrážajú náklady súvisiace s výrobou a predajom posudzovaného výrobku. Okrem toho spoločnosť Eppen vyjadrila stanovisko, že jej argument o nezlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s pravidlami WTO sa potvrdzuje v judikatúre WTO, konkrétne v sporoch DS437 EÚ – bionafta (Argentína) a DS494 Metodiky úpravy nákladov II (Rusko).

(149)

Komisia nemohla prijať argument spoločnosti Eppen z dôvodov uvedených v odôvodnení 146. Okrem toho, pokiaľ ide o spor DS494, v správe poroty sa osobitne usúdilo, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia nespadajú do rozsahu pôsobnosti sporu. Komisia navyše poukázala na to, že EÚ, ako aj Ruská federácia sa odvolali proti zisteniam poroty, ktoré nie sú konečné, a teda podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút v systéme WTO, keďže ich prostredníctvom rozhodnutia členov WTO nepotvrdil orgán na urovnávanie sporov.

(150)

Spoločnosť Barentz poukázala na to, že tvrdenia výrobného odvetvia Únie o deformácii trhu s lyzínom v Číne sú všeobecné a vychádzajú z predchádzajúcich správ alebo rozhodnutí EÚ o deformáciách v iných odvetviach. Na uplatnenie článku 2 ods. 6a a 6b základného nariadenia je však potrebné preukázať, že ceny na domácom trhu v Číne nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale že v konkrétnom prípade lyzínu sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Nestačí konštatovať, že čínska vláda vo všeobecnosti zasahuje do hospodárstva. Naopak, je potrebné preukázať konkrétnu čínsku pomoc na trhu s lyzínom a súvislosť medzi opatreniami vlády a cenami lyzínu. Spoločnosť Barentz sa preto zasadzovala za to, aby sa na stanovenie existencie dumpingu použili ceny na domácom trhu v Číne.

(151)

Argument spoločnosti Barentz sa musel zamietnuť z dôvodov uvedených v odôvodnení 147. Komisia poukázala najmä na to, že k zisteniam odôvodňujúcim uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa nedospelo na základe tvrdenia výrobného odvetvia Únie, ale na základe vlastného prešetrovania Komisie, ako je podrobne opísané v bodoch 3.2.2 – 3.2.9.

(152)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(153)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 44 až 46, Komisia vydala dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty: prvý záznam o výrobných faktoroch z 28. júna 2024 a druhý záznam o výrobných faktoroch z 31. októbra 2024. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a takisto sa v nich rozoberajú pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili. V druhom zázname o výrobných faktoroch Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade za vhodnú reprezentatívnu krajinu Kolumbiu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(154)

V prvom zázname o výrobných faktoroch Komisia určila Brazíliu za krajinu, ktorá má podľa Svetovej banky podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, čo znamená že Svetová banka klasifikuje túto krajinu na základe hrubého národného dôchodku ako krajinu s „vyšším stredným príjmom“, v ktorej sa podľa dostupných informácií vyrába prešetrovaný výrobok.

(155)

Spoločnosť Eppen a spoločnosť Barentz-Agri Nutrition NV, ktorá je dovozcom/používateľom v Únii, predložili pripomienky, v ktorých navrhli, aby sa ako reprezentatívna krajina použila Indonézia, keďže vyrába lyzín a vyváža ho do Únie. Komisia poznamenáva, že Indonézia získala štatút krajiny s vyšším stredným príjmom len v júli 2023, a preto nemala počas celého obdobia prešetrovania rovnakú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, a teda nie je vhodná. Tento návrh bol preto zamietnutý.

(156)

Pokiaľ ide o Brazíliu, Komisia analyzovala dovoz hlavných výrobných faktorov do Brazílie. Z analýzy údajov o dovoze vyplynulo, že dovoz hlavných výrobných faktorov do Brazílie nie je ovplyvnený dovozom z ČĽR.

(157)

Skupina Meihua uviedla, že Brazília nie je vhodná reprezentatívna krajina, a poukázala na nesúlad medzi brazílskymi dovoznými cenami a medzinárodnými cenami. Spoločnosť Eppen a výrobné odvetvie Únie takisto podporili názor, že brazílske dovozné ceny kukurice nie sú vhodné ako referenčné hodnoty.

(158)

V prvom zázname Komisia uviedla, že v prípade krajiny identifikovanej ako krajina s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR a zároveň ako krajina, v ktorej sa vyrába lyzín, t. j. Brazílie, sa dostupnosť verejných údajov ešte musí overiť, a to najmä pokiaľ ide o verejné finančné údaje výrobcov prešetrovaného výrobku.

(159)

Pokiaľ však ide o finančné údaje, Komisia nemohla nájsť ľahko dostupné finančné údaje o výrobcoch lyzínu v Brazílii v prípade dvoch spoločností, ktoré boli v prvom zázname označené za výrobcov lyzínu, konkrétne spoločností Evonik Brazil a CJ do Brazil. V prípade dvoch výrobcov lyzínu, ktorých identifikovalo výrobné odvetvie Únie, konkrétne spoločností Birla Carbon (99) a QGP Quimica (100), Komisia vykonala ďalšie prešetrovanie a dospela k záveru, že tieto spoločnosti nevyrábajú prešetrovaný výrobok a že ich výrobné postupy nie sú podobné výrobnému procesu lyzínu.

(160)

Komisia získala finančné informácie o brazílskej spoločnosti Union Agro S.A., ktorá podniká v oblasti fermentácie. Táto spoločnosť vyrába hnojivá, ktoré obsahujú aj aminokyseliny, bielkoviny a enzýmy. Posledným obdobím, za ktoré sú k dispozícii údaje spoločnosti Union Agro S.A., je však rok 2022.

(161)

Keďže neboli k dispozícii žiadne ľahko dostupné finančné údaje za obdobie prešetrovania o spoločnosti v Brazílii vyrábajúcej prešetrovaný výrobok, Komisia dospela k záveru, že Brazíliu nemožno považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu pre toto prešetrovanie.

(162)

Keďže neboli k dispozícii finančné údaje v prípade krajín, ktoré majú podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR a v ktorých sa vyrába lyzín, Komisia posúdila výrobu výrobku v rovnakej všeobecnej kategórii a/alebo odvetví, ako je prešetrovaný výrobok. V prvom zázname dospela Komisia k záveru, že kyselina citrónová je zástupným výrobkom z rovnakej všeobecnej kategórie a/alebo odvetvia ako lyzín, ktorý je vhodný na určenie nedeformovanej hodnoty v reprezentatívnej krajine s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, pokiaľ ide o rovnaké výrobné faktory používané pri výrobe lyzínu. Kyselina citrónová je výrobok rovnakej všeobecnej kategórie a podkategórie výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania (chemické látky, najmä organické kyseliny získané fermentáciou). Kyselina citrónová je podobne ako lyzín výrobok organickej chémie vyrábaný fermentáciou poľnohospodárskych sacharidov. Kyselina citrónová a lyzín sa vyrábajú fermentačným procesom zahŕňajúcim regulované kroky, po ktorých nasleduje fáza kryštalizácie (101)a sušenie kryštálov. Lyzín aj kyselina citrónová sa môžu predávať buď vo forme sušiny, alebo vo vodných roztokoch, pričom oba výrobky sa bežne používajú vo farmaceutickom a potravinárskom priemysle.

(163)

Komisia usúdila, že kyselina citrónová, ktorá je základnou slabou organickou kyselinou s rozsiahlym použitím vo farmaceutickom a potravinárskom priemysle, je vhodným výrobkom rovnakej podkategórie, keďže má rovnaké základné vstupné suroviny, spoločný relevantný spotrebný materiál a veľmi podobné výrobné procesy. Komisia preto dospela k záveru, že kyselina citrónová je vhodným výrobkom v tej istej podkategórii (organické kyseliny získané fermentáciou) ako prešetrovaný výrobok. Komisia preto uviedla, že na stanovenie vhodnej reprezentatívnej krajiny v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia by použila výrobu kyseliny citrónovej, čo je výrobok podobný lyzínu. V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa dospelo k záveru, že finančné údaje výrobcov kyseliny citrónovej sa môžu považovať za reprezentatívne aj pre vyvážajúcich výrobcov dotknutého výrobku.

(164)

Spoločnosť Barentz, ktorá je dovozcom v Únii, namietala proti použitiu kyseliny citrónovej, pretože je určená na ľudskú spotrebu, zatiaľ čo lyzín je kŕmna doplnková látka. Namiesto toho navrhla použiť glutaman sodný. Komisia poznamenáva, že požadovanou určujúcou vlastnosťou je podobnosť výrobného postupu a že v každom prípade potraviny a krmivá podliehajú rovnakým regulačným rámcom, pokiaľ ide o dovoz do EÚ. Táto pripomienka bola preto zamietnutá.

(165)

Na základe analýzy úrovne príjmov a výroby v prípade kyseliny citrónovej boli ako možné reprezentatívne krajiny s rovnakou úrovňou rozvoja ako ČĽR, v ktorých sa vyrába kyselina citrónová, identifikované Brazília, Kolumbia a Thajsko.

(166)

Výrobné odvetvie Únie a skupina Meihua súhlasili s predbežným výberom Kolumbie ako reprezentatívnej krajiny, pričom konštatovali, že v nej nedochádza k deformáciám a nie je závislá od dovozu z ČĽR.

(167)

Pokiaľ ide o Thajsko, Komisia v druhom zázname informovala, rovnako ako uviedla skupina Meihua v odpovedi na prvý záznam, že cena kukurice je deformovaná v dôsledku uplatniteľnej dovoznej kvóty na kukuricu, s doplnením, že finančné údaje spoločnosti vo všeobecnosti nie sú auditované a považujú sa teda za menej kvalitné. Komisia preto vylúčila Thajsko z výberu vhodnej reprezentatívnej krajiny.

(168)

Pokiaľ ide o Brazíliu, Komisia dospela k záveru, že dovoz hlavných výrobných faktorov do Brazílie nie je ovplyvnený dovozom z ČĽR. Kukurica, ktorá je najdôležitejším výrobným faktorom, sa však do Brazílie dovážala v obmedzenom objeme, keďže Brazília je popredným vývozcom kukurice. Po druhé, cena pri dovoze bola o 15 % nižšia ako cena pri vývoze a približne o 30 % nižšia ako priemerná cena celkového dovozu na celom svete. Preto sa dovozné ceny do Brazílie, clo zaplatené, nemohli považovať za vhodnú referenčnú hodnotu pre kukuricu a vzhľadom na neexistenciu referenčnej hodnoty k najvýznamnejšiemu výrobnému faktoru sa Brazília nemohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(169)

Pokiaľ ide o Kolumbiu, z rovnakej analýzy zároveň vyplynulo, že ju možno použiť ako vhodnú reprezentatívnu krajinu, keďže je na rovnakej hospodárskej úrovni ako ČĽR a jej dovoz hlavných výrobných faktorov nie je v podstatnej miere ovplyvnený dovozom z ČĽR ani z krajín uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (102). Okrem toho Komisia v prvom zázname informovala, že identifikovala spoločnosť Sucroal ako výrobcu kyseliny citrónovej, ktorého finančné údaje za obdobie prešetrovania boli ľahko dostupné. Jeden z vyvážajúcich výrobcov a výrobné odvetvie Únie súhlasili s tým, aby bola použitá Kolumbia, a proti použitiu spoločnosti Sucroal neboli vznesené žiadne námietky.

(170)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia v druhom zázname informovala zainteresované strany o tom, že zamýšľa použiť Kolumbiu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a spoločnosť Sucroal S.A. v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia na získanie nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt na výpočet normálnej hodnoty.

(171)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Kolumbie ako reprezentatívnej krajiny a spoločnosti Sucroal ako výrobcu v reprezentatívnej krajine.

(172)

V odpovedi na druhý záznam navrhovateľ a skupina Meihua podporili použitie Kolumbie a spoločnosti Sucroal. Spoločnosť Eppen poznamenala, že medzi prvým a druhým záznamom Komisia revidovala finančné údaje, ktoré poskytla o spoločnosti Sucroal, a požiadala o vysvetlenie tejto revízie. Spoločnosť takisto požiadala o podrobnejšie údaje, aby sa zaistilo, že ostatné prevádzkové náklady spoločnosti Sucroal nezahŕňajú prvky, ktoré sa pri spätnej úprave na úroveň obchodu zodpovedajúcu cene zo závodu odpočítavajú od vývoznej ceny. Pokiaľ ide o aktualizáciu údajov spoločnosti Sucroal, Komisia poznamenala, že finančné údaje možno zrevidovať, napríklad po audite, a že Komisia pri svojej analýze vychádza z najaktuálnejších a najpresnejších dostupných údajov. Komisia na tento účel získala finančné údaje spoločnosti Sucroal od kolumbijských orgánov. Ich údaje sa zhodujú s údajmi poskytnutými v druhom zázname, preto sa Komisia domnieva, že poskytla najaktuálnejšie a najpresnejšie údaje, a táto pripomienka je teda vyriešená. Žiadosťou týkajúcou sa členenia „ostatných prevádzkových nákladov“ sa zaoberá odôvodnenie 219.

(173)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Kolumbia je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(174)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Kolumbia vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(175)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ľahko dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname.

(176)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije na stanovenie nedeformovaných nákladov na suroviny a uhlie údaje z databázy Global Trade Atlas (103) (ďalej len „GTA“). Komisia takisto uviedla, že na určenie cien elektriny, ako aj plynu a pary (pomocou ľahko dostupných údajov na výpočet energie potrebnej na výrobu pary na základe údajov vlády Spojených štátov (104)) použije ľahko dostupné ceny elektriny z Kolumbie (105) a na určenie nákladov práce štatistiky MOP (106).

(177)

V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany aj o tom, že vzhľadom na veľký počet výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí poskytli úplné informácie, a na zanedbateľnú váhu niektorých surovín v celkových výrobných nákladoch boli tieto zanedbateľné položky zoskupené do jednej kategórie ako „spotrebný materiál“. Komisia ďalej informovala, že vypočíta percentuálny podiel spotrebného materiálu na celkových nákladoch na suroviny a tento podiel uplatní na prepočítané náklady na suroviny, pričom použije stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(178)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade lyzínu

(179)

Komisia použila na prepočet cien z kolumbijského pesa (COP) na čínsky jüan (CNY) konverzný kurz z COP na USD z roku 2023, ktorý je dostupný na webovom sídle Svetovej banky, a konverzné kurzy z USD na CNY dostupné prostredníctvom Európskej centrálnej banky. Konverzný kurz bol 1 CNY = 0,001637 COP.

(180)

Navrhovateľ sa vyjadril k efektívnosti výroby a množstvám potrebných výrobných faktorov. Keďže Komisia overila potrebné množstvá a výrobné faktory návštevami na mieste, pri výpočte normálnej hodnoty použije množstvá a výrobné faktory vykázané vyvážajúcimi výrobcami a overené Komisiou.

(181)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Na stanovenie tejto sumy Komisia použila priame výrobné náklady vykázané vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, ktoré neboli zahrnuté do už uvedených jednotlivých výrobných faktorov, ako sú odpisy, náklady na kontrolu kvality a náklady na údržbu. Tieto náklady zahŕňajú náklady na mikroorganizmy použité pri fermentácii.

(182)

Ich sumy boli prevzaté z vyplnených dotazníkov vyvážajúcich výrobcov. Nová suma režijných nákladov spojených s výrobou bola vyjadrená v percentách vykázaných priamych výrobných nákladov a bola použitá na prepočítané priame výrobné náklady.

(183)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do Kolumbie, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a tretích krajín, ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755 (112). Zvyšné množstvá sa považovali za reprezentatívne. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v oddiele 3.2 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny.

(184)

Kukurica používaná na výrobu lyzínu v ČĽR nie je geneticky modifikovaná. Navrhovateľ vo svojej odpovedi na druhý záznam uviedol, že Kolumbia dováža kukuricu najmä z USA a Brazílie, kde je miera zavádzania geneticky modifikovaných plodín vysoká. Na geneticky nemodifikovanú kukuricu sa v porovnaní s geneticky modifikovanou kukuricou vzťahuje prirážka, a to okrem iného z dôvodu nižších výnosov a vyšších nákladov na výrobu a dodržiavanie predpisov. Cena kukurice dovážanej do Kolumbie sa preto upravila tak, aby odrážala rozdiel v cene. Ako údaje sa použili údaje o prirážke za geneticky nemodifikovanú kukuricu na americkom trhu a boli prevzaté z webového sídla Fastmarkets.org.

(185)

Pokiaľ ide o uhlie, kyselinu chlorovodíkovú a ostatné melasy, ich množstvá dovážané do Kolumbie boli obmedzené. Ceny stanovené na základe dovozu sa preto považovali za nereprezentatívne. Komisia použila na stanovenie referenčnej hodnoty pre tieto výrobné faktory vážený priemer jednotkových cien dovozu s pôvodom vo všetkých krajinách okrem ČĽR a v krajinách uvedených v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755, ako sa uvádza v databáze GTA v kategórii svet ako partner. V tabuľke 1 sa neuvádza žiadna referenčná hodnota pre kyselinu sírovú, ktorá bola uvedená v druhom zázname, pretože vyvážajúci výrobcovia nevyužívali túto surovinu vo svojich procesoch.

(186)

V prípade viacerých výrobných faktorov predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v období prešetrovania, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov. Po druhom zázname bol zoznam výrobných faktorov ešte skrátený, pretože podiel niektorých materiálov na výrobných nákladoch bol zanedbateľný a v databáze GTA chýbali dovozné ceny do Kolumbie. Preto sa k hodnote spotrebného materiálu pripočítali aj hodnoty obalového materiálu, amoniaku vo vodnom roztoku a stlačeného vzduchu.

(187)

Komisia analyzovala účtovné postupy čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktoré sa týkajú vedľajších produktov, a skúmala ceny, ktoré k nim boli dostupné. Hlavné kategórie vykázaných vedľajších produktov tvoria produkty, ktoré vznikajú pri spracovaní kukurice na výrobu glukózy, napr. kukuričné klíčky, kukuričná múčka, kukuričné plevy. Navrhovateľ sa vyjadril a poskytol dôkazy, že vlastnosti a použitie výrobkov zaradených do týchto kategórií vedľajších produktov sú veľmi rôznorodé, čo sa následne odráža v rôznorodosti cien. Ceny týchto výrobkov priamo súvisia s cenou kukurice, z ktorej sa vyrábajú.

(188)

Komisia preto v prípade uvedených vedľajších produktov vzhľadom na nedostatok akýchkoľvek ďalších dostupných údajov predbežne vzala pomer medzi cenou vedľajšieho produktu v ČĽR v porovnaní s cenou kukurice v ČĽR vykázanou vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky. Tento pomer sa následne použil na cenu kukurice v Kolumbii prevzatú z databázy GTA s cieľom vypočítať referenčnú hodnotu pre tieto vedľajšie produkty.

(189)

MOP uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Kolumbii. Na stanovenie miezd vo výrobnom odvetví v Kolumbii použila Komisia posledné verejne ľahko dostupné údaje zo štatistík MOP (113). Priemerná mesačná hodnota v období prešetrovania bola riadne upravená o ostatné príspevky pripočítaním príspevku na sociálne zabezpečenie plateného zamestnávateľom vrátane príspevku do dôchodkového fondu a dane týkajúcej sa rizika pri výkone povolania: 12 % ako príspevok zamestnávateľa do dôchodkového fondu, 8,5 % na nemocenské poistenie a 6,5 % na dane zo mzdy (114) (115). Priemerné hodinové náklady práce na ekvivalent plného pracovného času dosahujú 20,1 CNY/odpracovanú hodinu.

(190)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že solidárny príspevok uvedený v druhom zázname sa nevzťahuje na zamestnávateľov a že príspevok vo výške 8,5 % na nemocenské poistenie a daň zo mzdy vo výške 4 – 9 % sa uplatňujú len vtedy, keď mzdy zamestnancov presahujú desať minimálnych mesačných miezd.

(191)

Keďže priemerná mesačná mzda v priemysle v Kolumbii presahuje minimálnu mesačnú mzdu z roku 2023 (1 160 000 COP plus 140 000 COP na poplatky za dopravu), príspevky na nemocenské poistenie a dane zo mzdy sa uplatňujú a tvrdenie bolo zamietnuté.

(192)

Ten istý výrobca takisto tvrdil, že počas obdobia prešetrovania priemerný počet odpracovaných hodín za týždeň v Kolumbii predstavoval 39,3 hodiny (116). Komisia toto tvrdenie akceptovala, solidárny príspevok nebol zahrnutý do výpočtov a priemerný týždenný počet odpracovaných hodín bol upravený na 39,3 hodiny týždenne.

(193)

Komisia použila príslušné ceny elektriny pre priemyselných používateľov, ktoré na svojom webovom sídle zverejnil hlavný poskytovateľ elektriny v Kolumbii, spoločnosť Enel (117).

(194)

Jeden vyvážajúci výrobca poznamenal, že čínske továrne používajú elektrinu s vyšším napätím, než je napätie zodpovedajúce úrovni Nivel 2 (118) v prípade priemyslu v Kolumbii. Komisia preto upravila referenčnú hodnotu tak, aby odrážala ceny pri úrovni Nivel 3. Nepripočítali sa žiadne ďalšie poplatky, keďže uvedená cena pokrýva všetky náklady. Cena za kWh prevzatá z tohto zdroja predstavovala 1,18 CNY.

(195)

Komisia použila cenu plynu pre podniky v Kolumbii, ktorú na svojom webovom sídle zverejnila spoločnosť GlobalPetroPrices (119). Komisia použila priemernú cenu zemného plynu pre podniky v Kolumbii v roku 2023 (t. j. 53 EUR za MWh alebo 405,8 CNY za MWh). Tieto sadzby zahŕňajú všetky dane, poplatky a ďalšie položky na faktúre za plyn. Treba poznamenať, že 1 m3 zemného plynu ≈ 10,55 kWh. Nominálne náklady na jeden kubický meter zemného plynu sú teda 4,281 CNY za kubický meter.

(196)

Náklady na paru sa stanovili na základe použitia nákladov na zemný plyn vyjadrených v kWh a množstva plynu vyjadreného v kWh, ktoré sú nutné na výrobu jednej tony pary. Výrobné odvetvie Únie v odpovedi na druhý záznam uviedlo, že Komisia vo výpočte týkajúcom sa pary, ktorý je uvedený v druhom zázname, nezohľadnila, že tlak pary používanej na výrobu lyzínu je 13 barov. Komisia preto zohľadnila všeobecne uznávané koeficienty prepočtu pre energiu (120) a vypočítala, že na premenu jednej tony vody na paru pri tlaku 13 barov je potrebných 897,8 kWh. To sa rovná 85,1 m3 zemného plynu potrebného na výrobu jednej tony pary. Keďže náklady na zemný plyn sú 405,8 CNY/MWh, náklady na výrobu jednej tony pary pri tlaku 13 barov sú 364,33 CNY.

(197)

Náklady na vodu boli stanovené na základe nákladov na vodu od kolumbijského dodávateľa vody (121), pričom sa zohľadnili variabilné náklady na m3 a fixné náklady rozdelené medzi množstvo spotreby vody. Jeden vývozca požiadal, aby sa použili len „tariffas por consume“. Fixné ceny sú však napriek tomu, že predstavujú veľmi malý príspevok, súčasťou fixných nákladov na vodu v Kolumbii, preto bola táto pripomienka zamietnutá.

(198)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(199)

Komisia použila najnovšie dostupné údaje z roku 2023 týkajúce sa kolumbijskej spoločnosti Sucroal S.A. ako základ na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a mier zisku, aby vytvorila normálnu hodnotu. Keďže údaje extrahované z databázy Orbis, ktoré sú uvedené v druhom zázname, boli aktualizované, a s cieľom zabezpečiť, aby výpočty vychádzali z najnovších dostupných údajov, Komisia získala najnovšie finančné údaje od kolumbijských orgánov (122) a tieto údaje použije na výpočty.

(200)

Komisia usúdila, že takto stanovené miery by viedli k primeraným sumám predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia na úrovni obchodu zodpovedajúcej cene zo závodu.

(201)

Skupina Meihua, ktorá je vyvážajúcim výrobcom, požiadala, aby sa namiesto zisku pred zdanením použil čistý zisk. Tvrdila, že čistý zisk bude presnejšie odrážať skutočnú finančnú situáciu spoločnosti v reprezentatívnej krajine. Keďže zisk pred zdanením poskytuje prehľad o prevádzkovej efektívnosti, zatiaľ čo čistý zisk závisí od skutočných daňových podmienok v Kolumbii, čo znamená, že ho nemožno preniesť na daňové podmienky v Číne, Komisia sa domnieva, že na výpočet normálnej hodnoty je primerané použiť zisk pred zdanením. Skupina Meihua takisto tvrdila, že keďže Komisia zahŕňa vplyv daní, napr. do výpočtu nákladov práce, je spravodlivé zahrnúť vplyv daní do posúdenia finančnej výkonnosti spoločnosti v reprezentatívnej krajine. Komisia poznamenáva, že zisk sa používa na výpočet ceny zo závodu a na jej porovnanie s vývoznou cenou, ktorá nevyhnutne nezahŕňa vplyv daní, pretože tie sa ukladajú na konci fiškálneho roka. Preto by zahrnutie čistého zisku namiesto zisku pred zdanením viedlo k nerovnováhe. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(202)

Spoločnosť Eppen aj skupina Meihua poznamenali, že údaje poskytnuté spoločnosťou Sucroal zahŕňajú „ostatné prevádzkové náklady“, a požiadali o poskytnutie podrobnejších údajov, aby sa uistili, že tieto údaje nezahŕňajú výdavky, ako napríklad náklady na prepravu, manipuláciu, poistenie a bankové náklady, ktoré sa pri výpočte vývoznej ceny zo závodu vylučujú. Najnovšie finančné údaje spoločnosti Sucroal získané od kolumbijských orgánov, ako je vysvetlené v odôvodnení 199, naznačujú, že „ostatné prevádzkové náklady“ zahŕňajú „náklady na distribúciu“, „administratívne náklady“ a „ostatné náklady“. Pokiaľ ide o predajné, všeobecné a administratívne náklady spoločnosti Sucroal, nebolo ľahko dostupné žiadne ich ďalšie členenie.

(203)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, boli vyjadrené ako podiel na výrobných nákladoch, ktoré vyvážajúcim výrobcom skutočne vznikli. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(204)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(205)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Tieto údaje o miere spotreby, ktoré poskytol žiadateľ, boli skontrolované počas overovania. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v bode 3,4.

(206)

S cieľom dospieť k nedeformovaným výrobným nákladom Komisia najprv pripočítala výrobné režijné náklady k nedeformovaným priamym výrobným nákladom na základe pomeru medzi výrobnými režijnými nákladmi a nákladmi na materiál, ako ich vykázali jednotliví výrobcovia.

(207)

Ďalej Komisia uplatnila miery pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako je opísané v bode 3.4.9. Tie boli stanovené na základe účtovnej závierky spoločnosti Sucroal, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 199.

(208)

Komisia na výrobné náklady stanovené tak, ako je opísané v predchádzajúcom odôvodnení, uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Sucroal S.A. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 23,3 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady predstavoval 9,5 %.

(209)

Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky vyvážal do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Druhý uskutočňoval určitý vývoz prostredníctvom prepojeného podniku, ktorý pôsobil ako dovozca.

(210)

V prípade vývozu dotknutého výrobku priamo nezávislým zákazníkom v Únii preto vývozná cena bola skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(211)

V prípade vývozu dotknutého výrobku do Únie jedným vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky prostredníctvom prepojenej spoločnosti konajúcej ako dovozca bola vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade bola cena upravená o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a o dosiahnuté zisky.

(212)

Vzhľadom na chýbajúce informácie o zisku od spolupracujúcich nezávislých dovozcov vychádzala Komisia zo zisku na úrovni 6,89 %, ktorú považovala za primeranú pri predchádzajúcom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu určitých polyvinylalkoholov s pôvodom v ČĽR (123). V tomto konaní totiž iba jeden spolupracujúci dovozca vykázal zisk z predaja dotknutého výrobku. V dôsledku toho nebolo možné použiť zisk spolupracujúceho dovozcu a zároveň zachovať dôverný charakter jeho údajov. Úroveň zisku vo výške 6,89 % sa preto považovala za primeranú, keďže tento zisk dosiahli neprepojení dovozcovia zapojení do obchodu s chemickými výrobkami.

(213)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na tej istej úrovni obchodovania a s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zodpovedajúcej cene zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, v prípade potreby bola normálna hodnota a vývozná cena upravená s cieľom: i) spätne ich očistiť na úroveň ceny zo závodu a ii) vykonať úpravy týkajúce sa rozdielov vo faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(214)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 204, normálna hodnota sa stanovila na úrovni obchodu zodpovedajúcej cene zo závodu s použitím výrobných nákladov spolu so sumami predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ktoré sa považovali za primerané pre uvedenú úroveň obchodu. Na účely spätného vyčíslenia normálnej hodnoty na úrovni zo závodu sa preto nemuseli vykonať žiadne úpravy.

(215)

Komisia nezistila žiadne dôvody na prípadné úpravy normálnej hodnoty a o takéto úpravy nežiadal ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(216)

S cieľom spätne očistiť vývoznú cenu na úroveň obchodu zodpovedajúcu cene zo závodu boli vykonané úpravy o výdavky na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakládku, ako aj balenie.

(217)

Vykonali sa úpravy v súvislosti s týmito faktormi ovplyvňujúcimi ceny a porovnateľnosť cien: náklady na úver a bankové poplatky.

(218)

Okrem toho v prípadoch, keď sa predaj výrobkov uskutočňoval medzi výrobcom a inými spoločnosťami v tej istej skupine a potom sa dané výrobky vyvážali do Únie, boli vykonané úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia o prirážku, ktorú dostali prepojení obchodníci v prípadoch, keď sa usúdilo, že vykonávali podobné funkcie ako sprostredkovateľ pracujúci za províziu. Prirážka sa vypočítala ako súčet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a dosiahnutých ziskov. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vychádzali z údajov poskytnutých príslušnými obchodníkmi, pričom použitý zisk predstavoval 6,89 %, ako je vysvetlené v odôvodnení 212.

(219)

Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky s odvolaním sa na nedávne rozhodnutie Všeobecného súdu (124) požiadal, aby sa pomer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti Sucroal upravil tak, aby sa vylúčila určitá kategória predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktoré môžu byť zahrnuté do jeho vlastnej vývoznej ceny, keď sa porovnanie vykonáva na základe ceny zo závodu. Ďalej tvrdil, že ak Komisia nemôže identifikovať tieto výdavky v kategórii „ostatné prevádzkové náklady“ v rámci finančných informácií spoločnosti Sucroal, mala by sa zdržať akejkoľvek úpravy jej vývoznej ceny na odstránenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktoré sú súčasťou vývoznej ceny. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 213 predbežného nariadenia, Komisia sa rozhodla porovnávať vývoznú cenu a normálnu hodnotu na úrovni obchodu zodpovedajúcej cene zo závodu. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 204, normálna hodnota sa stanovila na úrovni obchodu zodpovedajúcej cene zo závodu s použitím výrobných nákladov spolu so sumami predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ktoré sa považovali za primerané pre uvedenú úroveň obchodu. Na účely spätného vyčíslenia normálnej hodnoty na úrovni zo závodu sa preto nemuseli vykonať žiadne úpravy.

(220)

Všeobecný súd vo svojom rozsudku vo veci CCCME (125), ktorý nasledoval po rozsudku vo veci Sinopec po prvé pripomenul, že v súlade s judikatúrou, ak strana požiada o úpravy podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia, aby boli normálna hodnota a vývozná cena porovnateľné na účely určenia dumpingového rozpätia, musí táto strana predložiť dôkaz o tom, že jej žiadosť je oprávnená. Dôkazné bremeno týkajúce sa toho, že osobitné úpravy uvedené v článku 2 ods. 10 písm. a) až k) základného nariadenia musia byť vykonané, znášajú totiž tí, ktorí sa ich domáhajú (126). Z toho vyplýva, že v uvedenej veci, tak ako v rámci tohto prešetrovania, prináležalo zainteresovaným stranám, aby v súlade s danou judikatúrou preukázali nevyhnutnosť požadovanej úpravy na podporu dôkazov, ktoré predložili počas vyšetrovania (127).

(221)

Všeobecný súd ďalej konštatoval, že treba poukázať na to, že prax úprav sa síce môže v zmysle článku 2 ods. 10 základného nariadenia ukázať ako nevyhnutná, aby boli zohľadnené rozdiely medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou ovplyvňujúce ich porovnateľnosť, takéto zníženia sa nemôžu uplatniť na hodnotu, ktorá bola vytvorená, a z toho dôvodu nie je reálna. Táto hodnota v zásade nie je ovplyvnená faktormi, ktoré by mohli poškodiť jej porovnateľnosť, lebo bola určená umelo (128). Okrem toho, podobne ako v prípade CCCME, aj v tomto prípade vytvorenie normálnej hodnoty podľa druhu výrobku na základe ceny „zo závodu“ zahŕňalo primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a neboli k dispozícii žiadne informácie, ktoré by preukazovali, že dotknuté predajné, všeobecné a administratívne náklady spoločnosti Sucroal zahŕňali predmetné náklady. Preto vzhľadom na diskrečnú právomoc Komisie pri uplatňovaní článku 2 ods. 10 základného nariadenia (129) sa prístup Komisie riadil najnovšou judikatúrou týkajúcou sa nepodložených tvrdení, že sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov použité pri vytváraní normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a písm. a), ktoré Komisia považuje za primerané pre úroveň obchodu zodpovedajúcu cene zo závodu, obsahujú náklady na dopravu.

(222)

Napokon, a nezávisle od rozsudku vo veci CCCME, navrhované riešenie, ktorým je zachovať príslušné nákladové položky vo vývoznej cene, by neriešilo problém, na ktorý poukázal vyvážajúci výrobca. Aj keby predajné, všeobecné a administratívne náklady spoločnosti Sucroal obsahovali príslušné nákladové položky (a to nebolo preukázané), je prakticky nemožné, aby hodnota týchto položiek bola porovnateľná s hodnotou vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Ich odstránením by sa teda neriešila údajná asymetria medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(223)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(224)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(225)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce sa merala na základe objemu vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadreného ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bol stanovený na základe údajov vo formulári na výber vzorky, ako ich vykázali vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky, a overených údajov vo vyplnených dotazníkoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(226)

Úroveň spolupráce v tomto prípade bola považovaná za vysokú, pretože celkový vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, a to zaradených a nezaradených do vzorky, predstavoval celkový dovoz počas obdobia prešetrovania.

(227)

Komisia na základe toho usúdila, že je vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre všetkých nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(228)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(229)

Podobný výrobok vyrábal v Únii počas obdobia prešetrovania jeden výrobca. Tento výrobca predstavuje „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(230)

Keďže údaje týkajúce sa posúdenia ujmy pochádzali len od jedného výrobcu z Únie, údaje na analýzu ujmy sú z dôvodu zachovania dôvernosti uvedené v rozpätiach. Indexy sú však založené na skutočných údajoch, a nie na rozpätiach.

(231)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania sa pohybovala v rozpätí 11 000 až 13 000 ton. Komisia stanovila skutočný údaj na základe overenia auditovaných správ výrobného odvetvia Únie, konkrétne spoločnosti Eurolysine.

(232)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe i) overeného predaja výrobného odvetvia Únie a ii) dovozu z dotknutej krajiny a zo všetkých ostatných tretích krajín.

(233)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách vo vyjadrení ako ekvivalent HCI)

(234)

Na účely porovnania rôznych druhov lyzínu Komisia uviedla, že jedna tona lyzínu HCl zvyčajne obsahuje 78 % lyzínu, zatiaľ čo jedna tona tekutého lyzínu zvyčajne obsahuje 50 % lyzínu. Komisia preto usudzuje, že jedna tona tekutého lyzínu zodpovedá 0,641 tony lyzínu HCl. Podobne jedna tona lyzínu HCl zvyčajne obsahuje 78 % lyzínu, zatiaľ čo jedna tona lyzín sulfátu zvyčajne obsahuje 55 % lyzínu. Komisia sa preto domnieva, že jedna tona lyzín sulfátu zodpovedá 0,705 tony lyzínu HCl.

(235)

Na základe toho Komisia vypočítala spotrebu lyzínu v Únii vo vyjadrení ako ekvivalent lyzínu HCl a konštatovala pokles spotreby v Únii, pričom celková spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 11 %. Všeobecný pokles spotreby v Únii bol dôsledkom závažnej vtáčej chrípky v Únii v kombinácii so znížením dopytu po lyzíne v odvetví chovu ošípaných (130), čo má priamy vplyv na spotrebu lyzínu.

(236)

Na účely správneho porovnania lyzínu HCl, tekutého lyzínu a lyzín sulfátu sa všetky objemy lyzínu vyrobeného v Únii aj dovezeného v celom tomto nariadení prepočítali na ekvivalent lyzínu HCl pomocou koeficientov prepočtu uvedených v odôvodnení 234.

(237)

Keďže L-lyzín hydrochlorid a vodný roztok L-lyzínu sa dovážajú pod číselným znakom KN 2922 41 00 , Komisia sa v prípade týchto dvoch skupín výrobkov opierala o údaje Eurostatu o dovoze. Lyzín sulfát však v súčasnosti patrí pod „súhrnné“ číselné znaky ex 2309 90 31 a ex 2309 90 96 pre prípravky druhu používaného ako krmivo pre zvieratá a štatistické údaje Eurostatu o dovoze nemožno posúdiť. Štatistické údaje o dovoze lyzín sulfátu, tretej skupiny výrobku, preto vychádzali zo štatistických údajov o dovoze od poskytovateľov špecializovaných prieskumov trhu na základe čínskej a indonézskej obchodnej štatistiky (131).

(238)

Na žiadosť poskytovateľa údajov nebolo možné zverejniť zdroj údajov týkajúcich sa čínskeho dovozu. Komisia však krížovo skontrolovala údaje poskytnuté výrobným odvetvím Únie s inými dostupnými štatistickými zdrojmi (Eurostat a databáza Surveillance) a s výberom vzorky a vyplnenými dotazníkmi spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(239)

Na stanovenie podielu dovozu na trhu Komisia analyzovala rôzne formy lyzínu a použila koeficienty prepočtu uvedené v odôvodnení 234. Komisia porovnala objemy dovozu prepočítané na ekvivalent lyzínu HCl so spotrebou na trhu Únie vo vyjadrení ako ekvivalent lyzínu HCl.

(240)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(241)

Z tabuľky 3 vyplýva pokles dovozu z Číny v roku 2021, ktorý sa pripisuje mimoriadnym okolnostiam spojeným s krízou COVID-19 a Čínou a s energetickou krízou. Od roku 2022 do obdobia prešetrovania sa však objem dovozu zvýšil o 15 %.

(242)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz lyzínu z Číny, prepočítaný na ekvivalent lyzínu HCl, zvýšil o 25 037 ton alebo o 8 %. To sa premietlo do nárastu celkového podielu čínskeho dovozu do Únie na trhu o 21 % počas rovnakého obdobia.

(243)

Konfederácia CESFAC, spoločnosť Pintaluba a skupina Vall Companys tvrdili, že zvýšenie objemu o 8 % nepredstavuje výrazné absolútne zvýšenie čínskeho dovozu lyzínu a že ani zvýšenie podielu tohto dovozu na trhu, ktoré odhadli na 5 percentuálnych bodov, nemožno považovať za výrazné. Komisia s tým nesúhlasila. Zvýšenie objemu dovozu o 25 037 ton, ktoré samo osebe predstavuje 8 % spotreby v Únii v období prešetrovania, je jednoznačne výrazné. Komisia konštatovala, že výpočet zvýšenia podielu na trhu, ktorý vykonala konfederácia CESFAC, spoločnosť Pintaluba a skupina Vall Companys, je chybný a že predmetné zvýšenie v skutočnosti nepredstavovalo 9 % (alebo 5 percentuálnych bodov), ale 21 %, ako vyplýva z predchádzajúcej tabuľky. Takéto zvýšenie podielu na trhu je výrazné.

(244)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe Eurostatu a špecializovaných informácií o trhu uvedených v odôvodnení 237. Podhodnotenie ceny dovozu sa určilo na základe overených vyplnených dotazníkov od vyvážajúcich výrobcov z ČĽR zaradených do vzorky.

(245)

Vážená cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

(246)

Dovozné ceny z Číny sa v rokoch 2021 a 2022 zvýšili. Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že v roku 2020 sa ceny zotavili z historického minima zaznamenaného v súvislosti s africkým morom ošípaných v Číne. V roku 2021 sa ceny zvýšili v dôsledku energetickej krízy v Číne a obmedzení spojených s ochorením COVID-19, ktoré spôsobili dočasné odstavenie niektorých závodov na výrobu lyzínu. V roku 2022 sa ceny ďalej zvyšovali, potom v období prešetrovania výrazne klesli.

(247)

Čínske frankoceny na hranici Únie po preclení zostali počas celého posudzovaného obdobia nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, s výnimkou roku 2021, keď Čínu ovplyvnili domáce energetické krízy a obmedzenia spojené s ochorením COVID-19 a vývoz lyzínu do Únie sa znížil.

(248)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(249)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v rozmedzí 38 % až 42 %. Podhodnotenie sa zistilo pri 100 % dovezených objemov spoločností zaradených do vzorky.

(250)

Komisia ďalej zvážila iné cenové efekty, najmä existenciu výrazného stlačenia cien. Ako sa uvádza v odôvodneniach 269 až 271, od roku 2022 výrobné odvetvie Únie zaznamenalo výrazný nárast svojich jednotkových výrobných nákladov, ktorý spôsobili nepriame náklady na jednotku, ako aj ceny energie a surovín. Keďže v období prešetrovania cena dovozu z Číny výrazne klesla, výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoju predajnú cenu, aby pokrylo svoje výrobné náklady. Toto stlačenie cien ďalej potvrdzuje, že dumpingový dovoz z Číny viedol k strate ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(251)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(252)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Keďže spoločnosť Eurolysine je jediným výrobcom podobného výrobku z Únie, oba súbory údajov boli stanovené na základe overeného vyplneného dotazníka spoločnosti Eurolysine a dospelo sa k záveru, že sú reprezentatívne pre hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(253)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(254)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(255)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(256)

Aj napriek miernemu zvýšeniu spotreby v Únii v roku 2021, ako vyplýva z tabuľky 2, objem výroby výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia potom dramaticky klesol. Výroba v Únii sa v období prešetrovania prudko znížila a dosiahla len 17 % objemu z roku 2020. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné konkurovať dumpingovému dovozu z Číny, ktorý sa v období prešetrovania uskutočňoval za výrazne nižšie ceny, ako boli výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie preto muselo upraviť výrobu tak, aby zodpovedala veľmi nízkemu objemu predaja, čo viedlo k dočasnému pozastaveniu výroby.

(257)

Tento pokles objemov výroby bol výraznejší ako 14 % pokles spotreby v Únii počas posudzovaného obdobia. Dočasné zvýšenie objemov výroby zaznamenané v roku 2021 možno pripísať nepriaznivým podmienkam vývozu v Číne, ako je vysvetlené v odôvodneniach 241 a 247.

(258)

Vykázané údaje o výrobnej kapacite sa týkajú inštalovanej kapacity, ktorá počas posudzovaného obdobia zostala stabilná. Okrem lyzínu vyrába daný výrobca z Únie aj ďalšie špeciálne výrobky, napríklad valín, arginín alebo tryptofán. Závod je však nastavený na výrobu [77 % – 87 %] lyzínu a [13 % – 23 %] iných špeciálnych výrobkov.

(259)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(260)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa v roku 2021 najprv zvýšil o 32 % v porovnaní s rokom 2020, a to najmä v dôsledku spomínaného zníženia tlaku, ktorý vyvíjal dovoz z Číny. V roku 2021, keď čínski vyvážajúci výrobcovia čelili prekážkam na domácom trhu a vývoz lyzínu do Únie klesol, predaj výrobného odvetvia Únie v EÚ a jeho podiel na trhu zaznamenali stabilný nárast. Od roku 2022 sa predaj výrobného odvetvia Únie v EÚ výrazne znížil. V období prešetrovania sa objem predaja v porovnaní s rokom 2020 drasticky znížil o 84 %.

(261)

Túto skutočnosť odráža aj podiel na trhu. Vzhľadom na výrazný nárast čínskeho vývozu sa podiel Únie výrazne znížil a v posudzovanom období klesol o 82 %.

(262)

Spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia mierne klesla a objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie prudko klesol. Výrobné odvetvie Únie teda zaznamenalo významnú stratu podielu na trhu o 9 percentuálnych bodov. Zároveň sa v rovnakom období zvýšil podiel dovozu z dotknutej krajiny na trhu o 22 %.

(263)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(264)

Výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia znížilo počet svojich zamestnancov, keďže jeho výroba a objem predaja klesali. Počas obdobia prešetrovania bol zaznamenaný výrazný pokles, keď výrobca z Únie musel dočasne zastaviť výrobu prešetrovaného výrobku.

(265)

Produktivita kopírovala zmeny vo výrobe a v zamestnanosti. Počas posudzovaného obdobia produktivita klesla o 58 %, pričom v roku 2021 sa dočasne zvýšila vďaka zvýšeniu výroby a predaja výrobného odvetvia Únie v dôsledku nižšieho dovozu dotknutého výrobku z Číny.

(266)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(267)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(268)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcu z Únie účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

(269)

Z predchádzajúcej tabuľky 8 vyplýva, že počas posudzovaného obdobia sa predajné ceny neustále zvyšovali, a to najmä v dôsledku rastúcich nákladov na elektrinu a paru, hlavné suroviny (ako cukor, amoniak alebo síran amónny) a fixných nákladov. Prejavilo sa to najmä od roku 2022, keď výrobné odvetvie Únie čelilo vrcholiacim cenám energie a spotreba lyzínu v EÚ začala klesať, pozri odôvodnenie 235.

(270)

Počas celého posudzovaného obdobia bola priemerná jednotková predajná cena nižšia ako jednotkové výrobné náklady, pričom rozdiel medzi nimi sa z roka na rok zväčšoval.

(271)

Jednotkové výrobné náklady počas posudzovaného obdobia zaznamenali výrazný nárast o 141 %. Prejavilo sa to najmä v roku 2022, keď ceny energie dosiahli vrchol, a v období prešetrovania, keď sa fixné náklady delili na nižší objem výroby.

(272)

Priemerné náklady práce žiadateľa sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(273)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerná mzda na zamestnanca zvýšila o 11 %. V období prešetrovania bol nárast výraznejší, pričom ročný nárast predstavoval 13 %.

(274)

Úroveň zásob výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(275)

Úroveň zásob v absolútnom vyjadrení sa v roku 2021 znížila o 65 %, keď výrobné odvetvie Únie dokázalo zvýšiť objem predaja a podiel na trhu v dôsledku dočasného poklesu čínskeho dovozu. Keďže výrobné odvetvie Únie začalo v roku 2022 a v období prešetrovania ďalej strácať postavenie na trhu, objem zásob sa opäť zvýšil a nepredala sa celá plánovaná výroba. Celkový pokles zásob lineárne zodpovedá poklesu výroby v Únii. Nárast konečného stavu zásob ako percentuálneho podielu výroby lineárne zodpovedá nízkemu objemu výroby v období prešetrovania.

(276)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(277)

Komisia stanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie tak, že sa vyjadril čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v EÚ ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Počas celého posudzovaného obdobia bolo výrobné odvetvie Únie značne stratové. V období prešetrovania mu vznikla značná strata, keď bola výroba na štyri mesiace zastavená vzhľadom na pokračujúci nárast dumpingového dovozu a nižšie ceny, čo viedlo k strate predaja a dočasnému pozastaveniu výroby. Počas posudzovaného obdobia sa jeho ziskovosť znížila o 120 percentuálnych bodov.

(278)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Vývoj čistého peňažného toku sa počas celého posudzovaného obdobia vyvíjal podobne ako ziskovosť. Situácia bola síce menej výrazná než v prípade uvedených vysokých strát, ale peňažný tok zostal počas celého posudzovaného obdobia záporný. Počas obdobia prešetrovania predstavovala úroveň predaja zo zásob približne 20 % celkového predaja, čo síce bolo viac ako v predchádzajúcich obdobiach, ale v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi to prispelo k nižšiemu zápornému peňažnému toku.

(279)

Čisté investície sa počas posudzovaného obdobia znížili o 12 %, pričom v roku 2021 mierne vzrástli. Hlavným dôvodom nedostatku nových investícií do výroby lyzínu je ťažká hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie a z nej vyplývajúca nedostatočná ziskovosť.

(280)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Vzhľadom na opísaný vývoj bola návratnosť investícií (dlhodobý majetok používaný na výrobu) počas posudzovaného obdobia záporná. Zdanlivo zlepšujúci sa trend sa pripisuje nižšej strate ziskovosti ako v predchádzajúcich rokoch v dôsledku nízkej výroby v období prešetrovania.

(281)

Schopnosť výrobného odvetvia Únie získavať kapitál bola závažne ovplyvnená výraznými zápornými úrovňami peňažného toku a ziskovosti zaznamenanými v posudzovanom období.

(282)

Všetky hlavné ukazovatele ujmy vykazovali negatívny trend a väčšina z nich mala počas posudzovaného obdobia trvalo zápornú hodnotu, zatiaľ čo situácia výrobného odvetvia Únie sa v období prešetrovania ďalej prudko zhoršovala.

(283)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa znížil o ohromujúcich 83 % a objem predaja o 84 %. Následne sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu prepadol z 11 % v roku 2020 na 2 % v období prešetrovania.

(284)

Výrobné odvetvie Únie navyše čelilo výraznému nárastu výrobných nákladov, ktoré sa v posudzovanom období zvýšili o 141 %. Toto zvýšenie nákladov nemohlo preniesť na zákazníkov – pri výrazne klesajúcom objeme predaja mohlo výrobné odvetvie Únie zvýšiť priemerné ceny najviac o 105 %. V dôsledku toho sa situácia výrobného odvetvia Únie, ktoré už v prvom roku posudzovaného obdobia utrpelo dvojciferné straty, výrazne zhoršila a v období prešetrovania muselo dočasne zastaviť výrobu, aby obmedzilo škody. Toto dramatické zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie sa prejavilo aj vo vývoji ďalších kľúčových ukazovateľov, ako je zamestnanosť, peňažný tok a návratnosť investícií.

(285)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(286)

Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 250, Komisia dospela k záveru, že čínsky dumpingový dovoz stláčal ceny výrobného odvetvia Únie počas celého posudzovaného obdobia.

(287)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: dovoz z iných tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobcov z Únie a iné faktory, napríklad dovoz uskutočňovaný výrobným odvetvím Únie, zvýšenie výrobných nákladov, zníženie spotreby, iné činnosti výrobného odvetvia Únie a stav výrobného odvetvia Únie na začiatku posudzovaného obdobia.

(288)

Ako sa uvádza v odôvodnení 242, objemy dovozu dotknutého výrobku z Číny sa zvýšili o 8 % vo vyjadrení ako ekvivalent lyzínu HCl, čo sa počas posudzovaného obdobia premietlo do zvýšenia podielu čínskeho dovozu do Únie na trhu o 13 percentuálnych bodov. Ako sa uvádza v odôvodneniach 260 a 261, v rovnakom období výrobné odvetvie Únie nedokázalo konkurovať čínskym vyvážajúcim výrobcom a zaznamenalo pokles objemu svojho predaja o 84 % a pokles podielu na trhu o 82 %. Došlo k tomu v kontexte, keď spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia kolísala a celkovo sa znížila o 11 %.

(289)

Ako sa uvádza v odôvodnení 249, čínsky dovoz v období prešetrovania výrazne podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, pričom ceny tohto dovozu boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie počas celého posudzovaného obdobia, čo viedlo k čoraz horšej situácii výrobného odvetvia Únie. Čínsky dovoz viedol aj k stlačeniu cien počas posudzovaného obdobia, keď výrobné odvetvie Únie nebolo vzhľadom na tlak spôsobený dumpingovým dovozom schopné predávať za ceny prekračujúce jeho výrobné náklady. Stlačenie cien bolo obzvlášť výrazné v období prešetrovania.

(290)

Ako vyplýva z tabuľky 12, rastúci podiel čínskeho dovozu na trhu sa takisto prekrýva s prudkým poklesom podielu výrobcu z Únie na trhu, ako aj podielu dovozu z tretích krajín v období prešetrovania.

(291)

Komisia preto dospela k záveru, že značný nárast dumpingového dovozu z Číny za ceny, ktoré výrazne podhodnocovali ceny v Únii, spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(292)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín

(293)

Komisia poznamenala, že v období prešetrovania predstavoval dovoz z Indonézie najväčší podiel dovozu do Únie z iných tretích krajín než z ČĽR. Komisia ďalej poznamenala, že Indonézia vyváža prevažne tekutý lyzín, po ktorom nasleduje lyzín sulfát (6 % indonézskeho dovozu v období prešetrovania).

(294)

Objem dovozu z Indonézie a USA, čo boli v roku 2020 ďaleko najväčšie zdroje okrem Číny, a zo všetkých tretích krajín spolu počas celého posudzovaného obdobia výrazne klesal, s výnimkou roku 2022, keď Brazília a Južná Kórea podľa údajov Eurostatu zvýšili svoj podiel na trhu. Objemy dovozu z Indonézie a USA sledujú podobný trend ako v prípade predaja výrobného odvetvia Únie – nárast dovozu v roku 2021 a potom prudký pokles v roku 2022 a v období prešetrovania. Podiel na trhu v období prešetrovania v porovnaní s rokom 2022 stratil aj dovoz zo všetkých ostatných tretích krajín (Brazília a Južná Kórea), ktoré v roku 2022 svoje postavenie na trhu zvýšili.

(295)

Komisia zistila, že v rokoch 2021 a 2022 bola dovozná cena z USA nižšia ako čínska dovozná cena. Dovozná cena z USA však počas obdobia prešetrovania v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne klesla, čo naznačuje stlačenie cien v dôsledku dominantného dovozu z Číny.

(296)

Komisia naopak zistila, že frankoceny na hranici Únie po preclení celkového čínskeho dovozu sa v období prešetrovania výrazne znížili, t. j. o 66 %, a podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie o 40,2 % v období prešetrovania.

(297)

Komisia potom preskúmala význam dovozu z Číny, Indonézie, USA, Brazílie a Južnej Kórey na celkovom trhu Únie. Ako sa ukazuje v tabuľkách 3 a 12, celkový objem dovozu z Číny v období prešetrovania je trikrát vyšší ako objem dovozu z ostatných tretích krajín. Okrem toho dovoz z Indonézie a USA v období prešetrovania stratil podiel na trhu. Naopak, čínsky dovoz je jediný, ktorý medzi rokom 2022 a obdobím prešetrovania získal podiel na trhu.

(298)

Komisia poznamenala, že priemerná čínska cena bola nižšia ako dovozné ceny z ostatných tretích krajín, čím sa ceny z tretích krajín takisto dostali pod úroveň výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie. Komisia preto vzhľadom na relatívne nízke objemy dovozu z jednotlivých krajín, oveľa nižšie objemy ako z Číny, a to s klesajúcou tendenciou a za vyššie ceny ako z Číny, ale za nižšie ceny, než sú ceny výrobného odvetvia Únie, dospela k záveru, že vplyv dovozu z Indonézie, USA, Brazílie a Južnej Kórey nemožno jednotlivo považovať za výrazný.

(299)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Predaj na vývoz

(300)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie bol v posudzovanom období pomerne malý a v prvom roku posudzovaného obdobia predstavoval 20 % predaja výrobného odvetvia Únie. Odvtedy klesal lineárne s poklesom výroby. Aj priemerné predajné ceny za vývoz sa vyvíjali podobne ako pri predaji na domácom trhu, t. j. zvyšovali sa v dôsledku vyšších výrobných nákladov.

(301)

Komisia preto na základe relatívne malých objemov počas celého posudzovaného obdobia a vzhľadom na podobné trendy ako v prípade predaja výrobného odvetvia Únie v Únii predbežne dospela k záveru, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie nezmiernila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny a zistenou značnou ujmou.

(302)

Konfederácia CESFAC, spoločnosť Pintaluba, skupina Vall Companys a komora CCCMC tvrdili, že ujmu spôsobil dovoz lyzínu výrobným odvetvím Únie od čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorý predstavoval približne 10 – 15 % jeho predaja v Únii.

(303)

Komisia potvrdila, že výrobné odvetvie Únie dovážalo obmedzené objemy lyzínu z Číny a Južnej Kórey na ďalšiu distribúciu na trhu Únie s cieľom zlepšiť svoju pozíciu z hľadiska peňažného toku. Tieto objemy sa však od roku 2020 postupne znižovali a v roku 2023 sa už takýto dovoz neuskutočňoval. Na základe toho sa tvrdenie zamietlo.

(304)

Tie isté strany ďalej ako možnú príčinu ujmy uviedli podstatné zvýšenie výrobných nákladov v Únii, ktoré bolo spôsobené najmä zvýšením nákladov na cukrovú repu a elektrinu.

(305)

Ako sa uvádza v odôvodnení 269, výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa zvýšili v dôsledku zvýšenia cien energie a surovín, ako sú cukrová repa, amoniak alebo síran amónny. Za bežných okolností na trhu môžu výrobcovia zohľadniť zvýšenie nákladov vo svojich predajných cenách. V roku 2021 výrobné odvetvie Únie mohlo do určitej miery zvýšiť svoje ceny v reakcii na zvýšenie výrobných nákladov. V roku 2022 a počas obdobia prešetrovania však vzhľadom na veľmi nízku úroveň cien dovozu z Číny a dokonca ich výrazný pokles v období prešetrovania, ako sa uvádza v tabuľke 4, to už nebolo možné. Ujmu teda nespôsobilo samotné zvýšenie nákladov, ale neschopnosť výrobného odvetvia Únie presne zohľadniť toto zvýšenie nákladov v predajných cenách, ktorú spôsobila masívna prítomnosť nekalého dovozu z Číny za nízke ceny na trhu.

(306)

Konfederácia CESFAC, spoločnosť Pintaluba, skupina Vall Companys a CCCMC tvrdili, že ujmu čiastočne spôsobilo zníženie spotreby lyzínu v Únii.

(307)

V tabuľke 2 sa potvrdzuje, že v posudzovanom období spotreba lyzínu klesla o 55 000 – 60 000 ton, resp. o 11 %. Hoci spotreba klesla, čínsky dovoz sa za rovnaké obdobie zvýšil o 25 000 ton. V dôsledku toho podiel výrobného odvetvia Únie na trhu, ktorý bol na začiatku posudzovaného obdobia 10,7 %, sa v období prešetrovania prepadol pod 2 %.

(308)

Pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie úmerný poklesu spotreby by predstavoval rádovo 6 000 až 8 000 ton, zatiaľ čo teraz, v dôsledku opačného vývoja čínskeho dovozu, predstavoval 44 500 – 48 000 ton. Pokles spotreby ako taký nemožno považovať za výrazný.

(309)

Konfederácia CESFAC, spoločnosť Pintaluba, skupina Vall Companys a CCCMC ďalej tvrdili, že výrobca z Únie z dôvodu nestálosti trhu s lyzínom presunul podstatný objem výrobnej kapacity z lyzínu na takzvané špeciálne aminokyseliny a že výrobné odvetvie Únie premenilo 40 000 ton inštalovanej kapacity na výrobu lyzínu na výrobu „špeciálnych výrobkov“, ako sú valín, arginín a tryptofán, čím sa vedome stiahlo z trhu Únie s lyzínom.

(310)

Ako vidno v tabuľke 5, Komisia po prvé zistila, že výrobná kapacita výrobcu z Únie na výrobu lyzínu zostala počas posudzovaného obdobia stabilná. Špeciálne výrobky sa vyrábajú v pomocných zariadeniach, ktoré nesúvisia s výrobou lyzínu. Výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia zvýšilo výrobu špeciálnych aminokyselín, aby zmiernilo značné straty, ktoré mu vznikli pri výrobe a predaji lyzínu. Výrobná kapacita v prípade týchto špeciálnych aminokyselín je však oddelená od výrobného procesu lyzínu a nemala by sa považovať za zameniteľnú. Ako sa uvádza v odôvodnení 258, hlavnou hospodárskou činnosťou navrhovateľa je výroba lyzínu. Výrobná kapacita špeciálnych aminokyselín je v porovnaní s výrobnou kapacitou lyzínu obmedzená. Je preto pravdepodobné, že prípadné ukončenie výroby lyzínu by malo za následok ukončenie výroby iných špeciálnych aminokyselín. Komisia preto dospela k záveru, že zvýšenie výroby špeciálnych aminokyselín neprispieva k ujme.

(311)

Konfederácia CESFAC, spoločnosť Pintaluba, skupina Vall Companys a CCCMC tvrdili, že nedostatočná hospodárska a finančná výkonnosť výrobného odvetvia Únie sa začala prejavovať pred posudzovaným obdobím a vyvrcholila rozhodnutím výrobného odvetvia Únie podať začiatkom roka 2024 na francúzskych súdoch návrh na insolvenčné konanie. Tvrdili, že predchádzajúce finančné ťažkosti sú výsledkom vlastných obchodných a finančných rozhodnutí a stratégií, ktoré nesúvisia so žiadnym konkurenčným tlakom čínskeho dovozu lyzínu.

(312)

V odpovedi na toto tvrdenie Komisia najprv uviedla, že toto tvrdenie nie je podložené, keďže sa v ňom konkrétne neuvádza, aké zlé finančné alebo obchodné rozhodnutia, ktorými by sa mohli vysvetliť jeho ťažkosti, výrobné odvetvie Únie údajne v minulosti prijalo. Po druhé, Komisia poznamenala, že na to, aby výrobcovia mohli žiadať o pomoc prostredníctvom opatrení na ochranu obchodu, nemusia v nedávnej minulosti vykazovať ziskovosť. Po tretie, výrobné odvetvie Únie bolo stratové už na začiatku posudzovaného obdobia, ako je uvedené v tabuľke 11. Komisia však bez toho, aby vyvodzovala závery o úlohe čínskeho dovozu v situácii výrobného odvetvia Únie v uvedenom roku, konštatovala, že čínsky dovoz mal už v roku 2020 veľmi významné zastúpenie, pričom jeho podiel na trhu predstavoval viac ako 50 %. Čo je dôležitejšie, konštatovala, že odvtedy sa čínsky dovoz na trh Únie ďalej podstatne zvýšil, zatiaľ čo rozptyl medzi predajnými cenami výrobného odvetvia Únie a čínskymi dovoznými cenami sa dramaticky zväčšil zo [125 – 325] EUR/t v roku 2020 na [1 097 – 1 397] EUR/t v období prešetrovania.

(313)

Na základe toho je zrejmé, že situáciu výrobného odvetvia Únie, ako sa vyvíjala v posudzovanom období, nemožno pripísať nesprávnemu riadeniu. Tvrdenie sa zamietlo.

(314)

Z uvedenej analýzy vyplýva, že zatiaľ čo trh Únie sa zmenšoval, objem dovozu s pôvodom v Číne sa v posudzovanom období výrazne zvýšil. Nízke ceny dumpingového čínskeho dovozu zabránili výrobnému odvetviu Únie zvýšiť ceny na udržateľné úrovne, čo viedlo k situácii neustáleho a rastúceho vytvárania strát. Okrem toho výrobné odvetvie Únie takisto stratilo značný podiel na trhu v prospech čínskeho dovozu a v dôsledku výraznej straty predaja muselo v roku 2023 dokonca dočasne zastaviť výrobu. Komisia teda zistila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(315)

Komisia rozlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu. Vplyv týchto faktorov na negatívny vývoj výrobného odvetvia Únie však nebol výrazný.

(316)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory, či už posudzované jednotlivo alebo spoločne, neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou. Ujma je celková a spočíva okrem iného v strate výroby, predaja, podielu na trhu, ziskovosti a zamestnanosti.

(317)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(318)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(319)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred nárastom dovozu z dotknutej krajiny, úroveň ziskovosti potrebnej na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inováciu, ako aj úroveň ziskovosti, ktorá sa očakáva za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(320)

Komisia najskôr stanovila základný zisk pokrývajúci celkové náklady za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Keďže výrobné odvetvie Únie utrpelo straty počas celého posudzovaného obdobia a údaje o výrobnom odvetví Únie nebolo možné použiť, Komisia stanovila primerané ziskové rozpätie na 6 %.

(321)

Výrobné odvetvie Únie poskytlo dôkazy o tom, že jeho úroveň investícií, výskumu a vývoja a inovácií počas posudzovaného obdobia by bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia. Komisia tieto informácie overila na základe investičných plánov a odložených projektov. Tvrdenia výrobného odvetvia Únie sa skutočne ukázali opodstatnené. Komisia s cieľom zohľadniť to v cieľovom zisku vypočítala rozdiel medzi výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, ako ich uviedlo výrobné odvetvie Únie a overila Komisia, a skutočnými výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie v posudzovanom období. Tento rozdiel, vyjadrený ako percentuálny podiel obratu, bol 4,69 %.

(322)

Tento percentuálny podiel 4,69 % sa pripočítal k základnému zisku 6 % uvedenému v odôvodnení 319, čo viedlo k cieľovému zisku 10,69 %.

(323)

Výrobca z Únie počas obdobia prešetrovania nevyrábal významné množstvá dotknutého výrobku. Jeho výrobné náklady sa preto nepovažovali za vhodné na účely stanovenia cieľovej ceny. Tieto náklady boli ovplyvnené výrazným zvýšením fixných nákladov na jednotku spôsobeným poklesom objemu predaja (na domácom aj vývoznom trhu), čo sa premietlo aj do poklesu objemu výroby. Výrobca z Únie takisto na štyri mesiace počas obdobia prešetrovania zastavil výrobu lyzínu. Komisia preto považovala objem výroby v roku 2022 (upravený podľa indexu inflácie pre Francúzsko z decembra 2023) za vhodný pre toto prešetrovanie.

(324)

Na základe toho sa vážená priemerná cena nespôsobujúca ujmu pohybuje v rozmedzí 2 800 – 3 300 EUR/t, čo je výsledkom uplatnenia uvedeného ziskového rozpätia 10,69 % na výrobné náklady jediného výrobcu z Únie počas obdobia prešetrovania.

(325)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2. Komisia na základe dôkazov, ktoré mala k dispozícii, stanovila dodatočné náklady vo výške [240 – 270] EUR/t. Tie sa pripočítali k cene nespôsobujúcej ujmu uvedenej v odôvodnení 324.

(326)

Komisia na tomto základe vypočítala pre podobný výrobok výrobného odvetvia Únie cenu nespôsobujúcu ujmu vo výške [3 040 – 3 570] EUR/t tak, že na výrobné náklady výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené ziskové rozpätie (pozri odôvodnenie 324) a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov.

(327)

Komisia potom určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine zaradených do vzorky, ktorá bola stanovená na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý výrobné odvetvie Únie predávalo počas obdobia prešetrovania na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(328)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkého ostatného dovozu s pôvodom v Číne“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti a dovoz (pozri bod 3.3).

(329)

Keďže sa Komisia rozhodla, že uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia.

(330)

Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(331)

Jediný výrobca lyzínu v Únii, ktorý podal podnet, plne spolupracoval pri prešetrovaní a vyjadril záujem o uloženie opatrení.

(332)

Prešetrovaním sa preukázalo, že výrobca z Únie trpí značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny. Tento dovoz spôsobil výrazné stlačenie cien a prinútil výrobné odvetvie Únie predávať za ceny nižšie než náklady. V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie zaznamenávalo značné straty. Čínsky dovoz naďalej výrazne podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie a nárast objemu tohto dovozu spôsobil výrobnému odvetviu Únie výraznú stratu objemu predaja a podielu na trhu.

(333)

Uložením opatrení by sa pravdepodobne zabránilo ďalšiemu prudkému nárastu dovozu z Číny za veľmi nízke ceny a výrobnému odvetviu by sa umožnilo začať proces obnovy. Bez opatrení budú čínski výrobcovia pokračovať v dumpingovom predaji dotknutého výrobku na trhu Únie a nebude trvať dlho, kým výrobné odvetvie Únie bude môcť ukončiť svoju činnosť.

(334)

Keďže výrobné odvetvie Únie dokáže dodávať len približne 20 % spotreby v Únii, po uložení predbežných antidumpingových opatrení sa očakáva, že čínsky dovoz do Únie bude pokračovať, ale objemy predaja a ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa zvýšia, čím sa zlepší ziskovosť a iné finančné ukazovatele tohto výrobného odvetvia a zabráni sa ukončeniu prevádzky.

(335)

Dospelo sa preto k záveru, že uloženie opatrení voči Číne by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(336)

Pri prešetrovaní spolupracovali traja dovozcovia tak, že vyplnili dotazník. Spolu na nich pripadalo 26 % dovozu lyzínu z Číny.

(337)

Spoločnosť Andres Pintaluba S.A. vyjadrila obavy, že prijatie antidumpingových opatrení na dovoz lyzínu z Číny by spôsobilo vážne riziko nedostatku dodávok na trh EÚ, a predložila dôkazy o dlhotrvajúcom a pretrvávajúcom nedostatku dodávok tekutého lyzínu v minulosti, ktorý bol zaznamenaný pred vstupom čínskych dodávateľov lyzínu na trh.

(338)

Komisia objasnila, že účelom antidumpingových ciel nie je uzavrieť trh Únie pre dovoz z dotknutej krajiny, ale skôr riešiť nekalé trhové praktiky a obnoviť rovnaké podmienky, ktoré umožnia normálne fungovanie trhu. Nie je pravdepodobné, že výrobca z Únie a iní ako čínski vyvážajúci výrobcovia z tretích krajín budú schopní plne zásobovať trh Únie. Vzhľadom na dominantné postavenie čínskych vyvážajúcich výrobcov a klesajúce celosvetové postavenie ostatných výrobcov z tretích krajín sa vďaka antidumpingovým opatreniam zvýši výroba výrobného odvetvia Únie a obnovia sa rovnaké podmienky bez toho, aby bol čínsky dovoz blokovaný. Komisia preto zamietla uvedené argumenty ako neopodstatnené.

(339)

Spoločnosť Barentz, konfederácia CESFAC, spoločnosť Pintaluba a skupina Vall Companys ďalej tvrdili, že uloženie antidumpingových ciel by bolo v rozpore so záujmom Únie aj z environmentálnych dôvodov, keďže zvýšenie ceny lyzínu by motivovalo výrobcov kŕmnych premixov a kŕmnych zmesí, aby upravili zmes kŕmnych surovín a doplnkových látok s cieľom zvýšiť podiel lacnejších alternatív bohatých na bielkoviny, ako je sója a kŕmne doplnkové látky obsahujúce dusíkaté (surové bielkovinové) látky.

(340)

Tvrdenie bolo zamietnuté, pretože Komisia uviedla, že mieru zaradenia sóje a dusíkatých (surových bielkovinových) kŕmnych doplnkových látok do krmív primárne určuje cena týchto surovín a hlavné faktory zmeny ceny (veľkosť úrody, kolísanie konverzného kurzu z EUR na USD, sadzba za prepravu) sú nezávislé od ceny lyzínu.

(341)

Jeden používateľ sa prihlásil do prešetrovania a poskytol vyplnený dotazník. Táto spoločnosť, skupina Vall Companys, pôsobí na trhu s krmivami, ktorý je jedným z troch hlavných trhov pre lyzín. V období prešetrovania predstavovala menej ako 5 % lyzínu dovážaného z Číny. Skupina Vall Companys bola vypočutá Komisiou a uskutočnilo sa overenie jej vyplneného dotazníka na mieste.

(342)

Skupina Vall Companys tvrdila, že uloženie antidumpingových opatrení by viedlo k i) výraznému zvýšeniu nákladov na krmivá a iné výrobky v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca v Únii; ii) vzniku vážneho rizika nedostatku dodávok lyzínu; iii) výraznému oslabeniu hospodárskej súťaže na trhu Únie, čím by sa vytvorili podmienky pre protisúťažné správanie, a iv) narušeniu environmentálnej politiky Únie.

(343)

Pokiaľ ide o prvý bod, skupina Vall Companys uviedla, že lyzín predstavuje približne [0 % – 10 %] nákladov na výrobu krmív. Používateľ ďalej vysvetlil, že náklady na krmivá predstavujú približne 65 % nákladov na výrobu bravčových a hydinových výrobkov, pričom lyzín predstavuje približne [0 % – 5 %] nákladov na výrobu bravčových a hydinových výrobkov. Používateľ tvrdil, že taká časť výrobných nákladov je významná vzhľadom na charakter mäsového priemyslu a na skutočnosť, že bravčové a hydinové výrobky sa predávajú na komoditných trhoch s nízkymi maržami. Preto akékoľvek zvýšenie nákladov na lyzín neúmerne ovplyvní zisk výrobcov mäsa a/alebo bude mať negatívny vplyv na spotrebiteľov v podobe vyšších cien mäsových výrobkov.

(344)

Komisia uznala, že antidumpingové opatrenia budú mať vplyv na cenu lyzínu. Ako však uviedla spoločnosť Eurolysine (132), pokiaľ ide o použitie na výrobu krmív, výživové zložky v krmivách sa vyberajú v závislosti od ich výživovej hodnoty v krmive a od ich ceny. Keďže priemysel používa matematické modely podľa „zásady zloženia s najnižšími nákladmi“, zloženie krmiva sa mení v závislosti od dostupnosti a ceny. Zmena cien surovín na výrobu krmív v čase má vplyv na ceny kŕmnych zmesí na úrovni približne 15 %, zatiaľ čo vplyv ceny lyzínu predstavuje 2 %. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že vplyv antidumpingových opatrení na výrobcov krmív bude obmedzený.

(345)

Pokiaľ ide o druhý bod, zaoberá sa ním už odôvodnenie 338. Komisia ďalej uviedla, že pokiaľ ide o riziko protisúťažného správania na trhu Únie, pokračujúca existencia výrobného odvetvia Únie popri dodávkach z dotknutej krajiny a iných zdrojov je skôr zárukou ako hrozbou pre konkurenčný trh. Pokiaľ ide o tvrdenie, že opatrenia by narušili environmentálnu politiku Únie, zaoberá sa tým odôvodnenie 340.

(346)

Skupina Vall Companys Group takisto namietala proti uloženiu antidumpingových opatrení, pretože sa obávala, že by to mohlo mať vplyv na prístup vývozu bravčových kusov vyrobených v Španielsku na čínsky trh, čo považovala za dôležitú hospodársku činnosť. Nemohla však toto tvrdenie podložiť, a preto sa zamietlo.

(347)

Keďže používatelia neposkytli ďalšie informácie, vzhľadom na uvedené aspekty sa dospelo k predbežnému záveru, že je nepravdepodobné, že uloženie prípadných antidumpingových opatrení by vážne ohrozilo situáciu používateľov.

(348)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz lyzínu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v tejto fáze prešetrovania nie je v záujme Únie.

(349)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(350)

Na dovoz lyzínu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike by sa mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia v súlade s pravidlom nižšieho cla stanoveným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia (bod 6.2). Výška cla bola stanovená na úrovni nižšieho rozpätia spomedzi rozpätia dumpingu a rozpätia ujmy.

(351)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(352)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla uplatniteľná na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(353)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Individuálne antidumpingové clá sa uplatňujú len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Až do predloženia takejto faktúry by sa malo na dovoz vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“.

(354)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(355)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(356)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(357)

So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala zastaviť.

(358)

V tejto fáze konania nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

(359)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(360)

Pripomienky boli doručené od spoločností Eppen a Meihua. Doručené pripomienky sa však netýkali presnosti výpočtov, ale skôr metodík, ktoré Komisia použila pri určovaní ich príslušných dumpingových rozpätí. Tieto pripomienky sa preto posúdia spolu so všetkými ostatnými podaniami po uverejnení predbežných opatrení.

(361)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(362)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,