(1)

Zaistenie spravodlivého zdaňovania na vnútornom trhu a dobré fungovanie únie kapitálových trhov patria ku kľúčovým politickým prioritám Únie. V tejto súvislosti má mimoriadny význam odstránenie prekážok cezhraničného investovania a zároveň boj proti daňovým podvodom a zneužívaniu daňového systému. Takéto prekážky existujú napríklad v prípadoch existencie neefektívnych a neprimerane zložitých postupov úľavy od nadmerných daní zrazených pri zdroji z príjmu z dividend alebo úrokov v prípade verejne obchodovaných akcií alebo dlhopisov vyplácaných investorom, ktorí nie sú rezidentmi. Okrem toho sa v niektorých prípadoch preukázalo, že súčasný stav nedostatočne bráni opakovaným daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, o čom svedčia mnohé prípady schém viacnásobného vrátenia dane a podvodov zahŕňajúcich využívanie arbitráže dividend alebo tzv. prania dividend (dividend stripping) (Cum/Cum a Cum/Ex). Cieľom tejto smernice je zvýšenie efektívnosti postupov týkajúcich sa zrážkovej dane a ich posilnenie proti riziku daňových podvodov a zneužívania daňového systému.

(2)

S cieľom posilniť schopnosť členských štátov predchádzať daňovým podvodom a zneužívaniu daňového systému a bojovať proti nim, ktorú v súčasnosti brzdí všeobecný nedostatok spoľahlivých a včasných informácií o investoroch, je nevyhnutné zaviesť možnosť spoločného rámca úľavy od nadmerných zrážkových daní v prípade cezhraničných investícií do cenných papierov, ktorý je odolný voči riziku daňových podvodov a zneužívaniu daňového systému. Uvedený rámec by viedol k zbližovaniu medzi rôznymi postupmi úľavy, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, pričom by sa mala zabezpečiť transparentnosť a istota v súvislosti s totožnosťou investorov pre emitentov cenných papierov, platiteľov zrážkovej dane, finančných sprostredkovateľov, resp. členské štáty. Na tento účel by sa v tomto rámci mali používať automatizované postupy, napríklad digitalizácia potvrdenia o daňovej rezidencii z hľadiska postupov aj formy. Tento rámec by mal byť aj dostatočne flexibilný, aby sa riadne zohľadnili rôzne systémy uplatňované v rôznych členských štátoch a zároveň sa poskytli vhodné nástroje proti zneužívaniu v záujme zmiernenia rizika daňových podvodov, daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť rozdielne prístupy daňových orgánov v závislosti od zavedeného systému úľav. V rámci systému úľavy na dani pri zdroji môžu daňové orgány získať relevantné informácie o investoroch a platobnom reťazci až po uplatnení úľavy. Naopak, ak sa uplatňuje systém vrátenia dane, je nevyhnutné, aby daňové orgány získali primerané informácie pred uplatnením úľavy, aby sa posúdilo, či sa má úľava poskytnúť. V oboch systémoch úľavy sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zodpovednosti finančného sprostredkovateľa v prípade neoprávnenej úľavy. Táto smernica neobmedzuje možnosť členských štátov regulovať prostriedky, ktorými certifikovaní finanční sprostredkovatelia získavajú späť akékoľvek vzniknuté výdavky na prispôsobenie sa povinnostiam, ktoré sú stanovené v tejto smernici, alebo ich plnenie.

(3)

Vzhľadom na uvedené rozdiely, ako aj na zásadu proporcionality by ustanovenia tejto smernice týkajúce sa vnútroštátnych registrov certifikovaných finančných sprostredkovateľov a povinnosti oznamovať informácie nemali byť záväzné pre členské štáty, ktoré majú zavedený komplexný systém úľavy na dani pri zdroji a pomer trhovej kapitalizácie pod určitou prahovou hodnotou, v zmysle vymedzenia uvedeného v tejto smernici. Cieľ spočívajúci v podpore účinných a spoľahlivých systémov úľavy od nadmernej zrážkovej dane na celom vnútornom trhu by sa mal považovať za dosiahnutý, keď členské štáty, ktoré naďalej uplatňujú svoj vnútroštátny systém úľavy na dani pri zdroji, spĺňajú obe tieto kritériá stanovené v tejto smernici. Po prvé, kritérium trhovej kapitalizácie koreluje s veľkosťou hospodárstva a možným rozsahom vyplácania dividend. Nízka trhová kapitalizácia znamená nízke objemy rozdeľovaných dividend, a teda nižšie riziko zneužitia daňového systému. Ak členský štát dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu pomeru trhovej kapitalizácie počas určitého obdobia, mali by sa uplatňovať spoločné pravidlá tejto smernice, ktoré by mali zostať uplatniteľné bez ohľadu na to, či jeho pomer trhovej kapitalizácie kedykoľvek potom klesne pod túto prahovú hodnotu. Po druhé, komplexné systémy úľavy na dani pri zdroji, ktoré umožňujú uplatňovanie primeranej sadzby dane v čase platby jednoduchým a účinným spôsobom, by sa mali považovať za rovnocenné so systémom úľavy na dani pri zdroji stanoveným v tejto smernici. Tieto dve kritériá môžu spoločne zabezpečiť, aby investori na celom vnútornom trhu mali účinný prístup k efektívnym postupom úľavy od zrážkovej dane vo všetkých členských štátoch. V prípade členských štátov, ktoré majú relatívne malý akciový trh a ktorých vnútroštátny systém úľavy na dani pri zdroji je dostatočne účinný, by sa požiadavka zmeniť tieto systémy nepovažovala za primeranú. Okrem toho, keďže spoločné pravidlá tejto smernice by sa vzťahovali takmer na celý vnútorný trh, dosiahla by sa primeraná úroveň konvergencie.

(4)

Touto smernicou sa preto harmonizuje prístup investorov k systémom úľavy na dani vo všetkých členských štátoch tým, že sa stanovuje spoločný systém úľavy na dani pri zdroji a spoločný systém rýchleho vrátenia dane, pričom sa členským štátom stále ponecháva možnosť zachovať si svoj vnútroštátny systém úľavy na dani pri zdroji za určitých podmienok a s prihliadnutím na rozdiely v rozvoji hospodárstiev členských štátov, a zároveň sa zabezpečuje prístup k systémom úľavy na dani v jednotlivých členských štátoch. V závislosti od kritérií posúdenia rizika by však dotknuté členské štáty, ktoré považujú za vhodné napríklad posilniť svoje nástroje boja proti daňovým podvodom a zneužívaniu daňového systému, mohli uplatňovať nástroje stanovené v tejto smernici.

(5)

Aby sa vnútroštátny systém úľavy na dani pri zdroji považoval za komplexný, mal by obsahovať niekoľko osobitných kľúčových prvkov stanovených v tejto smernici. Mal by poskytnúť fyzickým osobám alebo subjektom, ktorí majú nárok na takúto úľavu široký prístup, a poskytnúť úľavu, ak na ňu má daňovník nárok, s výnimkou prípadu neoznámenia informácií, ktoré členský štát požaduje. Požadované informácie by v zásade nemali presahovať rámec údajov uvedených v článkoch 12, 13 alebo 15. Vnútroštátny systém úľavy na dani pri zdroji by mal poskytovať prístup pre priame aj nepriame investície a nemal by mať ďalšie prekážky vstupu okrem tých, ktoré sú stanovené v článku 11 ods. 2. Vnútroštátny systém úľavy na dani pri zdroji by preto nemal poskytovať len právnu možnosť úľavy, ale úľava by sa mala aj de facto poskytnúť v prípadoch, ak na ňu má daňovník nárok. Vnútroštátny systém úľavy na dani pri zdroji by nemal ukladať dodatočnú povinnosť, ako napríklad paralelný systém podávania správ. Členský štát by mal stanoviť pravidlá týkajúce sa zodpovednosti za stratu príjmov zo zrážkovej dane a sankcií uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení o tomto systéme úľavy na dani pri zdroji. Pokiaľ ide o podmienku pomeru trhovej kapitalizácie, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) by mal poskytovať údaje, ktoré sa požadujú v súlade s regulačnými technickými predpismi. Ak členský štát nespĺňa alebo prestal spĺňať aspoň jednu z dvoch podmienok (týkajúcich sa komplexného systému úľavy na dani pri zdroji a prahovej hodnoty pomeru trhovej kapitalizácie), mal by do vnútroštátnych právnych predpisov transponovať všetky ustanovenia tejto smernice.

(6)

S cieľom zaistiť primeraný prístup by sa táto smernica mala vzťahovať na postupy úľavy od nadmerných zrážkových daní len pre tie členské štáty, ktoré vyberajú zrážkovú daň z peňažných alebo akciových dividend s rôznymi sadzbami v závislosti od daňovej rezidencie konkrétneho investora. V takých prípadoch musia členské štáty poskytnúť úľavu na dani, ak sa uplatnila vyššia sadzba dane v situácii, v ktorej je uplatniteľná nižšia sadzba. Členské štáty by mali tiež mať možnosť zaviesť podobné postupy vo vzťahu k výplate úrokov z verejne obchodovaných dlhopisov osobám, ktoré nie sú rezidentmi, s cieľom zlepšiť efektívnosť príslušného postupu úľavy na dani a zaistiť vyššiu úroveň dodržiavania predpisov daňovníkmi. Na členské štáty, v ktorých nie sú potrebné postupy úľavy na dani vo vzťahu k nadmerným zrážkovým daniam z dividend, resp. úrokov, sa nevzťahujú postupy uvedené v tejto smernici. Ak je potrebná úľava od nadmerných zrážkových daní a s cieľom zabezpečiť spoločný prístup k úľave od nadmerných zrážkových daní, by sa v tejto smernici mal stanoviť spoločný systém úľavy na dani pri zdroji a systém rýchleho vrátenia dane, ktorý majú zaviesť členské štáty.

(7)

Vzhľadom na to, že investori by sa mohli nachádzať v ktoromkoľvek členskom štáte, pravidlá pre spoločné a digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii by sa mali uplatňovať vo všetkých členských štátoch. S cieľom zaistiť, aby všetci daňovníci v Únii mali prístup k spoločnému, primeranému a účinnému dôkazu o svojej daňovej rezidencii, by členské štáty mali používať automatizované postupy na vydávanie potvrdení o daňovej rezidencii na účely uplatňovania systému úľavy na dani pri zdroji, komplexného systému úľavy na dani pri zdroji, systému rýchleho vrátenia dane alebo systému štandardného vrátenia dane s cieľom získať úľavu od nadmernej zrážkovej dane z dividend vyplatených z verejne obchodovaných akcií alebo prípadne úrokov vyplatených z verejne obchodovaných dlhopisov. Okrem toho by sa digitálne potvrdenia o daňovej rezidencii mali vydávať v rovnakej rozpoznateľnej a prijateľnej digitálnej forme a s rovnakým obsahom.

(8)

Aby sa umožnila vyššia účinnosť, digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii by sa malo vzťahovať na maximálne obdobie kalendárneho roka alebo zdaňovacieho obdobia, napríklad časovo ohraničené zdaňovacie obdobie alebo zdaňovacie obdobie dlhšie ako jeden kalendárny rok, na ktoré sa potvrdenie vydáva, a malo by zostať v platnosti na účely potvrdenia rezidencie na obdobie, na ktoré sa vzťahuje. Vydávajúce členské štáty by mali mať možnosť úplne alebo čiastočne zrušiť platnosť digitálneho potvrdenia o daňovej rezidencii, ak majú daňové orgány dôkaz o tom, že daňovník nie je rezidentom vydávajúceho členského štátu počas celého obdobia, na ktoré sa potvrdenie vzťahuje, alebo jeho časti. S cieľom umožniť efektívnu identifikáciu subjektov Únie by digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii malo obsahovať daňové identifikačné číslo alebo, ak neexistuje, t. j. ak dotknutý členský štát nevydáva takéto čísla pre daňovníkov, funkčný ekvivalent na daňové účely. Okrem toho, ak orgán vydávajúci digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii disponuje takýmito údajmi, toto digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii by malo obsahovať európsky jedinečný identifikačný znak (EUID) alebo identifikátor právneho subjektu (LEI) alebo registračné číslo právnickej osoby, ktoré je platné počas celého obdobia, na ktoré sa vzťahuje. Navyše v prípade, že daňové identifikačné číslo v prípade fyzickej osoby neexistuje, pretože členský štát rezidencie nevydáva takéto čísla pre svojich daňovníkov, mohol by sa použiť aj funkčný ekvivalent na daňové účely. Použité identifikátory by mali byť platné počas celého obdobia, na ktoré sa vzťahujú.

(9)

Digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii by v príslušných prípadoch malo obsahovať odkaz na zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, v súvislosti s ktorou daňovník žiada, aby sa považoval za rezidenta na daňové účely. Na to, aby členský štát zdroja uznal digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii ako platný dôkaz o daňovej rezidencii, keď sa nárokuje úľava od nadmernej zrážkovej dane podľa ustanovení zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, je nevyhnutné, aby digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii obsahovalo odkaz na platnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Malo by byť možné, aby vydávajúci orgán odkazoval v danom digitálnom potvrdení o daňovej rezidencii na viac ako jednu platnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Hoci je digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii primárne určené na vykonávanie postupov zrážkovej dane, mohlo by mať aj širší rozsah pôsobnosti a slúžiť na preukázanie daňovej rezidencie nad rámec postupov týkajúcich sa zrážkovej dane. Na účely postupov úľavy od zrážkovej dane by nemalo digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii obsahovať žiadne dodatočné informácie. Digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii sa má vydať len raz za kalendárny rok alebo raz za zdaňovacie obdobie, a to aj vtedy, keď ten istý daňovník investuje v tých istých členských štátoch zdroja viackrát, pokiaľ je daňová rezidencia tohto daňovníka stále rovnaká.

(10)

V záujme splnenia cieľa efektívnejšej úľavy od nadmernej zrážkovej dane by sa mali zaviesť v celej Únii spoločné postupy, ktoré umožnia rýchlo získať jednoznačné a bezpečné informácie o totožnosti investora, a to najmä v prípade veľkých investorských základní, t. j. vo vzťahu k investíciám do verejne obchodovaných cenných papierov, pri ktorých je identifikácia jednotlivých investorov náročná. Takéto postupy by mali umožňovať aj uplatnenie príslušnej sadzby dane v čase výplaty (úľava pri zdroji) alebo rýchle vrátenie akejkoľvek nadmernej sumy zaplatenej dane. Vzhľadom na to, že cezhraničné investície zvyčajne zahŕňajú platobný reťazec finančných sprostredkovateľov, príslušné postupy by mali umožňovať aj sledovanie a identifikáciu reťazca sprostredkovateľov, a teda aj príjmového toku od emitenta cenného papiera až ku registrovanému vlastníkovi a informácií o príslušnom investorovi. Najbežnejšie druhy investičných dohôd zvyčajne zahŕňajú správcovskú banku alebo iný investičný subjekt (napríklad makléra), ktorý drží cenné papiere vo svojom mene v mene príslušného investora. Pri takýchto dohodách by sa za registrovaného vlastníka cenných papierov považoval príslušný investor. Členské štáty, ktoré uplatňujú zrážkovú daň z príjmu z cenných papierov a poskytujú úľavu od nadmernej zrážkovej dane a nemajú zavedený komplexný systém úľavy na dani pri zdroji alebo ktoré majú pomer trhovej kapitalizácie rovný alebo vyšší ako prahová hodnota stanovená v tejto smernici, by preto mali zriadiť a viesť vnútroštátny register tých finančných sprostredkovateľov, ktorí zohrávajú významnú úlohu v platobnom reťazci. Po zápise do registra by sa od takýchto finančných sprostredkovateľov malo vyžadovať, aby oznamovali informácie, ktoré majú k dispozícii, o výplate dividend alebo úrokov, ktoré spracúvajú. Požadované informácie by sa mali obmedzovať na informácie, ktoré sú nevyhnutné na opätovné určenie platobného reťazca, a teda užitočné na predchádzanie riziku daňových podvodov alebo zneužívania daňového systému, a to v rozsahu, v akom sú takéto informácie k dispozícii oznamujúcemu sprostredkovateľovi. Členské štáty, ktoré uplatňujú zrážkovú daň z úrokov s rôznymi sadzbami a musia sa zapojiť do podobných postupov úľavy alebo ktoré majú zavedený komplexný systém úľavy na dani pri zdroji pre výplaty dividend a majú pomer trhovej kapitalizácie pod prahovou hodnotou stanovenou v tejto smernici, by mohli prípadne zvážiť použitie zriadeného vnútroštátneho registra.

(11)

Keďže finančnými sprostredkovateľmi, ktorí sa najčastejšie zapájajú do platobných reťazcov cenných papierov, sú veľké inštitúcie v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (3), ako aj centrálne depozitáre cenných papierov, ktoré poskytujú služby platiteľa zrážkovej dane, tieto subjekty by mali mať povinnosť požiadať o zápis do národných registrov členských štátov. Ak takéto subjekty pôsobia prostredníctvom pobočky alebo pobočiek alebo prostredníctvom jednej alebo viacerých dcérskych spoločností v ktoromkoľvek členskom štáte, malo by sa im umožniť, aby si v každom členskom štáte zdroja plnili registračnú povinnosť buď ako jeden certifikovaný finančný sprostredkovateľ na úrovni skupiny alebo na úrovni jednotlivých pobočiek alebo dcérskych spoločností, alebo ich kombinácia. Ostatní finanční sprostredkovatelia by tiež mali mať možnosť požiadať o zápis do vnútroštátnych registrov členských štátov podľa vlastného uváženia. V oboch situáciách, či už v rámci povinného alebo dobrovoľného zápisu do registra, by finanční sprostredkovatelia mali mať možnosť sami podať žiadosť alebo byť zastúpení iným finančným sprostredkovateľom, ktorý je súčasťou tej istej skupiny a ktorý koná v ich mene, aby sa minimalizovala administratívna záťaž a vplyv na to, ako chcú byť organizovaní. Finanční sprostredkovatelia by mali požiadať o zápis do registra predložením žiadosti prostredníctvom Európskeho portálu certifikovaných finančných sprostredkovateľov (ďalej len „portál“), ktorý by mal slúžiť ako jednotné kontaktné miesto. Takéto žiadosti by sa mali prostredníctvom portálu postúpiť príslušným členským štátom. Následne by členské štáty mali rozhodnúť o žiadosti o zápis do registra. Portál by preto mal slúžiť ako nástroj, ktorý odzrkadľuje rozhodnutia členských štátov, pokiaľ ide o zápisy finančných sprostredkovateľov do registra.

(12)

V tejto smernici by sa mali stanoviť aj pravidlá týkajúce sa požiadaviek na zápis do vo vnútroštátnych registrov, ako aj pravidlá jeho zamietnutia. Ak sa žiadosť o zápis do registra zamietne, finanční sprostredkovatelia by mali mať naďalej možnosť predložiť žiadosť o zápis do registra v neskoršej fáze, ak došlo k náprave okolností, ktoré viedli k zamietnutiu. Finanční sprostredkovatelia by sa po zápise do registra mali považovať za „certifikovaných finančných sprostredkovateľov“ v príslušnom členskom štáte a mali by podliehať povinnostiam certifikovaných finančných sprostredkovateľov podľa tejto smernice. Členské štáty by mali aktualizovať portál po zápise certifikovaného finančného sprostredkovateľa do registra. V tejto smernici by sa mali stanoviť aj pravidlá týkajúce sa výmazu certifikovaných finančných sprostredkovateľov z vnútroštátneho registra alebo odopretia možnosti požiadať o úľavu. Ak sa členský štát rozhodne vymazať certifikovaného finančného sprostredkovateľa z registra, odoprie certifikovanému finančnému sprostredkovateľovi možnosť požiadať o úľavu alebo zamietne žiadosť o zápis do registra, tento členský štát by mal portál zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať. Účelom takýchto aktualizácií je umožniť členským štátom vyhodnotiť prijaté opatrenia, ako je výmaz alebo zamietnutie, a zvážiť ich v súvislosti s akoukoľvek budúcou žiadosťou o zápis do registra tým istým finančným sprostredkovateľom v ich vlastnom vnútroštátnom registri. Vnútroštátne predpisy dotknutých členských štátov sa uplatňujú na práva a povinnosti dotknutých strán, a to aj pokiaľ ide o právo odvolať sa, vo vzťahu ku každému rozhodnutiu prijatému členským štátom v súvislosti so zápisom do jeho vnútroštátneho registra a výmazom z neho.

(13)

V záujme zaistenia väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o totožnosť a okolnosti investora, ktorý prijíma výplatu dividendy alebo úroku, a pokiaľ ide o tok platieb od emitenta, certifikovaní finanční sprostredkovatelia by mali v stanovenej lehote oznámiť príslušné informácie. V tejto smernici by sa mali stanoviť dve možnosti oznamovania: priame a nepriame oznamovanie. Ak je oznamovanie priame, certifikovaný finančný sprostredkovateľ by mal podávať oznámenie priamo príslušnému orgánu členského štátu zdroja. Ak je oznamovanie nepriame, informácie by mali poskytovať certifikovaní finanční sprostredkovatelia v celom platobnom reťazci cenných papierov v postupnom poradí a s ohľadom na postavenie týchto certifikovaných finančných sprostredkovateľov v platobnom reťazci cenných papierov, ktorého sú súčasťou. Výsledkom by malo byť, že uvedené informácie sa dostanú k platiteľovi zrážkovej dane alebo určenému certifikovanému finančnému sprostredkovateľovi, ktorý tieto informácie oznámi príslušnému orgánu členského štátu zdroja. Oznámené údaje by mali zahŕňať informácie o oprávnenosti dotknutého investora, mali by sa však obmedzovať na informácie, ktoré má oznamujúci certifikovaný finančný sprostredkovateľ k dispozícii. Finanční sprostredkovatelia, na ktorých sa nevzťahuje povinnosť zapísať sa do registra ako certifikovaní finanční sprostredkovatelia a ktorí sa rozhodli, že sa do registra ako certifikovaní finanční sprostredkovatelia nezapíšu, by nemali mať oznamovacie povinnosti na základe tejto smernice. Informácie o platbách spracovaných takýmito sprostredkovateľmi, ktorí nie sú certifikovanými finančnými sprostredkovateľmi, sú však naďalej relevantné pre riadnu rekonštrukciu platobného reťazca pred uplatnením systémov úľavy na dani stanovených v tejto smernici.

(14)

S cieľom zabezpečiť, aby v platobnom reťazci neexistovali žiadne informačné medzery a aby sa investorom umožnil prístup k postupom úľavy na dani, by sa touto smernicou malo umožniť certifikovanému finančnému sprostredkovateľovi, či už je alebo nie je priamo zapojený do konkrétneho platobného reťazca, vstúpiť do úlohy finančného sprostredkovateľa v rámci tohto reťazca. To znamená, že certifikovaný finančný sprostredkovateľ má povinnosti a záväzky týkajúce sa oznamovania informácií a systému úľav na dani, ktoré by mal finančný sprostredkovateľ, ak by bol certifikovaným finančným sprostredkovateľom. Na základe uvedeného mechanizmu medzi finančnými sprostredkovateľmi by daňové orgány boli schopné získať všetky relevantné informácie a účinne zosúladiť informácie v celom platobnom reťazci a investori by mali prístup k systému úľav na dani, a to aj v prípadoch zahŕňajúcich finančného sprostredkovateľa, ktorý nie je registrovaný v členskom štáte ani nie je viazaný povinnosťami podľa tejto smernice.

(15)

Táto smernica by nemala brániť certifikovaným finančným sprostredkovateľom v outsourcingu úloh súvisiacich s plnením ich povinností podľa tejto smernice. Certifikovaný finančný sprostredkovateľ by preto mal mať možnosť spoľahnúť sa na tretiu stranu pri plnení príslušných povinností týkajúcich sa postupov zrážkovej dane. V každom prípade by za uvedené povinnosti mal byť zodpovedný certifikovaný finančný sprostredkovateľ, ktorý externe zabezpečuje svoje povinnosti.

(16)

V záujme zvýšenia účinnosti a konkurencieschopnosti únie kapitálových trhov by sa mali uľahčiť a zrýchliť postupy úľavy od nadmerných zrážkových daní z príjmu z cenných papierov v prípade, že príslušní certifikovaní finanční sprostredkovatelia poskytnú primerané informácie vrátane totožnosti investora. Príslušní certifikovaní finanční sprostredkovatelia sú všetci certifikovaní finanční sprostredkovatelia v platobnom reťazci cenných papierov medzi investorom a emitentom cenných papierov, od ktorých sa môže vyžadovať, aby poskytovali informácie o platbách uskutočnených necertifikovanými finančnými sprostredkovateľmi v reťazci. Vzhľadom na rôzne prístupy v jednotlivých členských štátoch by sa mali stanoviť dva druhy postupov: prvý, systém úľavy na dani pri zdroji, kde sa primeraná sadzba dane uplatňuje priamo v čase uplatnenia zrážkovej dane, a druhý, systém rýchleho vrátenia dane, pri ktorom žiadosť o vrátanie dane predkladá certifikovaný finančný sprostredkovateľ a spracúva ho daňový orgán členského štátu zdroja v stanovenej lehote určenej v tejto smernici. Ak sa takéto vrátenia dane nespracujú v uvedených lehotách, mali by sa uplatniť úroky z omeškania, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnych predpisoch. Členské štáty, ktoré uplatňujú kapitolu III tejto smernice, by mali mať možnosť zaviesť systém úľavy na dani pri zdroji alebo systém rýchleho vrátenia dane alebo ich kombináciu, čím sa zabezpečí, aby bol aspoň jeden systém dostupný všetkým investorom v súlade s požiadavkami tejto smernice. Členský štát, ktorý sa rozhodol pre takúto kombináciu, by mal mať možnosť obmedziť používanie jedného systému na osobitné prípady, ako sú scenáre s nízkym rizikom, za predpokladu, že druhý systém zostane k dispozícii pre všetky ostatné prípady, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Subjekty, ktoré prijímajú platby mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ako sú dividendy od kótovaných spoločností vyplácané registrovaným vlastníkom, ktorí sú rezidentmi na daňové účely v členskom štáte zdroja, dividendy z nekótovaných spoločností alebo úroky v prípadoch, keď sa členský štát nerozhodol uplatňovať túto smernicu na výplaty úrokov, by mohli naďalej mať nárok žiadať úľavu od nadmernej zrážkovej dane podľa vnútroštátneho systému úľavy na dani pri zdroji alebo vrátenia dane uplatniteľného na postupy zodpovedajúce takýmto platbám.

(17)

Ak nie sú splnené príslušné požiadavky tejto smernice pre platby v rozsahu pôsobnosti tejto smernice alebo ak si to dotknutý investor želá, členské štáty by mali uplatňovať postupy úľavy od zrážkovej dane na základe vnútroštátneho systému štandardného vrátenia dane ako záloha pre zrýchlené postupy stanovené v tejto smernici. Investori, ktorí majú nárok na úľavu na dani, alebo ich splnomocnení zástupcovia, by mali mať možnosť požiadať o vrátenie nadmernej zrážkovej dane zaplatenej v členskom štáte len vtedy, ak certifikovaný finančný sprostredkovateľ nevyužil systém úľavy na dani pri zdroji ani systém rýchleho vrátenia dane.

(18)

Ak existuje riziko daňového podvodu alebo zneužitia daňového systému, členské štáty by mali mať možnosť presadzovať opatrenia na boj proti podvodom a viesť dôkladné vyšetrovania pred spracovaním žiadosti o rýchle vrátenie dane. Na tento účel by členské štáty mali mať právo zamietnuť žiadosť o vrátenie dane za určitých podmienok. Uvedené podmienky by mali zahŕňať prípady, keď nie sú splnené požiadavky na podanie takejto žiadosti alebo keď nie je možné rekonštruovať platobný reťazec. Žiadosť o vrátenie dane by malo byť možné zamietnuť aj vtedy, keď sa členský štát rozhodne začať postup overovania alebo daňovú kontrolu založené na kritériách posúdenia rizika. Uvedené postupy overovania alebo daňové kontroly by malo byť možné viesť v každom prípade, pri ktorom sa zistí, že predstavuje riziko daňového podvodu alebo zneužitia daňového systému.

(19)

S cieľom zabezpečiť systémy úľavy od nadmerných zrážkových daní by členské štáty, ktoré vedú vnútroštátny register, mali takisto vyžadovať, aby certifikovaní finanční sprostredkovatelia overovali oprávnenosť investorov, ktorí chcú požiadať o úľavu na dani. Certifikovaní finanční sprostredkovatelia by mali predovšetkým získať potvrdenie o daňovej rezidencii príslušného investora a vyhlásenie, že tento investor má nárok na úľavu od zrážkovej dane podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu zdroja alebo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, a ak to vyžaduje členský štát zdroja, vyhlásenie, že tento investor je skutočným vlastníkom v súvislosti s dividendou alebo úrokom v súlade s vnútroštátnymi predpismi členského štátu zdroja alebo zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ako sa opisuje v komentári k článku 10 alebo článku 11 Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku. Členské štáty zdroja by preto mali mať možnosť požadovať vyhlásenie o skutočnom vlastníctve.

(20)

Od certifikovaných finančných sprostredkovateľov by sa malo vyžadovať, aby overovali uplatniteľnú sadzbu zrážkovej dane na základe konkrétnych okolností investora a uviedli, či vedia o akomkoľvek finančnom dojednaní vzťahujúcom sa na podkladové cenné papiere, ktoré nebolo vyrovnané, ktorému neskončila platnosť alebo ktoré nebolo inak ukončené pred dátumom ex-dividendy. V tejto súvislosti by sa táto povinnosť mala chápať v tom zmysle, že najbližší certifikovaný finančný sprostredkovateľ k investorovi, jeho klientovi, by mal prijať primerané opatrenia na vykonanie takýchto preverení v dobrej viere. Certifikovaní finanční sprostredkovatelia by napríklad mali skontrolovať, či informácie v digitálnom potvrdení o daňovej rezidencii alebo jeho ekvivalente, alebo informácie vo vyhlásení investora nie sú v rozpore s informáciami, ktoré títo certifikovaní finanční sprostredkovatelia zhromaždili o svojich klientoch pri bežnom výkone činnosti. Takéto informácie zahŕňajú informácie o účte investora a iné informácie, ktoré mohli získať v dôsledku dodržiavania platných pravidiel „poznaj svojho klienta“. Certifikovaní finanční sprostredkovatelia by preto nemali byť povinní vykonávať ďalšie kontroly ani požadovať a zhromažďovať ďalšie informácie od svojho klienta. Okrem toho by sa od investora malo vyžadovať, aby informoval finančného sprostredkovateľa o akýchkoľvek zmenách svojich relevantných okolností. Členské štáty by mali mať možnosť povoliť, aby sa požiadavky náležitej starostlivosti vykonávali raz ročne, pokiaľ sa certifikovaný finančný sprostredkovateľ nedozvie alebo nemá dôvod sa domnievať, že došlo k zmene okolností alebo že informácie sú nesprávne alebo nespoľahlivé.

(21)

Uplatnenie postupov úľavy od zrážkovej dane podľa tejto smernice podlieha podmienke, že registrovaný vlastník, ktorý je fyzickou osobou alebo subjektom a je oprávnený prijímať dividendy alebo úroky ako držiteľ cenných papierov, je tiež osobou, ktorá má nárok na úľavu od zrážkovej dane v súlade s vnútroštátnymi predpismi členského štátu zdroja alebo v príslušných prípadoch v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak má registrovaný vlastník tiež nárok na úľavu na dani, mali by sa uplatňovať len ustanovenia o priamych investíciách. Avšak v situáciách, keď registrovaný vlastník a osoba, ktorá má nárok na úľavu na dani, nie je tá istá osoba, by sa mali uplatniť ustanovenia o nepriamych investíciách. Tieto ustanovenia o nepriamych investíciách poskytujú úľavu na dani v prípadoch, keď by určité podniky kolektívneho investovania (PKI) alebo ich investori mohli mať nárok na úľavu na dani, ale nie sú registrovaným vlastníkom, pretože cenné papiere drží iná právnická osoba alebo daňovo transparentný PKI. Ustanovenia o nepriamych investíciách zabezpečujú, aby legitímni investori mali prístup k postupom stanoveným v tejto smernici. Koncept PKI by preto mali členské štáty chápať tak, že zahŕňa PKI, ktoré majú nárok na úľavu od nadmernej zrážkovej dane vo svojom vlastnom mene, ako aj PKI, v ktorých investori, ktorí držia kapitál v PKI, majú nárok na úľavu na dani na základe vnútroštátnych predpisov členského štátu zdroja alebo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak sa certifikovaný finančný sprostredkovateľ podieľa na nepriamych investíciách, stále by mal byť povinný spĺňať požiadavky náležitej starostlivosti. Okrem toho by malo byť možné, aby v prípade akejkoľvek straty daňových príjmov niesol zodpovednosť certifikovaný finančný sprostredkovateľ.

(22)

Uznáva sa, že finančné dojednania možno použiť na prevod vlastníctva cenného papiera alebo príslušných investičných rizík, a to úplne alebo čiastočne. Vyskytli sa aj prípady takýchto dojednaní v systémoch arbitráže v oblasti dividend a tzv. prania dividend (dividend stripping), ako sú napríklad schémy Cum/Ex a Cum/Cum, ktorých jediným účelom bolo dosiahnuť vrátenie dane v prípadoch, keď naň neexistoval nárok, alebo zvýšiť sumu vrátenej dane, na ktorú mal investor nárok. Malo by byť možné považovať dojednania, ako sú kontrakty futures, repo transakcie, požičiavanie cenných papierov a vypožičiavanie cenných papierov, transakcie typu buy-sell back alebo transakcie typu sell-buy back, deriváty, transakcie požičiavania s využitím marže a rozdielové zmluvy, za finančné dojednania v prípade, že zahŕňajú dočasné alebo trvalé rozdelenie medzi fyzickú osobu alebo subjekt, ktoré znášajú ekonomické riziká investície, a právneho vlastníka akcie alebo podkladových práv. Uvedené príklady nie sú vyčerpávajúce.

(23)

Okrem toho v prípade finančných dojednaní sa vychádza z toho, že vlastníctvo cenných papierov sa neprevádza na kupujúceho alebo dlžníka, ak ekonomické riziko zostáva u predávajúceho alebo veriteľa pri požičiavaní cenných papierov prostredníctvom akýchkoľvek právnych transakcií, ako je požičiavanie cenných papierov, opcie alebo kontrakty futures. Za finančné dojednanie by malo byť možné považovať každú dohodu, na základe ktorej sú dividendy kompenzované medzi dotknutými stranami. Dotknuté strany nie sú vždy kompenzované peňažne, ale môžu byť kompenzované aj nepriamejšími spôsobmi, ako je rozdiel v cene cenných papierov alebo derivátov. Informácie o finančných dojednaniach sú potrebné na to, aby daňové orgány mohli bojovať proti daňovým podvodom a zneužívaniu daňového systému. Ak sa takéto informácie oznamujú priamo, tieto informácie by sa mali vyžadovať len od certifikovaných finančných sprostredkovateľov, ktorí vzhľadom na svoju pozíciu v reťazci mohli byť priamo zapojení do príslušného finančného dojednania, čo bude prípad certifikovaných finančných sprostredkovateľov, ktorí žiadajú o úľavu na dani. Ak sa takéto informácie oznamujú nepriamo, informácie o finančných dojednaniach by mal oznamovať certifikovaný finančný sprostredkovateľ registrovaného vlastníka. V takýchto prípadoch by sa tieto informácie mali oznamovať v celom platobnom reťazci cenných papierov v postupnom poradí s účinkom, že sa v konečnom dôsledku dostanú k platiteľovi zrážkovej dane alebo určenému certifikovanému finančnému sprostredkovateľovi. To znamená, že iní oznamujúci certifikovaní finanční sprostredkovatelia musia zasielať informácie o týchto finančných dojednaniach platiteľovi zrážkovej dane alebo určenému certifikovanému finančnému sprostredkovateľovi, aj keď títo oznamujúci certifikovaní finanční sprostredkovatelia nie sú priamo zapojení do príslušného finančného dojednania. Oznamovanie finančných dojednaní by sa nemalo vyžadovať v prípade dlhopisov a výplaty úrokov.

(24)

Členské štáty by mali mať možnosť obmedziť využívanie systému úľavy na dani pri zdroji alebo systému rýchleho vrátenia dane v prípadoch, ktoré predstavujú zvýšené riziko daňových podvodov a zneužívania daňového systému. Preto je vhodné stanoviť zoznam takýchto prípadov, v ktorých majú členské štáty možnosť vylúčiť žiadosti o úľavu na dani a vykonať ďalšie preverenia. S cieľom zohľadniť rozdiely vo vnútroštátnych právnych systémoch, a najmä posúdenia daňového rizika, stanovenie takéhoto zoznamu by nemalo byť povinné a členské štáty by mali mať možnosť určiť, na ktorý z takýchto prípadov by sa mal vzťahovať systém štandardného vrátenia dane. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby vnútroštátne predpisy, ktorými sa transponuje táto smernica, neumožňovali prípady, ktoré členské štáty považujú za zvýšené riziko využitia úľavy na dani pri zdroji alebo rýchleho vrátenia dane. Uvedenými opatreniami by sa zabezpečilo lepšie postavenie daňových orgánov na boj proti zneužívajúcim schémam, keďže by mali možnosť vykonať ďalšie preverenia s cieľom určiť, či sú žiadosti o úľavu na dani opodstatnené a či by sa mali schváliť. Jedno z takýchto opatrení pozostáva z prahovej hodnoty, ktorá súvisí s hrubou sumou dividend. Táto prahová hodnota by sa mala vypočítať na registrovaného vlastníka alebo na investora, ktorý má nárok na úľavu od nadmernej zrážkovej dane, ak je registrovaný vlastník podnikom kolektívneho investovania alebo určenou právnickou osobou takéhoto podniku. Uvedená prahová hodnota by sa nemala uplatňovať v prípadoch, ak má nárok na úľavu podnik kolektívneho investovania, ktorý je usadený a regulovaný v Únii alebo ktorého správca je usadený a regulovaný v Únii, zákonná dôchodková schéma členského štátu alebo inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia registrovaná alebo povolená v členskom štáte v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 (4). Uvedené podniky, systémy a inštitúcie sú vysoko regulované a podliehajú dohľadu vnútroštátnych príslušných orgánov a dôkladným vnútorným kontrolám. Takouto reguláciou a dohľadom sa presadzuje dodržiavanie príslušných predpisov a minimalizuje sa riziko daňových podvodov a zneužívania daňového systému.

(25)

Existujú však prípady, keď by si daňovníci mohli nárokovať zníženú sadzbu zrážkovej dane na základe právnych predpisov Únie implementovaných vnútroštátnymi predpismi. Zvyčajne by to tak bolo v prípade, keď vnútroštátne predpisy zabezpečujú, aby sa sloboda usadiť sa alebo voľný pohyb kapitálu priznávali rovnako vo vnútroštátnych a zahraničných porovnateľných situáciách, alebo v prípade transpozície smernice. Takéto prípady si môžu vyžadovať vykonanie overenia, najmä s cieľom posúdiť porovnateľnosť situácií a uplatniteľnosť vnútroštátneho práva na cezhraničné prípady. Ak sa takéto overenia vyžadujú, členské štáty by mali mať možnosť riešiť uvedené prípady v rámci svojich existujúcich vnútroštátnych systémov úľavy na dani pri zdroji, čo by viedlo k úľave od nadmernej zrážkovej dane najrýchlejším a najbezpečnejším spôsobom.

(26)

Vzhľadom na dôležitú úlohu certifikovaných finančných sprostredkovateľov pri oznamovaní úplných a správnych informácií, ktoré slúžia ako základ pre úľavu od zrážkovej dane alebo jej vrátenie, je vhodné, aby vnútroštátne predpisy členských štátov obsahovali aspoň pravidlá, na základe ktorých môžu byť certifikovaní finanční sprostredkovatelia braní na zodpovednosť za úplnú alebo čiastočnú stratu príjmov zo zrážkovej dane, ktorá vznikla v dôsledku úplného alebo čiastočného nedodržania kľúčových povinností na základe tejto smernice. Členské štáty by mali mať možnosť vo svojich vnútroštátnych predpisoch stanoviť striktnú a spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť certifikovaných finančných sprostredkovateľov žiadajúcich o úľavu na dani. Okrem toho by sa ostatné aspekty zodpovednosti mali naďalej v plnej miere regulovať vnútroštátnymi predpismi členských štátov. Uvedené ostatné aspekty môžu zahŕňať platiteľov zrážkovej dane, ktorí konajú spoločne alebo nerozdielne a ktorí nekonajú ako certifikovaní finanční sprostredkovatelia, a prípady týkajúce sa priamej alebo nepriamej zodpovednosti registrovaných vlastníkov a investorov, ktorí certifikovaným finančným sprostredkovateľom predkladajú neúplné alebo nesprávne informácie. Touto smernicou sa neurčujú pravidlá zodpovednosti týkajúce sa systému štandardného vrátenia dane.

(27)

S cieľom zabezpečiť účinnosť uplatniteľných pravidiel by členské štáty mali stanoviť pravidlá uplatniteľné na porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Takéto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(28)

Riadna transpozícia tejto smernice v každom dotknutom členskom štáte má rozhodujúci význam z hľadiska podpory únie kapitálových trhov ako celku, ako aj ochrany daňových príjmov členských štátov. Členské štáty by preto mali Komisii pravidelne oznamovať štatistické informácie o vykonávaní a presadzovaní vnútroštátnych opatrení prijatých podľa tejto smernice na svojom území. Komisia by mala pripraviť hodnotenie na základe informácií poskytnutých členskými štátmi a ďalších dostupných údajov s cieľom vyhodnotiť účinnosť uplatniteľných pravidiel. V tejto súvislosti by mala Komisia zvážiť potrebu aktualizácie pravidiel zavedených prostredníctvom tejto smernice.

(29)

S cieľom zaistiť jednotné podmienky na vykonávanie tejto smernice, najmä pokiaľ ide o digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii, portál, oznamovanie finančných sprostredkovateľov, vyhlásenie registrovaného vlastníka a žiadosť o úľavu na dani podľa tejto smernice, by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom prijať štandardné formuláre s obmedzeným počtom prvkov vrátane jazykového režimu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5).

(30)

Každé spracúvanie osobných údajov vykonávané v rámci tejto smernice by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (6). Operácie spracúvania údajov stanovené v tejto smernici majú za cieľ slúžiť všeobecnému verejnému záujmu, konkrétne otázke daní, a ich ďalšími cieľmi je boj proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom, ochrana daňových príjmov a podpora spravodlivého zdaňovania, ktorými sa posilňujú príležitosti na sociálne, politické a hospodárske začlenenie v členských štátoch. Na účely správneho uplatňovania tejto smernice a s cieľom zabezpečiť uvedené ciele všeobecného verejného záujmu by preto členské štáty mali mať možnosť obmedziť rozsah určitých práv dotknutých osôb stanovených v nariadení (EÚ) 2016/679. Takéto obmedzenia by však nemali ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov. Pokiaľ ide o dodatočné informácie, ktoré by sa mohli požadovať podľa tejto smernice na preukázanie daňovej rezidencie daňovníka, zhromažďovanie takýchto informácií týkajúcich sa fyzickej osoby by sa malo chápať tak, že sa obmedzuje na identifikáciu fyzickej osoby.

(31)

Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu cezhraničnej povahy dotknutých transakcií a potreby znížiť náklady na dodržiavanie predpisov na vnútornom trhu ako celku ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(32)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (7) sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 8. augusta 2023 svoje stanovisko,