(1)

Výrobky potrebujú vhodný obal na svoju ochranu a jednoduchú prepravu z miesta, kde sa vyrábajú, na miesto, kde sa používajú alebo spotrebúvajú. Predchádzanie vzniku prekážok na vnútornom trhu s obalmi je kľúčom k fungovaniu vnútorného trhu s výrobkami. Nejednotné pravidlá a nejasné požiadavky spôsobujú hospodárskym subjektom neistotu a dodatočné náklady.

(2)

Zo štatistík Komisie (Eurostatu) o odpade z obalov na obdobie rokov 2010 - 2021 vyplýva, že na výrobu obalov sa používa veľké množstvo primárnych surovín (pôvodných materiálov). Na obaly sa používa 40 % plastov a 50 % papiera používaného v Únii a obaly tvoria 36 % tuhého komunálneho odpadu. Vysoké a neustále rastúce množstvo vyprodukovaných obalov, ako aj nízka úroveň ich opätovného použitia a zberu, ako aj slabá recyklácia predstavujú významné prekážky na ceste k dosiahnutiu nízkouhlíkového obehového hospodárstva. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť pravidlá pre celý životný cyklus obalov, ktoré harmonizáciou vnútroštátnych opatrení prispejú k účinnému fungovaniu vnútorného trhu a zároveň zabránia nepriaznivým vplyvom obalov a odpadu z obalov na životné prostredie a ľudské zdravie a tieto vplyvy znížia. Stanovením opatrení v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (3) (ďalej len „hierarchia odpadového hospodárstva“) by toto nariadenie malo prispieť k prechodu na obehové hospodárstvo.

(3)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES (4) sa stanovujú požiadavky na obaly, ktoré sa týkajú zloženia obalov a ich opätovnej použiteľnosti a zhodnotiteľnosti (ďalej len „základné požiadavky na obaly“), ako aj ciele zhodnocovania a recyklácie pre členské štáty.

(4)

Komisia v roku 2014 v rámci kontroly vhodnosti týkajúcej sa smernice 94/62/ES odporučila úpravy základných požiadaviek na obaly, ktoré sa považovali za kľúčový nástroj na dosiahnutie lepších environmentálnych vlastností obalov, aby boli tieto požiadavky konkrétnejšie a ľahšie vykonateľné a aby sa posilnili.

(5)

V súlade s Európskou zelenou dohodou, uvedenou v oznámení Komisie z 11. decembra 2019, sa v novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu, ktorý Komisia uviedla vo svojom oznámení z 11. marca 2020, stanovuje záväzok posilniť základné požiadavky na obaly, aby do roku 2030 boli všetky obaly opätovne použiteľné alebo recyklovateľné, a zvážiť ďalšie opatrenia s cieľom znižovať (nadmerné) používanie obalov a odpad z obalov, stimulovať dizajn zameraný na opätovné použitie a recyklovateľnosť obalov, zmenšiť zložitosť obalových materiálov a zaviesť požiadavky na recyklovaný obsah v plastových obaloch. V akčnom pláne pre obehové hospodárstvo sa zdôrazňuje aj potreba znížiť potravinový odpad. Komisia sa zaväzuje, že posúdi uskutočniteľnosť označovania v celej Únii, ktorým sa uľahčí správne triedenie odpadu z obalov pri zdroji.

(6)

Plasty sú obalovým materiálom s najvyššou uhlíkovou náročnosťou a z hľadiska využívania fosílnych palív je recyklácia plastového odpadu približne päťkrát lepšia než spaľovanie s energetickým zhodnocovaním. Ako sa uvádza v Európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve, stanovenej v oznámení Komisie zo 16. januára 2018, v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo sa stanovuje záväzok zvýšiť využívanie recyklovaných plastov a prispieť k udržateľnejšiemu využívaniu plastov. Rozpočet Únie a systém vlastných zdrojov prispievajú k znižovaniu znečistenia spôsobeného odpadom z plastových obalov. Od 1. januára 2021 sa rozhodnutím Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 (5) zaviedol vnútroštátny príspevok, ktorý je úmerný množstvu nerecyklovaného odpadu z plastových obalov v každom členskom štáte. Tento vlastný zdroj je súčasťou stimulov na zníženie spotreby jednorazových plastov, podporu recyklácie a posilnenie obehového hospodárstva.

(7)

Rada vo svojich záveroch o zabezpečení obehovosti a ekologickosti obnovy, prijatých 11. decembra 2020, zdôraznila, že v rámci revízie smernice 94/62/ES by sa mali aktualizovať a stanoviť konkrétnejšie, účinnejšie a ľahko vykonateľné ustanovenia na podporu udržateľného používania obalov na vnútornom trhu a na minimalizáciu zložitosti obalov s cieľom podporiť ekonomicky uskutočniteľné riešenia, zlepšiť opakovanú použiteľnosť a recyklovateľnosť obalov, ako aj minimalizovať látky vzbudzujúce obavy v obalových materiáloch, najmä pokiaľ ide o potravinárske obalové materiály. Rada tiež zdôraznila, že v revízii smernice 94/62/ES by sa malo zabezpečiť označovanie obalov zrozumiteľným spôsobom s cieľom informovať spotrebiteľov o recyklovateľnosti obalov a o tom, kde by sa mal odpad z obalov odhadzovať, aby sa uľahčila recyklácia.

(8)

Európsky parlament v uznesení z 10. februára 2021 k novému akčnému plánu v oblasti obehového hospodárstva (6) opätovne zdôraznil cieľ zabezpečiť, aby sa všetky obaly do roku 2030 dali ekonomicky prijateľným spôsobom opätovne použiť alebo recyklovať, a vyzval Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na revíziu smernice 94/62/ES, ktorý by zahŕňal opatrenia a ciele na zníženie objemu odpadu a ambiciózne základné požiadavky s cieľom znížiť nadmerné používanie obalov, a to aj v elektronickom obchode, zlepšiť recyklovateľnosť a minimalizovať zložitosť obalov, zvýšiť recyklovaný obsah, postupne odstrániť nebezpečné a škodlivé látky a podporiť opätovné použitie.

(9)

Týmto nariadením sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1781 (7), v ktorom sa obaly neriešia ako osobitná kategória výrobkov. Treba však pripomenúť, že v delegovaných aktoch prijatých na základe nariadenia (EÚ) 2024/1781 sa môžu stanoviť dodatočné alebo podrobnejšie požiadavky na obaly konkrétnych výrobkov, najmä pokiaľ ide o minimalizáciu obalov, ak dizajn alebo zmena dizajnu výrobkov môže viesť k obalom s menším vplyvom na životné prostredie.

(10)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na všetky obaly uvedené na trh v Únii a na všetok odpad z obalov bez ohľadu na druh obalu alebo použitý materiál. Z dôvodu právnej zrozumiteľnosti by sa vymedzenie pojmu obal v smernici 94/62/ES malo prepracovať, avšak bez zmeny jeho podstaty. Pojmy spotrebiteľský obal, skupinový obal a prepravný obal by sa mali vymedziť samostatne. Malo by sa vyhnúť duplicite terminológie. V tomto nariadení preto spotrebiteľský obal zodpovedá primárnemu obalu, skupinový obal sekundárnemu obalu a prepravný obal terciárnemu obalu.

(11)

Poháre, nádoby na potraviny, desiatové vrecúška alebo iné predmety, ktoré môžu plniť funkciu obalu, by sa nemali považovať za obal, ak sú navrhnuté so zámerom, aby ich koncový distribútor predával prázdne. Tieto predmety by sa mali považovať za obal len vtedy, ak sú navrhnuté so zámerom byť naplnené na mieste predaja, a v tom prípade by sa mali považovať za „servisný obal“, alebo ak ich koncový distribútor predáva tak, že obsahujú potraviny a nápoje, za predpokladu, že plnia funkciu obalu.

(12)

Vymedzenie pojmu obal prvovýroby by nemalo znamenať rozšírenie výrobkov považovaných za obaly podľa tohto nariadenia. Zavedením vymedzenia tohto pojmu a jeho použitím vo vymedzení pojmu výrobca by sa malo zabezpečiť, že za výrobcu podľa tohto nariadenia sa považuje fyzická alebo právnická osoba, ktorá tento druh obalov sprístupňuje po prvýkrát, a nie podniky primárneho sektora, ako sú poľnohospodári, ktorí používajú tento druh obalov.

(13)

Predmet, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výrobku a je potrebný na uchovávanie, podporu alebo konzervovanie tohto výrobku počas celej jeho životnosti, pričom všetky prvky tohto predmetu sa majú používať, spotrebúvať alebo odhadzovať spolu, by sa nemal považovať za obal, keďže zo svojej podstaty plní funkciu súčasti výrobku. Avšak vzhľadom na správanie spotrebiteľov pri odhadzovaní čajových a kávových vrecúšok, ako aj kávových alebo čajových jednorazových kapsúl, ktoré sa v praxi odhadzujú spolu so zvyškom výrobku, čo vedie ku kontaminácii kompostovateľných a recyklačných tokov, by sa tieto špecifické predmety mali považovať za obal. Tento prístup je v súlade s cieľom zvýšiť triedený zber biologického odpadu, ako sa vyžaduje v článku 22 smernice 2008/98/ES, a zabezpečuje sa ním súdržnosť, pokiaľ ide o finančné a prevádzkové záväzky týkajúce sa konca životnosti. Farby, atramenty, politúry, laky a lepidlá, ktoré boli priamo aplikované na výrobok, by sa nemali považovať za obaly. Štítky zavesené priamo na výrobku alebo pripevnené k výrobku vrátane samolepiacich etikiet prilepených na ovocie a zeleninu by sa však mali považovať za obaly, pretože zatiaľ čo lepidlo na štítku je adhézne, samotný štítok nie je. Okrem toho, ak určitý materiál predstavuje len nepodstatnú časť jednotky obalu a v žiadnom prípade nie viac ako 5 % jej celkovej hmotnosti, takáto jednotka obalu by sa nemala považovať za kompozitný obal. Vo vymedzení pojmu kompozitný obal v tomto nariadení by sa jednorazové obaly čiastočne vyrobené z plastov bez ohľadu na prahovú úroveň nemali oslobodiť od požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 (8).

(14)

Obaly by sa mali uvádzať na trh, len ak spĺňajú požiadavky na udržateľnosť a označovanie stanovené v tomto nariadení alebo podľa neho. Obal by sa mal považovať za uvedený na trh, keď bol po prvýkrát sprístupnený na trhu Únie, čo znamená, že ho zhotoviteľ alebo dovozca dodal na distribúciu, spotrebu alebo použitie v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok, alebo bezplatne. Preto by nemalo byť potrebné, aby obaly, ktoré boli uvedené na trh Únie pred dňom začatia uplatňovania príslušných požiadaviek a ktoré majú distribútori vrátane maloobchodníkov a veľkoobchodníkov na sklade, spĺňali požiadavky na udržateľnosť a označovanie stanovené v tomto nariadení alebo podľa neho.

(15)

V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a so zohľadňovaním životného cyklu s cieľom dosiahnuť čo najlepší celkový environmentálny výsledok by sa opatrenia stanovené v tomto nariadení mali zamerať na zníženie množstva obalov uvádzaných na trh z hľadiska ich objemu a hmotnosti, aby sa zabránilo vzniku odpadu z obalov, najmä minimalizáciou obalov, nepoužívaním obalov tam, kde to nie je potrebné, a zvýšením opätovného použitia obalov. Okrem toho by sa opatrenia stanovené v tomto nariadení mali zamerať na zvýšenie používania recyklovaného obsahu v obaloch, najmä v plastových obaloch, kde je využívanie recyklovaného obsahu veľmi nízke, posilnením systémov vysokokvalitnej recyklácie, čím sa zvýši miera recyklácie všetkých obalov a zlepší kvalita výsledných druhotných surovín, pričom sa zároveň obmedzia iné formy zhodnocovania a konečného zneškodňovania.

(16)

V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, podľa ktorej sa zneškodňovanie odpadu na skládkach považuje za najmenej uprednostňovanú možnosť, by cieľom opatrení stanovených v tomto nariadení malo byť zníženie množstva skládkovaného odpadu z obalov.

(17)

Dizajn, výroba a predaj obalov by mali umožňovať ich opätovné použitie čo najviackrát, alebo vysokokvalitnú recykláciu a minimalizovať ich vplyv na životné prostredie počas celého životného cyklu obalov, ako aj výrobkov, pre ktoré boli navrhnuté. V záujme dosiahnutia uvedeného cieľa by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o stanovenie minimálneho počtu obehov pre opakovane použiteľné obaly pre formáty obalov, ktoré sa najčastejšie používajú pri opätovnom použití.

(18)

V súlade s cieľmi akčného plánu pre obehové hospodárstvo a s oznámením Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti: Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok (ďalej len „Chemikálie – stratégia udržateľnosti“), v záujme zabezpečenia riadneho nakladania s chemikáliami počas celého ich životného cyklu a prechodu na obehové hospodárstvo bez toxických látok a vzhľadom na význam obalov v každodennom živote je potrebné, aby sa toto nariadenie zaoberalo vplyvom obalov na ľudské zdravie, na životné prostredie a na výsledky v oblasti udržateľnosti v širších súvislostiach vrátane obehovosti, ktoré sú dôsledkom prítomnosti látok vzbudzujúcich obavy počas celého životného cyklu obalov, od zhotovenia po používanie a koniec životnosti vrátane nakladania s odpadom.

(19)

Vzhľadom na vedecký a technologický pokrok by sa obaly mali navrhovať a vyrábať tak, aby sa v ich zložení obmedzila prítomnosť určitých ťažkých kovov a iných látok vzbudzujúcich obavy. Ako sa uvádza v stratégii Chemikálie – stratégia udržateľnosti, látky vzbudzujúce obavy sa majú čo najviac minimalizovať a nahrádzať, pričom sa majú postupne vyraďovať najškodlivejšie látky, ktoré sa používajú tam, kde pre spoločnosť nie sú nevyhnutné, najmä v spotrebnom tovare. Preto by sa látky vzbudzujúce obavy ako zložky obalového materiálu alebo komponentov obalov mali minimalizovať, aby obaly, ako aj materiály recyklované z obalov nemali počas svojho životného cyklu žiadny nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie ani životné prostredie.

(20)

Perfluóroalkylové a polyfluóroalkylové látky (ďalej len „PFAS“) je skupina tisícok syntetických chemikálií, ktoré majú v Únii, ako aj vo zvyšku sveta širokú škálu uplatnenia. Z hľadiska hmotnosti PFAS sú odvetvia výroby materiálu a obalov prichádzajúcich do styku s potravinami jedny z najrelevantnejších. Všetky PFAS v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sú buď samy osebe veľmi perzistentné, alebo sa na veľmi perzistentné PFAS rozkladajú v životnom prostredí. Pokiaľ ide konkrétne o tie sledované parametre týkajúce sa ľudského zdravia, ktoré sa po dlhodobej expozícii človeka považujú za najviac znepokojujúce, t. j. karcinogenita, mutagenita, reprodukčná toxicita vrátane účinkov na laktáciu alebo prostredníctvom nej, ako aj toxicita pre špecifický cieľový orgán, veľký počet PFAS je klasifikovaných aspoň pre jeden z týchto sledovaných parametrov. Na základe fyzikálnych vlastností PFAS, najmä ich perzistencie, spolu s identifikovanými účinkami niektorých PFAS na zdravie tieto látky predstavujú nebezpečenstvo pre životné prostredie a ľudské zdravie.

(21)

Prítomnosť PFAS v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami nevyhnutne povedie k expozícii človeka PFAS. Vzhľadom na bezprahový charakter nebezpečenstiev spojených s PFAS je expozícia PFAS z materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami neprijateľným rizikom pre ľudské zdravie. PFAS by sa preto mali v obaloch prichádzajúcich do styku s potravinami obmedziť. Aby sa vyhlo prekrývaniu s obmedzeniami používania PFAS stanovenými v iných právnych aktoch Únie, Komisia by mala vykonať hodnotenie s cieľom posúdiť potrebu zmeniť alebo zrušiť obmedzenie týkajúce sa PFAS v obaloch prichádzajúcich do styku s potravinami stanovené v tomto nariadení.

(22)

Bisfenol A (BPA) je chemická zlúčenina používaná pri výrobe materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, ako je opakovane použiteľný plastový kuchynský riad alebo povlaky plechoviek, najmä ako ochranná vrstva. Podľa posúdenia, ktoré v roku 2023 uverejnil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), môže expozícia BPA, ku ktorej môže dôjsť pri jeho prechode do potravín a nápojov a následnom požití spotrebiteľmi, predstavovať pre spotrebiteľov riziko aj na nízkych úrovniach.

(23)

Vzhľadom na prebiehajúci postup týkajúci sa BPA a v súlade s právomocami udelenými Komisii podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 (9) o materiáloch určených na styk s potravinami sa očakáva, že obmedzenie používania BPA sa prijme do konca roka 2024. Po prijatí sa obmedzenie používania BPA bude vzťahovať na všetky potravinové obaly a na ďalšie materiály prichádzajúce do styku s potravinami so všeobecným prechodným obdobím 18 mesiacov.

(24)

V súlade s akčným plánom EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ uvedeným v oznámení Komisie z 12. mája 2021 by politiky Únie mali byť založené na zásade, že preventívne opatrenia by sa mali prijímať pri zdroji. Komisia v stratégii Chemikálie – stratégia udržateľnosti zdôrazňuje, že nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (10) a (ES) č. 1272/2008 (11) by sa mali posilniť ako základný kameň regulácie chemikálií v Únii a že by sa mali doplniť o koherentné prístupy k posudzovaniu chemikálií a nakladaniu s nimi v existujúcich odvetvových právnych predpisoch. Látky v obaloch a komponentoch obalov sú preto obmedzené pri zdroji a primárne sa nimi zaoberá nariadenie (ES) č. 1907/2006 v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v hlave VIII uvedeného nariadenia s cieľom chrániť ľudské zdravie a životné prostredie vo všetkých fázach životného cyklu látky vrátane štádia odpadu. Preto treba pripomenúť, že nariadenie (ES) č. 1907/2006 sa vzťahuje na prijatie alebo zmenu obmedzení týkajúcich sa látok vyrábaných na použitie alebo používaných pri výrobe obalov alebo komponentov obalov, ako aj na uvádzanie látok prítomných v obaloch alebo komponentoch obalov na trh. Pokiaľ ide o obaly, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1935/2004, treba pripomenúť, že cieľom uvedeného nariadenia je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov balených potravín. Okrem toho je možné, že látky nachádzajúce sa v obaloch, komponentoch obalov alebo odpade z obalov podliehajú aj obmedzeniam stanoveným v iných právnych aktoch Únie, ako sú napríklad obmedzenia a zákazy, ktoré sa stanovili v súvislosti s perzistentnými organickými látkami v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021 (12).

(25)

Okrem obmedzení, ktoré sa vzťahujú na materiály a predmety prichádzajúce do styku s potravinami, stanovených v prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 a v nariadení (ES) č. 1935/2004 je z dôvodu konzistentnosti vhodné zachovať existujúce obmedzenia týkajúce sa olova, kadmia, ortuti a šesťmocného chrómu, ktoré sa nachádzajú v obaloch alebo komponentoch obalov.

(26)

Podmienky pre výnimky týkajúce sa koncentrácií olova, kadmia, ortuti a šesťmocného chrómu, ktoré sa nachádzajú v obaloch alebo komponentoch obalov, sú stanovené v rozhodnutiach Komisie 2001/171/ES (13) a 2009/292/ES (14), prijatých na základe smernice 94/62/ES, a mali by sa zachovať v rámci tohto nariadenia. S cieľom zohľadniť vedecký a technický pokrok by sa však mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zníženie koncentrácií pre ktorýkoľvek z týchto kovov uvedených v tomto nariadení alebo určenie podmienok, za ktorých sa súčet koncentrácií týchto kovov nemá uplatňovať na recyklované materiály alebo na cykly výrobkov, ktoré sú v uzavretom a riadenom reťazci, alebo na určité druhy alebo formáty obalov. Na základe stratégie Chemikálie – stratégia udržateľnosti by sa mali na pôvodný aj recyklovaný materiál v zásade vzťahovať rovnaké koncentrácie nebezpečných látok. Môžu však nastať výnimočné okolnosti, za ktorých môže byť potrebné odchýliť sa od tejto zásady. Uvedené výnimočné okolnosti, odôvodňujúce odlišné koncentrácie recyklovaného materiálu v porovnaní s primárnymi surovinami, by mali vychádzať z analýzy jednotlivých prípadov. Pri zmene existujúcich výnimiek pre koncentrácie olova, kadmia, ortuti a šesťmocného chrómu by Komisia túto zásadu mala zohľadniť.

(27)

Bez toho, aby bolo dotknuté obmedzenie týkajúce sa PFAS, by sa v tomto nariadení nemala stanoviť možnosť uložiť obmedzenia používania látok z dôvodu chemickej bezpečnosti alebo z dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou potravín, pokiaľ neexistuje neprijateľné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, okrem iného vrátane obmedzení, ktoré sa týkajú olova, kadmia, ortuti a šesťmocného chrómu a ktoré už boli stanovené na základe smernice 94/62/ES a mali by sa zachovať podľa tohto nariadenia, keďže takéto obmedzenia sa upravujú inými právnymi aktmi Únie. Najmä z iných dôvodov, než je chemická bezpečnosť alebo bezpečnosť potravín, by sa však týmto nariadením malo umožniť tiež obmedzenie látok prítomných v obaloch a komponentoch obalov alebo používaných v ich výrobných procesoch, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú udržateľnosť obalov, hlavne pokiaľ ide o ich obehovosť, predovšetkým opätovné použitie alebo procesy recyklácie.

(28)

Obaly, ktoré sú navrhnuté s cieľom ich recyklácie, keď sa stanú odpadom z obalov, sú jedným z najúčinnejších spôsobov, ako zlepšiť obehovosť obalov a zvýšiť mieru ich recyklácie a využívania recyklovaného obsahu v obaloch. Priemysel prostredníctvom dobrovoľných priemyselných schém a niektoré členské štáty na účely modulácie poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovili kritériá recyklačného dizajnu pre viacero formátov obalov. S cieľom zabrániť prekážkam na vnútornom trhu a poskytnúť priemyslu rovnaké podmienky a s cieľom podporiť udržateľnosť obalov je dôležité stanoviť povinné požiadavky týkajúce sa recyklovateľnosti obalov harmonizáciou kritérií a metodiky posudzovania recyklovateľnosti obalov na základe metodiky recyklačného dizajnu na úrovni Únie. V záujme splnenia cieľa stanoveného v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo, podľa ktorého by do roku 2030 mali byť všetky obaly recyklovateľné hospodársky únosným spôsobom, recyklovateľné obaly by mali byť navrhnuté na účely materiálovej recyklácie a, keď sa stanú odpadom, mali by sa dať vyzbierať triedeným zberom, vytriediť do špecifických tokov odpadu bez vplyvu na recyklovateľnosť iných tokov odpadu a recyklovať vo veľkom rozsahu. Recyklovateľnosť obalov by sa mala vyjadrovať vo výkonnostných triedach recyklovateľnosti stanovených na základe kritérií recyklačného dizajnu od roku 2030 a na základe kritérií recyklačného dizajnu a recyklácie vo veľkom rozsahu od roku 2035 pre kategórie obalov uvedené v prílohe II a vyjadrené v triedach A, B alebo C. Obal uvedených tried by sa mal považovať za recyklovateľný a následne by sa mal môcť uviesť na trh. Obal triedy nižšej ako C by sa mal považovať za technicky nerecyklovateľný a uvádzanie takéhoto obalu na trh by sa malo obmedziť. Obaly by však mali byť v súlade s týmito kritériami až od 1. januára 2030, aby sa hospodárskym subjektom poskytol dostatočný čas na prispôsobenie. Od 1. januára 2038 by obaly na to, aby mohli byť uvedené na trh, mali patriť aspoň do triedy B.

(29)

Vymedzenie pojmu materiálová recyklácia v tomto nariadení by malo dopĺňať vymedzenie pojmov recyklácia a materiálové zhodnocovanie stanovené v smernici 2008/98/ES. Materiálová recyklácia udržiava zdroje v obehu v rámci materiálového hospodárstva, a preto by nemala zahŕňať biologické spracovanie odpadu. Vymedzenie pojmu materiálová recyklácia by nemalo mať vplyv na výpočet cieľov recyklácie stanovených pre členské štáty podľa tohto nariadenia. Tieto ciele a ich výpočet vychádzajú z vymedzenia pojmu recyklácia stanoveného v smernici 2008/98/ES.

(30)

Vysokokvalitná recyklácia znamená, že recyklované materiály majú na základe zachovaných technických vlastností rovnakú alebo vyššiu kvalitu v porovnaní s pôvodným materiálom a môžu sa použiť ako náhrada za primárne suroviny na účely obalov alebo podobné druhy využitia. Recyklovaný materiál možno recyklovať viackrát. Na to, aby bolo možné vyrábať vysokokvalitné recyklované suroviny, je nevyhnutný zber riadne triedeného odpadu z obalov. Rozdiel medzi materiálovou recykláciou a vysokokvalitnou recykláciou spočíva v tom, že pri materiálovej recyklácii sa obalový materiál zrecykluje na materiály, zatiaľ čo pri vysokokvalitnej recyklácii sa obalový materiál zrecykluje na materiály takej kvality, že sa tieto materiály môžu použiť v rovnakej kvalitatívnej triede na obaly alebo iné druhy využitia, pri ktorých sa zachová kvalita recyklovaného materiálu.

(31)

Skutočnosť, že sa vykonalo posúdenie recyklačného dizajnu, sama osebe nezabezpečuje, že sa obal v praxi aj zrecykluje. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci na účely stanovenia jednotnej metodiky a mechanizmu spracovateľského reťazca, ktorým sa zabezpečí, že sa odpad z obalov účinne zrecykluje vo veľkom rozsahu na základe zavedených najmodernejších procesov triedeného zberu a zavedených procesov triedenia a recyklácie, ktoré sa osvedčili v prevádzkovom prostredí. Po roku 2035 by sa preto malo vykonávať nové posúdenie na základe množstva, t. j. hmotnosti materiálu reálne zrecyklovaného v každej kategórii obalov podľa metodiky a prahových hodnôt stanovených v tomto nariadení. Prahové hodnoty pre recykláciu vo veľkom rozsahu by sa mali stanoviť s prihliadnutím na cieľ týkajúci sa množstva recyklovaného materiálu za rok stanovený v tomto nariadení. Očakáva sa, že do roku 2030 už členské štáty nahlásia Komisii na účely monitorovania prvé údaje o množstvách recyklovaného odpadu z obalov podľa kategórie obalu. Výrobcovia v prípade individuálneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, organizácie zodpovednosti výrobcov poverené plnením týchto povinností, alebo ak sú za organizáciu nakladania s odpadom z obalov zodpovedné orgány verejnej správy, prevádzkovatelia nakladania s odpadom z obalov by mali zabezpečiť, aby sa odpad z obalov vyzbieral triedeným zberom, triedil a aby sa materiál recykloval v inštalovanej infraštruktúre s využitím zavedených procesov, ktoré sa osvedčili v prevádzkovom prostredí, a zhotoviteľovi by mali poskytnúť všetku technickú dokumentáciu preukazujúcu, že obaly sa recyklujú vo veľkom rozsahu.

(32)

S cieľom stanoviť harmonizované pravidlá týkajúce sa recyklačného dizajnu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie kritérií recyklačného dizajnu a výkonnostných tried recyklovateľnosti, stanovenie spôsobov vykonávania posúdenia recyklovateľnosti a vyjadrenia jeho výsledku, stanovenie a opisu podmienok súladu každej kategórie obalov s príslušnými výkonnostnými triedami recyklovateľnosti, stanovenie rámca týkajúceho sa modulácie finančných príspevkov, ktoré majú výrobcovia zaplatiť, aby si splnili povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ako aj zmenu príslušných príloh k tomuto nariadeniu.

(33)

S cieľom stimulovať inovácie v oblasti obalov by obaly, ktoré majú inovačné vlastnosti vedúce k výraznému zlepšeniu základnej funkcie obalov a preukázateľný environmentálny prínos, mali dostať dodatočné obdobie na splnenie požiadaviek na recyklovateľnosť. Inovačné vlastnosti by mali byť odôvodnené, najmä pokiaľ ide o použitie nových materiálov, a plánované zavedenie postupu recyklácie by sa malo vysvetliť v technickej dokumentácii priloženej k obalu. Tieto informácie by sa mali okrem iného v prípade potreby použiť na zmenu vykonávacích aktov o kritériách recyklačného dizajnu. Hospodársky subjekt by mal tiež pred uvedením inovatívneho obalu na trh informovať Komisiu a príslušný orgán.

(34)

V záujme ochrany zdravia a bezpečnosti ľudí a zvierat by vzhľadom na povahu balených výrobkov a súvisiace požiadavky nemali byť požiadavky na recyklovateľnosť povinné pre vnútorné obaly v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES (15) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 (16), ktoré sú v priamom kontakte s liekom, ani na vonkajšie obaly v zmysle vymedzenia v uvedených legislatívnych aktoch v prípadoch, keď sú takéto obaly potrebné na splnenie osobitných požiadaviek na zachovanie kvality lieku. Okrem toho by požiadavky na recyklovateľnosť nemali byť povinné pre plastové obaly citlivé na kontakt pre zdravotnícke pomôcky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 (17), plastové obaly citlivé na kontakt pre diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 (18), plastové obaly citlivé na kontakt pre potraviny určené pre dojčatá a malé deti a potraviny na osobitné lekárske účely, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 (19), ani pre obaly používané na prepravu nebezpečného tovaru, v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES (20). Oslobodené by mali byť aj spotrebiteľské obaly z ľahkého dreva, korku, textilu, kaučuku, keramiky alebo porcelánu, keďže tieto materiály sa uvádzajú na trh vo veľmi malých množstvách, t. j. každá kategória predstavuje menej ako 1 % hmotnosti obalov uvedených na trh Únie. Táto výnimka by sa nemala vzťahovať na povinnosť platiť finančné príspevky v súlade s rozšírenou zodpovednosťou výrobcu.

(35)

Niektoré členské štáty prijímajú opatrenia na podporu recyklovateľnosti obalov moduláciou poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Takéto iniciatívy prijaté na vnútroštátnej úrovni môžu pre hospodárske subjekty, najmä pre tie, ktoré dodávajú obaly do viacerých členských štátov, vytvárať regulačnú neistotu. Modulácia poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov je zároveň účinným hospodárskym nástrojom na stimulovanie udržateľnejšieho dizajnu obalov, ktorý vedie k ľahšie recyklovateľným obalom a zároveň zlepšuje fungovanie vnútorného trhu. Preto treba harmonizovať kritériá modulácie poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov na základe výkonnostnej triedy recyklovateľnosti získanej v posúdení recyklovateľnosti, pričom konkrétna výška takýchto poplatkov sa nestanoví. Keďže tieto kritériá by mali súvisieť s kritériami recyklovateľnosti obalov, je vhodné splnomocniť Komisiu na prijatie takýchto harmonizovaných kritérií súčasne so stanovením podrobných kritérií recyklačného dizajnu pre jednotlivé kategórie obalov.

(36)

Obaly by mali byť na zabezpečenie svojej obehovosti navrhnuté a vyrobené tak, aby vo zvýšenej miere umožňovali nahradenie primárnych surovín recyklovanými materiálmi. Zvýšené využívanie recyklovaných materiálov podporuje rozvoj obehového hospodárstva, v ktorom dobre fungujú trhy s recyklovanými materiálmi, znižuje náklady, závislosť a negatívne vplyvy na životné prostredie súvisiace s využívaním primárnych surovín a umožňuje efektívnejšie využívanie materiálov z hľadiska zdrojov. Pokiaľ ide o rôzne obalové materiály, najnižší podiel recyklovaných materiálov je v plastových obaloch. S cieľom čo najvhodnejšie riešiť túto problematiku treba zvýšiť využívanie recyklovaných plastov a to tak, že sa stanovia povinné ciele pre recyklovaný obsah v plastových obaloch na rôznych úrovniach v závislosti od kontaktnej citlivosti (21) rôznych druhov využitia plastových obalov a zabezpečí sa, aby sa tieto ciele stali do roku 2030 záväznými. S cieľom zabezpečiť postupné zvyšovanie obehovosti obalov by sa od roku 2040 mali uplatňovať vyššie ciele.

(37)

Papierový materiál, ktorý je výsledkom procesu výroby buničiny, by sa nemal považovať za plast v zmysle vymedzenia v tomto nariadení.

(38)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat v súlade s právom Únie a zabrániť akémukoľvek riziku pre bezpečnosť dodávok alebo bezpečnosť liekov a zdravotníckych pomôcok by sa určité druhy plastových obalov mali vyňať z povinnosti mať minimálny recyklovaný obsah. Uvedené druhy plastových obalov sú vnútorné obaly v zmysle vymedzenia v smernici 2001/83/ES a v nariadení (EÚ) 2019/6, plastové obaly citlivé na kontakt pre zdravotnícke pomôcky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2017/745, obaly citlivé na kontakt pre diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2017/746, plastové obaly citlivé na kontakt pre potraviny určené len pre dojčatá a malé deti a plastové obaly citlivé na kontakt pre potraviny na osobitné lekárske účely, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 609/2013. Toto vyňatie by sa malo vzťahovať aj na vonkajšie obaly pre humánne a veterinárne lieky v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) 2019/6 a v smernici 2001/83/ES v prípadoch, keď tieto obaly musia spĺňať osobitné požiadavky na zachovanie kvality lieku.

(39)

V záujme dosiahnutia cieľov týkajúcich sa integrácie recyklovaného obsahu podľa tohto nariadenia by Komisia mala najneskôr do troch rokov od jeho nadobudnutia účinnosti uverejniť preskúmanie stavu technologického vývoja a environmentálnych vlastností obalov z plastov na biologickej báze a vo vhodných prípadoch predložiť legislatívny návrh s požiadavkami a cieľmi v oblasti udržateľnosti.

(40)

S cieľom predchádzať vzniku prekážok na vnútornom trhu a zabezpečiť účinné vykonávanie tohto nariadenia by hospodárske subjekty mali zabezpečiť, aby každá plastová časť obalu obsahovala určitý minimálny percentuálny podiel recyklovaného obsahu zo zhodnoteného spotrebiteľského plastového odpadu, a to pre každý druh a formát obalu, ako sa uvádza v tomto nariadení, vypočítaný ako priemer za výrobný závod a rok.

(41)

Použitie výrobného závodu ako základu pre výpočet poskytuje zhotoviteľovi obalov pri dosahovaní minimálneho percentuálneho podielu recyklovaného obsahu určitú flexibilitu. Pojem výrobný závod by sa mal chápať ako odkaz len na jedno priemyselné zariadenie, kde sa obal vyrába.

(42)

Hospodárske subjekty by mali mať motiváciu zvyšovať recyklovaný obsah v plastovej časti obalov. Jedným z prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa je zabezpečiť moduláciu poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov na základe percentuálneho podielu recyklovaného obsahu v obaloch. Modulácia poplatkov v takýchto prípadoch by mala byť založená na spoločných pravidlách výpočtu a overovania recyklovaného obsahu v takýchto obaloch. V tejto súvislosti by členské štáty mali mať možnosť zachovať existujúce systémy, ktoré poskytujú prednostný a spravodlivý prístup k recyklovanému materiálu, na účely splnenia cieľov pre minimálny recyklovaný obsah, za predpokladu, že sú v súlade s týmto nariadením. Okrem toho by sa v prípade recyklovaných materiálov mal poskytnúť prednostný prístup za trhové ceny, pričom množstvo recyklátov, ku ktorým sa poskytne prednostný prístup, by malo zodpovedať množstvu obalov, ktoré hospodársky subjekt sprístupnil na území dotknutého členského štátu v stanovenom období.

(43)

Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania pravidiel výpočtu a overovania percentuálneho podielu recyklovaného obsahu získaného zhodnotením spotrebiteľského plastového odpadu, vypočítaného podľa druhu a formátu obalu ako priemer za výrobný závod a rok, a to so zreteľom na vplyv procesu recyklácie na životné prostredie, a stanoviť formát technickej dokumentácie.

(44)

S cieľom zabezpečiť vnútorný trh pre vysokokvalitnú recykláciu plastov a používanie druhotných surovín by každá plastová časť obalov uvádzaných na trh mala obsahovať určitý minimálny percentuálny podiel recyklovaného obsahu zo zhodnoteného spotrebiteľského plastového odpadu podľa druhu a formátu obalu, ako sa uvádza v tomto nariadení, vypočítaný ako priemer za výrobný závod a rok. Druh obalu by sa mal chápať ako odkaz na prevládajúci polymér, z ktorého je obal vyrobený, zatiaľ čo formát obalu by sa mal chápať ako odkaz na veľkosť a tvar konkrétnej jednotky obalu.

(45)

Vysoká úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, najmä pokiaľ ide o úroveň emisií do ovzdušia, vody a pôdy, je potrebná z viacerých dôvodov. Po prvé, zmena klímy je globálny jav, ktorý nemá hranice, a jej dôsledky nie sú priamo spojené so zdrojom emisií skleníkových plynov: krajiny s nízkymi emisiami skleníkových plynov môžu pociťovať dôsledky zmeny klímy v rozsahu, ktorý nie je úmerný ich individuálnym príspevkom ku globálnym emisiám skleníkových plynov. Po druhé, vodné systémy sú vzájomne prepojené, napríklad prostredníctvom oceánskych prúdov, a skúsenosti z minulosti ukazujú, že znečistenie vrátane znečistenia plastovým odpadom, ku ktorému dochádza v jednej časti planéty, sa môže vo veľkej miere šíriť do iných oceánov a na iné kontinenty. Po tretie, emisie do pôdy môžu mať nielen lokálne, ale aj cezhraničné dôsledky, najmä ak sa tieto emisie dostanú do vodných tokov. Podpora využívania recyklovaného obsahu v plastových obaloch vychádza z predpokladu, že samotný recyklovaný obsah bol vyrobený environmentálne udržateľným spôsobom, aby sa znížila uhlíková stopa a podporovalo sa obehové hospodárstvo. Na tento účel je potrebné, aby existovali určité záruky, že spôsobom získavania recyklovaného obsahu sa neanuluje environmentálny prínos používania takéhoto recyklovaného obsahu v následných plastových obaloch. Je preto potrebné riešiť súvisiace environmentálne obavy bez rozlišovania medzi plastovými obalmi vyrobenými na domácom trhu a dovezenými. Na tento účel by sa na dovoz do Únie mali vzťahovať rovnocenné podmienky, pokiaľ ide o emisie a triedený zber, ako aj pokiaľ ide o kritériá udržateľnosti týkajúce sa recyklačných technológií.

(46)

Triedený zber plastového odpadu je zásadný, pretože má priamy a pozitívny vplyv na mieru zberu, kvalitu zozbieraného materiálu a kvalitu recyklátov. Umožňuje vysokokvalitnú recykláciu a podporuje využívanie kvalitných druhotných surovín. Napredovanie k „recyklujúcej spoločnosti“ pomáha predchádzať vzniku odpadu a podporuje využívanie odpadu ako zdroja, pričom zabraňuje blokovaniu zdrojov na nižších úrovniach hierarchie odpadového hospodárstva, ktoré má škodlivé účinky na životné prostredie a nezohľadňuje nakladanie s odpadmi environmentálne vhodným spôsobom. Triedený zber takisto zabraňuje miešaniu nebezpečného odpadu a odpadu, ktorý nie je nebezpečný, zaisťuje bezpečnosť odpadu a jeho prepravy a zabraňuje znečisťovaniu, ako sa stanovuje v medzinárodných nástrojoch, ako je Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (22) z 22. marca 1989, Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (23), Dohovor o predchádzaní znečisťovaniu morí zhadzovaním odpadu a iných látok do mora prijatý v Londýne 29. decembra 1972 a jeho protokol z roku 1996 a príloha V k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí z 2. novembra 1973 (dohovor MARPOL), zmenenému protokolom z roku 1978.

(47)

Okrem toho diskusie na medzinárodnej úrovni v rámci rôznych zasadnutí medzivládneho rokovacieho výboru s cieľom vytvoriť medzinárodný právne záväzný nástroj v oblasti znečistenia plastmi, a to aj v morskom prostredí pod záštitou Programu Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (ďalej len „medzivládny rokovací výbor pre znečistenie plastmi“), na medzinárodnej úrovni preukázali potrebu zintenzívniť opatrenia týkajúce sa triedeného zberu plastov, aby sa obmedzil ich vplyv na životné prostredie a podporilo obehové hospodárstvo, a tak sa predchádzalo vzniku odpadu a znižovalo využívanie prírodných zdrojov. Preukázali tiež vôľu potenciálnych zmluvných strán prijať opatrenia v tomto smere. V Dohovore o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (24) prijatom v Ženeve 14. novembra 1979 sa od zmluvných strán uvedeného dohovoru vyžaduje, aby chránili životné prostredie pred znečisťovaním ovzdušia a snažili sa obmedziť, a pokiaľ možno, postupne znižovať znečisťovanie ovzdušia vrátane diaľkového znečisťovania ovzdušia prechádzajúceho hranicami štátov a predchádzať mu. Podľa Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (25) prijatého v Helsinkách 17. marca 1992 sa od zmluvných strán vyžaduje, aby prijali opatrenia na prevenciu, kontrolu a znižovanie akéhokoľvek cezhraničného dosahu znečistenia vôd. V súlade s Deklaráciou z Ria, ktorú prijala Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji v roku 1992, by mal náklady spojené so znečistením v zásade znášať znečisťovateľ. Priemyselné činnosti, ako je recyklácia plastov, by preto mali byť sprevádzané opatreniami na predchádzanie znečisťovaniu a jeho znižovanie.

(48)

V súlade s environmentálnym cieľom, ktorým je podporovať používanie materiálov zo zhodnoteného spotrebiteľského plastového odpadu, sa vyžaduje, aby sa recyklácia plastov vykonávala spôsobom, ktorý minimalizuje znečistenie z nej vyplývajúce. V opačnom prípade by sa v dôsledku priemyselných znečisťujúcich látok emitovaných počas recyklácie znížila alebo zanikla environmentálna pridaná hodnota podpory používania recyklovaného plastu. Mali by sa vypracovať kritériá udržateľnosti, pokiaľ ide o technológie recyklácie spotrebiteľského plastového odpadu. Mala by sa nimi zaručiť vysoká úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, najmä čo sa týka úrovne emisií do ovzdušia, vody a pôdy a efektívnosti využívania zdrojov. Na tento účel by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie kritérií udržateľnosti týkajúcich sa technológií recyklácie plastov. Recyklácia by sa preto mala vykonávať environmentálne vhodným spôsobom, vďaka čomu sa zabezpečí vysoká kvalita procesov a produktov recyklácie a vysoké normy pre odvetvie recyklácie. Zaručením náležitej úrovne udržateľnosti recyklačnej technológie a následne aj recyklátu sa podpora používania recyklovaného obsahu v plastových obaloch stáva environmentálne zodpovedným opatrením. Na rokovaniach počas zasadnutí medzivládneho rokovacieho výboru pre znečistenie plastmi sa takisto zdôraznilo, že je dôležité zabezpečiť, aby recyklačné technológie fungovali environmentálne vhodným spôsobom.

(49)

Metodikou posudzovania, overovania a osvedčovania, a to aj prostredníctvom externého auditu, rovnocennosti pravidiel uplatňovaných v prípadoch, keď sa recyklovaný obsah zo zhodnoteného spotrebiteľského plastového odpadu recykluje alebo vyzbiera v tretej krajine, by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, najmä pokiaľ ide o úroveň emisií do ovzdušia, vody a pôdy, so zreteľom na potrebu zaistiť, aby sa recyklácia vykonávala environmentálne vhodným spôsobom, na možnosť zabezpečiť vysokokvalitnú recykláciu, vysokú úroveň noriem kvality pre odvetvie recyklácie a úroveň efektívneho využívania zdrojov. Takéto úvahy sú kľúčom k dosiahnutiu obehovosti zdrojov, a tým k zníženiu tlaku na vyčerpateľné prírodné zdroje. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci na účely stanovenia uvedenej metodiky.

(50)

Materiály prichádzajúce do styku s potravinami obsahujúce recyklované plasty musia spĺňať požiadavky stanovené v nariadení Komisie (EÚ) 2022/1616 (26), do ktorého sú zahrnuté požiadavky na recyklačné technológie. Pokiaľ ide o plastové obaly, s výnimkou prípadov, keď sú tieto obaly vyrobené z polyetyléntereftalátu (PET), je vhodné opätovne posúdiť dostupnosť vhodných recyklačných technológií pre takéto plastové obaly v dostatočnom predstihu pred dňom začatia uplatňovania súvisiacich požiadaviek na recyklovaný obsah. Uvedené posúdenie by sa malo vzťahovať aj na stav udeľovania povolení podľa príslušných pravidiel Únie a na inštaláciu takejto technológie v praxi. Na základe tohto posúdenia môže byť potrebné stanoviť výnimky z požiadaviek na recyklovaný obsah pre konkrétne plastové obaly citlivé na kontakt alebo zmeniť zoznam výnimiek stanovený v tomto nariadení. Na tento účel by sa v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty.

(51)

S cieľom zohľadniť riziká súvisiace s možnými nedostatočnými dodávkami konkrétneho plastového odpadu na recykláciu, ktoré by mohli viesť k nadmerným cenám alebo nepriaznivým účinkom na zdravie, bezpečnosť a životné prostredie, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o úpravu minimálnych percentuálnych podielov recyklovaného obsahu zo zhodnoteného spotrebiteľského plastového odpadu. Pri hodnotení opodstatnenosti takéhoto delegovaného aktu by Komisia mala posúdiť riadne odôvodnené žiadosti fyzických a právnických osôb.

(52)

V prípade iných materiálov ako plastu, napríklad skla alebo hliníka, je trend nahrádzania primárnych surovín recyklovanými materiálmi zrejmý a očakáva sa, že bude pokračovať, vzhľadom na vývoj právneho a hospodárskeho prostredia a očakávaní spotrebiteľov. Komisia by však mala pozorne monitorovať používanie recyklovaného obsahu v obalových materiáloch iných ako plasty a mala by posúdiť vhodnosť návrhu na stanovenie ďalších opatrení vrátane stanovenia cieľov zameraných na zvýšenie používania recyklovaného obsahu v iných ako plastových obaloch.

(53)

Tok biologického odpadu je často kontaminovaný bežnými plastmi a materiálové recyklačné toky sú často kontaminované kompostovateľnými plastmi. Táto krížová kontaminácia vedie k plytvaniu zdrojmi a k nižšej kvalite druhotných surovín a malo by sa jej predchádzať pri zdroji. Vzhľadom na túto obavu by členské štáty mali špecifikovať vhodné nakladanie s odpadom na svojom území v prípade kompostovateľných obalov. Keďže vhodný spôsob odhadzovania kompostovateľných plastových obalov je pre spotrebiteľov čoraz nejasnejší, je odôvodnené a potrebné stanoviť zrozumiteľné a spoločné pravidlá používania kompostovateľných plastových obalov, ktoré by sa nariaďovalo len vtedy, ak ich používanie prináša jasný úžitok pre životné prostredie alebo ľudské zdravie. Platí to najmä vtedy, keď používanie kompostovateľných obalov pomáha pri zbere alebo odhadzovaní biologického odpadu, napríklad v prípade výrobkov, pri ktorých sa obzvlášť ťažko rozlišuje medzi obsahom a obalom, ako sú čajové vrecúška.

(54)

V prípade obmedzeného použitia obalových riešení z biologicky rozložiteľných plastových polymérov existuje preukázateľný environmentálny prínos používania kompostovateľných obalov, ktoré vstupujú do kompostární vrátane zariadení na anaeróbnu digesciu v riadených podmienkach. Okrem toho, ak členský štát uplatňuje článok 22 ods. 1 druhý pododsek smernice 2008/98/ES a ak sú v tomto členskom štáte k dispozícii vhodné systémy zberu odpadu a infraštruktúry na spracovanie odpadu, mal by tento členský štát mať flexibilitu pri rozhodovaní o tom, či na svojom území po prvýkrát umožní sprístupnenie kompostovateľných obalov, pokiaľ ide o jednorazové kapsuly na kávu, čaj alebo iné nápoje, ktoré pozostávajú z iných ako kovových obalových materiálov, a veľmi ľahkých a ľahkých plastových tašiek, a sprístupnenie po prvýkrát na svojom území iných obalov, na ktoré sa vzťahovala požiadavka kompostovateľnosti pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia. S cieľom zabrániť neistote spotrebiteľa, pokiaľ ide o správny spôsob odhadzovania obalu, a vzhľadom na environmentálny prínos obehovosti uhlíka by sa všetky ostatné obaly mali materiálovo recyklovať a dizajnom takýchto obalov by sa malo zabezpečiť, že neovplyvnia recyklovateľnosť iných tokov odpadu.

(55)

Biologicky rozložiteľný odpad by navyše nemal spôsobovať prítomnosť kontaminantov vo vyprodukovanom komposte. Mali by sa zrevidovať požiadavky harmonizovanej normy EN 13432:2000 Obaly – Požiadavky na obaly zhodnotiteľné kompostovaním a biodegradáciou – Skúšobná schéma a kritériá hodnotenia na konečnú prijateľnosť obalov, pokiaľ ide o časy kompostovania, prípustné úrovne kontaminácie a obmedzenia uvoľňovania mikroplastov, aby sa tieto materiály mohli vhodným spôsobom spracúvať v zariadeniach na spracovanie biologického odpadu. Okrem toho by sa v Únii mala stanoviť podobná norma pre domáce kompostovanie.

(56)

Ako sa uvádza v „Politickom rámci EÚ pre plasty na biologickej báze, biologicky rozložiteľné a kompostovateľné plasty“, stanovenom v oznámení Komisie z 30. novembra 2022, dodržiavanie noriem priemyselného kompostovania neznamená rozklad pri domácom kompostovaní. Pri priemyselnom kompostovaní sú požadovanými podmienkami vysoké teploty a vysoká úroveň vlhkosti. Pokiaľ ide o domáce kompostovanie, ktoré vykonávajú súkromné osoby, a to aj v rámci komunít, skutočné podmienky do veľkej miery závisia od miestnych klimatických podmienok a praxe spotrebiteľa. Preto hrozí riziko, že biodegradácia pri domácom kompostovaní bude pomalšia ako pri priemyselnom kompostovaní alebo neprebehne úplne. Najmä domáce kompostovanie plastových obalov by malo prichádzať do úvahy len pri osobitnom použití, v kontexte osobitných miestnych podmienok a pod dohľadom príslušných orgánov.

(57)

Ak je to odôvodnené a vhodné vzhľadom na technologický a regulačný vývoj, ktorý má vplyv na odhadzovanie kompostovateľných plastov, a za osobitných podmienok, ktorými sa zabezpečí, že používanie takýchto materiálov bude prospešné pre životné prostredie a ľudské zdravie, Komisia by mala vo vhodných prípadoch predložiť legislatívny návrh s cieľom zmeniť zoznam obalov, ktoré môžu byť kompostovateľné.

(58)

S cieľom uľahčiť posudzovanie zhody, pokiaľ ide o požiadavky podľa tohto nariadenia na kompostovateľné obaly, je potrebné stanoviť predpoklad zhody pre kompostovateľné obaly, ktorý je v súlade s harmonizovanými normami prijatými podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (27). Pri určovaní toho, či sa tento predpoklad uplatňuje, by sa mali zohľadniť podrobné technické špecifikácie uvedených požiadaviek v súlade s najnovším vedeckým a technologickým vývojom. Parametre vrátane času kompostovania a prípustných úrovní kontaminácie by mali odrážať skutočné podmienky v zariadeniach na spracovanie biologického odpadu vrátane procesov anaeróbnej digescie. Na súčasnú normu priemyselného kompostovania sa nemožno odvolávať ako na základ pre predpoklad zhody, keďže túto normu je potrebné zrevidovať a nahradiť aktualizovanou verziou. Kým však nebude k dispozícii nová alebo aktualizovaná harmonizovaná norma, súčasná norma sa môže použiť ako usmernenie. V oblasti domácich kompostovateľných obalov by mala Komisia podľa potreby požiadať o vypracovanie európskych noriem (EN).

(59)

Všetky obaly, ktoré sú určené na styk s potravinami alebo ktoré už prichádzajú do styku s potravinami, vrátane kompostovateľných obalov musia spĺňať požiadavky stanovené v nariadení (ES) č. 1935/2004. Vo vhodných prípadoch by malo byť možné použiť dokumentáciu a informácie požadované podľa právnych aktov Únie o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami ako súčasť informácií a dokumentácie požadovaných podľa tohto nariadenia.

(60)

Obal by mal byť navrhnutý tak, aby sa minimalizoval jeho objem a hmotnosť a umožnila sa recyklovateľnosť pri zachovaní jeho schopnosti plniť funkcie obalu. Zhotoviteľ by mal obal posúdiť na základe výkonnostných kritérií uvedených v tomto nariadení. Vzhľadom na ciele tohto nariadenia, ktorými je znižovať produkciu obalov a vznik odpadu z obalov a zlepšovať obehovosť obalov na celom vnútornom trhu, je vhodné ďalej doplniť a objasniť súčasné kritériá a sprísniť ich. Zoznam výkonnostných kritérií obalov, ako sa uvádza v harmonizovanej norme EN 13428:2004 „Obaly – Špecifické požiadavky na výrobu a zloženie – Predchádzanie znižovaním pri zdroji“, by sa preto mal upraviť. Kým však nebude k dispozícii nová alebo aktualizovaná harmonizovaná norma, môže sa použiť existujúca norma EN 13428:2004. Hoci marketing a akceptácia spotrebiteľom ostávajú pre dizajn obalov relevantné, tieto aspekty by nemali byť súčasťou výkonnostných kritérií a ako také by nemali odôvodňovať väčšiu hmotnosť a objem obalov. Nemalo by to však ohroziť špecifikácie výrobkov v prípade remeselných a priemyselných výrobkov ani potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sú registrované a chránené v rámci systému EÚ na ochranu zemepisných označení ako súčasť cieľa Únie chrániť kultúrne dedičstvo a tradičné odborné znalosti okrem iného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (28) pre víno a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 (29) pre liehoviny alebo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2411 (30) pre remeselné a priemyselné výrobky, alebo na ktoré sa vzťahujú iné systémy kvality uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 (31). Nemalo by to ohroziť ani dizajny obalov chránené právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti dizajnu alebo ochranných známok alebo medzinárodnými dohodami, ktoré platia v jednom z členských štátov. Výnimka pre takéto obaly je odôvodnená, len pokiaľ nové pravidlá minimalizácie obalov ovplyvnia tvar obalu takým spôsobom, že pomocou ochrannej známky už nebude možné odlíšiť tovar označený ochrannou známkou od tovaru iného podniku a dizajn obalu si už nebude môcť zachovať svoje nové a individuálne vlastnosti. S cieľom zabrániť riziku zneužitia by sa výnimka mala vzťahovať len na práva k ochranným známkam a dizajnom chráneným pred 11. februárom 2025. Na druhej strane, recyklovateľnosť, používanie recyklovaného obsahu a opätovné použitie obalov by mohli odôvodňovať dodatočnú hmotnosť alebo objem obalov a mali by sa k výkonnostným kritériám doplniť. Obaly s dvojitými stenami, falošným dnom a inými vlastnosťami, ktorých cieľom je len zvýšiť vnímaný objem výrobku, by sa nemali uvádzať na trh, pretože takéto obaly nespĺňajú požiadavku na minimalizáciu obalov. Rovnaké pravidlo by sa malo vzťahovať na nadbytočné obaly, ktoré na zabezpečenie funkčnosti obalu nie sú potrebné.

(61)

S cieľom splniť požiadavky na minimalizáciu obalov by sa osobitná pozornosť mala venovať obmedzeniu prázdneho priestoru v skupinových a prepravných obaloch vrátane obalov v elektronickom obchode.

(62)

S cieľom uľahčiť posudzovanie zhody, pokiaľ ide o požiadavky podľa tohto nariadenia na minimalizáciu obalov, je potrebné stanoviť predpoklad zhody obalov, ktoré sú v zhode s harmonizovanými normami prijatými v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012, na vyjadrenie podrobných technických špecifikácií uvedených požiadaviek a stanovenie merateľných kritérií dizajnu, ktorými môžu byť napríklad limity pre maximálnu hmotnosť alebo prázdny priestor v prípade konkrétnych formátov obalov, ako aj štandardizovaných dizajnov obalov, ktoré spĺňajú požiadavky na minimalizáciu obalov.

(63)

V záujme podpory obehovosti a udržateľného používania obalov by sa mali vytvárať stimuly pre opakovane použiteľné obaly a systémy opätovného použitia obalov. Na tento účel je potrebné objasniť pojem opakovane použiteľné obaly a zabezpečiť, aby sa spájal nielen s dizajnom obalov, ale aj so zriadením systémov opätovného použitia, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky stanovené v tomto nariadení. Dizajn obalov by mal umožňovať čo najvyšší počet obehov a zachovať požiadavky na bezpečnosť, kvalitu a hygienu pri ich vyprázdňovaní, vykladaní, opätovnom plnení alebo opätovnom nakladaní. S cieľom uľahčiť posudzovanie zhody, pokiaľ ide o požiadavky podľa tohto nariadenia na opakovane použiteľné obaly, je potrebné stanoviť predpoklad zhody obalov, ktoré sú v zhode s harmonizovanými normami prijatými v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012, na vyjadrenie podrobných technických špecifikácií podľa uvedeného nariadenia a na stanovenie kritérií a formátov opakovane použiteľných obalov vrátane minimálneho počtu ciest alebo obehov, štandardizovaných dizajnov, ako aj požiadaviek na systémy opätovného použitia vrátane hygienických požiadaviek.

(64)

Spotrebiteľov je potrebné informovať a umožniť im odhadzovať odpad z obalov vhodným spôsobom. Na tento účel je vhodné zaviesť harmonizovaný systém označovania na základe materiálového zloženia obalov na triedenie odpadu, ktorý by sa spároval so zodpovedajúcimi označeniami na nádobách na odpad. Pri navrhovaní označení by sa malo vychádzať z potreby, aby takýto harmonizovaný systém označovania rozpoznávali všetci občania bez ohľadu na okolnosti, ako sú vek a jazykové znalosti. Takýto systém možno dosiahnuť použitím piktogramov s minimálnym použitím jazykových prostriedkov. Takéto dizajny by slúžili aj na minimalizáciu nákladov na preklad, ktoré by inak vznikli.

(65)

Triedenie je nevyhnutným krokom na zabezpečenie väčšej obehovosti obalov. Malo by sa podporovať zdokonaľovanie triediacich kapacít, a to najmä prostredníctvom technologických inovácií, aby sa umožnilo účinnejšie triedenie, a tým aj kvalitnejšie suroviny na recykláciu.

(66)

S cieľom uľahčiť spotrebiteľom triedenie a odhadzovanie odpadu z obalov by sa mal zaviesť systém harmonizovaných symbolov a malo by sa požadovať ich umiestnenie na obaloch aj na nádobách na odpad, čím sa spotrebiteľom umožní, aby sa pri odhadzovaní odpadu mohli riadiť príslušnými zhodnými symbolmi. Symboly by mali umožňovať náležité nakladanie s odpadom, keďže by mali spotrebiteľom poskytovať informácie o kompostovacích vlastnostiach takýchto obalov. Takéto informácie by mali najmä zabrániť neistote spotrebiteľov v súvislosti s kompostovateľnými obalmi, ktoré ako také nie sú vhodné na domáce kompostovanie, ale sú kompostovateľné len za priemyselne kontrolovaných podmienok. Takéto informácie by preto mali zabrániť tomu, aby sa kompostovateľné obaly odhadzovali do prírody. Týmto prístupom sa zlepší triedený zber odpadu z obalov, čo povedie ku kvalitnejšej recyklácii odpadu z obalov, a jeho cieľom je zaviesť určitú úroveň harmonizácie systémov zberu odpadu z obalov na vnútornom trhu. Treba tiež harmonizovať symboly spojené s povinnými zálohovými systémami zriadenými po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Členské štáty by mali mať možnosť požadovať, aby sa takéto harmonizované označenia používali na obaloch, na ktoré sa vzťahujú zálohové systémy zriadené podľa vnútroštátneho práva pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Vzhľadom na to, že zber prepravných obalov sa nevykonáva systémami zberu komunálneho odpadu, používanie týchto symbolov by nemalo byť v prípade týchto obalov povinné s výnimkou obalov v elektronickom obchode.

(67)

Označovanie recyklovaného obsahu v obaloch by nemalo byť povinné, pretože tieto informácie nie sú rozhodujúce pre zabezpečenie riadneho spracovania obalov na konci životnosti. Zhotovitelia však budú musieť spĺňať ciele pre recyklovaný obsah podľa tohto nariadenia a môžu chcieť tieto informácie uvádzať na svojich obaloch, aby spotrebiteľov informovali o ich recyklovanom obsahu. Označenie recyklovaného obsahu by sa malo harmonizovať, aby sa takéto informácie oznamovali harmonizovane v celej Únii.

(68)

Označovanie obsahu plastov na biologickej báze v obaloch by takisto nemalo byť povinné, keďže plasty na biologickej báze musia spĺňať viaceré podmienky, aby sa zabezpečila udržateľnosť, a je potrebných viac vedeckých dôkazov na zabezpečenie toho, aby bolo používanie plastov na biologickej báze počas celého ich životného cyklu v súlade so zásadami obehového hospodárstva, ktoré sú uvedené v oznámení Komisie z 30. novembra 2022 s názvom Politický rámec Únie pre plasty na biologickej báze, biologicky rozložiteľné a kompostovateľné plasty. Zhotovitelia však môžu chcieť uvádzať tieto informácie na svojich obaloch, aby spotrebiteľov informovali o ich obsahu plastov na biologickej báze. Označenie obsahu plastov na biologickej báze by sa malo harmonizovať, aby sa takéto informácie oznamovali harmonizovane v celej Únii.

(69)

Pokiaľ ide o opakovane použiteľné obaly, s cieľom informovať koncových používateľov o opätovnej použiteľnosti, dostupnosti systémov opätovného použitia a umiestnení kanálov zberu by takéto obaly mali mať kód QR alebo iný normalizovaný otvorený digitálny dátový nosič, ktorý takéto informácie poskytuje. Kód QR alebo dátový nosič by mal obsahovať informácie, ktoré uľahčujú vysledovanie a výpočet ciest a obehov alebo priemerný odhad, ak takýto výpočet nie je možný. Toto označenie by malo byť dobrovoľné pre systémy s otvoreným cyklom, ktoré nemajú prevádzkovateľa systému. Opakovane použiteľný spotrebiteľský obal by mal byť okrem toho v mieste predaja jasne označený.

(70)

Označenia na obaloch by sa nemali množiť. Aby sa tomu predišlo, tak v prípade, že sa v iných právnych aktoch Únie vyžaduje, aby boli informácie o balenom výrobku k dispozícii digitálne na dátovom nosiči, informácie požadované podľa tohto nariadenia pre obal a pre balený výrobok podľa iného právneho aktu Únie by mali byť dostupné na tom istom dátovom nosiči. Tento dátový nosič by mal spĺňať požiadavky podľa tohto nariadenia alebo iného príslušného práva Únie. Najmä ak sa na balený výrobok vzťahuje nariadenie (EÚ) 2024/1781 alebo iné právne predpisy Únie, v ktorých sa vyžaduje digitálny pas výrobku, tento digitálny pas výrobku by sa mal použiť aj na poskytovanie príslušných informácií podľa tohto nariadenia. Ak obal obsahuje látky vzbudzujúce obavy, mal by byť označený normalizovanou otvorenou technológiou digitálneho označovania, ako sa stanoví vo vykonávacích aktoch prijatých Komisiou. Týmito informáciami by sa malo zabezpečiť, aby prevádzkovatelia v oblasti nakladania s odpadom mali prístup k relevantným informáciám o chemickom zložení obalov s cieľom určiť najvhodnejšiu možnosť nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, čím sa podporí obehovosť obalov.

(71)

S cieľom pomôcť dosiahnuť ciele tohto nariadenia by spotrebitelia mali byť chránení pred zavádzajúcimi a mätúcimi informáciami o vlastnostiach obalov a ich vhodnom spracovaní na konci životnosti, pre ktoré sa v tomto nariadení stanovujú harmonizované označenia. Obaly zahrnuté do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov by malo byť možné identifikovať prostredníctvom zodpovedajúceho symbolu na celom území, na ktorom sa uvedený systém uplatňuje, aby bolo zjavné, že výrobca si plní svoje povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Takáto identifikácia by sa mala dosiahnuť len prostredníctvom kódu QR alebo inej normalizovanej otvorenej technológie digitálneho označovania. Uvedený symbol by mal byť pre spotrebiteľov jasný a jednoznačný, pokiaľ ide o recyklovateľnosť obalu.

(72)

Obaly, na ktoré sa vzťahujú povinné zálohové systémy, by mali mať označenie informujúce spotrebiteľov o tom, že na tieto obaly sa takýto systém vzťahuje, a preto by sa mali zbierať prostredníctvom osobitných kanálov zberu, ktoré na tento účel schválili vnútroštátne orgány. Toto označenie by malo byť harmonizovaným označením na úrovni EÚ, ktoré stanoví Komisia. Členské štáty by mali mať možnosť požadovať, aby sa takéto harmonizované označenia používali na obaloch, na ktoré sa vzťahujú zálohové systémy zriadené podľa vnútroštátneho práva pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(73)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (32) funguje ako „záchranná sieť“, ktorá zabezpečuje vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa vo všetkých odvetviach a dopĺňa podrobnejšie požiadavky v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa jednotlivých odvetví alebo výrobkov, s výnimkou prípadu rozporu medzi touto smernicou a inými pravidlami Únie týkajúcimi sa osobitných aspektov nekalých obchodných praktík, keď by v súvislosti s týmito osobitnými aspektmi mali mať prednosť uvedené iné pravidlá. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/825 (33) sa stanovuje, že zobrazovanie dobrovoľného označenia udržateľnosti, ktoré nespĺňa určité požiadavky, predstavuje nekalú obchodnú praktiku.

(74)

Na zabezpečenie jednotných podmienok plnenia požiadaviek na označovanie by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom ďalej zlepšovať triedenie odpadu, stanoviť metodiku identifikácie materiálového zloženia obalov a identifikácie látok vzbudzujúcich obavy prostredníctvom normalizovaných otvorených digitálnych technológií a stanoviť harmonizované označovanie a špecifikácie a formát požiadaviek na označovanie obalov a nádob na odpad stanovených v tomto nariadení. Pri vypracúvaní týchto špecifikácií by Komisia mala obmedziť lingvistické prvky na minimum a zohľadniť vedecké alebo iné dostupné technické informácie vrátane príslušných medzinárodných noriem. Pri návrhu harmonizovaného označovania obalov, ktoré podliehajú zálohovému systému, by sa mala zohľadniť existencia akýchkoľvek rozdielov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o výšku účtovaného zálohu. Vzhľadom na nový systém by sa rozhodnutie Komisie 97/129/ES (34) malo zrušiť od 12. augusta 2028 a jeho obsah by sa mal začleniť do vykonávacieho aktu.

(75)

Hospodárske subjekty by mali zabezpečiť, aby obaly spĺňali požiadavky podľa tohto nariadenia. Mali by prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie takéhoto súladu vzhľadom na svoje úlohy v dodávateľskom reťazci s cieľom zabezpečiť voľný pohyb obalov na vnútornom trhu a zlepšiť ich udržateľnosť.

(76)

Zhotoviteľ má o procese dizajnu a výroby podrobné znalosti a je teda na vykonanie posudzovania zhody stanoveného v tomto nariadení najvhodnejší. Posudzovanie zhody podľa tohto nariadenia by preto malo ostať výlučne povinnosťou zhotoviteľa.

(77)

Malo by sa zabezpečiť, aby dodávatelia obalov alebo obalových materiálov poskytli zhotoviteľovi všetky informácie a dokumentáciu, ktoré potrebuje na preukázanie zhody obalov a obalových materiálov. Tieto informácie a dokumentácia by sa mali poskytovať buď v papierovej, alebo elektronickej podobe.

(78)

V záujme ochrany fungovania vnútorného trhu treba zabezpečiť, aby obaly z tretích krajín, ktoré vstupujú na trh Únie, boli v súlade s týmto nariadením, či už sa dovážajú ako samostatný obal, alebo ako súčasť baleného výrobku. Predovšetkým treba zabezpečiť, aby zhotovitelia v súvislosti s týmito obalmi vykonali náležité postupy posudzovania zhody. Dovozcovia by preto mali zabezpečiť, aby obal, ktorý uvádzajú na trh, spĺňal uvedené požiadavky a aby dokumentácia vypracovaná zhotoviteľmi bola k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom na kontrolné účely.

(79)

Pri uvádzaní obalu na trh by mal každý dovozca uviesť na obale svoje meno, registrované obchodné meno alebo zapísanú ochrannú známku, ako aj poštovú adresu a v príslušných prípadoch elektronické komunikačné prostriedky, ktorými ho možno kontaktovať. Výnimky by sa mali povoliť v prípadoch, keď obal takéto označenia neumožňuje.

(80)

Keď distribútor sprístupňuje obal na trhu po jeho uvedení na trh zhotoviteľom alebo dovozcom, mal by vo vzťahu k príslušným požiadavkám tohto nariadenia konať s náležitou starostlivosťou. Distribútor by mal takisto zabezpečiť, aby manipulácia s obalom nemala nepriaznivý vplyv na jeho súlad s uvedenými požiadavkami.

(81)

Vzhľadom na to, že distribútori a dovozcovia majú k trhovému prostrediu blízko a zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní súladu obalov s požiadavkami, mali by sa zúčastňovať na úlohách spojených s dohľadom nad trhom, ktoré vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány, a mali by byť pripravení aktívne sa zapájať a uvedeným orgánom poskytovať všetky potrebné informácie týkajúce sa dotknutého obalu.

(82)

Každý dovozca alebo distribútor, ktorý buď uvádza obal na trh pod svojím vlastným menom alebo ochrannou známkou, alebo obal, ktorý už bol uvedený na trh, upravuje spôsobom, ktorý by mohol mať vplyv na súlad s týmto nariadením, by sa mal považovať za zhotoviteľa a prevziať zodpovednosť za povinnosti zhotoviteľa.

(83)

Zabezpečenie vysledovateľnosti obalu v celom dodávateľskom reťazci uľahčuje úlohu orgánov dohľadu nad trhom, ktorou je vysledovať hospodárske subjekty, ktoré na trh uviedli alebo na ňom sprístupnili nevyhovujúce obaly. Od hospodárskych subjektov by sa preto malo vyžadovať, aby počas určitého obdobia uchovávali informácie o svojich transakciách.

(84)

Problém vzniku nadmerného odpadu z obalov nemožno v plnej miere riešiť stanovením povinností týkajúcich sa dizajnu obalov. V prípade určitých druhov obalov by sa hospodárskym subjektom, ktoré takéto obaly plnia alebo inak využívajú, mala uložiť povinnosť zredukovať pomer prázdneho priestoru. V prípade skupinových obalov, prepravných obalov a obalov v elektronickom obchode používaných na dodávanie výrobkov koncovým distribútorom alebo koncovým používateľom by pomer prázdneho priestoru nemal presiahnuť 50 %. Táto povinnosť by sa nemala vzťahovať na opakovane použiteľné obaly. V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a s cieľom podporiť inováciu obalov, aby sa znížil odpad z obalov, by sa malo umožniť, aby hospodárske subjekty, ktoré používajú spotrebiteľské obaly ako obaly v elektronickom obchode, boli od tejto povinnosti oslobodené. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na výpočet pomeru prázdneho priestoru by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci na účely stanovenia metodiky jeho výpočtu.

(85)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia na vnútornom trhu, ako aj vysokú úroveň bezpečnosti potravín a hygieny potravín a uľahčiť dosiahnutie cieľov pri predchádzaní vzniku odpadu z obalov by sa na trh nemali uvádzať zbytočné obaly alebo obaly, ktorým sa dá predísť. Zoznam formátov takýchto obalov sa uvádza v tomto nariadení. Komisia by mala uverejniť usmernenia s cieľom podrobnejšie vysvetliť tento zoznam, a to aj uvedením príkladov obalov a usmernení k výnimkám z obmedzení.

(86)

V záujme podpory cieľa obehovosti a udržateľného používania obalov treba obmedziť riziko, že obaly, ktoré sa na trhu ponúkajú ako opakovane použiteľné, sa v praxi opätovne nepoužívajú, a zabezpečiť, že spotrebitelia budú opakovane použiteľné obaly vracať. Najvhodnejším spôsobom na dosiahnutie tohto cieľa je uložiť hospodárskym subjektom, ktoré používajú opakovane použiteľné obaly, povinnosť zabezpečiť zavedenie systému opätovného použitia, čím sa umožní cirkulácia, obeh a opakované používanie takýchto obalov. S cieľom maximalizovať prínos takýchto systémov by sa mali stanoviť minimálne požiadavky na systémy s otvoreným a uzavretým cyklom. Súčasťou technickej dokumentácie takýchto obalov by malo byť aj potvrdenie súladu opakovane použiteľných obalov so systémom opätovného použitia. Systémy opätovného použitia sa môžu líšiť veľkosťou a geografickým rozsahom a siahať od menších miestnych systémov po väčšie systémy, ktoré sa vzťahujú na územie jedného alebo viacerých členských štátov.

(87)

Opakovane použiteľné obaly musia byť pre používateľov bezpečné. Hospodárske subjekty, ktoré ponúkajú svoje výrobky v opakovane použiteľných obaloch, by preto mali zabezpečiť, aby sa takýto obal pred opätovným použitím podrobil procesu úpravy, pre ktorý by sa mali stanoviť požiadavky.

(88)

Opakovane použiteľný obal sa stáva odpadom v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 2008/98/ES, keď sa ho držiteľ zbaví, chce sa ho zbaviť alebo je povinný sa ho zbaviť. Opakovane použiteľné obaly v procese úpravy sa zvyčajne za odpad nepovažujú.

(89)

S cieľom stimulovať predchádzanie vzniku odpadu by sa mal zaviesť nový pojem „opätovné plnenie“. Opätovné plnenie by sa malo chápať ako osobitné opatrenie na predchádzanie vzniku odpadu, ktoré sa započítava do plnenia cieľov pri predchádzaní vzniku odpadu stanovených v tomto nariadení a je pre ich splnenie potrebné.

(90)

Ak hospodárske subjekty ponúkajú možnosť nakupovať výrobky opätovným plnením, mali by zabezpečiť, aby ich miesta opätovného plnenia zodpovedali určitým požiadavkám v záujme zabezpečenia zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Ak spotrebitelia používajú vlastné nádoby, hospodárske subjekty by ich mali v tejto súvislosti informovať o podmienkach bezpečného opätovného plnenia a používania týchto nádob. S cieľom podporovať opätovné plnenie by hospodárske subjekty nemali na miestach opätovného plnenia poskytovať bezplatné obaly ani obaly, ktoré nie sú súčasťou zálohového systému. Hospodárske subjekty by mali byť oslobodené od zodpovednosti za problémy bezpečnosti potravín, ktoré by mohli vzniknúť následkom použitia nádob poskytnutých spotrebiteľmi.

(91)

Aby sa znížil rastúci podiel jednorazových obalov a čoraz väčšie množstvo vzniknutého odpadu z obalov, treba stanoviť kvantitatívne ciele opätovného použitia obalov v odvetviach, ktoré sa vyhodnotili ako odvetvia s najväčším potenciálom na zníženie množstva odpadu z obalov; konkrétne ide o potraviny a nápoje určené na konzumáciu mimo miesta predaja, o veľkú bielu techniku a prepravné obaly. Toto vyhodnotenie sa opieralo o také faktory, ako sú existujúce systémy opätovného použitia, potreba používania obalov a možnosť spĺňať funkčné požiadavky, pokiaľ ide o uchovávanie, čistotu, zdravie, hygienu a bezpečnosť. Prihliadalo sa aj na rozdiely medzi výrobkami a ich výrobnými a distribučnými systémami. Pri plnení takýchto cieľov by sa mal zohľadniť environmentálny prínos dosiahnutý počas celého životného cyklu výrobku. Očakáva sa, že stanovením cieľov sa podporí inovácia a zvýši sa podiel riešení v podobe opätovného použitia a opätovného plnenia. Jednorazové plastové obaly na potraviny a nápoje podávané a konzumované v priestoroch odvetvia HORECA by nemali byť povolené. Spotrebitelia by mali mať vždy možnosť zakúpiť si potraviny a nápoje na účely konzumácie mimo miesta predaja v opakovane použiteľných alebo vlastných nádobách za podmienok, ktoré nie sú menej výhodné ako podmienky uplatniteľné v prípade potravín a nápojov ponúkaných v jednorazových obaloch. Hospodárske subjekty, ktoré predávajú potraviny alebo nápoje na účely konzumácie mimo miesta predaja, by mali spotrebiteľom ponúknuť možnosť zakúpiť si tieto potraviny alebo nápoje vo vlastných nádobách a možnosť zakúpiť si ich v opakovane použiteľných obaloch.

(92)

Za určitých podmienok by členské štáty mali mať možnosť oslobodiť hospodárske subjekty od povinnosti opätovného použitia na obnoviteľné obdobie piatich rokov. Tieto podmienky by sa mali zakladať na vysokej miere recyklácie a uplatniteľnej miere predchádzania vzniku odpadu v členskom štáte, ktorý udeľuje výnimku, vrátane prvej prechodnej miery predchádzania vzniku odpadu vo výške 3 %, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2028, ako aj na prijatí podnikového plánu predchádzania vzniku odpadu a recyklácie zo strany hospodárskych subjektov.

(93)

Uvádzanie na trh v prípade obalov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia používania určitých formátov obalov podľa tohto nariadenia, určených na použitie v dopravných prostriedkoch prevádzkovaných cezhranične, na palube ktorých sú k dispozícii stravovacie služby, ako napríklad lietadlá, vlaky, výletné lode, trajekty, jachty a lode, by sa malo chápať ako cestovanie s týmito obalmi do Únie alebo v rámci nej. Cestovanie v rámci Únie by sa malo chápať ako situácia, keď dopravný prostriedok odchádza z miesta určenia a prichádza do miesta určenia nachádzajúcich sa v Únii.

(94)

Na zvýšenie efektivity cieľov opätovného použitia a zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi by sa tieto ciele mali uložiť hospodárskym subjektom. V prípade cieľov opätovného použitia týkajúcich sa nápojov by sa ciele opätovného použitia mali uložiť koncovým distribútorom, ktorí sprístupňujú nápoje v spotrebiteľských obaloch spotrebiteľom. Určité nápoje, ktoré sa považujú za nápoje podliehajúce skaze, pretože sú citlivé na mikrobiologické znehodnotenie baktériami alebo kvasinkami, potrebujú na ochranu pred znehodnotením a na zachovanie dlhej trvanlivosti špecifickú aseptickú technológiu. Mlieko a iné nápoje podliehajúce skaze by preto mali byť oslobodené od povinnosti spĺňať ciele opätovného použitia obalov. Tieto ciele by sa mali vypočítať ako percentuálny podiel z predaja, objemu alebo hmotnosti predanej v obaloch opakovane použiteľných v rámci systému opätovného použitia alebo v prípade prepravných obalov ako percentuálny podiel z počtu použití. Ciele by mali byť materiálovo neutrálne. Na zabezpečenie jednotných podmienok plnenia cieľov opätovného použitia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o metodiku ich výpočtu.

(95)

V niektorých prípadoch nie je použitie formátov jednorazových prepravných obalov potrebné, keďže existuje široká škála dobre fungujúcich alternatív vo forme opakovane použiteľných obalov. S cieľom zabezpečiť účinné využívanie takýchto alternatív je vhodné od hospodárskych subjektov vyžadovať, aby pri preprave výrobkov medzi rôznymi lokalitami toho istého hospodárskeho subjektu alebo medzi hospodárskym subjektom a prepojenými alebo partnerskými podnikmi používali len opakovane použiteľné prepravné obaly, pokiaľ ide o také formáty obalov, ako sú palety, skladacie plastové škatule, plastové prepravky, stredne veľké kontajnery (pevné aj pružné) na voľne ložený náklad alebo sudy. Rovnaká povinnosť by sa z tých istých dôvodov mala vzťahovať na hospodárske subjekty prepravujúce výrobky v rámci jedného členského štátu. V prípade určitých druhov prepravných alebo spotrebiteľských obalov sa opakovane použiteľné alternatívy nemôžu používať. Týka sa to lepenkových škatúľ, kde je počet obehov veľmi nízky, a obalov používaných pre určité výrobky citlivé na kontakt, ktoré si vyžadujú špeciálne umývanie medzi použitiami. Takéto obaly by preto mali byť oslobodené od povinnosti spĺňať ciele opätovného použitia pre prepravné obaly a spotrebiteľské obaly používané na prepravu výrobkov.

(96)

Dosiahnutie cieľov opätovného použitia a opätovného plnenia môže byť pre menšie hospodárske subjekty náročné. Určité hospodárske subjekty by preto mali byť oslobodené od povinnosti spĺňať ciele opätovného použitia obalov, ak uvádzajú na trh menší ako určitý objem obalov a spĺňajú vymedzenie pojmu mikropodnik stanovené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (35) v znení platnom k 11. februáru 2025 alebo ak je rozloha predajnej plochy koncového distribútora menšia než určitý limit. Na tieto účely by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prahovej hodnoty týkajúcej sa predajnej plochy, stanovenie a upresnenie podrobných podmienok a nahlasovacích požiadaviek, ktoré sa majú uplatňovať na dohody o zoskupení koncových distribútorov, zmenu prahovej hodnoty veľkosti pre oslobodenie hospodárskych subjektov a stanovenie ďalších výnimiek pre určité ďalšie hospodárske subjekty alebo osobitné formáty obalov, na ktoré sa vzťahujú ciele opätovného použitia alebo opätovného plnenia, v prípade osobitných hospodárskych obmedzení, závažných problémov v oblasti hygieny, bezpečnosti potravín alebo životného prostredia, ktoré bránia dosiahnutiu týchto cieľov.

(97)

Na overenie súladu s cieľmi opätovného použitia je potrebné, aby príslušné hospodárske subjekty nahlasovali príslušným orgánom údaje. Hospodárske subjekty by mali nahlasovať príslušné údaje za každý kalendárny rok počnúc kalendárnym rokom 2030. Členské štáty by mali tieto údaje zverejňovať.

(98)

Keďže hospodárske subjekty môžu využívať viacero rôznych formátov obalov, dosiahnutie cieľov opätovného použitia by sa malo vypočítavať na základe celkového množstva potravín alebo nápojov sprístupnených na trhu, a to odkazom na celkový počet predajných jednotiek, hmotnosť potravín alebo objem nápojov, podľa príslušného prípadu.

(99)

Vzhľadom na pretrvávajúcu vysokú úroveň spotreby plastových tašiek, neefektívne využívanie zdrojov a možnosť ich odhadzovania ako odpadkov je vhodné zachovať ustanovenia zamerané na dosiahnutie udržateľného zníženia spotreby plastových tašiek, ktoré sa už stanovilo v smernici 94/62/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/720 (36). Vzhľadom na súčasné rozdielne prístupy a obmedzené nahlasovacie požiadavky pre plastové tašky je ťažké posúdiť, či sa opatreniami na zníženie spotreby prijatými členskými štátmi dosiahol cieľ „udržateľného“ zníženia spotreby takýchto tašiek a takisto či sa nimi nezvýšila spotreba iných druhov plastových tašiek. Preto treba harmonizovať vymedzenie pojmu udržateľné znižovanie spotreby plastových tašiek a stanoviť spoločný cieľ, ako aj zaviesť nové nahlasovacie požiadavky.

(100)

Vzhľadom na výsledky hodnotiacej štúdie o plastových taškách z roku 2021 s názvom Rozsahová štúdia na posúdenie uskutočniteľnosti ďalších opatrení EÚ na predchádzanie vzniku odpadu a vykonávanie smernice o plastových taškách, Časť II: Vykonávanie smernice o plastových taškách treba prijať ďalšie opatrenia na zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek a posúdenie možných účinkov ich nahradenia veľmi ľahkými plastovými taškami a hrubšími plastovými taškami s hrúbkou steny väčšou ako 50 mikrónov.

(101)

Keďže veľmi ľahké plastové tašky, s hrúbkou steny menšou ako 15 mikrónov, majú vysoký potenciál stať sa odpadom a prispievať k znečisťovaniu morí, mali by sa prijať opatrenia na obmedzenie ich uvádzania na trh s výnimkou nevyhnutne potrebných použití. Tieto plastové tašky by sa nemali uvádzať na trh ako obaly pre voľne ložené potraviny, ak sa to nevyžaduje z hygienických dôvodov alebo na balenie vlhkých voľne ložených potravín, ako je surové mäso, ryby alebo mliečne výrobky.

(102)

S cieľom dosiahnuť trvalé zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek na svojom území by členské štáty mali mať možnosť prijať opatrenia, medzi ktoré patrí zákaz týchto druhov plastových tašiek, plnenie vnútroštátnych cieľov zníženia, zachovanie alebo zavedenie hospodárskych nástrojov, ako aj iné trhové obmedzenia za predpokladu, že tieto opatrenia sú primerané a nediskriminačné. Takéto opatrenia sa môžu líšiť podľa vplyvu ľahkých plastových tašiek na životné prostredie, keď sa zhodnocujú alebo zneškodňujú, ich kompostovacích vlastností, životnosti alebo ich špecifického plánovaného použitia. Za predpokladu, že sa dosiahnu ciele stanovené v tomto nariadení pre plastové tašky, mali by mať členské štáty možnosť vykonávať ustanovenia, ktoré sa týchto tašiek týkajú, prostredníctvom dohôd medzi príslušnými orgánmi a dotknutými hospodárskymi odvetviami.

(103)

Zníženie používania plastových tašiek by nemalo viesť k ich nahrádzaniu taškami z iných obalových materiálov. Komisia by mala monitorovať používanie iných obalových materiálov a navrhnúť cieľ a vo vhodných prípadoch opatrenia na zníženie spotreby takýchto obalových materiálov.

(104)

S cieľom zabezpečiť účinné a harmonizované uplatňovanie požiadaviek na udržateľnosť stanovených v tomto nariadení alebo podľa neho by sa malo ich plnenie merať spoľahlivými, presnými a reprodukovateľnými metódami, v ktorých sa zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy.

(105)

Na vnútornom trhu by nemali existovať žiadne prekážky obchodu, a preto by sa na úrovni Únie mali harmonizovať požiadavky na udržateľnosť obalov vrátane požiadaviek na látky vzbudzujúce obavy, ktoré sa nachádzajú v obaloch, na kompostovateľné obaly, minimalizáciu obalov, opakovane použiteľné obaly a systémy opätovného použitia. S cieľom uľahčiť posudzovanie zhody, pokiaľ ide o takéto požiadavky vrátane metód skúšok, meraní alebo výpočtov, je potrebné stanoviť predpoklad zhody obalov a balených výrobkov, ktoré sú v zhode s harmonizovanými normami prijatými v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012, na vyjadrenie podrobných technických špecifikácií uvedených požiadaviek.

(106)

V prípade absencie harmonizovaných noriem by sa mali využívať spoločné špecifikácie ako núdzové riešenie na uľahčenie povinnosti zhotoviteľa splniť požiadavky na udržateľnosť, napríklad keď dochádza k zbytočným prieťahom pri zavádzaní harmonizovanej normy. Okrem toho by využitie spoločných špecifikácií malo byť možné aj vtedy, keď Komisia obmedzila alebo zrušila odkazy na príslušné harmonizované normy v súlade s článkom 11 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012. K predpokladu zhody by mal viesť aj súlad so spoločnými špecifikáciami prijatými Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov.

(107)

Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania spoločných špecifikácií by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť, zmeniť alebo zrušiť spoločné špecifikácie týkajúce sa požiadaviek na udržateľnosť, označovanie a systémy opätovného použitia, ako aj prijať metódy skúšok, meraní alebo výpočtov. Komisia by mala zohľadniť názory príslušných orgánov a expertných skupín a pri príprave návrhov vykonávacích aktov by mala konzultovať so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

(108)

S cieľom zabezpečiť súlad s inými právnymi predpismi Únie by postupom posudzovania zhody mal byť modul vnútornej kontroly výroby, ktorý je zahrnutý v tomto nariadení a vychádza z modulov zahrnutých v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES (37).

(109)

Označenie CE na obale by nemalo znamenať súlad obalu s požiadavkami tohto nariadenia, ale len uvádzať súlad baleného výrobku s príslušným právom Únie o výrobkoch, ak je to relevantné. V práve Únie o výrobkoch sa zvyčajne vyžaduje umiestnenie označenia CE týkajúceho sa výrobku buď priamo na výrobok, alebo na jeho obal. Požiadavka, aby označenie CE na obale preukazovalo súlad s požiadavkami tohto nariadenia, by mohla viesť k neistote a nedorozumeniam v súvislosti s otázkou, či sa označenie vzťahuje na samotný obal alebo na balený výrobok, a v konečnom dôsledku k neistote týkajúcej sa skutočnej bezpečnosti a súladu príslušných balených výrobkov.

(110)

Súlad obalu výrobku s požiadavkami tohto nariadenia by sa mal preukazovať EÚ vyhlásením o zhode.

(111)

Zhotovitelia by mali vypracovať EÚ vyhlásenie o zhode, v ktorom uvedú informácie o zhode obalu s týmto nariadením. Je možné, že od zhotoviteľov sa vyžaduje, aby vypracovali EÚ vyhlásenie o zhode aj podľa iných právnych predpisov Únie. Aby sa zabezpečil prístup k informáciám na účely dohľadu nad trhom, by sa malo vypracovať jediné EÚ vyhlásenie o zhode vo vzťahu ku všetkým príslušným právnym aktom Únie. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov by malo byť možné, aby toto jediné EÚ vyhlásenie o zhode obsahovalo súbor príslušných jednotlivých vyhlásení o zhode.

(112)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (38) sa stanovuje rámec pre dohľad nad trhom s výrobkami, ako aj pre kontroly výrobkov z tretích krajín. Uvedené nariadenie by malo byť uplatniteľné na obaly, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a to s cieľom zabezpečiť, aby obaly, na ktoré sa vzťahuje voľný pohyb tovaru v rámci Únie, spĺňali požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, ako je ľudské zdravie, bezpečnosť a životné prostredie.

(113)

V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany ľudského zdravia, zabezpečenia rozvážneho, efektívneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov, podpory zásad obehového hospodárstva, posilnenia využitia obnoviteľných zdrojov energie, zvýšenia energetickej efektívnosti, zníženia závislosti Únie od dovážaných zdrojov, poskytovania nových hospodárskych príležitostí a príspevku k dlhodobej konkurencieschopnosti by sa malo nakladanie s odpadom v Únii zlepšiť. Efektívnejšie využívanie zdrojov by prinieslo aj významné čisté úspory podnikom, orgánom verejnej správy a spotrebiteľom v Únii, pričom by sa zároveň znížili celkové ročné emisie skleníkových plynov.

(114)

Napriek požiadavkám na minimalizáciu obalov a cieľom stanoveným v smernici 94/62/ES sa vznik odpadu z obalov v absolútnom vyjadrení a v množstve vyjadrenom na obyvateľa zvyšuje, pričom trendy naznačujú ďalší prudký pokles v oblasti opätovného použitia a opätovného plnenia obalov, ktorý sa ešte posilňuje v dôsledku zintenzívnenia konzumácie výrobkov, ktoré si zákazníci odnášajú so sebou, a elektronického obchodu. S vývojom výrobkov, materiálov a vzorcov správania v oblasti spotreby došlo k výraznému nárastu používania jednorazových obalov, najmä jednorazových plastov. Súvisí to s maloobchodným prostredím, ktoré má širšie distribučné siete, pričom výrobky sa vyrábajú a balia na vysokorýchlostných baliacich linkách, ktoré kombinovaným účinkom vyvíjaným na trh tlačia segment opätovného použitia a opätovného plnenia nadol.

(115)

S cieľom monitorovať a overovať, či výrobcovia a organizácie zodpovednosti výrobcov dodržiavajú povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov týkajúce sa zberu a spracovania odpadu z ich výrobkov, je potrebné, aby členské štáty určili jeden alebo viac príslušných orgánov.

(116)

S cieľom zabezpečiť lepšie, včasnejšie a jednotnejšie plnenie cieľov v oblasti predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklácie členskými štátmi a predvídať akékoľvek problémy, ktoré by pri vykonávaní mohli nastať, by sa mal zachovať systém správ včasného varovania, ktorý umožní odhaliť nedostatky a ešte pred uplynutím lehôt na splnenie cieľov podniknúť potrebné opatrenia. Rozšírenie tohto systému, ktorý sa podľa smernice 94/62/ES vzťahoval na dosiahnutie cieľov recyklácie, by malo zahŕňať aj ciele na zníženie množstva odpadu z obalov, ktoré majú členské štáty dosiahnuť do roku 2030, 2035 a 2040.

(117)

Keďže nakladanie s obalmi a odpadom z obalov je vo všeobecnosti dôležitým prvkom odpadového hospodárstva, členské štáty by vo svojich plánoch odpadového hospodárstva vypracovaných v rámci plnenia povinnosti stanovenej v smernici 2008/98/ES mali tejto otázke venovať samostatnú kapitolu. Opatrenia, ktoré sa týkajú predchádzania vzniku odpadu a opätovného použitia, by sa mali zahrnúť do programov predchádzania vzniku odpadu požadovaných podľa smernice 2008/98/ES. Tieto kapitoly by sa mali zahrnúť do plánov odpadového hospodárstva a programov predchádzania vzniku odpadu v rámci ich ďalšieho pravidelného hodnotenia požadovaného podľa smernice 2008/98/ES alebo skôr.

(118)

Toto nariadenie vychádza z pravidiel a všeobecných zásad nakladania s odpadom stanovených v smernici 2008/98/ES.

(119)

Predchádzanie vzniku odpadu je najefektívnejším spôsobom zlepšovania efektívneho využívania zdrojov a znižovania vplyvu odpadu na životné prostredie. Je preto dôležité, aby hospodárske subjekty prijali vhodné opatrenia na znižovanie vzniku odpadu elimináciou nadmerných obalov a používania určitých formátov obalov, predĺžením životnosti obalov, zmenou dizajnu výrobkov alebo stratégií predaja tak, aby sa nemuseli používať žiadne obaly alebo aby sa použilo menej obalov, a to vrátane predaja voľne loženého tovaru, a prechodom od jednorazových obalov na opakovane použiteľné obaly.

(120)

Na dosiahnutie ambiciózneho a trvalého zníženia celkového vzniku odpadu z obalov by sa mali stanoviť ciele pri predchádzaní vzniku odpadu na zníženie množstva odpadu z obalov na obyvateľa, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030. Pre splnenie cieľa znížiť množstvo odpadu z obalov do roku 2030 o 5 % v porovnaní s rokom 2018 by sa malo do roku 2030 v celej Únii dosiahnuť celkové absolútne zníženie v priemere približne o 19 % v porovnaní so základným scenárom na rok 2030. S cieľom zabezpečiť, aby úsilie o znižovanie vzniku odpadu pokračovalo aj po roku 2030, by sa mal stanoviť cieľ zníženia do roku 2035 o 10 % v porovnaní s rokom 2018; odhaduje sa, že v porovnaní so základným scenárom na rok 2035 sa tým zníži objem odpadu z obalov o 29 %. Na rok 2040 by sa mal stanoviť aj dodatočný cieľ zníženia o 15 % v porovnaní s rokom 2018; odhaduje sa, že v porovnaní so základným scenárom na rok 2040 sa tým zníži objem odpadu z obalov o 37 %. S cieľom podporiť členské štáty pri dosahovaní cieľov pri predchádzaní vzniku odpadu z obalov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na účely stanovenia korekčného faktora na zohľadnenie nárastu alebo poklesu cestovného ruchu v porovnaní s východiskovým rokom 2018. Keďže vznik odpadu z komerčných a priemyselných obalov nesúvisí so spotrebou domácností, ciele pri predchádzaní vzniku odpadu na obyvateľa sa ako také nemôžu vzťahovať na odpad z komerčných a priemyselných obalov. Členské štáty, ktoré zaviedli odlišný systém nakladania s odpadom z obalov z domácností na jednej strane a s odpadom z priemyselných a komerčných obalov na strane druhej, by mali mať možnosť si svoje špecifikum zachovať.

(121)

Členské štáty by mali mať možnosť dosiahnuť ciele pri predchádzaní vzniku odpadu prostredníctvom hospodárskych nástrojov a iných opatrení s cieľom poskytnúť stimuly na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva vrátane opatrení, ktoré sa majú vykonávať prostredníctvom systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, podporou vytvárania a účinného fungovania systémov opätovného použitia a nabádaním hospodárskych subjektov, aby koncovým používateľom ponúkali ďalšie možnosti opätovného plnenia obalov. Takéto opatrenia by sa mali prijímať súbežne a popri ďalších opatreniach podľa tohto nariadenia zameraných na zníženie množstva obalov a odpadu z obalov, ako sú napríklad požiadavky na minimalizáciu obalov, ciele opätovného použitia a povinnosti opätovného plnenia, prahové hodnoty objemu a opatrenia na dosiahnutie trvalého zníženia spotreby ľahkých plastových tašiek. Členské štáty by mali mať možnosť pri dodržiavaní všeobecných pravidiel stanovených v ZFEÚ a v súlade s týmto nariadením prijať ustanovenia, ktoré idú nad rámec minimálnych cieľov pri predchádzaní vzniku odpadu stanovených v tomto nariadení. Pri vykonávaní takýchto opatrení by si členské štáty mali byť vedomé rizika prechodu od ťažších obalových materiálov k ľahším obalovým materiálom a mali by uprednostniť opatrenia, ktoré toto riziko minimalizujú.

(122)

Na uplatnenie zásady „znečisťovateľ platí“, ktorá je vyjadrená v článku 191 ods. 2 ZFEÚ, je vhodné uložiť povinnosti týkajúce sa nakladania s odpadom z obalov výrobcom. Na tento účel toto nariadenie vychádza z požiadaviek rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovených v smernici 2008/98/ES s cieľom zabezpečiť, aby systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pokrýval všetky náklady na nakladanie s odpadom z obalov, a uľahčiť náležité kontroly zo stany príslušných orgánov. Cieľom tohto nariadenia je jasne vymedziť jedného výrobcu na jednotku obalu, či už ide o prázdne obaly, alebo obaly obsahujúce výrobky. Vo všeobecnosti platí, že výrobcom by mal byť hospodársky subjekt, ktorý ako zhotoviteľ, dovozca alebo distribútor usadený v členskom štáte sprístupňuje balené výrobky z územia tohto členského štátu a na tom istom území. To zahŕňa všetky ponuky v oblasti distribúcie, spotreby alebo použitia, ktoré by mohli viesť ku skutočnej dodávke. Ak teda spoločnosť kupuje balený výrobok z iného členského štátu, než je členský štát, v ktorom sa táto spoločnosť nachádza, alebo z tretej krajiny a dodáva tento balený výrobok v členskom štáte, v ktorom sa nachádza, mala by sa táto spoločnosť považovať za výrobcu, keďže ide o prvú spoločnosť, ktorá sprístupňuje balený výrobok na území daného členského štátu. V prípade online platforiem by sa počiatočná ponuka výrobku mala považovať za sprístupnenie v zmysle vymedzenia výrobcu. Avšak s cieľom minimalizovať akúkoľvek zbytočnú administratívnu záťaž pre malé podniky, ktoré na mieste predaja plnia prepravné obaly, obaly prvovýroby alebo servisné obaly, a to buď ako jednorazové obaly, alebo ako opakovane použiteľné obaly, by výrobcom mal byť zhotoviteľ, distribútor alebo dovozca takéhoto obalu, ktorý obal po prvýkrát sprístupňuje z územia členského štátu, keďže tento hospodársky subjekt má najlepšie predpoklady na splnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

(123)

Na druhej strane, ak sa obal alebo balený výrobok sprístupňuje prostredníctvom zmlúv uzavretých na diaľku priamo koncovému používateľovi, výrobca by mohol byť usadený aj v inom členskom štáte alebo v tretej krajine. V takýchto prípadoch, ak je výrobca usadený v inom členskom štáte, mal by vymenovať splnomocneného zástupcu pre rozšírenú zodpovednosť výrobcov v členskom štáte, v ktorom sa nachádza koncový používateľ. V snahe zabrániť riziku vyhýbania sa povinnostiam vyplývajúcim z rozšírenej zodpovednosti výrobcov by členské štáty takisto mali mať možnosť stanoviť, že vymenovanie splnomocneného zástupcu pre rozšírenú zodpovednosť výrobcov je povinné aj v prípadoch, keď je výrobca usadený v tretej krajine. Aby sa zaručilo dodržiavanie zásady znečisťovateľ platí a v súvislosti s dodržiavaním rozšírenej zodpovednosti výrobcov je potrebné zabezpečiť istotu v súvislosti s tým, ktorý druh výrobcu je zodpovedný za odpad z obalov, a to najmä v prípade logistických spoločností. Logistické spoločnosti sú spoločnosti, ktoré prijímajú dovezený tovar z tretích krajín a ktoré vykonávajú manipulačné činnosti s dovezeným tovarom (napr. ho vybaľujú a prebaľujú do menších formátov alebo množstiev, aby vyhoveli požiadavkám zákazníkov) pred tým, ako ho odošlú zákazníkom, či už v tom istom, alebo inom členskom štáte, s celým či čiastočným pôvodným prepravným obalom alebo bez neho. V takýchto prípadoch by sa mal určiť výrobca pre pôvodné prepravné obaly, ktoré pochádzajú z tretej krajiny, zostávajú v logistickej spoločnosti a stávajú sa odpadom v Únii. Logistická spoločnosť zvyčajne tovar nevlastní, ale mala by sa považovať za výrobcu v súvislosti s obalmi, ktoré pochádzajú z tretej krajiny a s ktorými počas svojej činnosti manipuluje.

(124)

Popri nákladoch uložených výrobcom podľa tohto nariadenia a podľa smernice 2008/98/ES môžu členské štáty naďalej pokrývať potrebné náklady vyplývajúce z upratovacích činností vrátane prepravy a následného spracovania odpadu z obalov, ktorý sa nachádza v odpadkoch, ako súčasť celkových nákladov na nakladanie s odpadom z obalov, na ktoré by sa mala vzťahovať rozšírená zodpovednosť výrobcov. Uvedené náklady by nemali presiahnuť náklady potrebné na nákladovo efektívne poskytovanie uvedených služieb a dotknuté subjekty by si ich mali stanoviť medzi sebou transparentným a nediskriminačným spôsobom.

(125)

S cieľom monitorovať, či si výrobcovia plnia finančné a organizačné povinnosti, pokiaľ ide o zabezpečenie nakladania s odpadom z obalov, ktoré po prvýkrát sprístupňujú na území členského štátu, alebo vybaľujú balené výrobky bez toho, aby boli koncovými používateľmi, je potrebné, aby sa v každom členskom štáte zriadil register výrobcov spravovaný príslušným orgánom a aby výrobcovia boli povinní sa v ňom zaregistrovať.

(126)

Požiadavky na registráciu výrobcov by sa mali v celej Únii v čo najväčšej možnej miere harmonizovať, aby sa registrácia uľahčila, najmä vzhľadom na to, že výrobcovia sprístupňujú obaly v rôznych členských štátoch. Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania požiadaviek na registráciu by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, aby stanovila formát pre registráciu, ako aj nahlasovanie údajov do registra, a podrobnosť údajov, ktoré sa majú poskytovať, a druhy obalov a kategórie materiálov, na ktoré sa majú predkladané informácie vzťahovať.

(127)

V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ je nevyhnutné, aby výrobcovia vrátane subjektov elektronického obchodu, ktorí uvádzajú obaly a balené výrobky na trh Únie, alebo vybaľujú balené výrobky bez toho, aby boli koncovými používateľmi, prevzali zodpovednosť za nakladanie s týmito obalmi a balenými výrobkami na konci ich životnosti. Systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa majú zaviesť do 31. decembra 2024, ako sa stanovuje v smernici 94/62/ES, keďže sú najvhodnejším prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa a môžu mať pozitívny vplyv na životné prostredie znížením vzniku odpadu z obalov a zvýšením jeho zberu a recyklácie. Existujú však veľké rozdiely, pokiaľ ide o spôsob vytvárania systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ich efektívnosť a rozsah zodpovednosti výrobcov. Pravidlá týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovené v smernici 2008/98/ES by sa preto mali vo všeobecnosti vzťahovať na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov podľa tohto nariadenia a mali by sa v prípade potreby a vhodnosti doplniť o ďalšie konkrétne ustanovenia. Výrobcovia by napríklad mali financovať označovanie nádob na odpad s cieľom uľahčiť triedený zber odpadu z obalov. Takáto povinnosť by bola v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a všeobecnými minimálnymi požiadavkami na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovenými podľa smernice 2008/98/ES.

(128)

Pokiaľ ide o povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, toto nariadenie predstavuje vo vzťahu k smernici 2008/98/ES lex specialis. Znamená to, že ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcov by mali mať prednosť pred akýmikoľvek protichodnými ustanoveniami uvedenej smernice. Táto zásada sa týka napríklad požiadaviek na registráciu výrobcov, moduláciu poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov a nahlasovanie údajov.

(129)

Okrem harmonizovaných požiadaviek na recyklovateľnosť na účely modulácie finančných príspevkov výrobcov, ktoré sa stanovia v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia, by členské štáty mali mať možnosť uplatniť iné kritériá, napríklad recyklovaný obsah, opakovanú použiteľnosť, prítomnosť nebezpečných látok alebo ďalšie kritériá v súlade so smernicou 2008/98/ES.

(130)

Výrobcovia by mali mať možnosť plniť povinnosti súvisiace s rozšírenou zodpovednosťou výrobcov kolektívne prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré za nich preberajú zodpovednosť. Výrobcovia alebo organizácie zodpovednosti výrobcov by mali podliehať schváleniu členskými štátmi a mali by okrem iného doložiť, že disponujú finančnými prostriedkami na pokrytie nákladov vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Členské štáty by pri stanovovaní administratívnych a procedurálnych pravidiel udeľovania povolení výrobcom na účely individuálneho dosiahnutia súladu a organizáciám zodpovednosti výrobcov na účely kolektívneho dosiahnutia súladu mali mať možnosť rozlišovať postupy pre individuálnych výrobcov a organizácie zodpovednosti výrobcov s cieľom obmedziť administratívne zaťaženie individuálnych výrobcov. Členské štáty môžu povoliť viaceré organizácie zodpovednosti výrobcov, keďže hospodárska súťaž medzi nimi môže mať pre spotrebiteľov väčší prínos. Príslušný orgán by mal mať možnosť výrobcom alebo organizáciám zodpovednosti výrobcov povereným plnením povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov účtovať za povoľovací postup týkajúci sa plnenia uvedených povinností primerané poplatky založené na nákladoch.

(131)

V prípadoch, keď poplatok v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov účtovaný organizáciou zodpovednosti výrobcov patrí do kategórie verejných príjmov, ako je to v prípade organizácie zodpovednosti výrobcov riadenej štátom, a s cieľom dodržiavať rozpočtové pravidlá vyžadujúce, aby boli verejné príjmy podložené presnými údajmi, by mal mať členský štát možnosť požadovať, aby výrobca predkladal informácie na účely nahlasovania príslušnému orgánu zodpovednému za register častejšie než raz ročne. Keďže organizácie zodpovednosti výrobcov riadené štátom nemajú poverenie zastupovaného výrobcu, požiadavky stanovené v tomto nariadení týkajúce sa takýchto poverení by sa nemali uplatňovať.

(132)

V tomto nariadení by sa malo upresniť, ako uplatňovať vysledovateľnosť povinností obchodníkov stanovenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 (39), vrátane jeho článku 30 ods. 2 a 3, na poskytovateľov online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s výrobcami ponúkajúcimi obaly spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii, pokiaľ ide o registre výrobcov zriadené podľa tohto nariadenia. Na účely tohto nariadenia by sa mal každý výrobca, či už je usadený v členskom štáte, alebo v tretej krajine, ktorý ponúka obaly prostredníctvom zmlúv uzavretých na diaľku priamo spotrebiteľom nachádzajúcim sa v členskom štáte, považovať za obchodníka v zmysle vymedzenia tohto pojmu v nariadení (EÚ) 2022/2065. S cieľom zabrániť neplneniu si povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov by sa malo spresniť, ako by poskytovatelia online platforiem mali tieto povinnosti plniť, pokiaľ ide o registre výrobcov obalov zriadené podľa tohto nariadenia. V tomto kontexte, ak poskytovatelia online platforiem, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti kapitoly III oddielu 4 nariadenia (EÚ) 2022/2065, umožňujú spotrebiteľom uzatvárať s výrobcami zmluvy na diaľku, mali by v súlade s nariadením (EÚ) 2022/2065 a pred tým, ako výrobcom umožnia využívať svoje služby, získať od daných výrobcov informácie o ich dodržiavaní povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovenými v tomto nariadení. Pravidlá vysledovateľnosti obchodníkov predávajúcich obaly online podliehajú pravidlám presadzovania práva stanoveným v nariadení (EÚ) 2022/2065.

(133)

Podobné nežiaduce situácie neplnenia si povinností by sa mohli vyskytnúť, pokiaľ ide o poskytovateľov logistických služieb. Cieľom tohto nariadenia je zabrániť takémuto neplneniu si povinností prostredníctvom prístupu podobného prístupu v nariadení (EÚ) 2022/2065, pokiaľ ide o poskytovateľov online platforiem.

(134)

Register výrobcov zriadený podľa tohto nariadenia sa má na účely nariadenia (EÚ) 2022/2065 považovať za verejný register. Preto by poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s výrobcami zmluvy na diaľku mali vynaložiť maximálne úsilie, aby posúdili, či sú informácie, ktoré poskytujú dotknutí výrobcovia, spoľahlivé a úplné, pričom by mali najmä využívať alebo kontrolovať voľne prístupné oficiálne online databázy a online rozhrania alebo by mali požiadať dotknutých obchodníkov, aby v súlade s nariadením (EÚ) 2022/2065 poskytli dôveryhodné podporné dokumenty. Pokiaľ ide o verejne dostupné údaje v registri výrobcov, „vynaložiť maximálne úsilie“ v zmysle článku 30 ods. 2 prvého pododseku nariadenia (EÚ) 2022/2065 si zvyčajne vyžaduje overenie informácií poskytnutých výrobcom s verejne dostupnými údajmi v registri výrobcov. Platí to najmä vtedy, ak členský štát zriadil online rozhranie na automatické zosúlaďovanie údajov v súlade s týmto nariadením.

(135)

Finančnými príspevkami uloženými výrobcom podľa tohto nariadenia, okrem nákladov uvedených v článku 8a ods. 4 písm. a) smernice 2008/98/ES, by nemala byť dotknutá žiadna dobrovoľná dohoda medzi online trhmi a výrobcami, keď online trhy súhlasia v mene výrobcov na základe písomného poverenia s prijatím všetkých alebo časti týchto nákladov.

(136)

Členské štáty by mali stanoviť opatrenia, ktorými sa vykonáva rozšírená zodpovednosť výrobcov, pravidlá pre triedený zber odpadu z obalov a pravidlá pre označovanie nádob na odpad, v prípadoch, keď sa v tomto nariadení nestanovuje plná harmonizácia týchto opatrení a pravidiel. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť stanoviť ďalšie požiadavky na vykonávanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov v súlade so smernicou 2008/98/ES a týmto nariadením za predpokladu, že takého opatrenia nevytvárajú prekážky na vnútornom trhu. Týmto nariadením sa neupravuje, ktorý subjekt je zodpovedný za zber odpadu z obalov, ani iné vnútroštátne zmluvné dojednania o zbere odpadu z obalov.

(137)

Členské štáty by mali zriadiť systémy vrátenia a zberu odpadu z obalov, ktorými by ho nasmerovali k najvhodnejšej alternatíve nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Tieto systémy by mali byť otvorené pre všetky zainteresované strany, najmä hospodárske subjekty a orgány verejnej správy. Mali by sa zriaďovať so zreteľom na životné prostredie a zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť a hygienu. Systémy vrátenia obalov a ich zberu by mali byť tiež dostupné a mali by sa vzťahovať aj na obaly dovážaných výrobkov podľa nediskriminačných ustanovení.

(138)

Je možné, že niektoré členské štáty už pri transpozícii článku 7 smernice 94/62/ES do vnútroštátneho práva zaviedli systémy triedeného zberu a recyklácie odpadu, z ktorých vychádzajú príslušné vnútroštátne povolenia a zmluvné dojednania. Tieto členské štáty by mali mať možnosť uvedené systémy naďalej používať pod podmienkou, že správne vykonávajú povinnosti podľa tohto nariadenia.

(139)

Členské štáty by takisto mali prijať opatrenia na podporu recyklácie, ktorá spĺňa normy kvality týkajúce sa používania recyklovaných materiálov v príslušných odvetviach. Táto povinnosť je obzvlášť dôležitá vzhľadom na minimálny percentuálny podiel stanovený pre recyklovaný obsah v plastových obaloch.

(140)

Zber obalov je rozhodujúcim krokom k zabezpečeniu ich obehovosti a silného trhu s druhotnými surovinami. Zavedenie povinnej miery zberu je stimulom na rozvoj efektívnych a cielených systémov zberu na vnútroštátnej úrovni a jeho cieľom je zvýšiť množstvo triedeného a potenciálne recyklovaného odpadu.

(141)

Ukázalo sa, že dobre fungujúce zálohové systémy zabezpečujú veľmi vysokú mieru zberu a vysokokvalitnú recykláciu, najmä nápojových fliaš a plechoviek. Je vhodné, aby členské štáty zriadili zálohové systémy, ktorými sa podporí dosiahnutie cieľa triedeného zberu jednorazových plastových nápojových fliaš stanoveného v smernici (EÚ) 2019/904, ešte viac sa zvýši už vysoká miera zberu a dosiahne sa vysokokvalitná recyklácia kovových nápojových nádob. Tieto systémy prispejú k zvýšeniu dodávok kvalitnej druhotnej suroviny vhodnej na recykláciu v uzavretom cykle a zníži sa vďaka nim znečisťovanie odpadom z nápojových obalov.

(142)

Zálohové systémy by mali byť povinné pre jednorazové plastové nápojové fľaše a kovové nápojové nádoby. Členské štáty môžu podľa svojho rozhodnutia zaradiť do týchto systémov aj iné obaly pre iné výrobky alebo obaly vyrobené z iných materiálov, najmä jednorazové sklené fľaše. Mali by zabezpečiť, aby zálohové systémy v prípade formátov jednorazových obalov, najmä jednorazových sklených nápojových fliaš, boli k dispozícii aj pre opakovane použiteľné obaly, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné. Mali by zvážiť zavedenie zálohových systémov aj v prípade opakovane použiteľných obalov. Členským štátom by sa malo povoliť, aby pri dodržaní všeobecných pravidiel stanovených v ZFEÚ a konajúc v súlade s týmto nariadením prijali ustanovenia, ktoré idú nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v tomto nariadení, napríklad účtovanie zálohu na mieste predaja v prípade konzumácie v pohostinských zariadeniach alebo povinnosť všetkých koncových distribútorov prijímať zálohované obaly bez ohľadu na obalový materiál a formát, ktorý distribuujú, alebo ich predajnú plochu.

(143)

V tomto nariadení by sa mala zohľadniť rozmanitosť zálohových systémov, ktoré v Únii existujú, a malo by sa zabezpečiť, aby sa nebránilo technologickému vývoju týchto systémov, pokiaľ spĺňajú požiadavky a kritériá na zvýšenie miery zberu a zaistenie kvalitnejšej recyklácie.

(144)

Vzhľadom na povahu výrobkov a na rozdiely v ich systémoch výroby a distribúcie by však zálohové systémy nemali byť povinné pre obaly na víno, aromatizované vínne výrobky a výrobky podobné vínu, liehoviny a mlieko a mliečne výrobky uvedené v časti XVI prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013. Členské štáty však môžu zaviesť zálohové systémy, ktoré sa budú vzťahovať na tieto nápojové obaly, ako aj na iné nápojové a iné ako nápojové obaly.

(145)

Od 1. januára 2029 by všetky zálohové systémy pre jednorazové plastové nápojové fľaše a jednorazové kovové nápojové nádoby mali spĺňať všeobecné minimálne požiadavky stanovené v tomto nariadení s výnimkou zálohových systémov zriadených pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, ktoré k 1. januáru 2029 dosiahli cieľ 90 % miery triedeného zberu. Vďaka týmto požiadavkám sa v členských štátoch môže dosiahnuť väčšia konzistentnosť a vyššia návratnosť. Stanovili sa na základe názorov zainteresovaných strán, odborných analýz a najlepších postupov, ktoré sa osvedčili v existujúcich zálohových systémoch. Požiadavky sú navrhnuté tak, aby umožňovali inovácie a zároveň poskytovali istú úroveň flexibility na prispôsobenie sa miestnym podmienkam.

(146)

Členské štáty s regiónmi s vysokou mierou cezhraničného obchodovania by mali zabezpečiť, aby zálohové systémy umožňovali na určených zberných miestach zber obalov zo zálohových systémov dotknutých členských štátov, a mali by sa usilovať umožniť vrátenie zálohu.

(147)

Členské štáty, ktoré v roku 2026 dosiahnu 80 % mieru zberu cieľových druhov obalov bez zálohového systému, by mali mať možnosť požiadať, aby zálohový systém nemuseli zriadiť.

(148)

Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa zaviesť zálohový systém na nižšej ako celoštátnej úrovni, pričom zohľadnia príslušné vnútroštátne administratívne rozdelenia a osobitnú situáciu zámorských území, pokiaľ preukážu environmentálne a hospodárske výsledky takéhoto systému a že je plne v súlade s 90 % mierou zberu jednorazových plastových nápojových fliaš a kovových nápojových obalov stanovenou v tomto nariadení.

(149)

Ako osobitné opatrenie na predchádzanie vzniku odpadu z obalov by členské štáty mali aktívne podporovať riešenia opätovného použitia a opätovného plnenia obalov. Mali by podporovať zavádzanie systémov opätovného použitia a opätovného plnenia a monitorovať ich fungovanie a dodržiavanie hygienických noriem. Členské štáty sa nabádajú, aby prijali aj iné opatrenia, ako napríklad zriadenie zálohových systémov pre opakovane použiteľné formáty obalov, využívanie ekonomických stimulov alebo stanovenie požiadaviek na koncových distribútorov, aby sprístupnili určitý percentuálny podiel iných výrobkov, než sú výrobky, na ktoré sa vzťahujú ciele opätovného použitia a povinnosti opätovného plnenia, v opakovane použiteľných obaloch alebo opätovným plnením za predpokladu, že takéto požiadavky nepovedú k fragmentácii jednotného trhu a vytváraniu obchodných prekážok.

(150)

Požiadavky na zber, triedenie, redistribúciu do plničiek a čistenie sú úplne odlišné pre zálohové systémy jednorazových obalov a pre systémy opätovného použitia založené na zálohoch. Minimálne požiadavky na zálohové systémy by sa preto nemali vzťahovať na systémy opätovného použitia založené na zálohoch. Namiesto toho by sa na systémy opätovného použitia mali vzťahovať osobitné požiadavky.

(151)

Smernica 94/62/ES bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 (40), ktorou sa pre členské štáty stanovujú ciele recyklácie, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2025 a do roku 2030. Tieto ciele a pravidlá ich výpočtu by sa mali zachovať. Hoci sa uznáva odlišná východisková pozícia jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o ciele recyklácie, a hoci sa v tomto nariadení navrhujú opatrenia na uľahčenie dosiahnutia týchto cieľov, malo by byť stále možné za určitých podmienok predĺžiť lehoty na dosiahnutie cieľov recyklácie na rok 2030. Komisia by však mala byť splnomocnená zamietnuť revidovaný plán vykonávania, ktorý predloží členský štát.

(152)

V smernici 94/62/ES sa od Komisie vyžaduje preskúmanie cieľov recyklácie obalov na rok 2030 na účely zachovania týchto cieľov alebo vo vhodných prípadoch ich zvýšenia. Zatiaľ však nie je vhodné zmeniť ciele stanovené na rok 2030, keďže z dôkazov vyplýva, že niektoré členské štáty majú s plnením existujúcich cieľov stále ťažkosti. Z tohto dôvodu by sa mali zaviesť opatrenia, ktoré by zhotoviteľov motivovali k tomu, aby na trh uvádzali obaly, ktoré možno vo väčšej miere recyklovať, a pomohli tak členským štátom dosiahnuť ciele recyklácie. V budúcnosti by sa Komisii mali nahlasovať podrobnejšie údaje o obaloch a recyklácii odpadu z obalov a ich tokoch. Nahlasovanie týchto údajov Komisii umožní preskúmať tieto ciele s možnosťou ich zachovania alebo zvýšenia. Aby bolo možné zohľadniť účinky opatrení zameraných na zlepšenie recyklovateľnosti obalov by sa preskúmanie nemalo uskutočniť skôr ako plánované celkové vyhodnotenie tohto nariadenia, t. j. 7 rokov po nadobudnutí jeho účinnosti. Počas tohto preskúmania by sa mala venovať pozornosť aj možnosti stanoviť nové ciele, ktoré by boli v porovnaní so súčasnými cieľmi podrobnejšie.

(153)

Výpočet cieľov recyklácie by mal vychádzať z hmotnosti odpadu z obalov, ktorý sa recykluje. Členské štáty by mali zabezpečiť spoľahlivosť a presnosť zhromaždených údajov o recyklovanom odpade z obalov. Platí všeobecné pravidlo, že skutočné váženie odpadu z obalov, ktorý sa považuje za recyklovaný, by malo prebiehať na vstupe do procesu recyklácie. Členským štátom by sa napriek tomu malo v záujme obmedzenia administratívnej záťaže, za predpokladu splnenia prísnych podmienok a odchylne od všeobecného pravidla povoliť určovanie hmotnosti recyklovaného odpadu z obalov na základe merania výstupov každého procesu triedenia odpadu, ktoré sa opravia s prihliadnutím na priemernú stratovosť, ku ktorej dochádza pred vstupom do procesu recyklácie. Straty na materiáloch, ku ktorým došlo pred vstupom odpadu do procesu recyklácie, napríklad v dôsledku triedenia alebo iných predbežných procesov, by do množstva odpadu, ktorý sa nahlasuje ako recyklovaný, nemali byť zahrnuté. Tieto straty možno stanoviť na základe elektronických registrov, technických špecifikácií, podrobných pravidiel pre výpočet priemernej stratovosti pre jednotlivé toky odpadu alebo iných rovnocenných opatrení. Členské štáty by mali zahrnúť informácie o takýchto opatreniach do správ o kontrole kvality, a to spolu s údajmi o recyklácii odpadu, ktoré predkladajú Komisii. Priemerná stratovosť by sa podľa možnosti mala stanoviť na úrovni jednotlivých zariadení na triedenie a mala by byť prepojená s hlavnými rôznymi druhmi odpadu, rôznymi zdrojmi, ako napríklad domácnosť alebo obchod, rôznymi systémami zberu a rôznymi druhmi procesov triedenia. Priemerná stratovosť by sa mala používať len v prípadoch, keď nie sú k dispozícii žiadne iné spoľahlivé údaje, najmä v kontexte prepravy a vývozu odpadu. Straty hmotnosti materiálov alebo látok v dôsledku fyzikálnych alebo chemických zmien spojených s recykláciou, v rámci ktorej sa odpad z obalov skutočne prepracúva na výrobky, materiály alebo látky, by sa od hmotnosti odpadu, ktorý sa nahlasuje ako recyklovaný, nemali odpočítavať.

(154)

Ak sa výpočet miery recyklácie uplatňuje pri aeróbnom alebo anaeróbnom spracovaní biologicky rozložiteľného odpadu z obalov, množstvo odpadu, ktorý sa takto spracuje, možno považovať za recyklovaný odpad, ak v dôsledku takéhoto spracovania vzniká výstup, ktorý sa použije ako recyklovaný výrobok, materiál alebo látka. Zatiaľ čo výstupom z takéhoto spracovania je najčastejšie kompost alebo digestát, zohľadniť by sa mohol aj iný výstup za predpokladu, že obsahuje porovnateľné množstvo recyklovaného obsahu vo vzťahu k množstvu spracovaného biologicky rozložiteľného odpadu z obalov. V iných prípadoch a v súlade s vymedzením pojmu recyklácia by sa do dosahovania cieľov recyklácie nemalo započítavať prepracovanie biologicky rozložiteľného odpadu z obalov na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky výroby energie, ktoré sa zneškodnia alebo ktoré sa majú použiť v rámci akéhokoľvek procesu, ktorý má rovnaký účel ako zhodnocovanie odpadu, okrem recyklácie.

(155)

Ak materiály odpadu z obalov prestávajú byť odpadom v dôsledku prípravnej činnosti ešte pred skutočným prepracovaním mali by sa považovať za recyklované, ak sú určené na ďalšie prepracovanie na výrobky, materiály alebo látky určené na ich pôvodný alebo iný účel. Materiály, ktoré prestali byť odpadom a ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iný prostriedok na výrobu energie, ktoré sa majú zasypať alebo zneškodniť alebo ktoré sa majú použiť v rámci akejkoľvek činnosti, ktorá má rovnaký účel ako zhodnocovanie odpadu, okrem recyklácie, by sa nemali započítavať do dosahovania cieľov recyklácie.

(156)

Komisia by pri stanovovaní metodiky výpočtu a overovania percentuálneho podielu recyklovaného obsahu mala posúdiť dostupné recyklačné technológie s prihliadnutím na ich hospodárske a environmentálne výsledky vrátane kvality výstupu, dostupnosti odpadu, potrebnej energie, emisií skleníkových plynov a ďalších príslušných vplyvov na životné prostredie. Komisia by mala zohľadniť aj to, že takéto technológie sa môžu využiť v súvislosti s klamlivými tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia.

(157)

Tvrdenia o vlastnostiach obalov, pre ktoré sa v tomto nariadení stanovujú právne požiadavky, ako je recyklovateľnosť, úroveň recyklovaného obsahu a opakovaná použiteľnosť, by sa mali uvádzať len v súvislosti s tými vlastnosťami obalov, ktoré prevyšujú príslušné minimálne požiadavky stanovené v tomto nariadení, a v súlade s metodikami a pravidlami stanovenými podľa tohto nariadenia. V takýchto tvrdeniach by sa malo tiež uvádzať, či sa týkajú jednotky obalu, časti jednotky obalu alebo všetkých obalov, ktoré hospodársky subjekt uvádza na trh.

(158)

Členské štáty by mali mať právo zohľadniť recykláciu kovov vytriedených po spaľovaní odpadu úmerne k podielu spaľovaného odpadu z obalov za predpokladu, že recyklované kovy spĺňajú určité kritériá kvality stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2019/1004 (41).

(159)

V prípade vývozu odpadu z obalov z Únie na recykláciu sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 (42) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1157 (43).

(160)

Keďže opätovné použitie znamená, že na trh sa neuvádzajú žiadne nové obaly, opakovane použiteľné spotrebiteľské obaly, ktoré sa uvádzajú na trh, a drevené obaly, ktoré sa opravujú na opätovné použitie, by sa mali zohľadniť na účely plnenia príslušných cieľov recyklácie obalov. Členským štátom by sa malo umožniť využiť túto možnosť na výpočet upravenej úrovne cieľov recyklácie, pri ktorom zohľadnia maximálne 5 percentuálnych bodov priemerného podielu opakovane použiteľných spotrebiteľských obalov uvedených na trh po prvýkrát a opätovne použitých v rámci systému opätovného použitia za predchádzajúce tri roky.

(161)

Výrobcovia a organizácie zodpovednosti výrobcov by sa mali aktívne zapájať do poskytovania informácií koncovým používateľom, najmä spotrebiteľom, o predchádzaní vzniku odpadu z obalov a o nakladaní s ním. Tieto informácie by mali zahŕňať dostupnosť mechanizmov opätovného použitia obalov, význam označení umiestnených na obale a iné pokyny na zneškodňovanie odpadu z obalov. Výrobcovia a organizácie zodpovednosti výrobcov by mali spotrebiteľov informovať aj o tom, že obaly označené ako kompostovateľné, sú kompostovateľné v priemyselne kontrolovaných podmienkach v zariadeniach na spracovanie biologického odpadu a nie sú vhodné na domáce kompostovanie. Obaly by sa nemali vyhadzovať ako odpadky. Výrobcovia by tiež mali informovať o tom, že koncoví používatelia zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní environmentálne optimálneho nakladania s odpadom z obalov. Pri poskytovaní informácií všetkým koncovým používateľom, ako aj pri nahlasovaní údajov o obaloch by sa mali využívať moderné informačné technológie. Tieto informácie by sa mali poskytovať klasickými prostriedkami, napríklad formou kampaní s využitím exteriérových či interiérových plagátov a sociálnych médií, alebo inovatívnejšími prostriedkami, medzi ktoré patrí elektronický prístup na webové sídla prostredníctvom kódov QR pripevnených na obale.

(162)

Separovaný zber mimo domácností je dôležitým prvkom pri zvyšovaní miery zberu obalov a zlepšovaní ich obehovosti. Členské štáty a hospodárske subjekty by mali mať možnosť prijať osobitné opatrenia separovaného zberu mimo domácností prispôsobené miestu a zvykom spotrebiteľov.

(163)

Členské štáty by mali Komisii poskytovať informácie o dosahovaní cieľov recyklácie za každý kalendárny rok. Na účely vyhodnotenia účinnosti opatrení zameraných na zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek by sa mali nahlasovať aj údaje o spotrebe veľmi ľahkých plastových tašiek, ľahkých plastových tašiek, hrubých plastových tašiek a veľmi hrubých plastových tašiek, aby bolo možné posúdiť, či sa ich spotreba v reakcii na opatrenia zamerané na zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek nezvýšila. Aby sa dalo posúdiť, či sú povinné zálohové systémy, ktoré majú členské štáty zriadiť, účinné alebo či sú výnimky členských štátov z povinnosti zriadiť tieto systémy odôvodnené, je dôležité získať prostredníctvom nahlasovania členskými štátmi informácie o miere triedeného zberu obalov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zaviesť zálohový systém.

(164)

S cieľom stanoviť metodiku posudzovania recyklácie vo veľkom rozsahu by členské štáty mali každoročne nahlasovať aj údaje o množstve recyklovaného odpadu z obalov podľa kategórie obalov a o množstve obalov po prvýkrát sprístupnených na území členského štátu, alebo vybalených výrobcom, ktorý nie je koncovým používateľom, podľa kategórie obalov. Komisia by mala uvedené údaje zhromažďovať a uverejňovať ich s cieľom monitorovať každoročný vývoj recyklácie odpadu z obalov vo veľkom rozsahu.

(165)

Členské štáty by mali údaje nahlasovať Komisii elektronicky a poskytnúť jej správu o kontrole kvality. Okrem toho by údaje o cieľoch recyklácie mala sprevádzať správa, v ktorej sa opisujú opatrenia prijaté na zavedenie účinného systému kontroly kvality a vysledovateľnosti odpadu z obalov.

(166)

Na zabezpečenie jednotných podmienok plnenia nahlasovacích povinností by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla stanoviť pravidlá výpočtu a overovania údajov o dosahovaní cieľov recyklácie, o miere triedeného zberu obalov, na ktoré sa vzťahuje zálohový systém, a údajov potrebných na stanovenie metodiky posudzovania recyklácie vo veľkom rozsahu. Uvedený vykonávací akt by mal zahŕňať aj metodiku určovania množstva vzniknutého odpadu z obalov a mal by sa v ňom určovať aj formát predkladania údajov. Mala by sa v ňom stanoviť aj metodika výpočtu ročnej spotreby ľahkých plastových tašiek na obyvateľa a formát predkladania uvedených údajov, keďže uvedené údaje sú potrebné na podporu monitorovania a úplného vykonávania podstatných požiadaviek týkajúcich sa plastových tašiek, najmä s cieľom zabezpečiť rozčlenené a povinné údaje o rôznych kategóriách plastových tašiek. Uvedeným vykonávacím aktom by sa malo nahradiť rozhodnutie Komisie 2005/270/ES (44) a vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/896 (45).

(167)

Členské štáty by mali zriadiť databázy obalov a zabezpečiť ich riadne fungovanie, aby mohli spoločne s Komisiou monitorovať plnenie cieľov stanovených v tomto nariadení.

(168)

Účinné presadzovanie požiadaviek na udržateľnosť je dôležité na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a na zaistenie toho, aby sa prejavili očakávané výhody tohto nariadenia a jeho prínos k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy, energetiky a obehovosti. Príslušné orgány by sa preto mali usilovať každoročne vykonávať kontroly presnosti aspoň časti EÚ vyhlásení o zhode. Nariadenie (EÚ) 2019/1020, ktorým sa stanovuje horizontálny rámec pre dohľad nad trhom a kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie, by sa malo vzťahovať na obaly, pre ktoré sa stanovujú požiadavky na udržateľnosť podľa tohto nariadenia. V mechanizmoch dohľadu nad trhom stanovených v nariadení (EÚ) 2019/1020 sa stanovujú požiadavky na dohľad nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh, ako aj ochranné mechanizmy na kontrolu súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o uvádzanie obalov na trh.

(169)

Obaly by sa mali uvádzať na trh len vtedy, ak nepredstavujú známe riziko pre životné prostredie a ľudské zdravie. S cieľom sústrediť úsilie v oblasti dohľadu nad trhom by sa obal predstavujúci riziko mal na účely tohto nariadenia definovať ako obal, ktorý by tým, že nespĺňa požiadavku na udržateľnosť alebo že zodpovedný hospodársky subjekt nespĺňa požiadavku na udržateľnosť, mohol nepriaznivo ovplyvniť životné prostredie alebo iné verejné záujmy chránené príslušnými požiadavkami.

(170)

Mal by existovať postup, na základe ktorého by boli zainteresované strany informované o opatreniach, ktorých prijatie sa plánuje v súvislosti s obalmi predstavujúcimi riziko. Vďaka danému postupu by sa orgánom dohľadu nad trhom v členských štátoch takisto umožnilo, aby v spolupráci s príslušnými hospodárskymi subjektmi konali v súvislosti s týmito obalmi ešte v ranej fáze. V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci na účely určenia opodstatnenosti vnútroštátnych opatrení prijatých v súvislosti s nevyhovujúcimi výrobkami. Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak si to v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia alebo zdravia ľudí vyžadujú vážne a naliehavé dôvody.

(171)

Orgány dohľadu nad trhom by mali mať právo vyžadovať od hospodárskych subjektov prijatie nápravného opatrenia na základe zistení, že daný obal nevyhovuje požiadavkám na udržateľnosť a označovanie alebo že daný hospodársky subjekt porušuje iné pravidlá týkajúce sa uvádzania obalu na trh alebo jeho sprístupňovania na trhu. V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania požiadavky na hospodárske subjekty, aby prijali nápravné opatrenie, by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla rozhodnúť o opodstatnenosti vnútroštátneho opatrenia.

(172)

V prípade obáv týkajúcich sa ľudského zdravia by orgán dohľadu nad trhom nemal hodnotiť riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat pochádzajúce z obalového materiálu, ak by sa prenieslo na balený obsah obalového materiálu, ale mal by upozorniť orgány príslušné na vykonávanie kontrol uvedeného rizika a určené podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 (46), nariadení (EÚ) 2017/745, (EÚ) 2017/746 a (EÚ) 2019/6 alebo smernice 2001/83/ES.

(173)

Verejné obstarávanie predstavuje 14 % HDP Únie. S cieľom prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality, zvýšeniu energetickej efektívnosti a efektívnejšiemu využívaniu zdrojov, ako aj prechodu na obehové hospodárstvo, ktoré chráni verejné zdravie a biodiverzitu, by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, aby vo vhodných prípadoch vyžadovala od verejných obstarávateľov a obstarávateľov v zmysle vymedzenia v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (47) a 2014/25/EÚ (48), aby zosúladili svoje verejné obstarávanie s konkrétnymi minimálnymi povinnými požiadavkami na zelené verejné obstarávanie, ktoré sa stanovia vo vykonávacích aktoch prijatých podľa tohto nariadenia. Na rozdiel od dobrovoľného prístupu by povinné požiadavky mali maximalizovať vplyv verejných výdavkov na zvýšenie dopytu po obaloch s lepšou výkonnosťou. Tieto požiadavky by mali byť transparentné, objektívne a nediskriminačné. Členské štáty by mali mať možnosť vo svojich požiadavkách na verejné obstarávanie odkazovať na technické špecifikácie, podmienky účasti alebo podmienky plnenia zákazky a nemalo by byť potrebné, aby tieto požiadavky boli kumulatívne. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali mať možnosť prijať ustanovenia, ktoré idú nad rámec minimálnych požiadaviek na zelené verejné obstarávanie stanovených v tomto nariadení, a to pri dodržaní všeobecných pravidiel stanovených v ZFEÚ a konajúc v súlade s týmto nariadením.

(174)

V záujme ochrany fungovania vnútorného trhu a vytvorenia rovnakých podmienok treba zabezpečiť, aby obaly z tretích krajín vstupujúce na trh Únie boli v súlade s týmto nariadením, či už sa dovážajú ako samostatný obal, alebo ako súčasť baleného výrobku. Predovšetkým treba zabezpečiť, aby zhotovitelia v súvislosti s týmito obalmi vykonali náležité postupy posudzovania zhody. Prioritou by mala byť spolupráca na trhu medzi orgánmi dohľadu nad trhom a hospodárskymi subjektmi. Intervencie orgánov určených podľa článku 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa síce môžu týkať akýchkoľvek obalov vstupujúcich na trh Únie, no mali by sa zamerať predovšetkým na obaly, na ktoré sa vzťahujú zákazy vydané orgánmi dohľadu nad trhom. Ak orgány dohľadu nad trhom vydajú takéto zákazy a tieto zákazy sa neobmedzujú len na vnútroštátne územie, mali by orgánom určeným na kontrolu obalov vstupujúcich na trh Únie oznámiť podrobné údaje potrebné na identifikáciu takýchto nevyhovujúcich obalov na hraniciach vrátane informácií o daných balených výrobkoch a hospodárskych subjektoch, aby sa dal uplatniť prístup založený na riziku v prípade výrobkov vstupujúcich na trh Únie. V takýchto prípadoch sa colné orgány zamerajú na identifikáciu a zastavenie týchto obalov na hraniciach.

(175)

Na optimalizáciu procesu kontroly na vonkajších hraniciach Únie a zníženie záťaže s ním spojenej treba umožniť automatizovaný prenos údajov medzi Informačným a komunikačným systémom pre dohľad nad trhom (ICSMS) a colnými systémami. Mali by sa rozlišovať dva rôzne prenosy údajov vzhľadom na svoje príslušné účely. Po prvé, zákazy, o ktorých orgány dohľadu nad trhom rozhodli v nadväznosti na identifikáciu nevyhovujúcich obalov, by sa mali oznamovať zo systému ICSMS colným orgánom, aby ich orgány určené na vykonávanie kontrol na vonkajších hraniciach využívali s cieľom identifikovať obaly, na ktoré by sa takéto zákazy mali vzťahovať. Pri tomto prvom prenose údajov by sa mal používať elektronický systém riadenia colných rizík stanovený v článku 36 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (49), a to bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek budúci vývoj prostredia týkajúceho sa riadenia colných rizík. Po druhé, ak colné orgány zistia, že obal je nevyhovujúci, bude potrebná správa prípadov, a to aj na prenos oznámenia o pozastavení, záverov orgánov dohľadu nad trhom a výsledku opatrení prijatých colnými orgánmi. Prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo podporuje tento druhý prenos údajov medzi systémom ICSMS a vnútroštátnymi colnými systémami.

(176)

Na zabezpečenie jednotných podmienok realizácie prepojenia systémov na účely komunikácie medzi orgánmi dohľadu nad trhom a colnými orgánmi by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť procesné pravidlá a podrobnosti vykonávacích opatrení vrátane funkcií, dátových prvkov a spracúvania údajov, ako aj pravidlá spracúvania osobných údajov, dôvernosti a spoločného prevádzkovania tohto prepojenia.

(177)

Pri prijímaní delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (50). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. Pri vypracúvaní týchto delegovaných aktov by Komisia mala zohľadniť vedecké alebo iné dostupné technické informácie vrátane príslušných medzinárodných noriem.

(178)

Vykonávacie právomoci, ktoré sa na Komisiu prenášajú týmto nariadením, by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (51).

(179)

S cieľom zabezpečiť, aby sa požiadavky na výrobky uvedené v smernici (EÚ) 2019/904 mohli monitorovať a presadzovať a aby podliehali primeranému dohľadu nad trhom, malo by sa nariadenie (EÚ) 2019/1020 zmeniť tak, aby sa do rozsahu jeho pôsobnosti zahrnula smernica (EÚ) 2019/904. Ustanovenia týkajúce sa požiadaviek, podľa ktorých má byť v plastových nápojových fľašiach od 1. januára 2030 určitý obsah recyklovaného plastu, a zodpovedajúce nahlasovacie povinnosti by sa mali zo smernice (EÚ) 2019/904 vypustiť, keďže táto záležitosť sa upravuje výlučne týmto nariadením.

(180)

Týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všetky obaly. Určité jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahuje smernica (EÚ) 2019/904, ako napríklad plastové tašky, poháre na nápoje, nádoby na potraviny a nápoje vrátane fliaš, sa považujú za obaly. Smernica (EÚ) 2019/904 sa považuje za lex specialis vo vzťahu k tomuto nariadeniu. V prípade rozporu medzi smernicou (EÚ) 2019/904 a týmto nariadením, by sa v rozsahu jej pôsobnosti mala uplatňovať uvedená smernica. Smernicou (EÚ) 2019/904 sa od členských štátov požaduje, aby prijali opatrenia na zníženie spotreby niektorých jednorazových plastových výrobkov vrátane obmedzení uvádzania na trh. Takéto obmedzenia uvádzania na trh by v prípade rozporu s akýmikoľvek ustanoveniami tohto nariadenia mali mať prednosť a mali by sa uplatňovať. V tomto nariadení sa stanovuje obmedzenie uvádzania plastových výrobkov uvedených v prílohe V bode 3 na trh, zatiaľ čo v smernici (EÚ) 2019/904 sa členským štátom umožňuje, aby prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie zníženia spotreby týchto jednorazových plastových výrobkov. Keďže vnútroštátne vykonávacie opatrenia podľa smernice (EÚ) 2019/904 môžu byť menej reštriktívne ako zákaz uvádzania na trh, toto nariadenie by malo mať prednosť pred smernicou (EÚ) 2019/904, pokiaľ ide o výrobky zahrnuté do vymedzenia pojmu obal, s cieľom podporiť znižovanie používania jednorazových plastových obalov a znižovať množstvo jednorazových plastových obalov v životnom prostredí. Preto by členské štáty nemali mať možnosť prijať výnimku zo zákazu stanoveného v smernici (EÚ) 2019/904, pokiaľ ide o uvádzanie obalov vyrobených z expandovaného polystyrénu na trh. Aby sa zohľadnila táto skutočnosť, smernica (EÚ) 2019/904 by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(181)

Keďže týmto nariadením sa neupravuje recyklovaný obsah v žiadnej plastovej časti obalov pred 1. januárom 2030, ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na recyklovaný obsah v plastových nápojových fľašiach v smernici (EÚ) 2019/904 by mali ostať v platnosti do uvedeného dátumu.

(182)

S cieľom zvýšiť dôveru verejnosti v obaly uvádzané na trh, najmä pokiaľ ide o súlad s požiadavkami na udržateľnosť, by sa na hospodárske subjekty, ktoré uvádzajú na trh nevyhovujúce obaly alebo si neplnia povinnosti, mali vzťahovať sankcie. Preto je potrebné, aby členské štáty vo vnútroštátnom práve stanovili pre prípady nedodržania súladu s týmto nariadením účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(183)

V článku 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa od členských štátov vyžaduje, aby stanovili prostriedky nápravy, ktoré sú dostatočné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, vrátane súdov členských štátov. V tejto súvislosti by členské štáty mali zabezpečiť, aby dotknuté osoby, napríklad fyzické alebo právnické osoby, ktoré sa sťažovali na údajný nesúlad alebo nahlásili údajný nesúlad obalu, či už ako samostatného obalu, alebo ako súčasť baleného výrobku, s týmto nariadením, mali prístup k spravodlivosti v súlade so záväzkami, na ktorých sa členské štáty dohodli ako zmluvné strany Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (52) podpísaného v Aarhuse 25. júna 1998 (ďalej len „Aarhuský dohovor“).

(184)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Podľa bodu 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva by toto hodnotenie malo byť založené na piatich kritériách – efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnote Únie – a malo by poskytovať základ pre posúdenie vplyvu ďalších možných opatrení. Komisia by mala Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov predložiť správu o vykonávaní tohto nariadenia a o jeho vplyve na environmentálnu udržateľnosť obalov, ako aj na fungovanie vnútorného trhu.

(185)

Hospodárskym subjektom je potrebné poskytnúť dostatočný čas na prispôsobenie ich činností, aby mohli splniť svoje povinnosti a vyhovieť požiadavkám tohto nariadenia. Podobne je potrebné poskytnúť členským štátom dostatočný čas na prijatie administratívnych opatrení týkajúcich sa organizácie povoľovacích postupov príslušnými orgánmi, zachovávajúc pri tom kontinuitu pre hospodárske subjekty, a na vytvorenie administratívnej infraštruktúry potrebnej na uplatňovanie tohto nariadenia. Preto by sa toto nariadenie malo začať uplatňovať až odo dňa, do ktorého sa takéto prípravy môžu reálne dokončiť. Osobitná pozornosť by sa mala venovať tomu, ako mikropodnikom, malým a stredným podnikom uľahčiť dodržiavanie povinností a požiadaviek podľa tohto nariadenia, a to aj prostredníctvom usmernení, ktoré má poskytnúť Komisia, aby hospodárskym subjektom, a najmä malým a stredným podnikom, toto dodržiavanie uľahčila.

(186)

Na splnenie týchto záväzkov a vytvorenie ambiciózneho, ale pritom harmonizovaného rámca pre oblasť obalov treba prijať nariadenie, ktorým sa stanovia požiadavky na obaly počas celého ich životného cyklu. Smernica 94/62/ES by sa preto mala zrušiť.

(187)

Smernica 94/62/ES by sa s účinnosťou odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia mala zrušiť. Na zabezpečenie hladkého prechodu a kontinuity, kým Komisia neprijme nové pravidlá podľa tohto nariadenia, a na zabezpečenie kontinuity pri uplatňovaní systému vlastných zdrojov Únie, pokiaľ ide o vlastný zdroj založený na nerecyklovanom odpade z plastových obalov, by však určité povinnosti podľa uvedenej smernice týkajúce sa označovania, cieľov recyklácie a odovzdávania údajov Komisii mali počas určitého obdobia zostať v platnosti.

(188)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zlepšenie environmentálnej udržateľnosti obalov a zabezpečenie voľného pohybu obalov na vnútornom trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,