(1)

Únia si dala za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)

V Haagskom programe: posilňovanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii (3) sa od členských štátov vyžaduje, aby zvážili možnosti sústredenia trestného stíhania v cezhraničných prípadoch s viacerými stranami v jednom členskom štáte s cieľom zvýšiť účinnosť trestného stíhania pri zaručení riadneho výkonu spravodlivosti.

(3)

V programe opatrení na uplatňovanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach (4) sa vyžaduje nástroj, ktorý umožní odovzdávanie trestného konania do iných členských štátov.

(4)

Na zvýšenie účinného a riadneho výkonu trestnej spravodlivosti v rámci spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a na zabezpečenie toho, aby sa trestný čin vyšetroval alebo stíhal v najvhodnejšom členskom štáte, je potrebné ďalej rozvíjať justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi. Spoločné pravidlá členských štátov pre odovzdávanie trestného konania by najmä mohli pomôcť zabrániť zbytočným súbežným trestným konaniam v rôznych členských štátoch v súvislosti s tými istými skutkovými okolnosťami a tou istou osobou, ktorými by sa mohla porušiť zásada ne bis in idem. Takéto spoločné pravidlá by tiež mohli znížiť počet viacnásobných trestných konaní v súvislosti s tými istými skutkovými okolnosťami alebo v súvislosti s tou istou osobou vedených v rôznych členských štátoch. Cieľom takýchto spoločných pravidiel je takisto zabezpečiť, aby bolo možné trestné konanie odovzdať v prípade odkladu alebo odmietnutia odovzdania osoby na účely trestného stíhania na základe európskeho zatykača podľa rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV (5) napríklad z dôvodu prebiehajúceho súbežného trestného konania v inom členskom štáte v súvislosti s tým istým trestným činom, aby sa predišlo beztrestnosti stíhanej osoby.

(5)

Spoločné pravidlá odovzdávania trestných konaní sú nevyhnutné aj na účinný boj proti cezhraničnej trestnej činnosti, čo je zvlášť dôležité v súvislosti s trestnými činmi páchanými organizovanými zločineckými skupinami, ako je obchodovanie s drogami, prevádzačstvo, obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie so strelnými zbraňami, trestné činy proti životnému prostrediu, počítačová kriminalita alebo pranie špinavých peňazí. Trestné stíhanie organizovaných zločineckých skupín, ktoré pôsobia vo viacerých členských štátoch, môže byť pre dotknuté orgány nesmierne náročné. Odovzdávanie trestných konaní je dôležitým nástrojom, ktorý by posilnil boj proti organizovaným zločineckým skupinám pôsobiacim v celej Únii.

(6)

V záujme zabezpečenia účinnej spolupráce medzi dožadujúcimi orgánmi a dožiadanými orgánmi pri odovzdávaní trestného konania by pravidlá takéhoto odovzdávania mali byť stanovené v právne záväznom a priamo uplatniteľnom akte Únie.

(7)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na všetky žiadosti o odovzdanie vydané v rámci trestných konaní.

(8)

Cieľom rámcového rozhodnutia Rady 2009/948/SVV (6) je predchádzať situáciám, keď sa proti tej istej osobe vedú súbežné trestné konania v rôznych členských štátoch v súvislosti s tými istými skutkovými okolnosťami, ktoré by mohli viesť ku konečnému rozhodnutiu v týchto konaniach v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Uvedeným rámcovým rozhodnutím sa preto ustanovuje postup priamych konzultácií medzi príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov s cieľom dosiahnuť konsenzus o akomkoľvek účinnom riešení s cieľom vyhnúť sa nepriaznivým následkom vyplývajúcim z takýchto súbežných konaní a plytvaniu časom a zdrojmi týchto príslušných orgánov. Ak sa tieto príslušné orgány na základe konzultácií v súlade s uvedeným rámcovým rozhodnutím rozhodnú odovzdaním trestného konania sústrediť konanie v jednom členskom štáte, takéto odovzdanie by sa malo uskutočniť v súlade s týmto nariadením.

(9)

Ďalšie právne akty v trestnej oblasti, najmä tie, ktoré súvisia s osobitnými druhmi trestnej činnosti, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 (7) a rámcové rozhodnutia Rady 2002/475/SVV (8) a 2008/841/SVV (9), zahŕňajú ustanovenia o tom, ktoré skutočnosti sa majú zohľadniť pri sústreďovaní trestných konaní v jednom členskom štáte v prípade, že trestné stíhanie na základe tých istých skutkových okolností môže oprávnene viesť viac ako jeden členský štát. Ak sa príslušné orgány dotknutých členských štátov na základe spolupráce v súlade s takýmito právnymi aktmi rozhodnú odovzdaním trestného konania sústrediť trestné konanie v jednom členskom štáte, takéto odovzdanie by sa malo uskutočniť v súlade s týmto nariadením.

(10)

Bolo prijatých niekoľko právnych aktov Únie o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a justičné rozhodnutia v trestných veciach, najmä rámcové rozhodnutia Rady 2005/214/SVV (10), 2008/909/SVV (11) a 2008/947/SVV (12). Toto nariadenie dopĺňa uvedené rámcové rozhodnutia a nie je ním dotknuté ich uplatňovanie.

(11)

Týmto nariadením nie je dotknutá spontánna výmena informácií, ktorá sa upravuje inými právnymi aktmi Únie.

(12)

Toto nariadenie sa nevzťahuje na rozhodnutia o zmene pridelenia, spojení alebo vylúčení vecí, pri ktorých Európska prokuratúra vykonala svoju právomoc v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (13).

(13)

Na účely tohto nariadenia by členské štáty mali určiť svoje príslušné orgány tak, aby sa tým podporila zásada priameho styku medzi týmito orgánmi.

(14)

Na účely tohto nariadenia a v záujme uľahčenia jeho účinného uplatňovania v celej Únii by malo byť možné, aby v prípade, že štruktúra vnútorných právnych systémov členských štátov s tradíciami common law neumožňuje ich súdom a prokuratúram prijímať dodatočné opatrenia k rozhodnutiu o prijatí alebo odmietnutí odovzdania trestného konania, takéto dodatočné opatrenia prijímal iný orgán s právomocou prijímať opatrenia v trestnom konaní. Zapojením takéhoto príslušného orgánu by nemalo byť nijako dotknuté rozhodnutie, ktoré prijíma výlučne sudca, súd, vyšetrujúci sudca alebo prokurátor, o prijatí alebo odmietnutí odovzdania trestného konania, ktoré by malo nevyhnutne zahŕňať posúdenie dôvodov odmietnutia podľa tohto nariadenia. Zapojenie iného príslušného orgánu má výlučne uľahčiť takéto rozhodovanie justičných orgánov a účinné uplatňovanie tohto nariadenia.

(15)

Ak je to potrebné vzhľadom na štruktúru ich vnútroštátnych právnych systémov, členské štáty by mali mať možnosť určiť jeden alebo viacero ústredných orgánov na účely administratívneho zasielania a prijímania žiadostí o odovzdanie trestného konania, ako aj na účely inej úradnej korešpondencie týkajúcej sa takýchto žiadostí . Takéto ústredné orgány by mohli takisto poskytovať administratívnu podporu a plniť koordinačné a asistenčné úlohy, a tým uľahčovať a podporovať prijímanie žiadostí o odovzdanie trestného konania.

(16)

V niektorých právnych aktoch Únie sa už od členských štátov vyžaduje, aby prijali potrebné opatrenia na určenie právomoci vo vzťahu ku konkrétnym trestným činom, ako napríklad podľa smernice (EÚ) 2017/541 vo vzťahu k trestným činom súvisiacim s teroristickými činnosťami alebo podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ (14) vo vzťahu k falšovaniu eura, v prípade, že sa odovzdanie osoby odmietne.

(17)

Aby sa zabezpečila možnosť odovzdania trestného konania v súlade s týmto nariadením, ak je to v záujme účinného a riadneho výkonu spravodlivosti a účinnej ochrany základných práv podozrivých osôb, obvinených osôb a obetí, ako sú stanovené v práve Únie, týmto nariadením by sa mala stanoviť právomoc v osobitných prípadoch, aby mohol dožiadaný štát vykonávať právomoc vo vzťahu k trestným činom, na ktoré sa vzťahuje vnútroštátne právo dožadujúceho štátu. Dožiadaný štát by mal mať právomoc vo vzťahu k trestným činom, pri ktorých sa žiada o odovzdanie trestného konania, vždy, keď sa tento členský štát považuje za najvhodnejší na stíhanie daného trestného činu. Normy právomoci stanovené v tomto nariadení by členským štátom nemali brániť v prijímaní vnútroštátnych opatrení na zabezpečenie toho, aby mohli vykonávať právomoc v osobitných prípadoch stanovených v tomto nariadení.

(18)

Okrem právomoci už stanovenej vnútroštátnym právom dožiadaného štátu by sa mala určiť právomoc na základe konkrétnych dôvodov uvedených v tomto nariadení, keď sa daný členský štát považuje za najvhodnejší na trestné stíhanie. Dožiadaný štát by mal mať právomoc v situáciách, keď odmietne odovzdať podozrivú alebo obvinenú osobu, na ktorú bol vydaný európsky zatykač a ktorá sa nachádza v dožiadanom štáte a je jeho štátnym príslušníkom alebo v ňom má pobyt, ak sa takéto odmietnutie zakladá na konkrétnych dôvodoch uvedených v tomto nariadení. Právomoc by sa mala napríklad určiť, ak sa odovzdanie odmietne na základe článku 4 bodu 7 písm. b) rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV, ktorý sa uplatňuje v situáciách, keď boli trestné činy spáchané mimo územia vydávajúceho členského štátu a právo vykonávajúceho členského štátu neumožňuje trestné stíhanie pre rovnaké trestné činy, ak boli spáchané mimo jeho územia. Toto pravidlo by sa mohlo uplatňovať v situáciách, keď trestný čin spáchali na území iného členského štátu alebo tretej krajiny štátni príslušníci iných členských štátov alebo štátni príslušníci tretích krajín a podozrivá alebo obvinená osoba má pobyt v dožiadanom štáte. Je to dôležité najmä v prípade závažných trestných činov porušujúcich základné hodnoty medzinárodného spoločenstva, ako sú vojnové zločiny alebo genocída, kde môže hroziť riziko beztrestnosti v dôsledku odmietnutia európskeho zatykača na základe článku 4 bodu 7 písm. b) rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV. Dožiadaný štát by mal mať právomoc aj vtedy, ak má trestný čin následky alebo spôsobí škody najmä v dožiadanom štáte. Škody by sa mali zohľadniť, ak v súlade s vnútroštátnym právom dožiadaného štátu patria k znakom skutkovej podstaty trestného činu. Dožiadaný štát by mal mať právomoc aj vtedy, ak už v tomto štáte prebieha trestné konanie proti tej istej podozrivej alebo obvinenej osobe v súvislosti s inými skutkovými okolnosťami, aby sa všetka údajná trestná činnosť takejto osoby mohla posudzovať v rámci jednej jurisdikcie, alebo ak v tomto štáte prebieha trestné konanie v súvislosti s tými istými, sčasti tými istými alebo súvisiacimi skutkovými okolnosťami proti iným osobám, čo by mohlo byť osobitne relevantné najmä pre sústredenie vyšetrovania a trestného stíhania zločineckej organizácie v jednom členskom štáte. V oboch prípadoch by podozrivá alebo obvinená osoba v trestnom konaní, ktoré sa odovzdáva, mala byť štátnym príslušníkom dožiadaného štátu alebo by v ňom mala mať pobyt.

(19)

V snahe splniť účel tohto nariadenia a predísť sporom o právomoc s osobitným zreteľom na tie členské štáty, ktorých právne systémy sa zakladajú na obligatórnom trestnom stíhaní, a členské štáty, v ktorých je trestné stíhanie obligatórne len v prípade niektorých trestných činov, by dožadujúci štát pri vydávaní žiadosti o odovzdanie trestného konania mal mať možnosť vzdať sa práva na konanie, v rámci ktorého je dotknutá osoba stíhaná za trestný čin, pre ktorý sa o odovzdanie žiada. Toto nariadenie by preto malo príslušným orgánom dožadujúceho štátu umožniť vzdať sa práva na trestné konanie, ktoré sa pred nimi začalo, prerušiť ho alebo zastaviť v prospech členského štátu, ktorý sa určí ako štát, ktorý je v lepšom postavení viesť trestné stíhanie, a to aj v prípade, že by mali tieto orgány v súlade s vnútroštátnym právom povinnosť viesť trestné stíhanie. Týmto by nemali byť dotknuté ustanovenia o účinkoch odovzdania trestného konania v dožadujúcom štáte stanovené v tomto nariadení.

(20)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

(21)

Týmto nariadením nie sú dotknuté procesné práva stanovené v charte a iných právnych aktoch Únie, ako sú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ, (15) 2012/13/EÚ (16), 2013/48/EÚ, (17) (EÚ) 2016/343 (18), (EÚ) 2016/800 (19) a (EÚ) 2016/1919 (20), vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú nimi viazané. Dožadujúci orgán by mal najmä zabezpečiť, aby sa takéto práva, ako sa stanovujú v práve Únie a vo vnútroštátnom práve, dodržiavali pri vydávaní žiadostí o odovzdanie trestného konania podľa tohto nariadenia.

(22)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa pri uplatňovaní tohto nariadenia zohľadnili potreby zraniteľných osôb. V súlade s odporúčaním Komisie z 27. novembra 2013 o procesných zárukách pre zraniteľné osoby podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní (21) by sa za zraniteľné podozrivé alebo obvinené osoby mali považovať všetky podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré pre svoj vek, duševný alebo telesný stav alebo prípadné postihnutie nedokážu chápať trestné konanie alebo sa na ňom účinne zúčastňovať.

(23)

Podobne by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa pri uplatňovaní tohto nariadenia zohľadňovali procesné práva podozrivých a obvinených osôb, na ktoré sa vzťahuje väzba, v relevantnom prípade so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2023/681 (22).

(24)

Dožadujúci orgán by mal mať možnosť požiadať o odovzdanie trestného konania buď z vlastného podnetu, či už na základe konzultácií s dožiadaným orgánom, alebo bez nich, alebo na návrh podozrivej alebo obvinenej osoby alebo na návrh obete. Týmto nariadením by sa nemala ukladať povinnosť požiadať o odovzdanie trestného konania ani povinnosť ho odovzdať. Pri zvažovaní vydania žiadosti o odovzdanie trestného konania by mal dožadujúci orgán posúdiť, či by takéto odovzdanie slúžilo cieľu účinného a riadneho výkonu spravodlivosti, ako aj to, či je primerané a vhodné na účely dotknutého konania. Toto posudzovanie by sa malo vykonávať na individuálnom základe, aby sa určil členský štát, ktorý je najvhodnejší na stíhanie daného trestného činu.

(25)

Dožadujúci orgán by mal pri posudzovaní, či je žiadosť o odovzdanie trestného konania opodstatnená, zohľadniť niekoľko kritérií, ktorých priorita a dôležitosť by mali vychádzať zo skutkových okolností a skutkovej podstaty každého jednotlivého prípadu. Všetky relevantné skutočnosti by sa mali zvažovať z hľadiska najlepších záujmov spravodlivosti. Napríklad, ak bol trestný čin spáchaný v celom rozsahu alebo čiastočne na území dožiadaného štátu alebo ak väčšina následkov alebo podstatná časť škody spôsobenej týmto trestným činom, ak tieto následky či škoda patria k znakom skutkovej podstaty trestného činu, nastala na území dožiadaného štátu, malo by byť možné považovať tento štát za štát, ktorý je v lepšej pozícii viesť trestné stíhanie, keďže dôkazy, ktoré sa majú získať, napríklad výpovede svedkov a obetí alebo znalecké posudky, sa nachádzajú v dožiadanom štáte, a preto by sa dali získať ľahšie, ak by sa trestné konanie odovzdalo. Okrem toho by sa uľahčilo iniciovanie následných konaní o náhradu škody v dožiadanom štáte, ak by sa v tom istom členskom štáte konalo aj príslušné konanie o určení trestnej zodpovednosti. Podobne, ak sa väčšina dôkazov nachádza v dožiadanom štáte, odovzdaním trestného konania by sa mohlo uľahčiť získanie a následná prípustnosť dôkazov získaných v súlade s vnútroštátnym právom dožiadaného štátu.

(26)

Ak je aspoň jedna z podozrivých alebo obvinených osôb štátnym príslušníkom dožiadaného štátu alebo v ňom má pobyt, odovzdanie trestného konania by mohlo byť opodstatnené z hľadiska zabezpečenia jej práva byť prítomná na súdnom konaní v súlade so smernicou (EÚ) 2016/343. Podobne, ak je aspoň jedna z obetí štátnym príslušníkom dožiadaného štátu alebo v ňom má pobyt, odovzdanie trestného konania by mohlo byť opodstatnené z hľadiska uľahčenia jej účasti na trestnom konaní a jej účinného svedeckého výsluchu v rámci konania. V prípade, že sa odovzdanie podozrivej alebo obvinenej osoby, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, v dožiadanom štáte odmietne z dôvodov uvedených v tomto nariadení, mohlo by byť odovzdanie trestného konania opodstatnené aj vtedy, ak sa táto osoba nachádza v dožiadanom štáte, pričom nie je jeho štátnym príslušníkom ani v ňom nemá pobyt.

(27)

Je na dožadujúcom orgáne, aby na základe materiálov, ktoré má k dispozícii, posúdil, či sa možno odôvodnene domnievať, že podozrivá osoba, obvinená osoba alebo obeť má pobyt v dožiadanom štáte. Ak sú dostupné len obmedzené informácie, takéto posúdenie by malo byť predmetom konzultácií medzi dožadujúcim a dožiadaným orgánom, aby sa potvrdil pobyt podozrivej osoby, obvinenej osoby alebo obete v dožiadanom štáte. Na účely tohto posúdenia by mohli byť relevantné rôzne objektívne okolnosti, ktoré by mohli svedčiť o tom, že si dotknutá osoba vytvorila obvyklé centrum svojich záujmov v konkrétnom členskom štáte alebo má v úmysle tak urobiť. To, že má osoba pobyt v dožiadanom štáte, sa možno odôvodnene domnievať najmä vtedy, ak je evidovaná ako osoba s pobytom v dožiadanom štáte na základe toho, že je držiteľom preukazu totožnosti alebo povolenia na pobyt alebo že je evidovaná v úradnom registri osôb s pobytom. Ak daná osoba nie je v dožiadanom štáte evidovaná, miesto pobytu by sa mohlo určiť na základe toho, že prejavila úmysel usadiť sa v tomto členskom štáte alebo že v nadväznosti na trvalú prítomnosť v danom členskom štáte nadobudla na tento štát určité väzby, ktoré sú na podobnej úrovni ako väzby v prípade formálneho pobytu. Na určenie, či v konkrétnej situácii medzi dotknutou osobou a dožiadaným štátom existujú dostatočné väzby, na základe ktorých sa možno odôvodnene domnievať, že dotknutá osoba má pobyt v danom členskom štáte, je potrebné zohľadniť rôzne objektívne skutočnosti, ktorými sa situácia tejto osoby vyznačuje, ku ktorým patrí najmä dĺžka, povaha a podmienky prítomnosti tejto osoby v dožiadanom štáte alebo rodinné alebo hospodárske väzby tejto osoby s dožiadaným štátom. Relevantné pri určovaní, či sa možno odôvodnene domnievať, že dotknutá osoba má pobyt v dožiadanom štáte, by mohlo byť evidované vozidlo, bankový účet, súvislá povaha pobytu osoby v dožiadanom štáte alebo iné objektívne skutočnosti. Krátka návšteva, rekreačný pobyt, a to aj v rekreačnej nehnuteľnosti, alebo podobný pobyt v dožiadanom štáte bez ďalšej podstatnej väzby nestačia na určenie pobytu v danom členskom štáte.

(28)

Odovzdanie trestného konania by mohlo byť opodstatnené aj vtedy, ak v dožiadanom štáte prebieha proti podozrivej alebo obvinenej osobe trestné konanie v súvislosti s tými istými, sčasti tými istými alebo inými skutkovými okolnosťami alebo ak v dožiadanom štáte prebieha trestné konanie v súvislosti s tými istými, sčasti tými istými alebo súvisiacimi skutkovými okolnosťami proti iným osobám, napríklad v prípade trestného stíhania cezhraničných zločineckých organizácií, keď by mohli byť rôzne spoluobvinené osoby stíhané v rôznych členských štátoch. Okrem toho, ak je podozrivá alebo obvinená osoba v dožiadanom štáte vo výkone trestu odňatia slobody alebo má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody za iný trestný čin, odovzdanie trestného konania by mohlo byť opodstatnené z hľadiska zabezpečenia práva odsúdenej osoby byť prítomná na súdnom konaní, pre ktoré sa žiada odovzdanie trestného konania, počas výkonu trestu v dožiadanom štáte. Dožadujúce orgány by mali náležite zvážiť, či by mohlo odovzdanie trestného konania zlepšiť vyhliadky na sociálnu rehabilitáciu dotknutej osoby, ak by sa trest vykonal v dožiadanom štáte. Na tento účel by sa mohol zohľadniť vzťah tejto osoby k dožiadanému štátu, či ho považuje za miesto rodinných, ako aj jazykových, kultúrnych, spoločenských, hospodárskych alebo iných väzieb. Príslušné orgány sa okrem toho často dohodnú na sústredení konania na základe určenia najvhodnejšej právomoci. Takéto dohody by sa mohli dosiahnuť v rámci koordinačných zasadnutí Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 (23), dvojstranných alebo viacstranných zasadnutí bez zasahovania Eurojustu alebo na základe konzultácií podľa rámcového rozhodnutia 2009/948/SVV.

(29)

Skôr ako dožadujúci orgán začne zvažovať odovzdanie trestného konania výlučne z toho dôvodu, že väčšina dôkazov sa nachádza v dožiadanom štáte, nabáda sa, aby zohľadnil možnosť získať dôkazy z iných členských štátov prostredníctvom existujúcich nástrojov vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ (24) vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú ňou viazané, a nástrojov vzájomnej právnej pomoci.

(30)

Podozrivé osoby, obvinené osoby alebo obete by mali mať možnosť navrhnúť odovzdanie trestného konania, ktoré sa ich týka, do iného členského štátu. Podozrivé osoby, obvinené osoby alebo obete by mali mať možnosť predložiť takýto návrh príslušným orgánom dožadujúceho alebo dožiadaného štátu, ak sa domnievajú, že existujú dôvody, pre ktoré je odovzdanie trestného konania opodstatnené z hľadiska záujmov spravodlivosti. Takýto návrh by mohla v dožadujúcom štáte predložiť napríklad podozrivá osoba, obvinená osoba alebo obeť, ktorá vie o tom, že v dožiadanom štáte prebieha trestné konanie v súvislosti s tými istými, sčasti tými istými alebo inými skutkovými okolnosťami proti tej istej podozrivej alebo obvinenej osobe alebo v súvislosti s tými istými, sčasti tými istými alebo súvisiacimi skutkovými okolnosťami proti iným osobám. Takýto návrh by sa mohol predkladať v dožiadanom štáte, ak má napríklad podozrivá osoba, obvinená osoba alebo obeť v tomto štáte pobyt alebo je jeho štátnym príslušníkom alebo ak vie o tom, že sa začalo konanie v súvislosti s tými istými, sčasti tými istými alebo inými skutkovými okolnosťami proti tým istým podozrivým alebo obvineným osobám. Aj keď by sa takýto návrh mal zvažovať a zaznamenávať, nemala by z neho dožadujúcemu ani dožiadanému orgánu vyplývať povinnosť požiadať o odovzdanie trestného konania ani povinnosť ho odovzdať alebo povinnosť konzultovať na tento účel s orgánom iného členského štátu. Ak sa niektorý z týchto orgánov na základe návrhu na odovzdanie trestného konania podaného podozrivou osobou, obvinenou osobou alebo obeťou, alebo advokátom v ich mene dozvie o súbežných trestných konaniach, má povinnosť konzultovať s druhým orgánom v súlade s rámcovým rozhodnutím 2009/948/SVV.

(31)

Dožadujúci orgán by mal podozrivú alebo obvinenú osobu čo najskôr informovať o úmysle vydať žiadosť o odovzdanie trestného konania a mal by jej umožniť zaujať stanovisko, a to aj k aspektom týkajúcim sa restoratívnej justície, v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, aby mohli orgány pred vydaním žiadosti o odovzdanie zohľadniť oprávnené záujmy tejto osoby. Je dôležité, aby sa takéto informácie poskytli písomne. Malo by tiež byť možné poskytnúť tieto informácie ústne pod podmienkou, že sa ich poskytnutie zaznamená postupom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom. Malo by byť možné poskytnúť tieto informácie prostredníctvom vzorových formulárov. Ak to dožadujúci orgán považuje za potrebné, napríklad vzhľadom na vek alebo telesný alebo duševný stav dotknutej podozrivej alebo obvinenej osoby, možnosť zaujať stanovisko by mal dostať jej právny zástupca, ak ho táto osoba má. Pri posudzovaní oprávneného záujmu podozrivej alebo obvinenej osoby na tom, aby bola informovaná o úmysle vydať žiadosť o odovzdanie, by mal dožadujúci orgán zohľadniť potrebu zabezpečiť dôvernosť vyšetrovania alebo riziko narušenia vyšetrovania proti tejto osobe, napríklad vždy, keď je to potrebné na ochranu dôležitého verejného záujmu, ako v prípade, keď by takéto informácie mohli ohroziť prebiehajúce utajené vyšetrovanie alebo vážnym spôsobom poškodiť národnú bezpečnosť členského štátu, v ktorom sa trestné konanie začalo. Ak sa dožadujúcemu orgánu napriek primeranému úsiliu nedarí podozrivú alebo obvinenú osobu nájsť ani zastihnúť, povinnosť informovať takúto osobu by sa mala uplatňovať od okamihu, keď sa túto osobu podarí nájsť alebo zastihnúť.

(32)

Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mali zohľadniť práva obetí stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ (25) vrátane práva na informácie. Toto nariadenie by sa nemalo vykladať v tom zmysle, že bráni členským štátom priznať obetiam podľa vnútroštátneho práva rozsiahlejšie práva, ako sú práva stanovené v práve Únie.

(33)

Pri rozhodovaní o vydaní žiadosti o odovzdanie trestného konania by mal dožadujúci orgán náležite zohľadniť oprávnené záujmy obetí vrátane ich ochrany a aspektov týkajúcich sa restoratívnej justície a mal by posúdiť, či by odovzdanie trestného konania nemohlo poškodiť schopnosť obetí účinne uplatniť svoje práva v príslušnom trestnom konaní. Toto posudzovanie by mohlo zahŕňať napríklad zváženie možnosti a modalít dostupných obetiam na podanie svedeckej výpovede v súdnom konaní v dožiadanom štáte, ak tento nie je členským štátom, v ktorom majú pobyt. Okrem toho by sa mala zvážiť možnosť obetí získať a poskytnúť dôkazy napríklad od svedkov a znalcov, domáhať sa náhrady škody alebo využiť v dožiadanom štáte programy na ochranu svedkov alebo programy restoratívnej justície. Odovzdaním trestného konania by nemali byť dotknuté práva obetí na náhradu škody. Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá náhrady škody a vrátenia majetku obetiam vo vnútroštátnych konaniach.

(34)

Ak je potrebné zabezpečiť, aby sa v ochrane, ktorá sa obeti poskytuje v dožadujúcom štáte, pokračovalo v dožiadanom štáte, príslušné orgány v dožadujúcom štáte by mali zvážiť vydanie európskeho ochranného príkazu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 (26) alebo smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ (27) vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú ňou viazané.

(35)

O svojom úmysle vydať žiadosť o odovzdanie trestného konania by mal dožadujúci orgán čo najskôr informovať obete s pobytom alebo – ak ide o právnické osoby – usadené v dožadujúcom štáte, ktorým sa poskytujú informácie o trestnom konaní v súlade s článkom 6 ods. 1 smernice 2012/29/EÚ, ako je transponovaný do vnútroštátneho práva, alebo ak ide o právnické osoby, ktorým sa takéto informácie poskytujú v súlade s vnútroštátnym právom. Dožadujúci orgán by mal týmto osobám umožniť zaujať stanovisko v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, aby mohli orgány pred vydaním žiadosti o odovzdanie zohľadniť ich oprávnené záujmy. Je dôležité, aby sa takéto informácie poskytli písomne. Malo by tiež byť možné poskytnúť tieto informácie ústne pod podmienkou, že sa ich poskytnutie zaznamená postupom vyhotovenia záznamov, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom. Malo by byť možné poskytnúť tieto informácie prostredníctvom vzorových formulárov, alebo ak sa má informovať mimoriadne vysoký počet obetí, inými prostriedkami všeobecného informovania verejnosti, ako napríklad osobitnými nástrojmi zverejňovania online dostupnými justičným orgánom podľa vnútroštátneho práva. Ak to dožadujúci orgán považuje za potrebné, napríklad vzhľadom na vek alebo telesný alebo duševný stav obete, možnosť zaujať stanovisko by mal dostať jej právny zástupca, ak ho obeť má. Pri posudzovaní oprávneného záujmu obetí na tom, aby boli informované o úmysle vydať žiadosť o odovzdanie, by mal dožadujúci orgán zohľadniť potrebu zabezpečiť dôvernosť vyšetrovania alebo riziko narušenia vyšetrovania, napríklad ak by takéto informácie mohli ohroziť prebiehajúce utajené vyšetrovanie alebo vážnym spôsobom poškodiť národnú bezpečnosť dožadujúceho štátu.

(36)

V určitých situáciách stanovených v tomto nariadení by tiež malo byť možné použiť vzorové formuláre, aby dožadujúcemu a dožiadanému orgánu uľahčili poskytnutie vzájomnej pomoci pri informovaní podozrivej osoby, obvinenej osoby alebo obete a pri vyžiadaní ich stanoviska k úmyslu vydať žiadosť o odovzdanie trestného konania. Možnosť použiť takéto vzorové formuláre by nemala vylučovať možnosť priamych oznámení dotknutého dožadujúceho alebo dožiadaného orgánu podozrivým osobám, obvineným osobám alebo obetiam.

(37)

Riadne uplatňovanie tohto nariadenia predpokladá komunikáciu medzi dožadujúcim a dožiadaným orgánom, ktoré by sa mali povzbudiť k vzájomným konzultáciám, ak je to relevantné pre uľahčenie riadneho a účinného uplatňovania tohto nariadenia, a to buď priamo, alebo v relevantnom prípade prostredníctvom Eurojustu.

(38)

Dožadujúci orgán by mal mať pred vydaním žiadosti o odovzdanie trestného konania možnosť v prípade potreby konzultovať s dožiadaným orgánom, a to najmä aby sa určilo, či by odovzdanie trestného konania slúžilo záujmom účinného a riadneho výkonu spravodlivosti vrátane toho, či je primerané a vhodné na účely dotknutého konania, a zistilo, či je pravdepodobné, že dožiadaný orgán uplatní jeden z dôvodov odmietnutia podľa tohto nariadenia.

(39)

Pri zasielaní žiadosti o odovzdanie trestného konania by mal dožadujúci orgán poskytnúť presné a jasné informácie o okolnostiach a podmienkach, na ktorých je žiadosť založená, ako aj inú podpornú dokumentáciu, aby mohol dožiadaný orgán o žiadosti o odovzdanie trestného konania kvalifikovane rozhodnúť. Dožadujúci orgán by mal preložiť vyplnený formulár žiadosti a v záujme zníženia nákladov na preklad a úspory času aspoň podstatné časti prípadnej podpornej písomnej dokumentácie alebo informácií do úradného jazyka dožiadaného štátu alebo iného jazyka akceptovaného daným štátom v súlade s týmto nariadením. Podstatnými časťami dotknutých dokumentov sú tie výňatky, ktoré sa javia ako potrebné na to, aby dožiadaný orgán o žiadosti o odovzdanie trestného konania kvalifikovane rozhodol.

(40)

Pokiaľ ešte dožiadaný orgán nerozhodol o prijatí alebo odmietnutí odovzdania trestného konania, dožadujúci orgán by mal mať možnosť vziať žiadosť o odovzdanie späť, napríklad ak sa dozvie o ďalších skutočnostiach, na základe ktorých sa odovzdanie už nepovažuje za opodstatnené. Informácia o späťvzatí žiadosti o odovzdanie trestného konania by sa mala dožiadanému orgánu poskytnúť bezodkladne a mala by sa oznámiť relevantných prípadoch podozrivým alebo obvineným osobám a obetiam.

(41)

Dožiadaný orgán by mal dožadujúci orgán informovať o svojom rozhodnutí prijať alebo odmietnuť odovzdanie trestného konania bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 60 dní od doručenia žiadosti o odovzdanie trestného konania. V osobitných prípadoch, keď nie je možné, aby dožiadaný orgán dodržal túto lehotu, napríklad ak sa domnieva, že sú potrebné dodatočné informácie, malo by byť možné túto lehotu predĺžiť najviac o 30 dní, aby sa predišlo neprimeraným prieťahom. Ak dožiadaný orgán odovzdanie trestného konania prijme, malo by byť jeho rozhodnutie riadne odôvodnené. V prípade, že dožiadaný orgán odovzdanie trestného konania odmietne, mal by informovať dožadujúci orgán o dôvodoch odmietnutia. Na tento účel stačí, aby dožiadaný orgán poskytol stručnú informáciu o príslušnom dôvode alebo dôvodoch odmietnutia.

(42)

Ak dožiadaný orgán prijal odovzdanie trestného konania, dožadujúci orgán by mal bez zbytočného odkladu postúpiť dožiadanému orgánu originál alebo osvedčenú kópiu všetkých spisových dokumentov alebo aspoň ich relevantných častí spolu s ich prekladom. Po zastavení vnútroštátneho konania by mal dožadujúci orgán bez zbytočného odkladu postúpiť dožiadanému orgánu originál alebo osvedčenú kópiu všetkých zvyšných relevantných častí spisu vrátane relevantných vecných dôkazov, ako sú napríklad predmety, ktorými bol spáchaný trestný čin, vzorky krvi alebo vzorky DNA. Originál dokumentácie by sa mal postúpiť, iba ak o to dožiadaný orgán požiada, napríklad ak je potrebné preskúmať nejaký dokument na účely forenznej analýzy. Pokiaľ už originály spisových dokumentov a vecné dôkazy v dožiadanom štáte nie sú potrebné, mali by sa vrátiť dožadujúcemu štátu na jeho žiadosť, napríklad ak sú takéto dokumenty alebo vecné dôkazy potrebné na účely vyšetrovania iného trestného činu. Ak dožadujúci štát na otázku dožiadaného štátu uvedie, že nemá v úmysle získať späť originál spisových dokumentov ani vecné dôkazy, keď už nebudú potrebné, alebo po ukončení konania, dožiadaný štát by mal mať možnosť v súlade so svojim vnútroštátnym právom rozhodnúť, ako naloží so zvyšnými dôkazmi, vrátane toho, či takéto dôkazy uchová alebo zničí. Na uľahčenie účinného odovzdania trestného konania po prijatí žiadosti o odovzdanie by dožadujúci a dožiadaný orgán mali mať možnosť navzájom sa konzultovať s cieľom určiť potrebné dokumenty alebo ich časti, ktoré sa postúpia a v prípade potreby preložia. Je však dôležité, aby rozhodnutie o zaslaní len časti dokumentov bolo vyvážené a vychádzalo z dôkladného zváženia príslušných dokumentov, aby nebola narušená spravodlivosť konania.

(43)

Odovzdanie trestného konania by sa nemalo odmietnuť z iných dôvodov, než sú dôvody stanovené v tomto nariadení. Na prijatie odovzdania trestného konania by v dožiadanom štáte malo byť možné trestné stíhanie skutkových okolností, na ktorých je založené trestné konanie, ktoré je predmetom odovzdania. Dožiadaný orgán by mal odovzdanie trestného konania odmietnuť, ak sa skutok, pre ktorý sa o odovzdanie žiada, v dožiadanom štáte nepovažuje za trestný čin alebo ak dožiadaný štát nemá vo vzťahu k danému trestnému činu právomoc, s výnimkou prípadov, keď vykonáva právomoc podľa tohto nariadenia. Dožiadaný orgán by mal odovzdanie trestného konania odmietnuť aj vtedy, ak nie sú splnené podmienky na stíhanie trestného činu v dožiadanom štáte. Takáto situácia by mohla nastať napríklad vtedy, ak trestné oznámenie obete, ktoré sa v dožiadanom štáte vyžaduje na stíhanie trestného činu, nebolo podané včas alebo ak podľa vnútroštátneho práva dožiadaného štátu nemožno trestný čin stíhať z dôvodu úmrtia alebo nepríčetnosti podozrivej alebo obvinenej osoby. Okrem toho by mal dožiadaný orgán odovzdanie trestného konania odmietnuť, ak trestnému stíhaniu v dožiadanom štáte bránia iné prekážky. Dožiadaný orgán by mal mať možnosť odmietnuť odovzdanie trestného konania, ak podozrivá alebo obvinená osoba v súlade s vnútroštátnym právom dožiadaného štátu požíva výsadu alebo imunitu, napríklad vo vzťahu k určitým kategóriám osôb, napríklad diplomatom, alebo k osobitne chráneným vzťahom, napríklad povinnosti advokáta zachovať mlčanlivosť, alebo ak sa dožiadaný orgán domnieva, že takéto odovzdanie nie je opodstatnené z hľadiska záujmov účinného a riadneho výkonu spravodlivosti, napríklad nie je splnené žiadne z kritérií žiadosti o odovzdanie trestného konania, alebo ak je formulár žiadosti o odovzdanie trestného konania neúplný alebo zjavne nesprávne vyplnený a dožadujúci orgán ho nedoplnil alebo neopravil, a teda dožiadaný orgán nemá na posúdenie žiadosti o odovzdanie trestného konania potrebné informácie. Dožiadaný orgán by mal mať možnosť odmietnuť žiadosť, ak skutok nie je trestným činom v mieste, kde bol spáchaný, a dožiadaný štát nemá pôvodnú právomoc takýto trestný čin vyšetrovať a stíhať. Pri tomto dôvode odmietnutia sa zohľadňuje zásada teritoriality, t. j. dožiadaný štát by mal mať možnosť odmietnuť odovzdanie trestného konania v prípade, že údajný trestný čin, ktorý bol spáchaný mimo územia dožadujúceho štátu, nie je trestným činom v mieste, kde bol spáchaný, a vnútroštátne právo dožiadaného štátu nepovoľuje trestné stíhanie takýchto trestných činov, ak boli spáchané mimo jeho územia. „Pôvodná právomoc“ je na účely tohto nariadenia právomoc už stanovená vnútroštátnym právom a neodvodzuje sa z tohto nariadenia.

(44)

Zásada ne bis in idem, ako sa stanovuje v článkoch 54 až 58 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (28), a v článku 50 charty a ako ju vykladá Súdny dvor Európskej únie, je základnou zásadou trestného práva, podľa ktorej by obžalovaný nemal byť znovu súdený ani potrestaný v trestnom konaní za trestný čin, za ktorý už bol právoplatne oslobodený spod obžaloby alebo odsúdený. Dožiadaný orgán by mal preto odmietnuť odovzdanie trestného konania, ak by jeho prevzatie bolo v rozpore s touto zásadou.

(45)

Pri skúmaní, či prijať alebo odmietnuť žiadosť o odovzdanie trestného konania, by mal dožiadaný orgán posúdiť, či by takéto odovzdanie slúžilo cieľu účinného a riadneho výkonu spravodlivosti. Toto posudzovanie by sa malo vykonávať na individuálnom základe, aby sa určil členský štát, ktorý je najvhodnejší na stíhanie daného trestného činu. Na účely tohto posudzovania by mal mať dožiadaný orgán širokú mieru voľnej úvahy. Takéto posudzovanie by sa malo obmedziť na relevantné okolnosti prípadu vrátane toho, či existujú skutočnosti prima facie nasvedčujúce tomu, že trestný čin nebol spáchaný v celom rozsahu ani čiastočne na území dožiadaného štátu, že väčšina následkov alebo podstatná časť škody, ktoré patria k znakom skutkovej podstaty trestného činu, nenastala na území tohto štátu a že podozrivá alebo obvinená osoba nie je štátnym príslušníkom tohto štátu ani v ňom nemá pobyt. Pri posudzovaní toho, či by odovzdanie trestného konania slúžilo cieľu účinného a riadneho výkonu spravodlivosti, by nemali byť samy osebe rozhodujúce osobné, majetkové ani rodinné pomery obete, svedka alebo inej dotknutej osoby.

(46)

Pred rozhodnutím o odmietnutí žiadosti o odovzdanie trestného konania z ktoréhokoľvek dôvodu odmietnutia by mal dožiadaný orgán v relevantnom prípade konzultovať so dožadujúcim orgánom, aby získal akékoľvek potrebné dodatočné informácie.

(47)

Dožiadaný štát by mal zabezpečiť prístup podozrivých osôb, obvinených osôb a obetí k účinnému opravnému prostriedku proti rozhodnutiu o prijatí odovzdania trestného konania v súlade s článkom 47 charty a postupmi uplatniteľnými podľa vnútroštátneho práva vždy, keď má uplatňovanie tohto nariadenia nepriaznivý vplyv na ich práva. Preskúmanie rozhodnutia o odovzdaní trestného konania by sa malo zakladať výlučne na kritériách stanovených v dôvodoch odmietnutia stanovených v tomto nariadení. Posudzovanie, či by sa trestné konanie malo odovzdať, by malo zahŕňať zváženie všetkých okolností, ktoré sú relevantné pre preskúmanie uvedených kritérií. Takéto posudzovanie by mohlo často zahŕňať nielen vyváženie záujmov alebo práv osôb, ktorých práva môžu byť dotknuté, ale aj zváženie osobitostí a praktických aspektov fungovania systému trestnej justície. Takýmto opravným prostriedkom by nemali byť dotknuté iné opravné prostriedky podľa vnútroštátneho práva.

(48)

Dožiadaný orgán by mal mať pri posudzovaní, či je odovzdanie trestného konania v záujme účinného a riadneho výkonu spravodlivosti a či by sa mala žiadosť o odovzdanie odmietnuť na základe niektorého z nepovinných dôvodov odmietnutia stanovených v tomto nariadení, širokú mieru voľnej úvahy. Preskúmanie uplatnenia takejto voľnej úvahy by sa malo obmedziť na preskúmanie toho, či dožiadaný orgán pri rozhodovaní o prijatí žiadosti o odovzdanie trestného konania zjavne neprekročil mieru svojej voľnej úvahy.

(49)

Výsledkom opravného prostriedku by mohlo byť, že sa rozhodnutie o prijatí odovzdania trestného konania úplne alebo čiastočne potvrdí alebo zruší. V prípade úspešnosti opravného prostriedku sa trestné konanie v zásade vracia do dožadujúceho štátu. V niektorých situáciách by však súd mohol v súlade s vnútroštátnym právom rozhodnúť, že rozhodnutie o prijatí odovzdania trestného konania možno potvrdiť, pokiaľ sa splnia určité podmienky alebo dodatočné formálne náležitosti, napríklad podmienka, že sa vo formulári žiadosti doplnia niektoré chýbajúce údaje, alebo že sa prijmú dodatočné opatrenia na vykonanie odovzdania, napríklad že sa bude pokračovať v ochrane svedkov.

(50)

Opravný prostriedok podľa tohto nariadenia by nemal zahŕňať preskúmanie veci samej, napríklad či sú dôkazy dostatočné na začatie vyšetrovania alebo jeho pokračovanie, či sú skutkové okolnosti alebo subjektívna stránka, ako je úmysel alebo hrubá nedbanlivosť, preukázané podľa uplatniteľných noriem, ani sa týkať dôkaznej hodnoty alebo dôkaznej sily už získaných dôkazov alebo dôveryhodnosti tvrdení.

(51)

S cieľom zaručiť účinné uplatňovanie práva na opravný prostriedok by mal dožiadaný štát zabezpečiť, aby podozrivé osoby, obvinené osoby a obete mali právo na prístup ku všetkým dokumentom týkajúcim sa odovzdania trestného konania, z ktorých vychádzalo rozhodnutie o prijatí odovzdania podľa tohto nariadenia a ktoré sú potrebné na účinné napadnutie tohto rozhodnutia. Právo na prístup k takýmto dokumentom by sa malo uplatňovať v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva dožiadaného štátu a mohlo by sa obmedziť, ak by sa tým narušila dôvernosť vyšetrovania alebo by sa vyšetrovanie inak ohrozilo alebo ak by sa tým ohrozila bezpečnosť osôb. Každé odmietnutie takéhoto prístupu by sa malo zvážiť so zreteľom na práva dotknutých osôb a na rôzne fázy trestného konania. Takéto obmedzenie prístupu by sa malo vykladať striktne a v súlade s právom na spravodlivý proces podľa charty.

(52)

Lehota na podanie účinného opravného prostriedku podozrivou osobou, obvinenou osobou alebo obeťou by nemala byť dlhšia ako 15 dní odo dňa doručenia odôvodneného rozhodnutia o prijatí odovzdania trestného konania dotknutej osobe. Situácie, keď je totožnosť podozrivej osoby, obvinenej osoby alebo obete v čase odovzdávania trestného konania neznáma, a preto jej v danom čase nie je možné odôvodnené rozhodnutie oznámiť, by mali podliehať vnútroštátnemu právu.

(53)

Prijatie odovzdania trestného konania dožiadaným orgánom by malo viesť k prerušeniu alebo zastaveniu trestného konania v dožadujúcom štáte, aby sa zabránilo duplicite opatrení v dožadujúcom a dožiadanom štáte. Tým by však nemali byť dotknuté nevyhnutné vyšetrovacie alebo iné procesné opatrenia vrátane potrebných naliehavých opatrení, ktorých prijatie by mohol dožadujúci štát považovať za potrebné po doručení oznámenia o prijatí dožiadaným orgánom, ak si to vyžaduje účinný a riadny výkon spravodlivosti. Pojem „vyšetrovacie alebo iné procesné opatrenia“ by sa mal vykladať v širokom zmysle, keďže zahŕňa nielen akékoľvek opatrenie na účely získania dôkazov, ale aj akýkoľvek procesný úkon, ktorým sa nariaďuje väzba alebo iné predbežné opatrenie. Aby sa zabezpečilo, že trestné konanie sa nebude v dožadujúcom štáte zdĺhavo predlžovať, malo by sa trestné konanie v dožadujúcom štáte prerušiť alebo zastaviť, keď sa prijaté vyšetrovacie alebo iné procesné opatrenia ukončia alebo už nie sú potrebné. Ak sa v dožiadanom štáte uplatnil opravný prostriedok s odkladným účinkom, trestné konanie v dožadujúcom štáte by sa nemalo prerušiť ani zastaviť, kým sa v dožiadanom štáte nerozhodne o opravnom prostriedku.

(54)

V prípade, že sa právomoc v trestnom konaní odvodzuje výlučne z tohto nariadenia a že bola doručená žiadosť o odovzdanie, pričom sa o prijatí alebo odmietnutí odovzdania trestného konania ešte nerozhodlo, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť podľa svojho vnútroštátneho práva právny základ pre predbežnú väzbu podozrivej alebo obvinenej osoby, ktorá sa zdržiava v dožiadanom štáte, alebo pre prijatie iných predbežných opatrení príslušným orgánom tohto štátu. Takáto predbežná väzba alebo iné predbežné opatrenia by sa mali nariadiť len v súlade s vnútroštátnym právom a len v prípade potreby. Takáto predbežná väzba alebo iné predbežné opatrenia by mali podliehať rovnakým procesným zárukám uplatniteľným na tie isté opatrenia podľa vnútroštátneho práva vrátane súdneho dohľadu. Okrem toho by sa takáto predbežná väzba alebo iné predbežné opatrenia mali nariadiť po riadnom posúdení na základe informácií dostupných dožiadanému orgánu. Toto nariadenie by však nemalo predstavovať právny základ pre zatýkanie osôb na účely ich fyzického odovzdania do dožiadaného štátu, aby proti nim tento štát mohol začať trestné konanie.

(55)

Príslušný orgán dožiadaného štátu by mal písomne informovať dožadujúci orgán o každom rozhodnutí prijatom po ukončení trestného konania v dožiadanom štáte. V rámcovom rozhodnutí 2009/948/SVV sa ukladá podobná povinnosť, ak sa dosiahla dohoda o sústredení konaní v jednom členskom štáte. Ak sa dožiadaný orgán rozhodne zastaviť trestné konanie týkajúce sa skutkových okolností, na ktorých je založená žiadosť o odovzdanie, mal by informovať dožadujúci orgán o dôvodoch takéhoto zastavenia. Dožiadaný orgán by mal preložiť aspoň podstatné časti takýchto informácií a konečného písomného rozhodnutia prijatého v dožiadanom štáte do úradného jazyka dožadujúceho štátu alebo iného jazyka akceptovaného daným štátom v súlade s týmto nariadením. Podstatnými časťami uvedených informácií a rozhodnutia sú tie výňatky, ktoré sa javia ako potrebné na to, aby sa dožadujúci orgán oboznámil s ich všeobecným obsahom.

(56)

Ak sa dožiadaný orgán rozhodne zastaviť trestné konanie týkajúce sa skutkových okolností, na ktorých je založená žiadosť o odovzdanie, dožadujúci orgán by mal mať možnosť pokračovať v trestnom konaní alebo ho obnoviť, pokiaľ by to nemalo za následok porušenie zásady ne bis in idem, ako ju vykladá Súdny dvor Európskej únie, to znamená, pokiaľ podľa vnútroštátneho práva dožiadaného štátu rozhodnutie zastaviť konanie nebráni s konečnou platnosťou ďalšiemu trestnému stíhaniu a nebolo prijaté po rozhodnutí vo veci samej, a teda v tomto štáte nebráni ďalšiemu trestnému konaniu v súvislosti s tými istými skutkami. Obete by mali mať možnosť iniciovať trestné konanie alebo požiadať o obnovenie trestného konania v dožadujúcom štáte v súlade s vnútroštátnym právom tohto štátu, pokiaľ by to neznamenalo porušenie zásady ne bis in idem.

(57)

Po odovzdaní trestného konania v súlade s týmto nariadením by mal dožiadaný orgán uplatňovať svoje príslušné vnútroštátne právo a postupy. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia by sa nemalo vykladať ako zasahovanie do diskrečnej právomoci prokuratúry stanovenej vo vnútroštátnom práve.

(58)

Žiadne ustanovenie tohto nariadenia by sa nemalo vykladať tak, že má vplyv na dĺžku premlčacej lehoty v dožiadanom štáte stanovenú v jeho vnútroštátnom práve.

(59)

S cieľom zabezpečiť plný účinok odovzdania trestného konania by sa dôkazy, ktoré odovzdal dožadujúci orgán, nemali odmietnuť pripustiť v príslušnom trestnom konaní v dožiadanom štáte, ak by bolo dôvodom odmietnutia len to, že boli získané v inom členskom štáte. Príslušný súd v dožiadanom štáte by si mal pri posudzovaní takýchto dôkazov zachovať diskrečnú právomoc justičného orgánu v súlade s vnútroštátnym právom, zatiaľ čo podozrivé a obvinené osoby by si mali zachovať právo napadnúť prípustnosť takýchto dôkazov v súlade so svojimi právami na obhajobu podľa charty. V súlade s týmito zásadami a rešpektujúc rozličné právne systémy a tradície členských štátov, ako sa stanovuje v článku 67 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), žiadne ustanovenie tohto nariadenia sa nemá vykladať tak, že súdom zakazuje uplatňovať základné zásady vnútroštátneho práva týkajúce sa spravodlivosti konania, ktoré uplatňujú vo svojich vnútroštátnych systémoch vrátane systémov common law.

(60)

Dožiadaný štát by mal pri určovaní trestu uplatniteľného na daný trestný čin uplatňovať svoje vnútroštátne právo. V prípade, že bol trestný čin spáchaný na území dožadujúceho štátu, dožiadané orgány by mali mať pri určovaní trestu možnosť zohľadniť maximálny trest stanovený vnútroštátnym právom dožadujúceho štátu, ak je to v prospech obvinenej osoby a v súlade s vnútroštátnym právom dožiadaného štátu. Malo by sa to zohľadniť v situáciách, keď by odovzdanie trestného konania viedlo k tomu, že by sa v dožiadanom štáte uložil vyšší trest, ako je maximálny trest stanovený za ten istý trestný čin v dožadujúcom štáte, aby sa dotknutým podozrivým alebo obvineným osobám zabezpečil určitý stupeň právnej istoty a predvídateľnosti rozhodného práva. Maximálny trest stanovený vnútroštátnym právom dožadujúceho štátu by sa mal zohľadniť vždy, keď je právomoc dožiadaného štátu daná výlučne týmto nariadením.

(61)

Každý členský štát by mal znášať vlastné náklady na odovzdávanie trestných konaní vrátane nákladov súvisiacich s uplatňovaním procesných práv, na ktoré má podozrivá alebo obvinená osoba nárok v každom z dotknutých členských štátov, v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom. Členské štáty by nemali mať možnosť navzájom si nárokovať náhradu nákladov vyplývajúcich z uplatňovania tohto nariadenia. Ak však dožadujúcemu štátu vznikli vysoké alebo mimoriadne náklady v súvislosti s prekladom spisových dokumentov, ktoré sa majú odovzdať dožiadanému štátu, dožiadaný orgán by mal zvážiť návrh dožadujúceho orgánu na ich rozdelenie. Dožadujúci a dožiadaný orgán by mali v takom prípade spolu konzultovať, aby dospeli k dohode o rozdelení nákladov. V ideálnom prípade by sa takéto konzultácie mali uskutočniť pred vydaním žiadosti o odovzdanie. Ak nie je možné dosiahnuť dohodu pred prijatím rozhodnutia o prijatí odovzdania trestného konania, dožadujúci orgán by mal mať možnosť rozhodnúť o späťvzatí žiadosti v súlade s týmto nariadením alebo na žiadosti trvať a znášať tú časť nákladov, ktorá sa považuje za mimoriadne vysokú.

(62)

Spoluprácu a výmenu informácií medzi dožadujúcim a dožiadaným orgánom by uľahčilo používanie vzorového formulára žiadosti preloženého do všetkých úradných jazykov Únie, ktoré by im umožnilo rýchlejšie a účinnejšie rozhodovať o žiadosti o odovzdanie trestného konania. Používanie takéhoto formulára žiadosti by tiež znížilo náklady na preklad a prispelo k vyššej kvalite žiadostí.

(63)

Formulár žiadosti by mal obsahovať len osobné údaje potrebné na uľahčenie rozhodovania dožiadaného orgánu o žiadosti o odovzdanie trestného konania. Vo formulári žiadosti by sa mali uviesť kategórie osobných údajov, napríklad či je dotknutá osoba podozrivou osobou, obvinenou osobou alebo obeťou, ako aj osobitné polia pre každú z uvedených kategórií.

(64)

S cieľom účinne riešiť prípadnú potrebu vylepšiť formulár žiadosti, ktorý sa má použiť v prípade žiadosti o odovzdanie trestného konania, alebo iné formuláre by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu príloh k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (29). Predovšetkým sa v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(65)

V úsilí zabezpečiť rýchlu, priamu, interoperabilnú, spoľahlivú a bezpečnú výmenu údajov súvisiacich s prípadmi by mala komunikácia podľa tohto nariadenia medzi dožadujúcim a dožiadaným orgánom a so zapojením ústredných orgánov, ak členský štát určil ústredný orgán, ako aj komunikácia s Eurojustom spravidla prebiehať prostredníctvom decentralizovaného informačného systému v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2844 (30). Konkrétne by sa mal decentralizovaný informačný systém spravidla používať na výmenu formulára žiadosti, iných relevantných informácií a dokumentov a na inú komunikáciu medzi orgánmi podľa tohto nariadenia. V prípade, že sa uplatňuje jedna alebo viacero výnimiek stanovených v nariadení (EÚ) 2023/2844, najmä ak použitie decentralizovaného informačného systému nie je možné alebo vhodné, malo by sa umožniť použitie iných komunikačných prostriedkov, ako sa uvádza v uvedenom nariadení.

(66)

Členské štáty by namiesto vnútroštátneho informačného systému mali mať možnosť používať softvér vyvinutý Komisiou (ďalej len „referenčný implementačný softvér“). Referenčný implementačný softvér by mal mať modulárnu štruktúru, čo znamená, že softvér tvorí balík a dodáva sa oddelene od komponentov systému e-CODEX zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/850 (31), ktoré sú potrebné na jeho pripojenie k decentralizovanému informačnému systému. Táto štruktúra by mala členským štátom umožniť opätovné použitie alebo zdokonalenie ich existujúcej vnútroštátnej justičnej komunikačnej infraštruktúry na účely cezhraničného používania.

(67)

Za vytvorenie, údržbu a vývoj referenčného implementačného softvéru by mala zodpovedať Komisia. Komisia by mala navrhnúť, vyvinúť a udržiavať referenčný implementačný softvér spôsobom, ktorý prevádzkovateľom umožní zabezpečiť súlad s požiadavkami a zásadami ochrany údajov stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (32) a smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (33), a to najmä pokiaľ ide o povinnosti týkajúce sa špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov a vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti. Referenčný implementačný softvér by mal takisto zahŕňať primerané technické opatrenia a umožňovať organizačné opatrenia potrebné na zabezpečenie primeranej úrovne bezpečnosti a interoperability, pričom sa zohľadní, že sa môžu vymieňať aj osobitné kategórie údajov. Komisia v súvislosti s vytvorením, údržbou a vývojom referenčného implementačného softvéru nespracúva osobné údaje.

(68)

Referenčný implementačný softvér vyvinutý Komisiou ako backendový systém by mal byť naprogramovaný na zbieranie štatistických údajov potrebných na monitorovacie účely a takéto údaje by sa mali zasielať Komisii. Ak sa členské štáty rozhodnú namiesto referenčného implementačného softvéru vyvinutého Komisiou používať vnútroštátny informačný systém, takýto systém by mohol byť naprogramovaný na zbieranie uvedených údajov a v takom prípade by sa uvedené údaje mali zasielať Komisii. Konektor systému e-CODEX by takisto mohol byť vybavený funkciou umožňujúcou vyhľadávanie relevantných štatistických údajov.

(69)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na zriadenie decentralizovaného informačného systému. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (34).

(70)

Týmto nariadením by sa mal vytvoriť právny základ na výmenu osobných údajov medzi členskými štátmi na účely odovzdávania trestných konaní v súlade s článkom 8 a článkom 10 písm. a) smernice (EÚ) 2016/680. Pokiaľ však ide o iné aspekty súvisiace s osobnými údajmi, ako je lehota uchovávania osobných údajov prijatých dožadujúcim orgánom. spracúvanie osobných údajov dožadujúcim a dožiadaným orgánom by malo podliehať vnútroštátnym právnym predpisom členských štátov prijatým podľa smernice (EÚ) 2016/680. Dožadujúci a dožiadaný orgán by sa mali považovať za prevádzkovateľov, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov podľa uvedenej smernice. Ústredné orgány by mohli dožadujúcemu a dožiadanému orgánu poskytovať administratívnu podporu, a ak v mene uvedených prevádzkovateľov spracúvajú osobné údaje, mali by sa považovať za sprostredkovateľov príslušného prevádzkovateľa. Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov Eurojustom, v kontexte tohto nariadenia by sa malo uplatňovať nariadenie (EÚ) 2018/1725 bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá ochrany údajov stanovené v nariadení (EÚ) 2018/1727. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia by sa nemalo vykladať tak, že rozširuje prístupové práva do iných informačných systémov Únie podľa právnych aktov Únie, ktorými sa tieto systémy zriaďujú.

(71)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to odovzdanie trestného konania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(72)

V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Írsko listom z 13. júla 2023 oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(73)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(74)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 22. mája 2023 (35) svoje stanovisko,