(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (4) prispieva k znižovaniu systémového rizika zvýšením transparentnosti trhu s mimoburzovými (OTC) derivátmi a znížením kreditného a operačného rizika protistrany spojeného s mimoburzovými derivátmi.

(2)

Poobchodné infraštruktúry predstavujú základný aspekt únie kapitálových trhov a sú zodpovedné za celú škálu poobchodných procesov vrátane zúčtovania. Efektívny a konkurencieschopný zúčtovací systém v Únii má pre fungovanie kapitálových trhov Únie zásadný význam a tvorí základný stavebný kameň finančnej stability Únie. Preto treba stanoviť ďalšie pravidlá na zlepšenie efektívnosti zúčtovacích služieb v Únii vo všeobecnosti, a najmä centrálnych protistrán, a to zjednodušením postupov, predovšetkým v oblasti poskytovania dodatočných služieb alebo činností a v oblasti zmeny modelov rizika centrálnych protistrán, zvýšením likvidity, podporou zúčtovania v centrálnych protistranách z Únie, modernizáciou rámca, v medziach ktorého centrálne protistrany pôsobia, a poskytovaním potrebnej flexibility centrálnym protistranám a iným účastníkom finančných operácií, aby mohli byť konkurencieschopné na vnútornom trhu.

(3)

Účastníci trhu Únie musia mať viac možností, pokiaľ ide o prístup k bezpečným a efektívnym zúčtovacím službám. Na to, aby centrálne protistrany prilákali podniky, musia byť bezpečné a odolné. V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa stanovujú opatrenia na zvýšenie transparentnosti trhov s derivátmi a zmierňovanie rizík prostredníctvom zúčtovania a výmeny marže. Centrálne protistrany zohrávajú v tejto súvislosti pri zmierňovaní finančných rizík dôležitú úlohu. Preto by sa mali stanoviť pravidlá s cieľom ešte viac posilniť stabilitu centrálnych protistrán z Únie, a to najmä zmenou určitých aspektov regulačného rámca. Okrem toho a so zreteľom na úlohu centrálnych protistrán z Únie pri zachovávaní finančnej stability Únie treba ďalej posilňovať dohľad nad centrálnymi protistranami z Únie s osobitným dôrazom na ich úlohu v širšom finančnom systéme a na skutočnosť, že poskytujú cezhraničné služby.

(4)

Centrálne zúčtovanie má celosvetovú pôsobnosť a účastníci trhu Únie pôsobia na medzinárodnej úrovni. Odkedy sa však prijali zmeny nariadenia (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy a orgány zapojené do povoľovania centrálnych protistrán a požiadavky na uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín, okrem iných orgánov aj Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5), opakovane vyjadril obavy týkajúce sa pretrvávajúcich rizík pre finančnú stabilitu Únie vyplývajúcich z nadmernej koncentrácie zúčtovania v niektorých centrálnych protistranách z tretích krajín, a to najmä z dôvodu potenciálnych rizík, ktoré môžu vzniknúť v stresových trhových podmienkach. Z krátkodobého hľadiska Komisia v snahe zmierniť riziko kaskádových efektov súvisiacich s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie a následného náhleho narušenia prístupu účastníkov trhu Únie k centrálnym protistranám zo Spojeného kráľovstva prijala súbor rozhodnutí o rovnocennosti s cieľom zachovať prístup k centrálnym protistranám zo Spojeného kráľovstva. Komisia však vyzvala účastníkov trhu Únie, aby v strednodobom horizonte znížili svoje nadmerné expozície voči systémovým centrálnym protistranám z tretích krajín. Komisia túto výzvu zopakovala vo svojom oznámení z 19. januára 2021 s názvom „Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti“. Riziká a účinky nadmerných expozícií voči systémovým centrálnym protistranám z tretích krajín boli zohľadnené v správe, ktorú orgán ESMA uverejnil v decembri 2021 po posúdení vykonanom v súlade s článkom 25 ods. 2c nariadenia (EÚ) č. 648/2012. V uvedenej správe sa dospelo k záveru, že niektoré služby poskytované systémovo dôležitými centrálnymi protistranami zo Spojeného kráľovstva majú taký podstatný systémový význam, že súčasné opatrenia podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 nestačia na riadenie rizík pre finančnú stabilitu Únie. S cieľom zmierniť potenciálne riziká pre finančnú stabilitu Únie v dôsledku pokračujúcej nadmernej závislosti od systémových centrálnych protistrán z tretích krajín, ale aj s cieľom posilniť proporcionalitu opatrení pre centrálne protistrany z tretích krajín, ktoré predstavujú menej rizík pre finančnú stabilitu Únie, treba ďalej prispôsobiť rámec zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2099 (6) rizikám, ktoré predstavujú rôzne centrálne protistrany z tretích krajín.

(5)

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 oslobodzuje transakcie v rámci skupiny od zúčtovacej povinnosti a maržových požiadaviek. V záujme zabezpečenia väčšej právnej istoty a predvídateľnosti, pokiaľ ide o rámec pre transakcie v rámci skupiny, by sa režim rozhodnutí o rovnocennosti podľa článku 13 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 mal nahradiť jednoduchším rámcom. Článok 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by sa preto mal zmeniť tak, aby nahradil potrebu rozhodnutia o rovnocennosti zoznamom tretích krajín, ktorým by sa výnimka nemala udeliť. Okrem toho by sa mal zmeniť článok 13 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 s cieľom stanoviť rozhodnutia o rovnocennosti len v súvislosti s článkom 11 uvedeného nariadenia. Keďže článok 382 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (7) odkazuje na transakcie v rámci skupiny v zmysle nariadenia (EÚ) č. 648/2012, článok 382 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa mal takisto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Vzhľadom na skutočnosť, že na subjekty usadené v tretích krajinách, ktorých režimy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vykazujú strategické nedostatky (ďalej len „vysokorizikové tretie krajiny“), ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1624 (8), alebo v tretích krajinách uvedených v prílohe I k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, sa vzťahuje menej prísne regulačné prostredie, ich operácie môžu zvýšiť riziko pre finančnú stabilitu Únie, a to aj v dôsledku zvýšeného kreditného rizika protistrany a právneho rizika. V dôsledku toho by takéto subjekty nemali byť oprávnené na posúdenie v medziach transakcií v rámci skupiny.

(7)

Strategické nedostatky vo vnútroštátnych režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo nedostatočná spolupráca na daňové účely nie sú nevyhnutne jedinými faktormi, ktoré môžu ovplyvniť riziká vrátane kreditného rizika protistrany a právneho rizika spojeného so zmluvami o derivátoch. Určitú úlohu zohrávajú aj ďalšie faktory, ako napríklad rámec dohľadu. Komisia by preto mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom identifikovať tretie krajiny, ktorých subjekty nemôžu využívať oslobodenia v rámci skupiny napriek tomu, že tieto tretie krajiny nie sú identifikované ako vysokorizikové tretie krajiny alebo uvedené v prílohe I k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely. Vzhľadom na skutočnosť, že transakcie v rámci skupiny profitujú zo znížených regulačných požiadaviek, regulačné orgány a orgány dohľadu by mali starostlivo monitorovať a posudzovať riziká spojené s transakciami zahŕňajúcimi subjekty z tretích krajín.

(8)

V snahe zabezpečiť rovnaké podmienky pre úverové inštitúcie Únie a úverové inštitúcie z tretích krajín, ktoré ponúkajú zúčtovacie služby pre systémy dôchodkového zabezpečenia, by sa malo zaviesť oslobodenie od zúčtovacej povinnosti podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ak finančná protistrana z Únie, ktorá podlieha zúčtovacej povinnosti, alebo nefinančná protistrana, ktorá podlieha zúčtovacej povinnosti, uzavrie transakciu so systémom dôchodkového zabezpečenia usadeným v tretej krajine, ktorý je oslobodený od zúčtovacej povinnosti podľa vnútroštátneho práva danej tretej krajiny.

(9)

V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa podporuje používanie centrálneho zúčtovania ako hlavnej techniky zmierňovania rizika pre mimoburzové deriváty. Riziká spojené so zmluvou o mimoburzových derivátoch sa preto najlepšie zmierňujú, keď zmluvu o mimoburzových derivátoch zúčtováva centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie alebo ktorá bola uznaná podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len „povolená alebo uznaná centrálna protistrana“). Z toho možno vyvodiť, že do výpočtu pozície, ktorá sa porovnáva s prahovými hodnotami zúčtovania stanovenými podľa článku 10 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 648/2012, by sa mali zahrnúť len tie zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva povolená alebo uznaná centrálna protistrana. S cieľom zabezpečiť, aby súčasné obozretné pokrytie zúčtovacej povinnosti nebolo ovplyvnené novou metodikou, je vhodné splnomocniť orgán ESMA, aby v prípade potreby stanovil aj súhrnnú zúčtovaciu prahovú hodnotu.

(10)

Služby zamerané na zníženie poobchodných rizík znižujú riziká, ako sú kreditné riziká a prevádzkové riziká portfólií derivátov, a preto sú hodnotným nástrojom na zvyšovanie odolnosti trhu s mimoburzovými derivátmi. Zahŕňajú služby, ako je kompresia portfólií, optimalizácia portfólií a rebalansovanie. Poskytovatelia služieb zameraných na zníženie poobchodných rizík často používajú zložité finančné nástroje na zabezpečenie toho, aby transakcie vyplývajúce z vykonávania postupov znižovania poobchodných rizík nepodliehali zúčtovacej povinnosti. Tým sa obmedzuje použiteľnosť a dostupnosť služieb zameraných na zníženie poobchodných rizík pre pokročilých účastníkov finančných trhov a znižujú sa prínosy vyplývajúce z využívania služieb zameraných na zníženie poobchodných rizík, keďže používanie komplexných produktov, na ktoré sa nevzťahuje zúčtovacia povinnosť, zvyšuje riziko vo finančnom systéme. Vzhľadom na výhody služieb zameraných na zníženie poobchodných rizík by sa ich využívanie malo uľahčiť a sprístupniť širšej skupine účastníkov trhu. Transakcie vyplývajúce zo služieb zameraných na zníženie poobchodných rizík by preto mali byť oslobodené od zúčtovacej povinnosti. Zároveň s cieľom zaistiť bezpečné a efektívne využívanie služieb zameraných na zníženie poobchodných rizík by toto oslobodenie malo podliehať primeraným podmienkam, ktoré orgán ESMA bližšie určí a doplní.

(11)

Je nevyhnutné zaoberať sa rizikami pre finančnú stabilitu spojenými s nadmernými expozíciami zúčtovacích členov a klientov z Únie voči systémovo dôležitým centrálnym protistranám z tretích krajín (centrálne protistrany Tier 2), ktoré poskytujú zúčtovacie služby, ktoré orgán ESMA označil za zúčtovacie služby podstatného systémového významu podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. V decembri 2021 orgán ESMA dospel k záveru, že poskytovanie určitých zúčtovacích služieb poskytovaných dvoma centrálnymi protistranami Tier 2, a to konkrétne pri mimoburzových úrokových derivátoch denominovaných v eurách a mimoburzových úrokových derivátoch denominovaných v poľských zlotých, swapoch na kreditné zlyhanie denominovaných v eurách a krátkodobých úrokových derivátoch denominovaných v eurách, má pre Úniu alebo jeden či viaceré jej členské štáty podstatný systémový význam. Ako uviedol orgán ESMA vo svojej hodnotiacej správe z decembra 2021, ak by centrálne protistrany Tier 2 čelili finančným ťažkostiam, zmeny prípustného kolaterálu, marží alebo znížení hodnoty týchto centrálnych protistrán môžu mať negatívny vplyv na trhy so štátnymi dlhopismi jedného alebo viacerých členských štátov a všeobecnejšie na finančnú stabilitu Únie. Narušovanie na trhoch relevantných pre vykonávanie menovej politiky môže navyše brzdiť transmisný mechanizmus kritický pre emisné centrálne banky. Je preto vhodné vyžadovať od finančných protistrán a nefinančných protistrán, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti, aby priamo alebo nepriamo v centrálnej protistrane z Únie viedli účet a zúčtovávali reprezentatívny počet transakcií. Táto požiadavka by mala prispieť k zníženiu poskytovania zúčtovacích služieb podstatného systémového významu takýmito centrálnymi protistranami Tier 2. Vzhľadom na nedávny vývoj na trhu, najmä pokiaľ ide o swapy na kreditné zlyhanie denominované v eurách, je vhodné, aby sa táto požiadavka uplatňovala len na mimoburzové úrokové deriváty denominované v eurách a v poľských zlotých a krátkodobé úrokové deriváty denominované v eurách, a to navyše k akejkoľvek inej zúčtovacej službe, ktorá sa v budúcich posúdeniach podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 bude považovať za službu podstatného systémového významu.

(12)

Požiadavka na aktívny účet by sa mala vzťahovať na finančné a nefinančné protistrany, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti a ktoré prekračujú zúčtovacie prahové hodnoty v ktorejkoľvek z kategórií zmlúv o derivátoch, ktoré orgán ESMA označil za zmluvy s podstatným systémovým významom. Protistrany, ktoré sú súčasťou skupín so sídlom v Únii, by pri overovaní toho, či sa na ne vzťahuje požiadavka na aktívny účet, mali zohľadniť zmluvy o derivátoch patriace k zúčtovacím službám podstatného systémového významu, ktoré zúčtováva ktorýkoľvek subjekt v rámci skupiny vrátane subjektov usadených v tretích krajinách, keďže tieto zmluvy by mohli prispieť k nadmernému stupňu expozície skupiny ako celku. Mali by zahŕňať aj derivátové zmluvy dcérskych spoločností z tretích krajín, ktoré patria do skupín z Únie, s cieľom zabrániť týmto skupinám v presune ich zúčtovacích činností mimo Úniu, aby sa vyhli požiadavke na aktívny účet. Od protistrany, ktorá podlieha požiadavke na aktívny účet a ktorá patrí do skupiny, by sa malo vyžadovať, aby splnila povinnosť reprezentatívnosti na základe vlastných transakcií. Na subjekty z tretích krajín, ktoré nepodliehajú zúčtovacej povinnosti podľa práva Únie, sa nevzťahuje povinnosť viesť aktívny účet.

(13)

Požiadavka na aktívny účet je novou požiadavkou. Malo by sa riadne prihliadnuť na to, že ide o novú požiadavky a že je potrebné, aby sa jej účastníci trhu postupne prispôsobili. Preto je vhodné, aby účastníci trhu mohli splniť požiadavku na aktívny účet zriadením trvalo funkčných účtov v centrálnych protistranách z Únie. Požiadavka na aktívny účet by mala zahŕňať prevádzkové prvky. Účet by mal byť vhodný na rýchle zúčtovanie značného počtu obchodov presunutých z centrálnej protistrany Tier 2 a na zúčtovanie všetkých nových obchodov v kategóriách zmlúv o derivátoch určených ako zmluvy s podstatným systémovým významom. Tieto prevádzkové prvky by mali takisto prispieť k stimulovaniu protistrán k tomu, aby obchody presúvali do Únie. V tejto súvislosti je vhodné zohľadniť situáciu protistrán, ktoré už zúčtovávajú značnú časť svojich transakcií s úrokovými derivátmi denominovanými v eurách a poľských zlotých a s krátkodobými úrokovými derivátmi denominovanými v eurách v centrálnych protistranách z Únie. Na tieto protistrany by sa nemali vzťahovať prevádzkové požiadavky spojené s požiadavkou na aktívny účet.

(14)

S cieľom zabezpečiť, aby požiadavka na aktívny účet prispievala k všeobecnému cieľu zníženia nadmerných expozícií voči zúčtovacím službám podstatného systémového významu, ktoré poskytujú centrálne protistrany z tretích krajín, a aby účet nebol neaktívny, by sa mal na aktívnych účtoch zúčtovávať minimálny počet zmlúv o derivátoch. Tieto zmluvy by mali byť reprezentatívne pre rôzne podkategórie zmlúv o derivátoch patriacich k zúčtovacím službám podstatného systémového významu (ďalej len „povinnosť reprezentatívnosti“). Povinnosť reprezentatívnosti by mala odrážať rozmanitosť portfólií finančných a nefinančných protistrán, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na aktívny účet. Zmluvy s rôznymi splatnosťami a rôznymi veľkosťami by sa mali zúčtovávať prostredníctvom aktívnych účtov, ako aj zmlúv rôznej ekonomickej povahy vrátane všetkých tried úrokových derivátov, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť podľa delegovaných nariadení Komisie (EÚ) 2015/2205 (9) a (EÚ) 2016/1178 (10), pokiaľ ide o deriváty, ktoré sú denominované v poľských zlotých. S cieľom vymedziť minimálny počet zmlúv o derivátoch, ktoré by sa mali zúčtovávať prostredníctvom aktívnych účtov, by mal orgán ESMA spomedzi zmlúv o derivátoch patriacich do zúčtovacích služieb podstatného systémového významu určiť najviac tri triedy derivátov. Orgán ESMA by mal ďalej určiť najviac päť najrelevantnejších podkategórií obchodov podľa triedy derivátov na základe kombinácie veľkosti a splatnosti. Od protistrán by sa potom malo vyžadovať, aby zúčtovali aspoň päť obchodov v referenčnom období v každej príslušnej podkategórii. V referenčnom období by mal počet zúčtovaných zmlúv o derivátoch predstavovať aspoň päť obchodov na základe ročného priemeru, čo znamená, že pri posudzovaní toho, či protistrany plnia povinnosť reprezentatívnosti, by príslušné orgány mali zvážiť celkový počet obchodov za rok. S cieľom zabezpečiť primeraný prístup a zabrániť nadmernému zaťaženiu protistrán, ktoré vykazujú obmedzenú činnosť v jednotlivých podkategóriách zmlúv o derivátoch určených orgánom ESMA, by sa na povinnosť reprezentatívnosti mala uplatňovať prahová hodnota de minimis. Okrem toho treba náležite zohľadniť osobitný obchodný model systémov dôchodkového zabezpečenia Únie. V niekoľkých prípadoch majú takéto systémy obmedzený počet obchodov s úrokovými derivátmi, ktoré sú koncentrované, dlhodobé a majú vysokú pomyselnú hodnotu. Preto je vhodné stanoviť povinnosť obmedzenej reprezentatívnosti, ktorá by mala vyžadovať, aby sa jeden obchod zúčtoval namiesto piatich v najrelevantnejších podkategóriách za referenčné obdobie. Členské štáty by mali zaviesť primerané pravidelné platby penále v prípadoch, keď protistrana, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na aktívny účet, neplní svoje povinnosti, pokiaľ ide o prevádzkové kritériá alebo povinnosť reprezentatívnosti.

(15)

Orgán ESMA zohráva dôležitú úlohu pri posudzovaní podstatného systémového významu centrálnych protistrán z tretích krajín a ich zúčtovacích služieb. Do 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia alebo kedykoľvek v prípade rizika pre finančnú stabilitu by mal orgán ESMA posúdiť účinky tohto nariadenia na zníženie expozícií voči systémovo dôležitým centrálnym protistranám Tier 2 a podať o tom správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Orgán ESMA by mal navrhnúť akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za potrebné, ako aj kvantitatívne prahové hodnoty, a pripojiť k nim posúdenie vplyvu a analýzu nákladov a prínosov. Orgán ESMA by mal pri vypracúvaní svojho posúdenia a správy spolupracovať s Európskym systémom centrálnych bánk (ESCB), Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) a spoločným monitorovacím mechanizmom zriadeným týmto nariadením. Do šiestich mesiacov od doručenia správy orgánu ESMA by Komisia mala vypracovať vlastnú správu, ku ktorej môže v prípade potreby pripojiť legislatívny návrh.

(16)

V snahe nabádať na zúčtovanie a zabezpečiť finančnú stabilitu Únie a aby si klienti boli vedomí svojich možností a mohli prijímať informované rozhodnutia o tom, kde budú zúčtovávať zmluvy o derivátoch, by zúčtovací členovia a klienti, ktorí poskytujú zúčtovacie služby v povolených alebo uznaných centrálnych protistranách, mali informovať svojich klientov o možnosti zúčtovať zmluvu o derivátoch v centrálnej protistrane z Únie. Poskytnuté informácie by mali zahŕňať informácie o všetkých nákladoch, ktoré budú klientom účtovať zúčtovací členovia a klienti, ktorí poskytujú zúčtovacie služby. Informácie o nákladoch, ktoré by zúčtovací členovia a klienti poskytujúci zúčtovacie služby mali zverejňovať, by sa mali obmedziť na centrálne protistrany z Únie, vo vzťahu ku ktorým poskytujú zúčtovacie služby. Povinnosť informovať klientov o možnosti zúčtovať zmluvu o derivátoch prostredníctvom centrálnej protistrany z Únie sa líši od požiadavky na aktívny účet a má sa uplatňovať všeobecnejšie s cieľom zabezpečiť informovanosť o ponuke zúčtovania centrálnych protistrán z Únie.

(17)

S cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány mali potrebné informácie o zúčtovacích činnostiach vykonávaných zúčtovacími členmi alebo klientmi v uznaných centrálnych protistranách z tretích krajín, by sa pre takýchto zúčtovacích členov alebo klientov mala zaviesť ohlasovacia povinnosť. Pri informáciách, ktoré sa majú ohlasovať, by sa malo rozlišovať medzi transakciami s cennými papiermi, transakciami s derivátmi na regulovaných trhoch a transakciami s mimoburzovými (OTC) derivátmi. Orgán ESMA by mal poskytnúť podrobnosti o obsahu a formáte informácií, ktoré sa majú ohlasovať, a pritom zabezpečiť, aby touto povinnosťou nevznikali dodatočné požiadavky na ohlasovanie, pokiaľ nie sú potrebné, aby sa administratívne zaťaženie zúčtovacích členov alebo klientov obmedzilo na minimum.

(18)

Podľa súčasného rámca dostáva orgán ESMA údaje o transakciách podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 (11), ktoré poskytujú celoúnijný pohľad na trhy, ale nie na riadenie rizík centrálnymi protistranami. Orgán ESMA by preto mal okrem týchto údajov vyžadovať včasné a spoľahlivé informácie o činnostiach a postupoch centrálnych protistrán na plnenie svojho mandátu v oblasti finančnej stability. Preto by sa mala zaviesť formálna požiadavka, aby centrálne protistrany z Únie nahlasovali orgánu ESMA údaje o riadení rizík centrálnou protistranou. Zavedenie takejto požiadavky by tiež pomohlo ďalej posilniť štandardizáciu a porovnateľnosť údajov a zabezpečiť pravidelné poskytovanie údajov.

(19)

Nedávne stresové situácie na komoditných trhoch poukázali na to, že je dôležité, aby orgány mali komplexný obraz o činnostiach spojených s derivátmi a o expozíciách nefinančných protistrán, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť. V prípade nefinančných protistrán, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť a ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej transakcie v rámci skupiny sú oslobodené od ohlasovacej povinnosti, by mal ich derivátové pozície súhrnne ohlasovať ich materský podnik v Únii. Informácie by sa mali ohlasovať každý týždeň na úrovni subjektu a mali by byť rozčlenené podľa druhu derivátov. Tieto informácie by sa mali poskytnúť orgánu ESMA a relevantnému príslušnému orgánu jednotlivých subjektov v skupine. Je takisto vhodné zohľadniť obavy, ktoré vyjadrila komunita orgánov dohľadu, pokiaľ ide o kvalitu údajov ohlasovaných finančnými a nefinančnými protistranami podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Od subjektov, na ktoré sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, by sa preto malo vyžadovať, aby pred predložením údajov uplatňovali povinnú starostlivosť stanovením vhodných postupov a mechanizmov na zabezpečenie kvality údajov. Orgán ESMA by mal vydať usmernenia na ďalšie spresnenie takýchto postupov a mechanizmov, pričom by mal zohľadniť možnosť uplatňovať požiadavky primeraným spôsobom. S cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek na kvalitu údajov by členské štáty mali prijať primerané sankcie v prípade, že nahlásené údaje obsahujú systematické zjavné chyby. Orgán ESMA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť, čo predstavuje systematickú zjavnú chybu na účely ukladania takýchto sankcií. Hoci subjekty majú možnosť delegovať svoje ohlasovanie, zostávajú zodpovedné v prípade, že údaje ohlasované subjektom, na ktorý ohlasovanie delegovali, sú nepresné alebo duplicitné.

(20)

V snahe zabezpečiť, aby príslušné orgány boli vždy informované o expozíciách na úrovni subjektu a skupiny a aby dokázali monitorovať takéto expozície, by príslušné orgány mali zaviesť účinné postupy spolupráce na výpočet pozícií v zmluvách, ktoré sa nezúčtovávajú v centrálnej protistrane, ktorá má povolenie alebo je uznaná, a aktívne hodnotiť a posudzovať úroveň expozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch na úrovni subjektu a skupiny. Aby mal orgán ESMA celkový obraz o činnosti v oblasti mimoburzových derivátov nefinančných protistrán usadených v Únii, ako aj ich materských podnikov, orgány zodpovedné za tieto nefinančné protistrany a materské podniky by mali pravidelne podávať správy orgánu ESMA. Takéto podávanie správ by nemalo kopírovať informácie, ktoré už boli predložené na základe iných požiadaviek na podávanie správ stanovených v nariadení (EÚ) č. 648/2012, ale namiesto toho by malo poskytovať informácie o vývoji portfólií týchto nefinančných protistrán medzi dvoma dátumami podávania správ, ako aj posúdenie rizík, ktorým by takéto protistrany mohli byť vystavené. Orgány zodpovedné za nefinančné protistrany, ktoré sú súčasťou skupiny, by mali spolupracovať s cieľom minimalizovať záťaž súvisiacu s podávaním správ a posúdiť intenzitu a druh činnosti týchto nefinančných protistrán v oblasti mimoburzových derivátov.

(21)

Je potrebné zabezpečiť, aby delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 149/2013 (12) týkajúce sa kritérií na stanovenie toho, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká, bolo naďalej primerané vzhľadom na vývoj na trhu. Takisto je potrebné zabezpečiť, aby zúčtovacie prahové hodnoty stanovené v uvedenom delegovanom nariadení riadne a presne odrážali rôzne riziká a charakteristiky derivátov iných než úrokových, devízových, kreditných a akciových derivátov. Orgán ESMA by preto mal takisto preskúmať, prípadne objasniť uvedené delegované nariadenie a v prípade potreby navrhnúť jeho zmenu. Orgán ESMA sa vyzýva, aby okrem iného zvážil a poskytol podrobnejšie rozčlenenie pri komoditných derivátoch. Takéto podrobnejšie rozčlenenie by sa mohlo dosiahnuť oddelením zúčtovacích prahových hodnôt podľa odvetvia a typu, ako je rozlišovanie medzi poľnohospodárskymi komoditami, energetickými komoditami alebo kovovými komoditami alebo rozlišovanie týchto komodít na základe iných prvkov, ako sú kritériá environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu, environmentálne udržateľné investície alebo znaky súvisiace s kryptoaktívami. Počas preskúmania by sa mal orgán ESMA usilovať o konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami, ktoré majú osobitné znalosti o konkrétnych komoditách.

(22)

Nefinančné protistrany, ktoré si vymieňajú kolaterál za zmluvy o mimoburzových derivátoch nezúčtovávané centrálnou protistranou, by mali mať dostatok času na rokovanie o podmienkach výmeny takéhoto kolaterálu a ich testovanie.

(23)

S cieľom zabrániť fragmentácii trhu a zabezpečiť rovnaké podmienky, a berúc do úvahy skutočnosť, že v niektorých jurisdikciách tretích krajín výmena variačnej a počiatočnej marže pre opcie na jednotlivé akcie a opcie na akciový index nepodlieha rovnocenným maržovým požiadavkám, by zaobchádzanie s týmito produktmi malo byť oslobodené od požiadavky na zavedenie postupov riadenia rizika, pokiaľ ide o včasne, presne a vhodne oddelenú výmenu kolaterálu, ak neexistuje dostatočná medzinárodná konvergencia v otázke zaobchádzania s týmito produktmi. Orgán ESMA by mal v spolupráci s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) (EBA) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (13) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (14) (ďalej spoločne len „európske orgány dohľadu“) monitorovať vývoj v oblasti regulácie v jurisdikciách tretích krajín a vývoj expozícií protistrán, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o opcie na jednotlivé akcie a opcie na akciový index nezúčtovávané centrálnou protistranou, a mal by o výsledkoch takéhoto monitorovania podať správu Komisii aspoň každé tri roky. Ak Komisia dostane takúto správu, mala by posúdiť, či medzinárodný vývoj viedol k väčšej konvergencii pri zaobchádzaní s opciami na jednotlivé akcie a opciami na akciový index a či výnimka ohrozuje finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov. V takom prípade by Komisia mala byť splnomocnená zrušiť výnimku týkajúcu sa zaobchádzania s opciami na jednotlivé akcie a opciami na akciový index. Takto možno zabezpečiť, aby sa v Únii zaviedli primerané požiadavky na zmiernenie kreditného rizika protistrany v súvislosti s takýmito zmluvami, pričom sa zabráni akémukoľvek priestoru na regulačnú arbitráž.

(24)

S cieľom splniť požiadavky na počiatočnú maržu stanovené v nariadení (EÚ) č. 648/2012 veľký počet účastníkov trhu Únie používa pro forma modely počiatočnej marže používané v celom odvetví. Keďže tieto modely sa používajú v celom odvetví, je nepravdepodobné, že ich výrazne zmenia preferencie jednotlivých používateľov alebo rozdielne posúdenia jednotlivých príslušných orgánov, ktoré povoľujú používanie týchto modelov subjektmi, nad ktorými vykonávajú dohľad. Keďže rovnaký model používa veľký počet protistrán z Únie, z toho vyplývajúca potreba, aby tento model potvrdzovalo veľké množstvo príslušných orgánov, vytvára v praxi problém koordinácie. S cieľom riešiť tento problém by EBA mal byť poverený úlohou pôsobiť ako centrálny potvrdzovateľ takýchto pro forma modelov. EBA v rámci svojej úlohy centrálneho potvrdzovateľa potvrdzuje prvky a všeobecné aspekty týchto pro forma modelov vrátane ich kalibrácie, návrhu a pokrytia nástrojov, tried aktív a rizikových faktorov. EBA by mal v záujme podpory tejto svojej činnosti zhromažďovať spätnú väzbu od príslušných orgánov, orgánu ESMA a EIOPA a koordinovať ich kolektívne stanoviská. Keďže príslušné orgány by boli aj naďalej zodpovedné za povoľovanie používania týchto pro forma modelov a za monitorovanie ich vykonávania na úrovni dohliadaného subjektu, EBA by im mal poskytovať pomoc v procese schvaľovania, pokiaľ ide o všeobecné aspekty uplatňovania týchto pro forma modelov. EBA by mal okrem toho slúžiť ako jednotné miesto pre diskusie so zástupcami odvetvia s cieľom pomôcť zabezpečiť účinnejšiu koordináciu Únie pri navrhovaní týchto modelov. Príslušné orgány budú aj naďalej zodpovedné za povoľovanie používania takýchto modelov a za monitorovanie vykonávania týchto modelov na úrovni dohliadaného subjektu.

(25)

Centrálne banky, verejné orgány poverené riadením alebo zasahujúce do riadenia verejného dlhu a subjekty verejného sektora sa môžu slobodne rozhodnúť, či na zúčtovanie svojich zmlúv o derivátoch využijú zúčtovacie služby centrálnych protistrán. Ak sa rozhodnú využívať takéto služby, nabádajú sa k tomu, aby v zásade zúčtovávali prostredníctvom centrálnych protistrán z Únie, kde sú požadované produkty k dispozícii. Keďže formy účasti týchto subjektov v centrálnych protistranách sa v jednotlivých členských štátoch líšia, a vzhľadom na rozdielne postupy, pokiaľ ide o výpočet expozícií týchto subjektov voči centrálnym protistranám z Únie a ich príspevok k finančným zdrojom týchto centrálnych protistrán, bol by žiadúca ďalšia harmonizácia týchto aspektov prostredníctvom usmernení ESMA.

(26)

EBA v spolupráci s orgánom ESMA a EIOPA by mali navrhnúť regulačné technické predpisy s cieľom stanoviť postupy dohľadu, ktorými sa zabezpečí počiatočné a priebežné potvrdzovanie postupov riadenia rizík. S cieľom zabezpečiť proporcionalitu by sa postupy stanovené v týchto regulačných technických predpisoch mali vzťahovať len na finančné protistrany, ktoré sú najaktívnejšie v oblasti mimoburzových derivátov, ktoré nie sú zúčtované centrálnou protistranou.

(27)

Na zabezpečenie konzistentného a konvergentného prístupu medzi príslušnými orgánmi v celej Únii by centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie, alebo právnické osoby usadené v Únii, ktoré chcú získať povolenie podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na poskytovanie zúčtovacích služieb a činností v oblasti finančných nástrojov, mali mať možnosť získať aj povolenie na poskytovanie zúčtovacích služieb a iných činností v súvislosti s nefinančnými nástrojmi. Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 sa uplatňuje na centrálne protistrany ako subjekty, a nie na konkrétne služby. Keď centrálna protistrana zúčtováva popri finančných nástrojoch aj nefinančné nástroje, príslušný orgán centrálnej protistrany by mal dokázať zabezpečiť, aby centrálna protistrana spĺňala požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012 pre všetky služby, ktoré ponúka.

(28)

Centrálne protistrany z Únie čelia výzvam pri rozširovaní svojej ponuky produktov zúčtovacích služieb a majú ťažkosti s uvádzaním zúčtovacích služieb pre nové produkty na trh. So zreteľom na tieto výzvy a ťažkosti a v súlade s cieľom zvýšiť atraktívnosť zúčtovacieho systému Únie by sa preto mal postup udeľovania povolení centrálnym protistranám v Únii alebo rozširovania povolenia centrálnych protistrán zjednodušiť a mal by zahŕňať konkrétne lehoty, pričom by sa malo zabezpečiť primerané zapojenie orgánu ESMA a kolégia dotknutej centrálnej protistrany z Únie. Po prvé, aby sa predišlo značným oneskoreniam a prípadne odkladu na neurčito, malo by sa urýchlene poskytnúť potvrdenie o prijatí žiadosti a príslušné orgány by mali potom posúdiť úplnosť žiadosti o povolenie. V snahe zabezpečiť, aby právnické osoby usadené v Únii, ktoré chcú byť povolené ako centrálne protistrany a centrálne protistrany z Únie, ktoré chcú rozšíriť svoje povolenia, spolu so svojimi žiadosťami predkladali všetky požadované dokumenty a informácie, by mal orgán ESMA vypracovať návrh regulačných a vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví, ktoré dokumenty sa majú poskytovať, aké informácie majú tieto dokumenty obsahovať a v akom formáte sa majú predkladať. Orgán ESMA by mal pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov zohľadniť existujúce požiadavky na dokumentáciu a postupy podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a podľa možnosti zjednodušiť ich predkladanie, aby sa zabránilo nadmernému času na uvedenie na trh a zabezpečilo, aby informácie, ktoré má poskytovať centrálna protistrana žiadajúca o rozšírenie povolenia, boli úmerné závažnosti zmeny, o ktorú centrálna protistrana žiada, a to bez toho, aby bol celkový postup nenáležite zložitý, náročný a neprimeraný. Po druhé, s cieľom zabezpečiť efektívne a súbežné posudzovanie žiadostí by právnické osoby usadené v Únii, ktoré chcú získať povolenie ako centrálne protistrany, a centrálne protistrany z Únie, ktoré chcú rozšíriť svoje povolenia, mali mať možnosť predkladať všetky dokumenty prostredníctvom centrálnej databázy. Po tretie, príslušný orgán centrálnej protistrany by mal počas lehoty na posúdenie koordinovať a predkladať otázky tohto príslušného orgánu, orgánu ESMA alebo kolégia právnickej osobe usadenej v Únii, ktorá chce byť povolená ako centrálna protistrana, a centrálne protistrany z Únie, ktoré chcú rozšíriť svoje povolenia, s cieľom zabezpečiť rýchly, flexibilný a kooperatívny proces komplexného preskúmania. V záujme predídenia duplicite a zbytočným oneskoreniam by všetky otázky a následné objasnenia mali zároveň navzájom zdieľať aj príslušný orgán centrálnej protistrany, orgán ESMA a kolégium.

(29)

V súčasnosti sa prejavuje určitá neistota, pokiaľ ide o to, kedy sa na dodatočnú službu alebo činnosť vzťahuje platné povolenie centrálnej protistrany. Ak navrhovaná dodatočná služba alebo činnosť, ktoré nie sú pokryté platným povolením centrálnej protistrany, výrazne nezvyšuje riziká pre centrálnu protistranu, túto neistotu treba riešiť a takisto treba zabezpečiť proporcionalitu. V takom prípade by sa dodatočná služba alebo činnosť nemala podrobiť úplnému posúdeniu, ale namiesto toho by mala využiť zrýchlený postup. Zrýchlený postup by si nemal vyžadovať samostatné stanovisko orgánu ESMA a kolégia, keďže takáto požiadavka by bola neprimeraná, ale orgán ESMA a členovia kolégia by mali príslušnému orgánu centrálnej protistrany poskytnúť vstupy na posúdenie toho, či sa na rozšírenie vzťahuje zrýchlený postup. S cieľom zabezpečiť konvergenciu dohľadu by mal orgán ESMA vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť podmienky uplatňovania zrýchleného postupu, ako aj postup poskytovania jeho vstupov a vstupov kolégia.

(30)

S cieľom zmierniť administratívne zaťaženie centrálnych protistrán a príslušných orgánov bez toho, aby sa zmenil celkový rizikový profil centrálnej protistrany, by centrálne protistrany mali mať možnosť vykonať rozšírenie služieb pre bežné zmeny bez povolenia, ak sa centrálna protistrana domnieva, že navrhovaná dodatočná služba alebo činnosť by nemala významný vplyv na jej rizikový profil, najmä ak je nová zúčtovacia služba alebo činnosť veľmi podobná službám, na poskytovanie ktorých už centrálna protistrana získala povolenie. S cieľom umožniť centrálnym protistranám rýchlo uskutočniť takéto bežné zmeny by centrálne protistrany mali byť oslobodené od postupov udeľovania povolení na rozšírenie činností a služieb v súvislosti s takýmito zmenami. Centrálne protistrany by mali informovať príslušný orgán a orgán ESMA, ak sa takéto oslobodenie rozhodnú využiť. Príslušný orgán by mal vykonané zmeny preskúmať v kontexte svojho každoročného preskúmania a hodnotenia.

(31)

V snahe zabezpečiť konzistentné fungovanie všetkých kolégií a ešte viac posilniť konvergenciu dohľadu by kolégiu mal spolupredsedať príslušný vnútroštátny orgán a ktorýkoľvek z nezávislých členov výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami. Na podporu spolupráce medzi orgánom ESMA a príslušnými orgánmi by spolupredsedovia mali spoločne rozhodovať o dátumoch zasadnutí kolégia a stanoviť program takýchto zasadnutí. Aby sa však zabezpečilo konzistentné rozhodovanie a aby príslušný orgán centrálnej protistrany zostal v konečnom dôsledku zodpovedný, by v prípade nezhody medzi spolupredsedami mal konečné rozhodnutie v každom prípade prijať príslušný orgán, ktorý by mal orgánu ESMA poskytnúť odôvodnené vysvetlenie svojho rozhodnutia.

(32)

Orgán ESMA by mal dokázať účinnejšie prispievať k zabezpečeniu toho, aby centrálne protistrany z Únie boli bezpečné, spoľahlivé a konkurencieschopné pri poskytovaní svojich služieb v celej Únii. Preto by mal okrem právomocí v oblasti dohľadu, ktoré sú v súčasnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 648/2012, vydávať stanovisko pre príslušný orgán centrálnej protistrany o odobratí povolenia centrálnej protistrany okrem prípadov, keď je rozhodnutie naliehavo potrebné, t. j. v období kratšom, ako je obdobie stanovené pre orgán ESMA na poskytnutie jeho stanovísk. Orgán ESMA by mal vydávať aj stanoviská k preskúmaniu a hodnoteniu, maržovým požiadavkám a požiadavkám na účasť. Príslušné orgány by mali poskytnúť vysvetlenia všetkých významných odchýlok od stanovísk orgánu ESMA a orgán ESMA by mal informovať svoju radu orgánov dohľadu, ak príslušný orgán nedodržiava alebo nemá v úmysle dodržať stanovisko orgánu ESMA a akékoľvek podmienky alebo odporúčania, ktoré sú v ňom uvedené. Tieto informácie by mali obsahovať aj dôvody, ktoré príslušný orgán uviedol pre nedodržanie stanoviska orgánu ESMA alebo akýchkoľvek podmienok či odporúčaní, ktoré sú v ňom uvedené.

(33)

S cieľom zabezpečiť rýchlu a efektívnu výmenu informácií a dokumentácie podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, podporiť väčšiu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi zapojenými do dohľadu nad subjektmi, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie, a zjednodušiť komunikáciu medzi príslušnými orgánmi a ich dohliadanými subjektmi v súvislosti s postupmi podľa uvedeného nariadenia by mal orgán ESMA zriadiť a viesť elektronickú centrálnu databázu. Všetky relevantné príslušné orgány a subjekty by mali mať prístup k tejto centrálnej databáze, pokiaľ ide o informácie týkajúce sa ich úloh a povinností. Podobne by subjekty, na ktoré sa vzťahujú požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012, mali mať prístup k informáciám a dokumentácii, ktoré predložili, a ku každej dokumentácii, ktorá im je adresovaná. Centrálna databáza by sa mala používať na výmenu čo najväčšieho množstva informácií a dokumentácie vrátane aspoň informácií a dokumentácie týkajúcich sa povolení, rozšírení služieb a potvrdenia modelov.

(34)

Je potrebné zabezpečiť, aby centrálne protistrany priebežne dodržiavali nariadenie (EÚ) č. 648/2012, najmä pokiaľ ide o poskytovanie dodatočných zúčtovacích služieb alebo činností, na ktoré im bolo udelené povolenie prostredníctvom zrýchleného postupu alebo ktoré sú oslobodené od povolenia v dôsledku vykonania bežných zmien, ako aj vykonania zmien modelov po zrýchlenom postupe potvrdenia takejto zmeny modelov, keďže v takýchto prípadoch orgán ESMA a kolégium nevydávajú samostatné stanoviská. V preskúmaní, ktoré vykonáva príslušný orgán centrálnej protistrany aspoň raz ročne, by sa preto mali zvážiť najmä tieto dodatočné zúčtovacie služby alebo činnosti a zmeny modelov. S cieľom zabezpečiť konvergenciu a koordináciu dohľadu medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA a zabezpečiť, aby centrálne protistrany Únie boli bezpečné, spoľahlivé a konkurencieschopné pri poskytovaní svojich služieb v celej Únii, by príslušný orgán mal aspoň raz ročne predkladať správu týkajúcu sa svojho preskúmania a hodnotenia centrálnej protistrany orgánu ESMA a kolégiu pre ich stanoviská. V stanovisku orgánu ESMA by sa mali posúdiť aspekty, na ktoré sa vzťahuje správa príslušného orgánu a ktoré zahŕňajú následné opatrenia v súvislosti s poskytovaním služieb alebo činností centrálnou protistranou, s osobitným dôrazom na zrýchlené postupy a bežné zmeny, ako aj na cezhraničné riziká, ktorým by centrálna protistrana mohla byť vystavená, a mala by sa zohľadniť celková pozícia centrálnej protistrany ako poskytovateľa zúčtovacích služieb v Únii. Kontroly na mieste zohrávajú kľúčovú úlohu pri vykonávaní úloh dohľadu a príslušným orgánom ponúkajú neoceniteľné informácie. Ako také by sa mali vykonávať aspoň raz ročne a s cieľom zabezpečiť rýchlu výmenu informácií, výmenu poznatkov a účinnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA by mal byť orgán ESMA informovaný o plánovaných aj naliehavých kontrolách na mieste, mal by mať možnosť požiadať o účasť na takýchto kontrolách a dostať všetky relevantné informácie v súvislosti s takýmito kontrolami, ako aj odôvodnené vysvetlenie každého zamietnutia povolenia účasti orgánu ESMA. Okrem toho môže orgán ESMA v záujme ďalšieho posilnenia koordinácie medzi ním a príslušnými orgánmi za osobitných okolností a v kontexte preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu požiadať o ad hoc stretnutie s centrálnou protistranou a dotknutým príslušným orgánom. Kolégium by malo byť informované o výsledku takéhoto stretnutia. S cieľom posilniť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA by orgán ESMA mal mať takisto možnosť požiadať príslušné orgány o informácie, ktoré potrebuje na vykonávanie svojich úloh v kontexte preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu.

(35)

Orgán ESMA by mal mať prostriedky na identifikáciu potenciálnych rizík pre finančnú stabilitu Únie. Orgán ESMA by mal preto v spolupráci s ESRB, EBA, EIOPA a Európskou centrálnou bankou (ECB) v rámci úloh týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v medziach jednotného mechanizmu dohľadu, ktorými bol poverený v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 (15), identifikovať prepojenia a vzájomné závislosti medzi rôznymi centrálnymi protistranami a právnickými osobami, pokiaľ možno vrátane spoločných zúčtovacích členov, klientov a nepriamych klientov, zdieľaných významných poskytovateľov služieb, zdieľaných významných poskytovateľov likvidity, krížových kolaterálnych úprav, ustanovení o krížovom zlyhaní a vzájomného započítavania centrálnych protistrán, dohôd o krížovej záruke a prevodov rizík a dohôd o nadväznom obchodovaní.

(36)

Emisné centrálne banky mien Únie používaných finančnými nástrojmi, ktoré zúčtovávajú povolené centrálne protistrany, ktoré požiadali o členstvo vo výbore pre dohľad nad centrálnymi protistranami, sú členmi výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami bez hlasovacieho práva. Zúčastňujú sa len na jeho zasadnutiach pre centrálne protistrany z Únie v kontexte diskusií o celoúnijných posúdeniach odolnosti centrálnych protistrán z Únie voči nepriaznivému vývoju na trhu a relevantnému vývoju na trhu. Na rozdiel od ich zapojenia do dohľadu nad centrálnymi protistranami z tretích krajín teda emisné centrálne banky nie sú dostatočne zapojené do záležitostí v oblasti dohľadu nad centrálnymi protistranami z Únie, ktoré majú priamy význam pre vykonávanie menovej politiky a hladké fungovanie platobných systémov, čo vedie k nedostatočnému zohľadňovaniu cezhraničných rizík. Je preto vhodné, aby sa tieto emisné centrálne banky mohli ako členovia bez hlasovacieho práva zúčastňovať na všetkých zasadnutiach výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami, keď zasadá kvôli centrálnym protistranám z Únie.

(37)

V záujme zlepšovania schopnosti orgánov Únie komplexne sledovať vývoj na trhu, ktorý je relevantný pre zúčtovávanie v Únii, monitorovať vykonávanie určitých požiadaviek nariadenia (EÚ) č. 648/2012 súvisiacich so zúčtovaním a spoločne diskutovať o potenciálnych rizikách vyplývajúcich zo vzájomného prepojenia rôznych účastníkov finančných operácií a iných otázkach týkajúcich sa finančnej stability treba zriadiť medzisektorový monitorovací mechanizmus, ktorý by spájal príslušné orgány Únie zapojené do dohľadu nad centrálnymi protistranami Únie, zúčtovacích členov a klientov (spoločný monitorovací mechanizmus). Spoločný monitorovací mechanizmus by mal riadiť a predsedať mu orgán ESMA ako orgán, ktorý sa podieľa na dohľade nad centrálnymi protistranami z Únie a vykonáva dohľad nad systémovo dôležitými centrálnymi protistranami z tretích krajín. Medzi ďalších účastníkov by mali patriť zástupcovia Komisie, EBA, EIOPA, ESRB, emisných centrálnych bánk mien, v ktorých sú denominované zmluvy patriace k zúčtovacím službám podstatného systémového významu, príslušných vnútroštátnych orgánov a ECB v rámci úloh týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v medziach jednotného mechanizmu dohľadu, ktorými bola poverená v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2013.

(38)

V snahe poskytovať informácie pre budúce rozhodnutia v príslušnej oblasti politiky by mal orgán ESMA v spolupráci s ostatnými účastníkmi, ktorí sa zúčastňujú na spoločnom mechanizme monitorovania, predkladať Európskemu parlamentu, Rade a Komisii výročnú správu o výsledkoch svojich činností. Orgán ESMA môže začať konanie o porušení práva Únie podľa nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ak sa na základe informácií získaných v rámci spoločného monitorovacieho mechanizmu a v nadväznosti na diskusie, ktoré sa v ňom uskutočnili, domnieva, že príslušné orgány nedokážu zabezpečiť, aby zúčtovací členovia a klienti dodržiavali požiadavku zúčtovávať aspoň vymedzený počet identifikovaných zmlúv na účtoch v centrálnych protistranách z Únie, alebo ak orgán ESMA zistí riziko pre finančnú stabilitu Únie v dôsledku údajného porušenia alebo neuplatňovania práva Únie. Pred začatím takéhoto konania o porušení práva Únie môže orgán ESMA vydať usmernenia a odporúčania podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Ak sa orgán ESMA na základe informácií získaných v rámci spoločného monitorovacieho mechanizmu a v nadväznosti na diskusie, ktoré sa v ňom uskutočnili, domnieva, že dodržiavanie požiadavky zúčtovávať aspoň vymedzený počet identifikovaných zmlúv na účtoch v centrálnych protistranách z Únie účinne nezabezpečuje zníženie nadmernej expozície zúčtovacích členov a klientov voči centrálnym protistranám Tier 2, mal by preskúmať príslušný delegovaný akt Komisie a navrhnúť jeho zmenu, ktorou sa spresní uvedená požiadavka a v prípade potreby navrhne stanovenie primeraného adaptačného obdobia.

(39)

Z turbulencií na trhu v roku 2020 v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a vysokých cien na veľkoobchodných trhoch s energiou v roku 2022 po nevyprovokovanej a neodôvodnenej útočnej vojne Ruska voči Ukrajine vyplýva, že hoci je nevyhnutné, aby príslušné orgány spolupracovali a vymieňali si informácie s cieľom riešiť súvisiace riziká, keď sa vyskytnú udalosti s cezhraničným vplyvom, orgánu ESMA stále chýbajú potrebné nástroje na zabezpečenie takejto koordinácie a konvergentného prístupu na úrovni Únie. Orgán ESMA by preto mal byť splnomocnený konať v mimoriadnej situácii v jednej alebo viacerých centrálnych protistranách, ktorá má alebo pravdepodobne bude mať destabilizačné účinky na cezhraničné trhy. V takýchto mimoriadnych situáciách by mal byť orgán ESMA poverený úlohou koordinovať príslušné orgány, kolégiá a orgány pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú reakciu. Orgán ESMA by mal mať možnosť zvolávať zasadnutia výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami, a to buď z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie, prípadne s rozšíreným zložením, s cieľom účinne koordinovať reakcie príslušných orgánov v mimoriadnych situáciách. Orgán ESMA by mal mať tiež možnosť požiadať relevantné príslušné orgány o informácie, ak ich potrebuje na to, aby mohol v týchto situáciách vykonávať svoju koordinačnú funkciu a aby mohol vydávať odporúčania pre príslušný orgán, a mal by mať možnosť požadovať takéto informácie priamo od centrálnej protistrany alebo účastníkov trhu, ak príslušný orgán neposkytne odpovede v primeranej lehote. Úlohou orgánu ESMA v mimoriadnych situáciách by nemala byť dotknutá konečná zodpovednosť príslušného orgánu centrálnej protistrany za prijímanie rozhodnutí v oblasti dohľadu vo vzťahu k centrálnej protistrane, nad ktorou vykonáva dohľad, vrátane mimoriadnych opatrení. Je tiež dôležité, aby členovia kolégia mohli postúpiť informácie, ktoré dostanú v mimoriadnej situácii, verejným orgánom zodpovedným za finančnú stabilitu ich trhov vrátane ministerstiev.

(40)

V snahe znížiť zaťaženie centrálnych protistrán a orgánu ESMA by sa malo objasniť, že ak orgán ESMA vykoná preskúmanie uznania centrálnej protistrany z tretej krajiny, táto centrálna protistrana z tretej krajiny by nemala byť povinná predložiť novú žiadosť o uznanie. Mala by však orgánu ESMA poskytnúť všetky informácie potrebné na takéto preskúmanie. Preskúmanie uznania centrálnej protistrany z tretej krajiny orgánom ESMA by sa preto nemalo považovať za nové uznanie tejto centrálnej protistrany z tretej krajiny.

(41)

Komisia by mala pri prijímaní rozhodnutia o rovnocennosti mať možnosť upustiť od požiadavky, aby uvedená tretia krajina mala účinný rovnocenný systém na uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín. Pri zvažovaní toho, či by bol takýto prístup primeraný, by Komisia mohla zohľadniť celý súbor rôznych faktorov vrátane dodržiavania zásad pre infraštruktúry finančného trhu, ktoré uverejnili Výbor pre platobnú a trhovú infraštruktúru a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere, veľkosti centrálnych protistrán z tretích krajín usadených v danej jurisdikcii a, ak je známa, očakávanej činnosti zúčtovacích členov a miest obchodovania usadených v Únii v týchto centrálnych protistranách z tretích krajín.

(42)

S cieľom zabezpečiť, aby dohody o spolupráci medzi orgánom ESMA a relevantnými príslušnými orgánmi tretích krajín boli primerané, by sa v takýchto dohodách mala zohľadniť škála rôznych aspektov vrátane kategorizácie centrálnych protistrán z tretích krajín ako centrálnych protistrán Tier 1 alebo Tier 2, osobitné vlastnosti rozsahu poskytovaných služieb alebo služieb, ktoré sa plánujú poskytovať, v rámci Únie, či tieto služby predstavujú osobitné riziká pre Úniu alebo pre jeden či viacero jej členských štátov, ako aj dodržiavanie medzinárodných noriem centrálnymi protistranami z tretích krajín. Dohody o spolupráci medzi orgánom ESMA a relevantnými príslušnými orgánmi z tretích krajín by preto mali odrážať stupeň rizika, ktoré centrálne protistrany usadené v tretej krajine potenciálne predstavujú pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov.

(43)

Orgán ESMA by preto mal prispôsobiť svoje dohody o spolupráci rôznym jurisdikciám tretích krajín na základe centrálnych protistrán usadených v danej jurisdikcii. Centrálne protistrany Tier 1 pokrývajú predovšetkým širokú škálu profilov centrálnych protistrán, a preto by mal orgán ESMA zabezpečiť, aby dohoda o spolupráci bola primeraná centrálnym protistranám usadeným v každej jurisdikcii tretej krajiny. Konkrétne to znamená, že orgán ESMA by mal okrem iného zvážiť likviditu dotknutých trhov, mieru, do akej sú zúčtovacie činnosti centrálnych protistrán denominované v eurách alebo iných menách Únie, a rozsah, v akom subjekty Únie využívajú služby takýchto centrálnych protistrán. Keďže prevažná väčšina centrálnych protistrán Tier 1 poskytuje zúčtovacie služby v obmedzenom rozsahu zúčtovacím členom a miestam obchodovania usadeným v Únii a môže zúčtovávať produkty, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 648/2012, rozsah posudzovania orgánu ESMA a informácie, ktoré sa majú požadovať, by sa mali obmedziť aj vo všetkých týchto jurisdikciách. V záujme obmedzenia žiadostí o informácie pre centrálne protistrany Tier 1 by mal orgán ESMA v zásade každoročne požadovať vopred vymedzený rozsah informácií. Ak by boli riziká centrálnej protistrany alebo jurisdikcie Tier 1 potenciálne väčšie, boli by odôvodnené dodatočné žiadosti, aspoň štvrťročná frekvencia žiadostí a širší rozsah požadovaných informácií. Dohody o spolupráci by mali byť prispôsobené tak, aby zodpovedali takejto diferenciácii v rizikovom profile rôznych centrálnych protistrán Tier 1, a mali by obsahovať ustanovenia o organizácii vhodného rámca na výmenu informácií. Akékoľvek dohody o spolupráci platné v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia by sa však nemali upravovať, pokiaľ o to nepožiadajú relevantné orgány tretích krajín.

(44)

Ak je centrálna protistrana uznaná za centrálnu protistranu Tier 2 podľa článku 25 ods. 2b nariadenia (EÚ) č. 648/2012, keďže tieto centrálne protistrany majú systémový význam pre Úniu alebo pre jeden či viaceré jej členské štáty, dohody o spolupráci medzi orgánom ESMA a relevantnými orgánmi tretích krajín by sa mali vzťahovať na výmenu informácií v širšom rozsahu a so zvýšenou frekvenciou. V takom prípade by dohody o spolupráci mali zahŕňať aj postupy na zabezpečenie dohľadu nad takouto centrálnou protistranou Tier 2 podľa článku 25 uvedeného nariadenia. Orgán ESMA by mal zabezpečiť, že môže získavať všetky informácie potrebné na plnenie svojich povinností podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 vrátane informácií potrebných na zabezpečenie súladu s článkom 25 ods. 2b uvedeného nariadenia a na zabezpečenie toho, aby sa informácie vymieňali, ak bolo centrálnej protistrane priznané porovnateľné dodržiavanie požiadaviek čiastočne alebo v plnej miere. V snahe umožniť orgánu ESMA vykonávať úplný a účinný dohľad nad centrálnymi protistranami Tier 2 by sa malo objasniť, že tieto centrálne protistrany majú orgánu ESMA pravidelne poskytovať informácie.

(45)

Orgán ESMA by mal v prípade, že sa prizná porovnateľné dodržiavanie požiadaviek, takisto pravidelne posudzovať, či centrálne protistrany Tier 2 naďalej dodržiavajú podmienky na ich uznanie na základe porovnateľného dodržiavania požiadaviek, a to monitorovaním dodržiavania požiadaviek centrálnymi protistranami stanovených v článku 16 a hlavách IV a V delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1304 (16). Pri vykonávaní tohto posúdenia by mal orgán ESMA okrem prijímania relevantných informácií a potvrdení od centrálnych protistrán Tier 2 tiež spolupracovať a dohodnúť sa na administratívnych postupoch s orgánom tretej krajiny s cieľom zabezpečiť, aby orgán ESMA mal relevantné informácie na sledovanie toho, či sa plnia podmienky porovnateľného dodržiavania požiadaviek, a pokiaľ je to možné, znížiť administratívne a regulačné zaťaženie týchto centrálnych protistrán Tier 2.

(46)

S cieľom zabezpečiť, aby bol orgán ESMA informovaný aj o tom, ako je centrálna protistrana Tier 2 pripravená na finančné ťažkosti, ako je schopná ich zmierňovať a ako sa dokáže z ich následkov ozdraviť, by dohody o spolupráci mali zahŕňať právo orgánu ESMA byť konzultovaný pri príprave a posudzovaní plánov ozdravenia, ako aj právo orgánu ESMA byť informovaný, ak centrálna protistrana Tier 2 vypracuje plán ozdravenia alebo ak orgán tretej krajiny vypracuje plány riešenia krízových situácií. Orgán ESMA by mal byť informovaný aj o aspektoch relevantných pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov a o tom, ako by vykonávanie takýchto plánov ozdravenia alebo plánov riešenia krízovej situácie mohlo významne ovplyvniť jednotlivých zúčtovacích členov a klientov a nepriamych klientov v rozsahu, v akom sú známi. Dohody o spolupráci by mali tiež stanoviť, že orgán ESMA treba informovať, ak má centrálna protistrana Tier 2 v úmysle aktivovať svoj plán ozdravenia alebo ak orgány tretej krajiny dospeli k záveru, že existujú náznaky vznikajúcej krízovej situácie, ktoré by mohli ovplyvniť činnosti tejto centrálnej protistrany, jej schopnosť poskytovať zúčtovacie služby, alebo ak orgány tretej krajiny plánujú v blízkej budúcnosti prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie.

(47)

Orgán ESMA by mal mať možnosť odňať uznanie centrálnej protistrany z tretej krajiny, ak táto centrálna protistrana vážne a systematicky porušovala ktorúkoľvek z uplatniteľných požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 648/2012 vrátane predloženia informácií orgánu ESMA týkajúcich sa uznania tejto centrálnej protistrany z tretej krajiny, platby poplatkov orgánu ESMA alebo odpovede na jeho žiadosti o informácie potrebné na to, aby mohol plniť svoje povinnosti vo vzťahu k centrálnym protistranám z tretích krajín, a neprijala nápravné opatrenia, ktoré orgán ESMA požaduje, a to v primerane stanovenej lehote.

(48)

V záujme zmierňovania potenciálnych rizík pre finančnú stabilitu Únie by centrálne protistrany a klíringové ústavy nemali mať možnosť byť zúčtovacími členmi iných centrálnych protistrán a centrálne protistrany by nemali mať možnosť akceptovať iné centrálne protistrany ani klíringové ústavy ako zúčtovacích členov alebo nepriamych zúčtovacích členov. Od účastníkov trhu, ktorí v súčasnosti fungujú v rámci takýchto podmienok, by sa malo vyžadovať, aby našli iné spôsoby centrálneho zúčtovania. Takýto zákaz by nemal mať vplyv na dohody o interoperabilite, ktoré sú upravené v hlave V nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a na dohody uzavreté na účely centrálnej protistrany, ktorá vykonáva svoju investičnú politiku v súlade s uvedeným nariadením, ako sú sponzorované členstvo alebo priamy prístup k trhom s repo transakciami podliehajúcim zúčtovaniu medzi centrálnymi protistranami. S cieľom poskytnúť dostatočný čas na prispôsobenie by sa platné dohody mali postupne zrušiť do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Účastníci trhu a orgány by mali preskúmať rôzne riešenia vrátane prijatia dohôd o interoperabilite.

(49)

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa okrem nástrojov peňažného trhu a prevoditeľných cenných papierov v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ malo uplatňovať na dohody o interoperabilite pre všetky druhy finančných a nefinančných nástrojov, ako sú zmluvy o derivátoch (17). Orgán ESMA by preto mal po konzultácii s členmi ESCB a ESRB vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom zabezpečiť konzistentné, efektívne a účinné posúdenia dohôd o interoperabilite.

(50)

S cieľom zabezpečiť, aby rámec dohľadu nad centrálnymi protistranami z Únie viedol k bezpečným a odolným centrálnym protistranám a aby bol založený na spolupráci medzi príslušným orgánom centrálnej protistrany a orgánom ESMA, by sa výsledky nezávislých auditov mali oznámiť rade centrálnej protistrany a mali by sa sprístupniť aj orgánu ESMA a príslušnému orgánu centrálnej protistrany. Okrem toho orgán ESMA a príslušný orgán centrálnej protistrany by mali mať možnosť požiadať o účasť na zasadnutiach výboru pre riziká centrálnej protistrany bez hlasovacieho práva a o riadne informácie o činnostiach a rozhodnutiach uvedeného výboru pre riziká. Orgán ESMA by mal tiež urýchlene dostať všetky rozhodnutia, v ktorých sa rada centrálnej protistrany rozhodne nepostupovať podľa odporúčania výboru pre riziká, ako aj vysvetlenie takýchto rozhodnutí zo strany centrálnej protistrany.

(51)

Nedávne prípady mimoriadnej volatility na komoditných trhoch poukazujú na skutočnosť, že nefinančné protistrany nemajú rovnaký prístup k likvidite ako finančné protistrany. Nefinančným protistranám by sa preto malo umožniť ponúkať zúčtovacie služby klientov len nefinančným protistranám patriacim do tej istej skupiny. Keď centrálna protistrana prijala alebo zamýšľa prijať nefinančné protistrany ako zúčtovacích členov, táto centrálna protistrana by mala zabezpečiť, aby nefinančné protistrany mohli preukázať, že dokážu spĺňať maržové požiadavky a poskytovať príspevky do fondov pre prípad zlyhania, a to aj v stresových podmienkach. Keďže nefinančné protistrany nepodliehajú rovnakým prudenciálnym požiadavkám a likviditným zárukám ako finančné protistrany, priamy prístup nefinančných protistrán k centrálnym protistranám by mali monitorovať príslušné orgány centrálnych protistrán, ktoré ich akceptujú ako zúčtovacích členov. Príslušný orgán centrálnej protistrany by mal orgánu ESMA a kolégiu pravidelne podávať správy o produktoch zúčtovaných nefinančnými protistranami, celkovej expozícii a zistených rizikách. Cieľom tohto nariadenia nie je obmedziť schopnosť nefinančných protistrán prudenciálne sa stať priamymi zúčtovacími členmi centrálnej protistrany.

(52)

V záujme zabezpečenia lepšej viditeľnosti a predvídateľnosti požiadaviek na doplnenie marže klientov a nepriamych klientov, a teda ďalšieho rozvíjania svojich stratégií riadenia likvidity, by zúčtovací členovia a klienti poskytujúci zúčtovacie služby mali zabezpečiť transparentnosť voči svojim klientom. Zúčtovací členovia majú vzhľadom na svoje poskytovanie zúčtovacích služieb a odborné skúsenosti s centrálnym zúčtovaním a riadením likvidity najlepšie predpoklady na to, aby klientom jasne a transparentne oznamovali, ako fungujú modely marží, a to aj v prípade stresových udalostí, a informovali ich o dôsledkoch, ktoré takéto udalosti môžu mať na marže, ktoré sú klienti povinní zložiť, vrátane akýchkoľvek dodatočných marží, ktoré zúčtovací členovia môžu požadovať od svojich klientov. Lepšie pochopenie modelov marží môže zlepšiť schopnosť klientov primerane predvídať požiadavky na doplnenie marže a pripraviť sa na žiadosti o kolaterál, a to najmä v prípade stresových udalostí. S cieľom zabezpečiť, aby zúčtovací členovia boli schopní svojim klientom účinne poskytnúť požadované úrovne transparentnosti v prípade požiadaviek na doplnenie marží a modelov marží centrálnych protistrán, centrálne protistrany by im tiež mali poskytovať potrebné informácie. Orgán ESMA by mal po konzultácii s EBA a ESCB ďalej spresniť rozsah a formát výmeny informácií medzi centrálnymi protistranami a zúčtovacími členmi a medzi zúčtovacími členmi a ich klientmi.

(53)

S cieľom zabezpečiť, aby modely marží odrážali súčasné trhové podmienky, by centrálne protistrany mali pravidelne, ale aj priebežne revidovať úroveň svojich marží s prihliadnutím na akékoľvek potenciálne procyklické účinky takýchto revízií. Pri výzvach na úhradu marží a ich vyberaní počas dňa by centrálne protistrany mali ďalej zvážiť potenciálny vplyv ich výberov a platieb marží počas dňa na likviditné pozície ich účastníkov.

(54)

S cieľom zabezpečiť presné vymedzenie rizika likvidity by sa subjekty, ktorých zlyhanie by centrálna protistrana mala zohľadniť pri určovaní takéhoto rizika, mali rozšíriť tak, aby zahŕňali nielen riziko likvidity spôsobené zlyhaním zúčtovacích členov, ale aj poskytovateľov likvidity s výnimkou centrálnych bánk.

(55)

V snahe uľahčiť prístup k zúčtovaniu nefinančným subjektom, ktoré nemajú v držbe dostatočné množstvo vysoko likvidných aktív, najmä energetickým spoločnostiam, za podmienok, ktoré bližšie určí orgán ESMA, a v snahe zabezpečiť, aby centrálna protistrana zohľadnila tieto podmienky pri výpočte svojej celkovej expozície voči banke, ktorá je zároveň aj zúčtovacím členom, by sa záruky verejných bánk a záruky komerčných bánk mali považovať za prípustný kolaterál. Pri určovaní podmienok, za ktorých sa môžu ako kolaterál akceptovať uvedené záruky, by orgán ESMA mal umožniť centrálnej protistrane rozhodnúť o úrovni kolateralizácie uvedených záruk na základe jej posúdenia rizika vrátane možnosti, že uvedené záruky nebudú zabezpečené kolaterálom, s výhradou primeraných limitov koncentrácie, požiadaviek na úverovú kvalitu a prísnych požiadaviek na riziko nesprávnej voľby. Okrem toho by sa vzhľadom na ich nízky kreditný rizikový profil malo uviesť, že verejné záruky sú tiež prípustné ako kolaterál. A napokon možno konštatovať, centrálna protistrana by mala pri revízii úrovne znížení hodnoty, ktoré uplatňuje na aktíva, ktoré prijíma ako kolaterál, zohľadniť všetky potenciálne procyklické účinky takýchto revízií.

(56)

S cieľom uľahčiť prevod pozícií klienta v prípade zlyhania zúčtovacieho člena by sa zúčtovaciemu členovi, ktorý prijme takéto pozície, mal poskytnúť čas na splnenie určitých požiadaviek, ktoré súvisia s poskytovaním klientskych zúčtovacích služieb. Najmä vzhľadom na to, že prevod pozícií klienta sa uskutočňuje za mimoriadnych okolností a počas krátkeho obdobia, prijímajúci zúčtovací člen by mal mať tri mesiace na vykonanie a dokončenie svojich postupov povinnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami boja proti praniu špinavých peňazí podľa práva Únie. Okrem toho by prijímajúci zúčtovací člen podľa potreby mal splniť kapitálové požiadavky na expozície zúčtovacích členov voči klientom podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v lehote, na ktorej sa dohodne s príslušným orgánom, a ktorá nepresiahne tri mesiace. Východiskovým bodom uvedenej dohodnutej lehoty by mal byť dátum prevodu pozícií klienta zo zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, na prijímajúceho zúčtovacieho člena.

(57)

V súvislosti s potvrdením zmien modelov a parametrov centrálnych protistrán by sa mali zaviesť zmeny s cieľom zjednodušiť tento postup a umožniť centrálnym protistranám rýchlo reagovať na vývoj na trhu, ktorý si môže vyžadovať zmeny ich modelov a parametrov rizika. S cieľom zabezpečiť konvergenciu dohľadu by sa v nariadení (EÚ) č. 648/2012 mali stanoviť podmienky, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní toho, či je daná zmena významná, a od orgánu ESMA sa požaduje, aby v úzkej spolupráci s ESCB tieto podmienky ďalej spresnil vymedzením kvantitatívnych prahových hodnôt a konkrétnych prvkov, ktoré sa majú zohľadniť. Orgán ESMA by mal najmä stanoviť kritériá pre zmeny, ktoré by sa mali považovať za významné, vrátane toho, ktoré štrukturálne prvky modelov rizika by sa mali zahrnúť do rozsahu zmien, ktoré sa považujú za významné. Tieto štrukturálne prvky modelov rizika by mali zahŕňať napríklad nástroje proti procyklickosti zavedené centrálnymi protistranami. Všetky významné zmeny by mali podliehať úplnému potvrdeniu pred ich prijatím. Ak centrálna protistrana uplatňuje a používa už potvrdený model alebo v ňom urobí iba menšie zmeny, ako napríklad úpravu parametrov v rámci schváleného rozsahu, ktorý je súčasťou potvrdeného modelu z dôvodu externých faktorov, ako sú zmeny cien na trhu, nemalo by sa to považovať za zmenu modelu, a preto sa nemusí potvrdiť.

(58)

Nevýznamné zmeny modelov a parametrov, ktoré nezvyšujú riziká pre centrálnu protistranu z Únie, by sa mali dať rýchlo schváliť. Preto by sa v súlade s cieľom mať bezpečné a odolné centrálne protistrany z Únie pri budovaní moderného a konkurencieschopného zúčtovacieho ekosystému Únie schopného prilákať podnikanie mal zaviesť zrýchlený postup pre nevýznamné zmeny modelov a parametrov s cieľom obmedziť problémy a neistotu, ktoré v súčasnosti existujú v postupe potvrdzovania takýchto zmien orgánom dohľadu. Ak zmena nie je významná, mal by sa uplatniť zrýchlený postup potvrdenia. Cieľom takéhoto postupu je umožniť centrálnym protistranám rýchlo reagovať na vývoj na trhu, ktorý si môže vyžadovať zmeny ich modelov a parametrov rizika. Preto by sa mal postup potvrdzovania takýchto zmien modelov a parametrov rizika zjednodušiť.

(59)

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa malo preskúmať najneskôr do piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia s cieľom poskytnúť dostatočný čas na uplatnenie zmien zavedených týmto pozmeňujúcim nariadením. Hoci by sa malo vykonať preskúmanie nariadenia (EÚ) č. 648/2012 v celom rozsahu, toto preskúmanie by sa malo zamerať na účinnosť a efektívnosť uvedeného nariadenia pri plnení jeho cieľov, zlepšovaní efektívnosti a bezpečnosti zúčtovacích trhov Únie a zachovaní finančnej stability Únie. Pri preskúmaní by sa mala zvážiť aj atraktívnosť centrálnych protistrán z Únie, vplyv tohto pozmeňujúceho nariadenia na podporu zúčtovania v Únii a rozsah, v akom posilnené posudzovanie a riadenie cezhraničných rizík prinieslo prospech Únii.

(60)

V záujme zabezpečenia súladu medzi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 (18) a nariadením (EÚ) č. 648/2012 a zachovania integrity a stability vnútorného trhu treba v nariadení (EÚ) 2017/1131 stanoviť jednotný súbor pravidiel na riešenie rizika protistrany pri transakciách s finančnými derivátmi vykonávaných fondmi peňažného trhu, keď transakcie zúčtováva centrálna protistrana, ktorá má povolenie alebo ktorá bola uznaná. Keďže centrálne zúčtovacie mechanizmy zmierňujú riziko protistrany, ktoré je obsiahnuté v zmluvách o finančných derivátoch, pri určovaní uplatniteľných limitov rizika protistrany treba zohľadniť, či derivát centrálne zúčtovala centrálna protistrana, ktorá má povolenie alebo je uznaná. Na účely regulácie a harmonizácie treba tiež zrušiť limity rizika protistrany len vtedy, keď protistrany využívajú centrálne protistrany, ktoré majú povolenie alebo ktoré sú uznané na poskytovanie zúčtovacích služieb zúčtovacím členom a ich klientom.

(61)

S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu pravidiel zavedených týmto nariadením by sa mali vypracovať technické predpisy. Komisia by mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy vypracované orgánom ESMA s cieľom bližšie určiť: hodnotu zúčtovacích prahových hodnôt uplatniteľných na kumulované pozície; prvky a požiadavky postupu zníženia poobchodných rizík a pre poskytovateľa služieb zameraných na zníženie poobchodných rizík; prevádzkové kritériá a kritériá reprezentatívnosti pre požiadavku na aktívny účet; podrobnosti príslušného ohlasovania; druh poplatkov a iné náklady, ktoré by mali byť oznámené klientom pri poskytovaní zúčtovacích služieb; obsah informácií, ktoré sa majú ohlasovať, a úroveň podrobnosti týchto informácií v prípade centrálnych protistrán z tretích krajín uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012; podrobnosti a obsah informácií, ktoré majú poskytovať centrálne protistrany usadené v Únii; rozsah a podrobnosti podávania správ zúčtovacími členmi a klientmi z Únie ich príslušným orgánom o svojej zúčtovacej činnosti v centrálnych protistranách z tretích krajín a zároveň poskytovanie mechanizmov na začatie preskúmania zúčtovacích prahových hodnôt v nadväznosti na významné cenové výkyvy v podkladovej triede mimoburzových derivátov s cieľom preskúmať aj rozsah hedžingovej výnimky a prahové hodnoty na uplatňovanie zúčtovacej povinnosti; zjavné systematické chyby vo vykazovaní; dokumenty a informácie, ktoré sú centrálne protistrany povinné predložiť, keď žiadajú o povolenie alebo rozšírenie povolenia; typ rozšírenia, ktoré by nemalo významný vplyv na rizikový profil centrálnej protistrany, a frekvenciu oznamovania využívania výnimky; podmienky na určenie toho, či sa uplatňuje zrýchlený postup na rozšírenie povolenia, a postup na získanie vstupov od orgánu ESMA a kolégia; prvky, ktoré sa majú zohľadniť pri stanovovaní kritérií na prijatie centrálnej protistrany a pri posudzovaní schopnosti nefinančných protistrán plniť príslušné požiadavky; požiadavky na transparentnosť; požiadavky na kolaterál; aspekty potvrdzovania modelu a požiadavky na centrálne protistrany týkajúce sa primeraného riadenia rizík vyplývajúcich z dohôd o interoperabilite. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(62)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by Komisia mala byť tiež splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy vypracované orgánom ESMA, pokiaľ ide o formát, v ktorom zúčtovací členovia a klienti z Únie podávajú svojim príslušným orgánom správu o svojej zúčtovacej činnosti v centrálnych protistranách z tretích krajín uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, normy týkajúce sa údajov a formáty na ohlasovanie informácií centrálnych protistrán z Únie orgánu ESMA, formát požadovaných dokumentov na žiadosti o povolenie, rozšírenie povolenia a potvrdenie zmien modelov a parametrov. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(63)

Na zabezpečenie plnenia cieľov tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (19). Predovšetkým sa v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(64)

Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne zvýšenie bezpečnosti a efektívnosti centrálnych protistrán z Únie zvýšením ich atraktivity, podporou zúčtovania v Únii a posilnením cezhraničného zvažovania rizík, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(65)

Nariadenia (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2017/1131 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 1 sa vypúšťa odsek 3.

2.

Článok 3 sa nahrádza takto:

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19)."

(*2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1569/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus určovania rovnocennosti účtovných štandardov uplatňovaných emitentmi cenných papierov tretích krajín podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES a 2004/109/ES (Ú. v. EÚ L 340, 22.12.2007, s. 66)."

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1624 z 31. mája 2024 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L, 2024/1624, 19.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1624/oj).“ "

3.

V článku 4 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Povinnosť zúčtovávať všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch sa nevzťahuje na zmluvy uzavreté v situáciách uvedených v prvom pododseku písm. a) bode iv) medzi finančnou protistranou, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 4a ods. 1 druhom pododseku, alebo nefinančnou protistranou, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku, na jednej strane, a systémom dôchodkového zabezpečenia zriadeným v tretej krajine a fungujúcim na vnútroštátnom základe na strane druhej, a to za predpokladu, že takýto subjekt alebo systém má povolenie, podlieha dohľadu a je uznaný podľa vnútroštátneho práva a jeho primárnym účelom je poskytovať dôchodkové dávky, a je oslobodený od zúčtovacej povinnosti podľa daného vnútroštátneho práva.“

4.

Článok 4a sa nahrádza takto:

5.

Vkladá sa tento článok:

6.

V článku 6 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:

7.

Vkladajú sa tieto články:

8.

Článok 9 sa mení takto:

9.

Článok 10 sa mení takto:

10.

Článok 11 sa mení takto:

11.

Článok 12 sa mení takto:

12.

Článok 13 sa nahrádza takto:

13.

Článok 14 sa mení takto:

14.

Článok 15 sa mení takto:

15.

Vkladá sa tento článok:

16.

Článok 17 sa mení takto:

17.

Vkladajú sa tieto články:

18.

Článok 18 sa mení takto:

19.

Článok 19 sa mení takto:

20.

Článok 20 sa nahrádza takto:

21.

V článku 21 sa odseky 1 až 4 nahrádzajú takto:

22.

Článok 23a sa nahrádza takto:

23.

Vkladá sa tento článok:

24.

Článok 24 sa nahrádza takto:

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. ES L 225, 30.7.2014, s. 1).“ "

25.

Článok 24a sa mení takto:

26.

V článku 24b sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

27.

Článok 25 sa mení takto:

28.

V článku 25a sa odsek 2 nahrádza takto:

29.

V článku 25b ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Orgán ESMA požaduje od každej centrálnej protistrany Tier 2 všetky tieto údaje:

30.

V článku 25f sa odsek 1 nahrádza takto:

31.

Článok 25o sa nahrádza takto:

32.

Článok 25p sa mení takto:

33.

Článok 26 sa mení takto:

34.

V článku 27 sa vkladá tento odsek:

35.

Článok 28 sa mení takto:

36.

Článok 30 sa nahrádza takto:

37.

Článok 31 sa mení takto:

38.

V článku 32 ods. 1 sa štvrtý pododsek nahrádza takto:

„Posúdenie príslušného orgánu týkajúce sa oznámenia stanoveného v článku 31 ods. 2 a informácií uvedených v článku 31 ods. 3 je predmetom stanoviska kolégia uvedeného v článku 18 podľa článku 19 a stanoviska orgánu ESMA podľa článku 24a ods. 7 prvého pododseku písm. bc) vydaného v súlade s postupom stanoveným v článku 17b.“

39.

Článok 35 sa mení takto:

40.

Článok 37 sa mení takto:

41.

Článok 38 sa nahrádza takto:

42.

V článku 40 sa dopĺňa tento odsek:

„Bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 4 a 5, a s cieľom uľahčiť centrálne zúčtovanie subjektmi verejného sektora orgán ESMA do 25. júna 2026 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, v ktorých stanoví metódu, ktorú majú centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 14 tohto nariadenia, používať na výpočet expozícií a prípadných príspevkov subjektov verejného sektora, ktoré majú účasť v týchto centrálnych protistranách, do finančných zdrojov centrálnych protistrán, pričom náležite zohľadní mandát subjektov verejného sektora.“

43.

V článku 41 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:

44.

V článku 44 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Centrálna protistrana denne meria svoju potenciálnu potrebu likvidity. Zohľadňuje riziko likvidity spôsobené zlyhaním najmenej dvoch subjektov, voči ktorým má najväčšie expozície a ktorí sú zúčtovacími členmi alebo poskytovateľmi likvidity, s vylúčením centrálnych bánk.“

45.

Článok 46 sa mení takto:

46.

Článok 48 sa mení takto:

47.

Článok 49 sa mení takto:

48.

Vkladá sa tento článok:

49.

Článok 54 sa mení takto:

50.

V článku 81 ods. 3 prvom pododseku sa dopĺňa toto písmeno:

51.

Článok 82 sa mení takto:

52.

Článok 85 sa mení takto:

53.

V článku 89 sa dopĺňajú tieto odseky:

54.

Článok 90 sa nahrádza takto:

55.

Príloha III sa mení takto:

1.

Odsek 4 sa mení takto:

2.

Vkladá sa tento odsek:

1.

V článku 2 sa dopĺňa tento bod:

(*8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).“ "

2.

V článku 14 sa písmeno d) nahrádza takto:

3.

Článok 17 sa mení takto: