(1)

Rada má prijať opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností vrátane určitých podmienok, ktoré sú funkčne prepojené s týmito rybolovnými možnosťami. Podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (1) sa majú rybolovné možnosti stanovovať v súlade s cieľmi spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“) stanovenými v článku 2 ods. 2 uvedeného nariadenia. Podľa článku 16 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa rybolovné možnosti majú členským štátom prideľovať tak, aby sa zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností každého členského štátu v súvislosti s každou populáciou rýb alebo každým druhom rybolovu.

(2)

Celkový povolený výlov (ďalej len „TAC“) by sa mal preto v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 stanoviť na základe dostupných vedeckých odporúčaní, pričom by sa mali zohľadniť biologické a sociálno-ekonomické dôsledky pri zabezpečení spravodlivého zaobchádzania s jednotlivými odvetviami rybolovu a zohľadniť stanoviská vyjadrené počas konzultácií so zainteresovanými stranami.

(3)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139 (2) sa stanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie. Účelom plánu je v súlade s článkom 3 ods. 1 uvedeného nariadenia prispieť k dosahovaniu cieľov SRP uvedených v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Účelom uvedeného plánu konkrétne je zabezpečiť, aby využívanie živých morských biologických zdrojov viedlo k obnove a zachovaniu populácií lovených druhov nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (MSY). Rovnako je účelom plánu prispieť k úsiliu zabezpečiť, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadené spôsobom, ktorý zodpovedá cieľom spočívajúcim v dosiahnutí hospodárskych a sociálnych prínosov a prínosov v oblasti zamestnanosti, ako aj v ambícii prispieť k dostupnosti dodávok potravín. Medzi uvedené ciele ďalej špecifikované v článku 2 ods. 5 písm. c) a f) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 patrí poskytovanie podmienok pre životaschopné a konkurencieschopné odvetvie rybolovu a spracovania rýb a pre činnosti na súši súvisiace s rybolovom, ako aj prispievať k primeranej životnej úrovni tých, ktorí závisia od rybolovných činností, pamätajúc pritom na pobrežný rybolov a socio-ekonomické aspekty.

(4)

Medzinárodná rada pre výskum mora (ďalej len „ICES“) zverejnila 31. mája 2024 svoje ročné odporúčanie pre populácie v Baltskom mori na rok 2025. Podľa ICES vykazuje veľká väčšina rybolovu v Baltskom mori aspoň do určitej miery zmiešavanie populácií. Uvedené zmiešavanie sa týka rovnako populácií, s ktorými sa hospodári prostredníctvom TAC a populácií, s ktorými sa nehospodári prostredníctvom TAC. Najviac sú zmiešané pelagické druhy a druhy žijúce pri morskom dne.

(5)

ICES na rok 2025 odporúča nulové úlovky sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora, tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora a lososa atlantického v poddivíziách ICES 22 až 31. Okrem toho ICES na rok 2025 odporúča nízku úroveň úlovkov tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora. Preto, ak by sa TAC pre uvedené populácie stanovili na úrovniach, ktoré odporúča ICES, povinnosť vylodiť v rámci zmiešaného rybolovu všetky úlovky vrátane vedľajších úlovkov z uvedených populácií by spôsobila fenomén blokačných druhov. Treska škvrnitá je vedľajším úlovkom pri každom rybolove, západobaltský sleď atlantický je vedľajším úlovkom pri cielenom rybolove šproty severnej a losos atlantický môže byť vedľajším úlovkom pri rybolove mnohých druhov. Blokačná situácia by zasiahla najmä plavidlá loviace platesotvaré a šprotu severnú s potenciálom donútiť ich ukončiť rybolovné operácie v roku 2025, dôsledkom čoho by bol predčasný zákaz daného rybolovu. Na základe údajov Európskeho strediska pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry sa hodnota platesy veľkej a šproty severnej, ktoré možno vyloviť v rámci TAC a ktorých výlov sa v relevantnej oblasti očakáva, odhaduje pri prvom predaji v prípade platesy veľkej na 19 900 000 EUR a v prípade šproty severnej na 400 000 EUR. Aj pri mnohých druhoch rybolovu, najmä pri maloobjemovom pobrežnom rybolove druhov, s ktorými sa nehospodári prostredníctvom TAC, by sa v roku 2025 museli rybolovné operácie zastaviť. V záujme dosiahnutia rovnováhy medzi zachovaním rybolovu, vzhľadom na potenciálne závažné socio-ekonomické dôsledky v prípade jeho prerušenia, a potrebou dosiahnutia dobrého biologického stavu uvedených populácií a s prihliadnutím na to, že v rámci zmiešaného rybolovu je náročné loviť vo všetkých populáciách na úrovni MSY, je primerané zachovať TAC výlučne pre nezamedziteľné vedľajšie úlovky sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora, tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora a lososa atlantického v hlavnej oblasti.

(6)

Pokiaľ ide o populáciu tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, ICES odporúča po šiesty po sebe nasledujúci rok aj v roku 2025 v danej populácii nulový úlovok. Okrem toho ICES z dôvodu obmedzených údajov a nezrovnalostí v určitých modeloch odhadov znížila posúdenie na preventívne posúdenie populácie kategórie 3. Napriek tomu rada ICES zachováva optimizmus vzhľadom na trendy biomasy tresky škvrnitej vo východnej časti Baltského mora, ktoré vykazujú mierny nárast. Biomasa neresiacej sa populácie však zostáva výrazne pod úrovňou ochranného referenčného bodu (Blim), pod ktorého úrovňou môže dôjsť k zníženiu reprodukčnej schopnosti. V súlade s článkom 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1139 a článkom 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je preto vhodné zachovať pozastavenie cieleného rybolovu a ďalšie funkčne spojené nápravné opatrenia a rozšíriť zákaz rekreačného rybolovu na celú oblasť hospodárenia s výnimkou náhodných vedľajších úlovkov v poddivíziách ICES 27 až 32. V súlade s článkom 2 ods. 1 a článkom 2 ods. 5 písm. c) a f) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa rybolovné možnosti nezamedziteľných vedľajších úlovkov takisto mali stanoviť na nízkej úrovni v snahe predísť socio-ekonomickým dôsledkom, ku ktorým by došlo, ak by sa rybolovné možnosti stanovili na nulovej úrovni.

(7)

Pokiaľ ide o populáciu tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora, ICES svoje odporúčanie minulý rok znížila na preventívne odporúčanie z dôvodu pretrvávajúcej neistoty pri odporúčaní a na roky 2024 a 2025 odporučila mimoriadne nízku úroveň úlovkov. Okrem toho ICES v roku 2021 odhadovala, že populácia klesla pod úroveň Blim pred 15 rokmi a odvtedy zostala na úrovni pod Blim, pričom v roku 2022 dosiahla historické minimum. V súlade s článkom 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1139 a článkom 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je preto vhodné zachovať pozastavenie cieleného rybolovu a ďalšie funkčne spojené nápravné opatrenia. V súlade s článkom 2 ods. 1 a článkom 2 ods. 5 písm. c) a f) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa rybolovné možnosti nezamedziteľných vedľajších úlovkov takisto mali stanoviť na nízkej úrovni v snahe predísť socio-ekonomickým dôsledkom, ku ktorým by došlo, ak by sa rybolovné možnosti stanovili na nulovej úrovni.

(8)

Pokiaľ ide o lososa atlantického v poddivíziách ICES 22 až 31, ICES zachovala svoje odporúčanie na nulový výlov, pričom na rok 2025 zvažuje možnosť pokračujúceho cieleného komerčného a rekreačného pobrežného rybolovu opäť severne od 59o 30′ s. z. š. (poddivízie ICES 29 sever až 31) oproti roku 2024, keď rybolov bol povolený len v poddivízii ICES 31. ICES však znížila svoje odporúčanie týkajúce sa výlovu, pretože miera prežitia lososa atlantického v životnom štádiu po adaptácii na morské prostredie klesla v roku 2021 na historické minimum a za rok 2022 je neistá, v dôsledku čoho existuje vyššia neistota pri prognózach vývoja populácie. Okrem toho sa miera migrácie rýb proti prúdu od roku 2021 výrazne znížila a v roku 2023 sa v najproduktívnejšej rieke s výskytom lososa zaznamenala zďaleka najnižšia v časovom rade. Okrem toho sa zaznamenala aj úmrtnosť divožijúcich lososov atlantických po vypustení pri rekreačnom rybolove lososov označených orezanou tukovou plutvou. V súlade s článkom 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je preto vhodné v porovnaní s rokom 2024 prispôsobiť rybolovnú oblasť a úroveň rybolovných možností podľa odporúčania rady ICES, ako aj zachovať funkčne spojené nápravné opatrenia.

(9)

ICES 10. októbra 2024 stiahla svoje odporúčanie týkajúce sa lososa atlantického vo Fínskom zálive a uviedla, že jej odporúčanie vydané v roku 2023 na rybársky hospodársky rok 2024 je preto najlepším dostupným vedeckým odporúčaním. Tieto rybolovné možnosti sa preto stanovujú zodpovedajúcim spôsobom.

(10)

S cieľom zabezpečiť úplné vyčerpanie rybolovných možností pri pobrežnom rybolove lososa atlantického v poddivízii ICES 32 je vhodné v prípade daného druhu zachovať obmedzenú medzioblastnú flexibilitu medzi poddivíziami ICES 22 až 31 a poddivíziou ICES 32, ktorá sa zaviedla v roku 2019.

(11)

Zákaz lovu pstruha morského vo vzdialenosti viac ako štyri námorné míle od základných línií a obmedzenie vedľajších úlovkov pstruha morského na 3 % kombinovaného úlovku pstruha morského a lososa atlantického prispeli k podstatnému zníženiu dovtedy vysokej miery nesprávneho nahlasovania úlovkov pri love lososa atlantického, ktoré sa predtým nahlasovali predovšetkým ako úlovky pstruha morského. Preto je vhodné zachovať existujúce obmedzenia s cieľom udržať nesprávne nahlasovanie na nízkej úrovni.

(12)

Opatreniami týkajúcimi sa rekreačného lovu tresky škvrnitej a lososa atlantického a opatreniami na ochranu populácií pstruha morského a lososa atlantického by nemali byť dotknuté prísnejšie vnútroštátne opatrenia podľa článkov 19 a 20 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(13)

Pokiaľ ide o sleďa atlantického v Botnickom zálive, ICES odhaduje, že biomasa sa zvýšila, ale zostáva pod úrovňou ochranného referenčného bodu (Btrigger), pod ktorým sa majú prijať vhodné nápravné opatrenia na zabezpečenie rýchleho návratu populácie nad úrovne, pri ktorých možno dosiahnuť MSY. ICES okrem toho poznamenáva, že počet a veľkosť starších jedincov v populácii sa pravdepodobne nezvýšia, ak by sa rybolovné možnosti stanovili na úrovni hodnoty bodu FMSY. ICES napokon konštatuje, že populácia je pravdepodobne náchylná na stratu genetickej diverzity. V súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1139 je vhodné stanoviť zodpovedajúce rybolovné možnosti.

(14)

Pokiaľ ide o populáciu sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora, ICES odporúča po siedmy po sebe nasledujúci rok v danej populácii nulový úlovok. ICES takisto zrevidovala odhady biomasy neresiacej sa populácie za predchádzajúce roky na nižšie a odhaduje, že biomasa je v roku 2024 naďalej na úrovni len 60 % Blim, hoci od roku 2020 nepretržite rastie. Okrem toho úroveň dopĺňania populácie zostáva na historickom minime a neočakáva sa, že sa biomasa v roku 2026 obnoví nad hodnotu Blim. Za týchto okolností je podľa nariadenia (EÚ) 2016/1139 vhodné zachovať pozastavenie cieleného rybolovu. V súlade s článkom 2 ods. 1 a článkom 2 ods. 5 písm. c) a f) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa rybolovné možnosti nezamedziteľných vedľajších úlovkov takisto mali stanoviť na nízkej úrovni v snahe predísť socio-ekonomickým dôsledkom, ku ktorým by došlo, ak by sa rybolovné možnosti stanovili na nulovej úrovni.

(15)

Pokiaľ ide o sleďa atlantického v centrálnej oblasti Baltského mora, ICES odhaduje, že populácia bola počas väčšiny posledných 30 rokov nižšia ako Blim. ICES na rok 2024 odhaduje, že z dôvodu vyššieho pomeru hmotnosti k veku a veľkej miery dopĺňania v roku 2022 sa populácia dostala nad úroveň Blim, ale ešte zďaleka nedosiahla úroveň Btrigger. ICES odporúča zvýšiť výlov v porovnaní s rokom 2024, ale zdôrazňuje, že odhady dopĺňania populácie za roky 2023 a 2024 sú neisté. Okrem toho pravdepodobnosť, že populácia v roku 2026 zostane na úrovni pod Btrigger je naďalej 55 %, a to napriek očakávaným optimistickým odhadom a aj pri úplnom zákaze rybolovu. V súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1139 je preto vhodné stanoviť zodpovedajúce rybolovné možnosti.

(16)

Pokiaľ ide o sleďa atlantického v Rižskom zálive, ICES odhaduje, že biomasa je nad hodnotou Btrigger a rybolovný tlak na úrovni FMSY. V súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/1139 je preto vhodné stanoviť zodpovedajúce rybolovné možnosti.

(17)

Pokiaľ ide o platesu veľkú, podľa ICES je treska škvrnitá pri rybolove platesy veľkej vedľajším úlovkom. Okrem toho sa v uplynulých rokoch výrazne zvýšila miera odhadzovania úlovkov platesy veľkej. V súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/1139 je preto vhodné tieto dva faktory zohľadniť a stanoviť pre platesu veľkú zodpovedajúce rybolovné možnosti.

(18)

Pokiaľ ide o šprotu severnú, ICES odhaduje, že hoci biomasa je naďalej na úrovni nad Btrigger, výrazne klesla z dôvodu historicky nízkej miery dopĺňania od roku 2021. Okrem toho ICES zdôrazňuje, že prognóza vychádza z odhadu dopĺňania populácie, ktorý je optimistický a neistý. Okrem toho žiaden zo scenárov výlovu v rozsahoch FMSY nezaručuje, že pravdepodobnosť poklesu populácie na úroveň nižšiu než Blim v roku 2026 je menej než 5 %. Za týchto okolností je podľa nariadenia (EÚ) 2016/1139 vhodné stanoviť rybolovné možnosti v dolnom rozsahu FMSY a stanoviť zákaz rybolovu počas obdobia neresenia pre rybolov s použitím aktívneho výstroja ako dodatočné nápravné opatrenie funkčne prepojené s rybolovnými možnosťami.

(19)

Na využívanie rybolovných možností stanovených v tomto nariadení sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 (3), a najmä jeho článok 33, ktorý sa týka zaznamenávania úlovkov a rybolovného úsilia, a článok 34, ktorý sa týka zasielania údajov o vyčerpaní rybolovných možností Komisii. V tomto nariadení by sa preto mali špecifikovať kódy, ktoré majú členské štáty používať pri zasielaní údajov Komisii v súvislosti s vyloďovaním úlovkov z populácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(20)

V článkoch 3 a 4 nariadenia Rady (ES) č. 847/96 (4) sa stanovuje medziročná flexibilita pre kvóty v prípade populácií, na ktoré sa vzťahuje preventívny TAC a analytický TAC. Podľa článku 2 uvedeného nariadenia má Rada pri stanovovaní TAC rozhodnúť o tom, na ktoré populácie sa články 3 a 4 nemajú vzťahovať, a to najmä na základe ich biologického stavu. V článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa navyše zaviedla ďalšia medziročná flexibilita pre všetky populácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky. Aby sa zabránilo nadmernej flexibilite, ktorá by ohrozila dosiahnutie cieľov SRP, by sa medziročná flexibilita pre kvóty podľa článkov 3 a 4 nariadenia (ES) č. 847/96 a článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 nemala uplatňovať kumulatívne. Okrem toho, medziročná flexibilita podľa článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa mala v relevantných prípadoch vylúčiť na základe biologického stavu populácií.

(21)

Biomasa populácií tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora a sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora je pod úrovňou Blim. V prípade všetkých týchto populácií sú v roku 2025 povolené len vedľajšie úlovky a rybolov na vedecké účely. Preto a vzhľadom na relatívne nízku odolnosť ekosystému Baltského mora sa členské štáty, ktoré majú podiel kvót na príslušných TAC, zaviazali, že v roku 2025 nebudú na uvedené populácie uplatňovať medziročnú flexibilitu stanovenú v článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, aby úlovky v roku 2025 neprekročili príslušné TAC. Okrem toho južne od 59o 30′ s. z. š. je biomasa takmer všetkých riečnych populácií lososa atlantického pod hraničným referenčným bodom produkcie mladých lososov (Rlim) a v roku 2025 sú povolené len vedľajšie úlovky a rybolov na vedecké účely. Príslušné členské štáty preto prijali podobný záväzok týkajúci sa medziročnej flexibility v súvislosti s výlovom lososa atlantického v hlavnej oblasti v roku 2025.

(22)

Únia a Spojené kráľovstvo uskutočnili 16. a 17. októbra 2024 dvojstranné konzultácie o TAC pre tresku koruškovitú v divízii ICES 3a (Skagerrak-Kattegat), vo vodách Spojeného kráľovstva a Únie podoblasti ICES 4 a vo vodách Spojeného kráľovstva divízie ICES 2a (Severné more) na obdobie od 1. novembra 2024 do 31. októbra 2025. Tieto konzultácie sa uskutočnili podľa článku 498 ods. 2 Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (ďalej len „dohoda o obchode a spolupráci“) (5). Únia sa na týchto konzultáciách zúčastnila na základe špecifikácií pozície Únie, ktorú Rada schválila 15. októbra 2024, podľa článku 2 rozhodnutia Rady (EÚ) 2021/1875 (6). Únia a Spojené kráľovstvo sa dohodli na TAC na základe odporúčania ICES pre tresku koruškovitú v podoblasti ICES 4 a divízii 3a na uvedené obdobie uverejneného 11. októbra 2024. Výsledok tejto konzultácie sa zdokumentoval v písomnom zázname, ktorý 21. októbra 2024 podpísali vedúci delegácií Únie a Spojeného kráľovstva. TAC na obdobie od 1. novembra 2024 do 31. októbra 2025 by sa preto mal stanoviť na úrovni stanovenej v uvedenom písomnom zázname.

(23)

Nariadenie (EÚ) 2024/257 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(24)

S cieľom predísť prerušeniu rybolovných činností by sa ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa Baltského mora mali uplatňovať od 1. januára 2025. Toto nariadenie by sa však malo na účely jasnosti uplatňovať na tresku koruškovitú v oblasti Skagerrak – Kattegat a v Severnom mori od 1. novembra 2024 do 31. októbra 2025, pretože ide o rybársku sezónu pre lov tresky koruškovitej. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,