(1)

Únia je založená na hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a dodržiavania ľudských práv a je odhodlaná bojovať proti diskriminácii, a to aj z dôvodu zdravotného postihnutia, ako sa stanovuje v Zmluve o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (4) (ďalej len „dohovor UNCRPD“).

(2)

V článku 26 charty Únia uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na živote v spoločnosti.

(3)

Každý občan Únie má základné právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam stanoveným v Zmluve o EÚ a ZFEÚ a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. V článku 18 dohovoru UNCRPD sa takisto uznávajú práva osôb so zdravotným postihnutím okrem iného na slobodu pohybu a slobodu voľby miesta pobytu na rovnakom základe s ostatnými.

(4)

Podľa Súdneho dvora Európskej únie má byť občianstvo Únie základným postavením štátnych príslušníkov členských štátov pri uplatňovaní práva na pohyb a pobyt na území členských štátov, zabezpečujúcim, aby sa v rozsahu vecnej pôsobnosti ZFEÚ s občanmi, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii, nezávisle na ich štátnej príslušnosti zaobchádzalo rovnako okrem výslovne stanovených výnimiek.

(5)

Únia je zmluvnou stranou dohovoru UNCRPD a je viazaná jeho ustanoveniami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť právneho poriadku Únie v rozsahu jej právomocí. Všetky členské štáty sú zmluvnými stranami dohovoru UNCRPD a sú ním viazané v rozsahu svojich právomocí. Hoci Únia a všetky členské štáty dohovor UNCRPD podpísali a ratifikovali, je potrebné pokročiť, pokiaľ ide o rovnosť osôb so zdravotným postihnutím tak na úrovni Únie, ako aj vo všetkých členských štátoch.

(6)

V dohovore UNCRPD sa uznáva, že medzi osoby so zdravotným postihnutím patria osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi environmentálnymi, administratívnymi, technologickými a spoločenskými prekážkami môžu viesť k diskriminačnému zaobchádzaniu. Účelom dohovoru UNCRPD je preto presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké požívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím bez akejkoľvek diskriminácie a podporovať rešpektovanie ich prirodzenej dôstojnosti, individuálnej autonómie vrátane slobody vlastnej voľby a nezávislosti, čím sa zabezpečí ich plné a účinné zapojenie a začlenenie do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. V dohovore UNCRPD sa tiež uznáva, že je dôležité rešpektovať odlišnosti a akceptovať osoby so zdravotným postihnutím ako súčasť ľudskej rozmanitosti a prirodzenosti a je potrebné prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie rovnosti príležitostí a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. V dohovore UNCRPD sa uvádza, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú vystavené viacnásobným formám diskriminácie, a stanovuje sa, že zmluvné strany majú prijať opatrenia, aby im zabezpečili plné a rovnaké požívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd. Tiež sa v ňom uznávajú ťažké podmienky, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím vystavené viacnásobným alebo vystupňovaným formám diskriminácie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, vierovyznania, politického alebo iného presvedčenia, národnostného, etnického, domorodého alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu, veku alebo iného postavenia.

(7)

V Európskom pilieri sociálnych práv (5), ktorý spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 v Göteborgu sa v zásade č. 3 stanovuje, že každý, okrem iného bez ohľadu na zdravotné postihnutie, má právo na rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám dostupným pre verejnosť, a že je potrebné podporovať rovnosť príležitostí nedostatočne zastúpených skupín. Okrem toho sa v Európskom pilieri sociálnych práv v rámci zásady č. 17 uznáva, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na podporu príjmu, ktorý zaručuje dôstojný život, služby, ktoré im umožnia zapojiť sa do života spoločnosti, a pracovné prostredie prispôsobené ich potrebám.

(8)

Cieľom stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030, ktorá sa prostredníctvom oznámenia Komisie prijala 3. marca 2021, je riešiť rôzne výzvy, ktorým osoby so zdravotným postihnutím čelia, a dosiahnuť pokrok vo všetkých oblastiach dohovoru UNCRPD na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni.

(9)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (6) je zlepšiť prístup k určitým výrobkom a službám odstraňovaním prekážok vyplývajúcich z nesúrodých požiadaviek na prístupnosť, ktoré existujú v členských štátoch, a predchádzaním ich vzniku, čím sa prispeje aj k lepšej dostupnosti prístupných výrobkov a služieb na vnútornom trhu vrátane prístupu k webovým sídlam a určitým verejným službám založeným na mobilných zariadeniach a zlepší prístupnosť príslušných informácií. Okrem toho je cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 (7) zlepšiť prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora.

(10)

V práve Únie sa okrem toho zaručuje aj právo na nediskrimináciu pri prístupe k doprave, ako aj iné práva. Medzi príklady takýchto práv patrí právo cestujúcich so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou na bezplatnú pomoc pri cestovaní leteckou, železničnou či vodnou dopravou alebo autobusovou a autokarovou dopravou, ktoré boli stanovené nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 (8), (EÚ) 2021/782 (9), (EÚ) č. 1177/2010 (10) a (EÚ) č. 181/2011 (11). V práve Únie, najmä v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES (12), sa takisto umožňuje, aby členské štáty poskytovali zľavy na mýtach alebo užívateľských poplatkoch za spoplatnené cesty, mosty alebo tunely, ako aj oslobodenie od povinnosti platiť takéto mýta alebo užívateľské poplatky za akékoľvek vozidlo, ktoré používajú alebo vlastnia osoby so zdravotným postihnutím.

(11)

Osoby so zdravotným postihnutím môžu podať žiadosť o uznanie statusu osoby so zdravotným postihnutím príslušným orgánom alebo subjektom v členskom štáte, v ktorom majú pobyt, keďže to je v kompetencii členských štátov. Postupy posudzovania zdravotného postihnutia sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Keď príslušné orgány alebo subjekty uznajú status žiadateľa ako osoby so zdravotným postihnutím, môžu vydať potvrdenie o zdravotnom postihnutí, preukaz osoby so zdravotným postihnutím alebo iný úradný doklad, v ktorom sa uznáva status žiadateľa ako osoby so zdravotným postihnutím. V členských štátoch, ktoré nemajú vymedzený status osoby so zdravotným postihnutím, možno pri poskytovaní služieb alebo výhod osobám so zdravotným postihnutím uplatniť nároky na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia.

(12)

V dohovore UNCRPD sa uznáva, že diskriminácia a sociálne vylúčenie, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím, vyplývajú skôr z prekážok spôsobených prostredím, systémovými faktormi a postojmi v spoločnosti než zo samotného zdravotného postihnutia. V dôsledku vzájomného neuznávania statusu osôb so zdravotným postihnutím medzi jednotlivými členskými štátmi osoby so zdravotným postihnutím často čelia osobitným a značným ťažkostiam a prekážkam pri uplatňovaní svojich základných práv na rovnaké zaobchádzanie, nediskrimináciu a voľný pohyb. Platí to najmä v prípade krátkodobých pobytov alebo návštev v inom členskom štáte v zmysle článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (13), v ktorom sa stanovuje, že občania Únie a ich rodinní príslušníci majú právo pobytu v inom členskom štáte počas obdobia do troch mesiacov bez akýchkoľvek podmienok alebo formalít iných, ako je požiadavka vlastniť platný preukaz totožnosti alebo pas. V prípade období dlhších ako tri mesiace sa podľa článku 7 uvedenej smernice vyžaduje splnenie dodatočných podmienok a v takom prípade sa v článku 8 uvedenej smernice stanovuje, že hostiteľský členský štát môže od občanov Únie požadovať, aby sa zaregistrovali na príslušných úradoch.

(13)

Osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sa na dlhšie obdobie presťahujú do iného členského štátu z pracovných, študijných alebo iných dôvodov, okrem prípadov, ak sa v práve členských štátov stanovuje inak alebo ak sa členské štáty dohodli inak, si môžu dať v súlade s pravidlami platnými v danom inom členskom štáte svoje zdravotné postihnutie posúdiť a formálne uznať príslušnými orgánmi alebo subjektmi v tomto inom členskom štáte a môžu získať potvrdenie o zdravotnom postihnutí, preukaz osoby so zdravotným postihnutím alebo iný úradný doklad, v ktorom sa uznáva ich status osoby so zdravotným postihnutím alebo rozhodnutie o nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia.

(14)

S cieľom podporiť voľný pohyb osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sa zúčastňujú na programoch Únie v oblasti mobility, by sa mal zabezpečiť nepretržitý rovnaký prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu alebo k parkovacím politikám a parkovacím miestam prostredníctvom európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím počas trvania takýchto programov. Programy Únie v oblasti mobility zahŕňajú programy zriadené Úniou na podporu mobility osôb na dobu určitú do iného členského štátu na účely vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na profesijné, občianske alebo kultúrne účely, ako je napríklad program Európsky zbor solidarity zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/888 (14) alebo Erasmus + zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/817 (15).

(15)

Osoby s uznaným statusom osoby so zdravotným postihnutím alebo s nárokom na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia sa však pri cestovaní do iného členského štátu, ako je štát, v ktorom majú pobyt, alebo pri krátkodobej návšteve takéhoto štátu pravidelne stretávajú so značnými ťažkosťami a prekážkami pri využívaní osobitných podmienok alebo preferenčného zaobchádzania, ktoré sa v ňom poskytujú, v prípade, ak ich status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia nie sú uznané v členskom štáte, do ktorého cestujú alebo ktorý navštívia, a ak nemajú potvrdenie o zdravotnom postihnutí, preukaz osoby so zdravotným postihnutím alebo iný úradný doklad, ktorým sa uznáva ich status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia v hostiteľskom členskom štáte. Predovšetkým osoby, ktorých zdravotné postihnutie nie je zjavne viditeľné, často čelia osobitným ťažkostiam, keď sa od nich vyžaduje, aby počas cestovania do iného členského štátu alebo jeho návštevy preukázali svoje zdravotné postihnutie.

(16)

Osoby so zdravotným postihnutím sú pri cestovaní do iného členského štátu alebo jeho návšteve značne znevýhodnené pri uplatňovaní svojho práva na voľný pohyb v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia, ako aj s osobami so zdravotným postihnutím, ktoré sú držiteľmi potvrdenia o zdravotnom postihnutí, preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo iného úradného dokladu, v ktorom sa uznáva ich status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia v členskom štáte, do ktorého cestujú alebo ktorý navštívia.

(17)

V prípade osôb so zdravotným postihnutím značnú neistotu vyvoláva aj to, že nevedia, či ich status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia a úradné doklady, v ktorých sa tento status či nárok uznáva, budú uznané pri cestovaní do iného členského štátu alebo pri jeho návšteve, ani v akom rozsahu. Tento problém zhoršuje obmedzená dostupnosť online informácií o ich osobitných právach a dostupných výhodách. V konečnom dôsledku to teda osoby so zdravotným postihnutím môže odrádzať od uplatňovania ich práva na voľný pohyb a plné a účinné zapojenie a začlenenie do spoločnosti.

(18)

Občania Únie vyjadrili znepokojenie nad nedostatočným vzájomným uznávaním zdravotného postihnutia v celej Únii vo viacerých petíciách predložených Európskemu parlamentu a žiadali zavedenie preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý by platil v celej Únii.

(19)

Popri rôznych viditeľných a neviditeľných fyzických, sociálnych a iných prekážkach v prístupe k verejným a súkromným priestorom a službám a nedostatku primeraných úprav sú kľúčovým faktorom, ktorý mnohé osoby so zdravotným postihnutím odrádza od cestovania, vysoké náklady. Osoby so zdravotným postihnutím majú osobitné potreby, ktoré vedú k dodatočným výdavkom súvisiacim s ich zdravotným postihnutím a ktoré si môžu vyžadovať využívanie služieb osôb, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane osôb uznaných za osobných asistentov v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou, alebo tlmočníkov posunkového jazyka alebo asistenčných zvierat, v dôsledku čoho sú ich cestovné náklady vyššie ako náklady osôb bez zdravotného postihnutia. Neuznanie statusu osoby so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia v iných členských štátoch môže obmedziť ich prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu alebo k parkovacím politikám a parkovacím miestam vyhradeným pre osoby so zdravotným postihnutím, ako sú napríklad bezplatný prístup alebo zľavy na tarifách, prednostné miesta na sedenie vo verejnej doprave alebo vyhradené parkovacie miesta, čo má vplyv na ich cestovné náklady, život, sociálnu a ekonomickú integráciu a osobnú autonómiu. Okrem toho veľmi častá nedostatočná znalosť politík zameraných na psychosociálnu, kognitívnu, fyzickú alebo senzorickú prístupnosť môže viesť k diskriminačnému správaniu voči osobám so zdravotným postihnutím.

(20)

Preferenčné zaobchádzanie, ako je napríklad osobná asistencia, prednostný prístup alebo možnosť prednostného vybavenia pri čakaní v rade, bez ohľadu na to, či sa poskytuje za odplatu alebo nie, je často dôležité na to, aby sa osobám so zdravotným postihnutím umožnil prístup k rôznym službám, aktivitám a zariadeniam a aby ich mohli v plnej miere využívať. V dôsledku vzájomného neuznávania statusu osôb so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia a úradných dokladov uznávajúcich takéto postihnutie alebo nárok vydaných v iných členských štátoch, osoby so zdravotným postihnutím v členskom štáte, do ktorého cestujú alebo ktorý navštívia, nemusia mať možnosť využívať osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie poskytované subjektmi verejného sektora alebo súkromnými prevádzkovateľmi v danom členskom štáte držiteľom potvrdenia o zdravotnom postihnutí, preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo iného úradného dokladu, v ktorom sa uznáva status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia, vydaných v danom členskom štáte.

(21)

Hoci bol pilotný projekt týkajúci sa preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý sa začal v roku 2016 a prebiehal v ôsmich členských štátoch, dobrovoľný a obmedzený, vyplynulo z neho, že uľahčenie vzájomného uznávania statusu osoby so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia medzi členskými štátmi prinieslo výhody pre osoby so zdravotným postihnutím pri prístupe k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu, pokiaľ ide o služby v oblasti kultúry, voľného času, športu a v niektorých prípadoch aj dopravy, a pri podpore ich krátkodobého cezhraničného pohybu v Únii, i to, že ciele takéhoto preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím sú i naďalej relevantné pre súčasné potreby osôb so zdravotným postihnutím. Tento pilotný projekt okrem toho zahŕňal aj ďalšie príklady služieb, aktivít a zariadení, ktoré poskytujú osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie osobám so zdravotným postihnutím.

(22)

Na základe svojho statusu osoby so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia môžu osoby so zdravotným postihnutím požiadať príslušné orgány alebo subjekty v členskom štáte, v ktorom majú pobyt, o vydanie parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, v ktorom sa uznáva právo využívať určité parkovacie politiky a parkovacie miesta vyhradené pre osoby so zdravotným postihnutím. Každý členský štát má zavedený postup, či už na miestnej, regionálnej, alebo celoštátnej úrovni, na získanie parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov, ako aj kritériá, ktoré sa musia na jeho získanie splniť.

(23)

V odporúčaní Rady 98/376/ES (16) sa stanovuje európsky vzor parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý uľahčuje uznávanie takýchto parkovacích preukazov vo všetkých členských štátoch. Vykonávanie uvedeného odporúčania vzhľadom na jeho nezáväzný charakter a uplatňovanie osobitných vnútroštátnych dodatkov alebo odchýlok od odporúčaného vzoru však viedli k rozšíreniu rôznych parkovacích preukazov pre osoby so zdravotným postihnutím. Táto rôznorodosť bráni cezhraničnému uznávaniu týchto parkovacích preukazov medzi jednotlivými členskými štátmi a komplikuje prístup osôb so zdravotným postihnutím k osobitným parkovacím politikám a parkovacím miestam vyhradeným pre držiteľov parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím v iných členských štátoch. Okrem toho uvedené odporúčanie nebolo aktualizované s cieľom zohľadniť prebiehajúci technologický vývoj a vývoj digitalizácie. Členské štáty tiež v súvislosti s parkovacími preukazmi pre osoby so zdravotným postihnutím čelia problémom s falšovaním a podvodmi, keďže ich formát je zvyčajne pomerne jednoduchý a ľahko sa falšuje a vzhľadom na svoju odlišnosť v jednotlivých členských štátoch sa ťažko overuje. Vzhľadom na túto smernicu, v ktorej sa stanovujú podrobnejšie právne záväzné pravidlá v tejto oblasti, odporúčanie 98/376/ES už nedosahuje svoje ciele. Členské štáty by však mali mať možnosť povoliť, aby parkovacie preukazy pre osoby so zdravotným postihnutím vydané v súlade s uvedeným odporúčaním pred dátumom začatia uplatňovania opatrení, ktorými sa transponuje táto smernica, mali na ich území rovnaký účinok ako európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím.

(24)

S cieľom uľahčiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu súvisiacim so službami vrátane služieb osobnej dopravy, aktivitami a zariadeniami v iných členských štátoch, než je členský štát, v ktorom majú pobyt, a to aj vtedy, ak sa poskytujú bezodplatne, by sa mali odstrániť zostávajúce prekážky a ťažkosti pri cestovaní do iného členského štátu alebo pri jeho návšteve vyplývajúce zo vzájomného neuznávania statusu osoby so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia a úradných dokladov uznávajúcich tento status alebo nárok vydaných v iných členských štátoch, ako aj z neuznávania parkovacích práv.

(25)

Na uľahčenie uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím pri cestovaní do iného členského štátu alebo návšteve iného členského štátu na účely krátkodobého pobytu na prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu poskytovaným subjektmi verejného sektora alebo súkromnými prevádzkovateľmi bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti a na rovnakom základe ako osobám so zdravotným postihnutím v danom členskom štáte a na uľahčenie využívania všetkých druhov dopravy a výhod vyplývajúcich z parkovacích politík a parkovacích miest vyhradených pre osoby so zdravotným postihnutím na rovnakom základe ako v danom členskom štáte je potrebné zaviesť rámec spoločných pravidiel a podmienok vrátane spoločného štandardizovaného vzoru európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím ako dokladu o uznanom statuse osoby so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia, a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím ako dokladu o ich uznanom práve na využívanie parkovacích politík a parkovacích miest vyhradených pre osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty by okrem toho mali mať možnosť rozhodnúť, že sa táto smernica bude uplatňovať na osoby s uznaným statusom osoby so zdravotným postihnutím alebo nárokom na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia na obdobia dlhšie ako krátkodobý pobyt.

(26)

Vzájomné uznávanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím by malo osobám s uznaným statusom osoby so zdravotným postihnutím alebo nárokom na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia v členskom štáte uľahčiť a zaručiť prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu poskytovaným subjektmi verejného sektora alebo súkromnými prevádzkovateľmi v rámci rôznych služieb, aktivít a zariadení, a to aj vtedy, ak sa poskytujú bezodplatne, ako aj prístup k parkovacím politikám a parkovacím miestam vyhradeným pre osoby so zdravotným postihnutím a v relevantnom prípade osobám, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov, a to na rovnakom základe a za rovnakých podmienok, aké sa poskytujú na základe vnútroštátnych potvrdení o zdravotnom postihnutí, preukazov osôb so zdravotným postihnutím alebo iných úradných dokladov, v ktorých sa uznáva status osoby so zdravotným postihnutím, ak takéto úradné doklady existujú, či parkovacích preukazov pre osoby so zdravotným postihnutím vydaných príslušnými orgánmi alebo subjektmi hostiteľského členského štátu.

(27)

Okrem parkovacích politík a parkovacích miest sa služby, aktivity a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, týkajú rozmanitých a neustále sa meniacich aktivít vrátane aktivít poskytovaných bezodplatne, ktoré poskytujú subjekty verejného sektora alebo súkromní prevádzkovatelia buď povinne na základe vnútroštátnych alebo miestnych pravidiel alebo zákonných povinností, alebo dobrovoľne, a to najmä zo strany súkromných prevádzkovateľov, v rôznych oblastiach politiky, ako sú kultúra, voľný čas, cestovný ruch, šport, verejná a súkromná doprava a odborná príprava.

(28)

Medzi príklady osobitných podmienok alebo preferenčného zaobchádzania patria bezplatný prístup, zľavy na tarifách, zľavy na mýtach alebo užívateľských poplatkoch za spoplatnené cesty, mosty alebo tunely, prednostný prístup, prístup do zón s obmedzenou premávkou a peších zón, prednostné miesta na sedenie vo verejnej doprave, vyhradené a bezbariérové sedadlá vo verejnej doprave, parkoch a iných verejných miestach, bezbariérové sedenie na kultúrnych alebo verejných podujatiach, osobná asistencia, asistenčné zvieratá, ako sú napríklad vodiace alebo asistenčné psy pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb so zrakovým postihnutím, asistencia na pláži pri vstupe do vody, podpora, napríklad vo forme prístupu k informáciám v Braillovom písme, audiosprievodcov alebo tlmočenia do posunkového jazyka, poskytovanie pomôcok alebo pomoci, zapožičanie invalidného vozíka, zapožičanie plávajúceho invalidného vozíka, poskytovanie turistických informácií v prístupných formátoch a používanie elektrických skútrov na cestách alebo invalidného vozíka v cyklistických jazdných pruhoch bez pokutovania. Medzi príklady parkovacích politík a parkovacích miest patria bezodplatné alebo rozšírené alebo vyhradené parkovacie miesta, ako aj prístup do oblastí, kde je premávka v súlade s vnútroštátnym právom obmedzená na konkrétne vozidlá, napríklad do nízkoemisných zón. V leteckej, železničnej, vodnej alebo autobusovej a autokarovej osobnej doprave sa okrem osobitných podmienok alebo preferenčného zaobchádzania poskytovaných osobám so zdravotným postihnutím umožňuje pre asistenčné zvieratá, ako sú napríklad vodiace alebo asistenčné psy pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb so zrakovým postihnutím, osobných asistentov, tlmočníkov do posunkového jazyka alebo iné osoby, ktoré sprevádzajú osoby so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou alebo im asistujú, bezplatné alebo zľavnené cestovanie a, ak je to uskutočniteľné, miesto na sedenie vedľa osoby so zdravotným postihnutím, ktorú sprevádzajú alebo ktorej asistujú. Osoby, ktoré sprevádzajú osoby so zdravotným postihnutím alebo im asistujú, sú určené samotnými osobami so zdravotným postihnutím alebo ich poručníkom alebo opatrovníkom a môžu sa meniť ad hoc v závislosti od požiadaviek osôb so zdravotným postihnutím.

(29)

Osobní asistenti sprevádzajú osoby so zdravotným postihnutím alebo im asistujú alebo vykonávajú každodenné činnosti, podľa potreby v rámci zmluvného vzťahu, v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou, a to s cieľom podporiť osobnú autonómiu, uľahčiť život osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti a podporiť ich nezávislosť. Osobní asistenti by bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť mali mať možnosť sprevádzať osoby so zdravotným postihnutím, ktoré používajú európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím alebo európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím, alebo im asistovať pri cestovaní do iného členského štátu, než je členský štát, v ktorom majú pobyt, alebo pri jeho návšteve za predpokladu, že majú právo pohybovať sa v rámci Únie podľa uplatniteľného práva Únie a vnútroštátneho práva.

(30)

V súlade s príslušným právom Únie by členské štáty mali podľa potreby zabezpečiť, aby prevádzkovatelia služieb cezhraničnej osobnej dopravy cestujúcim, ktorí sú držiteľmi európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím, pri kúpe cestovného lístka poskytli podľa nariadení (EÚ) č. 181/2011 a (EÚ) č. 1177/2010 alebo na požiadanie sprístupnili podľa nariadenia (EÚ) 2021/782 jasné informácie o osobitných podmienkach alebo preferenčnom zaobchádzaní, ktoré sa vzťahujú na všetky rôzne úseky v rámci danej cesty, aby sa zabránilo tomu, že cestujúci, ktorí sú držiteľmi európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím, sa pri vstupe do iného členského štátu v rámci tej istej dopravnej služby ocitnú bez platného cestovného dokladu.

(31)

O vydaní, obnovení a odňatí európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím v členskom štáte sa rozhodne podľa tejto smernice a platných pravidiel, postupov a právomoci daného členského štátu v oblasti posudzovania a uznávania statusu osoby so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia a parkovacích práv osôb so zdravotným postihnutím. Ak členské štáty vydávajú európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím priamo, mali by požiadať o súhlas dotknutej osoby. Vydanie a obnovenie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím by malo byť bezplatné, no opätovné vydanie tohto preukazu v prípade straty alebo poškodenia môže byť spoplatnené. Vydanie a obnovenie európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím môže byť buď bezplatné, alebo spoplatnené. Prípadné poplatky účtované za opätovné vydanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím v prípade straty alebo poškodenia alebo za vydanie a obnovenie európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím by nemali presiahnuť príslušné administratívne náklady, ani by nemali byť stanovené na úrovni, ktorá by osobám so zdravotným postihnutím zabránila získať alebo opätovne získať tieto preukazy alebo ich odradila.

(32)

Okrem fyzickej verzie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím by členské štáty mali poskytovať digitálnu verziu preukazu a mali by byť schopné poskytovať digitálnu verziu európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, keď sa prostredníctvom vykonávacích aktov určia technické špecifikácie. Takéto špecifikácie by mali vychádzať zo skúseností z minulej a prebiehajúcej práce na úrovni Únie v oblasti digitalizácie potvrdení a dokladov, ako je digitálny COVID preukaz EÚ, zriadený podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953 (17), a mali by umožniť používanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom peňaženky digitálnej identity na úrovni Únie. Osoby so zdravotným postihnutím by mali byť informované o týchto možnostiach a mali by mať možnosť rozhodnúť sa, či budú používať fyzickú alebo digitálnu verziu európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím, prípadne obidve. V členských štátoch, v ktorých fyzickú verziu európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím dopĺňa digitálna verzia, by osoby so zdravotným postihnutím mali mať možnosť požiadať o fyzickú verziu preukazu, a ak si to želajú, o digitálnu aj fyzickú verziu preukazu.

(33)

Vydanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím je spojené so spracúvaním osobných údajov, a to najmä údajov, ktoré sa týkajú statusu držiteľa preukazu ako osoby so zdravotným postihnutím, ktoré predstavujú údaje týkajúce sa zdravia uvedené v článku 4 bode 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (18) a sú osobitnou kategóriou osobných údajov v zmysle článku 9 uvedeného nariadenia. Každé spracúvanie osobných údajov v súvislosti s touto smernicou má byť v súlade s platným právom v oblasti ochrany údajov, a najmä nariadením (EÚ) 2016/679. Pri transpozícii tejto smernice majú členské štáty zabezpečiť, aby vnútroštátne právne predpisy obsahovali primerané záruky uplatniteľné na spracúvanie osobných údajov, najmä na osobitné kategórie osobných údajov. Členské štáty by takisto mali zaistiť bezpečnosť, integritu, pravosť a dôvernosť osobných údajov získaných a uchovávaných na účely tejto smernice.

(34)

Členským štátom zodpovedným za vydanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím by mal byť členský štát, v ktorom má daná osoba obvyklý pobyt v súlade s právom Únie a v ktorom získa posúdenie svojho statusu osoby so zdravotným postihnutím alebo nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia. Držitelia európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím by mali mať možnosť používať takýto preukaz počas svojho pobytu v inom členskom štáte.

(35)

Cieľom európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím je uľahčiť všetkým osobám so zdravotným postihnutím účinné uplatňovanie ich práva na voľný pohyb v plnej miere, ako aj rovnaký prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu alebo k parkovacím politikám a parkovacím miestam, pokiaľ ide o služby, aktivity a zariadenia poskytované členskými štátmi, a to aj v prípadoch, keď sa neposkytujú za odplatu. Týka sa to najmä osôb so zdravotným postihnutím, ktoré cestujú do iného členského štátu alebo navštívia iný členský štát na účely práce alebo odbornej prípravy.

(36)

Predpokladaný rámec vzájomného uznávania európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím sa nedotýka právomocí členského štátu posudzovať a uznávať status osoby so zdravotným postihnutím alebo nárok na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia alebo poskytnúť osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie, ako napríklad bezplatný prístup alebo zľavy na tarifách, pokiaľ ide o určité služby pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb využívajúcich asistenčné zvieratá alebo osoby, ktoré sprevádzajú osoby so zdravotným postihnutím alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov. Neukladá subjektom verejného sektora ani súkromným prevádzkovateľom povinnosť zaviesť vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie ani nevytvára centralizovaný únijný zoznam osobitných podmienok alebo preferenčného zaobchádzania vo vzťahu k držiteľom európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím v členských štátoch. Subjekty verejného sektora a súkromní prevádzkovatelia môžu poskytnúť určité osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie len určitej skupine osôb so zdravotným postihnutím v závislosti od jej potrieb.

(37)

Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím sa môže vyžadovať ako doklad o statuse osoby so zdravotným postihnutím na účely prístupu za rovnakých podmienok k akýmkoľvek osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu, pokiaľ ide o služby, aktivity alebo zariadenia vrátane tých, ktoré sa poskytujú bezodplatne a ktoré sa poskytujú alebo sú vyhradené pre osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov, v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím by sa však nemal vyžadovať ako doklad o zdravotnom postihnutí na účely prístupu k akýmkoľvek právam stanoveným v iných právnych predpisoch Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisoch vrátane tých, ktoré poskytujú osobitné výhody, osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, alebo na účely ich uplatňovania. Ak sa potvrdenie o zdravotnom postihnutí, preukaz osoby so zdravotným postihnutím alebo iný úradný doklad pre osoby so zdravotným postihnutím vyžaduje v súlade s právom Únie, európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím by sa nemal vyžadovať ako doklad o zdravotnom postihnutí, pokiaľ sa členský štát nerozhodne zlúčiť svoje vnútroštátne potvrdenie o zdravotnom postihnutí, preukaz osoby so zdravotným postihnutím alebo iný úradný doklad pre osoby so zdravotným postihnutím s európskym preukazom osoby so zdravotným postihnutím.

(38)

Táto smernica sa nevzťahuje na dávky sociálneho zabezpečenia podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (19) a (ES) č. 987/2009 (20), ani na osobitné príspevkové alebo nepríspevkové peňažné alebo vecné dávky v oblasti sociálneho zabezpečenia, sociálnej ochrany alebo zamestnania, ani na sociálnu pomoc podľa článku 24 ods. 2 smernice 2004/38/ES. Keďže cieľom tejto smernice je uľahčiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu pri cestovaní do iného členského štátu alebo pri jeho návšteve na účely krátkodobého pobytu, táto smernica sa nevzťahuje na služby, ktoré sa poskytujú za odplatu alebo bezodplatne na účely dlhodobého začlenenia, habilitácie alebo rehabilitácie osôb so zdravotným postihnutím, ani na osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie, pokiaľ ide o prístup k službám poskytovaným osobám so zdravotným postihnutím po zvážení ich individuálnych potrieb a splnení dodatočných kritérií na základe individuálneho posúdenia alebo rozhodnutia o nároku na osobitné služby na základe zdravotného postihnutia, ktoré sa odlišujú od služieb poskytovaných osobám zo zdravotným postihnutím, ktoré takéto dodatočné kritériá nespĺňajú. Vykonávanie tejto smernice by sa však nemalo využívať na vylúčenie osobitných podmienok alebo preferenčného zaobchádzania, ktoré sa už poskytujú osobám so zdravotným postihnutím, z rozsahu pôsobnosti tejto smernice tým, že sa podmienia splnením dodatočných kritérií.

(39)

S cieľom zlepšiť informovanosť a uľahčiť prístup osôb so zdravotným postihnutím k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu pri cestovaní do iného členského štátu alebo pri jeho návšteve by členské štáty mali zverejniť všetky relevantné informácie o podmienkach, pravidlách, praxi a postupoch na získanie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím alebo európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím a o ich následnom používaní v zrozumiteľnej, podrobnej a používateľsky ústretovej podobe a vo formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom dodržia príslušné požiadavky na prístupnosť pre služby stanovené v prílohe I k smernici (EÚ) 2019/882 vrátane posunkového jazyka, Braillovho písma, asistenčných formátov a zvukov/zvukových funkcií. Členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby takéto informácie neprekračovali úroveň zložitosti B1 (stredne pokročilá) Spoločného európskeho referenčného rámca Rady Európy pre jazyky.

(40)

Komisia by mala zriadiť osobitnú webovú stránku Únie. Táto webová stránka Únie by mala obsahovať odkaz na vnútroštátne webové sídlo každého členského štátu. Webová stránka Únie by mala byť dostupná vo všetkých úradných jazykoch Únie, v medzinárodnom posunkovom jazyku a v národných posunkových jazykoch členských štátov, ako aj v prístupných a ľahko čitateľných formátoch v súlade s príslušnými požiadavkami na prístupnosť pre služby stanovenými v prílohe I k smernici (EÚ) 2019/882. Informácie uvedené na tejto webovej stránke by mali byť ľahko zrozumiteľné, pričom sa neprekročí úroveň zložitosti B1 (stredne pokročilá) Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky Rady Európy.

(41)

V dôsledku nedorozumení, komunikačných bariér alebo nedostatočnej informovanosti sa osobám so zdravotným postihnutím, najmä osobám s nie zjavne viditeľným zdravotným postihnutím, nie vždy poskytuje najvhodnejšia podpora a úpravy pre ich zdravotné postihnutie, a to ani pri cestovaní verejnou dopravou alebo pri kontakte s vnútroštátnymi orgánmi, alebo počas núdzových situácií. S cieľom motivovať poskytovateľov služieb a uľahčiť prístup osôb so zdravotným postihnutím k osobitným podmienkam alebo preferenčnému zaobchádzaniu by členské štáty mali zvyšovať informovanosť o existencii a používaní európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím medzi subjektmi verejného sektora a súkromnými prevádzkovateľmi a mali by ich nabádať, aby na dobrovoľnom základe osobám so zdravotným postihnutím poskytovali osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie. Členské štáty môžu najmä stimulovať subjekty verejného sektora a súkromných prevádzkovateľov napríklad tým, že im budú poskytovať informácie o možných osobitných podmienkach alebo preferenčnom zaobchádzaní, ktoré sa majú poskytovať, a odbornú prípravu zameranú na zvyšovanie povedomia o zdravotných postihnutiach, s cieľom zabezpečiť relevantnosť, účinnosť a inkluzívnosť poskytovaných osobitných podmienok alebo preferenčného zaobchádzania. Členské štáty by sa mali snažiť vypracúvať, vykonávať a hodnotiť všetky takéto opatrenia v konzultácii s osobami so zdravotným postihnutím a organizáciami, ktoré ich zastupujú.

(42)

Subjekty verejného sektora poskytujúce osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie alebo parkovacie politiky a parkovacie miesta osobám so zdravotným postihnutím by mali takéto informácie zverejňovať v zrozumiteľnej, podrobnej a používateľsky ústretovej podobe a v prístupných formátoch okrem iného prostredníctvom oficiálnych webových sídiel subjektov verejného sektora, ak sú k dispozícii, alebo inými vhodnými spôsobmi v súlade s príslušnými požiadavkami na prístupnosť pre služby stanovenými v prílohe I k smernici (EÚ) 2019/882 vrátane posunkového jazyka, Braillovho písma, asistenčných formátov a zvukov/zvukových funkcií. Súkromní prevádzkovatelia poskytujúci osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie alebo parkovacie politiky a parkovacie miesta osobám so zdravotným postihnutím by sa tiež mali nabádať, aby takéto informácie zverejňovali v zrozumiteľnej, podrobnej a používateľsky ústretovej podobe a v prístupných formátoch.

(43)

Členské štáty by mali s podporou Komisie prijať potrebné kroky, aby sa predišlo akémukoľvek riziku falšovania alebo podvodov v súvislosti s európskym preukazom osoby so zdravotným postihnutím alebo európskym parkovacím preukazom pre osoby so zdravotným postihnutím, a mali by aktívne bojovať proti podvodnému vydávaniu, podvodnému používaniu a falšovaniu týchto preukazov. Členské štáty by si mali vymieňať informácie o takýchto prípadoch s cieľom zabezpečiť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, keďže vzájomné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím je základným prvkom európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetky opatrenia prijaté na predchádzanie riziku falšovania alebo podvodu rešpektovali práva osôb so zdravotným postihnutím a neviedli k ich stigmatizácii. Členské štáty by mali pri príprave a vykonávaní týchto opatrení uskutočniť konzultácie s osobami so zdravotným postihnutím a organizáciami, ktoré ich zastupujú.

(44)

S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie tejto smernice by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktoré doplnia túto smernicu stanovením digitálnych prvkov fyzických verzií európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím s cieľom predchádzať podvodom a bojovať proti nim, a úpravou dátových polí štandardizovaného formátu týchto preukazov stanovených v tejto smernici, ak sú takéto úpravy potrebné na účel prispôsobenia formátu technickému vývoju, predchádzania falšovaniu a podvodom, riešenia zneužívania alebo nesprávneho použitia alebo zabezpečenia interoperability.

(45)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie prístupnej digitálnej verzie európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím a prístupnej digitálnej verzie európskeho parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím pre členské štáty, ktoré sa rozhodnú doplniť svoju fyzickú verziu digitálnou verziou, a tiež pokiaľ ide o stanovenie spoločných technických špecifikácií pre bezpečnostné a digitálne prvky, ako aj záležitosti súvisiace s interoperabilitou fyzickej verzie preukazov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (21).

(46)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (22) má Komisia pri príprave delegovaných aktov alebo vykonávacích aktov, ktoré majú dosah na ochranu práv a slobôd fyzických osôb so zreteľom na spracúvanie osobných údajov, konzultovať s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov. Komisia môže konzultovať aj s Európskym výborom pre ochranu údajov, ak takéto akty majú osobitný význam pre ochranu práv a slobôd fyzických osôb so zreteľom na spracúvanie osobných údajov.

(47)

Členské štáty by mali zabezpečiť existenciu primeraných a účinných prostriedkov na zabezpečenie dodržiavania a presadzovania tejto smernice a mali by zaviesť primerané prostriedky nápravy vrátane kontrol dodržiavania súladu a administratívnych postupov alebo súdnych konaní, aby sa zaručilo, že osoby so zdravotným postihnutím, osoby, ktoré ich sprevádzajú alebo im asistujú, vrátane osobných asistentov, ako aj orgány verejnej moci, ako sú napríklad orgány pre otázky rovnosti, súkromné združenia, organizácie, najmä organizácie, ktoré zastupujú osoby so zdravotným postihnutím, alebo iné právne subjekty s oprávneným záujmom o to, aby sa dodržiavala táto smernica, môžu začať konanie v mene alebo na podporu osoby so zdravotným postihnutím, a to s jej súhlasom a v súlade s vnútroštátnym právom a praxou. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v týchto prostriedkoch zohľadňovali článok 13 dohovoru UNCRPD a zásada primeraných úprav vymedzená v článku 2 uvedeného dohovoru.

(48)

Členské štáty by mali prijať primerané opatrenia v prípade nedodržania povinností stanovených v tejto smernici a práv, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti. Primerané opatrenia by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce a mohli by zahŕňať správne a finančné sankcie, ako sú upomienky, pokuty alebo vyplatenie primeranej náhrady, ako aj iné druhy sankcií.

(49)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä chartou a dohovorom UNCRPD. Cieľom tejto smernice je predovšetkým zabezpečiť plné rešpektovanie práv osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej a ekonomickej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na živote v spoločnosti, a podporiť uplatňovanie článku 26 charty.

(50)

Keďže ciele tejto smernice, a to posilniť uplatňovanie práva na slobodný pohyb osôb so zdravotným postihnutím a rozšíriť možnosti osôb so zdravotným postihnutím cestovať do iných členských štátov alebo ich navštíviť, a tak bojovať proti ich diskriminácii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov opatrenia, ktorým sa zavádza rámec spoločných pravidiel a podmienok, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov,