(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/71/ES (3) je potrebné vykonať viacero zmien. Z dôvodu jasnosti by sa mala uvedená smernica prepracovať.

(2)

Smernicou 98/71/ES sa harmonizovali hlavné ustanovenia hmotného práva členských štátov v oblasti dizajnov, ktoré sa v čase prijatia tejto smernice považovali za ustanovenia s najbezprostrednejším dosahom na fungovanie vnútorného trhu, keďže obmedzovali voľný pohyb tovaru a slobodu poskytovať služby v Únii.

(3)

Ochrana dizajnov vo vnútroštátnom práve členských štátov existuje spolu s ochranou, ktorá je na úrovni Únie k dispozícii prostredníctvom dizajnov Európskej únie (ďalej len „dizajny EÚ“), ktoré majú jednotný charakter a platia v celej Únii, ako sa stanovuje v nariadení Rady (ES) č. 6/2002 (4). Spoločná existencia a rovnováha systémov ochrany dizajnov na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni predstavuje ťažisko prístupu Únie k ochrane duševného vlastníctva.

(4)

V súlade so svojím oznámením z 19. mája 2015 s názvom „Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ“ a so svojím záväzkom pravidelne preskúmavať politiky Únie Komisia vykonala rozsiahle hodnotenie systémov ochrany dizajnov v Únii, ktoré zahŕňalo komplexné ekonomické a právne posúdenie podporené sériou štúdií.

(5)

Rada vo svojich záveroch z 10. novembra 2020 o politike duševného vlastníctva a revízii systému priemyselných dizajnov v Únii vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy na revíziu nariadenia (ES) č. 6/2002 a smernice 98/71/ES. Revízia bola vyžiadaná z dôvodu potreby modernizovať systémy priemyselného dizajnu a zatraktívniť ochranu dizajnov pre jednotlivých pôvodcov dizajnu a podniky, najmä pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“). Uvedená revízia sa požadovala najmä s cieľom riešiť a zvážiť zmeny zamerané na podporu a posilnenie komplementárneho vzťahu medzi únijnými, vnútroštátnymi a regionálnymi systémami ochrany dizajnov a má prispieť k úsiliu zameranému na zníženie rozdielov v rámci systému ochrany dizajnov v Únii.

(6)

Na základe konečných výsledkov uvedeného hodnotenia Komisia vo svojom oznámení z 25. novembra 2020 s názvom „Maximálne využitie inovačného potenciálu EÚ – Akčný plán pre oblasť duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ“ informovala, že v nadväznosti na úspešnú reformu právnych predpisov Únie o ochranných známkach uskutoční revíziu právnych predpisov Únie o ochrane dizajnov s cieľom zjednodušiť systém, sprístupniť ho a zefektívniť, ako aj s cieľom aktualizovať regulačný rámec vzhľadom na vývoj v súvislosti s novými technológiami na trhu.

(7)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. novembra 2021 o akčnom pláne v oblasti duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ (5) uvítal ochotu Komisie modernizovať právne predpisy Únie o ochrane dizajnov s cieľom lepšie podporiť prechod na digitálne, udržateľné a ekologické hospodárstvo, vyzval Komisiu, aby ďalej harmonizovala postupy zápisu a vyhlásenia neplatnosti v členských štátoch, a navrhol zvážiť zosúladenie smernice 98/71/ES a nariadenia (ES) č. 6/2002 s cieľom dosiahnuť väčšiu právnu istotu. V uvedenom uznesení Európsky parlament takisto uviedol, že systém ochrany dizajnov EÚ by sa mal zosúladiť so systémom ochranných známok EÚ, aby majitelia dizajnov mohli zabrániť vstupu tovaru porušujúceho dizajn na colné územie Únie, a vyzval Komisiu, aby majiteľom značiek umožnila zastaviť tranzit falzifikovaných dizajnov cez Úniu. Takisto poznamenal, že ochrana dizajnov častí používaných na opravy zložených výrobkov je len čiastočne harmonizovaná a že to vedie k roztrieštenosti na vnútornom trhu a k právnej neistote.

(8)

Z konzultácií a posúdení, ktoré vykonala Komisia, vyplynulo, že napriek predchádzajúcej harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov stále existujú oblasti, v ktorých by ďalšia harmonizácia mohla mať pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť a rast, a to najmä v dôsledku väčšej prístupnosti systému ochrany dizajnu pre MSP.

(9)

S cieľom zabezpečiť dobre fungujúci vnútorný trh a v prípade potreby uľahčiť nadobúdanie, správu a ochranu práv k dizajnu v Únii v záujme rastu a konkurencieschopnosti podnikov v rámci Únie, najmä MSP, pri náležitom zohľadnení záujmov spotrebiteľov, je potrebné rozšíriť aproximáciu právnych predpisov dosiahnutú smernicou 98/71/ES na ďalšie aspekty hmotného práva týkajúceho sa dizajnov, ktorými sa spravujú dizajny chránené zápisom podľa nariadenia (ES) č. 6/2002.

(10)

Okrem toho je tiež potrebné aproximovať procesné pravidlá s cieľom uľahčiť nadobúdanie, správu a ochranu práv k dizajnu v Únii. Určité hlavné procesné pravidlá v oblasti zápisu dizajnu v členských štátoch a v rámci systému dizajnu EÚ by sa preto mali zosúladiť. Pokiaľ ide o postupy podľa vnútroštátneho práva, stačí stanoviť všeobecné zásady a ponechať na členských štátoch, aby stanovili konkrétnejšie pravidlá.

(11)

Touto smernicou sa nevylučuje, aby sa na dizajny uplatňovali právne predpisy poskytujúce inú ochranu, ako je ochrana, ktorá vyplýva zo zápisu do registra alebo zo zverejnenia ako dizajnu, ako napríklad právne predpisy Únie týkajúce sa práv k nezapísanému dizajnu alebo právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ochranných známok, patentov a úžitkových vzorov, nekalej súťaže alebo občianskoprávnej zodpovednosti.

(12)

Je dôležité stanoviť princíp kumulácie ochrany podľa osobitných právnych predpisov na ochranu zapísaných dizajnov a podľa autorského práva, na základe čoho by dizajny chránené právami k dizajnu mali byť tiež oprávnené na autorskoprávnu ochranu ako diela, ak sú splnené požiadavky právnych predpisov v oblasti autorského práva.

(13)

Dosiahnutie cieľov vnútorného trhu si vyžaduje, aby podmienky na získanie práva k zapísanému dizajnu boli harmonizované vo všetkých členských štátoch. Na tento účel je potrebné stanoviť jednotné vymedzenie pojmov dizajn a výrobok, ktoré sú jasné, transparentné a technologicky aktuálne, a to aj so zreteľom na príchod nových dizajnov, ktoré nie sú obsiahnuté v hmotných výrobkoch. Bez toho, aby bol zoznam príslušných výrobkov zamýšľaný ako taxatívny, je vhodné rozlišovať medzi výrobkami, ktoré sú obsiahnuté v hmotnom objekte, výrobkami, ktoré sú znázornené graficky, alebo výrobkami, ktoré vyplývajú z priestorového usporiadania prvkov s cieľom vytvoriť vnútorné alebo vonkajšie prostredie. V tejto súvislosti by sa malo uznať, že animácia, ako je napríklad pohyb alebo prechod znakov výrobku môžu prispieť k vonkajšej úprave, ktorá je predmetom dizajnov, najmä dizajnov, ktoré nie sú obsiahnuté v hmotnom objekte. Takisto je potrebné jednotné vymedzenie požiadaviek, pokiaľ ide o novosť a osobitý charakter, ktoré by mal zapísaný dizajn spĺňať.

(14)

Na uľahčenie voľného pohybu tovaru je potrebné zabezpečiť, aby v princípe práva k zapísanému dizajnu poskytovali majiteľovi práva rovnakú ochranu vo všetkých členských štátoch.

(15)

Ochrana sa poskytuje majiteľovi práva zápisom dizajnu v súvislosti s tými znakmi dizajnu výrobku, a to celkom alebo čiastočne, ktoré sú viditeľné zobrazené v prihláške takéhoto dizajnu a sprístupnené verejnosti prostredníctvom zverejnenia alebo nahliadnutím do príslušného spisu týkajúceho sa prihlášky.

(16)

Hoci znaky dizajnu výrobku musia byť viditeľne zobrazené v prihláške, na to, aby sa na ne vzťahovala ochrana dizajnu, nemusia byť viditeľné v určitom konkrétnom čase alebo v určitej konkrétnej situácii použitia. Výnimkou z tejto zásady by malo byť, že ochrana by sa nemala rozšíriť na tie súčasti, ktoré nie sú viditeľné počas bežného používania zloženého výrobku, alebo na tie znaky takej časti, ktoré nie sú viditeľné, keď sa táto časť nainštaluje, alebo ktoré by samotné nespĺňali požiadavky týkajúce sa novosti a osobitého charakteru. Preto tie znaky dizajnu súčastí zloženého výrobku, ktoré sú z týchto dôvodov vylúčené z ochrany, by sa na účel posúdenia, či iné znaky dizajnu spĺňajú požiadavky na ochranu, nemali brať do úvahy.

(17)

Hoci určenie výrobkov by malo byť súčasťou prihlášky dizajnu, nemalo by mať vplyv na rozsah ochrany dizajnu ako takého. Určenia výrobkov môžu spolu s vyobrazením dizajnu napriek tomu slúžiť na určenie povahy výrobku, v ktorom je dizajn stelesnený alebo na ktorom sa má dizajn použiť. Určenia výrobkov okrem toho zlepšujú možnosti vyhľadávania dizajnov v registri dizajnov vedenom úradom priemyselného vlastníctva a zlepšujú transparentnosť a prístupnosť registra. Preto musia byť určenia výrobkov pred zápisom presné bez toho, aby vytvárali neprimeranú záťaž pre prihlasovateľov žiadajúcich o zápis dizajnu.

(18)

Posúdenie toho, či má dizajn osobitý charakter, by sa malo zakladať na tom, či celkový dojem vyvolaný u informovaného užívateľa po prehliadnutí si dizajnu sa odlišuje od toho, ktorý v tomto užívateľovi vyvolal akýkoľvek iný dizajn, ktorý tvorí súčasť už existujúceho súboru dizajnov; toto posúdenie by malo brať do úvahy povahu výrobku, na ktorý sa dizajn použije, alebo v ktorom je stelesnený, a najmä priemyselné odvetvie, do ktorého patrí a mieru voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytváraní.

(19)

Udeľovaním ochrany dizajnom na dizajny pozostávajúce výlučne zo znakov alebo usporiadania znakov, ktoré sú dané výhradne ich technickou funkciou, by sa nemalo brániť technickej inovácii. Je zrejmé, že to neznamená, že dizajn musí mať nejakú estetickú kvalitu. Právo k zapísanému dizajnu by mohlo byť vyhlásené za neplatné, ak pri výbere znakov vonkajšej úpravy nezohrávali žiadnu úlohu iné úvahy než potreba, aby tento výrobok plnil technickú funkciu, najmä nie tie, ktoré súvisia s vizuálnym aspektom.

(20)

Rozšírením ochrany na dizajny mechanických spojovacích prvkov by sa takisto nemala obmedziť vzájomná interoperabilita výrobkov rozličných výrobcov.

(21)

Mechanické spojovacie prvky stavebnicových výrobkov môžu napriek tomu tvoriť dôležitý prvok inovatívnych vlastností stavebnicového výrobku a predstavovať významný marketingový prínos, a preto by malo byť oprávnené na ochranu.

(22)

Právo k dizajnu by sa nemalo vzťahovať na dizajn, ktorý je v rozpore s verejným poriadkom alebo s uznávanými zásadami morálky. Táto smernica nepredstavuje zosúladenie vnútroštátnych pojmov verejného poriadku alebo uznávaných zásad morálky.

(23)

Pre hladké fungovanie vnútorného trhu je podstatné, aby sa zjednotilo obdobie ochrany poskytovanej právom k zapísanému dizajnu.

(24)

Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže podľa článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(25)

Na účely právnej istoty by mali byť v tejto smernici taxatívne vymenované vecné dôvody nespôsobilosti zápisu a vecné dôvody pre vyhlásenie neplatnosti práv k zapísaným dizajnom vo všetkých členských štátoch.

(26)

S cieľom zabrániť v členskom štáte nevhodnému používaniu iných symbolov osobitného verejného záujmu, než sú symboly uvedené v článku 6b Dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva podpísaného 20. marca 1883 v Paríži (ďalej len „Parížsky dohovor“), by však členské štáty mali mať možnosť stanoviť osobitné dôvody nespôsobilosť zápisu. Na zabránenie nesprávnemu zápisu a zneužitiu prvkov, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva národného záujmu, by členské štáty mali mať možnosť stanoviť osobitné dôvody nespôsobilosť zápisu a vyhlásenie neplatnosti. Medzi takéto prvky kultúrneho dedičstva posudzované v zmysle Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva prijatého na generálnej konferencii Unesco 16. novembra 1972 alebo, pokiaľ predstavujú hmotný prejav nehmotného kultúrneho dedičstva, v zmysle Dohovoru o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva prijatého na 32. zasadnutí generálnej konferencie Unesco 17. októbra 2003, patria napríklad pamätihodnosti alebo skupina budov, artefakty, remeslá alebo kostýmy.

(27)

Vzhľadom na rastúce zavádzanie technológií 3D tlače v rôznych oblastiach priemyslu, a to aj s pomocou umelej inteligencie, ako aj z toho vyplývajúce výzvy pre majiteľov práv k dizajnu, aby účinne zabránili nezákonnému kopírovaniu svojich chránených dizajnov, je vhodné stanoviť, že tvorba, sťahovanie, kopírovanie a sprístupňovanie akéhokoľvek média alebo softvéru, ktorý zaznamenáva dizajn na účely reprodukcie výrobku, ktorý porušuje chránený dizajn, predstavuje použitie dizajnu, ktoré by malo podliehať povoleniu zo strany majiteľa práv.

(28)

V záujme posilnenia ochrany dizajnov a účinnejšieho boja proti falšovaniu a v súlade s medzinárodnými záväzkami členských štátov podľa rámca Svetovej obchodnej organizácie (WTO), najmä s článkom V Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT 1947) o slobode tranzitu, a pokiaľ ide o generické lieky, Deklaráciou o dohode TRIPS a verejnom zdraví z Dauhy, ktorú prijala Konferencia ministrov WTO 14. novembra 2001, by mal byť majiteľ práva k zapísanému dizajnu oprávnený zabrániť tretím stranám v dovoze výrobkov v obchodnom styku z tretích krajín do členského štátu, v ktorom je dizajn zapísaný, bez toho, aby tam boli prepustené do voľného obehu, ak je dizajn identicky stelesnený v takýchto výrobkoch alebo na nich použitý, alebo ak dizajn nie je možné v jeho základných aspektoch rozlíšiť od takýchto výrobkov a ak nebolo udelené povolenie.

(29)

Na uvedený účel by malo byť majiteľom práv k zapísanému dizajnu dovolené zabrániť vstupu výrobkov porušujúcich práva a prepusteniu takýchto výrobkov do ktoréhokoľvek colného režimu, a to najmä tranzitu, prekládky, uskladnenia, slobodných pásiem, dočasného uskladnenia, aktívneho zušľachťovacieho styku alebo dočasného použitia, a to aj vtedy, keď takéto výrobky nie sú určené na uvedenie na trh dotknutého členského štátu. Colné orgány by pri vykonávaní colných kontrol mali využiť právomoci a postupy stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 (6), a to aj na žiadosť majiteľov práv. Colné orgány by mali vykonávať relevantné kontroly predovšetkým na základe kritérií analýzy rizík.

(30)

S cieľom zladiť potrebu zabezpečiť účinné presadzovanie práv k dizajnu s nevyhnutnosťou vyhnúť sa obmedzovaniu voľného toku obchodu s legitímnymi výrobkami by oprávnenie majiteľa práva k dizajnu malo zaniknúť, ak počas konania na súdnom alebo inom orgáne príslušnom prijať rozhodnutie vo veci, či právo k zapísanému dizajnu bolo porušené, je deklarant alebo držiteľ výrobkov schopný preukázať, že majiteľ práva k zapísanému dizajnu nie je oprávnený zakázať uvedenie výrobkov na trh v krajine konečného určenia.

(31)

Výlučné práva vyplývajúce z práva k zapísanému dizajnu by mali podliehať primeranému súboru obmedzení. Okrem činností, ktoré sa vykonávajú súkromne a na nekomerčné účely, a tie, ktoré sa vykonávajú na experimentálne účely, by takýto zoznam povolených použití mal zahŕňať vyhotovovanie reprodukcií na účely citovania alebo vyučovania, referenčné použitie v kontexte porovnávacej reklamy a použitie na účely komentára, kritiky alebo paródie za predpokladu, že tieto úkony sú zlučiteľné s poctivým obchodným stykom a nezasahujú neprimerane do riadneho využívania dizajnu. Používanie dizajnu tretími stranami na účely umeleckého prejavu by sa malo považovať za oprávnené, pokiaľ je v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. Okrem toho by sa táto smernica mala uplatňovať tak, aby sa zabezpečilo úplné dodržiavanie základných práv a slobôd, najmä slobody prejavu.

(32)

Účelom ochrany dizajnu je priznať výlučné práva na vonkajšiu úpravu výrobku, ale nie monopol na výrobok ako taký. Ochrana dizajnov, pre ktoré prakticky neexistuje alternatíva, by v skutočnosti viedla k monopolu na výrobok. Takáto ochrana by sa približovala zneužitiu režimu ochrany dizajnov. Ak sa tretím stranám umožní vyrábať a distribuovať náhradné diely, hospodárska súťaž bude zachovaná. Keby sa ochrana dizajnu rozšírila na náhradné diely, uvedené tretie strany by porušovali tieto práva, hospodárska súťaž by sa eliminovala a majiteľ práva k dizajnu by de facto získal monopol na výrobok.

(33)

Rozdiely v právnych predpisoch členských štátov, pokiaľ ide o použitie chránených dizajnov na účel umožnenia opravy zloženého výrobku s cieľom zachovať jeho pôvodnú vonkajšiu úpravu, ak výrobok, v ktorom je dizajn stelesnený alebo na ktorom je dizajn použitý, tvorí súčasť zloženého výrobku, ktorá je závislá od tvaru zloženého výrobku, majú priamy vplyv na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Takéto rozdiely narúšajú hospodársku súťaž a obchod v rámci vnútorného trhu a vytvárajú právnu neistotu. Opraviteľnosť výrobkov je jadrom udržateľného hospodárstva, ako sa zdôrazňuje v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode.

(34)

V záujme hladkého fungovania vnútorného trhu a zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže je preto potrebné aproximovať právne predpisy členských štátov o ochrane dizajnov, pokiaľ ide o používanie chránených dizajnov na účely povolenia opravy zloženého výrobku, aby sa obnovila jeho pôvodná vonkajšia úprava, prostredníctvom vloženia ustanovenia o opravách podobného tomu, ktoré je už obsiahnuté v nariadení (ES) č. 6/2002 a ktoré sa uplatňuje na dizajny EÚ na úrovni Únie, pričom sa však výslovne vzťahuje len na časti zloženého výrobku závislé od tvaru zloženého výrobku. Keďže zamýšľaným účinkom uvedeného ustanovenia o opravách je znemožniť uplatnenie práv k dizajnu v prípade, ak sa dizajn súčasti zloženého výrobku používa na účely opravy zloženého výrobku tak, aby sa obnovila jeho pôvodná vonkajšia úprava, ustanovenie o opravách by malo byť jedným z prostriedkov obrany nárokom z porušovanie práv k dizajnu stanovených v tejto smernici. Na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia neboli uvedení do omylu a mohli sa informovane rozhodnúť medzi konkurenčnými výrobkami, ktoré možno použiť na opravu, by sa malo výslovne stanoviť, že ustanovenie o opravách nemôže uplatniť výrobca alebo predajca súčasti, ktorý riadne neinformoval spotrebiteľov o komerčnom pôvode a totožnosti výrobcu výrobku, ktorý sa má použiť na účely opravy zloženého výrobku. Uvedené podrobné informácie by sa mali poskytovať prostredníctvom jasného a viditeľného určenia na výrobku, alebo ak to nie je možné, na jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii výrobku a mali by obsahovať aspoň ochrannú známku, pod ktorou sa výrobok uvádza na trh, a názov výrobcu.

(35)

S cieľom zachovať účinnosť liberalizácie trhu s náhradnými dielmi, o ktorú sa usiluje táto smernica, a v súlade s judikatúrou (7) Súdneho dvora Európskej únie, ak chce výrobca alebo predajca súčasti zloženého výrobku využiť ustanovenie o opravách na výnimku z ochrany dizajnov, má povinnosť náležitej starostlivosti s cieľom zabezpečiť vhodnými prostriedkami, najmä zmluvnými, aby následní užívatelia nemali v úmysle používať dotknuté súčasti na iné účely ako na opravu tak, aby sa obnovila pôvodná vonkajšia úprava zloženého výrobku. Tým by sa však nemalo vyžadovať, aby výrobca alebo predajca súčasti zloženého výrobku objektívne a za každých okolností zaručil, že diely, ktoré vyrába alebo predáva, koneční užívatelia v konečnom dôsledku skutočne použijú výlučne na účely opravy tak, aby sa obnovila pôvodná vonkajšia úprava zloženého výrobku.

(36)

S cieľom zabrániť tomu, aby rozdielne podmienky predchádzajúceho používania v členských štátoch spôsobovali rozdiely v právnej sile toho istého dizajnu v rôznych členských štátoch, je vhodné zabezpečiť, aby každá tretia osoba, ktorá môže preukázať, že pred dňom podania prihlášky dizajnu, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti, začala v dobrej viere používať dizajn patriaci do rozsahu ochrany práva k zapísanému dizajnu v členskom štáte, ktorý nebol z tohto zapísaného dizajnu kopírovaný, alebo vykonala seriózne a efektívne prípravy na takéto používanie, bola oprávnená na obmedzené využívanie tohto dizajnu.

(37)

(38)

S cieľom zlepšiť a uľahčiť prístup k ochrane dizajnov a posilniť právnu istotu a predvídateľnosť by mal byť postup na zápis dizajnov v členských štátoch efektívny a transparentný a mal by sa riadiť pravidlami podobnými tým, ktoré sú uplatniteľné na dizajny EÚ.

(39)

Je potrebné stanoviť základné spoločné pravidlá týkajúce sa požiadaviek a technických prostriedkov na vyobrazenie dizajnov v akejkoľvek forme vizuálnej reprodukcie vo fáze podania prihlášky, pričom sa zohľadní technický pokrok týkajúci sa vizualizácie dizajnov, ako aj potreby priemyslu Únie v súvislosti s novými digitálnymi dizajnmi. Okrem toho by členské štáty mali vytvoriť harmonizované normy prostredníctvom zbližovania postupov.

(40)

V záujme väčšej efektívnosti je takisto vhodné umožniť prihlasovateľom žiadajúcim o zápis dizajnu kombinovať niekoľko dizajnov v rámci jednej hromadnej prihlášky bez toho, aby podliehali podmienke, že výrobky, v ktorých majú byť dizajny stelesnené alebo na ktorých majú byť dizajny použité, patria do rovnakej triedy medzinárodného triedenia priemyselných vzorov a modelov (ďalej len „locarnské triedenie“) stanoveného Locarnskou dohodou (1968).

(41)

Zvyčajné zverejnenie po zápise dizajnu by v niektorých prípadoch mohlo poškodiť alebo ohroziť úspech obchodnej operácie zahrňujúcej dizajn. Možnosť odkladu zverejnenia umožňuje riešenie takýchto prípadov. V záujme súdržnosti a väčšej právnej istoty, čo pomôže podnikom znížiť náklady na správu portfólií dizajnov, by sa na odklad zverejnenia mali v celej Únii vzťahovať rovnaké pravidlá.

(42)

S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre podniky a poskytnúť rovnakú úroveň prístupu k ochrane dizajnov v celej Únii tým, že sa registračná a iná procesná záťaž žiadateľov obmedzí na minimum, by mali všetky centrálne úrady priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo, podobne, ako to robí Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“) na úrovni Únie, obmedziť svoje vecné preskúmanie z ich vlastného podnetu na neexistenciu dôvodov nespôsobilosti zápisu, ktoré sú taxatívne vymenované v tejto smernici.

(43)

S cieľom ponúknuť ďalší prostriedok na vyhlásenie neplatnosti práv k dizajnu by členské štáty mali mať možnosť stanoviť správne konanie na vyhlásenie neplatnosti, ktoré je v primeranom rozsahu zosúladené s konaním uplatniteľným na zapísané dizajny EÚ.

(44)

Je žiaduce, aby centrálne úrady priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo spolupracovali navzájom, ako aj s úradom EUIPO vo všetkých oblastiach zápisu a správy dizajnov s cieľom podporovať zbližovanie postupov a nástrojov, akými sú napríklad vytvorenie a aktualizácia spoločných alebo prepojených databáz a portálov na účely nahliadania a vyhľadávania. Členské štáty by mali ďalej zabezpečiť, aby ich centrálne úrady priemyselného vlastníctva a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo spolupracovali navzájom a s úradom EUIPO vo všetkých ostatných oblastiach ich činností, ktoré sú relevantné z hľadiska ochrany dizajnov v Únii.

(45)

Keďže ciele tejto smernice, a to podporenie a vytvorenie dobre fungujúceho vnútorného trhu a uľahčenie zápisu, správy a ochrany práv k dizajnu v Únii v záujme rastu a prípadne aj konkurencieschopnosti, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(46)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (8) sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

(47)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní so smernicou 98/71/ES. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z uvedenej predchádzajúcej smernice.

(48)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu smernice, ktorá je uvedená v prílohe I k tejto smernici, do vnútroštátneho práva,