1.   Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá pre vytvorenie a účinné fungovanie jednotného európskeho neba s cieľom posilniť bezpečnostné normy v letovej prevádzke, prispieť k udržateľnému rozvoju systému leteckej dopravy a zlepšiť celkovú výkonnosť manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb pre všeobecnú letovú prevádzku v Európe s cieľom splniť požiadavky všetkých používateľov vzdušného priestoru. Jednotné európske nebo zahŕňa súvislú celoeurópsku sieť, postupne integrovanejší vzdušný priestor, systémy riadenia siete a systémy manažmentu letovej prevádzky, ktoré sú založené na bezpečnosti, efektívnosti, interoperabilite a technologickej modernizácii v prospech všetkých používateľov vzdušného priestoru, občanov a životného prostredia.

2.   Uplatňovanie tohto nariadenia nemá vplyv na zvrchovanosť členských štátov nad ich vzdušným priestorom a na požiadavky členských štátov, ktoré sa týkajú verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a záležitostí obrany, ako je stanovené v článku 55. Toto nariadenie sa nevzťahuje na vojenské operácie a výcvik. V záujme identifikácie a riešenia potenciálnych vplyvov uplatňovania tohto nariadenia na vojenské činnosti sa zabezpečí koordinácia s vojenskými orgánmi.

3.   Uplatňovaním tohto nariadenia nie sú dotknuté práva a povinnosti členských štátov podľa Chicagskeho dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944 (ďalej len „Chicagsky dohovor“). V danom kontexte je cieľom tohto nariadenia pomáhať v oblastiach jeho pôsobnosti členským štátom pri plnení ich záväzkov vyplývajúcich z Chicagskeho dohovoru tým, že sa vytvorí základ pre spoločný výklad a jednotné vykonávanie ustanovení dohovoru a zabezpečí sa, aby sa dané ustanovenia náležite zohľadnili v tomto nariadení a v jeho vykonávacích predpisoch.

4.   Toto nariadenie sa vzťahuje na vzdušný priestor v regióne ICAO EUR, v ktorom sú členské štáty zodpovedné za poskytovanie letových prevádzkových služieb. Členské štáty môžu toto nariadenie uplatňovať aj na vzdušný priestor, za ktorý sú zodpovedné v iných regiónoch ICAO, pod podmienkou, že o tom informujú Komisiu a ostatné členské štáty.

1.   Členské štáty spoločne alebo jednotlivo vymenujú alebo zriadia orgán alebo orgány ako svoj vnútroštátny dozorný orgán, ktorý prevezme úlohy, ktoré sa takémuto orgánu prideľujú v tomto nariadení.

2.   Vnútroštátny dozorný orgán vykonáva svoje právomoci nestranne, nezávisle a transparentne, čomu zodpovedá jeho organizácia, personálne obsadenie, riadenie a financovanie.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, sú vnútroštátne dozorné orgány nezávislé od akýchkoľvek poskytovateľov leteckých navigačných služieb z organizačného, hierarchického a rozhodovacieho hľadiska a sú od nich buď právne, alebo funkčne oddelené. Poskytovatelia leteckých navigačných služieb okrem toho nemajú žiadne rozhodovacie právomoci týkajúce sa prideľovania rozpočtových prostriedkov vnútroštátnym dozorným orgánom. Ak je takáto nezávislosť zaručená, vnútroštátny dozorný orgán môže byť súčasťou rovnakého vnútroštátneho ministerstva alebo správy ako poskytovateľ leteckých navigačných služieb.

4.   Ak vnútroštátny dozorný orgán nie je právne oddelený od poskytovateľa leteckých navigačných služieb, dotknutý členský štát informuje Komisiu o opatreniach, ktoré prijal na zabezpečenie toho, aby vnútroštátny dozorný orgán spĺňal požiadavky odseku 3, a zdokumentuje, ako sa dosiahla jeho nezávislosť, pričom preukáže účinnosť tejto nezávislosti. V tomto kontexte, ak sú vnútroštátny dozorný orgán a poskytovateľ leteckých navigačných služieb súčasťou rovnakého správy, vnútroštátny dozorný orgán nežiada ani neprijíma pokyny z hierarchickej úrovne takejto správy, ktorá má právomoc nad poskytovateľom leteckých navigačných služieb, pokiaľ ide o ich úlohy podľa článku 5 a súvisiace rozhodnutia.

5.   Vnútroštátny dozorný orgán môže byť spojený s iným regulačným orgánom, ako je príslušný vnútroštátny orgán alebo vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže podľa článku 11 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (19), za predpokladu, že rozhodnutia týkajúce sa úloh zverených vnútroštátnemu dozornému orgánu podľa tohto nariadenia sa prijímajú nezávisle od iných úloh zverených spoločnému orgánu. V takom prípade spoločný orgán spĺňa požiadavky na nezávislosť stanovené v tomto článku.

Vnútroštátny dozorný orgán je zastúpený v záležitostiach týkajúcich sa úloh stanovených v článku 5 tohto nariadenia spôsobom, ktorý zabezpečuje nezávislosť jeho rozhodnutí.

6.   Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne právo týkajúce sa prijímania štátnych zamestnancov, členské štáty zabezpečia, aby sa zamestnanci ich vnútroštátnych dozorných orgánov vrátane dočasných zamestnancov prijímali na základe jasných a transparentných postupov prijímania zamestnancov, ktoré zaistia ich nezávislosť, a zabezpečia, aby sa zamestnanci vnútroštátnych dozorných orgánov vyberali na základe osobitnej kvalifikácie vrátane primeranej spôsobilosti a príslušných skúseností, alebo aby podliehali primeranej odbornej príprave na účinné plnenie úloh stanovených v článku 5.

Členské štáty stanovia pravidlá na predchádzanie konfliktom záujmov zamestnancov vrátane osôb, ktoré prijímajú rozhodnutia na vykonávanie právomocí stanovených v kapitole III tohto nariadenia, aby vnútroštátne dozorné orgány mohli vykonávať úlohy stanovené v článku 5 nezávisle.

7.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 30 ods. 3, členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne dozorné orgány mali potrebné finančné zdroje a spôsobilosti na účinné a včasné vykonávanie úloh stanovených v článku 5.

8.   Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy svojich vnútroštátnych dozorných orgánov, ako aj zmeny týchto údajov a opatrenia prijaté na zabezpečenie súladu s týmto článkom.

1.   Vnútroštátny dozorný orgán vykonáva úlohy, ktoré mu boli pridelené podľa tohto nariadenia, ako aj nariadenia (EÚ) 2018/1139 a vykonávacích aktov prijatých na základe tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/1139. Vnútroštátny dozorný orgán predovšetkým:

Na účely písmena a) môže členský štát rozhodnúť, že dodržiavanie požiadaviek stanovených v uvedenom písmene zo strany poskytovateľa leteckých navigačných služieb posudzuje a dohliada nad ním jeho príslušný vnútroštátny orgán, a v takom prípade zabezpečí, aby mal príslušný vnútroštátny orgán dostatočné zdroje a odborné znalosti na vykonávanie týchto úloh, a informuje o tom Komisiu.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 5, každý vnútroštátny dozorný orgán v spolupráci s príslušným vnútroštátnym orgánom vykonáva potrebné monitorovacie činnosti, ktoré podľa náležitého prípadu zahŕňajú aj inšpekcie a audity, s cieľom identifikovať možné nedodržiavanie požiadaviek stanovených v tomto nariadení a vo vykonávacích aktoch prijatých na jeho základe zo strany subjektov podliehajúcich jeho dohľadu na základe tohto nariadenia.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia, vnútroštátny dozorný orgán poskytne príslušnému vnútroštátnemu orgánu svoje posúdenie toho, či poskytovateľ leteckých navigačných služieb dodržiava požiadavky uvedené v bode 7 prílohy VIII k nariadeniu (EÚ) 2018/1139 týkajúce sa finančnej spoľahlivosti, zodpovednosti, poistného krytia, vlastníctva a organizačnej štruktúry. Toto posúdenie vo vhodných prípadoch zahŕňa odporúčanie na zmenu, obmedzenie, pozastavenie platnosti alebo zrušenie osvedčenia podľa článku 41 nariadenia (EÚ) 2018/1139.

Ak subjekty podliehajúce dohľadu vnútroštátneho dozorného orgánu podľa tohto nariadenia nedodržiavajú iné požiadavky stanovené v tomto nariadení, vnútroštátny dozorný orgán presadí potrebné nápravné opatrenia.

Dotknutí poskytovatelia leteckých navigačných služieb, prevádzkovatelia letísk a poskytovatelia služby CIS dodržiavajú všetky opatrenia v oblasti presadzovania, ktoré v tejto súvislosti prijali vnútroštátne dozorné orgány.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na rozhodnutia prijaté vnútroštátnymi dozornými orgánmi podľa tohto článku vzťahovalo právo na opravný prostriedok v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

1.   Vnútroštátne dozorné orgány si v rámci rady pre spoluprácu vnútroštátnych dozorných orgánov uvedenej v článku 18 vymieňajú informácie relevantné pre ostatné vnútroštátne dozorné orgány, najmä informácie týkajúce sa ich práce a rozhodovacieho procesu, najlepších postupov a postupov pri uplatňovaní tohto nariadenia.

2.   Vnútroštátne dozorné orgány vo vhodných prípadoch spolupracujú prostredníctvom pracovných dojednaní na účely vzájomnej pomoci pri plnení svojich úloh stanovených v článku 5 a pri vykonávaní vyšetrovaní a prieskumov.

3.   V prípade cezhraničného poskytovania leteckých navigačných služieb vo vzdušných priestoroch, za ktoré sú zodpovedné dva alebo viaceré členské štáty, dotknuté členské štáty zabezpečia, aby sa uzavreli dohody potrebné na dohľad nad týmito službami. Dotknuté vnútroštátne dozorné orgány uľahčujú poskytovanie týchto cezhraničných služieb poskytovateľmi leteckých navigačných služieb a môžu zaviesť vhodné pracovné dojednania alebo plány dohľadu, v ktorých sa stanoví realizácia ich spolupráce.

4.   V prípade cezhraničného poskytovania leteckých navigačných služieb vo vzdušnom priestore, za ktorý zodpovedá iný členský štát, sa v dohodách uvedených v odseku 3 stanoví vzájomné uznávanie každým členským štátom alebo jeho orgánmi, pokiaľ ide o plnenie úloh stanovených v tomto nariadení a výsledky plnenia týchto úloh. Takisto sa v nich uvedie, ktorý vnútroštátny dozorný orgán je zodpovedný za úlohy stanovené v článku 5 ods. 1.

5.   Pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo a so zreteľom na regionálnu spoluprácu, môžu vnútroštátne dozorné orgány uzatvárať aj dohody o rozdelení zodpovednosti za dozorné úlohy.

6.   Dotknuté členské štáty oznámia dohody uvedené v tomto článku Komisii.

1.   Bez toho, aby boli dotknuté články 8 a 10 a článok 11 ods. 6 tohto nariadenia, subjekt, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 40 a 41 nariadenia (EÚ) 2018/1139 a vo vykonávacích a delegovaných aktoch uvedených v článkoch 43 a 47 uvedeného nariadenia, je oprávnený poskytovať v Únii letecké navigačné služby používateľom vzdušného priestoru za nediskriminačných podmienok.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne dojednania vyplývajúce z článku 4 ods. 5 a aby bol dotknutý článok 5 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia, vnútroštátne dozorné orgány členského štátu, ktorého príslušný vnútroštátny orgán je zodpovedný za osvedčovanie uvedené v článku 41 nariadenia (EÚ) 2018/1139 podľa článku 62 uvedeného nariadenia, sú zodpovedné za úlohy stanovené v tomto článku, pokiaľ ide o posudzovanie súladu so základnými požiadavkami týkajúcimi sa finančnej spoľahlivosti, zodpovednosti, poistného krytia, vlastníctva a organizačnej štruktúry uvedenými v bode 7 prílohy VIII k nariadeniu (EÚ) 2018/1139.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne dojednania vyplývajúce z článku 4 ods. 5 a bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia, s cieľom stanoviť, či subjekt dodržiava základné požiadavky týkajúce sa finančnej spoľahlivosti, zodpovednosti, poistného krytia, vlastníctva a organizačnej štruktúry uvedené v bode 7 prílohy VIII k nariadeniu (EÚ) 2018/1139 a požiadavky stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 43 uvedeného nariadenia, vnútroštátne dozorné orgány:

4.   Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku a za podmienok stanovených v článku 2 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2018/1139 môžu členské štáty povoliť v celom vzdušnom priestore, za ktorý sú zodpovedné, alebo v jeho časti, poskytovanie leteckých navigačných služieb uvedených v článku 2 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) 2018/1139 armádou bez osvedčenia, ak armáda ponúka takéto služby predovšetkým pre iné pohyby lietadiel, ako je všeobecná letová prevádzka. V takýchto prípadoch dotknutý členský štát informuje o svojom rozhodnutí Komisiu a ostatné členské štáty.

1.   Členské štáty zabezpečia vo vzdušnom priestore, za ktorý sú zodpovedné, poskytovanie letových prevádzkových služieb na výlučnej báze v konkrétnych blokoch vzdušného priestoru. Na tento účel členské štáty určia jednotlivo alebo kolektívne jedného alebo viacerých poskytovateľov letových prevádzkových služieb. Členské štáty majú diskrečnú právomoc určiť poskytovateľov letových prevádzkových služieb pod podmienkou, že títo poskytovatelia letových prevádzkových služieb spĺňajú požiadavky stanovené v tomto článku bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 3.

2.   Poskytovatelia letových prevádzkových služieb spĺňajú tieto kumulatívne podmienky:

Odchylne od písmen c) a d) môže členský štát určiť poskytovateľa letových prevádzkových služieb, ktorý má hlavné miesto podnikateľskej činnosti v tretej krajine alebo ktorý nespĺňa podmienky vlastníctva a kontroly stanovené v písmene d), aby poskytoval letové prevádzkové služby v obmedzenej časti vzdušného priestoru, za ktorý je daný členský štát zodpovedný, ak táto časť vzdušného priestoru hraničí so vzdušným priestorom, za ktorý zodpovedá daná tretia krajina.

3.   Určenie poskytovateľa letových prevádzkových služieb nepodlieha žiadnej podmienke, ktorou by sa od poskytovateľa vyžadovalo, aby:

ak uplatnenie takejto podmienky zahŕňa obmedzenie slobody poskytovať služby alebo slobody usadiť sa, ktoré nie je odôvodnené legitímnym cieľom všeobecného záujmu, akým je verejný poriadok, verejná bezpečnosť alebo ochrana, a ktoré nie je primerané tomuto cieľu.

4.   Členské štáty v relevantných prípadoch špecifikujú práva a povinnosti, ktoré majú spĺňať poskytovatelia letových prevádzkových služieb určení v súlade s týmto článkom. Tieto povinnosti môžu zahŕňať podmienky včasného poskytnutia príslušných informácií umožňujúcich identifikáciu všetkých pohybov lietadiel vo vzdušnom priestore, za ktorý sú zodpovedné.

5.   Členské štáty posudzujú práva a povinnosti uvedené v odseku 4 a plnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia a z nariadenia (EÚ) 2018/1139 pravidelne alebo vždy, keď zistia relevantné zmeny v poskytovaní služieb, a ak to považujú za potrebné, prijmú primerané rozhodnutia týkajúce sa určenia dotknutých poskytovateľov letových prevádzkových služieb bez toho, aby bola dotknutá kontinuita služieb.

6.   Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o každom rozhodnutí prijatom na základe tohto článku, ktoré sa týka určenia poskytovateľa letových prevádzkových služieb v konkrétnych blokoch vzdušného priestoru, pokiaľ ide o vzdušný priestor, za ktorý sú zodpovedné.

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 4 tohto nariadenia, poskytovatelia leteckých navigačných služieb môžu využívať služby iných poskytovateľov služieb, ktorí získali osvedčenie alebo ktorí vyhlásili svoju spôsobilosť v súlade s článkom 41 nariadenia (EÚ) 2018/1139. Takáto spolupráca prebieha v príslušných prípadoch v súlade s článkom 11 tohto nariadenia.

V prípade poskytovateľov letových prevádzkových služieb určených v súlade s článkom 8 a poskytovateľov služieb MET určených v súlade s článkom 10 podlieha takáto spolupráca povoleniu zo strany dotknutých členských štátov.

2.   Poskytovatelia leteckých navigačných služieb formalizujú na účely odseku 1 svoje pracovné vzťahy prostredníctvom písomných dohôd alebo rovnocenných právnych dojednaní, v ktorých sa stanovujú konkrétne povinnosti vrátane akýchkoľvek uplatniteľných finančných vyrovnaní a funkcií, ktoré preberá každý poskytovateľ. Tieto dohody alebo dojednania sa oznámia vnútroštátnemu dozornému orgánu a dotknutému príslušnému vnútroštátnemu orgánu.

1.   Členské štáty môžu pri zohľadnení bezpečnostných aspektov jednotlivo alebo kolektívne určiť poskytovateľa služieb MET na výlučnom základe pre celý vzdušný priestor, za ktorý sú zodpovedné, alebo pre jeho časť.

2.   Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o každom rozhodnutí prijatom na základe tohto článku.

1.   Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (20) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (21), ak sa uplatňujú, určení poskytovatelia letových prevádzkových služieb sa môžu rozhodnúť obstarať služby CNS, AIS alebo ADS alebo MET v prípadoch, keď členské štáty neurčili poskytovateľa služieb MET v súlade s článkom 10, za trhových podmienok, a to aj prostredníctvom verejného obstarávania alebo iných foriem dohôd v prípadoch, keď sa uvedené smernice neuplatňujú, pričom sa zohľadňujú osobitné situácie, ako je nedostatok riešení dostupných na trhu a zohľadnenie verejného záujmu.

2.   Členské štáty môžu umožniť prevádzkovateľom letísk alebo skupine prevádzkovateľov letísk obstarávať letiskovej služby riadenia a/alebo letové prevádzkové služby v oblasti približovacej služby riadenia za trhových podmienok. Na tento účel môžu členské štáty požadovať od prevádzkovateľov letísk náležité odôvodnenie, že to umožní zvýšiť kvalitu služieb pre používateľov vzdušného priestoru, pričom sa zachová požadovaná úroveň bezpečnosti.

3.   Ak sa povolí obstarávanie uvedené v odseku 2, príslušný prevádzkovateľ letiska alebo skupina prevádzkovateľov letísk zabezpečí, aby technické požiadavky v špecifikáciách výzvy na predkladanie ponúk obsahovali požiadavky na kvalitu služieb. Členské štáty určia poskytovateľa služieb vybraného na základe obstarávania uvedeného v tomto odseku.

4.   Ak sa letecké navigačné služby obstarávajú za trhových podmienok, postupy obstarávania na poskytovanie leteckých navigačných služieb sa vykonávajú v súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti, ako aj s príslušnými ustanoveniami zmluvy a v náležitých prípadoch v súlade so smernicami 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ.

5.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri poskytovaní traťových letových prevádzkových služieb dodržiavala požiadavka oddelenia účtov uvedená v článku 36 ods. 3.

Okrem toho, ak má poskytovateľ leteckých navigačných služieb v úmysle zúčastniť sa na postupoch obstarávania na poskytovanie leteckých navigačných služieb v súlade s odsekmi 1 a 2, príslušný členský štát prijme vhodné opatrenia, aby sa zabránilo krížovým dotáciám s inými leteckými navigačnými službami.

6.   Poskytovateľ služieb CNS, AIS, ADS, MET alebo letových prevádzkových služieb v oblasti letiskovej a približovacej služby riadenia môže byť vybraný a podľa náležitého prípadu určený na poskytovanie služieb v členskom štáte len na základe obstarávania podľa odsekov 1, 2 alebo 3 pod podmienkou, že spĺňa tieto kumulatívne podmienky:

Odchylne od tohto odseku môže byť poskytovateľ globálnych satelitných služieb, ktorému bolo udelené osvedčenie podľa článku 41 nariadenia (EÚ) 2018/1139 na poskytovanie služieb v Únii pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, vybraný na poskytovanie služieb v Únii, aj keď nespĺňa podmienky stanovené v písmenách b) a c).

7.   Články 23, 24, 25 a 27 a vykonávacie predpisy týkajúce sa uvedených článkov uvedené v článku 28 sa nevzťahujú na poskytovateľov letových prevádzkových služieb určených na základe postupu obstarávania vykonaného v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku. Dotknutí poskytovatelia letových prevádzkových služieb poskytujú vnútroštátnemu dozornému orgánu údaje o výkonnosti leteckých navigačných služieb v kľúčových výkonnostných oblastiach uvedených v článku 21 ods. 3 písm. a) a v oblasti bezpečnosti. Vnútroštátny dozorný orgán bezodkladne poskytne tieto informácie Komisii.

8.   Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2014/25/EÚ alebo 2014/24/EÚ, pri prvom obstaraní letovej prevádzkovej služby na účely letiskovej alebo približovacej služby riadenia na danom letisku v súlade s odsekom 2 tohto článku, a ak by si zásadné podmienky vyžadovali zmenu špecifikácií výzvy na predkladanie ponúk, členské štáty zabezpečia overenie technických požiadaviek na kvalitu služieb uvedených v špecifikáciách výzvy na predkladanie ponúk pre dotknutú konkrétnu službu.

1.   Ak sa poskytujú služby CIS, šírené údaje musia mať integritu a kvalitu potrebnú na umožnenie bezpečného a chráneného poskytovania služieb na účely manažmentu prevádzky bezpilotných lietadiel takým spôsobom, ktorý umožňuje spoločné využívanie vzdušného priestoru spolu s lietadlami s posádkou.

2.   Poskytovateľ služieb CIS spĺňa tieto kumulatívne požiadavky:

3.   Ak služby CIS poskytuje jediný poskytovateľ služieb CIS určený členským štátom v súvislosti s konkrétnym vzdušným priestorom U-space, cena za tieto služby vychádza z pevných a premenných nákladov na poskytovanie dotknutej služby a môže navyše zahŕňať prirážku odzrkadľujúcu primeraný kompromis medzi rizikom a návratnosťou. Ak služby CIS neposkytuje jediný poskytovateľ služieb CIS, jednotlivé služby CIS sa poskytujú bezplatne.

4.   Náklady, na základe ktorých sa stanovuje cena za služby CIS, sa uvedú na účte oddelenom od účtov pre akékoľvek iné činnosti dotknutého poskytovateľa služieb a dotknutý vnútroštátny dozorný orgán má k nim prístup. Tieto náklady sa zverejnia bez toho, aby bol dotknutý článok 52 ods. 3.

5.   Cena, ktorú stanoví poskytovateľ služieb CIS, podlieha posúdeniu a schváleniu dotknutým vnútroštátnym dozorným orgánom. Cena takýchto služieb sa zverejňuje.

6.   Údaje potrebné na prevádzku bezpilotných lietadiel v rámci vzdušného priestoru U-space sprístupňujú poskytovatelia leteckých navigačných služieb na nediskriminačnom základe bez toho, aby boli dotknuté záujmy v oblasti národnej bezpečnosti, verejného poriadku a obrannej politiky. Poskytovatelia služieb CIS a poskytovatelia služieb U-space používajú uvedené údaje len na prevádzkové účely služieb, ktoré poskytujú.

Ceny za prístup k takýmto údajom vychádzajú z dodatočných nákladov na ich sprístupnenie a z nákladov na ich vygenerovanie, ak sa na náklady na ich vygenerovanie nevzťahuje článok 30 a pokiaľ členské štáty nevyužijú na pokrytie takýchto nákladov iné finančné zdroje.

1.   Týmto sa zriaďuje nezávislá a nestranná poradná rada pre preskúmanie výkonnosti (ďalej len „PRB“). Radu PRB zastupuje jej predseda a pomáha jej sekretariát.

2.   Úlohou rady PRB je pomáhať Komisii pri vykonávaní úloh Komisie súvisiacich s podrobným fungovaním systémov výkonnosti a spoplatňovania stanovených v článkoch 21 až 27 a v článkoch 29 až 32, ako aj podľa článku 34 a vo vykonávacích aktoch uvedených v článkoch 28 a 33. Na tento účel rada PRB poskytuje Komisii stanoviská, odporúčania, usmerňujúce materiály a správy v súlade s prioritami vymedzenými Komisiou.

3.   Rada PRB vydáva usmerňujúce materiály na podporu vnútroštátnych dozorných orgánov a na požiadanie im pomáha pri implementácii systémov výkonnosti a spoplatňovania.

4.   Stanoviská, odporúčania, správy a usmerňujúce materiály, ktoré prijala alebo poskytla rada PRB, nie sú záväzné. Rada PRB má čisto poradnú úlohu. Nemá žiadnu regulačnú funkciu ani inú rozhodovaciu právomoc okrem prijímania svojich stanovísk, odporúčaní, usmerňujúcich materiálov a správ.

1.   Rada PRB sa skladá zo siedmich členov vrátane predsedu. Členovia rady PRB sú štátnymi príslušníkmi Únie alebo štátnymi príslušníkmi tretích krajín, s ktorými Únia uzavrela dohodu, na základe ktorej tieto krajiny uplatňujú príslušné ustanovenia práva Únie v oblasti manažmentu letovej prevádzky a systémov výkonnosti a spoplatňovania. Neobnoviteľné funkčné obdobie členov rady PRB je päť rokov.

2.   Členovia rady PRB vrátane predsedu sa vymenúvajú na základe kvalít a tiež zručností a skúseností relevantných z hľadiska manažmentu letovej prevádzky, leteckých navigačných služieb alebo hospodárskej regulácie sieťových odvetví v súlade s kritériami výberu a oprávnenosti vymedzenými vo vykonávacom akte prijatom v súlade s článkom 20. Postupom menovania takýchto členov sa zabezpečí vyvážené zastúpenie schopností a odborných znalostí, ako aj rodového a geografického hľadiska.

3.   Komisia na základe verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu zostaví zoznam kandidátov na členov a predsedu rady PRB, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2.

Členov a predsedu rady PRB vymenúva Komisia z tohto zoznamu po konzultácii s členskými štátmi a po výberovom konaní uskutočnenom na základe článku 20.

4.   Komisia môže na základe zoznamu uvedeného v odseku 3 prvom pododseku vytvoriť rezervný zoznam.

Člena, ktorý už nie je schopný účinne prispievať k práci rady PRB, ktorý odstúpi alebo ktorý už nespĺňa podmienky stanovené v tomto článku, nahradí osoba z rezervného zoznamu vymenovaná v súlade s postupom uvedeným v odseku 3 druhom pododseku na zvyšok funkčného obdobia daného člena.

5.   Komisia informuje členské štáty o výsledkoch výziev na vyjadrenie záujmu a o zoznamoch uvedených v odsekoch 3 a 4.

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 16 ods. 6, členovia rady PRB nežiadajú ani neprijímajú pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, osoby alebo orgánu. Rada PRB je pri prijímaní svojich stanovísk, odporúčaní, správ a usmerňujúcich materiálov úplne nezávislá.

2.   Členovia rady PRB sú nestranní a konajú nezávisle od akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu a vo verejnom záujme.

Na tento účel preukážu nezávislosť a neexistenciu konfliktu záujmov a podliehajú povinnosti zachovávať služobné tajomstvo v súlade s pravidlami stanovenými vo vykonávacom akte prijatom v súlade s článkom 20.

1.   Rada PRB rozhoduje jednoduchou väčšinou svojich členov, pričom sa usiluje o dosiahnutie konsenzu. Každý člen vrátane predsedu má jeden hlas.

2.   Rada PRB prijme svoj rokovací poriadok a stanoví svoje pracovné dojednania v súlade s vnútornými pravidlami Komisie pre expertné skupiny.

3.   Komisia sa môže zúčastňovať na zasadnutiach rady PRB bez hlasovacieho práva s výnimkou záverečných rokovaní rady PRB o prijatí jej stanovísk, odporúčaní, správ a usmerňujúcich materiálov. Príslušné zainteresované strany uvedené v článku 49 ods. 3 môžu byť ad hoc prizývané na zasadnutia rady PRB bez hlasovacieho práva s výnimkou záverečných rokovaní rady PRB o prijatí jej stanovísk, odporúčaní, správ a usmerňujúcich materiálov.

4.   Rada PRB pracuje na základe ročného pracovného programu, ktorý vypracuje v súlade s prioritami Komisie. Tento pracovný program plne rešpektuje úlohu rady PRB stanovenú v článku 13 ods. 2 a zahŕňa všetky činnosti v rámci dostupného rozpočtu potrebné na pomoc Komisii v súvislosti s úlohami Komisie uvedenými v článku 13 ods. 2, a to aj s cieľom umožniť Komisii dodržiavať požadované časové rámce na vykonávanie jej úloh. Rada PRB prijme pracovný program po konzultácii s Komisiou. Rada PRB predkladá Komisii výročnú správu na uverejnenie. Komisia poskytuje jej ročný pracovný program a výročnú správu členským štátom. Výročná správa sa vzťahuje na všetky činnosti rady PRB a obsahuje informácie o nákladoch na radu PRB.

5.   Komisia poskytne rade PRB prístup ku všetkým relevantným informáciám na vykonávanie jej poradnej úlohy.

6.   Komisia monitoruje fungovanie rady PRB a jej súlad s týmto nariadením a pravidelne informuje členské štáty o pokroku, ktorý rada PRB dosiahla vo svojej práci.

1.   Komisia zabezpečuje sekretariát rady PRB vrátane potrebnej analytickej, administratívnej a technickej podpory, pričom zohľadňuje potreby, ktoré uvedie rada PRB.

2.   Hlavnou úlohou sekretariátu je prispievať k nezávislému vykonávaniu úloh rady PRB. Na účely prípravy obsahu a smerovania stanovísk, odporúčaní, správ a usmerňujúcich materiálov rady PRB poskytuje sekretariát svoju podporu rade PRB, pričom neprijíma pokyny od žiadnej inej strany, okrem rady PRB, aby mohla rada PRB plniť svoju úlohu. Sekretariát má primerané zdroje na plnenie svojich úloh.

1.   Týmto sa zriaďuje rada pre spoluprácu vnútroštátnych dozorných orgánov.

2.   Rada pre spoluprácu vnútroštátnych dozorných orgánov:

3.   Rada pre spoluprácu vnútroštátnych dozorných orgánov sa skladá zo zástupcu a náhradníka z vnútroštátneho dozorného orgánu každého členského štátu, pričom oboch menuje vnútroštátny dozorný orgán. Rada pre spoluprácu vnútroštátnych dozorných orgánov si spomedzi svojich členov zvolí predsedu a podpredsedu. Rada pre spoluprácu vnútroštátnych dozorných orgánov prijíma svoje rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich členov. Komisia sa môže zúčastňovať na zasadnutiach rady pre spoluprácu vnútroštátnych dozorných orgánov bez hlasovacieho práva. Radu PRB možno prizývať ad hoc na tieto zasadnutia, ale bez hlasovacieho práva. Tretie krajiny možno prizývať ad hoc na tieto zasadnutia, ale bez hlasovacieho práva a pod podmienkou konsenzuálnej dohody členov rady pre spoluprácu vnútroštátnych dozorných orgánov.

4.   Sekretariát uvedený v článku 17 poskytuje rade pre spoluprácu vnútroštátnych dozorných orgánov potrebnú administratívnu a technickú podporu.

1.   Na zlepšenie výkonnosti leteckých navigačných služieb a riadenia siete v rámci jednotného európskeho neba sa uplatňuje systém výkonnosti leteckých navigačných služieb a riadenia siete v súlade s týmto článkom a článkami 22 až 28.

2.   Tento článok a články 22 až 28 sa neuplatňujú na terminálne letecké navigačné služby poskytované na letiskách na území členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva, s menej ako 80 000 pohybmi leteckej dopravy podľa IFR za rok. Členský štát však môže rozhodnúť, že takéto terminálne letecké navigačné služby uvedeným článkom podliehajú.

3.   Systém výkonnosti sa implementuje počas referenčných období, ktoré trvajú najmenej tri roky a najviac päť rokov. Systém výkonnosti zahŕňa:

4.   Základom systému výkonnosti uvedeného v odsekoch 1 a 3 sú:

Finančné pozitívne stimuly a demotivačné faktory uvedené v písmene i) musia byť úmerné rozsahu odchýlky dosiahnutej výkonnosti od cieľa. Zohľadňuje sa v nich vplyv na sieť a rozsah, v akom má poskytovateľ leteckých navigačných služieb primerané prostriedky na zmiernenie vplyvu vonkajších faktorov. Stimuly a demotivačné faktory sa stanovia na úrovni účinnej podpory poskytovania kvalitných služieb a nesmú narušiť schopnosť poskytovateľa leteckých navigačných služieb dodržiavať povinnosti podľa nariadenia (EÚ) 2018/1139, a to aj pokiaľ ide o finančnú spoľahlivosť.

S cieľom stanoviť všeobecné zásady uvedené v písmene l) Komisia preskúma existujúce vnútroštátne kritériá rozdelenia spoločných nákladov na traťové a terminálne letecké navigačné služby a konzultuje s vnútroštátnymi dozornými orgánmi a zainteresovanými stranami. Na základe tohto preskúmania Komisia stanoví alebo podľa náležitého prípadu aktualizuje tieto všeobecné zásady najneskôr 12 mesiacov pred začiatkom každého referenčného obdobia.

5.   Pri stanovovaní výkonnostných cieľov zahrnutých v plánoch výkonnosti, vypracúvaní a posudzovaní návrhov plánov výkonnosti a monitorovaní a referenčnom porovnávaní výkonnosti leteckých navigačných služieb a riadenia siete sa zohľadňuje vplyv miestnych okolností, ako aj externé faktory, na ktorých zmiernenie vo vhodných prípadoch nemá poskytovateľ leteckých navigačných služieb primerané prostriedky.

Vplyv miestnych okolností, ktoré sa už zohľadnili pri stanovovaní celoúnijných výkonnostných cieľov v súlade s článkom 22 ods. 2 písm. d) a pri stanovovaní rozčlenených hodnôt podľa článku 22 ods. 1, sa následne nezohľadňuje pri posudzovaní súladu výkonnostných cieľov uvedených v návrhu plánu výkonnosti s celoúnijnými výkonnostnými cieľmi, aby sa odôvodnila odchýlka medzi týmito dvoma súbormi cieľov. Vplyv miestnych okolností, ktoré sa už zohľadnili pri stanovovaní výkonnostných cieľov uvedených v návrhu plánu výkonnosti, sa následne nezohľadňuje pri monitorovaní dosahovania týchto cieľov.

6.   Úroveň výkonnostných cieľov uvedených v odseku 3 písm. c) bode iii) sa stanovuje s prihliadnutím na miestne okolnosti, najmä miestne požiadavky environmentálnej politiky.

7.   Na účely implementácie systému výkonnosti zriadeného podľa tohto nariadenia sa zohľadní skutočnosť, že traťové letecké navigačné služby, terminálne letecké navigačné služby a funkcie siete majú odlišné charakteristiky, a preto sa s nimi zaobchádza zodpovedajúcim spôsobom, a to v prípade potreby aj na účely merania výkonnosti.

1.   Komisia v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví celoúnijné výkonnostné ciele pre traťové letecké navigačné služby v kľúčových výkonnostných oblastiach uvedených v článku 21 ods. 3 písm. a) pre každé referenčné obdobie a vymedzí trvanie daného obdobia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

Spolu s uvedenými celoúnijnými výkonnostnými cieľmi môže Komisia prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví doplnkové východiskové hodnoty, varovné prahy, rozčlenené hodnoty a referenčné skupiny. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

2.   Celoúnijné výkonnostné ciele uvedené v odseku 1 a výkonnostné ciele pre traťové a terminálne letecké navigačné služby vymedzené členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni, uvedené v článku 21 ods. 3 písm. c), sa vymedzia na základe týchto základných kritérií:

3.   Komisia na účely prípravy svojich rozhodnutí o celoúnijných výkonnostných cieľoch, ako aj o doplnkových východiskových hodnotách a rozčlenených hodnotách alebo referenčných skupinách, ak sa vymedzili uplatnením článku 22 ods. 1, sleduje a zhromažďuje všetky potrebné vstupy od vnútroštátnych orgánov, organizácie Eurocontrol, manažéra siete a subjektov zainteresovaných na prevádzke.

1.   Členské štáty prijmú pre každé referenčné obdobie návrh plánu výkonnosti podľa tohto článku.

2.   Poskytovatelia leteckých navigačných služieb určení podľa článkov 8 a 10 pripravia pre každé referenčné obdobie a pre letecké navigačné služby, ktoré poskytujú a v príslušných prípadoch obstarávajú od iných poskytovateľov, vstupy pre návrh plánu výkonnosti a predložia ich vnútroštátnemu dozornému orgánu.

Vnútroštátny dozorný orgán môže požiadať, aby tieto vstupy mali formu návrhu plánu výkonnosti.

Poskytovatelia leteckých navigačných služieb určení podľa článkov 8 a 10 pripravia takéto vstupy potom, ako sa stanovia celoúnijné výkonnostné ciele, dostatočne včas na to, aby vnútroštátny dozorný orgán mohol dodržať lehotu stanovenú v odseku 5 tohto článku.

3.   Ak sa v súlade s článkom 10 určili poskytovatelia služieb MET, poskytnú vnútroštátnemu dozornému orgánu aj vstupy o svojej nákladovej základni.

4.   Vstupy, ktoré poskytovatelia leteckých navigačných služieb určení podľa článkov 8 a 10 poskytujú podľa odsekov 2 a 3 tohto článku a ktoré sa týkajú rozdelenia nákladov zahrnutých do plánov výkonnosti, vychádzajú zo všeobecných zásad uvedených v článku 21 ods. 4 písm. l).

5.   Vnútroštátny dozorný orgán preskúma informácie, ktoré jednotliví poskytovatelia leteckých navigačných služieb určení podľa článkov 8 a 10 poskytli podľa odsekov 2 a 3 a 4 tohto článku, a schváli ich alebo vo vhodných prípadoch vykoná potrebné zmeny. Vnútroštátny dozorný orgán následne na základe týchto informácií a podľa náležitého prípadu vstupov od iných vnútroštátnych orgánov vypracuje jednotný národný návrh plánu výkonnosti. Uvedený národný návrh plánu výkonnosti prijíma daný členský štát.

Návrh plánu výkonnosti vypracuje vnútroštátny dozorný orgán pred začiatkom príslušného referenčného obdobia.

6.   Vnútroštátne dozorné orgány pri vypracúvaní plánov výkonnosti zabezpečia, aby rozdelenie nákladov zahrnuté do návrhu plánu výkonnosti bolo v súlade so všeobecnými zásadami uvedenými v článku 21 ods. 4 písm. l).

7.   S cieľom zlepšiť úroveň výkonnosti manažmentu letovej prevádzky môže niekoľko členských štátov vypracovať spoločný plán výkonnosti pre traťové letecké navigačné služby a podľa náležitého prípadu pre terminálne letecké navigačné služby. Tento plán sa vzťahuje aspoň na trvanie jedného referenčného obdobia, zahŕňa aspoň jeden spoločný výkonnostný cieľ a jeho súčasťou je cezhraničná spolupráca. Cezhraničná spolupráca môže zahŕňať spoločné obstarávanie na účely zlepšenia interoperability a spoločnú správu s cieľom optimalizovať využívanie vzdušného priestoru.

8.   Návrh plánu výkonnosti uvedený v odseku 1 obsahuje relevantné informácie, najmä prognózy objemu dopravy a prevádzkové údaje, ktoré poskytla organizácia Eurocontrol a manažér siete, alebo ak je to vhodné a odôvodnené a po konzultácii s dotknutými používateľmi vzdušného priestoru a poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, iné prognózy objemu dopravy.

Vnútroštátny dozorný orgán pri vypracúvaní návrhu plánu výkonnosti konzultuje so zástupcami používateľov vzdušného priestoru a v relevantných prípadoch s vojenskými orgánmi, prevádzkovateľmi letísk, koordinátormi letísk, ako aj s príslušným vnútroštátnym orgánom bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne opatrenia vyplývajúce z článku 4 ods. 5 tohto nariadenia. Overí sa súlad s nariadením (EÚ) 2018/1139 a delegovanými a vykonávacími aktmi prijatými na jeho základe.

9.   Návrh plánu výkonnosti obsahuje podľa náležitého prípadu výkonnostné ciele pre traťové letecké navigačné služby v kľúčových výkonnostných oblastiach uvedených v článku 21 ods. 3 písm. a), ktoré sú v súlade s celoúnijnými výkonnostnými cieľmi, ako aj výkonnostné ciele pre terminálne letecké navigačné služby v kľúčových výkonnostných oblastiach nákladovej efektívnosti a kapacity, a ak sú splnené podmienky stanovené v článku 21 ods. 3 písm. c) bode iii), v kľúčovej výkonnostnej oblasti klímy a životného prostredia. Návrhy plánov výkonnosti obsahujú opis toho, ako sa uplatňujú všeobecné zásady rozdelenia takýchto spoločných nákladov uvedené v článku 21 ods. 4 písm. l).

V návrhoch plánov výkonnosti sa zohľadní európsky riadiaci plán ATM, vzájomná závislosť medzi kľúčovými výkonnostnými oblasťami uvedenými v článku 21 ods. 3 písm. a) a miestne okolnosti.

10.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 52 ods. 3, prijaté návrhy plánov výkonnosti sa sprístupnia verejnosti.

11.   Prijaté návrhy plánov výkonnosti sa v súlade s článkom 24 predložia Komisii na posúdenie a schválenie.

1.   Komisia posúdi prijaté návrhy plánov výkonnosti uvedené v článku 23 vrátane súladu výkonnostných cieľov pre traťové letecké navigačné služby s celoúnijnými výkonnostnými cieľmi, a to podľa kritérií a podmienok stanovených vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 28 písm. b), a rozdelenia spoločných nákladov medzi traťové a terminálne letecké navigačné služby podľa všeobecných zásad uvedených v článku 21 ods. 4 písm. l). Pri posudzovaní súladu výkonnostných cieľov pre traťové letecké navigačné služby s celoúnijnými výkonnostnými cieľmi sa zohľadňuje postupné zlepšovanie výkonnosti v priebehu času. Komisia preskúma výkonnostné ciele pre terminálne letecké navigačné služby vzhľadom na prvky uvedené vo vykonávacom akte uvedenom v článku 28 písm. b).

2.   Pri posudzovaní súladu výkonnostných cieľov pre traťové letecké navigačné služby s celoúnijnými výkonnostnými cieľmi Komisia náležite zohľadní miestne okolnosti a vzájomnú závislosť medzi kľúčovými výkonnostnými oblasťami uvedenými v článku 21 ods. 3 písm. a).

Komisia môže povoliť odchýlku výkonnostných cieľov pre traťové letecké navigačné služby od celoúnijných výkonnostných cieľov v súvislosti s kľúčovou výkonnostnou oblasťou, ak sa to považuje za potrebné a primerané na zabezpečenie súladu výkonnostných cieľov pre tieto služby s celoúnijnými výkonnostnými cieľmi pre iné kľúčové výkonnostné oblasti.

3.   Ak Komisia zistí, že prijatý návrh plánu výkonnosti spĺňa kritériá a podmienky uvedené v článku 24 ods. 1 a stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 28 písm. b) v spojení s odsekom 2 tohto článku, prijme vykonávací akt na jeho schválenie. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 48 ods. 2.

4.   Ak Komisia zistí, že existujú pochybnosti o tom, či prijatý návrh plánu výkonnosti spĺňa uvedené kritériá a podmienky v spojení s odsekom 2 tohto článku, začne podrobné preskúmanie daného návrhu plánu výkonnosti a v prípade potreby požiada dotknutý členský štát o dodatočné informácie.

5.   Ak Komisia po vykonaní podrobného preskúmania zistí, že prijatý návrh plánu výkonnosti spĺňa uvedené kritériá a podmienky v spojení s odsekom 2 tohto článku, prijme vykonávací akt na jeho schválenie. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 48 ods. 2.

Ak Komisia zistí, že prijatý návrh plánu výkonnosti nespĺňa uvedené kritériá a podmienky, prijme vykonávací akt vo forme rozhodnutia, ktorým požiada dotknutý členský štát, aby predložil revidovaný návrh plánu výkonnosti, ktorý spĺňa uvedené kritériá a podmienky, a v relevantných prípadoch stanoví nápravné opatrenia, ktoré má tento členský štát prijať. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

Dotknutý členský štát oznámi Komisii opatrenia, ktoré prijal podľa uvedeného rozhodnutia, ako aj informácie preukazujúce, že uvedené opatrenia sú v súlade s uvedeným rozhodnutím.

Ak Komisia zistí, že uvedené opatrenia sú dostatočné na zabezpečenie súladu s jej rozhodnutím, oznámi to dotknutému členskému štátu a prijme vykonávací akt na schválenie návrhu plánu výkonnosti. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 48 ods. 2.

Ak Komisia zistí, že tieto opatrenia nie sú dostatočné na zabezpečenie súladu s rozhodnutím, oznámi to dotknutému členskému štátu.

Komisia vo vhodných prípadoch prijme opatrenia na riešenie daného nesúladu, a to aj prostredníctvom opatrení stanovených v článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

6.   Návrhy plánov výkonnosti schválené Komisiou v súlade s týmto článkom dotknuté členské štáty prijmú ako konečné plány a zverejnia ich bez toho, aby bol dotknutý článok 52 ods. 3.

1.   Vnútroštátny dozorný orgán v spolupráci s príslušným vnútroštátnym orgánom bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne dojednania vyplývajúce z článku 4 ods. 5, posúdi, či letecké navigačné služby poskytované vo vzdušnom priestore, za ktorý sú zodpovední, spĺňajú výkonnostné ciele uvedené v plánoch výkonnosti schválených v súlade s článkom 24 a či sa tieto plány plnili správne, a implementuje systémy stimulov uvedené v článku 21 ods. 4 písm. i).

2.   Vnútroštátny dozorný orgán vydáva pravidelné správy o monitorovaní výkonnosti leteckých navigačných služieb poskytovaných poskytovateľmi leteckých navigačných služieb určenými podľa článkov 8 a 10 a sprístupňuje ich Komisii. Výsledky týchto posúdení sa zverejňujú bez toho, aby bol dotknutý článok 52 ods. 3.

Poskytovatelia leteckých navigačných služieb určení podľa článkov 8 a 10 poskytujú vnútroštátnemu dozornému orgánu informácie a údaje potrebné na takéto monitorovanie. To zahŕňa informácie a údaje týkajúce sa skutočných nákladov na poskytované a obstarané služby a súvisiace príjmy.

3.   Pokiaľ má poskytovateľ leteckých navigačných služieb primerané prostriedky na zmiernenie vplyvu vonkajších faktorov, ak sa výkonnostné ciele uvedené v plánoch výkonnosti nedosiahnu alebo ak sa plán výkonnosti neplní správne, vnútroštátny dozorný orgán si vyžiada, aby dotknutí poskytovatelia leteckých navigačných služieb vykonali nápravné opatrenia. Tieto nápravné opatrenia musia byť adekvátne z hľadiska zlepšenia výkonnosti a primerané, najmä vzhľadom na vzájomnú závislosť s bezpečnosťou a medzi výkonnostnými oblasťami výkonnosti a na vplyv na sieť.

Ak sa uložené nápravné opatrenia riadne neuplatňujú, dotknutý členský štát prijme vhodné opatrenia a informuje o tom Komisiu. V prípade pretrvávajúcej nedostatočnej výkonnosti môže Komisia prijať opatrenia v súlade s článkom 34 ods. 2 a 3.

4.   Komisia monitoruje výkonnosť poskytovania leteckých navigačných služieb a funkcií siete na základe správ vnútroštátnych dozorných orgánov a analýzy získaných údajov a pravidelne posudzuje celkové plnenie celoúnijných výkonnostných cieľov a výsledky predkladá výboru uvedenému v článku 48 ods. 1.

1.   Manažér siete vypracuje pre každé referenčné obdobie návrh plánu výkonnosti siete v súlade s kooperatívnym rozhodovacím procesom uvedeným v článku 38 ods. 11.

Návrh plánu výkonnosti siete sa vypracuje po stanovení celoúnijných výkonnostných cieľov a pred začiatkom príslušného referenčného obdobia. Obsahuje výkonnostné ciele v kľúčových výkonnostných oblastiach uvedených v článku 21 ods. 3 písm. a).

2.   Návrh plánu výkonnosti siete sa predkladá Komisii na účely posúdenia a prijatia.

3.   Komisia posúdi návrh plánu výkonnosti siete na základe týchto základných kritérií:

4.   Ak Komisia skonštatuje, že návrh plánu výkonnosti siete je úplný a vykazuje primerané zlepšenia výkonnosti, prijme návrh plánu výkonnosti siete ako konečný plán. V opačnom prípade Komisia požiada manažéra siete, aby predložil revidovaný návrh plánu výkonnosti siete.

1.   Ak celoúnijné výkonnostné ciele prestanú byť počas referenčného obdobia vzhľadom na výrazne zmenené okolnosti alebo bezpečnostné aspekty primerané a ak je nevyhnutná a primeraná revízia jedného alebo viacerých cieľov, Komisia tieto celoúnijných výkonnostné ciele zreviduje. Na takéto rozhodnutie sa vzťahuje článok 22.

Ak po takejto revízii výkonnostné ciele uvedené v plánoch výkonnosti prijatých podľa článku 24 ods. 6 už nie sú v súlade s celoúnijnými výkonnostnými cieľmi, vnútroštátne dozorné orgány tieto plány v súvislosti s dotknutými výkonnostnými cieľmi zrevidujú. Na revíziu týchto plánov sa uplatňujú články 23, 24 a 25. Konzultácia uvedená v článku 23 ods. 8 sa na účely tohto pododseku môže obmedziť na výkonnostné ciele a časti návrhov plánov výkonnosti, ktoré sú priamo alebo nepriamo ovplyvnené revíziou.

Po revízii uvedenej v prvom pododseku vnútroštátne dozorné orgány vypracujú nové návrhy plánov výkonnosti, na ktoré sa vzťahujú články 23, 24 a 25. Manažér siete vypracuje nový návrh plánu výkonnosti siete, na ktorý sa vzťahuje článok 26.

2.   Rozhodnutie o revidovaných celoúnijných výkonnostných cieľoch uvedené v odseku 1 obsahuje prechodné ustanovenia na obdobie do začiatku uplatňovania konečných revidovaných plánov výkonnosti. Revidované celoúnijné výkonnostné ciele a prechodné ustanovenia sa neuplatňujú so spätnou účinnosťou.

3.   V prípade krízovej situácie v sieti, ako sú geopolitické konflikty, zdravotné krízy alebo prírodné katastrofy, ktoré bránia vydaniu spoľahlivých prognóz objemu dopravy, môžu prechodné ustanovenia prijaté Komisiou v súlade s odsekom 2 zahŕňať dočasné pozastavenie uplatňovania alebo prispôsobenie systému výkonnosti až do ukončenia krízovej situácie v sieti a získania nových spoľahlivých prognóz. Komisia v takom prípade stanoví v rozhodnutí uvedenom v odseku 1 súvisiace podmienky vrátane nevyhnutných úprav uplatniteľných poplatkov.

4.   Členské štáty môžu so súhlasom Komisie revidovať jeden alebo viacero výkonnostných cieľov počas referenčného obdobia, ak sa dosiahnu varovné prahy alebo ak sa preukáže, že počiatočné údaje, predpoklady a odôvodnenia, z ktorých vychádzajú výkonnostné ciele, už v značnej miere a trvalom rozsahu nie sú presné z dôvodu okolností, ktoré boli v čase prijatia plánu výkonnosti nepredvídateľné. Komisia schváli túto revíziu, ak dospeje k záveru, že revízia je potrebná a primeraná a že revidované výkonnostné ciele sú v súlade s celoúnijnými výkonnostnými cieľmi.

Členské štáty v takom prípade zrevidujú výkonnostné plány vzhľadom na dotknuté ciele v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 23 a 24. Konzultácia uvedená v článku 23 ods. 8 sa môže na účely tohto odseku obmedziť na výkonnostné ciele a časti plánov výkonnosti, ktoré sú priamo alebo nepriamo ovplyvnené revíziou.

1.   Bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov financovať poskytovanie leteckých navigačných služieb, na ktoré sa vzťahuje tento článok, z verejných finančných prostriedkov, pokiaľ je to v príslušných prípadoch v súlade s pravidlami hospodárskej súťaži podľa zmluvy, určia sa poplatky za letecké navigačné služby, ktoré sa uložia používateľom vzdušného priestoru a vymáhajú sa od nich.

Systém spoplatňovania zriadený podľa tohto článku a článkov 30 až 32 je v súlade s článkom 15 Chicagskeho dohovoru. Pokiaľ ide o traťové poplatky, je systém spoplatňovania zriadený podľa tohto nariadenia a vykonávacích aktov uvedených v článku 33 v súlade so systémom spoplatňovania organizácie Eurocontrol pre traťové poplatky.

2.   Články 29 až 36 sa neuplatňujú na terminálne letecké navigačné služby poskytované na letiskách na území členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva, s menej ako 80 000 pohybmi leteckej dopravy podľa IFR za rok. Členský štát však môže rozhodnúť, že takéto terminálne letecké navigačné služby uvedeným článkom podliehajú.

3.   Poplatky vychádzajú z nákladov poskytovateľov leteckých navigačných služieb určených podľa článkov 8 a 10, ktoré vznikli v súvislosti so službami a funkciami v prospech používateľov vzdušného priestoru počas pevne stanovených referenčných období vymedzených v článku 21 ods. 3. Tieto náklady môžu zahŕňať primeranú návratnosť aktív.

4.   Poplatky podporujú bezpečné, efektívne, účinné a udržateľné poskytovanie leteckých navigačných služieb v záujme dosiahnutia vysokej úrovne bezpečnosti a nákladovej efektívnosti, pričom zároveň obmedzujú vplyv letectva na životné prostredie.

5.   Príjmy získané poskytovateľom leteckých navigačných služieb určeným podľa článkov 8 a 10 z poplatkov uložených používateľom vzdušného priestoru v súlade s týmto článkom sa nepoužijú na financovanie služieb, ktoré tento poskytovateľ leteckých navigačných služieb poskytuje za trhových podmienok v súlade s článkom 11, ani na financovanie akejkoľvek inej obchodnej činnosti, ktorú tento poskytovateľ vykonáva.

6.   Finančné údaje o stanovených nákladoch, skutočných nákladoch a súvisiacich príjmoch určených poskytovateľov leteckých navigačných služieb sa oznamujú vnútroštátnym dozorným orgánom. Vnútroštátne dozorné orgány nahlasujú tieto údaje Komisii v súlade s podmienkami vymedzenými vo vykonávacom akte uvedenom v článku 33, aby Komisia mohla vykonávať svoje úlohy podľa tohto nariadenia. Finančné údaje o stanovených nákladoch, skutočných nákladoch a súvisiacich príjmoch sa sprístupnia používateľom vzdušného priestoru a uverejnia sa v súlade s článkom 52 ods. 3.

1.   Nákladové základne poplatkov za letecké navigačné služby pozostávajú zo stanovených nákladov, ako sa stanovujú v plánoch výkonnosti prijatých v súlade s článkom 24 ods. 6, súvisiacich s poskytovaním uvedených služieb v dotknutej traťovej zóne spoplatňovania a dotknutej terminálnej zóne spoplatňovania.

2.   Stanovené náklady uvedené v odseku 1 zahŕňajú náklady za poskytovanie príslušných zariadení a služieb, kapitálové náklady a náklady na odpisovane majetku, ako aj náklady na údržbu, prevádzku, riadenie a správu vrátane personálnych nákladov.

3.   Stanovené náklady uvedené v odseku 1 zahŕňajú aj tieto náklady:

4.   Stanovené náklady nezahŕňajú náklady na sankcie uložené členskými štátmi podľa článku 53.

5.   Náklady, ktoré sa týkajú traťových leteckých navigačných služieb a súčasne terminálnych leteckých navigačných služieb, sa rozdelia v súlade so všeobecnými zásadami uvedenými v článku 21 ods. 4 písm. l). Krížové dotácie medzi traťovými leteckými navigačnými službami a terminálnymi leteckými navigačnými službami nie sú povolené. Krížové dotácie sú povolené medzi rôznymi leteckými navigačnými službami v rámci ktorejkoľvek z týchto dvoch kategórií, len ak na to existujú objektívne dôvody a ak podliehajú transparentnej identifikácii v súlade s článkom 36 ods. 3.

6.   Poskytovatelia leteckých navigačných služieb určení podľa článkov 8 a 10 poskytnú vnútroštátnemu dozornému orgánu podrobnosti o svojej nákladovej základni. Na tento účel sa náklady rozčlenia na personálne náklady, prevádzkové náklady iné ako personálne náklady, náklady na odpisovanie, kapitálové náklady, mimoriadne náklady a náklady uvedené v článku 30 ods. 3. Vnútroštátny dozorný orgán poskytuje tieto informácie Komisii v súlade s podmienkami vymedzenými vo vykonávacom akte uvedenom v článku 33, aby Komisia mohla vykonávať svoje úlohy podľa tohto nariadenia.

1.   Jednotkové sadzby sa stanovujú na kalendárny rok a pre každú zónu spoplatňovania na základe stanovených nákladov a prognóz objemu dopravy stanovených v plánoch výkonnosti, ako aj uplatniteľných úprav vyplývajúcich z predchádzajúcich rokov, a iných príjmov, najmä verejných finančných prostriedkov vrátane finančnej podpory z programov pomoci Únie.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 30 ods. 5, členské štáty pred začiatkom referenčného obdobia vymedzia zóny spoplatňovania pre letecké navigačné služby a určia poskytovateľov letových prevádzkových služieb, ktorí patria do jednotlivých zón spoplatňovania. Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom vymedzí podmienky, za ktorých môžu členské štáty počas referenčného obdobia zmeniť alebo zriadiť novú terminálnu zónu spoplatňovania. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

3.   Jednotkové sadzby stanovujú členské štáty, pričom Komisia overí, či sú v súlade s článkami 29, 30 a týmto článkom.

Ak Komisia zistí, že jednotková sadzba nespĺňa uvedené požiadavky, dotknutý členský štát túto jednotkovú sadzbu zodpovedajúcim spôsobom preskúma a zmení tak, aby tieto požiadavky spĺňala.

Jednotkové sadzby sa uverejňujú.

4.   Členské štáty môžu vymedziť spoločné zóny spoplatňovania a v takýchto prípadoch stanovia pre tieto zóny spoplatňovania spoločné jednotkové sadzby.

1.   Za poskytovanie leteckých navigačných služieb sa od používateľov vzdušného priestoru vyberajú poplatky za nediskriminačných podmienok, pričom sa zohľadňuje relatívna kapacita rôznych dotknutých typov lietadiel generovať tržby. Pri ukladaní poplatkov rôznym používateľom vzdušného priestoru za použitie tej istej služby sa nerobí žiadny rozdiel z hľadiska štátnej príslušnosti ani kategórie používateľa.

2.   Traťový poplatok za letecké navigačné služby za daný let v danej traťovej zóne spoplatňovania sa vypočíta na základe jednotkovej sadzby stanovenej pre danú traťovú zónu spoplatňovania a počtu jednotiek traťovej služby pre daný let.

3.   Terminálny poplatok za letecké navigačné služby za daný let v danej terminálnej zóne spoplatňovania sa vypočíta na základe jednotkovej sadzby stanovenej pre danú terminálnu zónu spoplatňovania a počtu jednotiek terminálnej služby pre daný let. Na účely výpočtu terminálneho poplatku sa priblíženie a odlet považujú za jeden let.

4.   Od poplatkov za letecké navigačné služby môžu byť oslobodení určití používatelia vzdušného priestoru alebo lety, najmä ak ide o ľahké lietadlá a štátne lietadlá, za predpokladu, že náklady na takéto oslobodenie sú pokryté inými zdrojmi a neprenášajú sa na iných používateľov vzdušného priestoru.

5.   Komisia po konzultácii s členskými štátmi, poskytovateľmi letových prevádzkových služieb a používateľmi vzdušného priestoru vypracuje štúdiu o tom, ako modulácia poplatkov prispieva k dosiahnutiu cieľov jednotného európskeho neba vymedzených v článku 1 ods. 1 tohto nariadenia a cieľov nariadenia (EÚ) 2021/1119. V tejto štúdii sa posúdi aj uskutočniteľnosť takejto modulácie a jej vplyv na letovú prevádzku, poskytovanie služieb, administratívne náklady a zainteresované strany.

6.   Výsledky štúdie uvedenej v odseku 5 tohto článku poskytnú Komisii zásadné informácie na to, aby určila, či prijme vykonávací akt v súlade s článkom 48 ods. 3 na zabezpečenie jednotného uplatňovania modulácie traťových poplatkov s cieľom povzbudiť používateľov vzdušného priestoru, aby podporovali zlepšovanie výkonnosti v oblasti klímy a životného prostredia, ako je napríklad využívanie dostupných palivovo najefektívnejších tratí a zvýšené využívanie alternatívnych čistých pohonných technológií vrátane udržateľných alternatívnych palív, pri súčasnom zachovaní optimálnej úrovne bezpečnosti.

7.   Modulácia uvedená v odseku 6 pozostáva z finančných výhod alebo nevýhod a pre poskytovateľov letových prevádzkových služieb je z hľadiska príjmov neutrálna.

8.   Okrem modulácie poplatkov uvedenej v odseku 6 môžu členské štáty modulovať poplatky s cieľom povzbudiť poskytovateľov letových prevádzkových služieb a používateľov vzdušného priestoru, aby podporovali zlepšovanie kvality služieb, ako je zvýšenie kapacity, redukovanie meškaní a udržateľný rozvoj.

1.   Komisia pravidelne preskúmava, či členské štáty dodržiavajú články 21 až 27 a 29 až 32 a vykonávacie akty uvedené v článkoch 28 a 33. Pri vykonávaní uvedeného preskúmania Komisia posúdi, či členské štáty v súlade so svojou povinnosťou lojálnej spolupráce zabezpečujú, aby poskytovatelia leteckých navigačných služieb dodržiavali svoje povinnosti podľa uvedených článkov. Komisia pri tom konzultuje s radou PRB a vnútroštátnymi dozornými orgánmi.

2.   Ak Komisia eviduje náznaky nesúladu s ustanoveniami uvedenými v odseku 1, môže začať vyšetrovanie. Vyšetrovanie uzavrie do štyroch mesiacov po vypočutí dotknutého členského štátu a dotknutého vnútroštátneho dozorného orgánu.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 52 ods. 1, Komisia poskytne výsledky vyšetrovania dotknutému členskému štátu a vo vhodných prípadoch dotknutým poskytovateľom leteckých navigačných služieb určeným podľa článkov 8 a 10 a môže vydať stanovisko k tomu, či daný členský štát články 21 až 27 a 29 až 32 a vykonávacie akty uvedené v článkoch 28 a 33 dodržal. Toto stanovisko oznámi dotknutému členskému štátu.

1.   Články 21 až 34 sa nevzťahujú na armády, ktoré poskytujú letecké navigačné služby predovšetkým pre iné pohyby lietadiel, ako je všeobecná letová prevádzka.

Členské štáty však môžu rozhodnúť, že budú uplatňovať tieto články na armády, ktoré poskytujú letecké navigačné služby predovšetkým pre iné pohyby lietadiel, ako je všeobecná letová prevádzka.

Ak sa ustanovenia článkov 21 až 34 nevzťahujú na armády, ktoré poskytujú letecké navigačné služby, náklady na súvisiace služby nie sú súčasťou stanovených nákladov uvedených v článku 30 ods. 1.

2.   Články 21 až 34 sa vzťahujú na armády, ktoré poskytujú letecké navigačné služby predovšetkým pre všeobecnú letovú prevádzku, pokiaľ ide o služby poskytované pre všeobecnú letovú prevádzku.

1.   Poskytovatelia leteckých navigačných služieb nezávisle od svojich vlastníckych pomerov alebo právnych štruktúr každoročne zostavia a uverejnia svoje finančné účty. Tieto účty musia spĺňať medzinárodné účtovné štandardy prijaté Úniou.

Tam, kde pre právne postavenie poskytovateľa leteckej navigačnej služby nie je úplná zhoda s medzinárodnými účtovnými štandardmi možná, musí poskytovateľ dosiahnuť takúto zhodu v maximálne možnej miere. Poskytovatelia leteckých navigačných služieb uverejnia výročnú správu a pravidelne sa podrobujú nezávislému auditu, pokiaľ ide o účty uvedené v tomto odseku.

2.   Vnútroštátne dozorné orgány majú právo na prístup k účtom poskytovateľov leteckých navigačných služieb pod ich dozorom. Členské štáty môžu rozhodnúť, že udelia prístup k týmto účtom vnútroštátnym dozorným orgánom iných členských štátov. Ak je to potrebné na to, aby Komisia mohla vykonávať svoje úlohy podľa tohto nariadenia, vnútroštátne dozorné orgány poskytnú tieto informácie Komisii.

3.   Poskytovatelia leteckých navigačných služieb vedú vo svojom vnútornom účtovníctve oddelené účty pre každú leteckú navigačnú službu, ako by to od nich bolo požadované, ak by tieto služby vykonávali samostatné podniky, s cieľom zabrániť diskriminácii, krížovým dotáciám a narušeniu hospodárskej súťaže. Poskytovateľ leteckých navigačných služieb vedie oddelené účty aj pre každú činnosť, ak:

Stanovené a skutočné náklady vyplývajúce z leteckých navigačných služieb sa rozčlenia do kategórií nákladov v súlade s článkom 30 ods. 6 a zverejnia sa bez toho, aby bol dotknutý článok 52 ods. 3.

4.   Finančné údaje nahlásené v súlade s článkom 29 ods. 6 a ďalšie informácie relevantné pre výpočet jednotkových sadzieb audituje alebo overuje vnútroštátny dozorný orgán alebo subjekt nezávislý od dotknutého poskytovateľa leteckých navigačných služieb a schvaľuje ich vnútroštátny dozorný orgán. Výsledky daného auditu sa uverejnia bez toho, aby bol dotknutý článok 52 ods. 3.

1.   Funkcie siete manažmentu letovej prevádzky vedú k udržateľnému a efektívnemu využívaniu vzdušného priestoru a obmedzených zdrojov. Takisto sa nimi zabezpečuje, aby používatelia vzdušného priestoru mohli prevádzkovať trajektórie a profily letov optimalizované z hľadiska životného prostredia a klímy, pričom umožnia spravodlivý a primeraný prístup k vzdušnému priestoru a leteckým navigačným službám a minimalizujú preťaženie. Funkcie siete stanovené v odseku 2 tohto článku podporujú hladký prístup používateľov vzdušného priestoru k leteckým navigačným službám, ako aj dosahovanie celoúnijných výkonnostných cieľov uvedených v článku 21 ods. 3 písm. b), a sú založené na prevádzkových požiadavkách. Pri vykonávaní týchto funkcií siete sa rešpektujú ustanovenia článku 1, pričom ním nie je dotknutá zvrchovanosť členských štátov nad ich vzdušným priestorom a ich požiadavky týkajúce sa verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a obrany.

2.   Funkcie siete uvedené v odseku 1 sú:

3.   Členské štáty a všetky príslušné subjekty zainteresované na prevádzke vykonávajú funkcie siete s príspevkom manažéra siete v zmysle vymedzenia v článku 38 ods. 6 a vo vykonávacom akte uvedenom v článku 38 ods. 10.

4.   Funkcie stanovené v odseku 2 nezahŕňajú prijímanie záväzných opatrení so všeobecnou pôsobnosťou ani výkon politickej diskrečnej právomoci. Vykonávajú sa v koordinácii s civilnými a vojenskými orgánmi, a to najmä v súlade s dohodnutými postupmi týkajúcimi sa pružného využívania vzdušného priestoru. Opatrenia prijaté na vykonávanie funkcií uvedených v odseku 2 majú čisto prevádzkovú alebo technickú povahu a zohľadňujú osobitosti členských štátov.

5.   S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie a dodržiavanie ustanovení uvedených v tomto článku Komisia v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 1 prijme vykonávacie akty v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3, v ktorých stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania funkcií siete vrátane pravidiel krízového riadenia.

1.   V záujme dosiahnutia cieľov uvedených v článku 37 ods. 1 tohto nariadenia Komisia s podporou agentúry v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1139 zabezpečí, aby manažér siete prispieval k vykonávaniu funkcií siete stanovených v článku 37 ods. 2 tohto nariadenia vykonávaním úloh uvedených v odseku 6 tohto článku. Na riadne vykonávanie úloh manažéra siete dohliada Komisia.

2.   Komisia vymenuje nezávislý, nestranný a kompetentný orgán, aby vykonával úlohy manažéra siete.

3.   Komisia na tento účel prijme vykonávací akt v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

V rozhodnutí o vymenovaní sa uvedú aj podmienky vymenovania vrátane financovania manažéra siete.

4.   S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie a dodržiavanie ustanovení uvedených v odseku 2 Komisia v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 1 prijme vykonávacie akty, v ktorých uvedie podrobné ustanovenia týkajúce sa:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

5.   Manažér siete vykonáva svoje úlohy nestranným a nákladovo efektívnym spôsobom, podlieha primeranej správe a je nezávislý. Ak má príslušný orgán vymenovaný za manažéra siete aj regulačné funkcie, takéto funkcie sa musia organizačne oddeliť. Manažér siete pri vykonávaní svojich úloh zohľadňuje potreby celej siete ATM, pričom dbá na zabezpečenie obranných spôsobilostí a v plnej miere zapája všetky subjekty zainteresované na prevádzke.

6.   Pri uplatňovaní vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 3 tohto článku prispieva manažér siete v rámci obmedzení uvedených v článku 37 ods. 4 k vykonávaniu funkcií siete prostredníctvom týchto úloh:

7.   Manažér siete prispieva k vykonávaniu funkcií siete prostredníctvom podporných opatrení zameraných na bezpečné a efektívne plánovanie a prevádzku zainteresovaných strán v rámci siete za bežných a krízových podmienok siete a prostredníctvom opatrení zameraných na neustále zlepšovanie prevádzky siete v jednotnom európskom nebi a celkovú výkonnosť siete, najmä pokiaľ ide o implementáciu systému výkonnosti, a to aj s ohľadom na klímu a životné prostredie. V opatreniach prijatých manažérom siete sa zohľadňuje potreba úplného začlenenia letísk do siete a sleduje sa zabezpečenie splnenia plánov výkonnosti a výkonnostných cieľov, ktoré majú určení poskytovatelia letových prevádzkových služieb.

8.   Manažér siete úzko spolupracuje s Komisiou s cieľom uľahčiť, aby sa výkonnostné ciele uvedené v článku 21 primerane zohľadnili v plánovaní celkovej kapacity, ako aj v kapacite, ktorú majú poskytovať jednotliví poskytovatelia letových prevádzkových služieb a na ktorej sa dohodnú manažér siete a títo poskytovatelia letových prevádzkových služieb v pláne prevádzky siete.

9.   Manažér siete:

10.   S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie ustanovení uvedených v odsekoch 6 až 9 tohto článku Komisia v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 1 prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia podrobné pravidlá vykonávania úloh manažéra siete vymedzených v uvedených odsekoch.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

11.   Manažér siete pri plnení svojich úloh prijíma opatrenia prostredníctvom kooperatívneho rozhodovacieho procesu. Strany zapojené do kooperatívneho rozhodovacieho procesu konajú v maximálnej miere s cieľom zlepšiť fungovanie a výkonnosť siete vrátane splnenia celoúnijných výkonnostných cieľov v kľúčovej výkonnostnej oblasti klímy a životného prostredia. Kooperatívny rozhodovací proces podporuje záujem siete pri zohľadnení základných bezpečnostných a obranných záujmov a iných miestnych alebo regionálnych podmienok, ako sú geografické, topografické a meteorologické podmienky.

Členské štáty sú plne zapojené do rozhodnutí strategického významu, najmä do tvorby strategického plánu siete.

12.   Kooperatívny rozhodovací proces uvedený v odseku 11 sa zakladá najmä na konzultačnom procese so subjektmi zainteresovanými na prevádzke, s koordinátormi letiskových prevádzkových intervalov, členskými štátmi a v relevantných prípadoch s agentúrou a Komisiou, ktorý sa týka pracovných dojednaní, prevádzkových procesov a mechanizmov riešenia, na ktorých sa v prípade potreby podieľa rada pre riadenie siete.

V prípade, že je dotknutá zvrchovanosť členského štátu nad jeho vzdušným priestorom, je potrebný súhlas tohto členského štátu.

13.   S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie a dodržiavanie ustanovení uvedených v odsekoch 11 a 12 Komisia v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 1 prijme vykonávacie akty, v ktorých podrobne upraví kooperatívny rozhodovací proces vrátane:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

14.   Zriaďuje sa rada pre riadenie siete s cieľom zabezpečiť primeranú správu vykonávania funkcií siete.

Rada pre riadenie siete je zodpovedná za:

Komisia schvaľuje strategický plán siete formou vykonávacieho aktu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

Rada pre riadenie siete má členov s hlasovacím právom a bez hlasovacieho práva. Je zložená zo zástupcov subjektov zainteresovaných na prevádzke, zástupcov Komisie, zástupcov manažéra siete a zástupcov organizácie Eurocontrol.

15.   S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie a dodržiavanie ustanovení uvedených v odseku 14 tohto článku Komisia v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 1 prijme vykonávacie akty, v ktorých uvedie podrobné ustanovenia týkajúce sa rady pre riadenie siete, najmä pokiaľ ide o:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

16.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 37 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia a články 44 a 46 nariadenia (EÚ) 2018/1139 a delegované a vykonávacie akty prijaté na základe nariadenia (EÚ) 2018/1139, členské štáty majú úplnú právomoc v oblasti rozvoja, schvaľovania a zriaďovania tratí a štruktúr vzdušného priestoru pre vzdušný priestor, za ktorý sú zodpovedné. V tejto súvislosti členské štáty zohľadňujú dopyt po leteckej doprave, sezónnosť a zložitosť letovej prevádzky a plánov výkonnosti. Pred rozhodnutím o uvedených aspektoch náležite zohľadnia potreby dotknutých používateľov vzdušného priestoru alebo skupín zastupujúcich takýchto používateľov vzdušného priestoru a vojenských orgánov podľa príslušného prípadu.

1.   Finančné účty manažéra siete sa musia každoročne zostaviť a uverejniť. Dané účty musia spĺňať medzinárodné účtovné štandardy prijaté Úniou. Ak z dôvodu právneho štatútu manažéra siete nie je možné úplne dodržať medzinárodné účtovné štandardy, manažér siete sa musí o ich splnenie usilovať v maximálne miere.

2.   Manažér siete uverejní výročnú správu o svojej činnosti a pravidelne sa podrobí nezávislému auditu.

1.   Pokiaľ ide o všeobecnú letovú prevádzku, všetci poskytovatelia leteckých navigačných služieb, používatelia vzdušného priestoru, letiská a manažér siete sprístupňujú príslušné prevádzkové údaje v interoperabilnom formáte, v reálnom čase, na nediskriminačnom základe a bez toho, aby boli dotknuté záujmy v oblasti národnej bezpečnosti, verejného poriadku alebo obrannej politiky, a to aj na cezhraničnom základe a na úrovni celej Únie. Z takejto dostupnosti musia mať prospech poskytovatelia leteckých navigačných služieb, ktorí sú držiteľmi osvedčenia alebo predložili vyhlásenie, subjekty s preukázaným záujmom zvážiť poskytovanie leteckých navigačných služieb, vojenské subjekty zodpovedné za bezpečnostné a obranné činnosti, vojenskí poskytovatelia leteckých navigačných služieb, používatelia vzdušného priestoru a letiská, ako aj manažér siete. Údaje sa použijú len na prevádzkové účely.

2.   Ceny za službu uvedenú v odseku 1 vychádzajú zo všeobecných zásad a spoločných pravidiel stanovovania cien, ktoré sa stanovia vo vykonávacom akte uvedenom v odseku 4.

3.   Prístup k príslušným prevádzkovým údajom podľa odseku 1 tohto článku sa v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1139 udeľuje bezplatne orgánom zodpovedným za dohľad nad bezpečnosťou, výkonnosťou a sieťou, bezpečnostnú ochranu, verejný poriadok a obranu, ako aj agentúre.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia podrobné požiadavky na sprístupňovanie údajov a prístup k nim v súlade s odsekmi 1 a 3 tohto článku vrátane príslušných osobitných prevádzkových údajov, všeobecné zásady a spoločné pravidlá stanovovania cien, ako sa uvádza v odseku 2 tohto článku, a požiadavky na identifikáciu subjektov, ktoré majú preukázaný záujem zvážiť poskytovanie leteckých navigačných služieb. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

1.   Členské štáty pri zohľadnení charakteristiky a povahy vojenských činností v každom členskom štáte, ako aj organizácie vojenských záležitostí, za ktoré sú zodpovedné, zabezpečujú v jednotnom európskom nebi uplatňovanie koncepcie pružného využívania vzdušného priestoru s cieľom uľahčiť riadenie vzdušného priestoru a manažment letovej prevádzky v rámci spoločnej dopravnej politiky a vo vhodných prípadoch aj v súlade s európskym riadiacim plánom ATM.

2.   Členské štáty v súvislosti so vzdušným priestorom, za ktorý sú zodpovedné, každý rok podávajú Komisii správu o uplatňovaní koncepcie pružného využívania vzdušného priestoru v kontexte spoločnej dopravnej politiky.

3.   Keď sú najmä vzhľadom na správy predložené členskými štátmi potrebné jednotné podmienky uplatňovania koncepcie pružného využívania vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi, Komisia v rámci obmedzení spoločnej dopravnej politiky a bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 2, prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia takéto jednotné podmienky. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

4.   V prípadoch, keď uplatňovanie tohto článku vyvolá vážne prevádzkové ťažkosti, ktoré narúšajú ochranu základných záujmov bezpečnostnej alebo obrannej politiky, môžu členské štáty dočasne prerušiť takéto uplatňovanie pod podmienkou, že o tom bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty. Po zavedení dočasného pozastavenia sa môžu pre vzdušný priestor, za ktorý je zodpovedný dotknutý členský štát, vypracovať úpravy pravidiel prijatých podľa odseku 3. Dočasné pozastavenie a všetky takéto úpravy sa zrušia, keď dané prevádzkové ťažkosti zaniknú.

1.   V závislosti od potrieb zainteresovaných strán týkajúcich sa synchronizácie môže Komisia zriadiť spoločné projekty na realizáciu základných prevádzkových zmien identifikovaných v európskom riadiacom pláne ATM, ktoré majú vplyv na celú sieť a dosiahli dostatočnú zrelosť na vykonávanie, aby vo všetkých členských štátoch umožnili interoperabilné spôsobilosti zamerané na zlepšenie výkonnosti jednotného európskeho neba.

2.   Komisia môže stanoviť aj mechanizmy správy spoločných projektov a ich vykonávania. Do uvedených mechanizmov sa v čo najširšej miere zapoja všetky príslušné civilné a vojenské zainteresované strany, a tam, kde je to možné a podľa náležitého prípadu, zohrávajú vedúcu úlohu.

3.   Spoločné projekty môžu byť oprávnené na financovanie z prostriedkov Únie v rámci viacročného finančného rámca. Na tento účel a bez toho, aby tým bola dotknutá právomoc členských štátov rozhodovať o využití ich finančných zdrojov, vypracuje Komisia nezávislú analýzu nákladov a prínosov a uskutoční príslušné konzultácie s členskými štátmi a s príslušnými zainteresovanými stranami v súlade s článkom 49, pričom preskúma stanovenie priorít a všetky vhodné možnosti financovania ich vykonávania.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia spoločné projekty a mechanizmy správy uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

1.   Komisii pomáha Výbor pre jednotné nebo, ďalej len „výbor“, ktorý je zložený z dvoch zástupcov každého členského štátu a ktorému predsedá Komisia. Výbor zabezpečí primerané zohľadnenie záujmov všetkých kategórií používateľov. Výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

1.   Členské štáty, vnútroštátne dozorné orgány, rada PRB a manažér siete, ako aj agentúra, pokiaľ ide o jej úlohy podľa článku 21 ods. 3 a 4 a článku 38 ods. 1, zavedú konzultačné mechanizmy pre vhodné konzultácie so zainteresovanými stranami.

2.   Komisia zriadi mechanizmus na úrovni Únie na účely konzultácií o otázkach týkajúcich sa vykonávania tohto nariadenia s príslušnými zainteresovanými stranami.

Do konzultácie sa zapojí špecifický výbor pre odvetvový dialóg zriadený na základe rozhodnutia 98/500/ES. Na účely odseku 3 písm. e) tohto článku, keď sa vyžaduje konzultácia týkajúca sa vojenských hľadísk, vedie Komisia okrem konzultácií s členskými štátmi aj konzultácie s Európskou obrannou agentúrou a vnútroštátnymi vojenskými orgánmi.

3.   Na účely odsekov 1 a 2 sa v relevantných prípadoch konzultuje aspoň s týmito subjektmi zainteresovanými aj nezainteresovanými na prevádzke:

1.   Vnútroštátne dozorné orgány konajúce v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi, ani príslušné vnútroštátne orgány, Komisia, rada PRB, manažér siete či agentúra nesmú prezradiť informácie dôverného charakteru, najmä nie informácie o poskytovateľoch leteckých navigačných služieb, ich obchodných vzťahoch alebo nákladových a príjmových položkách.

2.   Odsekom 1 nie je dotknuté právo vnútroštátnych dozorných orgánov a Komisie na zverejnenie, ak je to nevyhnutné na účely plnenia ich povinností. V takom prípade toto zverejnenie musí byť primerané a musí brať do úvahy legitímne záujmy poskytovateľov leteckých navigačných služieb, používateľov vzdušného priestoru, letísk alebo iných relevantných zainteresovaných strán na ochrane ich citlivých obchodných informácií.

3.   Informácie a údaje sprístupnené na základe článku 12 ods. 4, článku 23 ods. 10, článku 24 ods. 6, článku 25 ods. 2, článku 36 ods. 3 a článku 36 ods. 4 alebo oznámené v súlade s článkom 29 ods. 6, najmä pokiaľ ide o stanovené náklady a skutočné náklady určených poskytovateľov letových prevádzkových služieb, sa zverejňujú, a to s ohľadom na ochranu verejnej bezpečnosti, obranných a vojenských záležitostí alebo obchodných záujmov fyzických alebo právnických osôb vrátane duševného vlastníctva, pokiaľ nepreváži verejný záujem na ich zverejnení.

1.   Po skončení piateho referenčného obdobia a najneskôr 3 roky po skončení tohto referenčného obdobia Komisia vykoná hodnotenie s cieľom posúdiť právne, sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy tohto nariadenia a jeho pridanú hodnotu na vnútroštátnej aj európskej úrovni. Ak je to odôvodnené, Komisia môže na tento účel požadovať od členských štátov, a to aj od vojenských orgánov, informácie týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Komisia predloží svoje zistenia Európskemu parlamentu a Rade. Zistenia hodnotenia uvedeného v odseku 1 sa zverejnia.

1.   Článok 4. ods. 2 nariadenia (ES) č. 549/2004 a článok 12 ods. 3 nariadenia (ES) č. 550/2004 sa naďalej uplatňujú do 2. decembra 2026.

2.   Orgán na preskúmanie výkonnosti určený podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 549/2004 naďalej vykonáva svoje funkcie do 2. júna 2025.

3.   Článok 11 nariadenia (ES) č. 549/2004 okrem odseku 2 uvedeného článku a článok 15 nariadenia (ES) č. 550/2004, ako aj vykonávacie akty prijaté na ich základe sa naďalej uplatňujú na účely implementácie systémov výkonnosti a spoplatňovania vzťahujúcich sa na tretie a štvrté referenčné obdobie.

4.   Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/709 (23) sa naďalej uplatňuje do konca štvrtého referenčného obdobia alebo do prijatia vykonávacieho aktu v súlade s článkom 38 ods. 3 tohto nariadenia podľa toho, čo nastane skôr.

5.   Článok 9 nariadenia (ES) č. 549/2004 sa naďalej uplatňuje do 2. decembra 2026.