(1)

Minulé krízy, najmä prvé dni krízy spôsobenej ochorením COVID-19, ukázali, že voľný pohyb tovaru, osôb a služieb na vnútornom trhu a jeho dodávateľské reťazce môžu byť závažne postihnuté. To môže mať dôsledky pre cezhraničný obchod medzi členskými štátmi, a tým vytvárať prekážky riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Okrem toho počas týchto kríz buď chýbali vhodné nástroje a mechanizmy koordinácie krízového riadenia, nepokrývali všetky aspekty vnútorného trhu, alebo neumožnili včasnú a účinnú reakciu na takéto krízy.

(2)

V počiatočnej fáze krízy spôsobenej ochorením COVID-19 členské štáty obmedzili voľný pohyb na vnútornom trhu a zaviedli rozličné opatrenia týkajúce sa dodávok tovaru a služieb, ktoré boli mimoriadne dôležité alebo nevyhnutné ako reakcia na krízu, ale neboli vždy odôvodnené. Ad hoc opatrenia prijaté Komisiou s cieľom obnoviť fungovanie vnútorného trhu, založené na existujúcich pravidlách, neboli dostatočné. Únia nebola dostatočne pripravená na zabezpečenie efektívnej výroby, obstarávania a distribúcie nezdravotníckeho tovaru dôležitého počas krízy, ako sú osobné ochranné prostriedky. Opatrenia prijaté počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na zabezpečenie dostupnosti nezdravotníckeho tovaru dôležitého počas krízy boli nevyhnutne len reakciou na danú situáciu. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 zároveň poukázala na nedostatočnú výmenu informácií a nedostatočný prehľad o výrobných kapacitách v rámci Únie, ako aj na zraniteľné miesta dodávateľských reťazcov v rámci Únie a na celom svete.

(3)

Okrem toho mali nekoordinované opatrenia obmedzujúce voľný pohyb osôb osobitný vplyv na odvetvia závislé od mobilných pracovníkov, vrátane pracovníkov v pohraničných regiónoch, ktorí počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19zohrávali na vnútornom trhu nezastupiteľnú úlohu.

(4)

Rada si prostredníctvom dojednaní o integrovanej politickej reakcii na krízu (ďalej len „IPCR“) mohla vymieňať informácie a koordinovať určité opatrenia v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19, zatiaľ čo členské štáty konali v iných situáciách samostatne. Opatrenia Komisie sa však oneskorili o niekoľko týždňov v dôsledku nedostatočných celoúnijných opatrení v oblasti plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí a nejasnosti, na ktorý vnútroštátny orgán sa treba obrátiť s cieľom nájsť rýchle riešenie, pokiaľ ide o dosah krízy na vnútorný trh. Okrem toho sa ukázalo, že nekoordinované reštriktívne opatrenia prijaté členskými štátmi ešte viac zhoršujú vplyv krízy na vnútorný trh. Zistilo sa, že sú potrebné opatrenia medzi členskými štátmi a inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, pokiaľ ide o plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí, koordináciu a spoluprácu na technickej úrovni a výmenu informácií. Okrem toho sa ukázalo, že absencia účinnej koordinácie medzi členskými štátmi viedla k ešte väčšiemu nedostatku tovaru a vytvorila ďalšie prekážky voľnému pohybu služieb a osôb.

(5)

Organizácie zastupujúce hospodárske subjekty tvrdili, že hospodárske subjekty nemali dostatočné informácie o obmedzeniach voľného pohybu ani o opatreniach v oblasti reakcie na krízu, ktoré zaviedli členské štáty počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Bolo to okrem iného z dôvodu nedostatočnej transparentnosti orgánov členských štátov, nevedomosti hospodárskych subjektov o tom, kde získať takéto informácie, jazykových obmedzení a administratívnej záťaže vyplývajúcej z opakovaného zisťovania vo všetkých členských štátoch, najmä v neustále sa meniacom regulačnom prostredí. Takýto nedostatok informácií bránil hospodárskym subjektom prijímať informované obchodné rozhodnutia týkajúce sa rozsahu, v akom by mohli uplatňovať svoje právo na voľný pohyb alebo pokračovať v cezhraničnej prevádzke podniku počas uvedenej krízy. Treba zlepšiť dostupnosť informácií o obmedzeniach voľného pohybu a opatreniach reakcie na krízu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

(6)

Napriek počiatočnej nedostatočnej koordinácii pravidlá vnútorného trhu zohrali kľúčovú úlohu pri zmierňovaní negatívneho vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a pri zabezpečovaní rýchleho oživenia hospodárstva Únie, konkrétne tým, že zabránili neodôvodneným a neprimeraným vnútroštátnym obmedzeniam obsiahnutým v jednostranných opatreniach členských štátov a poskytli silný stimul hľadaniu spoločných riešení, čím podporili solidaritu.

(7)

Udalosti súvisiace s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 poukázali na to, že Únia musí postupovať koordinovane a musí sa lepšie pripraviť na možné budúce krízy, a to najmä s ohľadom na pretrvávajúce dôsledky zmeny klímy, ktoré vedú k prírodným katastrofám, ako aj na globálnu hospodársku a geopolitickú nestabilitu. Ďalšími krízami, ktoré by si mohli vyžadovať rýchlejšiu reakciu s cieľom zabrániť prekážkam voľného pohybu na vnútornom trhu a predísť vážnym narušeniam dodávateľských reťazcov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie činností na vnútornom trhu, sú napríklad lesné požiare, zemetrasenia alebo rozsiahle kybernetické útoky. Keďže takéto krízy sú výnimočné a náhle udalosti mimoriadnej povahy a rozsahu, znamená to, že sú dosť neočakávané. Keďže nie je známe, aký druh kríz by sa mohol v budúcnosti vyskytnúť a mať závažný vplyv na vnútorný trh a jeho dodávateľské reťazce, treba zabezpečiť nástroj, ktorý by sa uplatňoval v prípade širokého spektra kríz s vplyvom na vnútorný trh.

(8)

Kríza na vnútornom trhu môže brániť jeho fungovaniu dvojakým spôsobom. Môže vytvárať prekážky voľnému pohybu alebo narúšať dodávateľské reťazce. Narušovaním dodávateľských reťazcov sa môže zhoršovať nedostatok tovaru a služieb na vnútornom trhu a brzdiť výroba, čo vedie k ďalším obchodným prekážkam a narúšaniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi a medzi súkromnými subjektmi, a tým k narúšaniu riadneho fungovania vnútorného trhu. Narušenia dodávateľských reťazcov môžu viesť aj k prijímaniu, alebo pravdepodobnému prijímaniu rozdielnych vnútroštátnych opatrení na riešenie týchto problémov dodávateľského reťazca, následkom čoho sa aktivuje režim núdzovej situácie na vnútornom trhu. Týmto nariadením by sa mali riešiť tieto druhy vplyvov na vnútorný trh a zaviesť opatrenia na zabránenie prekážkam voľného pohybu alebo narušeniam dodávateľského reťazca, ktoré spôsobujú nedostatok tovaru alebo služieb dôležitých počas krízy.

(9)

S cieľom zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži členských štátov by sa incidenty nahlásené prostredníctvom výstrah ad hoc v záujme včasného varovania uvedených v tomto nariadení mali vymedziť tak, aby sa vylúčili udalosti, ktoré majú zanedbateľný predvídateľný vplyv na voľný pohyb tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov alebo na dodávateľské reťazce tovaru a služieb, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností na vnútornom trhu.

(10)

Aby sa dal s plnou účinnosťou využiť rámec opatrení stanovený v tomto nariadení v kontexte režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, Komisia by mala byť splnomocnená stanoviť podrobné opatrenia týkajúce sa pripravenosti na krízy, spolupráce, výmeny informácií a krízovej komunikácie. V týchto podrobných opatreniach, ktoré majú formu rámca pre nepredvídané udalosti, by sa mali stanoviť osobitné technické a prevádzkové aspekty mechanizmov na výmenu informácií medzi Komisiou a členskými štátmi. Okrem toho by sa v tomto rámci mali stanoviť opatrenia operačnej koordinácie medzi Komisiou a členskými štátmi, pokiaľ ide o krízovú komunikáciu. V tejto súvislosti by sa mal na základe informácií od členských štátov zostaviť osobitný súpis všetkých príslušných orgánov dotknutých členských štátov zapojených do vykonávania rámca stanoveného týmto nariadením. Mali by v ňom byť uvedené najmä úlohy a povinnosti uložené v súlade s vnútroštátnym právom príslušným orgánom ich dotknutých členských štátov počas režimov obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a núdzovej situácie na vnútornom trhu. Opatrenia medzi Komisiou a členskými štátmi by mali zahŕňať aj bezpečnú výmenu informácií týkajúcich sa konzultácií s hospodárskymi subjektmi a sociálnymi partnermi, pokiaľ ide o ich príslušné iniciatívy a opatrenia na zmiernenie dôsledkov potenciálnej krízy a reakciu na ne.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení by sa mali zavádzať jednotne, transparentne, efektívne, primerane a včas, a to s primeraným ohľadom na potrebu zachovania zásadných spoločenských funkcií, vrátane verejnej bezpečnosti, ochrany verejnosti, verejného poriadku alebo verejného zdravia. Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na právomoci členských štátov týkajúce sa napríklad vnútroštátnych politík verejného zdravia a nemala by ním byť dotknutá zodpovednosť členských štátov za ochranu národnej bezpečnosti a ich právomoc chrániť iné základné funkcie štátu vrátane zabezpečenia územnej celistvosti štátu a udržiavania verejného poriadku. Týmto nariadením by preto nemali byť dotknuté záležitosti týkajúce sa národnej bezpečnosti a obrany.

(12)

Toto nariadenie poskytuje prostriedky, ktoré sú počas krízy potrebné na zabezpečenie nepretržitého fungovania vnútorného trhu, podnikov pôsobiacich na vnútornom trhu a jeho strategických dodávateľských reťazcov vrátane voľného pohybu tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov a dostupnosti tovaru a služieb dôležitých počas krízy občanom, podnikom a orgánom verejnej moci. Týmto nariadením sa navyše zriaďuje fórum na primeranú koordináciu, spoluprácu a výmenu informácií. Okrem toho poskytuje prostriedky umožňujúce včasnú prístupnosť a dostupnosť informácií, ktoré sú potrebné na cielenú reakciu a primerané trhové správanie podnikov a občanov počas krízy.

(13)

Týmto nariadením by sa malo podľa možnosti umožniť predvídanie udalostí a kríz tým, že sa Únii umožní aj naďalej vychádzať z priebežných analýz týkajúcich sa kriticky dôležitých odvetví hospodárstva vnútorného trhu.

(14)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 (4) dopĺňa toto nariadenie posilnením odolnosti a pripravenosti priemyslu Únie, pokiaľ ide o kritické suroviny, čo Komisii umožňuje počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu aktivovať cielené opatrenia, keď dôjde k ohrozeniu alebo narušeniu dodávok tovaru kritického významu, a to aj pokiaľ ide o kritické suroviny.

(15)

Týmto nariadením by sa nemalo spôsobiť zdvojenie existujúceho rámca pre lieky, zdravotnícke pomôcky alebo iné zdravotnícke protiopatrenia podľa rámca EÚ pre zdravotnú bezpečnosť vrátane nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/123 (5), (EÚ) 2022/2370 (6) a (EÚ) 2022/2371 (7) a nariadenia Rady (EÚ) 2022/2372 (8), pokiaľ ide o pripravenosť a reakciu na krízy v oblasti zdravia. Rámec EÚ pre zdravotnú bezpečnosť by mal mať prednosť pred týmto nariadením, pokiaľ ide o narušenia dodávateľského reťazca a nedostatok liekov, zdravotníckych pomôcok alebo iné zdravotnícke protiopatrenia, ak sú splnené podmienky uvedeného rámca. Lieky, zdravotnícke pomôcky alebo iné zdravotnícke protiopatrenia v zmysle vymedzenia v nariadeniach (EÚ) 2022/2371 a (EÚ) 2022/2372 by preto v prípade, ak boli zaradené do zoznamu prijatého podľa článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2022/2372, mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, nie však vo vzťahu k ustanoveniam týkajúcim sa voľného pohybu tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov počas núdzovej situácie na vnútornom trhu, a najmä k ustanoveniam určeným na obnovenie a uľahčenie voľného pohybu.

(16)

Toto nariadenie by malo dopĺňať dojednania o IPCR, ktoré riadi Rada podľa rozhodnutia Rady 2014/415/EÚ (9), pokiaľ ide o prácu Rady týkajúcu sa vplyvu medziodvetvových kríz na vnútorný trh, ktoré si vyžadujú rozhodovanie v súvislosti s plánovaním pre prípad nepredvídaných udalostí a vykonávaním opatrení obozretného dohľadu a núdzových opatrení. Týmto nariadením by nemali byť dotknuté dojednania o IPCR, ktoré riadi Rada podľa vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2018/1993 (10).

(17)

Týmto nariadením by nemal byť dotknutý mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany. Toto nariadenie by sa malo dopĺňať s mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany a malo by ho podľa potreby podporovať, pokiaľ ide o dostupnosť kritického tovaru a voľný pohyb pracovníkov civilnej ochrany vrátane ich vybavenia počas kríz, ktoré patria do pôsobnosti uvedeného mechanizmu.

(18)

Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (11) vrátane jeho všeobecného rámca pre dočasné obnovenie alebo predĺženie kontroly na vnútorných hraniciach a systému oznamovania dočasného obnovenia kontroly na vnútorných hraniciach.

(19)

Týmto nariadením by nemali byť dotknuté ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (12) o riadení krízy, ako sú stanovené v jeho článkoch 55 až 57, vykonávané vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2019/300 (13).

(20)

Týmto nariadením by nemal byť dotknutý Európsky mechanizmus pripravenosti a reakcie na krízu potravinovej bezpečnosti. Na potravinové výrobky by sa však mali vzťahovať ustanovenia tohto nariadenia o voľnom pohybe vrátane tých, ktoré sa týkajú obmedzení práva na voľný pohyb. Opatrenia týkajúce sa potravinových výrobkov sa môžu preskúmať aj z hľadiska ich súladu s akýmikoľvek inými príslušnými ustanoveniami práva Únie.

(21)

Týmto nariadením by nemala byť dotknutá možnosť Komisie začať konzultácie alebo spolupracovať v mene Únie s príslušnými orgánmi krajín mimo Únie, a to v súlade s právom Únie a s osobitým dôrazom na rozvojové krajiny, s cieľom hľadať v rámci spolupráce riešenia ako zabrániť narušeniam dodávateľských reťazcov, a to v súlade s medzinárodnými záväzkami. V prípade potreby to môže zahŕňať koordináciu na príslušných medzinárodných fórach.

(22)

Jednou z výziev identifikovaných počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bola chýbajúca sieť na zabezpečenie pripravenosti a výmeny informácií na jednej strane medzi členskými štátmi navzájom a na druhej strane medzi členskými štátmi a Komisiou. Dosiahnutie cieľov sledovaných týmto nariadením by sa preto malo podporiť mechanizmom riadenia. Na úrovni Únie by sa týmto nariadením preto mala zriadiť Rada pre núdzové situácie a odolnosť na vnútornom trhu (ďalej len „rada“) zložená zo zástupcov členských štátov, ktorej by predsedala Komisia a ktorej úlohou by bolo podporovať spoluprácu, výmenu informácií a bezproblémové, účinné a harmonizované vykonávanie tohto nariadenia. Rada by mala Komisii poskytovať poradenstvo a pomáhať jej v osobitných otázkach vrátane jednotného vykonávania tohto nariadenia, mala by uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi a analyzovať príslušné otázky týkajúce sa bezprostredne hroziacich alebo prebiehajúcich kríz a diskutovať o nich.

(23)

Uvedenej rade by mala predsedať Komisia, ktorá by mala zároveň zabezpečovať jej sekretariát. Každý členský štát by mal do rady vymenovať svojho zástupcu a náhradníka. Predseda rady by mal prizvať zástupcu Európskeho parlamentu ako stáleho pozorovateľa. S cieľom získať relevantné poradenstvo k činnostiam rady a umožniť primeranú účasť expertov by predseda mal mať možnosť pozvať expertov, aby sa ako pozorovatelia podieľali na práci rady a zúčastňovali sa ad hoc na konkrétnych zasadnutiach, ak je takáto účasť relevantná vzhľadom na program týchto zasadnutí. S cieľom zabezpečiť súdržnú a koordinovanú reakciu Únie na rôzne krízy, ktoré by mohli mať vplyv na fungovanie vnútorného trhu, by predseda mal na príslušné zasadnutia rady ako pozorovateľov pozvať aj zástupcov iných orgánov na úrovni Únie dôležitých počas krízy. S cieľom podporiť medzinárodnú spoluprácu by mal predseda pozvať zástupcov medzinárodných organizácií a krajín mimo Únie, aby sa zúčastnili na príslušných zasadnutiach rady v súlade s príslušnými dvojstrannými alebo medzinárodnými dohodami. Predseda by mal mať možnosť pozvať pozorovateľov, aby prispeli do diskusií príslušnými odbornými znalosťami, informáciami a poznatkami, avšak pozorovatelia by sa nemali zúčastňovať na formulovaní stanovísk, odporúčaní alebo poradenstva rady.

(24)

Uvedená rada by mala mať osobitné úlohy v kontexte rámca pre nepredvídané udalosti, režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. Tieto úlohy zahŕňajú výmenu názorov a poskytovanie poradenstva Komisii, pokiaľ ide o posudzovanie kritérií, ktoré sa majú zohľadniť pri aktivácii rôznych režimov, a tiež posudzovanie, či sú splnené osobitné predpoklady pre prijatie konkrétnych opatrení reakcie. Komisia by mala stanoviská, odporúčania alebo správy prijaté radou čo najviac zohľadňovať.

(25)

V záujme zaručenia dôvernosti informácií získaných podľa tohto nariadenia sa rada vyzýva, aby vo svojom rokovacom poriadku stanovila, že jej členovia a pozorovatelia nesmú prezradiť podnikové a obchodné tajomstvá a iné citlivé a dôverné informácie získané alebo vytvorené pri uplatňovaní tohto nariadenia a musia dodržiavať povinnosti služobného tajomstva rovnocenné s tými, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov Komisie.

(26)

V záujme väčšej transparentnosti, zodpovednosti a koordinácie, najmä v čase krízy, by mal mať príslušný výbor Európskeho parlamentu možnosť pozvať predsedu rady, aby pred výborom vystúpil. Európskemu parlamentu by sa mali čo najskôr poskytnúť informácie o všetkých navrhovaných alebo prijatých vykonávacích aktoch Rady. Komisia by mala zohľadniť prvky vyplývajúce zo stanovísk vyjadrených v rámci dialógu o núdzovej situácii a odolnosti uskutočneného podľa tohto nariadenia vrátane príslušných uznesení Európskeho parlamentu.

(27)

Okrem toho by Komisia s cieľom zlepšiť zapojenie kľúčových zainteresovaných strán, najmä zástupcov hospodárskych subjektov, sociálnych partnerov, výskumných pracovníkov a občianskej spoločnosti mala zriadiť platformu zainteresovaných strán, aby uľahčila a podporila dobrovoľnú reakciu na núdzové situácie na vnútornom trhu.

(28)

S cieľom zabezpečiť účinnú koordináciu a výmenu informácií v kontexte rámca pre nepredvídané udalosti, ako aj režimov obozretného dohľadu a núdzovej situácie na vnútornom trhu by členské štáty mali určiť ústredný kontaktný úrad, ktorý by bol zodpovedný za kontakty s kontaktným úradom na úrovni Únie určeným Komisiou a s ústrednými kontaktnými úradmi iných členských štátov. Ústredné kontaktné úrady by mali byť kontaktným miestom, pokiaľ ide o kontakty s relevantnými príslušnými orgánmi členských štátov, a mali by zbierať informácie od týchto orgánov a v príslušných prípadoch aj od orgánov na regionálnej a miestnej úrovni. Ústredné kontaktné úrady by mali byť zodpovedné aj za koordináciu a výmenu informácií. Členské štáty by mali mať možnosť určiť za ústredný kontaktný úrad už existujúci orgán. Takéto kontaktné úrady by mali takisto odovzdávať jednotným kontaktným miestam v členských štátoch všetky informácie dôležité počas krízy, a to podľa možnosti v reálnom čase.

(29)

Týmto nariadením by nemala byť dotknutá možnosť Komisie posudzovať, či je vhodné uložiť obmedzenia na vývoz tovaru v súlade s medzinárodnými právami a záväzkami Únie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/479 (14).

(30)

Týmto nariadením by nemali byť dotknuté opatrenia prijaté v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (15).

(31)

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 (16), ktorou sa stanovujú harmonizované minimálne pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby sa služby nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností poskytovali na vnútornom trhu nerušene, zvýšiť odolnosť kritických subjektov poskytujúcich takéto služby a zlepšiť cezhraničnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi. Toto nariadenie zároveň túto smernicu dopĺňa.

(32)

S cieľom zlepšiť prípravu na potenciálne budúce krízy, ktoré by mohli mať závažný negatívny vplyv na voľný pohyb tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov alebo narušiť dodávateľské reťazce tovaru a služieb na vnútornom trhu, a zvýšiť odolnosť počas takýchto kríz by Komisia mala podporovať hospodárske subjekty pri vypracúvaní dobrovoľných krízových protokolov a mala by im túto činnosť uľahčiť. Hospodárske subjekty by mali mať naďalej možnosť slobodne sa rozhodnúť, či sa zapoja do vypracovania takýchto dobrovoľných krízových protokolov. Zapojenie do takýchto dobrovoľných krízových protokolov by nemalo prinášať neprimeranú administratívnu záťaž. V dobrovoľných krízových protokoloch by sa mali stanoviť konkrétne parametre očakávaných narušení, prideliť konkrétne úlohy každému účastníkovi, opísať mechanizmy aktivácie takýchto protokolov a stanoviť súvisiace opatrenia. Do vypracovania takýchto dobrovoľných krízových protokolov sa môžu zapojiť aj príslušné zainteresované strany vrátane orgánov členských štátov, orgánov, úradov a agentúr Únie a organizácií občianskej spoločnosti alebo iných relevantných organizácií. Pri určovaní parametrov narušení, ktoré sa majú posudzovať, by hospodárske subjekty mali mať možnosť využívať svoje predchádzajúce skúsenosti v súvislosti s obmedzeniami voľného pohybu a narušeniami dodávateľského reťazca spôsobenými rôznymi krízami.

(33)

Aby sa dalo čerpať zo skúseností z minulých kríz, Komisia by mala vypracovať a sprístupniť programy odbornej prípravy a materiály pre verejné a súkromné zainteresované strany vrátane hospodárskych subjektov. Účasť na takýchto programoch odbornej prípravy a na simuláciách by mala zostať dobrovoľná.

(34)

Ako súčasť pripravenosti na krízy by sa týmto nariadením malo umožniť predvídanie udalostí a kríz, v súvislosti s čím by mala existovať možnosť vykonávať stresové testy a simulácie, a to na základe priebežných analýz týkajúcich sa kriticky dôležitých odvetví hospodárstva vnútorného trhu a nepretržitého úsilia Únie v oblasti prognostiky. Komisia by mala predovšetkým vypracovať scenáre a parametre v konkrétnych odvetviach, ktoré pomenúvajú konkrétne riziká spojené s krízou. S cieľom zabezpečiť pripravenosť všetkých aktérov na krízy je potrebné stanoviť pravidlá pre stresové testy, ktoré by sa mali vykonávať aspoň každé dva roky. V tejto súvislosti by Komisia mala uľahčovať a podporovať rozvoj stratégií pripravenosti na núdzové situácie vrátane stratégií krízovej komunikácie a výmeny informácií o uplatniteľných obmedzeniach v náročných situáciách. Pri identifikácii odvetví osobitného zamerania by sa malo vychádzať z existujúcich nástrojov založených na ukazovateľoch, ktoré monitorujú vývoj dodávateľských reťazcov v Únii s cieľom identifikovať potenciálne ťažkosti, pričom by sa mali zohľadniť príslušné osobitné kritériá, ako sú obchodné toky, dopyt a ponuka, koncentrácia ponuky, výroba a výrobné kapacity Únie a globálne výrobné kapacity v rôznych fázach hodnotového reťazca a vzájomné závislosti medzi hospodárskymi subjektmi.

(35)

Mala by existovať možnosť výmeny informácií týkajúcich sa výstrah ad hoc v záujme včasného varovania, a to prostredníctvom siete vytvorenej medzi ústrednými kontaktnými úradmi členských štátov a kontaktným úradom na úrovni Únie. Takéto výstrahy ad hoc v záujme včasného varovania by sa mali oznamovať Komisii v prípadoch významných incidentov, aby Únia mohla lepšie sledovať vývoj potenciálnej, bezprostredne hroziacej alebo prebiehajúcej krízy, čím by sa dosiahla väčšia pripravenosť v prípade vzniku alebo vývoja krízy.

(36)

S cieľom zohľadniť mimoriadnu povahu režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu a možné ďalekosiahle dôsledky na fungovanie vnútorného trhu počas týchto režimov, by sa vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o aktiváciu režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, mali výnimočne udeliť Rade v zmysle článku 291 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Vykonávací akt Rady o aktivácii režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom by mal obsahovať prvky, ktoré sú neoddeliteľne spojené s posúdením splnenia podmienok odôvodňujúcich takúto aktiváciu, konkrétne posúdenie potenciálneho vplyvu príslušnej krízy na voľný pohyb tovaru, služieb a osôb vrátane pracovníkov na vnútornom trhu a na jeho dodávateľské reťazce, ďalej zoznam tovaru a služieb kritického významu, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie zásadných spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností na vnútornom trhu, a opatrenia obozretného dohľadu, ktoré sa majú prijať. Okrem toho, ak si aktivácia režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu vyžaduje aj prijatie zoznamu tovaru dôležitého počas krízy alebo služieb dôležitých počas krízy, alebo oboch, tento zoznam by sa mal prijať súčasne s aktiváciou režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, a preto by mal byť neoddeliteľne spojený s takouto aktiváciou. Preto by sa mali na Radu preniesť aj vykonávacie právomoci na prijatie uvedeného zoznamu tovaru alebo služieb dôležitých počas krízy a na každú jeho aktualizáciu. Režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo režim núdzovej situácie na vnútornom trhu by malo byť možné predĺžiť vykonávacím aktom Rady na návrh Komisie. Ak sa ukáže, že nie je potrebné, aby bol ktorýkoľvek z týchto režimov aktívny, príslušný režim by sa mal deaktivovať.

(37)

Aby sa zaručilo, že rada dostane náležité informácie o potenciálnej núdzovej situácii na vnútornom trhu, je potrebné zabezpečiť monitorovanie. Monitorovať by sa mali dodávateľské reťazce tovaru a služieb kritického významu, v súvislosti s ktorými bol aktivovaný režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom, a voľný pohyb osôb zapojených do výroby a dodávok takéhoto tovaru a služieb. Monitorovanie dodávateľských reťazcov tovaru a služieb kritického významu by mali vykonávať príslušné orgány členských štátov na základe žiadostí o dobrovoľné poskytnutie informácií o faktoroch ovplyvňujúcich dostupnosť vybraného tovaru a služieb kritického významu, ako sú výrobná kapacita, dostupnosť potrebnej pracovnej sily, zásoby, obmedzenia dodávateľov, možnosti diverzifikácie a náhrady, podmienky dopytu a úzke miesta. Žiadosť o dobrovoľné poskytnutie informácií v kontexte takéhoto monitorovania by sa mala adresovať všetkým aktérom v rámci príslušného dodávateľského reťazca tovaru a služieb kritického významu a iným príslušným zainteresovaným stranám usadeným na území členských štátov. Zber informácií o narušeniach voľného pohybu od významných hospodárskych subjektov v rámci dodávateľských reťazcov tovaru a služieb kritického významu je obzvlášť dôležité, pretože nedostatok vhodných pracovných síl je jednou z prevládajúcich príčin narúšania dodávateľských reťazcov. Monitorovanie narušení voľného pohybu osôb zapojených do výroby a dodávok tovaru a služieb orgánmi členských štátov by sa malo chápať široko a malo by zahŕňať pracovníkov, poskytovateľov služieb, zástupcov podnikov a ďalšie osoby zapojené do výskumu, vývoja a uvádzania tovaru na trh. Príslušné orgány členských štátov by mali poskytovať získané informácie Komisii a rade prostredníctvom ústredných kontaktných úradov. Tieto informácie by mali umožniť rade poskytovať Komisii poradenstvo o potrebe aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

(38)

V prípade vnútroštátnych opatrení, ktoré nie sú harmonizované podľa tohto nariadenia a ktoré, ak sú prijaté a uplatňované v reakcii na núdzovú situáciu na vnútornom trhu, ovplyvňujú voľný pohyb tovaru alebo osôb alebo slobodu poskytovať služby počas núdzových situácií na vnútornom trhu, by členské štáty mali zabezpečiť, aby takéto opatrenia boli v plnom súlade so ZFEÚ a ďalšími ustanoveniami práva Únie, ako sú nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 (17) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (18), 2005/36/ES (19), 2006/123/ES (20) a (EÚ) 2015/1535 (21). Ak členské štáty prijmú takéto opatrenia, mali by byť odôvodnené a mali by rešpektovať zásady proporcionality a nediskriminácie v súlade s právom Únie. Okrem toho by v súlade s týmito zásadami takéto opatrenia nemali vytvárať zbytočnú administratívnu záťaž a členské štáty by mali prijať všetky možné opatrenia na obmedzenie akejkoľvek administratívnej záťaže spôsobenej opatreniami prijatými v reakcii na núdzovú situáciu na vnútornom trhu. Ďalej by akéhokoľvek takéto obmedzenia mali náležite zohľadňovať situáciu pohraničných regiónov a najvzdialenejších regiónov, najmä v súvislosti s cezhraničnými pracovníkmi. Členské štáty by mali zrušiť opatrenia prijaté v reakcii na núdzovú situáciu na vnútornom trhu, ktoré obmedzujú voľný pohyb, ihneď po tom, ako prestanú byť potrebné. Vo všeobecnosti platí, že vnútroštátne opatrenia obmedzujúce voľný pohyb, ktoré nie sú harmonizované podľa tohto nariadenia, už nie sú odôvodnené ani primerané, ak je režim núdzovej situácie na vnútornom trhu deaktivovaný, a preto by sa mali zrušiť.

(39)

Toto nariadenie by sa nemalo vykladať tak, že oprávňuje alebo odôvodňuje obmedzenia voľného pohybu tovaru, služieb a osôb v rozpore so ZFEÚ alebo inými ustanoveniami práva Únie. Napríklad skutočnosť, že niektoré obmedzenia sú výslovne zakázané počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, by sa nemala vykladať tak, že takéto obmedzenia sú mimo tohto režimu odôvodnené, alebo že sú odôvodnené iné prípadné obmedzenia nezlučiteľné s právom Únie, ktoré toto nariadenie výslovne nezakazuje.

(40)

V článku 21 ZFEÚ sa stanovuje, že občania Únie majú právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom toto právo podlieha obmedzeniam a podmienkam stanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonávanie. Podrobné podmienky a obmedzenia týkajúce sa tohto práva sú uvedené v smernici 2004/38/ES. V uvedenej smernici sa stanovujú všeobecné zásady uplatniteľné na tieto obmedzenia a dôvody, akými sa môžu takéto opatrenia odôvodniť. Týmito dôvodmi sú verejný poriadok, verejná bezpečnosť alebo verejné zdravie. V tejto súvislosti môžu byť obmedzenia voľného pohybu opodstatnené, ak sú primerané a nediskriminačné. Cieľom tohto nariadenia nie je poskytnúť dodatočné dôvody na obmedzenie práva na voľný pohyb osôb nad rámec tých, ktoré sú stanovené v kapitole VI smernice 2004/38/ES.

(41)

Opatrenia na uľahčenie voľného pohybu osôb a iné opatrenia s vplyvom na voľný pohyb osôb stanovené v zmysle tohto nariadenia vychádzajú z článku 21 ZFEÚ a dopĺňajú smernicu 2004/38/ES počas núdzových situácií na vnútornom trhu. Nemali by viesť k schváleniu alebo odôvodneniu obmedzení voľného pohybu v rozpore so zmluvami alebo iným právom Únie.

(42)

V článku 45 ZFEÚ sa stanovuje, že pracovníci majú právo na voľný pohyb, pričom toto právo podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a opatreniach prijatých na ich vykonanie. Článok 46 ZFEÚ je právnym základom pre prijímanie opatrení potrebných na zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov v zmysle vymedzenia v článku 45 ZFEÚ. Toto nariadenie obsahuje ustanovenia, ktorými sa dopĺňajú existujúce opatrenia s cieľom ďalej posilniť voľný pohyb osôb, zvýšiť transparentnosť a poskytovať administratívnu pomoc počas núdzových situácií na vnútornom trhu. Tieto opatrenia zahŕňajú vytvorenie jednotných kontaktných miest a ich sprístupnenie pracovníkom a ich zástupcom v členských štátoch a na úrovni Únie počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a režimu núdzovej situácie na jednotnom trhu v súlade s týmto nariadením.

(43)

Je vhodné zakázať určité vnútroštátne opatrenia, ktoré obmedzujú voľný pohyb alebo slobodu poskytovať služby a ktoré by sa nemali ukladať počas núdzovej situácie na vnútornom trhu alebo v reakcii na ňu, pretože sú zjavne neprimerané. Všetky takéto opatrenia prijaté členskými štátmi by sa preto mali posudzovať so zreteľom na tieto harmonizačné ustanovenia, a nie na ZFEÚ ani iné právo Únie.

(44)

Členské štáty by sa mali predovšetkým zdržať prijímania opatrení, ktoré spôsobujú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, alebo v prípade spoločností na základe miesta ich sídla, ústredia alebo hlavného miesta podnikateľskej činnosti.

(45)

Členské štáty by sa mali zdržať zavádzania opatrení, ktoré znemožňujú osobám vyžívajúcim právo na voľný pohyb vrátiť sa do členského štátu pobytu, ak sa pri vypuknutí krízy ocitnú v inom členskom štáte.

(46)

Členské štáty by sa mali zdržať prijímania opatrení, ktoré znemožňujú osobám využívajúcim právo na voľný pohyb cestovať do iných členských štátov z naliehavých rodinných dôvodov, ak je takéto cestovanie v rámci členského štátu, ktorý prijíma toto opatrenie, za rovnakých okolností naďalej povolené.

(47)

Toto nariadenie by nemalo členským štátom brániť v tom, aby svojim štátnym príslušníkom a osobám s pobytom umožnili počas núdzových situácií na vnútornom trhu návrat na svoje územie. Na uľahčenie takéhoto cestovania by iné členské štáty mali takýmto štátnym príslušníkom a osobám s pobytom umožniť opustiť ich územie, aby mohli cestovať do členského štátu svojej štátnej príslušnosti alebo pobytu, alebo prejsť cez ich územie, aby sa mohli dostať do členského štátu svojej štátnej príslušnosti alebo pobytu.

(48)

Obmedzenia voľného pohybu, a to aj vo forme administratívnych požiadaviek a postupov, ako sú postupy vyhlásenia, registrácie alebo povoľovania, sú zakázané, ak nie sú v súlade s právom Únie. Ak sa v súlade s právom Únie prijali odôvodnené a primerané administratívne požiadavky a postupy, členské štáty by sa mali počas núdzovej situácie na vnútornom trhu prednostne zamerať na uľahčenie dodržiavania takýchto požiadaviek a vybavovanie takýchto postupov pre osoby zapojené do výroby alebo dodávok tovaru dôležitého počas krízy alebo služieb dôležitých počas krízy. Na tento účel a v prípade potreby na uľahčenie voľného pohybu takýchto poskytovateľov alebo určitých ich kategórií by Komisia mala zaviesť opatrenia vrátane digitálnych nástrojov a vzorov.

(49)

Týmto nariadením sa stanovujú povinnosti s cieľom zabezpečiť transparentnosť v súvislosti s vnútroštátnymi opatreniami prijatými počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, ktoré obmedzujú právo na voľný pohyb osôb. Všetky takéto obmedzenia by mali byť v súlade s právom Únie, najmä so smernicou 2004/38/ES. Týmito povinnosťami by nemali byť dotknuté žiadne existujúce informačné alebo oznamovacie povinnosti, ktoré sa naďalej uplatňujú. Voľný pohyb osôb je mimoriadne dôležitý pre riadne fungovanie vnútorného trhu. Ako ukázala kríza spôsobená ochorením COVID-19, obmedzenia tohto práva na voľný pohyb môžu mať vedľajšie účinky na všetky ostatné základné slobody. Nedostatok informácií o obmedzeniach voľného pohybu osôb v súvislosti s krízou môže občanom Únie a hospodárskym subjektom spôsobiť ďalšie ťažkosti pri riadení ich činností počas krízy. V súčasnosti neexistuje žiadny systém transparentnosti, ktorý by občanom a hospodárskym subjektom Únie mohol poskytovať informácie o obmedzeniach voľného pohybu osôb. Členské štáty by mali Komisii a ostatným členským štátom oznámiť znenie vnútroštátnych legislatívnych alebo regulačných ustanovení zavádzajúcich obmedzenia výkonu práva na voľný pohyb osôb v reakcii na krízu, ako aj ich zmeny, a to bezodkladne po ich prijatí. K uvedenému zneniu by mali byť priložené dôvody takýchto opatrení, vrátane dôvodov preukazujúcich, že opatrenia sú odôvodnené a primerané, ako aj všetky podkladové vedecké alebo iné údaje na podporu ich prijatia, rozsah pôsobnosti takýchto opatrení, dátumy prijatia a uplatňovania a trvanie týchto opatrení. Aby sa zaistilo, že občania Únie a hospodárske subjekty môžu získať spoľahlivé informácie o obmedzeniach voľného pohybu, členské štáty by mali verejnosti čo najskôr poskytnúť jasné, komplexné a včasné informácie vysvetľujúce takéto opatrenia, najmä ich rozsah, dátum prijatia a uplatňovania a trvanie. Tieto informácie by sa mali poskytnúť aj Komisii. Na základe toho by Komisia mala príslušné informácie uverejniť na osobitnom webovom sídle dostupnom vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie.

(50)

Aby sa zaistilo, že konkrétne opatrenia zamerané na núdzovú situáciu na vnútornom trhu stanovené v tomto nariadení sa použijú len v prípadoch, keď je nevyhnutné reagovať na konkrétnu núdzovú situáciu na vnútornom trhu, takéto opatrenia by mali byť podmienené aktiváciou vykonávacími aktmi Komisie, v ktorých sa uvedú dôvody danej aktivácie a tovar alebo služby dôležité počas krízy, na ktoré sa takéto opatrenia vzťahujú.

(51)

Okrem toho by s cieľom zabezpečiť proporcionalitu týchto vykonávacích aktov a náležité rešpektovanie úlohy hospodárskych subjektov pri krízovom riadení mala Komisia pristúpiť k aktivácii opatrení reakcie na núdzovú situáciu na vnútornom trhu až po aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu Radou a len vtedy, ak hospodárske subjekty nie sú schopné v primeranom čase poskytnúť riešenie na dobrovoľnom základe (tzv. dvojstupňová aktivácia). Potreba aktivácie opatrení reakcie na núdzovú situáciu na vnútornom trhu by sa mala odôvodniť v každom takomto vykonávacom akte a v súvislosti so všetkými konkrétnymi aspektmi krízy.

(52)

Aby sa dalo presne posúdiť, či by sa zavedením osobitných opatrení reakcie na núdzovú situáciu na vnútornom trhu mohol znížiť závažný nedostatok tovaru dôležitého počas krízy alebo služieb dôležitých počas krízy alebo bezprostredná hrozba takéhoto nedostatku počas núdzovej situácie na vnútornom trhu, by Komisia mala mať možnosť požadovať informácie od významných hospodárskych subjektov v dodávateľských reťazcoch tovaru a služieb dôležitých počas krízy. Takéto žiadosti o informácie by sa mali v náležitých prípadoch vzťahovať na: výrobné kapacity a zásoby tovaru dôležitého počas krízy vo výrobných zariadeniach v Únii a v krajinách mimo Únie, ktoré tieto hospodárske subjekty prevádzkujú, s ktorými majú uzavreté zmluvy alebo od ktorých nakupujú dodávky; harmonogram alebo odhad predpokladaného objemu výroby na nasledujúce tri mesiace pre každé výrobné zariadenie v Únii a v krajinách mimo Únie, ktoré tieto hospodárske subjekty prevádzkujú alebo s ktorým majú uzavretú zmluvu; a podrobné informácie o všetkých relevantných narušeniach dodávateľských reťazcov alebo nedostatkoch v nich. Aby sa zabezpečilo plné zapojenie členského štátu, v ktorom má hospodársky subjekt svoje výrobné zariadenie, Komisia by mala tomuto členskému štátu bezodkladne zaslať kópiu žiadosti o informácie, a ak o to požiada príslušný orgán daného členského štátu, Komisia by mala tomuto členskému štátu poskytnúť informácie, ktoré získala, a to bezpečnými prostriedkami.

(53)

Komisia by mala žiadosti hospodárskym subjektom o informácie použiť len vtedy, ak informácie nevyhnutné v záujme primeranej reakcie na núdzovú situáciu na vnútornom trhu, ako sú informácie potrebné na obstarávanie Komisiou v mene alebo na účet členských štátov alebo odhad výrobných kapacít výrobcov tovaru dôležitého počas krízy, ktorého dodávateľské reťazce boli narušené, ešte nemá k dispozícii a nemožno ich získať z verejne dostupných zdrojov a ani dobrovoľne. Pri podávaní žiadosti o informácie prostredníctvom vykonávacieho aktu by Komisia mala zabezpečiť, aby prínos pre verejný záujem prevážil nad prípadnými nepríjemnosťami, ktoré to môže priniesť dotknutým hospodárskym subjektom. Komisia by mala vziať do úvahy záťaž, ktorú by takáto žiadosť o informácie mohla predstavovať, a to najmä pre mikropodniky, malé a stredné podniky (MSP), a podľa toho mala by stanoviť lehoty na odpoveď. Ak môže vybavenie žiadosti o informácie výrazne narušiť prevádzku hospodárskeho subjektu, takýto subjekt by mal mať možnosť odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií. Hospodársky subjekt by mal byť povinný oznámiť Komisii dôvody každého odmietnutia poskytnúť požadované informácie. Takýmito dôvodmi by malo byť najmä riziko zodpovednosti za porušenie zmluvných povinností neprezrádzať informácie na základe zmlúv, ktoré sa riadia právom krajiny mimo Únie, alebo riziko prezradenia informácií týkajúcich sa národnej bezpečnosti v prípade tovaru s možným použitím v kontexte národnej bezpečnosti, čo by mohlo zahŕňať národné rezervy.

(54)

Maximálna lehota, v ktorej má hospodársky subjekt odpovedať na žiadosť o informácie, by mala byť 20 pracovných dní. Osobitná individuálna lehota by sa mala stanoviť podľa individuálnych okolností a v určitých prípadoch by mohla byť kratšia. Hospodársky subjekt by mal mať možnosť požiadať o jednorazové predĺženie lehoty, pričom celková lehota by sa tak na základe výslovného súhlasu Komisie mohla predĺžiť na viac ako 20 pracovných dní. Malo by sa stanoviť, že každá žiadosť hospodárskeho subjektu o predĺženie lehoty sa predloží Komisii v súlade s opatreniami v oblasti komunikácie uvedenými v individuálnom rozhodnutí. Malo by sa tiež stanoviť, že kým Komisia neodpovie na žiadosť o predĺženie lehoty, pôvodná lehota sa bude považovať za platnú v plnom rozsahu.

(55)

Aktiváciou režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu by sa v prípade potreby malo zároveň umožniť spustenie určitých postupov reakcie na krízu, ktorými sa menia pravidlá pre návrh, výrobu, posudzovanie zhody a uvádzanie tovaru, na ktorý sa vzťahujú harmonizované pravidlá Únie, na trh, ako aj určité pravidlá pre tovar, na ktorý sa vzťahuje rámec Únie pre všeobecnú bezpečnosť výrobkov. Týmito postupmi reakcie na krízu by sa malo v kontexte núdzovej situácie umožniť rýchle uvádzanie výrobkov označených ako tovar dôležitý počas krízy na trh. V prípade harmonizovaných výrobkov by orgány posudzovania zhody mali uprednostniť posudzovanie zhody tovaru dôležitého počas krízy pred inými vybavovanými žiadosťami, ktoré sa týkajú iných výrobkov. V prípade neprimeraných prieťahov v postupoch posudzovania zhody tovaru dôležitého počas krízy by príslušné orgány členských štátov mali mať možnosť vydať povolenia pre takýto tovar, v súvislosti s ktorým neboli na účely uvedenia na ich príslušný trh vykonané uplatniteľné postupy posudzovania zhody, ak spĺňa príslušné bezpečnostné požiadavky. Takéto povolenia by mali byť platné len na území vydávajúceho členského štátu, až kým sa vykonávacím aktom Komisie ich platnosť nerozšíri na územie Únie. Takéto povolenia, ktoré sa odchyľujú od postupov posudzovania zhody, by mali platiť len počas trvania režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. Okrem toho by sa v záujme podpory zvýšenia dodávok harmonizovaného a neharmonizovaného tovaru dôležitého počas krízy mala zaviesť určitá flexibilita, pokiaľ ide o mechanizmus predpokladu zhody, respektíve mechanizmus predpokladu zhody so všeobecnou bezpečnostnou požiadavkou. Výrobcovia tovaru dôležitého počas krízy by v kontexte núdzovej situácie na vnútornom trhu mali mať tiež možnosť spoľahnúť sa na vnútroštátne a medzinárodné normy, ktorými sa poskytuje rovnocenná úroveň ochrany ako v prípade európskych noriem, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie. Pokiaľ ide o samotný harmonizovaný tovar dôležitý počas krízy, v prípadoch, ak takéto európske normy neexistujú alebo ich dodržiavanie je mimoriadne sťažené v dôsledku narušení vnútorného trhu, by Komisia mala mať možnosť vydať spoločné špecifikácie poskytujúce predpoklad zhody s cieľom poskytnúť výrobcom technické riešenia pripravené na okamžité využitie.

(56)

Zavedenie týchto zmien dôležitých počas krízy týkajúcich sa príslušných odvetvových pravidiel Únie si vyžaduje cielené zmeny týchto 16 aktov: smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES (22), 2006/42/ES (23), 2010/35/EÚ (24), 2014/29/EÚ (25), 2014/30/EÚ (26), 2014/33/EÚ (27), 2014/34/EÚ (28), 2014/35/EÚ (29), 2014/53/EÚ (30), 2014/68/EÚ (31) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 (32), (EÚ) 2016/425 (33), (EÚ) 2016/426 (34), (EÚ) č. 305/2011 (35), (EÚ) 2023/988 (36) a (EÚ) 2023/1230 (37). Zmeny stanovujúce núdzové postupy v každom z príslušných aktov by sa mali začať uplatňovať až na základe osobitnej aktivácie. Aktivácia núdzových postupov v každom príslušnom akte by mala byť podmienená aktiváciou režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu podľa tohto nariadenia a mala by byť obmedzená na výrobky označené ako tovar dôležitý počas krízy a na trvanie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu.

(57)

Opatrenia na úrovni Únie zamerané na dostupnosť tovaru dôležitého počas krízy, ako sú napríklad prioritné žiadosti, sa môžu ukázať ako nevyhnutné pre zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu a jeho dodávateľských reťazcov, v prípadoch, keď existujú závažné ohrozenia fungovania vnútorného trhu, alebo v prípadoch závažného a pretrvávajúceho nedostatku tovaru dôležitého počas krízy alebo mimoriadne vysokého dopytu po tomto tovare.

(58)

Ak výrobu alebo dodávku určitého tovaru dôležitého počas krízy nemožno zabezpečiť inými prostriedkami, Komisia by mala mať v krajnom prípade v záujme zabezpečenia zachovania životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností na vnútornom trhu možnosť obrátiť sa na hospodárske subjekty usadené v Únii so žiadosťou o výrobu alebo dodávku určitého tovaru dôležitého počas krízy. Pri predkladaní takejto žiadosti by Komisia mala zohľadniť možný negatívny vplyv na hospodársku súťaž na vnútornom trhu a riziko prehĺbenia narušení trhu. Výber príjemcov a prijímateľov týchto žiadostí by nemal byť diskriminačný.

(59)

Prioritná žiadosť by mala byť založená na objektívnych, vecných, merateľných a podložených údajoch. V súvislosti s takýmito žiadosťami by sa mali zohľadňovať oprávnené záujmy hospodárskych subjektov a náklady a úsilie potrebné na akúkoľvek zmenu výrobného postupu. V prioritnej žiadosti by sa malo jasne uviesť, že o prijatí alebo zamietnutí žiadosti v plnom rozsahu rozhoduje hospodársky subjekt. Ak sa hospodársky subjekt rozhodne prioritnú žiadosť zamietnuť, môže sa takisto slobodne rozhodnúť, či žiadosť zamietne výslovne a či pri informovaní Komisie o zamietnutí žiadosti poskytne nejaké odôvodnenie.

(60)

Ak prioritnú žiadosť prijme, povinnosť splniť ju by mala mať prednosť pred akoukoľvek povinnosťou plniť záväzok podľa súkromného alebo verejného práva. Cena stanovená v každej prioritnej žiadosti by mala byť spravodlivá a primeraná. Táto cena by sa mala dať vypočítať na základe priemerných trhových cien v posledných rokoch, pričom by sa malo zohľadniť odôvodnenie jej akéhokoľvek zvýšenia alebo zníženia, napríklad s ohľadom na infláciu alebo zvýšenie vstupných nákladov. Vzhľadom na význam zabezpečenia dodávok tovaru dôležitého počas krízy, ktorý je nevyhnutný na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností na vnútornom trhu, by dodržanie povinnosti splniť prioritnú žiadosť nemalo viesť k vzniku zodpovednosti voči tretím stranám za škody, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku akéhokoľvek porušenia zmluvných povinností, ktoré sa riadia právom členského štátu, ak bolo porušenie zmluvných povinností potrebné na splnenie požadovaného uprednostnenia. Hospodárske subjekty, na ktoré sa potenciálne môže vzťahovať prioritná žiadosť, by mali mať možnosť v podmienkach svojich obchodných zmlúv upraviť prípadné dôsledky prioritnej žiadosti. Bez toho, aby bola dotknutá uplatniteľnosť iných ustanovení, by táto výnimka zo zodpovednosti nemala mať vplyv na zodpovednosť za chybné výrobky stanovenú v smernici Rady 85/374/EHS (38).

(61)

Ak hospodársky subjekt výslovne prijal prioritnú žiadosť a Komisia po takomto prijatí prijala vykonávací akt, hospodársky subjekt by mal splniť všetky podmienky tohto vykonávacieho aktu. Dôsledkom nedodržania podmienok stanovených vo vykonávacom akte hospodárskym subjektom by mala byť strata možnosti vzdať sa zmluvnej zodpovednosti. Ak ide o úmyselné nedodržanie podmienok alebo ak bolo nedodržanie podmienok spôsobené hrubou nedbanlivosťou, hospodárskemu subjektu môže byť uložená aj pokuta v súlade so zásadou proporcionality. Pokuty by nemalo byť možné uložiť hospodárskym subjektom, ktoré výslovne neprijali prioritnú žiadosť.

(62)

Ak jeden alebo viaceré členské štáty informujú Komisiu o nedostatku tovaru a služieb dôležitých počas krízy alebo o tom, že takýto nedostatok hrozí, Komisia by mala mať možnosť odporučiť uvedeným členským štátom, aby prijali opatrenia na zabezpečenie rýchleho zvýšenia dostupnosti tovaru a služieb dôležitých počas krízy. Komisia by mala zvážiť vplyv plánovaných opatrení na dotknuté hospodárske subjekty. Takéto odporúčania môžu zahŕňať opatrenia zamerané na uľahčenie rozšírenia, zmeny účelu alebo vytvorenia nových výrobných kapacít pre tovar dôležitý počas krízy alebo nových kapacít súvisiacich s činnosťami služieb dôležitých počas krízy, ako aj opatrenia zamerané na urýchlenie príslušných a uplatniteľných postupov schvaľovania, povoľovania a registrácie.

(63)

Ak jeden alebo viaceré členské štáty informujú Komisiu o nedostatku tovaru dôležitého počas krízy alebo služieb dôležitých počas krízy, Komisia by mala tieto informácie postúpiť všetkým príslušným orgánom členských štátov a zefektívniť koordináciu reakcie. Okrem toho s cieľom zabezpečiť dostupnosť určitého tovaru dôležitého počas krízy alebo služieb dôležitých počas krízy počas núdzovej situácie na vnútornom trhu a s cieľom ukončiť núdzovú situáciu na vnútornom trhu by Komisia mala mať možnosť odporučiť, aby členské štáty distribuovali tento tovar alebo služby, a to s náležitým ohľadom na zásady solidarity, nevyhnutnosti a proporcionality. Komisia by mala pomôcť koordinovať uvedenú distribúciu.

(64)

Okrem možnosti spoločného obstarávania Komisie a jedného alebo viacerých členských štátov, a ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 (39) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), by jeden alebo viaceré členské štáty mali mať zároveň možnosť požiadať Komisiu, aby v ich mene alebo na ich účet začala obstarávanie na nákup tovaru a služieb kritického významu alebo tovaru a služieb dôležitých počas krízy s cieľom využiť kúpnu silu a rokovaciu pozíciu Komisie počas režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom alebo režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. Takéto obstarávanie by malo zahŕňať nadobúdanie prác, tovaru alebo služieb dôležitých počas krízy verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom na základe zákazky a nadobúdanie alebo prenájom pozemkov, budov alebo iného nehnuteľného majetku od hospodárskych subjektov, ktoré si tento verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vybral na účely reakcie na krízu. Komisia by mala mať možnosť uskutočniť príslušný postup obstarávania v mene členských štátov alebo na ich účet na základe dohody medzi stranami alebo konať ako veľkoobchodník, t. j. nakupovať, skladovať a ďalej predávať alebo darovať tovar a služby vrátane prenájmu pozemkov, budov alebo iných nehnuteľností zúčastneným členským štátom alebo partnerským organizáciám, ktoré si vybrala.

(65)

Počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa ukázalo, že Komisia by mala mať možnosť obstarávať tovar a služby dôležité počas krízy spoločne so štátmi Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) a krajinami mimo Únie, ako sú európske mikroštáty. Žiadne postupy spoločného obstarávania, ktoré sa začali na účely nadobudnutia tovaru a služieb dôležitých počas krízy alebo tovaru a služieb kritického významu, by nemali mať negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu a nemali by byť diskriminačné ani obmedzovať obchod a ani by nemali narúšať hospodársku súťaž ani akokoľvek priamo finančne vplývať na rozpočet krajín, ktoré sa nezúčastňujú na postupe spoločného obstarávania. Takisto je nevyhnutné zabezpečiť, aby členské štáty koordinovali svoje opatrenia s podporou Komisie a rady pred začatím postupov obstarávania tovaru a služieb dôležitých počas krízy. Počas pohotovostnej fázy by členské štáty mali zaviesť systém, ktorý by umožnil identifikáciu verejných obstarávateľov a obstarávateľov, na ktorých sa vzťahujú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (40) a 2014/25/EÚ (41) a ktorí obstarávajú tovar a služby dôležité počas krízy počas núdzových situácií. Členské štáty by mali mať možnosť využívať služby ústredných kontaktných úradov pri zbere a prenose informácií o prebiehajúcom a plánovanom obstarávaní verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi na ich území na účely dodržiavania doložky o koordinácii podľa tohto nariadenia.

(66)

Dohoda, ktorou sa riadi obstarávanie Komisie v mene alebo na účet jedného alebo viacerých členských štátov alebo spoločné obstarávanie Komisie a jedného alebo viacerých členských štátov, by mala v náležitom prípade obsahovať doložku o výhradnom práve, na základe ktorej sa zúčastnené členské štáty zaväzujú neobstarávať predmetný tovar dôležitý počas krízy alebo služby dôležité počas krízy inými kanálmi a neviesť súbežné rokovania. Ak takáto doložka o výhradnom práve existuje, malo by sa v nej stanoviť, že ak majú členské štáty dodatočné potreby v oblasti obstarávania a takéto obstarávanie podľa názoru Komisie neohrozuje prebiehajúce spoločné obstarávanie alebo obstarávanie v mene alebo na účet členských štátov, zúčastnené členské štáty môžu začať svoj vlastný postup obstarávania. Na účely spoločného obstarávania by sa štáty EZVO a kandidátske krajiny Únie, ako aj Andorrské kniežatstvo, Monacké kniežatstvo, Sanmarínska republika a Vatikánsky mestský štát mali považovať za zúčastnené členské štáty, ak sa rozhodnú zúčastniť na spoločnom obstarávaní. Účelom doložky o výhradnom práve je zaistiť, aby sa nenarušilo prebiehajúce spoločné obstarávanie alebo obstarávanie v mene alebo na účet členských štátov. Obstarávanie de minimis nemá vplyv na takéto obstarávanie, a preto by verejní obstarávatelia a obstarávatelia členských štátov mali mať možnosť začať postup obstarávania, ktorý je pod finančnými limitmi stanovenými v smerniciach 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ. Okrem toho, keďže obstarávanie hospodárskeho subjektu, ktorý sa nezúčastňuje na prebiehajúcom obstarávaní, neohrozuje prebiehajúce obstarávanie, doložka o výhradnom práve stanovená v tomto nariadení by sa na tento druh obstarávania nemala vzťahovať. Ak sa členský štát rozhodne zúčastniť na spoločnom obstarávaní alebo obstarávaní v mene alebo na účet členských štátov na účely nadobudnutia tovaru a služieb dôležitých počas krízy, mal by mať možnosť využiť ústredné kontaktné úrady stanovené v tomto nariadení na informovanie všetkých verejných obstarávateľov a obstarávateľov na svojom území o prebiehajúcom obstarávaní, v súvislosti s ktorým sa uplatňuje doložka o výhradnom práve.

(67)

Transparentnosť je základnou zásadou účinného verejného obstarávania, ktorá zlepšuje hospodársku súťaž, zvyšuje efektívnosť a vytvára rovnaké podmienky. Európsky parlament by mal byť informovaný o postupoch spoločného obstarávania podľa tohto nariadenia a na požiadanie by mu mal byť udelený prístup k zmluvám uzatvoreným na základe týchto postupov, a to za predpokladu primeranej ochrany tajomstva a ochrany osobných údajov, národnej bezpečnosti členských štátov a citlivých obchodných informácií vrátane obchodných tajomstiev.

(68)

Držiteľom informácií je potrebné poskytnúť záruky, že informácie, ktoré poskytli v dôsledku uplatňovania tohto nariadenia, sa spracúvajú a používajú v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality. Informácie získané monitorovaním a na základe žiadostí o informácie a prioritných žiadostí by mali preto inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie a ich zamestnanci, orgány členských štátov a ich zamestnanci alebo akékoľvek osoby vrátane členov a pozorovateľov rady používať len na účel, na ktorý boli takéto informácie vyžiadané.

(69)

Keďže rada je poradný orgán Komisie, mala by rešpektovať zásady, normy a pravidlá Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností, vrátane okrem iného ustanovení týkajúcich sa spracovania a uchovávania takýchto informácií, ako sa stanovuje v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (42) a (EÚ, Euratom) 2015/444 (43). Zamestnanci Komisie a iných inštitúcií a orgánov Únie, ktorí majú prístup k utajovaným skutočnostiam a citlivým neutajovaným skutočnostiam týkajúcim sa práce rady, by mali byť viazaní požiadavkami na dôvernosť podľa článku 339 ZFEÚ, a to aj po skončení svojich pracovných povinností.

(70)

Ak činnosti, ktoré sa majú vykonať podľa tohto nariadenia, zahŕňajú spracúvanie osobných údajov, takéto spracúvanie by malo byť v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie o ochrane osobných údajov, konkrétne s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (44) a (EÚ) 2018/1725 (45).

(71)

Je potrebné stanoviť pravidlá pre digitálne nástroje s cieľom zabezpečiť pripravenosť, pokiaľ ide o včasnú a účinnú reakciu na možné budúce núdzové situácie, aby sa zaručilo nepretržité fungovanie vnútorného trhu, voľný pohyb tovaru, služieb a osôb v čase krízy a dostupnosť tovaru a služieb dôležitých počas krízy pre občanov, podniky a verejné orgány. V tomto nariadení by sa mali stanoviť aj pravidlá pre digitálne nástroje zaručujúce uprednostnenie a urýchlenie postupov povoľovania, registrácie alebo vyhlásenia, aby sa uľahčil voľný pohyb osôb a bezpečný prenos a výmena informácií. Komisia a členské štáty by mali opätovne používať alebo v čo najväčšej miere rozšíriť svoje existujúce digitálne nástroje. Ak to nie je možné, Komisia a členské štáty by mali v náležitých a odôvodnených prípadoch zaviesť nové digitálne nástroje. Komisia by mala vykonávacími aktmi stanoviť technické aspekty takýchto nástrojov alebo infraštruktúr.

(72)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o špecifikácie rámca pre nepredvídané udalosti týkajúce sa pripravenosti, spolupráce, výmeny informácií a krízovej komunikácie pre režim obozretného dohľadu a režim núdzovej situácie na vnútornom trhu. Okrem toho by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o možnosť prijať zmierňujúce opatrenia, konkrétne administratívne opatrenia, digitálne nástroje a vzory, ktorými sa uľahčí voľný pohyb osôb. Okrem toho by sa v záujme rýchlej a koordinovanej reakcie mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aj pokiaľ ide o aktiváciu osobitných opatrení reakcie na núdzovú situáciu počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. Okrem toho by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie technických aspektov osobitných digitálnych nástrojov na podporu cieľov tohto nariadenia. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (46).

(73)

Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa vplyvov krízy na vnútorný trh.

(74)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Predovšetkým sa ním rešpektuje právo na súkromie hospodárskych subjektov zakotvené v článku 7 charty, právo na ochranu osobných údajov stanovené v článku 8 charty, sloboda podnikania a zmluvná sloboda, ktoré sú chránené článkom 16 charty, právo vlastniť majetok chránené článkom 17 charty, právo na kolektívne vyjednávanie a právo na kolektívne akcie chránené článkom 28 charty a právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ako sa stanovuje v článku 47 charty.

(75)

Týmto nariadením by nemala byť dotknutá autonómia sociálnych partnerov, ako sa uznáva v ZFEÚ.

(76)

Toto nariadenie by sa nemalo vykladať tak, že má vplyv na právo na ochranu životného prostredia, právo na kolektívne vyjednávanie a právo na kolektívne akcie v súlade s chartou vrátane práva pracovníkov a zamestnávateľov na kolektívne akcie na ochranu svojich záujmov vrátane štrajku a na právo alebo slobodu štrajkovať alebo prijímať iné opatrenia, na ktoré sa vzťahujú osobitné systémy pracovnoprávnych vzťahov v členských štátoch v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou.

(77)

Iné právne akty Únie, napríklad tie, ktorými sa stanovujú povinnosti hospodárskych subjektov sprístupňovať údaje subjektom verejného sektora, nemajú vplyv na toto nariadenie. Preto, ak iné právne akty Únie obsahujú aj ustanovenia o žiadostiach Komisie o informácie, ktoré majú rovnaký účel ako ustanovenia tohto nariadenia, by sa po aktivácii režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu Radou mali uplatňovať len príslušné ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa žiadostí o informácie.

(78)

Únia je aj naďalej plne oddaná medzinárodnej solidarite a silne podporuje zásadu, že všetky opatrenia považované za nevyhnutné, ktoré sa prijali podľa tohto nariadenia, vrátane opatrení nevyhnutných na prevenciu alebo zmiernenie kritických nedostatkov, sa vykonávajú cielene, transparentne, primerane, dočasne a zlučiteľne so záväzkami Svetovej obchodnej organizácie.

(79)

Súčasťou rámca Únie by mali byť medziregionálne prvky na zavedenie jednotných, medziodvetvových a cezhraničných opatrení pre prípad nepredvídaných udalostí na vnútornom trhu, opatrení obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a opatrení reakcie na núdzovú situáciu na vnútornom trhu, najmä vzhľadom na zdroje, kapacity a zraniteľnosti naprieč susednými regiónmi, zvlášť pohraničnými regiónmi.

(80)

Komisia by mala pravidelne posudzovať fungovanie a účinnosť tohto nariadenia a predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade vrátane hodnotenia práce rady, stresových testov, odbornej prípravy a krízových protokolov, kritérií aktivácie režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom a núdzovej situácie na vnútornom trhu, ako aj používania digitálnych nástrojov. Okrem toho by sa správy mali predkladať do štyroch mesiacov po deaktivácii režimu obozretného dohľadu nad vnútorným trhom, prípadne režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu. V týchto správach by malo byť zahrnuté hodnotenie opatrení prijatých podľa tohto nariadenia v súvislosti s krízou, ktorá viedla k aktivácii uvedeného režimu, najmä pokiaľ ide o účinnosť týchto opatrení. V týchto správach by sa mohli navrhnúť prípadné zlepšenia a v náležitých prípadoch by mohli byť doplnené príslušnými legislatívnymi návrhmi.

(81)

Nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (47) stanovuje mechanizmus pre dvojstranné rokovania o prekážkach fungovania vnútorného trhu a ich oznamovanie. Aby sa zabránilo duplicite pravidiel v prípade aktivácie režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu, uvedené nariadenie by sa malo príslušne zmeniť. Nariadením (ES) č. 2679/98 by nemal byť nijako dotknutý výkon základných práv uznaných na úrovni Únie a členských štátov vrátane práva na štrajk alebo slobody štrajkovať alebo prijímať iné opatrenia, na ktoré sa vzťahujú osobitné systémy pracovnoprávnych vzťahov v členských štátoch, v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou. Nemalo by ním byť dotknuté ani právo vyjednávať, uzatvárať kolektívne zmluvy a uskutočniť kolektívne akcie v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou.

(82)

Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne zaručiť hladké a neprerušované fungovanie vnútorného trhu zavedením opatrení pre prípad nepredvídaných udalostí, obozretného dohľadu a núdzovej situácie na vnútornom trhu v záujme uľahčenia koordinácie opatrení reakcie v prípade krízy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu alebo účinkov opatrení ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,