(1)

Dňa 20. decembra 2023 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu bionafty s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“, „ČĽR“ alebo „Čína“) do Európskej únie (ďalej len „Únia“) na základe článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 7. novembra 2023 podala Európska rada pre bionaftu (European Biodiesel Board, ďalej len „navrhovateľ“ alebo „EBB“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho bionaftu v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Dovoz bionafty v súčasnosti podlieha antidumpingovým opatreniam, ak má pôvod v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“) (3), a vyrovnávacím opatreniam, ak má pôvod v Argentíne (4), Indonézii (5) alebo USA (6).

(4)

Navrhovateľ 29. apríla 2024 požiadal o registráciu dovozu podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia. Komisia dovoz nezaregistrovala, keďže podmienky uplatňovania so spätnou účinnosťou opísané v článku 10 ods. 4 základného nariadenia sa nepovažovali za splnené.

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala navrhovateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a orgány ČĽR, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(6)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Žiadna strana nepožiadala o vypočutie úradníkom pre vypočutie. Komisia uskutočnila vypočutia s navrhovateľom (spolu so združeniami, o ktorých je známe, že sa ich to týka), so spoločnosťou EcoCeres, ktorá je vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, a so spoločnosťou Excelence New Energy BV, ktorá je prepojeným dovozcom spoločnosti Zhuoyue.

(7)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(8)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku troch výrobcov z Únie na základe najväčšieho objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii v období od 1. októbra 2022 do 30. septembra 2023 vykázaného vo fáze začatia konania. Zohľadnil sa aj sortiment výrobkov. Na týchto troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky pripadalo približne 12 % odhadovaného celkového objemu výroby podobného výrobku v Únii a 23 % výroby a predaja v EÚ výrobcami, ktorí odpovedali na otázky. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Pripomienky predložili navrhovateľ a čínsky vyvážajúci výrobca EcoCeres.

(9)

Spoločnosť EcoCeres požadovala, aby bol do vzorky zahrnutý výrobca z Únie – spoločnosť Neste. Tvrdila, že zahrnutie spoločnosti Neste bolo odôvodnené v záujme zabezpečenia celkovej reprezentatívnosti vzorky, keďže by išlo o najväčšieho výrobcu z Únie, na ktorého pripadá 15 % odhadovaného celkového objemu výroby bionafty v Únii a bez ktorého by vzorka nebola reprezentatívna z hľadiska objemu výroby alebo predaja. Takisto sa domnievala, že zahrnutie spoločnosti Neste do vzorky bolo odôvodnené, pretože by išlo o veľkého výrobcu hydrogenovaného rastlinného oleja (ďalej len „HVO“), ktorý je hlavným druhom výrobku, ktorý spoločnosť EcoCeres predáva na trhu Únie.

(10)

Komisia analyzovala tvrdenie spoločnosti EcoCeres. Po prvé, Komisia uviedla, že v rámci vzorky sa zohľadňovala veľkosť jednotlivých právnych subjektov. V tejto súvislosti a vzhľadom na objasnenia týkajúce sa objemu výroby spoločnosti Neste, ktorý uviedol navrhovateľ, sa zdá, že tvrdenie spoločnosti EcoCeres týkajúce sa príslušných objemov výroby spoločnosti Neste v jej jednotlivých závodoch je nadhodnotené. Po druhé, z informácií dostupných v spise vyplynulo, že výroba v Únii počas obdobia prešetrovania pozostávala najmä z metylesteru mastnej kyseliny (ďalej len „FAME“), zatiaľ čo objemy výroby HVO (7) boli zjavne nižšie. Po tretie, tento sortiment výrobkov sa v rámci predbežnej vzorky už zohľadnil v takom rozsahu, že vzorka zahŕňala spoločnosť Raffineria di Gela S.p.A., ktorá je súčasťou skupiny Eni vyrábajúcej HVO. Tvrdenie spoločnosti EcoCeres, aby bola do vzorky pridaná spoločnosť Neste, bolo preto zamietnuté.

(11)

EBB vzhľadom na zmes surovín (založenú na odpade) používanú čínskymi výrobcami tvrdila, že spoločnosť Saipol, ktorá je výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a vyrába bionaftu z repkového oleja, by mal nahradiť výrobca, ktorý vyrába bionaftu z moderných surovín a má sídlo v Nemecku. EBB tvrdila, že čínske výrobné odvetvie bionafty nepoužíva na výrobu bionafty repkový olej, keďže používa najmä použitý kuchynský olej, ktorý je v krajine dostupný. Z uvedeného vyplýva, že ak by spoločnosť Saipol bola potvrdená v rámci konečnej vzorky výrobcov z Únie, takmer polovica predaja v Únii v rámci vzorky by sa nedala priamo porovnať s čínskym dovozom bionafty založenej na odpade. EBB tvrdila, že vhodným výrobcom z EÚ zaradeným do vzorky na účely súčasného prešetrovania by bola spoločnosť Verbio SE, pretože má sídlo v Nemecku a závody spoločnosti Verbio využívajú na výrobu bionafty moderné suroviny a zároveň aj repkový olej.

(12)

Komisia v nadväznosti na toto tvrdenie objasnila, že kritériami výberu vzorky výrobcov z Únie boli objem predaja alebo výroby posudzovaných spoločností, ako aj sortiment výrobkov. Strany zaradené do vzorky na tomto základe sa považovali za reprezentatívne pre výrobné odvetvie Únie ako celok. Napriek pripomienkam EBB teda Komisia nezistila žiadne dôvody na vylúčenie spoločnosti Saipol zo vzorky výrobcov z Únie. Spoločnosť Saipol totiž patrila medzi najväčších výrobcov bionafty (8) v Únii, ako to uviedol samotný navrhovateľ. Okrem toho sa spoločnosť Saipol považovala za reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie, keďže vyrábala bionaftu najprv z repkového oleja, ktorý je v Únii dominantnou surovinou na výrobu bionafty.

(13)

Okrem toho zaradenie závodu spoločnosti Verbio do vzorky by bolo neopodstatnené, pretože, ako uviedla samotná EBB, objem výroby spoločnosti Masol Iberia Biodiesel S.L.U., jednej z troch spoločností, ktorá bola navrhnutá na zaradenie do vzorky, bol výrazne vyšší. Okrem toho zahrnutím spoločnosti Masol Iberia Biodiesel S.L.U. by sa zabezpečila uskutočniteľnosť porovnania predaja bionafty vyrobenej z moderných surovín medzi výrobným odvetvím Únie a vyvážajúcimi výrobcami. Žiadosť o zahrnutie spoločnosti Verbio SE bola preto zamietnutá.

(14)

Komisia však vzhľadom na používanie hlavných surovín, ako ho uviedli čínske strany zaradené do vzorky, považovala za vhodné zvýšiť vo vzorke výrobcov z Únie objem bionafty vyrobenej z použitého kuchynského oleja, keďže by sa tým zvýšila reprezentatívnosť sortimentu výrobkov výrobného odvetvia Únie vo vzťahu k čínskemu dovozu a uľahčilo porovnanie medzi cenami v Únii a čínskymi dovoznými cenami bionafty. Komisia sa preto rozhodla pridať do vzorky skupinu Chevron Renewable Energy Group, ktorá je výrobcom bionafty so sídlom v Nemecku a ako surovinu používa použitý kuchynský olej.

(15)

Na týchto štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky pripadalo približne 15 % odhadovaného celkového objemu výroby podobného výrobku v Únii a 28 % výroby a predaja v EÚ výrobcami, ktorí odpovedali na otázky.

(16)

Komisia vyzvala týchto štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, aby vyplnili dotazník. Takisto vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k revidovanej vzorke. Pripomienky predložila spoločnosť EcoCeres.

(17)

Spoločnosť EcoCeres uviedla, že rozhodnutie o vzorke bolo prijaté na základe chybného skutkového základu. Tvrdila najmä, že rotterdamský závod spoločnosti Neste mal väčšiu výrobnú kapacitu ako závod spoločnosti Saipol a že Komisia podhodnotila výrobu HVO v EÚ (9). Spoločnosť EcoCeres preto požadovala, aby bol namiesto spoločnosti Raffineria di Gela alebo navyše k nej zahrnutý do vzorky aspoň jeden subjekt/závod spoločnosti Neste.

(18)

Tvrdenie, že rotterdamský závod spoločnosti Neste mal výrobnú kapacitu HVO, ktorá bola vyššia ako výroba bionafty spoločnosťou Saipol, nedokazuje, že počas obdobia prešetrovania mal príslušný právny subjekt skutočne takú úroveň výroby alebo predaja v EÚ, ktorá by sa blížila takejto výrobnej kapacite. Zároveň, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 8, rozhodujúcimi prvkami, na základe ktorých sa spoločnosť zahrnie (alebo nezahrnie) do vzorky, sú objemy výroby a predaja, a nie výrobná kapacita. Pokiaľ ide o údajné podhodnotenie výroby HVO v Únii, Komisia uviedla, že strana predložila protichodné informácie. Informácia o výrobe HVO v Únii v objeme 5 miliónov ton v roku 2022, ako to tvrdila spoločnosť EcoCeres, bola vyvrátená iným podaním tejto spoločnosti (10), v ktorom bola vykázaná kapacita (t. j. údaj, ktorý je zvyčajne vyšší ako skutočná výroba) samostatných zariadení na výrobu HVO v Únii v roku 2023 vo výške 3 milióny ton. Vzhľadom na uvedené a aby nebol HVO vo vzorke zastúpený neprimerane nadmerne bola žiadosť spoločnosti EcoCeres týkajúca sa zahrnutia aspoň jedného subjektu/závodu spoločnosti Neste do vzorky zamietnutá.

(19)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(20)

Dvaja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia sa vzhľadom na nízky počet odpovedí rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(21)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(22)

Šesťdesiati traja (63) vyvážajúci výrobcovia v dotknutej krajine poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý mohol byť primerane prešetrený v rámci stanovenej lehoty. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny.

(23)

Jedna zainteresovaná strana doručila Komisii pripomienky týkajúce sa vzorky. Vyvážajúci výrobca Henan Junheng Industrial Group Biotechnology Company., Ltd. (ďalej len „Henan Junheng“) tvrdil, že Komisia by mala vo vzorke zvýšiť počet spoločností, ktoré vyrábajú hydrogenovaný rastlinný olej (HVO), aby sa zohľadnili rozdiely v nákladoch a vývozných cenách vyplývajúce z odlišných výrobných procesov v prípade FAME a HVO.

(24)

Komisia pripomenula, že pôvodná vzorka sa vzťahovala na značný podiel dovozu (približne 55 %). Okrem toho na výrobcu HVO zaradeného do vzorky pripadala približne jedna tretina objemu vývozu zaradeného do vzorky. Komisia preto usúdila, že čínski vyvážajúci výrobcovia, ktorí vyrábajú obe tieto odlišné kategórie bionafty, boli dostatočne zastúpení vo vzorke. Komisia preto zamietla toto tvrdenie a potvrdila pôvodnú vzorku vyvážajúcich výrobcov.

(25)

Jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR požiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Preskúmanie tejto žiadosti počas predbežnej fázy prešetrovania by predstavovalo neprimerané zaťaženie, najmä vzhľadom na zložitú štruktúru vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky (celkovo päť výrobných subjektov a niekoľko príslušných prepojených podnikov, ako sú napríklad dodávatelia alebo obchodníci) a tomu zodpovedajúce trvanie overovaní na mieste. Okrem toho, vyvážajúci výrobca, ktorý požiadal o individuálne preskúmanie, predával bionaftu do Únie priamo a prostredníctvom prepojeného obchodníka, t. j. individuálne preskúmanie tejto spoločnosti by si vyžadovalo prešetrovanie aspoň dvoch subjektov. Komisia sa rozhodne, či umožní individuálne preskúmanie, v konečnej fáze prešetrovania.

(26)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(27)

Komisia zaslala dotazníky výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, dvom dovozcom/obchodníkom, navrhovateľovi a vyvážajúcim výrobcom v ČĽR. S výnimkou dotazníka určeného pre navrhovateľa boli rovnaké dotazníky sprístupnené online (11) v deň začatia konania.

(28)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(29)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2022 do 30. septembra 2023 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(30)

Výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, sú monoalkylestery mastných kyselín a/alebo parafínové plynové oleje získané syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, bežne známe ako „bionafta“, v čistom stave alebo obsiahnuté v zmesi, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 1516 20 98 (kódy TARIC 1516 20 98 21, 1516 20 98 22, 1516 20 98 23, 1516 20 98 29, 1516 20 98 31, 1516 20 98 32 a 1516 20 98 39), ex 1518 00 91 (kódy TARIC 1518 00 91 21, 1518 00 91 22, 1518 00 91 23, 1518 00 91 29, 1518 00 91 31, 1518 00 91 32 a 1518 00 91 39), ex 1518 00 95 (kódy TARIC 1518 00 95 10, 1518 00 95 11 a 1518 00 95 19), ex 1518 00 99 (kódy TARIC 1518 00 99 21, 1518 00 99 22, 1518 00 99 23, 1518 00 99 29, 1518 00 99 31, 1518 00 99 32 a 1518 00 99 39), ex 2710 19 43 (kódy TARIC 2710 19 43 21, 2710 19 43 22, 2710 19 43 23, 2710 19 43 29, 2710 19 43 31, 2710 19 43 32 a 2710 19 43 39), ex 2710 19 46 (kódy TARIC 2710 19 46 21, 2710 19 46 22, 2710 19 46 23, 2710 19 46 29, 2710 19 46 31, 2710 19 46 32 a 2710 19 46 39), ex 2710 19 47 (kódy TARIC 2710 19 47 21, 2710 19 47 22, 2710 19 47 23, 2710 19 47 29, 2710 19 47 31, 2710 19 47 32 a 2710 19 47 39), 2710 20 11 , 2710 20 16 , ex 3824 99 92 (kódy TARIC 3824 99 92 10, 3824 99 92 11, 3824 99 92 13, 3824 99 92 14, 3824 99 92 15, 3824 99 92 16 a 3824 99 92 19), 3826 00 10 a ex 3826 00 90 (kódy TARIC 3826 00 90 11, 3826 00 90 12, 3826 00 90 13, 3826 00 90 19, 3826 00 90 31, 3826 00 90 32 a 3826 00 90 39), okrem udržateľného leteckého paliva spĺňajúceho požiadavky Štandardnej špecifikácie pre letecké turbínové palivá obsahujúce syntetické uhľovodíky ASTM D7566-22, v súčasnosti patriaceho pod číselné znaky KN ex 2710 19 43 (doplnkový kód TARIC 89FT), ex 2710 19 46 (doplnkový kód TARIC 89FT), ex 2710 19 47 (doplnkový kód TARIC 89FT), ex 2710 20 11 (doplnkový kód TARIC 89FT) a ex 2710 20 16 (doplnkový kód TARIC 89FT), a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(31)

Prešetrovaný výrobok možno vyrábať s použitím rôznych procesov, napríklad transesterifikáciou olejov a tukov, Fischer-Tropschovou syntézou alebo hydrogenáciou surovín z obnoviteľných zdrojov. Je to palivo z obnoviteľných zdrojov vyrábané zo širokého radu surovín vrátane rastlinných olejov, ako je repkový olej, sójový olej alebo palmový olej, z použitého kuchynského oleja (UCO), zo živočíšnych tukov alebo z biomasy.

(32)

Bionafta sa zvyčajne používa v odvetví dopravy, ako napríklad cestná, železničná a letecká doprava a v námorných odvetviach, najmä zmiešaná s fosílnou naftou, ale aj vo svojej čistej forme.

(33)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v ČĽR (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(34)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(35)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(36)

Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemických látok (ďalej len „CCCMC“), ktorá je splnomocnená zastupovať 27 vyvážajúcich výrobcov (12) v tomto prešetrovaní, tvrdila, že bionafta vyrábaná zo surovín uvedených v prílohe IX k smernici o energii z obnoviteľných zdrojov v prepracovanom znení (ďalej len „RED II“) (13) by mala byť vylúčená z rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania z dôvodu, že nedávnym prešetrovaním týkajúcim sa mastnej kyseliny s pôvodom v Indonézii „Komisia dospela k záveru, že mastné kyseliny s DoS najmenej 97 % vyrábané z odpadu a certifikované dobrovoľnou schémou uznanou Komisiou podľa článku 30 ods. 4 smernice RED II alebo vnútroštátnou certifikačnou schémou zriadenou podľa článku 30 ods. 6 smernice RED II majú síce rovnaké vlastnosti ako iné mastné kyseliny, ale majú odlišné použitia a nekonkurujú podobnému výrobku“ (14). Komisia uviedla, že na rozdiel od citovaného prípadu týkajúceho sa mastných kyselín v tomto prešetrovaní sa zvyčajne na všetky druhy výrobku vzťahuje smernica RED II vzhľadom na skutočnosť, že zákazníci žiadajú o bionaftu vyrobenú s použitím surovín uvedených v časti A a B prílohy IX k smernici RED II. Takisto si priamo konkurujú, ako sa vysvetľuje ďalej v tomto bode. Komisia tvrdenie komory CCCMC zamietla.

(37)

V rámci vymedzenia výrobku v tomto konaní možno rozlíšiť tri hlavné skupiny výrobku: FAME, HVO a udržateľné letecké palivo.

(38)

Spoločnosť EcoCeres žiadala, aby udržateľné letecké palivo bolo vylúčené z rozsahu pôsobnosti prešetrovania, pretože nikdy predtým nebolo prešetrované v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu tykajúcich sa bionafty, má iné fyzické a technické vlastnosti, je určené na iné konečné použitie a podlieha inému výrobnému procesu. Poukázala tiež na skutočnosť, že je nezameniteľné s inými skupinami výrobkov FAME a HVO. Spoločnosť EcoCeres dodala, že uloženie ciel na udržateľné letecké palivo, ktoré je údajne v Únii a na celosvetovom trhu nedostatkové, by bolo neprimerané a v rozpore so silnými politickými iniciatívami, ktoré predstavila samotná Komisia.

(39)

V rámci prvej úvodnej poznámky Komisia objasnila, že nie každé udržateľné letecké palivo je bionafta a že v závislosti od kontextu a regulačného prostredia sa môžu uplatňovať viaceré vymedzenia a terminológie. V článku 3 nariadenia ReFuelEU Aviation (15) sa udržateľné letecké palivá vymedzujú ako letecké palivá, ktoré sú: a) syntetické letecké palivá; b) letecké biopalivá alebo c) fosílne letecké palivá vyrobené z odpadu. Tento bod sa týka len palív v písmene b), t. j. príslušných leteckých biopalív.

(40)

Z prešetrovania vyplynuli obmedzené rozdiely, pokiaľ ide o výrobný proces a základné fyzické, chemické a technické vlastnosti udržateľného leteckého paliva v porovnaní s HVO. V súčasnosti sa však HVO a FAME nedajú používať v leteckých motoroch. Komisia teda zistila, že udržateľné letecké palivo má iné použitie a dospela k záveru, že ho nemožno považovať za zameniteľné alebo konkurujúce HVO/FAME.

(41)

Komisia sa na základe týchto úvah rozhodla predbežne akceptovať vylúčenie udržateľného leteckého paliva z rozsahu pôsobnosti súčasného prešetrovania.

(42)

Komora CCCMC požadovala, aby bol HVO vylúčený z rozsahu pôsobnosti prešetrovania z toho dôvodu, že FAME a HVO sú zásadne odlišné výrobky z hľadiska preferencií spotrebiteľov a noriem, fyzických a chemických vlastností, konečných použití, výrobných procesov a zameniteľnosti.

(43)

Spoločnosť EcoCeres požadovala, aby bol HVO vylúčený z rozsahu pôsobnosti prešetrovania a považoval sa za výrobok odlišný od bionafty FAME z dôvodu, že HVO nikdy nebol predmetom prešetrovaní EÚ na ochranu obchodu týkajúcich sa bionafty a v porovnaní s FAME má údajne odlišné vnímanie na trhu, odlišné právne zaobchádzanie v EÚ v porovnaní s inými orgánmi, ako sú orgány Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických, odlišné colné zatriedenie a odlišné normy pre výrobky; odlišné fyzické a chemické vlastnosti; odlišné konečné použitia; odlišný výrobný proces; odlišný vplyv na životné prostredie.

(44)

Po prvé, Komisia konštatovala, že pri stanovení vymedzenia výrobku, Komisia môže zohľadniť viaceré aspekty, akými sú, okrem iného, fyzické, technické a chemické vlastnosti výrobkov, ich použitie, zameniteľnosť, vnímanie spotrebiteľa, distribučné kanály, výrobný proces, výrobné náklady a kvalita. V súlade s tým samotné rozdiely vo výrobnom procese a normách výrobkov nie sú rozhodujúce, pokiaľ ide o určenie toho, či druhy výrobkov tvoria jeden výrobok.

(45)

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie, že HVO nikdy nebol predmetom prešetrovaní EÚ na ochranu obchodu týkajúcich sa bionafty, to sa zdá v rozpore s vlastnými tvrdeniami spoločnosti EcoCeres (16). Komisia totiž uviedla, že v predchádzajúcich prešetrovaniach EÚ týkajúcich sa bionafty a v tomto prešetrovaní sú do vymedzenia výrobku zahrnuté plynové oleje získané syntézou a/alebo hydrogenáciou nefosílneho pôvodu. V prešetrovaní uzavretom v roku 2021 už dostala a riešila žiadosť o vylúčenie výrobku HVO, ktorá bola zamietnutá z niekoľkých dôvodov (17).

(46)

Predmetom nasledujúcich odôvodnení sú ďalšie tvrdenia, ktoré sú zhrnuté v odôvodneniach 42 a 43.

(47)

Pokiaľ ide o údajne odlišné základné fyzické a chemické vlastnosti, v rámci predchádzajúcich prešetrovaní Komisia uznala existenciu určitých rozdielov vo fyzických vlastnostiach medzi FAME a HVO, ale tieto rozdiely neboli takého druhu, aby odôvodňovali vylúčenie výrobku (18).

(48)

Strany uviedli, že fyzické a chemické vlastnosti HVO sú viac podobné tradičnej nafte ako vlastnostiam FAME a že úroveň zvyčajnej medznej teploty filtrovateľnosti (ďalej len „MTF“) a iné vlastnosti (ako je hustota alebo viskozita) HVO a FAME sú rozdielne.

(49)

To však nespôsobuje, že by bol HVO na účely tohto prešetrovania odlišným výrobkom. HVO aj FAME majú niekoľko druhov výrobku rozdielnymi úrovňami MTF, hustoty a viskozity. Totiž sú druhy výrobku FAME, ktoré majú rovnakú úroveň MTF ako niektoré druhy výrobku HVO (19). Komora CCCMC poukázala na dobrú stabilitu HVO pri skladovaní v porovnaní s FAME, ani to však nespôsobuje, že by bol HVO odlišným výrobkom.

(50)

Spoločnosť EcoCeres uviedla, že suroviny pre FAME sú na báze potravinárskych a krmovinárskych plodín a líšia sa od surovín používaných na výrobu bionafty druhej generácie, a preto je táto zásadne odlišným výrobkom.

(51)

Komisia nesúhlasila a uviedla, že súčasné použitie surovín je dôsledkom legislatívnych rozhodnutí, ktoré sa časom vyvíjajú. Navyše niektoré druhy FAME sa vyrábajú z odpadu, ako je metylester použitého kuchynského oleja (UCOME), pričom v teoretickej rovine nič nebráni tomu, aby sa na výrobu HVO použili suroviny, ktoré nie sú odpadom.

(52)

Pokiaľ ide o údajne odlišné konečné použitia, Komisia v rámci nedávneho prešetrovania týkajúceho sa rovnakého vymedzenia výrobku už zamietla žiadosť o vylúčenie výrobku týkajúcu sa HVO, pretože zistila, že konečné použitie výrobku je v prípade HVO a FAME rovnaké (20). Pri tomto prešetrovaní Komisia zistila, že HVO vyrábaný v Číne je v konkurenčnom vzťahu s akoukoľvek bionaftou vyrábanou v Únii. HVO možno používať v celej Únii počas celého roka, či už v čistej forme alebo pred použitím zmiešaný s inými bionaftami, a to rovnakým spôsobom ako napríklad repkový metylester (RME), ktorý je druhom FAME získavaným z repkového oleja vo veľkej miere vyrábaným v Únii. HVO je preto zameniteľný s bionaftou vyrobenou v Únii.

(53)

Komora CCCMC tvrdila, že len HVO sa používa v čistej forme. FAME aj HVO sa však používajú v čistej forme v motoroch, čo je v rozpore s uvedeným tvrdením (21). Takisto možno FAME aj HVO zmiešavať s fosílnou naftou (a inými druhmi bionafty) s cieľom dosiahnuť optimálne palivo pre konkrétny druh dopravy a/alebo pre konkrétne obdobie v roku.

(54)

Prešetrovaním sa zistilo, že FAME a HVO akéhokoľvek pôvodu sú generické výrobky (pokiaľ ide o fyzikálne vlastnosti/špecifikácie), ktoré sú porovnateľné z pohľadu dovozcu a obchodníka (22).

(55)

Napokon, pokiaľ ide o konečné použitie, komora CCCMC takisto tvrdila, že výrobcovia v automobilovom priemysle bežne uprednostňujú HVO pred FAME. Toto tvrdenie však nebolo podložené a nedalo sa potvrdiť ničím, čo je uvedené v spise.

(56)

Pokiaľ ide o údajne odlišné vnímanie HVO v porovnaní s FAME na trhu, Komisia zistila, že HVO a FAME patria do tej istej všeobecnej kategórie, t. j. udržateľná náhrada fosílneho naftového paliva používaného najmä v odvetví dopravy. Trh vníma FAME a HVO ako udržateľné alternatívne palivá pre naftové motory v odvetví dopravy. Spoločnosť EcoCeres tvrdila, že webové sídla navrhovateľa a viacerých výrobcov nazývajú HVO ako „naftu z obnoviteľných zdrojov“. Komisia uviedla, že informácie sa na takýchto webových sídlach uvádzajú na opisné účely a rozlišujú medzi odlišnými druhmi výrobku, to však nepodporuje záver, že HVO je na účely tohto prešetrovania odlišným výrobkom.

(57)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti predbežne vylúčila udržateľné letecké palivo z rozsahu pôsobnosti prešetrovania a zamietla všetky ostatné tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku. V prípade všetkých druhov bionafty vyrábanej v Únii, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie, sa zistilo, že sú v priamom konkurenčnom vzťahu s bionaftou vyrábanou v Číne. Navyše, a to aj napriek možným rozdielom z hľadiska surovín používaných na výrobu alebo rozdielom vo výrobnom procese, majú všetky rovnaké alebo veľmi podobné základné fyzické, chemické a technické vlastnosti a používajú sa na tie isté účely. Možné rozdiely vo výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, nemenia jeho základné vymedzenie, jeho vlastnosti ani jeho chápanie jednotlivými stranami. Najmä z pohľadu koncového používateľa naftového paliva nezáleží na tom, či dostupná zmes obsahuje bionaftu vyrobenú z jednej konkrétnej suroviny alebo s použitím konkrétneho výrobného procesu. Všetky druhy bionafty a zmesí bionafty, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie, sú súčasťou legislatívneho balíka týkajúceho sa energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a alternatívnych palív. Výrobné odvetvie Únie v oblasti bionafty vyrába všetky druhy bionafty, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie.

(58)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o ČĽR, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(59)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu bionafty. Relevantné informácie predložilo štyridsaťdva (42) vyvážajúcich výrobcov.

(60)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(61)

Čínska vláda nedoručila žiaden vyplnený dotazník. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(62)

Čínska vláda, komora CCCMC a spoločnosť Zhuoyue predložili pripomienky v súvislosti s uplatňovaním článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Tieto pripomienky sa riešia v bode 3.2.1.8.

(63)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt bola vhodnou reprezentatívnou krajinou podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Brazília. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(64)

Komisia 7. marca 2024 prostredníctvom záznamu do spisu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe bionafty. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt určila možné reprezentatívne krajiny, konkrétne Brazíliu, Kolumbiu, Malajziu a Thajsko. Komisia sa takisto zaoberala informáciami týkajúcimi sa výberu reprezentatívnej krajiny, ktoré spoločnosť EcoCeres predložila pri začatí prešetrovania podľa bodu 5.3.2 oznámenia o začatí konania.

(65)

Komisii boli doručené pripomienky k prvému záznamu od navrhovateľa a všetkých troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(66)

Komisia 7. júna 2024 vydala druhý záznam (ďalej len „druhý záznam“), v ktorom sa zaoberala pripomienkami k prvému záznamu, ktoré sa podrobne uvádzajú v bodoch 3.2.2.2 až 3.2.2.4 ďalej v texte, a podľa potreby ich zohľadnila pri ďalšej analýze a výbere reprezentatívnej krajiny.

(67)

Komisia v druhom zázname informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty, pričom ako reprezentatívnu krajinu použila Malajziu. Takisto informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe finančných informácií siedmich výrobcov bionafty v reprezentatívnej krajine.

(68)

Komisia dostala pripomienky k druhému záznamu od EBB a spoločností Jiao a Zhuoyue. Tieto pripomienky sa riešia v bodoch 3.2.2.2 až 3.2.2.4 ďalej v texte.

(69)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(70)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(71)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(72)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa stanovuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(73)

Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je kumulatívny, pri zisťovaní výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu.

(74)

Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(75)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(76)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa Číny (ďalej len „správa“) (23), ktorá obsahuje dôkazy o existencii značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v prípade mnohých kľúčových výrobných faktorov (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj vo vybraných odvetviach (ako napr. chemický priemysel). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa týkajúca sa Číny bola vložená do vyšetrovacieho spisu vo fáze začatia konania.

(77)

Navrhovateľ sa odvolával na dôkazy uvedené v správe, ako aj na zistenia Komisie pri nedávnych prešetrovaniach (24), pričom vyzdvihol relevantnosť ďalej uvedených deformácií v kontexte antidumpingových konaní EÚ.

(78)

Navrhovateľ takisto doplnil do správy dodatočné relevantné dôkazy, ako sú napríklad správy orgánov v iných jurisdikciách. Navrhovateľ napríklad poukázal na to, že v roku 2023 Ministerstvo poľnohospodárstva USA preukázalo, že „smernice založené na politikách, ktoré prijala ČĽR, takisto umožnili čínskemu odvetviu bionafty byť čiastočne izolované od celosvetového trhu a menej citlivé na trhové sily“  (25).

(79)

Navrhovateľ ďalej pripomenul nasledujúce skutočnosti, ktoré vedú k výrazným deformáciám.

(80)

Po prvé, odvetvie bionafty je do značnej miery zásobované podnikmi, ktoré vlastnia a ovládajú štátne orgány, ktoré nad nimi vykonávajú dohľad alebo ich usmerňujú. Napríklad spoločnosť Beijing Haixin Energy Technology Co., Ltd, ktorá je jedným z hlavných výrobcov bionafty v Číne, kontrolujú štátom vlastnené podniky, konkrétne spoločnosti Beijing Haixinzhi Low Carbon Technology Development a Beijing Haidian District State-owned Assets Investment Management Co., Ltd, ktoré vlastnia 35,22 % akcií spoločnosti (26). Výroba bionafty spoločnosťou v roku 2022 „vstúpila do fázy hromadnej výroby, pričom výroba, predaj a objem núdzových zásob sa medziročne výrazne zvýšili“  (27).

(81)

Čínska vláda dohliada aj na výrobcov bionafty v súkromnom vlastníctve a usmerňuje ich, ako je zjavné z týchto dokumentov a skutočností:

(82)

Súkromný priemysel skutočne vykonáva vnútroštátne ciele: napríklad spoločnosť Longyan Zhuoyue New Energy Co., Ltd. (ďalej len „Zhuoyue“), ktorá je ďalším hlavným čínskym výrobcom bionafty, na svojom webovom sídle uvádza, že „úspešne realizovala viaceré dôležité programy vrátane národného plánu nových kľúčových výrobkov, národného plánu Torch, desiateho národného päťročného plánu výskumu v oblasti vedy a technológií, jedenásteho národného päťročného plánu podpory vedy a technológií, dvanásteho národného programu výskumu v oblasti vedy a technológií“.

(83)

Po druhé, prítomnosť štátu v podnikoch vyrábajúcich bionaftu takisto umožňuje orgánom zasahovať do cien a/alebo nákladov. Navrhovateľ totiž zistil prieniky medzi manažérskymi pozíciami a členstvom v Komunistickej strane Číny/straníckymi funkciami v spoločnostiach zapojených do výroby bionafty: napríklad generálny riaditeľ spoločnosti Sanju Environmental Protection je členom Komunistickej strany Číny, zatiaľ čo viacerí členovia správnej rady spoločnosti Haixin Energy Technology vrátane generálneho riaditeľa a riaditeľa majú napojenie na Komunistickú stranu Číny a hlásia sa k nej. Generálny riaditeľ a predseda spoločnosti Zhejiang Jiaao Enprotech Stock Co. Ltd. je členom Politického poradného zhromaždenia čínskeho ľudu.

(84)

Po tretie, čínska vláda uplatňuje diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné spôsoby ovplyvňovania síl voľného trhu, a to najmä na úrovni provincií. Napríklad mesto Šanghaj zaviedlo opatrenia na podporu výroby a používania bionafty vyrobenej z odpadového kuchynského oleja a tukov:

(85)

Navrhovateľ ďalej uviedol, že deformácie cien a nákladov sú prítomné aj v odvetví energetiky: Hlavným zdrojom energie v Číne je uhlie, a preto je pravdepodobné, že energia používaná na výrobu bionafty v Číne takisto pochádza z uhlia. Ako sa opisuje v správe, štát kontroluje ceny uhlia, ako aj ceny elektriny (29).

(86)

Navrhovateľ takisto zistil, že v odvetví dotknutého výrobku sa využívajú viaceré daňové politiky. Čína totiž zaviedla politiku vrátenia DPH, ktorá výrobcom bionafty umožňuje využiť 70 % úľavu na DPH, ak je bionafta vyrobená z použitého živočíšneho a rastlinného oleja. Napríklad v roku 2023 spoločnosť Zhejiang Dongjiang Energy Technology Co. dostala na základe tejto úľavy na dani približne 12 miliónov CNY (1,54 milióna EUR) za obdobie od decembra 2022 do marca 2023. Spoločnosť uviedla, že „uvedená suma presahuje 10 % čistého zisku spoločnosti overeného audítorom v poslednom účtovnom roku“  (30).

(87)

Čínski výrobcovia bionafty okrem toho využívajú 90 % úľavu v súvislosti so zdaniteľným príjmom z príslušných výrobkov.

(88)

Po štvrté, priemysel bionafty je podobne ako iné odvetvia čínskeho hospodárstva vystavený deformáciám vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania čínskych prepisov v oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. Navrhovateľ sa odvolával na správu (31) a nedávne prešetrovania Komisie, pričom takisto uviedol, že v oblasti konkurzného práva zasahuje čínska vláda do reorganizácie kótovaných spoločností, čím bráni náležitému vykonávaniu konkurzných zákonov (32).

(89)

Po piate, mzdové náklady sú deformované v odvetví dotknutého výrobku, ako to Komisia preukázala pri predchádzajúcich prešetrovaniach na ochranu obchodu (33). Systém miezd založených na trhových princípoch sa totiž v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa.

(90)

Po šieste, výrobcovia bionafty majú prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu. Komisia pri predchádzajúcich prešetrovaniach na ochranu obchodu zdôrazňovala silné postavenie štátom vlastnených bánk, ktoré poskytujú prístup k financovaniu na základe hospodárskej a sociálnej politiky štátu, nie na základe trhových faktorov. Navyše vo všeobecnosti platí, že banky sú napojené na čínsky štát prostredníctvom osobných vzťahov, pričom vrcholové vedenie v konečnom dôsledku vymenúva Komunistická strana Číny (34).

(91)

Navrhovateľ na záver tvrdil, že v odvetví bionafty sa vyskytujú výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(92)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia tak urobila na základe dôkazov dostupných v spise. Dôkazy v spise zahŕňali dôkazy uvedené v správe, ako aj v jej aktualizovanej verzii (ďalej len „aktualizovaná správa“) (35), ktorá sa opiera o verejne dostupné zdroje.

(93)

Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva Číny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v Číne.

(94)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“ (36).

(95)

Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“  (37). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch.

(96)

Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (38).

(97)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť.

(98)

Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy.

(99)

Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“. (39) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne.

(100)

Táto vedúca úloha a kontrola sú neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(101)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (40). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(102)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy.

(103)

Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele.

(104)

Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.).

(105)

Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Nie je to len z dôvodu záväznosti plánov, ale aj preto, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (41).

(106)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné a politicky orientované banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (42).

(107)

To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (43).

(108)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (44).

(109)

Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (45).

(110)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (46).

(111)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v Číne podstatnú časť hospodárstva.

(112)

Čínska vláda a Komunistická strana Číny si udržiavajú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neustály vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nie len aktívne stanovuje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale prisvojuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch, ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v odvetví štátom vlastnených podnikov. Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (47).

(113)

Zásahy Komunistickej strany Číny do prevádzkového rozhodovania sa však stali normou nielen v štátom vlastnených podnikoch, ale aj v súkromných spoločnostiach (48), pričom Komunistická strana Číny si nárokuje vedúcu úlohu prakticky v každom aspekte hospodárstva krajiny. Vplyv štátu prostredníctvom štruktúr Komunistickej strany Číny v podnikoch skutočne vedie k tomu, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády vzhľadom na to, ako veľmi sa v Číne spojili štátne a stranícke štruktúry.

(114)

V odvetví dotknutého výrobku pôsobia štátom vlastnené podniky aj súkromné spoločnosti. Napríklad spoločnosť China Petrochemical Corp (ďalej len „Sinopec“) je v úplnom vlastníctve štátu (49), zatiaľ čo spoločnosti Zhuoyue (50) a Zhejiang Jiaao Enprotech Stock Co., Ltd. (ďalej len „Jiaao“) (51) sú súkromné. A nielen to, jeden z hlavných výrobcov dotknutého výrobku – spoločnosť Beijing Haixin Energy Technology, predtým známa ako Beijing Sanju Enviromental Protection and New Materials (ďalej len „Haixin“) (52), vykazuje významný podiel verejného vlastníctva, konkrétne 35,22 % (53).

(115)

Čínska vláda usmerňuje podniky aj stanovovaním konkrétnych cieľov pre dané odvetvie. Napríklad v roku 2023 vydala NEA oznámenie o zorganizovaní a realizácii pilotných demonštrácií na propagáciu a používanie bionafty (ďalej len „oznámenie“) (54), ktoré sa priamo zaoberá odvetvím dotknutého výrobku, s cieľom „[r]ozšíriť scenáre použitia domácej bionafty, preskúmať a zaviesť replikovateľný a rozšíriteľný politický systém a smerovanie rozvoja, postupne vytvoriť demonštračný účinok a veľké úspory, ako aj zhromaždiť skúsenosti na účely ďalšieho rozširovania propagácie a používania ekologického kvapalného paliva, ako je bionafta“  (55). V oznámení sa ďalej uvádza, ako by sa mali uvedené ciele dosiahnuť: „[n]a základe stavu súčasného vývoja odvetvia bionafty, ako aj na základe výroby a spotreby si samosprávy na všetkých úrovniach, podniky a iné subjekty, ktoré žiadajú pilotné demonštrácie, môžu s prihliadnutím na miestne podmienky vybrať jednu alebo viacero z uvedených metód na vykonávanie pilotných demonštrácií na propagáciu a používanie bionafty. Zároveň sa miestne samosprávy takisto nabádajú, aby kreatívne vykonávali pilotné demonštrácie inými spôsobmi. […] I.) Organizácia a podávanie správ. Komisie pre rozvoj a reformu a úrady pre energetiku príslušných provincií (autonómne regióny a mestá priamo pod ústrednou vládou), komisie pre rozvoj a reformu a úrady pre energetiku nezávisle plánovaných miest, Komisia mesta Peking pre mestské riadenie a príslušné energetické podniky by mali klásť dôraz na propagáciu a používanie bionafty a aktívne organizovať mestá, obvody (okresy) a príslušné spoločnosti v administratívnej oblasti, aby podávali žiadosti o pilotné demonštrácie na propagáciu a používanie bionafty. […] III.) Usmernenie týkajúce sa tvorby. Náš úrad poskytne celkové usmernenie k vytvoreniu oblastí pilotných demonštrácií a projektov súvisiacich s podporou a používaním bionafty. Príslušný vedúci provinčný útvar by mal spolupracovať s príslušnými útvarmi miestnej samosprávy s cieľom posilniť usmernenie a podporu činností v oblasti pilotných demonštrácií na účely propagácie a používania bionafty v jeho miestnej pôsobnosti, ako aj zabezpečovať koordináciu v záujme riešenia súvisiacich problémov. […] V.) Podpora politiky. Náš úrad uprednostní podporu oprávnených projektov pilotných demonštrácií v rámci projektov strednodobých a dlhodobých pôžičiek pre výrobný priemysel a aktívne podporí stanovenie metodiky znižovania emisií uhlíka bionafty, podporí zahrnutie bionafty do národného mechanizmu certifikovaného dobrovoľného zníženia emisií (CCER) a urýchli rozvoj ekologickej hodnoty bionafty“  (56).

(116)

Národná komisia pre rozvoj a reformu (ďalej len „NDRC“) v roku 2023 takisto vydala usmerňujúce stanovisko k propagácii ekologickej inovácie a vysokokvalitného rozvoja rafinérskeho priemyslu, v ktorom aktívne podporuje „[rozvoj] kvapalných palív z biomasy, ako sú bionafta a letecké biopalivo, s použitím odpadových tukov ako hlavnej suroviny“  (57).

(117)

Kontrolu a politický dohľad vlády možno pozorovať aj na úrovni príslušných priemyselných združení (58).

(118)

Napríklad Čínska federácia ropného a chemického priemyslu (ďalej len „CPCIF“) (59) v článku 3 svojich stanov uvádza, že organizácia „vytvára organizáciu Komunistickej strany Číny, vykonáva činnosti strany a zabezpečuje potrebné podmienky na činnosti straníckej organizácie“ a „prijíma odborné usmernenie, dohľad a riadenie zo strany subjektov poverených registráciou a riadením, subjektov poverených budovaním strany, ako aj príslušných administratívnych útvarov poverených riadením priemyslu“  (60).

(119)

CPCIF zriadila Výbor pre odvetvie biochémie a energie z biomasy, ktorého cieľom je:

(120)

Spoločnosť Sinopec patrí medzi členov CPCIF (62).

(121)

Oddelenie pre priemyselné odvetvie energie z biomasy (ďalej len „BEIB“) (63) Čínskeho združenia na podporu rozvoja priemyselného odvetvia má podľa článku 4 svojich riadiacich opatrení za cieľ „organizovať odvetvie energie z biomasy s cieľom vykonávať nové národné stratégie, plány a politiky rozvoja energetiky a energie z biomasy v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami na rozvoj energetiky, ochrany životného prostredia a moderného poľnohospodárstva, posilňovať samoriadenie odvetvia energie z biomasy, ako aj zlepšovať úroveň rozvoja odvetvia“  (64).

(122)

V dôsledku toho sa výrobcom v odvetví dotknutého výrobku, ktorí sú v súkromnom vlastníctve, bráni v prevádzke za trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v tomto odvetví totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu.

(123)

Čínska vláda môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách. Bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných, sú totiž dôležitým kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí.

(124)

Podľa práva obchodných spoločností Číny sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (65)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky.

(125)

Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Komunistická strana Číny si však najmenej od roku 2016 uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v spoločnostiach s tým, že ide o politickú zásadu (66), vrátane vyvíjania tlaku na súkromné spoločnosti, aby na prvé miesto kládli „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (67).

(126)

Už podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (68). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov dotknutého výrobku a dodávateľov ich vstupov.

(127)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (ďalej len „usmernenia“) (69), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch.

(128)

V oddiele II.4 usmernení sa uvádza: „[m]usíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; v oddiele III.6 sa uvádza: „[m]usíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti ako predvoj a priekopníci.“ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (70).

(129)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že prieniky medzi manažérskymi pozíciami a členstvom v Komunistickej strane Číny/straníckymi funkciami existujú aj v odvetví bionafty. Napríklad viacerí riaditelia spoločnosti Haixin, ako aj generálny riaditeľ a výkonný zástupca generálneho riaditeľa sú členmi Komunistickej strany Číny (71).

(130)

Podobne súčasný riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa spoločnosti Jiaao je zástupcom na 14. zhromaždení ľudových zástupcov v Jiaxing City (mesto Ťia-sing) v provincii Zhejiang (Če-ťiang) (72). Navyše z informácií z roku 2023 vyplýva, ako stranícka organizácia spoločnosti priamo zasahovala do prevádzkového rozhodovania: “[z]ástupcovia pobočky sa v roku 2023 zúčastnili na všetkých zasadnutiach akcionárov spoločnosti, jej predstavenstva a rady orgánov dohľadu a na prijímaní všetkých hlavných rozhodnutí. Stranícka organizácia poskytla záruky pre rozhodovanie vedenia spoločnosti v oblasti vedy“  (73).

(131)

Okrem toho viacerí vrcholoví manažéri spoločnosti Sinopec sú členmi Komunistickej strany Číny vrátane niekoľkých riaditeľov a predsedu spoločnosti. Napríklad predseda spoločnosti Sinopec je takisto tajomníkom straníckej organizácie (74). Stranícke štruktúry v rámci skupiny sú zapojené do viacerých aspektov každodenných obchodných činností, napríklad do posilňovania riadenia spoločnosti: „[v]šetky návrhy predložené predstavenstvu na preskúmanie, napríklad návrhy týkajúce sa transformácie a modernizácie rafinérskych a chemických podnikov a akčného plánu uhlíkového vrcholu, boli schválené a vykonávané riadnym a účinným spôsobom, čím sa zabezpečila jednotnosť vedúcej úlohy straníckej skupiny a vykonávanie povinností zo strany predstavenstva a riadiaceho tímu v súlade so zákonom a chartou“ (75).

(132)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov (76). Prítomnosť štátu vo firmách v odvetví bionafty a v iných odvetviach (ako je finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(133)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a provinčné a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni.

(134)

Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (77).

(135)

Čínske orgány zaviedli viaceré politiky, ktoré usmerňujú fungovanie odvetvia dotknutého výrobku.

(136)

Napríklad v 14. päťročnom pláne rozvoja biohospodárstva (78) sa stanovujú tieto ciele „[c]ielený výber, podpora a využívanie nových lesných druhov na výrobu nafty a energie s vysokým výnosom, vysokou odolnosťou a rýchlym rastom, výstavba základní bioenergie v súlade s miestnymi podmienkami, posilňovanie inovácie v oblasti termochemických technológií a podpora využívania vysoko účinnej a nízkonákladovej bioenergie. Uskutočňovanie demonštračných miest v odvetví celulózového etanolu, bionafty a zemného bioplynu v mestských a vidieckych oblastiach, v ktorých sa sústredí organický odpad […]. Uskutočňovanie pilotných projektov na propagáciu bionafty v oblastiach, v ktorých to podmienky umožňujú, a podpora demonštrácie a využívania leteckého biopaliva“  (79).

(137)

Okrem toho podľa 14. päťročného plánu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (80) čínska vláda „[p]odporí výskum, vývoj a rozširovanie pokročilého technologického vybavenia v odvetviach výroby bionafty a biopetroleja“ (81) a „[b]ude ďalej podporovať komerčné využívanie čistých kvapalných palív, ako sú etanol a bionafta, a na základe vedeckého výskumu v oblasti výroby energie a bezpečnostných vlastností rozšírime využívanie benzínu a nafty ako paliva pre ťažké vozidlá, lietadlá a lode“  (82).

(138)

Cieľom 14. päťročného plánu inovácií v oblasti vedy a technológií (83) je „[v]ytvoriť technický systém na účinnú syntézu/konverziu biomasy ako suroviny na výrobu dopravných palív/výrobkov nízkouhlíkovej energie. [Demonštrácia a testovanie] Vyvinúť série technológií a uskutočniť ich demonštráciu, napríklad v oblasti účinnej konverzie rôznych druhov surovín z biomasy na etanol, tepelnej konverzie na výrobu palivového oleja a nepretržitej termochemickej konverzie olejov na výrobu bionafty“ (84) a „[v]ykonávať demonštrácie projektov v oblasti kvapalného biopaliva, ako sú palivový bioetanol, bionafta, biopalivo [...]“ (85).

(139)

Katalóg usmernení k úprave priemyselnej štruktúry (ďalej len „katalóg usmernení“) sa priamo zaoberá odvetvím dotknutého výrobku tým, že ho uvádza ako podporované odvetvie, zatiaľ čo projekty v oblasti konverzie rastlinného oleja na biopalivo, ktoré nie sú v súlade s národnými plánmi a priemyselnými politikami, sa uvádzajú ako obmedzené odvetvie (86).

(140)

Na dotknutý výrobok sa vzťahuje aj daňová podpora. Po prvé, suroviny na výrobu bionafty sú zahrnuté do katalógu výrobkov a služieb s komplexným využívaním vydaným v roku 2022, ktoré využívajú preferenčné sadzby DPH so 70 % sadzbou vrátenia dane (87). Po druhé, dotknutý výrobok je takisto oslobodený od spotrebnej dane (88), ak spĺňa tieto podmienky: „1. Podiel odpadového živočíšneho oleja a rastlinného oleja v surovinách určených na výrobu nie je nižší ako 70 %. 2. Vyrobená čistá bionafta spĺňa vnútroštátnu normu pre bionaftu zmiešanú s palivom pre naftové motory (BD100)“  (89) . Po tretie, podniky využívajú 90 % úľavu v súvislosti so zdaniteľným príjmom pochádzajúcim z bionafty, ak sa ako hlavné suroviny používajú zdroje stanovené v katalógu stimulov pre podniky v oblasti dane z príjmov zameraných na komplexné využitie zdrojov (ďalej len „katalóg stimulov v oblasti dane z príjmov“) (90). V katalógu stimulov v oblasti dane z príjmov sa konkrétne upravuje bionafta a priemyselný zmiešaný olej vyrobený z odpadového oleja z biomasy a odpadového mazacieho oleja, pričom sa v ňom požaduje, že „1. Viac než 90 % surovín na výrobu výrobku pochádzalo z uvedených zdrojov. 2. Výrobok spĺňa vnútroštátne a priemyselné normy“  (91).

(141)

Na provinčnej úrovni majú podľa 14. päťročného plánu špičkového vývoja chemického priemyslu provincie Jiangsu (Ťiang-su) (92) vládne orgány za úlohu vytvoriť priemyselnú štruktúru tohto odvetvia takto: „[p]odporovať nahrádzanie energie z nefosílnych zdrojov a zameriavať sa na podporu rozsiahleho využívania biopalív, palív pochádzajúcich z odpadu a iných zdrojov energie v kľúčových oblastiach“  (93).

(142)

Odvetvie bionafty výrazne podporuje takisto mesto Šanghaj. Šanghajské opatrenia z roku 2021 sa konkrétne zaoberajú odvetvím dotknutého výrobku (pozri aj odôvodnenie 84). Napríklad sa v nich stanovuje mechanizmus tvorby ceny: „podniky uskutočňujúce prípravu a predaj bionafty B5 kupujú bionaftu BD100 od podnikov zabezpečujúcich zneškodnenie v súlade s veľkoobchodnou cenou nafty 0# oznámenou cenovým odborom mesta (veľkoobchodná cena nafty 0# je najvyššia zverejnená maloobchodná cena mínus 300 CNY/t, rovnako, ako sa uvádza ďalej) […]. Ak je veľkoobchodná cena nafty 0# nižšia ako 6 000 jüanov za tonu, z obecných fiškálnych zdrojov sa podniku zabezpečujúcemu zneškodnenie poskytuje subvencia na časť nižšiu ako 6 000 CNY/t. Počas vykonávania núdzových subvencií by mali podniky zabezpečujúce zneškodnenie nakupovať surový olej za cenu najmenej 3 600 CNY/t“ (94). Takisto sa v nich upravuje politika finančnej podpory: „[m]estským financovaním sa zabezpečujú prostriedky na subvencovanie podnikov uskutočňujúcich miešanie a predaj bionafty B5 na základe 80 % zo skutočnej zľavy v porovnaní s naftou 0# v prípade bionafty B5 predávanej na čerpacích staniciach, plávajúcich čerpacích staniciach a interných čerpacích staniciach predávajúcich bionaftu B5. […] Vždy, keď podnik uskutočňujúci miešanie a predaj bionafty B5 určí alebo upraví maloobchodnú cenu benzínu a nafty na čerpacích staniciach, musí jasne uviesť cenu bionafty B5 alebo preferenčné rozpätie v porovnaní s naftou 0# a zaslať kópiu dokumentu príslušným zodpovedným orgánom. Všetky čerpacie stanice by mali iniciovať zverejňovanie predajnej ceny nafty 0# a bionafty B5 a akceptovať sociálny dohľad. […] Finančné subvencie podliehajú kontrole celkového objemu, pričom celkový uplatnený objem subvencovanej bionafty B5 nepresiahne 600 000 ton. Ak objem vyrobený, zachytený, prepravený, zneškodnený, pripravený a predaný v tomto meste napokon presiahne 600 000 ton, musí sa spoločne preskúmať a nahlásiť Úradu pre ekologizáciu a vzhľad mesta, Mestskej komisii pre hospodárstvo a informačné technológie, Mestskému úradu pre dohľad nad trhom, Mestskej komisii pre rozvoj a reformu a Mestskému finančnému úradu. Úpravy sa uskutočnia až po schválení samosprávou mesta“ (95). Finančné prostriedky na subvencie, ktoré sú súčasťou uvedených opatrení, sa prideľujú zo špeciálnych finančných prostriedkov mesta Šanghaj určených na šetrenie energiou a znižovanie emisií (96).

(143)

Špeciálne finančné prostriedky na propagáciu a využívanie bionafty z odpadového kuchynského oleja boli v roku 2021 pridelené napríklad šanghajskej pobočke pre ropu – bionaftu spoločnosti Sinopec Sales Co., Ltd., ktorá dostala finančnú podporu vo výške 129 miliónov CNY (97). V roku 2022 dostala 152 miliónov CNY (98).

(144)

Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov teda čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia, ako aj výrobné vstupy.

(145)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže subjekty primäť, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky týkajúcimi sa odvetvia. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(146)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva.

(147)

Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (99).

(148)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (100). Všetku pôdu vlastní štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu) a jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (101). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (102).

(149)

Na výrobcov dotknutého výrobku sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako úplne uplatniteľné aj v odvetví dotknutého výrobku. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali.

(150)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví dotknutého výrobku.

(151)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (103).

(152)

Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (104). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti.

(153)

Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (105). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v Číne.

(154)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie bionafty nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne).

(155)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami.

(156)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (106), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú naďalej prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (107), a pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala čínska vláda.

(157)

Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (108). Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(158)

Napríklad čínska vláda objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia (109). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“ (110).

(159)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky (111). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (112). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(160)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(161)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov za referenčnú sadzbu alebo pod ňou predstavoval ku koncu roka 2018 (113) stále najmenej jednu tretinu všetkých úverov a v roku 2020 oficiálne médiá v Číne informovali, že Komunistická strana Číny vyzvala na „usmernenie trhovej úrokovej sadzby úverov smerom nadol“  (114). Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(162)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. Výsledkom je, že sa prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov, pričom čínska vláda sa viackrát rozhodla buď vyhnúť sa úverovým zlyhaniam, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo previesť vlastníctvo dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(163)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(164)

Napríklad v odvetví dotknutého výrobku sa v odôvodnení 115 oznámenia NEA z roku 2023(122), ukladá povinnosť, že „[v] závislosti od skutočnej situácie každý región zvýši garanciu využívania súše a mora, ako aj iných faktorov na účely projektov na vytvorenie pilotných demonštrácií, optimalizuje proces schvaľovania projektov, ako aj preskúma a poskytne finančnú podporu na vytvorenie dobrých podmienok na výstavbu oblastí a projektov pilotných demonštrácií“  (115).

(165)

Pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie dotknutého výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(166)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v aktualizovanej správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako boli opísané tu aj v časti I aktualizovanej správy, sa vzťahujú na celú krajinu a na všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v predchádzajúcom texte a v časti II aktualizovanej správy.

(167)

Komisia pripomína, že na výrobu dotknutého výrobku sú potrebné určité vstupy. Keď výrobcovia dotknutého výrobku nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach. Tieto deformácie už boli podrobne opísané, najmä v bodoch 3.2.1 až 3.2.1.7. Komisia poukázala na to, že regulačné usporiadanie, ktoré je základom týchto deformácií, je všeobecne rozšírené, pričom výrobcovia bionafty podliehajú týmto pravidlám ako každý iný hospodársky subjekt v Číne. Tieto deformácie majú preto priamy vplyv na štruktúru nákladov dotknutého výrobku.

(168)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja dotknutého výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II aktualizovanej správy.

(169)

Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(170)

Komora CCCMC vo svojich pripomienkach predložených 26. januára 2024 vyjadrila svoje všeobecné stanovisko, že metodika, ktorá sa predpisuje v článku 2 ods. 6a základného nariadenia pre stanovenie normálnej hodnoty, je nezlučiteľná s dohodami WTO a judikatúrou, najmä s článkami 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody WTO (ďalej len „antidumpingová dohoda“), v ktorých sa stanovujú štandardné metodiky na stanovenie normálnej hodnoty. Komora CCCMC v tejto súvislosti predložila nasledujúce tvrdenia.

(171)

Po prvé, v oddiele 15 Protokolu o pristúpení Číny k WTO sa členom WTO umožnilo odchýliť sa od uvedenej štandardnej metodiky pri určovaní normálnej hodnoty a porovnateľnosti cien len do 11. decembra 2016, keď sa skončila platnosť takejto výnimky. Odvtedy sa od EÚ očakáva, že bude dodržiavať štandardné metodiky uvedené v článkoch 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody na stanovenie normálnej hodnoty v prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov, teda s použitím skutočných cien a nákladov čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(172)

Po druhé, metodika uvedená v antidumpingovej dohode na stanovenie normálnej hodnoty neumožňuje použitie iných informácií ako informácií týkajúcich sa vyvážajúcej krajiny, z čoho vyplýva, že prešetrujúci orgán nemôže vypočítať normálnu hodnotu na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine (inej ako je vyvážajúca krajina) z dôvodu existencie výrazných deformácií, či je pojem, ktorý sa v antidumpingovej dohode nepoužíva. Na podporu svojho tvrdenia citovala komora CCCMC správu odvolacieho orgánu v spore DS473 EÚ – bionafta (Argentína).

(173)

Tieto tvrdenia nemohli byť prijaté. Komisia sa domnieva, že ustanovenie článku 2 ods. 6a je plne v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci WTO a judikatúrou, ktorú cituje komora CCCMC. Existencia výrazných deformácií totiž vedie k tomu, že náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Za týchto okolností sa v článku 2 ods. 6a základného nariadenia predpokladá, že náklady na výrobu a predaj sa vytvoria na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vrátane cien a hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktorá má podobnú úroveň rozvoja ako vyvážajúca krajina. Správa odvolacieho orgánu v spore DS473 sa netýkala uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ale osobitného ustanovenia článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Právne predpisy WTO, ako ich vykladá odvolací orgán vo veci DS437, v každom prípade umožňujú použiť riadne upravené údaje z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená.

(174)

Pokiaľ ide o záväzky podľa oddielu 15 Protokolu o pristúpení Číny k WTO, Komisia poukázala na to, že pri antidumpingových konaniach týkajúcich sa výrobkov z Číny sa naďalej pri určovaní normálnej hodnoty uplatňujú tie časti oddielu 15 protokolu, ktorých platnosť neskončila.

(175)

Keďže Komisia v bode 3.2.1 dospela k záveru, že v tomto prešetrovaní je vhodné uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia a toto ustanovenie je plne v súlade s pravidlami WTO, predmetné tvrdenia boli zamietnuté.

(176)

Komora CCCMC vo svojich pripomienkach ďalej tvrdila, že navrhovateľ nenašiel dostatočné dôkazy o výrazných deformáciách ovplyvňujúcich ceny a náklady v Číne. V tejto súvislosti komora CCCMC predložila niekoľko argumentov.

(177)

Po prvé, na preukázanie existencie výrazných deformácií a vládneho dohľadu, usmerňovania a zásahov v odvetví bionafty vychádzal navrhovateľ z dokumentov, ktoré sú buď zastarané – ako je správa – alebo príliš všeobecné a nezáväzné – ako je napríklad strategický akčný plán rozvoja energetiky (2014 – 2020), ktorého platnosť sa teraz skončila, a 14. päťročný plán (2021 – 2025) rozvoja obnoviteľných zdrojov energie.

(178)

Po druhé, navrhovateľ takisto vychádzal z viacerých minulých prešetrovaní Komisie, ktoré buď nemali žiadnu časovú koreláciu s týmto prípadom alebo sa týkali odlišných výrobkov, výrobných odvetví a sektorov. Komora CCCMC pripomenula, že tak, ako dospel odvolací orgán k záveru v spore DS379 USA – Antidumpingové a vyrovnávacie clá (Čína): „[L]en zahrnúť zistenia z jedného rozhodnutia odkazom v ďalšom rozhodnutí spravidla nebude nestačiť ako odôvodnené a primerané vysvetlenie. Takéto krížové odkazovanie môže byť vo výnimočných prípadoch postačujúce, ak existuje úzke časové a obsahové prekrývanie medzi obidvomi prešetrovaniami“ (116). Vzhľadom na chýbajúcu časovú a podstatnú vzájomnú súvislosť medzi takýmito minulými prešetrovaniami a týmto prípadom preto jednoduchý odkaz na zistenia Komisie v takýchto prešetrovaniach neslúži ako dostatočný dôkaz výrazných deformácií v čínskom výrobnom odvetví bionafty.

(179)

Po tretie, navrhovateľ na preukázanie značného zasahovania vlády ovplyvňujúceho domáce ceny a náklady uviedol, že mnohé podniky v Číne vlastní štát. Štátne vlastníctvo však nie je dostatočným dôkazom „významnej kontroly“, „poverenia“ či „usmerňovania“ zo strany vlády alebo „zasahovania štátu“ v súvislosti s cenami alebo nákladmi v danom výrobnom odvetví.

(180)

Po štvrté, navrhovateľ v každom prípade neposkytol dôkazy na preukázanie toho, že zasahovanie vlády je dôvodom „výrazných deformácií“ ovplyvňujúcich ceny a/alebo náklady čínskych výrobcov bionafty. Ak takéto dôkazy neexistujú, nemožno predpokladať, že ceny a náklady čínskych výrobcov bionafty nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(181)

Komisia nemohla prijať argumenty komory CCCMC týkajúce sa (údajne chýbajúcich) dôkazov o výrazných deformáciách v Číne z nasledujúcich dôvodov.

(182)

Po prvé, aj keď platnosť určitých čínskych politických dokumentov, ako napríklad 13. plánovacieho cyklu päťročného plánu, na ktoré sa odkazuje v správe, medzičasom uplynula, typy a rozsah deformácií opísaných v správe zostávajú v Číne v platnosti. Dôvodom je skutočnosť, že základné právne predpisy – vrátane čínskej ústavy, stanov Komunistickej strany Číny, ako aj mnohých sekundárnych zákonov – zachováva prvky, ktoré vedú k deformáciám v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia a ktoré sú v správe podrobne opísané. Navrhovateľ sa preto správne opieral o správu ako o zdroj informácií, ktoré poukazujú na existenciu výrazných deformácií. V tejto súvislosti Komisia pripomenula osobitné normy dôkazov pri začatí konania podľa článku 5 ods. 9 základného nariadenia (ďalšie podrobnosti pozri v odôvodnení 186). V každom prípade sa navrhovateľ nespoliehal len na dôkazy v správe, ale odkázal na množstvo ďalších deformujúcich faktorov v odvetví bionafty v Číne, ako je opísané v odôvodneniach 80 – 90.

(183)

Komisia okrem toho nesúhlasila, že 14. päťročný plán rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, ako aj iné päťročné plány, predstavujú len nezáväzné usmernenie. Komisia práve naopak pripomenula, že čínsky systém plánovania stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa ústredná vláda a miestne vlády musia zamerať. Na všetkých úrovniach štátnej správy sa uplatňujú príslušné plány, ktoré pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Ako sa podrobne uvádza v aktualizovanej správe, ciele stanovené v plánovacích nástrojoch sú v skutočnosti záväzného charakteru, pričom v rámci systému plánovania sa napokon zdroje prideľujú odvetviam, ktoré vláda určila za strategické alebo inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami.

(184)

Po druhé, Komisia pripomenula, že v spore DS379 sa v rozhodnutí odvolacieho orgánu totiž výslovne uvádza, že krížové odkazovanie medzi jednotlivými rozhodnutiami je možné, ak existuje úzke časové a obsahové prekrývanie medzi obidvomi prešetrovaniami. Takéto značné prekrývanie zjavne existuje medzi týmto prešetrovaním a prešetrovaniami, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ, a to najmä vzhľadom na to, že v rámci týchto prešetrovaní sa analyzovali politiky a pravidlá, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňujú v rámci celého čínskeho hospodárstva a vo všetkých odvetviach, a preto ovplyvňujú aj odvetvie dotknutého výrobku, ako je napríklad vplyv čínskej vlády a Komunistickej strany Číny na spoločnosti a/alebo skutočnosť, že v dôsledku systému plánovania v ČĽR sa zdroje prideľujú v súlade s cieľmi priemyselných politík. Okrem toho zistenie odvolacieho orgánu, ktoré pripomenula komora CCCMC, sa týkalo konečného rozhodnutia, a nie dostatočnosti dôkazov pri začatí konania.

(185)

Po tretie, pokiaľ ide o štátne vlastníctvo, Komisia v aktualizovanej správe vysvetlila všeobecný vplyv, ktorý si čínska vláda a Komunistická strana Číny udržiavajú nad štátom vlastnenými podnikmi, ako aj príslušné právne a organizačné charakteristiky, ktoré čínskym orgánom zabezpečujú vplyv na správanie na trhu, a to aj v prípade súkromne vlastnených spoločností (pozri najmä bod 3.2.1.2). Komisia okrem toho pripomenula, že podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia Komisia neposudzuje to, či štátne vlastníctvo predstavuje „významnú kontrolu“, „poverenie“, „usmerňovanie“ alebo „zasahovanie štátu“ zo strany vlády v súvislosti s cenami alebo nákladmi v danom odvetví. Komisia namiesto toho určuje, či je príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú politický dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny To je zas jedným z prvkov, ktorých vplyv treba zohľadniť pri posudzovaní existencie výrazných deformácií.

(186)

Po štvrté, ako potvrdil Všeobecný súd vo veci Viraj Profiles, množstvo a kvalita dôkazov potrebných na splnenie kritérií dostatočnosti dôkazov na účel začatia prešetrovania sa líši od tých, ktoré sú potrebné na účely predbežného alebo konečného určenia existencie dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti (117). Podnet spĺňal normy stanovené v článku 5 ods. 9 základného nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 6a písm. d) Ako sa totiž uvádza v oznámení o začatí konania, Komisia vo fáze začatia konania usúdila, že existujú dostatočné dôkazy podľa článku 5 ods. 9 základného nariadenia, ktoré nasvedčujú, že v dôsledku výrazných deformácií ovplyvňujúcich ceny a náklady je použitie cien a nákladov na domácom trhu v ČĽR nevhodné, čo odôvodňuje začatie prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia preto pristúpila k preukázaniu takýchto deformácií v bodoch 3.2.1.1 až 3.2.1.8.

(187)

Komisia preto tvrdenia komory CCCMC zamietla.

(188)

Spoločnosť Zhuoyue vo svojich pripomienkach predložených 15. marca 2024 vyjadrila svoje všeobecné stanovisko, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je nezlučiteľný s právom WTO.

(189)

Keďže toto tvrdenie je podobné tvrdeniam, ktoré podporila komora CCCMC, Komisia ho zamietla z dôvodov opísaných v predchádzajúcom texte (pozri odôvodnenia 173 a 174).

(190)

Spoločnosť Zhuoyue tiež tvrdila, že navrhovateľ nepreukázal existenciu výrazných deformácií a že v čínskom priemysle bionafty neexistujú žiadne výrazné deformácie. Komisia poznamenala, že tvrdenia, ktoré vzniesla spoločnosť Zhuoyue v súvislosti s tým, že navrhovateľ údajne nepreukázal deformácie, sú v podstate totožné s tvrdeniami podporenými komisiou CCCMC, a preto ich treba zamietnuť z dôvodov opísaných v predchádzajúcom texte (pozri odôvodnenia 182, 184 a 186). Spoločnosť Zhuoyue napriek tomu predložila ďalšie tvrdenia.

(191)

Po prvé, EÚ prijala celoúnijné trhové opatrenia, ktoré do značnej miery zodpovedajú podobným čínskym opatreniam, vrátane poskytovania subvencií priemyselným odvetviam EÚ na podporu pri dodržiavaní cieľov novej priemyselnej politiky EÚ (ktoré samotné zohľadňujú ciele priemyselnej politiky čínskej vlády) a zasahovania do investícií podnikov a ich rozhodovania.

(192)

Po druhé, spoločnosť Zhuoyue je súkromne vlastnený podnik bez vládneho pozadia, preto jeho činnosti nepodliehajú žiadnemu zasahovaniu či vplyvu zo strany čínskej vlády. Navrhovateľ citoval viaceré národné programy, ktoré spoločnosť realizovala (pozri odôvodnenie 82), ale takéto programy sa zameriavali na výskum a rozvoj technológií a ich cieľom je podporiť a propagovať inováciu a rozvoj technológií v určitých výrobných odvetviach. Nemajú vplyv na náklady ani cenu výrobkov čínskych výrobcov či na voľné pôsobenie trhových síl.

(193)

Po tretie, tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa zasahovania vlády z dôvodu povahy štátom vlastnených podnikov a prepojení medzi Komunistickou stranou Číny a čínskymi výrobcami bionafty sú nepodložené. Podľa článku 6 zákona Čínskej ľudovej republiky o štátnych aktívach v podnikoch (ďalej len „zákon o štátom vlastnených podnikoch“) „[š]tátna rada a miestne ľudové vlády v súlade so zákonom vykonávajú funkcie prispievateľov na základe princípov oddelenia vládnych orgánov a podnikov, oddelenia administratívnych funkcií verejných záležitostí od funkcií prispievateľa spravujúceho aktíva vo vlastníctve štátu a nezasahovania do legitímnych a nezávislých obchodných operácií spoločností“. Toto ustanovenie je záväzné, a preto, bez ohľadu na to, či výrobca je alebo nie je vlastnený štátom, sú činnosti takéhoto výrobcu nezávislé od vlády.

(194)

Komisia v reakcii na argumenty spoločnosti Zhouyue uviedla, po prvé, že politiky EÚ nie sú relevantné v kontexte posúdenia uskutočneného podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(195)

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zhuoyue, že je súkromne vlastnenou spoločnosťou, Komisia opísala v bodoch 3.2.1.1 až 3.2.1.8 značné zasahovanie vlády v ČĽR, ktoré vedie k deformácii účinného rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami. Tieto deformácie ovplyvňujú obchodné subjekty bez ohľadu na vlastnícku štruktúru alebo systém riadenia. Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie, že národné programy sa zameriavajú na výskum a vývoj, Komisia poukázala na to, že zatiaľ čo náklady na výskum a vývoj ovplyvňujú náklady a ceny konečných výrobkov, navrhovateľ tieto programy označil za prvky poukazujúce na kontrolu alebo politický dohľad alebo usmernenia orgánov nad hospodárskymi subjektmi v odvetví bionafty v Číne.

(196)

Komisia napokon poznamenala, že výklad zákona o štátom vlastnených podnikoch spoločnosťou Zhuoyue je čisto selektívny. Zatiaľ čo spoločnosť zdôrazňuje formálne oddelenie správnej úlohy štátu a jeho úlohy akcionára podľa článku 6 zákona o štátom vlastnených podnikoch, rozhodla sa vynechať odkaz na článok 1. V článku 1 sa vymedzuje celkový účel zákona, ktorým je okrem iného podpora vedúcej úlohy štátom vlastneného hospodárskeho sektora v rámci národného hospodárstva, ako aj rozvoja socialistického trhového hospodárstva. Spoločnosť Zhuoyue takisto neuviedla článok 7, v ktorom sa štát poveruje, aby povzbudzoval väčšie investície štátneho kapitálu do kľúčových odvetví a oblastí dôležitých pre národné hospodárstvo, ani článok 36, podľa ktorého musia štátom vlastnené podniky pri investovaní postupovať v súlade s národnými priemyselnými politikami. Takéto ustanovenia v skutočnosti vytvárajú právne prostredie, v ktorom je oddelenie medzi vládou a podnikmi úplne nemožné.

(197)

Komisia preto tvrdenia spoločnosti Zhuoyue zamietla.

(198)

Čínska vláda 31. januára 2024 predložila svoje pripomienky, pričom vyjadrila všeobecné stanovisko, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia nie je zlučiteľný s právom WTO. Keďže tieto tvrdenia sú analogické tvrdeniam, ktoré predložili komora CCCMC a spoločnosť Zhuoyue, Komisia ich zamietla z dôvodov opísaných v predchádzajúcom texte (pozri odôvodnenia 173, 174, 182 a 194).

(199)

Navyše k tvrdeniam týkajúcim sa zlučiteľnosti WTO s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia čínska vláda tvrdila, že v prešetrovaní, ktoré Komisia uskutočnila na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia, sa v tomto prípade použil dvojaký meter. Podľa čínskej vlády Komisia odmietla akceptovať údaje o nákladoch čínskych vývozcov z dôvodu, že na čínskom trhu existujú výrazné trhové deformácie, akceptovala však údaje reprezentatívnej krajiny, ktoré použila ako náhradu za údaje čínskych výrobcov bez toho, aby akokoľvek vyhodnotila, či tieto náhradné údaje nemôžu byť ovplyvnené trhovými deformáciami. Podľa čínskej vlády je to dôkaz o „dvojakom metri“. Čínska vláda poukázala na to, že podľa práva Únie je Komisia povinná používať nedeformované ceny na vytvorenie normálnej hodnoty. Preto by Komisia mala podľa názoru čínskej vlády z vlastnej iniciatívy prešetriť a dokázať existenciu alebo neexistenciu deformácií v reprezentatívnych krajinách, a nie pasívne čakať na to, aby strany, ktorých sa vec týka, predložili dôkazy.

(200)

Komisiu tento argument nepresvedčil. V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia totiž Komisia pristupuje k tvorbe normálnej hodnoty na základe iných údajov ako cien a nákladov na domácom trhu (pokiaľ sa s určitosťou preukáže, že tieto náklady nie sú deformované) vo vyvážajúcej krajine len vtedy, ak zistí, že takéto údaje sú vhodné na vyjadrenie nedeformovaných cien a nákladov. Komisia je v rámci tohto postupu viazaná používaním výhradne nedeformovaných údajov. Z toho vyplýva, že Komisia nie je pasívna, ale vypracúva vlastnú analýzu a vyzýva zainteresované strany, aby pripomienkovali navrhované zdroje na určenie normálnej hodnoty v prvých fázach prešetrovania, a to konkrétne prostredníctvom záznamov o nedeformovaných zdrojoch, ktoré zamýšľa použiť, zverejňovaných na začiatku konania. Komisia všetky doručené pripomienky od strán v plnej miere zohľadňuje vo svojom konečnom rozhodnutí o tom, ktoré nedeformované údaje by sa mali použiť na výpočet normálnej hodnoty, ako aj vo vlastnom výskume.

(201)

Napokon čínska vláda tvrdila že správa je skreslená, jednostranná a bez súvisu s realitou. V správe sa údajne legitímne konkurenčné výhody čínskych spoločností a normálne inštitucionálne rozdiely medzi Čínou a EÚ považujú za základ na určenie významnej deformácie trhu. Čínska vláda okrem toho tvrdila, že prijatím sťažnosti výrobného odvetvia Únie na údajnú deformáciu trhu na základe správy Komisia poskytla nespravodlivé výhody výrobnému odvetviu Únie, ktoré sú rovnocenné vynášaniu rozsudkov pred súdnym procesom. Preukazovanie dôkazov v prospech podnetu daného výrobného odvetvia sa rovná prikloneniu sa na stranu daného odvetvia, a teda nie je v súlade so základným právnym duchom rovnoprávnosti a spravodlivosti.

(202)

Komisia tieto argumenty nemohla prijať. Správa vrátane aktualizovanej správy sú komplexné dokumenty, ktoré sú založené na obsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejňuje čínska vláda, správ medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých odborníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojov. Správa bola zahrnutá do vyšetrovacieho spisu, aby každá zainteresovaná strana mala dostatok príležitostí vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená. Čínska vláda neposkytla žiadne takéto námietky a podala iba nepodložené zovšeobecňujúce pripomienky. Rovnaká argumentácia platí aj v prípade aktualizovanej správy.

(203)

Čínska vláda takisto naznačila, že vydanie správy o krajine nahradilo skutočné prešetrovanie, ale Komisia pripomenula, že podľa článku 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia, ak Komisia považuje dôkazy o výrazných deformáciách predložené navrhovateľom za dostatočné, môže na ich základe začať prešetrovanie. K určeniu skutočnej existencie výrazných deformácií a ich vplyvu a následnému použitiu metodiky predpísanej článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia však dochádza v čase predbežného a/alebo konečného poskytnutia informácií ako výsledku prešetrovania. Existencia a možný vplyv výrazných deformácií sa nepotvrdzujú vo fáze začatia konania, ako tvrdila čínska vláda, ale až po dôkladnom prešetrovaní, preto sa tento argument takisto zamieta.

(204)

Na záver možno konštatovať, že čínska vláda, komora CCCMC ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne komplexné podstatné dôkazy či argumenty vyvracajúce existenciu výrazných deformácií v odvetví bionafty.

(205)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(206)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 64 až 68, Komisia vydala dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a takisto sa v nich rozoberajú pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili. V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade za vhodnú reprezentatívnu krajinu Malajziu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(207)

V prvom zázname Komisia identifikovala 49 krajín ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR podľa Svetovej banky, t. j. Svetová banka klasifikuje všetky krajiny ako krajiny s „vyššími strednými príjmami“ na základe hrubého národného dôchodku, v ktorých sa podľa dostupných informácií vyrába prešetrovaný výrobok. Komisia spomedzi týchto 49 krajín identifikovala šesť krajín s najväčšou výrobou bionafty v rokoch 2022 a 2023 s použitím projekcií OECD a FAO (119). Týmito krajinami boli (v poradí podľa ich objemu výroby): Brazília, Argentína, Thajsko, Malajzia, Kolumbia a Peru. EBB v podnete takisto identifikovala Brazíliu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(208)

EBB a spoločnosti EcoCeres a Jiaao sa vo svojich pripomienkach k prvému záznamu vyjadrili k výrobe prešetrovaného výrobku. EBB uviedla, že Brazília ako najväčší výrobca bionafty spomedzi krajín, ktoré majú podobnú úroveň rozvoja ako ČĽR, bola najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou. Naproti tomu spoločnosti EcoCeres a Jiaao argumentovali, že Brazília nie je vhodná z toho dôvodu, že len niekoľko výrobcov vyrábalo bionaftu z rovnakých surovín ako čínski výrobcovia, pričom hlavnou surovinou bol použitý kuchynský olej, odpadové tuky a odpadové vody zo spracovania palmového oleja. Spoločnosť EcoCeres uviedla, že v Kolumbii a Thajsku je výroba bionafty z týchto surovín takisto nedostatočná.

(209)

Okrem toho EBB a spoločnosti EcoCeres a Jiaao predložili pripomienky k vysokej úrovni regulácie zo strany vlády pozdĺž hodnotového reťazca bionafty v štyroch potenciálnych reprezentatívnych krajinách (Brazília, Kolumbia, Malajzia a Thajsko) identifikovaných v prvom zázname (pozri odôvodnenie 246).

(210)

Pokiaľ ide o pripomienky k úrovni regulácie vládou pozdĺž hodnotového reťazca bionafty v potenciálnych reprezentatívnych krajinách, Komisia v druhom zázname poukázala na to, že trh s bionaftou a jej hodnotový reťazec sa celosvetovo regulujú prostredníctvom opatrení vlády, keďže toto výrobné odvetvie výrazne prispieva k plneniu medzinárodných záväzkov daných krajín v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov.

(211)

EBB vo svojich pripomienkach k druhému záznamu zopakovala, že trh s bionaftou a jej hodnotový reťazec podliehajú v Malajzii regulácii zo strany vlády. EBB najmä uviedla, že vláda Malajzie stanovuje cenu bionafty s použitím cenového vzorca, ktorý uvádza fixné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Navyše vývoz surového palmového oleja podlieha vývoznej dani, ktorá podľa EBB ovplyvňuje výrobné náklady malajzijských výrobcov bionafty. Napokon EBB poukázala na skutočnosť, že od februára 2024 malajzijský štát Sabah uložil vývoznú daň aj na vývoz odpadových vôd zo spracovania palmového oleja.

(212)

Pokiaľ ide o Malajziu, Komisia poznamenala, že automatický mechanizmus stanovenia cien sa vzťahuje na palivá predávané maloobchodníkmi na čerpacích staniciach, t. j. na benzín zmiešaný s bionaftou. Cena takéhoto paliva sa stanovuje s použitím cenového vzorca, ktorý zohľadňuje referenčnú cenu surovej ropy, rôzne náklady ropnej spoločnosti a maloobchodníka, ako aj ich zisk (120) (121) (122). Ak je pevná cena nižšia ako žiaduca trhová cena, t. j nepokrýva náklady a zisk maloobchodníka, vláda Malajzie môže tento rozdiel kompenzovať prostredníctvom subvencie platenej maloobchodníkovi (123).

(213)

Navyše pri výbere spoločností ako zdroja na účely predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sa Komisia zameriavala na tie, ktoré vyrábajú bionaftu z použitého kuchynského oleja, odpadových vôd zo spracovania palmového oleja a z odpadových tukov. Hoci niektoré z vybraných spoločností možno čiastočné používajú surový palmový olej ako jednu zo svojich surovín, Komisia usúdila, že ich finančné výsledky tým budú ovplyvnené len okrajovo. Napokon vývozná daň, ktorú uložil štát Sabah, nie je relevantná pre toto prešetrovanie, keďže bola zavedená až po období prešetrovania.

(214)

Komisia preto usúdila, že povaha nariadení vlády platných v Malajzii pre trh s bionaftou a jej hodnotový reťazec nebola taká, aby spôsobovala nevhodnosť Malajzie ako reprezentatívnej krajiny.

(215)

Pokiaľ ide o Brazíliu, EBB vo svojich pripomienkach k druhému záznamu poukázala na to, že systém verejných aukcií od roku 2022 nahradilo mimoburzové obchodovanie s bionaftou. EBB ďalej potvrdila, že dovoz bionafty je mimoriadne obmedzený, pretože podlieha dovozným licenciám, ktorá sa vydávajú len vo výnimočných prípadoch. EBB napriek tomu tvrdila, že tieto opatrenia neovplyvňovali ceny a náklady na brazílskom trhu, keďže zárukou dostatočnej hospodárskej súťaže sú niekoľkí certifikovaní výrobcovia bionafty pôsobiaci v tomto výrobnom odvetví.

(216)

Komisia zobrala tieto dodatočné informácie na vedomie. Keďže Malajzia bola potvrdená ako vhodná reprezentatívna krajina, Komisia nepovažovala za potrebné podrobne analyzovať reguláciu trhu s bionaftou a jej hodnotový reťazec v Brazílii.

(217)

Komisia sa v prvom zázname zameriavala na najdôležitejšie faktory výroby predstavujúce viac než 80 % čínskych výrobných nákladov, t. j. suroviny patriace pod kódy HS 1518 00 (použitý kuchynský olej) a 3823 19 (odpadové vody zo spracovania palmového oleja, odpadové tuky a väčšina ostatných surovín, ako sú potravinový odpad a mydlové kaly). Komisia analyzovala, či šesť potenciálnych reprezentatívnych krajín malo zavedené obmedzenia vývozu deformujúce cenu na domácom trhu, či dovážali z Číny také množstvá, ktoré by potenciálne mohli deformovať priemernú dovoznú cenu, a napokon, či sa tovar patriaci pod dva kľúčové kódy HS dovážal v reprezentatívnych množstvách. Analýza sa uskutočnila nielen na úrovni kódov HS, ale aj na úrovni podrobnejších číselných znakov tovaru v závislosti od colnej nomenklatúry jednotlivých krajín.

(218)

Komisia zistila, že v Argentíne podliehali vývoznému clu všetok tovar patriaci pod dva kľúčové kódy HS. Navyše v Malajzii určitý tovar patriaci pod kód HS 1518 00 podliehal udeľovaniu vývozných licencii.

(219)

Komisia ďalej zistila, že pôvod v ČĽR mali významné množstvá uhlia dovážaného do Argentíny (HS 2701 11 ), tovaru zatriedeného pod tri číselné znaky tovaru patriace pod kód HS 1518 00 v Malajzii a päť tovarov patriacich pod kód 1518 00 v Thajsku.

(220)

Po vylúčení dovozu, ktorý buď podliehal vývozným obmedzeniam alebo bol pravdepodobne ovplyvnený významnými množstvami dovážanými z ČĽR, bola Malajzia krajinou s ďaleko najväčšími množstvami tovaru dovážaného pod dvoma kľúčovými kódmi HS (200 000 ton pod kódom HS 1518 00 a 790 000 ton pod kódom HS 3823 19 v porovnaní so 17 000 tonami pod kódom HS 1518 00 v Thajsku a 18 000 tonami pod kódom HS 3823 19 v Brazílii, čo sú dve krajiny s druhými najväčšími objemami dovozu).

(221)

Spoločnosť EcoCeres vo svojich pripomienkach k reprezentatívnej krajine a k výrobným faktorom predložených pri začatí prešetrovania poukázala na to, že kód HS 1518 00 sa vzťahoval na široký rad tovaru. Akákoľvek colná nomenklatúra, ktorá neumožňovala rozlišovanie medzi jedlými a nejedlými tukmi a olejmi, bola preto úplne nevhodná na určenie vhodného číselného znaku tovaru. Spoločnosť v tejto súvislosti navrhla, že by Komisia mala použiť „nedeformované medzinárodné ceny, náklady alebo referenčné hodnoty“ na stanovenie nedeformovaných nákladov použitého kuchynského oleja, a predložila informácie o cenách, ktoré získala a uverejnila spoločnosť Argus Biofuels (124).

(222)

Komisia v prvom zázname konštatovala, že musí vybrať vhodný zdroj nedeformovaných nákladov použitého kuchynského oleja. Komisia uviedla, že len colné nomenklatúry Malajzie a Thajska umožňovali rozlišovať medzi jedlými a nejedlými tukmi a olejmi. Komisia sa rozhodla ďalej analyzovať kvalitu všetkých potenciálnych zdrojov nedeformovaných nákladov použitého kuchynského oleja vrátane medzinárodných referenčných hodnôt, ktoré poskytla spoločnosť EcoCeres.

(223)

Spoločnosti EcoCeres, Jiaao a Zhuoyue vo svojich pripomienkach k prvému záznamu argumentovali, že Malajzia je jedinou potenciálnou reprezentatívnou krajinou s reprezentatívnymi objemami dovozu pod kódmi HS 1518 00 a 3823 19 , ktoré zahŕňajú najdôležitejšie suroviny používané vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky (pozri odôvodnenie 208). Spoločnosti EcoCeres a Zhuoyue okrem toho zopakovali, že príslušné kódy HS sa vzťahujú na široký rad rôznych výrobkov a že len colné nomenklatúry Malajzie a Thajska umožňujú rozlíšenie jedlých a nejedlých tukov a olejov patriacich pod kód HS 1518 00 . Spoločnosť EcoCeres zopakovala, že na stanovenie nedeformovaných nákladov použitého kuchynského oleja a odpadových vôd zo spracovania palmového oleja sa môžu použiť medzinárodné referenčné hodnoty.

(224)

Na druhej strane EBB vo svojich pripomienkach k prvému záznamu zdôraznila, že objemy dovozu pod uvedenými dvoma kľúčovými kódmi HS do Brazílie sú po Malajzii druhé najväčšie (spomedzi zvyšných štyroch potenciálnych reprezentatívnych krajín, pozri odôvodnenie 246) a tvrdila, že v cene brazílskeho dovozu pod kódom HS 1518 00 sa premieta cena nejedlých tukov a olejov na domácom trhu.

(225)

EBB ďalej tvrdila, že vzhľadom na to, že niektorý tovar patriaci pod kód HS 1518 00 podliehal v Malajzii udeleniu vývoznej licencie, toto obmedzenie vývozu deformovalo aj dovozné ceny (a ceny na domácom trhu) všetkého tovaru patriaceho pod príslušný kód HS. Spoločnosť EcoCeres nesúhlasila a argumentovala, že ak by udeľovanie vývozných licencií uplatniteľné na niektorý tovar stlačovalo ceny všetkých tovarov patriacich pod kód HS 1518 00 , zahraniční dodávatelia by presmerovali svoj predaj na iné trhy s atraktívnejšími cenami.

(226)

Pokiaľ ide o dostupnosť príslušných údajov, spoločnosť Zhuoyue uviedla, že v Brazílii a Kolumbii nedochádzalo ku žiadnemu dovozu biodechtu.

(227)

Komisia v druhom zozname považovala za kľúčové identifikovať číselné znaky tovaru, ktorý sa čo najviac približuje skutočným surovinám používaným čínskymi výrobcami. Komisia v tejto súvislosti dospela k záveru, že colné nomenklatúry Brazílie a Kolumbie neumožňovali identifikovať dovoz, v ktorom by sa premietali ceny použitého kuchynského oleja na domácom trhu. Navyše po overovaniach na mieste sa potvrdilo, že objemy dovozu patriaceho pod dva kľúčové kódy HS v Brazílii, Kolumbii a Thajsku neboli reprezentatívne, najmä v súvislosti s objemami spotreby čínskych výrobcov bionafty.

(228)

Vzhľadom na skutočnosť, že kód HS 1518 00 zahŕňa široký rad výrobkov vrátane takých výrobkov, ktoré sa nepoužívajú ako suroviny na výrobu bionafty, Komisia považovala za nepravdepodobné, že by udeľovanie vývozných licencií na niekoľko číselných znakov tovaru stláčalo dovozné ceny (a ceny na domácom trhu) všetkého tovaru dovážaného pod kódom HS 1518 00 .

(229)

Komisia však v tejto fáze prešetrovania zamietla použitie medzinárodných referenčných hodnôt pre použitý kuchynský olej a odpadové vody zo spracovania palmového oleja, pretože tieto referenčné hodnoty nešpecifikovali pôvod príslušnej suroviny. Nedalo sa preto zistiť, či údaje za použitý kuchynský olej neboli deformované o použitý kuchynský olej s pôvodom v Číne. Podobne sa zistilo, že ceny odpadových vôd zo spracovania palmového oleja s pôvodom v Indonézii boli deformované uplatnením vývoznej dane (pozri odôvodnenie 237) a nedalo sa vylúčiť, že na odpadové vody zo spracovania palmového oleja z Indonézie sa vzťahovala príslušná referenčná hodnota.

(230)

Pokiaľ ide o dovoz biodechtu, Komisia poznamenala, že hoci nešlo o dôležitý vstup z hľadiska jeho podielu na celkových výrobných nákladoch, výber reprezentatívnej krajiny s dovozom biodechtu bol výhodou.

(231)

EBB a spoločnosť Jiaao v rámci svojich pripomienok k druhému záznamu predložili pripomienky týkajúce sa nedeformovaných nákladov použitého kuchynského oleja. EBB poukázala na to, že určité objemy použitého kuchynského oleja dovážaného do Malajzie mali pôvod v Indonézii. Ceny tohto dovozu boli však deformované vývoznou daňou vyberanou v prípade vývozu použitého kuchynského oleja z Indonézie (125).

(232)

Komisia preskúmala tieto tvrdenia a zistila, že vývoz použitého kuchynského oleja z Indonézie skutočne podliehal vývoznej dani. Na základe toho sa Komisia rozhodla vylúčiť z určenia nedeformovaných nákladov dovoz použitého kuchynského oleja s pôvodom v Indonézii do Malajzie.

(233)

EBB s odvolaním sa na svoje pripomienky k nariadeniam vlády týkajúcim sa trhu s bionaftou a jej hodnotového reťazca v Malajzii (pozri odôvodnenie 211) zopakovala, že dovoz do Brazílie pod kódmi HS 1518 00 (pre použitý kuchynský olej) a 3823 19 (pre odpadové vody zo spracovania palmového oleja) nebol nespoľahlivý napriek ich obmedzenému objemu. Strana navrhla dve možnosti:

(234)

Ako sa konštatuje v odôvodnení 258, Komisia v predbežnej fáze považuje Malajziu za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Použitie dovozu do USA ako alternatívneho zdroja referenčných hodnôt za použitý kuchynský olej a odpadové vody zo spracovania palmového oleja bolo preto zamietnuté. Pokiaľ ide o zatriedenie použitého kuchynského oleja pod jedlé alebo nejedlé oleje, Komisia v tejto fáze prešetrovania nedokáže konštatovať, či je zatriedenie použité v zmluvách zlučiteľné s malajzijskou colnou nomenklatúrou, najmä preto, že strana neposkytla zmysluplné zhrnutie svojich tvrdení, ktoré nemá dôverný charakter.

(235)

Spoločnosť Jiaao vo svojich pripomienkach k druhému záznamu tvrdila, že Komisia by mala vylúčiť určité číselné znaky tovaru, ako sú napríklad číselné znaky tovaru vzťahujúce sa na nejedlé oleje z ľanových semien, olív a arašidov, z rozsahu číselných znakov použitých na určenie nedeformovaných nákladov použitého kuchynského oleja. Strana tvrdila, že Komisia overila, že takéto druhy olejov spoločnosť nepoužívala pri svojej výrobe bionafty. Spoločnosť Jiaao ďalej tvrdila, že dovoz použitého kuchynského oleja s pôvodom v Japonsku by sa mal vylúčiť z určenia referenčnej hodnoty, keďže Japonsko má obmedzenú ponuku použitého kuchynského oleja na domácom trhu (126).

(236)

Hoci Japonsko má skutočne obmedzenú dostupnosť použitého kuchynského oleja na domácom trhu, v roku 2022 vyviezlo väčšinu zozbieraných objemov (127). Pre porovnanie v roku 2022 vyvážané objemy výrazne presiahli objemy dovážané do Malajzie z Japonska v období prešetrovania. Komisia preto obe tvrdenia zamietla.

(237)

EBB vo svojich pripomienkach k druhému záznamu tvrdila, že malajzijský dovoz odpadovej vody zo spracovania palmového oleja pod kódom HS 3823 19 skreslili výrazné objemy dovozu z Indonézie. Keďže Indonézia vyberá daň z vývozu odpadovej vody zo spracovania palmového oleja (128), ceny tohto dovozu boli deformované.

(238)

Komisia sa v nadväznosti na toto tvrdenie rozhodla v tejto fáze vylúčiť z posudzovania dovoz tovaru s pôvodom v Indonézii patriaceho pod príslušné číselné znaky tovaru pre odpadové vody zo spracovania palmového oleja a mastné kyseliny z palmového oleja, keďže dovoz patriaci pod tie isté číselné znaky tovaru sa používa v prípade oboch vstupov ako zdroj informácií pre nedeformované náklady.

(239)

Spoločnosť Zhuoyue vo svojich pripomienkach k druhému záznamu tvrdila, že Komisia by nemala používať číselný znak tovaru 3823 19 90 ako jeden z číselných znakov pre odpadové tuky, potravinový odpad, mydlové kaly a použitý bieliaci zemný olej. Táto strana uviedla, že číselné znaky sa nevzťahujú na rafinované kyslé oleje, pričom všetky uvedené suroviny predstavujú takéto oleje. Spoločnosť podložila svoje tvrdenia skutočnosťou, že jednotková dovozná cena pod týmto číselným znakom bola vyššia ako jednotková dovozná cena použitého kuchynského oleja, čo je neprirodzené, keďže použitý kuchynský olej je hodnotnejšou surovinou vzhľadom na jeho vlastnosti, ako je obsah voľných mastných kyselín, zloženie a obsah kovov.

(240)

Komisia preskúmala colnú nomenklatúru Malajzie, ktorá je k dispozícii prostredníctvom webového sídla Komisie Acces2Markets (129), a predbežne konštatovala, že všetok tovar patriaci pod kód HS 3823 19 s výnimkou číselných znakov tovaru vzťahujúcich sa na deriváty palmového oleja by mal byť primerane zahrnutý do určenia referenčnej hodnoty pre suroviny s vyššími úrovňami voľných mastných kyselín, ako sú odpadové tuky, potravinový odpad, mydlové kaly a použitý bieliaci zemný olej. Komisia preto zamietla toto tvrdenie.

(241)

Spoločnosť Zhuoyue vo svojich pripomienkach k druhému záznamu tvrdila, že Komisia by nemala nahradiť čínske náklady nedeformovanou referenčnou hodnotou, keďže neexistuje dôkaz o výrazných deformáciách na trhu s bionaftou v ČĽR. Strana ďalej uvádzala, že ak by aj náklady práce boli nahradené referenčnou hodnotou, Komisia by mala identifikovať vhodnejšiu metódu úpravy malajzijských nákladov práce, ktoré boli k dispozícii len za rok 2016, na úroveň zodpovedajúcu obdobiu prešetrovania. Spoločnosť Zhuoyue argumentovala, že medzi úrovňou miezd a mierou inflácie vyjadrenou prostredníctvom cenového indexu výrobcov (Producer Price Index, ďalej len „PPI“) nie je žiadna vzájomná súvislosť.

(242)

Pokiaľ ide o údajne nedeformovaný trh s bionaftou v ČĽR, Komisia sa odvoláva na svoje zistenia uvedené v bodoch 3.2.1 až 3.2.1.8, a osobitne na zistenia týkajúce sa trhu práce uvedené v bode 3.2.1.6. Keďže náklady práce predstavujú zanedbateľný podiel výrobných nákladov vyvážajúcich výrobcov (maximálne 1,5 %), Komisia usúdila, že použitie PPI na aktualizáciu nákladov práce v Malajzii výrazne neovplyvnilo nedeformovanú normálnu hodnotu. Komisia preto zamietla toto tvrdenie.

(243)

Spoločnosť Zhuoyue vo svojich pripomienkach k druhému záznamu ďalej poukázala na to, že Komisia zmenila kód HS, ktorý sa mal použiť v prípade biodechtu, z 1522 00 na 1520 00.

(244)

Komisia zistila, že zmenu spôsobila administratívna chyba, a túto chybu opravila pred stanovením nedeformovaných nákladov biodechtu.

(245)

Komisia v prvom zázname konštatovala, že vývoz bionafty s pôvodom v Argentíne podlieha antidumpingovým a antisubvenčným opatreniam, ktoré uložili Peru (130) (131), Únia (132) a Spojené štáty americké (133) (134) (ďalej len „USA“). Ako také by finančné výsledky argentínskych výrobcov mohli byť potenciálne deformované subvencovaním a dumpingovými praktikami. Okrem toho by finančné údaje týkajúce sa výrobcov bionafty v Peru mohli byť potenciálne ovplyvnené ujmou utrpenou v dôsledku dumpingového a/alebo subvencovaného dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne a USA (135).

(246)

Komisia v nadväznosti na zistenia o vývozných obmedzeniach v Argentíne (pozri odôvodnenie 218) a potenciálnej deformácii finančných informácií na základe existencie opatrení na ochranu obchodu týkajúcich sa Argentíny a Peru ďalej analyzovala dostupnosť a kvalitu finančných informácií len v prípade zvyšných štyroch potenciálnych reprezentatívnych krajín: Brazílie, Kolumbie, Malajzie a Thajska.

(247)

Komisia v prvom zázname identifikovala troch výrobcov bionafty s vhodnými ľahko dostupnými finančnými informáciami v Brazílii, pričom jedného z nich identifikovala na základe informácií uvedených v podnete. V prípade všetkých troch spoločností sa finančné informácie čiastočne prekrývali s obdobím prešetrovania, obsahovali podrobnosti formou poznámok k finančným výkazom a boli v súlade buď s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (ďalej len „IFRS“) alebo miestnymi všeobecne uznávanými účtovnými zásadami. V Kolumbii boli ľahko dostupné finančné informácie k dispozícii v prípade piatich spoločností. Finančné informácie neobsahovali žiadne ďalšie podrobnosti vo forme poznámok k finančným výkazom. V prípade Malajzie a Thajska boli k dispozícii ľahko dostupné finančné informácie z databázy Orbis za jednu spoločnosť v každej krajine. Okrem toho finančné informácie thajskej spoločnosti čiastočne neboli v súlade s IFRS.

(248)

EBB vo svojich pripomienkach k prvému záznamu poukázala na to, že Brazília bola jedinou potenciálnou reprezentatívnou krajinou, v ktorej bol k dispozícii celý súbor finančných výkazov výrobcu bionafty. Spoločnosť EcoCeres však v rámci svojich pripomienok k prvému záznamu predložila celý súbor finančných výkazov trinástich výrobcov bionafty z miestneho malajzijského registra. Spoločnosť EcoCeres takisto uviedla, že jeden z výrobcov bionafty identifikovaných Komisiou v Kolumbii bol dcérskou spoločnosťou inej identifikovanej spoločnosti. Materský subjekt bol okrem toho veľkou integrovanou ropnou spoločnosťou a podľa spoločnosti EcoCeres by sa nemal brať do úvahy. Napokon spoločnosti EcoCeres a Zhuoyue argumentovali, že Thajsko by sa nemalo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu, pretože len ľahko dostupné finančné výkazy identifikované Komisiou čiastočne neboli v súlade s IFRS.

(249)

Komisia sa v druhom zázname snažila nastaviť výber vhodných výrobcov bionafty s použitím ľahko dostupných finančných informácií. V tomto prípade sa preto rozhodla zohľadniť suroviny používané výrobcami v potenciálnych reprezentatívnych krajinách. Komisia našla dve spoločnosti, ktoré vyrábajú bionaftu z použitého kuchynského oleja, odpadových tukov alebo odpadových vôd zo spracovania palmového oleja, v Brazílii, dve takéto spoločnosti v Kolumbii, desať spoločností v Malajzii a osem v Thajsku.

(250)

V nadväznosti na záver, že dovoz hlavných vstupov do Kolumbie a Thajska nebol reprezentatívny z hľadiska množstva (pozri odôvodnenie 227), Komisia analyzovala dostupnosť a kvalitu finančných informácií v Brazílii a Malajzii.

(251)

Hoci finančné výkazy uvedených dvoch brazílskych spoločností (pozri odôvodnenie 249) boli dostupné, vykazovanie segmentov vôbec neobsahovali alebo nebolo dostatočné na vyčlenenie finančných informácií týkajúcich sa výroby bionafty. Z uvedených desiatich malajzijských spoločností, spoločnosť EcoCeres identifikovala sedem a Komisia tri. Komisia považovala finančné výkazy siedmich z týchto spoločností za vhodné na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. V prípade zvyšných troch spoločnosti neboli finančné informácie vôbec k dispozícii alebo vykazovanie segmentov neumožňovalo určiť finančné informácie týkajúce sa výroby bionafty.

(252)

EBB vo svojich pripomienkach k druhému záznamu uviedla zoznam približne 45 výrobcov bionafty v Brazílii, z ktorých približne 20 vyrábalo bionaftu z použitého kuchynského oleja alebo z destilátu mastných kyselín z palmového oleja (PFAD). EBB tvrdila, že Komisia by mala použiť finančné informácie spoločnosti BE8. EBB tvrdila, že, ak Komisia považuje finančné výkazy uvedenej spoločnosti za nevhodné, bola oprávnená použiť finančné informácie spoločnosti, ktorá vyrába výrobok v rovnakej všeobecnej kategórii ako bionafta. EBB v tejto súvislosti navrhla výrobcu etanolu – spoločnosť SF, ktorá bola nedávno certifikovaná ako spoločnosť, ktorá spĺňa medzinárodné požiadavky na dodávateľa etanolu na výrobu udržateľného leteckého paliva (prostredníctvom premeny alkoholu na letecké palivo).

(253)

V prípade troch z 20 výrobcov bionafty z použitého kuchynského oleja alebo z destilátu mastných kyselín z palmového oleja, ktorých identifikovala EBB, boli finančné výkazy k dispozícii z predchádzajúcich fáz výberu reprezentatívnej krajiny. V prípade dvoch z nich, a to vrátane spoločnosti BE8, už Komisia dospela k záveru, že finančné výkazy neboli vhodným zdrojom nedeformovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 251. Jedinou zostávajúcou spoločnosťou by bola spoločnosť Caramuru Alimentos S.A. (ďalej len „Caramuru“), ktorú EBB navrhla v podnete.

(254)

Vzhľadom na závery týkajúce sa dostupnosti informácií o výrobných faktoroch, ako sa uvádza v odôvodnení 227, a dostupnosti vhodných finančných informácií za niekoľkých malajzijských výrobcov bionafty dospela Komisia k záveru, že dostupnosť finančných informácií za spoločnosť Caramuru bola irelevantná. Nebolo ani potrebné hľadať a analyzovať finančné informácie spoločnosti, ktorá vyrábala výrobok v rovnakej kategórii ako bionafta.

(255)

Napokon spoločnosť Zhuoyue vo svojich pripomienkach k druhému záznamu argumentovala, že finančné informácie jedného z malajzijských výrobcov bionafty, konkrétne spoločnosti Vance Bioenergy Sdn Bhd. (ďalej len „Vance“), neboli vhodným zdrojom nedeformovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, keďže spoločnosť vyrábala aj iné výrobky. Spoločnosť okrem toho tvrdila, že váha finančných informácií inej spoločnosti, konkrétne spoločnosti FIMA BIODIESEL SDN BHD (ďalej len „FIMA“), v skupine by sa mala upraviť, keďže finančné informácie boli k dispozícii len za prvý štvrťrok 2023, a nie za celý rok 2022, ako to bolo v prípade ostatných šiestich spoločností.

(256)

Komisia zamietla tieto tvrdenia. Po prvé, iné výrobky, ktoré vyrábala spoločnosť Vance, boli vedľajšie produkty bionafty, a preto sa nemohli považovať za úplne nesúvisiacu kategóriu výrobkov. Po druhé, finančné výkazy spoločnosti FIMA boli k dispozícii aj za celý rok, ale účtovným rokom spoločnosti bolo obdobie od 1. apríla do 31. marca.

(257)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Malajzia je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(258)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Malajzia vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(259)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname.

(260)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije údaje z databázy Global Trade Atlas (136) (ďalej len „GTA“) na stanovenie nedeformovaných nákladov pre väčšinu výrobných faktorov, najmä pre suroviny. Komisia okrem toho uviedla, že použije informácie uverejnené malajzijským Inštitútom pre informácie a analýzu trhu práce (ďalej len „ILMIA“) (137) na určenie nedeformovaných nákladov práce, úradom Tenaga Nasional Berhad (ďalej len „TNB“) (138) v prípade elektriny, Komisiou pre energetiku (Suruhanjaya Tenaga) (139) v prípade zemného plynu a pary a Národnou komisiou pre vodohospodárske služby (ďalej len „SPAN“) (140) v prípade vody.

(261)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1 –

Výrobné faktory v prípade bionafty

(262)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Komisia na stanovenie tejto sumy použila výrobné režijné náklady, ktoré vynaložili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, riadne upravené na nedeformovanú úroveň. Táto metodika je riadne vysvetlená v odôvodneniach 277 a 278.

(263)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu vstupov a surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (141). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v bode 3.2.1 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Zvyšné objemy považovala Komisia za reprezentatívne. Navyše, pokiaľ ide o nedeformované náklady na odpadové vody zo spracovania palmového oleja, mastné kyseliny z palmového oleja, použitý kuchynský olej, priemyselný zmiešaný olej, zvyškový potravinový olej a transesterifikovaný olej, Komisia takisto vylúčila dovoz s pôvodom v Indonézii. Ako sa opisuje v odôvodneniach 232 a 238, Komisia zistila, že ceny uvedených surovín boli deformované uplatnením vývoznej dane Indonéziou.

(264)

Na určenie uplatniteľných dovozných ciel za každý číselný znak tovaru a krajinu pôvodu vychádzala Komisia z mapy Market Access Map (142). Dovozné clá boli pripočítané k hodnote CIF zaznamenanej v malajzijských štatistikách dovozu, ako boli k dispozícii v databáze GTA.

(265)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na takéto suroviny, a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní do závodu spoločnosti.

(266)

Spoločnosť EcoCeres vo svojich pripomienkach k prvému záznamu argumentovala, že štatistiky dovozu neboli spoľahlivým zdrojom referenčnej hodnoty pre vodík z týchto dôvodov:

(267)

Spoločnosť navrhla, že by Komisia mala použiť mechanizmus oceňovania uvedený v zmluve spoločnosti na dodávku vodíka. Ako alternatívu uvádzala spoločnosť cenu vodíka na domácom trhu, ktorú sprístupnila malajzijská vláda v novembri 2023 (143), a teda ktorá vychádzala z cien platných počas obdobia prešetrovania.

(268)

Komisia zistila, že množstvo vodíka dovážané do Malajzie bolo skutočne veľmi nízke (len o niečo menej ako 155 m3). Komisia preto v tejto fáze ako zdroj nedeformovaných nákladov vodíka použila cenu na domácom trhu, ktorú zverejnila malajzijská vláda (144). Keďže cena sa vzťahuje na vodík používaný ako zdroj energie, Komisia upravila cenu o rozdiel medzi cenou vodíka na výrobu energie a na priemyselné použitie na základe štatistík, ktoré zhromaždilo Partnerstvo pre čistý vodík (145).

(269)

V prípade viacerých výrobných faktorov tvorili skutočné náklady, ktoré vznikli niektorým vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky v období prešetrovania, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny. Keďže hodnota týchto výrobných faktorov nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do nákladov na všetok spotrebný materiál. Skutočná overená hodnota spotrebného materiálu bola vyjadrená ako podiel skutočných overených nákladov na suroviny vynaložených vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky. Tento percentuálny podiel sa použil na stanovenie nedeformovanej hodnoty spotrebného materiálu, ako sa opisuje v odôvodnení 287.

(270)

Štatistické údaje o nákladoch práce v Malajzii uverejňuje malajzijský Inštitút informácie a analýzu trhu práce (ďalej len „ILMIA“) (146). Komisia použila informácie o celkových nákladoch práce na technikov a odborných pracovníkov v roku 2016. Priemerná mesačná hodnota za rok 2016 bola náležite upravená o infláciu podľa cenového indexu domácich výrobcov, ktorý zverejnila Svetová banka (147). Na stanovenie hodinových nákladov práce použila Komisia informácie, ktoré získal štatistický odbor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) (ďalej len „ILOSTAT“) o priemerných skutočne odpracovaných hodinách za jednu zamestnanú osobu (148).

(271)

Ceny elektriny pre spoločnosti (priemyselných odberateľov) v Malajzii uverejňuje TNB (149). Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektriny v príslušnom pásme spotreby v kWh vzťahujúce sa na obdobie prešetrovania. Ak boli k dispozícii, zohľadnili sa tarify v špičke a mimo špičky.

(272)

Nedeformované náklady na použitú elektrinu za každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky sa líšia v závislosti od pásma spotreby, do ktorého výrobca patrí.

(273)

Cenu zemného plynu pre spoločnosti (priemyselných používateľov) v Malajzii uverejňuje Komisia pre energetiku (Suruhanjaya Tenaga) (150). Komisia použila údaje o cenách plynu pre spotrebiteľov, ktorí nie sú domácnosťami, v príslušnom pásme spotreby, ktoré boli vykázané v mmBtu a vzťahovali sa na obdobie prešetrovania.

(274)

Nedeformované náklady na použitý zemný plyn za každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky sa líšia v závislosti od pásma spotreby, do ktorého výrobca patrí.

(275)

Komisia určila nedeformované náklady na paru na základe nedeformovaných nákladov na zemný plyn a v súlade s metodikou, ktorú uverejnilo Ministerstvo energetiky USA (151). Keďže v rámci tejto metodiky sa počítajú len náklady na palivo, ktorým je para, Komisia upravila náklady na palivo o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk malajzijskej spoločnosti dodávajúcej zemný plyn – Gas Malaysia Energy & Services Sdn. Bhd. (ďalej len „GMES“) (152).

(276)

Tarify za vodu oznámila Národná komisia pre vodohospodárske služby (ďalej len „SPAN“) v Malajzii. Komisia použila tarify platné pre používateľov, ktorí nie sú domácnosťami, v rôznych regiónoch Malajzie (153).

(277)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch uvedených predtým v texte.

(278)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli každému vyvážajúcemu výrobcovi zaradenému do vzorky, boli vyjadrené ako podiel na výrobných nákladoch, ktoré skutočne vznikli vyvážajúcemu výrobcovi. Tento percentuálny podiel sa použil na určenie nedeformovanej hodnoty režijných nákladov spojených s výrobou.

(279)

Ako sa uvádza v druhom zázname, pri stanovení nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku vychádzala Komisia z finančných informácií za účtovný rok, ktorý sa skončil 31. decembra 2022, a za účtovný rok, ktorý sa skončil 31. marca 2023, uvedených vo finančných výkazoch, ktoré miestnemu malajzijskému registru predložilo týchto sedem spoločností:

(280)

Ak finančné výkazy obsahovali potrebné informácie, Komisia odpočítala od predajných, všeobecných a administratívnych nákladov náklady súvisiace s dopravou, aby umožnila výpočet normálnej hodnoty na úrovni cien zo závodu.

(281)

Komisia okrem toho nezohľadnila určité náklady, ktoré nesúviseli s predajom alebo všeobecnou správou spoločnosti, ako sú zmeny reálnej hodnoty či nerealizované kurzové rozdiely.

(282)

Komisia sa však takisto domnievala, že skupina spoločností sa obmedzovala na výrobcov, ktorí používajú výrobnú technológiu transesterifikácie. V záujme zohľadnenia potenciálnych rozdielov v predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku medzi rôznymi výrobnými procesmi (pozri odôvodnenie 31) sa Komisia v tejto fáze rozhodla zahrnúť do skupiny ďalších troch malajzijských výrobcov v rovnakom odvetví, t. j. organické chemikálie (154). Ich finančné informácie boli k dispozícii v databáze Orbis za účtovný rok, ktorý sa skončil 31. decembra 2022. Spoločnosti boli ziskové a finančné informácie obsahovali všetky potrebné prvky (náklady na predaný tovar, rôzne iné prevádzkové a/alebo finančné náklady, zisk).

(283)

Siedmi výrobcovia bionafty uvedení v odôvodnení 279 boli doplnení o tieto spoločnosti:

(284)

Nedeformované predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sa stanovili ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar na úrovni 5,4 % pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a 12,7 % pre zisk. Komisia považovala tieto úrovne obchodu zo závodu za primerané úrovne v zmysle posledného pododseku článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(285)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(286)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia vynásobila overené skutočné spotrebované množstvo jednotlivých výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nedeformovanými jednotkovými nákladmi týchto výrobných nákladov pozorovanými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v bode 3.2.4.

(287)

Podiel nedeformovaných priamych výrobných nákladov odrážajúci nedeformovanú hodnotu spotrebného materiálu bol stanovený vynásobením nedeformovanej hodnoty surovín určenej tak, ako sa opisuje v odôvodnení 286, percentuálnym podielom spotrebného materiálu určeným tak, ako sa opisuje v odôvodnení 269.

(288)

Po druhé, Komisia stanovila nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou vynásobením nedeformovanej hodnoty priamych výrobných nákladov percentuálnym podielom režijných nákladov spojených s výrobou, ako sa opisuje v odôvodnení 278.

(289)

Pripočítaním nedeformovanej hodnoty režijných nákladov spojených s výrobou k nedeformovanej hodnote priamych výrobných nákladov Komisia stanovila nedeformované výrobné náklady.

(290)

Komisia napokon stanovila nedeformované sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku vynásobením nedeformovanej hodnoty výrobných nákladov mierami predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku určenej tak, ako sa opisuje v odôvodneniach 279 až 284. Nedeformované sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ktoré považovala Komisia za primerané v prípade úrovne obchodu zo závodu, boli pripočítané k nedeformovaným výrobným nákladom.

(291)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(292)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených podnikov, ktoré pôsobili ako dovozcovia.

(293)

V prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorí vyvážali dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, preto vývozná cena bola skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(294)

V prípade vyvážajúceho výrobcu, ktorý vyvážal dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojenej spoločnosti konajúcej ako dovozca, bola vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade bola cena upravená o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a o dosiahnuté zisky. Vzhľadom na chýbajúce informácie o zisku od spolupracujúcich nezávislých dovozcov vychádzala Komisia zo zisku na úrovni 5 %, ktorú považovala za primeranú pri predchádzajúcom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (155).

(295)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na tej istej úrovni obchodovania a s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, v prípade potreby bola normálna hodnota a vývozná cena upravená s cieľom: i) očistiť ich späť na úrovne obchodu zo závodu a ii) vykonať úpravy vzhľadom na rozdiely vo faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(296)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 291, normálna hodnota sa stanoví na úrovni obchodu zo závodu pomocou výrobných nákladov spoločne so sumami na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisk, ktoré sa považovali za primerané pre túto úroveň obchodu. Na účely vyjadrenia normálnej hodnoty v čistej hodnote na úrovni zo závodu sa preto nemuseli vykonať žiadne úpravy.

(297)

Komisia nezistila žiadne dôvody na úpravy normálnej hodnoty a o takéto úpravy nežiadal ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(298)

S cieľom očistiť vývoznú cenu späť na úroveň obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na: clo, iné platby za dovoz, náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie výdavky.

(299)

Úpravy sa vykonali vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: úverové náklady, bankové poplatky a provízie.

(300)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(301)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(302)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas OP, ktorý bol stanovený na základe údajov Eurostatu (databáza Comext).

(303)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz vykazovaný spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami presiahol celkový dovoz počas obdobia prešetrovania. Tento zjavný nesúlad možno pripísať osobitnej povahe dodávateľského reťazca bionafty. Čínski výrobcovia zriedkavo dodávajú priamo spotrebiteľom z Únie. Vývoz sa uskutočňuje prostredníctvom obchodníkov (ktorí často sídlia v tretích krajinách), t. j. v niektorých prípadoch výrobcovia mohli na základe žiadosti obchodníka o certifikát udržateľnosti len predpokladať, že cieľovou destináciou je Únia; prípadne mohla byť bionafta určená na trh Únie presmerovaná do krajiny mimo EÚ. Vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce sa Komisia domnievala, že je vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(304)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(305)

Počas obdobia prešetrovania vyrábalo podobný výrobok 43 výrobcov v Únii, ktorí boli členmi EBB, plus približne ďalších 20 výrobcov, ktorí neboli členmi EBB. Všetci títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(306)

Spoločnosť EcoCeres v podaní z 11. januára 2024 (156) spochybnila úplnosť sprístupneného spisu, pokiaľ ide o formuláre na posúdenie reprezentatívnosti. Takisto sa pýtala na dôvody nezrovnalostí medzi údajmi v podnete, pokiaľ ide o skutočných navrhovateľov a podporovateľov, a údajmi v poznámke Komisie k spisu o reprezentatívnosti a zaujímala sa o osobitné postavenie výrobcu z Únie Neste. Komisia potvrdila, že: a) všetky sprístupnené verzie prijatých formulárov na posúdenie reprezentatívnosti boli včas založené do sprístupneného spisu; b) boli splnené príslušné prahové hodnoty na aktiváciu podnetu, ako sú stanovené v základnom nariadení a c) sprístupnený spis odrážal jednotlivé stanoviská spoločností, ak ich výslovne zverejnili. Komisia ďalej uviedla, že spoločnosti zúčastňujúce sa na posudzovaní reprezentatívnosti neboli rovnaké ako spoločnosti, ktoré poskytli údaje na účel vypracovania podnetu, čo viedlo k určitým nezrovnalostiam medzi údajmi v podnete a údajmi v poznámke Komisie k spisu o reprezentatívnosti.

(307)

Vo fáze začatia konania bola celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania stanovená na úrovni približne 12 miliónov ton. Komisia stanovila tento údaj na základe údajov od navrhovateľa, od jednotlivých spoločností a príslušných združení. Podľa komory CCCMC bol tento údaj v rozpore so správou GAIN Ministerstva poľnohospodárstva USA zo 14. augusta 2023, z ktorej vychádzal navrhovateľ. Spoločnosť EcoCeres takisto poukázala na skreslenie objemov HVO.

(308)

Navrhovateľ vo svojom vyplnenom makrodotazníku revidoval celkovú výrobu v Únii smerom nahor. Údaj revidovaný navrhovateľom vychádzal z informácií od externého poskytovateľa informácií o trhu – spoločnosti Stratas. Komisii neboli doručené žiadne pripomienky zainteresovaných strán týkajúce sa údaja o celkovej výrobe v Únii, ako bol uvedený vo vyplnenom makrodotazníku. V predbežnej fáze bola preto celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania stanovená na úrovni 14 775 455 ton, čo je údaj vykázaný navrhovateľom znížený o odhad za udržateľné letecké palivo, ktorý uskutočnila Komisia, ako sa vysvetľuje v bode 4.5.2.1.

(309)

V nadväznosti na to, čo sa uvádza v odôvodnení 15, a vzhľadom na revidovaný údaj o výrobe v Únii v predchádzajúcom odôvodnení, štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 12 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(310)

Komora CCCMC tvrdila, že ak by HVO nebol vylúčený z rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania, Komisia by v rámci analýzy ujmy mala skúmať HVO a FAME oddelene, ako to bolo pri prešetrovaní solárnych modulov a článkov (157).

(311)

Spoločnosť EcoCeres tvrdila, že, ak by sa Komisia rozhodla ponechať HVO a udržateľné letecké palivo v rozsahu pôsobnosti prešetrovania, Komisia by mala uskutočniť analýzu ujmy po segmentoch za FAME, HVO a udržateľné letecké palivo, aby zohľadnila rozdiely medzi týmito troma výrobkami. Strana zastáva názor, že FAME, HVO a udržateľné letecké palivo sú celkom odlišné z hľadiska fyzických a chemických vlastností, výrobných procesov, konečných použití a vplyvu na životné prostredie a na trhu sa považujú za odlišné výrobky, pričom ich za odlišné výrobky považujú aj orgány a agentúry na celom svete. Na rozdiel od FAME by HVO a udržateľné letecké palivo neboli „bionaftou“ a dovoz jedného druhu výrobku by nebol schopný spôsobiť ujmu výrobcom ostatných druhov výrobku. Spoločnosť EcoCeres uviedla, že FAME je lacnejší ako HVO a udržateľné letecké palivo, a teda im nekonkuruje.

(312)

Komisia konštatovala, že analýza ujmy po segmentoch môže byť potrebná, keď: a) dotknuté výrobky nie sú „dostatočne zameniteľné“; b) „vznikne osobitná situácia vyznačujúca sa intenzívnou koncentráciou predaja na domácom trhu a dumpingového dovozu v rôznych segmentoch a výraznými cenovými rozdielmi medzi týmito segmentmi“ a c) dovozy sú „zväčša koncentrované v jednom zo segmentov trhu s dotknutým výrobkom“ (158). Vzhľadom na to, že udržateľné letecké palivo bolo v tejto fáze vylúčené z vymedzenia výrobku, ďalej uvedená analýza sa vzťahuje na FAME a HVO.

(313)

Po prvé, Komisia považovala dotknuté druhy výrobku za dostatočne zameniteľné, ako sa vysvetľuje v bode 2.4 v predchádzajúcom texte. V tomto prípade neexistuje segmentácia trhu, aj keď medzi FAME a HVO môžu byť cenové rozdiely. Po druhé, rozpätie cien v prípade FAME a HVO sa však môže výrazne líšiť v závislosti od okolností na trhu s bionaftou, konkrétne od regulačného prostredia, dodávaných objemov a situácie v oblasti surovín.

(314)

Spoločnosť EcoCeres vo svojom podaní zo 6. februára 2024 (159) uviedla ceny HVO, ktoré boli o 1 100 USD za tonu vyššie ako cena FAME. Rozpätie medzi HVO a FAME bolo však začiatkom roka 2024 výrazne nižšie (t. j. približne 258 USD za tonu) (160).

(315)

Podobné značné rozpätie však existuje medzi samotnými druhmi výrobkov FAME. Napríklad na základe informácií o trhu z 20. septembra 2023 bola cena FAME z použitého kuchynského oleja [FOB Amsterdam-Rotterdam-Antwerp (prístavy) ďalej len „ARA“] vo výške 1 455 USD za tonu, cena FAME 0 (FOB ARA) vo výške 1 190 USD za tonu a cena FAME z repkového oleja (FOB ARA) vo výške 1 382 USD za tonu (161). Niekoľkokrát počas obdobia prešetrovania sa rovnaký zdroj odvolával na rozpätie medzi cenami FAME 0 (FOB ARA) v západnej EÚ v porovnaní s FAME z použitého kuchynského oleja (FOB ARA) vo výške približne 400 USD za tonu (162). Tvrdenie, že cenový rozdiel medzi HVO a FAME je značný, je preto vytrhnuté z kontextu a zavádzajúce.

(316)

Napokon, čínsky predaj do Únie kopíruje čínske kapacity a dopyt EÚ, historicky najmä po FAME, ale aj rastúci dopyt po HVO. (163) V tejto súvislosti z prešetrovania vyplynulo, že FAME predstavoval približne dve tretiny objemu vývozu zaradeného do vzorky, zatiaľ čo bionafta HVO predstavovala približne jednu tretinu (164). Preto, aj keby existovali dva odlišné segmenty pre FAME a HVO, čo nie je tento prípad, dovoz sa v prevažnej miere nekoncentruje na ktorýkoľvek z druh výrobkov predávaných na trhu.

(317)

Neexistuje preto dôvod, prečo by v tomto prípade bola opodstatnená analýza ujmy po segmentoch. Komisia preto zamietla žiadosti o analýzu ujmy po segmentoch, pokiaľ ide o FAME a HVO.

(318)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe objemov predaja v Únii výrobným odvetvím Únie, ako ich uvádzal navrhovateľ a overila ich v priestoroch EBB, a v prípade údajov o dovoze z databázy Comext.

(319)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2 –

Spotreba v Únii (v tonách)

(320)

Spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala pozitívne, a to v súlade s rastúcimi požiadavkami na používanie a miešanie bionafty v Únii.

(321)

Komora CCCMC v podaní z 26. januára 2024 (165) žiadala Komisiu, aby zverejnila monitorovanie údajov o dovoze týkajúcich sa celého obdobia prešetrovania a nezohľadnila posúdenie navrhovateľa, pokiaľ ide o vývoj dovozu bionafty z Číny, uvedené v podnete, a to z dôvodu, že bolo založené len na predpokladoch a špekuláciách. Komisia poznamenala, že na stanovenie objemov dovozu použila údaje z databázy Comext, ako sa podrobne opisuje ďalej.

(322)

Komisia stanovila objem dovozu na základe štatistík o dovoze z databáz Comext a GTA. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe spotreby bionafty v Únii uvedenej v tabuľke 2, údajov o predaji výrobcami z Únie, ako ich predložil navrhovateľ, a údajov z databáz Comext a GTA. Ako sa uvádza v odôvodnení 57, udržateľné letecké palivo bolo vylúčené z rozsahu tohto prešetrovania, a preto príslušné objemy boli vylúčené na základe informácií Komisie získaných počas prešetrovania.

(323)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3 –

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(324)

Dovoz z Číny kolísal, ale celkovo sa prudko zvýšil počas posudzovaného obdobia (celkovo +60 %). Jeho podiel na trhu sa zvýšil o 49 % z 5,4 % v roku 2020 na 8 % v období prešetrovania.

(325)

Tieto údaje sú v rozpore s tým, čo uviedla komora CCCMC vychádzajúc z údajov uvedených v podnete, že nárast čínskeho dovozu nepredstavoval „podstatné“ zvýšenie v pomere k výrobe a spotrebe.

(326)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov z databázy Comext. Cenové podhodnotenie dovozu sa určilo na základe overených vyplnených dotazníkov.

(327)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4 –

Dovozné ceny (v EUR/t)

(328)

Cena dovozu z Číny sa počas posudzovaného obdobia výrazným spôsobom zvýšila (celkovo o +53 %).

(329)

Komora CCCMC tvrdila, že skutočnosť, že čínske dovozné ceny boli vyššie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie počas väčšiny posudzovaného obdobia, spochybňovala tvrdenia uvedené v podnete. Komisia poznamenala, že rozdiel medzi týmito dvoma súbormi cien, ktoré predstavujú priemery v eurách za tonu predaja čínskeho výrobného odvetvia a výrobného odvetvia Únie v EÚ, vyplýva z odlišného sortimentu výrobkov. Čínsky dovoz predstavuje dovoz druhov výrobkov z bionafty využívajúcich suroviny, ktoré sa podľa smerníc RED môžu započítať dvakrát do cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, a preto priťahujú na trhu zvyčajne vyššie ceny ako FAME založený na plodinách a krmivách. Významný podiel predaja výrobcami z Únie však predstavoval FAME založený na plodinách a krmovinách bez prirážky za dvojité započítanie.

(330)

Komora CCCMC požiadala Komisiu, aby pri vykonávaní svojej analýzy cenových účinkov nezameriavala svoju analýzu podhodnotenia na jediný rok, a zároveň spochybnila výpočty podhodnotenia uvedené v podnete. Komisia zamietla tvrdenie, ktoré nebolo podložené, a stanovila podhodnotenie ceny za obdobie prešetrovania.

(331)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(332)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie vykazuje vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v rozmedzí 5,3 % až 13,8 %. Podhodnotenie sa zistilo pri 100 % dovážaných objemov spoločností zaradených do vzorky.

(333)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(334)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 8 až 18, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(335)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených vo vyplnenom makrodotazníku, ktorý predložil navrhovateľ. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov, ktoré sa uvedených vo vyplnených dotazníkoch, ktoré zaslali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Oba súbory údajov sa považovali za reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(336)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(337)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(338)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5 –

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(339)

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity boli v období prešetrovania na relatívne podobných úrovniach v porovnaní s rokom 2020. Objemy výroby sa však v období prešetrovania v porovnaní s rokom 2022 výrazne znížili.

(340)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6 –

Objem predaja a podiel na trhu

(341)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa počas posudzovaného obdobia značne znížil o takmer 10 percentuálnych bodov a v období prešetrovania dosiahol 64,8 %. Od roku 2022, keď sa objem čínskeho dovozu začal exponenciálne zvyšovať, začali objemy predaja výrobného odvetvia Únie a zodpovedajúci podiel na trhu rýchlo klesať.

(342)

Výrobné odvetvie Únie nedosiahlo počas posudzovaného obdobia žiaden rast z hľadiska výroby napriek pozitívnemu vývoju spotreby bionafty v uvedenom období. V skutočnosti objem predaja a podiel výrobného odvetvia Únie na trhu počas uvádzaného obdobia klesli.

(343)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7 –

Zamestnanosť a produktivita

(344)

Komisia poznamenala, že nie všetci výrobcovia z Únie oznámili EBB údaje o zamestnanosti s použitím rovnakého prístupu a že niektoré odhady boli potrebné za spoločnosti, ktoré ich neoznámili, čo spôsobilo určité nedostatky v údajoch o zamestnanosti, ktoré má Komisia k dispozícii. V každom prípade sa odhadovaný počet zamestnancov uvedený v tabuľke 7 považoval za primerane presný a primeraný na účely tohto prešetrovania.

(345)

Komora CCCMC argumentovala, že zvýšenie zamestnanosti je jasným znakom zdravého výrobného odvetvia. Takisto tvrdila, že klesajúca produktivita je spôsobená rastúcou zamestnanosťou v spojení so znížením dopytu (a z toho vyplývajúcej výroby a predaja). Komisia však poznamenala, že k zvýšeniu zamestnanosti došlo prevažne v roku 2021, keď výrobné odvetvie Únie mohlo využiť pokles čínskeho dovozu a zvýšiť objemy svojho predaja. V období prešetrovania, keď čínsky dovoz prudko vzrástol, zamestnanosť výrazne klesla. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(346)

Dumpingové rozpätia všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nebol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny a na povahu výrobku, t. j. komoditný výrobok, zanedbateľný.

(347)

Prešetrovaný výrobok už bol predmetom viacerých antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaní. Existujúce antidumpingové a antisubvenčné opatrenia voči USA (rozšírené s určitými výnimkami na zásielky z Kanady (168)) sa počas posudzovaného obdobia obnovili. Nič nenasvedčuje tomu, že by tieto opatrenia neboli účinné.

(348)

Výrobné odvetvie Únie v roku 2020 jasne vykazovalo znaky zotavenia potom, ako boli v roku 2019 uložené konečné vyrovnávacie opatrenia na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne (169) a Indonézii (170). Pokiaľ ide o zvyšok posudzovaného obdobia, zotavenie prebiehalo, ako okrem iných faktorov vyplýva z nízkych úrovní ziskovosti (ako sa uvádza ďalej v texte), ale zastavilo sa v roku 2022, keď začal prudko rásť dovoz z Číny.

(349)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8 –

Predajné ceny v Únii

(350)

V období od roku 2020 do roku 2022 predajné ceny kopírovali trendy nákladov, pričom do roku 2022 sa oboje zvýšili o 90 %. Počas obdobia prešetrovania výrobné odvetvie Únie nemohlo zohľadniť zvýšenie nákladov vo svojich predajných cenách a bolo nútené predávať takmer za náklady.

(351)

Významný podiel predaja výrobcami z Únie tvoril FAME založený na plodinách a krmovinách bez prirážky za dvojité započítanie. Na konci posudzovaného obdobia sa rozdiel medzi jednotkovými výrobnými nákladmi a jednotkovou predajnou cenou znížil a dosiahol sotva 2 EUR.

(352)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(353)

Náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia zvýšili v priemere o 15 %. Keďže náklady práce predstavujú menej ako 3 % priamych výrobných nákladov v súvislosti s bionaftou, zvýšenie nákladov práce – ktoré nie je v rozpore s celkovým priemerným zvýšením nákladov práce v Únii o 12 % v období 2020 – 2023 podľa Eurostatu (171) – má zanedbateľný vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(354)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10 –

Zásoby

(355)

Komora CCCMC tvrdila, že tento faktor nie je relevantný v kontexte tohto prešetrovania z dôvodu, že Komisia predtým uviedla, že úroveň zásob je menej významným ukazovateľom pre tento typ výrobného odvetvia (172). Komisia potvrdila, že výrobné odvetvie sa snažilo udržiavať nízku úroveň zásob, keď však prišiel čínsky dovoz za veľmi nízke ceny, nie vždy to platilo. Takisto uviedla, že prešetrovaný výrobok sa predáva vo veľkých množstvách a jednu dodávku môže tvoriť značný objem viac ako 10 000 ton, čo môže mať významný vplyv na úroveň zásob, a to v závislosti od presného dátumu transakcie.

(356)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11 –

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(357)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola počas posudzovaného obdobia na veľmi nízkych úrovniach a v období prešetrovania klesla a dosiahla prah rentability. Najväčší pokles ziskovosti nastal medzi rokom 2022 a obdobím prešetrovania, keď sa čínsky dovoz zvýšil o 45 % a zisk výrobného odvetvia Únie klesol o 1,7 percentuálneho bodu takmer na prah rentability v porovnaní s rokom 2022.

(358)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Vývoj čistého peňažného toku sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršoval a od roku 2021 bol veľmi negatívny.

(359)

Investície v spoločnostiach zaradených do vzorky počas posudzovaného obdobia kolísali. Investície sa vo všeobecnosti schvaľujú niekoľko rokov pred ich realizáciou. Investície v poslednej časti posudzovaného obdobia predstavovali už dlho plánované projekty a týkali sa len dvoch spoločností.

(360)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. V súlade so ziskovosťou sa vyvíjala negatívne, počas celého posudzovaného obdobia bola veľmi nízka a v období prešetrovania dosiahla len 1,3 %, najmä z dôvodu veľmi nízkej úrovne ziskovosti.

(361)

Z uvedeného posúdenia ekonomických makroukazovateľov a mikroukazovateľov vyplýva, že výrobné odvetvie Únie utrpelo v období prešetrovania značnú ujmu, keďže stratilo významný podiel na trhu a zvýšenie jeho predajných cien nestačilo pokryť výrazné zvýšenie jeho výrobných nákladov, čo malo za následok prepad jeho ziskovosti, ktorý negatívne ovplyvnil návratnosť investícií a peňažný tok. Skutočnosť, že niekoľko ukazovateľov (výrobná kapacita, počet zamestnancov) sa nezhoršilo, zistenie ujmy neoslabuje.

(362)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(363)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: dovoz z tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie a zvýšenie výrobných nákladov.

(364)

Objemy dovozu z ČĽR sa zvýšili o 60 %, ako vyplýva z tabuľky 3, pričom spotreba sa zvýšila približne o 7 % (tabuľka 2). To viedlo k zvýšeniu podielu dovozu z ČĽR na trhu o 2,6 percentuálneho bodu z 5,4 % na 8 %, pričom podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v období prešetrovania klesol o takmer 10 percentuálnych bodov a dosiahol 64,8 %.

(365)

Ceny čínskeho dovozu v období prešetrovania podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie, a to o 5,3 % až 13,8 %. Tieto nízke ceny spôsobili stlačenie cien na trhu Únie, v dôsledku čoho výrobné odvetvie Únie nebolo schopné dosahovať zdravé zisky. V období prešetrovania boli predajné ceny výrobného odvetvia Únie len mierne vyššie než výrobné náklady.

(366)

Výrobné odvetvie Únie, ktoré sa len začalo zotavovať z minulého subvencovania bionafty z Argentíny a Indonézie spôsobujúceho ujmu, okamžite pocítilo negatívny vplyv rastúceho objemu dovozu bionafty z ČĽR za nízke ceny. Tento dovoz mal zjavný negatívny vplyv na finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie.

(367)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že dovoz z Číny spôsoboval výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Táto ujma mala vplyv na objem aj cenu.

(368)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12 –

Dovoz z tretích krajín

(369)

Priemerná dovozná cena za všetky ostatné dovozy bola počas obdobia prešetrovania nižšia ako cena dovozu z Číny. Ceny dovozu však nie sú priamo porovnateľné.

(370)

Pri výrobe čínskej bionafty sa využívajú najmä odlišné suroviny ako pri iných zdrojoch dovozu a ako už bolo vysvetlené, čínsky dovoz predstavuje druh bionafty, ktorý získava prirážku za dvojité započítanie podľa smerníc RED a následne vyššiu cenu na trhu EÚ. Z toho dôvodu, aj keď sú ceny dovozu z iných krajín ako Čína niekedy nižšie ako ceny z Číny, neznamená to, že majú rovnaký negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie.

(371)

Komora CCCMC zdôraznila, že výrobné odvetvie Únie v oblasti bionafty stratilo podiel na trhu na úkor dovozu z tretích krajín. Najmä Spojené kráľovstvo a Singapur totiž takisto počas posudzovaného obdobia zvýšili svoje objemy predaja a podiel na trhu. Nemožno však vyvodiť žiaden záver o účinkoch takéhoto dovozu spôsobujúcich ujmu. Po prvé, dovoz zo Spojeného kráľovstva zostal od roku 2021 pomerne stabilný a v období prešetrovania sa v porovnaní s rokom 2021 zvýšil iba o 0,4 percentuálneho bodu. Podiel dovozu zo Singapuru na trhu sa zvýšil o dva percentuálne body, čo je menej ako nárast trhového podielu čínskeho dovozu, ale stále je značný. Komisia však zistila, že čínsky dovoz predstavuje dovoz druhov výrobku z bionafty, ktoré získavajú (za dvojité započítanie), a preto, aj keď sa uskutočňuje za vyššie priemerné dovozné ceny, ako je priemerná predajná cena bionafty výrobného odvetvia Únie, môžu spôsobiť ujmu a podhodnotiť ich. Žiadny takýto záver sa nedal vyvodiť v súvislosti s dovozom z iných krajín, keďže chýbali informácie o surovinách takéhoto dovozu a príslušných predajných kanáloch.

(372)

Vzhľadom na uvedené Komisia predbežne konštatovala, že dovoz z iných tretích krajín mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ale nanajvýš v obmedzenom rozsahu, preto neoslabil príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a čínskym dumpingovým dovozom.

(373)

Objem vývozu výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13 –

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie (zaradených do vzorky)

(374)

Objemy predaja výrobného odvetvia Únie na vývoz tvorili 11 % výroby v Únii v roku 2020, 6 % výroby v Únii v rokoch 2021 a 2022 a 9 % výroby v Únii v období prešetrovania. Celkovo preto predstavovali relatívne malú časť obratu výrobného odvetvia Únie a v porovnaní s predajom v Únii mali obmedzený účinok na výkonnosť výrobného odvetvia ako celku.

(375)

Predaj strán zaradených do vzorky na vývoz bol celkovo nízky a výrazne nekonzistentným spôsobom kolísal, zatiaľ čo výrobcovia zaradení do vzorky vyrábali odlišné druhy výrobku. Komisia preto nemohla zo vzorky stanoviť reprezentatívne priemerné predajné ceny na vývoz. Miesto toho stanovila vývozné ceny výrobného odvetvia Únie na rovnakom základe ako navrhovateľ v prípade objemov s použitím databázy GTA, čiže výhradne na základe predaja na vývoz pod číselným znakom 3826 00 . Na základe toho sa ceny predaja výrobného odvetvia Únie na vývoz počas posudzovaného obdobia vyvíjali o niečo pozitívnejšie ako jeho predajné ceny na trhu Únie a s vyššími cenovými úrovňami.

(376)

Komora CCCMC poukázala na slabú vývoznú výkonnosť výrobného odvetvia Únie ako zdroj ujmy, konkrétne pokiaľ ide o jeho využitie kapacity. Komisia však poznamenala, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj predaj na vývoz v období prešetrovania, čo obmedzilo pokles využitia kapacity, keďže čelilo pokračujúcej výraznej strate podielu na trhu Únie. Predaj na vývoz predstavoval približne 10 % predaja výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia, Komisia na základe toho dospela k záveru, že vývozná výkonnosť výrobcov z Únie mohla prispieť k ujme nanajvýš v obmedzenej miere, ak vôbec. Tvrdenie komory CCCMC sa zamietlo.

(377)

Komora CCCMC tvrdila, že zvýšenie výrobných nákladov bolo možným dôvodom ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Ako sa uvádza v tabuľke 8 v predchádzajúcom texte, výrobné náklady sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 72 %, čo je viac než 69 % zvýšenie predajných cien počas rovnakého obdobia. Komisia v reakcii na tento argument uviedla, že, po prvé, už v roku 2020, ktorý bol počiatočným rokom posudzovaného obdobia, dosahovalo výrobné odvetvie Únie veľmi nízke zisky, keďže sa len začalo zotavovať z ujmy spôsobenej dovozom z Argentíny a Indonézie, na ktorý bolo v roku 2019 uložené vyrovnávacie clo. Komisia ďalej uviedla, že za rovnakých podmienok dokáže výrobné odvetvie plne zohľadniť zvýšenie nákladov (na suroviny) vo svojich predajných cenách. V tomto prípade však výrobcovia z Únie neboli schopní plne preniesť zvýšenie výrobných nákladov do svojich predajných cien najmä v období prešetrovania a už vôbec nie zvýšiť svoje predajné ceny na udržateľnejšie úrovne z dôvodu cenového tlaku dumpingového čínskeho dovozu. Zvýšenie celkových výrobných nákladov preto nemožno považovať za príčinu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu.

(378)

Z uvedenej analýzy vyplýva, že počas druhej polovice posudzovaného obdobia došlo k významnému zvýšeniu objemu dovozu s pôvodom v Číne a jeho podielu na trhu. Nízke ceny čínskeho dumpingového dovozu zabránili výrobnému odvetviu Únie zvýšiť svoje ceny na udržateľné úrovne potrebné na dosiahnutie primeraných ziskových rozpätí, čo počas obdobia prešetrovania viedlo k situácii blízko prahu rentability. Výrobné odvetvie Únie takisto stratilo významný podiel na trhu. Komisia teda zistila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(379)

Komisia rozlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu. Dovoz z tretích krajín získal významný podiel na trhu, ale Komisia nemohla stanoviť ujmu z hľadiska ceny, ktorú spôsobil tento dovoz. Predaj výrobného odvetvia Únie na vývoz bol počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný a bol vyšší ako predajné ceny Únie. Vzhľadom na jeho nízky podiel na celkovom predaji malý pokles objemu predaja na vývoz počas posudzovaného obdobia prispel k ujme nanajvýš len v obmedzenej miere. Analyzovali sa aj ďalšie možné príčiny ujmy, ale zistilo sa, že k ujme prispeli nanajvýš v obmedzenom rozsahu, ak vôbec.

(380)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory, či už posudzované jednotlivo alebo spoločne, neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou. Ujma je zjavná, najmä pokiaľ ide o objemy predaja na trhu Únie, podiel na trhu, ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií.

(381)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(382)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(383)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania, úroveň ziskovosti potrebná na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(384)

Komisia nemohla stanoviť ziskové rozpätie na základe ktoréhokoľvek z rokov pred zvýšením dovozu z Číny, keďže výrobné odvetvie Únie roky zaznamenávalo príval dumpingového/subvencovaného dovozu z iných krajín pôvodu, ako sa uvádza v bode 4.5.2.5, a preto sa žiadne obdobie rokov ani žiadny rok nemohli považovať za obdobie/rok s normálnou situáciou hospodárskej súťaže na trhu Únie. Komisia sa preto rozhodla použiť zisk stanovený pre tento druh výrobného odvetvia v predchádzajúcich prešetrovaniach. Základný zisk bol stanovený na úrovni 11 % (175).

(385)

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky nepredložili žiadne podložené tvrdenie, že jeho úroveň investícií, výskumu a vývoja a inovácií počas posudzovaného obdobia by bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia.

(386)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2. Na základe dostupných dôkazov, ktoré boli podporené nástrojmi vykazovania a prognózami spoločností, Komisia stanovila v závislosti od výrobcu dodatočné náklady od [1 – 8] do [15 – 20] EUR/t. Tento rozdiel sa pripočítal k cene nespôsobujúcej ujmu uvedenej v odôvodnení 387.

(387)

Komisia na tomto základe vypočítala pre výrobné odvetvie Únie priemernú cenu podobného výrobku nespôsobujúcu ujmu vo výške 2 209 EUR/t tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené ziskové rozpätie a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov.

(388)

Komisia potom určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Číne zaradených do vzorky, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou nespôsobujúcou ujmu za podobný výrobok, ktorý v období prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(389)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkých ostatných spoločností“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti (pozri odôvodnenia 302 – 303).

(390)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by predbežné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(391)

Keďže sa Komisia rozhodla, že uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, obchodníkov a používateľov.

(392)

Výrobné odvetvie Únie tvorí viac než 60 výrobcov v celej Únii a poskytuje priame zamestnanie takmer 6 000 ľuďom. Žiaden výrobca nenamietal proti prešetrovaniu.

(393)

Komisia konštatovala, že ak by opatrenia neboli uložené, výrobné odvetvie Únie, ktoré v období prešetrovania fungovalo na prahu rentability, by sa stalo stratové a čelilo by platobnej neschopnosti z dôvodu nekalej súťaže zo strany čínskych výrobcov bionafty, čo by ešte viac ohrozilo životaschopnosť výrobného odvetvia Únie. Naopak, uloženie opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo znovu začať proces zotavenia a prípadne dosiahnuť udržateľné úrovne ziskovosti.

(394)

Komisia teda dospela k záveru, že uloženie opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(395)

Niekoľko obchodníkov a distribútorov sa prihlásilo do konania ako zainteresované strany. Neposkytli žiadne vyjadrenia.

(396)

Spoločnosti zapojené do výroby a distribúcie fosílnej nafty, ktoré boli zapojené aj do povinného zmiešavania fosílnej nafty s bionaftou, boli pri začatí konania vyzvané, aby vyplnili dotazníky. Na dotazník odpovedali dve z nich. Jedna navrhla uloženie opatrení, zatiaľ čo druhá zostala neutrálna. V prípade týchto dvoch respondentov tvorila bionafta veľmi malú časť ich celkovej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to a na skutočnosť, že žiadna z nich neposkytla väčšinu informácií na požadovanej úrovni podrobností, t. j. obmedzenú na činnosti zahŕňajúce (čínsku) bionaftu, Komisia dospela k záveru, že nič nenasvedčuje tomu, že by opatrenia mali na ne významný vplyv. Ak by sa clom zvýšila cena bionafty, očakáva sa, že akékoľvek zvýšenie by sa automaticky prenieslo na ich zákazníkov.

(397)

Okrem toho sú k dispozícii aj alternatívne zdroje dodávok. Potvrdzuje to významný podiel dovozu z tretích krajín na trhu.

(398)

Komisia preto dospela k záveru, že uloženie opatrení by nepredstavovalo vážne poškodenie záujmov dovozcov, obchodníkov a distribútorov. Tieto hospodárske subjekty sú súčasťou dodávateľského reťazca a očakáva sa, že prípadné zvýšenie nákladov spôsobené opatreniami prenesú na používateľov a spotrebiteľov.

(399)

Nič nenasvedčuje tomu, že by existujúce a už platné opatrenia týkajúce sa bionafty z iných krajín pôvodu negatívne ovplyvnili používateľov bionafty v Únii. Neexistuje žiaden dôkaz, že by ktorékoľvek z existujúcich opatrení malo nepriaznivý vplyv na ich ziskovosť.

(400)

Novými antidumpingovými opatreniami sa pravdepodobne zvýšia ceny bionafty pre používateľov a spotrebiteľov, ale vo veľmi obmedzenom rozsahu. Treba poznamenať, že konečné ceny paliva vychádzajú skôr z ceny fosílnej surovej ropy (176) a že približne 40 % z ceny nafty na čerpacích staniciach v EÚ tvoria dane (177), ktoré sa môžu upravovať v závislosti od rôznych záujmov a potrieb. Takisto sa môžu uplatňovať stimuly na používanie bionafty (178). S prihliadnutím na tieto skutočnosti a malý podiel bionafty (najviac 10 %), ktorá sa vo všeobecnosti primiešava do fosílnej nafty, sa nenašiel žiaden dôkaz, že by uloženie opatrení bolo zjavne proti záujmom používateľov alebo spotrebiteľov.

(401)

Niektoré strany tvrdili, že obmedzenie dovozu čínskej bionafty, najmä bionafty vyrobenej zo surovín uvedených v prílohe IX k smernici RED II, by bolo kontraproduktívne a zamedzilo by dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti zelenej energie a cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov pre dopravu do roku 2030. Komisia zamietla tieto tvrdenia, pretože, v nadväznosti na odôvodnenú potrebu obnoviť rovnaké podmienky v Únii, výrobcovia z Únie majú dostatočnú kapacitu na uspokojenie súčasného dopytu a dokonca voľnú kapacitu na uspokojenie budúcich potrieb. Odstavením výrobcov bionafty z Únie by sa zvýšila závislosť od bionafty z tretích krajín dovážanej z geograficky vzdialených miest, čo je kontraproduktívne z hľadiska znižovania uhlíkovej stopy Únie.

(402)

Komisia okrem toho usúdila, že uložením opatrení sa podporí udržateľnosť a úsilie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov (GHG) (179) v dodávateľskom reťazci a bude mať pozitívny vplyv na dodávateľské výrobné odvetvie v Únii, keďže sa zvýšia výnosy a využitie kapacity. Treba poznamenať, že počas vypočutia, ktoré sa uskutočnilo v máji 2024, federácia FEDIOL (Európska federácia zastupujúca záujmy európskeho odvetvia výroby rastlinných olejov a proteínových múčok) uviedla, že podmienky na trhu v dodávateľskom poľnohospodárskom odvetví v Únii sú dramatické. Pokles cien repkového oleja (ktorý sa používa najmä na výrobu bionafty) z približne 625 EUR/t (koncom roka 2022) na približne 410 EUR/t (v polovici roka 2023, t. j. v čase rozhodovania o výsadbe) odradil od výroby v roku 2024 a spôsobil zníženie výnosov poľnohospodárov. To malo odrádzajúci účinok na úsilie v oblasti cieľov EÚ týkajúcich sa udržateľnosti a znižovania emisií GHG.

(403)

Komora CCCMC zastáva názor, že vzhľadom na súčasnú nepokojnú situáciu hospodárstiev na celom svete, zvyšujúce sa náklady na suroviny pre používateľov bionafty by obmedzenie dodávok z Číny malo nepriaznivý účinok na infláciu a inflačné očakávania. Keďže v bode 8.2 sa konštatuje, že opatrenia pravdepodobne nebudú viesť k významnému zvýšeniu nákladov na suroviny pre používateľov, tvrdenie komory CCCMC sa zamietlo.

(404)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz bionafty s pôvodom v ČĽR nie je v tejto fáze prešetrovania v jasnom záujme Únie.

(405)

Trh s bionaftou je výsledkom právnych požiadaviek na nadnárodnej a vnútroštátnej úrovni. Príslušné hospodárske subjekty sú preto povinné dodržiavať dané požiadavky v záujme pomoci Únii pri dosahovaní jej cieľov v oblasti znižovania skleníkových plynov.

(406)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(407)

V súlade s pravidlom menšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia by sa na dovoz bionafty s pôvodom v Číne mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výška cla bola stanovená na úrovni nižšieho rozpätia spomedzi rozpätia dumpingu a rozpätia ujmy.

(408)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(409)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(410)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“.

(411)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(412)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(413)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(414)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(415)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,