(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2022/2434 (2) sa do nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 zaviedla diverzifikovaná stratégia financovania ako jednotná metóda financovania používaná pri operáciách vypožičiavania si prostriedkov a riadenia dlhu vykonávaných Komisiou. Diverzifikovaná stratégia financovania sa s výnimkou riadne odôvodnených prípadov uplatňuje na programy finančnej pomoci, ktorých základné akty nadobudli účinnosť 9. novembra 2022 alebo neskôr.

(2)

Na vykonávanie diverzifikovanej stratégie financovania by mala Komisia stanoviť potrebné dojednania. Uplatňovanie diverzifikovanej stratégie financovania si vyžaduje prijatie súboru pravidiel upravujúcich alokáciu príslušných nákladov do príslušných programov finančnej pomoci, čím by sa malo zabezpečiť, aby sa všetky náklady, ktoré Únii vzniknú v súvislosti s finančnou pomocou, účtovali prijímateľovi výnosov z vypožičaných prostriedkov.

(3)

Metodika alokácie nákladov súvisiacich s vykonávaním diverzifikovanej stratégie financovania v rámci nástroja NextGenerationEU (NGEU) bola [prvýkrát] stanovená vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2021/1095 (3). Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2022/2545 (4) sa na základe cielených úprav metodiky alokácie nákladov rozšírilo uplatňovanie týchto dojednaní na všetky operácie vypožičiavania si prostriedkov a riadenia dlhu vykonávané v rámci diverzifikovanej stratégie financovania podľa článku 220a nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

(4)

Povinnosť pokryť náklady súvisiace s finančnou pomocou by v súlade s článkom 220 ods. 5 písm. e) nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 a v súlade s rozpočtovými zásadami správneho finančného riadenia a vyrovnanosti rozpočtu mali mať i naďalej prijímatelia finančnej pomoci. Všetky náklady by sa mali účtovať prijímateľom na základe jednotnej metodiky alokácie nákladov, ktorou sa zabezpečí transparentná a proporcionálna alokácia nákladov.

(5)

Vďaka metodike alokácie nákladov by sa malo zaistiť, aby nedochádzalo ku krížovému subvencovaniu nákladov jednej kategórie prijímateľa inou kategóriou. Náklady na úvery by mali byť v plnej miere pripísané prijímateľom týchto úverov, zatiaľ čo prípadné náklady na nenávratnú podporu by mali byť pripísané do všeobecného rozpočtu Únie na základe skutočných nákladov vynaložených na získanie a vyplatenie príslušného podielu výnosov jednotlivým prijímateľom. Metodika by mala pokrývať všetky náklady, ktoré Únii vzniknú v súvislosti s operáciami vypožičiavania si prostriedkov a riadenia dlhu vrátane všetkých administratívnych nákladov, a mala by zabezpečiť, aby sa pre každé vyplatenie prostriedkov vypočítali rôzne kategórie nákladov.

(6)

V snahe zaistiť spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie s prijímateľmi by sa mala pre náklady zaviesť spoločná a jednotná metodika, ktorá by sa uplatňovala na všetky druhy vyplácaných prostriedkov, teda na prostriedky splácané zo všeobecného rozpočtu Únie a prostriedky splácané prijímateľmi. Náklady by mali byť prijímateľom pripísané na základe podielu na získaných výnosoch.

(7)

V tejto metodike alokácie nákladov by sa malo rozlišovať medzi troma kategóriami nákladov: nákladmi na financovanie, nákladmi na riadenie likvidity a administratívnymi nákladmi. Náklady na financovanie vyplývajú z úrokovej sadzby a iných poplatkov, ktoré má Komisia uhradiť za jednotlivé nástroje emitované na financovanie príslušného vyplatenia prostriedkov. Náklady na riadenie likvidity sú náklady, ktoré vznikli v dôsledku súm, ktoré boli emitované a dočasne držané na likvidných účtoch ako rezerva na krytie budúcich platieb. Tieto stále režijné náklady sú základným prvkom diverzifikovanej stratégie financovania a mali by byť spravodlivo rozdelené medzi všetkých prijímateľov. Treťou kategóriou nákladov sú administratívne náklady na udržanie technickej a operačnej kapacity na vykonávanie diverzifikovanej stratégie financovania, ktoré vznikajú priamo v dôsledku vykonávania diverzifikovanej stratégie financovania.

(8)

Ak majú programy finančnej pomoci financované prostredníctvom diverzifikovanej stratégie financovania odlišné trvanie a štruktúru ako NGEU a úvery podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2463 (5), je vhodné, aby sa zmenou metodiky alokácie nákladov umožnila ďalšia flexibilita. Vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ, Euratom) 2022/2545 sa uvádza, že v prípade prijatia nových programov finančnej pomoci s odlišným trvaním a štruktúrou sa má vhodnosť metodiky výpočtu nákladov NGEU preskúmať.

(9)

V snahe zaistiť želanú flexibilitu by sa metodika alokácie nákladov mala opierať o koncepciu programových komponentov slúžiacich na organizovanie a monitorovanie alokácie vyplatených prostriedkov a súvisiacich nástrojov financovania do jednotlivých programov. To by umožnilo priradiť nástroje financovania k špecifickým finančným charakteristikám daného programu a zabezpečiť na mieru šité riadenie pasív prostredníctvom vhodne zvolenej splatnosti. Zavedením programových komponentov by sa zabránilo krížovému subvencovaniu nákladov z jedného programu do druhého.

(10)

Malo byť to byť zároveň v súlade s rámcom systému riadenia zriadeným vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2023/2825 (6), podľa ktorého sa má priraďovanie nástrojov financovania medzi programy určiť s prihliadnutím na príslušnú cieľovú splatnosť a špecifické obmedzenia jednotlivých programov.

(11)

Cieľová priemerná splatnosť a predbežné sumy operácií financovania by mali byť pre každý program uvedené v rozhodnutiach o pláne financovania prijatých podľa článku 4 vykonávacieho rozhodnutia (EÚ, Euratom) 2023/2825. Ciele za každý program stanovené v rámci celkových limitov uvedených v ročnom rozhodnutí o vypožičaní si prostriedkov predstavujú nezáväznú orientačnú líniu, pokiaľ ide o úrovne, ktoré sa majú na konci obdobia financovania dosiahnuť za predpokladu, že potreby financovania zostanú nezmenené. Počas obdobia, v ktorom je vytvorený programový alebo časový komponent, sa vážená priemerná splatnosť nástrojov financovania jednotlivých programov môže líšiť od cieľa na konci obdobia. V priebehu príslušného polroka by Komisia mala nástroje financovania alokovať do rozličných komponentov s prihliadnutím na zostávajúce transakcie vypožičiavania si prostriedkov, ktoré sú naplánované na zvyšok obdobia financovania. Komisia by mala pritom podľa svojich možností zaistiť, aby sa počas celého obdobia financovania rovnomerne dosahovali jednotlivé cieľové priemerné splatnosti stanovené pre každý program finančnej pomoci v rozsahu pôsobnosti článku 220a nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 a nenávratnej podpory podľa článku 5 ods. 1 rozhodnutia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 (7). Pri vykonávaní operácií vypožičiavania si prostriedkov by prioritou Komisie malo byť dosiahnutie najvýhodnejších podmienok, pričom za druhotný cieľ by mala považovať rovnomerné dosiahnutie príslušných cieľových priemerných splatností naprieč programovými komponentmi na úrovni alokácie. Komisia by mala dosahovanie takýchto cieľov pravidelne aktualizovať a monitorovať.

(12)

Po nadobudnutí účinnosti každého nového programu finančnej pomoci, ktorý má byť financovaný na základe transakcií vykonávaných v rámci diverzifikovanej stratégie financovania, by mal byť vytvorený programový komponent. Programové komponenty by mali byť určené buď pre jedného prijímateľa alebo pre viacerých prijímateľov v závislosti od toho, či základný akt programu umožňuje poskytnúť finančnú pomoc len jednému prijímateľovi alebo viacerým prijímateľom.

(13)

Pri programoch, ktoré umožňujú poskytnúť finančnú pomoc viac ako jednému prijímateľovi, by malo byť vyplácanie prostriedkov a súvisiace nástroje financovania v rámci vyhradeného programového komponentu ďalej rozčlenené do časových komponentov, aby sa zabezpečilo, že náklady na financovanie účtované pri vyplatení prostriedkov tomuto prijímateľovi sú úzko naviazané na sadzby, ktoré prevládajú na trhu v čase vyplácania prostriedkov. Náklady na financovanie sa stabilizujú pri uzatvorení časového komponentu.

(14)

Programový komponent súvisiaci s programom finančnej pomoci, ktorý je určený pre jediného prijímateľa, nie je potrebné rozdeliť na časové komponenty, keďže všetky náklady vzniknú tomu istému prijímateľovi.

(15)

Doplnenie programových komponentov podľa tohto rozhodnutia by nemalo mať vplyv na existujúcu alokáciu nákladov pri žiadnom z programov, na ktoré sa už uplatňuje existujúca metodika alokácie nákladov. Na tento účel by vyplácanie prostriedkov uskutočnené pred nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia v rámci NGEU, nariadenia (EÚ) 2022/2463 a v rámci akéhokoľvek iného programu CAM platného pred nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia, ako aj nástroje financovania, ktoré už boli alokované do existujúcich časových komponentov podľa vykonávacieho rozhodnutia (EÚ, Euratom) 2022/2545, mali byť združené v rámci osobitného zdedeného programového komponentu, ktorý pozostáva z časových komponentov. Do takéhoto zdedeného programového komponentu by mali byť zahrnuté všetky časové komponenty, ktoré už boli na financovanie týchto programov vytvorené, ako aj akékoľvek budúce vyplácanie prostriedkov a súvisiace nástroje financovania súvisiace s týmito programami. Tým sa zabezpečí, že týmto novým prístupom nebude dotknuté priraďovanie nákladov, ktoré vznikli Komisii na základe existujúcej metodiky alokácie.

(16)

Výpočet nákladov na financovanie, ktoré vyplývajú z transakcií vypožičiavania si prostriedkov, by mal vychádzať z nákladov, ktoré vznikli zo všetkých operácií vypožičiavania si prostriedkov v rámci programového komponentu, a v prípade programu pre viacerých prijímateľov v rámci príslušného časového komponentu. Prijímatelia úverov, resp. v prípade vonkajších pripísaných príjmov podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2020/2094 (8) všeobecný rozpočet Únie by mali byť zaťažené rovnako, pokiaľ sú náklady alokované prijímateľom v rámci rovnakého komponentu. Táto metóda, keď sú náklady určované počas celého trvania programového alebo časového komponentu, zabráni arbitrárnosti, ktorá je charakteristická pre tradičnú metódu back-to-back, podľa ktorej náklady pre každého konkrétneho prijímateľa vyplývali z podmienok, ktoré bolo možné získať v konkrétny deň, keď došlo k vypožičaniu si prostriedkov.

(17)

Programový komponent by mal byť aktívny počas celého obdobia, v ktorom dochádza k vyplácaniu prostriedkov v rámci osobitného programu. V rámci programového komponentu pre viacerých prijímateľov by mal v každom okamihu existovať len jeden aktívny časový komponent. Časové komponenty, ak sú vytvorené, by mali spravidla trvať jeden polrok, ktorý začína 1. januára alebo 1. júla. V prípade zdedeného programového komponentu by mal prvý časový komponent pokrývať obdobie od 1. júna 2021 do 31. decembra 2021, ktoré odráža časový plán pre začiatok operácií financovania v rámci NGEU. Vo všeobecnosti platí, že prvý časový komponent daného programu by mal byť vytvorený v období, v ktorom sa uskutočňuje prvé vyplatenie prostriedkov. Každý časový alebo programový komponent by mal zostať aktívny dovtedy, kým suma dlhodobého financovania, ktoré do neho bolo alokované, nie je zhodná so sumou vyplatených prostriedkov. V prípade ich nesúladu na konci daného polroka by však mal časový komponent zostať aktívny, až kým suma vyplatených prostriedkov nebude zodpovedať sume dlhodobého financovania. V uvedenom prípade by malo byť možné dočasne pokračovať v alokovaní vyplácania prostriedkov do aktívneho časového komponentu a zároveň priradiť nástroje financovania do nasledujúceho časového komponentu.

(18)

Hoci počas obdobia, v ktorom je programový komponent alebo prípadný časový komponent aktívny, sa môžu náklady na financovanie líšiť z dôvodu rozdielov v podmienkach financovania, ktoré Komisia nedokáže ovplyvniť, Komisia by mala operácie vypožičiavania si prostriedkov a riadenia dlhu riadiť tak, aby pri každom programovom komponente a prípadnom časovom komponente zaistila dosiahnutie príslušnej cieľovej splatnosti v porovnateľnej miere, pričom by mala vždy uprednostniť dosiahnutie najvýhodnejších podmienok v rámci programov.

(19)

Stratégia financovania, ktorú uplatňuje Komisia, umožňuje lepšie riadiť úrokové riziko a iné finančné riziká. Hoci sa očakáva, že úrokové sadzby účtované prijímateľom úverov budú stabilné, v prípade, že splatné nástroje dlhodobého financovania bude treba nahradiť, mohol by byť potrebný pravidelný a marginálny prepočet sadzieb. V opodstatnených prípadoch bude Komisia rozvíjať svoje možnosti využitia derivátov, ako sú swapy, na riadenie akéhokoľvek zostávajúceho úrokového rizika a ponúkne prijímateľom možnosť úverov s pevnou úrokovou sadzbou. Náklady na tento nástroj s pevnou úrokovou sadzbou by mal v plnej miere znášať výlučne prijímateľ, ktorý túto možnosť využíva.

(20)

Sumy vyplácaných prostriedkov v rámci programového komponentu alebo prípadného časového komponentu by sa mali rovnať sume nástrojov dlhodobého financovania priradených do daného programového alebo časového komponentu. Pri väčšine programových komponentov pre viacerých prijímateľov by sa vyplatenie výnosov malo uskutočniť v tom istom časovom komponente ako emisia nástrojov dlhodobého financovania použitých na získanie týchto výnosov, a do toho istého časového komponentu by malo byť aj priradené. Neočakávané oneskorenie pri vyplácaní však môže viesť k situáciám, keď výnosy z dlhodobého financovania síce boli získané, ale nemôžu byť vyplatené podľa pôvodného plánu. Takáto možnosť by sa mala vziať do úvahy pri alokácií vyplatených prostriedkov do jednotlivých časových komponentov.

(21)

Zároveň je vhodné stanoviť možnosť predvídať v rámci predchádzajúceho časového komponentu potreby vyplácania prostriedkov, ktoré vzniknú v ranej fáze nasledujúceho časového komponentu. S cieľom zohľadniť takéto situácie a zároveň zabezpečiť financovanie za výhodných podmienok by mala existovať možnosť priradiť nástroje dlhodobého financovania do nasledujúceho časového komponentu.

(22)

Schopnosť riadiť likviditu operácií financovania prístupom ku krátkodobým výpožičkám a držaním hotovosti na prudenciálne účely je ústrednou a charakteristickou črtou diverzifikovanej stratégie financovania. Toto riadenie likvidity by malo Komisii umožniť uspokojiť všetky platobné potreby a prispôsobiť emisie trhovým podmienkam. Je vhodné stanoviť metódy výpočtu nákladov súvisiacich s riadením likvidity uvedeným v článkoch 6 a 8 vykonávacieho rozhodnutia (EÚ, Euratom) 2023/2825. Mali by zahŕňať náklady, ktoré vyplývajú z emisie nástrojov krátkodobého financovania, z dočasného držania niektorých výnosov na likvidnom účte s cieľom garantovať schopnosť uskutočniť všetky platby na požiadanie, ako aj z riadenia úrokového rizika a iných finančných rizík. Náklady, ktoré vzniknú v súvislosti so spätným odkúpením a/alebo držaním vlastných dlhopisov na účely riadenia likvidity, by sa tiež mali považovať za náklady na riadenie likvidity. Týmto rozhodnutím by sa mal stanoviť základ pre výpočet týchto nákladov na likviditu a pre ich spravodlivé a rovnomerné účtovanie všetkým relevantným prijímateľom výnosov v priebehu daného roka.

(23)

Operácie riadenia likvidity by mali pomôcť minimalizovať náklady na riadenie likvidity, ktoré môžu vzniknúť pri držaní hotovosti na prudenciálne účely. Návratnosť investovania držanej likvidity vyplývajúca zo zabezpečených alebo nezabezpečených transakcií na peňažnom trhu by mala byť udávaná denným úrokom vo vzťahu ku každej transakcii a potenciálnym poplatkom za obchodovanie alebo ážiom/disážiom. Návratnosť investovania pri týchto operáciách by mala byť súčtom nákladov na emisiu a držanie takejto likvidity a každá návratnosť takéhoto investovania by sa mala štvrťročne priradiť do neuhradených vyplatených prostriedkov na pomernom základe.

(24)

Vyšší objem vyplácaných prostriedkov ako je suma nástrojov dlhodobého financovania alokovaných do príslušného programového komponentu, resp. prípadného časového komponentu, alebo vyššie platby úrokov by mohli viesť k deficitu likvidity v danom komponente. Nižší objem vyplácaných prostriedkov ako je suma nástrojov dlhodobého financovania alokovaných do príslušného programového komponentu, resp. prípadného časového komponentu, alebo nižšie umorovacie splátky by mohli viesť k prebytku likvidity. Kompenzácia týchto prebytkov alebo deficitov likvidity je nevyhnutným predpokladom vykonávania diverzifikovanej stratégie financovania. Tieto náklady by nemali znášať príslušné komponenty, ale mali by byť izolované a riadené ako súčasť osobitných režijných nákladov na riadenie likvidity. V tomto rozhodnutí by sa mal stanoviť mechanizmus na oddelenie nákladov vyplývajúcich z deficitov alebo prebytkov likvidity, aby mohli byť absorbované širším programom financovania vo forme nákladov na riadenie likvidity. Komisia by mala komponent riadenia likvidity využívať na to, aby prípadné kladné alebo záporné hotovostné zostatky v programových komponentoch pre jediného prijímateľa, resp. v časových komponentoch pre viacerých prijímateľov zladila s celkovou sumou vyplatených prostriedkov.

(25)

Vykonávanie diverzifikovanej stratégie financovania si vyžaduje nadobudnutie nových kapacít, ktoré sú potrebné na získanie čo najvýhodnejšieho prístupu na kapitálové trhy a na zabezpečenie nepretržitého a účinného udržiavania takejto infraštruktúry. To zahŕňa náklady potrebné na vedenie likvidných účtov, na získanie kapacity na organizovanie aukcií poukážok a dlhopisov EÚ a na zavedenie nových interných kapacít na spracovanie údajov. Takéto náklady, ktoré vyplývajú priamo z vykonávania operácií vypožičiavania si a vyplácania prostriedkov, by sa mali považovať za režijné náklady, v rámci ktorých sa rozlišuje medzi nákladmi súvisiacimi so zriadením a nákladmi súvisiacimi s údržbou infraštruktúry na vypožičiavania si prostriedkov a realizáciu platieb. Tieto náklady by mali byť obsiahnuté v nákladoch na službu v rámci administratívnej réžie.

(26)

V nákladoch na službu v rámci administratívnej réžie sú spojené všetky administratívne náklady, ktoré vznikli priamo pri vykonávaní diverzifikovanej stratégie financovania. Tieto náklady vznikajú buď ako zriaďovacie náklady, ktoré súvisia s jednorazovými nákladmi na vybudovanie určitých prevádzkových kapacít, alebo ako nevyhnutné opakované náklady, ktoré možno priamo priradiť operáciám vypožičiavania si prostriedkov a riadenia dlhu v rámci diverzifikovanej stratégie financovania a ktoré vznikajú v priebehu času. Zatiaľ čo opakované náklady predstavujú pravidelné ročné náklady, ktoré sú účtované pri vyplácaní prostriedkov uskutočnenom v danom roku, zriaďovacie náklady by sa mali účtovať ako jednorazové náklady.

(27)

Náklady súvisiace so zriadením a budovaním kapacít pre tieto operácie vznikali od roku 2021 a boli už pripísané prijímateľom programov finančnej podpory v rámci NGEU prostredníctvom osobitných režijných zriaďovacích nákladov. Preto by prijímatelia iných programov finančnej pomoci v rozsahu pôsobnosti článku 220a nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 nemali znášať náklady súvisiace s týmto predchádzajúcim budovaním kapacít, ale len budúce výdavky súvisiace s údržbou tejto infraštruktúry alebo s jej ďalším rozvojom. Podiel administratívnych nákladov na programy finančnej pomoci v rozsahu pôsobnosti článku 220a nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, iné ako NGEU, by sa mal určiť na základe podielu programu na výnosoch získaných prostredníctvom diverzifikovanej stratégie financovania počas roka, v ktorom príslušné administratívne náklady vznikli.

(28)

Administratívne náklady zahrnuté do nákladov na službu v rámci administratívnej réžie by sa mali obmedziť na uzavretý zoznam oprávnených nákladov, ktoré priamo súvisia s diverzifikovanou stratégiou financovania. Súčasťou zoznamu oprávnených administratívnych výdavkov sú na základe dohôd dosiahnutých v súvislosti s ročným rozpočtom na rok 2023 aj zmluvné poplatky za nábor externých konzultantov. Rozšírenie zoznamu oprávnených administratívnych výdavkov bolo oznámené orgánom členských štátov pred prijatím tohto rozhodnutia. Súhrnné náklady na službu v rámci administratívnej réžie predstavujú veľmi obmedzenú časť súhrnných nákladov na operácie diverzifikovanej stratégie financovania.

(29)

Proces fakturácie ex post je navrhnutý tak, aby sa zabezpečilo, že náklady budú uhrádzané v nasledujúcom roku a až do okamihu, keď operácie vypožičiavania si prostriedkov, riadenia dlhu a platieb v rámci diverzifikovanej stratégie financovania už nebudú generovať žiadne náklady.

(30)

Únia môže vo výnimočných prípadoch znášať náklady na úroky a administratívne náklady súvisiace s vypožičiavaním si prostriedkov a poskytovaním úverov, napríklad v prípade úverov v rámci finančnej pomoci poskytnutých Ukrajine podľa nariadenia (EÚ) 2022/2463 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/792 (9). Podľa nariadenia (EÚ) 2022/2463 majú byť potrebné zdroje poskytnuté z príspevkov členských štátov v súlade s článkom 5 ods. 1 uvedeného nariadenia, pokiaľ uvedené náklady nie sú pokryté inými prostriedkami. V takom prípade by fakturácia nákladov mala byť zosúladená s fakturáciou nákladov súvisiacich s vyplácaním prostriedkov vo forme vonkajších pripísaných príjmov podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2020/2094 a mala by byť zoskupená za štvrťrok.

(31)

Komisia by mala vydať potvrdenie o každom vyplatení prostriedkov vrátane nenávratnej podpory v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) a c) nariadenia (EÚ) 2020/2094, návratnej podpory členským štátom v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2020/2094 a úverov členskému štátu alebo tretej krajine v rámci programov finančnej pomoci v rozsahu pôsobnosti článku 220a nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

(32)

Úvery v rámci diverzifikovanej stratégie financovania by mali byť realizované za harmonizovaných finančných podmienok (splatnosť a profil splácania) pri každom vyplatení prostriedkov v rámci rovnakého programu pomoci pod podmienkou ich zlučiteľnosti s diverzifikovanou stratégiou financovania. V prípade nenávratnej podpory by potvrdenie malo byť hlavným podkladom, ktorý určuje tieto finančné podmienky pre všeobecný rozpočet Únie. Potvrdením sa má stanoviť nárok na úhradu nákladov na základe finančných podmienok, ktoré sú v ňom stanovené. Tieto podmienky by mali zahŕňať dátum vyplatenia prostriedkov, výšku finančnej podpory, dátum úhrady nákladov na financovanie a dátum splatnosti. Potvrdenie je nevyhnutným základom pre rozpočtové plánovanie EÚ, finančné toky a účtovanie nenávratnej podpory.

(33)

V zmluvách o úvere by mal byť uvedený odkaz na toto rozhodnutie ako na metódu výpočtu a účtovania nákladov na úvery.

(34)

Toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať na všetky transakcie vypožičiavania si prostriedkov a na vyplácanie prostriedkov v rámci programu NGEU vrátane tých, ktoré sa uskutočnili pred nadobudnutím jeho účinnosti.

(35)

Vzhľadom na to, že okrem iných politických priorít existuje naliehavá potreba poskytnúť Ukrajine v júli 2024 v rámci Nástroja pre Ukrajinu finančnú pomoc čo najprimeranejším a najvýhodnejším spôsobom, toto rozhodnutie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr,