(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 13. novembra 2023 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu mobilných plošín s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“ alebo „ČĽR“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 29. septembra 2023 podala Koalícia za obnovenie rovnakých podmienok v odvetví mobilných plošín v EÚ (ďalej len „CMAE“) (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho mobilné plošiny v Únii v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Navrhovateľ 15. januára 2024 a 12. marca 2024 predložil žiadosť o registráciu dovozu mobilných plošín s pôvodom v ČĽR podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(4)

Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“), ktorá je splnomocnená na zastupovanie ôsmich vyvážajúcich výrobcov (3) v tomto prešetrovaní, vo svojich podaniach z 22. januára 2024 a 21. mája 2024 predložila pripomienky týkajúce sa žiadostí navrhovateľa o registráciu dovozu. Usúdila, že žiadosti neobsahovali dostatočné dôkazy odôvodňujúce registráciu dovozu. Predovšetkým sa domnievala, že štatistiky o dovoze nie sú spoľahlivé, pretože číselné znaky KN obsahujú iné výrobky, že nárast v každom prípade nebol podstatný a že ho ovplyvnila sezónnosť dopytu. Taktiež sa domnievala, že dopytom riadený trh s mobilnými plošinami neumožňuje neočakávaný dodatočný dovoz alebo hromadenie zásob.

(5)

Komisia tieto pripomienky CCCME zamietla, keďže druhá žiadosť o registráciu, ktorú navrhovateľ podal 12. marca 2024, obsahovala dostatočné dôkazy o zvýšení dovozu v období po začatí konania, a to aj po zohľadnení sezónnosti dopytu.

(6)

Komisia považovala pripomienky CCCME za neopodstatnené. V analýze objemov dovozu po začatí konania bol zohľadnený len dotknutý výrobok a vplyv sezónnosti sa riešil porovnaním rovnakých období roka pred začatím a po začatí konania. Na základe informácií uvedených v žiadostiach a analýzy dovozných štatistík pred začatím a po začatí konania Komisia dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie registrácie dovozu.

(7)

V súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia preto Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2024/1450 (4) rozhodla, že by sa mala zaviesť registrácia dovozu dotknutého výrobku s cieľom zabezpečiť, že pokiaľ sa prešetrovaním dospeje k zisteniam, ktoré povedú k uloženiu antidumpingových ciel, uvedené clá bude po splnení potrebných podmienok možné vyberať spätne za registrovaný dovoz v súlade s uplatniteľnými právnymi ustanoveniami.

(8)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, čínske orgány, známych dovozcov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(9)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Komisia dostala pripomienky, ktorým boli venované príslušné body.

(10)

Pripomienky predložili CCCME a navrhovateľ.

(11)

Dňa 22. januára 2024 CCCME zaslala pripomienky k rôznym aspektom prešetrovania. Pripomienky týkajúce sa osobitných aspektov prešetrovania sa v prípade potreby zohľadnili v osobitných bodoch tohto nariadenia.

(12)

CCCME predložila aj pripomienky k podnetu (vrátane otázok týkajúcich sa ujmy a príčinnej súvislosti). Tieto pripomienky týkajúce sa predbežných dôkazov v podnete boli doručené viac ako jeden mesiac po lehote 37 dní stanovenej v bode 5.2 oznámenia o začatí konania, a preto nemohli byť zohľadnené. Komisia však pripomenula, že požiadavky na začatie prešetrovania boli splnené, t. j. že primeranosť a presnosť dôkazov predložených navrhovateľom sa považovala za dostatočnú. Pripomenula aj, že z právnej normy týkajúcej sa dôkazov, ktoré sa vyžadujú na účely podnetu („dostatočné dôkazy“), jasne vyplýva, že objem a kvalita informácií v podnete nie sú také isté ako objem a kvalita informácií, ktoré sú dostupné na záver prešetrovania. Strany majú v každom prípade možnosť vyjadriť sa k predbežným zisteniam, vrátane otázok týkajúcich sa ujmy a príčinnej súvislosti, po zverejnení predbežných zistení.

(13)

CCCME takisto tvrdila, že nemohla v plnej miere uplatniť svoje právo na obhajobu, pretože dôkazy sprístupnené v podnete boli podstatne redigované a obsahovali len hrubé odhady bez dostatočného uvedenia dôvodu. Preto požiadala Komisiu, aby požiadala navrhovateľa o poskytnutie dostatočne podrobnej sprístupnenej verzie.

(14)

Komisia najprv uviedla, že CCCME vo svojom vlastnom mene nemala žiadne práva na obhajobu, keďže vzhľadom na to, že nebola zastupujúcim združením v zmysle základného nariadenia, nemohla sa považovať za zainteresovanú stranu v zmysle uvedeného nariadenia. Pokiaľ ide o práva vyvážajúcich výrobcov, ktorých zastupovala, na obhajobu, Komisia usúdila, že verzia podnetu prístupná na nahliadnutie zainteresovaným stranám obsahuje všetky základné dôkazy a zhrnutia dôverných údajov, ktoré nemajú dôverný charakter, aby si zainteresované strany mohli počas konania uplatniť svoje právo na obhajobu. Uviedla aj to, že žiadosť CCCME bola doručená viac ako dva mesiace po začatí konania a obsahovala len bežné tvrdenia, ale žiadne odôvodnené tvrdenie o konkrétnom dôkaze, ktorý chýbal. Komisia teda toto tvrdenie zamietla.

(15)

Navrhovateľ predložil pripomienky k podaniu CCCME. Usúdil, že rôzne pripomienky by sa nemali brať do úvahy, keďže boli doručené po uplynutí procesných lehôt stanovených v oznámení o začatí konania. Predložil doplňujúce pripomienky k aspektom prešetrovania týkajúcim sa vymedzenia výrobku, výrazných deformácií a ujmy, ktoré sa v prípade potreby riešia v bodoch uvedených ďalej.

(16)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(17)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vzorku vybrala na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja a výroby podobného výrobku v Únii v období prešetrovania, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času.

(18)

Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie, ktorí predstavovali 55 % odhadovanej celkovej výroby v Únii a 52 % predaja všetkých výrobcov podobného výrobku z Únie na trhu Únie. Výberom troch najväčších výrobcov a predajcov z Únie v období prešetrovania, ktorí sa nachádzali v dvoch odlišných členských štátoch, Komisia pokryla najväčší reprezentatívny objem výroby a predaja, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času, v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky. Komisia dospela k záveru, že vzorka výrobcov z Únie bola preto reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie.

(19)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v prílohe k oznámeniu o začatí konania do 7 dní od dátumu uverejnenia oznámenia. Počas prešetrovania žiadny dovozca neposkytol informácie ani nespolupracoval pri prešetrovaní.

(20)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(21)

Osemnásť vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku štyroch na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorých bolo možné primerane prešetriť v dostupnom čase. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny.

(22)

Koalícia pre obnovenie rovnakých podmienok v sektore mobilných plošín v EÚ (ďalej len „CMAE“) tvrdila, že Komisia by mala zabezpečiť reprezentatívnosť vzorky tým, že okrem objemu vývozu zohľadní aj iné faktory, ako je vlastníctvo vývozcov, predaj na domácom trhu a výrobná kapacita. Komisia vo svojej analýze vychádzala z ustanovení článku 17 ods. 1 a zamerala sa na najrelevantnejšie kritéria výberu vzorky, a preto zamietla tieto tvrdenia.

(23)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zachovala pôvodnú vzorku, ktorá predstavovala 68,91 % odhadovaného celkového objemu vývozu mobilných plošín z Čínskej ľudovej republiky do Únie v období prešetrovania.

(24)

Spoločnosť JLG bola 15. mája 2024 informovaná, že Komisia má v úmysle uplatniť článok 18 základného nariadenia, pretože počas overovania vyplneného dotazníka sa ukázalo, že časť vyplneného dotazníka bola založená na systéme, ktorého údaje neboli prístupné v reálnom čase. Komisia nemohla zistiť, či informácie použité na prípravu dotazníka boli prevzaté pred začatím prešetrovania alebo nie. V dôsledku toho nemohla Komisia potvrdiť, že informácie predložené vo vyplnenom dotazníku vychádzali zo systému účtovníctva spoločnosti a že informácie presne odrážali najmä miery spotreby vstupných materiálov.

(25)

Spoločnosť Sinoboom bola 23. mája 2024 informovaná, že Komisia má v úmysle uplatniť článok 18 základného nariadenia na údaje, ktoré nebolo možné overiť v jej vyplnenom dotazníku. Počas overovania na mieste vznikol problém týkajúci sa vykazovania výrobných faktorov, pokiaľ ide o konštrukčné časti a súčasti z vlastnej výroby a zakúpené konštrukčné diely. Komisia predbežne dospela k záveru, že údaje týkajúce sa nákladov, ktoré predložila spoločnosť Sinoboom, neboli presným odrazom skutočne vynaložených nákladov, najmä pokiaľ ide o časti a súčasti z vlastnej výroby.

(26)

Spoločnosti JLG a Sinoboom predložili pripomienky k plánovanému uplatneniu článku 18 základného nariadenia. Spoločnosť JLG nesúhlasila s uplatnením najlepších dostupných skutočností na základe článku 18 a požiadala o vypočutie úradníkom pre vypočutie. Na stretnutí s tímom povereným prípadom 6. júna 2024 poskytla spoločnosť JLG určité vysvetlenia a predbežne bolo rozhodnuté, že sa na vytvorenie normálnej hodnoty spoločnosti JLG čiastočne uplatnia najlepšie dostupné skutočnosti. Jej vývozné ceny sa stále mohli použiť na výpočet dumpingového rozpätia, pretože neboli ovplyvnené opísaným problémom. Konečné rozhodnutie sa prijme v konečnej fáze po ďalšom prešetrovaní, a to aj s prihliadnutím na stanoviská úradníka pre vypočutie.

(27)

Spoločnosť Sinoboom 31. mája 2024 predložila pripomienky týkajúce sa uplatnenia článku 18, ale tieto nezmenili predbežný záver, že sa uplatnia najlepšie dostupné skutočnosti, pokiaľ ide o určité výrobné faktory. Jej vývozné ceny sa stále mohli použiť na výpočet dumpingového rozpätia. Konečné rozhodnutie o rozsahu uplatnenia dostupných skutočností sa prijme v konečnej fáze.

(28)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(29)

Navrhovateľ okrem toho v podnete poskytol dostatočné dôkazy o deformáciách trhu so surovinami v ČĽR, pokiaľ ide o dotknutý výrobok. Prešetrovanie sa preto týkalo uvedených deformácií trhu so surovinami, ako bolo uvedené v oznámení o začatí konania, aby bolo možné určiť, či treba vo vzťahu k ČĽR uplatniť ustanovenia článku 7 ods. 2a a ods. 2b základného nariadenia. Komisia preto v tejto súvislosti zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky ďalšie dotazníky.

(30)

Komisia zaslala dotazníky trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, navrhovateľovi, vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, známym dovozcom a používateľom. Tie isté dotazníky boli sprístupnené online v deň začatia konania.

(31)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto strán:

(32)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2022 do 30. septembra 2023 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(33)

Prešetrovaným výrobkom sú mobilné plošiny určené na zdvíhanie osôb, s vlastným pohonom, s maximálnou pracovnou výškou 6 metrov alebo viac, a ich vopred zmontované alebo na montáž pripravené dielce, okrem jednotlivých komponentov, ak sa predkladajú samostatne, a okrem zariadení na zdvíhanie osôb namontovaných na vozidlách 86. a 87. kapitoly harmonizovaného systému (ďalej len „prešetrovaný výrobok“), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 8427 10 10, ex 8427 20 19, ex 8428 90 90, ex 8431 20 00 a ex 8431 39 00 (kódy TARIC: 8427101010, 8427201910, 8428909020, 8431200060 a 8431390010).

(34)

Vymedzenie výrobku zahŕňa stroje používané na zdvíhanie osôb v širokom rozsahu rôznych spôsobov použitia, a to zdvíhacie zariadenia s kĺbovým ramenom, zdvíhacie zariadenia s teleskopickým ramenom, nožnicové vozíky a vertikálne stĺpové zdvíhacie zariadenia.

(35)

Dotknutým výrobkom sú mobilné plošiny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(36)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(37)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(38)

Po začatí konania CCCME namietala, že vymedzenie výrobku zahŕňalo príliš širokú škálu výrobkov, ako sú zdvíhacie zariadenia s ramenami alebo nožnicové vozíky, elektrické a hybridné mobilné plošiny alebo mobilné plošiny s iným typom pohonu [spaľovací motor (ICE), napríklad na naftu, LPG, propán atď.], a že tieto výrobky nie sú všetky rovnaké.

(39)

CCCME argumentovala najmä tým, že medzi konvenčnou mobilnou plošinou so spaľovacím motorom a elektrickou alebo hybridnou mobilnou plošinou existujú rozdiely vo fyzikálnych a technických vlastnostiach, keďže z dôvodu odlišného pohonu majú tieto dve kategórie odlišné mechanické komponenty a elektrické alebo hybridné mobilné plošiny nemajú žiadnu z technických funkcií konvenčnej mobilnej plošiny so spaľovacím motorom, ktorá je veľmi odlišná z hľadiska výkonu a kapacity. Podľa názoru CCCME existovali rozdiely z hľadiska rozloženia hmotnosti a konštrukcie, a okrem toho konvenčné a elektrické mobilné plošiny mali aj odlišné technické špecifiká, napríklad odlišnú autonómiu, nosnosť a mobilitu. Takisto sa líšil výrobný proces, ako aj hlavné spôsoby použitia: konvenčné mobilné plošiny sa používajú vonku, zatiaľ čo elektrické alebo hybridné mobilné plošiny vnútri.

(40)

CCCME preto tvrdila, že elektrické a hybridné mobilné plošiny a konvenčné mobilné plošiny nemajú rovnaké technické a fyzikálne vlastnosti a nemali by sa považovať za podobné výrobky. Zastávala názor, že elektrické a hybridné mobilné plošiny by mali byť preto vylúčené z vymedzenia výrobku.

(41)

Navrhovateľ sa na druhej strane domnieval, že Komisia má pri vymedzení prešetrovaného výrobku široký priestor na voľné uváženie. Takisto uviedol, že všetky mobilné plošiny sú bezpečnejšou a výhodnejšou alternatívou k rebríkom, lešeniu alebo vežiam a v zásade ide o nástroj zabezpečujúci bezpečnosť a ochranu pracovníkov, pričom neexistujú žiadne rozdiely odôvodňujúce úpravu vymedzenia výrobku. Tvrdil, že skutočnosť, že konvenčné mobilné plošiny so spaľovacím motorom a elektrické alebo hybridné mobilné plošiny majú odlišný zdroj energie, nemení ich základné vlastnosti a že rozdiely napríklad medzi zdvíhacími zariadeniami s elektrickým a naftovým pohonom by vonku neboli viditeľné.

(42)

CCCME sa domnievala, že ak sa Komisia nerozhodne vylúčiť z vymedzenia výrobku elektrické a hybridné mobilné plošiny, mala by alternatívne zvážiť vylúčenie výrobkov, v prípade ktorých výrobné odvetvie Únie nemá kapacitu na uspokojenie dopytu na trhu, ako sú napríklad:

(43)

Keďže podľa CCCME Únia nemala kapacitu na výrobu týchto typov mobilných plošín, CCCME zastávala názor, že dovoz týchto modelov mobilných plošín z Číny nemohol ovplyvniť tento segment trhu a nemohol spôsobiť výrobcom z Únie žiadnu ujmu. Okrem toho uloženie ciel na tieto kategórie mobilných plošín by podľa jej názoru nebolo v záujme Únie, keďže neexistovali žiadne na domácom trhu vyrábané modely schopné nahradiť dovoz týchto typov. Prijatie opatrení na ochranu obchodu pred týmto typom mobilných plošín by preto viedlo len k zvýšeniu nákladov pre následných používateľov bez toho, aby prinieslo akýkoľvek prospech domácemu priemyslu EÚ, keďže domáce výrobné odvetvie Únie ich nemôže dodávať a uspokojiť dopyt na trhu.

(44)

Navrhovateľ uviedol, že jeden z modelov (elektrické/hybridné zdvíhacie zariadenia s ramenami s pracovnou výškou nad 24 m), ktorý údajne nevyrábali výrobcovia z Únie, vyrábal výrobca Dynolift Oy, a domnieval sa, že modely mobilných plošín sú v každom prípade zameniteľné.

(45)

Komisia nesúhlasila s tým, že odlišný zdroj energie a skutočnosť, že elektrické alebo hybridné mobilné plošiny sa vo všeobecnosti používajú vo vnútorných priestoroch a konvenčné mobilné plošiny so spaľovacím motorom vo vonkajších priestoroch, odlišné komponenty a odlišná výrobná/montážna linka odôvodňujú vylúčenie elektrických alebo hybridných mobilných plošín z vymedzenia výrobku. Opak je pravdou. Tieto mobilné plošiny boli do veľkej miery zameniteľné, na obe kategórie sa vzťahovala definícia výrobku a bolo odôvodnené, že obe kategórie boli súčasťou vymedzenia výrobku.

(46)

Komisia takisto pripomenula, že opis vymedzenia výrobku zahŕňal hlavné fyzikálne a technické vlastnosti výrobku vrátane mobilnej plošiny s vlastným pohonom určenej na zdvíhanie osôb a definovala sa v ňom minimálna výška plošiny. Konvenčné mobilné plošiny so spaľovacím motorom aj elektrické alebo hybridné mobilné plošiny boli v súlade s opisom, a preto mali podľa Komisie rovnaké základné použitie a hlavné fyzikálne vlastnosti.

(47)

Komisia zvážila žiadosť CCCME o vylúčenie určitých druhov výrobku. Dospela k záveru, že neexistuje dostatok dôkazov o tom, že tieto druhy výrobku sa v Únii nevyrábajú, ani o tom, že ich výrobcovia z Únie v blízkej budúcnosti nezačnú vyrábať. Neexistoval ani dôkaz, že by ich nebolo možné nahradiť strojmi s iným pohonným systémom. Keďže tvrdenie nebolo podložené dôkazmi, Komisia ho predbežne zamietla.

(48)

CCCME ďalej uviedla, že z rozsahu prešetrovania by mali byť vylúčené dielce. Tvrdila, že dielce mobilných plošín zahŕňajú veľmi rôznorodé výrobky, ako sú napríklad podvozok, točnica, zdvíhací mechanizmus (pozostávajúci z nožnicového alebo ramenného mechanizmu), plošina atď. Podľa jej názoru ide o nehotové výrobky, ktoré nemajú rovnaké základné vlastnosti ako hotové mobilné plošiny. Plošina so zdvíhacím mechanizmom nie je porovnateľná so zmontovanou mobilnou plošinou, pretože jej chýba pohonný systém a kolesá, vďaka ktorým sa stáva mobilnou. Zdvíhacia plošina by sa mohla okrem toho namontovať aj na nákladné vozidlo, ktoré bolo z tohto prešetrovania výslovne vylúčené. Podobne dielce, ktorým chýba zdvíhací komponent, ktorý je jednou z nevyhnutných vlastností mobilnej plošiny, nemožno považovať za dielce, ktoré získali túto základnú vlastnosť.

(49)

CCCME navyše tvrdila, že dodatočné náklady na spracovanie (t. j. premena dielca na hotové mobilné plošiny) sú značné a pridaná hodnota výrobcu spočíva v zváraní a/alebo montáži častí a súčastí, testovaní, lakovaní a prispôsobovaní strojov konečného výrobku (a samozrejme vo výskume a vývoji a v investíciách, ktoré predchádzajú výrobe). Ide o zložité operácie, ktoré si vyžadujú použitie špeciálnych nástrojov. Nezmontované dielce takisto žiadnym spôsobom nekonkurujú hotovému výrobku, a teda nespôsobujú výrobnému odvetviu Únie ujmu, keďže žiadny následný používateľ by nikdy neuvažoval o nadobudnutí takýchto dielcov a ich použití ako takých. CCCME sa preto domnieva, že dielce a hotové mobilné plošiny by nemali byť súčasťou toho istého dotknutého výrobku.

(50)

CCCME takisto uviedla, že z definície výrobku nie je jasné, či sú alebo nie sú vylúčené izolované komponenty alebo podzostavy. Tvrdila, že keby dielce alebo podzostavy boli zahrnuté, výrobné odvetvie Únie nebolo náležite vymedzené a že nebola splnená 25 % prahová hodnota stanovená v článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Konkrétne boli opomenutí výrobcovia dielcov a podzostáv a nezúčastnili sa na prešetrovaní.

(51)

Navrhovateľ s týmito tvrdeniami CCCME nesúhlasil. Usúdil, že zahrnutie dielcov je v kompetencii Komisie a je v súlade s jej praxou. Domnieval sa, že ďalšie spracovanie spočívajúce v zostavení hotového dielca v špecializovanej továrni je obmedzené a že zostavenie troch alebo štyroch hotových dielcov do konečného výrobku je úplne posledným krokom montáže. Takisto sa domnieval, že každý dielec mobilnej plošiny je vyrábaný výlučne pre konkrétny model stroja a vždy pre konkrétneho výrobcu. Tvrdil, že do vymedzenia výrobku nie sú zahrnuté jednotlivé komponenty, ale hotové dielce, ktoré vyrába len výrobné odvetvie mobilných plošín.

(52)

Komisia zvážila predložené argumenty, ale zachovala vymedzenie výrobku stanovené v oznámení o začatí konania a v odôvodnení 27. Vopred zmontované dielce alebo dielce pripravené na montáž podľa potreby sa môžu použiť len na montáž celku mobilnej plošiny, a preto sú neoddeliteľne spojené s hotovou mobilnou plošinou. Komisia preto považovala za vhodné ponechať dielce, ktorými sú podvozok, točnica, zdvíhací mechanizmus a plošina, vo vymedzení výrobku. Komisia takisto potvrdila, že jednotlivé komponenty, ak sú prezentované samostatne, nespadajú do vymedzenia výrobku. Keďže tieto dielce vyrábalo len výrobné odvetvie mobilných plošín, usúdila, že výrobné odvetvie Únie je dobre definované. Komisia preto zamietla tvrdenie, že nebola splnená 25 % prahová hodnota stanovená v článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(53)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o ČĽR, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(54)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných v prípade, že sa nakoniec uplatní článok 2 ods. 6a základného nariadenia, v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu mobilných plošín. Príslušné informácie predložili osemnásti vyvážajúci výrobcovia.

(55)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(56)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné informácie by na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt mohla byť vhodnou reprezentatívnou krajinou podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Brazília. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(57)

Komisia 21. decembra 2023 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe mobilných plošín. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala ako potenciálne vhodné reprezentatívne krajiny Brazíliu, Mexiko a Turecko.

(58)

Komisia 17. mája 2024 vydala druhý záznam o výrobných faktoroch (ďalej len „druhý záznam“). Všetky pripomienky k prvému záznamu boli predmetom tohto druhého záznamu a boli potvrdené príslušné zdroje informácií, ktoré Komisia zamýšľala použiť na stanovenie normálnej hodnoty. Druhým záznamom boli zainteresované strany informované o výbere Brazílie ako reprezentatívnej krajiny. Zainteresované strany sa ním ďalej informovali, že sa stanovia sumy pre predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a zisk na základe ľahko dostupných informácií týkajúcich sa spoločnosti Madal Palfinger S.A., výrobcu daného výrobku v rovnakej všeobecnej kategórii ako mobilné plošiny v reprezentatívnej krajine.

(59)

Spoločnosť Dingli navrhla použiť ako reprezentatívnu krajinu Malajziu a predložila finančné údaje spoločnosti Favelle Favco Cranes Sdn. Bhd (ďalej len „Favelle Favco“), ktorá je výrobcom ťažkých zdvíhacích zariadení vrátane pobrežných, vežových, prístavných a pásových žeriavov.

(60)

Komisia tento návrh zamietla, keďže spoločnosť Favelle Favco nie je výrobcom prešetrovaného výrobku ani mobilných plošín namontovaných na nákladných vozidlách, ktoré boli vybrané ako náhrada za mobilné plošiny, ktorá je vhodnejšia ako stroje vyrábané spoločnosťou Favelle Favco (pozri odôvodnenie 189). Mobilné plošiny namontované na nákladných vozidlách majú hlavné komponenty identické s viacerými kategóriami mobilných plošín, ale sú zabudované do zadného priestoru nákladného vozidla. Mobilné plošiny namontované na nákladných vozidlách sú blízke z hľadiska výrobného procesu a vstupného materiálu, aby ich bolo možné považovať za výrobok v rovnakej všeobecnej kategórii ako prešetrovaný výrobok. Navyše tieto plošiny namontované na nákladných vozidlách sú na rozdiel od žeriavov, ktoré takisto nemajú spoločné hlavné komponenty s mobilnými plošinami, určené na zdvíhanie osôb, nie materiálu.

(61)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(62)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(63)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(64)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa stanovuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(65)

Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je kumulatívny, pri zisťovaní výrazných deformácií nemusia byť dané všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu.

(66)

Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(67)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(68)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa Číny (ďalej len „správa“) (5), ktorá obsahuje dôkazy o existencii značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v prípade mnohých kľúčových faktorov výroby (ako sú napríklad pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj vo vybraných odvetviach (napríklad v oceliarstve). Zainteresované strany boli v čase začatia konania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa týkajúca sa Číny bola vložená do vyšetrovacieho spisu vo fáze začatia prešetrovania.

(69)

Navrhovateľ sa odvolával na dôkazy uvedené v správe, aby poukázal na početné deformácie v čínskom hospodárstve. Podnetom bola správa doplnená aj o ďalšie relevantné dôkazy, ako sú správy medzinárodných organizácií, akademické publikácie alebo zistenia orgánov na ochranu obchodu v iných jurisdikciách. Okrem toho sa navrhovateľ odvolával aj na zistenia Komisie v nedávnych prešetrovaniach, v rámci ktorých sa preukázalo, že čínske hospodárstvo je zásadne ovplyvňované zásahmi čínskej vlády.

(70)

Navrhovateľ konkrétne uviedol, že trh s mobilnými plošinami v Číne je odtrhnutý od normálnych trhových síl z mnohých dôvodov, napríklad z toho dôvodu, že Čína je komunistický štát založený na doktríne „socialistického trhového hospodárstva“, Komunistická strana Číny má silný vplyv na hospodárstvo krajiny vrátane súkromného sektora a odvetvie mobilných plošín podlieha štátnej politike plánovania.

(71)

Okrem toho sa v podnete pripomenuli ďalšie podrobnosti týkajúce sa týchto prvkov, ktoré viedli k výrazným deformáciám.

(72)

Po prvé, odvetvie mobilných plošín je do značnej miery zásobované podnikmi, ktoré vlastnia a ovládajú štátne orgány, ktoré nad nimi vykonávajú dozor alebo ich usmerňujú. Podniky vo vlastníctve, pod kontrolou, politickým dohľadom alebo vedením čínskych orgánov tvoria podstatnú časť čínskeho hospodárstva a výrobného odvetvia mobilných plošín.

(73)

Navrhovateľ uviedol príklady regionálnej komisie SASAC, ktorá vymenovala predstavenstvo vyvážajúceho výrobcu Guangxi LiuGong Machinery Co., Ltd (ďalej len „Liugong“), ako aj Národnej komisie pre rozvoj a reformu (ďalej len „NKRR“), ktorá oznámila „špičkovú transformáciu“„veľkej štvorky“ v oblasti čínskych stavebných strojov: Sany Heavy Industry Co., Ltd. (ďalej len „Sany“), Zoomlion Intelligent Access Machinery Co., Ltd. (ďalej len „Zoomlion“), Liugong a XCMG Fire Fighting Safety Equipment Co., Ltd. (ďalej len „XCMG“), pričom všetky tieto spoločnosti sú kľúčovými hráčmi na trhu s mobilnými plošinami.

(74)

Navrhovateľ navyše uviedol, že Čína považuje výrobné odvetvie mobilných plošín za „jeden z dôležitých pilierov priemyslu“. Preto štátom vlastnené podniky a štát zohrávajú v tomto odvetví dôležitú úlohu a Čína už dlho plánuje konsolidáciu svojho stavebného priemyslu ohromnými fúziami a akvizíciami v snahe sústrediť obrovskú kapacitu do rúk niekoľkých hráčov. Navrhovateľ ilustroval proces konsolidácie a prítomnosť štátu tým, že pripomenul históriu spoločnosti XCMG, ako aj úlohu, ktorú zohralo odvetvové združenie CCMA.

(75)

Po druhé, prítomnosť vo firmách štátu umožňuje jeho zasahovanie do cien alebo nákladov. Štát vykonáva kontrolu nad štátom vlastnenými podnikmi prostredníctvom svojich hlasovacích práv ako vlastníka štátom vlastnených podnikov a Komunistická strana Číny monitoruje dodržiavanie vládnych politík štátom vlastnenými podnikmi, nomináciu manažmentu alebo členov správnej rady a podieľa sa na najdôležitejších rozhodnutiach. V podnete sa poukazuje na to, že spoločnosť XCMG je štátom vlastneným podnikom a bola v 100 % vlastníctve mesta Sü-čou, kým v roku 2020 neprešla čiastočnou privatizáciou, po ktorej však vládna kontrola zostala na úrovni 80 %. Okrem toho aj spoločnosť Liugong je štátom vlastneným podnikom a komisia SASAC ju v roku 2021 vybrala ako „kľúčový štátom vlastnený podnik“ v krajine. V podnete sa ďalej uvádzali odkazy na formálne (vlastníctvo akcií) a neformálne (osobné prekrývanie) väzby medzi štátom a vyvážajúcim výrobcom Zoomlion.

(76)

V podnete sa navyše poukazovalo na to, že priamy vplyv štátu na spoločnosti presahuje rámec štátom vlastnených podnikov vzhľadom na povinnú prítomnosť výboru Komunistickej strany Číny v súkromných spoločnostiach a rastúci vplyv strany na obchodné rozhodnutia spoločností. V podnete bol uvedený konkrétny príklad skupiny Sany, ktorej predseda je nielen členom Komunistickej strany Číny, ale v roku 2022 bol aj poslancom Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov. Skupina Sany, ako aj ďalšie spoločnosti, napríklad Sinoboom, Dingli alebo Sunward Intelligent Equipment Co. Ltd. (ďalej len „Sunward“), sú rovnako úzko prepojené s politikou čínskej vlády.

(77)

V podnete bol ďalej zdôraznený vplyv štátu aj v dodávateľských sektoroch, najmä pokiaľ ide o výrobu a dodávky ocele, lítiovo iónových akumulátorov, terénnych pneumatík, dieselových motorov a elektrickej energie.

(78)

Po tretie, navrhovateľ sa odvolával na diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné spôsoby ovplyvňovania síl voľného trhu. Podľa informácií v podnete sa určuje smerovanie čínskeho hospodárstva systémom záväzných plánov, v ktorých sa stanovujú priority a ciele ústrednej a miestnej vlády. Čínske výrobné odvetvia, či už štátne alebo súkromné, majú silnú motiváciu zosúladiť svoje činnosti s prioritami v príslušných plánoch.

(79)

V 14. päťročnom pláne rozvoja (6) sú špičkové zariadenia, ako aj automobily využívajúce nové zdroje energie, označené za strategické rozvíjajúce sa odvetvia a uvádza sa v ňom aj to, že Čína bude „podporovať inovačný rozvoj […] stavebných strojov“. Navrhovateľ uviedol, že v dôsledku verejných politík odvetvie mobilných plošín trpí štrukturálnou nadmernou kapacitou. Navrhovateľ navyše zdôraznil, že v päťročných plánoch rozvoja sa stanovuje aj vládna politika a angažovanosť v dodávateľskom sektore, čo je rozhodujúce pre narušenie v súvislosti s cenami na nižších úrovniach. Podnet sa odvolával na príslušné ustanovenia, týkajúce sa najmä oceliarskeho priemyslu a odvetvia stavebných strojov, 14. päťročného plánu rozvoja, ako aj na stratégiu Made in China 2025.

(80)

Okrem toho sa v podnete poukazovalo na to, že čínska vláda umelo upravuje úroveň dodávok surovín alebo centrálne stanovuje ceny, čím manipuluje s cenami vstupov a medziproduktov pre odvetvie mobilných plošín. V podnete sa v tejto súvislosti uvádzajú také faktory, ako sú vývozné kvóty na koks, koksovateľné uhlie a kovový odpad; vývozné clá na železnú rudu, koks, koksovateľné uhlie a oceľový šrot; požiadavky na vývozné licencie pre koks a koksovateľné uhlie a stanovovanie cien elektrickej energie.

(81)

Okrem toho verejné politiky, ako je napríklad iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta, vedú podľa informácií v podnete k umelému vytváraniu vonkajších odbytísk pre čínske výrobné odvetvie mobilných plošín. Zároveň rôzne súbory politík, najmä rozsiahle stavebné projekty financované štátom, výrazne zvýšili dopyt po stavebných strojoch na čínskom domácom trhu, čo vytvorilo umelé vnútorné odbytiská pre výrobcov mobilných plošín.

(82)

Po štvrté, v podnete sa poukazovalo na neexistenciu, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti čínskeho konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. Zdôrazňovalo sa najmä umelé podporovanie neživotaschopných spoločností v stavebníctve, ktoré má vplyv na odberateľské odvetvie stavebných strojov, ako aj neexistencia súkromného vlastníctva pôdy a s ňou súvisiace netransparentné a politicky motivované poskytovanie pôdy.

(83)

Po piate, v podnete sa uvádzalo, že mzdové náklady sú skreslené, a poukazovalo sa na skutočnosť, že v Číne pôsobí len jeden zákonom uznaný odborový zväz – ACFTU. Aj tento zväz podlieha vedeniu Komunistickej strany Číny. Čína navyše stále neratifikovala niekoľko najdôležitejších medzinárodných dohovorov o práci. Na čínsku pracovnú silu má takisto vplyv systém registrácie domácností, ktorý bol prijatý s cieľom usmerniť prideľovanie pracovných zdrojov smerom k rozvíjajúcemu sa ťažkému priemyslu v mestských oblastiach a ktorý vzhľadom na diskriminačné zaobchádzanie s migrujúcimi pracovníkmi v skutočnosti spôsobuje deformáciu mzdových nákladov v Číne.

(84)

Po šieste, výrobcovia mobilných plošín využívajú prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu. Nielenže sú hlavné banky v Číne vlastnené štátom, ale súkromné banky takisto musia pri svojej činnosti zohľadňovať národnú politiku, čo sa okrem iného premieta do skutočnosti, že investície sú prednostne smerované do „podporovaných“ výrobných odvetví. V podnete sa tieto výhody pre čínskych výrobcov mobilných plošín ilustrujú poukázaním na úvery, ktoré v minulosti získali spoločnosť Liugong, skupina Sany, ako aj spoločnosti XCMG, Zoomlion, Sonoboom a Dingli, pričom uvedené odkazy sú doplnené správami naznačujúcimi politickú motiváciu finančných inštitúcií, ktoré tieto úvery poskytujú.

(85)

Navrhovateľ ďalej uviedol, že ratingy dlhopisov a úverové ratingy v Číne sú často skreslené a systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom, ktoré sú základom súčasnej situácie zadlženého štátneho sektora. Dôvod spočíva v „implicitných vládnych zárukách“ poskytovaných „podporovaným“ alebo iným určeným odvetviam s výnimkou nesplatených dlhopisov.

(86)

Navrhovateľ celkovo uviedol, že celý čínsky trh je riadený systémovými deformáciami, ktoré sa vzťahujú na odvetvie mobilných plošín a na celé hospodárstvo. Čínska vláda zasahuje na všetkých úrovniach dodávateľského reťazca mobilných plošín, čím vytvára situáciu, v ktorej sú vstupy, vstupy týchto vstupov atď. tak či onak ovplyvnené vládnymi deformáciami.

(87)

Na záver navrhovateľ tvrdil, že z dôvodu výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktoré sú prítomné v odvetví mobilných plošín, sa normálna hodnota musí vypočítať výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj, ktoré odrážajú nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty v reprezentatívnej krajine s podobnou úrovňou rozvoja a primeranou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

(88)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia tak urobila na základe dôkazov dostupných v spise. Dôkazy v spise zahŕňali dôkazy obsiahnuté v správe, ako aj v jej aktualizovanej verzii (ďalej len „aktualizovaná správa“) (7), ktorá sa opiera o verejne dostupné zdroje.

(89)

Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva Číny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v Číne.

(90)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“ (8).

(91)

Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (9). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch.

(92)

Najlepším príkladom sú čínske zákony o vlastníctve: odkazujú na prvotné štádium socializmu a štát poverujú podporovaním základného ekonomického systému, v ktorom verejné vlastníctvo zohráva dominantnú úlohu. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (10).

(93)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne previazané na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť.

(94)

Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy.

(95)

Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „socialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „určujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“ (11). Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne.

(96)

Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(97)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (12). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(98)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy.

(99)

Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele.

(100)

Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.).

(101)

Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Nie je to len z dôvodu záväznosti plánov, ale aj preto, že sa príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (13).

(102)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné a politicky orientované banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (14).

(103)

To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (15).

(104)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V uplatniteľných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (16).

(105)

Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (17).

(106)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (18).

(107)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v Číne podstatnú časť hospodárstva.

(108)

Medzi hlavné hospodárske subjekty v odvetví dotknutého výrobku patrí niekoľko spoločností s významným podielom subjektov prepojených so štátom. Napríklad spoločnosť XCMG je z 28,24 % vlastnená štátom (19), pričom podiel štátu v spoločnosti Liugong predstavuje 31,24 % (20) a v spoločnosti Zoomlion 17,17 % (21).

(109)

V Číne však vládna kontrola ďaleko presahuje rámec priameho vlastníctva. Nielenže odvetvie dotknutého výrobku podlieha viacerým vládnym politikám (podrobnejšie sú opísané v bode 3.3.4), ale vplyv štátu prostredníctvom štruktúr Komunistickej strany Číny v podnikoch (podrobnejšie je opísaný v bode 3.3.3) v skutočnosti vedie k tomu, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády. Vládnu kontrolu a politický dohľad možno okrem toho pozorovať aj na úrovni príslušných priemyselných združení (22), najmä Čínskeho združenia priemyslu stavebných strojov (China Construction Machinery Association, ďalej len „CCMA“) (23), ktoré má aj pobočku pre maliarske práce a práce vo výškach (24).

(110)

CCMA napríklad v článku 3 svojich stanov uvádza, že organizácia „sa hlási k celkovému vedeniu Komunistickej strany Číny a v súlade s ustanoveniami Ústavy Komunistickej strany Číny zriaďuje organizácie Komunistickej strany Číny, ktoré realizujú stranícky život, a zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosť straníckych organizácií. Subjektom zodpovedným za registráciu a riadenie tohto združenia je Ministerstvo pre občianske záležitosti Čínskej ľudovej republiky a subjektom zodpovedným za budovanie strany je stranícky výbor komisie SASAC“ a že „prijíma obchodné usmernenia a dohľad od subjektov zodpovedných za registráciu a riadenie, subjektov zodpovedných za budovanie strany a oddelení riadenia priemyslu“ (25). Okrem toho podľa článku 36 stanov musia osoby zodpovedné za združenie „byť podriadené vedeniu Komunistickej strany Číny, podporovať socializmus s čínskymi charakteristikami, rozhodne uplatňovať líniu, zásady a politiku strany a vyznačovať sa dobrými politickými kvalitami“ (26).

(111)

XCMG, Sinoboom, Liugong a Zoomlion sú členmi združenia CCMA, pričom XCMG a Zoomlion zároveň pôsobia ako podpredsedovia združenia (27).

(112)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa štátnym aj súkromným výrobcom v odvetví dotknutého výrobku bráni v prevádzke za trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v tomto odvetví totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu.

(113)

Čínska vláda je schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu v podnikoch. Bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných, sú totiž dôležitým kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Zásahy Komunistickej strany Číny do prevádzkového rozhodovania sa stali normou nielen v štátom vlastnených podnikoch, ale aj v súkromných spoločnostiach (28), pričom strana si nárokuje vedúce postavenie prakticky v každom aspekte hospodárstva krajiny vzhľadom na to, do akej veľkej miery sú v Číne zrastené štátne a stranícke štruktúry.

(114)

Podľa práva obchodných spoločností Číny sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (29)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky.

(115)

Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Komunistická strana Číny si však najmenej od roku 2016 uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v spoločnostiach s tým, že ide o politickú zásadu (30), vrátane vyvíjania tlaku na súkromné spoločnosti, aby na prvé miesto kládli „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (31).

(116)

Už podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (32). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov dotknutého výrobku a dodávateľov ich vstupov.

(117)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (ďalej len „usmernenia“) (33), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch.

(118)

V oddiele II.4 usmernení sa uvádza: „musíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; v oddiele III.6 sa uvádza: „musíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti ako predvoj a priekopníci.“ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (34).

(119)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že prieniky medzi manažérskymi pozíciami a členstvom v Komunistickej strane Číny/straníckymi funkciami existujú aj v odvetví mobilných plošín.

(120)

V prípade spoločnosti XCMG je predseda skupiny XCMG a spoločnosti XCMG Machinery zároveň tajomníkom strany. Okrem toho generálny riaditeľ skupiny XCMG a riaditeľ spoločnosti XCMG Machinery nielenže je zástupcom tajomníka straníckeho výboru skupiny XCMG, ale predtým pôsobil aj ako člen skupiny straníckeho vedenia mestského úradu v meste Sü-čou, ako aj ako zástupca generálneho tajomníka mestského výboru Komunistickej strany Číny v meste Sü-čou (35).

(121)

Spoločnosť XCMG takisto veľmi jasne vyjadruje svoju bezpodmienečnú lojalitu voči Komunistickej strane Číny a ochotu akceptovať vedúcu úlohu strany. Podľa vlastných vyhlásení spoločnosti XCMG: „Ekologický systém budovania strany „Red XCMG“ považuje slávnu historickú tradíciu skupiny XCMG za ‚červený gén‘, budovanie organizačnej sily najnižších straníckych organizácií za ‚červenú bunku‘ a úlohu vysokokvalitnej práce pri budovaní strany za ‚červený motor‘“. Okrem toho „počas 80 rokov od svojho založenia spoločnosť XCMG vždy integrovala vedenie strany do všetkých úrovní činnosti spoločnosti, čím sa strana stala najspoľahlivejšou základnou silou pri búrkach a zabezpečila správne smerovanie rozvoja podnikania spoločnosti“. Spoločnosť XCMG má zjavne v úmysle aj v budúcnosti naďalej zachovávať lojalitu Komunistickej strane Číny, keďže sa „bude riadiť myšlienkou Si Ťin-pchinga o socializme s čínskymi charakteristikami pre novú éru, plne uplatňovať ducha 20. celoštátneho zjazdu Komunistickej strany Číny a dvoch dôležitých prejavov generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga, rozhodne podporovať dôležité poslanie štátom vlastnených podnikov ako ‚pilierov‘ socialistickej ekonomiky s čínskymi charakteristikami, […] viesť vysokokvalitný rozvoj spoločnosti pod pevným vedením strany a novo a intenzívnejšie prispievať k realizácii čínskeho sna o veľkom oživení čínskeho národa!“. (36). Mimochodom, toto vyhlásenie takisto naznačuje, že spoločnosť XCMG sa bez ohľadu na formálne rozdelenie akcií považuje za štátom vlastnený podnik.

(122)

Pokiaľ ide o spoločnosť Liugong, predseda a generálny riaditeľ spoločnosti je členom Komunistickej strany Číny a pôsobil ako poslanec 13. Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov a poslanec 13. Ľudového zhromaždenia autonómnej oblasti Kuang-si. Okrem toho je podpredseda spoločnosti tajomníkom straníckeho výboru spoločnosti a popri mnohých ďalších politických funkciách pôsobí aj ako poslanec 14. Ľudového zhromaždenia autonómnej oblasti Kuang-si (37).

(123)

Okrem toho podľa článku 31 stanov spoločnosti Liugong (38), výbor Komunistickej strany Číny v rámci spoločnosti:

plní tieto povinnosti v súlade so stanovami Komunistickej strany Číny a ďalšími straníckymi predpismi:

(124)

Okrem toho podľa článku 32 stanov: „stranícky výbor spoločnosti […] vytvorí systém a mechanizmus, ktorý umožní straníckej organizácii, aby sa zúčastňovala na rozhodovaní o dôležitých otázkach, a podporuje predstavenstvo, dozornú radu a vedenie spoločnosti pri výkone ich právomocí v súlade so zákonom“. V článku 33 sa uvádza, že „hlavné postupy týkajúce sa účasti straníckeho výboru na rozhodovaní o dôležitých otázkach spoločnosti sú: stranícky výbor zasadne s cieľom prerokovať a preskúmať dôležité otázky, o ktorých má predstavenstvo a vedenie v úmysle rozhodnúť, a predkladá stanoviská a návrhy“ (39).

(125)

Podobné pripomienky možno uviesť aj v súvislosti so spoločnosťou Zoomlion, ktorej predseda zastáva množstvo verejných funkcií vrátane funkcie delegáta 16., 17. a 19. celoštátneho zjazdu Komunistickej strany Číny, poslanca 10. a 12. Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, delegáta 8., 9. a 10. zjazdu Komunistickej strany Číny v provincii Chu-nan a člena 10. výboru Komunistickej strany Číny v provincii Chu-nan. Predseda spoločnosti Zoomlion navyše pôsobí aj ako viceprezident CCMA (40).

(126)

Spoločnosť Zoomlion navyše už roky horlivo podriaďuje obchodné rozhodnutia vedeniu Komunistickej strany Číny, ako to vyplýva z jej vyhlásení z roku 2021: „V celom procese reforiem a inovácií spoločnosti Zoomlion bolo budovanie strany vždy základom všetkých prác a zohrávalo hlavnú úlohu pri politickom vedení a podpore vysokokvalitného rozvoja. Tým sa zabezpečila stabilná a ďalekosiahla cesta spoločnosti k trvalému vysokokvalitnému rozvoju. […] Podriadenie sa straníckemu vedeniu a posilňovanie budovania strany sú kotvou a dušou podnikovej reformy. Spoločnosť Zoomlion vždy trvala na vedení reformy a rozvoji podnikov prostredníctvom budovania strany, pričom plne využívala úlohu straníckych organizácií pri celkovom riadení a koordinácii všetkých strán, ako aj výhody budovania strany na zabezpečenie štandardizácie a stability podnikovej reformy. Za základ reformy a rozvoja podniku považujte ‚podriadenie sa straníckemu vedeniu‘. Za posledných 20 rokov spoločnosť Zoomlion vybojovala dve veľké bitky, a to reformu systému vedy a techniky a reformu štátom vlastnených podnikov […]. Reforma a reštrukturalizácia trvali viac ako desať rokov a výbor strany na vyššej úrovni vždy trval na usmerňovaní smerovania, riadení celkovej situácie a predbežnom schvaľovaní dôležitých otázok; […] vedenie strany je začlenené do všetkých aspektov reformy a zakotvené na všetkých úrovniach riadenia spoločnosti, čím sa zabezpečuje správne smerovanie reformy a účinnosť opatrení. […] Spoločnosť Zoomlion zažila rýchly rozvoj počas prvých 20 rokov, päťročný pokles v odvetví a od roku 2017 sa vrátila k nepretržitému napredovaniu. Spoločnosť Zoomlion vždy trvala na tom, aby budovanie strany stálo v čele rozvoja a pretavila jedinečné výhody budovania strany v podnikoch do produktivity, konkurencieschopnosti a súdržnosti.“ (41).

(127)

Aj v prípade spoločnosti Sinoboom dochádza k prekrývaniu riadiacich funkcií Komunistickej strany Číny, keďže predseda spoločnosti je nielen členom Komunistickej strany Číny, ale aj zástupcom 14. ľudového zhromaždenia provincie Chu-nan (42).

(128)

Okrem toho verejne dostupné informácie poukazujú na úzku spoluprácu medzi spoločnosťou Sinoboom a vládnymi orgánmi, ako aj finančnými inštitúciami, ktoré vykonávajú priemyselnú politiku nariadenú štátom: „v hlavnom stredisku projektu SINOBOOM Intelligent International Intelligent Manufacturing City sa uskutočnil slávnostný ceremoniál pri príležitosti postupu spoločnosti [Sinoboom] medzi 50 najlepších svetových strojárskych spoločností a dokončenia a uvedenia do prevádzky prvej fázy projektu SINOBOOM International Intelligent Manufacturing City. […], hlavný inžinier a prvostupňový inšpektor ministerstva priemyslu a informačných technológií provincie Chu-nan, […], miestostarosta obecnej ľudovej rady v Čchang-ša, […], tajomník mestského straníckeho výboru v Ning-siang, […], zástupca tajomníka mestského straníckeho výboru v Ning-siangu a starosta a ďalší vedúci predstavitelia provinčných a mestských orgánov, […], zástupca tajomníka straníckeho výboru, podpredseda a generálny riaditeľ Caixin Financial Holdings, […], generálny tajomník Čínskej asociácie odvetvia stavebných strojov, Su Chongsia, generálny riaditeľ [Sinoboom], a zástupcovia partnerov, ako sú finančné inštitúcie, sa zúčastnili tohto ceremoniálu a stali sa svedkami ďalšieho historického momentu na ceste ku kvalitnému rozvoju spoločnosti SINOBOOM Intelligent. […] Spoločnosť HUNAN CHASING Financial Holdings ako dôležitý partner spoločnosti [Sinoboom] zorganizovala svoje dcérske spoločnosti tak, aby poskytovali spoločnosti [Sinoboom] inovatívne komplexné finančné služby pokrývajúce celý priemyselný reťazec, čím spoločnosti [Sinoboom] pomáha pri prechode na kapitálový trh, a spoločnosť [Sinoboom] jej činnosť vysoko ocenila. […] V budúcnosti bude spoločnosť HUNAN CHASING Financial Holdings neochvejne vykonávať strategickú pozíciu a poslanie našej provincie ‚tri vrcholy a štyri novinky‘, […] poskytovať inovatívne komplexné finančné služby pokrývajúce celý životný cyklus a celý priemyselný reťazec pre podniky v našej provincii a svojimi skúsenosťami a silou neustále prispievať ku kvalitnému hospodárskemu rozvoju našej provincie.“ (43).

(129)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov (44). Prítomnosť štátu vo firmách v odvetví mobilných plošín a v iných odvetviach (ako je finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(130)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a provinčné a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni.

(131)

Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (45).

(132)

Čínske orgány zaviedli viaceré politiky, ktoré usmerňujú fungovanie odvetvia dotknutého výrobku.

(133)

Cieľom 14. päťročného plánu rozvoja je „podporovať optimalizáciu a modernizáciu spracovateľského priemyslu […], kultivovať pokročilé výrobné klastre a podporovať inovačný rozvoj odvetví, ako sú […], stavebné stroje“, ako aj zabezpečiť „hĺbkové vykonávanie osobitných projektov na zvýšenie kľúčovej konkurencieschopnosti a technologickej transformácie spracovateľského priemyslu, podporovať podniky pri uplatňovaní moderných a použiteľných technológií, posilňovať aktualizáciu zariadení a rozsiahle uplatňovanie nových výrobkov“ (46) .

(134)

Tieto ciele boli konkretizované v oznámení o vykonávacom stanovisku k zvyšovaniu spoľahlivosti spracovateľského priemyslu, ktoré vydalo ministerstvo priemyslu a informačných technológií v roku 2023, v ktorom sa stanovujú „strategické ciele stať sa veľmocou v oblasti výroby a kvality so zameraním na kľúčové odvetvia, ako je strojárstvo [..., aby sa] vytvorila skupina výrobných podnikov s vysokou spoľahlivosťou výrobkov, silnou konkurencieschopnosťou na trhu a silným vplyvom značky“, a uvádzajú sa konkrétne údaje o dodávateľských odvetviach, ktoré sa majú prioritne podporovať: „systém vstrekovania paliva do motora, systém ťahacieho zariadenia s posilňovačom, systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, digitálne hydraulické komponenty a integrovaný systém elektrického pohonu pre stavebné stroje […] a všeobecné základné komponenty, ako sú špičkové ložiská, presné prevody, vysokopevnostný upevňovacie prvky, vysokoúčinné tesnenia (47)“.

(135)

Ministerstvo priemyslu a informačných technológií navyše podrobnejšie opísalo opatrenia čínskej vlády v oznámení o pracovnom pláne pre udržateľný rast strojárskeho priemyslu na roky 2023 – 2024 (48). Podľa tohto pracovného plánu má čínska vláda v úmysle „posilniť budovanie značky kvality, uskutočniť opatrenia na zvýšenie spoľahlivosti strojárskych výrobkov, vykonávať projekty budovania základov pre základnú spoľahlivosť výrobkov [a] organizovať osobitné činnosti pre napredovanie čínskych značiek, posilniť propagáciu a kultiváciu značiek v kľúčových odvetviach, ako sú priemyselné stroje […], a zvýšiť konkurencieschopnosť čínskych značiek“. Konkrétnejšie, pokiaľ ide o stavebné stroje, čínska vláda uvádza, že „sa vynaloží úsilie na zlepšenie základných schopností odvetvia, zabezpečenie prelomových výsledkov (49)“ a že má v úmysle „viesť podniky, aby posilnili výskum a rozsiahle uplatňovanie kľúčových hlavných komponentov, ako sú batérie, motory a elektronické ovládacie prvky pre stavebné stroje využívajúce nové zdroje energie.“ Nakoniec má čínska vláda v úmysle podporiť dopyt po stavebných strojoch vypracovaním „politík na podporu propagácie [a] preskúmaním mechanizmu vyradenia starých stavebných strojov a podporou kvalifikovaných regiónov, aby prevzali vedúcu úlohu pri zavádzaní riadenia registrácie stavebných strojov a mechanizmov vyraďovania“ (50).

(136)

Je možné uviesť ďalšie príklady na úrovni provincie: vládne orgány v 14. päťročnom pláne rozvoja na rozvoj špičkovej výroby v provincii Če-ťiang (51) definovali niekoľko „kľúčových úloh“, pričom jednou z nich je podpora odvetvia „inteligentných špeciálnych zariadení“, konkrétne „inteligentných pracovných vysokozdvižných plošín“. (52)

(137)

Stále na úrovni provincie Komisia zistila, že provincia Chu-nan zaviedla osobitné opatrenia na podporu výrobného odvetvia mobilných plošín a jeho príslušných dodávateľov (53).

(138)

Na komunálnej úrovni mestský výbor strany a mestská samospráva Sü-čou (Ťiang-su) okrem sformulovania plánu rozvoja stavebných strojov v Sü-čou (2021 –2030) (54) vytvorili osobitný podporný projekt „‚333‘ Inovačný ekosystém na dosiahnutie prvoradého postavenia odvetvia stavebných strojov“ (55). Tento komunálny projekt bol vybraný aj provinčnými orgánmi ako typický „prípad reformy a inovácie na vybudovanie silnej výrobnej provincie“ (56). Cieľom projektu je vytvoriť z mesta Sü-čou „hlavné mesto stavebných strojov“ organizovaním priemyselných klastrov formou spájania a podpory spoločností vrátane XCMG (57), čo potvrdil aj tajomník straníckeho výboru mesta Sü-čou: „Sü-čou bude rozvíjať a rozširovať priemysel stavebných strojov s väčším odhodlaním, v širšom meradle a praktickejšími opatreniami a usilovať o vybudovanie vyspelého výrobného klastra s medzinárodnou konkurencieschopnosťou, čím poskytne silnú podporu provincii Ťiang-su, aby dosiahla nové úspechy pri posilňovaní, dopĺňaní a rozširovaní priemyselného reťazca.“ (58) .

(139)

Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov teda čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia, ako aj výrobné vstupy.

(140)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže subjekty prinútiť, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky týkajúcimi sa odvetvia. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(141)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva.

(142)

Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (59).

(143)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (60). Všetku pôdu vlastní štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu) a jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (61). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (62).

(144)

Na výrobcov dotknutého výrobku sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako plne uplatniteľné aj v odvetví stavebných strojov, a teda v odvetví mobilných plošín. To ilustruje príklad spoločnosti XCMG v meste Sü-čou: „obec Sü-čou s cieľom pomôcť spoločnosti XCMG rozšíriť priemyselnú ‚tonáž‘ od roku 2018 zabezpečila viac ako 2 000 m2 pozemkov pre výrobné odvetvie stavebných strojov […] prostredníctvom povolení a rekvizícií“ (63). Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali.

(145)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví dotknutého výrobku.

(146)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (64).

(147)

Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (65). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti.

(148)

Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (66). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v Číne.

(149)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie mobilných plošín nepodliehalo čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne).

(150)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami.

(151)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (67), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (68), a pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala čínska vláda.

(152)

Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (69). Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(153)

Napríklad čínska vláda objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia (70). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“ (71).

(154)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky (72). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (73). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(155)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(156)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej miere, resp. pod ňou, predstavoval ku koncu roka 2018 aj naďalej najmenej jednu tretinu zo všetkých poskytnutých úverov (74). Oficiálne médiá v Číne nedávno informovali o tom, že KS Číny vyzvala na „znižovanie trhovej úrokovej sadzby úverov“ (75). Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(157)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. Výsledkom je, že sa prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov, pričom čínska vláda sa viackrát rozhodla buď vyhnúť sa úverovým zlyhaniam, v dôsledku čoho vznikli tzv. „zombie“ spoločnosti, alebo previesť vlastníctvo dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(158)

V podstate sa dá skonštatovať, že aj napriek krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(159)

Pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie dotknutého výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(160)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v aktualizovanej správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako boli opísané tu aj v časti I aktualizovanej správy, sa vzťahujú na celú krajinu a na všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený tu aj v časti II aktualizovanej správy.

(161)

Komisia pripomína, že na výrobu dotknutého výrobku sú potrebné určité vstupy. Keď výrobcovia dotknutého výrobku nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach. Tieto deformácie už boli podrobne opísané, najmä v bodoch 3.3.1 až 3.3.7. Komisia poukázala na to, že regulačné usporiadanie, ktoré je základom týchto deformácií, je všeobecne rozšírené, pričom výrobcovia mobilných plošín podliehajú týmto pravidlám ako každý iný hospodársky subjekt v Číne. Tieto deformácie majú preto priamy vplyv na štruktúru nákladov dotknutého výrobku.

(162)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predajné ceny dotknutého výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II aktualizovanej správy.

(163)

Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(164)

Spoločnosť Sinoboom vo svojich pripomienkach predložených 3. januára 2024 vyjadrila všeobecné stanovisko, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia by sa nemal uplatňovať z dôvodu nedostatku dôkazov o výrazných deformáciách v čínskom výrobnom odvetví mobilných plošín, a požiadala Komisiu, aby akceptovala ceny a náklady na domácom trhu riadne oznámené spoločnosťou Sinoboom. Spoločnosť Sinoboom sa navyše odkázala na pripomienky CCCME týkajúce sa existencie výrazných deformácií. Argumenty Komisie týkajúce sa (údajného nedostatku) dôkazov o výrazných deformáciách sú preto uvedené ďalej v texte ako odpoveď na argumenty CCCME.

(165)

Dňa 3. a 22. januára 2024 CCCME predložila niekoľko pripomienok, v ktorých dospela k záveru, že neexistujú dostatočné dôkazy o tom, že v súvislosti s čínskym odvetvím mobilných plošín, ako aj so všetkými vstupnými materiálmi, existujú výrazné deformácie opísané v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. CCCME preto požiadala Komisiu, aby použila ceny a náklady na domácom trhu v Číne, keďže podľa názoru CCCME odrážajú nedeformované ceny. Na podporu svojho stanoviska CCCME uviedla tieto argumenty.

(166)

Po prvé, CCCME tvrdila, že žiadne dôkazy neodhaľujú, že trh s mobilnými plošinami v Číne podlieha výrazným deformáciám. Konkrétne, správa je aktualizovaná a výrobné odvetvie mobilných plošín sa v nej nespomína, ani sa naň neodkazuje v 14. päťročnom pláne rozvoja alebo v oznámení k 14. päťročnému plánu rozvoja; Čína za posledných sedem rokov otvorila svoj finančný systém a uvítala zahraničné investície na svojom území; Čína dosiahla významný pokrok v posilňovaní ochrany duševného vlastníctva; Čína takisto doplnila dôležité reformy do rámca štátnych podnikov, znížila nadmerné kapacity a zvýšila ich konkurencieschopnosť, čo výrazne znížilo počet údajných „zombie“ spoločností.

(167)

Tento argument nebolo možné akceptovať. Komisia uverejnila a do spisu vložila aktualizovanú správu, v ktorej sa vo veľkej miere potvrdzujú druhy a rozsah deformácií opísaných v správe a uvádzajú ďalšie podrobnosti o tom, ako deformácie vznikli a ako pokračujú. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že čínsky finančný systém vykazuje také isté deformačné charakteristiky, aké boli pozorované už v čase uverejnenia pôvodnej správy (pozri bod 3.3.7). To isté platí aj pre sektor štátom vlastnených podnikov (pozri bod 3.3.2), pri ktorom Komisia napríklad konštatovala, že akákoľvek údajná zvýšená konkurencieschopnosť bola často výsledkom politicky motivovanej reštrukturalizácie podnikov.

(168)

Po druhé, to, že odvetvie stavebných strojov je súčasťou čínskych politických programov „zeleného rozvoja“ a „kvality priemyselných výrobkov“, neznamená, že odvetvie mobilných plošín patrí do rozsahu pôsobnosti týchto politík. Odvetvie mobilných plošín v skutočnosti patrí do odvetvia priemyselných zariadení.

(169)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Po prvé, mobilná plošina sa často používa v súvislosti so stavebnými prácami, čo je v rozpore s rozlišovaním stavebných strojov a priemyselných zariadení podľa CCCME. Komisia okrem toho poukázala na to, že ambície v 14. päťročnom pláne rozvoja týkajúce sa ekologizácie a priemyselných úprav sa vzťahujú na celé čínske hospodárstvo, ako to vyplýva napríklad z článkov VIII alebo XXXIX 14. päťročného plánu rozvoja.

(170)

Po tretie, CCCME spochybňuje prítomnosť štátom vlastnených podnikov v odvetví. CCCME najmä nesúhlasí s kvalifikáciou spoločnosti XCMG ako štátom vlastneného podniku, keďže jej akcie sú verejne obchodovateľné a medzi jej akcionármi sú aj niektorí zahraniční akcionári. Pokiaľ ide o spoločnosť Liugong, CCCME uviedla, že táto spoločnosť nie je štátom vlastneným podnikom, ale verejná spoločnosť obchodovaná na burze cenných papierov v Šen-čene. V tejto súvislosti CCCME vyzvala Komisiu, aby venovala mimoriadnu pozornosť zdrojom, a varovala pred používaním nespoľahlivých informačných zdrojov, ako je napríklad webové sídlo seetao.com.

(171)

Tento argument nebolo možné akceptovať. Komisia sa najprv odvolala na pripomienky v odôvodneniach 107 až 110 týkajúce sa štátneho vlastníctva v spoločnosti XCMG, ako aj v spoločnosti Liugong a iných výrobcoch mobilných plošín, ako aj na iné podoby vládnej kontroly. Komisia okrem toho pripomenula, že spoločnosť XCMG, ako aj spoločnosť Liugong sú členmi (spoločnosť XCMG dokonca viceprezidentom) združenia CCMA, ktoré výslovne podporuje vedenie Komunistickej strany Číny a prijíma obchodné usmernenia a dohľad zo strany štátnych orgánov (pozri odôvodnenia 110 až 111). V dôsledku toho a bez ohľadu na nominálny podiel štátneho vlastníctva v týchto podnikoch alebo skutočnosť, že časť ich akcií majú v držbe zahraniční akcionári, tieto podniky vykonávajú činnosť pod kontrolou a politickým dohľadom či usmernením úradov ČĽR a štát môže zasahovať do ich cien a nákladov. Pokiaľ ide o zdroje použité na podporu tvrdení týkajúcich sa existencie alebo neexistencie výrazných deformácií, Komisia uviedla, že hoci CCCME vyzvala Komisiu, aby použila spoľahlivé zdroje, samotná CCCME opakovane odkazovala na zdroje, ktoré nemožno považovať za spoľahlivé, ako sú napríklad noviny, ktoré vlastní ústredný odbor Komunistickej strany Číny pre propagandu.

(172)

Po štvrté, bez ohľadu na typ vlastníctva spoločností XCMG a Liugong, CCCME tvrdila, že ich obmedzený vývoz do EÚ by neumožnil preniknutie akýchkoľvek deformácií do celkového čínskeho vývozu mobilných plošín do EÚ, keďže ani jedna zo spoločností nie je subjektom určujúcim ceny na úrovni EÚ. Čínski výrobcovia zaradení do vzorky, ktorí sú mimochodom spoločnosťami plne vlastnenými USA, majú väčší vplyv na stanovovanie cien v EÚ.

(173)

Tento argument je nesprávny. Podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia Komisia neposudzuje, či výrazné deformácie ovplyvňujú stanovovanie cien v USA, ale či je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu vo vyvážajúcej krajine z dôvodu existencie výrazných deformácií v danej krajine. Tento argument sa preto zamietol.

(174)

Po piate, CCCME tvrdila, že neexistuje žiadna prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov. Predovšetkým neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by riadiaci pracovníci spoločnosti XCMG a/alebo Liugong konali pod vplyvom štátu. Podobne aj spoločnosť Zoomlion je verejná spoločnosť kótovaná na burze, so súkromnými vlastníkmi vrátane zahraničných investorov a s Komisiou pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi provincie Chu-nan vlastniacou len 14,4 % akcií, čo je nedostatočné na to, aby mohla vykonávať akúkoľvek významnú kontrolu, ktorá by mohla spôsobiť deformácie.

(175)

Toto tvrdenie vychádza zo skresľovania skutočností, konkrétne toho, že vlastníctvo pod úrovňou nominálnej väčšiny akcií je prekážkou toho, aby štát zasahoval do obchodnej činnosti podniku. Komisia ho zamietla z dôvodov podrobne uvedených v bodoch 3.3.2 a 3.3.3, najmä v odôvodneniach 109 až 111 a 120 až 129.

(176)

Po šieste, CCCME poukázala na to, že účasť štátnych úradníkov na inauguračných ceremóniách alebo stretnutiach medzi správnou radou spoločnosti a štátnymi úradníkmi nemá dôkaznú hodnotu o akomkoľvek zásahu štátu. Takéto praktiky sú zvykom nielen v Číne, ale napríklad aj vo Francúzsku.

(177)

Komisia tento argument nemohla akceptovať. Zatiaľ čo odkazy na tretie krajiny, ako je Francúzsko, nie sú v tomto kontexte nijako relevantné, Komisia poznamenala, že väzby medzi vedením spoločností v odvetví mobilných plošín a čínskou vládou a/alebo členmi Komunistickej strany Číny ďaleko presahujú účasť na ceremóniách, ako sa podrobne uvádza v bode 3.3.3.

(178)

Po siedme, pokiaľ ide o výrazné deformácie na dodávateľských trhoch, CCCME poukázala na špecifiká prešetrovaní v USA, v ktorých sa používajú „dostupné nepriaznivé skutočnosti“, a okrem toho poznamenala, že posudzovanie USA sa vykonalo pred viac ako tromi rokmi. CCCME navyše spochybnila deformačný potenciál 14. päťročného plánu rozvoja tým, že citovala jeho článok XXXIX a uviedla, že toto ustanovenie sa týka environmentálnych ambícií v ťažobnom priemysle, a nie hospodárskych deformácií. V tejto súvislosti CCCME zdôraznila, že Európa takisto sleduje ekologické ambície prostredníctvom svojich rámcov Zelená dohoda a balík „Fit for 55“. Trestanie environmentálnych iniciatív v stave klimatickej krízy by odradilo od takýchto ambícií a malo by pre svet vážne dôsledky.

(179)

Tento argument nebolo možné akceptovať. Komisia doplnila argumenty predložené navrhovateľom vlastným výskumom (pozri body 3.3.1 až 3.3.7), v ktorom preukázala prítomnosť výrazných deformácií bez ohľadu na dôkaznú hodnotu posúdenia USA. Podobne bol v aktualizovanej správe podrobne vysvetlený deformačný potenciál 14. päťročného plánu rozvoja ako dokumentu v centre komplexného systému vládneho priemyselného plánovania v Číne (pozri najmä odôvodnenia 97 až 100). Vyňatie jediného citátu zo 14. päťročného plánu rozvoja z tohto systému plánovania priemyselnej politiky nemôže zmeniť deformačný účinok systému plánovania. Komisia ďalej uviedla, že zelené ambície Európy nie sú relevantné v kontexte posúdenia vykonaného podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(180)

Po ôsme, CCCME popiera akúkoľvek súvislosť medzi konkrétnymi výrobcami batérií pre elektrické vozidlá a/alebo projektmi s odvetvím mobilných plošín, pričom poukazuje aj na to, že modely mobilných plošín spoločnosti XCMG vybavené motormi čínskeho štátneho výrobcu Yuchai sú určené na vnútornú spotrebu, keďže motor nespĺňa požiadavky vysokého štandardu tretích krajín. Podobne CCCME uviedla, že platnosť dohody medzi spoločnosťou Zoomlion a štátnou spoločnosťou Dongfeng Motor Corporation už uplynula a transakcie podľa tejto dohody sa v každom prípade uskutočnili za trhových podmienok. CCCME ďalej pripomenula, že čínski výrobcovia používajú rôzne časti a súčasti mobilných plošín vyrábané západnými výrobcami, pričom výrobcovia mobilných plošín v EÚ nakupujú množstvo častí a súčastí z Číny.

(181)

Komisia tento argument neprijala. Konkrétne zmluvné podmienky medzi spoločnosťami Zoomlion a Dongfeng Motor Corporation majú v kontexte etablovania prítomnosti štátom vlastnených spoločností v dodávateľských odvetviach druhoradý význam. Podobne údajná skutočnosť, že určité motory dodávané spoločnosťou Yuchai sú zabudovávané do modelov mobilných plošín pre domáci trh, nespochybňuje významnú prítomnosť štátom vlastnených podnikov medzi výrobcami motorov do mobilných plošín. Komisia takisto poznamenala, že CCCME nespochybňuje odkaz navrhovateľa na silnú prítomnosť štátu na ďalších trhoch so vstupmi, ako je ťažba a spracovanie rúd železných kovov (60 %), podporné činnosti pre ťažbu (97 %) alebo tavenie a spracovanie železných kovov (72 %). Komisia nepovažuje za relevantnú skutočnosť, že čínski výrobcovia údajne používajú rôzne časti a súčasti mobilných plošín vyrábané západnými výrobcami alebo že výrobcovia mobilných plošín v EÚ nakupujú množstvo častí a súčastí z Číny.

(182)

Po deviate, CCCME tvrdila, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že odvetvie mobilných plošín profituje z verejných politík alebo opatrení diskriminujúcich v prospech domácich dodávateľov. CCCME v tejto súvislosti uviedla, že odkaz v 14. päťročnom pláne rozvoja na „vznikajúce odvetvia“ nemožno v žiadnom prípade preložiť ako existenciu diskriminácie alebo deformácií, a to aj preto, že mobilné plošiny nepredstavujú špičkové zariadenia. Okrem toho odvetvie mobilných plošín nemá prospech z iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, ktorá nie je zameraná na priemyselné zariadenia, ku ktorým mobilná plošina patrí, ale na odvetvie stavebníctva, v ktorom podľa CCCME nedochádza k deformáciám a ktorého rozvoj v žiadnom prípade nie je závislý od odvetvia mobilných plošín. CCCME uviedla, že čínske orgány skôr deregulujú stavebné odvetvie a že hoci sú vládne zásahy v tomto odvetví nevyhnutné, úvery developerom sa poskytujú za trhovú hodnotu.

(183)

Komisiu tento argument nepresvedčil. Ako je podrobne vysvetlené v bode 3.3.4, odvetvie mobilných plošín využíva mnohé verejné politiky, či už priamo, alebo ako súčasť širšieho odvetvia, v ktorom pôsobia výrobcovia mobilných plošín (pozri najmä odôvodnenia 133 – 137). Okrem toho Komisia považovala odkaz CCCME na stavebné odvetvie ako na oblasť, v ktorej prevládajú trhové zásady, za veľmi nepravdepodobný, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že čínske odvetvie bývania, t. j. odvetvie priamo súvisiace so stavebným odvetvím, je naďalej stredobodom regulačných opatrení čínskych orgánov (76). Komisia preto argument CCCME zamietla.

(184)

CCCME napokon uviedla, že Čína dosiahla významný pokrok v sektore konkurzov, ako aj to, že uskutočnila dôležité reformy v rámci štátnych podnikov, znížila nadmerné kapacity a zvýšila ich konkurencieschopnosť, čo výrazne znížilo počet „zombie“ spoločností, čím sa zmenšili deformácie trhu.

(185)

Tento argument je v podstate zopakovaním argumentu uvedeného v odôvodnení 167. Komisia ďalej uviedla, že CCCME namiesto toho, aby poskytla vecné informácie týkajúce sa údajných trhovo orientovaných reforiem, odkázala na vyhlásenie čínskej vlády z roku 2017, ako aj na články tretích strán, ktoré v skutočnosti potvrdzujú existenciu deformácií. Tento argument bol preto zamietnutý.

(186)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(187)

Ako sa vysvetľuje v predchádzajúcich odôvodneniach 57 až 58, Komisia vyhotovila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty: prvý záznam o výrobných faktoroch z 21. decembra 2023 a druhý záznam o výrobných faktoroch zo 17. mája 2024. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a takisto sa v nich rozoberajú pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili. V druhom zázname o výrobných faktoroch Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere vybrať v tomto prípade za vhodnú reprezentatívnu krajinu Brazíliu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(188)

Komisia nebola schopná identifikovať krajinu, ktorá by mala rovnakú úroveň hospodárskeho rozvoja ako Čína, mala informácie o výrobe prešetrovaného výrobku a ľahko dostupné príslušné finančné informácie. Komisia preto hľadala možné reprezentatívne krajiny s výrobou výrobku v rovnakej všeobecnej kategórii a/alebo odvetví ako prešetrovaný výrobok.

(189)

Komisia identifikovala výrobok v rovnakej všeobecnej kategórii ako mobilné plošiny s cieľom vybrať reprezentatívnu krajinu. Týmto výrobkom sú mobilné plošiny namontované na nákladných vozidlách. Mobilné plošiny namontované na nákladných vozidlách majú hlavné komponenty identické s viacerými kategóriami mobilných plošín, ale sú zabudované do zadného priestoru nákladného vozidla. Vozidlá sú zakúpené výrobcami a majú minimálny vplyv na zloženie zdvíhacej časti plošiny. Mobilné plošiny namontované na nákladných vozidlách boli dostatočne blízke z hľadiska konečného použitia, výrobného procesu a vstupných materiálov a v dôsledku toho z hľadiska PVA a zisku, aby ich bolo možné považovať za výrobok v rovnakej všeobecnej kategórii ako prešetrovaný výrobok.

(190)

Spoločnosť Sinoboom navrhla ako výrobok v rovnakej všeobecnej kategórii ako mobilná plošina použiť mobilné a pásové žeriavy vyrábané spoločnosťou Liebherr-International AG v Brazílii.

(191)

Komisia tento návrh zamietla, pretože žeriavy sú zariadenia na manipuláciu s materiálom, ktoré sa používajú na zdvíhanie tovaru namiesto osôb. Prvé z nich sú výslovne vylúčené z vymedzenia prešetrovaného výrobku.

(192)

Komisia identifikovala výrobu mobilných plošín namontovaných na nákladných vozidlách v dvoch krajinách s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína: v Brazílii a Srbsku.

(193)

Výrobné zariadenie v Srbsku nebolo počas OP v prevádzke. Komisia preto vybrala Brazíliu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu, keďže vyrábala mobilné plošiny namontované na nákladných vozidlách. Komisia potom preskúmala dostupnosť finančných údajov.

(194)

Pokiaľ ide o Brazíliu, plošiny namontované na nákladných vozidlách vyrábala spoločnosť Madal Palfinger Brazil, ktorá je dcérskou spoločnosťou vo výlučnom vlastníctve spoločnosti Palfinger GmbH, výrobcu mobilných plošín so sídlom v Rakúsku. Finančné údaje boli k dispozícii za roky 2022 a 2023 a vzťahovali sa na celé OP.

(195)

Spoločnosť Dingli a CCCME tvrdili, že brazílska spoločnosť Madal Palfinger nie je vhodným zdrojom pre zisk a predajné, všeobecné a administratívne náklady, pretože prešetrovaný výrobok nevyrába.

(196)

Spoločnosť Dingli takisto tvrdila, že spoločnosť Madal Palfinger je 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti z EÚ.

(197)

Komisia tieto argumenty zamietla s odôvodnením, že v žiadnej inej vhodnej krajine s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja okrem Mexika a Turecka neexistuje výroba prešetrovaného výrobku. Vlastníctvo brazílskeho výrobcu subjektmi z EÚ sa nepovažovalo za relevantné, pretože spoločnosť Madal Palfinger tvorí neoddeliteľnú súčasť domáceho priemyselného komplexu v Brazílii a Latinskej Amerike.

(198)

CCCME vo svojich pripomienkach k druhému záznamu uviedla, že ak významná časť obchodnej činnosti spoločnosti Madal Palfinger zodpovedá transakciám a operáciám v rámci skupiny, náklady a zisky spoločnosti nemožno považovať za spoľahlivé na účely vytvorenia normálnej hodnoty, pretože tieto transakcie sa neuskutočnili v rámci bežného obchodu.

(199)

Komisia zamietla toto tvrdenie, pretože po preskúmaní podrobného účtovníctva spoločnosti Madal Palfinger za OP nezistila žiaden náznak „nespoľahlivých vnútroskupinových transakcií“. CCCME takisto neposkytla žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že by tento druh transakcií tvoril významnú časť podnikania spoločnosti Madal Palfinger.

(200)

CCCME tvrdila, že Brazília v súčasnosti uplatňuje antidumpingové a/alebo vyrovnávacie opatrenia na oceľ valcovanú za tepla, ťažké plechy, oceľový drôt, plochú oceľ, rúry z uhlíkovej ocele, rúry z nehrdzavejúcej ocele, medené rúry a plechy z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena. Keďže oceľové materiály predstavujú najzákladnejšie vstupy pre mobilné plošiny vrátane oceľových plechov a dosiek valcovaných za tepla, oceľových tyčí a dutých konštrukčných tvaroviek, dovozné reštriktívne opatrenia narušili cenu týchto oceľových vstupov na brazílskom domácom trhu.

(201)

Komisia tento argument zamietla, pretože opatrenia na ochranu obchodu sa nepovažujú za opatrenia narúšajúce trhy, na ktorých sa uplatňujú. Naopak, cieľom týchto opatrení je obnoviť rovnaké podmienky. Samotná existencia týchto opatrení nemôže byť dôvodom na vylúčenie krajiny ako reprezentatívnej krajiny.

(202)

Po stanovení toho, že Brazíliu možno považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu z hľadiska podobnej úrovne rozvoja ako Čína a dostupnosti príslušných finančných údajov, Komisia nepovažovala za potrebné posúdiť úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany iných potenciálnych reprezentatívnych krajín.

(203)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Brazília vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(204)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ľahko dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname.

(205)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny. Okrem toho Komisia uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce použije štatistiky uverejnené Brazílskym inštitútom pre geografiu a štatistiku (IBGE) (78) a štatistiky cien elektrickej energie uverejnené brazílskou vládou v Mesačnom energetickom bulletine pre elektrickú energiu (79) a ceny plynu pre priemyselných odberateľov v Brazílii, ktoré uverejňuje ministerstvo baní a energetiky (80).

(206)

CCCME a spoločnosť Sinoboom uviedli, že Komisia uviedla len konečné ceny zaplateného cla a nezverejnila nespracované údaje, na základe ktorých stanovila konečnú nedeformovanú hodnotu.

(207)

Komisia zamietla toto tvrdenie, pretože informovala zainteresované strany, že vychádzala z databázy GTA a ľahko dostupných zdrojov informácií obsahujúcich ceny zaplateného cla. Nebolo jasné ani, čo znamená pojem „nespracované údaje“, ktorým argumentovali CCCME a spoločnosť Sinoboom.

(208)

V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany aj o tom, že vzhľadom na neobvykle veľký počet výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí poskytli úplné informácie, a na zanedbateľnú váhu niektorých surovín v celkových výrobných nákladoch, boli položky so zanedbateľnou váhou z hľadiska hodnoty zoskupené do jednej kategórie ako „spotrebný materiál“. Komisia ďalej informovala, že vypočíta percentuálny podiel spotrebného materiálu na celkových nákladoch na suroviny a tento podiel uplatní na prepočítané náklady na suroviny.

(209)

CCCME tvrdila, že zoskupenie nákladov pod 1 % celkových nákladov do kategórie spotrebného materiálu je neprijateľné, pretože ide o samostatné nákladové položky.

(210)

Komisia toto tvrdenie zamietla, pretože vzhľadom na nezvyčajne veľký počet výrobných faktorov v tomto prípade sa zoskupenie nevýznamných vstupov považovalo za primerané. Keďže sa to týkalo nevýznamných nákladov, vplyv na výpočet dumpingového rozpätia sa považoval za malý.

(211)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory mobilných plošín

(212)

V prípade niektorých výrobných faktorov v Brazílii, ktoré boli v databáze GTA uvedené v CNY/kus, Komisia na výpočet normálnej hodnoty použila cenu zaplateného cla za kilogramy, ako bola uvedená ako sekundárna cena v GTA, keďže táto cena sa považovala za presnejšiu, pretože tieto výrobné faktory sa líšia veľkosťou, t. j. ich hmotnosť sa môže významne líšiť. Ceny vykázané za kusy presne nezachytávajú tieto rozdiely.

(213)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Pri stanovení tejto sumy Komisia vychádzala z údajov od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(214)

Po pripomienkach spoločností Dingli, CCCME a Sinoboom, že referenčná hodnota pre motory uverejnená v druhej poznámke je nesprávna, Komisia prijala tento argument a použila buď cenu zaplateného cla v kilogramoch, alebo cenu zaplateného cla v kusoch, ako sa uvádza ako sekundárna cena v GTA.

(215)

Vzhľadom na čiastočné uplatnenie článku 18 na spoločnosť Sinoboom, pozri odôvodnenie 25, Komisia pridelila náklady na jeden vykázaný druh komodity iným druhom komodity s použitím vypočítaného pomeru rozdelenia. Niektoré z týchto nákladov sa považovali za spotrebný materiál.

(216)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny (zo závodu) Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá. K tejto cene sa pripočítali dovozné náklady použitím metodiky opísanej v odôvodnení 218. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (84). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Zvyšné objemy sa považovali za reprezentatívne.

(217)

V prípade viacerých výrobných faktorov predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny v období prešetrovania. Komisia sa rozhodla zahrnúť tieto náklady do spotrebného materiálu, ako sa uvádza v tabuľke 1.

(218)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu v súvislosti s dodaním surovín, ktoré vynaložili vývozcovia zaradení do vzorky, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na každú surovinu a následne uplatnila rovnaký percentuálny podiel na nedeformované náklady na tie isté suroviny v Brazílii, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Tieto náklady sa pripočítali k dovoznej cene vrátane dovozných ciel s cieľom určiť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny.

(219)

Brazílsky inštitút pre geografiu a štatistiku (IBGE) uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Brazílii. Komisia použila najnovšie dostupné štatistiky za rok 2021 pre priemerné náklady práce v odvetví výroby strojov, zariadení a vybavenia na prepravu a zdvíhanie nákladov a osôb.

(220)

CCCME a spoločnosť Dingli požadovali použitie štatistiky MOP, pričom tvrdili, že údaje IBGE sú založené na výsledkoch dobrovoľného prieskumu.

(221)

Komisia žiadosť zamietla, pretože MOP nerozlišuje mzdy na základe konkrétnych kategórií podnikov; najšpecifickejšou kategóriou, ktorú možno použiť, je výroba. Okrem toho v prípade údajov MOP sa nerozlišuje na základe veľkosti spoločností. Prieskum IBGE takisto slúži ako zdroj databázy MOP.

(222)

CCCME a spoločnosť Dingli požadovali, aby sa na výpočet nákladov práce použila tabuľka 1.1 (85) týkajúca sa posúdenia verejného záujmu, pričom tvrdili, že v tabuľke 1.1 sa uvádzajú údaje, z ktorých vyplýva počet zamestnancov zapojených do výroby a ich mzdy, pričom v tabuľke 2.2 sa uvádzajú všeobecné údaje za miestne útvary priemyselných spoločností vrátane všetkých zamestnancov okrem zamestnancov zapojených do výroby.

(223)

Komisia túto žiadosť zamietla, pretože tabuľka 2.2 (86) týkajúca sa posúdenia verejného záujmu, ktorá sa použila na výpočet, poskytuje údaje o oveľa špecifickejších kategóriách podnikov, a to najmä v odvetví výroby zdvíhacích zariadení.

(224)

CCCME vo svojich pripomienkach týkajúcich sa nákladov práce tvrdila, že do výpočtu príspevkov na sociálne zabezpečenie by Komisia mala zahrnúť len príspevky do Instituto Nacional do Seguro Social (INSS) a Fundo de Garantia do Tempo de Serviço (FGTS).

(225)

Toto tvrdenie nebolo podložené. Komisia toto tvrdenie predbežne zamietla, pretože CCCME nepredložila dostatočné dôkazy na obmedzenie príslušnej časti nákladov práce na uvedené príspevky, a podľa výskumu Komisie v Brazílii existujú dodatočné príspevky (87).

(226)

CCCME a spoločnosť Dingli žiadali, aby sa na výpočet nákladov práce použili výmenné kurzy z roku 2021, a nie výmenné kurzy počas OP. Komisia náklady práce vynaložené v roku 2021 prepočítala z brazílskeho realu na čínsky jen na základe výmenného kurzu v OP.

(227)

Komisia svoje výpočty príslušným spôsobom upravila.

(228)

Komisia založila svoj výpočet na nákladoch práce z roku 2021, čo boli jediné dostupné údaje, a na úpravu týchto nákladov na skutočné hodnoty v OP použila index nákladov práce za roky 2016 až 2021 vo výške 106,24 %. CCCME a spoločnosť Dingli navrhli použitie novšej indexácie vzťahujúcej sa na obdobie od roku 2021 do obdobia prešetrovania. Takýto priemerný index príjmu je podľa údajov IBGE 103,1 %. Komisia návrh prijala a hodnoty upravila.

(229)

Ceny elektrickej energie pre priemyselných odberateľov v Brazílii zverejňuje brazílska vláda v Mesačnom energetickom bulletine. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektrickej energie v príslušnom pásme spotreby v CNY/kWh uverejnené za obdobie od októbra 2022 do septembra 2023.

(230)

CCCME a spoločnosť Dingli vo svojich pripomienkach k druhému záznamu o výrobných faktoroch poukázali na administratívnu chybu pri použití výmenného kurzu na výpočet ceny elektriny a plynu. Komisia chybu opravila.

(231)

Spoločnosť Dingli a CCCME tvrdili, že z ceny elektriny a plynu by sa mala odpočítať 17,5 % DPH.

(232)

Komisia tento argument zamietla, pretože DPH je skutočným nákladom, ktorý v reprezentatívnej krajine platí spoločnosť Madal Palfinger.

(233)

Cenu zemného plynu pre priemyselné odvetvie v Brazílii uverejňuje ministerstvo baníctva a energetiky. Komisia použila priemyselné ceny elektrickej energie v CNY/kWh uverejnené za obdobie od októbra 2022 do septembra 2023.

(234)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(235)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na výrobných nákladoch, ktoré vyvážajúcim výrobcom skutočne vznikli. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(236)

CCCME tvrdila, že Komisia by mala použiť údaje z účtovníctva spoločnosti Madal Palfinger na určenie podielu výrobných režijných nákladov na základe dostupných údajov.

(237)

Komisia toto tvrdenie zamietla a použila na výpočet jednotlivých rozpätí percentuálny podiel režijných nákladov, ktoré vynaložili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a ktoré boli overené počas overovaní na mieste, keďže to napriek deformáciám viedlo k oveľa presnejším výsledkom za jednotlivé spoločnosti než použitie všeobecných režijných nákladov extrahovaných z účtovníctva spoločnosti Madal Palfinger.

(238)

V druhom zázname o výrobných faktoroch Komisia na účely stanovenia nedeformovanej a primeranej výšky režijných nákladov spojených s výrobou, PVA, zisku a odpisovania vychádzala z finančných údajov spoločnosti Madal Palfinger S.A. za rok 2023 uverejnených v periodiku Pioneiro (88).

(239)

Spoločnosť Dingli uviedla, že Komisia by mala vypočítať vážený priemer PVA a zisku týkajúceho sa OP okrem údajov za rok 2023 aj na základe údajov za rok 2022. Komisia toto tvrdenie prijala a v súlade s tým prepočítala PVA a zisk s použitím váženého priemeru finančných údajov za roky 2022 a 2023 s cieľom náležite zohľadniť OP. Finančné údaje vzťahujúce sa výlučne na posledný štvrťrok 2022 a prvý až tretí štvrťrok 2023 neboli k dispozícii.

(240)

Spoločnosti Sinoboom a Dingli navrhli vylúčiť príjmy z predaja týkajúce sa vývozu na účely výpočtu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(241)

Komisia tento argument zamietla, pretože nemohla identifikovať výkaz ziskov a strát týkajúci sa predaja na domácom trhu a predaja na vývoz. V dôsledku toho nebolo možné náklady na predaj na domácom trhu a náklady na predaj na vývoz oddeliť.

(242)

CCCME a spoločnosť Dingli tvrdili, že Komisia upravila finančné výdavky spoločnosti Madal Palfinger odstránením hodnoty „úprav súčasnej hodnoty“, zatiaľ čo finančné príjmy ponechala neupravené o hodnotu položky rovnakej povahy, a žiadali, aby Komisia upravila finančné výnosy brazílskej spoločnosti o hodnotu „úprav súčasnej hodnoty“ vo výške 11 526 000 BRL, ako sa uvádza v poznámke 19 k účtovnej závierke.

(243)

Toto tvrdenie nebolo podložené. Komisia ho predbežne zamietla, pretože sa predpokladalo, že „úpravy súčasnej hodnoty“ o finančné príjmy sa uskutočnili v bežnom obchode, a preto nemala dostatočne jasný základ na ich odstránenie.

(244)

Spoločnosti Dingli a CCCME tvrdili, že náklady na prepravu, poistenie prepravy a provízie by sa mali z výpočtu PVA vylúčiť.

(245)

Komisia návrh zamietla, pretože nemala dostatok informácií o identifikácii príjmov a nákladov súvisiacich s prepravou, poistením prepravy a províziami, ktoré by jej umožnili oddeliť náklady spojené s vývozom a predajom na domácom trhu.

(246)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe úrovne obchodu zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(247)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Údaje o mierach spotreby poskytnuté vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky boli overené počas overovania na mieste. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine.

(248)

Po stanovení nedeformovaných výrobných nákladov Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou, PVA a zisk, ako sa uvádza v odôvodneniach 234 až 238. Boli stanovené na základe účtovnej závierky spoločnosti Madal Palfinger S.A., ako sa vysvetľuje v odôvodnení 238.

(249)

Na výrobné náklady, ktoré boli stanovené spôsobom opísaným v predchádzajúcich odôvodneniach, Komisia uplatnila PVA a zisk spoločnosti Madal Palfinger S.A. PVA vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady dosiahli 21,61 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady predstavoval 10,86 %. Komisia považovala tieto sumy za primerané v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia pre úroveň obchodu zo závodu.

(250)

Spoločnosť Terex tvrdila, že osem použitých druhov komodít bolo nedeformovaných. Komisia ich zamietla, pretože boli nakúpené prostredníctvom domácich kanálov alebo vnútroskupinového predaja. Spoločnosť Terex ďalej tvrdila, že aj ďalších trinásť surovín bolo nedeformovaných. Komisia zistila, že tieto jednotlivo tvorili menej ako 1 % výrobných nákladov, a preto ich zoskupila do kategórie spotrebného materiálu.

(251)

Vzhľadom na čiastočné uplatnenie článku 18 na spoločnosť JLG, pozri odôvodnenia 24 až 28, bola normálna hodnota za spoločnosť JLG vytvorená na základe informácií od iných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, pokiaľ ide o počet reprezentatívnych druhov výrobku, ktoré predali iní vyvážajúci výrobcovia, ako aj spoločnosť JLG. Komisia vychádzala z mier používania týchto vývozcov spolu s referenčnými hodnotami za Brazíliu.

(252)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie prostredníctvom prepojených spoločností. Vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade sa ceny upravili o všetky náklady vynaložené v období od dovozu do ďalšieho predaja vrátane PVA a dosiahnutého zisku vo výške 5 %, a to s prihliadnutím na predbežné zamietnutie tvrdenia spoločnosti Terex, že vykonávala činnosť ako samostatný hospodársky subjekt, ako sa uvádza v predchádzajúcom texte.

(253)

V článku 2 ods. 10 základného nariadenia sa Komisii ukladá povinnosť vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na tej istej úrovni obchodu a úpravy vzhľadom na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa vysvetľuje ďalej v texte, normálna hodnota a vývozná cena boli v prípade potreby upravené s cieľom: i) očistiť ich späť na úroveň zo závodu; ii) urobiť úpravy vzhľadom na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(254)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 246, normálna hodnota bola stanovená na úrovni obchodu zo závodu s použitím výrobných nákladov spolu so sumami PVA a zisku, ktoré sa považovali za primerané pre danú úroveň obchodu. Neboli preto potrebné žiadne úpravy s cieľom očistiť normálnu hodnotu späť na úroveň zo závodu.

(255)

S cieľom očistiť vývoznú cenu späť na úroveň obchodu zo závodu boli urobené úpravy z dôvodu cla, iných dovozných poplatkov, nákladov na prepravu, manipuláciu, nakladanie, dodatočných nákladov a nákladov na balenie.

(256)

Vykonali sa úpravy týchto faktorov ovplyvňujúcich ceny a porovnateľnosť cien: úverové náklady, výdavky na zábezpeku a záruku, technickú pomoc a služby, bankové poplatky a provízie.

(257)

Komisia v prípade potreby odpočítala v súlade s článkom 2 ods. 9 aj PVA a zisk vo výške 5 %, čo bolo považované za primerané v prípade neprepojených dovozcov (pozri odôvodnenie 252).

(258)

Spoločnosť Terex China tvrdila, že pokiaľ ide o výpočet normálnej hodnoty, malo by sa k nej spolu s ostatnými subjektmi patriacimi do tej istej skupiny spoločností (ďalej len „Terex Corporation“) pristupovať ako k samostatnému hospodárskemu subjektu. Podľa spoločnosti vystupuje spoločnosť Terex China ako zmluvný výrobca spoločnosti Terex Global Gmbh (TGG) registrovanej vo Švajčiarsku. Spoločnosť Terex China obstaráva suroviny a vyrába výrobky v mene spoločnosti TGG. Skupina uplatňuje na zmluvných výrobcov primeranú prirážku k nákladom namiesto zisku, pričom sadzba prirážky je 6 %. Podľa spoločnosti TGG vykonávajú spoločnosti rôznych subjektov spoločnosti Terex, ktoré sa podieľajú na výrobe a predaji mobilných plošín, činnosť ako jeden hospodársky subjekt napriek tomu, že sú právne odlišné.

(259)

Skupina riadi svoju globálnu výrobu centrálne na základe prognóz predaja od rôznych pobočiek zodpovedných za regionálny predaj. Spoločnosť Terex China navyše nemá žiadne predajné náklady súvisiace s predajom v EÚ, pretože pridružené spoločnosti skupiny v Únii pôsobia ako predajné oddelenie zabezpečujúce predaj v EÚ. Napokon spoločnosť Terex China nemá žiadne priame kontakty so zákazníkmi v EÚ, pretože predaj v Únii organizujú a realizujú jej pridružené spoločnosti v rámci skupiny.

(260)

Komisia tvrdenie a dôkazy v spise opätovne preskúmala. Podľa zmluvy o výrobných službách a dodávkach medzi spoločnosťami Terex China a TGG spoločnosť Terex China vracia spoločnosti TGG peniaze v prípade, že výrobky nespĺňajú potrebné špecifikácie. Okrem toho sa všetky spory vyplývajúce zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou riadia a vykladajú v súlade so zákonmi štátu Delaware, USA. Kúpna cena za výrobky dodávané spoločnosťou Terex spoločnosti TGG alebo jej dcérskym spoločnostiam sa navyše stanovuje na základe trhových cien, na ktorých sa zmluvné strany priebežne dohodnú. Komisia usúdila, že tieto prvky poukazujú na protichodné záujmy.

(261)

Komisia navyše zistila, že prostredníctvom spoločnosti TGG predávali aj iní výrobcovia ako spoločnosť Terex China.

(262)

Pokiaľ ide o vzťah medzi spoločnosťami Terex China a TGG na jednej strane a Genie France, prepojenou spoločnosťou, a Terex Italia na strane druhej, ich zmluvy obsahujú platbu trhovej prirážky v rozsahu 5 – 10 %, teda ustanovenie, podľa ktorého strany konajú ako nezávislí dodávatelia, ustanovenie o voľbe práva a súdnej právomoci v prípade sporu a ustanovenie, ktorým sa vymedzuje vzťah medzi stranami ako „predávajúci a kupujúci“.

(263)

Vzhľadom na uvedené prvky bolo predbežne zamietnuté tvrdenie, že rôzne subjekty spoločnosti Terex zapojené do výroby a predaja mobilných plošín fungovali ako jeden hospodársky subjekt.

(264)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(265)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(266)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 24 až 27, v súlade s článkom 18 základného nariadenia Komisia v prípade spoločností Sinoboom a JLG využila dostupné skutočnosti. V prípade spoločnosti Sinoboom, pokiaľ ide o jej nakupované vstupné materiály, sa na určenie normálnej hodnoty použili zodpovedajúce referenčné ceny týchto vstupných materiálov.

(267)

Pokiaľ ide o spoločnosť JLG, z dôvodu čiastočného uplatnenia článku 18, ako sa opisuje v odôvodnení 24, bola normálna hodnota vytvorená na základe informácií vypočítaných za ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komisia vychádzala z mier používania týchto vývozcov spolu s referenčnými hodnotami za Brazíliu. Vytvorená normálna hodnota sa potom porovnala s vývoznými cenami spoločnosti JLG. V prípade spoločnosti Sinoboom boli z dôvodu čiastočného uplatnenia článku 18 (odôvodnenia 25 a 26) náklady jedného druhu komodity, ktoré vykázala spoločnosť, pridelené k iným druhom komodít s použitím vypočítaného pomeru rozdelenia (pozri odôvodnenie 215). Vypočítané dumpingové rozpätie za spoločnosť JLG bolo 54,5 % a za spoločnosť Sinoboom 55,3 %. Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ale nezohľadnila rozpätia stanovené za okolností uvedených v článku 18 základného nariadenia.

(268)

Na tomto základe predstavuje predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 42 %.

(269)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas OP, ktorý bol stanovený na základe údajov Eurostatu.

(270)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v OP predstavoval viac ako 90 % celkového dovozu. Komisia sa na základe toho rozhodla, že dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanoví na úrovni spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(271)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(272)

Prešetrovaný výrobok vymedzený v bode 2 zahŕňa jednotky (celé stroje), ako aj dielce jednotiek. Ďalej uvedená analýza rôznych ukazovateľov ujmy sa však zameriava len na jednotky, nie na jednotlivé dielce. Hoci výrobné odvetvie Únie vyrábalo počas posudzovaného obdobia tak jednotky, ako aj dielce jednotiek, dielce nepredávalo ani nenakupovalo samostatne. Vyrobené dielce sa vždy používajú pre konkrétny typ stroja a zvyčajne sa vyrábajú na objednávku. Analýza ujmy bola preto predbežne založená len na jednotkách.

(273)

Podľa navrhovateľa počas obdobia prešetrovania vyrábalo podobný výrobok 22 výrobcov z Únie. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(274)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na úrovni približne 35 000 jednotiek (kompletných strojov). Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, konkrétne overeného vyplneného dotazníka doručeného od navrhovateľa, pričom podľa možnosti vykonala krížovú kontrolu s vyplnenými dotazníkmi od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(275)

Ako sa uvádza v bode 1.5.1, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú 56 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(276)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe:

(277)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v jednotkách)

(278)

Počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii vzrástla o 122 %.

(279)

Dovoz z ČĽR vychádzal z údajov poskytnutých spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí sa považovali za vývozcov reprezentujúcich 100 % dovozu do Únie.

(280)

Podiel čínskeho dovozu na trhu bol stanovený porovnaním objemu dovozu so spotrebou na trhu Únie podľa tabuľky 2.

(281)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel na trhu

(282)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu dotknutého výrobku z ČĽR zvýšil o 226 % a jeho podiel na trhu sa zvýšil z 37 % v roku 2020 na 54 % v OP, čo predstavuje nárast o 47 %.

(283)

Komisia určila dovozné ceny na základe údajov poskytnutých spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí sa považovali za vývozcov reprezentujúcich takmer 100 % dovozu do Únie.

(284)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozná cena (v EUR/jednotka)

(285)

V posudzovanom období sa priemerná cena čínskeho dovozu zvýšila o 60 % a v OP dosiahla úroveň 17 879 EUR/jednotku.

(286)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(287)

Toto cenové porovnanie sa vykonalo pre rovnaký druh výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodnej činnosti, v prípade potreby s náležitou úpravou. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Na základe uvedených skutočností bolo pre dumpingový čínsky dovoz na trh Únie stanovené vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny na úrovni 13,4 %.

(288)

V každom prípade a bez ohľadu na existenciu podhodnotenia ceny Komisia predbežne stanovila, že čínsky dovoz významne stlačil ceny výrobného odvetvia Únie, ktoré muselo počas OP predávať za ceny nižšie, než boli ich výrobné náklady. Rozpätia predaja pod cieľovú cenu za jednotlivých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sú významné.

(289)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(290)

Ako sa uvádza v bode 1.5.1, na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol použitý výber vzorky.

(291)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov v podnete a vo vyplnenom osobitnom dotazníku od navrhovateľa. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že obidva súbory týchto údajov sú reprezentatívne z pohľadu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(292)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita a veľkosť dumpingového rozpätia.

(293)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(294)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(295)

V posudzovanom období sa výroba výrobného odvetvia Únie zvýšila o 100 % a v OP dosiahla viac ako 35 000 jednotiek. Zvýšenie výroby pozitívne ovplyvnilo využitie kapacity, ktoré sa v posudzovanom období zvýšilo o 88 %.

(296)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(297)

V posudzovanom období objem predaja výrobcov dotknutého výrobku z Únie vzrástol o 62 %. Keďže však nemohli plne využívať 122 % zvýšenie spotreby v Únii (pozri tabuľku 2), podiel výrobcov z Únie na trhu sa znížil o 27 %.

(298)

Počas posudzovaného obdobia spotreba dotknutého výrobku vzrástla o 122 %. V tom istom období sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu znížil približne o 27 % a podiel dovozu dotknutého výrobku z ČĽR na trhu sa zvýšil o 47 %. Hoci sa výroba a predaj výrobného odvetvia Únie v absolútnom vyjadrení zvýšili, nedokázali využiť zvýšenú spotrebu v Únii z hľadiska podielu na trhu. Naopak, výrobné odvetvie Únie podiel na trhu stratilo, a preto si ani nedokázalo udržať svoje postavenie.

(299)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(300)

V posudzovanom období sa zamestnanosť v Únii zvýšila o 40 %. V kombinácii so zvýšením produktivity (o 43 %) sa výroba v tom istom období zvýšila o 100 % (pozri tabuľku 5).

(301)

Všetky predbežne stanovené dumpingové rozpätia (pozri bod 3.6.4) boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(302)

Dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky boli súčasťou tej istej skupiny. Vzorka preto pozostávala len z dvoch rôznych hospodárskych subjektov. Komisia preto prijala žiadosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky o poskytnutie informácií v rozmedzí z dôvodu zachovania dôvernosti.

(303)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

(304)

V uvedenej tabuľke je vyjadrený vývoj jednotkovej predajnej ceny na trhu Únie v porovnaní so zodpovedajúcimi výrobnými nákladmi počas posudzovaného obdobia.

(305)

Ceny výrobných faktorov sa počas posudzovaného obdobia podstatne zvýšili. Zvýšenie nákladov o viac než 30 % sa týkalo najmä cien ocele, polovodičov a energie. Keďže využitie kapacity sa zvýšilo z veľmi nízkej úrovne v roku 2020 (25 %) na 47 % v OP a fixné náklady zostali rovnaké, celkové náklady sa zvýšili v menšom rozsahu.

(306)

Súčasne sa objem dovozu mobilných plošín z Číny v rokoch 2020 až 2022 zvýšil o 200 % (pozri tabuľku 3) za ceny, ktoré boli podstatne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie (pozri tabuľku 4). Tento cenový tlak zabránil výrobnému odvetviu Únie zvýšiť ceny s cieľom zohľadniť zvyšujúce sa náklady. V dôsledku toho bolo výrobné odvetvie Únie nútené stanoviť svoje ceny na neudržateľne nízkej úrovni, aby nestratilo príliš veľký podiel na trhu. Hoci to nie je z dôvodu uvedenia v podobe rozpätí priamo viditeľné z tabuľky 8, v priemere boli výrobné náklady vyššie ako predajné ceny počas celého obdobia. Z toho vyplýva, že výrobné odvetvie Únie bolo v posudzovanom období naďalej stratové (pozri tabuľku 11) aj napriek prosperujúcemu trhu a rastúcemu predaju. Za bežných trhových podmienok, t. j. neexistencie prudko rastúceho dovozu za nekalo nízke ceny, by výrobné odvetvie Únie bolo schopné prosperovať a byť opäť v ziskovej situácii.

(307)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Únie pre neprepojených zákazníkov v Únii sa v posudzovanom období zvýšili o 16 % a priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa zvýšili o 14 %. Hlavným faktorom, ktorý ovplyvnil zvýšenie výrobných nákladov, bolo zvýšenie ceny surovín počas posudzovaného obdobia. Výrobné náklady boli počas posudzovaného obdobia v priemere vyššie ako predajné ceny.

(308)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(309)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerné náklady práce na jedného zamestnanca zvýšili o 7 %.

(310)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(311)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň konečných zásob menila. V OP bola o 30 % vyššia než v roku 2020. Konečné zásoby ako percento výroby sa počas posudzovaného obdobia znížili o 35 %.

(312)

Väčšinu druhov podobného výrobku vyrába výrobné odvetvie Únie na základe konkrétnych objednávok používateľov. Zásoby sa preto nepovažujú za významný ukazovateľ ujmy v tomto odvetví.

(313)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(314)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(315)

Finančná situácia výrobného odvetvia Únie bola už v roku 2020 ovplyvnená rastom čínskeho dovozu, ktorý sa začal v roku 2018. Ako sa vysvetľuje v bode 4.5.3.1, cenový tlak nekalého dovozu na trh Únie zabránil výrobnému odvetviu Únie zvyšovať ceny v záujme zohľadnenia zvyšujúcich sa nákladov. V dôsledku toho bolo výrobné odvetvie Únie nútené stanoviť svoje ceny na neudržateľne nízkej úrovni, aby udržalo dostatočný objem. Keďže výrobné odvetvie Únie nebolo schopné pod tlakom čínskeho dovozu za nízke ceny zvýšiť svoju výrobu, odrazilo sa to na nízkom využití kapacity, ktoré sa zvýšilo z 25 % v roku 2020 na 47 % v OP, ale zostalo pod 50 % v porovnaní s využitím kapacity čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktoré bolo v závislosti od spoločnosti a roku na úrovni od 53 % do 99 %.

(316)

Hoci sa ziskovosť v roku 2021 zlepšila o 27 %, výrobné odvetvie Únie zostalo stratové. V roku 2022 sa finančná situácia výrobného odvetvia Únie zhoršila, pretože ziskovosť klesla o 185 %. Pokles ziskovosti v roku 2022 bol spôsobený abnormálnym zvýšením výrobných nákladov v dôsledku zvýšených cien surovín v kombinácii so skutočnosťou, že predajné ceny boli po určitý čas stanovené ako pevné. Nebolo preto možné náležite zvýšiť predajné ceny, čo sa prejavilo na veľkých stratách. Napriek rozširujúcemu sa trhu a masívnemu zvýšeniu spotreby preto nebolo výrobné odvetvie Únie schopné držať krok s neustálym zvyšovaním nákladov. Situácia sa zhoršila v roku 2022. V dôsledku toho sa počas posudzovaného obdobia celková ziskovosť zvýšila, ale v období prešetrovania zostala záporná, a to v rozpätí [(–5 %) – 0 %]. Peňažný tok výrazne klesol (o 146 %) a súčasne sa úroveň ročných investícií v posudzovanom období znížila o 64 %. Návratnosť investícií mala rovnaký klesajúci trend, počas posudzovaného obdobia sa znížila o 440 %.

(317)

Rok 2020, ktorý bol použitý ako referenčný bod na analýzu trendov, bol podľa navrhovateľa silne ovplyvnený pandemickou situáciou a činnosti výrobného odvetvia Únie boli najnižšie za posledné desaťročie. Zvýšenie ukazovateľov od roku 2020 preto nenaznačovalo rastúce výrobné odvetvie, ale skôr znamenalo obnovu na predchádzajúcu úroveň činností.

(318)

Údaje predložené navrhovateľom za rok 2019 skutočne potvrdili, že v roku 2020 boli výroba a predaj výrobného odvetvia Únie mimoriadne nízke – v roku 2019 bol objem výroby výrobcov z Únie podobný úrovni výroby v OP a predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie medzi rokom 2019 a OP klesol o 14 %. Keďže však referenčný rok 2020 bol ovplyvnený pandemickou situáciou, viaceré ukazovatele v posudzovanom období zaznamenali nárast. Najmä výroba výrobného odvetvia Únie sa zvýšila o 100 % a jeho predaj na trhu Únie sa zvýšil o 62 %.

(319)

Napriek značnému nárastu spotreby dotknutého výrobku v Únii počas posudzovaného obdobia (o 122 %) výrobné odvetvie Únie nedokázalo primerane zvýšiť svoj predaj, aby si aspoň udržalo svoj podiel na trhu. Naopak, v dôsledku čínskeho dovozu za výrazne dumpingové ceny sa v posudzovanom období podiel výrobného odvetvia Únie na trhu znížil z 52 % na 38 %. Zároveň sa v tom istom období výrazne zvýšil objem čínskeho dovozu, a to o 226 %, a jeho podiel na trhu sa zvýšil z 37 % na 54 %. Okrem strát, ktoré výrobné odvetvie Únie utrpelo počas posudzovaného obdobia, sa negatívne vyvíjali aj ďalšie ukazovatele ujmy, napríklad peňažný tok, úroveň investícií a návratnosť investícií.

(320)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(321)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Komisia skúmala dovoz z tretích krajín a vývoznú výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Neboli známe žiadne iné faktory, ktoré by mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(322)

Ako sa uvádza v bode 4.3.1, objem dovozu dotknutého výrobku z ČĽR sa v posudzovanom období výrazne zvýšil. Dovozné ceny takisto podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, a to v priemere o 13,4 %. Výrobné odvetvie Únie preto nebolo schopné udržať alebo zvýšiť svoj podiel na trhu a využiť výhody plynúce zo zvýšenej spotreby dotknutého výrobku na trhu Únie počas posudzovaného obdobia. Táto situácia mala vážny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ktorá bola počas celého posudzovaného obdobia negatívna.

(323)

Komisia preto predbežne dospela k záveru, že uvedený dumpingový dovoz mal negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie.

(324)

Komisia takisto skúmala, či iné známe faktory, jednotlivo alebo spoločne, dokázali oslabiť príčinnú súvislosť nastolenú medzi dumpingovým dovozom, v tom zmysle, že by táto súvislosť už nebola skutočná a podstatná.

(325)

Komisia stanovila dovoz z iných tretích krajín na základe údajov Eurostatu. Keďže údaje za tento dovoz pod niektorými číselnými znakmi KN boli vykázané len v tonách (nie v jednotkách), Komisia nemohla stanoviť objemy a ceny za jednotku, ako boli stanovené v prípade výrobného odvetvia Únie a dovozu z Číny, na základe údajov, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Objemy a ceny dovozu z iných tretích krajín nemohli byť preto priamo porovnané s objemami a cenami výrobného odvetvia Únie a dovozu z Číny, a boli teda len orientačné, hoci trendy vychádzajúce z týchto objemov a cien počas posudzovaného obdobia boli presné. Na stanovenie podielov na trhu však Komisia použila konverzný faktor na prepočet z ton na jednotky na základe údajov od spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov (91). Pokiaľ ide o ceny, Komisia ich nepovažovala za presné, pretože vzhľadom na rozdiely sortimentu výrobkov by použitie konverzného faktora neprinieslo presné ceny za jednotku.

(326)

Okrem ČĽR sa dotknutý výrobok dovážal do Únie z niekoľkých ďalších krajín, ktoré spoločne predstavovali 8 % podielu na trhu v OP:

Tabuľka 12

Dovoz z iných krajín

(327)

Okrem Číny boli ďalšími dvomi najväčšími dovážajúcimi krajinami do Únie Spojené štáty americké a Spojené kráľovstvo, pričom každá z nich mala v OP 3 % podiel na trhu. Ostatné krajiny (okrem Číny) mali v OP spolu približne 3 % podiel na trhu. Dovozné ceny z týchto krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 22 %.

(328)

V absolútnom vyjadrení sa úroveň dovozu z celkovej sumy za všetky tretie krajiny okrem ČĽR zvýšila o 57 %, ale v dôsledku zvýšenej spotreby na trhu Únie sa podiel všetkých týchto krajín na trhu počas posudzovaného obdobia znížil o 4 percentuálne body a bol výrazne nižší ako podiel čínskeho dovozu na trhu.

(329)

Komisia preto dospela k predbežnému záveru, že dovoz z iných krajín neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(330)

Komisia posúdila objem vývozu na základe informácií predložených koalíciou CMAE. Vývozné ceny boli stanovené na základe vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(331)

Objemy a ceny vývozu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

(332)

V posudzovanom období výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj objem vývozu o 188 %. Ako sa však uvádza v bode 4.4.3.5, v roku 2020 bolo výrobné odvetvie Únie silne ovplyvnené pandémiou, ktorá mala vplyv na úroveň jeho vývozu. Pred pandémiou bola úroveň jeho vývozu podobná úrovni dosiahnutej v roku 2021.

(333)

Priemerné vývozné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili o 7 % a v OP boli nižšie ako priemerné výrobné náklady. Tieto vývozné ceny za jednotku sa však pohybovali od približne 13 000 EUR za jednotku do 49 000 EUR za jednotku.

(334)

Celkovo sa prešetrovaním zistilo, že väčšina predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky na vývoz bola zisková. Dospelo sa preto k záveru, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie bola pozitívna a nemohla prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(335)

Ako sa uvádza v bode 2.4.1, CCCME tvrdila, že elektrické a hybridné mobilné plošiny by sa mali vylúčiť z vymedzenia výrobku. Tvrdila, že výrobcovia z Únie sa tradične zameriavajú na konvenčné mobilné plošiny, zatiaľ čo čínski výrobcovia sa zameriavajú na vývoz elektrických mobilných plošín. CCCME okrem toho tvrdila, že výrobcovia z Únie nevyrábali niektoré modely (pozri odôvodnenie 39), a preto dovoz týchto modelov mobilných plošín z Číny a elektrických mobilných plošín vo všeobecnosti nemohol ovplyvniť tento segment trhu a nemohol výrobcom z Únie spôsobiť žiadnu ujmu.

(336)

Komisia s tým nesúhlasila. Z porovnania medzi druhmi výrobku dovážanými vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky a druhmi výrobku predávanými výrobným odvetvím Únie vyplynulo, že vo všeobecnosti viac než 90 % druhov výrobku predávaných výrobcami z Únie zaradenými do vzorky bolo porovnateľných s druhmi výrobku dovážanými z Číny. Okrem toho v OP viac než 60 % predaja výrobcami z Únie zaradenými do vzorky na dotknutom trhu Únie súviselo s elektrickými mobilnými plošinami. Komisia ďalej uviedla, že predaj hybridných mobilných plošín výrobným odvetvím Únie, ako aj čínskymi vyvážajúcimi výrobcami bol zanedbateľný. Elektrické mobilné plošiny predávané výrobcami z Únie preto konkurovali druhom výrobku predávaným čínskymi vyvážajúcimi výrobcami.

(337)

Komisia navyše usúdila, že účinok relatívne lacných elektrických strojov dovážaných z Číny, ako sú napríklad výrobné elektrické nožnicové vozíky, bol taký, že výrobcovia z Únie boli menej schopní konkurovať s určitými druhmi výrobku. Skutočnosť, že určité druhy výrobku boli vyrábané v menšom rozsahu, preto nemohla viesť k záveru, že tieto druhy výrobku nekonkurovali dovozu z Číny, ale bola skôr účinkom dumpingového dovozu.

(338)

Komisia preto dospela k záveru, že dumpingový dovoz elektrických mobilných plošín z Činy prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(339)

Komisia rozlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu. Prípadný vplyv týchto ďalších faktorov na výkonnosť výrobného odvetvia Únie bol však obmedzený.

(340)

Komisia na základe uvedených úvah predbežne stanovila príčinnú súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a dumpingovým dovozom z Číny, ktorá nebola oslabená uvedenými faktormi.

(341)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(342)

V tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(343)

Komisia v tejto fáze predbežne zistila, že nenastali podmienky na uplatnenie článku 7 ods. 2a. Komisia bude pokračovať v prešetrovaní tejto veci aj v konečnej fáze.

(344)

V predbežnej fáze boli preto predbežné antidumpingové clá stanovené v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia. Na vykonanie posúdenia vhodnej úrovne opatrení preto Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, pri neexistencii narušení podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Následne preskúmala, či by dumpingové rozpätie vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bolo vyššie ako rozpätie ujmy.

(345)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(346)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri stanovovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z ČĽR, úroveň ziskovosti potrebnú na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskumu a vývoja a inovácií a úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(347)

Navrhovateľ uviedol, že na základe predchádzajúcej výkonnosti výrobného odvetvia Únie by sa za normálnych trhových podmienok malo uvažovať o primeranom zisku vo výške 10,2 %. Táto úroveň cieľového zisku však nebola preukázaná ani podložená zisteniami z prešetrovania.

(348)

Informácie týkajúce sa stanovenia normálneho zisku boli dodatočne zahrnuté do dotazníka zaslaného výrobcom z Únie zaradeným do vzorky. Zahŕňali ziskovosť podobného výrobku počas desiatich rokov predchádzajúcich obdobiu prešetrovania.

(349)

Jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky uviedol cieľový zisk vo výške 17,7 %, čo však vychádzalo zo štandardných variabilných nákladov, nie z realizovaného zisku. Komisia preto nemohla tento zisk zohľadniť. Komisia sa preto rozhodla použiť zisk, ktorý za predaj mobilných plošín dosiahli v Európe v roku 2018 dvaja prepojení výrobcovia zaradení do vzorky, pretože rok 2018 bol podľa výrobcov mobilných plošín posledným rokom, ktorý predchádzal prudkému nárastu čínskeho dovozu, a jeho výsledkom bol cieľový zisk na úrovni 7 %. Komisia preto predbežne rozhodla o použití cieľového zisku vo výške 7 %.

(350)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky poskytli informácie týkajúce sa budúcich nákladov vyplývajúcich z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe 1a k základnému nariadeniu, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú počas obdobia uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2

(351)

Komisia usúdila, že v prípade niektorých nákladov spoločnosti nepredložili dostatočné dôkazy o tom, že tieto náklady vychádzajú z povinných požiadaviek podľa mnohostrannej environmentálnej dohody alebo dohovorov MOP, ale že ide skôr o projekty na uspokojenie dopytu po výrobe elektrických mobilných plošín na trhu. Komisia však súhlasila s pripočítaním nepriamych nákladov na CO2 pri spotrebe elektrickej energie a tieto náklady boli pripočítané k cene nespôsobujúcej ujmu.

(352)

Komisia na tomto základe vypočítala pre výrobné odvetvie Únie cenu podobného výrobku nespôsobujúcu ujmu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené cieľové ziskové rozpätie a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov.

(353)

Komisia potom určila úroveň rozpätia predaja pod cenu na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny jednotlivých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou nespôsobujúcou ujmu za podobný výrobok, ktorý v období prešetrovania predávali na trhu Únie výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(354)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkých ostatných spoločností“ bola vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti (pozri bod 3.7.4).

(355)

Komisia preskúmala, či by napriek stanoveniu dumpingu spôsobujúceho ujmu uloženie opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie podľa článku 21 základného nariadenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dodávateľov surovín, používateľov, distribútorov a neprepojených dovozcov.

(356)

Výrobné odvetvie Únie vyrábajúce mobilné vysokozdvižné plošiny tvorí podľa navrhovateľa 22 spoločností a podľa jeho informácií zamestnáva viac ako 3 000 zamestnancov. Žiadny z výrobcov nenamietal voči začatiu prešetrovania.

(357)

Ako sa uvádza v bode 4.4.3.5, dumpingový dovoz z ČĽR mal negatívny vplyv na situáciu výrobcov dotknutého výrobku v Únii: napriek zvýšeniu spotreby na trhu Únie sa podiel výrobcov z Únie na trhu nezvýšil a ich ziskovosť klesla.

(358)

Vzhľadom na záver uvedený v bode 4.5.3.5, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia, uloženie opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo začať využívať spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie, ukončiť stláčanie cien a výrobnému odvetviu Únie by umožnilo zlepšiť svoju ziskovosť na udržateľnú úroveň a zotaviť sa. Výrobné odvetvie Únie by takisto bolo schopné zvýšiť svoju výrobu a využitie kapacity, čo by malo ďalší pozitívny vplyv na jeho výkonnosť.

(359)

Neprijatie opatrení bude mať na výrobné odvetvie Únie pravdepodobne ďalšie významné negatívne účinky, pokiaľ ide o nižší objem predaja, objem výroby a využitie kapacity, ako aj ďalšie stlačenie cien, ktoré povedie k ďalšiemu finančnému zhoršeniu jeho hospodárskej situácie z hľadiska ziskovosti a investícií. Všetky tieto okolnosti by spoločne ohrozili životaschopnosť výrobného odvetvia Únie.

(360)

Komisia preto dospela k záveru, že uloženie opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(361)

Okrem priamej zamestnanosti sa výrobné odvetvie mobilných plošín spoliehalo aj na rozsiahlu sieť dodávateľov rôznych komponentov mobilných plošín, ktoré sa potom montujú na výrobných linkách výrobného odvetvia Únie. Samotní navrhovatelia sa podľa svojich informácií spoliehali na najmenej 280 dodávateľov, z ktorých približne 260 pôsobí v Únii. To by podľa odhadu výrobného odvetvia Únie znamenalo približne 32 000 pracovných miest v EÚ v najmenej 14 rôznych členských štátoch: Taliansko, Poľsko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Maďarsko, Slovinsko, Švédsko, Dánsko, Fínsko, Španielsko, Holandsko, Írsko a Rumunsko.

(362)

Vzhľadom na neexistenciu dodatočných informácií, ktoré by Komisia mala k dispozícii, Komisia na základe uvedených skutočností usúdila, že okrem pozitívneho vplyvu na finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie by uloženie antidumpingových ciel mohlo mať pozitívny vplyv na dodávateľov mobilných plošín, ktorí sa nachádzajú v celom rade členských štátov.

(363)

Podľa navrhovateľa drvivú väčšinu používateľov (75 – 90 %) tvoria požičovne.

(364)

Dotazník úplne vyplnil len jeden používateľ v Únii, a to požičovňa Kiloutou. Spoločnosť Kiloutou patrí do skupiny pôsobiacej v oblasti prenájmu zariadení a stavebných strojov pre profesionálov v stavebníctve. Spoločnosť sa domnievala, že ak by sa na čínsky dovoz uložili antidumpingové clá, používatelia na trhu Únie by mohli mať vyššie náklady na mobilné plošiny, keďže táto činnosť je závislá od nákladovo efektívnych plošín.

(365)

Na druhej strane sa navrhovateľ domnieval, že keďže životnosť strojov bola dlhá a keďže každý stroj bol prenajatý a použitý mnohokrát, kolísanie cien sa zmiernilo. Keďže priemerná cena stroja sa pohybuje okolo [35 000 – 40 000 EUR], všetky cenové výkyvy boli rozdelené na niekoľko rokov a niekoľko prípadov používania a na rôznych zákazníkov. Podľa jeho názoru bola veľkosť vozového parku veľkých požičovní takisto pomerne veľká v porovnaní s ročnou spotrebou v Únii. Vzhľadom na veľkosť týchto vozových parkov a relatívne pomalú výmenu sú používatelia oveľa menej citliví na výkyvy cien. Požičovne boli podľa jeho názoru chránené aj pred prípadným zvýšením cien v dôsledku opatrenia vďaka možnosti preniesť tento vplyv na zákazníkov, čo im umožnilo zachovať si marže.

(366)

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že stroje sa bežne opätovne predávali buď požičovňami, alebo inými kupujúcimi. Tieto opätovné predaje, dokonca aj po niekoľkých rokoch používania, by sa mohli uskutočniť za značnú časť kúpnej ceny. Akékoľvek zvýšenie ceny vyplývajúce z opatrenia by preto následne zvýšilo aj cenu opätovného predaja použitých strojov.

(367)

Na základe uvedených skutočností Komisia usúdila, že vplyv na požičovne bol skutočne menej významný, ako keby ďalej „spracovávali“ dotknutý výrobok. Keďže stroje zostali vo všeobecnosti majetkom požičovní, každé zvýšenie ich ceny by sa priamo odrazilo v náraste aktív požičovní. Skutočnosť, že stroje sa používali dlhšie obdobie, znížila podľa názoru Komisie aj negatívny vplyv prípadného zvýšenia cien.

(368)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenia nebudú mať neprimeraný vplyv na požičovne.

(369)

Ďalšími používateľmi mobilných plošín sú väčšinou stavebné, priemyselné a poľnohospodárske spoločnosti alebo spoločnosti, ktoré tieto stroje pravidelne potrebujú, ako sú logistické centrá a letiská. Vo väčšine prípadov ide o veľké spoločnosti.

(370)

Podľa názoru navrhovateľa je vplyv zvýšenia cien na tieto spoločnosti obmedzený, pretože mobilné vysokozdvižné plošiny predstavujú len okrajovú časť ich zariadení a nákladov. Títo koncoví používatelia sú spoločnosti s dostatočným objemom činností, vďaka ktorým investície do platforiem predstavujú obmedzenú časť ich nákladov.

(371)

Komisia usúdila, že spoločnosti, ktoré nakupujú mobilné plošiny, majú rôzne hlavné činnosti a náklady na mobilné plošiny by boli vo všeobecnosti marginálne v porovnaní s celkovými nákladmi týchto spoločností. Prípadné zvýšenie cien mobilných plošín by zvýšilo ich náklady, ale nie natoľko, aby to malo vážny finančný vplyv na ich prevádzku. Komisia preto dospela k záveru, že vplyv opatrení na týchto ostatných používateľov by bol obmedzený.

(372)

Komisia usúdila, že pokiaľ by dovozcovia a obchodníci nespolupracovali, neprepojení dovozcovia a obchodníci by mohli naďalej získavať mobilné plošiny z viacerých zdrojov a mohli by ich ďalej predávať za ceny, ktoré by im umožnili zachovať si marže. Komisia preto usúdila, že v prípade uloženia antidumpingových opatrení by bol vplyv na neprepojených dovozcov a obchodníkov obmedzený.

(373)

Hoci sa očakáva, že celková cenová úroveň mobilných plošín sa zvýši, Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela k záveru, že celkové prínosy opatrení prevažujú nad potenciálnym negatívnym vplyvom na dovozcov a používateľov. Komisia sa domnievala, že pre hlavných používateľov, požičovne, je takisto dôležité, aby sa výroba koncových plošín naďalej uskutočňovala na trhu Únie v záujme diverzifikácie ich vozových parkov. V prípade, že by požičovne boli úplne závislé od dovozu, čelili by pravdepodobne predĺženiu dodacích lehôt, narušeniu dodávok a zvýšeniu cien v dlhšom časovom horizonte.

(374)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(375)

V súlade s pravidlom menšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia by sa na dovoz mobilných plošín s pôvodom v Čine mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výška cla bola stanovená na úrovni nižšieho z týchto rozpätí.

(376)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(377)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas tohto prešetrovania. V nadväznosti na pripomienky doručené po skorom predbežnom poskytnutí informácií bola opravená chyba v písaní v súvislosti s objemami použitými na výpočet ujmy a dumpingového rozpätia za spoločnosť Terex, čo viedlo k úprave rozpätí smerom nadol. Chyba v písaní bola opravená aj v prípade spoločnosti Sinoboom a výsledkom bolo mierne nižšie dumpingové rozpätie. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(378)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(379)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(380)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(381)

Štatistiky mobilných plošín sa často vyjadrujú v kusoch. V kombinovanej nomenklatúre stanovenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (92) však nie je uvedená žiadna takáto doplnková jednotka pre mobilné plošiny. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby bola v prípade dovozu dotknutého výrobku do vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu zapísaná nielen hmotnosť v kg alebo tonách, ale aj kusy. Kusy by mali byť uvedené pre kódy TARIC: 8427101010, 8427201910, 8428909020, 8431200060 a 8431390010.

(382)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(383)

Pripomienky týkajúce sa presnosti výpočtov sa v prípade potreby zohľadnili.

(384)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou.

(385)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,