(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 15. novembra 2023 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu polyvinylchloridu (ďalej len „PVC“) s pôvodom v Egypte a Spojených štátoch amerických (ďalej len „dotknuté krajiny“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 2. októbra 2023 podal Výbor pre obchodovanie s polyvinylchloridom (Polyvinyl Chloride Trade Committee) (ďalej len „navrhovatelia“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho PVC v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia by Komisia mala počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií registrovať dovoz podliehajúci antidumpingovému prešetrovaniu, pokiaľ nemá dostatočné dôkazy v zmysle článku 5 o tom, že požiadavky uvedené v článku 10 ods. 4 písm. c) alebo d) nie sú splnené.

(4)

Navrhovatelia nevyžadovali registráciu a Komisia zistila, že požiadavky uvedené v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia neboli splnené. Okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania (ďalej aj „OP“, pozri odôvodnenie 32), neexistuje žiadne ďalšie neskoršie podstatné zvýšenie dovozu.

(5)

Z dôvodov uvedených ďalej v bode 4.4.1 sa Komisia rozhodla kumulovať dovoz z dotknutých krajín na účely analýzy opísanej v predchádzajúcich odôvodneniach. Z analýzy údajov získaných z databázy Eurostatu Comext a z analýzy údajov, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v dotknutých krajinách, vyplýva, že kumulatívny objem dovozu z dotknutých krajín sa v prvých troch celých mesiacoch (t. j. od decembra 2023 do februára 2024) po začatí prešetrovania znížil o 41 % v porovnaní s tými istými mesiacmi v období prešetrovania. Podobne priemerný mesačný dovoz z dotknutých krajín počas prvých troch mesiacov po začatí prešetrovania dosiahol 19 148 ton v porovnaní s priemerným mesačným dovozom 27 450 ton v období prešetrovania. Komisia preto nepodmienila dovoz PVC v období skorého predbežného poskytnutia informácií registráciou podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia.

(6)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľov, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, orgány Egypta a Spojených štátov amerických (ďalej len „USA“), známych dovozcov, dodávateľov, používateľov a obchodníkov o začatí prešetrovania a vyzvala ich na účasť.

(7)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(8)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(9)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe výroby a predaja. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 25 % odhadovanej výroby a 26 % odhadovaného objemu predaja podobného výrobku v EÚ. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Komisia nedostala žiadne pripomienky a predbežná vzorka bola potvrdená. Vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

(10)

Žiadni neprepojení dovozcovia neposkytli požadované informácie ani nesúhlasili so zaradením do vzorky. Komisia preto nevybrala žiadnu vzorku dovozcov.

(11)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Egypte, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Egyptskej arabskej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(12)

Len jeden vyvážajúci výrobca v Egypte, konkrétne spoločnosť TCI Sanmar Chemicals S.A.E (ďalej len „TCI Sanmar“), poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Komisia preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(13)

Dňa 7. decembra 2023, t. j. 15 dní po uplynutí lehoty na poskytnutie informácií týkajúcich sa výberu vzorky, sa prihlásil druhý egyptský vyvážajúci výrobca – spoločnosť Egyptian Petrochemical Company (ďalej len „EPC“) a požiadal Komisiu o účasť na konaní ako zainteresovaná strana. Keďže Komisia zistila, že účasť druhého vyvážajúceho výrobcu pravdepodobne neznemožní včasné ukončenie prešetrovania, žiadosti EPC vyhovela.

(14)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Spojených štátoch amerických, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Spojených štátov amerických pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(15)

Štyria vyvážajúci výrobcovia v Spojených štátoch amerických poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku dvoch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorých bolo možné primerane prešetriť v dostupnom čase. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. K výberu vzorky neboli doručené žiadne pripomienky.

(16)

Dvaja americkí spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky oznámili svoj zámer požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Žiaden z nich však neposkytol vyplnený dotazník, a teda ani konkrétnu žiadosť.

(17)

Komisia dostala od zainteresovaných strán množstvo pripomienok týkajúcich sa začatia prešetrovania a reagujúcich sa podania ostatných strán.

(18)

Po začatí prešetrovania boli doručené pripomienky egyptskej vlády, egyptského výrobcu TCI Sanmar, amerických výrobcov Oxy Vinyls, LP a Westlake Corporation (ďalej len „Westlake“) a spoločnosti Ercros, ktorá je výrobcom z Únie nezaradeným do vzorky, ako aj pripomienky dvoch používateľov – spoločností Rehau a Foamalite Ltd. (ďalej len „Foamalite“). Okrem toho navrhovatelia predložili pripomienky, v ktorých vyvracajú podania zainteresovaných strán.

(19)

Egyptská vláda a spoločnosť TCI Sanmar tvrdili, že navrhovatelia neposkytli spravodlivé porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou a že podnet neobsahoval dostatočné dôkazy o existencii dumpingu.

(20)

Komisia nesúhlasila. Pokiaľ ide o dumping, Komisia usúdila, že podnet obsahoval dostatočné a relevantné dôkazy na začatie jej prešetrovania, keďže dôkazy prima facie poukazovali na dumpingové rozpätia vo výške 45,2 % v prípade Egypta a 40,6 % až 59,4 % v prípade USA. Konkrétne pri vývoznej cene navrhovatelia vychádzali z primerane dostupných informácií, napríklad z priemernej ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) uvádzanej Eurostatom v prípade dovozu do EÚ s pôvodom v Egypte, ktorú upravili na úroveň cien zo závodu s použitím primeraných odhadov. Navrhovatelia rovnako stanovili normálnu hodnotu na základe miestnych cien vykázaných systémom monitorovania trhu ChemOrbis v súvislosti s egyptským indexom miestnych cien. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(21)

Egyptská vláda a spoločnosti Oxy Vinyls, LP, TCI Sanmar a Westlake spochybnili analýzu ujmy uvedenú v podnete, keďže egyptský a americký dovoz nevstupoval do Únie v objemoch alebo cenách spôsobujúcich ujmu a výrobné odvetvie Únie bolo zdravé a dosahovalo dobré výsledky. Strany sa takisto domnievali, že obavy týkajúce sa hrozby ujmy boli nepodložené.

(22)

Podnet obsahoval informácie o vývoji dovozu z dotknutých krajín z hľadiska množstiev a cien. V základnom nariadení sa stanovuje, že v analýze ujmy by sa mala zohľadniť absolútna úroveň aj vývoj podielu na trhu a ceny v posudzovanom období. Komisia sa domnievala, že hoci výrobné odvetvie Únie mohlo byť zdravé v úvodnej časti posudzovaného obdobia, v podnete sa uvádzali argumenty, prečo sa situácia od konca roka 2022 zhoršila, a ďalej usúdila, že neboli poskytnuté žiadne dostatočné dôkazy proti argumentom predloženým na podporu možnej hrozby ujmy, najmä pokiaľ ide o štrukturálne nadmernú kapacitu vývozcov z dotknutých krajín.

(23)

Egyptská vláda a spoločnosti Oxy Vinyls, LP a TCI Sanmar tvrdili, že príčinná súvislosť nebola preukázaná a že existovali iné alternatívne príčiny ujmy. Strany v rámci iných príčin ujmy uvádzali náklady na energie, vyššiu moc, nepredmetný dovoz z Mexika a Nórska, infláciu a vývoznú výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Spoločnosti Rehau a Foamalite tvrdili, že za svoju ujmu mohli byť zodpovední sami výrobcovia z Únie z dôvodu vyhlásenia udalostí vyššej moci, ktoré obmedzili dodávku výrobku používateľom z Únie pod úroveň zmluvne dohodnutých objemov, čo viedlo k tomu, že dotknutí používatelia hľadali iné zdroje PVC mimo Únie.

(24)

Spoločnosť Ercros tvrdila, že príčinná súvislosť bola preukázaná, a zdôraznila, že stlačenie cien, ktoré ovplyvnilo trh a výrobné odvetvie Únie, bolo značne a nepochybne podnietené cenami egyptského a amerického PVC, čo naznačovalo, že rok 2021 bude prelomovým rokom.

(25)

Komisia sa domnievala, že podnet obsahoval dostatok skutoční na posúdenie príčinnej súvislosti v danom štádiu a že neboli poskytnuté žiadne vecné dôkazy na vyvrátenie tvrdení uvedených v podnete.

(26)

Spoločnosti Oxy Vinyls a LP tvrdili, že výrobcovia z Únie majú vyššie náklady súvisiace s vysokými nákladmi na dodržiavanie predpisov spojených s viacerými snahami Únie v oblasti životného prostredia a v sociálnej oblasti.

(27)

Komisia usúdila, že toto tvrdenie by mohlo mať určité opodstatnenie, ak by bola ujma pozorovaná počas celého posudzovaného obdobia, ale tieto argumenty nevysvetľovali náhly vznik ujmy v období prešetrovania, keď údajný dumpingový dovoz prudko vzrástol.

(28)

Spoločnosti Oxy Vinyls, LP a Westlake tvrdili, že navrhovatelia neodôvodnili, prečo by ziskové rozpätie na výpočet predaja pod cenu malo byť 15 %. Spoločnosť Ercros za seba argumentovala, že zdravé výrobné odvetvie Únie v oblasti PVC si vyžaduje ziskové rozpätie vo výške 15 %. Zatiaľ čo navrhovatelia podporení spoločnosťou Ercros sa obhajovali tým, že ziskové rozpätie vo výške 15 % predstavovalo bežné rozpätie ziskovosti v chemickom odvetví, ostatné strany neposkytli Komisii žiadne dôkazy o tom, čo by bolo primerané ziskové rozpätie, ktoré by sa mohlo očakávať v strednodobom horizonte v takom cyklickom odvetví, akým je PVC. Tí istí americkí vývozcovia ďalej argumentovali, že začatie prešetrovania mohlo byť nesprávne, pretože navrhovatelia nesprávne použili EBITDA namiesto ziskového rozpätia. Komisia uviedla, že ziskové rozpätie vo výške 15 % sa použilo pri výpočtoch a že v podnete sa len konštatovalo, že išlo o rovnaké percento ako cieľové % EBITDA pre navrhovateľov. Komisia usúdila, že z porovnania medzi rôznymi pomermi uvedenými v podnete nemožno vyvodzovať, že navrhovatelia nesprávne použili EBITDA namiesto ziskového rozpätia (3).

(29)

Spoločnosť Foamalite sa sťažovala na možný vplyv na jej konkurencieschopnosť, ak Komisia uloží antidumpingové clá, keďže jej konkurentom je subjekt so sídlom v Severnom Írsku, ktorý by nemusel platiť tieto antidumpingové clá na svoj dovoz z USA. Komisia zistila, že Spojené kráľovstvo 8. januára 2024 začalo antidumpingové prešetrovanie vo veci S-PVC z USA a tvrdenie zamietla.

(30)

Komisia zaslala dotazníky výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, dvom egyptským vyvážajúcim výrobcom, ktorí sa prihlásili, a vyvážajúcim výrobcom v USA zaradeným do vzorky. Komisia uverejnila dotazník pre dovozcov a používateľov v oznámení o začatí konania. Dotazníky boli sprístupnené aj neprepojeným obchodníkom mimo Únie (pozri odôvodnenia 48 a 73). Tie isté dotazníky boli sprístupnené online (4) v deň začatia konania.

(31)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(32)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2022 do 30. septembra 2023 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(33)

Prešetrovaným výrobkom je suspenzný polyvinylchlorid (ďalej len „S-PVC“) nezmiešaný so žiadnou inou látkou. Dotknutý výrobok zahŕňa len S-PVC a nezahŕňa emulzný polyvinylchlorid (ďalej len „E-PVC“) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(34)

PVC je umelý termoplastický polymér. Primárnou surovinou používanou pri výrobe PVC živíc je monomér vinylchloridu (VCM), ktorý sa vyrába reakciou etylénu a chlóru na výrobu etyléndichloridu (EDC) a potom sa transformuje na VCM tepelným krakovaním. S-PVC sa vyrába prostredníctvom suspenznej technológie.

(35)

PVC vo svojej suspenznej forme (S-PVC) je priemyselný výrobok so širokou škálou použití, napríklad pri výrobe potrubí a armatúr, filmov a fólií, vstrekovaných odliatkov a vyfukovaných odliatkov.

(36)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Egypte a Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“) (ďalej len „dotknuté krajiny“), ktorý v súčasnosti patrí pod číselný znak KN ex 3904 10 00 (kódy TARIC 3904100015 a 3904100080) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(37)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(38)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(39)

Ako sa uvádza v predchádzajúcich odôvodneniach 12 a 13, dvaja egyptskí vyvážajúci výrobcovia, konkrétne spoločnosti TCI Sanmar a EPC, sa prihlásili do prešetrovania a poskytli vyplnené dotazníky. Spoločnosť EPC predložila neúplne vyplnený dotazník, pričom chýbali jeho hlavné časti. Komisia preto listom zo 16. januára 2024 informovala spoločnosť EPC o svojom úmysle uplatniť článok 18 a založiť svoje zistenia na dostupných skutočnostiach namiesto chýbajúcich informácií. V tom istom liste vyzvala spoločnosť EPC, aby predložila chýbajúce informácie. Spoločnosť EPC tak však neurobila ani po tom, ako Komisia 6. februára 2024 zopakovala svoju žiadosť.

(40)

Počas overovania na mieste v priestoroch spoločnosti EPC, ktoré sa uskutočnilo od 3 do 6. marca 2024, Komisia zistila ďalšie skutočnosti, ktoré viedli k uplatneniu článku 18 ods. 1 základného nariadenia.

(41)

Keďže spoločnosť EPC nepredložila potrebné informácie na posúdenie cien na domácom trhu, vývozných cien a výrobných nákladov, v súlade s článkom 18 ods. 4 základného nariadenia bola spoločnosť EPC listom z 12. apríla 2024 informovaná o dôvodoch úmyslu Komisie nezohľadniť poskytnuté informácie a dostala možnosť poskytnúť ďalšie vysvetlenia. Z dôvodov zachovania dôvernosti boli základné podrobné informácie zaslané len spoločnosti EPC.

(42)

Spoločnosť EPC podala 17. apríla 2024 námietky proti uplatneniu článku 18. Spoločnosť EPC tvrdila, že o antidumpingovom prešetrovaní nevedela až do 12. decembra 2023, že Komisia následne zamietla žiadosť o predĺženie lehoty, a teda že jej bolo zabránené účinne zúčastniť sa na procese overovania.

(43)

Spoločnosť EPC dodala, že Komisia by mala v záujme určenia dumpingu zohľadniť (aspoň) informácie týkajúce sa vývozných cien, keďže tím Komisie počas overovania na mieste overil presnosť všetkých požadovaných dokumentov (v súvislosti s vývoznými cenami).

(44)

Okrem toho sa spoločnosť EPC domnievala, že v plnej miere spolupracovala v rámci svojich dostupných možností, a odvolala sa na článok 15 antidumpingovej dohody WTO, podľa ktorého vyspelé členské krajiny musia venovať osobitnú pozornosť mimoriadnej situácii rozvojových členských krajín.

(45)

Komisia nesúhlasila s pripomienkami spoločnosti EPC. Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti EPC, že až do 12. decembra 2023 nevedela o prešetrovaní, Komisia pripomína, že toto prešetrovanie sa začalo 15. novembra 2023 uverejnením oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia v ten istý deň informovala spoločnosť EPC a misiu Egyptskej arabskej republiky o začatí tohto prešetrovania a vyzvala spoločnosť EPC, aby sa zúčastnila na procese výberu vzorky.

(46)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti EPC, že v plnej miere spolupracovala v rámci svojich dostupných možností, a o jej odvolávanie sa na článok 15 antidumpingovej dohody WTO, Komisia uviedla, že obmedzenými možnosťami ktorejkoľvek strany nemožno odôvodňovať chýbajúce informácie potrebné na účely presného výpočtu dumpingového rozpätia či nemožnosť uskutočniť krížovú kontrolu predložených údajov. Komisia okrem toho pripomenula, že mimoriadne akceptovala účasť spoločnosti EPC na prešetrovaní napriek skutočnosti, že spoločnosť EPC nevyplnila formulár na výber vzorky (pozri odôvodnenie 13) a že pôvodne sa prihlásila po riadnej lehote na prihlásenie.

(47)

Komisia preto predbežne nezohľadnila informácie poskytnuté spoločnosťou EPC a potvrdila použitie dostupných skutočností týkajúcich sa tohto vyvážajúceho výrobcu na základe článku 18 ods. 1 základného nariadenia.

(48)

Podľa informácií uvedených v podnete sa vývoz do Únie uskutočňoval prostredníctvom neprepojených obchodníkov a vyvážajúci výrobcovia si boli vedomí konečného miesta určenia predaja prostredníctvom týchto obchodníkov. Komisia si od dvoch vyvážajúcich výrobcov vyžiadala názvy a kontaktné údaje týchto obchodníkov a tie jej boli poskytnuté. Sedem neprepojených obchodníkov, ktorí spolu predstavovali viac než 70 % celkového dovozu z Egypta v období prešetrovania, aspoň čiastočne vyplnilo dotazník. Títo obchodníci podľa poskytnutých informácií ďalej predávali dotknutý výrobok buď zákazníkom v Únii alebo zákazníkom v tretích krajinách. Žiaden z nich ďalej nepredával dotknutý výrobok zákazníkom v Egypte.

(49)

Informácie poskytnuté týmito obchodníkmi neboli potrebné na stanovenie dumpingu v súvislosti s Egyptom, ale len na potvrdenie, že na domáci trh v Egypte nevstupoval žiadny ďalší predaj neprepojenými obchodníkmi. Spoločnosť TCI Sanmar vo svojich záznamoch preukázala konečné miesto určenia tohto vývozu, a to najmä na základe dostupných prepravných dokladov.

(50)

Vzhľadom na uplatňovanie článku 18 ods. 1 základného nariadenia na spoločnosť EPC, ako sa opisuje v bode 3.1.1, sa ďalej uvedený opis výpočtu dumpingového rozpätia vzťahoval len na zostávajúceho egyptského vyvážajúceho výrobcu – spoločnosť TCI Sanmar.

(51)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jednotlivého vyvážajúceho výrobcu predstavoval počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie. Na tomto základe bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu reprezentatívny.

(52)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(53)

Komisia potom preskúmala, či bol objem predaja na domácom trhu každého druhu výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavuje počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Komisia usúdila, že predaj na domácom trhu bol reprezentatívny, pretože predstavoval viac než 5 % celkového objemu predaja rovnakého výrobku na vývoz do Únie.

(54)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či sa má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(55)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(56)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien všetkého predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(57)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

(58)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že v závislosti od druhu výrobku bolo ziskových 5 až 97 % predaja príslušného druhu výrobku na domácom trhu a že vážený priemer predajných cien bol vyšší ako výrobné náklady. Normálna hodnota sa v súlade s tým vypočítala ako vážený priemer iba ziskového predaja a v prípade predaja na domácom trhu predstavovala najviac 80 % celkového objemu predaja tohto druhu.

(59)

Spoločnosť TCI Sanmar vyvážala do Únie prostredníctvom neprepojených obchodníkov, ktorí nakupovali dotknutý výrobok od spoločnosti TCI Sanmar a ďalej ho predávali nezávislým zákazníkom v Únii. Ako sa uvádza v odôvodnení 49 v predchádzajúcom texte, spoločnosť TCI Sanmar vo svojich záznamoch preukázala konečné miesto určenia predaja na vývoz neprepojeným obchodníkom.

(60)

Takto stanovená vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia skutočne zaplatená cena alebo cena splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji neprepojenému obchodníkovi.

(61)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu na základe ceny zo závodu.

(62)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť.

(63)

Spoločnosť TCI Sanmar a egyptská vláda tvrdili, že podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia by sa normálne hodnoty mali upraviť smerom nadol vzhľadom na účinky menovej krízy na egyptské hospodárstvo počas obdobia prešetrovania. Na podloženie tohto tvrdenia spoločnosť TCI Sanmar poukázala na vývoj tzv. paralelného alebo čierneho trhu, na ktorom sa obchodovalo s tvrdými menami ako americký dolár (ďalej len „USD“) alebo euro za výmenné kurzy, ktoré boli podstatne vyššie ako oficiálne výmenné kurzy stanovené Centrálnou bankou Egypta (ďalej len „CBE“), čo bol opísané napríklad v správe z prieskumu trhu vydanej 19. septembra 2023 ministerstvom obchodu USA alebo v štúdii uverejnenej bankou BNP Paribas. Spoločnosť TCI Sanmar dodala, že za predaj dotknutého výrobku na domácom trhu sa platilo v egyptských librách (ďalej len „EGP“). Na účely účtovania boli tieto platby prepočítané na USD. Vzhľadom na platné pravidlá účtovania museli tieto prepočty vychádzať z kurzu CBE.

(64)

Spoločnosť TCI Sanmar svoje tvrdenie 22. marca 2024 zopakovala a dodala, že Egypt získal dôležitú dohodu s Medzinárodným menovým fondom (ďalej len „MMF“) v hodnote 8 miliárd USD. Kľúčovou podmienkou tejto dohody z pohľadu MMF bolo, aby CBE umožnila stanovenie hodnoty EGP na základe trhových síl s cieľom odstrániť rozdiely medzi oficiálnym výmenným kurzom a kurzom na tzv. paralelnom trhu. Potom, ako CBE súhlasila s touto podmienkou, sa oficiálny výmenný kurz zmenil z približne 31 EGP za 1 USD (5. marca 2024) na približne 49 EGP za 1 USD (6. marca 2024) (pokles hodnoty približne o 60 %).

(65)

Komisia zamietla pôvodné aj zopakované tvrdenie. Žiadna z uvedených strán nedokázala svoje tvrdenia podložiť, a to najmä preto, lebo neexistovali žiadne zaznamenané historické kurzy na čiernom alebo paralelnou trhu. Okrem toho účtovná politika spoločnosti TCI Sanmar predpisovala používanie oficiálnych výmenných kurzov stanovených CBE, a teda z pohľadu Komisie potvrdzovala použitie týchto kurzov.

(66)

V súvislosti so zopakovaným tvrdením Komisia takisto objasnila, že udalosti po období prešetrovania by sa za bežných okolností nemohli zohľadňovať na účely určenia dumpingu. Pri porovnaní vývozných cien a cien na domácom trhu musí Komisia vychádzať výlučne z oficiálnych výmenných kurzov. Významnú zmenu výmenného kurzu, ktorá nastala 6. marca 2024, nemožno akceptovať ako dôkaz ex post, z ktorého vyplýva, že takto významne zmenený výmenný kurz by naznačoval, že by sa mal uplatniť za uplynuté obdobie, ktorým je v tomto prípade obdobie prešetrovania.

(67)

Spoločnosť TCI Sanmar ďalej požadovala úpravu úverových nákladov. Komisia zamietla túto požiadavku a usúdila, že skutočnosti, na ktoré sa odvolávala spoločnosť TCI Sanmar, boli dôvodom na úpravu vývozných cien smerom nadol namiesto úpravy smerom nahor, ktorú požadovala spoločnosť TCI Sanmar. Z dôvodov zachovania dôvernosti boli ďalšie podrobné informácie zaslané len spoločnosti TCI Sanmar.

(68)

Úpravy o dopravné náklady, poistenie, manipuláciu, úverové náklady, bankové poplatky a náklady na balenie sa odrátali od cien na domácom trhu a/alebo predajných cien na vývoz, ak boli nahlásené a posúdené ako odôvodnené.

(69)

Na tomto základe je predbežný vážený priemer dumpingového rozpätia spoločnosti TCI Sanmar vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, vo výške 86,1 %.

(70)

Ako sa vysvetľuje v predchádzajúcich odôvodneniach 39 – 47, v súlade s článkom 18 základného nariadenia Komisia v prípade spoločnosti EPC použila dostupné skutočnosti. Komisia v tejto súvislosti usúdila, že v prípade spoločnosti EPC je vhodné stanoviť dumpingové rozpätie na základe reprezentatívneho predaja najreprezentatívnejšieho druhu výrobku predávaného do Únie spoločnosťou TCI Sanmar. Tento druh výrobku predstavoval viac než 90 % všetkého vývozu uskutočneného spoločnosťou TCI Sanmar do Únie a vzhľadom na nespoluprácu Komisia usúdila, že táto metodika vhodne odrážala potenciál spoločnosti, pokiaľ ide o jej dumpingové správanie, a to s prihliadnutím na procesné súvislosti, za ktorých táto nespolupráca nestala, ako aj príslušné dôkazy v spise. Vypočítané dumpingové rozpätie preto predstavovalo 109,5 % a uplatnilo sa na spoločnosť EPC.

(71)

Do tohto prešetrovania sa prihlásili všetci známi vyvážajúci výrobcovia. Na základe toho sa Komisia rozhodla stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni spoločnosti s najvyšším dumpingovým rozpätím, ktorou je spoločnosť EPC.

(72)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú preto takéto:

(73)

Komisia si podobne ako v prípade Egypta (pozri odôvodnenie 48) vyžiadala a získala od dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky názvy a kontaktné údaje neprepojených obchodníkov, prostredníctvom ktorých, podľa informácií uvedených v podnete, bola smerovaná značná časť ich predaja na vývoz do Únie. Komisia kontaktovala obchodníkov priamo a prostredníctvom vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky ich vyzvala, aby vyplnili osobitný dotazník, ktorého cieľom bolo určiť konečné miesto určenia predaja PVC spoločností Formosa a Westlake. Deväť neprepojených obchodníkov predložilo Komisii čiastočne alebo úplne vyplnené dotazníky. Tieto informácie sa týkali len obmedzeného objemu predaja do EÚ stranami zaradenými do vzorky. Samotné strany zaradené do vzorky však získali od svojich neprepojených obchodníkov dodatočné informácie, ktoré Komisii umožnili posúdiť konečné miesto určenia všetkých objemov predaja spoločnosti Formosa na vývoz a 98,5 % objemov predaja spoločnosti Westlake na vývoz. Pri výpočte dumpingu bol použitý všetok predaj na vývoz, v prípade ktorého sa dala ako miesto určenia potvrdiť EÚ.

(74)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jednotlivého vyvážajúceho výrobcu predstavoval počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie. Na tomto základe bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny.

(75)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúcich výrobcov s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(76)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavuje počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Komisia usúdila, že predaj vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na domácom trhu bol reprezentatívny, pretože predstavoval viac než 5 % celkového objemu predaja rovnakého výrobku na vývoz do Únie.

(77)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či sa má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(78)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(79)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien všetkého predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(80)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

(81)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že v prípade oboch vyvážajúcich výrobcov bolo s výnimkou dvoch druhov výrobku spoločnosti Westlake ziskových menej než 80 % všetkého ich predaja na domácom trhu. Normálna hodnota sa v súlade s tým vypočítala ako vážený priemer ziskového predaja len za tento predaj. Pre tieto dva druhy výrobku vyvážajúceho výrobcu, v prípade ktorých predstavoval ziskový predaj na domácom trhu viac než 80 %, bola normálna hodnota vypočítaná ako vážený priemer cien všetkého predaja na domácom trhu v období prešetrovania.

(82)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky uskutočňovali vývoz do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom alebo, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 73, prostredníctvom neprepojených obchodníkov v USA.

(83)

V prípade priameho predaja nezávislým zákazníkom v Únii bola vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie. V prípade nepriameho predaja prostredníctvom neprepojených obchodníkov v USA sa vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia stanovila na základe ceny, za ktorú sa dotknutý výrobok predal týmto obchodníkom.

(84)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(85)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť. V prípade potreby sa vykonali úpravy o náklady na dopravu, úverové náklady, náklady na balenie, zľavy a náklady na manipuláciu a nakladanie.

(86)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(87)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(88)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia strán zaradených do vzorky v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia.

(89)

Na tomto predstavuje základe predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 63,7 %.

(90)

Na účely určenia metodiky výpočtu reziduálneho dumpingového rozpätia, t. j. rozpätia uplatniteľného na všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v USA, ktorí sa neprihlásili počas prešetrovania, Komisia najprv zohľadnila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bol stanovený na základe štatistiky Eurostatu z databázy Comext. Štyria spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predstavovali 76,5 % (6) vývozu z USA do Únie v období prešetrovania. V tomto prípade sa preto úroveň spolupráce považuje za nízku. V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Spojených štátoch amerických Komisia následne v súlade s článkom 18 základného nariadenia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností. Komisia sa rozhodla určiť reziduálne dumpingové rozpätie na úrovni dumpingu zisteného v prípade vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky, ktorý mal najvyšší vážený priemer dumpingového rozpätia v súvislosti s najreprezentatívnejším druhom výrobku.

(91)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(92)

Podobný výrobok vyrábali v Únii počas obdobia prešetrovania 12 výrobcovia. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Traja z výrobcov z Únie sú navrhovateľmi.

(93)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na 3 842 081 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, napríklad na základe vyplneného makrodotazníka, informácií zhromaždených počas overovaní na mieste u výrobcov zaradených do vzorky, dotazníkov predložených inými spolupracujúci výrobcami a oficiálnych štatistík Eurostatu. Ako sa uvádza v odôvodnení 9, traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 25 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(94)

S cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, a na určenie spotreby a rôznych ekonomických ukazovateľov súvisiacich so situáciou výrobného odvetvia Únie Komisia preskúmala, či a v akom rozsahu sa mala v analýze zohľadniť existencia dohôd o spracovaní a dodávateľských činností výroby podobného výrobku výrobným odvetvím Únie.

(95)

Komisia zistila, že dvaja z troch výrobcov vo vzorke vykonávajú činnosť na základe dohôd o spracovaní. Podľa každej dohody o spracovaní bol podnikateľom iný subjekt skupiny, ktorá bola zodpovedná za získavanie vstupných materiálov a za predaj vyrobeného podobného výrobku, pričom výrobca zaradený do vzorky bol odmeňovaný prostredníctvom poplatku za spracovanie. Finančné informácie dvoch výrobcov zaradených do vzorky preto neboli dostatočné na uskutočnenie analýzy ujmy, keďže finančné výsledky by celkom stabilne odzrkadľovali poplatok za spracovanie, a nie hospodárske výsledky podnikateľov. Komisia preto v súvislosti s týmito dvoma výrobcami zaradenými do vzorky získala prístup k záznamom podnikateľov a k informáciám o prideľovacích kľúčoch, aby mohla overiť celkové finančné výsledky výroby podobného výrobku v lokalitách zaradených do vzorky. Znamenalo to, že Komisia bola schopná overiť finančné výsledky, ktoré podnikatelia dosiahli z výroby PVC spracovateľmi v lokalitách zaradených do vzorky.

(96)

S-PVC je umelý termoplastický polymér, ktorý je výsledkom polymerizácie vinylchloridu. Monomér vinylchloridu (VCM) je základná surovina a vyrába sa tepelným krakovaním etyléndichloridu (EDC), čo je výrobok vyrobený priamym chlórovaním alebo oxychloráciou etylénu. Jeden z výrobcov zaradených do vzorky nakupuje etylén, chlór a/alebo EDC od dodávateľov, ktorí sú tretími stranami. Pokiaľ ide o ďalších dvoch výrobcov zaradených do vzorky, ich príslušní podnikatelia takisto môžu obstarávať EDC na trhu (a pravidelne to robia), ale ich skupiny sú schopné vyrábať EDC s použitím chlóru vyrobeného spoločným podnikom, v ktorom má každá skupina 50 % podiel. Chlór sa kupuje za transferovú cenu, ktorá zostala v posudzovanom období stabilná, je zapracovaná do obchodného modelu a ktorú rôzne daňové orgány v rámci Únie akceptujú ako nezávislú trhovú cenu.

(97)

Komisii boli doručené pripomienky spoločnosti Westlake, ktorá argumentovala v prospech zahrnutia súvisiaceho podnikania v oblasti kaustickej sódy do analýzy ujmy. Kaustická sóda a chlór sa vyrábajú elektrolýzou soli. Kaustická sóda sa bežne používa v chemickom priemysle ako základný materiál. Navrhovatelia uviedli, že kaustická sóda je spoločný produkt výroby chlóru, pričom kaustická sóda aj chlór sa vyrábajú v podobných množstvách počas procesu týkajúceho sa alkalických chloridov (7), čím spochybnili, že kaustickú sódu možno považovať za spoločný alebo vedľajší produkt PVC. Komisia uviedla, že vzhľadom na to, že nie všetci výrobcovia PVC za zaoberajú výrobou chlóru, ide o veľmi silný ukazovateľ, že tieto dve priemyselné odvetvia sa musia považovať sa samostatné priemyselné odvetvia, hoci obe spája proces týkajúci sa alkalických chloridov, (8).

(98)

Spoločnosť Westlake takisto tvrdila, že na trhu s S-PVC sú tri odlišné segmenty výrobkov („komoditné“ S-PVC, „plnič do polyméru“ a „špecifické S-PVC“) a že pri prešetrovaní sa tieto segmenty riadne nerozlišovali. Spoločnosť Westlake tvrdila, že Komisia tieto tri segmenty v minulosti uznala v súvislosti s hospodárskou súťažou. Komisia uviedla, že v dokumente, ktorý spomína spoločnosť Westlake, sa uvádzalo, že trhy so špecifickým S-PVC a plničom do polyméru sú okrajové trhy (9). Navrhovatelia tvrdili, že komoditné S-PVC, plnič do polyméru a špecifické S-PVC majú rovnaké základné chemické vlastnosti, ide len o druhy výrobku a že kontrolné čísla výrobku (PCN) navrhované Komisiou sú dostatočne presné na zohľadnenie rozdielov ovplyvňujúcich porovnateľnosť cien alebo určenie ujmu a príčinnej súvislosti. Navrhovatelia takisto tvrdili, že spoločnosť Westlake neposkytla dôkaz, že v prípade jedného alebo viacerých údajných segmentov bola v porovnaní s inými segmentmi vyššia pravdepodobnosť, že budú dotknuté dumpingovým dovozom, že nebol predložený žiaden dôkaz preukazujúci, že cenové rozdiely nemožno riešiť štruktúrou PCN a že neexistoval žiaden dôkaz, že výrobky nie sú zameniteľné. Komisia uviedla, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vyrábajú najbežnejšie S-PVC na všeobecné použitie (označované spoločnosťou Westlake ako komoditné S-PVC), že hlavným determinantom použitia S-PVC je jeho hodnota faktora K (10), a že tzv. komoditné S-PVC by sa pri prešetrovaní uvádzalo v PCN B a C. Komisia v tejto súvislosti zistila, že pojem „špecifické“ predstavuje skôr komerčnú klasifikáciu alebo pojem, a nie priemyselnú normu (keďže výrobok, ktorý jeden výrobca nazýva „špecifický“, môže iný výrobca považovať za „komoditný“).

(99)

Komisia uviedla, že rozdiely vo výrobnom procese sú malé, ako je zjavné zo skutočnosti, že jeden výrobca zaradený do vzorky môže použiť rovnaké linky aj na výrobu určitého špecifického S-PVC (11). Komisia uviedla, že hoci spoločnosť Westlake vedela, že títo traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky nepôsobili vo všetkých troch údajných segmentoch, nepredložila žiadne pripomienky k navrhovanej vzorke výrobcov z Únie. Okrem toho Komisia nenašla žiadne dôkazy, pokiaľ ide o relevantnosť údajných segmentov vzhľadom na ceny, náklady alebo segmentáciu trhu, ktorú by nezohľadňovala štruktúra PCN. Tvrdenie spoločnosti Westlake o existencii troch segmentov bolo preto zamietnuté.

(100)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe:

(101)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v tonách)

(102)

Spotreba podobného výrobku v Únii bola stanovená spojením informácií od výrobcov z Únie o predaji v EÚ (ako sa opisuje v odôvodnení 100) a údajov o dovoze z Eurostatu. Keďže prešetrovaný výrobok zahŕňa len S-PVC, dovoz S-PVC bol odhadnutý na úrovni 96 % dovozu pod číselným znakom KN 3904 10 00 a zvyšok tvoril dovoz E-PVC. Rozdelenie dovozu pod číselným znakom KN 3904 10 00 medzi dva druhy PVC sa uskutočnilo na základe informácií o trhu uvedených v podnete.

(103)

Celková spotreba v Únii má klesajúci trend od roku 2021, v ktorom nastalo výrazné oživenie po pandémii COVID-19. Celková spotreba v Únii od roku 2020 klesla o 18 % pod vplyvom súčasnej recesie v odvetví stavebníctva v Únii.

(104)

Komisia preskúmala, či by sa dovoz S-PVC s pôvodom v dotknutých krajinách mal v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia vyhodnotiť súhrnne.

(105)

Dumpingové rozpätie stanovené v súvislosti s dovozom z Egypta a USA bolo nad úrovňou de minimis stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Objem dovozu z jednotlivých dotknutých krajín nebol nezanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Podiely dotknutých krajín na trhu v období prešetrovania boli 1,92 % a 8,30 %.

(106)

Podmienky hospodárskej súťaže medzi dumpingovým dovozom z Egypta a USA a medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a podobným výrobkom boli podobné. Konkrétnejšie si dovážané výrobky konkurovali navzájom a s S-PVC vyrobeným v Únii, pretože priemyselní používatelia majú rovnaký prístup k predajným tímom výrobcov z Únie, ako aj k obchodníkom a títo obsluhujú rovnaké kategórie zákazníkov.

(107)

Všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia teda boli splnené a dovoz z Egypta a USA sa na účely stanovenia ujmy skúmal súhrnne.

(108)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe dostupných štatistík podľa výrobkov a odhadu spotreby za obdobie prešetrovania na základe najnovších dostupných údajov (2022).

(109)

Dovoz z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(110)

V absolútnom vyjadrení sa dovoz z dotknutých krajín v posudzovanom období zvýšil o 288 405 ton. Súčasne sa celkový podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu zvýšil o 9,18 percentuálneho bodu (dovoz v období prešetrovania bol osemkrát vyšší ako v roku 2020). Dovoz z Egypta sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 54 750 ton a dosiahol podiel na trhu vo výške 1,92 %. Dovoz z USA sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 233 653 ton a dosiahol podiel na trhu vo výške 8,30 %. Dovoz z dotknutých krajín dosiahol v období prešetrovania podiel na trhu vo výške 10,22 %.

(111)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Podhodnotenie ceny dovozu sa určilo na základe cien CIF získaných od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky (pozri odôvodnenia 69 a 87).

(112)

Priemerná cena dovozu z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (v EUR/t)

(113)

Priemerná cena egyptského dovozu sa v roku 2021 prudko zvýšila a dosiahla 1 449 EUR za tonu (zo 668 EUR za tonu v roku 2020) a potom sa mierne znížila na 1 353 EUR za tonu v roku 2022 a na 926 EUR za tonu v období prešetrovania. Priemerná cena amerického dovozu kopírovala podobný trend, pričom v roku 2021 sa prudko zvýšila a dosiahla 1 525 EUR za tonu (z 821 EUR za tonu v roku 2020) a potom sa postupne znižovala na 1 405 EUR za tonu v roku 2022 a 903 EUR za tonu v období prešetrovania.

(114)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerná jednotková cena dumpingového dovozu z dotknutých krajín zvýšila o 14 %. Dovoz z dotknutých krajín bol v rokoch 2020 a 2021 ocenený nad úrovňou pozorovaných predajných cien Únie výrobcov zaradených do vzorky (o 16 % v roku 2020 a o 27 % v roku 2021), ako to vyplýva z tabuliek 3 a 7. V porovnaní s cenami Únie boli však dovozné ceny nižšie približne o 11 % v roku 2022 a o 20 % v období prešetrovania.

(115)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(116)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel hypotetického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Vyplynul z neho vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny 25 % až 35 % v prípade egyptských výrobcov, vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny 30 % až 35 % v prípade amerických výrobcov a kumulatívny vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny 27 % až 33 % v prípade amerických a egyptských výrobcov spoločne zaradených do vzorky.

(117)

V každom prípade a bez ohľadu na zistenia týkajúce sa podhodnotenia ceny Komisia poznamenala, že dumpingový dovoz takisto viedol k značnému stlačeniu cien (ako ho odrážajú rozpätia predaja pod cenu) počas obdobia prešetrovania, keď výrobné odvetvie Únie predávalo pod úrovňou svojich výrobných nákladov.

(118)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(119)

Ako sa uvádza v odôvodnení 9, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(120)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených v makrodotazníku predloženom navrhovateľmi, ktoré aktualizovala na základe informácií poskytnutých ostatnými výrobcami, informácií získaných počas overovaní na mieste a údajov Eurostatu. Údaje týkajúce sa zvyšnej časti výrobcov z Únie boli odhadnuté na základe informácií o trhu a iných informácií zo štatistík Eurostatu za jednotlivé výrobky, ako sa uvádza v odôvodnení 100. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že obidva súbory týchto údajov sú reprezentatívne z pohľadu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(121)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(122)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(123)

Celková výroba EÚ je odhadnutá na základe údajov z Eurostatu za podobný výrobok (kód Prodcom 2016.30.10). Eurostat uverejňuje štatistiky Prodcom každý rok a najnovší dostupný údaj je za rok 2022. Výroba výrobného odvetvia Únie za obdobie prešetrovania bola stanovená pripočítaním výroby všetkých lokalít v Únii, ktoré majú navrhovatelia a ostatní výrobcovia, ktorí Komisii poskytli podrobné informácie, a na základe predpokladu rovnakej relatívnej váhy, ako bola zistená v roku 2022 za zvyšných výrobcov.

(124)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(125)

Výroba podobného výrobku v Únii má klesajúci trend ovplyvnený hospodárskym vplyvom vyššej inflácie a úrokových sadzieb, ktoré značne ovplyvnili stavebníctvo, ktoré je hlavným zákazníkom podobného výrobku.

(126)

Výrobná kapacita zostala relatívne stabilná. Zvýšenie kapacity v chemickom priemysle si vyžaduje dlhodobé plánovanie a vykonávanie vzhľadom na obavy v súvislosti so životným prostredím a bezpečnosťou. Zvýšenie pozorované v roku 2022 možno z veľkej časti pripísať jednému výrobcovi zaradenému do vzorky a vyplýva z reorganizácie s cieľom dosiahnuť vyššiu efektívnosť. Pred rokom 2020 bola v Únii zatvorená výrobná lokalita a jedna z troch zatvorených výrobných liniek bola presunutá do zostávajúcej lokality. Vzhľadom na časový odstup medzi zatvorením lokality a inštaláciou novej linky možno z trendu vyvodiť zvýšenie kapacity, zatiaľ čo z dlhodobého hľadiska výrobca zaradený do vzorky svoju kapacitu znížil.

(127)

Využitie kapacity zostalo v rokoch 2020 a 2021 stabilné a od roku 2022 vykazovalo klesajúci trend. Miera využitia kapacity vo výške 69 % je pri chemických procesoch nízka, keďže akékoľvek využitie okolo 50 % na jednu linku predstavuje významné riziká z hľadiska zhoršovania kvality aktív a bezpečnosti. Výrobné linky v Únii či v dotknutých krajinách nie sú prispôsobené na výkyvy výrobných tokov a výrobcovia čelia prekážkam pri zatvorení a opätovnom spustení linky s cieľom uspokojiť dopyt. Podľa odhadov získaných Komisiou by zatvorenie linky na menej ako šesť mesiacov pravdepodobne nebolo ekonomicky životaschopné a skúsenosti z pandémie COVID-19 ukazujú, že chemické linky nemohli byť zatvorené ani vtedy, keď bol nízky dopyt po dotknutom výrobku.

(128)

Predaj výrobného odvetvia Únie bol stanovený s použitím podobnej metodiky, aká bola použitá v prípade údajov o výrobe. Predaj v období prešetrovania je odhadnutý s prihliadnutím na údaje známe od navrhovateľov a ostatných výrobcov, ktorí Komisii poskytli podrobné informácie, ako aj s prihliadnutím na reprezentatívnosť tejto podskupiny z hľadiska výroby. Výhodou takéhoto prístupu je, že vychádza z rovnakej zásady, ale opomína vplyv možných zmien objemov zásob. Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie má relatívne nízke úrovne zásob (približne na 2 – 3 týždne), Komisia to považovala za odôvodnený predpoklad.

(129)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja a podiel na trhu

(130)

Objem predaja na trhu Únie sa v posudzovanom období výrazne menil z dôvodu nadväzujúcich vplyvov pandémie, silného oživenia hospodárstva a vypuknutia energetickej krízy v roku 2022. V tomto kontexte vyplýva jasnejší trend z analýzy podielu na trhu, ktorý malo výrobné odvetvie Únie. Celkový nepriaznivý trend vývoja podielu na trhu je viditeľný v roku 2022, keď výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú stratu podielu na trhu, ktorá zdvojila stratu zaznamenanú v predchádzajúcom roku (index klesol v roku 2021 o 2 body a v roku 2022 o 4 body), a táto strata sa počas obdobia prešetrovania prehĺbila (index klesol o 6 bodov). Celkovo sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v posudzovanom období znížil o 12 %.

(131)

Strata podielu na slabom trhu spôsobila prehĺbenie vplyvu dovozu podobného výrobku z dotknutých krajín, ktoré, ako sa opisuje v odôvodnení 110, získali podiel na trhu.

(132)

Komisii boli doručené pripomienky používateľov a vyvážajúcich výrobcov, z ktorých vyplývalo, že strata podielu výrobného odvetvia Únie na trhu signalizovala, že toto odvetvie stratilo konkurencieschopnosť a nevenovalo dostatočnú pozornosť potrebám zákazníkov. Komisia usúdila, že dovoz z iných ako dotknutých krajín nezaznamenal rovnaké zvýšenie podielu na trhu, čo podľa všetkého naznačuje, že strata konkurencieschopnosti mohla byť len vo vzťahu k výrobcom podobného výrobku nachádzajúcim sa v dotknutých krajinách, pričom súčasťou prešetrovania vedeného Komisiou bolo preskúmať, či táto strata bola spôsobená nekalými obchodnými praktikami. Pokiaľ ide o potreby zákazníkov, Komisia uviedla, že používatelia sa spoliehali na nákupy podobného výrobku od výrobcov z Únie, ako aj od výrobcov z dotknutých krajín, čo jasne naznačuje, že výrobné odvetvie Únie naďalej uspokojuje svojich zákazníkov podobným a porovnateľným spôsobom.

(133)

Spotreba v Únii sa v posudzovanom období znížila o 18 %, pričom objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa znížil o 28 %. Spotreba však veľmi kolísala. Zatiaľ čo v roku 2021 zaznamenala prudké zvýšenie o 11 % z hľadiska objemov v dôsledku silného oživenia hospodárstva v Únii po pandémii, v roku 2022, keď sa používatelia a spotrebitelia opäť začali správať bežnejším spôsobom, sa oproti roku 2020 mierne znížila o bola o 13 % nižšia ako v roku 2020. Výrobné odvetvie Únie v dôsledku toho stratilo podiel na trhu na rozdiel od podielu na trhu, ktorý mal dovoz z dotknutých krajín a ktorý sa v posudzovanom období zvýšil o 885 % a v období prešetrovania dosiahol 10,22 % (z 1,04 % v roku 2020).

(134)

Počet zamestnancov výrobného odvetvia Únie bol stanovený s použitím podobnej metodiky, ako bola metodika použitá v prípade údajov o predaji. Údaje o zamestnanosti a produktivite boli stanovené na základe informácií poskytnutých navrhovateľmi, odpovedí ostatných výrobcov z Únie a odhadov vychádzajúcich z údajov Eurostatu.

(135)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

(136)

Počet zamestnancov zostal počas posudzovaného obdobia relatívne stabilný (– 3 %). To zodpovedá stabilnej kapacite výroby, keďže počet zamestnancov potrebných na prevádzkovanie závodov nekolíše v súlade s mierou využitia kapacity. Závody sa takisto navrhnuté tak, aby boli prevádzkované nepretržite v režimoch práce na zmeny a výrobcovia nemajú možnosť prevádzkovať závody menej dní v týždni, aby výrobu prispôsobili dopytu.

(137)

Produktivita na zamestnanca zaznamenala v roku 2022 nepriaznivý negatívny trend, ktorý sa ďalej prehĺbil počas obdobia prešetrovania. V súvislosti so strnulosťou z hľadiska počtu zamestnancov viedli nízke úrovne predaja, a teda aj výroby, k nízkej produktivite. Celkovo sa produktivita v tonách na zamestnanca znížila o 20 %.

(138)

Je všeobecne známe, že v chemickom priemysle produktivitu na zamestnanca najlepšie vyjadrujú množstvá vyrobené na zamestnanca. Komisii boli doručené pripomienky výrobcu so sídlom v USA, ktoré naznačujú, že produktivita by sa mala uvádzať v hodnote na zamestnanca. Komisia uvádza, že navrhnutý pomer je neobvyklý vzhľadom na nestálosť cien spôsobenú zreťazením pandémie COVID-19, silného oživenia a energetickej krízy. Výsledkom navrhnutého pomeru by bol ukazovateľ produktivity, ktorý by vzhľadom na zmiešania objemov a cien zastieral realitu a bránil by v analýze na určenie toho, či výrobcovia z Únie utrpeli ujmu. Komisia preto tento návrh zamietla.

(139)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutých krajín podstatný.

(140)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(141)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 7

Predajné ceny v Únii

(142)

Priemerná jednotková predajná cena v Únii bola v posudzovanom období veľmi nestabilná. Silné oživenie po pandémii viedlo v roku 2021 k zvýšeniu cien, ktoré prekročilo pozoruhodný nárast nákladov. Táto situácia netrvala dlho, keďže útočná voja Ruska proti Ukrajine prispela k energetickej kríze v Únii a následnému rozsiahlemu nárastu nákladov, ktorý z veľkej časti absorbovalo zvýšenie predajnej ceny. Hoci bola situácia výrobcov z Únie zaradených do vzorky stále finančne dobrá vzhľadom na to, že predajné ceny kryli celé výrobné náklady, rýchlo sa zhoršila koncom roka 2022, keď už výrobcovia zaradení do vzorky čelili problémom s pokrytím celých nákladov predajnými cenami. V období prešetrovania sa výrobné náklady po utlmení energetickej krízy prispôsobili, ale predajná cena klesla ešte výraznejšie, ako vyplýva z tabuľky 7 (výrobné náklady sa v období prešetrovania znížili o 14 %, ale priemerná predajná cena sa znížila ešte viac, a to o 28 %). V dôsledku toho boli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky stratoví v období prešetrovania, čo naznačuje, aký závažný vplyv mal dumpingový dovoz na postavenie výrobcov z Únie zaradených do vzorky pri tvorbe cien; na trhu ovplyvnenom veľkými objemami dumpingového dovozu z Egypta a USA sa výrobcovia z Únie zaradení do vzorky stali príjemcami ceny.

(143)

Celkovo sa predajné ceny v posudzovanom období zvýšili o 64 % a výrobné náklady o 72 %.

(144)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(145)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že priemerné náklady práce boli počas posudzovaného obdobia relatívne stabilné. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vysvetlili, že náklady práce sú pevné a že nemajú kontrolu nad väčšinou svojich nákladov, keďže sú stanovené zákonom, pracovnými zmluvami alebo dohodami. Napríklad podľa belgického zákona je povinná indexácia miezd a zamestnávatelia nemôžu rozhodovať o tom, či mzdy indexovať budú alebo nebudú, a ani o načasovaní indexácie. Takisto, pokiaľ ide o relatívne vysokú úroveň týchto nákladov, Komisia uviedla, že chemický priemysel je zo svojej podstaty nebezpečný, podlieha cyklom práce na zmeny a má náročné pracovné režimy, čo sú všetko faktory, ktoré prispievajú k relatívne vysokým nákladom práce.

(146)

Komisia sa nedomnieva, že pozorované obmedzené zvýšenie priemerných nákladov práce na zamestnanca spochybňuje údajnú ujmu uvádzanú v podnete.

(147)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

(148)

Predaj podobného výrobku je spojený s určitými sezónnymi vplyvmi, ktoré sú v stavebníctve, ako jeho hlavnom používateľovi, bežné. Predaj v mesiaci december je vo všeobecnosti relatívne nízky a výrobcovia v tomto mesiaci často uprednostňujú vykonávanie údržby. V dôsledku sezónneho vplyvu v mesiaci december nie je porovnanie úrovne zásob na konci obdobia prešetrovania v septembri 2023 s konečným stavom zásob v decembri predchádzajúcich troch rokov relevantné. Vývoj konečného stavu zásob na konci roka od roku 2020 do roku 2022 sa za dva roky zvýšil o 30 %.

(149)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(150)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť je počas prvých dvoch rokov posudzovaného obdobia ovplyvnená hospodárskymi okolnosťami, ktoré prinieslo vypuknutie pandémie COVID-19 začiatkom roka 2020, a následným mimoriadnym oživením po nasadení vakcín v Únii, ako aj po fiškálnom stimule. Komisia sa domnieva, že úrovne ziskovosti dosiahnuté do roku 2020 a roku 2021 sú ovplyvnené týmito celkovými hospodárskymi súvislosťami. Ziskovosť dosiahnutá v roku 2022 bola ovplyvnená aj energetickou krízou, ktorá vypukla po začatí útočnej vojny Ruska proti Ukrajine. V roku 2022 sa však výrobcom z Únie zaradeným do vzorky podarilo preniesť zvýšenie nákladov na používateľov v Únii, keďže pozorované priemerné predajné ceny výrobného odvetvia EÚ sa zvýšili o 390 EUR za tonu, čo je suma dokonca vyššia než zvýšenie nákladov vo výške 387 EUR za tonu. Vďaka tomu bol zisk v EUR za tonu v rokoch 2021 a 2022 relatívne stabilný (209 EUR za tonu v roku 2021 a 212 EUR za tonu v roku 2022). Výrobcovia zaradení do vzorky zaznamenali klesajúci trend počas roka 2022 a v období prešetrovania sa dostali do straty (–2,6 %). Ako sa uvádza v odôvodnení 142, vplyv zvýšeného dumpingového dovozu znamenal, že výrobcovia z Únie stratili kontrolu nad stanovením ceny výrobku, ktorá bola ovplyvnená dostupnosťou S-PVC z dotknutých krajín za veľmi nízke ceny, čo viedlo k situácii stlačenia cien v období prešetrovania.

(151)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Z vývoja čistého peňažného toku vyplýva klesajúci trend od roku 2021 a významný bod zlomu počas obdobia prešetrovania, keď bol peňažný tok záporný po prvýkrát v posudzovanom období. Výrobcovia zaradení do vzorky v období prešetrovania odložili niektoré investície alebo určitú údržbu, ktorá nebola nevyhnutná, ale tieto opatrenia neboli dostatočné na to, aby sa zabránilo zápornému peňažnému toku.

(152)

Investície boli počas rokov 2020 a 2021 relatívne stabilné a v roku 2022 zaznamenali prelomenie a rastúci trend. Dôvody, prečo sa investície od roku 2022 zvýšili, sú rôzne. Investície od roku 2022 neboli vyvolané žiadnym rozširovaním kapacity, ale skôr potrebou znížiť uhlíkovú stopu a dodržiavať iné právne predpisy v oblasti životného prostredia a bezpečnosti, ako aj efektom dobiehania, keďže výrobcovia zaradení do vzorky čelili prekážkam pri vykonávaní plánovaných investícií v roku 2020 v dôsledku pandémie a v roku 2021 v dôsledku dopytu v reakcii na silné oživenie hospodárstva, ktorý naplno vyťažil prevádzky. Traja výrobcovia zaradení do vzorky vykonávajú činnosť z pôvodných lokalít, ktoré boli navrhnuté v čase menej prísnych nariadení a ktoré si vyžadujú značné investície, aby držali krok s novými právnymi predpismi v oblasti životného prostredia a bezpečnosti. Investície do fungujúcich chemických závodov si takisto vyžadujú dlhé plánovanie, keďže investície pozorované od roku 2022 boli väčšinou naplánované pred rokom 2020. Napokon úroveň investícií nemožno prispôsobiť skutočným úrovniam výroby namiesto teoretických. Výrobcovia zaradení do vzorky mali obmedzený vplyv na zosúladenie investícií so skutočnými mierami využitia kapacity.

(153)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Od roku 2021 sa vyvíjali v záporných číslach a v období prešetrovania vykazujú významnú návratnosť vo výške –26 %. Výrobcovia zaradení do vzorky rovnako, ako ktorýkoľvek výrobca podobného výrobku, potrebujú na vykonávanie činnosti veľké investície. Výrobcovia zaradení do vzorky majú pôvodné lokality; pôvodné závody boli plne odpísané, ale navyše k čisto novým investíciám pravidelne dopĺňajú nové aktíva z dôvodu nákladov na údržbu a fluktuáciu zamestnancov. Výrobcovia zaradení do vzorky majú obmedzenú flexibilitu, pokiaľ ide o vykonávanie činnosti s nižšou úrovňou aktív.

(154)

Schopnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky získať kapitál za súčasných hospodárskych podmienok je neistá vzhľadom na nízku ziskovosť a regulačnú neistotu. Táto schopnosť by však v každom prípade bola hypotetická, keďže výrobcovia zaradení do vzorky sú súčasťou väčších skupín a spoliehajú sa skôr na interné než externé zdroje. Komisia preto preskúmala možnosť prilákať zdroje z ich skupín. Všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky potvrdili podobné ťažkosti spojené s využívaním prerozdelenia zdrojov na úrovni skupiny. Traja výrobcovia vysvetlili rôzne vplyvy tohto trendu, ako sú napríklad uprednostňovanie investícií do iných regiónov sveta, neriešenie nedostatkov vo výrobnom procese, mimoriadne pretrvávajúce rozpočtové škrty a iné. Komisia sa domnieva, že táto situácia môže súvisieť aj s inými faktormi, uviedla však, že údajný dumpingový dovoz z dotknutých krajín prispel k tomuto prostrediu negatívnej investičnej klímy, ako aj k neistote, pokiaľ ide o budúce vyhliadky odvetvia.

(155)

Hlavné makroukazovatele v posudzovanom období vykazujú negatívny trend: Objem výroby v Únii klesol o 22 %, využitie kapacity o 24 %, objem predaja v Únii o 28 % a produktivita o 20 %.

(156)

Podobný záver možno vyvodiť v súvislosti s mikroukazovateľmi. Hoci od roku 2020 do roku 2022 bola ziskovosť predaja v Únii pozitívna, výrobné odvetvie sa v období prešetrovania dostalo do straty. Rovnako peňažný tok, ktorý bol pozitívny od roku 2020 do roku 2022, dosiahol v období prešetrovania zápornú hodnotu. Konečný stav zásob ku koncu roka ako percentuálny podiel výroby sa zvýšil od roku 2020 do roku 2022, kedy bol už zjavný vplyv vysokého dovozu z dotknutých krajín.

(157)

Objemy dovozu egyptských a amerických vývozcov sa počas posudzovaného obdobia zvýšili 8-násobne. V súvislosti so znížením ročnej spotreby v posudzovanom období o 729 110 ton sa ročný dovoz z dotknutých krajín zvýšil o 288 405 ton, čo viedlo k tomu, že egyptskí a americkí vývozcovia zvýšili svoj kombinovaný podiel na trhu z 1 % v roku 2020 na 10 % v období prešetrovania, keďže ich ceny boli od roku 2022, a najmä počas obdobia prešetrovania, výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Rozpätie podhodnotenia ceny dosahovalo počas obdobia prešetrovania v priemere 31,7 % v prípade dovozu z USA a 28,9 % v prípade dovozu z Egypta (ako sa uvádza v predchádzajúcom bode 4.4.3).

(158)

Egyptský a americký dumpingový dovoz za nízke ceny takisto spôsobil značné stlačenie cien vo výrobnom odvetví Únie. Výrobné odvetvie Únie nebolo v dôsledku toho schopné predávať za ceny, ktoré kryjú jeho výrobné náklady a stalo sa v období prešetrovania stratovým.

(159)

Hoci sa nové investície zvýšili o 119 %, návratnosť investícií sa v posudzovanom období dostala do záporných čísiel, a to z 10,1 % v roku 2020 na –26,1 % v období prešetrovania. Aj peňažný tok sa stal záporným, čo ovplyvnilo schopnosť výrobného odvetvia Únie samostatne financovať svoju prevádzku. Hoci sa v rovnakom období počet zamestnancov znížil o 3 %, produktivita klesla o 20 %, čo viedlo k vyšším nákladom práce na výrobu jednej tony PVC.

(160)

Ako už bolo uvedené, finančné ukazovatele, ako je ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií, sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršili. Negatívne to ovplyvnilo schopnosť výrobného odvetvia Únie samostatne financovať prevádzku, robiť potrebné investície, ako aj získavať kapitál, čo bránilo jeho rastu, a dokonca ohrozilo jeho prežitie.

(161)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(162)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutých krajín nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Týmito faktormi sú: hospodársky pokles a slabá dynamika trhu, vplyv udalostí vyššej moci a neziskový predaj na vývoz.

(163)

Objemy dovozu z dotknutých krajín sa v posudzovanom období zvýšili 8-násobne, a to zo 40 989 ton v roku 2020 na 329 904 ton v období prešetrovania. Toto prudké zvýšenie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 157, sa zhodovalo s relatívne slabým domácim trhom, ktorý mal ťažkosti s absorbovaním dumpingového dovozu.

(164)

V dôsledku toho sa kombinovaný podiel dotknutých krajín na trhu v posudzovanom období zvýšil z 1 % na 10 %. Medzičasom sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu neustále znižoval, a to z 91 % v roku 2020 na 80 % v období prešetrovania.

(165)

Hoci bol rok 2020 ovplyvnený pandémiou COVID-19 a rok 2021 zas silným oživením hospodárstva, vplyv dumpingového dovozu sa stal viditeľnejším od roku 2022, keď sa dovoz z dotknutých krajín zvýšil o 161 % a ich podiel na trhu o 220 % v porovnaní s rokom 2021.

(166)

V roku 2022, v ktorom sa prudko zvýšil dovoz z dotknutých krajín, boli jeho ceny značne pod úrovňou priemernej predajnej ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(167)

Zvýšené množstvo dovozu z dotknutých krajín v kombinácii s jeho nízkymi priemernými predajnými cenami malo negatívny vplyv na finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie.

(168)

Vplyv zvýšených objemov dumpingového dovozu z dotknutých krajín bol plne viditeľný počas obdobia prešetrovania, keď sa finančná situácia výrobného odvetvia Únie výrazne zhoršila. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje predajné ceny, aby tak rastúce náklady na suroviny (najmä náklady na energie) prenieslo na zákazníkov, pretože čelilo nekalej konkurencii dovozu dotknutého výrobku. Stratégiou výrobného odvetvia Únie bolo zmierniť straty v objemoch výroby a podiele na trhu znížením cien na úkor svojej ziskovosti. Hoci bolo výrobné odvetvie Únie v predchádzajúcich rokoch ziskové, v období prešetrovania začalo byť stratové (–3 %). V zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia teda dovoz z dotknutých krajín za nízke ceny bránil tomu, aby výrobné odvetvie Únie zvýšilo ceny, a tak spôsobil stlačenie cien.

(169)

Okrem toho sa do záporných čísiel dostali aj peňažný tok a návratnosť investícií. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dosiahli v období prešetrovania záporný peňažný tok vo výške 14 miliónov EUR a návratnosť investícií vo výške –26,1 %.

(170)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia predbežne zistila, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola zapríčinená dumpingovým dovozom z dotknutých krajín v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia. Táto ujma mala vplyv na objem aj cenu.

(171)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 11

Dovoz z tretích krajín

(172)

Jedinými tretími krajinami, z ktorých sa dovážali významné objemy PVC do Únie, boli počas posudzovaného obdobia Mexiko, Nórsko, Južná Kórea a Spojené kráľovstvo.

(173)

Všetky tretie krajiny s výnimkou dotknutých krajín vykazovali v období prešetrovania celkovo stabilný objem s podielom na trhu, ktorý sa počas posudzovaného obdobia udržal v rozpätí 8 – 10 %. Navyše ich ceny boli takisto viac zosúladené s cenami výrobcov z Únie zaradených do vzorky, pričom priemerná dovozná cena za rok 2022 bola 1 551 EUR za tonu, čo je takmer rovnaká cena ako cena výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorá bola 1 566 EUR za tonu. Priemerná dovozná cena v období prešetrovania vo výške 1 029 EUR za tonu je nižšia ako cena za tonu v prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorá je 1 134 EUR. Napriek tomu sa v období prešetrovania objemy dovážané do Únie znížili o 6 %, čo naznačuje, že dovozcovia sa skôr snažili udržať si podiel na klesajúcom trhu než ho zvyšovať.

(174)

Komisia uvádza, že nenastal prudký nárast dovozu a že podiel na trhu, ktorý mali iné tretie krajiny ako dotknuté krajiny, zostal relatívne stabilný. Hlavnou pozorovanou zmenou je zmena štruktúry pôvodu tohto iného dovozu, pričom niektoré krajiny znižujú svoj vývoz do Únie zo štrukturálnych alebo strategických dôvodov, napríklad Nórsko, Rusko a Spojené kráľovstvo, zatiaľ čo iné krajiny, napríklad Južná Kórea, obsadzujú priestor, ktorý po nich zostal.

(175)

Komisia na základe uvedených skutočností a vzhľadom na veľký objem dovozu z dotknutých krajín za nízke ceny v porovnaní s objemom z iných tretích krajín predbežne dospela k záveru, že dovoz z iných tretích krajín neoslaboval príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z dotknutých krajín.

(176)

Objem vývozu výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie

(177)

Vývoz výrobcov z Únie bol v roku 2020 na najvyššej úrovni v posudzovanom období a dosiahol 1 494 288 ton; v roku 2021 sa znížil o 18 %. V roku 2022 sa vývoz ďalej znižoval, hoci miernejším tempom, a potom, počas obdobia prešetrovania, zostal relatívne stabilný.

(178)

Priemerná vývozná cena výrobcov z Únie bola takisto veľmi nestála; výrazne sa zvýšila v roku 2021, zaznamenala obmedzený nárast v roku 2022 a napokon prudko klesla v období prešetrovania. V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie vyvážalo v období prešetrovania za ceny, ktoré Komisia považovala na ceny pod úrovňou odhadovaných výrobných nákladov.

(179)

Komisia v nadväznosti na tvrdenia spoločností Westlake, Oxy Vinyls, LP a TCI Sanmar preskúmala vývoznú výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky porovnaním cenového rozdielu medzi vývoznou cenou a ich cenou na domácom trhu (v oboch prípadoch išlo o cenu voči neprepojeným zákazníkom).

(180)

Výrobné odvetvie Únie malo počas posudzovaného obdobia voľnú kapacitu a vyvážalo S-PVC, nedošlo však k žiadnemu presmerovaniu predaja z Únie na vývozné trhy. V súvislosti s tým bola počas obdobia prešetrovania priemerná vývozná cena výrobcov zaradených do vzorky nepatrne vyššia ako priemerná vývozná cena dotknutých krajín pri vývoze do Únie, čo naznačuje určitý stupeň konkurencieschopnosti. Navyše výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vyvážali za ceny pod úrovňou celých priamych výrobných nákladov (z dôvodu režijných nákladov), ale nad úrovňou variabilných nákladov (najmä na energie a suroviny). Udržiavanie vývozu počas obdobia prešetrovania teda prispelo k celkovému rozpätiu a pomohlo výrobcom z Únie zachovať bezpečnosť a bezproblémové fungovanie výrobných liniek vyrábaním nad technicky minimálnou úrovňou.

(181)

Komisia uviedla, že výrobcovia z dotknutých krajín bežne využívajú obchodníkov na predaj svojho výrobku na zahraničných trhoch. Tí istí obchodníci, ktorí predávajú dumpingové S-PVC v Únii, sú aktívni na najväčších vývozných trhoch Únie. Z tohto pohľadu obchodníci, ktorí predávajú dumpingové PVC v Únii, pôsobia aj na tradičných vývozných trhoch Únie, čo takisto vysvetľuje výzvy, ktorým výrobné odvetvie Únie čelilo od roku 2022, aby si udržalo vývozné trhy.

(182)

Vývoz z Únie do Spojeného kráľovstva v období prešetrovania klesol o 106 528 ton (v porovnaní s rokom 2022), čo je pokles o 37 %. Z porovnania medzi obdobím prešetrovania a predchádzajúcim 12-mesačným obdobím vyplýva zníženie vo výške 120 668 ton alebo 40 %. Spojené kráľovstvo 8. januára 2024 oznámilo začatie antidumpingového prešetrovania vo veci S-PVC s pôvodom v USA, čo je jasným znakom nekalých obchodných praktík na druhom najväčšom vývoznom trhu Únie. Vývoz do Švajčiarska v období prešetrovania (od roku 2022) klesol o 10 027 ton, čo je zníženie o 22 % (z porovnania medzi obdobím prešetrovania a predchádzajúcim 12-mesačným obdobím vyplýva zníženie vo výške 17 460 ton alebo 33 %). Komisia takisto zistila, že obchodníci vyvážali do Švajčiarska S-PVC vyrobené v USA za cenu nižšiu ako normálna hodnota.

(183)

Odhliadnuc od vplyvu konkurenčného boja na rovnakých trhoch s dumpingovým dovozom sa Komisia nedomnieva, že by výkonnosť na vývozných trhoch mala izolovaný vplyv, ktorý by bol ako taký schopný oslabiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovými praktikami dotknutých krajín a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Komisia zistila, že vývoz ako podiel predaja na domácom trhu dosahoval v roku 2020 a v období prešetrovania podobnú úroveň, a to približne 42 – 43 %. Takisto vývoz ako podiel výroby v Únii dosahoval v roku 2020 a v období prešetrovania podobnú úroveň okolo 30 %.

(184)

Komisia konštatuje, že pokles vývozu mal vplyv na výkonnosť výrobcov z Únie, ten však nemožno izolovať od agresívnej cenovej politiky pri predaji do tretích krajín, ktorú nastavili obchodníci spolupracujúci s výrobcami z dotknutých krajín. Výrobcovia z Únie znížili svoj vývoz v posudzovanom období, hoci hlavný pokles nastal v roku 2021, čo bolo dávno pred obdobím prešetrovania. Vývoznú výkonnosť výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania preto nemožno vysvetľovať len na základe objemov, ale skôr na základe cien. Tento tlak na vývozné ceny nemožno oddeliť od dumpingového vývozu s pôvodom v Egypte a USA, pričom uvedené krajiny súťažili aj na týchto trhoch.

(185)

Navrhovatelia, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, egyptskí a americkí vývozcovia vo svojich podaniach a pripomienkach uznávajú, že odvetvie PVC je cyklické. Celosvetové odvetvie PVC má značnú nadmernú kapacitu, keďže podľa odhadov poskytnutých navrhovateľmi a informácií o trhu jeho kapacita v posledných dvoch rokoch systematicky prevyšuje globálny dopyt.

(186)

Táto nadmerná kapacita je štrukturálna a možno ju pripísať ťažkostiam spojeným s eskaláciou schopnosti zvládať prudké zvýšenie dopytu. Výrobné odvetvie je teda pripravené absorbovať špičky dopytu počas hospodárskeho cyklu s dlhodobou perspektívou.

(187)

Až na obmedzenú expanziu jedného výrobcu z Únie, ktorý aktivoval jednu výrobnú linku, ktorá bola presunutá z lokality s troma linkami zavretej pred posudzovaným obdobím, výrobné odvetvie Únie v oblasti PVC nezvýšilo svoju kapacitu počas posudzovaného obdobia. Komisia dospela k záveru, že toto zjavné zvýšenie kapacity preto možno vysvetliť vplyvom načasovania, keďže zatvorenie nastalo pred posudzovaným obdobím. Komisia konštatovala, že tento výrobca z Únie preukázal odôvodnenie takéhoto rozhodnutia, ktorého cieľom bolo zabezpečiť väčšiu efektívnosť znížením počtu výrobných lokalít, upravením celkovej kapacity smerom nadol a optimalizáciou svojich činností.

(188)

Miera využitia kapacity výrobného odvetvia Únie v rokoch 2020 a 2021 dosahovala viac než 90 % a až potom, keď dumpingový dovoz prudko narástol, sa miera využitia kapacity znížila na 74 % v roku 2022 a na 69 % v období prešetrovania.

(189)

Komisia dospela k záveru, že možná štrukturálne nadmerná kapacita odvetvia PVC, a to celosvetovo aj v Únii, môže mať vplyv na dynamiku trhu a opodstatňovať dumpingový vývoz, nedomnieva sa však, že to je faktor, ktorý narúša alebo oslabuje príčinnú súvislosť. Je to z toho dôvodu, že počas posudzovaného obdobia výrobcovia z Únie žiadnym významným spôsobom nezvýšili kapacitu. Zdá sa, že nadmerná kapacita je v chemickom priemysle štandardná, a výrobné odvetvie Únie v oblasti PVC sa neodchyľuje od dynamiky existujúcej na iných trhoch vrátane trhov dotknutých krajín. Takisto relatívne vysoká úroveň nadmernej kapacity výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania bola priamym dôsledkom prudkého zvýšenia dumpingového dovozu a dočasného hospodárskeho poklesu, ktorý sa v tomto dokumente posudzuje samostatne.

(190)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia usúdila, že súčasná relatívne vysoká úroveň nadmernej kapacity výrobného odvetvia Únie bola dôsledkom nedávnej situácie na trhu a dumpingového dovozu, a preto nebola ako taká faktorom, ktorý by bol schopný oslabiť príčinnú súvislosť. Nedávna situácia na trhu bola preskúmaná samostatne.

(191)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že výrobné odvetvie Únie trpelo z dôvodu vysokých cien energií, ktoré narušili jeho konkurencieschopnosť. Podľa týchto pripomienok sa zdalo, že existuje korelácia medzi nákladmi surovín a cenami energií v Európe, a výkonnosťou výrobcov z Únie, pričom sa v týchto pripomienkach uvádzalo, že iné krajiny sa vysokým cenám vyhli, keďže boli zdôvodňované konfliktmi v tesnej blízkosti Únie.

(192)

Navrhovatelia potvrdili, že v období od polovice roka 2021 do konca roka 2022 čelila Európa akútnej energetickej kríze, alebo zopakovali, že táto kríza neoslabuje ani nenarúša príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom s pôvodom v Egypte a USA a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Navrhovatelia uviedli, že energetická kríza skončila koncom roka 2022 a skutočnosť, že napriek značnému poklesu cien energií sa odvtedy stav výrobného odvetvia Únie nezlepšil, zjavne svedčí o tom, že energetická kríza nemala významný vplyv na ujmu.

(193)

Komisia uviedla, že v čase, keď boli ceny energií na najvyšších úrovniach v rokoch 2021 a 2022, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dosahovali najväčšie zisky počas posudzovaného obdobia. Navyše ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola pozorovateľná až v čase, keď sa energetická kríza utlmila a ceny energií sa znížili. V skutočnosti bolo výrobné odvetvie predtým, ako sa v období prešetrovania dovoz za nízke ceny z dotknutých krajín zvýšil (trojnásobné zvýšenie množstiev za predchádzajúcich dvanásť mesiacov), stále schopné prenášať zvýšené náklady na energie do svojich cien. Po tom, ako nastal prudký nárast dovozu za nízke ceny spôsobujúci stlačenie cien, to však už možné nebolo.

(194)

Komisia preto dospela k záveru, že energetická kríza zaznamenaná v Únii nevysvetľovala vývoj pozorovaný v období prešetrovania, a preto nenarúša ani neoslabuje príčinnú súvislosť.

(195)

Dopyt na trhu Únie počas posudzovaného obdobia dosiahol svoju najvyššiu úroveň v roku 2021 a následne okamžite došlo ku korekcii, keď sa v roku 2022 znížil o 18 %. V porovnaní s rokom 2020 bol dopyt v roku 2022 o 8 % nižší.

(196)

Ďalej klesal v období prešetrovania, v ktorom odhadovaný dopyt dosiahol úroveň 3 223 316 ton, teda o 18 % menej ako v roku 2020.

(197)

Hlavným dôvodom slabého dopytu po PVC v Únii nebola jeho cena ani existencia alternatívnych výrobkov. Namiesto toho možno relatívne nízky dopyt pripísať kombinácii vysokej inflácie a nákladov na prijaté úvery a pôžičky, ktoré mali vplyv na hospodárstvo vo všeobecnosti a obmedzili dopyt stavebníctva, ktoré je pre PVC hlavným trhom. Túto skutočnosť uznali nielen navrhovatelia, ale aj vývozcovia z dotknutých krajín.

(198)

Vplyv vyššej inflácie a úrokových mier sa na dodávateľské odvetvie PVC preniesol s určitým oneskorením z dôvodu dlhého obdobia realizácie, ktoré je už tradične spojené so stavebníctvom. Znamenalo to, že trvalo určitý čas, kým sa účinky vyšších nákladov na prijaté úvery a pôžičky a stavebných nákladov premietli do objemov stavebnej produkcie, a ešte dlhší čas, kým sa premietli do výroby stavebných materiálov, ako sú potrubia, dvere a okná vyrobené z PVC. Cyklickosť stavebníctva je všeobecne známa a súčasný nízky dopyt pravdepodobne nebude pokračovať, keď klesne inflácia a úrokové sadzby a vzrastie dopyt po investičnom majetku.

(199)

Spoločnosť Westlake tvrdila, že tento nízky dopyt je odrazom meniacej sa spotreby. Komisia usúdila, že ide len o špekuláciu, keďže neexistuje žiaden dôkaz, že by bol nízky dopyt dôsledkom meniacej sa spotreby a že nejde o dočasný vplyv vysokých úrokových sadzieb a inflácie. Práve naopak, politikami súvisiacimi s Európskou zelenou dohodou na podporu energetickej renovácie existujúcich budov, ako sú revidované smernice o energetickej hospodárnosti budov a energetickej efektívnosti, sa zvýši dopyt po oknách a dverách vyrobených z PVC, keďže PVC je prirodzeným izolačným materiálom.

(200)

Komisia preto dospela k záveru, že hospodársky pokles a súvisiaci nízky dopyt na trhu zaznamenaný v Únii v období prešetrovania mali obmedzený vplyv, ktorý nenarúša ani neoslabuje príčinnú súvislosť.

(201)

Od určitých zainteresovaných strán dostala Komisia pripomienky, pokiaľ ide o vplyv udalostí vyššej moci na situáciu výrobného odvetvia Únie.

(202)

Komisia sa zaujímala o všetky udalosti vyššej moci vyhlásené počas posudzovaného obdobia výrobcami z Únie zaradenými do vzorky a preskúmala zodpovednosť a opatrenia prijaté výrobcami.

(203)

Komisia zistila, že väčšina udalostí vyššej moci nastala na začiatku posudzovaného obdobia, t. j. v rokoch 2020 a 2021, a preto sa nimi nemôže vysvetľovať ujma, ktorá sa prejavila počas obdobia prešetrovania po prudkom zvýšení dumpingového dovozu z druhej polovice roka 2022. Komisia v tejto súvislosti nenašla argumenty na podporu tvrdenia, že v prípade neexistencie relatívne vysokého počtu udalostí vyššej moci v rokoch 2020 a 2021 by postavenie výrobného odvetvia počas obdobia prešetrovania bolo lepšie. Výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu až potom, keď boli od polovice roka 2022 ceny dovozu z dotknutých krajín výrazne nižšie ako ceny v Únii.

(204)

Komisia takisto našla dôkaz, že vyhlásenie udalostí vyššej moci nebolo koordinované systematicky, ako to tvrdili zainteresované strany. Napríklad v danom roku jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky vyhlásil, že došlo k udalosti vyššej moci a jeho prepojený výrobca z Únie zvýšil svoju výrobu na úroveň prevyšujúcu teoretickú kapacitu. Tento príklad je v rozpore s tvrdením, že cieľom vyhlásenia bolo zabrániť obsluhovaniu niektorých zákazníkov.

(205)

Komisia takisto zistila, že počas roka, v ktorom bola spoločnosť Rehau ovplyvnená udalosťou vyššej moci, ktorú utrpel jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky, daný výrobca napriek tomu dokázal dodať spoločnosti Rehau viac než 100 % zmluvne dohodnutého objemu, aj keď sa mu nepodarilo dodať všetky dodatočné požadované množstvá. Hoci ide o nepodložený dôkaz, Komisia opakuje, že nenašla žiadne dôkazy, že by výrobcovia z Únie zaradení do vzorky zámerne využívali udalosti vyššej moci na to, aby zabránili poskytnutiu množstiev, ku ktorým sa zaviazali, alebo aby obmedzili výrobu s cieľom zvýšiť ceny na domácom trhu.

(206)

Komisia teda dospela k záveru, že vyhlásenie udalostí vyššej moci nemalo vplyv na ujmu.

(207)

Bola preukázaná príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Egypta a USA na jednej strane a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, na strane druhej. Medzi prudkým zvýšením objemu dumpingového dovozu za nižšie ceny a jeho podielu na trhu a zhoršením výkonnosti Únie bola časová súbežnosť. Na relatívne slabom trhu oslabil zvýšený objem dumpingového dovozu schopnosť výrobného odvetvia Únie stanovovať ceny, ktorými by pokrylo svoje výrobné náklady, čo jasne poukazuje na existenciu stlačenia cien. Počas obdobia prešetrovania to vyústilo do stratovosti.

(208)

Komisia preskúmala ďalšie možné faktory, ktoré mohli mať vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie: vývozná výkonnosť, údajná nadmerná kapacita výrobného odvetvia Únie, energetická kríza v Únii, vyhlásenie udalostí vyššej moci, hospodársky pokles v Únii a relatívne slabý trh. Komisia rozlíšila a oddelila vplyv týchto faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu.

(209)

Vývoznou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie nemožno vysvetliť pozorovanú ujmu, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo v období prešetrovania. Napokon z hľadiska objemov predstavoval vývoz z Únie počas obdobia prešetrovania 29 % výroby v Únii, čo je takmer rovnaký percentuálny podiel ako 30 % zaznamenaných v roku 2020. Po druhé, hlavný pokles vývozu bol pozorovaný v roku 2021, keď sa objemy vývozu znížili o 18 %, a v roku 2022, keď sa tieto objemy znížili o ďalších 9 %. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola však na najvyššej úrovni v rokoch 2021 a 2022.

(210)

Zistilo sa, že účinok nadmernej kapacity výrobného odvetvia PVC v Únii nespôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania, keďže kapacita zostala v posudzovanom období stabilná. Rovnako sa nezistilo, že by účinok energetickej krízy a s ňou spojených vyšších cien energií spôsobil pozorovanú ujmu v období prešetrovania, keďže v tom čase bola energetická kríza potlačená.

(211)

Tvrdenie zainteresovaných strán, že ujma bola spôsobená aj vyhlásením udalostí vyššej moci výrobným odvetvím Únie nebolo podložené skutočnosťami, ktoré Komisia zistila.

(212)

Napokon hospodársky pokles a z neho vyplývajúci slabý dopyt na trhu ovplyvnili výrobné odvetvie Únie v obmedzenej miere, ale bez narušenia príčinnej súvislosti. Slabý dopyt na trhu naopak prehĺbil ujmu, ktorú spôsobil dumpingový dovoz, keďže výrobné odvetvie Únie nemalo rozpätie na to, aby absorbovalo väčšie objemy dumpingového dovozu bez zníženia cien v záujme zachovania určitého podielu na trhu.

(213)

Stručne povedané, Komisia dospela k záveru, že len hospodársky pokles a z neho vyplývajúci slabý dopyt počas obdobia prešetrovania mali obmedzený vplyv na výrobné odvetvie Únie. Tento faktor by však nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a zistenou značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Dumpingový dovoz zostal hlavnou príčinou ujmy z týchto dôvodov: ako sa uvádza v odôvodnení 110, podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil 10-násobne, zatiaľ čo dovoz z iných krajín zostal stabilný.

(214)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory, či už posudzované jednotlivo alebo spoločne, neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou. Ujma spočíva v zníženom podiele na trhu, zníženej výrobe, zníženom využití výrobnej kapacity, zníženej produktivite a ziskovosti, zníženom konečnom stave zásob a peňažnom toku, ako aj v zníženej návratnosti investícií. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 117, výrobné odvetvie Únie utrpelo stlačenie cien spôsobené dovozom z dotknutých krajín.

(215)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(216)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(217)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri stanovovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z prešetrovaných krajín, úroveň ziskovosti potrebnú na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskumu a vývoja a inovácií a úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(218)

Komisia najskôr stanovila základný zisk pokrývajúci celkové náklady za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Komisia zistila, že ziskovosť neprepojených predajov v Únii v roku 2021, t. j. v roku, ktorý predchádzal prudkému zvýšeniu dovozu z dotknutých krajín, dosiahla 17,7 %. Táto ziskovosť bola vyššia ako ziskovosť vo výške 3,5 % pozorovaná v roku 2020. Komisia usudzuje, že rok 2020 ani rok 2021 neboli bežné roky na účely zistenia referenčného ziskového rozpätia. Rok 2020 bol ovplyvnený vypuknutím pandémie COVID-19 v Únii a tá mala výrazný nepriaznivý vplyv na výrobné odvetvie Únie. Rovnako rok 2021 nemožno považovať za bežný referenčný rok, keďže Únia ťažila zo silného oživenia hospodárstva.

(219)

Z uvedeného dôvodu Komisia konštatovala, že najlepším možným referenčným obdobím by bol rok 2022. Rok 2022 bol čiastočne ovplyvnený prudkým zvýšením dumpingového dovozu na konci roka, ale účinky sú relatívne slabé a použitie tohto roka ako referenčného preto predstavuje konzervatívny prístup. Komisia teda usúdila, že na jej výpočty by sa malo použiť ziskové rozpätie vo výške 13,1 %.

(220)

Na základe toho spadá cena nespôsobujúca ujmu do rozpätia 1 350 – 1 450 EUR za tonu, čo vyplýva z uplatnenia uvedeného ziskového rozpätia vo výške 13,1 % na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania.

(221)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2 Komisia na základe dôkazov, ktoré poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, odhadov očakávaných mier využitia výroby a predpokladaných cien emisných kvót na obchodovanie vypočítala dodatočné náklady vo výške 16,44 EUR za tonu, ktoré boli stanovené navyše k pozorovaným nákladom na dodržiavanie predpisov počas obdobia prešetrovania. Tento rozdiel sa pripočítal k cene nespôsobujúcej ujmu uvedenej v odôvodnení 220.

(222)

Komisia na tomto základe vypočítala pre podobný výrobok výrobného odvetvia Únie cenu nespôsobujúcu ujmu vo výške 1 405,48 EUR za tonu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené ziskové rozpätie (pozri odôvodnenie 219) a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov.

(223)

Komisia potom určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách zaradených do vzorky, ktorá bola stanovená na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali počas obdobia prešetrovania na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu. V prípade spoločnosti EPC Komisia využila dostupné skutočnosti a stanovila rozpätie ujmy na základe rovnakých transakcií za spoločnosť TCI Sanmar, ktoré použila na určenie jej dumpingového rozpätia (podobne ako bolo stanovené dumpingové rozpätie, pozri odôvodnenie 70).

(224)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkých ostatných spoločností“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti (pozri odôvodnenie 71).

(225)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by predbežné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(226)

Keďže sa Komisia rozhodla, že uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(227)

PVC je základný priemyselný výrobok, ktorý má mnoho možných použití. Zdravé výrobné odvetvie PVC je pre Úniu nevyhnutné vzhľadom na jeho prepojenia s viacerými odberateľskými odvetviami. PVC sa používa v širokej škále výrobkov, od vodovodného potrubia, cez okná a kreditné karty až po elektrické káble.

(228)

Dovoz PVC nemôže nahradiť výrobu výrobného odvetvia Únie bez vedľajších účinkov. Ako sa uvádza v podnete, odvetvie PVC je veľmi dôležité v rámci širšieho chemického priemyslu. Ak by výrobné odvetvie Únie znížilo svoju výrobu, znamenalo by to menší dopyt po kľúčových východiskových surovinách, ako sú etylén a chlór. PVC predstavuje približne 30 % použitia chlóru v Únii a akékoľvek zníženie výroby PVC sa teda prenesie do procesu týkajúceho sa alkalických chloridov a môže ovplyvniť dostupnosť chlóru, kaustickej sódy a vodíka.

(229)

Hoci Komisia zamietla žiadosť spoločnosti Westlake, aby sa pri posúdení ujmy zohľadnili výnosy a zisky z predaja kaustickej sódy, keďže ide o dve samostatné odvetvia, uznáva význam PVC v rámci širšieho chemického priemyslu, a najmä v rámci procesu týkajúceho sa alkalických chloridov.

(230)

Uloženie antidumpingových ciel na dovoz S-PVC z Egypta a USA by výrobnému odvetviu Únie poskytlo istotu, ktorá by sa premietla do stabilných objemov predaja v Únii. Z tejto istoty by mal z uvedených dôvodov prospech aj širší chemický priemysel. Okrem toho by sa ňou odstránil vplyv z hľadiska stlačenia cien, čím by výrobné odvetvie Únie ťažilo nielen zo stabilnejších objemov, ale čelilo by aj menšej neistote, pokiaľ ide o možnosti kryť svoje náklady.

(231)

Výrobné odvetvie Únie v oblasti PVC ponúka v Únii dobre odmeňované a kvalifikované pracovné miesta a uloženie antidumpingových ciel by ochránilo približne 4 000 priamych pracovných miest a násobne viac nepriamych pracovných miest v širšom chemickom priemysle.

(232)

Komisia dospela k záveru, že uložiť antidumpingové clá je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(233)

Dovozcovia z Únie nedoručili Komisii žiadne odpovede prostredníctvom osobitného dotazníka. Niekoľko dovozcov poskytlo čiastočné informácie na podporu vývozcov z Egypta a USA, ale tieto informácie sú nedostatočné na posúdenie záujmu týchto dovozcov.

(234)

Komisia napriek tomu uznala, že v dôsledku uloženia antidumpingových ciel na S-PVC s pôvodom v Egypte a USA môžu dovozcovia tohto materiálu v počiatočnej fáze čeliť nižšiemu predaju S-PVC. Dovozcovia by však stále mohli obchodovať s inými chemickými výrobkami a s S-PVC vyrobeným v iných krajinách, ktorého konkurencieschopnosť sa môže po zastavení dumpingového dovozu z dotknutých krajín zvýšiť.

(235)

Komisia dospela k záveru, že je pravdepodobné, že uloženie antidumpingových ciel na S-PVC s pôvodom v Egypte a USA nebude mať trvalý vplyv na ziskovosť obchodníkov.

(236)

Traja používatelia S-PVC v Únii kontaktovali Komisiu a poskytli požadovaný vyplnený dotazník, konkrétne spoločnosti Rehau Industries SE & Co (Rehau), Foamalite a Granzplast. Spoločnosti Rehau a Foamalite tvrdili, že uloženie antidumpingových ciel nie je v záujme používateľov v Únii z dôvodu pravdepodobného vplyvu z hľadiska vyšších cien a väčšej sily výrobného odvetvia Únie.

(237)

Spoločnosť Granzplast poskytla informácie o svojich nákupoch S-PVC, ktoré Komisii umožnili odhadnúť prípadný vplyv ciel na jej celkové náklady.

(238)

Spoločnosť Rehau požiadala o vypočutie Komisiou, ktoré sa konalo 24. apríla 2024. Vypočutie sa uskutočnilo spoločne s pridruženým švajčiarskym obchodníkom Meraxis AG.

(239)

Pokiaľ ide o obavy používateľov, Komisia uviedla, že odvetvie PVC v Únii zahŕňa dvanásť výrobcov a že z dôvodu vlastností výrobku je trh mimoriadne konkurenčný. Rovnako, ako používatelia mohli mať prínos z ponuky S-PVC z Egypta a USA za dumpingové ceny, by stále mohli nahradiť jedného dodávateľa z Únie inými dodávateľmi v snahe získať konkurenčnejšie ceny, a to najmä z dôvodu veľkého počtu výrobcov z Únie.

(240)

Komisia takisto odhadla, že celkový vplyv na náklady používateľov by bol primerane obmedzený, keďže ich nákupy S-PVC z dotknutých krajín predstavujú len percento ich celkových nákladov vo výške 5 až 10 %. Tento obmedzený vplyv na náklady by sa mal zohľadniť spolu s prínosmi, ktoré by prinieslo zdravé odvetvie Únie v oblasti PVC s viacerými dodávateľmi.

(241)

Napokon Komisia uznala, že dostupnosť S-PVC z dotknutých krajín bola v prospech používateľov z dôvodu účinku stlačenia cien na trhu od roku 2022. To však viedlo k situácii, v ktorej je výrobné odvetvie Únie stratové, čo nie je v dlhodobom záujme používateľov, keďže sa tým môže obmedziť konkurencia na trhu Únie znížením počtu výrobcov, ktorí sú schopní ďalej vykonávať činnosť za týchto podmienok.

(242)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz S-PVC s pôvodom v Egypte a USA nie je v tejto fáze prešetrovania v záujme Únie.

(243)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(244)

V súlade s pravidlom menšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia by sa na dovoz S-PVC s pôvodom v Egypte a USA mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia (pozri odôvodnenie 225). Výška cla bola stanovená na úrovni nižšieho rozpätia spomedzi rozpätia dumpingu a rozpätia ujmy.

(245)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(246)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(247)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(248)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(249)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(250)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(251)

Egyptský vyvážajúci výrobca TCI Sanmar tvrdil, že Komisia by mala pri príslušných výpočtoch použiť vyššiu cenu CIF na hranici EÚ, čo by viedlo k nižšiemu rozpätiu predaja pod cieľovú cenu. V rovnakom kontexte by sa k vývoznej cene zo závodu malo pripočítať rozpätie obchodníka, aby sa dospelo k správnej cene CIF na hranici EÚ.

(252)

Komisia toto tvrdenie preskúmala, ale usúdila, že sa netýka presnosti výpočtov. Komisia ho preto posúdi po uverejnení predbežných opatrení spolu so všetkými ostatnými podaniami.

(253)

Vyvážajúci výrobca z USA Formosa Plastics Corporation predložil pripomienky ku skorému predbežnému poskytnutiu informácií, v ktorých Komisiu požiadal o revíziu metodiky na určenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(254)

Komisia pripomienky podrobne preskúmala. Jedna z pripomienok sa týkala presnosti výpočtu a výpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov sa preto zmenil, zatiaľ čo ostatné pripomienky sa netýkali presnosti výpočtu. Tieto pripomienky sa preto posúdia spolu so všetkými ostatnými podaniami po uverejnení predbežných opatrení.

(255)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou.

(256)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,