(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 4. októbra 2023 z vlastnej iniciatívy začala antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu nových batériových elektrických vozidiel (ďalej len „BEV“) určených na prepravu osôb s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“, „ČĽR“ alebo „Čína“) do Únie podľa článku 10 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie z dôvodu, že dovoz BEV s pôvodom v ČĽR je subvencovaný, a preto spôsobuje ujmu (3) výrobnému odvetviu Únie.

(3)

Po hĺbkovej analýze nedávneho vývoja na trhu a zvážení citlivosti odvetvia elektrických vozidiel a jeho strategického významu pre hospodárstvo EÚ z hľadiska inovácií, pridanej hodnoty a zamestnanosti Komisia zozbierala informácie o trhu z rozličných nezávislých zdrojov. Tieto informácie nasvedčovali existenciu subvencovania zo strany ČĽR, čo negatívne ovplyvňuje stav výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho BEV.

(4)

Na základe ľahko dostupných informácií existoval dostatok dôkazov, ktoré preukazovali, že dovoz BEV s pôvodom v ČĽR má prospech z napadnuteľných subvencií poskytovaných vládou Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“). V dôsledku týchto subvencií sa podiel subvencovaného dovozu na trhu Únie rýchlo zvýšil na úkor výrobného odvetvia Únie.

(5)

Z dostupných dôkazov vyplýva pravdepodobnosť značného nárastu subvencovaného dovozu za nízke ceny, ktorý by predstavoval bezprostrednú hrozbu ujmy už zraniteľného výrobného odvetvia Únie. Takýto prudký nárast dovozu za nízke ceny, získanie významného podielu na rýchlo rastúcom trhu, na ktorom je potrebná významná a trvalá miera investícií v dôsledku prechodu trhu Únie na úplnú elektrifikáciu by mohli spôsobiť výrobnému odvetviu Únie veľké straty, ktoré by sa mohli rýchlo stať neudržateľnými.

(6)

Za takýchto mimoriadnych okolností, keďže Komisia mala k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré nasvedčujú existenciu subvencovania, hrozby ujmy a príčinnej súvislosti potrebnú na začatie antisubvenčného prešetrovania, Komisia sa rozhodla v súlade s článkom 10 ods. 8 základného nariadenia, že začne prešetrovanie bez toho, aby dostala písomný podnet zo strany výrobného odvetvia Únie alebo v jeho mene.

(7)

Pred začatím antisubvenčného prešetrovania Komisia oznámila čínskej vláde, že sa rozhodla začať konanie ex officio v súvislosti s dovozom nových BEV z ČĽR, a vyzvala čínsku vládu na konzultácie v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia. Čínska vláda prijala túto ponuku na konzultácie a tie sa uskutočnili 2. októbra 2023. Počas konzultácií sa náležite vzali na vedomie pripomienky predložené čínskou vládou. Nebolo však možné dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

(8)

Komisia z vlastnej iniciatívy zaviedla registráciu dovozu nových BEV určených na prepravu osôb s pôvodom v Čínskej ľudovej republike od 7. marca 2024 vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2024/785 z 5. marca 2024 (ďalej ako „nariadenie o registrácii“) (4).

(9)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2022 do 30. septembra 2023 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(10)

V oznámení o začatí konania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a čínsku vládu, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania dotkne, a vyzvala ich na účasť.

(11)

Podľa článku 11 ods. 11 základného nariadenia boli výrobcovia z Únie vyrábajúci podobný výrobok požiadaní, aby spolupracovali s Komisiou.

(12)

Niekoľko výrobcov z Únie požiadalo Komisiu, aby zachovala ich totožnosť dôvernú (ďalej len „anonymita“ alebo „anonymné zaobchádzanie“), keďže hrozí, že by ich to nepriaznivo ovplyvnilo v podobe odvetných opatrení. Komisia individuálne preskúmala opodstatnenosť každej žiadosti o zachovanie anonymity. Komisia stanovila, že spoločnosti preukázali dostatočné dôvody v zmysle článku 29 ods. 1 základného nariadenia a že v každom jednotlivom prípade existuje dôkaz o významnej možnosti odvetných opatrení. Komisia preto akceptovala, aby sa totožnosť týchto spoločností nezverejnila.

(13)

Ostatní výrobcovia z Únie, ktorí sa prihlásili, o anonymitu nepožiadali. Komisia sa domnievala, že môže existovať riziko, že totožnosť výrobcov z Únie, ktorí požiadali o anonymné zaobchádzanie s ich totožnosťou a preukázali naň dostatočné dôvody, bude možné vydedukovať. Aby sa zabezpečilo, že sa s totožnosťou výrobcov z Únie, ktorí požadujú anonymitu, bude skutočne zaobchádzať ako s dôvernou, anonymita sa rozšírila aj na všetkých výrobcov z Únie.

(14)

Okrem toho o anonymitu požiadalo viacero zainteresovaných strán iných ako výrobcovia z Únie (ako sú dodávatelia a dovozcovia), ktorí tvrdili, že existuje riziko významných nepriaznivých účinkov v podobe odvetných opatrení. Komisia starostlivo zanalyzovala prijaté žiadosti a usúdila, že všetky dotknuté strany preukázali dostatočné dôvody v zmysle článku 29 ods. 1 základného nariadenia. Anonymné zaobchádzanie sa preto udelilo aj uvedeným zainteresovaným stranám.

(15)

Čínska vláda požiadala Komisiu, aby objasnila skutkový a dôkazný základ tvrdenia výrobcov z Únie o riziku odvetných opatrení, na základe ktorého sa výrobcom z Únie udelila dôvernosť. Čínska vláda takisto požiadala Komisiu, aby sprístupnila podania výrobcov z Únie, ktorí požiadali o dôverné zaobchádzanie s ich menami. Čínska vláda takisto tvrdila, že nemala žiadnu príležitosť vyjadriť sa k udeleniu anonymity výrobcom z Únie a k predpokladaným dostatočným dôvodom v žiadostiach o dôvernosť výrobcov BEV z Únie, hoci sa údajné riziko odvetných opatrení údajne týkalo čínskej vlády. Čínska vláda okrem toho tvrdila, že udelenie anonymity výrobcom z Únie, ktorí o ňu nepožiadali, je v rozpore s pravidlami WTO a zároveň predstavuje porušenie článku 29 ods. 1 základného nariadenia, keďže udelenie anonymity je podmienené preukázaním dostatočných dôvodov zo strany týchto výrobcov. Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“) tvrdila, že dôvernosť udelená výrobcom z Únie je v rozpore s článkom 29 ods. 1 základného nariadenia, keďže Komisia v tejto súvislosti nepreukázala dostatočné dôvody.

(16)

Komisia usúdila, že v tejto súvislosti už poskytla dostatočné informácie v zázname do spisu z 25. októbra 2023 (5), ktorého obsah je reprodukovaný in extenso v tomto odôvodnení. Bolo v ňom vysvetlené, že výrobcovia z Únie tvrdili, že existuje riziko výrazne nepriaznivého účinku v podobe odvetných opatrení. Komisia usúdila, že zverejnenie ďalších podrobností o skutkovom a dôkaznom základe tvrdenia každého výrobcu z Únie by mohlo odhaliť totožnosť spolupracujúcich výrobcov z Únie na základe dedukcie, a to z dôvodu nízkeho počtu skupín vyrábajúcich BEV na trhu Únie a značného množstva dostupných verejných informácií o týchto skupinách a informácií dostupných na základe predplatného. Z tohto dôvodu Komisia nemohla sprístupniť podané žiadosti o anonymitu v žiadnom formáte. Ďalej, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 13, Komisia musela udeliť anonymitu aj výrobcom z Únie, ktorí o ňu nepožiadali, s cieľom chrániť totožnosť výrobcov z Únie, ktorí o to požiadali a ktorí preukázali dostatočné dôvody na anonymné zaobchádzanie s ich totožnosťou, keďže ich bolo možné identifikovať dedukciou. Žiadosť a tvrdenia boli preto zamietnuté.

(17)

Čínska vláda tvrdila, že v spise prešetrovania, ktorý nemá dôverný charakter, sa nenachádzajú žiadne informácie ani dôkazy týkajúce sa registrácie výrobcov BEV z Únie ako zainteresovaných strán v sedemdňovej lehote. CCCME okrem toho uviedla, že nesprístupnenie informácií o registrácii a nezabezpečenie prehľadnosti, pokiaľ ide o spoluprácu výrobcov BEV z Únie, je v ostrom protiklade k zaobchádzaniu s registračnými formulármi a korešpondenciou, ako aj podaniami čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktoré boli bezodkladne sprístupnené v spise, ktorý nemá dôverný charakter. CCCME ďalej tvrdila, že to zasahuje do jej práva na obhajobu, aby mohla predkladať zmysluplné pripomienky k podpore výrobného odvetvia Únie pri prešetrovaní.

(18)

Komisia oznámila, že podľa oznámenia o začatí konania (6) neexistovala takáto sedemdňová lehota na to, aby sa výrobcovia z Únie či iné kategórie strán zaregistrovali ako zainteresované strany. Komisia to chápe tak, že sedemdňová lehota, na ktorú sa čínska vláda odvoláva, bola lehota výrobcov z Únie na predloženie formuláru na výber vzorky. Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že podľa bodu 5.6 oznámenia o začatí konania výrobcovia z Únie, ktorí predložili informácie týkajúce sa výberu vzorky, sa budú posudzovať ako zainteresované strany od chvíle, keď takéto informácie predložili. V tomto prešetrovaní to tak bolo.

(19)

Okrem toho, na rozdiel od anonymity udelenej výrobcom z Únie, nijakí čínski vyvážajúci výrobcovia o anonymitu nepožiadali. Informácie dostupné v spise, ktorý nemá dôverný charakter, týkajúce sa registrácie a spolupráce výrobcov z Únie sa preto nedali porovnať s príslušnými informáciami dostupnými pre čínskych vyvážajúcich výrobcov. Najmä vzhľadom na to, že podania strán s udelenou anonymitou, ktoré nemajú dôverný charakter, sa musia najskôr dôkladne skontrolovať, aby sa zaistilo zachovanie anonymity, dostupnosť týchto podaní v spise, ktorý nemá dôverný charakter, sa mierne oneskorila. Zainteresované strany však mali dosť času predložiť pripomienky k príslušným dokumentom, keď boli pridané do spisu, ktorý nemá dôverný charakter, a preto neboli porušené žiadne práva na obhajobu. Pokiaľ ide o podporu výrobného odvetvia Únie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 45, v prešetrovaní ex officio nie je zmienka o podpore výrobného odvetvia Únie relevantná.

(20)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Vypočutia útvarmi Komisie sa konali s čínskou vládou, CCCME, so spoločnosťou Tesla (Shanghai) Co., Ltd. (ďalej len „spoločnosť Tesla“), spoločnosťou Smart Europe GmbH (ďalej len „spoločnosť Smart“), spoločnosťou 24, spoločnosťou 22 a spoločnosťou Green World Mobility B.V. (ďalej len „ spoločnosť Green World Mobility“) (7).

(21)

CCCME tvrdila, že Komisia porušila práva CCCME na obhajobu v dôsledku nenáležitého oneskorenia pri udeľovaní postavenia zainteresovanej strany CCCME a uloženia vyššej administratívnej záťaže na CCCME v dôsledku nadmerne podrobného preskúmania splnomocnenia zo strany Komisie.

(22)

V tomto prípade CCCME získala postavenie zainteresovanej strany 10. októbra 2023. CCCME bola požiadaná, aby preukázala, že zastupuje spoločnosti, ktoré majú objektívne prepojenie medzi svojou činnosťou a prešetrovaným výrobkom. Komisia preto dôsledne posúdila dokumenty splnomocnenia, ktoré vyvážajúci výrobcovia zaslali CCCME. Komisia dospela k záveru, že toto posúdenie neporušilo práva CCCME na obhajobu, keďže CCCME dostala dosť príležitostí na to, aby predložila pripomienky počas predbežnej fázy prešetrovania. Povolilo sa najmä predĺženie lehoty na predloženie pripomienok týkajúcich sa začatia konania, aby sa zabezpečilo, že CCCME bude mať na pripomienky rovnaký čas ako ostatné zainteresované strany. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(23)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(24)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých výrobcov z Únie, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(25)

Niekoľko výrobcov z Únie poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky.

(26)

Podľa článku 27 základného nariadenia bol výber vzorky založený na najväčšom reprezentatívnom objeme predaja a výroby podobného výrobku v Únii počas obdobia prešetrovania. Komisia takisto zohľadnila geografické rozloženie výrobcov z Únie v rámci Únie a súčasne zabezpečila začlenenie širokej škály modelov BEV. Táto predbežná vzorka sa skladala zo štyroch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 38 % predaja a 34 % celkového objemu výroby výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke.

(27)

Komisia dostala pripomienky k predbežnej vzorke a spolupráci výrobcov z Únie od spoločnosti 21, čínskej vlády a CCCME.

(28)

Čínska vláda tvrdila, že v hlavičke formuláru na výber vzorky nebolo žiadne „uložiť dátum“, ako to bolo v prípade formulárov na výber vzorky čínskych vyvážajúcich výrobcov. Čínska vláda, CCCME a spoločnosť 21 okrem toho uviedli, že keďže totožnosť výrobcov z Únie nebola zverejnená a chýbali podrobnosti o kritériách výberu vzorky, ktoré použila Komisia, nemohli sa vyjadriť k vzorke výrobcov z Únie a krížovo skontrolovať informácie poskytnuté Komisiou. Čínska vláda preto požiadala Komisiu, aby: i) objasnila, koľko výrobcov z Únie včas zaregistrovalo záujem o prešetrovanie a spolupracovalo; ii) uviedla, koľko výrobcov BEV z Únie, ktorí spolupracovali, nebolo členmi Európskeho združenia výrobcov automobilov (ďalej ako „ACEA“); iii) objasnila, či spoločnosti 2, 4, 6, 10, 23 a 25 vyplnili formuláre na výber vzorky a prečo ich formuláre na výber vzorky neboli dostupné v spise prešetrovania, ktorý nemá dôverný charakter – túto požiadavku podala aj CCCME, ktorá v tejto súvislosti pridala aj spoločnosti 30 a 31; iv) objasnila, či niektoré zo spoločností zaradených do vzorky patria do rovnakej skupiny; v) objasnila, či Komisia uplatňovala zásadu jedného hospodárskeho subjektu, pokiaľ ide o výrobcov z Únie zaradených do vzorky, a či boli všetky prepojené strany výrobcov zaradených do vzorky požiadané o poskytnutie príslušných informácií; vi) objasnila, čo znamenalo začlenenie modelov v kontexte výberu vzorky a ako modely súviseli s údajnými „segmentmi“, keďže v prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov sa ako kritérium výberu vzorky použili nedefinované „segmenty“; vii) objasnila, či výrobcovia z Únie s najväčšími objemami výroby a predaja v období prešetrovania boli alebo neboli zaradení do vzorky, a ak neboli zaradení, aby vysvetlila, na akom základe a z akých dôvodov sa Komisia rozhodla nezaradiť tieto spoločnosti do vzorky; viii) objasnila váhu a relevantnosť každého kritériá pri výbere vzorky výrobcov z Únie.

(29)

CCCME si vyžiadala pri prešetrovaní aj niektoré z týchto informácií. Spoločnosť 21 tvrdila, že do vzorky by mal byť zaradený ešte jeden výrobca z Únie, aby sa Komisii umožnilo vykonať objektívne preskúmanie ujmy na základe nesporného dôkazu pri zohľadnení celkovej relevantnosti kritérií, ktoré Komisia predložila na výber vzorky.

(30)

Komisia konštatovala, že „uložiť dátum“, ako sa to objavuje na dokumentoch v spise prešetrovania, ktorý nemá dôverný charakter, automaticky vytvorila aplikácia TRON.tdi, ktorú používa Komisia a zainteresované strany pri prešetrovaniach na ochranu obchodu. Z dôvodu anonymity udelenej výrobcom z Únie však spolupracujúci výrobcovia z Únie predložili formuláre na výber vzorky prostredníctvom e-mailu, a nie prostredníctvom platformy TRON.tdi, ako to urobili čínski vyvážajúci výrobcovia. Okrem toho sa všetky odpovede výrobného odvetvia Únie na účely výberu vzorky spolu pripojili do spisu, ktorý nemá dôverný charakter, v komprimovanom priečinku po dôkladnej kontrole s cieľom zachovať dôvernosť spolupracujúcich výrobcov z Únie. Aplikácia TRON.tdi nemôže pridať „uložiť dátum“ v komprimovanom súbore. Preto „uložiť dátum“ nie je viditeľné vo formulári na výber vzorky výrobcov z Únie.

(31)

Komisia poznamenala, že všetky formuláre na výber vzorky, ktoré predložili výrobcovia z Únie, boli 30. októbra 2023 (8) k dispozícii v spise prešetrovania, ktorý nemá dôverný charakter. Ako sa uvádza v spise, ktorý nemá dôverný charakter, formuláre na výber vzorky predložili výrobcovia z Únie medzi 11. a 13. októbrom (po krátkom predĺžení lehoty o dva dni, ktoré bolo udelené niektorým výrobcom z Únie z dôvodu zložitosti formulára na výber vzorky). Komisia ich však pridala do spisu, ktorý nemá dôverný charakter, po tom, ako skontrolovala, či vo verziách odpovedí na účely výberu vzorky, ktoré nemajú dôverný charakter, sa neúmyselne nezverejnila totožnosť výrobcov z Únie, ktorým bola udelená anonymita, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 12 až 14. Keďže výrobcom z Únie bola okrem toho udelená anonymita, Komisia nemohla zverejniť, či výrobcovia z Únie zaradení do vzorky patrili do tej istej skupiny a či sú členmi ACEA, pretože by to mohlo spôsobiť rozpoznateľnosť príslušných subjektov, a ohroziť tak ich anonymitu.

(32)

Okrem toho Komisia z týchto dôvodov nemohla zverejniť, či výrobcovia z Únie s najvyššími objemami výroby a predaja boli zaradení do vzorky. Komisia však pripomenula, že článok 27 základného nariadenia neobsahuje žiadnu povinnosť vybrať len najväčších výrobcov z hľadiska objemu výroby a predaja, ani neobsahuje žiadne poradie podľa uvedených kritérií. Týmto ustanovením sa má zabezpečiť, aby Komisia vybrala najreprezentatívnejšiu vzorku, ktorú je možné primerane prešetriť uplatnením takýchto kritérií v rámci dostupného času. Výber vzorky v tomto prešetrovaní bol v úplnom súlade s týmto zdôvodnením, pričom sa zohľadnili špecifiká tohto prípadu.

(33)

Komisia takisto zabezpečila reprezentatívnosť vzorky zahrnutím širokej škály modelov BEV, ktoré bolo možné porovnať na strane Únie a na strane vývozu. Pokiaľ ide o otázku, či Komisia uplatňovala zásadu jedného hospodárskeho subjektu v súvislosti s výrobcami z Únie zaradenými do vzorky a či boli všetky prepojené strany výrobcov zaradených do vzorky požiadané o poskytnutie príslušných informácií, Komisia konštatovala, že zásada jedného hospodárskeho subjektu sa vzťahuje na vývozcov na výpočet vývoznej ceny na vývoz uskutočnený prostredníctvom obchodníkov/dovozcov so sídlom v tretích krajinách, a preto nebolo jasné, čo čínska vláda v tejto súvislosti požaduje. Vo formulári na výber vzorky pre výrobcov z Únie sa ďalej uviedlo, že sa požaduje predloženie formuláru na výber vzorky na úrovni výrobného právneho subjektu, a nie na úrovni skupiny. Každý právny subjekt s výrobou v Únii bol preto požiadaný, aby predložil formulár na výber vzorky.

(34)

Komisia po dôkladnej analýze všetkých pripomienok usúdila, že vzorka je v súlade s právom EÚ a WTO. Vzorka primerane zastupovala výrobcov podobného výrobku z Únie. Komisia hneď na začiatku pripomenula, že príslušné ustanovenia o výbere vzorky sú stanovené v článku 27 základného nariadenia. Príslušnými ustanoveniami sa poskytuje široká miera voľnej úvahy pri výbere vzorky podľa príslušných kritérií, ktoré sú v nich uvedené. Najmä v článku 27 ods. 2 základného nariadenia sa jasne uvádza, že „konečný výber strán […] závisí od Komisie“ . Komisia okrem toho pripomenula, že Dohoda WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (ďalej len „Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach“) neobsahuje žiadne ustanovenia týkajúce sa výberu vzorky, čo opätovne potvrdzuje širokú mieru voľnej úvahy Komisie v tejto záležitosti. Ako je vysvetlené v odôvodnení 26, na základe informácií poskytnutých v odpovediach na výber vzorky navrhovaná vzorka predstavovala 38 % predaja a 34 % výroby v Únii v období prešetrovania. Komisia považovala tieto percentuálne hodnoty za reprezentatívne podľa článku 27 základného nariadenia. Metodika výberu vzorky bola podrobne vysvetlená v zázname o predbežnej vzorke z 30. októbra 2023.

(35)

S cieľom zabezpečiť čo najväčšiu reprezentatívnosť výrobcov BEV z Únie Komisia okrem objemov zohľadnila aj geografické rozloženie výrobcov z Únie v rámci Únie a zaistila začlenenie širokej škály modelov BEV. Zvažovalo sa geografické rozloženie, podobne ako pri iných antisubvenčných prešetrovaniach, aby sa potvrdila reprezentatívnosť vzorky v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

(36)

Komisia okrem toho zohľadnila širokú škálu modelov BEV s cieľom zaistiť vysoký stupeň reprezentatívnosti pri ich porovnaní so zodpovedajúcimi modelmi vyvážanými čínskymi vyvážajúcimi výrobcami v súlade s mierou voľnej úvahy, ktorú mala pri výbere konečnej vzorky.

(37)

Komisia sa preto domnievala, že vzorka bola reprezentatívna (a to aj geograficky), pričom v rámci dostupného času nebolo možné primerane preskúmať väčšiu vzorku. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(38)

CCCME tvrdila, že vyplnené formuláre výrobcov z Únie na výber vzorky, ktoré nemajú dôverný charakter, nie sú v súlade s článkom 29 ods. 2 základného nariadenia, keďže výrobcovia z Únie neodpovedali na všetky otázky uvedené vo formulári na výber vzorky. CCCME najmä uviedla, že spoločnosť 11 odpovedala len na päť z 22 otázok vo formulári na výber vzorky. CCCME tvrdila, že spoločnosť 11, spoločnosť 12 a spoločnosť 15 neposkytli informácie týkajúce sa zamestnanosti, zatiaľ čo spoločnosť 7, spoločnosť 8, spoločnosť 9 a spoločnosť 13 poskytli len indexované údaje o zamestnanosti počas obdobia prešetrovania, ale žiadne údaje o zamestnanosti za predchádzajúce roky, pričom vo formulári na výber vzorky sa uvádzala výroba počas týchto rokov. CCCME okrem toho tvrdila, že žiadny výrobca z Únie neodôvodnil existenciu „mimoriadnych okolností“ v žiadnom kontexte a zredigoval všetky informácie.

(39)

Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasila. Formulár na výber vzorky obsahoval desať hlavných otázok. Okrem toho otázky 5 a 6 obsahovali jednu dodatočnú podotázku, ktorá bola vzhľadom na anonymitu udelenú výrobcom z Únie svojou povahou dôverná, keďže sa v nej požadovali názvy prepojených spoločností zapojených do výroby a predaja podobného výrobku vyrobeného v Únii a vyrobeného subdodávateľmi. Je takisto jasné, že ak spoločnosť nemala prepojené spoločnosti zapojené do výroby a predaja podobného výrobku vyrobeného v Únii alebo vyrobeného subdodávateľmi, na príslušnú podotázku nemusela odpovedať. Takto to bolo v prípade spoločnosti 11, ktorá v otázke 6 uviedla, že nemá žiadnych subdodávateľov. Preto v tomto prípade nebolo jasné, prečo sa CCCME domnievala, že spoločnosť 6 neodpovedala na podotázku 6 (1). Otázka 8 navyše obsahovala 5 dodatočných podotázok a otázka 9 obsahovala 4 dodatočné podotázky. Ako však bolo vysvetlené v zázname do spisu z 25. októbra 2023 (9), otázky 8 a 9, ktoré bolo potrebné vyplniť ako odpoveď áno/nie, mohli odhaliť totožnosť príslušného výrobcu z Únie na základe trhových znalostí o štruktúre výrobného odvetvia Únie, a preto Komisia dospela k záveru, že odpovede na tieto otázky (spolu s uvedenými podotázkami) nebolo možné zahrnúť do verzie formulára na výber vzorky, ktorá nemá dôverný charakter, bez rizika prezradenia dôverných informácií v zmysle článku 29 ods. 2 základného nariadenia, čím by sa ohrozila anonymita udelená výrobcom z Únie. Výrobcovia z Únie preto nemuseli na tieto otázky uviesť odpoveď, ktorá nemá dôverný charakter. Spoločnosť 11 odpovedala na otázky 1, 2, 4, 5, 6 a 7. Odpoveď na otázku 3, v ktorej sa od výrobcov z Únie požadovalo, aby nahlásili modely BEV, ktoré sa vyrábali a predávali v Únii, bola vzhľadom na udelenú anonymitu dôverná, pretože by to mohlo spôsobiť rozpoznateľnosť príslušných subjektov, a teda ohroziť ich anonymitu.

(40)

Pokiaľ ide o počet zamestnancov, Komisia poznamenala, že spoločnosť 11 vyrábala BEV len počas obdobia prešetrovania a v malom objeme. Počet zamestnancov okrem toho nie je kritériom na výber vzorky. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 26, kritériami používanými na výber vzorky výrobcov z Únie bol objem výroby a predaja, geografické rozloženie a modely BEV. Skutočnosť, že jeden výrobca z Únie nenahlásil počet zamestnancov v období prešetrovania alebo že niektorí výrobcovia z Únie nahlásili počet zamestnancov iba v období prešetrovania, preto nezneplatnila vyplnený formulár na výber vzorky. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(41)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že výrobcovia z Únie v žiadnom kontexte neodôvodnili existenciu „mimoriadnych okolností“ a zredigovali všetky informácie, Komisia poznamenala, že nie je jasné, na ktoré informácie sa CCCME odvoláva. V prípade, že sa CCCME odvolávala na kontaktné informácie spoločností, keďže výrobcom z Únie bola udelená anonymita, ako je vysvetlené v odôvodneniach 12 a 13, výrobcovia z Únie sa pri vypĺňaní formulára na výber vzorky nemuseli odvolávať na „mimoriadne okolnosti“. Výrobcovia z Únie ďalej nenahlásili svoje kontaktné informácie, pretože by to mohlo spôsobiť rozpoznateľnosť príslušných subjektov, a teda ohrozenie anonymity. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(42)

Čínska vláda a CCCME tvrdili, že podľa tlačovej správy spoločnosti Mlex neboli nemeckí výrobcovia BEV, ako sú Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz, zaradení do vzorky. Čínska vláda a CCCME tvrdili, že od začatia prešetrovania to bolo druhýkrát, keď mala spoločnosť MLex informácie o výbere vzorky výrobcov z Únie, ktoré neboli k dispozícii CCCME a tým čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní. CCCME a čínska vláda tvrdili, že spoločnosť MLex vedela o žiadostiach o anonymitu výrobcov z Únie z 13. októbra 2023, zatiaľ čo zainteresované strany sa o tejto záležitosti dozvedeli asi dva týždne neskôr. CCCME preto tvrdila, že ak bola tlačová správa týkajúca sa vzorky výrobcov z Únie správna, CCCME vyjadrila svoju dôraznú námietku voči vybraným skupinám vyvážajúcich výrobcov a tvrdila, že Komisia by mala použiť vzorku, ktorá je štatisticky reprezentatívna. V tejto súvislosti odkázala na rozsudok Súdneho dvora vo veci Fliesen-Zentrum Deutschland (10). CCCME okrem toho tvrdila, že vylúčenie hlavných výrobcov z Únie zo vzorky predstavovalo významný odklon od ustálenej praxe Komisie, v rámci ktorej sa zvyčajne do vzorky vyberajú najväčší výrobcovia na účely komplexnej a reprezentatívnej analýzy.

(43)

Komisia sa nemôže vyjadriť k obsahu tlačových správ, keďže na účely tohto prešetrovania sú dôležité len informácie dostupné v spise. Ako sa okrem toho vysvetľuje v odôvodneniach 12 a 13, výrobcom z Únie bola udelená anonymita, a preto Komisia nemôže zverejniť mená výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Navyše, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 26, navrhovaná vzorka predstavovala 38 % predaja a 34 % výroby v Únii v období prešetrovania a tieto percentuálne hodnoty sa považovali za reprezentatívne podľa článku 27 základného nariadenia. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(44)

CCCME tvrdila, že Komisia mala zverejniť úroveň spolupráce výrobcov BEV z Únie, keďže išlo o skutkovú otázku, ktorá je v centre akéhokoľvek posúdenia hrozby značnej ujmy, ktoré má vykonať Komisia. CCCME tvrdila, že ak výrobcovia výrobného odvetvia Únie vyrábajúci BEV nechcú ochranu, na dovoz BEV z Číny by sa nemali uložiť žiadne opatrenia.

(45)

Komisia poznamenala, že úroveň spolupráce pri prešetrovaní sa vyžaduje len na preskúmania reprezentatívnosti. Keďže súčasné prešetrovanie bolo začaté in officio, Komisia nemusela zverejňovať úroveň spolupráce. Výrobcovia z Únie vo fáze výberu vzorky spolupracovali dostatočne na to, aby Komisia mohla vybrať reprezentatívnu vzorku výrobcov z Únie a pokračovať v prešetrovaní. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 26, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 38 % predaja a 34 % celkového objemu výroby výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania, čo sa považovalo za reprezentatívne. Napokon, v bode „Záujem Únie“ Komisia posúdila, či bolo v záujme Únie uložiť vyrovnávacie opatrenia na dovoz BEV z Číny. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(46)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(47)

Žiadni neprepojení dovozcovia nespolupracovali, a preto výber vzorky nebol potrebný.

(48)

Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(49)

Požadované informácie poskytlo a so zahrnutím do vzorky súhlasilo dvadsaťjeden vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine. Komisia predbežne vybrala vzorku troch skupín spolupracujúcich výrobcov. Okrem absolútneho objemu vývozu do Únie ďalej Komisia zvážila predaj modelov BEV na rôznych „trhových segmentoch“ (chápaných z hľadiska rôznych „druhov výrobku“), aby sa náležite zaistila najväčšia reprezentatívnosť výrobného odvetvia prešetrovaného výrobku. Komisia takisto zvážila potenciálnu oprávnenosť skupín vyvážajúcich výrobcov na subvenčné schémy zahrnuté v správe o dostatočnosti dôkazov na základe vyplnených dotazníkov na výber vzorky. Vzhľadom na povahu a účinky predmetného subvencovania, ktoré viedlo k zvýšenej výrobe BEV a hrozbe ujmy, ktorú v dôsledku toho potenciálne utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa pri výbere zohľadnila aj dostupnosť voľných kapacít. Skupiny zaradené do vzorky boli:

(50)

Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky (ďalej len „vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky“) predstavovali 43 % výroby v kusoch, 51 % predaja na domácom trhu a 39 % odhadovaného celkového objemu vývozu z ČĽR do Únie v období prešetrovania.

(51)

V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia sa o výbere vzorky konzultovalo so všetkými známymi vyvážajúcimi výrobcami, ako aj s čínskou vládou.

(52)

Pripomienky k navrhovanej vzorke zaslala čínska vláda, CCCME a tri skupiny vyvážajúcich výrobcov do vzorky, pričom jedna bola zaradená do vzorky (BYD) a dve neboli zaradené, konkrétne spoločnosti Tesla a Great Wall Motor Company Limited („GWM“), a jeden výrobca z Únie (spoločnosť 24).

(53)

Všetky tieto strany zisťovali dôvody, prečo sa Komisia odchýlila od štandardnej praxe spočívajúcej v použití najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie ako rozhodujúceho kritéria výberu vyvážajúcich výrobcov. Okrem toho tvrdili, že pri použití iných prvkov, ako je najväčší objem vývozu v procese výberu vzorky, ako je oprávnenosť vyvážajúcich výrobcov na subvenčné schémy a rozmanitosť modelov predávaných v rôznych trhových segmentoch, Komisia nevybrala vzorku v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 27 ods. 1 základného nariadenia a v článku 6.10 antidumpingovej dohody WTO pri absencii ustanovenia o výbere vzorky v Dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Spoločnosť Tesla požiadala o zaradenie do vzorky vzhľadom na prax Komisie používať „najväčší reprezentatívny objem vývozu do Únie“.

(54)

Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že článok 27 základného nariadenia neobsahuje žiadnu povinnosť vybrať len najväčších výrobcov z hľadiska objemu a neobsahuje žiadne poradie v kritériách na účely výberu vzorky. S cieľom zaistiť efektívnosť prešetrovania má Komisia priestor na voľnú úvahu (11) pri výbere vzorky na základe kritérií, aby sa zabezpečilo, že bude reprezentatívna vzhľadom na oprávnenosť subvencií uvádzaných v oznámení o začatí konania. Najmä v článku 27 ods. 2 základného nariadenia sa uvádza, že „konečný výber strán […] závisí od Komisie“. Komisia následne zvážila ďalšie prvky, ktoré sa takisto zohľadnili v minulých antisubvenčných prešetrovaniach (12), aby sa zabezpečila reprezentatívnosť vzorky výrobného odvetvia BEV v Číne.

(55)

Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov nevychádzal len z objemu vývozu, ale aj z rôznorodosti modelov BEV predávaných v rôznych segmentoch trhu (t. j. druhov výrobkov), reprezentatívnosti spoločností/skupín z hľadiska potenciálnej oprávnenosti schém zahrnutých v správe o dostatočnosti dôkazov a celkovej výrobnej kapacity vrátane voľnej kapacity. Po zvážení všetkých týchto faktorov spolu sa vybraná vzorka považovala za najreprezentatívnejšiu vzorku, ktorú bolo možné primerane preskúmať v rámci dostupného času. Výber vzorky bol v plnej miere v súlade s ustanoveniami článku 27 základného nariadenia, pričom sa zohľadnili špecifiká prípadu. Pri zohľadnení silnej reprezentatívnosti vzorky vzhľadom na kritériá uvedené v odôvodnení 49 a dostupného času na prešetrovanie Komisia nepovažovala výber ďalšieho vyvážajúceho výrobcu do vzorky za vhodný. Žiadosť spoločnosti Tesla o zaradenie do vzorky bola preto zamietnutá.

(56)

Čínska vláda okrem toho tvrdila, že Komisia neposkytla požadované objasnenie o výbere vzorky vyvážajúcich výrobcov, najmä pokiaľ ide o zváženie a relatívne váhy štyroch kritérií zohľadnených pri výbere vzorky, základ na určenie predaja na vývoz v prípade rôznych trhových segmentov, základ na posúdenie potenciálnej oprávnenosti skupín vyvážajúcich výrobcov na subvenčné schémy a dostupnosť voľných kapacít a význam rozhodnutia Komisie spoliehať sa na vyplnené formuláre na výber vzorky na účely výberu vzorky bez toho, aby tým bola dotknutá skutočnosť, že môžu byť prepojení s inými skupinami vyvážajúcich výrobcov, a bez ohľadu na túto skutočnosť.

(57)

Komisia považovala jej výber troch skupín spoločností za najreprezentatívnejší objem, ktorý mohla preskúmať v rámci dostupného času, pri ktorom nezohľadňovala iba absolútne údaje o výrobe, predaji a vývoze, ale zohľadňovala aj množstvo dodatočných prvkov na posúdenie reprezentatívnosti vzorky vrátane typu modelov BEV predávaných v rozličných trhových segmentoch, reprezentatívnosť spoločností/skupín z hľadiska potenciálnej oprávnenosti schém zahrnutých v správe o dostatočnosti dôkazov a celkovú výrobnú kapacitu vrátane voľnej kapacity na základe informácií poskytnutých vo formulári na výber vzorky. Pri posudzovaní týchto prvkov sa zaujal komplexný prístup, pričom žiadny z jednotlivých prvkov sa nepovažoval za rozhodujúci. Trhové segmenty sa posudzovali na základe verejne dostupných informácií o modeloch predávaných vyvážajúcimi výrobcami na trhu Únie. Ako sa uvádza v zázname o konečnej vzorke vyvážajúcich výrobcov, Komisia považovala oprávnenosť subvenčných schém vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky za objektívne kritérium, ktorým sa má zabezpečiť, aby bola vzorka reprezentatívna pre úroveň subvencovania v dotknutej krajine. Výber vychádzal z formulárov na výber vzorky prijatých od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktoré by mali zahŕňať aj všetky ich prepojené strany, ktoré sú relevantné na účely prešetrovania. Keďže tieto odpovede mali formu čestného vyhlásenia, Komisia výslovne uviedla, že akékoľvek ďalšie posúdenie týchto vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v súvislosti s prepojenými stranami môže byť oprávnené.

(58)

Podľa čínskej vlády a CCCME nebolo v rozhodnutí o výbere konečnej vzorky uvedené žiadne odôvodnenie vylúčenia najväčšieho čínskeho vyvážajúceho výrobcu Tesla zo vzorky vyvážajúcich výrobcov.

(59)

Spoločnosť Tesla bola počas obdobia prešetrovania skutočne jedným z najväčších vyvážajúcich výrobcov z hľadiska vývozu do Únie. Na rozdiel od tvrdenia CCCME, a ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 54 a 57, by však výber vzorky nemal byť založený výhradne na najväčšom objeme výroby, predaja alebo vývozu, ale na najväčšom reprezentatívnom objeme. Ako sa uvádza v zázname o konečnej vzorke vyvážajúcich výrobcov, výber konečnej vzorky sa považoval za výber primerane zastupujúci vyvážajúcich výrobcov BEV pôsobiacich v Číne a vychádzal z najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, predaja alebo vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času, pričom sa zohľadnili prvky uvedené v odôvodnení 57. Komisia preto tvrdenie čínskej vlády a CCCME zamietla.

(60)

Spoločnosť Tesla ďalej namietala, že Komisia nezaradila do vzorky celé skupiny, ale vybrala len niektorých vyvážajúcich výrobcov a niektoré prepojené spoločnosti v rámci skupiny zaradenej do vzorky.

(61)

Táto poznámka je vecne nesprávna. Komisia nezostavila svoju vzorku na základe jednotlivých subjektov, ale na základe skupín identifikovaných v informáciách poskytnutých vo vyplnených formulároch na výber vzorky. Všetky výrobné subjekty patriace do takýchto skupín sú súčasťou vzorky bez ohľadu na to, či sú jednotlivo uvedené v zázname do spisu o konečnej vzorke vyvážajúcich výrobcov.

(62)

Čínska vláda, ako aj CCCME okrem toho uviedli, že výberom troch spoločností v čínskom vlastníctve a nezaradením žiadnych spoločností či spoločných podnikov v zahraničnom vlastníctve do vzorky sú čínske značky diskriminované. Čínska vláda, BYD a Tesla poukázali na to, že správa o dostatočnosti dôkazov, na ktorej Komisia založila svoje posúdenie potenciálnej oprávnenosti v prípade subvenčných schém a výber vzorky, je skreslená a účelovo identifikovaná a zameraná na určitých výrobcov v ČĽR. Čínska vláda, CCCME, Tesla a GWM tvrdili, že v dôsledku výberu vzorky na základe kritérií, podľa ktorých sa pravdepodobne dospeje ku kladnému záveru o hrozbe ujmy, Komisia nesplnila záväzok vykonať objektívne preskúmanie ujmy stanovené v článku 8 ods. 1 základného nariadenia. Všetky strany, ktoré predložili pripomienky, zdôraznili nedostatočné zverejnenie metodiky a analýzy použitej na výber vzorky.

(63)

Komisia odmietla argument, že konala diskriminačne. Ako je vysvetlené v zázname do spisu o výbere konečnej vzorky, po prvé niektoré skupiny zaradené do vzorky majú spoločné podniky s európskymi výrobcami áut. Po druhé akékoľvek opatrenia uložené v dôsledku výsledkov prešetrovania by sa vzťahovali na všetky BEV vyrobené a dovezené z ČĽR bez ohľadu na vlastníctvo vyvážajúcich výrobcov. Po tretie väčšina spoločností/skupín, ktoré sa prihlásili na zaradenie do vzorky, sú buď úplne, alebo čiastočne vo vlastníctve Číny a/alebo majú uzavreté dohody o spoločných podnikoch so zahraničnými partnermi.

(64)

Potenciálna oprávnenosť schém zahrnutých v správe o dostatočnosti dôkazov bola jedným z niekoľkých prvkov, ktoré Komisia zvážila s cieľom zaistiť najväčšiu reprezentatívnosť výrobcov BEV a zdôvodniť reprezentatívnosť vzorky v súlade s článkom 27 základného nariadenia. Potenciálna oprávnenosť v prípade subvenčných schém je okrem toho prvkom, ktorý nie je vôbec skreslený, ale je objektívnym kritériom, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby bola vzorka reprezentatívna pre úroveň subvencovania v dotknutej krajine. Pri použití potenciálnej oprávnenosti ako kritéria výberu spomedzi najväčších vyvážajúcich výrobcov teda Komisia nevybrala spoločnosti s najvyššou subvenciou, keďže v čase prijatia rozhodnutia o zaradení do vzorky neboli známe konkrétne množstvá prijaté týmito spoločnosťami. Okrem toho skutočnosť, že spoločnosť môže byť a priori potenciálne oprávnená na prijatie subvencie z konkrétnej schémy, automaticky neznamená, že takáto spoločnosť počas obdobia prešetrovania takúto schému využila. Komisia sa preto domnievala, že spoločnosti nepreukázali, ako sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia (13) pri výbere vývozcov zaradených do vzorky, ktoré by viedlo k zavádzajúcim výsledkom a predstavovalo porušenie povinnosti vykonať objektívne preskúmanie ujmy – Komisia v rámci toho pripomína, že tu takisto disponuje širokou mierou voľnej úvahy (14).

(65)

Napokon, na rozdiel od tvrdení niektorých strán, metodika výberu vzorky už bola podrobne vysvetlená v zázname o predbežnej vzorke zverejnenom 25. októbra 2023.

(66)

Vyvážajúci výrobca GWM požiadal o zaradenie do vzorky a o vyradenie jednej spoločnosti zaradenej do vzorky, pričom tvrdil, že vybraná spoločnosť nebola dostatočne reprezentatívna pre celé výrobné odvetvie BEV v ČĽR, pokiaľ ide o značku, technológiu a ceny jej hlavného vyvážaného modelu BEV do Únie. Spoločnosť GWM tvrdila, že by mala byť zaradená do vzorky, pretože bola jedným z mála vyvážajúcich výrobcov, ktorí včas predložili požadované informácie týkajúce sa výberu vzorky, a jedným z najväčších reprezentatívnych vývozcov BEV v ČĽR, a to vzhľadom na výrazne odlišné modely BEV, ktoré vyvážala do Únie, jej geografickú polohu, súlad s bezpečnosťou výrobkov a environmentálnou technológiou, jej značné investície do výskumu a vývoja a vertikálnu integráciu jej systému dodávateľského reťazca.

(67)

Všetky spoločnosti, ktoré sa prihlásili do výberu vzorky, predložili svoje odpovede v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania alebo v rámci dohodnutej lehoty na základe odôvodnených žiadostí o predĺženie. Ako sa stanovuje v odôvodneniach 53 až 57, Komisia považovala vybranú vzorku za najreprezentatívnejšiu vzorku, ktorú bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času. Výber vzorky bol v plnej miere v súlade s ustanoveniami článku 27 základného nariadenia, pričom sa zohľadnili špecifiká prípadu. Keďže žiadnym z argumentov spoločnosti GWM sa nezneplatnil výber vzorky zo strany Komisie, žiadosť spoločnosti GWM o zaradenie do vzorky bola zamietnutá.

(68)

CCCME, BYD, GWM a Tesla ďalej tvrdili, že voľnú kapacitu nemožno považovať za faktor, ktorý sa má použiť na vytvorenie vzorky, ale že ide o faktor, ktorý by sa mal vyhodnotiť v priebehu prešetrovania.

(69)

Toto prešetrovanie je založené na hrozbe ujmy. Z toho dôvodu sa informácie o úrovni potenciálneho predaja vyvážajúcich výrobcov v blízkej budúcnosti považovali pri výbere reprezentatívnej vzorky za dôležité. Voľná kapacita ako jeden z prvkov tvoriacich základ pre rozhodnutie Komisie o výbere vzorky nevylúčila posúdenie tohto faktora počas prešetrovania na účely stanovenia hrozby značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

(70)

Vzhľadom na uvedené dôvody sa Komisia rozhodla ponechať navrhovanú vzorku ako konečnú vzorku.

(71)

Vo svojich pripomienkach po rozhodnutí o výbere vzorky spoločnosť NIO požiadala o dodatočné objasnenie z hľadiska jej osobitnej situácie medzi výrobcami nezaradenými do vzorky.

(72)

Komisia adresovala svoje pripomienky v samostatnom podaní zaslanom len tejto spoločnosti.

(73)

Po výbere vzorky 8. novembra 2023 sa uskutočnilo vypočutie so spoločnosťou Smart, ktorá žiadala, aby nebola považovaná za súčasť skupiny Geely, ale za samostatného vyvážajúceho výrobcu. Na podporu tohto tvrdenia spoločnosť Smart vychádzala najmä zo zistení Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre hospodársku súťaž v konaní o fúzii v súvislosti s výrobou BEV spoločnosťou Smart v ČĽR (15).

(74)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Po prvé rozhodnutia o fúzii sa prijímajú podľa iného právneho základu, ako je základné nariadenie, v ktorom sa stanovujú odlišné ciele a vyžadujú sa rozličné druhy posúdení. Po druhé v rozhodnutí o fúzii sa uviedlo, že spoločný podnik medzi Daimler a Geely je plne funkčným spoločným podnikom, no nedospelo sa k žiadnemu záveru, pokiaľ ide o závislosť od skupiny Geely. V rozhodnutí sa uviedlo, že výrobné a distribučné operácie spoločnosti Smart v ČĽR sa vykonávajú zo spoločného podniku so skupinou Geely. Predaj a uvádzanie na trh v Únii takisto patrí do spoločného podniku. Vzhľadom na existujúci obchodný vzťah medzi spoločnosťou Smart a skupinou Geely sa tieto dve strany zdali jasne prepojené v zmysle článku 127 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (16). Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že spoločnosť Smart by sa mala považovať za súčasť skupiny Geely.

(75)

CCCME považovala požiadavky na podávanie správ od čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky za príliš zaťažujúce, najmä pokiaľ ide o informácie požadované od prepojených dodávateľov vstupných materiálov a preklady výročných správ.

(76)

V správe o dostatočnosti dôkazov sa uvádzalo, že subvencovanie zo strany čínskej vlády sa rozšírilo na celý výrobný a dodávateľský reťazec výrobného odvetvia BEV, a to okrem iného aj poskytovaním častí a komponentov za nižšiu než primeranú odplatu. Komisia považovala požadované informácie od prepojených strán vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky za potrebné na posúdenie existencie napadnuteľných subvencií, pokiaľ ide o časti a komponenty BEV vrátane batérií, a preto zamietla tvrdenie podané CCCME.

(77)

Komisia poslala dotazníky čínskej vláde, trom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, štyrom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a dvom používateľom.

(78)

Komisia dostala vyplnené dotazníky od čínskej vlády, troch skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky a dvoch používateľov.

(79)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie subvencie, z nej vyplývajúcej ujmy (vrátane hrozby ujmy) a záujmu Únie.

(80)

Overovanie na mieste podľa článku 26 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

(81)

Ako sa zdôrazňuje v bode 3.3, Komisia čelila problémom so spoluprácou, keď niekoľko skupín čínskych výrobcov zaradených do vzorky nezaslalo vyplnený dotazník za niektoré spoločnosti alebo predložilo neúplné, alebo nepredložilo žiadne informácie týkajúce sa štruktúry ich spoločností alebo výrobných nákladov. Komisia na základe toho nemala úplný prehľad o spoločnostiach, ktoré mali zaslať vyplnený dotazník, ani o podiele, ktorý predstavujú ako súčasť celkových výrobných nákladov.

(82)

Na základe informácií zo spisu sa teda Komisia rozhodla zamerať na výrobcov BEV, dodávateľov hlavných vstupov a ďalšie spoločnosti, ktoré boli zapojené do financovania a výskumných a rozvojových činností a ktoré zaslali vyplnený dotazník a mohli byť overené v období, ktoré predchádzalo uloženiu predbežných opatrení.

(83)

Hoci Komisia dostala vyplnené dotazníky aj od iných prepojených spoločností, ktorých činnosti patria do rozsahu činností, ktoré si vyžadujú zaslanie vyplneného dotazníka, Komisia nedokázala posúdiť vyplnené dotazníky v období, ktoré predchádzalo uloženiu predbežných opatrení. Komisia si vyhradzuje právo posúdiť predmetné vyplnené dotazníky až do konečnej fázy tohto konania.

(84)

Podľa čínskej vlády skutočnosť, že sa zdalo, že má spoločnosť Mlex viac informácií o vzorke výrobcov BEV z Únie ako zainteresované strany, potvrdila, že prešetrovanie nebolo transparentné a zasahovalo do riadnych procesných práv zainteresovaných strán.

(85)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Ako sa uvádza v odôvodnení 43, Komisia sa nemôže vyjadriť k obsahu tlačových správ a príslušné informácie sú obsiahnuté v spise súčasného prešetrovania. Komisia pridala všetky relevantné informácie do spisu prešetrovania, ktorý nemá dôverný charakter, v pravý čas a poskytla stranám dostatok príležitostí na vyjadrenie. Komisia všetky prijaté pripomienky náležite posúdila počas prešetrovania, pričom sú vysvetlené v príslušnom bode tohto nariadenia.

(86)

CCCME tvrdila, že Komisia sa oddialila zahrnutie vyplnených dotazníkov výrobného odvetvia Únie do spisu, ktorý nemá dôverný charakter, čo bolo v ostrom kontraste s rýchlosťou, akou Komisia nahrala verzie vyplneného dotazníka, ktoré nemajú dôverný charakter, predložené čínskymi vyvážajúcimi výrobcami. CCCME tvrdila, že tieto oneskorenia prispeli k nedostatočnej transparentnosti, pokiaľ ide o výrobné odvetvie BEV v Únii a aspekty ujmy v rámci prešetrovania.

(87)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 12 a 13, výrobcom z Únie bola udelená anonymita. Komisia preto musela starostlivo skontrolovať, či sa v dokumentoch predložených výrobným odvetvím Únie neúmyselne nezverejnila totožnosť výrobcov z Únie, a teda či sa neohrozila udelená anonymita. Takéto kontroly boli časovo náročné. CCCME a ostatné zainteresované strany mali dostatok času vyjadriť sa k vyplneným dotazníkom, keď boli pridané do spisu prešetrovania, ktorý nemá dôverný charakter.

(88)

CCCME tvrdila, že absencia korešpondencie v spise, ktorý nemá dôverný charakter, medzi Komisiou a ACEA jasne svedčí o nedostatočnej transparentnosti v prešetrovaní, keďže údaje o makroekonomických ukazovateľoch zvyčajne predkladali priemyselné združenia. CCCME požiadala Komisiu, aby objasnila, ako sa budú pri prešetrovaní zhromažďovať a vyhodnocovať makroekonomické údaje.

(89)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Komisia nemá právnu povinnosť získavať údaje o makroekonomických ukazovateľoch od priemyselného združenia, ako je ACEA. Komisia môže použiť aj iné zdroje informácií. Tieto zdroje a posúdenie makroekonomických ukazovateľov sú uvedené v bode „ujma“. Komisia nemohla zverejniť zdroj a metodiku posúdenia makroekonomických ukazovateľov pred ukončením prešetrovania v predbežnej fáze.

(90)

CCCME poznamenala, že spoločnosť 29 predložila niektoré informácie len vo verzii, ktorá má dôverný charakter, a že v dôsledku toho zainteresované strany nemohli porozumieť informáciám, ktoré predložila spoločnosť 29, a vyjadriť sa k nim. CCCME preto požiadala Komisiu, aby sprístupnila tieto informácie v spise, ktorý nemá dôverný charakter.

(91)

Komisia overila tieto informácie a dospela k záveru, že ich nemožno zmysluplne zhrnúť. Komisia ďalej nepoužila tieto konkrétne informácie v súčasnom prešetrovaní. Žiadosť bola preto zamietnutá.

(92)

Do spisu prešetrovania, ktorý nemá dôverný charakter, Komisia pridala verziu hlavných informácií požadovaných v tabuľkách dotazníka pre výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorá nemá dôverný charakter, a to na indexovanom a konsolidovanom základe (t. j. agregovali sa údaje výrobcov z Únie zaradených do vzorky). Komisia považovala za vhodné nepridávať verziu príslušných tabuliek, ktorá nemá dôverný charakter, každého výrobcu z Únie samostatne, aby sa ochránila anonymita totožnosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky, keďže existovalo riziko, že trendy indexov na základe jednotlivých spoločností by mohli neúmyselne odhaliť totožnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky a ohroziť tak ich anonymitu.

(93)

CCCME v tejto súvislosti požiadala Komisiu, aby objasnila: i) ako bolo odôvodnenie zmeny postupu Komisie, ktoré bolo vysvetlené v odôvodnení 92, podložené skutočnosťami v spise, pretože každý z výrobcov z Únie zaradených do vzorky poskytol svoje individuálne indexované údaje pre niekoľko ekonomických ukazovateľov (vrátane výrobnej kapacity, výroby, objemu predaja a hodnoty prepojeným a neprepojeným stranám a zamestnanosti) za posudzované obdobie vo vyplnených formulároch na výber vzorky, ktoré boli sprístupnené v spise prešetrovania, ktorý nemá dôverný charakter; ii) ako by mohli individuálne indexované údaje a ich trendy týkajúce sa zostávajúcich ukazovateľov ujmy odhaliť totožnosť výrobcu BEV z Únie; a iii) ako by individuálne indexované údaje štyroch výrobcov z Únie mohli viesť k odhaleniu ich totožnosti, keď údaje týkajúce sa ekonomických ukazovateľov a konkrétne BEV neboli verejne dostupné vo výročných správach ani v iných spisoch výrobcov BEV z Únie, pričom väčšina výrobcov BEV z Únie vyrába aj iné typy vozidiel ako BEV.

(94)

CCCME preto požiadala Komisiu o pridanie indexovaných údajov štyroch výrobcov BEV z Únie zaradených do vzorky do spisu prešetrovania, ktorý nemá dôverný charakter, na základe jednotlivých spoločností, keďže na základe týchto údajov neexistovalo žiadne riziko identifikácie výrobcov BEV z Únie. CCCME okrem toho pripomenula, že tieto informácie boli dôležité na prezentovanie obhajoby CCCME z týchto dôvodov: i) totožnosť výrobcov BEV z Únie zaradených do vzorky bola dôverná a neexistoval spôsob, ako zistiť, ako sa spoločnostiam skutočne darilo a či čelili hrozbe ujmy v dôsledku čínskeho dovozu BEV; ii) agregované indexované údaje, ktoré poskytla Komisia, neposkytli žiadne zmysluplné informácie a zdajú sa v skutočnosti nesprávne; iii) indexované údaje jednotlivých spoločností by CCCME umožnili pochopiť ekonomickú situáciu výrobcov z Únie zaradených do vzorky, keďže ich údaje budú základom na posúdenie mikroekonomických ukazovateľov a cenového podhodnotenia/predaja pod cieľovú cenu; a iv) hoci CCCME nemala ako skontrolovať presnosť údajov nahlásených výrobcami BEV z Únie, s indexáciou jednotlivých spoločností by CCCME bola schopná aspoň porovnať údaje pôvodne poskytnuté vo vyplnených formulároch na výber vzorky a následne vo vyplnených dotazníkoch.

(95)

Komisia poznamenala, že trh Únie s BEV tvorí malý počet skupín výrobcov. Na základe predplatenia je k dispozícii značné množstvo verejných informácií, ako aj veľmi podrobné informácie, pokiaľ ide o výrobné odvetvie BEV v Únii, ku ktorým mohla mať CCCME prístup. Preto existuje vysoké riziko, že trend ekonomických a finančných informácií požadovaných Komisiou v dotazníku spolu s niektorými verejnými informáciami a informáciami poskytovanými na základe predplatenia by mohol spôsobiť rozpoznateľnosť príslušných subjektov, a teda ohroziť ich anonymitu.

(96)

Informácie požadované vo formulároch na výber vzorky boli podstatne menej podrobné ako informácie požadované v dotazníku. Napríklad, pokiaľ ide o ekonomické a finančné informácie, vo formulári na výber vzorky sa požadovali informácie o i) objeme výroby; ii) výrobnej kapacite; iii) celkovom objeme a hodnote predaja v Únii; iv) objeme a hodnote predaja prepojeným spoločnostiam; a v) počte zamestnancov. Okrem týchto informácií obsahoval príslušný súbor s konsolidovanými indexmi, ktorý bol pridaný do spisu prešetrovania, ktorý nemá dôverný charakter, aj informácie o i) priemernej predajnej cene celkového predaja, predaja neprepojeným zákazníkom a prepojeným zákazníkom na trhu Únie; ii) objeme, hodnote a cene predaja na vývoz neprepojeným a prepojeným zákazníkom; iii) priemerných jednotkových výrobných nákladoch; iv) zisku pred zdanením v Únii neprepojeným a prepojeným zákazníkom; v) využití kapacity; vi) konečnom množstve zásob; vii) mzdových nákladoch na BEV; viii) peňažnom toku; ix) celkovom dlhodobom majetku použitom na výrobu prešetrovaného výrobku; x) návratnosti investícií; xi) celkovej investícii do prešetrovaného výrobku; a xii) celkovom odpísaní prešetrovaného výrobku.

(97)

Komisia okrem toho pridala predmetný spis do spisu prešetrovania, ktorý nemá dôverný charakter, po tom, ako výrobcovia z Únie zaradení do vzorky zaslali vyplnený dotazník. Predmetný spis preto vychádzal z neoverených údajov. Po overení údajov Komisia pripojila revidovaný spis do spisu prešetrovania, ktorý nemá dôverný charakter. Komisia toto tvrdenie analyzovala vzhľadom na revidované informácie a zistila, že už nie je uplatniteľné. Komisia okrem toho pridala do spisu aj percentuálny podiel reprezentatívnosti na základe predaja a výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky po overení údajov predložených výrobcami z Únie zaradenými do vzorky.

(98)

Preto bola žiadosť na základe uvedených skutočností zamietnutá.

(99)

CCCME takisto žiadala, aby namiesto žiadosti uvedenej v odôvodnení 94 Komisia poskytla súhrnné údaje štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky za každý z ukazovateľov ujmy v absolútnych číslach alebo v číselnom rozsahu.

(100)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 95, Komisia predložila mikroekonomické ukazovatele v absolútnych hodnotách v bode „ujma“. Zostávajúce makroekonomické ukazovatele, ktoré Komisia takisto predložila v bode „ujma“, nie sú založené len na údajoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ale za celú Úniu, ako je vysvetlené v bode „ujma“. Žiadosť bola preto zamietnutá.

(101)

Pokiaľ ide o objem predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky, CCCME požiadala Komisiu, aby uviedla i) percento predaja štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky priamo nezávislým zákazníkom a prepojeným spoločnostiam počas posudzovaného obdobia v Únii a mimo Únie; ii) geografické pokrytie predaja výrobcov z Únie prepojeným a neprepojeným stranám; iii) či sa celý predaj EÚ prepojeným stranám uskutočnil prepojeným subjektom, ktoré vyplnili prílohu I k dotazníku; a iv) aké percento celkovej výroby EÚ štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa vyviezlo v každom roku posudzovaného obdobia. CCCME okrem toho tvrdila, že ak prílohu I nevyplnili všetky prepojené spoločnosti, znamenalo by to, že predaj nezávislým zákazníkom by sa nerovnal 38 % predaja v Únii, ako uviedla Komisia v zázname do spisu týkajúcom sa vzorky výrobcov z Únie.

(102)

Pokiaľ ide o predaj neprepojeným a prepojeným spoločnostiam v Únii, Komisia poskytla dodatočné objasnenia v poznámke do spisu z 4. júna 2024 (17), kde uviedla, že zhromažďovala tento predaj na úrovni ceny prvému neprepojenému zákazníkovi a konsolidovala tento predaj s predajom neprepojeným zákazníkom výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pokiaľ ide o predaj mimo Únie, je potrebné pripomenúť, že účelom prešetrovania je okrem iného posúdiť hospodársku a finančnú situáciu výroby a predaja výrobného odvetvia Únie v Únii, a nie mimo Únie. Vplyv vývozu výrobného odvetvia Únie bol vysvetlený v odôvodneniach 1183 až 1185. Okrem toho geografické pokrytie predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky bolo svojou povahou dôverné a ani od čínskych vyvážajúcich výrobcov sa nepožadovalo, aby v spise, ktorý nemá dôverný charakter, predložili takéto informácie. CCCME okrem toho nevysvetlila, prečo bola táto konkrétna informácia dôležitá.

(103)

CCCME takisto požiadala Komisiu, aby poskytla pomer výrobnej kapacity a výroby BEV a iných typov vozidiel počas posudzovaného obdobia.

(104)

Komisia pripomenula, že súčasné prešetrovanie sa vzťahovalo iba na BEV, a preto boli výrobná kapacita a výroba iných vozidiel výrobcov z Únie zaradených do vzorky irelevantné. Žiadosť bola preto zamietnutá.

(105)

CCCME požiadala Komisiu, aby poskytla zoznam členských štátov výrobcov z Únie zaradených do vzorky s tvrdením, že geografická poloha výrobcov z Únie zaradených do vzorky bola zverejnená v prípadoch, keď bola výrobcom z Únie udelená anonymita.

(106)

Komisia pripomenula, že v Únii je malý počet skupín výrobcov BEV. Miesto ich výroby je okrem toho verejnou informáciou. Komisia preto v tomto prípade nemohla zverejniť polohu výrobcov z Únie zaradených do vzorky, pretože by to mohlo spôsobiť rozpoznateľnosť príslušných subjektov, a teda ohrozenie anonymity. Žiadosť bola preto zamietnutá.

(107)

CCCME takisto požiadala Komisiu, aby poskytla i) kombinovaný zoznam číselných kódov výrobku (ďalej len „PCN“) predávaných štyrmi výrobcami z Únie zaradenými do vzorky počas posudzovaného obdobia v Únii a mimo Únie, pričom sa rozlišuje predaj prepojeným spoločnostiam a predaj neprepojeným spoločnostiam; ii) segmenty trhu, na ktoré sa vzťahuje predaj výrobcov BEV z Únie prepojeným a neprepojeným subjektom v Únii a mimo Únie; a iii) vlastnosti výrobku požadované v tabuľke s názvom „vlastnosti výrobku“ v dotazníku pre výrobcov z Únie.

(108)

Komisia poznamenala, že v dotazníku požadovala informácie na úrovni PCN len za obdobie prešetrovania, a nie za celé posudzované obdobie. To sa vzťahovalo na výrobcov z Únie zaradených do vzorky a čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komisia preto nemohla poskytnúť CCCME informácie, ktoré nemá. Informácie týkajúce sa PCN a vlastnosti výrobku za každého výrobcu z Únie zaradeného do vzorky a čínskeho vyvážajúceho výrobcu sú okrem toho svojou povahou dôverné, a preto sa nemohli pridať do spisu prešetrovania, ktorý nemá dôverný charakter. PCN sa bežne zverejňujú pri individuálnom zverejňovaní čínskym vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky a výrobcom z Únie, keď PCN nie sú dôverné. Pokiaľ ide o trhové segmenty, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 1040 až 1048, podľa Komisie nebolo potrebné uskutočniť analýzu segmentácie trhu. Žiadosť bola preto zamietnutá.

(109)

Pripomienky týkajúce sa začatia prešetrovania boli prijaté od čínskej vlády, CCCME a spoločnosti 24.

(110)

Čínska vláda tvrdila, že prešetrovanie je čisto politické a diskriminačné a že samotná EÚ v posledných rokoch poskytla miliardy eur subvencií na vybudovanie dodávateľského reťazca BEV a bude pokračovať v subvencovaní svojho odvetvia BEV aj v budúcnosti. Čínska vláda považovala toto prešetrovanie za škodlivé pre rozvoj globálneho výrobného odvetvia BEV, a to najmä z dôvodu, že čínske a únijné dodávateľské reťazce BEV sú vzájomne závislé a výrazne prepojené a budú vytvárať prekážky dvojstrannému úsiliu v boji proti zmene klímy.

(111)

Nie všetky subvencie sú napadnuteľné podľa Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a súčasné prešetrovanie sa obmedzuje na subvencie poskytované v Číne v prospech vyvážajúcich výrobcov dotknutého výrobku. V každom prípade tvrdenia čínskej vlády nemajú vplyv na predbežné zistenia Komisie, že čínska vláda poskytla subvencie vyvážajúcim výrobcom BEV, ktoré sú napadnuteľné podľa Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a základného nariadenia. Na rozdiel od tvrdenia čínskej vlády čínske napadnuteľné subvencie vytvárajú nespravodlivú hospodársku súťaž, ktorou by sa zabrzdil rozvoj globálneho odvetvia BEV, najmä výrobného odvetvia Únie. Dvojstranné úsilie v boji proti zmene klímy nemôže byť postavené na nespravodlivej hospodárskej súťaži zo strany subvencovaných BEV za nízke ceny, ale malo by byť založené na rovnakých podmienkach, v ktorých spravodlivá hospodárska súťaž a inovácie povedú k zelenej transformácii. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(112)

Čínska vláda tvrdila, že nedostala žiadnu zmysluplnú a náležitú možnosť konzultácií pred začiatkom prešetrovania v zmysle článku 13 ods. 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, keďže Komisia verejne oznámila začatie prešetrovania pred tým, ako čínsku vládu pozvala na konzultácie, ktoré boli naplánované počas obdobia štátnych sviatkov v Číne, a tým sa čínskej vláde znemožnilo zrealizovať náležité konzultácie. Čínska vláda ďalej tvrdila, že nedostala žiadne informácie ani dôkazy týkajúce sa vymedzenia výrobku, osobitných okolností odôvodňujúcich prešetrovanie ex officio, zloženia výrobného odvetvia Únie, informácií a dôkazov, z ktorých vychádzajú tvrdenia o subvencovaní, údajov týkajúcich sa hrozby ujmy, a údajov, ktoré sú základom príčinnej súvislosti. Okrem toho sa konzultácie pred začatím prešetrovania nevzťahovali na všetky údajné subvenčné schémy.

(113)

V súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia a článkom 13 ods. 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach Komisia pozvala čínsku vládu na konzultácie s cieľom objasniť túto situáciu v súvislosti s údajnými subvenciami pred začatím prešetrovania. Oznámenie predsedníčky Komisie v prejave o stave Únie z 13. septembra 2023, že Komisia začína antisubvenčné prešetrovanie elektrických vozidiel pochádzajúcich z Číny, nepredstavovalo začatie prešetrovania. Čínska vláda dostala 22. septembra 2023 verbálnu nótu, v ktorej bolo čínskej vláde oznámené rozhodnutie Európskej komisie začať antisubvenčné konanie ex officio. K tomu došlo pred obdobím štátnych sviatkov v Číne. Spolu s verbálnou nótou bol čínskej vláde zaslaný aj súhrn subvencovania a hrozby ujmy, v ktorom sa poskytli dostatočné dôkazy o existencii napadnuteľných subvencií, ujme a príčinnej súvislosti. Ani v článku 11 ods. 8 základného nariadenia, ani v článku 13 ods. 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa od Komisie nevyžadovalo, aby zaslala čínskej vláde úplný súbor ex officio pred začatím prešetrovania. Schémy, ktoré údajne neboli zahrnuté do konzultácií, nie sú iné identifikované subvencie, ale patria k schémam, o ktorých sa počas konzultácií diskutovalo medzi Komisiou a čínskou vládou. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(114)

Čínska vláda tvrdila, že jej práva na obhajobu boli ovplyvnené tým, že Komisia zamietla riadne predĺženie lehoty, pričom čínska vláda jej poskytla niekoľko dôvodov na takéto predĺženie.

(115)

V oznámení o začatí konania bolo v bode 9 uvedené, že o predĺženie lehôt by sa malo žiadať len za výnimočných okolností a takéto predĺženie sa povolí len v riadne opodstatnených prípadoch po preukázaní dostatočných dôvodov. Okrem toho sa v ňom uvádzalo, že pokiaľ ide o lehoty na predloženie ďalších informácií iných ako vyplnené dotazníky, predĺženia sa obmedzia na tri dni, pokiaľ sa nepreukáže existencia mimoriadnych okolností. Čínska vláda nepreukázala okolnosti takej mimoriadnej povahy, ktoré by odôvodňovali predĺženie lehoty o viac ako tri dni. Vzhľadom na víkend, ktorý spadal do tohto trojdňového predĺženia, čínska vláda poskytla predĺženie o štyri kalendárne dni. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(116)

Čínska vláda a CCCME okrem toho tvrdili, že neboli splnené požiadavky na začatie prešetrovania ex officio podľa článku 10 ods. 8 základného nariadenia. Podľa čínskej vlády a CCCME Komisia nepreukázala žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali začatie prešetrovania, bez toho, aby dostala písomný podnet od výrobného odvetvia Únie alebo v jeho mene. Čínska vláda tvrdila, že výrobné odvetvie BEV v Únii mohlo samo podať podnet, a skutočnosť, že tak neurobilo, je jasným dôkazom toho, že neexistujú žiadne mimoriadne a osobitné okolnosti odôvodňujúce začatie prešetrovania ex officio. Čínska vláda ďalej tvrdila, že podľa tlačových správ sa výrobcovia BEV z Únie verejne postavili proti súčasnému prešetrovaniu a že to je jasný dôkaz toho, že neexistujú žiadne mimoriadne a osobitné okolnosti odôvodňujúce začatie prešetrovania ex officio.

(117)

V dokumente o začatí konania Komisia dostatočne odôvodnila začatie prešetrovania ex officio. Komisia sa najmä domnievala, že rýchly prienik čínskeho subvencovaného dovozu BEV za nízke ceny na trh, pri ktorom hrozí nenapraviteľné poškodenie výrobného odvetvia Únie, má osobitný charakter odôvodňujúci začatie prešetrovania ex officio. Subvencovanie čínskeho výrobného odvetvia BEV spôsobilo veľký a zrýchľujúci sa prílev dovozu BEV vyrobených v Číne na trh Únie za ceny, ktoré stláčajú ceny nadol či bránia zvýšeniu cien, ku ktorému by inak došlo, a hrozí, že spôsobí značnú ujmu výrobnému odvetviu BEV v Únii, čo môže byť nezvratné z dôvodu technologického rozvoja a úrovne požadovaného financovania výskumu a vývoja. Možnosť, že výrobné odvetvie BEV v Únii by mohlo samo podať podnet, nemá vplyv na zistenie Komisie v tomto konkrétnom prípade, keďže existovali mimoriadne okolnosti, ktoré odôvodňovali začatie prešetrovania ex officio. Komisia sa okrem toho nevyjadrila k tlačovým správam. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(118)

Čínska vláda tvrdila, že dokument o začatí konania neobsahoval žiadne dôkazy o preferenčných úveroch a poistení vývozných úverov a obsahoval len nedostatočné dôkazy o poskytnutí grantov, no žiadne dôkazy o poskytovaní tovaru a služieb za nižšiu ako primeranú odmenu ani žiadne dôkazy na prešetrenie ušlých alebo nevybraných štátnych príjmov a obsahoval nesprávne pochopenie daňových úľav na vývoz.

(119)

Dôkazy zahrnuté v dokumente o začatí konania predstavovali informácie, ktoré mala Komisia primerane k dispozícii pred začatím prešetrovania. Ako sa uvádza v správe o dostatočnosti dôkazov, ktorá obsahuje posúdenie Komisie týkajúce sa všetkých dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii, pokiaľ ide o Čínu, a na základe ktorých Komisia začala prešetrovanie, vo fáze začatia prešetrovania existovali dostatočné dôkazy nasvedčujúce, že údajné subvencie boli napadnuteľné, pokiaľ ide o ich existenciu, výšku a povahu. Pre všetky rôzne schémy uvedené v dokumente o začatí konania Komisia poskytla právny základ, špecifickosť týchto subvenčných schém pre výrobné odvetvie BEV a v rozsahu, v akom k nim mala Komisia prístup, podrobné informácie z verejne dostupných zdrojov o množstvách subvencií poskytovaných čínskou vládou vyvážajúcim výrobcom BEV. Komisia sa preto domnievala, že má dostatočné dôkazy o poskytovaní napadnuteľných subvencií v súlade so základným nariadením a Dohodou o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(120)

Čínska vláda uviedla, že pri prešetrovaniach začatých na základe podnetu výrobného odvetvia Únie Komisia vo všeobecnosti overuje otázky týkajúce sa dovozu výrobcov z Únie z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania, a ich vzťahov s vyvážajúcimi výrobcami, ako aj ich činností v Únii počas preskúmania reprezentatívnosti, ktoré sa uskutočňuje pred začatím prešetrovania. Čínska vláda preto požiadala Komisiu, aby i) objasnila, či Komisia pri vymedzení výrobného odvetvia BEV v Únii v dokumente o začatí konania zohľadnila skutočnosť, že niektorí výrobcovia z Únie vyrábajú v Číne, niektorí sú vo vlastníctve čínskych spoločností alebo majú malú výrobu v Únii; ii) poskytla zloženie výrobného odvetvia BEV v Únii z hľadiska počtu výrobcov a skupín výrobcov, celkového objemu výroby BEV v Únii a celkového objemu a hodnoty predaja výrobného odvetvia BEV v Únii v každom roku posudzovaného obdobia; iii) objasnila, či Komisia vylúčila nejakého výrobcu BEV z Únie zo zoznamu 12 výrobcov uvedených v dokumente o začatí konania; iv) poskytla celkový objem a hodnotu dovozu výrobcov BEV z Únie z Číny a iných krajín ako Čína; a v) poskytla objem a hodnotu dovozu výrobcov BEV z Únie z Číny v porovnaní s ich celkovou výrobou a predajom v EÚ (aj keď len rozpätia).

(121)

Komisia poznamenala, že toto prešetrovanie sa začalo z vlastnej iniciatívy, a nie na základe podnetu. Komisia preto v súčasnom prešetrovaní nepotrebovala vykonať preskúmanie reprezentatívnosti. Z toho vyplýva, že žiadosti o objasnenie a žiadosti o informácie spojené s dokumentom o začatí konania neboli v tejto súvislosti relevantné, a preto boli zamietnuté.

(122)

Čínska vláda a CCCME tvrdili, že v dokumente o začatí konania Komisia selektívne a neopodstatnene použila niekoľko databáz, ako je Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“), Eurostat a S&P Global Mobility na rôzne aspekty posúdenia ujmy bez toho, aby sa snažila zosúladiť informácie alebo vysvetliť, ako alebo prečo bol konkrétny súbor údajov vhodný pre konkrétnu súčasť posúdenia ujmy.

(123)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. V dokumente o začatí konania Komisia použila informácie, ktoré mala k dispozícii pred začatím prešetrovania. Až na Eurostat nie sú dve ďalšie databázy vo vlastníctve Komisie, a preto Komisia nemohla úplne zosúladiť informácie v týchto databázach. V dokumente o začatí konania Komisia ďalej vysvetlila, že keď to bolo možné, krížovo skontrolovala informácie v týchto databázach a v prípade potreby upravila tieto informácie s inými informáciami, ktoré mala k dispozícii. Komisia takisto vysvetlila, že údaje S&P Global Mobility poskytli podrobnejší prehľad o typoch BEV predávaných na trhu Únie, a vysvetlila dva moduly údajov, ktoré použila. Databáza Eurostat sa okrem toho použila na objem dovozu BEV z Číny, zatiaľ čo databáza GTA sa použila na objem vývozu Číny do Únie. Objem dovozu BEV z Číny do Únie a objem vývozu BEV z Číny do Únie nie sú rovnaké, keďže vychádzajú z údajov oznámených rôznymi colnými orgánmi. Okrem toho, bez ohľadu na zdroj informácií bol záver rovnaký, t. j. objem dovozu/vývozu BEV z Číny sa zvýšil počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje dokument o začatí konania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(124)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia v dokumente o začatí konania porovnala polročné údaje za rok 2023 s predchádzajúcimi úplnými rokmi ako 2020, 2021 a 2022, aby vyvodila závery o čínskych dovozných cenách a podiele na trhu a ich cenových vplyvoch na výrobné odvetvie BEV v Únii, aby mohla odhadnúť budúce cenové vplyvy tohto dovozu, ako aj s ohľadom na situáciu výrobného odvetvia BEV v Únii, a že takéto posúdenie nebolo objektívne.

(125)

V dokumente o začatí konania Komisia použila ako obdobie posudzovania celé roky 2020, 2021 a 2022 a prvú polovicu roku 2023, a to vzhľadom na to, že prešetrovanie sa začalo v októbri 2023, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 1. Na posúdenie trendu ukazovateľov ujmy týkajúce sa objemu, ako je objem dovozu, predaja, vývozu, výroby a spotreby, Komisia vypočítala index len za celé roky, pričom rok 2020 považovala za východiskový rok. Komisia nevypočítala index za prvú polovicu roka 2023 pomocou celého roka 2020 ako východiskového roka, keďže pre ukazovateľ objemu by obdobie posudzovania a východiskový rok mali byť totožné (t. j. pol roka nemožno porovnávať s celým rokom). Priemerné ceny nie sú ukazovateľom objemu, a preto Komisia vypočítala index aj pre prvú polovicu roka 2023 pomocou celého roka 2020 ako východiskového roka. Takéto posúdenie je úplne objektívne pre odvetvia, ako je odvetvie BEV, ktorých predajná cena sa nelíši podľa sezóny, a pokiaľ je zverejnené príslušné obdobie. Pokiaľ ide o trhové podiely, Komisia vypočítala trhové podiely v každom celom roku (2020, 2021 a 2022), ako aj v prvej polovici roka 2023 a vysvetlila, ako sa podiel na trhu počas tohto obdobia vyvíjal. Pokiaľ ide o závery, ku ktorým Komisia dospela v dokumente o začatí konania, pokiaľ ide o účinky cien čínskeho dovozu na výrobné odvetvie BEV v Únii a odhadované budúce cenové vplyvy tohto dovozu, čínska vláda nevysvetlila, prečo presne nebola Komisia vo svojich záveroch objektívna. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(126)

Čínska vláda tvrdila, že objem predaja výrobného odvetvia Únie a údaje o predajných cenách vychádzali z rôznych zdrojov a súborov údajov, a preto tvrdila, že posúdenie Komisie nebolo objektívne. CCCME tvrdila, že v dôsledku toho, že Komisia použila rozličné súbory údajov na rôzne aspekty posúdenia ujmy, nebolo možné získať presný obraz o situácii výrobného odvetvia BEV v Únii.

(127)

Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasila. Informácie zahrnuté v dokumente o začatí konania vychádzali z informácií, ktoré mala Komisia primerane k dispozícii pred začiatkom prešetrovania. Komisia musela v dokumente o začatí konania použiť niekoľko databáz, ako je Eurostat, GTA a S&P Global Mobility, keďže neexistovala jedna databáza, ktorá by zahŕňala všetky informácie, ktoré Komisia potrebovala pri svojom posúdení. Skutočnosť, že objem predaja výrobného odvetvia Únie nevychádza z rovnakej databázy ako predajné ceny, neznamená, že posúdenie Komisie nie je objektívne. Ako bolo vysvetlené v dokumente o začatí konania, v databáze, ktorú Komisia použila na posúdenie cenového trendu výrobného odvetvia Únie, sa neuvádzal pôvod vozidla. To bolo osobitne dôležité pri BEV vyrobené skupinou Tesla, v prípade ktorých mohli by niektoré modely BEV vyrobené v Číne aj v Únii. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(128)

Čínska vláda a CCCME požiadali Komisiu, aby i) poskytla ďalšie podrobnosti o dátových moduloch a správach od S&P Global Mobility, ktoré Komisia použila v dokumente o začatí konania, najmä pokiaľ ide o metodiku zberu údajov o objeme predaja a hodnote S&P Global Mobility vrátane základu zberu údajov a zdroja a či údaje zahŕňajú všetky odhady, a ak áno, povahu odhadov; a ii) zverejnila podkladové údaje S&P Global Mobility, ktoré Komisia zoradila/vybrala na základe konkrétnych parametrov. Ďalej sa uviedlo, že hoci S&P Global Mobility je platená publikácia, dá sa prirovnať k GTA, a že ako pri antidumpingových prešetrovaniach Komisia zverejňuje podrobné údaje z GTA (v kontexte výberu reprezentatívnej krajiny), podobne ako GTA, Komisia by mala poskytnúť podrobné údaje s ohľadom na moduly S&P Global Mobility. CCCME ďalej tvrdila, že podkladové údaje S&P Global Mobility a informácie týkajúce sa zdroja a metodiky použitej na zber údajov, pokiaľ ide o objem a hodnotu predaja BEV a ich pôvod, sú kľúčové na to, aby zainteresovaným stranám umožnili overiť si dôveryhodnosť a spoľahlivosť údajov, ktoré používa Komisia. CCCME tvrdila, že nie je jasné, či sa údaje S&P Global Mobility medzi týmito dvoma modulmi použitými Komisiou zhodujú a či sa predovšetkým vzťahujú na celý predaj čínskych a únijných BEV v Únii.

(129)

Ako sa vysvetľuje v dokumente o začatí konania, Komisia použila dva moduly údajov z S&P Global Mobility s cieľom posúdiť dovoz čínskych BEV do Únie. Jeden modul údajov (modul 1) bol založený na údajoch týkajúcich sa objemu výroby na predaj na trhu Únie. V tomto module Komisia dokázala identifikovať presné miesto výroby konkrétneho modelu BEV, ktorý sa mal predávať na trhu Únie. Týkalo sa to najmä tých modelov BEV, ktoré sa predávali na trhu Únie, ale ktoré sa vyrábali vo viacerých krajinách (nielen v Číne), napr. modely skupiny Tesla. Ďalší modul údajov (modul 2) bol založený na údajoch týkajúcich sa predaja BEV na trhu Únie. V tomto module však nebolo možné identifikovať presné miesto, kde bol konkrétny model auta vyrobený. Ako zdôraznila čínska vláda, S&P Global Mobility je platená publikácia, a preto Komisia nemohla zverejniť podkladové údaje. Úroveň údajov v S&P Global Mobility (výroba na predaj v Únii za každého výrobcu, model vozidiel atď.) nie je porovnateľná s informáciami, ktoré Komisia zverejňuje z GTA (údaje o dovoze) na výber reprezentatívnej krajiny v antidumpingovom prešetrovaní. Čínska vláda a CCCME si však môžu údaje od S&P Global Mobility zakúpiť. V každom prípade si Komisia všimla, že CCCME už mala prístup k údajom modulu 2 S&P Global Mobility, keďže tieto údaje sa použili v analýze predloženej v prílohe I k podaniu CCCME z 20. decembra 2023. Žiadosť bola preto zamietnutá.

(130)

CCCME tvrdila, že v dokumente o začatí konania Komisia klasifikovala BEV z Únie do viacerých segmentov, no neposkytla žiadne informácie týkajúce sa čínskych BEV a či sú porovnateľné s BEV z Únie v každom segmente. CCCME okrem toho tvrdila, že v dokumente o začatí konania sa nezohľadnila hospodárska súťaž a zastupiteľnosť medzi čínskymi BEV a BEV vyrábanými výrobcami z Únie v Únii v rámci každého segmentu. CCCME okrem toho tvrdila, že v každom segmente môžu byť rôzne modely a typy karosérií BEV, ako sú autá a SUV, a že tento rozdiel v typoch karosérie ovplyvnil porovnateľnosť cien a v dôsledku rozdielu v typoch karosérie okrem iných faktorov sú modely BEV v rámci špecifického segmentu pravdepodobne neporovnateľné.

(131)

Segmenty (z hľadiska druhu výrobku) použité Komisiou na cenové porovnanie neboli vytvorené Komisiou v súčasnom prešetrovaní. Informácie týkajúce sa segmentov boli dostupné v údajoch získaných z S&P Global Mobility, keďže všetky BEV predávané na trhu Únie klasifikujú do takýchto segmentov iné tretie strany, ako sú výrobcovia, predajcovia automobilov, požičovne áut atď. Tieto segmenty sa vzťahujú na BEV vyrobené výrobným odvetvím Únie aj na BEV dovezené z Číny. V dokumente o začatí konania sa okrem toho od Komisie nevyžadovalo, aby vykonala posúdenie hĺbkového porovnania medzi čínskymi dovezenými BEV a BEV vyrobenými výrobným odvetvím Únie. Takéto porovnanie sa robí v priebehu prešetrovania na základe PCN, ktorých predloženie sa vyžaduje od čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(132)

Čínska vláda a CCCME tvrdili, že na vývoj čínskych cien BEV na trhu Únie Komisia použila údaje z Eurostatu, ktoré zahŕňali vlastný dovoz výrobného odvetvia Únie, a dospela k záveru, že ceny sa v období roku 2020 a prvej polovici roku 2023 znížili o 2 %, no ignorovala skutočnosť, že z údajov S&P Global Mobility vyplynul 3 % nárast váženej priemernej predajnej ceny čínskeho dovozu BEV v období od roku 2022 do prvej polovice roku 2023. Čínska vláda okrem toho takisto tvrdila, že keďže väčšinu dovozu z Číny realizovalo výrobné odvetvie Únie za transferové ceny, nie je možné vykonať žiadne zmysluplné posúdenie čínskych dovozných cien BEV na základe údajov Eurostatu.

(133)

Komisia poznamenala, že čínska vláda poskytla protichodné tvrdenia. Na jednej strane tvrdila, že pre Komisiu nie je objektívne porovnávať priemerné ceny za polročné obdobie s priemernými cenami jedného roka, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 124, a na druhej strane kritizovala Komisiu za to, že vo svojej analýze nezohľadnila zvýšenie cien v prvej polovici roka 2023 v porovnaní s rokom 2022. V posúdení trendu dovozných cien musí Komisia okrem toho zohľadniť každý dovoz z Číny, hoci v niektorých prípadoch bol dovoz uskutočnený za transferové ceny. Okrem toho údaje S&P Global Mobility neuvádzali dovoznú cenu z Číny, ale váženú priemernú cenu pre konečného spotrebiteľa BEV dovážaných z Číny. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(134)

Čínska vláda tvrdila, že vážená priemerná jednotková dovozná cena na základe Eurostatu bola oddelená od skutočnej predajnej ceny BEV pre spotrebiteľa, ako uvádza S&P Global Mobility, a preto to naznačovalo, že posúdenie cien v dokumente o začatí konania nebolo objektívne ani založené na nesporných dôkazoch.

(135)

Ceny v dvoch databázach Eurostat a S&P Global Mobility sa odlišujú, keďže ide o ceny pre rozličné typy zákazníkov a za rôzne úrovne obchodu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(136)

Čínska vláda tvrdila, že vyhlásenie Komisie v dokumente o začatí konania o tom, že modul 2 S&P Global Mobility použitý na cenové porovnanie medzi výrobným odvetvím Únie a čínskym dovozom zahŕňal väčšinu predaja všetkých BEV na trhu Únie v hlavných členských štátoch, spochybňuje rozsah a pokrytie údajov S&P Global Mobility. Toto tvrdenie zopakovala aj CCCME, ktorá ďalej žiadala Komisiu, aby vysvetlila svoj výber zdrojov údajov a reprezentatívnosť použitých údajov.

(137)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. V dokumente o začatí konania sa od Komisie nevyžadovalo, aby vykonala cenové porovnanie všetkých BEV výrobného odvetvia Únie a čínskych BEV. Ako bolo vysvetlené v dokumente o začatí konania, modul 2 S&P Global Mobility zahŕňal väčšinu predaja všetkých BEV na trhu Únie v hlavných členských štátoch, a preto boli reprezentatívne. Okrem toho, keďže prešetrovanie bolo začaté ex officio, Komisia nemala údaje od výrobného odvetvia Únie v dokumente o začatí konania, a preto sa pri cenovom porovnaní uchýlili k najlepším dostupným informáciám, a to údajom spoločnosti S&P Global Mobility, ktorá je spoľahlivým zdrojom informácií používaným výrobcami automobilov.

(138)

Čínska vláda a CCCME okrem toho uviedli, že keďže Komisia nezverejnila objem čínskych a únijných BEV, ktorý sa zohľadnil v prípade cenových vplyvov ako celok a na segment, nepochopili, či bol cenový rozdiel podľa segmentu, ako aj celkový cenový rozdiel reprezentatívny.

(139)

V dokumente o začatí konania Komisia nevykonala cenový odhad na segment v zmysle segmentácie trhu. Komisia použila faktor segmentu na cenové porovnanie v zmysle druhov výrobku, aby bolo porovnanie zmysluplné s ohľadom na rôzne modely BEV predávané na trhu Únie vzhľadom na neexistenciu ďalších dostupných informácií v tejto súvislosti. Komisia preto nemusela zverejniť objem čínskych a únijných BEV zohľadňujúci cenové vplyvy. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(140)

Čínska vláda okrem toho tvrdila, že Komisia nespresnila, či segmenty osobných vozidiel uvedené Komisiou a zohľadnené v cenovom porovnaní vytvorila Komisia alebo ich použila aj spoločnosť S&P Global Mobility.

(141)

Komisia pripomenula, že informácie týkajúce sa segmentov boli k dispozícii v module 2 S&P Global Mobility.

(142)

Čínska vláda a CCCME takisto tvrdili, že v dokumente o začatí konania nebolo uvedené žiadne cenové porovnanie pre určité segmenty ani žiadne vysvetlenie týkajúce sa ich vylúčenia. Čínska vláda a CCCME ďalej tvrdili, že v prípade, že by sa čínske BEV nepredávali v týchto segmentoch na trhu Únie, potom by sa tieto typy BEV mali vylúčiť z vymedzenia výrobku.

(143)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 139, Komisia nevykonala cenové porovnanie podľa jednotlivých segmentov v zmysle segmentácie. Okrem toho sa prešetrovanie týkalo všetkých batériových elektrických vozidiel, a preto to, či čínski vyvážajúci výrobcovia nevyvážali BEV na trh Únie v určitých segmentoch, nebolo podstatné. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(144)

Čínska vláda a CCCME tvrdili, že Komisia mala vo svojom cenovom porovnaní zohľadniť iné faktory, ktoré majú vplyv na porovnateľnosť, ako sú rozdiely v objemoch predaja zákazníkom a úroveň obchodu.

(145)

V dokumente o začatí konania sa od Komisie nevyžaduje, aby vykonala cenové porovnanie, ktoré zohľadňuje všetky faktory, ktoré majú vplyv na porovnateľnosť, keďže pred začatím prešetrovania Komisia nemá prístup k takýmto podrobným informáciám. Takýto výpočet sa uskutočňuje počas prešetrovania na základe podrobných informácií, ktoré predložili čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(146)

Čínska vláda, CCCME a spoločnosť 24 tvrdili, že cenové porovnanie vykonané Komisiou v dokumente o začatí konania nebolo objektívne, keďže zahŕňalo predaj skupiny Tesla, pričom tento predaj bol významný.

(147)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Ako bolo vysvetlené v dokumente o začatí konania, pôvod predaja skupiny Tesla na trhu Únie nebol uvedený v databáze od S&P Global Mobility, ktorú Komisia použila na cenové porovnanie. V dokumente o začatí konania sa ďalej od Komisie nevyžadovalo, aby vykonala cenové porovnanie celého predaja na vývoz s celým predajom výrobného odvetvia Únie. Informácie v dokumente o začatí konania vychádzali z informácií, ktoré mala Komisia primerane k dispozícii pred začiatkom prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(148)

Čínska vláda tvrdila, že v dokumente o začatí konania Komisia vykonala cenové porovnanie za rok 2022 a prvú polovicu roka 2023 a nezohľadnila údaje za roky 2020 a 2021 a takisto nezohľadnila ani to, ako sa ceny čínskych a unijných BEV v priebehu času vzájomne ovplyvňovali, a v tejto súvislosti sa odvolávala na správy Odvolacieho orgánu vo veci Čína – HP-SSST (EÚ a Japonsko) (18). CCCME opakovala toto tvrdenie vo svojom podaní z 20. decembra 2023 a odkazovala aj na správu poroty vo veci Maroko – Konečné antidumpingové opatrenia na zošity (Tunisko) (19).

(149)

Komisia poznamenala, že dve správy WTO sa odvolávajú na cenovú analýzu vykonanú počas prešetrovania, a nie na analýzu vykonanú v podnete či v dokumente o začatí konania, kde je dôkazná norma nižšia. Komisia sa domnievala, že pred začatím prešetrovania bola cenová analýza uvedená v dokumente o začatí konania dostatočná. V priebehu prešetrovania sa vykonáva hlbšia analýza na základe údajov, ktoré predložili čínski vývozcovia zaradení do vzorky a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(150)

Čínska vláda a CCCME takisto tvrdili, že pri cenovom porovnaní Komisia nezohľadnila dovoz výrobcov BEV z Únie a že stratégia stanovovania cien výrobcov z Únie v prípade BEV vyrobených v Číne bola pravdepodobne ovplyvnená celkovou obchodnou stratégiou výrobcov z Únie.

(151)

Pri cenovom porovnaní Komisia vylúčila z cenového porovnania len predaj spoločnosti Tesla, keďže informácie, ktoré mala k dispozícii, nemohli rozlišovať medzi BEV spoločnosti Tesla vyrobenými v Číne a BEV vyrobenými v Únii, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 147. Komisia okrem toho poznamenala, že čínska vláda a CCCME nezdôvodnili svoje tvrdenie týkajúce sa stratégie stanovovania cien výrobného odvetvia Únie. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(152)

Čínska vláda a CCCME takisto tvrdili, že pri cenovom porovnaní Komisia nezohľadnila faktor značky, no nevysvetlili, ako by Komisia mala takýto faktor zohľadňovať vo svojom cenovom porovnaní. Čínska vláda a CCCME takisto tvrdili, že nárast predajných cien výrobného odvetvia Únie spolu s rastúcim objemom predaja vyvolávajú otázky o miery, do akého BEV čínskej značky súťažia s výrobným odvetvím Únie, a že údajne nižšie ceny čínskeho dovozu BEV samy osebe nesvedčia o stlačení či znížení cien. Čínska vláda a CCCME uviedli, že v správe poroty vo veci Maroku – Konečné antidumpingové opatrenia na školské zošity (Tunisko) (20) sa konštatuje, že preskúmanie cenových vplyvov si vyžaduje, aby prešetrovací orgán zohľadnil rozdiely medzi troma prvkami cenového dosahu, keďže prvky dôležité na posúdenie výrazného cenového podhodnotenia sa líšia od prvkov dôležitých pri zohľadňovaní výrazného zníženia a potlačenia cien. Čínska vláda a CCCME ďalej poznamenali, že sa neuskutočnila žiadna nezávislá analýza zníženia a potlačenia cien a že tvrdenie o znížení cien bolo neopodstatnené, keďže ceny výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšili. Spoločnosť 24 takisto doplnila faktory, ktoré Komisia nezohľadnila v dokumente o začatí konania na cenovú analýzu, a to i) trhové segmenty; a ii) ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú konkurenčnú dynamiku v automobilovom priemysle, bez špecifikovania týchto faktorov.

(153)

Komisia sa domnievala, že v dokumente o začatí konania poskytla dostatočné informácie o cenách, ktoré boli založené na informáciách, ktoré mala Komisia primerane k dispozícii pred začatím prešetrovania. Komisia vykoná počas prešetrovania hĺbkovú analýz cien na základe informácií, ktoré predložili čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(154)

Pokiaľ ide o posúdenie údajnej zraniteľnosti výrobného odvetvia BEV Únie, čínska vláda a CCCME tvrdili, že i) v dokumente o začatí konania sa Komisia selektívne zamerala na špecifické ekonomické ukazovatele výrobného odvetvia Únie, ako je objem výroby, objem predaja, trhový podiel, predajné ceny a zamestnanosť, pričom sa prehliadali ostatné ukazovatele, ktoré sú dôležité v záujme hodnotenia situácie a budúceho vývoja výrobného odvetvia BEV Únie, ako je výrobná kapacita, využitie kapacity, výrobné náklady, faktory ovplyvňujúce predajné ceny, ziskovosť a návratnosť investícií; ii) ukazovatele použité Komisiou v dokumente o začatí konania preukázali zdravé výrobné odvetvie Únie, keďže výrobné odvetvie Únie malo počas posudzovaného obdobia väčšinový trhový podiel, a že nepatrný pokles trhového podielu zaznamenaný počas šesťmesačného obdobia neslúžil ako spoľahlivý ukazovateľ zraniteľnosti, keďže výrobcovia BEV z Únie úspešne predali celú svoju zvyšujúcu sa produkciu a súčasne zažívali výrazný rast predaja na rozvíjajúcom sa trhu; iii) predaj výrobného odvetvia Únie vzrástol v období rokov 2020 až 2022 rýchlejšie ako miera rastu spotreby v Únii; iv) predajné ceny výrobného odvetvia Únie, ktoré sa zvýšili o 30 %, naznačujú, že výrobcovia z Únie si dokázali udržať svoj trhový podiel a zvýšiť ceny bez ohľadu na čínsky dovoz BEV; v) rastúca zamestnanosť svedčí o tom, že výrobné odvetvie Únie je optimistické z hľadiska budúceho vývoja; a vi) vývoz výrobného odvetvia Únie vzrástol. Spoločnosť 24 takisto tvrdila, že výrobné odvetvie Únie nebolo v zraniteľnej pozícii a že v skutočnosti rástlo, keďže údaje o objeme predaja, výrobe a vývoze ukazujú pozitívny trend, zatiaľ čo údaje o trhovom podiele nenaznačujú jasný trend, hoci od roku 2021 došlo k zlepšeniu situácie na trhu.

(155)

V dokumente o začatí konania Komisia predložila informácie, ktoré boli verejne dostupné vzhľadom na to, že sa prešetrovanie začalo ex officio. Komisia sa domnievala, že v dokumente o začatí konania poskytla dodatočné informácie, pokiaľ ide o zraniteľnosť výrobného odvetvia Únie. Komisia najmä vysvetlila, že situácia výrobného odvetvia Únie nepoukázala na existenciu značnej ujmy, ktorú by spôsobil dovoz z Číny. Čínski vývozcovia však značne zvýšili svoj prienik na trh Únie vo veľmi krátkom čase za ceny výrazne nižšie v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie, čím sa znížili ceny alebo sa zabránilo zvýšeniu cien, ku ktorému by inak došlo, a následne sa vytvoril značný tlak na predaj v Únii, trhové podiely a rozpätia zisku. Bolo to dôležité najmä v súvislosti s tým, že výrobné odvetvie Únie bude musieť dosiahnuť vyššie objemy predaja na trhu BEV, aby absorbovalo veľké investície, ktoré musí vynaložiť, aby zostalo konkurencieschopné pri prechode na úplnú elektrifikáciu. Prudký nárast dovozu BEV s pôvodom v Číne za nízke ceny, ktorý by získal významný trhový podiel na rastúcom trhu, by viedol k tomu, že výrobné odvetvie Únie utrpí veľké straty, ktoré by sa mohli rýchlo stať neudržateľnými.

(156)

Pokiaľ ide o hrozbu ujmy, čínska vláda a CCCME tvrdili, že Komisia neposkytla žiadne dôkazy ani vysvetlenie, pokiaľ ide o právnu požiadavku v záhlaví článku 8 ods. 8 základného nariadenia, že zmena okolností, ktoré by vytvorili situáciu, v ktorej ujma je jasne predvídateľná a bezprostredne hroziaca, a že Komisia nevykonala žiadnu analýzu budúceho vývoja.

(157)

Komisia v dokumente o začatí konania neposkytla dostatočné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že by vývoj subvencovaného dovozu predstavoval bezprostrednú hrozbu ujmy pre už aj tak zraniteľné výrobné odvetvie Únie. Komisia najmä poskytla dôkaz o tom, že kombinácia vysokých objemov a trhových podielov čínskych BEV za veľmi nízke ceny by mohla ohroziť prežitie výrobného odvetvia BEV Únie. Čínski vyvážajúci výrobcovia BEV považujú trh Únie za veľmi príťažlivý z hľadiska jasného plánu elektrifikácie, veľkosti a cien. Vzhľadom na analýzu budúceho vývoja Komisia okrem toho poznamenala, že analýza hrozby ujmy má charakter budúceho vývoja a že analýza prvkov v bode 6 dokumentu o začatí konania predstavuje analýzu budúceho vývoja. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(158)

Čínska vláda a CCCME tvrdili, že na vyhodnotenie miery rastu čínskeho dovozu v dokumente o začatí konania Komisia vzala do úvahy len trhový podiel čínskych značiek, pričom mala začleniť celý dovoz z Číny.

(159)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. V dokumente o začatí konania Komisia vypočítala trhový podiel celého dovozu z Číny v bode o ujme. V bode o hrozbe ujmy Komisia doplnila informácie týkajúce sa trhového podielu uvedeného v bode o ujme a vysvetlila, že dovoz BEV z Číny by sa mal rozdeliť do troch kategórií, a to európske značky, americká značka a čínske značky, a poskytla aj trhový podiel čínskych značiek. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(160)

Spoločnosť 24 tvrdila, že Komisia v dokumente o začatí konania náležite nevysvetlila metodiku výpočtu značnej miery nárastu subvencovaného dovozu na trh Únie. Spoločnosť 24 najmä tvrdila, že Komisia vo veľkej miere vychádzala z údajov o vývoze čínskych BEV z databázy GTA a nevysvetlila základnú metodiku databázy GTA vzhľadom na významné rozdiely medzi údajmi z GTA a ďalšími zdrojmi, ako je Eurostat a S&P Global Mobility.

(161)

Komisia nesúhlasila s neodôvodneným záverom spoločnosti 24, že sa pri hodnotení miery nárastu subvencovaného dovozu do Únie vo veľkej miere opierala o údaje GTA. Okrem toho nie je jasné, akú metodiku mala Komisia vysvetliť, pokiaľ ide o GTA. Komisia použila na posúdenie nárastu dovozu/vývozu čínskych BEV do Únie tri zdroje, ktoré mala pred začatím prešetrovania k dispozícii: Eurostat, S&P Global Mobility a GTA. Komisia pri posudzovaní nepripisovala osobitnú váhu žiadnej z týchto databáz. Ako zdôrazňuje samotná spoločnosť 24, GTA poskytla údaje o čínskom vývoze na trh Únie. Eurostat poskytol údaje o dovoze z Číny na trh Únie. Objem vývozu sa môže líšiť od objemu dovozu najmä v prípadoch, keď údaje poskytujú rôzne colné orgány. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(162)

Čínska vláda tvrdila, že sa zdá, že podiel čínskych značiek na trhu, ktorý Komisia vypočítala na základe kombinácie zdrojov údajov, účelovo nadhodnocuje podiel čínskych značiek s cieľom vytvoriť falošný dojem o významnej miere nárastu dovozu čínskych značiek do Únie, keďže trhový podiel vypočítaný Komisiou bol vyšší ako príslušný trhový podiel, ktorý nahlásilo ACEA.

(163)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Komisia sa nemôže vyjadriť k údajom o trhovom podiele, ktoré predložilo ACEA, a jeho zdrojom a metodike, keďže nemala prístup k podrobnému súboru údajov, ktoré ACEA použilo v tejto súvislosti. Porovnaním trhového podielu poskytnutého združením ACEA s podielom vypočítaným Komisiou pre čínske značky sa však zdá, že ACEA do tohto výpočtu nezačlenilo dovoz čínskej skupiny Geely, najmä predaj spoločnosti Polestar.

(164)

Čínska vláda a CCCME tvrdili, že posúdenie Komisie nebolo objektívne, keďže vlastný dovoz výrobného odvetvia Únie bol vylúčený z posúdenia miery budúceho nárastu čínskeho dovozu a z posúdenia objemu predaja v Únii.

(165)

Dovoz uskutočnený výrobným odvetvím Únie nebol vylúčený z posudzovania budúceho zvýšenia čínskeho dovozu. V analýze ujmy okrem toho musí objem predaja výrobného odvetvia Únie zahŕňať iba objem BEV vyrobených v Únii, objem BEV dovezených z Číny je v skutočnosti ďalším predajom výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, keďže pri tomto druhu predaja koná výrobné odvetvie Únie na trhu Únie ako obchodník, a nie ako výrobca. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(166)

Čínska vláda a spoločnosť 24 tvrdili, že Komisia neuskutočnila objektívne preskúmanie, keďže posúdenie čínskeho dovozu BEV sa nevykonalo na základe segmentu, ako sa to vykonalo v prípade analýzy cenových vplyvov.

(167)

V dokumente o začatí konania Komisia nevykonala analýzu cenových vplyvov na základe segmentu. Komisia jednoducho porovnala ceny výrobného odvetvia BEV v Únii s čínskymi BEV v rozličných segmentoch v zmysle druhov výrobku, aby bolo porovnanie cien zmysluplné vzhľadom na niekoľko typov BEV predávaných výrobným odvetvím Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(168)

Pokiaľ ide o trhový podiel čínskych značiek na základe S&P Global Mobility v dokumente o začatí konania, čínska vláda požiadala Komisiu, aby i) potvrdila, či sú uvedené rozpätia trhového podielu správne; ii) objasnila, prečo boli rozpätia vôbec uvedené, keď Komisia mala podľa dokumentu o začatí konania presné údaje a za rok 2021 bol uvedený presný podiel čínskych značiek na trhu (t. j. 3 %).

(169)

Trhový podiel čínskych značiek bol uvedený v rozpätiach, keďže Komisia použila dva moduly údajov z S&P Global Mobility, ktorých základ pre zber údajov bol odlišný, ako to bolo jasne vysvetlené v dokumente o začatí konania. Rozpätia poskytnuté Komisiou naznačovali výsledok výpočtu trhových podielov na základe týchto dvoch modulov. Za rok 2021 Komisia neposkytla rozpätie, keďže výsledok výpočtu trhového podielu bol rovnaký pre oba moduly údajov.

(170)

Čínska vláda a CCCME takisto konštatovali, že tvrdenia Komisie o nadmernej čínskej kapacite boli nepresné a že podstatnú časť výrobnej kapacity BEV v Číne možno pripísať výrobe BEV v Únii. Spoločnosť 24 tvrdila, že analýza Komisie, pokiaľ ide o voľnú kapacitu v Číne, nebola podrobná, keďže nezohľadnila rôzne segmenty na trhu a politický vývoj v Číne a tretích krajinách, ktorý v budúcnosti zvýši dopyt po BEV vo všetkých segmentoch. Čínska vláda a CCCME tvrdili, že Komisia neposúdila očakávaný rast čínskeho domáceho dopytu, hoci je Čína najväčším trhom pre BEV na svete, že väčšina výroby BEV v Číne bola určená pre čínsky domáci trh a absorpčnú kapacitu iných trhov. Spoločnosť 24 tvrdila, že Komisia nevykonala dostatočné posúdenie vývoja a trendov na trhoch s BEV v tretích krajinách.

(171)

Komisia sa domnievala, že v dokumente o začatí konania poskytla dostatočné informácie týkajúce sa kapacity a voľnej kapacity v Číne. Komisia vysvetlila najmä to, že niekoľko zdrojov uviedlo, že voľná kapacita v Číne predstavuje približne 50 % a v budúcnosti sa očakáva jej navýšenie, keďže sa budujú ďalšie závody. Kým Čína je naozaj najväčším trhom pre BEV, je takisto orientovaná na vývoz. Veľa čínskych spoločností BEV verejne vyjadrilo svoj záujem vyvážať BEV do Únie a budujú modely BEV osobitne pre trh Únie, ako to bolo vysvetlené v dokumente o začatí konania. V dokumente o začatí konania Komisia ďalej vysvetlila, že tretím najväčším trhom BEV po Číne a Únii sú USA, ktoré boli pre čínskych vyvážajúcich výrobcov fakticky uzavreté vzhľadom na celkové dovozné clá vo výške 27,5 % (2,5 % dovozné a vývozné clo a 25 % clo (21) na základe článku 301 Obchodného zákona z roku 1974 (22)). Ostatné menšie trhy, ako je Turecko a India, mali takisto vysoké dovozné clá na dovoz BEV z Číny. Počas prešetrovania Komisia hĺbkovo posúdi absorpčné kapacity ostatných trhov s ohľadom na čínsku voľnú kapacitu.

(172)

CCCME tvrdila, že Komisia nehodnotila, či čínsky dovoz BEV a únijné BEV sú v konkurenčnom vzťahu a či sú navzájom nahraditeľné tak, že by čínsky dovoz BEV mohol spôsobiť hrozbu ujmy výrobnému odvetviu BEV Únie. CCCME sa v tejto súvislosti odvolávala správy Odvolacieho orgánu vo veci Čína – HP-SSST (Japonsko a EÚ) (23).

(173)

Komisia poznamenala, že táto správa sa odvoláva na príslušné posúdenie, ktoré musí Komisia vykonať počas prešetrovania, a nie v podnete či dokumente o začatí konania, kde je úroveň dôkazov nižšia ako počas prešetrovania. Komisia ďalej v dokumente o začatí konania v bode 5.4.2 ukázala cenové porovnanie medzi čínskymi BEV a únijnými BEV na základe segmentov v zmysle druhov výrobku, v bode 5.4.4 Komisia vysvetlila komponenty nákladov na výrobu BEV, ktoré sú rovnaké pre čínskych vyvážajúcich výrobcov a výrobcov z Únie, v bode 5.5 Komisia dospela k záveru, že čínski výrobcovia BEV značne navýšili svoj prienik na trhu EÚ za veľmi krátke obdobie za podstatne nižšie ceny v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie, potom v bodoch 6.2 a 6.3 Komisia vysvetlila, prečo je trh Únie atraktívny pre čínskych výrobcov, najmä pre konkrétnych čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorých Komisia predstavila v bode 6.3. V bode 7.1 o príčinných súvislostiach Komisia okrem toho vysvetlila, že prítomnosť čínskych vozidiel na trhu Únie vo veľkých objemoch za výrazne nižšie ceny, ako sú ceny výrobného odvetvia Únie, neumožní výrobnému odvetviu Únie vybudovať na trhu Únie skutočné výrobné odvetvie BEV. Vo fáze začatia konania bol preto dostatok dôkazov, ktoré poukazovali na to, že čínske BEV a únijné BEV si priamo konkurujú a sú navzájom nahraditeľné. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(174)

Spoločnosť 24 tvrdila, že nič nenasvedčuje tomu, že by dovoz údajne subvencovaných BEV z Číny spôsobil hrozbu značnej ujmy výrobnému odvetviu BEV Únie, pričom zohľadnila i) rastúce výrobné odvetvie BEV v Únii, ktoré podľa spoločnosti 24 nemá zraniteľné postavenie; ii) očakávaný rast trhu s BEV v Únii; a iii) vývoj dovozu z iných tretích krajín. Spoločnosť 24 takisto tvrdila, že Komisia nezohľadnila segmentáciu trhu osobných vozidiel, pričom tento prvok je dôležitý, pretože by sa tým vysvetlilo, že nízke ceny čínskych BEV v jednom trhovom segmente trhu nemôžu spôsobiť žiadnu údajnú hrozbu ujmy výrobnému odvetviu Únie, ktoré pôsobí v rôznych trhových segmentoch. Spoločnosť 24 okrem toho tvrdila, že ak existuje hrozba ujmy pre výrobné odvetvie Únie, túto hrozbu nebolo možné pripísať dovozu BEV z Číny, keďže i) veľká časť výrobného odvetvia EÚ sa zameriava na vozidlá ICEV, kde mali konkurenčnú výhodu, pričom do trhu BEV začali investovať len nedávno; ii) investície do globálneho dodávateľského reťazca elektrických batérií sú nízke; a iii) prevláda nedostatok cenovo dostupných surovín na výrobu batérií a vysoké ceny energie, ktoré zhoršili vonkajšie otrasy, najmä ruská agresia na Ukrajine.

(175)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia náležite neposúdila i) dovoz z tretích krajín; ii) vlastný dovoz BEV z Číny výrobcami BEV z Únie – na to takisto poukázala CCCME; a iii) zmeny v modeloch spotreby.

(176)

CCCME tvrdila, že Komisia primerane nezohľadnila ďalšie známe faktory, ktoré by mohli spôsobiť ujmu výrobcom BEV v Únii v budúcnosti, ako je i) závislosť výrobcov BEV z Únie od tretích krajín v prípade batérií a iných komponentov, čo ovplyvňuje ich konkurencieschopnosť vo všeobecnosti a v prípade narušení dodávateľského reťazca, napríklad počas pandémie ochorenia COVID-19 a rusko-ukrajinskej vojny; ii) inflačný tlak a vysoké ceny energií v Únii; iii) politika EÚ na podporu biopalív; iv) hospodárska súťaž medzi vozidlami ICEV a BEV; v) situácia viacerých výrobcov z Únie, ktorí začínajú s výrobou BEV, a ich obmedzený sortiment výrobkov, a vi) cenová politika výrobcov tradičných automobilových značiek EÚ, ktorí vyrábajú aj BEV, a hospodárska súťaž výrobcov v rámci EÚ.

(177)

Výrobné odvetvie BEV v Únii skutočne narastalo v súlade s trhom Únie, ktorý postupne prechádza z vozidiel ICEV na BEV. Komisia však v dokumente o začatí konania ďalej vysvetlila, že z dostupných informácií vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie vyrábajúce BEV dosiahne prah rentability v rámci podnikania v oblasti BEV, pričom sa očakáva, že okolo roku 2025 dosiahne úrovne ziskovosti. Nízka výkonnosť výrobného odvetvia bola spôsobená najmä vysokými nákladmi na batérie a nákladným výskumným a vývojovým úsilím pri stále relatívne nízkych objemoch. Výrobné odvetvie BEV v Únii potrebovalo neustále investovať najmä do závodov na výrobu batérií a do výskumu a vývoja nových modelov BEV, aby zostalo konkurencieschopné. Hoci je táto situácia v súčasnosti udržateľná, keďže väčšina výrobcov BEV z Únie mohla krížovo kompenzovať vyššie marže, ktoré dosahujú pri predaji vozidiel ICEV, táto možnosť bude postupne ustupovať, keďže trh Únie prechádza na úplnú elektrifikáciu. Inými slovami, budúca ziskovosť výrobného odvetvia BEV v Únii bude vo veľkej miere závisieť od toho, či sa zabezpečia vysoké objemy výroby a predaja BEV. Okrem toho, ako bolo vysvetlené v dokumente o začatí konania, výrobné odvetvie Únie potrebovalo naďalej zvyšovať predaj BEV na trhu Únie vo vysokých objemoch. Prítomnosť čínskych vozidiel na trhu Únie vo veľkých objemoch za výrazne nižšie ceny, ako sú ceny výrobného odvetvia Únie, neumožní výrobnému odvetviu Únie vybudovať na trhu Únie skutočné výrobné odvetvie BEV.

(178)

Údaje poskytnuté v dokumente o začatí konania vychádzali z verejne dostupných informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii pred začiatkom prešetrovania. Komisia pred začatím prešetrovania nemala informácie, ktoré by naznačovali, že je potrebná segmentová analýza. Komisia počas prešetrovania ďalej preskúmala túto problematiku a dospela k záveru, že segmentová analýza nebola v tomto prípade opodstatnená ani vhodná, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 1041 až 1049.

(179)

Komisia okrem toho nemusela do dokumentu o začatí konania zahrnúť vyčerpávajúci zoznam faktorov, ktoré by mohli spôsobiť hrozbu ujmy výrobnému odvetviu Únie, keďže úroveň dôkazov potrebných v dokumente o začatí konania je výrazne nižšia ako počas prešetrovania, ktorým sa ukladajú vyrovnávacie opatrenia. V dokumente o začatí konania Komisia posúdila vývoj dovozu z tretích krajín a ďalšie faktory ovplyvňujúce výkonnosť výrobného odvetvia Únie, ako je nedostatok polovodičov, ťažkosti pri získavaní dostatočného množstva surovín a nabíjacej infraštruktúry. Komisia počas prešetrovania podrobne posúdi tieto faktory, ako sa uvádza v bode 6.2. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(180)

Pokiaľ ide o záujem Únie, hoci Komisia priznáva, že na účely začatia prešetrovania zvyčajne nezohľadňovala záujem Únie, čínska vláda tvrdila, že v súčasnom prešetrovaní by takéto posúdenie bolo relevantné a vhodné, keďže toto prešetrovanie sa začalo ex officio a zdá sa, že nebolo podporené výrobcami BEV z Únie. Čínska vláda usúdila, že začatie súčasného prešetrovania bolo pre EÚ nelogické a že uloženie opatrení by bolo v rozpore so záujmom Únie, pretože: i) prešetrovanie by neprospelo výrobnému odvetviu BEV v Únii a ak by boli uložené opatrenia, spôsobilo by to problémy s cenovou dostupnosťou a dostupnosťou BEV v Únii; a ii) prešetrovanie nebolo v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy a zelenej energie.

(181)

Neexistuje žiadna právna požiadavka zahrnúť posúdenie záujmu Únie do podnetu ani do dokumentu o začatí konania, pokiaľ ide o prešetrovania začaté ex officio. Komisia okrem toho dôrazne nesúhlasila s tvrdeniami čínskej vlády uvedenými v odôvodnení 180. Komisia sa počas prešetrovania podrobne zaoberala aspektmi záujmu Únie a svoje zistenia predložila v bode „záujem Únie“.

(182)

Dôkazy zahrnuté v dokumente o začatí konania predstavovali informácie, ktoré mala Komisia primerane k dispozícii pred začiatkom prešetrovania. Keďže prešetrovanie sa začalo ex officio, Komisia nemala prístup k rovnakým informáciám, ako je to v prípade, keď sa prešetrovanie začne na základe podnetu. Niektoré informácie, ako sú presné údaje o výrobných nákladoch, a teda aj ziskovosti, nie sú verejne dostupné. Napriek tomu dokument o začatí konania obsahoval dostatočné dôkazy, ktoré poukazovali na existenciu hrozby ujmy výrobnému odvetviu Únie a príčinnú súvislosť medzi hrozbou ujmy výrobnému odvetviu Únie a čínskym dovozom BEV, ktorá bola spôsobená subvencovaným dovozom. Komisia preto usúdila, že v súlade so základným nariadením a s Dohodou o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach má dostatočné dôkazy o hrozbe ujmy v dôsledku subvencovaného dovozu.

(183)

Spoločnosť Tesla (Shanghai) Co., Ltd, vyvážajúci výrobca v ČĽR, predložila žiadosť o individuálne preskúmanie podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia. Následne predložila aj vyplnený dotazník. Táto žiadosť sa v tomto štádiu konania zohľadňuje.

(184)

Prešetrovaným výrobkom sú nové batériové elektrické vozidlá, určené hlavne na prepravu najviac deviatich osôb vrátane vodiča, okrem vozidiel kategórií L6 a L7 podľa nariadenia (EÚ) č. 168/2013 (24), poháňané (bez ohľadu na počet pohybujúcich sa kolies) výlučne jedným alebo viacerými elektrickými motormi, vrátane vozidiel so spaľovacím motorom na predĺženie dojazdu (pomocnou hnacou jednotkou), v súčasnosti patriace pod číselný znak KN ex 8703 80 10 (kód TARIC 8703801010) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“). Motocykle sú z tohto prešetrovania vylúčené.

(185)

V oznámení o začatí konania nebol do definície prešetrovaného výrobku zahrnutý výslovný odkaz na motor na predĺženie dojazdu. Komisia však považovala za potrebné objasniť, že typom BEV sú aj vozidlá, ktoré majú motor na predĺženie dojazdu (pomocnú hnaciu jednotku) pozostávajúci z malého spaľovacieho motora spojeného s elektrickým generátorom, ktorý sa používa na dobíjanie batérie počas pohonu vozidla. Tento typ BEV má rovnaké fyzikálne vlastnosti a použitie a konkuruje ostatným typom BEV, ktoré nemajú motor na predĺženie dojazdu. V posudzovanom období sa tento typ BEV dovážal z Číny a v Únii sa vyrábal v malých objemoch. Analýza Komisie preto od začatia konania zahŕňala údaje týkajúce sa tohto typu BEV.

(186)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Číne (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(187)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

dotknutý výrobok pri vývoze do Únie,

(188)

Komisia preto na účel tohto prešetrovania rozhodla, že tieto výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(189)

Pripomienky k vymedzeniu výrobku zaslali spoločnosti Shanghai Yoyao Technology Co., Ltd. (ďalej len „XEV“) a Green World Mobility.

(190)

XEV je čínsky vyvážajúci výrobca štvorkoliek uvádzaných na trh pod značkou „XEV“ a vyvážaných do Únie. Jeho hlavným modelom je XEV YOYO.

(191)

Spoločnosť XEV uviedla, že XEV YOYO je plne elektrická štvorkolka kategórie L7 podľa kategórií vozidiel vymedzených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013 (25). Podľa spoločnosti XEV sa ako taká líši od motorových vozidiel na prenos cestujúcich a ich batožiny, uvedených v kategórií vozidiel M podľa kategórií vozidiel vymedzených v článku 4 nariadenia 2018/858 (26). Spoločnosť XEV okrem toho tvrdila, že štvorkolky kategórie L7 nemajú z dôvodu fyzických a technických rozdielov žiadnu podobnosť s BEV, na ktoré sa zameriava prešetrovanie. Medzi nimi spoločnosť XEV poukázala na to, že XEV YOYO má nižší výkon, nižšiu kapacitu batérie, nižší maximálny dojazd, nižšiu pohotovostnú hmotnosť a nižšiu maximálnu rýchlosť ako niektoré malé BEV kategórie M, navyše s odlišnými požiadavkami na vodičský preukaz a inými rozmermi tabuľky s evidenčným číslom. Spoločnosť XEV takisto identifikovala rozličné použitia a vnímania spotrebiteľov.

(192)

Spoločnosť XEV preto požiadala Komisiu, aby potvrdila, že štvorkolky, napríklad XEV YOYO, sa na účely súčasného prešetrovania nepovažujú za BEV, a preto sa na ne nevzťahuje definícia prešetrovaného výrobku.

(193)

Analýza Komisie potvrdila, že štvorkolky (kategórie L6 a L7) skutočne nemajú rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti ako batériové elektrické vozidlá, na ktoré sa vzťahuje prešetrovanie. Pokiaľ ide o fyzikálne a technické vlastnosti, štvorkolky sú vymedzené obmedzeniami, ako sú maximálna rýchlosť, hmotnosť, výkon motora a sedadlá, zatiaľ čo batériové elektrické vozidlá, na ktoré sa vzťahuje rozsah prešetrovania, takéto obmedzenia nemajú. Komisia preto dospela k záveru, že štvorkolky nie sú súčasťou prešetrovaného výrobku, a preto sa na ne prešetrovanie nevzťahuje. V dôsledku toho sa usúdilo, že na vývoz štvorkoliek do Únie napríklad od spoločnosti XEV sa toto prešetrovanie nevzťahuje.

(194)

Spoločnosť Green World Mobility dováža z Číny elektrické mopedy a niektoré elektrické vozidlá určené pre osoby so zdravotným postihnutím. Spoločnosť Green World Mobility tvrdila, že tieto vozidlá sa líšia od prešetrovaného výrobku. Mopedy skutočne patrili do kategórie L6, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) č. 168/2013, zatiaľ čo elektrické vozidlá určené pre osoby so zdravotným postihnutím dovážané spoločnosťou Green World Mobility boli v minulosti zaradené pod číselným znakom KN 8713 90 00. Colné orgány Holandska ich však následne preklasifikovali pod číselný znak KN 8703 80 10. Takéto vozidlá môžu prepravovať maximálne dve osoby a po verejných cestách môžu jazdiť rýchlosťou maximálne 45 km/h. Spoločnosť Green World Mobility napokon potvrdila, že boli takisto klasifikované v kategórii L, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) č. 168/2013.

(195)

V analýze Komisie sa potvrdilo, že mopedy a typ elektrických vozidiel určených pre osoby so zdravotným poistením, ktoré dováža spoločnosť Green World Mobility, nemajú rovnaké fyzické ani technické vlastnosti ako batériové elektrické vozidlá, na ktoré sa vzťahuje rozsah prešetrovania. Komisia preto dospela k záveru, že tieto výrobky nie sú súčasťou prešetrovaného výrobku, a preto sa na ne prešetrovanie nevzťahuje.

(196)

Pred vykonaním analýzy údajného subvencovania vo forme subvencií alebo programov subvencovania Komisia posúdila vládne plány, projekty a ďalšie dokumenty, ktoré boli relevantné na účely analýzy prešetrovaných programov subvencovania.

(197)

Komisia v predbežnej poznámke poukázala na to, že celkové hospodárske usporiadanie Číny sa vyznačuje mimoriadne silnou úlohou štátu, pričom štátne orgány sú zase kontrolované Komunistickou stranou Číny (ďalej len „KSČ“), ktorá je vládnucim politickým subjektom v krajine. V dôsledku toho podniky v Číne pôsobia v špecifickom prostredí, ktoré – na rozdiel od západných ekonomík, kde dominantný organizačný princíp predstavujú trhové sily – sa vyznačuje množstvom mechanizmov, ktoré čínskej vláde poskytujú značnú mieru kontroly nad každým aspektom hospodárskej činnosti v krajine. Táto prísna kontrola bráni hospodárskym subjektom konať ako racionálne trhové subjekty, ktoré sa snažia maximalizovať zisk, a v skutočnosti ich núti konať ako ruka vlády pri realizácii jej politík a plánov.

(198)

Pri prenášaní politických rozhodnutí čínskej vlády do každodenného obchodného správania hospodárskych subjektov sú najdôležitejšie tieto prvky: i) doktrína socialistického trhového hospodárstva; ii) vedenie KSČ; iii) systém priemyselného plánovania; iv) finančný systém.

(199)

Doktrína socialistického trhového hospodárstva, zakotvená v čínskej ústave (27), priznáva štátu prirodzenú a všeobecnú kontrolu nad hospodárstvom, ktorá ďaleko presahuje tradičné normy stanovenia regulačného rámca, v ktorom môžu trhové subjekty voľne pôsobiť. Konkrétne podľa článku 6 ústavy: „Základom socialistického hospodárskeho systému Čínskej ľudovej republiky je socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov […]. V prvotnej fáze socializmu štát udržiava základný hospodársky systém, v ktorom prevláda verejné vlastníctvo a vedľa seba sa rozvíjajú rôzne formy vlastníctva, a zachováva systém rozdeľovania, v ktorom prevláda rozdeľovanie podľa práce a vedľa seba existujú rôzne spôsoby rozdeľovania.“ Okrem toho podľa článku 15 ústavy: „Štát uplatňuje socialistické trhové hospodárstvo. Štát posilňuje hospodárske právne predpisy, zlepšuje makroreguláciu a kontrolu. Štát v súlade so zákonom zakazuje akejkoľvek organizácii alebo jednotlivcovi narúšať sociálno-ekonomický poriadok.“ Okrem toho sa článkom 11 ústavy pripisuje štátu intervenčná úloha, ktorá presahuje rámec ochrany práv a záujmov neverejných sektorov, štát teda „podnecuje, podporuje a usmerňuje rozvoj neverejných sektorov hospodárstva a v súlade so zákonom vykonáva dohľad a kontrolu nad neverejnými sektormi hospodárstva.“

(200)

Tieto ústavné základy sa odrážajú vo všetkých príslušných právnych predpisoch (28), ktoré zdôrazňujú socialistické trhové hospodárstvo ako vedúci princíp, na ktorom je založené čínske hospodárstvo. Okrem toho štát pod vedením KSČ skutočne vo veľkej miere využíva rôzne nástroje – stimulačné aj reštriktívne – na usmerňovanie hospodárstva smerom k socialistickej modernizácii, t. j. k cieľom (vrátane cieľov priemyselnej politiky) stanoveným čínskou vládou.

(201)

Vedenie KSČ – hoci je formálne zakotvené v ústave krajiny (29), ako aj v príslušných sekundárnych právnych predpisoch a v ústave samotnej strany (30) – má v praxi rôzne formy: v Číne predovšetkým neexistuje deľba moci a strana vykonáva plnú kontrolu nad zákonodarnou (31), výkonnou (32), ako aj súdnou (33) mocou štátneho aparátu; okrem toho strana dohliada na kľúčové oblasti hospodárstva vrátane finančného sektora a priemyselných odvetví, ktoré sa považujú za strategické, najmä prostredníctvom vlastníctva a/alebo menovania a rotácie kľúčových pracovníkov; okrem toho je vo všetkých podnikoch s viac ako tromi členmi strany povinné zriadenie straníckych buniek (34) (pozri aj odôvodnenie 785), a to tak v štátnych, ako aj súkromných, a stranícke štruktúry v podnikoch si často nárokujú právo zúčastňovať sa na operatívnom rozhodovaní spoločností (pozri aj odôvodnenie 786). Všetky tieto kontrolné mechanizmy poskytujú KSČ pevnú kontrolu nad hospodárstvom krajiny a umožňujú strane formulovať a realizovať hospodárske politiky v súlade s jej strategickými úvahami a prioritami.

(202)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje sú prideľované odvetviam, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (35).

(203)

Na prideľovanie zdrojov v súlade s politickými prioritami čínskej vlády má pre čínske orgány zásadný význam inštrumentalizácia finančného sektora. Čínskemu finančnému systému naďalej dominuje bankový sektor a štát kontroluje bankový sektor (pozri aj bod 3.5.1, najmä podbod 3.5.1.3) prostredníctvom vlastníctva (pozri odôvodnenie 465), ako aj prostredníctvom osobných väzieb. V súlade s tým má čínska vláda ako väčšinový/ovládajúci akcionár právomoc menovať najdôležitejšie pozície v rámci vedenia štátom vlastnených politických bánk (pozri odôvodnenie 454), ako aj bánk, ktoré čiastočne alebo úplne vlastní samotný štát alebo štátom vlastnené právnické osoby (pozri odôvodnenie 468).

(204)

Okrem toho stanovy veľkých čínskych bánk pravidelne obsahujú osobitnú kapitolu o vytvorení straníckeho výboru (36). Napríklad podľa stanov Industrial and Commercial Bank of China (ďalej len „ICBC“) „predsedom predstavenstva banky a tajomníkom straníckeho výboru je tá istá osoba“ (37). V článku 53 sa uvádzajú povinnosti straníckeho výboru vrátane monitorovania praktického vykonávania rozhodnutí strany a štátu v banke. Stranícky výbor zohráva spolu s predstavenstvom aj úlohu pri výbere a hodnotení zamestnancov. A napokon, stranícky výbor sa má zúčastňovať na prerokúvaní „hlavných prevádzkových a riadiacich otázok a hlavných otázok týkajúcich sa záujmov zamestnancov a predkladať pripomienky a návrhy“ (38). Okrem toho podľa ustanovení týkajúcich sa predstavenstva sa pred rozhodnutím o podstatných otázkach musí konzultovať so straníckym výborom (39). Stanovy Agricultural Bank of China obsahujú identické znenie o zriadení straníckeho výboru v článku 58 a o účasti výboru na prerokúvaní závažných otázok v článku 161 (40).

(205)

Okrem schopnosti čínskej vlády kontrolovať bankový sektor prostredníctvom vlastníctva a organizačného usporiadania vykonáva čínska vláda kontrolu nad sektorom aj vzhľadom na platné čínske právne predpisy (analýza príslušných regulačných dokumentov sa nachádza v bode 3.5.1.5), v ktorých sa vyžaduje, aby banky pri prijímaní finančných rozhodnutí konali v súlade s cieľmi priemyselnej politiky krajiny.

(206)

Na záver možno konštatovať, že všetky tieto prvky preukazujú, že štruktúra právneho a politického systému v ČĽR sa opiera o pevnú kontrolu vlády nad všetkými aspektmi hospodárstva a obchodu, keďže ich centrálne riadi a monitoruje čínska vláda. Hospodárske subjekty sú neoddeliteľnou súčasťou tohto systému nie ako subjekty voľného trhu, ktorých cieľom je prijímať obchodné rozhodnutia riadené výlučne ekonomickou logikou a maximalizáciou zisku, ale skôr ako jeden z neoddeliteľných aktérov, ktorí vykonávajú zastrešujúce politiky a ich konkrétne ciele stanovené čínskou vládou na centrálnej úrovni.

(207)

Na základe týchto skutočností Komisia zistila, že všetky posudzované subvencie alebo programy subvencovania tvoria súčasť vykonávania centrálneho plánovania čínskej vlády na podporu odvetvia BEV z týchto dôvodov.

(208)

Čínska vláda považuje výrobné odvetvie BEV za odvetvie strategického významu a minimálne od roku 2010 dôsledne zdôrazňuje politickú podporu zrýchlenému rozvoju tohto odvetvia. Takáto kategorizácia je veľmi dôležitá, pretože vďaka nej sa na dané odvetvia vzťahujú rôzne osobitné politiky a podporné opatrenia určené na stimuláciu rozvoja v jednotlivých odvetviach (41).

(209)

Vyplýva to z množstva dokumentov priemyselnej politiky, ktoré sa postupne zavádzali minimálne od roku 2010 a ktoré sú uvedené nižšie.

(210)

Rozhodnutie č. 40 Štátnej rady Čínskej ľudovej republiky je právnym dokumentom vydaným v roku 2005, ktorého cieľom je podporiť prispôsobenie priemyselnej štruktúry v Číne, a to podporovaním rozvoja vyspelých priemyselných odvetví a odstraňovaním zastaraných výrobných kapacít. V „katalógu usmernení k úprave priemyselnej štruktúry“, ktorý je vykonávacím opatrením rozhodnutia č. 40, sa stanovuje základ na usmerňovanie investičných smerov určením priemyselných odvetví, ktoré by mali využívať privilegovaný prístup k úverom. Čínska vláda sa ním riadi aj pri realizácii investičných projektov a pri tvorbe a presadzovaní politík v oblasti verejných financií, daní, poskytovania úverov, územného plánovania, dovozu a vývozu. Národná komisia pre rozvoj a reformu (ďalej len „NDRC“) zverejnila katalóg usmernení k úprave priemyselnej štruktúry vo februári 2013 a neskôr v roku 2019 ho pozmenila.

(211)

Dokumenty z roku 2013 a 2019 odkazujú na odvetvie NEV, ktoré zahŕňa BEV, ako podporované odvetvie.

(212)

V rozhodnutí Štátnej rady o urýchlení rozvoja strategických novovznikajúcich odvetví (42) z roku 2010 čínska vláda identifikovala výrobné odvetvie NEV medzi odvetviami, ktoré treba prioritne zlepšovať.

(213)

Podľa článku II rozhodnutia čínska vláda prijala záväzok „uprednostňovať podporu a rozvoj takých odvetví, ako je šetrenie energie, ochrana životného prostredia, informačné technológie novej generácie, biológia, výroba špičkových zariadení, nové zdroje energie, nové materiály, elektrické automobily novej generácie atď.“

(214)

Rozhodnutie obsahovalo aj výslovný dlhodobý cieľ rozvoja odvetvia, ktorý zahŕňal aj vytvorenie globálne aktívnych veľkých podnikov: „Do roku 2020 sa [...] nové zdroje energie, nové materiály a odvetvia elektrických automobilov novej generácie stanú priekopníckymi odvetviami národného hospodárstva. Podstatne sa zlepší inovačná schopnosť, budeme kontrolovať kľúčové a hlavné technológie a v niektorých oblastiach dosiahneme poprednú svetovú úroveň. Vytvorí sa skupina veľkých podnikov s medzinárodným vplyvom a skupina silných malých a stredných podnikov (43) .“

(215)

Označenie NEV za strategické odvetvie naznačilo všetkým úrovniam vlády dôležitosť, ktorú čínska vláda pripisuje tomuto odvetviu, čím bolo jasné, že ďalšie politiky na podporu tohto výrobného odvetvia budú pokračovať na centrálnej úrovni a očakávajú sa na nižších úrovniach správy krajiny.

(216)

Podpora rozvoja výrobného odvetvia NEV si našla cestu už v 12. národnom päťročnom pláne (ďalej len „FYP“) (44) na obdobie 2011 až 2015 a bola špecifickejšie vyjadrená v Pláne rozvoja výrobného odvetvia v oblasti šetrenia energie a elektrických vozidiel novej generácie (2012 – 2020) (45), v ktorom sa uvádza, že „elektrické vozidlá novej generácie uvedené v tomto pláne zahŕňajú najmä čisto elektrické vozidlá, plug-in hybridné vozidlá a vozidlá s palivovým článkom. Energeticky úsporné vozidlá označujú vozidlá so spaľovacím motorom ako hlavným napájacím systémom [...] (46) .“

(217)

V pláne sa ďalej špecifikovalo, že hoci „nové čínske elektrické vozidlá novej generácie majú v zásade základ na rozvoj industrializácie a kľúčové technológie, ako sú batérie, motory, elektronické riadenie a systémová integrácia, dosiahli významný pokrok a v malom meradle sa na trh začali uvádzať elektrické vozidlá a plug-in hybridné vozidlá,“ hlavné prekážky rozvoja tohto výrobného odvetvia pretrvávajú: „kľúčové technológie nových čínskych elektrických vozidiel novej generácie a niektoré kľúčové komponenty ešte neprerazili, cena produktu je vysoká, opatrenia na podporu odvetvia NEV nie sú dokonalé a industrializácia odvetvia NEV a jeho vývoja smerom k trhovo orientovanému odvetviu sú obmedzené; hlavné kľúčové technológie šetrenia energiou v automobiloch ešte neboli úplne zvládnuté [...]“.

(218)

V tejto súvislosti čínska vláda sformulovala celkový cieľ priemyselnej politiky tohto odvetvia takto: „musíme využiť príležitosť, podporovať zavádzanie, urýchliť zdokonaľovanie a rozvoj automobilového priemyslu, ktorý šetrí energiu a využíva nové zdroje energie, podporovať optimalizáciu a modernizáciu automobilového priemyslu a realizovať transformáciu z veľkého automobilového priemyslu na veľmoc automobilového priemyslu.“

(219)

V pláne boli stanovené aj metódy, ktoré sa opierali predovšetkým o mechanizmy podpory vlády, na dosiahnutie týchto cieľov:„dodržiavať kombináciu vládnych usmernení a hnacej sily trhu. V období priemyselného zdokonaľovania budeme hrať aktívnu úlohu v oblasti plánovania a politických stimulov, zhromažďovať vedecké, technologické a priemyselné zdroje, podporovať vývoj a výrobu vozidiel šetriacich energiu a elektrických vozidiel novej generáciea usmerňovať spotrebu na trhu. Po vstupe do zrelého obdobia výrobného odvetvia plne zohrávať hnaciu úlohu na trhu v priemyselnom rozvoji [...] (47).“

(220)

V tomto článku plánu sa uvádza, že trhové usmernenia čínskej vlády sa vzťahujú nielen na výrobu hotových NEV, ale aj na ich častí: „dodržiavať kombináciu zdokonaľujúcich sa výrobných odvetví a posilňovania podporných zariadení. S celým vozidlom ako lídrom zdokonaľovať a poháňať zrýchlený vývoj priemyselného reťazca, ako sú batérie, motory, automobilová elektronika, pokročilé spaľovacie motory a vysokoúčinné prevodovky (48) .“.

(221)

Po špecifikácii cieľov a metód na ich dosiahnutie sa v pláne stanovili konkrétne (výstupné) ciele: „Do roku 2015 dosiahne kumulatívna výroba a predaj čisto elektrických vozidiel a plug-in hybridných vozidiel 500 000 kusov; do roku 2020 dosiahne výrobná kapacita čisto elektrických vozidiel a plug-in hybridných vozidiel 2 milióny kusov a kumulatívna produkcia a predaj presiahne 5 miliónov kusov [...] (49).“ V pláne sa nakoniec vymenovali vládne podporné mechanizmy, na ktoré je výrobné odvetvie NEV oprávnené, vrátane oblastí, ako je pomoc súvisiaca s určovaním medzinárodných noriem alebo s náborom a so zdokonaľovaním talentov, pričom vládna podpora sa zameriava na rôzne formy finančnej podpory rozdelenej na:

(222)

V roku 2014 vydala Štátna rada „usmerňujúce stanoviská k urýchľovaniu podpory a používania elektrických vozidiel novej generácie (50)“ (Guobanfa [2014] č. 35) (ďalej aj „usmerňujúce stanoviská NEV“ ). Zámerom usmerňujúcich stanovísk NEV je „skombinovať dominanciu na trhu s vládnou podporou“  (51) a predvídať rôzne formy vládnej podpory na rozvoj výrobného odvetvia, ako sú miestne plány na podporu NEV, nákupy subvencií, finančná podpora, dlhopisy atď.

(223)

Ciele a pokyny obsiahnuté v 14. päťročnom pláne často dopĺňajú vykonávacie plány, akčné plány, usmerňujúce stanoviská, usmernenia atď. Usmerňujúce stanoviská sú dokumenty, ktoré vydáva vláda s cieľom usmerniť správanie priemyslu na dosiahnutie politických cieľov vlády v konkrétnych odvetviach. Hoci sa usmerňujúce stanoviská považujú v rámci čínskeho právneho systému za usmerňujúce dokumenty, poukazujú na konkrétne zásahy štátu pri formovaní rôznych odvetví čínskeho hospodárstva (52). Platí to najmä pre usmerňujúce stanoviská NEV, ktoré obsahujú predpisy zhora nadol pre miestnu samosprávu na formulovanie plánov a stimulov na podporu NEV, ako aj smernice na ústredných úrovniach o prideľovaní finančných prostriedkov na odmeňovanie miest a podnikov, ktoré dosahujú mimoriadne dobré výsledky pri podpore elektrických vozidiel novej generácie, ako aj fiškálne, finančné a investičné stimuly zo strany vládnych orgánov, finančných inštitúcií atď. Usmerňujúce stanoviská sú preto ďalším nástrojom, ktorý štátne orgány používajú na vykonávanie priamej kontroly nad tým, ako sa rozvíja výrobné odvetvie NEV. 13. čínsky národný päťročný plán

(224)

Rovnaké znenie týkajúce sa podpory tohto odvetvia možno nájsť vo všetkých najnovších vládnych politických dokumentoch, počnúc 13. národným päťročným plánom (ďalej len „13. FYP“ ) na obdobie 2016 až 2020 (53). Podľa 13. FYP, oddielu 1 kapitoly 23 mala čínska vláda v úmysle „podporovať vývoj informačných technológií novej generácie, nových energetických vozidiel, biotechnológií, zelených a nízkouhlíkových technológií, špičkových zariadení a materiálov a digitálneho kreatívneho priemyslu.“

(225)

Okrem toho sa v tej istej kapitole 13. FYP uvádza niekoľko politík, ktoré čínska vláda plánovala použiť na podporu úplného rozvoja sektora, a to od nevyhnutných vstupov až po konečný výrobok, konkrétne: i) „podpora používania nových energetických vozidiel; ii) podnecovanie na používanie nových energetických vozidiel vo verejnej doprave a v taxi službách; iii) rozvoj elektrických vozidiel a hybridných elektrických vozidiel s dôrazom na dosiahnutie pokroku v kľúčových technologických oblastiach, ako sú hustota energie batérií a teplotná prispôsobiteľnosť batérií; iv) uľahčenie rozvoja siete nabíjacích zariadení a služieb, ktoré sú navzájom kompatibilné a dodržiavajú jednotné normy [...]; v) zaistenie toho, aby kumulatívny celkový objem výroby a predaja nových energetických vozidiel v Číne dosiahol päť miliónov; vi) „posilnenie úsilia o regenerovanie a likvidáciu použitých batérií z nových energetických vozidiel (54) .“

(226)

V roku 2015 čínska vláda zverejnila svoju dlhodobú komplexnú priemyselnú stratégiu známu ako Made in China 2025 (55). Táto stratégia stanovila míľniky pre modernizáciu vybraných výrobných odvetví krajiny do roku 2020 a 2025 a zopakovala zámer čínskej vlády „[p]okračovať v podpore vývoja elektrických vozidiel a vozidiel s palivovými článkami, obsiahnuť základné technológie nízkouhlíkových, informatizovaných a inteligentných automobilov, [z]lepšiť inžinierske a industrializačné schopnosti základných technológií, ako sú štartovacie batérie, hnacie motory, vysokoúčinné spaľovacie motory, pokročilé prevodovky, ľahké materiály a inteligentné ovládacie prvky, vytvoriť kompletný priemyselný systém a inovačný systém od kľúčových komponentov až po kompletné vozidlá a podporovať integráciu vozidiel šetriacich energiu a elektrických vozidiel novej generácie s nezávislými značkami na medzinárodne vyspelých úrovniach“  (56) a podľa toho „[o]rganizovať a realizovať množstvo špeciálnych projektov a veľkých projektov na inováciu a industrializáciu veľkých lietadiel, leteckých motorov a plynových turbín, civilného letectva, inteligentných zelených vlakov, vozidiel šetriacich energiu a elektrických vozidiel novej generácie, vybavenia námorného inžinierstva a špičkových lodí, kompletné sady zariadení pre inteligentné siete, špičkové CNC stroje, jadrové energetické zariadenia a špičkové medicínske zariadenia. (57)“

(227)

Na dosiahnutie týchto cieľov sa v pláne Made in China 2025 zdôraznila potreba „[p]rehĺbiť reformu vo finančnej oblasti, rozšíriť finančný kanál pre výrobný priemysel a znížiť finančné náklady, [v]yužiť výhody financovania politiky, financovania rozvoja a komerčného financovania a zvýšiť podporu pre novú generáciu informačných technológií, špičkové vybavenie, nový materiál, [p]odporovať banku Export-Import Bank of China s cieľom zvýšiť služby výrobnému priemyslu v rámci jej rozsahu podnikania, podporovať Čínsku rozvojovú banku, aby zvýšila úvery výrobným podnikom, a nasmerovať finančné inštitúcie k inováciám produktov a podnikov, ktoré sú vhodné pre charakteristiky výrobných podnikov (58).“

(228)

V stratégii sa ďalej predpokladá použitie daňových nástrojov: „Plne využiť existujúce kanály, posilniť podporu finančných prostriedkov pre výrobný priemysel, zamerať sa na kľúčové oblasti transformácie a modernizácie výrobného priemyslu, ako sú […] špičkové zariadenia, […] a vytvoriť priaznivé politické prostredie na rozvoj výrobného priemyslu. Využiť režim verejno-súkromného partnerstva […] s cieľom nasmerovať sociálne fondy na účasť na výstavbe veľkých projektov, podnikových technologických inováciách a budovaní kľúčových infraštruktúr výrobného priemyslu. Inovovať prostriedky finančnej podpory, transformovať „podporu výstavby“ na „podporu prevádzky“ a zlepšiť efektívnosť využívania finančných prostriedkov (59) .“

(229)

Komisia takisto zistila, že v roku 2015 ministerstvo priemyslu a informačných technológií vydalo nariadenie o normách odvetvia výroby automobilových batérií“ (60) (ďalej len „nariadenie o normách“ ) s cieľom „usmerniť a regulovať zdravý vývoj odvetvia výroby automobilových batérií. […] Štát nabáda podniky na výrobu automobilových batérií, aby sa stali lepšími a silnejšími, zavádzali výrobné špecifikácie produktov a systémy zabezpečenia kvality, posilnili technologickú a manažérsku inováciu, zlepšili výskum a vývoj produktov a úroveň výroby a zvýšili výkon a kvalitu produktov tak, aby spĺňali potreby rozvoja výrobného odvetvia elektrických vozidiel novej generácie“  (61). V nariadení sa stanovujú požiadavky, aby podniky na výrobu automobilových batérií požiadali o zaradenie do katalógu podnikov, ktoré spĺňajú požiadavky, pričom jedným z nich je výrobca a dodávateľ „automobilových výrobkov na území Čínskej ľudovej republiky (okrem Taiwanu, Hongkongu a Macaa)“ (62). Výsledkom je, že „[z]oznam podnikov zahrnutých do oznámenia bude slúžiť ako základ pre príslušnú politickú podporu“  (63). Po tomto oznámení boli zverejnené štyri časti katalógu podnikov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v nariadení o normách, a nie je v ňom uvedený žiadny zahraničný výrobca batérií (64). Napriek skutočnosti, že tieto požiadavky boli zrušené v roku 2019 oznámením ministerstva priemyslu a informačných technológií Čínskej ľudovej republiky č. 22 (65), možno predpokladať, že existencia katalógu podnikov vyrábajúcich batérie poskytla čínskym výrobcom batérií konkurenčnú výhodu oproti zahraničným výrobcom, keď bolo odvetvie výroby batérií vo svojom počiatočnom rozvoji.

(230)

V akčnom pláne na podporu rozvoja výrobného odvetvia batérií pre NEV (66) z roku 2017 sa vysvetľuje, že výkonné batérie sú srdcom elektrických vozidiel a kľúčom k rozvoju priemyslu elektrických vozidiel novej generácie. Po viac ako desiatich rokoch vývoja dosiahlo výrobné odvetvie automobilových batérií v krajine veľký pokrok. Súčasný výkon, kvalita a cena batériových výrobkov však ešte nespĺňajú potreby podpory a popularizácie elektrických vozidiel novej generácie, najmä pokiaľ ide o základné kľúčové materiály, technológiu systémovej integrácie, výrobné zariadenia a procesy atď. Plán bol vypracovaný s cieľom urýchliť zlepšenie vývojových kapacít a úrovne odvetvia výroby automobilových batérií v krajine a podporiť zdravý a udržateľný rozvoj výrobného odvetvia elektrických vozidiel novej generácie.

(231)

Realizácia projektu modernizácie automobilových batérií zo strany ministerstva priemyslu a informačných technológií a ministerstva vedy a techniky (MST) sa opiera o národné vedecko-technické plány (špeciálne projekty, fondy) a iné celkové typy podpory výskumu a vývoja automobilových batérií s cieľom dosiahnuť v roku 2020 energetickú kapacitu viac ako 300 Wh/kg, neustále zlepšovať výkonnosť výrobkov a urýchliť realizáciu inštalácie a aplikácie výrobkov na vysokej úrovni. Cieľom bolo povzbudiť popredné spoločnosti vyrábajúce automobilové batérie, aby spolupracovali s nadradenými dodávateľskými a odberateľskými zdrojmi, sústredili sa na prelomové objavy v kľúčových technológiách materiálov a komponentov, batériových článkov a systémov, výrazne zlepšili výkon a bezpečnosť batériových výrobkov a usilovali sa dosiahnuť jednotkovú energiu 350 Wh/kg a industrializáciu a aplikáciu nových lítiovo-iónových výrobkov so systémom 260 Wh/kg vo vozidlách.

(232)

V pláne sa tiež predpokladá zvýšenie politickej podpory, pričom sa spolieha na riadiacu úlohu vládnych investícií do sociálneho kapitálu, podporuje sa využívanie sociálneho kapitálu na vytvorenie fondov na rozvoj priemyslu automobilových batérií a zvyšuje podpora technológií industrializácie automobilových batérií. Podľa plánu, ak batériové výrobky splnia podmienky, budú oslobodené od spotrebnej dane podľa predpisov; ak spoločnosti vyrábajúce automobilové batérie splnia podmienky, budú využívať preferenčnú daňovú politiku pre podniky s vyspelými technológiami, transfer technológií a vývoj technológií podľa predpisov.

(233)

Bez toho, aby sa odchýlil od stratégie Made in China 2025 (67), 14. národný FYP na obdobie 2021 až 2026 svedčí o tom, že politika čínskej vlády v oblasti priorizovania a podpory výrobného odvetvia NEV pokračovala a dokonca rastie. Podľa článku IX plánu sa čínske orgány zaviazali „zvýšiť pridanú hodnotu strategických novoznikajúcich výrobných odvetví na viac ako 17 % HDP“. V prípade výrobného odvetvia NEV, ako jedného zo strategických novovznikajúcich výrobných odvetví, záväzok znamená „dosiahnuť pokrok v kľúčových technológiách, ako sú vysoko bezpečné batérie, vysokoúčinné hnacie motory a vysokovýkonné energetické systémy pre elektrické vozidlá novej generácie, a urýchliť výskum a vývoj kľúčových komponentov, ako sú základné technologické platformy pre inteligentné (prepojené) vozidlá, softvérové​a hardvérové systémy, podvozok s elektronickým riadením a inteligentné terminály“  (68) .

(234)

Vzhľadom na povahu čínskeho plánovacieho systému musia plány vyššej úrovne – napríklad 12., 13. alebo 14. národný FYP – sledovať a vykonávať všetky príslušné orgány. V národných plánoch sa v tomto ohľade stanovujú výslovné povinnosti, napríklad v článku LXV 14. národného FYP, podľa ktorého čínska vláda „posilní organizáciu, koordináciu a dohľad nad vykonávaním tohto plánu a zavedie a zlepší plánovanie a vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie, dodržiavanie politík a mechanizmy hodnotenia a dohľadu.“ V súlade s tým orgány nižšej úrovne „musia vytvoriť priaznivé politické prostredie, inštitucionálne prostredie a právne prostredie. Ročnými plánmi sa vykonávajú rozvojové ciele a kľúčové úlohy navrhnuté v tomto pláne (69) .“

(235)

Rozhodujúce je, že čínska vláda sa jednoznačne zaväzuje poskytnúť finančnú podporu, ako aj podporu vo forme iných výrobných faktorov – ako je pôda – projektom a odvetviam uvedeným v pláne: „[b]udeme dodržiavať zásadu, že plán určuje smerovanie, pričom fiškálne výdavky sú zárukou, financie podporou a koordináciou s ostatnými politikami. […] Budeme trvať na tom, aby sa verejné fiškálne výdavky podriaďovali verejnej politike a slúžili jej, posilnili finančnú podporu pre hlavné národné strategické úlohy, posilnili koordináciu strednodobých finančných plánov a ročných rozpočtov, vládnych investičných plánov a vykonávanie tohto plánu, a aby sa uprednostnili centrálne fiškálne fondy pre hlavné úlohy a veľké inžinierske projekty uvedené v tomto pláne. Budeme trvať na tom, aby sa projekty riadili plánom a aby sa fondy a výrobné faktory riadili projektmi, vypracujeme zoznam veľkých inžinierskych projektov na základe tohto plánu, zjednodušíme schvaľovacie postupy pre projekty v zozname a zabezpečíme, aby sa uprednostnilo plánovania výberu miesta, ponuky pôdy a kapitálových potrieb. Potrebné pozemky pre individuálne veľké inžinierske projekty jednotne garantuje štát (70) .“

(236)

Tento mandát na vykonávanie preto vedie k tomu, že príslušné vládne orgány zavádzajú celú sieť dodatočných politických nástrojov, najmä dlhodobý národný odvetvový plán, konkrétne Plán rozvoja výrobného odvetvia v oblasti elektrických vozidiel novej generácie (2021 – 2035) (71), ktorý nahradil zodpovedajúci plán na roky 2012 – 2020, ako sa uvádza v odôvodneniach 216 až 224.

(237)

V pláne rozvoja výrobného odvetvia v oblasti elektrických vozidiel novej generácie sa uvádza táto vízia: „Do roku 2025 sa výrazne zvýši konkurencieschopnosť čínskeho trhu s elektrickými vozidlami novej generácie, dôjde k zásadným prelomom v kľúčových technológiách, ako sú batérie, hnacie motory a operačné systémy vozidiel, a komplexne sa zlepší úroveň bezpečnosti. Priemerná spotreba energie nových čisto elektrických osobných vozidiel klesla na 12,0 kWh/100 km, objem predaja elektrických vozidiel novej generácie dosiahol približne 20 % celkového predaja nových vozidiel a vysoko autonómne vozidlá dosiahli komerčné využitie v obmedzených oblastiach a pri špecifických scenároch a výrazne sa zlepšilo pohodlie z hľadiska účtovania a výmeny služieb (72) .“

(238)

Na dosiahnutie tohto cieľa sú v pláne uvedené rôzne kroky, ktoré je potrebné vykonať. V niektorých z nich sa predpokladá horizontálna vládna podpora priemyslu, napríklad „zlepšiť podpornú kapacitu verejných služieb, ako je transfer technológií, informačné služby, odborná príprava talentov, financovanie projektov a medzinárodné výmeny“ (73), „efektívne vykonávať politiky finančných subvencií“ (74) alebo „[v]ykonávať preferenčné daňové politiky súvisiace s elektrickými vozidlami novej generácie“ (75). Ďalšie zameranie na špecifické komponenty vozidiel alebo jednotlivé prvky hodnotového reťazca NEV, napríklad „[p]ovzbudzovať podniky, aby zlepšili schopnosť zaručiť kľúčové zdroje, ako je lítium, nikel, kobalt a platina“, „posilniť energetickú interakciu medzi elektrickými vozidlami novej generácie a sieťou“ (76), „[u]rýchliť výstavbu nabíjacej a náhradnej infraštruktúry“ (77) alebo „[p]odporovať využívanie existujúcich lokalít a zariadení na vykonávanie integrovaných služieb dodávky ropy, plynu, vodíka a elektrickej energie“ (78).

(239)

V januári 2024 NDRC zverejnila odporúčania k začleneniu NEV do plánovania elektrizačných sústav Číny. Okrem interakcie vozidlo-sieť tieto odporúčania zahŕňajú aj podporu inovácií a zjednotenie noriem v sektore NEV s cieľom „podporiť výskum kľúčových technológií a základných zariadení, posilniť hlavnú úlohu podnikových inovácií a viesť vývoj inováciami. Urýchliť formuláciu a revíziu noriem a viesť kooperatívny a štandardizovaný rozvoj tohto výrobného odvetvia (79) .“

(240)

Podporné opatrenia uvedené v Pláne rozvoja výrobného odvetvia v oblasti elektrických vozidiel novej generácie (2021 – 2035) sú vyjadrené a pretavené do presnejších smerov, a to v zodpovedajúcich provinčných a obecných plánoch (80).

(241)

Provinčné plány poskytujú viac podrobností o tom, ako by sa mali ciele ústredných plánov premietnuť do politík v rámci jednotlivých provincií, pričom majú formu opatrení, ktoré sú uvedené ako príklady.

(242)

Všeobecná vládna kontrola nad týmto výrobným odvetvím je zabezpečená napríklad v 14. FYP v záujme rozvoja výrobného priemyslu elektrických vozidiel novej generácie v provincii Anhui: „Vládne usmernenia, vedúce postavenie na trhu. Plne využiť úlohu vlády v rôznych aspektoch, ako je návrh na najvyššej úrovni, výstavba platformy, predvádzanie, zavádzanie a propagácia atď. Posilniť politickú podporu a ďalej vytvárať prostredie, ktoré bude usmerňovať faktory špičkovej výroby, s cieľom sústrediť sa na automobilový priemysel využívajúci nové zdroje energie. Riadiť sa dopytom trhu, plne zohrávať rozhodujúcu úlohu trhu, pokiaľ ide o prideľovanie zdrojov, posilňovať kľúčové postavenie podnikov pri výbere technologických ciest a rozmiestnenia výrobnej kapacity výrobkov, podporovať lepšiu kombináciu efektívneho trhu s priaznivou vládou a vytvoriť prostredie dynamického rozvoja (81)“.

(243)

V provinčnom pláne sa ďalej uvádzajú podrobné výrobné ciele: „Snažiť sa o to, aby do roku 2025 rozsah automobilového priemyslu využívajúceho nové zdroje energie v meste presiahol 700 miliárd jüanov a výrobná kapacita kompletných vozidiel presiahla 3 milióny jüanov, aby sa podporilo 10 podnikov v rozsahu 10 miliárd jüanov a aby sa zabezpečilo, že výstupná hodnota a objem výroby v krajine dosiahnu prvé miesto; Vyvinúť systém elektrických vozidiel novej generácie a súčiastok s komplexným usporiadaním a primeranou štruktúrou, pričom ročná výrobná kapacita batérií prekročí 300 GWh a ročná výrobná kapacita systémov hnacích motorov presiahne 3 milióny súprav“ (82) a investičná podpora do zariadení a projektov: „Snažiť sa do roku 2025 vybudovať na národnej úrovni jedno inovačné centrum pre odvetvie elektrických vozidiel novej generácie, päť verejných inovačných centier a do roku 2025 podporiť jeden inovačný projekt obchodného modelu, ako aj desať nových inovačných platforiem nad provinčnou úrovňou (83)“.

(244)

Okrem toho sa v 14. FYP v záujme vysokokvalitného rozvoja automobilového priemyslu v provincii Anhui stanovuje investičná podpora v priemyselných parkoch: „Urýchliť a podporovať výstavbu priemyselného parku pre inteligentné elektrické vozidlá Xinqiao a vytvoriť priemyselný klaster pre prvotriedne inteligentné elektrické vozidlá s kompletným priemyselným reťazcom a začlenením výskumu a vývoja, výroby, predvádzania a používania, ako aj priemyslu a podporných služieb. Podporiť dlhodobé plánovanie rozvoja spoločnosti NIO a rozmiestnenie okolo priemyselného parku Xinqiao a vytvoriť tímy pre výskum a vývoj, výrobu, uvádzanie na trh a riadenie parku. Zriadiť výskumné, vývojové a inovačné centrum NIO, vykonávať inovatívny výskum a vývoj dokončených vozidiel, hlavných komponentov a autonómneho riadenia, vytvoriť globálne konkurencieschopný a vedúci inovačný reťazec; prilákať pracovníkov výskumu a vývoja a technických pracovníkov a usilovať sa o vytvorenie inovatívneho miesta, ktoré bude zhromažďovať talenty na vysokej úrovni. (…) Odhaduje sa, že po dokončení parku bude konečná kapacita výroby vozidiel jeden milión vozidiel ročne a kapacita výroby batérií bude 100 GWh ročne (84)“.

(245)

Ďalej sa v ňom uvádzala podpora vývozu: „Podporovať elektronický obchod spoločností dodávajúcich komponenty, budovať verejné zahraničné sklady na vývozné výrobky, deliť sa o kanály na zahraničných trhoch a riadiť systémy podpory. Vytvárať nástroje, ako sú obchodné platformy pre dovoz a vývoz, zámorské priemyselné parky, ako aj obchodné parky a usmerňovať rozvoj klastrov čínskych zámorských investičných podnikov. (...) Do roku 2025 vyvezie spoločnosť Chery Automobile 500 000 vozidiel s exportnou hodnotou 5 miliárd USD. Podporovať spoločnosť Chery, aby ďalej posilňovala svoju medzinárodnú konkurencieschopnosť, (...) zamerala sa na expanziu na strategické trhy, ako sú Európa, Severná Amerika a krajiny ASEAN (...). Podporiť spoločnosť NIO, aby expandovala na európskom trhu. Podporiť spoločnosť NIO, aby vykonávala „Plán Marco Polo“, prijať diferencovanú cestu rozvoja a premeniť „čínsky model NIO“ na „zahraničný model NIO“ podľa miestnych podmienok. (…) Podporiť spoločnosť NIO, aby naďalej expandovala na európskom trhu, aby expandovala na piatich národných trhoch do roku 2025 a aby hľadala príležitosti na výstavbu tovární v zahraničí (85).“

(246)

V 14. FYP v záujme vysokokvalitného rozvoja výrobného odvetvia provincie Kuang-tung sa zabezpečuje vládna kontrola geografickej distribúcie výrobného odvetvia NEV: „Spoliehať sa na mestá Kanton, Šen-čen, Ču-chaj, Fo-šan, Čao-čching, Tung-kuan, Chuej-čou, Čan-ťiang, Maoming, Šan-wej, Jün-fa ďalšie mestá a urýchliť tempo vývoja elektrických vozidiel novej generácie. Kanton urýchli výstavbu výrobných základní elektrických vozidiel novej generácie a podporí rýchlu industrializáciu modelov elektrických vozidiel novej generácie. Šen-čen s okresom Pingšan ako jadrom vybuduje základňu výrobného odvetvia elektrických vozidiel novej generácie na národnej úrovni. Ču-chaj s okresom Jinwan ako jadrom sa zameria na rozvoj výroby kompletných elektrických vozidiel novej generácie, materiálov pre lítiové batérie, hnacích sústav, nabíjacích zariadení a kľúčových komponentov pre elektrické vozidlá novej generácie (86).

(247)

V 14. FYP v záujme rozvoja automobilového priemyslu využívajúceho nové zdroje energie v provincii Kuej-čou sa ďalej stanovuje podpora pre kľúčové projekty týkajúce sa častí a komponentov: „Podporovať budovanie kľúčových projektov. Urýchliť a podporiť projekt výroby batérií Guiyang BYD s ročným výkonom 10 GWH, projekt batérie využívajúcej nové zdroje energie Evergrande (prvá fáza), projekt vodíkových palivových článkov Dongfang Electric, podporné stavebné projekty spoločnosti Anda Technology, a to 30 000 ton/ročne fosfátu lítia a železa, ako aj jej projekt technickej transformácie a rozšírenia inteligentnej výroby fosfátu lítia a železa s 20 000 tonami/ročne, projekt technickej transformácie 50 000 ton/ročne na recykláciu odpadových batérií z elektrických vozidiel novej generácie spoločnosti Anda Technology, ročná výroba jedného milióna ton tlakových odliatkov automobilovej hliníkovej zliatiny z automobilov spoločnosti Wuchuan Automobile, projekt výrobnej linky na výrobu automobilových bŕzd v Baike, množstvo kľúčových projektov, ako je projekt klastrovej základne inteligentného výrobného leteckého priemyslu Kuej-čou v zóne hospodárskeho a technologického rozvoja Guijang, projekt výstavby výrobných liniek na výrobu nových materiálov v meste Zhenhua s ročnou výrobou 12 000 ton katódových materiálov lítium-iónových batérií (fáza II Shawen) (87) .“

(248)

Aj ďalšie provinčné a obecné plány uvádzajú rozvoj strategických novovznikajúcich odvetví, medzi ktorými sa spomínajú elektrické vozidlá, ako sú Peking (88), Šanghaj (89), Tchien-ťin (90),Ťiang-su (91) a Šen-si (92).

(249)

Existuje aj podpora pre konkrétne spoločnosti NEV v niektorých provinčných FYP, napríklad v pláne vykonávania na urýchlenie rozvoja automobilového priemyslu využívajúceho nové zdroje energie v Šanghaji: „Podporovať SAIC Motor v rozvoji elektrických vozidiel novej generácie. Do roku 2025 bude predaj osobných vozidiel vlastnej značky a elektrických vozidiel novej generácie predstavovať viac ako 30 % a predaj elektrických vozidiel novej generácie skupiny bude predstavovať viac ako 20 %, čím sa zabezpečí, že základná technológia bude pod nezávislou kontrolou a bude mať komplexne silné a vedúce domáce postavenie. Povzbudzovať domáce a zahraničné silné spoločnosti s poprednou technológiou, aby investovali do výroby dokončených vozidiel a do projektov výskumu a vývoja v Šanghaji“ (93).

(250)

Popredné NEV a konkrétne BEV spoločnosti sú často identifikované v provinčných a obecných plánoch ako modely ďalšieho rozvoja odvetvia prostredníctvom vládnej podpory. V pláne budovania značky pre automobilový priemysel využívajúci nové zdroje energie v okrese Pingšan, Šen-čen (94), sú spoločnosti BYD a Kaiwo New Energy Automobile Group identifikované ako základ na vykonávanie usporiadania „výskum a vývoj v ústredí + špičková výroba“: „Spoliehať’sa na silné kapacity v oblasti výskumu a vývoja vysokokvalitných podnikov na výrobu elektrických vozidiel novej generácie v okrese Pingšan, ako sú BYD a Kaiwo, posilňovať budovanie vysokých škôl a univerzít, výskumných inštitúcií, národných kľúčových laboratórií, národných inžinierskych laboratórií a inžinierskych centier, zlepšovať inovácie na regionálnej úrovni. Doplniť inovačný reťazec okolo reťazca výrobného odvetvia elektrických vozidiel novej generácie, vylepšiť reťazce dodávateľského a odberateľského odvetvia elektrických vozidiel novej generácie, batérií, komunikačných zdrojov (UPS), nabíjacích pištolí, drôtov a káblov, superkondenzátorových chemikálií, polovodičových chemických látok atď., aby sa vytvoril kompletný priemyselný reťazec. Zabezpečiť vysoký stupeň zoskupovania priemyslu elektrických vozidiel novej generácie, pokračovať v budovaní a zavádzaní viacerých technologických inovačných platforiem, ktoré úzko podporujú výskum, vývoj a výrobu elektrických vozidiel novej generácie, a urýchliť budovanie technologického inovačného systému, ktorý hlboko prepája výrobu, akademickú obec, výskum a zavádzanie. Zamerať sa na „integráciu ústredia, výskumu a vývoja a výroby“, rozvíjať akcie pre kótované spoločnosti, aby rástli, akcie pre kľúčové podniky na stabilizáciu rastu a urýchlenie vytvárania funkčného usporiadania „ústredia výskumu a vývoja + špičková výroba“ (95).

(251)

V auguste 2023 vydalo ministerstvo priemyslu a informačných technológií a ďalších sedem oddelení Pracovný plán stabilizácie rastu automobilového priemyslu (2023 – 2024) (96) s cieľom stanoviť hlavné ciele na ekonomický rozvoj automobilového priemyslu. Spomedzi opatrení sa prvé týka dane zo spotreby elektrických vozidiel novej generácie a nariaďuje sa ním vykonávanie „existujúcich preferenčných politík, ako je daň z vozidiel a plavidiel a daň z nákupu vozidiel pre elektrické vozidlá novej generácie, odvádza dobrú prácu pri zúčtovaní a revízii subvenčných fondov na elektrické vozidlá novej generácie a aktívne rozširuje podiel dane z osobnej spotreby elektrických vozidiel novej generácie“. Oznámenie okrem toho obsahuje aj predpisy na zvýšenie politickej podpory pre elektrické vozidlá novej generácie, napríklad: „Vykonávať preferenčnú daňovú politiku v oblasti nákupu vozidiel pre elektrické vozidlá novej generácie na stabilizovanie očakávaní priemyslu. Podporovať využívanie sociálneho kapitálu na zakladanie fondov na rozvoj automobilového priemyslu a zvyšovať podporu výskumu kľúčových technológií. Na podporu rozvoja podnikania používať rôzne finančné nástroje, ako sú úvery, dlhopisy a poistenie“.

(252)

V dôsledku toho je množstvo zdokumentovaných dôkazov, ktoré preukazujú politickú podporu zrýchlenému rozvoju výrobného odvetvia BEV.

(253)

Vzhľadom na uvedené plány a programy sa teda odvetvie BEV považuje za kľúčové/strategické odvetvie, ktorého rozvoj čínska vláda aktívne sleduje ako politický cieľ. Odvetvie BEC sa ukazuje ako mimoriadne dôležité pre čínsku vládu a dostáva sa mu politická podpora na jeho zrýchlený rozvoj. Vrátane dôležitých vstupných materiálov až po konečný výrobok. Komisia na základe politických dokumentov uvedených v tomto bode dospela k záveru, že čínska vláda zasahuje do odvetvia BEV s cieľom vykonávať súvisiace politiky, pričom narúša voľné pôsobenie trhových síl v odvetví BEV, a to najmä presadzovaním a podporou tohto odvetvia rôznymi prostriedkami a kľúčovými krokmi v ich výrobe a predaji.

(254)

Hoci čínska vláda počas prešetrovania reagovala na niektoré žiadosti Komisie o informácie, vyskytli sa pozoruhodné prípady nízkej úrovne spolupráce. Konkrétne, vo svojej odpovedi na vládny dotazník čínska vláda neposkytla podstatné informácie týkajúce sa prípravy, monitorovania a vykonávania rôznych schém. Všetky tieto zásadné prvky boli starostlivo zdokumentované v liste podľa článku 28 zaslanom čínskej vláde. Čínska vláda odpovedala pripomienkami, ktorými sa Komisia zaoberala v nasledujúcich oddieloch.

(255)

S cieľom získať potrebné informácie od finančných inštitúcií v Číne a v záujme administratívneho zjednodušenia Komisia požiadala čínsku vládu, aby každej finančnej inštitúcii, ktorá poskytla úvery alebo vývozné úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, predložila osobitné dotazníky.

(256)

Čínska vláda sa domnievala, že žiadosť Komisie, aby čínska vláda zaslala osobitný dotazník, je v rozpore s článkom 12 ods. 1 a ods. 9 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Domnievala sa, že povinnosť vykonať prešetrovanie a zbierať informácie od finančných inštitúcií má prešetrovací orgán a že Komisia nemôže žiadať čínsku vládu, aby postúpila dotazníky finančným inštitúciám za predpokladu, že sú tieto subjekty verejnými orgánmi. Tvrdila, že tento predpokladaný prístup nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 písm. a) bodom 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia už má prístup k zoznamu komerčných bánk vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a mohla zaslať dotazníky priamo príslušným finančným inštitúciám.

(257)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že finančné inštitúcie neboli náležite oboznámené o informáciách, ktoré sa od nich vyžadovali, nedostali 30-dňovú lehotu na predloženie požadovaných informácií a takisto nedostali dostatočnú príležitosť poskytnúť príslušné informácie písomne v zmysle článku 12 ods. 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Okrem toho sa čínska vláda takisto domnievala, že zamestnanci týchto komerčných bánk nesmú podľa článku 53 zákona o komerčných bankách prezrádzať štátne ani obchodné tajomstvá, o ktorých sa dozvedeli počas zamestnania, a preto nemôžu vypĺňať dotazník.

(258)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Po prvé Komisia sa domnieva, že informácie vyžiadané od subjektov vo vlastníctve štátu sú k dispozícii čínskej vláde v prípade všetkých subjektov, v ktorých je čínska vláda hlavným alebo väčšinovým akcionárom. Okrem toho, keďže Komisia vôbec nepredpokladala, že subjekty sú verejnými orgánmi, domnievala sa, že čínska vláda má takisto potrebné oprávnenie komunikovať s finančnými inštitúciami, aj keď nie sú vo vlastníctve štátu, keďže všetky patria pod jurisdikciu Národnej finančnej regulačnej správy (ďalej len „NFRA“2023), ktorá nahradila v roku 2023 Čínsku bankovú a poisťovaciu regulačnú komisiu (ďalej len „CBIRC“) (97). V tejto súvislosti je skutočnosť, že Komisia sa mohla skontaktovať s príslušnými finančnými inštitúciami priamo, nepodstatná. Forma a spôsoby zhromažďovania potrebných informácií zostávajú v diskrečnej právomoci prešetrovacieho orgánu (98). Komisia takisto poznamenala, že čínska vláda zaslala dotazník niektorým bankám v predchádzajúcich prešetrovaniach (99) bez toho, aby spochybnila prístup Komisie. Ďalej pokiaľ ide o požadované informácie a termín na predloženie vyplneného dotazníka, Komisia nedostala žiadnu požiadavku na objasnenie ani žiadosť o predlženie termínu od žiadnej finančnej inštitúcie. Ani banka Export-Import Bank of China (ďalej len „EXIM“), ktorá predložila vyplnený dotazník, nepožiadala o žiadne objasnenie.

(259)

Komisia ďalej poznamenala, že čínska vláda zaslala dotazník výlučne banke EXIM. Komisia takisto poznamenala, že banka EXIM bola jedinou bankou, ktorá zaslala vyplnený dotazník hneď po tom, ako ho dostala od čínskej vlády. Banka EXIM zaslala vyplnený dotazník v dohodnutej stanovenej lehote. Hoci mal dotazník nedostatky, Komisia poznamenala, že banka EXIM mala skutočne dostatočnú príležitosť poskytnúť písomne príslušné informácie. Komisia preto dospela k záveru, že keby čínska vláda poslala dotazník ďalším finančným inštitúciám, Komisia by pravdepodobne dostala viac odpovedí.

(260)

Komisia neadresovala dotazník zamestnancom finančných inštitúcií, ale skôr samotným inštitúciám. V každom prípade je skutočnosť, že určité informácie možno považovať za štátne alebo obchodné tajomstvo, v rámci antisubvenčného konania nepodstatná, a to vzhľadom na dôverné zaobchádzanie so všetkými predloženými informáciami, ktoré sa považujú za dôverné. Výrobcovia zaradení do vzorky boli požiadaní o poskytnutie bankového povolenia udeľujúceho urýchlené povolenie zástupcom Komisie na preskúmanie všetkých dokumentov (100) o úveroch poskytovaných jednotlivými finančnými inštitúciami. Niektoré skupiny zaradené do vzorky poskytli požadované povolenie v prípade určitých typov úverov.

(261)

Ako sa uvádza v odôvodnení 259, Komisia dostala vyplnený dotazník len od banky EXIM. Vyplnený dotazník obsahoval iba informácie o podnikovej štruktúre, správe a vlastníctve. Pokiaľ ide o vlastníctvo, banka EXIM nebola schopná poskytnúť dodatočné informácie o vlastníctve akcií jedného zo svojich akcionárov, t. j. spoločnosti Wutongshu Investment Platform Co., Ltd., ktorá vlastnila takmer 90 % jej akcií. Banka EXIM neposkytla žiadne informácie o úveroch (alebo iných finančných nástrojoch) poskytnutých výrobcom zaradeným do vzorky. Keďže neodpovedala žiadna finančná inštitúcia, Komisia nedostala žiadne overiteľné informácie špecifické pre spoločnosť, pokiaľ ide o preferenčné financovanie.

(262)

Keďže Komisia takéto informácie nemala k dispozícii, dospela k názoru, že nedostala zásadné informácie relevantné pre tento aspekt prešetrovania. Komisia preto informovala čínsku vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom preferenčného financovania možno bude musieť pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(263)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky oznámili vydávanie zelených dlhopisov a cenných papierov zabezpečených aktívami počas prešetrovania. Kým tieto dlhopisy sú len variáciou dlhopisov, ktoré už boli napadnuté v minulých prešetrovaniach v rámci programu preferenčného poskytovania úverov, zdá sa, že sa riadili legislatívnym a regulačným rámcom, ktorý bol špecifický pre zelené odvetvia, do ktorých patrí aj odvetvie BEV. Komisia identifikovala viac ako desať legislatívnych a regulačných dokumentov, ako sú „NDRC: usmernenia o vydávaní zelených dlhopisov“, „katalóg projektov na podporu zelených dlhopisov (vydanie z roku 2021) vydaný tromi ministerstvami a výbormi vrátane Čínskej ľudovej banky“ a „oznámenie Čínskej ľudovej banky [2015] č. 39 o vydávaní zelených finančných dlhopisov na medzibankovom trhu s dlhopismi“ týkajúce sa týchto špecifických dlhopisov, a požiadala čínsku vládu, aby vysvetlila regulačný rámec pre vydávanie a správu zeleného financovania a cenných papierov zabezpečených aktívami a úlohu každého zo zúčastnených aktérov vrátane spoločnosti poskytujúcich finančné prostriedky na automobil. Čínska vláda odmietla poskytnúť tieto informácie a tvrdila, že žiadosť Komisie neobsahovala úplný opis programu a že v správe o dostatočnosti dôkazov sa neposkytol žiadny dôkaz o finančnom príspevku, výhodách a špecifickosti, pokiaľ ide o takéto dlhopisy. Čínska vláda sa počas overovania na mieste odmietla venovať tejto konkrétnej téme a odpovedať na otázky Komisie.

(264)

Komisia poznamenala, že poskytovanie preferenčného financovania prostredníctvom vydávania dlhopisov bolo uvedené v správe o dostatočnosti dôkazov a že čínska vláda pred začatím prešetrovania nespochybnila existenciu tejto schémy. Komisia sa takisto domnievala, že zelené dlhopisy a cenné papiere zabezpečené aktívami sú len variáciou tejto schémy, ktorá je vo väčšine hľadísk podobná.

(265)

Dňa 21. mája 2024 čínska vláda predložila pripomienky k listu Komisie z 8. mája 2024, v ktorom uviedla svoj zámer uplatniť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 28 základného nariadenia (ďalej len „list podľa článku 28“).

(266)

V odpovedi na žiadosť o predloženie prílohy A finančným inštitúciám čínska vláda tvrdila, že Komisia by mala adresovať tieto žiadosti o informácie priamo príslušným subjektom. Čínska vláda okrem toho tvrdila, že finančné inštitúcie sú nezávislé hospodárske subjekty a nie sú prepojené s čínskou vládou. Čínska vláda ďalej tvrdila, že príloha A si vyžaduje dôverné a obchodne citlivé informácie.

(267)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Po prvé Komisia sa domnieva, že informácie vyžiadané od štátom vlastnených subjektov (či už od spoločností, alebo verejných/finančných inštitúcií) sú k dispozícii čínskej vláde v prípade všetkých subjektov, v ktorých je čínska vláda hlavným alebo väčšinovým akcionárom. Podľa zákona Čínskej ľudovej republiky o aktívach štátom vlastnených podnikov (101) agentúry pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi, ktoré sú zriadené Komisiou Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi, ako aj miestne ľudové samosprávy vykonávajú povinnosti a úlohy kapitálového prispievateľa podniku s majetkovou účasťou štátu v mene vlády. Takéto agentúry sú teda oprávnené prijímať výnosy z aktív, zúčastňovať sa na prijímaní zásadných rozhodnutí a vyberať zamestnancov na manažérske pozície v podnikoch s majetkovou účasťou štátu. Okrem toho podľa článku 17 uvedeného zákona o aktívach vo vlastníctve štátu musia podniky s majetkovou účasťou štátu akceptovať správu a dohľad zo strany samospráv a príslušných vládnych oddelení a agentúr, ako aj akceptovať verejný dohľad a zodpovedať sa poskytovateľom kapitálu.

(268)

Čínska vláda má okrem toho potrebné právomoci, pokiaľ ide o spoluprácu finančných inštitúcií, a to aj v prípade, ak nie sú vo vlastníctve štátu, keďže všetky patria do právomoci čínskeho bankového regulačného orgánu. Podľa článkov 33 a 36 zákona o bankovom dohľade (102) má napríklad NFRA právomoc vyžadovať od všetkých finančných inštitúcií zriadených v ČĽR, aby predložili informácie, ako sú finančné výkazy, štatistické správy a informácie týkajúce sa obchodných operácií a riadenia. NFRA môže takisto nariadiť finančným inštitúciám, aby zverejnili informácie verejnosti.

(269)

Čínska vláda tvrdila, že vysvetlila mechanizmus tvorby základnej úverovej sadzby a spomenula nejasnosti v súvislosti so žiadosťou Komisie o informácie týkajúce sa systému riadenia a hodnotenia úverov. Pokiaľ ide o zelené dlhopisy, čínska vláda tvrdila, že žiadosti Komisie ďalej neboli dostatočne jasné a presné, čo im bránilo poskytnúť presnú odpoveď.

(270)

Komisia sa domnievala, že tieto pripomienky sú nepodložené. Komisia sa opakovane položila osobitné jasné a relevantné otázky, na ktoré čínska vláda odmietla odpovedať poskytnutím príslušných informácií. Čínska vláda neposkytla potrebné informácie, ktoré by umožnili pochopenie mechanizmu tvorby základnej úverovej sadzby a podoprieť odpoveď čínskej vlády v tomto ohľade. Čínska vláda takisto neposkytla právny základ a regulačný rámec systému riadenia a hodnotenia úverov. Komisia sa okrem toho vo svojej žiadosti o informácie odvolávala na niekoľko osobitných úradných dokumentov týkajúcich sa zelených dlhopisov a spoločností poskytujúcich finančné prostriedky na automobil, pri ktorých čínska vláda neposkytla právny a regulačný rámec ani nebola ochotná vysvetliť, čo predstavuje zelený dlhopis, a to aj napriek jeho zmienke v úradných dokumentoch.

(271)

V súvislosti s bankou EXIM čínska vláda tvrdila, že požadované informácie by sa nemali považovať za potrebné. Čínska vláda okrem toho tvrdila, že požadované informácie obsahovali obchodné tajomstvá a banka EXIM ich nemohla poskytnúť. Komisia mala okrem toho dostať príslušné informácie od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(272)

Komisia poznamenala, že je na Komisii, aby určila, ktoré informácie sa považujú za potrebné na prešetrovanie, a nie na druhej zmluvnej strane, aby toto rozhodnutie urobila. Okrem toho, informácie týkajúce sa banky EXIM sú priamo prepojené s prešetrovanou schémou. Požadované informácie sú teda relevantné a nevyhnutné na to, aby Komisia schému náležite posúdila. Komisia napokon pripomenula, že čínska vláda nemá len regulačné právomoci, ale je aj zodpovedná za riadenie banky EXIM. Čínska vláda preto nemôže úplne presunúť zodpovednosť za poskytovanie informácií na výrobcov zaradených do vzorky. Z tohto dôvodu boli tvrdenia zamietnuté.

(273)

Keďže Komisia nemala k dispozícii požadované informácie, dospela k názoru, že nedostala zásadné informácie relevantné pre tento aspekt prešetrovania. Komisia preto informovala čínsku vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom preferenčného financovania vrátane vydania zelených dlhopisov a cenných papierov zabezpečených aktívami bude možno musieť pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(274)

S cieľom efektívne a na účely administratívneho zjednodušenia získať potrebné informácie od neprepojených dodávateľov vstupných materiálov (častí, komponentov a surovín) so sídlom v Číne Komisia požiadala čínsku vládu, aby dodávateľom vstupného materiálu a vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky zaslala osobitný dotazník, ako to oznámili čínskej vláde vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky.

(275)

Čínska vláda sa domnievala, že žiadosť Komisie, aby čínska vláda zaslala osobitný dotazník, je v rozpore s článkom 12 ods. 1 a ods. 9 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Domnievala sa, že povinnosť vykonať prešetrovanie a zbierať informácie od dodávateľov vstupného materiálu má prešetrovací orgán a že nemôže žiadať čínsku vládu, aby postúpila dotazníky nezávislým komerčným subjektom za predpokladu, že sú tieto subjekty verejnými orgánmi. Tvrdila, že tento predpokladaný prístup nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 písm. a) bodom 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia už má prístup k zoznamu dodávateľov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a mohla zaslať dotazníky priamo im.

(276)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že dodávatelia vstupných materiálov neboli náležite oboznámení o informáciách, ktoré sa od nich vyžadovali, nedostali 30-dňovú lehotu na predloženie požadovaných informácií a takisto nedostali dostatočnú príležitosť poskytnúť príslušné informácie písomne v zmysle článku 12 ods. 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(277)

Ďalej tvrdila, že dodávateľov to mohlo odradiť od toho, aby predložili svoje odpovede obsahujúce dôverné informácie prostredníctvom čínskej vlády, a že dotazník neobsahoval pokyny na predloženie verzie, ktorá nie je dôverná.

(278)

Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že dotazník zaslaný čínskej vláde obsahoval pokyny, v ktorých sa od nej vyžaduje, aby predložila dôkazy o tom, že dotazník skutočne zaslala dodávateľom vstupných materiálov. Čínska vláda vo svojom vyplnenom dotazníku nezverejnila takéto dôkazy. Keďže takéto dôkazy chýbali, Komisia usúdila, že tvrdenia týkajúce sa praktických aspektov týkajúcich sa dotazníka, ktorý sa má zaslať dodávateľom vstupných materiálov, sú sporné.

(279)

Čínska vláda neposkytla prehľad s názvami a vlastníckymi štruktúrami prešetrovaných čínskych dodávateľov vstupných materiálov, pričom tvrdila, že išlo o dôverné informácie alebo že takéto informácie nemá k dispozícii. Čínska vláda okrem toho neposkytla podrobné informácie o väčšine charakteristík domáceho trhu so vstupnými materiálmi pre BEV v Číne, okrem iného: podiel štátom vlastnených podnikov na domácej produkcii a spotrebe, veľkosť domáceho trhu, cenová politika štátu a/alebo štátom vlastnených podnikov, skutočné ceny vstupných materiálov na domácom trhu a štatistiky.

(280)

Keďže Komisia nedostala od čínskej vlády žiadne informácie týkajúce sa všetkých uvedených prvkov, okrem iného informácie o štruktúre domáceho trhu, mechanizmoch určovania cien a cenách a informácie o vlastníckych štruktúrach spoločností, dospela k záveru, že jej neboli doručené zásadné informácie relevantné na účely prešetrovania.

(281)

V odpovedi na list Komisie podľa článku 28 čínska vláda namietala proti uplatneniu dostupných skutočností.

(282)

Pokiaľ ide o informácie o rôznych častiach, komponentoch a surovinách, čínska vláda zopakovala svoj argument, že nemá žiadne informácie o dodávateľoch častí a komponentov, že nemá žiadnu kontrolu nad dodávateľmi, že nebolo možné prinútiť ich k spolupráci a že žiadosťami by sa mala zaoberať Komisia. Okrem toho tvrdila, že informácie, ktoré požadovala Komisia, sú príliš rozsiahle, nie sú potrebné na prešetrovanie a že rozsah prešetrovania bol nezákonne rozšírený. Podobne, pokiaľ ide o informácie o Čínskom združení výrobného odvetvia batérií (ďalej len „CBIA“), tvrdila, že nemá žiadnu kontrolu nad CBIA, ktoré nie je formálne prepojené s čínskou vládou, a že Komisia by mala predkladať svoje požiadavky priamo združeniu.

(283)

Napokon, pokiaľ ide o informácie o výrobe, spotrebe, štruktúre domáceho dodávateľského trhu a elasticite, čínska vláda tvrdila, že tieto údaje nemá k dispozícii.

(284)

Komisia poznamenala, že je na Komisii, aby určila, ktoré informácie sa považujú za potrebné na prešetrovanie, a nie na druhej zmluvnej strane, aby o tom rozhodla. Komisia nemôže prijať ani tvrdenie, že žiadosť o informácie je príliš rozsiahla, keďže vzhľadom na počet dodávateľov a príslušné vstupné materiály si informácie už podľa vymedzenia vyžadujú zhromaždenie veľkého množstva údajov. Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie, že čínska vláda nemá kontrolu nad dodávateľmi, a preto ich nemôže prinútiť k spolupráci, Komisia poukázala na dôvody vysvetlené v odôvodnení 278, pre ktoré považuje tieto tvrdenia za bezpredmetné.

(285)

Pokiaľ ide o tvrdenie o rozšírenom rozsahu, Komisia konštatovala, že táto konkrétna schéma už bola súčasťou správy o dostatočnosti dôkazov, že bola začlenená v oznámení o začatí konania a bola súčasťou konzultácií s čínskou vládou. Preto sa požadované informácie nikdy nerozšírili nad rámec pôvodného rozsahu.

(286)

Komisia najprv konštatovala, že čínska vláda nespochybnila, že neposkytla informácie týkajúce sa niektorého z ďalších združení, o ktorých Komisia žiadala informácie, a to CBIA, Čínskeho združenia odvetvia neželezných kovov (ďalej len „CNFA“), Čínskeho priemyselného združenia zdrojov energie (ďalej len „CIAPS“), Čínskeho združenia fotovoltického priemyslu (ďalej len „CPIA“), Čínskeho združenia priemyslu neželezných kovov (ďalej len „CNMIA“) a Čínskeho združenia priemyslu spracovania neželezných kovov (ďalej len „CNMPIA“). Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 278, čínska vláda nepredložila dôkazy o tom, že dotazníky zaslala dodávateľom alebo CBIA. Absencia takýchto dôkazov vyvoláva obavy týkajúce sa spolupráce pri prešetrovaní. Komisia nemôže súhlasiť ani s tým, že by čínska vláda nemala žiadne informácie o štruktúre trhov domácich dodávateľov. Ako je opísané v bode 3.7.2, Komisia konštatovala, že štát má podiely vo viacerých dodávateľoch batérií a lítia. Z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 268 má preto štát k dispozícii množstvo prostriedkov na zhromažďovanie informácií na zber údajov o podnikoch, do ktorých štát investuje. Okrem toho, ako dokazuje priama úloha CBIA a CIAPS na dodávateľských trhoch, štát má množstvo ďalších prostriedkov na zber údajov za všetky štátom vlastnené a iné subjekty pôsobiace na dodávateľských trhoch. Napokon, zber celkových štatistík o spotrebe, výrobe, štruktúre trhu a cenách je neoddeliteľnou súčasťou funkcií, ktoré zvyčajne vykonáva suverénny štát. Keďže Komisia nedostala od čínskej vlády žiadne informácie týkajúce sa uvedených prvkov, Komisia dospela k záveru, že nedostala dôležité informácie týkajúce sa prešetrovania a že sa pri svojich zisteniach týkajúcich sa vstupných materiálov musí opierať o dostupné skutočnosti.

(287)

Komisia požiadala čínsku vládu, aby vyplnila dotazník s osobitnými otázkami týkajúcimi sa politiky daňových subvencií na podporu a zavádzanie elektrických vozidiel novej generácie. Čínska vláda vo svojej odpovedi neposkytla základné požadované informácie o rôznych aspektoch, akými sú príprava, monitorovanie a vykonávanie schémy, ani odhady množstiev vozidiel, na ktoré sa schéma vzťahuje.

(288)

Čínska vláda nezverejnila žiadne prípravné dokumenty (uskutočniteľnosť, očakávané výsledky) ani priebežné či záverečné dokumenty (posúdenie výsledkov, vplyv na rozvoj výrobného odvetvia BEV, rozdelenie výhod medzi výrobcov a spotrebiteľov). Neurčila ani nevysvetlila typy záznamov, ktoré príslušné orgány uchovávajú v súvislosti s týmto programom.

(289)

Čínska vláda podobne neposkytla vládny splátkový kalendár pre BEV predané počas obdobia prešetrovania. Okrem toho neposkytla celkové výšky subvencií prevedených v súvislosti so žiadosťami týkajúcimi sa BEV za posledné štyri roky. Okrem toho neposkytla základ, podľa ktorého sa v priebehu rokov znižovali subvencie na vozidlo. Neuviedla ani počet BEV, na ktoré boli subvencie od roku 2018 prevedené. Čínska vláda nebola schopná vysvetliť postup na požadovanie finančných prostriedkov v prípade dovezených BEV.

(290)

Okrem toho čínska vláda nedokázala poskytnúť: i) ročné konsolidované tabuľky, v ktorých by boli uvedené sumy vyplatené za každého zahraničného výrobcu za každý dovezený model za posledné štyri roky; ii) žiadosti zahraničných spoločností o pokyny týkajúce sa vybavenia žiadosti o finančné prostriedky na daňové subvencie v rokoch 2020 – 2023; iii) počet dovezených BEV, na ktoré boli prevedené finančné prostriedky počas obdobia prešetrovania alebo v predchádzajúcich rokoch.

(291)

Čínska vláda napokon neposkytla ani vysvetlenie, či podobné schémy existujú na ústrednej alebo provinčnej úrovni.

(292)

Keďže Komisia nedostala od čínskej vlády žiadne informácie týkajúce sa všetkých uvedených prvkov, dospela k záveru, že jej neboli doručené zásadné informácie relevantné na účely prešetrovania.

(293)

V odpovedi na list Komisie podľa článku 28 čínska vláda namietala proti uplatneniu dostupných skutočností.

(294)

Čínska vláda tvrdila, že nemá prístup k informáciám o štúdiách uskutočniteľnosti, očakávaným výsledkom ani predbežným ani konečným dokumentom.

(295)

Čínska vláda takisto tvrdila, že informácie o harmonograme platieb vlády za BEV predané počas OP, povahe záznamov vedených príslušnými vládami v súvislosti s programom a počet BEV, na ktoré boli prevedené subvencie, a o deklarovaných predajoch BEV sú irelevantné a nie sú na účely tohto prešetrovania potrebné.

(296)

Pokiaľ ide o informácie o množstvách zaplatených zahraničným výrobcom v rámci programu podľa modelu, čínska vláda tvrdila, že tieto informácie nemá a že sú na účely tohto prešetrovania nepodstatné a zbytočné.

(297)

Komisia konštatovala, že je mimoriadne nepravdepodobné, aby si čínska vláda neuchovala informácie o štúdiách uskutočniteľnosti alebo očakávaných výsledkoch programu, ktorý sa realizoval niekoľko rokov a ktorý prešiel viacerými revíziami a úpravami na základe hodnotení a ktorý, čo je najdôležitejšie, zahŕňal značné sumy z centrálneho rozpočtu spravovaného vládou. Tieto opätovné hodnotenia by si mali vyžadovať určité informácie o očakávaných výsledkoch a informácie o spoločnostiach, ktoré tieto programy využívajú. V rozsahu, v akom sa informácie považujú za potrebné na to, aby Komisia dospela k záveru, môže preto Komisia v prípade potreby použiť dostupné skutočnosti.

(298)

Pokiaľ ide o relevantnosť informácií, Komisia poznamenala, že je na Komisii, aby určila, ktoré informácie sa považujú za potrebné na prešetrovanie, a nie na druhej zmluvnej strane, aby urobila toto rozhodnutie. Schéma platieb vlády vyvážajúcim výrobcom BEV na základe ich predaja BEV, sumy vyplatené domácim oproti zahraničným výrobcom a záznamy vedené o týchto platbách majú okrem iných prvkov ďalej priamu súvislosť s údajnou subvenčnou schémou pri jej výpočte a určení špecifickosti. Požadované informácie sú teda relevantné a nevyhnutné na to, aby Komisia schému náležite posúdila.

(299)

Komisia teda dospela k záveru, že sa musí v prípade zistení týkajúcich sa schémy politiky daňových subvencií na podporu a zavádzanie elektrických vozidiel novej generácie opierať o dostupné skutočnosti.

(300)

Komisia požiadala čínsku vládu, aby poskytla informácie týkajúce sa subvenčných schém na národnej, provinčnej alebo obecnej úrovni, ktoré poskytli výhodu výrobcom/vývozcom prešetrovaného výrobku počas posledných troch kalendárnych rokov pred obdobím prešetrovania a počas neho. Keďže čínska vláda v tejto súvislosti neposkytla žiadne informácie, zdalo sa, že sa neskontaktovala s nijakými orgánmi na nižšej ako centrálnej úrovni, či už na provinčnej, alebo obecnej úrovni, aby získala požadované informácie.

(301)

V odpovedi na list Komisie podľa článku 28 čínska vláda namietala proti uplatneniu dostupných skutočností.

(302)

Čínska vláda tvrdila, že jej chýbalo monitorovanie grantov, ktoré spoločnosti dostali od štátnej správy na nižšej úrovni. Okrem toho tvrdila, že z dôvodu nedostatočnej špecifickosti v otázke Komisie bolo pre čínsku vládu zaťažujúce zbierať rozsiahle informácie zo všetkých provincií a obcí Číny. Napokon tvrdila, že príslušnú dokumentáciu poskytli čínski vyvážajúci výrobcovia.

(303)

Komisia konštatovala, že je nepravdepodobné, že by si čínska vláda neuchovala žiadne informácie alebo že by nebola oprávnená požadovať od provincií a obcí informácie týkajúce sa prevodu hotovosti zo strany čínskej vlády alebo v jej mene. Patria sem podrobnosti, ako sú dôvody týchto prevodov hotovosti, príslušné sumy a príjemcovia vyplatených prostriedkov. V rozsahu, v akom sa informácie považujú za potrebné na to, aby Komisia dospela k záveru, môže preto Komisia v prípade potreby použiť dostupné skutočnosti.

(304)

Komisia takisto poznamenala, že žiadosti o informácie obsiahnuté v dotazníku a písomné upozornenia na nedostatky boli podrobné a konkrétne. Komisia podobne pripomenula, že čínska vláda je do schém aktívne zapojená, keďže kontroluje právny rámec, proces rozhodovania, vyplácanie grantov a programový návrh grantov. Čínska vláda preto nemôže úplne presunúť zodpovednosť za poskytovanie informácií na výrobcov zaradených do vzorky.

(305)

Keďže Komisia nedostala od čínskej vlády žiadne informácie týkajúce sa uvedených prvkov, Komisia sa domnievala, že nedostala dôležité informácie týkajúce sa prešetrovania a že sa pri svojich zisteniach o grantoch/ostatných subvenčných programoch vrátane štátnych/regionálnych/miestnych vládnych schém musí opierať o dostupné skutočnosti.

(306)

Komisia požiadala čínsku vládu, aby vyplnila dotazník s osobitnými otázkami týkajúcimi sa schémy oslobodenia od dane z nákupu. Čínska vláda vo svojej odpovedi na vládny dotazník neposkytla základné požadované informácie o oblastiach, akými sú príprava, monitorovanie a vykonávanie schémy, ani odhady množstiev vozidiel, na ktoré sa schéma vzťahuje.

(307)

Pokiaľ ide o prípravu a monitorovanie programu, Komisia neposkytla analýzu očakávaných výsledkov. Čínska vláda takisto neidentifikovala a nevysvetlila typy záznamov, ktoré uchovávajú príslušné orgány (napr. účtovné záznamy, podnikové spisy, databázy, rozpočtové schválenia atď.). Čínska vláda okrem toho neuviedla výšku ušlej dane v rámci tejto politiky. Čínska vláda ďalej neposkytla žiadne prechodné dokumenty vrátane výsledkov hodnotenia, posúdenia vplyvu na rozvoj výrobného odvetvia BEV a rozdelenia výhod medzi výrobcov a spotrebiteľov. Čínska vláda takisto nebola schopná uviesť predaj dovážaných BEV zahrnutých v katalógu, ktoré boli oprávnené v rámci tohto programu.

(308)

Pokiaľ ide o katalóg modelov elektrických vozidiel novej generácie oslobodených od dane z nákupu vozidiel, čínska vláda neposkytla odpovede týkajúce sa i) kritérií oprávnenosti, ii) informačných dokumentov týkajúcich sa zamietnutých modelov a žiadostí o model a iii) správ od výrobcov o ich žiadostiach. Čínska vláda najmä neposkytla vysvetlenie ani dôkazy, na základe ktorých by boli prijaté alebo zamietnuté žiadosti o zaradenie vozidiel do programu. Čínska vláda ďalej neposkytla dokumenty s informáciami o zamietnutých modeloch ani neposkytla uplatnenia modelov ani dokumenty zaslané výrobcom týkajúce sa zamietnutia týchto modelov.

(309)

Čínska vláda takisto neposkytla informácie týkajúce sa objemu registrovaných BEV v Číne. Čínska vláda ďalej neposkytla informácie o objeme dovezených BEV registrovaných počas obdobia prešetrovania alebo v predchádzajúcich obdobiach. Čínska vláda takisto neposkytla informácie týkajúce sa objemu registrácií NEV alebo BEV podľa značky, modelu a miesta registrácie. Čínska vláda napokon neposkytla žiadny výskum, ktorý by sa dal použiť ako referencia, pokiaľ ide o cenovú elasticitu v Číne.

(310)

Keďže Komisia nedostala od čínskej vlády žiadne informácie týkajúce sa akýchkoľvek uvedených prvkov, dospela k záveru, že jej neboli doručené zásadné informácie relevantné na účely prešetrovania.

(311)

V odpovedi na list Komisie podľa článku 28 čínska vláda namietala proti uplatneniu dostupných skutočností s odôvodnením, že čínska vláda nemala k dispozícii žiadne z požadovaných informácií.

(312)

Čínska vláda okrem toho tvrdila, že informácie týkajúce sa objemu registrácií BEV boli na účely prešetrovania nepodstatné.

(313)

Komisia poznamenala, že je veľmi nepravdepodobné, že by čínska vláda nemala informácie o počte vozidiel BEV registrovaných v Číne počas daného obdobia. Je to tak najmä vzhľadom na to, že na BEV sa v čase registrácie vzťahujú osobitné podmienky, ktoré musí čínska vláda vyhodnocovať, kontrolovať a monitorovať. Existuje komplexný súbor dokumentov, ktoré musia majitelia vozidiel predložiť dopravným orgánom počas procesu nákupu, registrácie a získania evidenčného čísla vozidla v Číne. Od okamihu nákupu sú kupujúci vozidiel povinní dodržiavať predpisy o dani z nákupu predložením vyhlásenia o dani z nákupu vozidla. V tomto vyhlásení sa vyžadujú podrobné informácie vrátane identifikačného čísla vozidla (VIN), ktoré jednoznačne identifikuje model vozidla a niektoré jeho charakteristiky. Okrem toho vozidlá registrované v Číne musia prejsť registračným procesom na čínskom dopravnom úrade, ktorý zahŕňa identifikáciu typu a modelu vozidla. Podobne môžu byť ku konkrétnym vozidlám priradené evidenčné čísla.

(314)

Rovnako je nepravdepodobné, že by čínska vláda neuchovávala žiadnu písomnú dokumentáciu týkajúcu sa zamietnutia modelov na zaradenie do katalógu, najmä keď postup zaradenia do katalógu zahŕňa predloženie značného množstva údajov od výrobcov a predpokladá sa pri ňom hodnotenie viacerých technických útvarov v rámci čínskej vlády. Komisia okrem toho poznamenala, že je nepravdepodobné, že by si čínska vláda neuvedomovala odhadované daňové príjmy, ktoré sa stratili v dôsledku dlhodobého programu. V skutočnosti ide o program s priamym vplyvom na rozpočet a potenciálom viesť k strate stoviek miliárd jüanov daňových príjmov ročne.

(315)

V rozsahu, v akom sa informácie považujú za potrebné na to, aby Komisia dospela k záveru, sa preto Komisia opierala o verejne prístupné zdroje.

(316)

Pokiaľ ide o relevantnosť informácií, Komisia konštatuje, že je na Komisii, aby určila, ktoré informácie sa považujú za potrebné na prešetrovanie, a nie na druhej zmluvnej strane, aby urobila toto rozhodnutie. Registrácia BEV má okrem toho priame prepojenie s údajnou subvenčnou schémou, a preto boli požadované informácie pre Komisiu dôležité, ako aj potrebné na náležité posúdenie tejto schémy.

(317)

Hoci, ako sa uvádza v bode 3.9, sa Komisia predbežne rozhodla nevydávať zistenia o tejto schéme, vyhradzuje si právo ďalej skúmať napadnuteľnosť schémy. V dôsledku toho sa Komisia možno bude musieť pri svojich zisteniach týkajúcich sa schémy oslobodenia od dane z nákupu opierať o dostupné skutočnosti, ak zhromaždí dostatočné údaje na to, aby dospela k záveru, že táto schéma je napadnuteľná.

(318)

Skupina SAIC pôvodne spolupracovala s Komisiou a poslala jej vyplnené dotazníky. Vyplnené dotazníky zaslali najmä jej prepojené subjekty vrátane šiestich výrobcov BEV. Zistilo sa však, že tieto vyplnené dotazníky majú veľké nedostatky, a 12. decembra 2023 Komisia informovala skupinu SAIC o zámere Komisie uplatniť článok 28 ods. 1 základného nariadenia s ohľadom na neposkytnutie informácií pred overovaním na mieste a skutočnosť, že keďže Komisia nedostala tieto informácie, jej zistenia môžu byť založené na dostupných skutočnostiach. Chýbajúce informácie sa okrem iného týkali výrobných nákladov, podrobných informácií týkajúcich sa nákupov hlavných vstupov a nezaslania vyplnených dotazníkov od prepojených spoločností zapojených do činností súvisiacich s prešetrovaným výrobkom, v prípade ktorého sa požadovalo vyplnenie dotazníka.

(319)

Skupina SAIC neposkytla chýbajúce informácie a tvrdila, že to bolo spôsobené vysokým počtom prepojených spoločností v skupine a že uplatnenie „dostupných skutočností“ by náležite neodrážalo jej vysokú úroveň spolupráce až do tohto bodu prešetrovania. Tvrdila, že za vysokým počtom nedostatočne vyplnených dotazníkov bolo často neodôvodnené množstvo informácií požadovaných Komisiou a vysoká koordinačná záťaž potrebná medzi mnohými prepojenými spoločnosťami.

(320)

Nedostatočná spolupráca sa však potvrdila, a to už pred overovaním na mieste, počas neho a po ňom, keďže neboli poskytnuté kľúčové informácie týkajúce sa okrem iného výrobných nákladov, kusovníkov, špecifikácií výrobkov vrátane chemického zloženia surovín zakúpených od dodávateľov a podporného zoznamu nákupov s jednotlivými obchodnými prípadmi pre dodávateľov, ani informácie týkajúce sa prijatých grantov. Komisia vysvetlila skupine SAIC, že tieto informácie sa považovali za potrebné na dosiahnutie konkrétnych zistení vzhľadom na subvencie prijaté z rôznych podporných opatrení. Okrem toho sa zdalo, že vyplnené dotazníky neposkytli ani ďalšie prepojené spoločnosti, hoci by si to ich činnosti vyžadovali.

(321)

Komisia zistila, že takéto potrebné chýbajúce informácie bránia prešetrovaniu. Skupina SAIC bola 23. apríla 2024 riadne informovaná o dôsledkoch len čiastočnej spolupráce pri prešetrovaní a o úmysle Komisie uplatniť článok 28 základného nariadenia, pokiaľ ide o nepredložené informácie alebo informácie, ktoré sa nedajú overiť. Komisia vyzvala spoločnosť, aby predložila pripomienky.

(322)

Komisii boli 30. apríla 2024 doručené pripomienky od skupiny SAIC. Skupina SAIC nesúhlasila s tým, ako Komisia posúdila celkovú úroveň spolupráce poskytnutú rôznymi subjektmi patriacimi do skupiny, a predložila niekoľko tvrdení vedúcich k záveru, že zamýšľané uplatnenie článku 28 základného nariadenia nie je opodstatnené.

(323)

Skupina SAIC uviedla, že niektoré aspekty posúdenia Komisie týkajúceho sa uplatnenia článku 28 základného nariadenia skreslili zaznamenané skutočnosti, a zopakovala, že pri prešetrovaní spolupracovala podľa svojich najlepších schopností. Skupina SAIC vysvetlila, že v prípadoch, keď nedokázala poskytnúť úplné alebo len čiastočné požadované informácie, poskytla „alternatívne dokumenty“ s cieľom umožniť prešetrovanie Komisie.

(324)

V tejto súvislosti sa skupina SAIC odvolávala na článok 28 ods. 3 základného nariadenia, ako aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (103), pričom tvrdila, že by sa mali akceptovať aj neúplné alebo inak nedostatočné odpovede.

(325)

Spoločnosť SAIC okrem toho zdôraznila zistenie súdu v tejto veci (104), ktorý usúdil, že „pojem „potrebné informácie“ odkazuje na informácie, ktorými disponujú zainteresované strany a ktoré inštitúcie Únie od nich žiadajú, aby ich poskytli na účely dosiahnutia zistení nevyhnutných v rámci antidumpingového zisťovania“. Súd v tej istej veci (105) rozhodol, že „týmto inštitúciám prislúcha, aby preukázali existenciu dumpingu, škody a príčinnej súvislosti medzi dovozmi, ktoré sú predmetom dumpingu, a touto škodou, a teda aj „potrebnú“ povahu určitej informácie na účely dosiahnutia záverov nutných v rámci antidumpingového zisťovania“.

(326)

Vzhľadom na zistenia súdu skupina SAIC usúdila, „že vzhľadom na veľmi zložitý charakter tohto prešetrovania (z hľadiska veľkého rozsahu požadovaných informácií, veľkého počtu spoločností, ktoré musia poskytnúť informácie, ako aj krátkeho času na poskytnutie informácií), by Komisia nemala uplatňovať uvedené kritériá na predložené informácie príliš prísne“ a „ak sa informácie považujú za nedostatočné, použitie dostupných skutočností by sa malo prísne obmedziť na nevyhnutný účel týchto informácií a za každých okolností by sa malo kontrolovať s odkazom na iné nezávislé zdroje v plnom súlade s článkom 28 ods. 5 základného nariadenia.“

(327)

Komisia pripomenula, že požadované informácie v skutočnosti poskytla iná skupina či poskytli iné skupiny zaradené do vzorky, a teda boli skupine SAIC ľahko k dispozícii. Skupina SAIC sa teda rozhodla neposkytnúť požadované informácie, o čom svedčí zoznam nepredložených dokumentov, ktorý podpísala a schválila počas overovania. Tento zoznam dokazuje, že bránila prešetrovaniu tým, že úmyselne nekonala podľa svojich najlepších schopností. Tieto informácie sa okrem toho považovali za potrebné na účely dosiahnutia primeraných záverov v prešetrovaní subvencií a v tejto súvislosti boli v súlade so zisteniami Súdneho dvora. Všetky príslušné informácie, ktoré skupina SAIC poskytla ako „alternatívne dokumenty vrátane chybne vyplneného dokumentu, sa náležite zohľadnili, keď ich bolo možné overiť. Komisia sa musela uchýliť k dostupným skutočnostiam, a to aj od nezávislých zdrojov, ako sa uvádza v bode 3.3, ktoré sa týkali preferenčných úverov, poistenia vývozných úverov, oslobodenia od dane z nákupu, vstupných materiálov a politiky daňových subvencií na podporu a zavádzanie elektrických vozidiel novej generácie len vtedy, keď boli predložené informácie jednoznačne nedostatočné (a uvedené v spoločne podpísaných prílohách k správam o overovaní na mieste) a Komisia mala dostatok podkladov na to, aby dospela k záveru o týchto schémach. Je nesprávne predpokladať, že Komisia uplatňovala kritériá stanovené v článku 28 ods. 3 základného nariadenia príliš prísne.

(328)

Keďže skupina SAIC vo svojich pripomienkach tvrdila, že „by sa malo pochybovať o informáciách v zázname tak, ako boli poskytnuté“, Komisia pri zverejňovaní základných skutočností a úvah vyvážajúcemu výrobcovi zaradenému do vzorky vysvetlila, že pri použití dostupných skutočností v zmysle článku 28 základného nariadenia použila informácie, ktoré poskytla skupina SAIC, v čo najvyššej miere, a až keď jej chýbali informácie, uchýlila sa k verejným nezávislým zdrojom. Tvrdenie, že neboli splnené právne normy na uplatňovanie článku 28 základného nariadenia, sa preto zamietlo.

(329)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 318 – 319, našlo sa niekoľko neohlásených prepojených spoločností, v prípade ktorých skupina SAIC počas prešetrovania nezaslala vyplnený dotazník. Zistilo sa, že tieto „nové“ spoločnosti sú prepojené a boli zapojené do rôznych kľúčových zmluvných vzťahov zahŕňajúcich činnosti, ako je poskytovanie vstupných materiálov, kapitálu, úverov, záruk a ďalších druhov financovania v rámci skupiny SAIC. Skupina SAIC opakovanie zamietala žiadosť Komisie o vyplnenie dotazníka, pričom tvrdila, že to porušuje základné práva skupiny SAIC, no bez toho, aby uviedla odôvodnené argumenty.

(330)

Skupina SAIC vo svojich pripomienkach tvrdila, že tieto prepojené spoločnosti nemohli alebo nemuseli spolupracovať pri prešetrovaní a že v každom prípade bolo uplatnenie článku 28 základného nariadenia na tieto spoločnosti neodôvodnené alebo malo byť prísne obmedzené. Dôvody uvádzané skupinou SAIC sa týkali viacero faktorov, napríklad:

(331)

Komisia súhlasila s tým, že v súlade s uvedenou vysvetľujúcou poznámkou by prepojená spoločnosť s veľmi nízkou transakčnou hodnotou, ktorá predstavovala menej ako 1 % nákupov skupiny SAIC, mohla byť v tomto prešetrovaní skutočne vyňatá z povinnosti zaslať vyplnený dotazník. Komisia si však vyhradzuje právo uplatniť článok 28 základného nariadenia na dodávané časti tejto prepojenej spoločnosti skupine SAIC, keďže si nedokázala overiť tieto informácie.

(332)

Komisia poznamenala, že dotknutý prepojený dodávateľ a skupina SAIC spoločne prevádzkovali spoločnosť na vývoj, výrobu a predaj batériových článkov, modulov a súprav, a preto boli právne uznanými obchodnými partnermi. Považujú sa preto za prepojených v zmysle článku 127 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447, a tým sa im nastoľuje zákonná povinnosť predložiť vyplnený dotazník o dotáciách ako prepojená strana podľa pokynov v dotazníku a následnej korešpondencie. Tvrdenie skupiny sa preto zamietlo.

(333)

Skupina SAIC tvrdila, že Komisia by mala preskúmať svoje posúdenie a upustiť od uplatnenia článku 28 základného nariadenia pri spoločnostiach, ktoré odmietli zverejniť finančné alebo zmluvné prepojenia a dohody o spoločnom podniku, a že v takýchto prípadoch by mala využiť len verejne dostupné informácie v súlade s článkom 28 ods. 5 základného nariadenia. Komisia opakovanie naznačovala skupine SAIC, že skutočnosť, že niektoré informácie sa považovali za „hlavné obchodné tajomstvo“, bola nepodstatná vzhľadom na dôverný charakter informácií predložených v rámci antisubvenčných konaní v súlade s článkom 29 základného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(334)

Skupina SAIC tvrdila, že Komisia náležite nevysvetlila, prečo by mali niektoré prepojené spoločnosti vyplniť dotazník. Komisia však vo svojej druhej žiadosti vysvetlila, že podľa informácií dostupných v spise (organizačná schéma znázorňujúca dôležitú finančnú a/alebo kontrolnú úlohu prepojených spoločností) boli tieto spoločnosti prepojené, keďže sa zdalo, že sú zapojené do poskytovania kapitálu, úverov alebo iných typov financovania v rámci skupiny SAIC. Komisia však po prijatí druhej negatívnej odpovede na svoju žiadosť zo strany skupiny SAIC svoju žiadosť nezopakovala a 23. apríla 2024 informovala skupinu SAIC o dôsledkoch nespolupráce.

(335)

Skupina SAIC odmietla zaslať vyplnený dotazník týkajúci sa prepojenej spoločnosti, o ktorej sa počas jedného z overovania na mieste zistilo, že je zapojená do dohody o spracovaní. Hoci skupina SAIC uznala, že táto prepojená spoločnosť bola zapojená do výroby prešetrovaného výrobku, zároveň tvrdila, že Komisia mala „potvrdiť“, že je potrebné vyplniť dotazník. Táto pripomienka poukázala na nedostatočnú spoluprácu skupiny SAIC, ktorá nakoniec tvrdila, že akékoľvek použitie článku 28, ak vôbec nejaké v súvislosti s touto prepojenou spoločnosťou existuje, by sa malo obmedziť na prvky, ktoré nesúvisia so subvenciami. Tvrdenie sa zamietlo.

(336)

V skutočnosti existenciu týchto prepojených spoločností odhalili informácie poskytnuté pri prvotnom predložení informácií pred predložením vyplnených dotazníkov, vo vyplnených dotazníkoch alebo počas príležitostného overovania na mieste. Tieto prepojené spoločnosti boli buď dodávateľmi, alebo zákazníkmi skupiny SAIC a často sa zdalo, že sú zapojené do činností týkajúcich sa prešetrovaného výrobku, či už ako výskumný ústav, dodávateľ častí a komponentov uvedený v správe o dostatočnosti dôkazov, logistické spoločnosti a pod. Vzhľadom na povahu svojich činností mali poskytnúť vyplnený dotazník, ktorý by Komisii umožnil overiť informácie a prípadne požiadať o ďalšie dôkazy.

(337)

Skupina SAIC vo svojich pripomienkach tvrdila, že po značných písomných upozorneniach na nedostatky, ktoré dostala od Komisie, sa niektoré informácie skutočne poskytli dodatočne a dali sa plne overiť počas overovania na mieste. Skupina SAIC však poukazovala len na informácie, ktoré sa týkali a oslobodenia od dane z nákupu a spotrebnej dane pre domácich zákazníkov, a teda uznala, že všetky ostatné chýbajúce informácie zostali počas prešetrovania nezverejnené. V písomných upozorneniach na nedostatky sa zdôraznili kľúčové problematiky, ktoré individuálni výrobcovia, ktorí patria do skupiny SAIC, zámerne odmietli uviesť (informácie v ich vyplnenom dotazníku týkajúce sa prognóz výroby a predaja, výrobných nákladov, nákupov a oslobodenia od spotrebnej dane pri predaji na domácom trhu).

(338)

Skupina SAIC poskytla prehľad dokumentov, ktoré neboli predložené pred overovaním a počas overovania na mieste, pričom požiadala Komisiu, aby uplatnila článok 28 základného nariadenia len na tie dokumenty, ktoré neposkytli jednotlivé subjekty. Komisia preskúmala zoznamy a zotrvala na svojom postoji, pokiaľ ide o tie prvky na zozname, ktoré sa zaslali skupine SAIC, ktoré podliehali použitiu dostupných skutočností, ako sú grantové programy, poskytovanie batérií za nižšiu než primeranú odplatu, ušlý príjem prostredníctvom programu oslobodenia a zníženia daní a poskytovanie preferenčného financovania (ako sú dlhopisy a kapitálové injekcie) a chýbajúce vyplnené dotazníky. Žiadosť o nezamietnutie poskytnutých informácií, pokiaľ ide o nižšie uvedené prvky, bola zamietnutá:

(339)

Kusovníky sú rozsiahle zoznamy surovín, komponentov a pokynov požadovaných na výrobu výrobku. Komisia opakovane vysvetlila skupine SAIC ich význam pri prešetrovaní, keďže umožnili identifikovať hlavné jednotlivé komponenty a materiály, ktoré tvoria hotový výrobok, a ich pôvod.

(340)

V predmetnom prípade subvencií bol kusovník rovnako dôležitý na identifikáciu častí použitých pri montáži hotového výrobku (BEV alebo komponentov, ako sú batérie), použitých množstiev, ich špecifikácie, interného čísla materiálu a následne mena ich dodávateľov. Kusovníky takisto umožnili určiť priamu súvislosť s výrobnými nákladmi, keďže sa mohli použiť ako základ na výpočet štandardných nákladov, skutočných nákladov a rozdielov odvodených z rozdielu medzi nimi.

(341)

Skupina SAIC neposkytla úplné údaje týkajúce sa kusovníka ani výrobných nákladov, pričom tvrdila, že kusovník nebol potrebný na antisubvenčné prešetrovania, keďže sa netýkal žiadneho prvku na výpočet subvenčného rozpätia. Komisia nesúhlasila s týmto posúdením a potvrdila, že tieto informácie sú potrebné na to, aby bolo možné posúdiť úplnosť a presnosť informácií týkajúcich sa výrobných nákladov, ale aj najdôležitejších častí a komponentov.

(342)

Skupina SAIC uznala, že informácie týkajúce sa špecifikácií výrobku by sa mali poskytnúť len v závislosti od jednotlivého prípadu a len v častiach. Skupina SAIC sa ďalej domnievala, že Komisia mohla použiť iný prístup na zosúladenie poskytnutých údajov. Skupina SAIC požiadala každý subjekt o rovnakú úroveň informácií o kusovníku, a v dôsledku toho usúdila, že išlo o nespravodlivé zaobchádzanie, ktoré predstavuje porušenie Charty základných práv, keďže išlo o iné dostupné metódy na overenie informácií uvedených v tabuľke týkajúcej sa dodávky dielov.

(343)

Komisia trvala na tom, že žiadny z prepojených dodávateľov batérií neposkytol potrebné podporné dokumenty, ktoré požadoval prešetrovací tím, a najmä ich špecifikácie. Komisia sa najskôr domnievala, že informácie o kusovníku mal poskytnúť každý zo subjektov, keďže na požiadanie počas overovania na mieste potvrdili, že hoci takéto informácie mali, nemohli ich poskytnúť z rôznych dôvodov, ktoré boli väčšinou spojené s dohodou o mlčanlivosti podpísanou s dodávateľmi a s vlastnými obchodnými tajomstvami spoločnosti. Kusovník okrem toho použili subjekty pri príprave vyplneného dotazníka s cieľom určiť vstupné materiály, ktoré bolo potrebné nahlásiť, a zodpovedajúcich dodávateľov, ktorí by mali poskytnúť vyplnený dotazník. Toto je jeden z dôvodov, ktoré viedli Komisiu k tomu, aby po overovaní na mieste obnovila svoju žiadosť. Komisia umožnila každému subjektu poskytnúť informácie týkajúce sa kusovníka a iných častí dodávky a špecifikácií surovín, pričom si však vyhradila právo nezohľadňovať tieto informácie, keďže ich nebolo možné overiť na mieste.

(344)

Ako sa uvádza vyššie, skupina SAIC tvrdila, že chemické látky a špecifikácia batériového článku a batériového systému používaného niektorými výrobcami sa mohli overiť bez použitia kusovníka a že informácie týkajúce sa špecifikácie niektorých surovín použitých výrobcom batérií zapojeným do vzorky sa dali overiť bez použitia kusovníka. V niektorých prípadoch skupina SAIC poskytla informácie týkajúce sa kusovníka ako súčasť dokladov overovania.

(345)

Skutočnosť, že spoločnosť umožnila Komisii zobrazenie kusovníka pre jedinečný typ prešetrovaného výrobku, sa v žiadnom prípade nerovná poskytnutiu požadovaných informácií. Okrem neúplnosti informácií, ktoré bolo možné zobraziť (iba jeden typ prešetrovaného výrobku v niektorých výnimočných prípadoch), skupina SAIC potvrdila, že odmietla poskytnúť ľahko dostupné informácie Komisii, keď ju o ne požiadala.

(346)

Komisia najskôr zamietla tvrdenie, že kusovník nebol pri prešetrovaní relevantný a nemohol mať žiadny vplyv na výpočty výšky subvencie. Po druhé po identifikovaní batérií a iných surovín ako kľúčových faktorov, ktoré môžu byť predmetom subvencovania, a pri nezaslaní informácií o kusovníku, ktoré by Komisii umožnili posúdiť úplnosť, presnosť a špecifikácie častí dodávaných výrobcom zaradeným do vzorky, Komisia sa rozhodla využiť iné zdroje informácií o surovinách ako dostupné skutočnosti.

(347)

Skupina SAIC vo svojich pripomienkach k uplatňovaniu článku 28 potvrdila, že z dôvodov zachovania dôvernosti nemohla vždy poskytnúť zoznamy nákupov s jednotlivými obchodnými prípadmi, keďže tieto prvky sa týkali výrobných nákladov, a preto boli obchodným tajomstvom. V niektorých prípadoch však tvrdila, že príslušnú tabuľku možno overiť počas overovania na mieste. Skupina SAIC tvrdila, že predložila komplexný súhrn požadovaných informácií vo forme tabuliek, ktoré obsahovali všetky potrebné informácie na výpočet výšky subvencie, a že Komisia ich mohla overiť počas overovania na mieste. Skupina SAIC však mohla poskytnúť iba snímku obrazovky s informáciami zobrazenými Komisii, keďže zdroj informácií zostal dôverný a požadovaný zoznam nákupov nebolo možné poskytnúť, hoci bol ľahko dostupný. Skupina SAIC dospela k záveru, že predložené informácie v každom prípade spĺňajú kritériá článku 28 ods. 3 základného nariadenia.

(348)

Komisia nesúhlasila s tvrdením, že predložené informácie spĺňajú kritériá článku 28 ods. 3 základného nariadenia. Neposkytnutie priameho prístupu k určitým dokumentom a poskytnutie snímky obrazovky či súhrnných údajov bez poskytnutia príslušných požadovaných informácií sa nemôže v žiadnom prípade rovnať poskytnutiu požadovaných informácií vo forme dôkazu, ktorým sa zaistí, že informácie možno riadne overiť. Nedostatočné poskytnutie skutočných požadovaných údajov spôsobuje ťažkosti pri dosahovaní primerane presného zistenia. Okrem toho, vzhľadom na to, že informácie boli ľahko dostupné, nemožno sa domnievať, že strana konala podľa svojich najlepších schopností.

(349)

Komisia takisto poznamenala, že informácie týkajúce sa nákupov neodrážali skutočné náklady, ale štandardné náklady, a teda rozpočtové náklady zaznamenané v systéme plánovania podnikových zdrojov (ďalej len „ERP“). Na základe toho a vzhľadom na uvedené zistenia týkajúce sa kusovníka nebola Komisia schopná overiť presnosť informácií o množstve a nákladoch týkajúcich sa častí a komponentov nahlásených výrobcami prešetrovaného výrobku zaradenými do vzorky, a preto zamietla tvrdenie, že predložené informácie spĺňajú kritériá článku 28 ods. 3 základného nariadenia.

(350)

Skupina SAIC vo svojich pripomienkach uviedla, že v jednom prípade zosúladila zoznam s jednotlivými obchodnými prípadmi na mieste s účtovnými záznamami. Tvrdila, že v prípade tohto subjektu a ostatných výrobných subjektov, keď o to boli požiadané počas overovania na mieste, poskytla príslušné nákupné doklady vrátane faktúr, nákupných objednávok, záznamov v systémoch ERP v podobe dôkazov. Najmä dvaja dodávatelia batérií poskytli svoje zmluvy so zákazníkmi, t. j. s výrobcami BEV v rámci skupiny, ako dôkazy overovania. Skupina SAIC sa teda domnievala, že kritériá článku 28 ods. 3 základného nariadenia neboli splnené a že Komisia by mala tieto informácie v plnej miere zohľadniť.

(351)

Komisia zamietla tvrdenie, že skupina SAIC v plnej miere spolupracovala poskytnutím kúpnych rámcových zmlúv. Sama skupina SAIC uznala, že vzhľadom na údajnú vysoko dôvernú povahu týchto dokumentov nemohla v plnom rozsahu poskytnúť žiadnu kúpnu rámcovú zmluvu pre dodávateľov častí a komponentov, ktorí boli uvedení v príslušnej časti vyplneného dotazníka. Potvrdil to aj zoznam dokumentov, ktoré neboli poskytnuté počas overovania na mieste ani po ňom, v dôsledku čoho nebolo možné poskytnúť úplný súbor dokumentov vrátane dokumentov, ako je rámcová zmluva a technické špecifikácie. Komisia okrem toho skupine SAIC pripomenula, že takýto dokument sa mal predložiť ako súčasť pôvodného vyplneného dotazníka. Vzhľadom na dôverné zaobchádzanie so všetkými „citlivými“ informáciami predloženými v rámci antisubvenčných konaní bolo takéto tvrdenie neodôvodnené. Vzhľadom na to, že tieto dokumenty boli pre skupinu SAIC ľahko dostupné a mali sa predložiť ako súčasť vyplneného dotazníka, Komisia sa domnievala, že skupina SAIC nekonala podľa svojich najlepších možností. Komisia preto zamietla tvrdenie, že predložené informácie spĺňali kritériá podľa článku 28 ods. 3 základného nariadenia.

(352)

Komisia sa domnievala, že zobrazovanie excelových súborov a výpisov účtovnej knihy na obrazovke a zasielanie snímok obrazovky bez poskytnutia základných informácií nemôže byť náhradou za poskytnutie úplného zoznamu predaja s jednotlivými obchodnými prípadmi, aby sa umožnilo úplné zosúladenie údajov uvedených v príslušných tabuľkách.

(353)

Skupina SAIC vo svojich pripomienkach tvrdila, že Komisia nezohľadnila rôznorodosť účtovných a finančných systémov existujúcich v rámci skupiny SAIC a že nebolo nevyhnutné ani potrebné, aby Komisia požadovala zoznam s jednotlivými obchodnými prípadmi, aby mohla plne zosúladiť tabuľky týkajúce sa predaja v dotazníku. Komisia by preto mala sa zdržať použitia článku 28, keďže niektoré overené spoločnosti predložili zoznam s jednotlivými obchodnými prípadmi ako súčasť overovacích dôkazov a tieto informácie poskytnuté rôznymi subjektmi v každom prípade spĺňali podmienky stanovené v článku 28 ods. 3 základného nariadenia.

(354)

Komisia sa domnievala, že informácie poskytnuté iba v podobe snímok obrazovky, ktoré obsahovali len obmedzené údaje alebo ukazovali niektoré príklady, neumožnili overenie a zosúladenie základných údajov, a preto toto tvrdenie zamietla. V dôsledku neposkytnutia podrobných informácií a poskytnutia len snímok obrazovky Komisia nemohla overiť presnosť poskytnutých informácií, napríklad či sa jednotlivé transakcie predaja skutočne vzťahovali na prešetrovaný výrobok.

(355)

Vo svojich pripomienkach skupina SAIC potvrdila, že nebola schopná poskytnúť originálne kópie dohôd o spoločnom podniku s ohľadom na niektoré zo svojich výrobných subjektov, pričom však tvrdila, že obsah týchto dohôd o spoločnom podniku sa odrážal v stanovách, keďže boli „preformulované“ v stanovách. Len jeden subjekt predložil dohodu o spoločnom podniku ako súčasť pôvodného vyplneného dotazníka.

(356)

Ako sa uvádza vyššie, Komisia opakovane naznačovala skupine SAIC, že skutočnosť, že niektoré informácie sa považujú za „hlavné obchodné tajomstvo“, bola nepodstatná vzhľadom na dôverný charakter informácií predložených v rámci antisubvenčných konaní v súlade s článkom 29 základného nariadenia. Tvrdenie, že obsah chýbajúcich zmlúv o spoločnom podnikaní bol „preformulovaný“ v stanovách, nebolo možné overiť bez prijatia zmlúv o spoločnom podnikaní. Keďže jeden výrobca BEV v rámci skupiny SAIC poskytol kópiu spoločného podnikania, žiadny z ostatných výrobcov BEV takýto dokument neposkytol. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(357)

Skupina SAIC tvrdila, že požadované dokumenty (investičné plány, schválenie, monitorovanie investícií a štúdie uskutočniteľnosti na roky 2020 – 2023 a prognózy predaja) neboli pre výpočet výšky subvencie počas obdobia prešetrovania relevantné, keďže tieto dokumenty neobsahovali žiadne prvky ani údaje potrebné na výpočet výšky subvencie. Okrem toho požadované dokumenty už boli buď dostupné vo verejne dostupných výročných správach, alebo obsahovali dôverné informácie týkajúce sa strán, nad ktorými skupina SAIC nemala významnú kontrolu, a preto ich nebolo možné zverejniť.

(358)

Komisia nesúhlasila so skupinou SAIC a domnievala sa, že informácie umožňujúce posúdiť povahu a objem plánovaných investícií týkajúcich sa prešetrovaného výrobku boli pri prešetrovaní relevantné nielen na posúdenie hrozby značnej ujmy, ale napríklad aj na posúdenie výrobnej kapacity prešetrovaného výrobku. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(359)

Skupina SAIC tvrdila, že nie je potrebné predložiť požadované správy o prognóze, pretože buď neexistujú, alebo sa týkajú informácií po období prešetrovania, a preto ich nie je potrebné overovať. Skupina SAIC preto dospela k záveru, že by bolo nepodstatné uplatniť článok 28 v súvislosti s týmto prvkom prešetrovania.

(360)

Keďže Komisia usúdila, že nemôže overiť tieto tvrdenia počas overovania na mieste, tvrdenie, že by bolo irelevantné uplatňovať článok 28 v súvislosti s týmto aspektom prešetrovania, bolo zamietnuté.

(361)

Komisia zdôraznila, že poskytnuté bankové povolenia sa nevzťahovali na všetky banky, s ktorými mali subjekty skupiny SAIC obchodný vzťah, a že vzor dotazníku týkajúceho sa bankového povolenia bol upravený bez predchádzajúceho upozornenia.

(362)

Skupina SAIC tvrdila, že upravila vzor tak, aby začlenil bankové akcepty a úverové linky do rozsahu bankových oprávnení, a preto by sa takéto úpravy vzoru nemali v žiadnom prípade považovať za zníženie rozsahu bankových oprávnení, práve naopak. Skupina SAIC tvrdila, že poskytla požadované informácie a že by ich Komisia mala zohľadniť v nominálnej hodnote.

(363)

Komisia poznamenala, že niektoré subjekty skupiny SAIC neoznámili informácie týkajúce sa bankových oprávnení, úverových liniek a konverzií dlhu na kapitál, a preto nedostala kľúčové informácie dôležité pre tieto aspekty prešetrovania. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(364)

Hoci skupina SAIC nepopiera, že prijala granty od čínskej vlády, tvrdila, že na účely výpočtu výšky subvencie nebolo nevyhnutné použiť „jednotlivé sumy prijaté na jeden grant, čas prijatia grantov, opis grantov, príslušné oznámenia vlády s uvedením charakteru grantov a ďalšie potrebné informácie“, keďže vykazované sumy sa týkali grantov prijatých pre subjekty ako celku a nevzťahovali sa len na prešetrovaný výrobok. Okrem toho by sa výška grantov prijatých počas obdobia prešetrovania, ako sa uvádza v tabuľkách, mohla priamo zosúladiť so súvahou a s účtami hlavnej knihy, najmä účtami týkajúcimi sa neprevádzkových príjmov a/alebo príjmov zo subvencií.

(365)

V dôsledku toho však Komisia nedokázala určiť základné subvenčné schémy, výšku grantov prijatých počas obdobia prešetrovania, ani to, či sa tieto granty týkali dlhodobého majetku alebo nie. Komisia zamietla tvrdenie, že informácie týkajúce sa grantov sa mohli overiť.

(366)

Skupina SAIC tvrdila, že práva na využívanie pôdy neboli jednou z oblastí, na ktoré sa vzťahuje žiadosť Komisie o podkladové dokumenty. Po overovaniach na mieste nemala Komisia ani žiadne otázky týkajúce sa práv na využívanie pôdy, s výnimkou dvoch subjektov, ktorým odpovedala 21. februára 2024.

(367)

V prípade určitých dokumentov, ktoré boli vyžiadané počas overovania na mieste, niektoré subjekty patriace do skupiny SAIC vysvetlili, že požadované dokumenty pochádzali z obdobia spred jedného alebo dvoch desaťročí a už boli archivované, alebo sa týkali tretej strany, na ktorú nemala oprávnenie. Skupina SAIC preto tvrdila, že suma nahlásená za práva na využívanie pôdy by sa mala považovať za presnú a ako taká by sa mala použiť a že Komisia by nemala uplatňovať článok 28. Komisia sa domnievala, že pôvodné dohody o právach na využívanie pôdy, nákupná zmluva a podporné dokumenty s počiatočnou zaplatenou cenou práva na využívanie pôdy boli vyžiadané, pričom v niekoľkých prípadoch sa zistilo, že prijaté informácie boli neúplné a neumožňovali úplné overenie prijatých informácií. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(368)

Skupina SAIC tvrdila, že Komisia nepožadovala dokumenty týkajúce sa dlhopisov a medzipodnikového financovania. Skupina SAIC poznamenala, že informácie o cenných papieroch zabezpečených aktívami sa nepožadovali v časti dotazníka týkajúcej sa poskytovania preferenčného financovania zo strany štátnych politických bánk a komerčných bánk vo vlastníctve štátu, a preto zamietla akékoľvek zamýšľané uplatnenie článku 28.

(369)

Komisia sa domnievala, že v dotazníku sa osobitne požadujú informácie o medzipodnikovom financovaní, a najmä o dlhopisoch. Po prvé spoločnosti zapojené do poskytovania kapitálu boli požiadané o poskytnutie vyplneného dotazníka; po druhé cenné papiere zabezpečené aktívami sú typom dlhopisu, o ktorom sa v dotazníku požadovali informácie. Komisia okrem toho našla protichodné informácie vo verejnej oblasti s ohľadom na prepojené spoločnosti, ktoré nespolupracovali (pozri odôvodnenie 320), čo jasne svedčí o tom, že neboli zverejnené dôležité informácie týkajúce sa subvencií, a preto bola žiadosť zamietnutá.

(370)

Skupina SAIC uviedla, že správy zástupcov pre zníženie daní v oblasti výskumu a vývoja zvyčajne vypracúvajú daňoví zástupcovia podľa pokynov spoločností. Ich vypracovanie však nie je povinné, a preto sa požiadavka na takéto správy neuplatňuje. Okrem toho tieto správy neboli potrebné ani nevyhnutné na overenie súm odpočtov na výskum a vývoj, keďže prevládali príslušné sumy vykázané v daňovom priznaní k dani z príjmov podnikov. Skupina SAIC namietala proti akémukoľvek plánovanému uplatňovaniu článku 28 základného nariadenia.

(371)

Ako sa zistilo pri jednom overovaní na mieste, Komisia sa domnievala, že úprava informácií v správe zástupcov pre zníženie daní v oblasti výskumu a vývoja, ktorá umožňovala dodatočný odpočet výdavkov na výskum a vývoj, ako to bolo v prípade jedného zo subjektov, sa nedá považovať za úplnú spoluprácu. Keďže skupina SAIC neposkytla tieto informácií, ktoré sa údajne netýkali prešetrovaného výrobku, ale ktoré mala ľahko k dispozícii, Komisia nebola schopná posúdiť aspekt špecifickosti príslušnej schémy zníženia daní. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(372)

Počas prešetrovania Komisia zistila, že niektoré chýbajúce potrebné informácie bránili prešetrovaniu, konkrétne:

(373)

V dôsledku toho Komisia 23. apríla 2024 informovala skupinu Geely o svojom úmysle uplatniť článok 28 základného nariadenia, pokiaľ ide o nepredložené informácie. Komisia vyzvala spoločnosť, aby predložila pripomienky.

(374)

Skupina Geely 30. apríla 2024 predložila pripomienky týkajúce sa zámeru Komisie uplatniť dostupné skutočnosti na informácie uvedené v odôvodnení 372 a v liste z 23. apríla 2024.

(375)

Skupina Group najskôr tvrdila, že sa od nej nemôže žiadať, aby predložila dôverné informácie od neprepojeného dodávateľa, ktorého nemôže poučovať, a v každom prípade boli Komisii poskytnuté primerane relevantné informácie. Skupina Geely nevlastnila tohto dodávateľa a nemala žiadnu právomoc nad podnikaním a riadením svojho dodávateľa.

(376)

Komisia poznamenala, že dotknutý dodávateľ a skupina Geely spoločne prevádzkovali spoločnosť na vývoj, výrobu a predaj batériových článkov, modulov a súprav, a preto boli právne uznanými obchodnými partnermi. Považujú sa preto za prepojených v zmysle článku 127 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447, a tým sa im podľa pokynov v dotazníku a následnej korešpondencie nastoľuje zákonná povinnosť predložiť vyplnený dotazník o dotáciách ako prepojená strana. Tvrdenie skupiny sa preto zamietlo.

(377)

Skupina Geely po druhé tvrdila, že nedokáže poskytnúť viac informácií od finančných spoločností, ktoré získali prostriedky pre svoje podnikanie v oblasti BEV. Všetky subjekty skupiny Geely zapojené do financovania v súvislosti BEV predložili požadované odpovede na časti A a E pôvodných dotazníkov. Skupina Geely okrem toho tvrdila, že žiadosť je príliš rozsiahla, nie je dostatočne presná a nie je priamo dôležitá na účely prešetrovania.

(378)

Prostredníctvom verejne dostupných zdrojov však Komisia našla niekoľko cenných papierov zabezpečených aktívami (vrátane zelených cenných papierov zabezpečených aktívami) platných v období prešetrovania, ktoré emitovala aspoň jedna zo spoločností skupiny Geely, o ktorých skupina neposkytla žiadne informácie, a to ani po zaslaní osobitnej žiadosti, pričom cenné papiere zabezpečené aktívami sú typom dlhopisu, v rámci ktorého sa požadovalo vyplnenie informácií v pôvodnom dotazníku. Tvrdenie skupiny Geely sa preto zamietlo.

(379)

Po tretie, pokiaľ ide o poskytovanie úplných informácií o povahe grantových programov, skupina Geely vysvetlila, že povaha a opis grantových programov by sa dala takmer vždy identifikovať v bankových výpisoch súvisiacich s jednotlivými grantovými platbami. Skupina Geely ďalej vysvetlila, že nevlastní dodatočné informácie týkajúce sa grantových programov vrátane právneho základu a že by sa mali požadovať od čínskej vlády.

(380)

Komisia konštatovala, že z obmedzených informácií, ak boli k dispozícii na bankovom výpise, nebola schopná určiť základné subvenčné schémy pre grantové programy vo vzťahu k prešetrovanému výrobku. Ako sa uvádza v odôvodnení 300, Komisia zároveň poznamenala, že čínska vláda neposkytla žiadne informácie týkajúce sa grantov ad hoc poskytnutých skupinám zaradeným do vzorky. Tvrdenie skupiny sa preto zamietlo.

(381)

Po štvrté, pokiaľ ide o nepodávanie správ o niektorých projektoch spojených s výrobou BEV, skupina Geely zastávala názor, že prebiehajúce a budúce projekty, ako je potenciálne uvedenie nových automobilov na trh, nesúvisia s obdobím prešetrovania a nepatria do rozsahu tohto prešetrovania. Skupina Geely takisto zdôraznila vysoko dôverný a trhovo citlivý prvok týchto informácií.

(382)

Komisia poznamenala, že prebiehajúce a budúce projekty spojené s výrobou BEV sa požadovali v pôvodnom dotazníku, ako aj počas overovaní na mieste, keďže s budúcou výrobou BEV je spojených niekoľko subvenčných schém, pričom je dôležité predpokladané zvýšenie výrobnej kapacity BEV na preukázanie hrozby ujmy. Bez týchto úplných informácií Komisia nedokázala určiť všetky podstatné subvenčné schémy vo vzťahu k prešetrovanému výrobku. Tvrdenie skupiny sa preto zamietlo.

(383)

Po piate, pokiaľ ide o skutočnosť, že skutoční výrobcovia BEV v skupine Geely neposkytli úplne vyplnený dotazník, skupina Geely nepovažovala tieto spoločnosti za výrobcov BEV, keďže vozidlá, ktoré vyrábajú, musia ešte prejsť sériou kontrol a testov. Skupina Geely takisto uviedla, že poskytla dodatočné informácie týkajúce sa týchto spoločností, ako to požadovali útvary Komisie.

(384)

Komisia poznamenala, že hoci spoločnosti poskytli požadované informácie, ich veľmi neskoré predloženie jej zabránilo overiť ich úplnosť a presnosť. Nedokázala predovšetkým primerane overiť dodávky určitých vstupov vo vzťahu k objemu výroby a nákladom na BEV, keďže informácie o nákladoch, ktoré poskytli tieto spoločnosti, neposkytovali dostatočné podrobnosti, ako sa to bežne vyžaduje od výrobných subjektov v dotazníku Komisie. Tvrdenie skupiny sa preto zamietlo.

(385)

Pokiaľ ide o poskytnutie prílohy IV – Bankové povolenie, skupina Geely tvrdila, že v čase predloženia pôvodných vyplnených dotazníkov predložila konsolidovanú verziu bankových povolení. Komisia sa vrátila k predloženému dokumentu a potvrdila jeho použiteľnosť.

(386)

Nakoniec, pokiaľ ide o poskytnutie informácií o právach na využívanie pôdy, ktoré sa týkajú jedného vyvážajúceho výrobcu v skupine, skupina Geely uviedla, že práva na využívanie pôdy súvisiace s ústredím nesúviseli s výrobou a predajom BEV a na účely prešetrovania boli irelevantné a nepodstatné.

(387)

Komisia poznamenala, že ústredia sa čiastočne využívajú na činnosti súvisiace s BEV. Subvencie súvisiace s týmito ústrediami by sa preto mali prideľovať úmerne činnostiam súvisiacim s BEV, ktoré sa tam uskutočňujú, pričom ich významnosť nemožno určiť bez základných informácií o vlastníctve pozemkov. Tvrdenie skupiny sa preto zamietlo.

(388)

Komisia 8. decembra 2023 oznámila skupine BYD svoj úmysel uplatniť článok 28 základného nariadenia s ohľadom na informácie, ktoré skupina BYD neposkytla, a vyzvala spoločnosť, aby k tomu zaslala svoje pripomienky. Skupina BYD predložila chýbajúce informácie 15. decembra 2023.

(389)

Počas prešetrovania Komisia zistila, že skupina BYD nezverejnila svoj vzťah s (aspoň) dvomi dodávateľmi surovín používaných pri výrobe batérií a že tieto spoločnosti preto nepredložili vyplnený dotazník. Okrem toho sa zistilo, že obaja dodávatelia dodávajú značné množstvá lítia, čo predstavuje viac ako 1 % celkových nákupov vstupných materiálov od spoločností, ktoré predložili vyplnený dotazník. Okrem toho čínska vláda nedostala žiadne informácie o neprepojených dodávateľoch napriek skutočnosti, že antisubvenčný dotazník obsahoval ustanovenia o zverejňovaní neprepojených dodávateľov, a nedostala ani prílohu IV – Bankové povolenie. Komisia zistila, že takéto potrebné chýbajúce informácie bránili prešetrovaniu a prístupu k informáciám v súvislosti s príslušnými schémami. V dôsledku toho Komisia 24. apríla 2024 informovala skupinu BYD o svojom úmysle uplatniť článok 28 základného nariadenia, pokiaľ ide o nepredložené informácie, a vyzvala spoločnosť k predloženiu pripomienok.

(390)

Skupina BYD 30. apríla 2024 predložila pripomienky týkajúce sa úmyslu Komisie použiť dostupné skutočnosti k informáciám, na ktoré sa vzťahuje odôvodnenie 389.

(391)

Po prvé skupina BYD tvrdila, že neboli predložené žiadne informácie o prepojených dodávateľoch surovín, pretože v dotazníku sa uvádzalo, že odpoveď na dotazník by mali predložiť iba prepojené spoločnosti zapojené do „výroby dlhodobého majetku alebo vstupných materiálov používaných vo výrobnom procese vyvážajúceho výrobcu, ako sú vstupné materiály uvedené v časti E-3-3“ . Na základe toho skupina BYD tvrdila, že niektoré vstupy sa nepoužili vo výrobnom procese vyvážajúceho výrobcu, ale vo výrobnom procese dodávajúceho výrobcu batérií.

(392)

Okrem toho skupina BYD vyhlásila, že čínskej vláde predložila zoznam dodávateľov založený na rovnakom zdôvodnení (t. j. prepojené spoločnosti zapojené do výroby vstupov používaných vo výrobnom procese vyvážajúceho výrobcu), a že teda niektoré vstupy v oddiele E-3-3 sa použili vo výrobnom procese výrobcov batérií, nie vo výrobnom procese vyvážajúceho výrobcu.

(393)

Komisia pripomenula, že 17. novembra 2023 vydala poznámku k spisu s vysvetleniami o prepojených spoločnostiach požiadaných o predloženie vyplneného dotazníka, pričom dodala, že prepojené spoločnosti, „či už sú prepojené s výrobcami predávajúcimi na domácom trhu, alebo na vývoz“ , zapojené do výroby dlhodobého majetku alebo vstupov vrátane surovín, častí alebo komponentov zahrnutých v oddiele E-3-3 dotazníka a  „používané vo výrobnom procese výrobných subjektov“ boli povinné predložiť vyplnený dotazník. Vzhľadom na objasnenia vydané Komisiou Komisia usúdila, že spoločnosť mala predložiť jasné a úplné pokyny o štruktúre spoločnosti a jej dodávateľoch, v dôsledku čoho by dotazník vyplnili najmä dodávatelia surovín používaných pri výrobe batérií. Okrem toho, vzhľadom na úroveň vertikálnej integrácie skupiny BYD sa Komisia domnievala, že výrobný proces batérií nebolo možné považovať za oddelený a nesúvisiaci s výrobným procesom vyvážajúceho výrobcu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(394)

Komisia takisto v oddiele E-3-3b dotazníka vysvetlila, že počas obdobia prešetrovania mal byť Komisii aj čínskej vláde poskytnutý úplný zoznam s menami a kontaktnými údajmi dodávateľov dielov a surovín. V dotazníku sa takisto uvádzalo, že ak dodávateľ nie je prepojenou spoločnosťou, musí sa uviesť „pôvodný nezávislý dodávateľ predmetného materiálu“ . Okrem uvedených pokynov Komisia poznamenala, že v zozname dodávateľov zaslanom čínskej vláde už spoločnosť zahrnula niektoré mená prepojených dodávateľov surovín používaných pri výrobe batérií. Hoci Komisia uznala, že skupina BYD predložila čínskej vláde zoznam dodávateľov, tento zoznam nebol úplný, keďže nezahŕňal žiadneho neprepojeného dodávateľa, ako sa uvádza v oddiele E-3-3b dotazníka, ani prepojených dodávateľov identifikovaných Komisiou. Nedostatok takýchto informácií bránil prešetrovaniu, keďže čínska vláda nemala príležitosť skontaktovať sa s týmito dodávateľmi na vstupe, aby poskytli odpoveď na dotazník. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(395)

Skupina BYD tvrdila, že nezaslala formuláre prílohy IV – Bankové prepojenie, pretože skupina sa domnievala, že Komisia mohla požadované informácie získať preskúmaním informácií, ktoré poskytli príslušné spoločnosti, a najmä prostredníctvom Úverového referenčného centra Čínskej ľudovej banky.

(396)

Ako sa uvádza v liste Komisie z 24. apríla 2024 formuláre bankového povolenia sa považovali za dôležité na zber informácií od čínskej vlády o príslušných subvenčných schémach. Formuláre bankového povolenia boli potrebné na získanie dôverných údajov spoločnosti od viacerých bánk, ktoré poskytli úvery skupine BYD, čo boli informácie požadované čínskou vládou. Bez týchto formulárov nemohli banky poskytnúť tieto informácie Komisii prostredníctvom čínskej vlády, čo bránilo prešetrovaniu. Tvrdenie skupiny BYD sa preto muselo zamietnuť.

(397)

Skupina BYD spochybnila skutočnosť, že jeden z jej prepojených dodávateľov surovín mal poskytnúť vyplnený dotazník. Skupina tvrdila, že Komisia použila zlý menovateľ na výpočet percenta nákupnej hodnoty a že spoločnosť v skutočnosti dodala menej ako 1 % všetkých nákupov výrobných spoločností, ktoré predložili vyplnený dotazník. Skupina BYD sa takisto odvolávala na skutočnosť, že Komisia udelila výnimku dodávateľom vstupov predstavujúcich menej ako 1 % nákupov výrobcov BEV. Skupina okrem toho spochybnila užitočnosť vyplneného dotazníka, keďže príslušný dodávateľ poskytol iba surovinu nepriamo používanú pri výrobe batérií.

(398)

Komisia poznamenala, že percento nákupnej hodnoty vykázanej Komisiou v prílohe k listu podľa článku 28 vypočítala priamo spoločnosť a diskutovala o tom s tímom zaoberajúcim sa prípadom počas overovania v priestoroch spoločnosti. Táto informácia bola zahrnutá aj v správe o misii zaslanej spoločnosti. Komisia okrem toho priznala, že udelila výnimku tým dodávateľom vstupov, ktorí dodávajú menej ako 1 % nákupnej hodnoty výrobcov BEV zo skupiny BYD. Toto rozhodnutie však bolo prijaté na základe informácií, ktoré skupina predložila na odôvodnenie svojich žiadostí o výnimku. Komisia poznamenala, že vo fáze začatia konania neboli predložené žiadne informácie o prepojených dodávateľov surovín a že Komisii teda chýbali potrebné základné informácie na to, aby posúdila, či prepojení dodávatelia surovín musia predložiť vyplnený dotazník. Vo fáze začatia konania, napriek jasným pokynom uvedeným v časti E-3-3 dotazníka, skupina BYD obmedzila svoje poskytnutie informácií o štruktúre spoločnosti len na časti a komponenty uvedené v prvej časti E-3-3. Komisia napokon zdôraznila, že v dôsledku nezaslania vyplneného dotazníka od dodávateľov surovín nemohli útvary Komisie posúdiť, či dodávatelia na vstupe využívali subvencie.

(399)

Skupina BYD namietala proti skutočnosti, že iný dodávateľ na vstupe mal predložiť vyplnený dotazník na základe skutočnosti, že podiel spoločnosti BYD bol počas časti obdobia prešetrovania nižší ako 5 %, a preto sa dodávateľ nekvalifikoval ako prepojená strana, a že obmedzený podiel akcií znamenal, že požadované informácie skupina BYD nemala ani ich nekontrolovala, a preto ich skupina BYD nemohla poskytnúť.

(400)

Komisia pripomenula, že počas časti obdobia prešetrovania vlastnila skupina BYD stále viac ako 5 % príslušného dodávateľa na vstupe, a pripomenula, že tento vzťah nebol zverejnený na začiatku prešetrovania, ale iba počas postupu odstraňovania nedostatkov. Vzhľadom na existujúci obchodný vzťah medzi oboma spoločnosťami sa tieto dve strany zdali jasne prepojené v zmysle článku 127 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447. Tvrdenie sa preto zamietlo. Komisia zopakovala skutočnosť, že vzhľadom na dôležitosť suroviny dodávanej vo výrobnom procese skupiny BYD, objem a hodnotu nákupu, ktorú spoločnosť BYD nakúpila od dodávateľa na vstupe, a bez ohľadu na skutočnosť, že predmetná surovina bola takisto zahrnutá do časti E-3-3 dotazníka, v ktorom sa výslovne uvádza, že prepojení dodávatelia surovín musia predložiť vyplnený dotazník, Komisia usúdila, že skupina BYD spolupracovala len čiastočne, keďže na začiatku prešetrovania zatajila dôležité informácie o štruktúre skupiny a jej dodávateľoch. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že zoznam nákupov bol od dodávateľov predložený až v dôsledku prvého listu podľa článku 28 uvedeného v odôvodnení 388. V článku 28 ods. 1 základného nariadenia sa uvádza, že ak zainteresovaná strana „ informácie neposkytne [...], na základe dostupných faktov je možné dospieť ku kladným alebo záporným pred bežným alebo konečným zisteniam“ . Keďže prepojení dodávatelia surovín neposkytli vyplnený dotazník, útvary Komisie nemohli posúdiť, či dodávatelia na vstupe využívali subvencie a či sa nákupná cena jedného z hlavných vstupov použitých pri výrobe batérií môže považovať za nákupnú cenu stanovenú za bežných trhových podmienok.

(401)

Čínska vláda 30. apríla 2024 predložila pripomienky, v ktorých spochybnila zamýšľané uplatňovanie článku 28 základného nariadenia Komisiou a v ktorých požaduje, aby mohla sprístupniť svoje zistenia založené na dostupných skutočnostiach o konkrétnych aspektoch týkajúcich sa troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(402)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia nielenže „nenapravila svoj nezákonný prístup k niekoľkým procesným a vecným otázkam v tejto veci, ale prehliadla aj zložitosť zainteresovaných priemyselných odvetví, veľký počet spoločností tvoriacich súčasť vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí v danej veci poskytli vyplnený dotazník, zložitosť údajných programov a mimoriadne krátke časové rámce, ktoré Komisia poskytla na zaslanie neoprávnene veľkého množstva informácií požadovaných od spoločností“. Čínska vláda tak tvrdila, že Komisia vo viacerých bodoch porušila pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) a základného nariadenia EÚ.

(403)

Podobne ako v prípade tvrdení skupiny SAIC (pozri odôvodnenia 323 až 328) čínska vláda tvrdila, že uplatňovaniu článku 28 základného nariadenia Komisiou chýbal dostatočný právny základ a že toto uplatňovanie nebolo v súlade s príslušnými pravidlami WTO. Čínska vláda sa odvolala na žiadosti o informácie, ktoré sa nepovažovali za „nevyhnutné“ na identifikáciu údajných subvencií, a najmä na výpočet výhody. Tieto tvrdenia, ktoré sa už riešili v odôvodneniach 323 až 328, sa preto zamietajú.

(404)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia neodôvodnene zvýšila zaťaženie čínskych vyvážajúcich výrobcov pri prešetrovaní: a) rozšírením rozsahu prepojených spoločností, od ktorých sa vyžadovalo vyplnenie dotazníka; b) rozšírením rozsahu údajných subvencií, ktoré sa prešetrujú, a požadovaných informácií a neustálymi zmenami alebo doplneniami požadovaných informácií; a c) ukladaním veľmi krátkych lehôt pri súčasnom požadovaní neprimeraného množstva informácií. Čínska vláda síce uznala, že v niekoľkých prípadoch vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nedokázali poskytnúť požadované informácie, tvrdila ale, že to bolo preto, že ich Komisia neprimerane zaťažila. Čínska vláda napokon uviedla, že „presvedčenie Komisie, že podniky zaradené do vzorky nespolupracovali pri prešetrovaní, bolo zjavne v rozpore so zásadou spravodlivého a objektívneho prešetrovania ustanovenou v pravidlách WTO a základnom antisubvenčnom nariadení EÚ“.

(405)

Hoci Komisia uznala, že traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky v rôznej miere spolupracovali, poznamenala, že čínska vláda nezohľadnila niekoľko prvkov, napríklad:

(406)

Komisia musela trom vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky poslať viacero písomných upozornení na nedostatky, v ktorých ich vyzvala, aby poskytli pôvodne požadované informácie, pričom sa zároveň usilovala čo najviac vyhovieť ich žiadosti o predĺženie lehôt a dokonca súhlasila so zvážením informácií poskytnutých po overovaní na mieste, ktoré vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky dali príležitosť doplniť informácie, ktoré mali poskytnúť. Komisia však zistila, že v niekoľkých prípadoch subjekty patriace jednému z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky úmyselne odmietli prešetrovaciemu tímu Komisie prístup k informáciám. Tvrdenie, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky podliehali neoprávnenému zaťaženiu, ktoré im bránilo spolupracovať, bolo preto zamietnuté.

(407)

Na základe informácií uvedených v správe o dostatočnosti dôkazov sa v oznámení o začatí konania a vo vyplnených dotazníkoch Komisie prešetrili tieto subvencie od čínskej vlády:

(408)

Podľa informácií, ktoré poskytli tri skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky, im finančné prostriedky poskytlo aspoň 37 finančných inštitúcií so sídlom v ČĽR v súlade s čínskym zákonom o bankách. Ako sa uvádza v odôvodnení 256, čínska vláda nepostúpila dotazníky finančným inštitúciám a neposkytla informácie o vlastníctve finančných inštitúcií, ktoré poskytovali úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky. Osobitný dotazník vyplnila iba jedna štátom vlastnená banka, a to aj napriek žiadosti podanej čínskej vláde, ktorá sa vzťahovala na všetky finančné inštitúcie, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky. Komisia na základe toho preto nebola schopná určiť, či boli vo vlastníctve štátu alebo v súkromnom vlastníctve.

(409)

Komisia zisťovala, či štátom vlastnené banky pôsobili ako verejné orgány v zmysle článku 3 a článku 2 písm. b) základného nariadenia. Podľa príslušnej judikatúry WTO (108) je verejným orgánom subjekt, ktorý „má alebo vykonáva vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená“. Prešetrovanie verejného orgánu sa musí viesť na individuálnom základe s náležitým prihliadnutím na „základné vlastnosti a funkcie príslušného subjektu“, na jeho „vzťah s vládou“ a na „právne a hospodárske prostredie prevládajúce v krajine, v ktorej prešetrovaný subjekt pôsobí“. V závislosti od konkrétnych okolností každého prípadu môžu relevantné dôkazy zahŕňať: i) dôkaz, že „subjekt v skutočnosti vykonáva vládne funkcie“, najmä ak takéto dôkazy poukazujú na sústavnú a systematickú prax; ii) dôkazy o „rozsahu a obsahu vládnych politík týkajúcich sa odvetvia, v ktorom prešetrovaný subjekt pôsobí“; a iii) dôkaz o tom, že vláda vykonáva „významnú kontrolu nad subjektom a jeho konaním“. Pri vykonávaní prešetrovania verejného orgánu musí prešetrovací orgán „vyhodnotiť a náležite zvážiť všetky príslušné charakteristiky subjektu“ a preskúmať všetky druhy dôkazov, ktoré môžu byť pre toto vyhodnotenie relevantné; pritom by sa mal vyhnúť „výlučnému alebo neprimeranému zameraniu sa na jednu charakteristiku bez toho, aby náležite zvážil ostatné, ktoré môžu byť relevantné“.

(410)

V judikatúre WTO sa najmä uvádza, že (109): „Záleží na tom, či subjektu bola zverená právomoc na vykonávanie vládnych funkcií, a nie na tom, ako sa to dosiahlo. Existuje množstvo rôznych spôsobov, ako by mohla vláda v úzkom zmysle poskytnúť subjektu právomoc. Na preukázanie skutočnosti, že takáto právomoc bola udelená konkrétnemu subjektu, teda môžu byť relevantné rôzne druhy dôkazov. Dôkazy, že subjekt v skutočnosti vykonáva vládne funkcie, môžu slúžiť ako dôkaz, že má vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená, najmä ak takéto dôkazy poukazujú na sústavnú a systematickú prax. Podľa nášho názoru z toho vyplýva, že dôkaz, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad subjektom a jeho konaním, môže za určitých okolností slúžiť ako dôkaz, že príslušný subjekt má vládnu právomoc a vykonáva ju pri plnení vládnych funkcií. Zdôrazňujeme však, že s výnimkou výslovného delegovania právomoci v právnom nástroji samotná existencia formálnych väzieb medzi subjektom a vládou v úzkom zmysle pravdepodobne nestačí na stanovenie toho, že nevyhnutne má vládnu právomoc. Preto napríklad samotná skutočnosť, že vláda je väčšinovým akcionárom subjektu, nepreukazuje, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad konaním tohto subjektu, a už vôbec nie, že vláda mu zverila vládnu právomoc. V niektorých prípadoch, keď z dôkazov vyplýva, že formálne indície vládnej kontroly sú mnohoraké, a existuje aj dôkaz, že takáto kontrola sa vykonáva významným spôsobom, však potom možno na základe takýchto dôkazov vyvodiť, že príslušný subjekt vykonáva vládnu právomoc.“

(411)

Aby bolo možné v konkrétnom prípade správne charakterizovať subjekt ako verejný orgán, môže byť relevantné zvážiť, „či sa funkcie alebo konanie [subjektu] v právnom poriadku príslušného člena bežne klasifikujú ako vládne (110)“, ako aj klasifikáciu a funkcie subjektov u členov WTO vo všeobecnosti. Preto skutočnosť, či sú funkcie alebo konanie takými, ktoré sa v právnom poriadku príslušného člena bežne klasifikujú ako vládne, môže byť relevantným hľadiskom na určenie toho, či konkrétny subjekt je alebo nie je verejným orgánom.

(412)

Existuje množstvo rôznych spôsobov, ako by mohla vláda v úzkom zmysle poskytnúť subjektu právomoc. Na preukázanie skutočnosti, že takáto právomoc bola udelená konkrétnemu subjektu, teda môžu byť relevantné rôzne druhy dôkazov. Dôkazy, že subjekt v skutočnosti vykonáva vládne funkcie, môžu slúžiť ako dôkaz, že má vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená, najmä ak takéto dôkazy poukazujú na sústavnú a systematickú prax.

(413)

Dôkaz, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad subjektom a jeho konaním, môže za určitých okolností slúžiť ako dôkaz, že príslušný subjekt má vládnu právomoc a vykonáva ju pri plnení vládnych funkcií. Vlastníctvo subjektu vládou síce nie je rozhodujúcim kritériom, ale v spojení s inými prvkami môže slúžiť ako dôkaz. Je však nepravdepodobné, že by samotná existencia formálnych väzieb medzi subjektom a vládou v úzkom zmysle slova stačila na stanovenie vládnej právomoci. Preto napríklad samotná skutočnosť, že vláda je väčšinovým akcionárom subjektu, nepreukazuje, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad konaním tohto subjektu, a už vôbec nie, že vláda mu zverila vládnu právomoc. V niektorých prípadoch, keď z dôkazov vyplýva, že formálne indície vládnej kontroly sú mnohoraké, a existuje aj dôkaz, že takáto kontrola sa vykonáva významným spôsobom, však potom možno na základe takýchto dôkazov vyvodiť, že príslušný subjekt vykonáva vládnu právomoc.“

(414)

Ústredným zámerom prešetrovania verejného orgánu nie je to, či konanie, ktoré údajne vedie k finančnému príspevku, je logicky spojené s identifikovanou „funkciou vlády“. V tejto súvislosti právna norma na určenie verejného orgánu (verejnej právnej inštitúcie) podľa článku 1 ods. 1 písm. a) bodu 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach nestanovuje spojenie konkrétneho stupňa alebo povahy, ktoré musí byť nevyhnutne zistené medzi identifikovanou funkciou vlády a konkrétnym finančným príspevkom v danej veci. Príslušné prešetrovanie skôr závisí od subjektu, ktorý sa zapája do takéhoto konania, jeho základných vlastností a jeho vzťahu s vládou. Toto zameranie sa na subjekt, a to na rozdiel od konania, ktoré údajne vedie k finančnému príspevku, je v súlade so skutočnosťou, že „vláda“ (v užšom zmysle) a „verejný orgán“ majú spoločný „stupeň zhody alebo sa prekrývajú v základných charakteristikách“ – t. j. oba majú „vládny“ charakter.

(415)

Povaha konania alebo praxe subjektu môže určite predstavovať dôkaz relevantný v záujme prešetrovania verejného orgánu. Konanie subjektu – najmä ak poukazuje na „sústavnú a systematickú prax“ – je jedným z rôznych druhov dôkazov, ktoré v závislosti od okolností každého prešetrovania môžu objasniť základné vlastnosti subjektu a jeho vzťah s vládou v užšom zmysle. Cieľom posudzovania takýchto dôkazov je však odpovedať na ústrednú otázku, či samotný subjekt má základné vlastnosti a funkcie, na základe ktorých by sa mohol považovať za verejný orgán. Napríklad v kontexte čínskych štátom vlastnených komerčných bánk boli pri urovnávaní sporu č. 379 v rámci WTO relevantnými informáciami na posúdenie toho, či subjekt je verejným orgánom, tie, ktoré preukazovali, že: i) „generálni riaditelia ústredí štátom vlastnených komerčných bánk sú vymenovaní vládou a že [Komunistická strana Číny] si ponecháva významný vplyv pri ich výbere“; a ii) štátom vlastneným komerčným bankám „stále chýbajú primerané riadenie rizika a analytické zručnosti“. Tieto dôkazy sa neobmedzovali na veriteľskú činnosť štátom vlastnených komerčných bánk ako takú, ale skôr poukazovali na ich organizačné znaky, reťazce rozhodovacích právomocí a celkový vzťah s čínskou vládou. Odvolací orgán WTO preto pri urovnávaní sporu č. 379 poznamenal, že hoci Ministerstvo obchodu Spojených štátov amerických zohľadnilo dôkazy týkajúce sa konania štátom vlastnených komerčných bánk [„poskytovanie úverov“], urobilo tak v rámci svojho prešetrovania základných vlastností týchto subjektov a ich vzťahu s čínskou vládou. Tieto štátom vlastnené komerčné banky vykonávali vládne funkcie v mene čínskej vlády.

(416)

Odvolací orgán okrem toho kládol dôraz aj na skutočnosť, že daná vláda nespolupracovala počas prešetrovania. Odvolací orgán pri urovnávaní sporu č. 379 skutočne potvrdil zistenie Ministerstva obchodu Spojených štátov amerických, že štátom vlastnené komerčné banky predstavovali pri prešetrovaní prípadu natieraných voľných listov papiera „verejné orgány“, a to vzhľadom na tieto úvahy: i) takmer úplné štátne vlastníctvo bankového sektora v Číne; ii) v článku 34 zákona o komerčnom bankovníctve sa uvádza, že od bánk sa požaduje, aby „poskytovali úvery na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a v súlade s usmernením štátnych priemyselných politík“; iii) dôkazné záznamy o tom, že štátom vlastneným komerčným bankám stále chýbajú primerané riadenie rizika a analytické zručnosti; a iv) skutočnosť, že „počas [uvedeného] prešetrovania [Ministerstvo obchodu Spojených štátov amerických] nedostalo dôkazy potrebné na komplexné zdokumentovanie postupu, v rámci ktorého sa žiadali, poskytovali a hodnotili úvery papierenskému priemyslu“ (111).

(417)

S cieľom určiť, či štátne banky majú alebo vykonávajú vládnu právomoc, alebo sú ňou poverené, Komisia venovala náležitú pozornosť základným charakteristikám a funkciám bánk, ich vzťahu s vládou a právnemu a hospodárskemu prostrediu prevládajúcemu v krajine, v ktorej prešetrovaný subjekt pôsobí. Komisia sa v tomto ohľade usilovala získať informácie o štátnom vlastníctve, ako aj formálne znaky vládnej kontroly v štátom vlastnených bankách. Komisia takisto analyzovala, či bola kontrola vykonávaná účinným spôsobom s ohľadom na platný normatívny rámec. Na tento účel Komisia musela čiastočne vychádzať z dostupných skutočností okrem iného z toho dôvodu, že čínska vláda a štátom vlastnené banky odmietli poskytnúť dôkazy o rozhodovacom procese, ktorý viedol k poskytovaniu preferenčných úverov, ako sa uvádza v odôvodneniach 255 až 265.

(418)

Komisia s cieľom vykonať túto analýzu najskôr preskúmala informácie od štátom vlastnenej banky, ktorá vyplnila osobitný dotazník.

(419)

Len jedna štátom vlastnená banka, konkrétne banka EXIM, poskytla vyplnený dotazník. V predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach (112) už Komisia dospela k záveru, že banka EXIM je verejným orgánom. Komisia dospela k záveru, že takáto charakterizácia sa zdá stále platná, ako vyplýva z analýzy ďalej v texte.

(420)

V čínskom bankovom sektore dominujú štátom vlastnené banky na základe ich špecifických primárnych funkcií, ktoré sa zvyčajne označujú ako štátom vlastnené komerčné banky alebo štátne politické banky (pozri odôvodnenie 407).

(421)

Keďže štát udržiava kontrolu nad štátom vlastnenými bankami prostredníctvom viacerých kanálov – okrem vlastníctva akcií (analyzuje sa v bode 3.5.1.4) zabezpečuje aj prítomnosť straníckych štruktúr a ich vplyv vo finančných inštitúciách a prostredníctvom regulačných opatrení nariaďuje určité typy obchodného správania bánk (pozri bod 3.5.1.5) –, má možnosť využívať zdroje finančného sektora pri plnení svojich politických cieľov (pozri aj odôvodnenia 203 – 205) vrátane hlavného cieľa „podporovať rozvoj socialistického trhového hospodárstva“, ako sa uvádza v článku 1 zákona o bankách (podrobnejšiu analýzu zákona o bankách pozri v bode 3.5.1.5).

(422)

V súlade s tým sú základné funkcie bankových inštitúcií, najmä ich úverová politika, formované tak, aby slúžili politickým cieľom, hospodárske výsledky bánk sú podriadené požiadavkám priemyselnej politiky čínskej vlády. Platný právny rámec a inštitucionálne usporiadanie v tomto ohľade zabezpečujú, že vždy, keď čínska vláda určí hospodárske priority, napríklad rozvoj sektora BEV, potrebné finančné prostriedky sa prioritne nasmerujú na zodpovedajúce projekty prostredníctvom finančného sektora. V dôsledku toho štátom vlastnené banky účinne plnia vládne funkcie, keďže ich kľúčový riadiaci personál musí byť spriaznený s KSČ – a teda lojálny predovšetkým voči strane – a ich hlavné obchodné činnosti sa musia vykonávať s náležitým ohľadom na politické ciele stanovené vládnymi orgánmi.

(423)

Pokiaľ ide o štátne politické banky, vzhľadom na neexistenciu primeranej odpovede týkajúcej sa hlavného akcionára banky EXIM (pozri odôvodnenie 261) sa Komisia musela opierať o dostupné skutočnosti. Zdalo sa, že Wutongshu Investment Platform Co., Ltd. je stopercentná dcérska spoločnosť čínskej Štátnej správy v oblasti devíz, ktorá je pritom 100 % vlastnená štátom prostredníctvom Čínskej ľudovej banky. Na základe toho a na základe informácií získaných z vyplneného dotazníka Komisia zistila, že čínska vláda priamo či nepriamo vlastní 100 % akcií tejto finančnej inštitúcie.

(424)

Pokiaľ ide o formálne indície vládnej kontroly v spolupracujúcej štátom vlastnenej banke, Komisia ju označila za „kľúčovú štátom vlastnenú finančnú inštitúciu“. V oznámení o dočasných predpisoch o dozorných radách v hlavných štátom vlastnených finančných inštitúciách (113) sa uvádza, že: „Kľúčové štátom vlastnené finančné inštitúcie uvedené v týchto nariadeniach sa vzťahujú na štátom vlastnené banky, komerčné banky, spoločnosti spravujúce finančné aktíva, cenné papiere, poisťovne atď. (ďalej len „štátom vlastnené finančné inštitúcie“), do ktorých štátna rada vysiela dozorné rady“.

(425)

Dozorná rada kľúčových štátom vlastnených finančných inštitúcií sa vymenúva v zmysle dočasných predpisov o dozorných radách v kľúčových štátom vlastnených finančných inštitúciách. Na základe článkov 3 a 5 uvedených dočasných predpisov Komisia zistila, že členov dozornej rady vysiela Štátna rada, ktorej sa zodpovedajú, čo poukazuje na inštitucionálnu kontrolu štátu nad ekonomickou činnosťou spolupracujúcej štátom vlastnenej banky.

(426)

Komisia okrem týchto všeobecne uplatniteľných znakov zistila v súvislosti s bankou EXIM nasledujúce skutočnosti. Banka EXIM bola založená a vykonáva činnosť v súlade s Oznámením o založení banky Export-Import Bank of China, ktoré vydala Štátna rada, ako aj v súlade so stanovami banky EXIM. Podľa stanov banky štát priamo vymenúva manažment banky EXIM. Dozornú radu vymenúva Štátna rada v zmysle Dočasných predpisov o dozorných radách v hlavných štátom vlastnených finančných inštitúciách a ďalších zákonov a nariadení a zodpovedá sa Štátnej rade.

(427)

V stanovách banky je ďalej uvedené, že stranícky výbor banky EXIM zohráva vedúcu a politicky ústrednú úlohu pri zabezpečovaní toho, že banka EXIM vykonáva politiky a významné zapojenie strany a štátu. Vedenie strany je zapojené do všetkých aspektov správy a riadenia spoločnosti.

(428)

V stanovách sa takisto uvádza, že banka EXIM sa venuje podpore rozvoja zahraničného obchodu a hospodárskej spolupráce, cezhraničných investícií, iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, spolupráce v rámci medzinárodnej kapacity a výroby zariadení. Rozsah jej podnikateľskej činnosti zahŕňa krátkodobé, strednodobé a dlhodobé úvery v schválenej podobe a v súlade so štátnou politikou zahraničného obchodu a s politikou otvárania sa navonok (politika „going out“), napríklad vývozné úvery, dovozné úvery, úvery na inžinierske zákazky zadané v zahraničí, zahraničné investičné úvery, úvery čínskej vlády na zahraničnú pomoc a úvery pre vývozných nákupcov.

(429)

Okrem toho banka EXIM vo svojej výročnej správe za rok 2022 uviedla, že „pevne vykonáva celú škálu politík a následných opatrení krajiny“ a že medzi jej zodpovednosti patrí „svedomité vykonávanie rozhodnutí Ústredného výboru KSČ a Štátnej rady“. Vo výročnej správe takisto uvádza, že „bolo prijatých viacero opatrení na zabezpečenie poskytovania strednodobých a dlhodobých úverov výrobnému priemyslu na podporu národných projektov“.

(430)

Pokiaľ ide o štátom vlastnené komerčné banky, Komisia poznamenala, že šesť najväčších bánk predstavovalo do konca roka 2022 viac ako 40 % čínskeho finančného sektora z hľadiska celkových aktív (114). Najmenej dve z týchto šiestich štátom vlastnených komerčných bánk, konkrétne ICBC a ABC, patria medzi finančné inštitúcie, ktoré poskytli úvery skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky v tomto prešetrovaní (pozri odôvodnenie 468). Štát vlastní väčšinový podiel v ICBC (115) aj v ABC (116). Okrem kontroly nad šiestimi najväčšími štátom vlastnenými komerčnými bankami si štát udržiava významné podiely v mnohých ďalších štátom vlastnených komerčných bankách, v ktorých je jeho účasť častejšie nepriama, napr. prostredníctvom štátnych podnikov. Niektoré z týchto štátom vlastnených komerčných bánk, napríklad Shanghai Pudong Development Bank, China Everbright Bank, Ping An Bank, China Minsheng Bank, ktoré v roku 2021 predstavovali približne 20 % celkových aktív čínskeho bankového sektora, patria medzi finančné inštitúcie, ktoré poskytli úvery skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky v tomto prešetrovaní (úplný zoznam je uvedený v odôvodnení 468) s rôznym stupňom účasti štátu, od približne 3 % v prípade China Minsheng Bank (117) po viac ako 80 % v prípade China Everbright Bank (118).

(431)

Komisia takisto zistila, že štátom vlastnené finančné inštitúcie v roku 2017 zmenili svoje stanovy s cieľom posilniť úlohu KSČ na najvyššej rozhodovacej úrovni bánk (119).

(432)

V novom znení stanov je uvedené, že:

(433)

V odôvodnení 204 sa uvádzajú konkrétne príklady týchto zmien stanov bánk ICBC a ABC.

(434)

Komisia ďalej zisťovala, či čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním banky EXIM, pokiaľ ide o jej postupy poskytovania úverov a posúdenie rizika v prípadoch, keď poskytovala úvery odvetviu BEV. V tejto súvislosti boli zohľadnené tieto regulačné dokumenty:

(435)

Pri skúmaní týchto regulačných dokumentov Komisia zistila, že finančné inštitúcie v ČĽR fungujú vo všeobecnom právnom prostredí, ktoré ich vedie k tomu, aby sa zosúladili s cieľmi priemyselnej politiky čínskej vlády, najmä s Plánom rozvoja výrobného odvetvia v oblasti šetrenia energie a elektrických vozidiel novej generácie (2012 – 2020), ktorý poskytuje „politické stimuly“ prostredníctvom podpory finančných služieb s riadením úverov a so systémami hodnotenia úverov na podporu rozvoja priemyselných odvetví v oblasti šetrenia energie a elektrických vozidiel novej generácie“, pri prijímaní finančných rozhodnutí, ako sa uvádza ďalej v texte:

(436)

Pokiaľ ide o banku EXIM, jej verejný politický mandát je ustanovený v oznámení o zriadení banky EXIM, v ktorom sa uvádza, že „hlavnou úlohou banky EXIM je vykonávať národnú priemyselnú politiku a politiku zahraničného obchodu a poskytovať politickú finančnú podporu na rozšírenie vývozu kapitálových tovarov, ako sú mechanické a elektrické výrobky a kompletné súpravy zariadení (124),“ ako aj v jej stanovách, v ktorých sa uvádza, že „banka EXIM je štátom vlastnená politická banka financovaná štátom priamo pod vedením Štátnej rady (125)“.

(437)

Vo všeobecnosti sa v článku 34 zákona o bankách, ktorý sa uplatňuje na všetky finančné inštitúcie pôsobiace v Číne, stanovuje, že „komerčné banky vykonávajú svoju činnosť v oblasti poskytovania úverov v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu“. Hoci sa v článku 4 zákona o bankách stanovuje, že „komerčné banky podľa zákona vykonávajú obchodné operácie bez zasahovania akéhokoľvek útvaru či jednotlivca. Komerčné banky preberajú samostatne občianskoprávnu zodpovednosť a ručia celým svojím majetkom právnickej osoby“, z prešetrovania vyplynulo, že článok 4 zákona o bankách sa uplatňuje s výhradou článku 34 zákona o bankách, t. j. v prípade, ak štát vypracuje verejnú politiku, banky ju vykonávajú a riadia sa pokynmi štátu.

(438)

Okrem toho sa v článku 15 Všeobecných pravidiel pre úvery stanovuje, že „v súlade so štátnou politikou môžu príslušné úrady subvencovať úroky na úvery s cieľom presadzovať rast určitých priemyselných odvetví a hospodársky rozvoj v niektorých oblastiach.“

(439)

Podobne sa v rozhodnutí č. 40 uvádza pokyn, aby všetky finančné inštitúcie poskytovali úverovú podporu konkrétne „podporovaným“ projektom. Ako už bolo vysvetlené v bode 3.1 a konkrétnejšie v odôvodneniach 210 – 211, projekty odvetvia BEV patria do „podporovanej“ kategórie. Rozhodnutím č. 40 sa teda potvrdzuje predchádzajúce zistenie, pokiaľ ide o zákon o bankách, že banky vykonávajú vládnu právomoc vo forme preferenčných úverových operácií. Komisia takisto zistila, že NFRA má ďalekosiahlu schvaľovaciu právomoc nad všetkými aspektmi riadenia všetkých finančných inštitúcií usadených v ČĽR (vrátane finančných inštitúcií v súkromnom a zahraničnom vlastníctve), ako napríklad (126):

(440)

Zákon o bankách je právne záväzný. Záväzný charakter päťročných plánov a rozhodnutia č. 40 bol konštatovaný v bode 3.5.1.5. Záväzný charakter regulačných dokumentov NFRA vychádza z jej právomocí bankového regulačného orgánu. Záväzný charakter ďalších dokumentov je zrejmý z doložiek o dohľade a hodnotení, ktoré uvedené dokumenty obsahujú.

(441)

Rozhodnutím Štátnej rady č. 40 sa všetky finančné inštitúcie poverujú, aby poskytovali úverovú podporu iba investičným projektom, ktoré patria do podporovanej kategórie, a sľubuje vykonávanie „ďalších preferenčných politík pre projekty, ktoré patria do kategórie podporovaných odvetví“. Na základe toho sú banky povinné poskytovať úverovú podporu odvetviu BEV ako podporovanému odvetviu.

(442)

Okrem toho Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. V skutočnosti jedným z troch hlavných cieľov štátu vo vzťahu k správe bankovníctva je teraz posilnenie vedenia strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k prevádzkovým a riadiacim otázkam v podnikoch. V tejto súvislosti sa v trojročnom akčnom pláne CBIRC na obdobie 2020 – 2022 nariaďuje „prehĺbiť ducha, ktorý je obsahom programového vyhlásenia generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga o pokroku reformy správy a riadenia spoločnosti finančného sektora“. Navyše cieľom II. časti plánu je podporiť organickú integráciu vedúcej úlohy strany do správy a riadenia spoločností: „Postaráme sa, aby bola integrácia vedenia strany do správy a riadenia spoločností systematickejšia, štandardizovanejšia a výraznejšie založená na postupoch […] Dôležité prevádzkové a riadiace otázky musí prerokovať stranícky výbor skôr, než o nich rozhodne predstavenstvo alebo vrcholový manažment.“

(443)

Čínska vláda nedávno stanovila, že aj akcionári finančných inštitúcií musia uľahčovať vykonávanie kontroly čínskej vlády prostredníctvom rámca inštitúcie pre správu a riadenie spoločnosti, a to takto: „Veľkí akcionári bankových a poisťovacích inštitúcií podporujú bankové a poisťovacie inštitúcie pri vytváraní nezávislej a zdravej štruktúry správy a riadenia spoločnosti s účinným systémom bŕzd a protiváh a povzbudzujú a podporujú bankové a poisťovacie inštitúcie, aby zabezpečili organickú integráciu vedenia strany do správy a riadenia spoločnosti“ (127).

(444)

Napokon kritériá hodnotenia výkonnosti NFRA v prípade komerčných bánk musia v súčasnosti zohľadňovať najmä to, ako finančné inštitúcie „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a predovšetkým ako „slúžia strategickým a novoznikajúcim odvetviam“ (128).

(445)

Komisia preto dospela k záveru, že čínska vláda vytvorila normatívny rámec, ktorý musia riadiaci pracovníci a dozorné orgány spolupracujúcej štátom vlastnenej banky vymenované čínskou vládou a zodpovedajúce sa čínskej vláde dodržiavať. Čínska vláda sa teda opierala o tento normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad správaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky v prípadoch, keď táto banka poskytovala úvery odvetviu BEV. Základné funkcie štátom vlastnenej banky súvisia s konkrétnymi úlohami, ktoré jej prostredníctvom tohto normatívneho rámca pridelila čínska vláda, čím sa stala nástrojom čínskej vlády na plnenie vládnych funkcií.

(446)

Komisia sa ďalej usilovala získať konkrétne dôkazy o existencii významnej kontroly na základe konkrétnych úverov poskytovaných vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Čiastočne spolupracujúca štátom vlastnená banka vo svojom vyplnenom dotazníku vysvetlila, že na posúdenie úverovej bonity dlžníkov používa interný ratingový model na základe historických údajov, pokiaľ ide o zlyhanie, vrátane kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov, na základe ktorých sú dlžníci zoradení podľa rozsahu ich pravdepodobného zlyhania. Banka EXIM ďalej vysvetlila, že neexistuje žiadny rozdiel v politike, pokiaľ ide o odvetvie, v ktorom dlžník pôsobí, alebo jeho vlastníctvo a že model posúdenia rizika vychádza z trhu.

(447)

Ako sa už uvádza v odôvodnení 261, čiastočne spolupracujúca štátom vlastnená banka odmietla poskytnúť konkrétne príklady svojho posúdenia úverového rizika týkajúceho sa spoločností zaradených do vzorky, keďže požadované informácie sú internými informáciami banky a obsahujú dôverné obchodné informácie, ktoré sa nesmú zverejňovať, hoci Komisia mala písomný súhlas niektorých spoločností zaradených do vzorky, v ktorom sa vzdali svojich práv na zachovanie dôvernosti. EXIM banka takisto neodpovedala na otázky týkajúce sa kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov používaných na zoradenie dlžníkov podľa ich pravdepodobného zlyhania.

(448)

V priebehu prešetrovania čínska vláda odkázala na výklad zákona o bankách zo strany NPC a na články 4, 5 a 41 zákona o bankách, pričom tvrdila, že komerčné banky v Číne pôsobia ako nezávislé právne subjekty, ktoré „prijímajú rozhodnutia samy“ , „bez zasahovania akejkoľvek jednotky alebo jednotlivca“ a že „žiadny subjekt ani jednotlivec nesmie nútiť komerčnú banku, aby poskytla úvery alebo poskytla záruku“. Čínska vláda okrem toho tvrdila, že článok 15 všeobecných pravidiel o úveroch nie je záväzný a má len usmerňujúcu povahu.

(449)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 440, Komisia sa domnieva, že čínsky zákon o bankách a rozhodnutie č. 40 majú záväzný charakter. Okrem toho zistenia z tohto prešetrovania, ako aj zistenia Komisie z predchádzajúcich prešetrovaní týkajúce sa rovnakého programu subvencií (129) nepodporili tvrdenie, že banky pri prijímaní úverových rozhodnutí nezohľadňujú vládnu politiku a plány. Komisia napríklad zistila, že tri skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky ťažia z preferenčných úverov pri úrokovej sadzbe pod úrovňou trhovej sadzby.

(450)

Z prešetrovania vyplynulo, že článok 15 všeobecných pravidiel o úveroch sa skutočne uplatňoval v praxi a že články 4, 5 a 41 zákona o bankách sa uplatňovali s výhradou článku 34 zákona o bankách, t. j. v prípade, že štát vypracuje verejnú politiku, banky ju vykonávajú a riadia sa pokynmi štátu. Zatiaľ čo články 4 a 5 zákona o bankách sú súčasťou kapitoly I, v ktorej sa stanovujú všeobecné ustanovenia, článok 34 je súčasťou kapitoly IV, v ktorej sa stanovujú základné pravidlá, ktoré upravujú poskytovanie úverov. Znenie článku 34: „komerčné banky vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť poskytovania úverov podľa potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu,“ svedčí o tom, že toto ustanovenie nemá usmerňujúcu povahu, ale skôr záväzný charakter, pričom sa ním poskytuje jasný pokyn bankám, aby pri výkone svojej podnikateľskej činnosti poskytovania úverov zohľadnili štátne priemyselné politiky. V tomto konkrétnom prípade, ako sa uvádza v odôvodnení 221, Plán rozvoja výrobného odvetvia v oblasti šetrenia energie a elektrických vozidiel novej generácie (2012 – 2020) jasne poukazuje na „systémy riadenia úverov a hodnotenia úverov na podporu rozvoja výrobného odvetvia v oblasti šetrenia energie a elektrických vozidiel novej generácie“. Komisia takisto poznamenala, že v rozhodnutí Štátnej rady č. 40 sa dáva všetkým finančným inštitúciám pokyn, aby poskytovali úverovú podporu iba podporovaným projektom, a sľubuje sa vykonávanie „ďalších preferenčných politík pre projekty, ktoré patria do kategórie podporovaných odvetví“ . Hoci sa v článku 17 toho istého rozhodnutia od bánk požaduje, aby dodržiavali úverové zásady, Komisia nedokázala počas prešetrovania dokázať, či sa tak deje v praxi. Úvery sa naopak poskytli vyvážajúcim výrobcom, a to bez ohľadu na ich finančnú situáciu a úverovú bonitu. Toto zistenie nie je nové a už sa objavilo pri predchádzajúcich prešetrovaniach (130).

(451)

Napokon, ako sa uvádza v odôvodneniach 442 až 444, skutočnosť, že strana prehodnocuje všetky hlavné prevádzkové a riadiace otázky banky, čo je dôkladne začlenené do štruktúry správy a riadenia bánk, a skutočnosť, že výkonnosť bánk sa hodnotí v súlade s ich snahou slúžiť strategickým a novovznikajúcim podnikov, ako je napríklad výrobné odvetvie BEV, takisto poukazuje na prísny a záväzný charakter regulačného rámca pre operácie finančných inštitúcií.

(452)

Keďže Komisia nemala konkrétne dôkazy o posúdení úverovej bonity, preskúmala celkové právne prostredie, ako sa uvádza v odôvodneniach 434 až 444, v spojení so správaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky, pokiaľ ide o úvery poskytnuté spoločnostiam zaradeným do vzorky. Toto konanie bolo v rozpore s jej oficiálnym vyjadrením, keďže v praxi banka EXIM nekonala na základe dôkladného posúdenia rizika vychádzajúceho zo situácie na trhu.

(453)

Komisia počas prešetrovania zistila, že úvery sa poskytli trom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky za úrokové sadzby blížiace sa k základnej úverovej sadzbe alebo pod jej úrovňou, ako to oznámilo Národné centrum medzibankového financovania (ďalej len „NIFC“). Základná úverová sadzba bola zavedená 20. augusta 2019 a nahrádza sa ňou predchádzajúca referenčná sadzba centrálnej banky PBOC (131). Poskytovanie financovania za sadzby, ktoré sú nižšie ako bezriziková úroková sadzba krajiny na medzibankovom trhu alebo sa k nej blížia, jasne ukazuje, že riziko nebolo primerane zohľadnené. Vzhľadom na nespoluprácu finančných inštitúcií či odmietnutie poskytnúť informácie týkajúce sa skupín zaradených do vzorky zo strany banky EXIM, napriek existencii bankového povolenia, Komisia musela použiť dostupné skutočnosti, a preto dospela k záveru, že úvery boli udelené bez ohľadu na skutočnú finančnú situáciu a situáciu v oblasti úverového rizika spoločností, ako sa uvádza v bode 3.5.2.3. Úvery boli teda poskytnuté pod úrovňou trhovej sadzby, ak ich porovnáme so sadzbou zodpovedajúcou rizikovému profilu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(454)

Pokiaľ ide konkrétne o banku EXIM, je okrem toho nesporné, že ide o politickú banku, ktorá podľa vlastného priznania priamo dodržiava vládne politiky. Ako sa vysvetľuje na jej webovom sídle (132), banka EXIM je štátom financovanou a štátom vlastnenou politickou bankou, ktorá je priamo pod vedením Štátnej rady a ktorá sa okrem iného venuje podpore zahraničného obchodu Číny a vykonávaniu stratégie „globálna orientácia“.

(455)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že čínska vláda v súvislosti s poskytovaním úverov podporovaným odvetviam vytvorila normatívny rámec, ktorý musia dodržiavať riadiaci pracovníci a dozorné orgány banky, ktoré sú vymenované čínskou vládou a ktoré sa zodpovedajú čínskej vláde. Tento normatívny rámec neponechával riadiacim pracovníkom a dozorným orgánom banky nijaký manévrovací priestor, pokiaľ ide o to, či sa majú riadiť týmto rámcom alebo nie, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, čím sa riadiaci pracovníci tejto banky dostali do závislého postavenia.

(456)

Čínska vláda sa teda opierala o normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad správaním spolupracujúcej banky vo vlastníctve štátu v prípadoch, keď táto banka poskytovala úvery odvetviu výroby BEV.

(457)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 434, Komisia sa usilovala získať dôkazy o existencii významnej kontroly na základe konkrétnych úverov. Spolupracujúca štátom vlastnená banka však neposkytla niektoré nevyhnutné informácie vrátane osobitného posúdenia úverového rizika týkajúceho sa spoločností zaradených do vzorky. Keďže Komisia nemala k dispozícii konkrétne dôkazy o takýchto posúdeniach úverového rizika, preskúmala celkové právne prostredie vzťahujúce sa na poskytovanie úverov podporovaným odvetviam, ako je odvetvie BEV, v kombinácii so správaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky, a zistila, že banka nekonala na základe dôkladných posúdení úverového rizika vzhľadom na trh.

(458)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 453, úvery sa poskytli trom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky za úrokové sadzby blížiace sa k základnej úverovej sadzbe alebo pod jej úrovňou, a to bez ohľadu na ich finančnú situáciu a ich situáciu v oblasti úverového rizika. Vzhľadom na rizikový profil vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ako sa opisuje v bode 3.5.1.10, a vzhľadom na to, že podľa analýzy rizík vykonaných Komisiou by mali vyvážajúci výrobcovia získať úverový rating B, a teda by mali platiť úrokové sadzby výrazne nad bezrizikovou sadzbou, Komisia dospela k záveru, že predmetné úvery boli poskytnuté pod úrovňou trhových sadzieb.

(459)

Komisia preto dospela k záveru, že čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky, pokiaľ ide o jej postupy poskytovania úverov a hodnotenie rizika týkajúce sa výrobného odvetvia BEV.

(460)

Komisia zistila, že spolupracujúca štátom vlastnená banka vykonávala uvedený právny rámec pri výkone vládnych funkcií vo vzťahu k odvetviu BEV. Konala preto ako verejný orgán v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO.

(461)

Cieľom všeobecných pravidiel o úveroch (133) vyhlásených v roku 1996 bolo regulovať činnosti spojené najmä s úvermi s podporou špecifického sociálno-ekonomického rozvoja (134). Podľa rozhodnutia č. 40 (135) čínska vláda zasahuje aj do úverových operácií finančných subjektov tak, že určuje priemyselné odvetvia, ktoré by mali využívať privilegovaný prístup k úverom, a nariaďuje finančným inštitúciám, aby pri poskytovaní úverov zohľadňovali štátnu priemyselnú politiku.

(462)

Významná úloha hľadísk štátnej politiky (namiesto čisto komerčných), ktoré štát ukladá komerčným bankám, najmä štátom vlastneným finančným inštitúciám, pri formovaní ich úverových stratégií, je jasne viditeľná aj v oznámení ministerstva financií o metóde hodnotenia výkonnosti komerčných bánk, ktoré bolo vydané 15. decembra 2020. Podľa ustanovení oznámenia sa v prípade kritérií na hodnotenie výkonnosti komerčných bánk takisto musí zohľadňovať to, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“. V článku 4 oznámenia sa uvádza, že „hodnotenie výkonnosti komerčných bánk poskytne silnú a účinnú záruku vykonávania národných makropolitík (136)“.

(463)

Ako sa uvádza v bode 3.3.1.1, ani jedna z ostatných štátom vlastnených finančných inštitúcií okrem banky EXIM, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, nevyplnila osobitný dotazník Zoznam zahŕňa tieto banky: Agricultural Bank of China, Bank of Beijing (137), Bank of China, Bank of Communications Co. Ltd, Bank of Kunlun (138), Bank of Nanjing (139), Bank of Ningbo (140), Bank of Shanghai (141), Bank of Tianjin (142), China CITIC Bank (143), China Construction Bank Corporation, China Everbright Bank (144), China Industrial Bank Co. Ltd (145), China Merchants Bank (146), China Minsheng Bank (147), Export-Import Bank of China – EXIM bank, ICBC, Ping An Bank (148), Shanghai Automotive Group Finance Co., Ltd (149), Shanghai Pudong Development Bank Co. Ltd (150)., Chong Hing Bank Limited (151)Huishang Bank Co., Ltd (152).,Sun Life Everbright Asset Management Co. Ltd (153) a Zhongyuan Bank Co., Ltd (154). Čínska vláda neposkytla informácie ani o vlastníctve bánk, ani o ich riadiacej štruktúre, posudzovaní rizika či príkladoch týkajúcich sa osobitných úverov pre výrobné odvetvie BEV.

(464)

Z tohto dôvodu a v súlade so závermi uvedenými v bode 3.3.1.1 sa Komisia rozhodla využiť dostupné skutočnosti na určenie toho, či je možné uvedené štátom vlastnené finančné inštitúcie považovať za verejné orgány.

(465)

V predchádzajúcom antisubvenčnom prešetrovaní (155) Komisia zistila, že samotný štát alebo štátom vlastnené právnické osoby čiastočne alebo úplne vlastnili banky, ktoré poskytli úvery skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky v danom prešetrovaní. Keďže banky neodpovedali na osobitný dotazník, Komisia použila verejne dostupné informácie, ako sú webové sídla bánk, výročné správy, informácie dostupné v bankových adresároch alebo na internete. V súlade so zisteniami tohto predchádzajúceho prešetrovania sa v pracovnom dokumente útvarov Komisie (156) potvrdilo, že štát dominuje bankovému sektoru (157) tým, že si udržiava kontrolné podiely vo všetkých štátom vlastnených komerčných bankách, ako aj tým, že je väčšinovým akcionárom v niekoľkých akciových komerčných bankách, a to buď prostredníctvom priamych investícií Central Huijin, alebo nepriamo prostredníctvom iných štátom vlastnených právnických osôb. V odôvodnení 468 sa uvádzajú tie bankové subjekty, ktoré nahlásili vyvážajúci výrobcovia a v ktorých má štát väčšinový podiel, a keďže od nedávnych podobných prešetrovaní (158) nenastali zmeny, usudzovalo sa, že všetky štátom vlastnené finančné inštitúcie, ktoré poskytli financovanie vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, sú čiastočne alebo úplne vo vlastníctve samotného štátu alebo štátom vlastnených právnických osôb.

(466)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia dospela k záveru, že všetky čínske štátom vlastnené finančné inštitúcie, ktoré poskytli financovanie trom skupinám spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky, predstavujú verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia.

(467)

Navyše, aj keby sa štátom vlastnené finančné inštitúcie nepovažovali za verejné orgány, Komisia na základe tých istých informácií určila, že by sa považovali za orgány poverené alebo riadené čínskou vládou na vykonávanie úloh, ktorými je bežne poverená vláda, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bode 3.5.1.9. Ich konanie by teda bolo v každom prípade pripísané čínskej vláde.

(468)

Rovnako ako v predchádzajúcich prešetrovaniach (159) Komisia aj v tomto prípade zistila, že tieto banky a súkromné finančné inštitúcie pôsobiace v Číne poskytli úvery skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky v rámci predmetného prešetrovania: China Postal Savings Bank Co. Ltd., Citibank (China) Co., Ltd., DBS Bank (China) Limited, East West Bank (China) Co., Ltd., Hana Bank (China) Co., Ltd., HSBC Bank (China) Limited, Mitsubishi UFJ Bank (China) Co., Ltd., Mizuho Bank (China) Co., Ltd., OCBC Wing Hang Bank (China) Limited, Standard Chartered Bank (China) Limited, Sumitomo Mitsui Banking Corporation (China) Co., Ltd., United Overseas Bank (China) Limited a the Yushan Bank (China) Co. V súlade s príslušnou analýzou uvedenou v bode 3.5.1.8 sa usúdilo, že tieto banky a súkromné finančné inštitúcie pôsobia pod dohľadom CBRC a boli poverené alebo riadené čínskou vládou. Keďže neboli poskytnuté žiadne informácie, ktoré by naznačovali opak, Komisia sa v tomto prešetrovaní držala rovnakého záveru.

(469)

Komisia analyzovala, či čínska vláda poverila všetky tieto finančné inštitúcie alebo či im nariadila, aby udeľovali subvencie odvetviu BEV v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(470)

Podľa Odvolacieho orgánu WTO k „povereniu“ dochádza vtedy, keď vláda dáva súkromnému subjektu zodpovednosť, a výrazom „riadenie“ sa odkazuje na situácie, v ktorých vláda vykonáva svoju právomoc nad súkromným subjektom (160). V obidvoch prípadoch vláda používa súkromný subjekt ako splnomocnenca pri poskytovaní finančnej pomoci a „vo väčšine prípadov by bolo možné očakávať, že poverenie alebo riadenie súkromného subjektu bude zahŕňať určitú formu hrozby alebo donútenia“ (161). Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) sa zároveň neumožňuje členom ukladať vyrovnávacie opatrenia na výrobky v prípadoch, „keď vláda len vykonáva svoje všeobecné regulačné právomoci“ (162) alebo keď zámer vlády „môže alebo nemusí mať konkrétny výsledok jednoducho vzhľadom na dané faktické okolnosti alebo realizáciu slobodnej vôle subjektov na trhu“ (163). Naopak, poverenie alebo riadenie znamená „aktívnejšiu úlohu vlády než iba pobádanie“ (164).

(471)

Komisia poznamenala, že normatívny rámec týkajúci sa odvetvia uvedeného v odôvodneniach 434 až 442 sa vzťahuje na všetky finančné inštitúcie v ČĽR vrátane súkromných finančných inštitúcií. Ako príklad možno uviesť, že zákon o bankách a rozličné nariadenia CBIRC sa týkajú všetkých bánk financovaných z čínskych prostriedkov a bánk financovaných zo zahraničných investícií pod správou CBIRC.

(472)

Okrem toho mala väčšina úverových zmlúv so súkromnými finančnými inštitúciami podobné podmienky ako zmluvy so štátom vlastnenými bankami a úverové sadzby poskytované súkromnými finančnými inštitúciami boli podobné sadzbám poskytovaným štátom vlastnenými finančnými inštitúciami. To svedčí o tom, že tieto banky de facto poskytujú preferenčné úverové podmienky v súlade s kontrolou čínskej vlády nad bankovým sektorom.

(473)

Keďže Komisia nedostala od súkromných finančných inštitúcií žiadne odlišné informácie, dospela k záveru, že pokiaľ ide o odvetvie BEV, všetky finančné inštitúcie (vrátane súkromných finančných inštitúcií) pôsobiace v Číne pod dohľadom NFRA boli štátom poverené alebo mali štátom nariadené v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) prvej zarážky základného nariadenia, aby dodržiavali vládne politiky a aby odvetviu BEV poskytovali úvery s preferenčnými sadzbami (165).

(474)

V predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach už Komisia zistila, že domáce úverové ratingy udelené čínskym spoločnostiam nie sú spoľahlivé, a to na základe štúdie uverejnenej Medzinárodným menovým fondom (166), v ktorej sa preukázali nezrovnalosti medzi medzinárodnými a čínskymi úverovými ratingmi. Podľa MMF má totiž viac ako 90 % čínskych dlhopisov rating udelený miestnymi ratingovými agentúrami AA až AAA. Táto situácia je neporovnateľná s inými trhmi, ako je trh EÚ alebo Spojených štátov amerických (ďalej len „USA“). Napríklad na trhu USA majú takéto vysoké ratingy len necelé 2 % spoločností. Čínske ratingové agentúry sú preto výrazne vychýlené k najvyššej hranici ratingovej stupnice. Majú veľmi rozsiahle ratingové stupnice a zvyčajne zaraďujú dlhopisy s výrazne odlišnými kreditnými rizikami do jednej širokej kategórie ratingu (167). Podľa prehľadu čínskeho trhu s dlhopismi z roku 2021 od spoločnosti Bloomberg (168) dominovalo na trhu s dlhopismi päť miestnych čínskych ratingových agentúr: China Chengxin, Dagong, Lianhe, Shanghai Brilliance a Golden credit rating, pričom približne 90 % dlhopisov má rating AAA udelený miestnymi ratingovými agentúrami. Mnohí emitenti však získali od agentúry S&P nižší globálny rating emitenta A a BBB (169).

(475)

Okrem toho zahraničné ratingové agentúry ako Standard & Poor's a Moody's pri udeľovaní ratingu čínskym dlhopisom vydaným v zahraničí zvyčajne uplatňujú zvýšenie základného úverového ratingu emitenta na základe odhadu strategického významu firmy pre čínsku vládu a sily akejkoľvek implicitnej záruky (170).

(476)

Na doplnenie tejto analýzy, z predchádzajúcich prípadov sa zistilo, že čínska vláda môže takisto vykonávať vplyv nad trhom s úverovými ratingmi.

(477)

Podľa informácií poskytnutých čínskou vládou v predchádzajúcich prípadoch pôsobilo na čínskom trhu s dlhopismi 14 ratingových agentúr vrátane 12 domácich ratingových agentúr. Po druhé na čínsky trh s úverovými ratingami nie je voľný vstup. Je to v zásade zatvorený trh, keďže ratingové agentúry potrebujú pred začatím vykonávania činnosti schválenie od Čínskej regulačnej komisie pre cenné papiere (ďalej len „CSRC“) alebo od PBOC (171). PBOC v polovici roka 2017 oznámila, že zahraničné ratingové agentúry budú mať povolené vykonávať úverové ratingy na časti domáceho trhu s dlhopismi za určitých podmienok. Tieto ratingové agentúry sa však riadia čínskymi ratingovými stupnicami, a preto nie sú úplne porovnateľné s medzinárodnými ratingami, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 475.

(478)

Napokon výskum Allianz Global Investors z roku 2021 potvrdzuje zistenia Komisie a uvádza sa v ňom, že „čínsky systém úverových ratingov na pevnine sa líši od medzinárodných ratingových dohovorov. Dlhopisy na pevnine s hodnotením AA+ by sa napríklad v medzinárodnom meradle zvyčajne hodnotili ako „vysoký výnos“  (172)“.

(479)

OECD napokon v roku 2022 poukázala na to, že „[n]edostatky na trhu s úverovým ratingom vrátane zveličených ratingov a slabých varovných systémov bránia zdravému vývoju trhu s dlhopismi“ (173).

(480)

Okrem toho Komisia tiež zistila (174), že čínsky systém úverových ratingov nemožno považovať za systém riadený výlučne trhovými silami a že funguje na skreslenom základe.

(481)

Vzhľadom na situáciu opísanú v odôvodneniach 474 až 478 Komisia dospela k záveru, že čínske úverové ratingy neposkytujú spoľahlivý odhad úverového rizika podkladového aktíva. Tieto ratingy boli takisto skreslené politickými cieľmi spočívajúcimi v podpore kľúčových strategických odvetví, ako je odvetvie BEV.

(482)

Komisia uviedla, že spoločnosti vo všetkých troch skupinách zaradených do vzorky využili rôzne krátkodobé a dlhodobé úvery na financovanie svojich činností. Tieto úvery slúžili najmä na každodennú prevádzku, potreby prevádzkového kapitálu, na osobitné projekty, investície alebo na nahradenie iných úverov. Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky takisto využili krátkodobé a dlhodobé vývozné úvery.

(483)

Počas prešetrovania Komisia zistila, že jedna zo skupín zaradených do vzorky uzavrela úvery s osobitným účelom nahradiť kapitál splatený z úverov v termíne splatnosti novým kapitálom z nových úverov. Takéto revolvingové úvery zvyčajne naznačujú problémy s likviditou dlžníka a predstavujú väčšiu rizikovú expozíciu pre banky, ktoré ich poskytujú. V súlade so zisteniami v predchádzajúcich prešetrovaniach (175) Komisia dospela k záveru, že prostredníctvom tohto postupu mohli niektoré spoločnosti preskupiť svoje záväzky a získať finančné prostriedky, bez ktorých by neboli schopné plniť svoje povinnosti splácania, čo poukazuje na problémy so splácaním dlhu.

(484)

V priebehu prešetrovania Komisia zistila, že niektoré spoločnosti zaradené do vzorky emitovali dlhopisy s osobitným účelom splácania dlhov, konkrétne úverov. Komisia zistila, že reštrukturalizáciou svojho dlhu prostredníctvom tohto nástroja by niektoré spoločnosti mohli preskupiť a odložiť svoje záväzky, ako aj získať finančné prostriedky, bez ktorých by neboli schopné plniť svoje povinnosti splácania, čo poukazuje na problémy so získavaním finančných prostriedkov.

(485)

Použitie dlhopisov na tento účel vyvoláva obavy týkajúce sa schopnosti danej spoločnosti splácať svoje dlhy, a to spochybňuje nielen jej krátkodobú likviditu, ale aj dlhodobú platobnú schopnosť. Existencia dlhopisov vydaných na účely splatenia úverov v danej spoločnosti sa preto považuje za náznak toho, že spoločnosť je v horšej finančnej situácii, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať na základe finančných výkazov, a že existuje dodatočné riziko súvisiace s krátkodobým a dlhodobým financovaním.

(486)

Ako sa uvádza v bode 3.5.1.5, vo viacerých právnych dokumentoch, ktoré sú osobitne zamerané na spoločnosti v odvetví BEV, sa finančným inštitúciám nariaďuje, aby odvetviu BEV poskytli úvery s preferenčnými sadzbami. Na základe týchto dokumentov sa preukázalo, že finančné inštitúcie poskytujú preferenčné financovanie len obmedzenému počtu spoločností/odvetví, ktoré dodržiavajú príslušné politiky čínskej vlády. Komisia sa domnievala, že odkaz na odvetvie BEV je dostatočne jasný, keďže toto priemyselné odvetvie je buď pomenované, alebo určené odkazom na výrobok, ktorý vyrába, alebo na odvetvovú skupinu, do ktorej patrí.

(487)

Komisia vypočítala výšku napadnuteľnej subvencie na základe výhody poskytnutej príjemcom počas obdobia prešetrovania. Podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi výškou úroku, ktorý spoločnosť zaplatila za preferenčný úver, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľný komerčný úver, ktorý by spoločnosť mohla získať na trhu.

(488)

Ako sa vysvetľuje v oddieloch 3.5.1 a 3.5.2, úvery poskytnuté čínskymi finančnými inštitúciami sú prejavom podstatných vládnych zásahov a neodrážajú miery, ktoré by sa normálne zistili na funkčnom trhu.

(489)

Skupiny spoločností zaradené do vzorky sa z hľadiska ich všeobecného finančného postavenia líšia. Počas obdobia prešetrovania každá z nich využívala iné druhy úverov, pričom rozdiely sa týkali splatnosti, kolaterálu, záruk a ďalších podmienok. Z týchto dvoch dôvodov mala každá spoločnosť priemernú úrokovú sadzbu na základe vlastného súboru získaných úverov.

(490)

Komisia jednotlivo posúdila finančnú situáciu každej skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradenej do vzorky, aby tieto špecifiká zohľadnila. V tejto súvislosti Komisia použila metodiku výpočtu preferenčného financovania prostredníctvom úverov stanovenú v antisubvenčnom prešetrovaní upravovaných hliníkových fólií, ako aj v anitsubvenčnom prešetrovaní týkajúcom sa plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR, ako aj v antisubvenčných prešetrovaniach týkajúcich sa pneumatík s pôvodom v ČĽR a určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR (176), ako je vysvetlené v nasledujúcich odôvodneniach. Komisia takto vypočítala výhodu z praktík preferenčného financovania prostredníctvom úverov jednotlivo pre každú skupinu vyvážajúcich výrobcov zaradenú do vzorky a pripísala takúto výhodu prešetrovanému výrobku.

(491)

Komisia zaznamenala, že skupine BYD bol čínskou ratingovou agentúrou v roku 2020 udelený rating AAA+. Komisia vzhľadom na celkové skreslenia čínskych úverových ratingov uvedené v bode 3.5.1.10 dospela k záveru, že tento rating nie je spoľahlivý.

(492)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 452 až 459, čínske finančné inštitúcie poskytujúce úvery neposkytli žiadne posúdenie úverovej bonity. V záujme stanovenia výhody teda Komisia musela posúdiť to, či úrokové sadzby na úvery poskytnuté skupine BYD boli na trhovej úrovni.

(493)

Skupina BYD sa podľa vlastných finančných výkazov prezentovala ako všeobecne zisková s rozpätím zisku približne 6 %. Skupina využila krátkodobý a dlhodobý dlh na financovanie svojich operácií. Komisia posúdila situáciu spoločnosti z hľadiska krátkodobej likvidity a dlhodobej platobnej schopnosti.

(494)

Pokiaľ ide o krátkodobú likviditu, Komisia použila ukazovateľ bežnej likvidity. Tento ukazovateľ meria schopnosť spoločnosti splácať krátkodobé záväzky vrátane krátkodobého dlhu.

(495)

Ukazovateľ bežnej likvidity spoločnosti bol 0,89 v roku 2021, poklesol na 0,75 v roku 2022 a potom znovu poklesol na 0,68 v období prešetrovania. Napriek ratingu AAA+, ktorý bol v roku 2020 spoločnosti udelený, obežný majetok spoločnosti nestačil na splatenie krátkodobých záväzkov. To neodôvodňuje vysoký úverový rating, ktorý by mala spoločnosť mať aspoň na hodnote 2.

(496)

Komisia vzhľadom na tento ukazovateľ krátkodobej likvidity dospela k záveru, že predmetná spoločnosť mala krátkodobé problémy s likviditou, v dôsledku čoho mala profil dlžníka s vysokým rizikom.

(497)

Komisia založila posúdenie dlhodobého rizika solventnosti na základe miery zadlženosti. Tento ukazovateľ meria schopnosť spoločnosti plniť svoje dlhodobé dlhové záväzky. Používajú ho veritelia a investori do dlhopisov pri posudzovaní úverovej bonity spoločnosti.

(498)

Miera zadlženosti meria výšku záväzkov, a to najmä dlhodobého dlhu. Vysoký pomer dlhu spoločnosti k vlastnému imaniu bol 0,78, čo poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť financuje svoju činnosť prostredníctvom dlhu. Pomer dlhu k vlastnému imaniu sa takisto postupne zvyšoval od 0,67 v roku 2021 na 0,78 v OP, čo svedčí o tom, že spoločnosť financuje svoju činnosť čoraz viac najmä prostredníctvom dlhu. Čím vyšší pomer dlhu k vlastnému imaniu, tým vyššie je finančné riziko spoločnosti, čo znamená, že spoločnosť môže mať veľký problém so splácaním svojich existujúcich dlhov.

(499)

Komisia vzhľadom na problémy s likviditou a platobnou schopnosťou opísané v odôvodneniach 495 až 498 preto usúdila, že spoločnosť sa pre prípadných veriteľov a investorov nenachádza v stabilnej finančnej situácii a má vysokorizikovým profil.

(500)

Komisia okrem toho analyzovala pomer dlhu k vlastnému imaniu jednotlivých spoločností s najvyššou mierou finančných výhod a zistila, že ich pomer dlhu k vlastnému imaniu sa v roku 2022 pohyboval od 0,71 do 0,97.

(501)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súvislosti s celkovými skresleniami čínskych úverových ratingov uvedených v bode 3.5.1.10 dospela k záveru, že úverový rating AAA udelený skupine BYD nie je spoľahlivý.

(502)

Komisia usúdila, že celková finančná situácia skupiny zodpovedá ratingu B, ktorý už nepatrí do kategórie „investičného stupňa“.

(503)

Na základe verejne dostupných údajov od spoločnosti Bloomberg Komisia s cieľom určiť trhovú sadzbu použila ako referenčnú hodnotu očakávané ážio pre dlhopisy emitované firmami s ratingom B, ktoré sa uplatnilo na referenčnú úverovú mieru PBOC, alebo po 20. auguste 2019 na základnú úverovú sadzbu oznámenú NIFC (177).

(504)

Toto navýšenie sa určilo výpočtom relatívneho rozpätia medzi indexmi amerických podnikových dlhopisov s ratingom AA a amerických podnikových dlhopisov s ratingom B na základe údajov od spoločnosti Bloomberg pre priemyselné segmenty. Takto vypočítané relatívne rozpätie sa potom pripočítalo k referenčnej úverovej miere zverejnenej PBOC alebo po 20. auguste 2019 k základnej úverovej sadzbe zverejnenej NIFC v deň poskytnutia úveru (178), pri rovnako dlhej splatnosti úveru, ako má predmetný úver. Tento postup sa uskutočnil jednotlivo pre každý úver poskytnutý skupine spoločností.

(505)

V súvislosti s úvermi v zahraničných menách platí rovnaká situácia, pokiaľ ide o deformácie trhu a neexistenciu platných úverových ratingov, pretože tieto úvery poskytujú tie isté čínske finančné inštitúcie. Ako už teda bolo uvedené, na určenie vhodnej referenčnej hodnoty sa použili podnikové dlhopisy s ratingom B v príslušnej mene emitované počas obdobia prešetrovania.

(506)

Ako bolo uvedené v odôvodneniach 452 až 459, čínske finančné inštitúcie poskytujúce úvery neposkytli žiadne posúdenia úverovej bonity. V záujme stanovenia výhody teda Komisia musela posúdiť to, či úrokové sadzby na úvery poskytnuté skupine Geely boli na trhovej úrovni.

(507)

Skupina Geely vykázala podľa vlastných finančných výkazov ziskovú finančnú situáciu s 3 % rozpätím zisku. Ziskovosť však v porovnaní s rokom 2021 poklesla. Výnos vlastného kapitálu, čo je schopnosť skupiny premeniť vlastný kapitál na čistý zisk, sa v roku 2021 znížil z 8 % na 5 % na konci obdobia prešetrovania.

(508)

Skupina Geely využila krátkodobý a dlhodobý dlh na financovanie svojich operácií. Komisia posúdila situáciu skupiny z hľadiska krátkodobej likvidity a dlhodobej platovej schopnosti.

(509)

Pokiaľ ide o krátkodobú likviditu, skupina počas obdobia prešetrovania vykazovala priemerný ukazovateľ bežnej likvidity 1,03. Hoci ukazovateľ bežnej likvidity je mierne nad hodnotou 1, obežný majetok spoločnosti sotva postačuje na splatenie krátkodobých záväzkov, čo nestačí na odôvodnenie vysokého úverového ratingu, na ktorého dosiahnutie by spoločnosť mala mať tento ukazovateľ aspoň s hodnotou 2. Ukazovateľ rýchlej likvidity spoločnosti bol 0,79 na konci obdobia prešetrovania, 0,76 v roku 2022 a 0,79 v roku 2021, pričom za referenčnú hodnotu sa považuje ukazovateľ rýchlej likvidity aspoň na hodnote 1. Spoločnosť, ktorá má ukazovateľ rýchlej likvidity pod hodnotou 1, nemusí totiž byť z krátkodobého hľadiska schopná splácať svoje obežné záväzky. Ukazovateľ peňažných prostriedkov spoločnosti bol počas obdobia prešetrovania priemerne 0,4; preto spoločnosť nemala dostatok hotovosti na splatenie svojho krátkodobého dlhu. Komisia vzhľadom na ukazovatele krátkodobej likvidity dospela k záveru, že predmetná spoločnosť mala krátkodobé problémy s likviditou, v dôsledku čoho mala profil dlžníka s rizikom.

(510)

Pokiaľ ide o dlhodobý dlh, skupina Geely vysoký pomer dlhu k aktívam, a to 0,69, čo znamená, že 69 % majetku spoločnosti je financovaných dlhom. Pomer dlhu k vlastnému imaniu bol 2,1 v roku 2021, 2,11 v roku 2022 a 2,22 na konci obdobia prešetrovania, čo poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť financuje svoju činnosť najmä prostredníctvom dlhu. Čím je pomer dlhu k aktívam a pomer dlhu k vlastnému imaniu vyšší, tým vyššie je finančné riziko spoločnosti. Okrem toho počas obdobia prešetrovania uzavrela jedna zo spoločností skupiny (Ningbo Hangzhou Bay Geely Automobile Parts Co., Ltd.) so štátom vlastnenými bankami dohodu o konverzii dlhu na kapitál, aby zlepšila štruktúru svojho dlhu. V rámci takejto dohody by spoločnosť mohla previesť časť svojho dlhu voči štátom vlastneným bankám na akcie, a tak znížiť záväzky vo svojej súvahe.

(511)

Komisia okrem toho zistila, že skupina Geely uzavrela úvery s osobitným účelom nahradiť úvery. Ako sa vysvetľuje v bode 3.5.2.1, existencia revolvingových úverov sa považuje za náznak dodatočných rizík súvisiacich s problémami s likviditou.

(512)

Komisia podobne zistila, že skupina Geely emitovala dlhopisy na účel reštrukturalizácie dlhu. V tomto prípade, ako sa vysvetľuje v bode 4, Komisia usúdila, že je to znak toho, že je v horšej finančnej situácii, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať na základe finančných výkazov, a že existuje dodatočné riziko súvisiace s krátkodobým a dlhodobým financovaním.

(513)

Komisia zistila, že skupina Geely dostala od čínskej ratingovej agentúry rating AAA. Komisia vzhľadom na celkové skreslenia čínskych úverových ratingov uvedené v bode 3.5.1.10 dospela k záveru, že tento rating nie je spoľahlivý.

(514)

Komisia usúdila, že celková finančná situácia skupiny zodpovedá ratingu B. Podľa vymedzenia úverového ratingu agentúry Standard & Poor’s je dlžník s ratingom B zraniteľnejší ako dlžník s ratingom BB, ale tento dlžník má v danom období stále kapacitu plniť si svoje finančné záväzky. Nepriaznivé obchodné, finančné alebo hospodárske podmienky však môžu narušiť schopnosť alebo ochotu dlžníka plniť si finančné záväzky. Táto referenčná hodnota sa preto považuje za vhodnú na vyjadrenie dodatočného rizika vyplývajúceho z použitia revolvingových úverov a dlhopisov na účely reštrukturalizácie dlhu.

(515)

Očakávané ážio pre dlhopisy emitované firmami s uvedeným ratingom B sa následne uplatnilo na referenčnú úrokovú mieru za úvery PBOC alebo po 20. auguste 2019 na základnú úverovú sadzbu oznámenú NIFC s cieľom určiť trhovú sadzbu.

(516)

Toto navýšenie sa určilo výpočtom relatívneho rozpätia medzi indexmi amerických podnikových dlhopisov s ratingom AA a amerických podnikových dlhopisov s ratingom B na základe údajov od spoločnosti Bloomberg pre priemyselné segmenty. Takto vypočítané relatívne rozpätie sa potom pripočítalo k referenčnej úverovej miere zverejnenej PBOC alebo po 20. auguste 2019 k základnej úverovej sadzbe zverejnenej NIFC v deň poskytnutia úveru, pri rovnako dlhej splatnosti úveru, ako má predmetný úver. Tento postup sa uskutočnil jednotlivo pre každý úver a finančný lízing poskytnutý spoločnosti.

(517)

V súvislosti s úvermi v zahraničných menách v ČĽR platí rovnaká situácia, pokiaľ ide o deformácie trhu a neexistenciu platných úverových ratingov, pretože tieto úvery poskytujú tie isté čínske finančné inštitúcie. Ako už teda bolo uvedené, na určenie vhodnej referenčnej hodnoty sa použili podnikové dlhopisy s ratingom B v príslušnej mene emitované počas obdobia prešetrovania.

(518)

Ako bolo uvedené v odôvodneniach 452 až 459, čínske finančné inštitúcie poskytujúce úvery neposkytli žiadne posúdenia úverovej bonity. V záujme stanovenia výhody teda Komisia musela posúdiť to, či úrokové sadzby na úvery poskytnuté skupine Geely boli na trhovej úrovni.

(519)

SAIC Motor Corporation Limited vykázala na úrovni konsolidovanej skupiny podľa vlastných finančných výkazov ziskovú finančnú situáciu s rozpätím zisku 4 %. Ziskovosť však v porovnaní s rokom 2021 poklesla. Výnos vlastného kapitálu, čo je schopnosť skupiny premeniť vlastný kapitál na čistý zisk, sa znížil z 13 % v roku 2021 na 8 % na konci roka 2022.

(520)

Spoločnosť SAIC Motor Corporation Limited využila krátkodobý a dlhodobý dlh na financovanie svojich operácií. Komisia posúdila situáciu skupiny z hľadiska krátkodobej likvidity a dlhodobej platovej schopnosti.

(521)

Pokiaľ ide o krátkodobú likviditu, skupina v roku 2022 vykázala priemerný ukazovateľ bežnej likvidity 1,07. Hoci ukazovateľ bežnej likvidity je mierne nad hodnotou 1, obežný majetok skupiny sotva postačuje na splatenie krátkodobých záväzkov, čo nestačí na odôvodnenie vysokého úverového ratingu, na ktorého dosiahnutie by spoločnosť mala mať tento ukazovateľ aspoň s hodnotou 2. Ukazovateľ rýchlej likvidity spoločnosti bol 0,87 v roku 2022 a 0,97 v roku 2021, pričom za referenčnú hodnotu sa považuje ukazovateľ rýchlej likvidity aspoň na hodnote 1. Spoločnosť, ktorá má ukazovateľ rýchlej likvidity pod hodnotou 1, nemusí totiž byť z krátkodobého hľadiska schopná splácať svoje bežné záväzky. Ukazovateľ peňažných prostriedkov skupiny bol v roku 2022 priemerne 0,4. Skupina preto nemala k dispozícii dostatok peňažných prostriedkov na splatenie svojho krátkodobého dlhu. Komisia vzhľadom na ukazovatele krátkodobej likvidity dospela k záveru, že predmetná skupina mala krátkodobé problémy s likviditou, v dôsledku čoho mala profil dlžníka s rizikom.

(522)

Pokiaľ ide o dlhodobý dlh, spoločnosť SAIC Motor Corporation Limited mala na konsolidovanej úrovni vysoký pomer dlhu k aktívam, a to 0,66, to znamená, že 66 % majetku skupiny je financovaných dlhom. Pomer dlhu k vlastnému imaniu bol 1,79 v roku 2021 a 1,94 v roku 2022, a to poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť financuje svoju činnosť najmä prostredníctvom dlhu. Čím je pomer dlhu k aktívam a pomer dlhu k vlastnému imaniu vyšší, tým vyššie je finančné riziko spoločnosti. Okrem toho v období 2009 až 2015 uzavreli dvaja vyvážajúci výrobcovia skupiny [SAIC Maxus Automotive Company Limited a Nanjing Automobile (Group) Corporation] so štátom vlastnenými bankami štyri dohody o konverzii dlhu na kapitál, aby zlepšili štruktúru svojho dlhu. V rámci takejto dohody by spoločnosti mohli previesť časť svojho dlhu voči štátom vlastneným bankám na akcie, a tak znížiť záväzky vo svojej súvahe. V roku 2017 spoločnosť SAIC Motor Corporation Limited okrem toho využila kapitálovú injekciu, do ktorej boli okrem iného zapojené štátom vlastnené finančné inštitúcie, a to malo opäť pozitívny vplyv na štruktúru dlhu skupiny. Hoci sa tieto udalosti odohrali pred obdobím prešetrovania, mali trvalý štrukturálny vplyv na súvahu.

(523)

Komisia okrem toho zistila, že skupina uzavrela úvery s osobitným účelom nahradiť úvery. Ako sa vysvetľuje v bode 3.4.2.1, existencia revolvingových úverov sa považuje za náznak dodatočných rizík súvisiacich s problémami s likviditou.

(524)

Komisia zistila, že spoločnosť SAIC Motor Corporation Limited dostala od čínskej ratingovej agentúry rating AAA. Komisia vzhľadom na celkové skreslenia čínskych úverových ratingov uvedené v bode 3.4.1.9 a na už opísanú finančnú situáciu skupiny dospela k záveru, že tento rating nie je spoľahlivý.

(525)

Komisia usúdila, že celková finančná situácia skupiny zodpovedá ratingu B. Podľa vymedzenia úverového ratingu agentúry Standard & Poor’s je dlžník s ratingom B zraniteľnejší ako dlžník s ratingom BB, ale tento dlžník má v danom období stále kapacitu plniť si svoje finančné záväzky. Nepriaznivé obchodné, finančné alebo hospodárske podmienky však môžu narušiť schopnosť alebo ochotu dlžníka plniť si finančné záväzky. Táto referenčná hodnota sa preto považuje za vhodnú na vyjadrenie dodatočného rizika vyplývajúceho z použitia revolvingových úverov a dlhopisov na účely reštrukturalizácie dlhu.

(526)

Toto navýšenie sa teda určilo výpočtom relatívneho rozpätia medzi indexmi amerických podnikových dlhopisov s ratingom AA a amerických podnikových dlhopisov s ratingom B na základe údajov od spoločnosti Bloomberg pre priemyselné segmenty. Takto vypočítané relatívne rozpätie sa potom pripočítalo k referenčnej úverovej miere zverejnenej PBOC alebo po 20. auguste 2019 k základnej úverovej sadzbe zverejnenej NIFC v deň poskytnutia úveru, pri rovnako dlhej splatnosti úveru, ako má predmetný úver. Tento postup sa uskutočnil jednotlivo pre každý úver a finančný lízing poskytnutý spoločnosti.

(527)

V súvislosti s úvermi v zahraničných menách v ČĽR platí rovnaká situácia, pokiaľ ide o deformácie trhu a neexistenciu platných úverových ratingov, pretože tieto úvery poskytujú tie isté čínske finančné inštitúcie. Ako už teda bolo uvedené, na určenie vhodnej referenčnej hodnoty sa použili podnikové dlhopisy s ratingom B v príslušnej mene emitované počas obdobia prešetrovania.

(528)

Komisia uviedla, že všetky skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky získali počas obdobia prešetrovania výhodu vyplývajúcu z preferenčného financovania prostredníctvom úverov. Komisia vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu pre vyvážajúcich výrobcov a špecifickosť považovala preferenčné financovanie prostredníctvom úverov za napadnuteľnú subvenciu.

(529)

Miery subvencií stanovené v súvislosti s preferenčným financovaním prostredníctvom úverov počas obdobia prešetrovania pre skupiny spoločností zaradené do vzorky predstavujú:

Preferenčné financovanie: úvery

(530)

Účelom úverovej linky je stanoviť úverový limit, ktorý môže spoločnosť kedykoľvek použiť na financovanie svojej bežnej prevádzky, čím sa v prípade potreby flexibilne a okamžite sprístupní financovanie prevádzkového kapitálu. Dohody o úverových linkách poskytnuté skupinám zaradeným do vzorky sa týkajú rôznych foriem financovania, ktoré majú spoločnosti podpisujúce tieto dohody k dispozícii a ktoré zahŕňajú všetky druhy krátkodobého financovania, ako sú krátkodobé úvery, bankové akcepty, akreditívy atď. Okrem toho podľa finančnej literatúry úverové linky prevládajú vo väčšine prípadov aj v trhových ekonomikách. Predstavujú napríklad viac ako 80 % bankových úverov poskytovaných verejným podnikom v USA (179). Okrem toho v Kanade, kde sú bankové akcepty priamym a bezpodmienečným záväzkom akceptujúcej banky (ako je to v Číne), banky zvyčajne akceptujú čerpanie bankových akceptov len od podnikových dlžníkov, ktorí majú v danej banke zriadenú úverovú linku (180). Komisia sa preto domnievala, že v zásade všetko krátkodobé financovanie spoločností zaradených do vzorky ako krátkodobé úvery, návrhy bankových akceptov atď. by malo byť kryté nástrojom úverových liniek.

(531)

Komisia uviedla, že v súvislosti s poskytnutím financovania čínske finančné inštitúcie poskytli úverové linky každej skupine zaradenej do vzorky. Išlo o rámcové dohody, na základe ktorých banka umožnila spoločnostiam zaradeným do vzorky využívať rôzne dlhové nástroje, ako sú úvery na prevádzkový kapitál, návrhy bankových akceptov a iné formy financovania obchodu do určitej maximálnej sumy.

(532)

Ako sa uvádza v odôvodnení 530, všetko krátkodobé financovanie by malo byť kryté úverovou linkou. Komisia preto porovnala výšku úverových liniek dostupných spolupracujúcim spoločnostiam počas obdobia prešetrovania s výškou krátkodobého financovania, ktoré tieto spoločnosti použili počas toho istého obdobia, aby zistila, či všetko krátkodobé financovanie bolo kryté úverovou linkou. V prípade, že výška krátkodobého financovania prekročila limit úverovej linky, Komisia zvýšila sumu existujúcej úverovej linky o sumu skutočne použitú vyvážajúcimi výrobcami nad tento limit úverovej linky.

(533)

Za bežných okolností na trhu by úverové linky podliehali takzvanému zriaďovaciemu poplatku alebo poplatku za sprostredkovanie, ktorý by kompenzoval náklady alebo riziká na strane banky pri otvorení úverovej linky, ako aj poplatku za obnovenie, ktorý sa účtuje ročne za obnovenie platnosti úverových liniek (181). Tieto poplatky pokrývajú administratívne náklady, ako sú náklady na spracovanie žiadosti a vykonanie bezpečnostných kontrol, ale aj náklady vyplývajúce z prudenciálnych požiadaviek kladených na banky, keďže kapitál viazaný v rámci úverovej linky znižuje podiely kapitálu banky, ktoré musí udržiavať na zabezpečenie proti systémovým rizikám. Komisia však uviedla, že celá skupina spoločností zaradená do vzorky čerpala výhodu z úverových liniek poskytnutých bezplatne. Prešetrovaným skupinám spoločností sa preto udelila výhoda v zmysle článku 6 písm. d) základného nariadenia.

(534)

Ako sa uvádza v odôvodnení 210, podľa rozhodnutia č. 40 finančné inštitúcie poskytujú úverovú podporu podporovaným odvetviam.

(535)

Komisia usúdila, že keďže úverové linky sú neoddeliteľne spojené so všetkými druhmi krátkodobého financovania poskytovaného spoločnostiam zaradeným do vzorky, mali by sa považovať za formu preferenčnej finančnej podpory zo strany finančných inštitúcií pre podporované odvetvia, ako je odvetvie BEV. Ako sa uvádza v bode 3.1, odvetvie BEV je jedným z podporovaných odvetví, a preto je oprávnené na akúkoľvek možnú finančnú podporu.

(536)

V súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia Komisia za výhodu poskytnutú príjemcom považovala rozdiel medzi sumou, ktorú zaplatili ako poplatok za otvorenie alebo obnovenie úverových liniek čínskymi finančnými inštitúciami, a sumou, ktorú by zaplatili za porovnateľnú komerčnú úverovú linku získanú za nedeformovanú trhovú sadzbu.

(537)

Žiadna zo spoločností zaradených do vzorky neplatila poplatok za úverovú linku. Podobne Komisia v predchádzajúcich prešetrovaniach nezistila žiadne poplatky za úverovú linku v krajine. Naopak, jediný prípad, keď vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky zaplatil poplatok za úverovú linku, sa týkal spoločnosti, ktorá získala úverové linky od dvoch bánk so sídlom mimo finančnej jurisdikcie ČĽR a na tieto úverové linky sa tak vzťahovala provízia podľa bežnej praxe na svetových finančných trhoch (182). Z verejne dostupných informácií sa zdá, že v niektorých prípadoch sa v Číne vyberajú poplatky za úverové linky (183), ale výšku týchto poplatkov sa nepodarilo zistiť. Komisia preto nemala inú možnosť, ako hľadať vhodnú referenčnú hodnotu pre poplatok mimo Číny. Na základe verejne dostupných údajov sa sadzba pre zriaďovací poplatok sa stanovila na 1,75 % a pre poplatok za obnovenie na 1,25 % (184).

(538)

V zásade platí, že zriaďovací poplatok je splatný na základe paušálnej sumy v čase otvorenia novej úverovej linky a poplatok za obnovenie je splatný na základe paušálnej sumy v čase obnovenia existujúcej úverovej linky. Komisia však na účely výpočtu zohľadnila úverové linky, ktoré boli otvorené alebo obnovené pred obdobím prešetrovania, ktoré však boli dostupné skupinám zaradeným do vzorky počas obdobia prešetrovania, ako aj úverové linky, ktoré boli otvorené počas obdobia prešetrovania.