(1)

Od septembra 2021 sa na trhoch s elektrinou pozorujú veľmi vysoké ceny a volatilita. Ako uviedla Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „ACER“) vo svojom konečnom posúdení koncepcie veľkoobchodného trhu s elektrinou v Únii z apríla 2022, ide najmä o dôsledok vysokej ceny plynu, ktorý sa používa ako vstupný materiál pri výrobe elektriny.

(2)

Vystupňovanie útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, ktorá je zmluvnou stranou Zmluvy o Energetickom spoločenstve (4), a súvisiace medzinárodné sankcie od februára 2022 spôsobili plynovú krízu, narušili svetové trhy s energiou, vyostrili problém vysokých cien plynu a mali výrazný reťazový vplyv na ceny elektriny. Útočná vojna Ruska proti Ukrajine spôsobila aj neistotu v súvislosti s dodávkami iných komodít, ako je čierne uhlie a ropa, ktoré využívajú zariadenia na výrobu elektriny. Uvedená neistota viedla k ďalšiemu výraznému zvýšeniu volatility cien elektriny. K rastu cien elektriny ďalej prispela obmedzená dostupnosť niektorých jadrových reaktorov a nízky objem výroby vodnej energie.

(3)

V reakcii na túto situáciu Komisia vo svojom oznámení z 13. októbra 2021 s názvom „Boj s rastúcimi cenami energie: súbor nástrojov pre opatrenia a podporu“ navrhla súbor opatrení, ktoré môže Únia a jej členské štáty využiť pri riešení bezprostredného vplyvu vysokých cien energie na odberateľov v domácnosti a podniky a ku ktorým patrí podpora príjmov, daňové úľavy a opatrenia na úsporu a uskladňovanie energie a na posilnenie odolnosti voči budúcim cenovým šokom. Vo svojom oznámení z 8. marca 2022 s názvom „REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu“ Komisia načrtla niekoľko ďalších opatrení s cieľom posilniť tento súbor nástrojov a reagovať na rastúce ceny energie. Komisia tiež 23. marca 2022 zriadila dočasný rámec štátnej pomoci, aby umožnila určité subvencie na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie.

(4)

Komisia vo svojom oznámení z 18. mája 2022 predstavila svoj plán REPowerEU, v ktorom zaviedla ďalšie opatrenia zamerané na úsporu energie, diverzifikáciu dodávok energie, vyšší cieľ energetickej efektívnosti a zrýchlené zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom znížiť závislosť Únie od ruských fosílnych palív vrátane návrhu zvýšiť cieľ Únie do roku 2030 pre hrubú konečnú spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov na 45 %. Okrem toho Komisia vo svojom oznámení z 18. mája 2022 s názvom „Krátkodobé intervencie na trhu s energiou a dlhodobé zlepšenia koncepcie trhu s elektrinou – postup“, v ktorom stanovila ďalšie krátkodobé opatrenia na boj proti vysokým cenám energie, identifikovala možné oblasti zlepšenia koncepcie trhu s elektrinou a oznámila zámer posúdiť tieto oblasti na účely zmeny legislatívneho rámca.

(5)

S cieľom urýchlene reagovať na krízu cien energie a na obavy súvisiace s bezpečnosťou dodávok a riešiť prudký nárast cien pre občanov prijala Únia viacero právnych aktov vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1032 (5), ktorým sa zaviedol spoľahlivý systém uskladňovania plynu, nariadenia Rady (EÚ) 2022/1369 (6), ktorým sa stanovili účinné opatrenia na zníženie dopytu po plyne a elektrine, nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 (7), ktorým sa zaviedli systémy na obmedzenie cien, aby sa predišlo neočakávaným ziskom na trhoch s plynom aj elektrinou, a nariadenia Rady (EÚ) 2022/2577 (8), ktorým sa zaviedli opatrenia na urýchlenie postupov udeľovania povolení pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

(6)

Dobre integrovaný trh s energiou, ktorý sa opiera o nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (9), (EÚ) 2019/942 (10) a (EÚ) 2019/943 (11) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (12), (EÚ) 2018/2002 (13) a (EÚ) 2019/944 (14), ktoré sa spolu zvyčajne označujú ako balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov a ktoré boli prijaté v rokoch 2018 a 2019 (ďalej len „balík opatrení v oblasti čistej energie“), umožňuje Únii využívať hospodárske prínosy jednotného trhu s energiou za každých podmienok a zároveň zaistiť bezpečnosť dodávok a zachovať proces dekarbonizácie, aby sa dosiahol cieľ Únie v oblasti klimatickej neutrality. Cezhraničným prepojením sa tiež zaisťuje bezpečnejšia, spoľahlivejšia a efektívnejšia prevádzka elektrizačných sústav a vyššia odolnosť voči krátkodobým cenovým šokom.

(7)

Posilnenie vnútorného trhu s energiou a dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetickej transformácie si vyžadujú zásadnú modernizáciu elektrizačnej sústavy Únie, aby dokázala zvládnuť rozsiahle navyšovanie kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov s variabilitou výrobných objemov v závislosti od počasia a meniace sa vzorce toku elektriny v Únii a aby bola schopná pokryť nový odber napríklad v súvislosti s elektrickými vozidlami a tepelnými čerpadlami. Vnútroštátne aj cezhraničné investície do sietí sú kľúčové pre správne fungovanie vnútorného trhu s elektrinou vrátane bezpečnosti dodávok. Takéto investície sú potrebné na prepojenie energie z obnoviteľných zdrojov s odberom v situáciách, keď sú od seba vzdialenejšie, než ako to bývalo v minulosti, a v konečnom dôsledku aj z hľadiska dosiahnutia cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky. Každá reforma trhu s elektrinou v Únii by preto mala prispieť k väčšej integrácii európskej elektrizačnej sústavy tak, aby sa zabezpečilo, že každý členský štát dosiahne mieru elektrickej prepojenosti v súlade s cieľom prepojenia elektrických sietí do roku 2030 aspoň na úrovni 15 % podľa článku 4 písm. d) bodu 1 nariadenia (EÚ) 2018/1999, aby sa táto kapacita prepojenia využívala v čo najväčšej miere v cezhraničnom obchode a aby sa vybudovala alebo zmodernizovala elektrizačná sústava a infraštruktúra prepojenosti Únie, a to napríklad v rámci projektov spoločného záujmu Únie stanovených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869 (15). Všetkým občanom a podnikom Únie by sa mala poskytnúť primeraná prepojenosť, keďže im to môže poskytnúť veľké príležitosti pre účasť na energetickej transformácii a digitálnej transformácii Únie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať najvzdialenejším regiónom uvedeným v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), v ktorom sa uznávajú ich osobitné obmedzenia a v súvislosti s nimi sa ustanovuje prijatie osobitných opatrení.

(8)

Súčasná koncepcia trhu s elektrinou okrem iného prispela k vzniku nových a inovačných produktov, služieb a opatrení na maloobchodných trhoch s elektrinou, čím sa podporila energetická efektívnosť a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a rozšíril sa výber, aby sa spotrebiteľom pomohlo znížiť ich faktúry za elektrinu, a to aj prostredníctvom malých výrobných zariadení a nových služieb na zabezpečenie riadenia odberu. Kľúčovým prvkom budúcich trhov s elektrinou a elektrizačných sústav v Únii je uznanie a využívanie potenciálu digitalizácie energetického systému, ako je aktívna účasť spotrebiteľov. Zároveň je potrebné rešpektovať rozhodnutia spotrebiteľov, umožniť im využívať výhody rôznych zmluvných ponúk a chrániť odberateľov v domácnosti pred vysokými cenami počas energetickej krízy. Integrácia energetického systému sa chápe ako plánovanie a prevádzka energetického systému ako celku, ktorý zahŕňa početné energetické nosiče, infraštruktúry a sektory spotreby, a to ich pevnejším vzájomným prepojením, vzájomnou súčinnosťou a s podporou digitalizácie s cieľom poskytovať bezpečnú, cenovo dostupnú, spoľahlivú a udržateľnú energiu.

(9)

V kontexte energetickej krízy vyšli najavo viaceré nedostatky súčasnej koncepcie trhu s elektrinou a neočakávané dôsledky vplyvu vysokých a nestálych cien fosílnych palív na krátkodobé trhy s elektrinou, ktoré vystavujú domácnosti a podniky výrazným cenovým skokom a následne ovplyvňujú ich faktúry za elektrinu.

(10)

Rýchlejšie zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a čistých flexibilných technológií predstavuje najudržateľnejší a nákladovo najefektívnejší spôsob, ako štrukturálne znížiť dopyt po fosílnych palivách na výrobu elektriny a umožniť priamu spotrebu elektriny prostredníctvom elektrifikácie dopytu po energii a integrácie energetického systému. Obnoviteľné zdroje môžu mať vďaka ich nízkym prevádzkovým nákladom pozitívny vplyv na ceny elektriny v celej Únii a môžu znížiť spotrebu fosílnych palív.

(11)

Vďaka zmenám koncepcie trhu s elektrinou by sa výhody vyplývajúce z rastúceho zavádzania elektriny z obnoviteľných zdrojov a z energetickej transformácie ako takej mali dostať k spotrebiteľom vrátane tých najzraniteľnejších a v konečnom dôsledku by ich mali ochrániť pred energetickými krízami a zabrániť v tom, aby sa v špirále energetickej chudoby ocitli ďalší odberatelia v domácnosti. Týmito zmenami by sa mal zmierniť vplyv vysokých cien fosílnych palív, najmä plynu, na ceny elektriny, aby mohli odberatelia v domácnosti a podniky z dlhodobého hľadiska využívať výhody cenovo dostupnej a bezpečnej energie z udržateľných obnoviteľných a nízkouhlíkových zdrojov, ako aj energeticky efektívnych riešení pri znižovaní celkových nákladov na energiu, čo môže znížiť potrebu rozširovania energetických sietí a výrobných kapacít.

(12)

Cieľom reformy koncepcie trhu s elektrinou je dosiahnuť dostupné a konkurencieschopné ceny elektriny pre všetkých spotrebiteľov. Uvedená reforma ako taká by mala byť prínosom nielen pre odberateľov v domácnostiach, ale aj pre konkurencieschopnosť priemyselných odvetví Únie tým, že uľahčí investície do čistých technológií, čo je nevyhnutné pri ich prechode na emisnú neutralitu. Energetickú transformáciu v Únii je potrebné podporiť pevnou výrobnou základňou čistých technológií. Touto reformou sa podporí cenovo dostupná elektrifikácia priemyslu a postavenie Únie ako svetového lídra vo výskume a inováciách v oblasti technológií na výrobu čistej energie.

(13)

Funkčné a efektívne krátkodobé trhy sú hlavným nástrojom na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov a flexibilných zdrojov do trhu s elektrinou a na umožnenie nákladovo efektívnej integrácie energetického systému.

(14)

Obzvlášť dôležité pre integráciu variabilných obnoviteľných zdrojov energie do elektrizačnej sústavy pri čo najnižších nákladoch sú vnútrodenné trhy, keďže umožňujú účastníkom trhu obchodovať s nedostatkami alebo nadbytkom elektriny bližšie k času dodávky. Keďže výrobcovia energie z variabilných obnoviteľných zdrojov môžu vykonať presný odhad svojej výroby až krátko pred dodávkou, je pre nich veľmi dôležité maximalizovať obchodné príležitostí prostredníctvom prístupu na likvidný trh čo najbližšie k času dodávky elektriny. Čas uzávierky vnútrodenného medzioblastného trhu by sa mal preto skrátiť a stanoviť bližšie k reálnemu času, aby sa maximalizovali príležitosti účastníkov trhu na obchodovanie s nedostatkom a nadbytkom elektriny a aby sa prispelo k lepšej integrácii variabilných obnoviteľných zdrojov energie do elektrizačnej sústavy. Ak táto zmena ohrozí bezpečnosť dodávok, a aby sa umožnil nákladovo efektívny prechod na kratší čas uzávierky medzioblastného trhu, prevádzkovatelia prepravných sietí by mali mať možnosť požiadať o výnimku na základe posúdenia vplyvu a za predpokladu schválenia dotknutým regulačným orgánom, aby získali predĺženie harmonogramu jej zavádzania. Táto žiadosť by mala obsahovať akčný plán s konkrétnymi krokmi v záujme zavedenia nového času uzávierky vnútrodenného medzioblastného trhu.

(15)

Preto je dôležité, aby sa vnútrodenné trhy prispôsobili účasti technológií výroby energie z variabilných obnoviteľných zdrojov, ako je slnečná a veterná energia, ako aj účasti riadenia odberu a uskladňovania energie. Likvidita vnútrodenných trhov by sa mala zlepšiť spoločným využívaním kníh objednávok medzi organizátormi trhu v rámci ponukovej oblasti, a to aj vtedy, keď sú medzioblastné kapacity nastavené na nulu alebo po čase uzávierky vnútrodenného trhu. S cieľom zabezpečiť, aby nominovaní organizátori trhu s elektrinou (ďalej len „nominovaní organizátori“) spoločne využívali knihy objednávok v časových rámcoch prepojenia denného a vnútrodenného trhu, nominovaní organizátori by mali zadávať všetky objednávky pre denné a vnútrodenné produkty a produkty s rovnakými vlastnosťami do jednotného prepojenia denného a vnútrodenného trhu a nemali by organizovať obchodovanie s dennými alebo vnútrodennými produktmi alebo produktmi s rovnakými vlastnosťami mimo tohto jednotného prepojenia denných a vnútrodenných trhov. S cieľom riešiť inherentné riziko diskriminácie pri obchodovaní s dennými a vnútrodennými produktmi v rámci jednotného prepojenia denného a vnútrodenného trhu a mimo neho a následné odčerpávanie likvidity na prepojených trhoch s elektrinou v Únii by sa táto povinnosť mala vzťahovať na nominovaných organizátorov, na podniky, ktoré vykonávajú nad nominovanými organizátormi priamo alebo nepriamo kontrolu, ako aj na podniky, ktoré sú pod priamou alebo nepriamou kontrolou nominovaného organizátora. S cieľom zvýšiť transparentnosť trhov by ich účastníci mali v prípade potreby poskytovať informácie výrobným jednotkám bez toho, aby bolo dotknuté predkladanie ponúk v súlade s príslušným rámcom v každom členskom štáte.

(16)

Okrem toho by krátkodobé trhy s elektrinou mali zabezpečiť, aby sa na nich mohli zúčastňovať malí poskytovatelia služieb flexibility, a to znížením minimálnej veľkosti ponuky.

(17)

Na zabezpečenie účinnej integrácie elektriny vyrobenej z variabilných obnoviteľných zdrojov energie a na zníženie potreby výroby elektriny z fosílnych palív v situáciách regionálnej krízy cien elektriny alebo krízy cien elektriny v celej Únii by mali mať členské štáty možnosť požiadať prevádzkovateľov sústav, aby navrhli obstaranie produktu obmedzenia spotreby v čase špičky, ktorý by umožnil dodatočné riadenie odberu, s cieľom prispieť k zníženiu spotreby v elektrizačnej sústave. Návrh produktu obmedzenia spotreby v čase špičky by mal posúdiť dotknutý regulačný orgán so zreteľom na cieľ zníženia dopytu po elektrine a obmedzenia vplyvu na veľkoobchodnú cenu elektriny v čase špičky. Keďže cieľom produktu obmedzenia spotreby v čase špičky je znížiť a presunúť spotrebu elektriny a keďže je potrebné vyhnúť sa zvýšeniu emisií skleníkových plynov, aktivácia produktu obmedzenia spotreby v čase špičky by nemala znamenať spustenie výroby energie z fosílnych palív, ktorá sa nachádza za meracím bodom. Keďže produkt obmedzenia spotreby v čase špičky sa má používať len v obmedzených situáciách regionálnej krízy cien elektriny alebo krízy cien elektriny v celej Únii, jeho obstarávanie sa môže uskutočniť najviac jeden týždeň pred uvoľnením dodatočných kapacít riadenia odberu. Prevádzkovatelia sústav by mali mať možnosť aktivovať produkt obmedzenia spotreby v čase špičky pred časovým rámcom denného trhu alebo v rámci neho. Produkt obmedzenia spotreby v čase špičky by malo byť prípadne možné aktivovať automaticky na základe vopred stanovenej ceny elektriny. Na overenie objemov zníženia spotreby elektriny by mal prevádzkovateľ sústavy použiť základnú hodnotu, ktorá odráža očakávanú spotrebu elektriny bez aktivácie produktu obmedzenia spotreby v čase špičky, a po porade s účastníkmi trhu by mal k tejto základnej hodnote vypracovať metodiku. Túto metodiku by mal schváliť dotknutý regulačný orgán. Vplyv používania produktov obmedzenia spotreby v čase špičky na trhu s elektrinou v Únii by mala posúdiť agentúra ACER, pričom by mala zohľadniť potrebu, aby produkty obmedzenia spotreby v čase špičky neprimerane nenarúšali fungovanie trhov s elektrinou alebo nespôsobovali presmerovanie riadenia odberu na produkty obmedzenia spotreby v čase špičky, a mala by mať možnosť vydať regulačným orgánom odporúčania, ktoré by sa mali zohľadniť v ich posudzovaní na vnútroštátnej úrovni. Agentúra ACER by mala posúdiť aj vplyv vývoja produktov obmedzenia spotreby v čase špičky na trh s elektrinou v Únii za normálnych okolností. Na základe tohto posúdenia by Komisia mala mať možnosť vo vhodných prípadoch predložiť legislatívny návrh na zmenu nariadenia (EÚ) 2019/943 s cieľom zaviesť produkty obmedzenia spotreby v čase špičky mimo situácií kríz cien elektriny.

(18)

Aby sa spotrebitelia mohli aktívne zúčastňovať na trhoch s elektrinou a aby sa im poskytla flexibilita, postupne sa vybavujú inteligentnými meracími zariadeniami. Vo viacerých členských štátoch je však zavádzanie inteligentných meracích systémov stále pomalé, preto je nevyhnutné, aby členské štáty zlepšili podmienky pre inštaláciu inteligentných meracích systémov s cieľom čo najskôr dosiahnuť úplné pokrytie. Prevádzkovatelia prenosových sústav, prevádzkovatelia distribučných sústav a príslušní účastníci trhu vrátane nezávislých agregátorov by však mali mať možnosť používať so súhlasom koncového odberateľa údaje zo špecializovaných meracích zariadení v súlade s článkami 23 a 24 smernice (EÚ) 2019/944 a inými príslušnými právnymi predpismi Únie vrátane právnych predpisov v oblasti ochrany údajov a súkromia, najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (16). Okrem toho, prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia distribučných sústav by mali využívať údaje zo špecializovaných meracích zariadení na pozorovanie a zúčtovanie služieb flexibility, ako je riadenie odberu a uskladňovanie energie, so súhlasom koncového odberateľa výlučne v prípadoch, keď ešte inteligentné meracie systémy nie sú nainštalované, a v prípadoch, keď inteligentné meracie systémy neposkytujú dostatočnú úroveň podrobnosti údajov. Možnosť využívať údaje zo špecializovaných meracích zariadení na pozorovanie a zúčtovanie by mala uľahčiť aktívnu účasť koncových odberateľov na trhu a rozvoj ich riadenia odberu. Používanie údajov z týchto špecializovaných meracích zariadení by malo byť v súlade s požiadavkami na kvalitu týchto údajov.

(19)

Týmto nariadením sa stanovuje právny základ pre spracúvanie osobných údajov v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli splnené všetky zásady a povinnosti súvisiace so spracúvaním osobných údajov stanovené v nariadení (EÚ) 2016/679 vrátane minimalizácie údajov. Ak možno cieľ tohto nariadenia dosiahnuť bez spracúvania osobných údajov, prevádzkovatelia údajov by sa mali spoliehať na anonymné a súhrnné údaje.

(20)

Spotrebitelia a dodávatelia potrebujú na pokrytie svojej dlhodobej cenovej expozície a zníženie svojej závislosti od krátkodobých cien efektívne a účinné forwardové trhy. Aby mohli odberatelia elektriny v celej Únii v plnej miere využívať výhody celoúnijných integrovaných trhov s elektrinou a hospodárskej súťaže, Komisia by mala posúdiť vplyv možných opatrení na zlepšenie fungovania forwardových trhov s elektrinou v Únii, napríklad pokiaľ ide o frekvenciu prideľovania, platnosť a povahu dlhodobých prenosových práv, spôsoby posilnenia sekundárneho trhu a možné zavedenie regionálnych virtuálnych obchodných uzlov.

(21)

Časť posúdenia venovaná možnému zavedeniu regionálnych virtuálnych obchodných uzlov by sa mala okrem iného zaoberať aj tým, aké by to malo dôsledky pre už existujúce medzivládne dohody súvisiace s cezhraničným spoločným vlastníctvom elektrární. V prípade ich zavedenia by regionálne virtuálne obchodné uzly odrážali súhrnnú cenu viacerých ponukových oblastí a poskytovali by referenčnú cenu, ktorú by mali operátori trhu využívať v rámci ponuky forwardových zaisťovacích produktov. Regionálne virtuálne obchodné uzly by sa v tomto kontexte nemali chápať ako subjekty, ktoré zabezpečujú alebo vykonávajú transakcie. Regionálne virtuálne obchodné uzly by poskytovaním referenčného cenového indexu umožnili združovanie likvidity a poskytovali by účastníkom trhu dodatočné možnosti zaistenia. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby v prípade potreby bližšie špecifikovala opatrenia a nástroje týkajúce sa koncepcie forwardových trhov s elektrinou v Únii, a to aj pokiaľ ide o zavedenie regionálnych virtuálnych obchodných uzlov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17).

(22)

S cieľom rozšíriť možnosti účastníkov trhu v súvislosti so zaisťovaním by sa mala rozšíriť úloha jednotnej prideľovacej platformy zriadenej v súlade s nariadením Komisie (EÚ) 2016/1719 (18). Jednotná prideľovacia platforma by mala slúžiť ako subjekt poskytujúci prideľovanie a uľahčujúci obchodovanie s finančnými dlhodobými prenosovými právami v mene prevádzkovateľov prenosových sústav medzi rôznymi ponukovými oblasťami a v relevantných prípadoch medzi regionálnymi virtuálnymi obchodnými uzlami.

(23)

Sieťové tarify by mali prevádzkovateľov prenosových sústav a prevádzkovateľov distribučných sústav motivovať k využívaniu služieb flexibility ďalším vývojom inovatívnych riešení na optimalizáciu existujúcej siete a na obstarávanie služieb flexibility, najmä riadenia odberu alebo uskladňovania energie. Na tento účel by sa sieťové tarify mali navrhovať tak, aby zohľadňovali prevádzkové a kapitálové výdavky prevádzkovateľov sústav alebo ich účinnú kombináciu, aby mohli elektrizačnú sústavu prevádzkovať nákladovo efektívnym spôsobom. Požiadavka na odzrkadľovanie nákladov by nemala obmedzovať možnosť efektívneho prerozdelenia nákladov, keď sa uplatňujú sieťové poplatky podľa miesta alebo času. Prispelo by to tiež k integrácii energie z obnoviteľných zdrojov s čo najnižšími nákladmi pre elektrizačnú sústavu a koncovým odberateľom by to umožnilo zhodnotiť ich flexibilné riešenia. Kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dostatočných investícií do potrebného rozvoja, rozširovania a posilňovania siete zohrajú regulačné orgány. Regulačné orgány by mali podporovať akceptáciu a využívanie anticipačných investícií zo strany verejnosti, čím sa podporí urýchlenie rozvoja siete v záujme urýchleného zavedenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a to v prípade potreby aj v určených oblastiach zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a inteligentného elektrifikovaného odberu.

(24)

Energia z obnoviteľných zdrojov na mori, ako je veterná energia na mori, energia z oceánov a plávajúca fotovoltika, bude zohrávať zásadnú úlohu pri budovaní energetickej sústavy založenej prevažne na obnoviteľných zdrojoch energie a pri zabezpečovaní klimatickej neutrality do roku 2050. Širšiemu a efektívnemu zavedeniu týchto zdrojov však bránia značné prekážky, ktoré zamedzujú masívnemu rozšíreniu potrebnému na dosiahnutie týchto cieľov. Podobné prekážky by sa v budúcnosti mohli objaviť aj v prípade iných technológií na mori. S cieľom znížiť investičné riziko pre realizátorov projektov na mori by mohli vývoj projektov na mori uľahčiť nástroje, ako sú zmluvy o nákupe elektriny (ďalej len „zmluvy PPA“ – power purchase agreements) alebo dvojsmerné rozdielové zmluvy. V prípade hybridných projektov na mori, ktoré sú spojené s viac ako jedným trhom v ponukovej oblasti na mori, existuje dodatočné riziko spojené s jedinečnou topografickou situáciou súvisiacou s prístupom na trh. S cieľom znížiť riziká pre takéto projekty by mali prevádzkovatelia prenosových sústav platiť kompenzáciu v prípadoch, ak v rámci validovaných výsledkov výpočtu kapacity buď nesprístupnili kapacitu dohodnutú v dohodách o pripojení na spojovacom vedení, alebo nesprístupnili kapacitu kritických prvkov siete podľa pravidiel výpočtu kapacity stanovených v článku 16 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2019/943, alebo oboje. Prevádzkovatelia prenosových sústav by nemali platiť kompenzáciu, ak vo validovaných výsledkoch výpočtu kapacity sprístupnili kapacitu spojovacieho vedenia na úrovni alebo nad rámec požiadaviek dohody o pripojení, ako aj kapacitu kritických prvkov siete v súlade s pravidlami stanovenými v článku 16 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2019/943. V príslušnej dohode o pripojení s prevádzkovateľom zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov na mori by sa prevádzkovatelia prenosových sústav mali snažiť poskytnúť celkovú dohodnutú kapacitu ako pevnú, nie flexibilnú, a v súlade s rámcom pre dohody o pripojení stanoveným v smernici (EÚ) 2019/944. Členské štáty by mali byť o dohode o pripojení informované v dostatočnom predstihu. Kompenzácia by sa mala vyplatiť buď vtedy, keď sa dostupné prenosové kapacity znížia do takej miery, že na okolité trhy nie je možné dodať celé množstvo vyrobenej elektriny, ktoré by zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov na mori inak mohlo vyviezť, alebo vtedy, keď aj keď sa celé množstvo elektriny môže vyviezť, v ponukovej oblasti na mori dôjde k zodpovedajúcemu zníženiu ceny v porovnaní so situáciou bez obmedzenia kapacity. Kompenzácia by sa mala vyplácať z príjmu z preťaženia. Mala by sa uplatňovať, ak jeden alebo viacerí prevádzkovatelia prenosových sústav nesprístupnili dostatočnú kapacitu na vývoz vyrobenej elektriny na svojom príslušnom spojovacom vedení do objemu kapacity dohodnutého v dohode o pripojení, a mali by ju poskytovať uvedení prevádzkovatelia prenosových sústav. V záujme regionálnej spravodlivosti, ak je nedostatočná kapacita spôsobená tým, že iní prevádzkovatelia prenosových sústav nesprístupnili kapacitu na svojich kritických prvkoch siete podľa pravidiel výpočtu kapacity stanovených v článku 16 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2019/943, náklady na kompenzáciu by sa mali medzi týchto prevádzkovateľov prenosových sústav proporcionálne rozdeliť v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“. Okrem toho sa akákoľvek kompenzácia, na ktorú sa nevzťahuje toto proporcionálne rozdelenie, môže rozdeliť medzi príslušné strany v členských štátoch zapojené do hybridného projektu na mori v rámci ich dohôd o rozdelení nákladov. Táto kompenzácia by nemala viesť k nadmernej kompenzácii a jej účelom je vyvažovať znížené príjmy prevádzkovateľov zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov na mori v dôsledku obmedzeného prístupu na prepojené trhy. Mala by sa vzťahovať len na výrobnú kapacitu dostupnú na trhu, ktorá môže závisieť od počasia a ktorá nezahŕňa výpadky a údržbu projektu na mori. Kompenzácia v prípade obmedzeného prístupu k prenosovej sústave by sa nemala považovať za prednostný dispečing a mala by byť v súlade so zásadami nediskriminácie a maximalizácie cezhraničných kapacít pre obchod podľa článku 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/943. Okrem toho by nemalo dochádzať k dvojitej kompenzácii za rovnaké riziko, na ktoré sa vzťahuje dané ustanovenie, napríklad ak je dané riziko už pokryté v rámci rozdielovej zmluvy alebo iného príslušného systému podpory. Podrobnosti tohto kompenzačného mechanizmu a metodika jeho zavádzania, ktorá sa vypracuje, vrátane podmienok, za akých môže opatrenie zaniknúť, ako je existencia dostatočného odberu v rámci ponukovej oblasti na mori, napríklad veľkého elektrolyzéra, alebo priamy prístup na dostatočný počet trhov, ktoré umožnia toto riziko eliminovať, sa majú ďalej rozpracovať vo vykonávacom akte, a to v relevantných prípadoch aj prostredníctvom zmien nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1222 (19).

(25)

Na veľkoobchodnom dennom trhu sa najskôr predáva elektrina z elektrární s nižšími marginálnymi nákladmi, ale cena pre všetkých účastníkov trhu sa stanovuje podľa poslednej elektrárne potrebnej na pokrytie dopytu, a to je elektráreň s najvyššími marginálnymi nákladmi po zúčtovaní trhov. V tejto súvislosti energetická kríza ukázala, že prudký nárast cien plynu a čierneho uhlia môže viesť k mimoriadnemu a trvalému zvyšovaniu cien, za aké plynové a uhoľné zariadenia na výrobu elektriny predkladajú ponuky na veľkoobchodnom dennom trhu. To následne viedlo k mimoriadne vysokým cenám na dennom trhu v celej Únii, keďže plynové a uhoľné zariadenia na výrobu elektriny sú často zariadeniami s najvyššími marginálnymi nákladmi potrebnými na uspokojenie dopytu po elektrine.

(26)

Vzhľadom na úlohu ceny na dennom trhu ako referenčnej hodnoty pre cenu na iných veľkoobchodných trhoch s elektrinou a vzhľadom na to, že všetci účastníci trhu dostávajú zúčtovaciu cenu, zaznamenávajú technológie s výrazne nižšími marginálnymi nákladmi neustále vysoké príjmy.

(27)

Na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti dekarbonizácie a cieľov stanovených v pláne REPowerEU na zvýšenie energetickej nezávislosti musí Únia výrazne urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na investičné potreby, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov, by mal trh zabezpečiť vytvorenie dlhodobého cenového signálu.

(28)

V uvedenom kontexte by sa členské štáty mali usilovať o vytvorenie vhodných trhových podmienok pre dlhodobé trhovo orientované nástroje, ako sú zmluvy PPA. Zmluvy PPA sú dvojstranné kúpne zmluvy medzi výrobcami a kupujúcimi elektriny, ktoré sú uzatvárané na dobrovoľnom základe a sú založené na trhových cenových podmienkach bez regulačných zásahov do cenotvorby. Zmluvy PPA poskytujú odberateľovi dlhodobú cenovú stabilitu a výrobcovi potrebnú istotu na prijímanie investičných rozhodnutí. Napriek tomu má aktívne trhy s takýmito zmluvami len niekoľko členských štátov a výber kupujúcich je zvyčajne obmedzený na veľké podniky, a to aj preto, že zmluvy PPA čelia viacerým prekážkam, najmä ťažkostiam pri krytí rizika omeškania platby zo strany kupujúceho v týchto dlhodobých zmluvách. Členské štáty by mali pri stanovovaní politík na dosiahnutie cieľov dekarbonizácie energetiky stanovených vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch zohľadniť potrebu vytvorenia dynamického trhu so zmluvami PPA. Pri navrhovaní opatrení s priamym vplyvom na zmluvy PPA by členské štáty mali rešpektovať možné oprávnené očakávania a zohľadniť vplyvy uvedených opatrení na existujúce a budúce zmluvy PPA.

(29)

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 majú členské štáty posúdiť regulačné a administratívne prekážky brániace uzatváraniu dlhodobých zmlúv o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov, odstrániť neodôvodnené prekážky a neprimerané alebo diskriminačné postupy alebo poplatky a podporovať využívanie takýchto zmlúv. Okrem toho majú členské štáty vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch opísať politiky a opatrenia na uľahčenie využívania zmlúv o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov. Bez toho, aby bola dotknutá táto povinnosť podávať správy o regulačnom kontexte s vplyvom na trh so zmluvami PPA, by členské štáty mali zabezpečiť, aby nástroje na zníženie finančných rizík spojených s omeškaním dlhodobých platobných záväzkov zo strany kupujúceho v rámci zmlúv PPA boli prístupné odberateľom, ktorí čelia prekážkam pri vstupe na trh s PPA a nemajú finančné ťažkosti. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa zriadiť systém záruk za trhové ceny, ak súkromné záruky nie sú dostupné alebo nie sú dostatočne dostupné. Ak členský štát zriadi taký systém záruk, mal by doň zahrnúť ustanovenia, ktorými sa zabráni zníženiu likvidity na trhoch s elektrinou, napríklad prostredníctvom finančných zmlúv PPA. Členské štáty by sa mohli rozhodnúť uľahčiť agregáciu dopytu po zmluvách PPA od odberateľov, ktorí jednotlivo čelia prekážkam pri vstupe na trh s takýmito zmluvami, ale spoločne by mali mať možnosť poskytnúť výrobcom atraktívnu ponuku zmlúv PPA. Členské štáty by nemali podporovať zmluvy PPA na nákup elektriny vyrobenej z fosílnych palív. Členské štáty by mali mať možnosť obmedziť sa na podporu len tých systémov záruk, ktoré podporujú novú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so svojimi politikami v oblasti dekarbonizácie, najmä ak trh so zmluvami o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov nie je dostatočne rozvinutý. Hoci štandardným prístupom by malo byť nerozlišovanie medzi spotrebiteľmi, členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa zamerať uvedené nástroje na konkrétne kategórie spotrebiteľov, pričom by mali uplatňovať objektívne a nediskriminačné kritériá. V uvedenom kontexte by mali členské štáty zabezpečiť primeranú koordináciu, a to aj s príslušnými nástrojmi poskytovanými na úrovni Únie, napríklad Európskou investičnou bankou.

(30)

Členské štáty majú pri navrhovaní a prideľovaní verejnej podpory k dispozícii niekoľko nástrojov na podporu rozvoja trhov so zmluvami PPA. Možnosť realizátorov projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí sa zúčastňujú na verejnej súťaži na podporu, vyhradiť si časť výroby elektriny na predaj prostredníctvom zmluvy PPA by prispela k podpore a rozvoju trhov s týmito zmluvami. Okrem toho by sa členské štáty mali v rámci hodnotenia uvedených verejných súťaží snažiť uplatňovať kritériá na stimulovanie prístupu na trh so zmluvami PPA pre subjekty, ktoré čelia prekážkam vstupu na trh, ako sú malé podniky a stredné podniky, a uprednostňovať uchádzačov, ktorí predložia podpísanú zmluvu PPA alebo záväzok podpísať takúto zmluvu na časť výroby elektriny v rámci projektu od jedného alebo viacerých potenciálnych kupujúcich, ktorí čelia ťažkostiam s prístupom na trh so zmluvami PPA.

(31)

S cieľom prispieť k transparentnosti a rozvoju trhov so zmluvami PPA na úrovni Únie a členských štátov by agentúra ACER mala uverejňovať výročné posúdenie týchto trhov, posudzovať potrebu vypracovania a vydania dobrovoľných vzorov zmlúv PPA a vypracovať ich, ak sa v posúdení dospeje k záveru, že je to potrebné.

(32)

Členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť cezhraničným zmluvám PPA a odstrániť neodôvodnené prekážky, ktoré sa ich osobitne týkajú, čím sa spotrebiteľom v členských štátoch s obmedzenou kapacitou umožní prístup k energii vyrábanej v iných regiónoch bez diskriminácie.

(33)

Ak Komisia na základe príslušného posúdenia dospeje k záveru, že členské štáty pri odstraňovaní prekážok na trhoch so zmluvami PPA potrebujú podporu, mala by mať možnosť vypracovať osobitné usmernenia. Tieto usmernenia by sa mali zamerať najmä na odstránenie prekážok brániacich v rozširovaní trhov so zmluvami PPA vrátane cezhraničných zmlúv PPA. Takéto prekážky môžu mať veľa podôb, od regulačných prekážok, najmä neprimeraných alebo diskriminačných postupov alebo poplatkov, až po úlohu potvrdení o pôvode alebo nakladanie so zmluvami PPA v súvislosti s prístupom potenciálnych odberateľov k finančným riešeniam.

(34)

V nariadení (EÚ) 2018/1999 sa stanovuje využívanie mechanizmu Únie na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov ako nástroja na uľahčenie dosiahnutia záväzného cieľa Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Podľa smernice (EÚ) 2018/2001, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413, (20) sa členské štáty majú spoločne snažiť o to, aby sa zvýšil podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe Únie v roku 2030 na 45 % nad rámec záväzného cieľa Únie na úrovni 42,5 %. Komisia by preto mala posúdiť, či by opatrenia na úrovni Únie, dopĺňajúce vnútroštátne opatrenia, mohli prispieť k dosiahnutiu dodatočných 2,5 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe Únie. V tejto súvislosti by mala Komisia zanalyzovať možnosť využitia mechanizmu Únie na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov na organizovanie aukcií energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni Únie v súlade s príslušným regulačným rámcom.

(35)

Ak sa členské štáty rozhodnú podporovať investície financované z verejných zdrojov prostredníctvom systémov priamej podpory cien do nových nízkouhlíkových zariadení na výrobu elektriny z nefosílnych palív s cieľom dosiahnuť ciele Únie v oblasti dekarbonizácie, tieto systémy by mali byť štruktúrované ako dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami, ktoré by okrem záruky výnosov zahŕňali aj obmedzenie hornej hranice trhových výnosov príslušných výrobných aktív. Keďže povinnosť podľa tohto nariadenia by sa mala vzťahovať len na podporu investícií do nových zariadení na výrobu elektriny, členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa poskytnúť systémy podpory v podobe dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami aj novým investíciám zameraným na podstatnú modernizáciu existujúcich zariadení na výrobu elektriny alebo na podstatné zvýšenie kapacity či predĺženie životnosti takýchto zariadení.

(36)

V záujme zabezpečenia právnej istoty a predvídateľnosti by sa povinnosť štruktúrovať systémy priamej podpory prostredníctvom dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami mala vzťahovať len na zmluvy v rámci systémov priamej podpory cien súvisiace s investíciami do nových zariadení na výrobu elektriny uzavreté 17. júla 2027 alebo neskôr. Uvedené prechodné obdobie by malo byť päť rokov v prípade hybridných zariadení na mori spojených s dvoma alebo viacerými ponukovými oblasťami z dôvodu zložitosti takýchto projektov.

(37)

Účasť účastníkov trhu na systémoch priamej podpory cien v podobe dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami by mala byť dobrovoľná.

(38)

Povinnosťou využívať dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami nie je dotknutý článok 6 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001.

(39)

Aj keď sa smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1711 (21) mení článok 4 ods. 3 druhý pododsek smernice (EÚ) 2018/2001, ostatné ustanovenia článku 4 uvedenej smernice, ktorými sa stanovujú zásady koncepcie systémov podpory energie z obnoviteľných zdrojov, sa uplatňujú naďalej.

(40)

Dvojsmernými rozdielovými zmluvami alebo rovnocennými systémami s rovnakými účinkami by sa zabezpečilo, že príjmy výrobcov pochádzajúce z nových investícií do výroby elektriny, ktoré využívajú verejnú podporu, budú nezávislejšie od nestálych cien výroby elektriny z fosílnych palív, ktorá zvyčajne určuje cenu na dennom trhu.

(41)

Zásady koncepcie stanovené v tomto nariadení by sa mali vzťahovať na systémy priamej podpory cien v podobe dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami. Pri posudzovaní takýchto dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami podľa pravidiel štátnej pomoci by Komisia mala overiť súlad uvedených zmlúv alebo systémov s právom Únie, ktoré je svojou podstatou spojené s pravidlami štátnej pomoci, ako sú zásady koncipovania dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami, ako sa stanovuje v tomto nariadení. Pri koncipovaní uvedených dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami by sa mali zachovať stimuly pre zariadenie na výrobu elektriny, aby fungovalo a efektívne sa zúčastňovalo na trhoch s elektrinou a najmä aby zohľadňovalo trhové podmienky. Komisia by vo svojom posúdení mala zabezpečiť, aby koncipovanie dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami neviedlo k neprimeraným narušeniam hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu. Komisia by predovšetkým mala zabezpečiť, aby rozdelenie príjmov podnikom nenarúšalo rovnaké podmienky na vnútornom trhu, najmä ak nie je možné uplatniť súťažné ponukové konanie. Dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami by sa mohli líšiť v dĺžke trvania a mohli by okrem iného zahŕňať rozdielové zmluvy založené na vtláčaní s uvedením jednej alebo viacerých realizačných cien, minimálnu cenu alebo rozdielové zmluvy založené na kapacite alebo referenčných bodoch. Povinnosť používať dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami sa nevzťahuje na systémy podpory, ktoré nie sú priamo spojené s výrobou elektriny, ako je uskladňovanie energie, a ktoré nevyužívajú priamu podporu cien, ako je investičná pomoc v podobe vopred vyplatenej finančnej podpory, daňových opatrení alebo zelených certifikátov. S cieľom motivovať protistrany, aby si plnili svoje zmluvné záväzky, dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami by mali obsahovať doložky o sankciách uplatniteľné pre prípad neoprávneného jednostranného predčasného ukončenia zmluvy.

(42)

Avšak, keďže obmedzenie týkajúce sa stanovenia systémov priamej podpory cien v podobe dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami zužuje množstvo typov systémov priamej podpory cien, ktoré môžu členské štáty prijať v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, malo by sa obmedziť na nízkouhlíkové, nefosílne technológie s nízkymi a stabilnými prevádzkovými nákladmi a na technológie, ktoré zvyčajne neposkytujú elektrizačnej sústave flexibilitu, pričom by sa mali vylúčiť technológie, ktoré sú v počiatočných štádiách uvádzania na trh. Je to potrebné na zabezpečenie toho, aby sa neohrozila ekonomická použiteľnosť výrobných technológií s vysokými marginálnymi nákladmi a aby sa zachovali stimuly technológií, ktoré môžu elektrizačnej sústave ponúknuť flexibilitu na predkladanie ponúk na trhu s elektrinou na základe svojich alternatívnych nákladov. Okrem toho by sa obmedzenie týkajúce sa stanovovania systémov priamej podpory cien v podobe dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami nemalo vzťahovať na nové technológie, v prípade ktorých môžu byť na stimulovanie ich využívania vhodnejšie iné typy systémov priamej podpory cien. Týmto obmedzením by nemala byť dotknutá možná výnimka pre malé zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a demonštračné projekty podľa smernice (EÚ) 2018/2001 a mali by sa zohľadniť osobitosti komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov v súlade s uvedenou smernicou. Vzhľadom na potrebu poskytnúť výrobcom regulačnú istotu by sa povinnosť členských štátov uplatňovať systémy priamej podpory cien v prípade výroby elektriny v podobe dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami mala vzťahovať len na investície do nových zariadení na výrobu elektriny využívajúcich zdroje uvedené v tomto odôvodnení.

(43)

V dôsledku obmedzenia hornej hranice trhových výnosov by systémy priamej podpory cien v podobe dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami mali členským štátom poskytnúť dodatočný zdroj príjmu v obdobiach vysokých cien energie. S cieľom ďalej zmierniť vplyv vysokých cien elektriny na faktúry spotrebiteľov za energiu by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa všetky príjmy od výrobcov, na ktorých sa vzťahujú systémy priamej podpory cien v podobe dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami, alebo ekvivalent finančnej hodnoty takýchto príjmov posunuli koncovým odberateľom vrátane odberateľov v domácnosti, malým podnikom a stredným podnikom a energeticky náročným podnikom. Pri rozdeľovaní príjmov odberateľom v domácnosti by členské štáty mali mať najmä možnosť uprednostniť zraniteľných odberateľov a odberateľov postihnutých energetickou chudobou. Vzhľadom na širšie výhody pre odberateľov elektriny vyplývajúce z investícií do energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a zavádzania nízkouhlíkovej energie by členské štáty mali mať takisto možnosť využívať príjmy z dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami alebo ekvivalent finančnej hodnoty takýchto príjmov na financovanie investícií do znižovania nákladov koncových odberateľov na elektrinu, ako aj do konkrétnej hospodárskej činnosti, napríklad investovaním do rozvoja distribučnej sústavy, obnoviteľných zdrojov energie a infraštruktúry nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá. Členské štáty by tiež mali mať možnosť využívať takéto príjmy alebo ekvivalent ich finančnej hodnoty na financovanie nákladov na systémy priamej podpory cien. Prerozdeľovanie príjmov by sa malo uskutočňovať tak, aby boli odberatelia ďalej do určitej miery vystavení cenovému signálu, teda aby znižovali svoju spotrebu, keď sú ceny vysoké, alebo ju presúvali na obdobia s nižšími cenami, čo sú obvykle obdobia s vyšším podielom výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty by mali mať predovšetkým možnosť zvážiť spotrebu v čase mimo špičky, aby sa zachovali stimuly k flexibilite. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prerozdelenie príjmov medzi konečných spotrebiteľov elektriny neovplyvnilo rovnaké podmienky a hospodársku súťaž medzi jednotlivými dodávateľmi. Uvedené zásady by nemali byť povinné v prípade príjmov generovaných zmluvami v rámci systémov priamej podpory cien, ktoré boli uzavreté pred dátumom začatia uplatňovania povinnosti používať dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami. Členské štáty môžu rozdeľovať príjmy z dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami bez toho, aby toto rozdeľovanie predstavovalo reguláciu maloobchodných cien podľa článku 5 smernice (EÚ) 2019/944.

(44)

Okrem toho by členské štáty mali zabezpečiť, aby systémy priamej podpory cien alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami bez ohľadu na svoju podobu nenarúšali efektívne, konkurencieschopné a likvidné fungovanie trhov s elektrinou a zachovali pritom stimuly pre výrobcov, aby reagovali na trhové signály vrátane zastavenia výroby, keď sú ceny elektriny nižšie ako ich prevádzkové náklady, ako aj stimuly pre koncových odberateľov, aby znížili spotrebu, keď sú ceny elektriny vysoké. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby systémy podpory nevytvárali prekážku rozvoju obchodných zmlúv, ako sú zmluvy PPA.

(45)

Dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami a zmluvy PPA sa tak vzájomne dopĺňajú, pokiaľ ide o napredovanie v energetickej transformácii a poskytovanie výhod energie z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkovej energie spotrebiteľom. S výhradou požiadaviek zavedených v tomto nariadení by členské štáty mali mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, ktoré nástroje použijú na dosiahnutie svojich cieľov v oblasti dekarbonizácie. Prostredníctvom zmlúv PPA súkromní investori prispievajú k ďalšiemu zavádzaniu energie z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkovej energie a zároveň dlhodobo zabezpečujú nízke a stabilné ceny elektriny. Rovnaký cieľ dosahujú prostredníctvom dvojsmerných rozdielových zmlúv alebo rovnocenných systémov s rovnakými účinkami aj verejné subjekty v mene spotrebiteľov. Oba nástroje sú potrebné na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti dekarbonizácie prostredníctvom zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkovej energie, a zároveň prinášajú spotrebiteľom výhody nízkonákladovej výroby elektriny.

(46)

Zrýchlené zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie si vyžaduje čoraz väčšiu dostupnosť flexibilných riešení, aby sa zabezpečila ich integrácia do siete a aby sa elektrizačná sústava a sieť mohli prispôsobovať variabilite výroby a spotreby elektriny v rôznych časových horizontoch. S cieľom podporiť nefosílnu flexibilitu by regulačný orgán alebo iný orgán alebo subjekt určený členským štátom mal na vnútroštátnej úrovni pravidelne posudzovať potrebu flexibility v elektrizačnej sústave na základe podkladov od prevádzkovateľov prenosových sústav a prevádzkovateľov distribučných sústav a na základe spoločnej európskej metodiky, ktorá podlieha verejnej konzultácii a schváleniu agentúrou ACER. Pri posudzovaní potrieb flexibility elektrizačnej sústavy by sa mali zohľadniť všetky existujúce a plánované investície vrátane existujúcich aktív, ktoré zatiaľ nie sú pripojené do siete, pokiaľ ide o zdroje flexibility, ako sú flexibilná výroba elektriny, spojovacie vedenia, riadenie odberu, uskladňovanie energie alebo výroba obnoviteľných palív, a to z dôvodu potreby dekarbonizácie energetického systému. Agentúra ACER by mala pravidelne posudzovať národné správy a na úrovni Únie vypracúvať správu s odporúčaniami k otázkam cezhraničného významu. Na základe národnej správy o potrebách flexibility by členské štáty mali vymedziť orientačný národný cieľ pre nefosílnu flexibilitu vrátane príslušných konkrétnych príspevkov, akými k splneniu tohto cieľa prispeje riadenie odberu a uskladňovanie energie, ktorý by sa mal premietnuť aj do ich integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999. Vzhľadom na tieto plány by Komisia mala mať možnosť vypracovať stratégiu Únie v oblasti flexibility s osobitným zameraním na riadenie odberu a uskladňovanie energie, ktorá bude v súlade s cieľmi Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Komisia by mala mať možnosť vypracovať legislatívny návrh, ktorý by sprevádzal uvedenú stratégiu Únie.

(47)

Na dosiahnutie orientačného národného cieľa pre nefosílnu flexibilitu vrátane príslušných konkrétnych príspevkov riadenia odberu a uskladňovania energie a v prípade, že sa potreby flexibility neriešia odstránením trhových prekážok a existujúcimi investíciami, by členské štáty mali mať možnosť uplatňovať systémy podpory nefosílnej flexibility pozostávajúce z platieb za dostupnú kapacitu nefosílnej flexibility. Okrem toho by členské štáty, ktoré už uplatňujú kapacitný mechanizmus, mali zvážiť podporu účasti nefosílnej flexibility, ako je riadenie odberu a uskladňovanie energie, prepracovaním kritérií alebo prvkov bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 22 nariadenia (EÚ) 2019/943. Členské štáty, ktoré už uplatňujú kapacitný mechanizmus, by takisto mali mať možnosť uplatňovať systémy podpory nefosílnej flexibility, ak sú tieto systémy potrebné na dosiahnutie orientačného národného cieľa pre nefosílnu flexibilitu, najmä pri prispôsobovaní svojich kapacitných mechanizmov s cieľom ďalej podporiť účasť nefosílnej flexibility, ako je riadenie odberu a uskladňovanie energie. Tieto systémy by sa mali vzťahovať na nové investície do nefosílnej flexibility vrátane investícií do existujúcich aktív vrátane tých, ktoré sú zamerané na ďalší rozvoj flexibility riadenia odberu.

(48)

Na podporu cieľov ochrany životného prostredia by sa limit emisií CO2 stanovený v článku 22 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/943 mal považovať za hornú hranicu. Členské štáty by preto mohli stanoviť normy technického výkonu a limity emisií CO2, ktoré obmedzia účasť na kapacitných mechanizmoch na flexibilné, nefosílne technológie, a to v plnom súlade s oznámením Komisie z 18. februára 2022 o usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky, ktorými sa členské štáty nabádajú, aby do kapacitných mechanizmov zaviedli ekologické kritériá.

(49)

Keďže nekoordinované kapacitné mechanizmy môžu mať významný vplyv na vnútorný trh s elektrinou, v balíku opatrení v oblasti čistej energie sa zaviedol komplexný rámec na lepšie posudzovanie potreby kapacitných mechanizmov a zlepšenie ich koncipovania. Bez ohľadu na potrebu obmedziť narušenia hospodárskej súťaže a vnútorného trhu môžu kapacitné mechanizmy spolu s vhodným regulačným rámcom zohrať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní primeranosti zdrojov najmä počas prechodu na bezuhlíkový systém a v prípade nedostatočne prepojených energetických systémov. Kapacitné mechanizmy by sa už teda nemali považovať za opatrenia poslednej inštancie, ich nevyhnutnosť a koncepcia by sa však mali pravidelne posudzovať vzhľadom na vyvíjajúci sa regulačný rámec a trhové podmienky. Ukázalo sa však, že postup prijímania kapacitných mechanizmov je zložitý. Aby sa zohľadnili potenciálne možnosti, ako zefektívniť a zjednodušiť postup uplatňovania kapacitného mechanizmu, a aby mohli členské štáty včas riešiť problémy súvisiace s primeranosťou a zároveň aby sa poskytla potrebná kontrola s cieľom predísť poškodeniu vnútorného trhu, Komisia by mala do 17. januára 2025 predložiť podrobnú správu, v ktorej sa tieto možnosti posúdia. V tejto súvislosti by Komisia mala podľa potreby požiadať agentúru ACER, aby zmenila metodiku posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni v súlade s uplatniteľným postupom. Po konzultácii s členskými štátmi by Komisia mala do 17. apríla 2025 predložiť návrhy na prípadné zjednodušenie procesu posudzovania kapacitných mechanizmov.

(50)

Pripájanie nových výrobných a odberových zariadení do siete, najmä zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, sa často stretáva s prieťahmi v postupoch pripájania do siete. Jedným z dôvodov takýchto prieťahov je nedostatok dostupnej kapacity siete v mieste, ktoré si investor vybral, z čoho vyplýva potreba rozšírenia alebo posilnenia siete na bezpečné pripojenie týchto zariadení do sústavy. Nová požiadavka, aby prevádzkovatelia elektrizačných sústav na úrovni prenosu aj distribúcie uverejňovali a aktualizovali informácie o kapacite dostupnej pre nové pripojenia v oblastiach, v ktorých pôsobia, by investorom umožnila ľahší prístup k informáciám o dostupnosti kapacity siete v rámci sústavy, čím by sa urýchlilo rozhodovanie a tým aj požadované zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov. Prevádzkovatelia prenosových sústav by mali tieto informácie pravidelne aktualizovať, a to aspoň každý mesiac. Prevádzkovatelia prenosových sústav by tiež mali uverejniť kritériá použité pri určovaní dostupných kapacít siete, ako sú existujúce kapacity odberu a výroby, predpoklady, na základe ktorých sa posudzuje možná ďalšia integrácia dodatočných používateľov sústavy, relevantné informácie o možnom obmedzení využívania energie a očakávaný najbližší relevantný vývoj siete.

(51)

Okrem toho, aby sa vyriešil problém dlhého čakania na odpoveď na žiadosti o pripojenie do sústavy, prevádzkovatelia prenosových sústav by mali používateľom sústavy poskytovať jasné a transparentné informácie o stave a vybavovaní ich žiadostí o pripojenie. Prevádzkovatelia prenosových sústav by mali takéto informácie poskytnúť do troch mesiacov odo dňa podania žiadosti a mali by ich pravidelne aktualizovať, a to aspoň štvrťročne.

(52)

Keďže Estónsko, Lotyšsko a Litva ešte nie sú zosynchronizované s elektrizačnou sústavou Únie, čelia pri organizovaní vyrovnávacích trhov a pri trhovo orientovanom obstarávaní podporných služieb veľmi špecifickým výzvam. Zatiaľ čo pokrok v synchronizácii pokračuje, jedným z kritických predpokladov stabilnej synchrónnej prevádzky sústavy je dostupnosť dostatočných rezerv disponibility na reguláciu frekvencie. Keďže sú však pobaltské štáty pri riadení frekvencií závislé od ruskej synchrónnej oblasti, neboli doteraz schopné vytvoriť svoj vlastný funkčný vyrovnávací trh. Útočná vojna Ruska proti Ukrajine výrazne zvýšila riziko v oblasti bezpečnosti dodávok, ktoré vyplýva z neexistencie vlastných vyrovnávacích trhov. Požiadavky v článku 6 ods. 9, 10 a 11 nariadenia (EÚ) 2019/943 a v článku 41 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2195 (22), ktoré sú koncipované so zreteľom na existujúce vyrovnávacie trhy, preto zatiaľ nezohľadňujú situáciu v Estónsku, Lotyšsku a Litve, a to najmä preto, že vytvorenie vyrovnávacieho trhu si vyžaduje čas a nové investície do disponibility. Estónsko, Lotyšsko a Litva by preto mali byť odchylne od uvedených požiadaviek oprávnené uzatvárať počas prechodného obdobia dlhodobejšie finančné zmluvy na obstaranie disponibility.

(53)

Prechodné obdobia pre Estónsko, Lotyšsko a Litvu by sa mali ukončiť čo najskôr po synchronizácii a mali by sa využiť na vytvorenie vhodných trhových nástrojov, ktoré ponúkajú krátkodobé vyrovnávacie rezervy a iné nevyhnutné podporné služby, a mali by byť obmedzené na obdobie, ktoré je pre uvedený proces nevyhnutné.

(54)

Zámerom je, aby sa pobaltské štáty zosynchronizovali so synchrónnou oblasťou Kontinentálna Európa jedným dvojitým vedením spájajúcim Poľsko a Litvu. Po synchronizácii sa bude musieť kapacita tohto vedenia z veľkej časti vyčleniť na bezpečnostné rezervy v prípade neočakávaného výpadku v pobaltskej sústave a z toho vyplývajúcich neúmyselných odchýlok. Prevádzkovatelia prenosových sústav by mali pre cezhraničné obchodovanie naďalej ponúkať maximálnu kapacitu v súlade s limitmi prevádzkovej bezpečnosti a vzhľadom na možné nepredvídané udalosti v poľských a litovských sústavách vrátane tých, ktoré vyplývajú z výpadkov vedení jednosmerného prúdu vysokého napätia alebo z odpojenia pobaltských štátov od synchrónnej oblasti Kontinentálna Európa. Pri výpočte celkovej kapacity a nepredvídaných udalostí podľa článku 16 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2019/943 by sa mala zohľadniť osobitná situácia tohto prepojenia.

(55)

Kapacitné mechanizmy by mali byť otvorené účasti všetkých zdrojov, ktoré sú schopné zabezpečiť požadovanú technickú výkonnosť a ktoré môžu zahŕňať plynové elektrárne, ak spĺňajú emisný limit uvedený v článku 22 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/943, ako aj všetky národné emisné limity alebo iné objektívne environmentálne kritériá, ktoré by členské štáty chceli uplatniť na urýchlenie odklonu od fosílnych palív.

(56)

Na podporu cieľov ochrany životného prostredia sa v článku 22 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/943 stanovujú požiadavky týkajúce sa emisných limitov CO2 pre kapacitné mechanizmy. Počas prechodu na bezuhlíkový systém a v nadväznosti na energetickú krízu by členské štáty uplatňujúce kapacitné mechanizmy, ktoré boli schválené pred 4. júlom 2019, mali mať výnimočne a ako mechanizmus poslednej inštancie možnosť odchýliť sa na obmedzený čas od tohto emisného limitu CO2. Takáto výnimka by sa však mala obmedziť na existujúcu výrobnú kapacitu, ktorá začala s komerčnou výrobou pred 4. júlom 2019, konkrétne pred dňom nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) 2019/943. K žiadosti o výnimku by sa mala pripojiť správa dotknutého členského štátu, v ktorej sa posudzuje vplyv tejto výnimky na emisie skleníkových plynov a energetickú transformáciu. Takáto správa by mala obsahovať aj plán s míľnikmi týkajúci sa odklonu od účasti výrobnej kapacity, ktorá nespĺňa emisné limity CO2, na kapacitných mechanizmoch. Po udelení výnimky by členské štáty mali mať možnosť organizovať postupy obstarávania, ktoré však musia spĺňať všetky požiadavky kapitoly IV nariadenia (EÚ) 2019/943 s výnimkou tých, ktoré sa týkajú emisných limitov CO2. Výrobná kapacita, ktorá nespĺňa emisné limity CO2, by sa nemala obstarávať na obdobie dlhšie ako jeden rok, ani na dodacie obdobie, ktoré presahuje trvanie výnimky. Dodatočnému postupu obstarávania, ktorý je otvorený účasti výrobnej kapacity, ktorá nespĺňa emisné limity CO2, by mal predchádzať proces obstarávania zameraný na maximalizáciu účasti kapacity, ktorá spĺňa emisné limity CO2, a to aj tým, že sa umožní, aby sa ceny za kapacitu zvýšili dostatočne vysoko na to, aby stimulovali investície do takejto kapacity.

(57)

Komisia by mala toto nariadenie preskúmať s cieľom zabezpečiť odolnosť koncepcie trhu s elektrinou v čase krízy a jej schopnosť podporovať ciele Únie v oblasti dekarbonizácie, ďalej integrovať trh a podporiť potrebné investície do infraštruktúry, ako aj rozvoj trhu so zmluvami PPA. Komisia by na základe takéhoto preskúmania mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť komplexnú správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívne návrhy. V tejto správe by Komisia mala posúdiť najmä účinnosť súčasnej štruktúry a fungovania krátkodobých trhov s elektrinou, ako aj ich potenciálnu neefektívnosť a možné nápravné opatrenia a nástroje, ktoré sa majú uplatňovať v krízových alebo núdzových situáciách, a vhodnosť právneho a finančného rámca Únie pre distribučné sústavy. Uvedená správa by sa mala zaoberať aj schopnosťou dosiahnuť ciele Únie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a vnútorného trhu s energiou a potenciálom a životaschopnosťou zriadenia jednej alebo viacerých trhových platforiem Únie pre zmluvy PPA.

(58)

Pokiaľ niektoré z opatrení stanovených v tomto nariadení predstavuje štátnu pomoc, nie je ustanoveniami týkajúcimi sa takýchto opatrení dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ. Komisia má právomoc posúdiť zlučiteľnosť štátnej pomoci s vnútorným trhom.

(59)

Opatreniami stanovenými v tomto nariadení nie je dotknuté uplatňovanie nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 (23) a (EÚ) č. 648/2012 (24) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (25).

(60)

Nariadenia (EÚ) 2019/942 a (EÚ) 2019/943 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(61)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zlepšenie koncepcie integrovaného trhu s elektrinou najmä v záujme zabránenia neprimerane vysokým cenám elektriny, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

1.

Článok 2 sa mení takto:

2.

V článku 3 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Tento odsek sa uplatňuje aj na jednotnú prideľovaciu platformu zriadenú v súlade s nariadením (EÚ) 2016/1719.“

3.

V článku 4 sa dopĺňa tento odsek:

4.

Článok 5 sa mení takto:

5.

V článku 6 sa odsek 9 nahrádza takto:

6.

Článok 15 sa mení takto:

1.

Článok 1 sa mení takto:

2.

Článok 2 sa mení takto:

3.

Článok 7 sa mení takto:

4.

Vkladajú sa tieto články:

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).“ "

5.

Článok 8 sa mení takto:

6.

Článok 9 sa nahrádza takto:

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1)."

(*4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46)."

(*5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349)."

(*6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1)."

(*7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).“ "

7.

Článok 18 sa mení takto:

8.

V článku 19 sa odsek 2 nahrádza takto:

9.

Vkladá sa táto kapitola:

(*8)   Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.“ "

10.

Článok 21 sa mení takto:

11.

V článku 22 ods. 1 sa vypúšťa písmeno a).

12.

V článku 37 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

13.

V článku 50 sa vkladá tento odsek:

14.

V článku 57 sa dopĺňa tento odsek:

15.

Článok 59 sa mení takto:

16.

V článku 64 sa vkladajú tieto odseky:

17.

Článok 69 sa mení takto:

18.

Vkladá sa tento článok:

19.

V prílohe I sa bod 1.2 nahrádza takto: