(1)

Od septembra 2021 sa na trhoch s elektrinou pozorujú veľmi vysoké ceny a volatilita. Ako uviedla Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „ACER“) vo svojom konečnom posúdení koncepcie veľkoobchodného trhu s elektrinou v Únii z apríla 2022, ide najmä o dôsledok vysokej ceny plynu, ktorý sa používa ako vstupný materiál pri výrobe elektriny.

(2)

Vystupňovanie útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, ktorá je zmluvnou stranou Zmluvy o Energetickom spoločenstve (4), a súvisiace medzinárodné sankcie od februára 2022 spôsobili plynovú krízu, narušili svetové trhy s energiou, vyostrili problém vysokých cien plynu a mali výrazný reťazový vplyv na ceny elektriny. Útočná vojna Ruska proti Ukrajine taktiež spôsobila neistotu v súvislosti s dodávkami iných komodít, ako je čierne uhlie a ropa, ktoré využívajú zariadenia na výrobu elektriny. Uvedená neistota viedla k ďalšiemu výraznému zvýšeniu volatility cien elektriny. K rastu cien elektriny ďalej prispela obmedzená dostupnosť niektorých jadrových reaktorov a nízky objem výroby vodnej energie.

(3)

V reakcii na túto situáciu Komisia vo svojom oznámení z 13. októbra 2021 s názvom „Boj s rastúcimi cenami energie: súbor nástrojov pre opatrenia a podporu“ navrhla súbor opatrení, ktoré môže Únia a jej členské štáty využiť pri riešení bezprostredného vplyvu vysokých cien energie na odberateľov v domácnosti a podniky a ku ktorým patrí podpora príjmov, daňové úľavy a opatrenia na úsporu a uskladňovanie energie a na posilnenie odolnosti voči budúcim cenovým šokom. Vo svojom oznámení z 8. marca 2022 s názvom „REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu“ Komisia načrtla niekoľko ďalších opatrení s cieľom posilniť tento súbor nástrojov a reagovať na rastúce ceny energie. Komisia tiež 23. marca 2022 zriadila dočasný rámec štátnej pomoci, aby umožnila určité subvencie na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie.

(4)

Komisia vo svojom oznámení z 18. mája 2022 predstavila svoj plán REPowerEU, v ktorom zaviedla ďalšie opatrenia zamerané na úsporu energie, diverzifikáciu dodávok energie, vyšší cieľ energetickej efektívnosti a zrýchlené zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom znížiť závislosť Únie od ruských fosílnych palív vrátane návrhu zvýšiť cieľ Únie do roku 2030 pre hrubú konečnú spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov na 45 %. Okrem toho, Komisia vo svojom oznámení z 18. mája 2022 s názvom „Krátkodobé intervencie na trhu s energiou a dlhodobé zlepšenia koncepcie trhu s elektrinou – postup“, v ktorom stanovila ďalšie krátkodobé opatrenia na boj proti vysokým cenám energie, identifikovala možné oblasti zlepšenia koncepcie trhu s elektrinou a oznámila zámer posúdiť tieto oblasti na účely zmeny legislatívneho rámca.

(5)

S cieľom urýchlene reagovať na krízu cien energie a na obavy súvisiace s bezpečnosťou dodávok a riešiť prudký nárast cien pre občanov prijala Únia viacero právnych aktov vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1032 (5), ktorým sa zaviedol spoľahlivý systém uskladňovania plynu, nariadenia Rady (EÚ) 2022/1369 (6), ktorým sa stanovili účinné opatrenia na zníženie dopytu po plyne a elektrine, nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 (7), ktorým sa zaviedli systémy na obmedzenie cien, aby sa predišlo neočakávaným ziskom na trhoch s plynom aj elektrinou, a nariadenia Rady (EÚ) 2022/2577 (8), ktorým sa zaviedli opatrenia na urýchlenie postupov udeľovania povolení pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

(6)

Dobre integrovaný trh s energiou, ktorý sa opiera o nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (9), (EÚ) 2019/942 (10) a (EÚ) 2019/943 (11) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (12), (EÚ) 2018/2002 (13) a (EÚ) 2019/944 (14), ktoré sa spolu zvyčajne označujú ako balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov a ktoré boli prijaté v rokoch 2018 a 2019, umožňuje Únii využívať hospodárske prínosy jednotného trhu s energiou za každých podmienok a zároveň zaistiť bezpečnosť dodávok a zachovať proces dekarbonizácie, aby sa dosiahol cieľ Únie v oblasti klimatickej neutrality. Cezhraničným prepojením sa tiež zaisťuje bezpečnejšia, spoľahlivejšia a efektívnejšia prevádzka elektrizačných sústav a vyššia odolnosť voči krátkodobým cenovým šokom.

(7)

Posilnenie vnútorného trhu s energiou a dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetickej transformácie si vyžadujú zásadnú modernizáciu elektrizačnej sústavy Únie, aby dokázala zvládnuť rozsiahle navyšovanie kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov s variabilitou výrobných objemov v závislosti od počasia a meniace sa vzorce toku elektriny v Únii a aby bola schopná pokryť nový odber, napríklad v súvislosti s elektrickými vozidlami a tepelnými čerpadlami. Vnútroštátne aj cezhraničné investície do sietí sú kľúčové pre správne fungovanie vnútorného trhu s elektrinou vrátane bezpečnosti dodávok. Takéto investície sú potrebné na prepojenie energie z obnoviteľných zdrojov s odberom v situáciách, keď sú od seba vzdialenejšie, než ako to bývalo v minulosti, a v konečnom dôsledku aj z hľadiska dosiahnutia cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky. Každá reforma trhu s elektrinou v Únii by preto mala prispieť k väčšej integrácii európskej elektrizačnej sústavy tak, aby sa zabezpečilo, že každý členský štát dosiahne mieru elektrickej prepojenosti v súlade s cieľom elektrickej prepojenosti do roku 2030 aspoň na úrovni 15 % podľa článku 4 písm. d) bodu 1 nariadenia (EÚ) 2018/1999, aby sa táto kapacita prepojenia využívala v čo najväčšej miere v cezhraničnom obchode a aby sa vybudovala alebo zmodernizovala elektrizačná sústava a infraštruktúra prepojenosti Únie, a to napríklad v rámci projektov spoločného záujmu Únie stanovených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869 (15). Všetkým občanom a podnikom Únie by sa mala poskytnúť primeraná prepojenosť, keďže im to môže poskytnúť veľké príležitosti pre účasť na energetickej transformácii a digitálnej transformácii Únie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať najvzdialenejším regiónom uvedeným v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), v ktorom sa uznávajú ich špecifické obmedzenia a v súvislosti s nimi sa ustanovuje prijatie osobitných opatrení.

(8)

Súčasná koncepcia trhu s elektrinou prispela okrem iného k vzniku nových a inovačných produktov, služieb a opatrení na maloobchodných trhoch s elektrinou, čím sa podporila energetická efektívnosť a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a rozšíril sa výber, aby sa spotrebiteľom pomohlo znížiť ich faktúry za elektrinu, a to aj prostredníctvom malých výrobných zariadení a nových služieb na zabezpečenie riadenia odberu. Kľúčovým prvkom budúcich trhov s elektrinou a elektrizačných sústav v Únii je uznanie a využívanie potenciálu digitalizácie energetického systému, ako je aktívna účasť spotrebiteľov. Zároveň je potrebné rešpektovať rozhodnutia spotrebiteľov, umožniť im využívať výhody rôznych zmluvných ponúk a chrániť odberateľov v domácnosti pred vysokými cenami počas energetických kríz. Integrácia energetického systému sa chápe ako plánovanie a prevádzka energetického systému ako celku, ktorý zahŕňa početné energetické nosiče, infraštruktúry a sektory spotreby, a to ich pevnejším vzájomným prepojením, vzájomnou súčinnosťou a s podporou digitalizácie s cieľom poskytovať bezpečnú, cenovo dostupnú, spoľahlivú a udržateľnú energiu.

(9)

V kontexte energetickej krízy sa prejavili viaceré nedostatky súčasnej koncepcie trhu s elektrinou a neočakávané dôsledky vplyvu vysokých a nestálych cien fosílnych palív na krátkodobé trhy s elektrinou, ktoré vystavujú domácnosti a podniky výrazným cenovým skokom a následne ovplyvňujú ich faktúry za elektrinu.

(10)

Rýchlejšie zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a čistých flexibilných technológií predstavuje najudržateľnejší a nákladovo najefektívnejší spôsob, ako štrukturálne znížiť dopyt po fosílnych palivách na výrobu elektriny a umožniť priamu spotrebu elektriny prostredníctvom elektrifikácie dopytu po energii a integrácie energetického systému. Obnoviteľné zdroje môžu mať vďaka ich nízkym prevádzkovým nákladom pozitívny vplyv na ceny elektriny v celej Únii a môžu znížiť spotrebu fosílnych palív.

(11)

Vďaka zmenám koncepcie trhu s elektrinou by sa výhody vyplývajúce z rastúceho zavádzania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a z energetickej transformácie ako takej mali dostať k spotrebiteľom vrátane tých najzraniteľnejších a v konečnom dôsledku by ich mali ochrániť pred energetickými krízami a zabrániť tomu, aby sa v špirále energetickej chudoby ocitli ďalší odberatelia v domácnosti. Týmito zmenami by sa mal zmierniť vplyv vysokých cien fosílnych palív, najmä plynu, na ceny elektriny, aby mohli odberatelia v domácnosti a podniky z dlhodobého hľadiska využívať výhody cenovo dostupnej a bezpečnej energie z udržateľných obnoviteľných a nízkouhlíkových zdrojov, ako aj energeticky efektívnych riešení pri znižovaní celkových nákladov na energiu, čo môže znížiť potrebu rozširovania energetických sietí a výrobných kapacít.

(12)

Cieľom reformy koncepcie trhu s elektrinou je dosiahnuť dostupné a konkurencieschopné ceny elektriny pre všetkých spotrebiteľov. Uvedená reforma ako taká by mala byť prínosom nielen pre odberateľov v domácnosti, ale aj pre konkurencieschopnosť priemyselných odvetví Únie tým, že umožní investície do čistých technológií, čo je nevyhnutné pri ich prechode na emisnú neutralitu. Energetickú transformáciu v Únii je potrebné podporiť pevnou výrobnou základňou čistých technológií. Touto reformou sa podporí cenovo dostupná elektrifikácia priemyslu a postavenie Únie ako svetového lídra vo výskume a inováciách v oblasti technológií na výrobu čistej energie.

(13)

Pripájanie nových výrobných a odberových zariadení do siete, najmä zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, sa často stretáva s prieťahmi v postupoch pripájania do siete. Jedným z dôvodov takýchto prieťahov je nedostatok dostupnej kapacity siete v mieste, ktoré si investor vybral, z čoho vyplýva potreba rozšírenia alebo posilnenia siete na bezpečné pripojenie týchto zariadení do sústavy. Nová požiadavka, aby prevádzkovatelia elektrizačných sústav na úrovni prenosu aj distribúcie uverejňovali a aktualizovali informácie o kapacite dostupnej pre nové pripojenia v oblastiach, v ktorých pôsobia, by investorom umožnila ľahší prístup k informáciám o dostupnosti kapacity siete v rámci sústavy, čím by sa urýchlilo rozhodovanie a tým aj požadované zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov. Prevádzkovatelia distribučných sústav by mali tieto informácie pravidelne aktualizovať, a to aspoň raz za štvrťrok. Hoci by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť sa neuplatňovať túto požiadavku na elektroenergetické podniky, ktoré obsluhujú menej ako 100 000 pripojených odberateľov alebo ktoré obsluhujú malé izolované sústavy, mali by nabádať tieto podniky k tomu, aby tieto informácie poskytovali užívateľom sústav raz ročne, a na tento účel by mali podporovať vzájomnú spoluprácu prevádzkovateľov distribučných sústav. Prevádzkovatelia distribučných sústav by tiež mali uverejniť kritériá použité pri určovaní dostupných kapacít siete, ako sú aktuálne kapacity odberu a výroby, predpoklady pri posudzovaní možnej ďalšej integrácie dodatočných užívateľov sústav, relevantné informácie o možnom obmedzení využívania energie a očakávaný najbližší relevantný vývoj siete.

(14)

Okrem toho, aby sa vyriešil problém dlhého čakania na odpoveď na žiadosti o pripojenie do siete, prevádzkovatelia distribučných sústav by mali užívateľom sústav poskytovať jasné a transparentné informácie o stave a vybavovaní ich žiadostí o pripojenie. Prevádzkovatelia distribučných sústav by mali takéto informácie poskytnúť do troch mesiacov odo dňa podania žiadosti a mali by ich pravidelne aktualizovať, a to aspoň štvrťročne.

(15)

V oblastiach, kde majú elektrické siete obmedzenú alebo žiadnu sieťovú kapacitu, by užívatelia siete, ktorí žiadajú o pripojenie do sústavy, mali mať možnosť využívať výhody vyplývajúce z uzavretia dohody o negarantovanom flexibilnom pripojení. V uvedenej dohode o pripojení by sa napríklad zohľadňovalo uskladňovanie energie alebo by sa obmedzil čas, v ktorom môže elektráreň dodávať elektrinu do siete, alebo kapacita, ktorú môže vyvážať, čím by sa umožnilo jej čiastočné pripojenie. Prevádzkovatelia sústav by mali v takýchto oblastiach ponúkať možnosť uzatvárať dohody o flexibilnom pripojení. Regulačný orgán alebo, ak tak stanovil členský štát, iný príslušný orgán by mal pre prevádzkovateľov sústav vypracovať rámce pre vytváranie takýchto flexibilných pripojení, pričom by mal zabezpečiť, aby sa priorizovali sieťové posilnenia, ktoré poskytujú štrukturálne riešenia, aby sa dohody o pripojení stali záväznými, len čo budú siete hotové, aby sa umožnili flexibilné pripojenia ako trvalé riešenie pre oblasti, kde je sieťové posilnenie neúčinné, a aby boli užívatelia siete žiadajúci o pripojenie do siete v čo najväčšej možnej miere informovaní o očakávaných úrovniach obmedzenia v rámci dohody o flexibilnom pripojení.

(16)

Počas energetickej krízy boli spotrebitelia vystavení mimoriadne nestálym veľkoobchodným cenám energie a mali obmedzené možnosti zapojiť sa do trhu s energiou. V dôsledku toho mnohí odberatelia v domácnosti čelili finančným ťažkostiam a nedokázali platiť faktúry. Najviac to zasiahlo zraniteľných odberateľov a odberateľov postihnutých energetickou chudobou, ale týmto ťažkostiam boli vystavení aj odberatelia v domácnosti so strednými príjmami. Vysoké ceny energií by mohli negatívne ovplyvniť aj zdravie, pohodu a celkovú kvalitu života spotrebiteľov. Je preto dôležité zlepšiť práva a ochranu spotrebiteľov a zároveň im umožniť využívať výhody energetickej transformácie, oddeliť ich faktúry za elektrinu od krátkodobých cenových pohybov na trhoch s energiou a obnoviť rovnováhu rizika medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi.

(17)

Spotrebitelia by mali mať prístup k širokej ponuke, aby si mohli vybrať zmluvu, ktorá zodpovedá ich potrebám. Dodávatelia však svoje ponuky zredukovali, zmlúv o dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú je málo a ponuka sa zúžila. Spotrebitelia by mali mať vždy možnosť vybrať si cenovo dostupnú zmluvu o dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú a dodávatelia by nemali mať možnosť jednostranne meniť zmluvné podmienky alebo zmluvu vypovedať pred uplynutím jej platnosti. Naďalej dôležité však ostávajú zmluvy s dynamickou cenou a spotrebiteľom môže pri znižovaní ich faktúr za energiu pomôcť čoraz rozsiahlejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty by mali mať možnosť oslobodiť dodávateľov s viac ako 200 000 koncovými odberateľmi, ktorí ponúkajú výlučne zmluvy s dynamickou cenou, od povinnosti ponúkať zmluvy o dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú za predpokladu, že takéto oslobodenie nemá negatívny vplyv na hospodársku súťaž a že sa zachová dostatočne široká ponuka zmlúv o dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú.

(18)

Ak dodávatelia nezabezpečia, aby ich portfólio elektriny bolo dostatočne zaistené, zmeny veľkoobchodných cien elektriny ich môžu finančne ohroziť a môžu viesť k ich zlyhaniu a k tomu, že náklady sa prenesú na spotrebiteľov a ostatných užívateľov siete. Ak preto dodávatelia ponúkajú zmluvy o dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú, mali by sa primerane zaistiť. V primeranej zaisťovacej stratégii by sa mal zohľadniť prístup dodávateľov k vlastnej výrobe a jej kapitalizácia, ako aj ich expozícia zmenám cien na veľkoobchodnom trhu, veľkosť dodávateľa alebo štruktúra trhu. Existenciu primeraných zaisťovacích stratégií možno zabezpečiť prostredníctvom všeobecných pravidiel, na ktorých dodržiavanie sa dohliada bez toho, aby sa vykonávalo osobitné preskúmanie pozícií alebo stratégií jednotlivých dodávateľov. Nástrojmi na posudzovanie zaisťovacích stratégií dodávateľov by mohli byť stresové testy a požiadavky na podávanie správ o dodávateľoch.

(19)

Spotrebitelia by mali mať možnosť vybrať si dodávateľa, ktorý im ponúkne cenu a službu, ktoré najlepšie vyhovujú ich potrebám. Pokrok v technológii merania a pomerového merania v spojení s informačnými a komunikačnými technológiami z technického hľadiska umožňuje mať pre jednotlivé priestory viacero dodávateľov. Odberatelia by mali mať možnosť vybrať si samostatného dodávateľa najmä pre elektrinu na napájanie spotrebičov, ako sú tepelné čerpadlá alebo elektrické vozidlá, ktoré majú obzvlášť vysokú spotrebu alebo ktoré tiež dokážu svoju spotrebu elektriny automaticky prispôsobovať cenovým signálom. Na tento účel by sa malo odberateľom umožniť, aby mali viac ako jeden merací a fakturačný bod na jedno miesto pripojenia svojich priestorov, čo umožní samostatné meranie a dodávky pre rôzne spotrebiče. Meracie body by mali byť navzájom jasne odlíšené a mali by spĺňať platné technické predpisy. Členské štáty by mali určiť pravidlá prideľovania súvisiacich nákladov. Niektoré inteligentné meracie systémy dokážu priamo pokryť viac ako jeden merací bod, a preto umožňujú odberateľom mať súčasne viac ako jednu zmluvu o dodávke elektriny alebo dohodu o spoločnom využívaní energie. Dodávatelia by mali niesť zodpovednosť za vyrovnávanie odchýlok len v prípade meracích a fakturačných bodov, do ktorých dodávajú. Okrem toho, tým, že sa koncovým odberateľom umožní využívať špecializované meracie riešenia, ktoré sú pripojené k spotrebičom s flexibilným, regulovateľným zaťažením alebo sú v nich zabudované, môžu sa zúčastňovať na iných motivačných systémoch riadenia odberu, ktoré poskytujú služby flexibility na trhu s elektrinou a prevádzkovateľom prenosových sústav a prevádzkovateľom distribučných sústav. Celkovo by takéto opatrenia mali byť zlučiteľné so spoločným využívaním energie a mali by prispieť k vyššej miere využívania riadenia odberu a k posilneniu postavenia spotrebiteľov, čím sa odberateľom umožní lepšia kontrola nad ich spotrebou energie a faktúrami za ňu a zároveň sa elektrizačnej sústave poskytne dodatočná flexibilita na zvládanie výkyvov dodávok a odberu.

(20)

Vzhľadom na čoraz väčšiu zložitosť ponúk energií a rôzne marketingové praktiky je pre spotrebiteľov často ťažké úplne pochopiť dôsledky ponúk dodávateľov alebo zmluvy, ktorú podpisujú. Často nie je jasný najmä spôsob cenotvorby, podmienky predĺženia zmluvy, dôsledky vypovedania zmluvy či dôvody zmeny podmienok zo strany dodávateľa. Dodávatelia alebo účastníci trhu zapojení do agregácie by preto mali spotrebiteľom pred uzavretím alebo predĺžením zmluvy stručným a ľahko zrozumiteľným spôsobom poskytnúť kľúčové informácie o ponukách energií.

(21)

Na zabezpečenie kontinuity dodávok pre spotrebiteľov, predovšetkým v prípadoch zlyhania dodávateľa, by členské štáty mali zaviesť režim dodávateľa poslednej inštancie. Určiť dodávateľa poslednej inštancie by malo byť možné buď pred zlyhaním dodávateľa, alebo v okamihu jeho zlyhania. Tohto dodávateľa poslednej inštancie možno považovať za poskytovateľa univerzálnej služby. Dodávateľom poslednej inštancie by mohlo byť obchodné oddelenie vertikálne integrovaného podniku, ktorý je aj distribútorom, pod podmienkou, že spĺňa požiadavky na oddelenie podľa smernice (EÚ) 2019/944. To však neznamená, že členské štáty sú povinné zabezpečovať dodávky za určitú pevne stanovenú minimálnu cenu. Ak členský štát uloží dodávateľovi poslednej inštancie povinnosť dodávať elektrinu odberateľovi, ktorý nedostáva trhové ponuky, uplatňujú sa podmienky stanovené v článku 5 smernice (EÚ) 2019/944 a táto povinnosť môže zahŕňať regulovanú cenu len v rozsahu, v akom je odberateľ oprávnený využívať regulované ceny. Pri posudzovaní, či sú ponuky prijaté odberateľmi mimo domácnosti trhové, by členské štáty mali zohľadniť individuálne obchodné a technické okolnosti. Ak už členský štát pred 16. júlom 2024 na základe spravodlivého, transparentného a nediskriminačného postupu určil dodávateľa poslednej inštancie, nie je potrebné začať nový postup určenia dodávateľa poslednej inštancie.

(22)

Spoločné využívanie energie môže vytvoriť odolnosť voči vplyvu vysokých a nestálych cien na veľkoobchodnom trhu na faktúry spotrebiteľov za energiu, posilňuje postavenie širšej skupiny spotrebiteľov, ktorí inak nemajú možnosť stať sa aktívnymi odberateľmi z dôvodu finančných alebo priestorových obmedzení, ako sú zraniteľní odberatelia a odberatelia postihnutí energetickou chudobou, a vedie k zvýšenému využitiu energie z obnoviteľných zdrojov mobilizáciou dodatočných súkromných kapitálových investícií a diverzifikáciou spôsobov odmeňovania. Integráciou vhodných cenových signálov a skladovacích zariadení môže spoločné využívanie elektriny prispieť k položeniu základov pre využitie potenciálu flexibility menších spotrebiteľov. Ustanoveniami o spoločnom využívaní energie uvedenými v tejto smernici sa dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa vlastnej spotreby uvedené v článku 21 smernice (EÚ) 2018/2001 a v článku 15 smernice (EÚ) 2019/944, najmä pokiaľ ide o kolektívnu vlastnú spotrebu.

(23)

Aktívni odberatelia, ktorí vlastnia, majú v prenájme alebo prenajímajú zariadenie na skladovanie alebo výrobu elektriny, by mali mať právo poskytnúť na spoločné využívanie nadmernú výrobu za určitú cenu alebo bezplatne a umožniť ostatným spotrebiteľom, aby sa stali aktívnymi odberateľmi, alebo poskytnúť na spoločné využívanie energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú alebo uskladnenú prostredníctvom spoločne prenajímaných, prenajatých alebo vlastnených zariadení s kapacitou do 6 MW, a to buď priamo, alebo prostredníctvom tretej strany ako organizátora. V prípade odberateľov, ktorí sa zúčastňujú na systémoch spoločného využívania energie väčších ako malé a stredné podniky by veľkosť inštalovanej kapacity výrobného zariadenia pridruženého k systému spoločného využívania energie mala byť maximálne 6 MW a spoločné využívanie energie by sa malo uskutočňovať v rámci miestnej alebo obmedzenej zemepisnej oblasti, ktorú určia členské štáty. Akákoľvek platba za spoločné využívanie nadmernej výroby za určitú cenu sa môže vyrovnávať buď priamo medzi aktívnymi odberateľmi, alebo automaticky prostredníctvom platformy pre partnerské obchodovanie. Dohody o spoločnom využívaní energie sú založené buď na súkromnej zmluvnej dohode medzi aktívnymi odberateľmi, alebo sú organizované prostredníctvom právnickej osoby. Právnická osoba, ktorá spĺňa kritériá komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 16 smernice (EÚ) 2018/2001 alebo občianskeho energetického spoločenstva v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 11 smernice (EÚ) 2019/944, by mohla so svojimi členmi spoločne využívať elektrinu vyrobenú zo zariadení, ktorých je výlučným vlastníkom. Rámec ochrany a posilnenia postavenia pri spoločnom využívaní energie by mal venovať osobitnú pozornosť zraniteľným odberateľom a odberateľom postihnutým energetickou chudobou.

(24)

Spoločným využívaním energie sa do praxe zavádza kolektívna spotreba elektriny vyrobenej vlastnou výrobou alebo uskladnenej elektriny dodávanej do verejnej siete viac ako jedným spoločne konajúcim aktívnym odberateľom. Členské štáty by mali zaviesť vhodnú infraštruktúru informačných technológií, ktorou sa v určitom časovom rámci umožní administratívne spárovanie celkovej nameranej spotreby odberateľa s energiou vyrobenou vlastnou výrobou alebo uskladnenou energiou z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa pri výpočte energetickej zložky faktúry za energiu vystavenej dodávateľom od celkovej spotreby odčíta, čím sa zníži výška odberateľovej faktúry. Výstup týchto zariadení by sa mal rozdeliť medzi agregované profily zaťaženia spotrebiteľov na základe statických, variabilných alebo dynamických metód výpočtu, ktoré môžu byť vopred vymedzené alebo dohodnuté aktívnymi odberateľmi. Aktívni odberatelia, ktorí sa zúčastňujú na spoločnom využívaní energie, nesú finančnú zodpovednosť za nerovnováhu, ktorú spôsobia, bez toho, aby bola dotknutá možnosť aktívnych odberateľov preniesť svoju zodpovednosť za vyrovnávanie odchýlky na iných účastníkov trhu. Všetky práva a povinnosti spotrebiteľov stanovené v smernici (EÚ) 2019/944 sa vzťahujú na koncových odberateľov zapojených do systémov spoločného využívania energie. Domácnosti s inštalovaným výkonom do 10,8 kW v prípade samostatných domácností a do 50 kW v prípade bytových domov by však nemali byť povinní dodržiavať povinnosti dodávateľa. Členské štáty by mali mať možnosť upraviť tieto prahové hodnoty tak, aby zodpovedali vnútroštátnym okolnostiam, až do 30 kW v prípade samostatných domácností a od 40 kW do 100 kW v prípade bytových domov.

(25)

K zvýšenému využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov a k zapojeniu občanov do energetickej transformácie by spolu s inými systémami a technológiami mohli prispieť plug-in minisolárne systémy. Členské štáty by mali mať možnosť podporiť zavádzanie týchto systémov s cieľom znížiť administratívne a technické zaťaženie. Regulačné orgány by mali mať možnosť stanoviť sieťové tarify za dodávku elektriny z plug-in minisolárnych systémov alebo stanoviť metodiku výpočtu týchto taríf. V závislosti od situácie v členskom štáte by bolo možné, aby boli tarify veľmi nízke alebo dokonca nulové a zároveň aby odrážali náklady, boli transparentné a nediskriminačné.

(26)

Zraniteľní odberatelia a odberatelia postihnutí energetickou chudobou by mali byť primerane chránení pred odpojením od elektriny a rovnako by sa nemali dostať do situácie, ktorá ich núti k odpojeniu. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby boli zraniteľní odberatelia a odberatelia postihnutí energetickou chudobou plne chránení pred odpojením od elektriny, a to prijatím vhodných opatrení vrátane zákazu odpojenia alebo iných rovnocenných opatrení. Členské štáty majú k dispozícii početné nástroje a osvedčené postupy, ku ktorým patria okrem iného celoročné alebo sezónne zákazy odpojenia, predchádzanie dlhu a udržateľné riešenia na podporu odberateľov, ktorí majú problém platiť faktúry za energiu. Úloha dodávateľov a všetkých príslušných vnútroštátnych orgánov pri určovaní vhodných krátkodobých aj dlhodobých opatrení, ktoré by mali byť k dispozícii zraniteľným odberateľom a odberateľom postihnutým energetickou chudobou, aby mohli riadiť svoju spotrebu energie a náklady, je naďalej zásadná a dodávatelia a príslušné vnútroštátne orgány by mali úzko spolupracovať s orgánmi sociálneho zabezpečenia.

(27)

Spotrebitelia majú právo využívať postupy podávania sťažností riadené ich dodávateľmi, ako aj postupy mimosúdneho urovnávania sporov, aby sa ich práva účinne presadzovali a aby neboli znevýhodnení v prípade nezhôd s dodávateľmi, najmä pokiaľ ide o faktúry alebo dlžnú sumu. Ak odberatelia využijú tieto postupy, dodávatelia by nemali vypovedať zmluvy na základe skutočností, ktoré sú naďalej predmetom sporu. Dodávatelia a odberatelia by si mali naďalej plniť svoje zmluvné práva a povinnosti, najmä dodávať elektrinu a platiť za túto elektrinu, a postupy podávania sťažností by sa nemali stať dôvodom na zneužívanie, ktoré odberateľom umožní neplniť si svoje zmluvné záväzky vrátane platenia faktúr. Členské štáty by mali zaviesť vhodné opatrenia, aby sa zabránilo tomu, že sa uvedené postupy podávania sťažností alebo mimosúdneho urovnávania sporov budú využívať narušeným spôsobom.

(28)

Verejné zásahy do cenotvorby pri dodávke elektriny by v zásade predstavovali opatrenie narúšajúce trh. Takéto zásahy by sa preto mali vykonávať len v náležitých prípadoch a ako záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme a mali by podliehať osobitným podmienkam. Podľa tejto smernice sú regulované ceny možné pre zraniteľných odberateľov a odberateľov postihnutých energetickou chudobou, a to aj pod úrovňou nákladov, a ako prechodné opatrenie pre odberateľov v domácnosti a mikropodniky bez ohľadu na to, či nastala kríza cien elektriny. Počas krízy cien elektriny, keď sa veľkoobchodné a maloobchodné ceny elektriny výrazne zvýšia, by členské štáty mali mať možnosť dočasne rozšíriť uplatňovanie regulovaných cien na malé podniky a stredné podniky. Pokiaľ ide o odberateľov v domácnosti a malé a stredné podniky, členské štáty by mali mať možnosť výnimočne a dočasne stanoviť regulované ceny pod úrovňou nákladov počas krízy cien elektriny za predpokladu, že to nespôsobí narušenia hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi a že sa dodávateľom budú kompenzovať náklady na dodávky pod úrovňou nákladov. Je však potrebné zabezpečiť, aby takáto regulácia cien bola cielená a nevytvárala stimuly na zvyšovanie spotreby. Preto by sa takéto výnimočné a dočasné predĺženie cenovej regulácie malo obmedziť na 80 % mediánu spotreby domácností v prípade odberateľov v domácnosti a na 70 % spotreby v predchádzajúcom roku v prípade malých a stredných podnikov. Rada by mala mať možnosť na návrh Komisie prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia vyhlásiť regionálnu krízu cien elektriny alebo krízu cien elektriny v celej Únii. Posúdenie toho, či takáto kríza cien elektriny nastala, by sa malo zakladať na porovnaní s cenami v čase bežného fungovania trhu, a preto by sa z neho mal vylúčiť vplyv predchádzajúcich kríz cien elektriny vyhlásených podľa tejto smernice. V takomto vykonávacom rozhodnutí by sa malo stanoviť aj obdobie platnosti vyhlásenia krízy cien elektriny, počas ktorého sa uplatňuje dočasné predĺženie regulovaných cien. Uvedené obdobie by nemalo byť dlhšie ako jeden rok. Ak sú naďalej splnené podmienky, na základe ktorých bola kríza cien elektriny vyhlásená, Rada by mala mať možnosť na návrh Komisie predĺžiť obdobie platnosti vykonávacieho rozhodnutia. Prenesenie vykonávacích právomocí na Radu je odôvodnené vzhľadom na významné horizontálne dôsledky rozhodnutia o vyhlásení krízy cien elektriny pre členské štáty, čím sa otvárajú rozšírené možnosti verejných zásahov do cenotvorby pri dodávke elektriny. Takéto dôsledky sú významné z hľadiska počtu dotknutých odberateľov, ako aj z hľadiska dôležitosti kategórií takých odberateľov. Pri prenesení vykonávacích právomocí na Radu sa primerane zohľadňuje aj politická povaha takéhoto rozhodnutia, ktorým sa vyhlasuje kríza cien elektriny, čo si vyžaduje citlivé vyváženie rôznych politických aspektov, ktoré sú kľúčové pre rozhodnutie členských štátov vykonať stanovenie cien energie. V prípade zraniteľných odberateľov a odberateľov postihnutých energetickou chudobou by cenová regulácia uplatňovaná členskými štátmi mohla pokrývať 100 % ceny v súlade s článkom 5 smernice (EÚ) 2019/944. Vyhlásenie regionálnej krízy cien elektriny alebo krízy cien elektriny v celej Únii by malo v každom prípade zabezpečiť rovnaké podmienky vo všetkých členských štátoch, ktorých sa rozhodnutie týka, aby nedošlo k neprimeranému narušeniu vnútorného trhu.

(29)

Členské štáty by mali mať možnosť poskytovať podporu v súlade s článkami 107 a 108 ZFEÚ na dodatočné náklady priemyselných odberateľov na elektrinu v čase krízy dodávok elektriny a výnimočne závažného zvýšenia cien.

(30)

Keďže Estónsko, Lotyšsko a Litva ešte nie sú zosynchronizované s elektrizačnou sústavou Únie, čelia pri organizovaní vyrovnávacích trhov a pri trhovo orientovanom obstarávaní podporných služieb veľmi špecifickým výzvam. Zatiaľ čo pokrok v synchronizácii pokračuje, jedným z kritických predpokladov stabilnej synchrónnej prevádzky sústavy je dostupnosť dostatočných rezerv disponibility na reguláciu frekvencie. Keďže sú však pobaltské štáty pri riadení frekvencií závislé od ruskej synchrónnej oblasti, neboli doteraz schopné vytvoriť svoj vlastný funkčný vyrovnávací trh. Útočná vojna Ruska proti Ukrajine výrazne zvýšila riziko v oblasti bezpečnosti dodávok, ktoré vyplýva z neexistencie vlastných vyrovnávacích trhov. Estónsko, Lotyšsko a Litva by preto mali byť oslobodené od požiadaviek stanovených v niektorých ustanoveniach článku 40 ods. 4 a článku 54 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/944, ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti sústavy počas prechodného obdobia. Prechodné obdobia pre Estónsko, Lotyšsko a Litvu by sa mali ukončiť čo najskôr po synchronizácii a mali by sa využiť na vytvorenie vhodných trhových nástrojov, ktoré ponúkajú krátkodobé vyrovnávacie rezervy a iné nevyhnutné podporné služby, a mali by byť obmedzené na obdobie, ktoré je pre uvedený proces nevyhnutné.

(31)

Vzhľadom na to, že cyperská prenosová sústava nie je prepojená so sústavou žiadneho iného členského štátu, Cyprus čelí pri organizovaní vyrovnávacích trhov a pri trhovo orientovanom obstarávaní podporných služieb veľmi špecifickým výzvam. Cyprus by preto mal byť oslobodený od požiadaviek v článku 40 ods. 4 a v článku 54 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/944, pokiaľ je to potrebné na zaistenie bezpečnosti sústavy počas prechodného obdobia, konkrétne dovtedy, kým sa cyperská prenosová sústava nepripojí k sústave iných členských štátov prostredníctvom spojovacích vedení.

(32)

Touto smernicou sa stanovuje právny základ pre spracúvanie osobných údajov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (16). Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli splnené všetky zásady a povinnosti súvisiace so spracúvaním osobných údajov stanovené v nariadení (EÚ) 2016/679 vrátane minimalizácie údajov. Ak možno cieľ tejto smernice dosiahnuť bez spracúvania osobných údajov, prevádzkovatelia údajov by sa mali spoliehať na anonymné a súhrnné údaje.

(33)

Pokiaľ niektoré z opatrení stanovených v tejto smernici predstavuje štátnu pomoc, nie je ustanoveniami týkajúcimi sa takýchto opatrení dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ. Komisia má právomoc posúdiť zlučiteľnosť štátnej pomoci s vnútorným trhom.

(34)

Smernice (EÚ) 2018/2001 a (EÚ) 2019/944 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(35)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zlepšenie koncepcie integrovaného trhu s elektrinou najmä v záujme zabránenia neprimerane vysokým cenám elektriny, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

1.

Článok 2 sa mení takto:

2.

Článok 4 sa nahrádza takto:

3.

Vkladá sa tento článok:

4.

Článok 11 sa mení takto:

5.

Vkladá sa tento článok:

6.

Vkladá sa tento článok:

7.

V článku 27 sa odsek 1 nahrádza takto:

8.

Vkladá sa tento článok:

9.

Vkladá sa tento článok:

10.

V článku 31 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

11.

V článku 33 sa odsek 1 nahrádza takto:

(*2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).“ "

12.

Článok 59 sa mení takto:

13.

V článku 66 sa dopĺňajú tieto odseky:

14.

Vkladá sa tento článok:

15.

V článku 69 sa odsek 2 nahrádza takto: