(1)

Únia uzavrela Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Rady (EÚ) 2023/1075 (1), pokiaľ ide o inštitúcie a verejnú správu Únie, a rozhodnutím Rady (EÚ) 2023/1076 (2), pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia v rozsahu, v ktorom patria do výlučnej právomoci Únie, a pre Úniu nadobudol platnosť 1. októbra 2023.

(2)

V súlade s článkom 66 ods. 1 dohovoru bola monitorovaním vykonávania dohovoru jeho zmluvnými stranami poverená skupina expertov pre boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (ďalej len „GREVIO“). Podľa článku 68 ods. 11 dohovoru GREVIO má prijímať správy a závery o opatreniach prijatých dotknutou zmluvnou stranou na vykonávanie ustanovení dohovoru.

(3)

Výbor zmluvných strán dohovoru môže v súlade s článkom 68 ods. 12 dohovoru prijať odporúčania určené dotknutej zmluvnej strane. Odporúčania vychádzajú zo správ skupiny GREVIO a rozlišuje sa v nich medzi opatreniami, ktoré by podľa Výboru zmluvných strán dohovoru mala dotknutá zmluvná strana prijať čo najskôr a podať mu správu o opatreniach prijatých v tejto súvislosti počas obdobia troch rokov, a tými, ktoré sú podľa Výboru zmluvných strán dohovoru dôležité, mohli by sa však ponechať na sekundárnej úrovni okamžitého riešenia. Na konci trojročného obdobia musí zmluvná strana podať Výboru zmluvných strán správu o prijatých opatreniach v 10 konkrétnych oblastiach dohovoru. Na základe týchto informácií a akýchkoľvek ďalších informácií získaných od mimovládnych organizácií, občianskej spoločnosti a vnútroštátnych inštitúcií na ochranu ľudských práv prijme Výbor zmluvných strán závery o vykonávaní odporúčaní, ktoré vypracúva sekretariát dohovoru.

(4)

Očakáva sa, že Výbor zmluvných strán na svojom 16. zasadnutí 31. mája 2024 prijme tento návrh odporúčania a štyri návrhy záverov o vykonávaní dohovoru piatimi zmluvnými štátmi („návrh odporúčania a záverov“):

(5)

Únia má výlučnú právomoc prijímať záväzky stanovené v dohovore vo vzťahu k svojim vlastným inštitúciám a verejnej správe v rozsahu pôsobnosti článku 336 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Súdny dvor vo svojom stanovisku 1/19 (Istanbulský dohovor) (3) zo 6. októbra 2021, bod 305, potvrdil, že značná časť povinností vyplývajúcich z dohovoru, ktoré sa týkajú prijatia preventívnych opatrení, je pre Úniu v podstate záväzná vo vzťahu k zamestnancom jej správy a verejnosti, ktorá navštevuje jej priestory a budovy jej inštitúcií, agentúr a orgánov. Okrem toho v bode 307 toho istého stanoviska Súdny dvor rozhodol, že Únia by sa nemala obmedziť na minimálne požiadavky alebo podporné opatrenia, ale mala by sama zabezpečiť úplné splnenie týchto povinností.

(6)

Návrh odporúčania a záverov sa týka vykonávania ustanovení dohovoru, ktoré sa vzťahujú aj na Úniu, pokiaľ ide o jej vlastné inštitúcie a verejnú správu. Je preto vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie vo Výbore zmluvných strán vo vzťahu k inštitúciám a verejnej správe Únie, keďže pripravované akty môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah práva Únie v tom zmysle, že môžu v budúcnosti ovplyvniť výklad príslušných ustanovení dohovoru.

(7)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, v návrhu odporúčania na jeho vykonávanie sa uvádza potreba vypracovať komplexnú stratégiu alebo akčný plán prevencie a boja proti všetkým formám násilia, na ktoré sa vzťahuje dohovor (článok 7 dohovoru), zabezpečiť rodové rozpočtovanie a vyčleniť finančné prostriedky na identifikáciu súm vynaložených na riešenie násilia na ženách a domáceho násilia všetkými príslušnými inštitúciami (článok 8 dohovoru), prideliť ľudské a finančné zdroje koordinačným orgánom (článok 10 dohovoru), vykonávať prieskumy obyvateľstva o všetkých formách násilia, na ktoré sa vzťahuje dohovor, a podporovať výskum situácie žien, ktoré sú obeťami (článok 11 dohovoru), zabezpečiť bezplatnú, špeciálnu celoštátnu telefónnu linku pomoci (článok 24 dohovoru) a využívať mimoriadne policajné opatrenia na zabezpečenie ochrany obetí (článok 52 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, EÚ by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Lichtenštajnsku.

(8)

Pokiaľ ide o Andorru, v návrhu záverov o jej vykonávaní dohovoru sa uvádza potreba zabezpečiť, aby príslušné zainteresované strany získali dostatočné ľudské a finančné zdroje (články 8 a 25 dohovoru), aby sa k predchádzaniu násiliu páchanému na ženách a boju proti nemu zaujal koordinovaný a prierezový prístup (článok 7 dohovoru), aby sa podporovali pravidelné výskumné činnosti o situácii vo všetkých druhoch násilia, na ktoré sa vzťahuje dohovor (článok 11 dohovoru), a aby mali obete v súlade s dohovorom prístup k mimoriadnym opatreniam (článok 52 dohovoru). Keďže závery týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, EÚ by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu záverov určených Lichtenštajnsku.

(9)

Pokiaľ ide o Belgicko, v návrhu záverov o jeho vykonávaní dohovoru sa uvádza potreba zhromažďovať údaje o násilí páchanom na ženách (článok 11 dohovoru) a zabezpečiť, aby mali špecializované podporné služby k dispozícii financovanie, ktoré im umožní nepretržite fungovať (články 8 a 25 dohovoru). Keďže závery týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, EÚ by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu záverov určených Belgicku.

(10)

Pokiaľ ide o Maltu, v návrhu záverov o jej vykonávaní dohovoru sa uvádza potreba posilniť spoluprácu s mimovládnymi aktérmi vrátane tých, ktorí poskytujú špecializované podporné služby, a zabezpečiť, aby sa účinne zúčastňovali na koncipovaní príslušných politík (článok 7 dohovoru), aby sa komplexne zhromažďovali údaje v súvislosti so všetkými formami násilia, na ktoré sa vzťahuje dohovor (článok 11 dohovoru) a aby boli právne predpisy v súlade s dohovorom, pokiaľ ide o mimoriadne opatrenia a ochranné opatrenia (články 52 a 53 dohovoru). Keďže závery týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, EÚ by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu záverov určených Malte.

(11)

Pokiaľ ide o Španielsko, v návrhu záverov o jeho vykonávaní dohovoru sa uvádza potreba harmonizovať úroveň podpory a ochrany žien, ktoré sú obeťami, v celej krajine a vyhodnotiť implementáciu príslušných opatrení (články 10 a 25 dohovoru). Keďže závery týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, EÚ by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu záverov určených Španielsku.

1.

Odporúčanie na vykonávanie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu zo strany Lichtenštajnska [IC-CP(2024)1-prov];

2.

Závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa Andorry, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2024)2-prov];

3.

Závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa Belgicka, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2024)3-prov];

4.

Závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa Malty, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2024)4-prov]; a

5.

Závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa Španielska, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2024)5-prov].