1.   Clo zahŕňa akékoľvek clo alebo poplatok akéhokoľvek druhu ukladaný na dovoz tovaru alebo v súvislosti s dovozom tovaru, ako aj akúkoľvek formu prirážky alebo dodatočného zaťaženia vznikajúceho v súvislosti s takýmto dovozom, okrem:

a)	platieb rovnocenných vnútroštátnym daniam, ktoré sa vyberajú za dovezený tovar, ako aj za tovar vyrobený na domácej pôde, v súlade s článkom 20;

b)	antidumpingových, vyrovnávacích alebo ochranných opatrení uplatňovaných v súlade s ustanoveniami hlavy VI a

c)	poplatkov alebo iných platieb ukladaných v súlade s článkom 8.

2.   Základné clo, na ktoré sa uplatňuje postupné znižovanie, je clo uvedené v harmonograme liberalizácie colných sadzieb každej zmluvnej strany pre každý výrobok.

1.   Zatrieďovanie tovaru v rámci obchodu, na ktorý sa vzťahuje táto dohoda, zodpovedá zatrieďovaniu stanovenému v príslušnom zozname colných sadzieb každej zmluvnej strany v súlade s Medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“).

2.   Zmluvné strany si vymieňajú všetky potrebné informácie v lehote troch (3) mesiacov po úprave ciel alebo zmene HS o svojich uplatňovaných clách a zodpovedajúcich zoznamoch colných sadzieb v súvislosti s týmito výrobkami, ktoré sú uvedené v prílohách I a II.

1.   Na účely tejto časti pojem „s pôvodom“ znamená, že výrobok spĺňa pravidlá pôvodu stanovené v uplatniteľných právnych predpisoch dovážajúcej zmluvnej strany (1) (2).

2.   Rada pre DHP zriadená podľa článku 104 (ďalej len „Rada pre DHP“) najneskôr do piatich (5) rokov po dni nadobudnutia platnosti tejto dohody prijme rozhodnutím protokol upravujúci pravidlá pôvodu. Odsek 1 uvedeného článku sa prestane uplatňovať od okamihu, keď sa začne uplatňovať takýto protokol.

3.   Ak na konci päťročného obdobia uvedeného v odseku 2 zmluvné strany neprijmú takýto protokol, Rada pre DHP posúdi uplatňovanie odseku 1 a môže rozhodnúť o predĺžení tohto päťročného obdobia.

1.   Zmluvné strany sa dohodli, že nezvýšia svoje clá uplatňované na výrobky, ktoré sú predmetom liberalizácie podľa tejto dohody, s výnimkou opatrení prijatých v súlade s článkami 48, 49 a 50.

2.   S cieľom zachovať perspektívu širších afrických regionálnych integračných procesov môžu zmluvné strany v Rade pre DHP rozhodnúť, že upravia úroveň ciel stanovených v prílohách II(a), II(b) a II(c) tejto dohody, ktorá sa môže uplatňovať na výrobok s pôvodom v EÚ pri jeho dovoze do partnerského štátu či partnerských štátov EAC. Zmluvné strany zabezpečia, aby žiadna takáto úprava nespôsobila rozpor medzi touto dohodou a požiadavkami článku XXIV dohody GATT z roku 1994.

1.   Na výrobky s pôvodom v jednej zmluvnej strane a dovážané na územie druhej zmluvnej strany sa clá vyberú iba raz.

2.   Každé clo zaplatené pri dovoze do partnerského štátu EAC sa vráti v plnej výške za tovar, ktorý opustí partnerský štát EAC, do ktorého bol prvýkrát dovezený, do iného partnerského štátu EAC. Clo sa zaplatí v partnerskom štáte EAC spotreby tovaru.

3.   Zmluvné strany sa dohodli na spolupráci s cieľom uľahčiť pohyb tovaru a zjednodušiť colné postupy.

1.   Zmluvné strany nezavedú žiadne nové clá alebo dane v súvislosti s vývozom tovaru do druhej zmluvnej strany okrem tých, ktoré boli uložené na podobné výrobky určené na vnútroštátny predaj.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 partnerský štát či partnerské štáty EAC môžu po oznámení EÚ uložiť dočasné clo alebo daň v súvislosti s vývozom tovaru za týchto podmienok:

a)	na podporu rozvoja domáceho priemyslu;

b)	v záujme zachovania stabilnej hodnoty meny, ak zvýšenie svetovej ceny vývoznej komodity vytvára riziko nadhodnotenia meny; alebo

c)	s cieľom ochrany príjmov, potravinovej bezpečnosti a životného prostredia.

3.   Takéto dane by sa mali uplatniť na obmedzený počet výrobkov na obmedzené obdobie a Rada pre DHP ich na účely obnovenia po štyridsiatich ôsmich (48) mesiacoch prehodnotí.

4.   Akékoľvek priaznivejšie zaobchádzanie spočívajúce v daniach uplatňovaných alebo vo vzťahu k daniam uplatňované partnerským štátom či partnerskými štátmi EAC v súvislosti s vývozom akýchkoľvek výrobkov určených pre akúkoľvek obchodnú veľmoc odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody sa poskytne podobnému výrobku určenému pre územie EÚ.

5.   Na účely tohto článku a článku 15 „obchodná veľmoc“ znamená každú vyspelú krajinu alebo každú krajinu, ktorej podiel na svetovom vývoze tovaru v roku predchádzajúcom nadobudnutiu platnosti dohody o voľnom obchode uvedenej v článku 15 predstavuje viac než jedno 1 %, alebo každú skupinu krajín, ktoré konajú individuálne, spoločne alebo na základe dohody o voľnom obchode, ktoré spoločne predstavujú podiel na svetovom vývoze tovaru viac než 1,5 % v roku predchádzajúcom nadobudnutiu platnosti dohody o voľnom obchode uvedenej v článku 15 (3).

1.   Pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje táto časť, EÚ poskytne partnerskému štátu či partnerským štátom EAC akékoľvek priaznivejšie zaobchádzanie uplatniteľné v dôsledku toho, že EÚ sa po podpise tejto dohody stane zmluvnou stranou dohody o voľnom obchode s treťou stranou.

2.   Pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje táto časť, partnerský štát či partnerské štáty EAC poskytnú EÚ akékoľvek priaznivejšie zaobchádzanie uplatniteľné v dôsledku toho, že partnerský štát či partnerské štáty EAC sa po podpise tejto dohody stanú zmluvnou stranou dohody o voľnom obchode s akoukoľvek obchodnou veľmocou. Za predpokladu, že EÚ môže preukázať, že jej bolo poskytnuté menej priaznivé zaobchádzanie, než je zaobchádzanie, ktoré partnerský štát či partnerské štáty EAC ponúkli akejkoľvek obchodnej veľmoci, zmluvné strany v maximálnej možnej miere konzultujú a spoločne rozhodujú o tom, ako čo najlepšie vykonávať tento odsek, a to od prípadu k prípadu.

3.   Ustanovenia tejto časti sa nevykladajú tak, že zmluvným stranám ukladajú povinnosť recipročne rozšíriť akékoľvek priaznivejšie zaobchádzanie uplatniteľné v dôsledku toho, že jedna z nich sa v deň podpisu tejto dohody stane zmluvnou stranou dohody o voľnom obchode s treťou stranou.

4.   Odsek 2 sa nevzťahuje na obchodné dohody medzi partnerským štátom či partnerskými štátmi EAC a krajinami africkej, karibskej a tichomorskej skupiny alebo inými africkými krajinami a regiónmi.

5.   Na účely tohto článku je „dohoda o voľnom obchode“ dohoda, ktorá výrazne liberalizuje obchod a výrazne odstraňuje diskriminačné opatrenia a/alebo zakazuje nové alebo diskriminačnejšie opatrenia medzi zmluvnými stranami v čase nadobudnutia platnosti dohody alebo v primeranom časovom rámci.

1.   Zmluvné strany sa dohodli, že na vykonávanie a kontrolu preferenčného zaobchádzania poskytnutého na základe tejto časti je nevyhnutná administratívna spolupráca, a zdôrazňujú, že sú odhodlané bojovať proti nezrovnalostiam a podvodom v colnej oblasti a záležitostiach, ktoré s ňou súvisia.

2.   Ak jedna zo zmluvných strán na základe objektívnych informácií zistila, že nebola poskytnutá administratívna spolupráca a/alebo že došlo k nezrovnalostiam alebo podvodu, môže dotknutá zmluvná strana dočasne v súlade s týmto článkom zastaviť príslušné preferenčné zaobchádzanie s príslušným výrobkom či výrobkami.

3.   Na účely tohto článku sa za neposkytnutie administratívnej spolupráce okrem iného považuje:

a)	opakované nedodržanie povinnosti overiť status pôvodu príslušného výrobku či výrobkov;

b)	opakované odmietnutie alebo zbytočný odklad v súvislosti s následným overením dôkazu o pôvode príslušného výrobku či výrobkov a/alebo oznámením výsledkov tohto overenia;

c)	opakované odmietnutie alebo zbytočný odklad v súvislosti so získaním povolenia na vykonanie kontroly administratívnej spolupráce zameranej na overenie pravosti dokumentov alebo správnosti informácií, ktoré sú relevantné pre poskytnutie príslušného preferenčného zaobchádzania.

4.   Zistenie nezrovnalostí alebo podvodu sa môže konštatovať okrem iného vtedy, ak bez uspokojivého vysvetlenia dôjde k rýchlemu nárastu dovozu tovaru nad zvyčajnú úroveň výrobnej a vývoznej kapacity druhej zmluvnej strany, s ktorým súvisia objektívne informácie o nezrovnalostiach alebo podvode.

5.   Dočasné pozastavenie sa uplatňuje za týchto podmienok:

a)

zmluvná strana, ktorá na základe objektívnych informácií zistila, že nebola poskytnutá administratívna spolupráca a/alebo že došlo k nezrovnalostiam alebo podvodu, oznámi svoje zistenie spolu s objektívnymi informáciami bez zbytočného odkladu Výboru vysokých úradníkov zriadeného podľa článku 106 (ďalej len „Výbor vysokých úradníkov“) a začne s ním na základe všetkých relevantných informácií a objektívnych zistení rokovania s cieľom dosiahnuť riešenie prijateľné pre obe zmluvné strany;

b)

ak zmluvné strany začali takéto rokovania v rámci Výboru vysokých úradníkov uvedeného v písmene a) a nedohodli sa na prijateľnom riešení do troch (3) mesiacov po oznámení daných skutočností, dotknutá zmluvná strana môže dočasne pozastaviť preferenčné zaobchádzanie s príslušným výrobkom či výrobkami a takéto dočasné pozastavenie sa bez zbytočného odkladu oznámi Rade pre DHP;

c)

dočasné pozastavenia podľa tohto článku sa vykonajú len v rozsahu nevyhnutnom na ochranu finančných záujmov dotknutej zmluvnej strany, nesmú presiahnuť šesť (6) mesiacov, pričom túto lehotu je možné obnoviť, a sú predmetom pravidelných konzultácií v rámci Výboru vysokých úradníkov, a to najmä s cieľom zrušiť ich hneď, ako prestanú jestvovať podmienky na ich uplatňovanie.

6.   Zároveň s oznámením Výboru vysokých úradníkov podľa odseku 5 písm. a) by zmluvná strana, ktorá podáva takéto oznámenie, mala vo svojom úradnom vestníku uverejniť oznámenie určené dovozcom. V tomto oznámení by sa malo v súvislosti s príslušným výrobkom uviesť, že sa na základe objektívnych informácií zistilo, že nebola poskytnutá administratívna spolupráca a/alebo že došlo k nezrovnalostiam alebo podvodu.

1.   Pravidlá na určovanie colnej hodnoty uplatňované na obchod medzi zmluvnými stranami sa riadia článkom VII dohody GATT z roku 1994 a Dohodou o uplatňovaní článku VII dohody GATT z roku 1994.

2.   Zmluvné strany spolupracujú s cieľom dosiahnuť spoločný prístup k otázkam týkajúcim sa určovania colnej hodnoty.

1.   Odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody sa odstránia všetky zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo predaja na vývoz medzi zmluvnými stranami, okrem cla, daní, poplatkov a iných platieb stanovených v článku 6, či už sa uplatňujú formou kvót, dovozných alebo vývozných licencií alebo iných opatrení. Žiadne nové opatrenia takéhoto charakteru sa v obchode medzi zmluvnými stranami nezavedú. Týmto článkom nie sú dotknuté ustanovenia hlavy VI tejto časti.

2.   Odsek 1 tohto článku sa nevzťahuje na:

a)	zákazy alebo obmedzenia vývozu uplatňované dočasne s cieľom predísť kritickému nedostatku potravín alebo iných výrobkov dôležitých pre vyvážajúcu zmluvnú stranu, alebo ho zmierniť;

b)	zákazy alebo obmedzenia dovozu a vývozu, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie noriem alebo predpisov na zatrieďovanie, klasifikáciu alebo marketing komodít v medzinárodnom obchode.

1.   Dovážané výrobky s pôvodom v jednej zmluvnej strane nemôžu priamo alebo nepriamo podliehať vnútroštátnym daniam alebo iným vnútroštátnym platbám prevyšujúcim tie, ktoré sa priamo alebo nepriamo uplatňujú na podobné domáce výrobky druhej zmluvnej strany. Okrem toho zmluvné strany žiadnym iným spôsobom neuplatňujú vnútroštátne dane alebo iné vnútroštátne poplatky s cieľom poskytnúť ochranu príslušnej výrobe.

2.   Zaobchádzanie poskytnuté dovezeným výrobkom s pôvodom v jednej zmluvnej strane nie je nevýhodnejšie ako zaobchádzanie poskytnuté podobným domácim výrobkom druhej zmluvnej strany, pokiaľ ide o všetky zákony, iné právne predpisy a požiadavky, ktoré majú vplyv na ich vnútroštátny predaj, ponúkanie na predaj, kúpu, prepravu, distribúciu alebo používanie. Týmto odsekom sa nebráni uplatňovaniu diferencovaných vnútroštátnych dopravných poplatkov, ktoré sú založené výhradne na hospodárskej prevádzke dopravných prostriedkov a nie na pôvode výrobku.

3.   Žiadna zmluvná strana nezavedie ani nezachová v platnosti žiadne vnútroštátne množstvové opatrenie týkajúce sa zmesí, spracovania alebo používania výrobkov v špecifikovanom množstve alebo pomeroch, ktoré by si vyžadovalo, priamo alebo nepriamo, aby akékoľvek takto špecifikované množstvo alebo podiel ktoréhokoľvek výrobku, na ktorý sa vzťahuje predmetné opatrenie, bolo treba dodať z domácich zdrojov. Okrem toho žiadna zmluvná strana ani iným spôsobom neuplatňuje vnútroštátne množstvové opatrenia, ktoré by chránili domácu produkciu.

4.   Tento článok sa nebráni vyplácaniu subvencií určených výhradne domácim výrobcom vrátane platieb domácim výrobcom pochádzajúcich z príjmu z vnútroštátnych daní a platieb uplatňovaných v súlade s týmto článkom, ako aj subvencií poskytnutých prostredníctvom vládnych nákupov domácich výrobkov.

5.   Tento článok sa neuplatňuje na zákony, iné právne predpisy, konania alebo postupy týkajúce sa verejného obstarávania.

1.   Zmluvné strany uznávajú význam, ktorý majú otázky colnej spolupráce a uľahčenia obchodu v kontexte rozvíjajúceho sa globálneho obchodného prostredia, a dohodli sa, že:

a)	posilnia spoluprácu a zabezpečia, aby príslušné právne predpisy a postupy, ako aj administratívne kapacity príslušných správnych orgánov plnili cieľ podporiť uľahčenie obchodu;

b)	partnerský štát či partnerské štáty EAC potrebujú prechodné časové obdobia a budovanie kapacít na plynulé vykonávanie ustanovení tejto hlavy.

2.   Ciele tejto hlavy sú:

a)	uľahčiť obchod medzi zmluvnými stranami;

b)	podporovať harmonizáciu colných predpisov a postupov na regionálnej úrovni;

c)	poskytovať podporu partnerskému štátu či partnerským štátom EAC s cieľom posilňovať uľahčenie obchodu;

d)	poskytovať podporu colnej správe partnerského štátu či partnerských štátov EAC pri vykonávaní tejto dohody a iných medzinárodných colných najlepších postupov a

e)	posilniť spoluprácu medzi colnými orgánmi zmluvných strán a inými príslušnými pohraničnými orgánmi.

1.   S cieľom zabezpečiť súlad s ustanoveniami tejto hlavy a účinne reagovať na ciele stanovené v článku 22 zmluvné strany:

a)	si vymieňajú informácie týkajúce sa colných právnych predpisov a postupov;

b)	vyvinú spoločné iniciatívy vo vzájomne dohodnutých oblastiach;

c)

spolupracujú v týchto oblastiach: i) modernizácia colných systémov a postupov, ako aj znižovanie trvania colného konania; ii) zjednodušenie a harmonizácia colných postupov a formálnych náležitostí obchodu vrátane tých, ktoré sa týkajú dovozu, vývozu a tranzitu; iii) posilnenie regionálnych systémov tranzitu; iv) posilnenie transparentnosti v súlade s článkom 24 ods. 3; v) budovanie kapacít vrátane finančnej a technickej pomoci partnerskému štátu či partnerským štátom EAC; vi) akákoľvek iná oblasť ciel, na ktorej sa zmluvné strany prípadne dohodli;

d)

zaujímajú v najvyššej možnej miere spoločné stanoviská v medzinárodných organizáciách v colnej oblasti a oblasti uľahčenia obchodu, ako je WTO, Svetová colná organizácia (ďalej len „WCO“), Organizácia Spojených národov (ďalej len „OSN“) a Konferencia Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (ďalej len „UNCTAD“).

e)	podporujú koordináciu medzi všetkými prepojenými agentúrami, a to na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 si zmluvné strany navzájom poskytujú administratívnu pomoc v colných záležitostiach v súlade s ustanoveniami protokolu 1.

1.   Zmluvné strany sa dohodli, že ich príslušné obchodné a colné právne predpisy a režimy sa zakladajú na medzinárodných nástrojoch a normách uplatniteľných v colnej oblasti a oblasti obchodu vrátane kľúčových prvkov Revidovaného Kjótskeho dohovoru o zjednodušení a zosúladení colných postupov urobeného v Bruseli 26. júna 1999, kľúčových prvkov Systému noriem na zabezpečenie a uľahčenie globálneho obchodu WCO, súboru údajov WCO a dohovoru o harmonizovanom systéme.

2.   Zmluvné strany sa dohodli, že ich príslušné obchodné a colné právne predpisy a režimy sa zakladajú na:

a)	potrebe ochraňovať a uľahčovať legitímny obchod prostredníctvom účinného presadzovania a dodržiavania požiadaviek stanovených v colných právnych predpisoch;

b)	potrebe vyhnúť sa nepotrebnej a diskriminačnej záťaži hospodárskych subjektov, chrániť proti podvodom a korupcii, ako aj poskytnúť ďalšie uľahčenie hospodárskym subjektom, ktoré dosahujú vysokú úroveň dodržiavania colných právnych predpisov a postupov;

c)	potrebe používať jednotný colný doklad alebo jeho elektronický ekvivalent na účely používania colných vyhlásení v EÚ a v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC;

d)	moderných colných technikách vrátane metód hodnotenia rizík, zjednodušených postupov pre vstup a prepustenie tovaru, kontrol po prepustení a auditu;

e)	postupnom rozvoji systémov vrátane systémov založených na informačných technológiách, pre vývozné, dovozné a tranzitné operácie s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi hospodárskymi subjektmi, colnými správami a inými príslušnými agentúrami;

f)	zásade, že sankcie za menej závažné porušenia colných predpisov alebo procedurálnych požiadaviek sú primerané a ich uplatňovanie nespôsobuje nenáležité zdržanie colného konania;

g)	systéme záväzných rozhodnutí v colných záležitostiach, a to predovšetkým pokiaľ ide o nomenklatúrne zatriedenie tovaru a pravidlá pôvodu, v súlade s pravidlami stanovenými v regionálnych a/alebo vnútroštátnych právnych predpisoch;

h)	potrebe uplatňovať poplatky a platby, ktoré sú primerané službám poskytovaným v súvislosti s konkrétnou transakciou a ktoré sa nevypočítavajú na základe ad valorem. Za poskytnutie konzulárnych služieb v súvislosti s obchodom s tovarom sa poplatky a platby neukladajú.

i)	odstránení všetkých požiadaviek na povinné využívanie kontrol pred odoslaním, ako sú vymedzené v dohode o kontrole pred odoslaním, alebo akejkoľvek rovnocennej požiadavky;

j)	odstránení všetkých požiadaviek na povinné využívanie colných sprostredkovateľov, ako aj transparentných, nediskriminačných a primeraných pravidiel udeľovania licencií pre nich.

3.   V záujme zlepšenia pracovných metód a zabezpečenia transparentnosti a účinnosti colných operácií zmluvné strany:

a)	podniknú ďalšie kroky smerom k zjednodušeniu a štandardizácii dokumentácie a formálnych náležitostí obchodu s cieľom umožniť rýchle prepustenie a preclenie tovaru;

b)	zabezpečia účinné, promptné a nediskriminačné postupy umožňujúce právo na odvolanie sa proti administratívnym opatreniam, výrokom a rozhodnutiam colných a iných orgánov, ktoré majú vplyv na dovoz, vývoz alebo tovar v tranzite; takéto postupy sú ľahko dostupné pre všetky podniky;

c)	zabezpečia, aby sa dodržiavala integrita prostredníctvom uplatňovania opatrení zohľadňujúcich zásady príslušných medzinárodných dohovorov a nástrojov.

1.   Zmluvné strany zabezpečia voľný tranzit cez svoje územia po najvhodnejších trasách. Akékoľvek obmedzenie, kontrola alebo požiadavka sú nediskriminačné, primerané a uplatňované jednotne.

2.   Zmluvná strana môže požadovať, aby doprava v rámci tranzitu cez jej územie vošla na jej územie cez náležitú colnicu na určených trasách. Ak by niektorá zmluvná strana vyžadovala používanie takýchto trás, musí to urobiť v úplnom súlade s článkom V.3 dohody GATT z roku 1994.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté legitímne colné kontroly, zmluvná strana poskytne tovaru v tranzite z územia druhej zmluvnej strany zaobchádzanie nie menej priaznivé, než je zaobchádzanie poskytnuté domácemu tovaru.

4.   Zmluvné strany zavedú režimy dopravy pod colným dohľadom, ktoré umožňujú tranzit tovaru bez zaplatenia ciel alebo iných poplatkov s rovnakým účinkom, a to na základe poskytnutia príslušnej záruky v súlade s regionálnymi a/alebo vnútroštátnymi colnými predpismi.

5.   Zmluvné strany podporujú a vykonávajú regionálne tranzitné dohody.

6.   Zmluvné strany podporujú koordináciu medzi všetkými príslušnými agentúrami, a to na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni.

7.   Právne predpisy zmluvných strán sa zakladajú na medzinárodných normách a nástrojoch, ktoré sú relevantné pre tranzit.

1.   Vzhľadom na potrebu posilniť kapacity partnerského štátu či partnerských štátov EAC týkajúce sa colných otázok a uľahčenia obchodu a bez toho, aby boli dotknuté ich záväzky v rámci WTO, sa zmluvné strany dohodli, že partnerský štát či partnerské štáty EAC využijú prechodné obdobie piatich (5) rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody, aby mohli splniť záväzky vyplývajúce z článkov 23, 24 a 25.

2.   Uvedené prechodné obdobie sa môže predĺžiť na základe povolenia Rady pre DHP.

1.   Zmluvné strany týmto zriaďujú Osobitný výbor pre colné otázky a uľahčenie obchodu pozostávajúci zo zástupcov zmluvných strán, ktorý:

a)	sa stretáva v stanovenom termíne a s programom stretnutí, na ktorom sa zmluvné strany vopred dohodnú;

b)	má striedavé predsedníctvo vykonávané každou zo zmluvných strán a

c)	podáva správy Rade pre DHP.

2.   Medzi úlohy Osobitného výboru pre colné otázky a uľahčenie obchodu patrí:

a)	monitorovanie vykonávania a správy tejto hlavy a článku 9;

b)	poskytovanie fóra pre konzultáciu a diskusiu o všetkých otázkach týkajúcich sa ciel, vrátane pravidiel pôvodu, všeobecných colných postupov, určovania colnej hodnoty, nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, tranzitu a vzájomnej administratívnej spolupráce v colných záležitostiach;

c)	posilňovanie spolupráce týkajúcej sa vytvárania, uplatňovania a presadzovania pravidiel pôvodu a súvisiacich colných postupov, všeobecných colných postupov a vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach;

d)	posilňovanie spolupráce, pokiaľ ide o budovanie kapacít a technickú pomoc;

e)	všetky ďalšie záležitosti, na ktorých sa s ohľadom na túto hlavu zmluvné strany dohodnú.

1.   Ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú na opatrenia, na ktoré sa vzťahuje Dohoda Svetovej obchodnej organizácie o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení (ďalej len „dohoda SPS“).

2.   Na účely tejto hlavy, pokiaľ nie je stanovené inak, sa uplatňujú pojmy dohody SPS, Komisie Codex Alimentarius, Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) a Medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín.

1.   Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje práva a povinnosti, ktoré im vyplývajú z medzinárodných zmlúv a dohôd týkajúcich sa tejto hlavy, ktorej sú zmluvnou stranou.

2.   Každá zmluvná strana:

a)	má zvrchované právo vykonávať sanitárne a rastlinolekárske opatrenia za predpokladu, že takéto opatrenia sú v súlade s ustanoveniami dohody SPS;

b)	konzultuje s druhou zmluvnou stranou pred zavedením akéhokoľvek nového sanitárneho a rastlinolekárskeho opatrenia prostredníctvom mechanizmov oznamovania stanovených v dohode SPS a v prípade potreby prostredníctvom kontaktných miest zmluvných strán;

c)	podporuje druhú zmluvnú stranu pri zhromažďovaní informácií potrebných na prijatie informovaných rozhodnutí;

d)	podporuje prepojenia, spoločné podniky, spoločný výskum a vývoj medzi partnerským štátom či partnerskými štátmi EAC a inštitúciami EÚ a laboratóriami.

1.   Zmluvné strany sa zamerajú na dosiahnutie harmonizácie príslušných pravidiel a postupov pre vypracovanie sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení vrátane inšpekčných, skúšobných a osvedčovacích postupov v súlade s dohodou SPS.

2.   Výbor vysokých úradníkov vypracuje modality s cieľom riešiť a monitorovať tento proces harmonizácie.

1.   Zmluvné strany sú transparentné pri uplatňovaní sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení v súlade s dohodou SPS.

2.   Zmluvné strany uznávajú význam účinného mechanizmu pre konzultácie, oznamovanie a výmenu informácií, pokiaľ ide o sanitárne a rastlinolekárske opatrenia, v súlade s dohodou SPS.

3.   Dovážajúca zmluvná strana informuje vyvážajúcu zmluvnú stranu o akýchkoľvek zmenách svojich dovozných sanitárnych a rastlinolekárskych požiadaviek, ktoré môžu ovplyvniť obchod spadajúci do oblasti pôsobnosti tejto hlavy. Zmluvné strany sa takisto zaväzujú zaviesť mechanizmy na výmenu takýchto informácií.

1.   Príslušnými sanitárnymi a rastlinolekárskymi orgánmi zmluvných strán sú príslušné orgány partnerského štátu či partnerských štátov EAC a EÚ pre vykonávanie opatrení uvedených v tejto hlave.

2.   Príslušné orgány uvedené v odseku 1 majú úlohy, ktoré im boli zverené v rámci dohody SPS.

3.   Zmluvné strany sa navzájom informujú o svojich príslušných orgánoch uvedených v odseku 1 a akýchkoľvek ich zmenách.

1.   Ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú na prípravu, prijímanie a uplatňovanie technických predpisov, noriem a postupov posudzovania zhody podľa Dohody WTO o technických prekážkach obchodu (ďalej len „dohoda TBT“).

2.   Na účely tejto hlavy sa uplatňujú vymedzenia pojmov obsiahnuté v dohode TBT.

1.   Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje práva a povinnosti podľa dohody TBT, pričom berú do úvahy práva a povinnosti vyplývajúce z iných medzinárodných dohôd, na ktorých sa partnerský štát či partnerské štáty EAC a EÚ zúčastňujú, vrátane tých, ktoré sa týkajú najmä ochrany životného prostredia a biodiverzity.

2.   Zmluvné strany v súlade s ustanoveniami dohody TBT zabezpečia, aby sa technické predpisy nepripravovali, neprijímali alebo neuplatňovali s úmyslom alebo účinkom vytvoriť zbytočné prekážky obchodu medzi nimi.

1.   Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje záväzky týkajúce sa oznamovania a využívania informácií o technických predpisoch, normách a postupoch posudzovania zhody, ako sú stanovené v dohode TBT.

2.   Zmluvné strany si vymieňajú informácie o otázkach, ktoré by prípadne mohli byť relevantné pre ich obchodné vzťahy, a to aj prostredníctvom rýchleho varovania, vedeckých stanovísk a podujatí organizovaných miestami na predkladanie žiadostí.

3.   Zmluvné strany môžu nadviazať spoluprácu aj v rámci vytvárania a prevádzky miest na predkladanie žiadostí, ako aj v rámci vytvárania spoločných databáz.

1.   Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje záväzky týkajúce sa posudzovania zhody v súlade s dohodou TBT.

2.   Zmluvné strany môžu zvážiť, pričom zohľadnia rozsah zosúladenia svojich technických predpisov, noriem a infraštruktúr na posudzovanie zhody, rokovanie o dohodách o vzájomnom uznávaní postupov posudzovania zhody.

1.   Regulačné orgány partnerského štátu či partnerských štátov EAC sú orgány v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC príslušné na vykonávanie opatrení uvedených v tejto hlave, ktoré majú zodpovednosť a právomoc v oblasti zabezpečenia vykonávania normalizácie, metrológie, akreditácie a posudzovania zhody a dohľadu nad nimi.

2.   Orgán zodpovedný za vykonávanie tejto hlavy v EÚ je Európska komisia.

3.   Partnerský štát či partnerské štáty EAC oznámia EÚ svoje technické regulačné orgány v súlade s touto dohodou.

1.   S výhradou tohto článku žiadna časť tejto dohody nebráni EÚ alebo partnerskému štátu či partnerským štátom EAC prijať, či už individuálne alebo spoločne, antidumpingové alebo vyrovnávacie opatrenia v súlade s príslušnými dohodami WTO. Na účely tohto článku sa pôvod stanoví v súlade s pravidlami zmluvných strán v oblasti určovania nepreferenčného pôvodu.

2.   Pred uložením konečných antidumpingových alebo vyrovnávacích ciel v súvislosti s výrobkami, ktoré sa dovážajú z niektorej zo zmluvných strán, zmluvné strany zvážia možnosť konštruktívnych nápravných opatrení stanovených v príslušných dohodách WTO.

3.   Ak niektorá zo zmluvných strán uloží antidumpingové alebo vyrovnávacie opatrenie, súdne preskúmanie vrátane fázy odvolaní sa uskutoční v rámci jedného fóra.

4.   Ak je možné uložiť antidumpingové alebo vyrovnávacie opatrenie na regionálnom a vnútroštátnom základe, zmluvné strany zabezpečia v náležitých prípadoch, aby takéto opatrenia neboli simultánne uplatňované na rovnaký výrobok regionálnymi orgánmi na jednej strane a vnútroštátnymi orgánmi na druhej strane.

5.   Dovážajúca zmluvná strana pred začatím akéhokoľvek prešetrovania oznámi vyvážajúcej zmluvnej strane prijatie náležite zdokumentovaného podnetu.

6.   Tento článok sa uplatní v rámci všetkých prešetrovaní, ktoré sa začnú po nadobudnutí platnosti tejto dohody.

7.   Na všetky spory týkajúce sa antidumpingových alebo vyrovnávacích opatrení sa uplatňujú pravidlá WTO o urovnávaní sporov.

1.   S výhradou tohto článku žiadne z ustanovení tejto dohody nebráni partnerskému štátu či partnerským štátom EAC a EÚ prijať opatrenia v súlade s článkom XIX dohody GATT z roku 1994, Dohodou WTO o ochranných opatreniach a článkom 5 Dohody WTO o poľnohospodárstve. Na účely tohto článku sa pôvod stanoví v súlade s pravidlami zmluvných strán v oblasti určovania nepreferenčného pôvodu.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku vzhľadom na celkové rozvojové ciele tejto dohody a nepatrnú veľkosť hospodárstiev partnerského štátu či partnerských štátov EAC, EÚ neuplatňuje na dovoz z partnerského štátu či partnerských štátov EAC žiadne opatrenia prijaté podľa článku XIX dohody GATT z roku 1994, Dohody WTO o ochranných opatreniach a článku 5 dohody o poľnohospodárstve.

3.   Odsek 2 sa uplatňuje počas piatich (5) rokov počnúc dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody. Najneskôr stodvadsať (120) dní pred ukončením tohto obdobia Rada pre DHP preskúma fungovanie odseku 2 z hľadiska rozvojových potrieb partnerského štátu či partnerských štátov EAC s cieľom stanoviť, či je potrebné predĺžiť ich uplatňovanie na ďalšie obdobie.

4.   Odsek 1 podlieha Dohovoru WTO o pravidlách a postupoch pri urovnávaní sporov.

1.   Po preskúmaní alternatívnych riešení môže zmluvná strana uplatniť ochranné opatrenia obmedzeného trvania, ktoré sa líšia od článkov 10 a 11, za podmienok stanovených v tomto článku a v súlade s postupmi v ňom stanovenými.

2.   Ochranné opatrenia uvedené v odseku 1 sa môžu prijať, ak sa výrobok s pôvodom v jednej zmluvnej strane dováža na územie druhej zmluvnej strany v takých zvýšených množstvách a za takých podmienok, ktoré spôsobujú, alebo hrozí, že môžu spôsobiť:

a)	na území dovážajúcej zmluvnej strany vážnu ujmu domácemu odvetviu vyrábajúcemu podobné alebo priamo konkurujúce výrobky;

b)	narušenia v hospodárskom odvetví najmä tam, kde tieto narušenia spôsobujú značné sociálne problémy alebo ťažkosti, ktoré by mohli zapríčiniť vážne zhoršenie hospodárskej situácie dovážajúcej zmluvnej strany; alebo

c)	narušenia na trhoch s podobnými alebo priamo konkurujúcimi poľnohospodárskymi výrobkami (4) alebo v rámci mechanizmov regulujúcich tieto trhy.

3.   Ochranné opatrenia uvedené v tomto článku nepresahujú rámec toho, čo je potrebné na nápravu vážnej ujmy alebo narušení vymedzených v odsekoch 2 a 5 písm. b) alebo na ich zabránenie. Tieto ochranné opatrenia dovážajúcej zmluvnej strany môžu pozostávať len z jedného alebo viacerých týchto opatrení:

a)	pozastavenie ďalšieho znižovania úrovne dovozného cla na dotknutý výrobok, ako sa stanovuje v tejto dohode;

b)	zvýšenie cla na dotknutý výrobok na úroveň, ktorá nepresahuje clo uplatňované na ostatných členov WTO, a

c)	zavedenie colných kvót na dotknutý výrobok.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 3, keď sa dováža akýkoľvek výrobok s pôvodom v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC v takom zvýšenom množstve a za takých podmienok, ktoré spôsobujú, alebo hrozí, že môžu spôsobiť situácie uvedené v odseku 2 jednému alebo viacerým najvzdialenejším regiónom EÚ, EÚ môže prijať opatrenia dohľadu alebo ochranné opatrenia obmedzené na príslušný región alebo regióny v súlade s postupmi stanovenými v odsekoch 6 až 9.

5.   a) Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 3, keď sa dováža akýkoľvek výrobok s pôvodom v EÚ v takom zvýšenom množstve a za takých podmienok, ktoré spôsobujú, alebo hrozí, že môžu spôsobiť situácie uvedené v odseku 2 partnerskému štátu či partnerským štátom EAC, partnerský štát či partnerské štáty EAC môžu prijať opatrenia dohľadu alebo ochranné opatrenia obmedzené na svoje územie v súlade s postupmi stanovenými v odsekoch 6 až 9.

b)

Partnerský štát či partnerské štáty EAC môžu prijať ochranné opatrenia v súlade s postupmi stanovenými v odsekoch 6 až 9, ak sa v dôsledku zníženia ciel na ich územie dováža výrobok s pôvodom EÚ v takom zvýšenom množstve a za takých podmienok, ktoré spôsobujú, alebo hrozí, že môžu spôsobiť narušenia nerozvinutému odvetviu vyrábajúcemu podobné alebo priamo konkurujúce výrobky. Toto ustanovenie je uplatniteľné iba na obdobie desiatich (10) rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody. Toto obdobie môže byť predĺžené Radou pre DHP na obdobie maximálne piatich (5) rokov.

6.   a) Ochranné opatrenia uvedené v tomto článku sa zachovajú len na také obdobie, ktoré môže byť potrebné na zabránenie vážnej ujme alebo narušeniam vymedzeným v odsekoch 2, 4 a 5 alebo na ich nápravu.

b)

Ochranné opatrenia uvedené v tomto článku sa neuplatňujú na obdobie dlhšie ako dva (2) roky. Ak okolnosti odôvodňujúce uloženie ochranných opatrení pretrvávajú, tieto opatrenia môžu byť predĺžené na ďalšie obdobie, a to najviac na dva (2) roky. Ak partnerský štát či partnerské štáty EAC uplatňujú ochranné opatrenie alebo ak EÚ uplatňuje opatrenie obmedzené na územie jedného alebo viacerých z jej najvzdialenejších regiónov, takéto opatrenie sa predsa len môže uplatňovať na obdobie nepresahujúce štyri (4) roky a ak okolnosti oprávňujúce uloženie ochranných opatrení pretrvávajú, tieto opatrenia môžu byť predĺžené na ďalšie štyri (4) roky.

c)	V ochranných opatreniach uvedených v tomto článku prijatých na dlhšie ako jeden (1) rok sú obsiahnuté jednoznačné prvky postupne vedúce k ich zrušeniu najneskôr do konca stanoveného obdobia.

d)	Žiadne ochranné opatrenie uvedené v tomto článku sa neuplatňuje na dovoz výrobku, ktorý predtým podliehal takémuto opatreniu, počas obdobia aspoň jedného (1) roka od uplynutia platnosti tohto opatrenia.

7.   Na účely vykonávania odsekov 1 až 6 sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)	ak sa zmluvná strana domnieva, že existuje jedna z okolností uvedených v odsekoch 2, 4 a/alebo 5, okamžite túto záležitosť oznámi Výboru vysokých úradníkov na účely jej preskúmania;

b)

výbor vysokých úradníkov môže predložiť akékoľvek odporúčanie potrebné na nápravu vzniknutých okolností; ak Výbor vysokých úradníkov nepredloží žiadne odporúčanie zamerané na nápravu daných okolností alebo ak sa do tridsiatich (30) dní odo dňa oznámenia danej záležitosti Výboru vysokých úradníkov nedosiahne žiadne iné uspokojivé riešenie, dovážajúca zmluvná strana môže v súlade s týmto článkom prijať vhodné opatrenia na nápravu daných okolností;

c)

pred prijatím akéhokoľvek opatrenia stanoveného v tomto článku alebo v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje odsek 8 tohto článku, partnerský štát či partnerské štáty EAC čo najskôr poskytnú Výboru vysokých úradníkov všetky relevantné informácie potrebné na dôkladné preskúmanie situácie s cieľom nájsť riešenie prijateľné pre dotknuté zmluvné strany;

d)	pri výbere ochranných opatrení podľa tohto článku sa musia uprednostniť tie, ktoré najmenej narúšajú fungovanie tejto dohody;

e)	akékoľvek ochranné opatrenie prijaté podľa tohto článku sa bezodkladne písomne oznámi Výboru vysokých úradníkov a je predmetom pravidelných konzultácií v rámci tohto orgánu, a to najmä s cieľom vypracovať časový harmonogram na jeho zrušenie hneď, ako to okolnosti umožnia.

8.   Ak si výnimočné okolnosti vyžadujú okamžité kroky, dotknutá dovážajúca zmluvná strana môže predbežne prijať opatrenia stanovené v odsekoch 3, 4 alebo 5 bez toho, aby dodržala požiadavky stanovené v odseku 7. Takéto opatrenia sa môžu prijať najviac na obdobie stoosemdesiat (180) dní, ak opatrenia prijala EÚ, a na dvesto (200) dní, ak opatrenia prijal partnerský štát či partnerské štáty EAC, alebo ak sú opatrenia prijaté EÚ obmedzené na územie jedného alebo viacerých jej najvzdialenejších regiónov. Trvanie každého takéhoto predbežného opatrenia sa započíta ako časť počiatočného obdobia a každého predĺženia uvedeného v odseku 6. Pri prijímaní takýchto predbežných opatrení sa zoberie do úvahy záujem všetkých zúčastnených zmluvných strán vrátane ich úrovne rozvoja. Dotknutá dovážajúca zmluvná strana informuje druhú zmluvnú stranu a okamžite túto záležitosť oznámi Výboru vysokých úradníkov na účely jej preskúmania.

9.   Ak dovážajúca zmluvná strana podrobí dovoz výrobku administratívnemu postupu, ktorého účelom je rýchle poskytnutie informácií o vývoji obchodných tokov, ktoré by mohli spôsobiť problémy uvedené v tomto článku, bezodkladne o tom informuje Výbor vysokých úradníkov.

10.   Ani jedna strana sa nebude odvolávať na Dohodu o založení WTO s cieľom zabrániť druhej zmluvnej strane, aby prijala ochranné opatrenia v súlade s týmto článkom.

1.   Spolupráca v oblasti obchodu a rozvoja rybárstva sa vzťahuje na morský a vnútrozemský rybolov a akvakultúru.

2.   Zmluvné strany uznávajú, že rybárstvo predstavuje kľúčový hospodársky zdroj partnerského štátu či partnerských štátov EAC, výrazne prispieva do hospodárstva partnerského štátu či partnerských štátov EAC a má obrovský potenciál pre regionálny hospodársky rozvoj a znižovanie chudoby v budúcnosti. Je aj dôležitým zdrojom potravy a devíz.

3.   Zmluvné strany takisto uznávajú, že rybolovné zdroje sú dôležitým predmetom záujmu EÚ a partnerského štátu či partnerských štátov EAC, a dohodli sa na spolupráci v záujme udržateľného rozvoja a riadenia odvetvia rybárstva vo svojom spoločnom záujme, pričom zohľadnia hospodárske, environmentálne a sociálne vplyvy.

4.   Zmluvné strany sa dohodli, že primeranou stratégiou podpory hospodárskeho rastu odvetvia rybárstva a posilnenia jeho prínosu do hospodárstva partnerského štátu či partnerských štátov EAC, pri zohľadnení jeho dlhodobej udržateľnosti, je rozšírenie činností zameraných na zvýšenie pridanej hodnoty v tomto sektore.

1.   Zásady spolupráce v oblasti rybárstva zahŕňajú:

a)	podporu rozvoja a posilnenia regionálnej integrácie;

b)	zachovanie acquis Dohody z Cotonou a dohody, ktorá ju nahradí;

c)	poskytovanie osobitného a diferencovaného zaobchádzania;

d)	zohľadnenie najlepších dostupných vedeckých poznatkov, pokiaľ ide o posúdenie zdrojov a ich riadenie;

e)	zabezpečenie fungovania monitorovacích systémov environmentálnych, hospodárskych a sociálnych vplyvov v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC;

f)	zabezpečenie súladu s existujúcim vnútroštátnym právom a príslušnými medzinárodnými nástrojmi vrátane Dohovoru OSN o morskom práve (ďalej len „UNCLOS“) podpísaného v Montego Bay 10. decembra 1982, ako aj regionálnych a subregionálnych dohôd;

g)	zabezpečenie zachovania a prioritného zohľadnenia osobitných potrieb drobného rybolovu a rybolovu pre vlastnú spotrebu.

2.   Uvedené základné zásady by mali prispieť k udržateľnému a zodpovednému rozvoju živých vnútrozemských a morských zdrojov a akvakultúry, ako aj k optimalizácii prínosov tohto odvetvia pre súčasné a budúce generácie prostredníctvom zvýšenia investícií, budovania kapacít a lepšieho prístupu na trh.

3.   Zmluvné strany spolupracujú s cieľom zabezpečiť poskytovanie finančnej a inej podpory na zlepšenie konkurencieschopnosti a výrobnej kapacity spracovateľských závodov, diverzifikáciu odvetvia rybolovu, ako aj rozvoj a skvalitnenie prístavných zariadení v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC.

4.   Podrobné oblasti spolupráce sú určené v hlave IV časti V.

1.   Ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú na využívanie, ochranu a riadenie morských rybolovných zdrojov s cieľom optimalizovať prínosy rybárstva pre partnerský štát či partnerské štáty EAC prostredníctvom investícií, budovania kapacít a lepšieho prístupu na trh.

2.   Ciele spolupráce medzi zmluvnými stranami podľa tejto hlavy sú:

a)	podporiť udržateľný rozvoj rybárstva a jeho riadenie;

b)

posilniť spoluprácu s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie a riadenie rybolovných zdrojov ako pevného základu regionálnej integrácie, keďže transzonálne a migrujúce druhy sú spoločné pre pobrežný partnerský štát či partnerské štáty EAC a keďže žiadny partnerský štát EAC nemá kapacity na zabezpečenie udržateľnosti zdroja;

c)	zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie prínosov plynúcich z odvetvia rybárstva;

d)	zabezpečiť účinné monitorovanie, kontrolu a dohľad, ktoré sú nevyhnutné na zabránenie nezákonnému, nehlásenému a neregulovanému rybolovu;

e)

podporovať účinné využívanie, ochranu a riadenie živých morských biologických zdrojov vo výhradnej ekonomickej zóne a vo vodách, ktoré na základe medzinárodných nástrojov vrátane UNCLOS patria do jurisdikcie partnerského štátu či partnerských štátov EAC, v záujme spoločného sociálneho a hospodárskeho prínosu pre zmluvné strany;

f)	podporovať a rozvíjať regionálny a medzinárodný obchod vychádzajúci z najlepších postupov;

g)	vytvoriť prostredie, vrátane infraštruktúry a budovania kapacít, umožňujúce partnerskému štátu či partnerským štátom EAC vyrovnať sa s prísnymi požiadavkami trhu pre priemyselný ako aj maloobjemový rybolov;

h)	podporovať vnútroštátne a regionálne politiky zamerané na zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti odvetvia rybárstva; a

i)	budovať prepojenia s inými hospodárskymi odvetviami.

1.   Pri stanovovaní úrovní udržateľného úlovku, rybolovnej kapacity a iných stratégií riadenia sa uplatňuje prístup predbežnej opatrnosti s cieľom predísť neželateľným dôsledkom, ako je preťaženie kapacít a nadmerný rybolov, ako aj neželateľnému vplyvu na ekosystémy a drobný rybolov, alebo ich odstrániť.

2.   Každý partnerský štát EAC môže prijať vhodné opatrenia vrátane sezónnych obmedzení a obmedzení týkajúcich sa vybavenia s cieľom chrániť svoje teritoriálne vody a zabezpečiť trvalú udržateľnosť drobného a pobrežného rybolovu.

3.   Zmluvné strany podporujú členstvo všetkých partnerských štátov EAC v Komisii pre tuniaky Indického oceánu (ďalej len „IOTC“) a iných relevantných rybárskych organizáciách. Príslušný partnerský štát či partnerské štáty EAC spolu s EÚ koordinujú svoju činnosť, aby sa zabezpečilo riadenie a ochrana všetkých druhov rýb vrátane zdrojov tuniakov a tuniakovitých rýb a uľahčil vedecký výskum v danej oblasti.

4.   Ak príslušný vnútroštátny riadiaci orgán nemá dostatočné vedecké dôkazy, aby stanovil obmedzenia a cieľové úrovne udržateľného úlovku vo výhradnej hospodárskej zóne partnerského štátu EAC, zmluvné strany po porade s príslušným vnútroštátnym orgánom a spolu s IOTC, a v náležitých prípadoch s inými regionálnymi rybárskymi organizáciami, podporia takúto vedeckú analýzu.

5.   Zmluvné strany sa dohodli, že prijmú vhodné opatrenia v prípade, že zvýšené úsilie má za následok úrovne úlovku presahujúce cieľovú udržateľnú úroveň stanovenú príslušným vnútroštátnym orgánom.

6.   V záujme ochrany a riadenia transzonálnych druhov a druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti EÚ a partnerský štát či partnerské štáty EAC zabezpečia, aby plavidlá, ktoré sa plavia pod ich vlajkou, dodržiavali príslušné celoštátne, regionálne a subregionálne opatrenia riadenia rybárstva a príslušné vnútroštátne zákony a predpisy.

1.   Uplatní sa správa plavidiel a opatrenia pri spracovaní úlovku podľa IOTC a akýchkoľvek iných príslušných regionálnych rybárskych organizácií. Partnerský štát či partnerské štáty EAC a EÚ stanovia minimálne podmienky, pokiaľ ide o monitorovanie, kontrolu a dohľad nad rybárskymi plavidlami EÚ plaviacimi sa vo vodách partnerského štátu či partnerských štátov EAC, ktoré by mali zahŕňať:

a)	pre partnerský štát či partnerské štáty EAC sa zriadi systém monitorovania plavidiel (VMS) a ak partnerský štát či partnerské štáty EAC nemajú VMS, EÚ im pomôže zaviesť kompatibilný VMS;

b)	okrem povinného kompatibilného VMS partnerský štát či partnerské štáty EAC spolu s EÚ vyvinú ďalšie mechanizmy na zabezpečenie účinného monitorovania, kontroly a dohľadu a EÚ podporí partnerský štát či partnerské štáty EAC pri zavedení takéhoto dohodnutého systému a pomôže pri jeho vykonávaní;

c)

EÚ a partnerský štát či partnerské štáty EAC majú právo umiestňovať pozorovateľov vo vnútroštátnych alebo medzinárodných vodách, pričom postupy týkajúce sa využitia pozorovateľov musia byť jasne stanovené; pozorovateľov platia národné vlády, všetky palubné náklady však platí vlastník plavidla; EÚ znáša náklady na odbornú prípravu pozorovateľov;

d)	v celom regióne sa vypracujú a budú používať spoločné systémy podávania správ o rybolove, pričom sa stanovia minimálne podmienky, ktoré musia byť pri takomto podávaní správ splnené;

e)

všetky plavidlá, ktoré vykladajú alebo prekladajú svoj úlovok v partnerskom štáte EAC, tak robia v prístavoch alebo vo vonkajších prístavných oblastiach. Na mori sa nepovolí žiadna prekládka s výnimkou osobitných prípadov a za osobitných podmienok stanovených príslušnými regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva (RFMO); zmluvné strany spolupracujú na rozvoji a modernizácii vykladacej alebo prekladacej infraštruktúry v prístavoch partnerského štátu či partnerských štátov EAC vrátane rozvojových kapacít pre produkty rybárstva;

f)

podávanie správ o častiach úlovku vyhodených späť do mora je povinné; prioritou by malo byť, aby sa predchádzalo vyhadzovaniu častí úlovku späť do mora používaním metód selektívneho rybolovu v súlade so zásadami IOTC a príslušných regionálnych rybárskych organizácií; pokiaľ je to možné, vedľajší úlovok sa prinesie na pevninu.

2.   Zmluvné strany sa dohodli na spolupráci pri príprave a vykonávaní celoštátnych/regionálnych programov odbornej prípravy pre štátnych príslušníkov partnerského štátu či partnerských štátov EAC s cieľom uľahčiť ich účinné zapojenie do odvetvia rybolovu. Ak EÚ uzavrela dvojstrannú rybársku dohodu, podporí sa zamestnávanie štátnych príslušníkov partnerského štátu či partnerských štátov EAC. Deklarácia Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o základných zásadách a právach pri práci sa uplatňuje na námorníkov nalodených na palubu plavidiel EÚ.

3.   Zmluvné strany sa usilujú postupovať koordinovane s cieľom zlepšiť spôsoby, ako predísť nezákonnému, nehlásenému a neregulovanému rybolovu, odradiť od neho a odstrániť ho, a na tento účel prijmú vhodné opatrenia. Rybárske plavidlá vykonávajúce nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov by mali byť zabavené a vlastníci by mali byť stíhaní príslušnými orgánmi. Nemalo by sa im dovoliť opäť loviť ryby vo vodách dotknutého partnerského štátu či partnerských štátov EAC, pokiaľ vopred nezískajú povolenie od štátu, pod ktorého vlajkou plávajú, ako aj od partnerského štátu či partnerských štátov EAC, a v náležitom prípade od príslušnej RFMO.

1.   Ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú na vnútrozemský rybolov, rozvoj pobrežných oblastí a akvakultúry v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC, pokiaľ ide o budovanie kapacít, transfer technológií, sanitárne a rastlinolekárske normy, investície a financovanie investícií, ochranu životného prostredia, ako aj právne a regulačné rámce.

2.   Cieľmi spolupráce v oblasti rozvoja vnútrozemského rybolovu a akvakultúry sú podpora udržateľného využívania vnútrozemských rybolovných zdrojov, posilnenie produkcie akvakultúry, odstránenie obmedzení na strane ponuky, zlepšenie kvality rýb a produktov rybárstva s cieľom splniť medzinárodné sanitárne a rastlinolekárske opatrenia, zlepšenie prístupu na trh EÚ, riešenie vnútroregionálnych prekážok obchodu, prilákanie kapitálu a investícií do tohto odvetvia, budovanie kapacít a posilnenie prístupu k finančnej podpore pre súkromných investorov pre oblasť rozvoja vnútrozemského rybolovu a akvakultúry.

1.   Spolupráca v oblasti rozvoja fyzickej infraštruktúry zahŕňa najmä dopravu, energetiku, informačné a komunikačné technológie.

2.   Ciele v tejto oblasti sú:

a)	zvýšiť konkurencieschopnosť partnerského štátu či partnerských štátov EAC;

b)	riešiť obmedzenia na strane ponuky na inštitucionálnej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni a

c)	posilniť rozvoj verejno-súkromných partnerstiev.

1.   Spolupráca v oblasti dopravy zahŕňa cestnú, železničnú, leteckú a vodnú dopravu.

2.   Ciele v tejto oblasti sú:

a)	zlepšiť vnútroštátne a regionálne prepojenie s cieľom prehĺbiť regionálnu hospodársku integráciu;

b)	vyvinúť, reštrukturalizovať, oživiť, aktualizovať a modernizovať trvalé a efektívne dopravné systémy partnerského štátu či partnerských štátov EAC;

c)	zlepšiť pohyb osôb a tok tovaru a

d)	poskytnúť lepší prístup k trhom prostredníctvom cestnej, vzdušnej, námornej, vnútrozemskej a železničnej dopravy.

3.   S výhradou článku 75 sa zmluvné strany dohodli na spolupráci v týchto oblastiach:

a)	riadenie dopravných systémov;

b)	zlepšenie, rozvinutie a modernizácia infraštruktúry na všetkých úrovniach vrátane rozvoja intermodálnych sietí infraštruktúry;

c)	posilnenie inštitucionálnych, technických a administratívnych kapacít partnerského štátu či partnerských štátov EAC v oblasti noriem, zabezpečenia kvality, metrológie a služieb posudzovania zhody;

d)	rozvoj a transfer technológií, inovácie, výmena informácií, siete a marketing;

e)	podpora partnerstiev, prepojení a spoločných podnikov medzi hospodárskymi subjektmi;

f)	zlepšenie bezpečnosti a spoľahlivosti odvetvia dopravy vrátane meteorologických predpovedí, riadenia nebezpečného tovaru a reakcií na mimoriadne situácie;

g)	rozvoj regionálnej dopravnej politiky a regulačné rámce.

1.   Spolupráca v odvetví energetiky zahŕňa účasť verejného a súkromného sektora na výrobe energie, jej prenose a distribúcii a na cezhraničnom obchode s ňou.

2.   Ciele v tejto oblasti sú:

a)	vyvinúť, zvýšiť a rozšíriť kapacitu výroby energie v regióne;

b)	zvýšiť množstvo alternatívnych zdrojov energie;

c)	vyvinúť, zvýšiť a rozšíriť siete;

d)	vyvinúť, zvýšiť a rozšíriť distribúciu a prenos;

e)	zlepšiť prístup partnerského štátu či partnerských štátov EAC k moderným, efektívnym, spoľahlivým, diverzifikovaným, udržateľným a obnoviteľným zdrojom čistej energie za konkurencieschopné ceny;

f)	posilniť kapacitu výroby, distribúcie a riadenia energetiky na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

g)	podporiť energetické prepojenie v rámci aj mimo partnerského štátu či partnerských štátov EAC s cieľom maximálne využívať energiu a

h)	podporiť vytvorenie prostredia priaznivého na prilákanie investícií do tohto odvetvia.

3.   S výhradou článku 75 sa zmluvné strany dohodli na spolupráci v týchto oblastiach:

a)	výrobná, prenosová a distribučná kapacita jestvujúcich zdrojov energie, najmä vodných, ropných, ako aj biomasy;

b)	diverzifikácia energetického mixu, aby zahŕňal aj iné potenciálne zdroje energie, ktoré sú spoločensky a z hľadiska životného prostredia prijateľné a ktoré znižujú závislosť od ropy;

c)	rozvoj energetickej infraštruktúry vrátane vidieckych oblastí;

d)	rozvoj vhodných energetických regulačných a politických reforiem vrátane komercializácie a privatizácie;

e)	regionálna a medziregionálna prepojenosť a spolupráca v oblasti výroby a distribúcie energie;

f)	budovanie kapacít v oblasti ľudských zdrojov, zlepšenie v oblasti riadenia, úrovne služieb a inštitucionálnych štruktúr;

g)	rozvoj a transfer technológií, výskum a vývoj, inovácie, výmena informácií, vývoj databáz a sietí;

h)	partnerstvá, prepojenia a spoločné podniky.

1.   Spolupráca v odvetví informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) zahŕňa vývojIKT, konkurencieschopnosť a inovácie, ako aj hladký prechod k informačnej spoločnosti.

2.   Ciele v tejto oblasti sú:

a)	rozvinúť odvetvie IKT; a

b)	posilniť prínos IKT v rámci uľahčenia obchodu prostredníctvom elektronických služieb, elektronického obchodu, elektronickej verejnej správy, elektronického zdravotníctva, bezpečných transakcií a iných sociálno-hospodárskych odvetví.

3.   S výhradou článku 75 sa zmluvné strany dohodli na spolupráci v týchto oblastiach:

a)	prepojenosť a nákladová účinnosť IKT na vnútroštátnej, regionálnej a svetovej úrovni;

b)	šírenie nových IKT;

c)	rozvoj právnych a regulačných rámcov v oblasti IKT;

d)	vývoj, transfer a uplatňovanie technológií, výskum a vývoj, inovácie, výmena informácií, siete a marketing;

e)	budovanie kapacít v oblasti ľudských zdrojov, zlepšenie úrovne služieb, inštitucionálne štruktúry;

f)	partnerstvá, prepojenia a spoločné podniky medzi hospodárskymi subjektmi;

g)	propagácia a podpora rozvoja okrajových segmentov trhov pre služby založené na IKT.

1.   Spolupráca podľa tejto hlavy sa vzťahuje na plodiny a hospodárske zvieratá vrátane hospodársky významného hmyzu.

2.   Zmluvné strany sa dohodli, že hlavným cieľom tejto hlavy je rozvoj udržateľného poľnohospodárstva, čo okrem iného zahŕňa potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť živobytia, rozvoj vidieka a znižovanie chudoby v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC.

3.   Ďalšie ciele tejto hlavy sú stanovené v článku 58.

1.   Zmluvné strany uznávajú význam poľnohospodárskeho odvetvia pre hospodárstva partnerského štátu či partnerských štátov EAC a dohodli sa na spolupráci pri podpore transformácie s cieľom zvýšiť jeho konkurencieschopnosť, zabezpečiť potravinovú a výživovú bezpečnosť, rozvoj vidieka a uľahčiť prispôsobenie poľnohospodárstva a vidieckeho hospodárstva v záujme vyrovnania vplyvov vykonávania tejto dohody, pričom sa bude osobitná pozornosť venovať malým poľnohospodárom.

2.   Zmluvné strany sa dohodli na spolupráci v týchto oblastiach:

a)	regionálna integrácia: Zlepšenie prístupu na regionálne a medzinárodné trhy s poľnohospodárskymi výrobkami vrátane rozvoja trhových systémov a stratégií rozvoja trhu.

b)

podporné politiky: i) rozvoj vnútroštátnych a regionálnych poľnohospodárskych politík, právnych a regulačných rámcov, budovania potrebných kapacít a podpora inštitucionálneho rozvoja; ii) budovanie kapacít v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC s cieľom naplno využiť výhodu zlepšených obchodných príležitostí a maximalizovať prínos z obchodných reforiem;

c)

udržateľný rozvoj poľnohospodárstva: i) vykonávanie spoločných činností na regionálnej úrovni vrátane výroby hnojív, produkcie osiva, rozvoja chovu hospodárskych zvierat a kontroly chorôb zvierat a rastlín; ii) podpora a posilnenie spracovania, marketingu, distribúcie a dopravy, ako aj manipulácie s poľnohospodárskymi výrobkami; iii) budovanie kapacít tak, aby zodpovedali medzinárodným normám týkajúcim sa poľnohospodárskej výroby, obalového materiálu a sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení.

d)

poľnohospodárska infraštruktúra: i) rozvoj poľnohospodárskej podpornej infraštruktúry vrátane udržateľných systémov zavlažovania, zachytávania dažďovej vody, skladovania a riadenia, marketingu a triedenia; ii) rozvoj výskumnej infraštruktúry a infraštruktúry odbornej prípravy, skladovacích priestorov, prípojok a obecných prístupových ciest; iii) rozvoj poľnohospodárskej spracovateľskej infraštruktúry; iv) zriadenie poľnohospodárskej meteorologickej ústredne v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC; v) rozvoj modernej trhovej infraštruktúry v záujme rozrastania sa domácich a regionálnych trhov;

e)

potravinová a výživová bezpečnosť: i) budovanie kapacít vidieckych a mestských spoločenstiev s cieľom podporiť zlepšené živobytie, odstraňovanie chudoby a udržateľný rozvoj; ii) diverzifikácia poľnohospodárskej výroby a vývoj výrobkov, ktoré riešia potreby potravinovej a výživovej bezpečnosti partnerského štátu či partnerských štátov EAC; iii) navrhovanie a vykonávanie programov, ktoré vedú k zvýšenej výrobe a produktivite v poľnohospodárskom odvetví s osobitným zameraním na malých poľnohospodárov; iv) rozvoj kapacít pre zabezpečenie súladu s pravidlami potravinovej bezpečnosti na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a v) navrhovanie a vykonávanie programov sociálnej valorizácie v regiónoch negatívne postihnutých živelnými pohromami;

f)

riadenie hodnotového reťazca: i) podpora využívania udržateľných poľnohospodárskych technológií a poskytovanie nevyhnutných poľnohospodárskych vstupov; ii) posilnenie výroby, produktivity a konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia prostredníctvom podpory odvetví založených na poľnohospodárstve; iii) posilnenie pridanej hodnoty v celom dodávateľskom reťazci poľnohospodárskych výrobkov tak, aby sa splnili požiadavky vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných trhov, a iv) podpora rozvoja činností v oblastiach spracovania, marketingu, distribúcie a prepravy poľnohospodárskych výrobkov;

g)

systémy včasného varovania: i) budovanie kapacít v oblasti hodnotenia a šírenia informácií o pravdepodobných vplyvoch hroziacich katastrof v dostatočnom predstihu, aby sa prijali podmienené opatrenia a realizoval systém včasného varovania; ii) vývoj a riadenie vnútroštátnych a regionálnych informačných systémov; iii) vývoj, posilnenie a prepojenie systémov včasného varovania a pohotovostných plánov, ako aj stratégií na riadenie reakcie na katastrofy na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a iv) podpora adaptácie na zmenu klímy a možností zmiernenia zmeny klímy v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC;

h)

výroba a marketing poľnohospodárskych komodít: i) rozvoj kapacít s cieľom dosiahnuť prístup na okrajové segmenty trhov a uľahčiť dodržiavanie noriem na komoditných trhoch s cieľom splniť takéto požiadavky; ii) diverzifikácia poľnohospodárskej výroby a vývozných výrobkov v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC; iii) rozvoj modernej trhovej infraštruktúry v záujme rozrastania sa domácich a regionálnych trhov a iv) rozvoj programov na balenie a označovanie výrobkov, ktoré umožňujú výrobcom z partnerského štátu či partnerských štátov EAC dosahovať vysoké ceny za vývoz ich komodít;

i)

rozvoj vidieka: i) budovanie kapacít poľnohospodárskych skupín pozdĺž celého poľnohospodárskeho hodnotového reťazca; ii) zlepšenie dopravných, komunikačných a predajných miest pre uvádzanie poľnohospodárskych vstupov a výstupov na trh; iii) riešenie sociálno-kultúrnych prekážok, ako sú jazykové rozdiely, úroveň gramotnosti, rodové predsudky a zdravie spoločenstva, ktoré ovplyvňujú charakter poľnohospodárskych systémov; iv) zlepšenie prístupu poľnohospodárov k úverom a riadeniu prírodných a kultúrnych zdrojov a v) rozvoj príslušných politických opatrení na včasnú podporu dostupnosti primeraných poľnohospodárskych vstupov pre malých poľnohospodárov;

j)	krajiny, ktoré sú čistými dovozcami potravín: riešenie obmedzení potravinárskej výroby, skladovania a distribúcie v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC;

k)

zabezpečenie živobytia: i) budovanie kapacít na rozvoj sociálnych služieb pre obyvateľstvo vo vidieckych a prímestských oblastiach; ii) zlepšovanie celkových príjmov domácnosti z poľnohospodárskej výroby prostredníctvom diverzifikácie, pridanej hodnoty, zamestnávania mimo poľnohospodárskych podnikov a zavádzania nových udržateľných poľnohospodárskych technológií okrem iného v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC; iii) zvyšovanie produktivity poľnohospodárskych odvetví partnerského štátu či partnerských štátov EAC; a iv) zvyšovanie využívania udržateľných poľnohospodárskych technológií;

l)

služby technickej podpory: EÚ sa zaväzuje poskytovať primerané zdroje a technickú pomoc pre budovanie kapacít partnerského štátu či partnerských štátov EAC spôsobom, ktorý je predvídateľný a udržateľný, a to v týchto oblastiach: i) posilnenie inovácií a prenosu technológií, poznatkov, výskumu a vývoja; ii) rozvoj a zvýšenie využívania mechanizácie poľnohospodárskeho odvetvia partnerského štátu či partnerských štátov EAC; iii) vytvorenie podnikov na výrobu poľnohospodárskych vstupov a distribučných systémov v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC; iv) podpora a posilnenie investícií do poľnohospodárskeho výskumu, rozšírenia poskytovania služieb, odbornej prípravy a prepojenia aplikovaného výskumu s poľnohospodármi; v) prípadné zriadenie a posilnenie regionálnych centier excelentnosti vrátane poľnohospodárskej meteorologickej ústredne, biotechnológií, analytických a diagnostických laboratórií pre plodiny, hospodárske zvieratá a pôdy; a vi) zlepšenie prístupu k službám v oblasti rastlinnej a živočíšnej výroby vrátane chovu hospodárskych zvierat, veterinárnych služieb a služieb na ochranu rastlín;

m)

služby financovania poľnohospodárstva: i) posilnenie vidieckych finančných služieb pre malých výrobcov, spracovateľov a obchodníkov; ii) vytvorenie regionálnych mechanizmov alebo fondu pre rozvoj poľnohospodárstva a vidieka; iii) rozvoj poľnohospodárskych mikrofinančných inštitúcií a systémov poistenia; iv) uľahčenie prístupu k úverom od bánk a iných finančných inštitúcií pre poľnohospodárskych spracovateľov, obchodníkov a poľnohospodárov; a v) podporovanie finančných inštitúcií partnerského štátu či partnerských štátov EAC pôsobiacich v poľnohospodárskom odvetví a uľahčenie prístupu súkromného sektora na kapitálové trhy s cieľom získať krátkodobý aj dlhodobý kapitál;

n)

zemepisné označenia: i) rozvoj politík a právnych rámcov v oblasti zemepisných označení; ii) zavedenie právnych predpisov o zemepisných označeniach; iii) vytvorenie kódexu postupov s cieľom vymedziť výrobky v súvislosti s ich pôvodom; iv) uľahčenie činnosti miestnych organizácií a inštitúcií s cieľom koordinovať strany miestne zainteresované na zemepisných označenia a na zhode výrobkov; v) budovanie kapacít na identifikáciu, registráciu, marketing, vysledovateľnosť a dodržiavanie zhody s pravidlami v oblasti zemepisných označení výrobkov; a vi) rozvoj akejkoľvek inej oblasti spolupráce v rámci tejto položky, ktorá môže v budúcnosti prichádzať do úvahy.

1.   Spolupráca v oblasti rozvoja súkromného sektora zahŕňa podporu investícií a rozvoja podnikania.

2.   Ciele tejto hlavy sú:

a)	vytvorenie prostredia priaznivého pre podporu investícií a súkromných podnikov vrátane rozvoja nových odvetví, priamych zahraničných investícií a transferu technológií;

b)	posilnenie dodávateľských kapacít, konkurencieschopnosti a zvyšovania pridanej hodnoty;

c)	zlepšenie prístupu k financovaniu investícií finančnými inštitúciami EÚ, ako je napríklad Európska investičná banka;

d)	budovanie kapacít a poskytovanie inštitucionálnej podpory pre rozvojové inštitúcie súkromného sektora, akými sú agentúry na podporu investícií, vrcholové orgány, obchodné komory, združenia, kontaktné miesta a inštitúcie na uľahčenie obchodu;

e)	rozvoj a/alebo posilnenie politického, právneho a regulačného rámca podporujúceho a chrániaceho investície;

f)	zlepšenie podporných a implementačných mechanizmov zameraných na súkromný sektor v rámci spoločných inštitúcií AKT – EÚ vrátane Centra pre rozvoj poľnohospodárstva, okrem iného v záujme podpory investícií v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC; a

g)	vytvorenie alebo posilnenie partnerstiev, spoločných podnikov, zadávanie zákaziek subdodávateľom, outsourcing a prepojenia.

1.   Spolupráca v oblasti morského rybárstva zahŕňa:

a)	otázky riadenia a ochrany rybárstva;

b)	správu plavidiel a opatrenia pri spracovaní úlovku;

c)	finančné a obchodné opatrenia a

d)	rozvoj rybárstva a produktov rybolovu a morskej akvakultúry.

2.   EÚ prispeje k mobilizácii zdrojov na účely vykonávania stanovených oblastí spolupráce na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, súčasťou čoho je aj podpora budovania regionálnych kapacít.

3.   S výhradou ustanovení časti III a článku 75 sa zmluvné strany dohodli na spolupráci v týchto oblastiach:

a)	rozvoj a zlepšenie infraštruktúry pre skladovanie, marketing a distribúciu rýb a produktov rybárstva;

b)

budovanie kapacít na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom splniť technické požiadavky v sanitárnej a rastlinolekárskej oblasti, v súvislosti s technickými prekážkami obchodu, hodnotením nebezpečenstva a kritickými kontrolnými bodmi, rozvíjať systémy monitorovania, kontroly a dohľadu výhradnej hospodárskej zóny partnerského štátu či partnerských štátov EAC, ako aj zavedenia a riadenia systémov certifikácie pre osobitné morské rybárstvo;

c)	investície a transfer technológií v rybolovných činnostiach, spracovanie rýb, prístavné služby, rozvoj a skvalitnenie prístavných zariadení, diverzifikácia rybolovu tak, aby zahŕňal netuniakovité druhy, ktoré sú využívané nedostatočne alebo vôbec;

d)	spoločné podniky a prepojenia najmä s mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi a drobným rybolovom v rámci dodávateľského reťazca v oblasti rybárstva;

e)	zvýšenie pridanej hodnoty rybolovu a

f)	výskum a vývoj v oblasti posúdenia stavu populácie rýb a úrovní udržateľnosti.

4.   Zmluvné strany sa zaviazali, že budú spolupracovať pri podpore zriaďovania spoločných podnikov na rybolovné operácie, spracovanie rýb, prístavné služby, posilňovanie výrobnej kapacity, zlepšovanie konkurencieschopnosti rybolovu a súvisiacich odvetví a služieb, druhotné spracovanie, rozvoj a skvalitnenie prístavných zariadení a diverzifikáciu rybolovu tak, aby zahŕňal netuniakovité druhy, ktoré sú využívané nedostatočne alebo vôbec.

1.   Spolupráca podľa tejto hlavy zahŕňa prírodné zdroje, najmä vodu, životné prostredie a biodiverzitu.

2.   Ciele spolupráce podľa tejto hlavy sú:

a)	posilnenie prepojení medzi obchodom a životným prostredím;

b)	podpora vykonávania medzinárodných dohôd, dohovorov a zmlúv o životnom prostredí;

c)	zabezpečenie rovnováhy medzi environmentálnym riadením a znižovaním chudoby;

d)	ochrana životného prostredia a posilňovanie zachovania biodiverzity a genetických zdrojov;

e)	podpora spravodlivého a udržateľného využívania prírodných zdrojov;

f)	uľahčenie a podpora udržateľného využívania spoločných zdrojov;

g)	podpora zapojenia verejného a súkromného sektora do riadenia prírodných zdrojov.

1.   Spolupráca v oblasti vodných zdrojov zahŕňa zavlažovanie, výrobu vodnej energie, výrobu a dodávku vody, ako aj ochranu povodí.

2.   Ciele spolupráce v tejto oblasti sú:

a)	rozvoj udržateľného využívania a riadenia vodných zdrojov v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC s cieľom zlepšiť živobytie obyvateľstva partnerského štátu či partnerských štátov EAC;

b)	podpora regionálnej spolupráce v záujme udržateľného využívania cezhraničných vodných zdrojov;

c)	rozvoj infraštruktúry na zásobovanie vodou na výrobné účely.

3.   S výhradou článku 75 sa zmluvné strany dohodli na spolupráci v týchto oblastiach:

a)	rozvoj infraštruktúry na zásobovanie vodou v regióne;

b)	rozvoj príslušných právnych a regulačných rámcov;

c)	integrované riadenie vodných zdrojov;

d)	budovanie kapacít v oblasti ľudských zdrojov, zlepšenie úrovne služieb, vodné hospodárstvo a inštitucionálne štruktúry;

e)	vytvorenie partnerstiev, prepojení a spoločných podnikov medzi hospodárskymi subjektmi;

f)	podpora vývoja, prenosu a uplatňovania technológií, výskum a vývoj, inovácie, výmena informácií a siete;

g)	rozvoj kontroly znečistenia vody, čistenia a ochrany, úpravy odpadovej vody a hygieny;

h)	podpora udržateľných systémov zavlažovania.

1.   Spolupráca v oblasti životného prostredia zahŕňa ochranu a udržateľné riadenie životného prostredia, ako aj vykonávanie politík v oblasti životného prostredia súvisiacich s obchodom.

2.   Ciele spolupráce v tejto oblasti sú:

a)	chrániť, obnovovať a zachovávať životné prostredie a biodiverzitu (flóru, faunu a mikrobiálne genetické zdroje vrátane ich ekosystémov);

b)	rozvíjať odvetvia partnerského štátu či partnerských štátov EAC, ktoré využívajú technológie šetrné k životnému prostrediu;

c)	podporiť rozvoj technológií, ich transfer a uplatňovanie, výskum a vývoj, inovácie a výmenu informácií.

3.   S výhradou článku 75 sa zmluvné strany dohodli na spolupráci v týchto oblastiach:

a)	vykonávanie medzinárodných dohôd, dohovorov a zmlúv o životnom prostredí;

b)	posilnenie a podpora spravodlivého a udržateľného využívania, zachovanie a riadenie životného prostredia a biodiverzity vrátane zdrojov lesného hospodárstva a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín;

c)	posilnenie inštitucionálnych a právnych rámcov a kapacít s cieľom pripraviť, vykonávať, spravovať a presadzovať zákony, iné právne predpisy, normy a politiky z oblasti životného prostredia;

d)	vytváranie partnerstiev, prepojení a spoločných podnikov medzi hospodárskymi subjektmi;

e)	prevencia a zmierňovanie ekologických katastrof a strata biodiverzity;

f)	podpora vývoja a adaptácie, transferu a uplatňovania technológií, výskum a vývoj a inovácie;

g)	ochrana a riadenie pobrežných a morských zdrojov a domácich a voľne žijúcich pôvodných biologických a genetických zdrojov;

h)	rozvoj alternatívnych aktivít a živobytia šetrných k životnému prostrediu;

i)	výroba a uľahčenie obchodu s tovarom a službami, pre ktoré je dôležité environmentálne označovanie;

j)	výmena informácií a tvorba obchodných väzieb v súvislosti s výrobkami a požiadavkami na ne, pokiaľ ide o proces výroby, prepravu, marketing a označovanie;

k)	rozvoj zariadení infraštruktúry pre výrobky šetrné k životnému prostrediu;

l)	integrácia miestnych komunít do riadenia biodiverzity, lesného hospodárstva a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín;

m)	rozvoj odpadového hospodárstva a nakladanie s priemyselným a nebezpečným odpadom;

n)	podpora účasti zainteresovaných strán na medzinárodnom dialógu o životnom prostredí.

1.   Spolupráca podľa tejto hlavy zahŕňa podporu a budovanie kapacít v oblasti harmonizácie, vymedzovanie zón a kompartmentalizáciu, posudzovanie zhody, výmenu informácií a transparentnosť obchodných podmienok.

2.   Ciele spolupráce podľa tejto hlavy sú:

a)	uľahčiť medziregionálny a vnútroregionálny obchod zmluvných strán a súčasne chrániť život alebo zdravie ľudí, zvierat alebo rastlín v súlade s dohodou SPS;

b)	riešiť problémy vyplývajúce zo sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení týkajúcich sa schválených prioritných odvetví a výrobkov náležite zohľadňujúc regionálnu integráciu;

c)	stanoviť postupy a modality s cieľom uľahčiť spoluprácu v sanitárnych a rastlinolekárskych záležitostiach;

d)	zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o sanitárne a rastlinolekárske opatrenia týkajúce sa obchodu medzi zmluvnými stranami a v rámci zmluvných strán;

e)	podporovať vnútroregionálnu harmonizáciu opatrení s medzinárodnými normami v súlade s dohodou SPS a vyvíjať primerané politiky, legislatívne, regulačné a inštitucionálne rámce v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC;

f)	posilniť účinnú účasť partnerského štátu či partnerských štátov EAC v Komisii Codex Alimentarius, Svetovej organizácii pre zdravie zvierat a Medzinárodnom dohovore o ochrane rastlín;

g)	podporovať konzultácie a výmeny medzi EAC a inštitúciami EÚ a laboratóriami;

h)	uľahčiť rozvoj kapacít pre vytváranie a vykonávanie regionálnych a vnútroštátnych noriem v súlade s medzinárodnými požiadavkami s cieľom uľahčiť regionálnu integráciu;

i)	vytvoriť a posilniť kapacitu partnerského štátu či partnerských štátov EAC s cieľom vykonávať a monitorovať sanitárne a rastlinolekárske opatrenia podľa tohto článku a

j)	podporovať transfer technológií.

3.   S výhradou článku 75 sa zmluvné strany dohodli na spolupráci v týchto oblastiach:

a)

podpora partnerského štátu či partnerských štátov EAC tak, aby spĺňal sanitárne a rastlinolekárske opatrenia vrátane rozvoja vhodných regulačných rámcov, politík, záležitostí týkajúcich sa práce príslušných medzinárodných organizácií pre normalizáciu, odbornej prípravy, informačných podujatí, budovania kapacít a technickej pomoci;

b)

v príslušných prípadoch podpora harmonizácie sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC a zriadenie vnútroštátnych koordinačných výborov pre sanitárne a rastlinolekárske otázky s cieľom podporiť kapacitu súkromného a verejného sektora pre hygienické kontroly; medzi prioritné oblasti patrí rozvoj a vykonávanie programu kvality, odborná príprava, informačné podujatia, výstavba, zdokonalenie, modernizácia a akreditácia laboratórií;

c)	podpora v záležitostiach týkajúcich sa práce príslušných medzinárodných organizácií pre normalizáciu; táto spolupráca môže zahŕňať odbornú prípravu, informačné podujatia, budovanie kapacít a technickú pomoc;

d)	podpora v oblasti rybárstva s cieľom vybudovať harmonizované regionálne pravidlá, právne predpisy a normy pre produkty rybárstva tak, aby podporili obchod medzi zmluvnými stranami a v rámci regiónu EAC;

e)	podpora spolupráce medzi sanitárnymi a rastlinolekárskymi inštitúciami partnerského štátu či partnerských štátov EAC a príslušnými sanitárnymi a rastlinolekárskymi inštitúciami EÚ;

f)	podpora pri vykonávaní dohody SPS, najmä posilnením príslušných orgánov, oznamovacích a informačných stredísk partnerského štátu či partnerských štátov EAC;

g)	podpora spoločného využívania informácií a výmeny informácií.

1.   Zmluvné strany sa zamerajú na dosiahnutie harmonizácie príslušných pravidiel a postupov pre vypracovanie sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení vrátane inšpekčných, skúšobných a osvedčovacích postupov v súlade s dohodou WTO SPS.

2.   Partnerský štát či partnerské štáty EAC podľa potreby vyvinú s podporou EÚ program a harmonogram pre zosúladenie svojich sanitárnych a rastlinolekárskych noriem.

3.   Výbor vysokých úradníkov vypracuje modality s cieľom v prípade potreby riešiť a monitorovať proces harmonizácie v regiónoch.

1.   EÚ súhlasí s poskytovaním technickej pomoci a osobitného a diferencovaného zaobchádzania v súlade s článkami 9 a 10 dohody WTO SPS.

2.   Zmluvné strany spolupracujú tak, aby riešili osobitné potreby partnerského štátu či partnerských štátov EAC vyplývajúce z vykonávania ustanovení tejto hlavy.

3.   Zmluvné strany sa dohodli, že prioritné oblasti technickej pomoci sú tieto:

a)	budovanie technických kapacít vo verejných a súkromných sektoroch partnerského štátu či partnerských štátov EAC s cieľom umožniť sanitárne a rastlinolekárske kontroly vrátane vzdelávacích a informačných podujatí zameraných na inšpekciu, certifikáciu, dohľad a kontrolu;

b)	posilnenie technických kapacít na vykonávanie a monitorovanie sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení vrátane podpory väčšieho využívania medzinárodných noriem;

c)

rozvoj kapacít na analýzu rizík, harmonizáciu, súlad s predpismi, testovanie, certifikáciu, monitorovanie rezíduí, vysledovateľnosť a akreditáciu, a to aj prostredníctvom modernizácie alebo zriadenia laboratórií a iných zariadení s cieľom pomôcť partnerskému štátu či partnerským štátom EAC dodržiavať medzinárodné normy;

d)	podpora účasti partnerského štátu či partnerských štátov EAC na prácipríslušných medzinárodných organizácií pre normalizáciu;

e)	rozvoj kapacity partnerského štátu či partnerských štátov EAC na účinné zapojenie sa do procesov oznamovania.

1.   Ustanovenia o spolupráci podľa tejto hlavy zahŕňajú prípravu, prijímanie a uplatňovanie technických predpisov, noriem a postupov posudzovania zhody podľa dohody TBT.

2.   Ciele spolupráce podľa tejto hlavy sú:

a)	postupné odstránenie technických prekážok obchodu s cieľom uľahčiť obchod medzi zmluvnými stranami a v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC;

b)	posilnenie regionálnej integrácie medzi partnerským štátom či partnerskými štátmi EAC prostredníctvom harmonizácie noriem, technických predpisov a postupov posudzovania zhody uplatňovaných v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC v súlade s dohodou TBT;

c)	podpora väčšieho využitia medzinárodných technických nariadení, noriem a postupov posudzovania zhody vrátane odvetvovo špecifických opatrení;

d)	vytvorenie funkčných väzieb, spoločných podnikov a spoločného výskumu a vývoja medzi inštitúciami normalizácie, posudzovania zhody a regulácie partnerského štátu či partnerských štátov EAC a EÚ;

e)	posilnenie prístupu na trh pre výrobky s pôvodom v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC prostredníctvom zlepšenia ich bezpečnosti, kvality a konkurencieschopnosti;

f)	podpora väčšieho využívania najlepších medzinárodných postupov v oblasti technických nariadení, medzinárodných noriem a postupov posudzovania zhody;

g)	v súlade s ustanoveniami dohody TBT zabezpečenie transparentnosti v rámci prípravy, prijímania a uplatňovania noriem a technických predpisov, ako aj, aby tieto normy a predpisy nevytvárali zbytočné prekážky obchodu medzi zmluvnými stranami;

h)	podpora rozvoja vhodného regulačného rámca, politík a reforiem v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC s cieľom dodržiavať medzinárodne uznávané postupy;

i)	pomoc partnerskému štátu či partnerským štátom EAC pri vykonávaní dohody TBT a dodržiavaní požiadaviek svojich obchodných partnerov týkajúce sa technických prekážok obchodu v kontexte dohody TBT.

3.   S výhradou článku 75 sa zmluvné strany dohodli na spolupráci v týchto oblastiach:

a)	podpora väčšieho využívania medzinárodných noriem, technických predpisov a posudzovaní zhody vrátane odvetvovo špecifických opatrení na územiach zmluvných strán;

b)	podpora budovania kapacít partnerského štátu či partnerských štátov EAC v oblasti normalizácie, metrológie, akreditácie a postupov posudzovania zhody vrátane podpory modernizácie a zriaďovania laboratórií a príslušných inštitúcií, ako aj verejného obstarávania príslušného vybavenia;

c)	podpora riadenia kvality a zabezpečenia kvality vo vybraných odvetviach dôležitých pre partnerský štát či partnerské štáty EAC;

d)	podpora plnej účasti regulačných orgánov partnerského štátu či partnerských štátov EAC zaoberajúcich sa normami a technickými záležitosťami v medzinárodných normalizačných orgánoch a posilnenie úlohy medzinárodných noriem ako základu pre technické predpisy;

e)	podpora úsilia orgánov posudzovania zhody partnerského štátu či partnerských štátov EAC získať medzinárodnú akreditáciu;

f)	vývoj funkčných väzieb medzi inštitúciami zmluvných strán zaoberajúcich sa normalizáciou, posudzovaním zhody a certifikáciou;

g)

podpora rozvoja spoločného porozumenia týkajúceho sa osvedčených regulačných postupov vrátane: i) transparentnosti pri vypracovaní, prijímaní a uplatňovaní technických predpisov, noriem a postupov posudzovania zhody; ii) potreby a proporcionálnosti regulačných opatrení a súvisiacich postupov posudzovania zhody, medzi ktoré môže patriť používanie vyhlásenia dodávateľov o zhode; iii) používania medzinárodných noriem ako základu pre vypracovanie technických predpisov, s výnimkou prípadov, keď by takéto medzinárodné normy boli neúčinným alebo nevhodným prostriedkom na dosiahnutie sledovaných legitímnych cieľov; iv) presadzovania technických predpisov a aktivít dohľadu nad trhom a v) posilňovania mechanizmov a metód pre preskúmanie technických predpisov, noriem a postupov posudzovania zhody;

h)	identifikácia, stanovenie priorít a podpora rozvoja potrebnej technickej infraštruktúry a transfer technológií, pokiaľ ide o metrológiu, normalizáciu, skúšobníctvo, osvedčovanie a akreditáciu, a to v záujme podpory technických predpisov;

i)	prehlbovanie spolupráce v regulačnej, technickej a vedeckej oblasti, a to okrem iného prostredníctvom výmeny informácií, skúseností a údajov, s cieľom zvýšiť kvalitu a úroveň technických predpisov a efektívne využívať zdroje v oblasti regulácie;

j)	rozvoj zlučiteľnosti a zbližovania príslušných technických predpisov, noriem a postupov posudzovania zhody;

k)	podpora a povzbudzovanie dvojstrannej spolupráce medzi príslušnými organizáciami zmluvných strán zodpovednými za metrológiu, normalizáciu, skúšobníctvo, osvedčovanie a akreditáciu;

l)	podpora spolupráce medzi zmluvnými stranami a v EAC v súvislosti s činnosťou príslušných medzinárodných inštitúcií a organizácií a fór zaoberajúcich sa technickými prekážkami obchodu.

1.   Zmluvné strany uznávajú význam spolupráce v colnej oblasti a v oblasti uľahčenia obchodu v kontexte rozvíjajúceho sa globálneho obchodného prostredia.

2.   Zmluvné strany sa dohodli na posilnení spolupráce s cieľom zabezpečiť, aby príslušné právne predpisy a postupy, ako aj administratívne kapacity príslušných správnych orgánov plnili cieľ podporovať uľahčenie obchodu.

3.   Zmluvné strany uznávajú potrebu primeranej administratívnej kapacity na plnenie týchto cieľov. Dohodli sa na tom, že partnerský štát či partnerské štáty EAC budú potrebovať prechodné časové obdobia a budovanie kapacít na plynulé vykonávanie ustanovení tejto hlavy.

4.   Ciele spolupráce v tejto hlave sú:

a)	uľahčiť obchod medzi zmluvnými stranami;

b)	podporovať harmonizáciu colných predpisov a postupov na regionálnej úrovni;

c)	poskytovať podporu partnerskému štátu či partnerským štátom EAC s cieľom posilňovať uľahčenie obchodu;

d)	poskytovať podporu colnej správe partnerského štátu či partnerských štátov EAC pri vykonávaní tejto dohody a iných medzinárodných najlepších colných postupov;

e)	posilniť spoluprácu medzi colnými orgánmi zmluvných strán a inými príslušnými pohraničnými orgánmi.

5.   S výhradou článku 75 sa zmluvné strany dohodli na spolupráci v týchto oblastiach:

a)	výmena informácií týkajúcich sa colných právnych predpisov a postupov;

b)	rozvoj spoločných iniciatív vo vzájomne dohodnutých oblastiach;

c)

podpora: i) modernizácie colných systémov a postupov a znižovania trvania colného konania; ii) zjednodušenia a harmonizácie colných postupov a formálnych náležitostí obchodu, vrátane tých, ktoré sa týkajú dovozu, vývozu a tranzitu; iii) posilnenia regionálnych systémov tranzitu; iv) posilnenia transparentnosti v súlade s článkom 134; v) budovania kapacít vrátane finančnej a technickej pomoci partnerskému štátu či partnerským štátom EAC v tejto oblasti a vi) v akejkoľvek inej oblasti ciel, na ktorej sa zmluvné strany dohodli;

d)	maximálne možné prijímanie spoločných pozícií v medzinárodných organizáciách v colnej oblasti a oblasti uľahčenia obchodu, ako napríklad vo WTO, WCO, OSN a UNCTAD;

e)	podpora koordinácie medzi všetkými prepojenými orgánmi, a to na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni.

6.   Zmluvné strany spolupracujú v colných záležitostiach a pravidlách pôvodu prostredníctvom:

a)	zavádzania postupov a praxe, ktoré sa opierajú o medzinárodné nástroje a normy uplatniteľné v oblasti ciel a uľahčovania obchodu vrátane pravidiel WTO a nástrojov a noriem WCO;

b)	vykonávania činností zameraných na konsolidáciu harmonizácie colných noriem a opatrení na uľahčenie obchodu;

c)	uplatňovania moderných colných techník vrátane hodnotenia rizík, záväzných rozhodnutí, zjednodušených postupov, kontrol po prepustení a metód auditu;

d)	automatizácie colných a iných obchodných postupov vrátane elektronickej výmeny colných a obchodných informácií;

e)	odbornej prípravy colných úradníkov a iných príslušných úradníkov verejného a súkromného sektora týkajúcou sa ciel a uľahčenia obchodu a

f)	v akýchkoľvek iných oblastiach, ktoré určia zmluvné strany.

1.   Zmluvné strany uznávajú, že odstránenie a/alebo výrazné zníženie ciel stanovené v tejto dohode bude pre partnerský štát či partnerské štáty EAC výzvou. Zmluvné strany sa dohodli, že táto osobitná výzva sa bude riešiť vytvorením kompenzačného rámca s výhradou ustanovení prílohy VI, ktoré majú prednosť.

2.   Zmluvné strany takisto uznávajú, že vykonávanie tejto dohody môže mať za následok potenciálne výzvy, okrem iného v sociálnej, hospodárskej a environmentálnej oblasti, pre hospodárstva partnerského štátu či partnerských štátov EAC. Zmluvné strany sa dohodli na riešení týchto otázok prostredníctvom opatrení spolupráce v hospodárskej a rozvojovej oblasti.

3.   Spolupráca podľa tejto hlavy sa zameriava na riešenie existujúcich a potenciálnych výziev v súvislosti s prispôsobením sa vykonávaniu tejto dohody.

1.   Pokiaľ ide o straty príjmov spojené so znížením ciel, EÚ s výhradou ustanovení prílohy VI, ktoré majú prednosť:

a)	povedie intenzívny dialóg o adaptačných opatreniach a reformách vo fiškálnej oblasti;

b)	zriadi postupy spolupráce na podporu fiškálnej reformy;

c)	poskytne finančné zdroje na prechodné pokrytie dohodnutých strát vládnych príjmov vznikajúcich v dôsledku odstránenia alebo podstatného zníženia colných sadzieb.

2.   S cieľom zabezpečiť, aby hospodárstva partnerského štátu či partnerských štátov EAC plne využili výhody tejto dohody, EÚ súhlasí, že bude spolupracovať s partnerským štátom či partnerskými štátmi EAC tak, aby mohli vykonávať náležité činnosti spolupráce zamerané na:

a)	zlepšenie konkurencieschopnosti výrobných odvetví v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC;

b)	zlepšenie výrobných a odborných spôsobilostí pracovnej sily partnerského štátu či partnerských štátov EAC vrátane odbornej prípravy pracovníkov, ktorí boli prepustení v dôsledku zatvorenia podniku, a/alebo sprostredkovania nových zručností pre nové aktivity atď.;

c)	podporovanie opatrení zameraných na rozvoj udržateľného životného prostredia;

d)	budovanie kapacít s cieľom posilniť makroekonomickú disciplínu;

e)	zmierňovanie možných vplyvov na potravinovú a výživovú bezpečnosť, rozvoj vidieka, bezpečnosť živobytia, ako na výnosy z vývozu v partnerskom štáte či partnerských štátoch EAC;

f)	riešenie ďalších možných oblastí spolupráce súvisiacich s výzvami týkajúcimi sa vykonávania tejto dohody.

1.   Uznávajúc záväzok EÚ podporovať vykonávanie tejto dohody a vlastné úsilie partnerského štátu či partnerských štátov EAC v záujme financovania ich rozvojových potrieb sa zmluvné strany dohodli, že budú pracovať spoločne a nezávisle s cieľom mobilizovať finančné zdroje na podporu vykonávania tejto dohody, regionálnej integrácie a rozvojových stratégií partnerského štátu či partnerských štátov EAC.

2.   Cieľom spoločnej mobilizácie zdrojov je dopĺňať, podporovať a presadzovať v duchu vzájomnej prepojenosti úsilie partnerského štátu či partnerských štátov EAC zamerané na hľadanie alternatívnych zdrojov financovania na podporu regionálnej integrácie a rozvojových stratégií, a najmä rozvojovej matrice DHP, v prílohe III písm. a), s výhradou ustanovení prílohy VI, ktoré majú prednosť.

1.   S výhradou ustanovení prílohy VI, ktoré majú prednosť, partnerský štát či partnerské štáty EAC:

a)	vyčlenia finančné zdroje zo svojich finančných mechanizmov na včasnom a predvídateľnom základe s cieľom podporiť regionálnu integráciu a rozvojové stratégie a projekty týkajúce sa DHP, ako sa uvádza v rozvojovej matrici DHP;

b)	vypracujú svoje rozvojové stratégie s náležitým ohľadom na právo partnerského štátu či partnerských štátov EAC určiť smer a postupnosť rozvojových stratégií a priorít;

c)	zriadia fond DHP na poskytovanie zdrojov súvisiacich s DHP;

d)	zapracujú priority rozvojovej matrice DHP do regionálnych a národných stratégií.

2.   S výhradou ustanovení prílohy VI, ktoré majú prednosť, partnerský štát či partnerské štáty EAC vypracujú pravidlá a predpisy pre riadenie fondu DHP s cieľom zabezpečiť transparentnosť, zodpovednosť a pomer medzi kvalitou a cenou pri využívaní týchto zdrojov. Bez toho, aby boli dotknuté príspevky iných partnerov do fondu DHP, nasmerovanie zdrojov EÚ sa uskutoční na základe predbežného úspešného posúdenia prevádzkových postupov fondu DHP zo strany EÚ.

3.   S výhradou ustanovení prílohy VI, ktoré majú prednosť, EÚ vyčlení zdroje na včasnom a predvídateľnom základe, pričom berie do úvahy najmä obmedzenia na strane ponuky partnerského štátu či partnerských štátov EAC súvisiace s vykonávaním tejto dohody vrátane rozdielov vo financovaní identifikovaných v rámci rozvojovej matrice DHP, a to prostredníctvom:

a)	rozpočtu EÚ,

b)	akéhokoľvek iného nástroja, ktorý sa použije na vykonávanie oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ (ďalej len „ODA“).

4.   Zmluvné strany sa zaväzujú spolupracovať na mobilizácii týchto zdrojov:

a)	fondov iných (mnohostranných alebo dvojstranných) darcov;

b)	grantov, zvýhodnených úverov, verejno-súkromných partnerstiev a špecializovaných nástrojov;

c)	akýchkoľvek iných zdrojov oficiálnej rozvojovej pomoci dostupnej od rozvojových partnerov.

1.   Zmluvné strany sa usilujú vyriešiť akýkoľvek spor týkajúci sa výkladu a uplatňovania tejto dohody tak, že začnú v dobrej viere konzultácie s cieľom dosiahnuť vzájomne prijateľné riešenie.

2.   Zmluvná strana požiada o konzultácie prostredníctvom písomnej žiadosti adresovanej druhej zmluvnej strane, v ktorej uvedie sporné opatrenie a tie ustanovenia dohody, s ktorými je opatrenie podľa jej názoru v rozpore, a kópiu tejto žiadosti zašle Výboru vysokých úradníkov.

3.   Konzultácie sa uskutočnia, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, na území zmluvnej strany, voči ktorej sťažnosť smeruje, do dvadsiatich (20) dní odo dňa predloženia žiadosti. Konzultácie sa považujú za ukončené do šesťdesiatich (60) dní odo dňa doručenia žiadosti zmluvnej strane, voči ktorej sťažnosť smeruje, s výnimkou prípadu, že sa obidve zmluvné strany dohodnú pokračovať v konzultáciách. Všetky informácie poskytnuté v rámci konzultácií zostanú dôverné.

4.   Konzultácie o naliehavých záležitostiach vrátane tých, ktoré sa týkajú tovaru podliehajúceho skaze alebo sezónneho tovaru, sa uskutočnia čo najskôr, a v každom prípade do pätnástich (15) dní odo dňa doručenia žiadosti a považujú sa za ukončené do tridsiatich (30) dní odo dňa doručenia žiadosti, s výnimkou prípadu, že sa obidve zmluvné strany dohodnú pokračovať v konzultáciách.

5.   Ak zmluvná strana, ktorej je žiadosť o konzultácie adresovaná, neodpovie na žiadosť do desiatich (10) dní odo dňa jej doručenia alebo ak sa konzultácie neuskutočnia v príslušných lehotách stanovených v odsekoch 3 a 4 tohto článku, alebo ak boli konzultácie ukončené bez toho, aby sa dospelo k vzájomne prijateľnému riešeniu, každá zo zmluvných strán môže požiadať o urovnanie sporu rozhodcovským konaním v súlade s článkom 112.

6.   Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zmene lehôt uvedených v odsekoch 3 až 5 vzhľadom na ťažkosti alebo zložitosti prípadu, ktorým čelí ktorákoľvek zmluvná strana.

1.   Ak konzultácie neprinesú vzájomne prijateľné riešenie, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že vec predložia mediátorovi. Ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, predmetom mediácie bude tá istá záležitosť, ktorá bola obsahom žiadosti o konzultácie.

2.   Ktorákoľvek zmluvná strana môže dať podnet na rozhodcovské konanie podľa článku 112 bez využitia mediácie.

3.   Ak sa zmluvné strany nedohodnú na mediátorovi do pätnástich (15) dní odo dňa uzatvorenia dohody o riešení sporu mediáciou, predseda Výboru vysokých úradníkov alebo jeho zástupca vyberie mediátora žrebovaním z jednotlivcov, ktorí sú zaradení do zoznamu uvedeného v článku 125 a ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi ani jednej zo zmluvných strán. Výber sa uskutoční v prítomnosti zástupcu každej zmluvnej strany do dvadsiatich piatich (25) dní odo dňa predloženia dohody o riešení sporu mediáciou. Mediátor zvolá zasadnutie zmluvných strán najneskôr do tridsiatich (30) dní od svojho vymenovania. Každá zmluvná strana mu predloží svoje argumenty najneskôr pätnásť (15) dní pred zasadnutím a mediátor oznámi svoje stanovisko najneskôr do štyridsiatich piatich (45) dní od svojho vymenovania.

4.   Stanovisko mediátora môže zahŕňať odporúčanie k tomu, akým spôsobom možno spor vyriešiť v súlade s ustanoveniami tejto dohody. Stanovisko mediátora je nezáväzné.

5.   Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zmene lehôt uvedených v odseku 3. O zmene týchto lehôt môže tiež rozhodnúť mediátor na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán alebo z vlastnej iniciatívy z dôvodu problémov dotknutej zmluvnej strany alebo zložitosti prípadu.

6.   Konanie týkajúce sa mediácie, a najmä všetky predkladané informácie a stanoviská zaujímané zmluvnými stranami v priebehu tohto konania, zostanú dôverné.

1.   Ak sa zmluvným stranám nepodarí vyriešiť spor prostredníctvom konzultácií podľa článku 110, sťažujúca sa zmluvná strana môže podať oznámenie s cieľom začať konanie o zriadení rozhodcovského súdu, ktorý sa zriadi v súlade s článkom 113.

2.   Oznámenie s cieľom zriadiť rozhodcovský súd sa podáva písomne zmluvnej strane, voči ktorej sťažnosť smeruje, a Výboru vysokých úradníkov. Sťažujúca sa zmluvná strana vo svojom oznámení uvedie konkrétne sporné opatrenia a jednoznačne vysvetlí, akým spôsobom tieto opatrenia porušujú ustanovenia tejto dohody.

1.   Rozhodcovský súd sa skladá z troch rozhodcov.

2.   Do desiatich (10) dní odo dňa predloženia oznámenia s cieľom zriadiť rozhodcovský súd Výboru vysokých úradníkov zmluvné strany navzájom konzultujú s cieľom dohodnúť sa na zložení rozhodcovského súdu.

3.   V prípade, že zmluvné strany nie sú schopné dohodnúť sa na jeho zložení v rámci lehoty stanovenej v odseku 2 tohto článku, každá zmluvná strana vyberie rozhodcu zo zoznamu rozhodcov zostaveného podľa článku 125 do piatich (5) dní. Ak jedna zo zmluvných strán nevyberie svojho rozhodcu, rozhodca tejto strany bude na žiadosť druhej zmluvnej strany vybraný žrebovaním, ktoré uskutoční predseda Výboru vysokých úradníkov alebo jeho zástupca, a to z čiastkového zoznamu prvej zmluvnej strany zostaveného podľa článku 125.

4.   V prípade, že zmluvné strany nie sú schopné dohodnúť sa na predsedovi rozhodcovského súdu v rámci lehoty stanovenej v odseku 2 tohto článku, dvaja rozhodcovia vymenujú za predsedu tretieho rozhodcu zo zoznamu zostaveného podľa článku 125 do piatich (5) dní od svojho vymenovania a vymenovanie oznámia Výboru vysokých úradníkov. V prípade, že nedôjde k vymenovaniu predsedu súdu, ktorákoľvek zmluvná strana môže požiadať predsedu Výboru vysokých úradníkov alebo jeho zástupcu, aby predsedu rozhodcovského súdu vybral do piatich (5) dní žrebovaním z čiastkového zoznamu predsedov, ktorý je súčasťou zoznamu zostaveného podľa článku 125.

5.   Dátumom zriadenia rozhodcovského súdu je dátum, keď boli traja rozhodcovia vybraní a súhlasili so svojím vymenovaním v súlade s rokovacím poriadkom prijatým podľa článku 120.

1.   Rozhodcovský súd predloží zmluvným stranám spravidla najneskôr do deväťdesiatich (90) dní odo dňa svojho zriadenia predbežnú správu obsahujúcu opisnú časť, ako aj zistenia a závery. Ak rozhodcovský súd usúdi, že túto lehotu nemožno dodržať, predseda rozhodcovského súdu o tom musí písomne informovať zmluvné strany a Výbor vysokých úradníkov a uviesť dôvody omeškania a deň predpokladaného vydania predbežnej správy rozhodcovským súdom. Predbežná správa by nemala byť za žiadnych okolností vydaná neskôr ako stodvadsať (120) dní odo dňa zriadenia rozhodcovského súdu. Každá zmluvná strana môže rozhodcovskému súdu do pätnástich (15) dní od predloženia priebežnej správy predložiť písomné pripomienky ku konkrétnym aspektom tejto správy.

2.   V naliehavých prípadoch vrátane tých, ktoré sa týkajú tovaru podliehajúceho skaze a sezónneho tovaru, rozhodcovský súd vynaloží maximálne úsilie, aby oznámil svoju priebežnú správu do tridsiatich (30) dní a v každom prípade najneskôr do štyridsiatich piatich (45) dní odo dňa svojho zriadenia. Zmluvná strana môže rozhodcovskému súdu predložiť písomnú žiadosť o preskúmanie konkrétnych aspektov predbežnej správy v lehote siedmich (7) dní odo dňa oznámenia predbežnej správy.

3.   Po zvážení písomných pripomienok zmluvných strán k predbežnej správe rozhodcovský súd môže zmeniť svoju správu a vykonať akékoľvek ďalšie preskúmanie, ktoré bude považovať za potrebné. Záverečné rozhodnutie rozhodcovského súdu obsahuje rozbor argumentov predložených vo fáze predbežného preskúmania a jasné odpovede na otázky a pripomienky oboch zmluvných strán .

1.   Rozhodcovský súd oznámi svoje rozhodnutie zmluvným stranám a Výboru vysokých úradníkov do stodvadsiatich (120) dní odo dňa svojho zriadenia.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, ak túto lehotu nemožno dodržať, predseda rozhodcovského súdu o tom písomne informuje zmluvné strany a Výbor vysokých úradníkov a uvedie dôvody omeškania a deň predpokladaného vydania rozhodnutia súdom. Rozhodnutie rozhodcovského súdu za žiadnych okolností nesmie byť oznámené neskôr ako stopäťdesiat (150) dní od dátumu zriadenia rozhodcovského súdu.

2.   V naliehavých prípadoch vrátane tých, ktoré sa týkajú tovaru podliehajúceho skaze a sezónneho tovaru, rozhodcovský súd:

a)	oznámi svoje rozhodnutie do šesťdesiatich (60) dní odo dňa svojho zriadenia;

b)	môže čo možno najskôr a v každom prípade do siedmich (7) dní od svojho zriadenia vydať predbežné rozhodnutie o tom, či pokladá prípad za naliehavý.

3.   Rozhodnutie rozhodcovského súdu obsahuje odporúčania, akým spôsobom by zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, mohla uviesť svoje konanie do súladu s ustanoveniami dohody.

4.   Bez ohľadu na odseky 6 až 10 o primeranej lehote zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, prijme všetky opatrenia potrebné na to, aby ihneď a v dobrej viere splnila rozhodnutie rozhodcovského súdu.

5.   Ak nie je možné rozhodnutie splniť okamžite, zmluvné strany sa budú snažiť o dosiahnutie dohody v otázke lehoty potrebnej na splnenie rozhodnutia. V takom prípade zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, najneskôr do dvadsaťjeden (21) dní od oznámenia rozhodnutia rozhodcovského súdu zmluvným stranám oznámi sťažujúcej sa zmluvnej strane a Výboru vysokých úradníkov lehotu, ktorú bude potrebovať na splnenie rozhodnutia.

6.   Ak sa zmluvné strany nedohodnú na primeranej lehote na splnenie rozhodnutia rozhodcovského súdu, sťažujúca sa zmluvná strana do štrnástich (14) dní odo dňa oznámenia vykonaného podľa odseku 1 písomne požiada rozhodcovský súd, aby určil dĺžku primeranej lehoty. Takáto žiadosť sa súčasne oznámi zmluvnej strane, voči ktorej sťažnosť smeruje, a Výboru vysokých úradníkov. Rozhodcovský súd oznámi svoje rozhodnutie zmluvným stranám a Výboru vysokých úradníkov do dvadsaťjeden (21) dní odo dňa predloženia žiadosti.

7.   Ak nie je možné znovu zvolať pôvodný rozhodcovský súd alebo niektorých z jeho členov, uplatňujú sa postupy stanovené v článku 113. Lehota na oznámenie rozhodnutia je tridsaťpäť (35) dní od dátumu predloženia žiadosti uvedenej v odseku 6 tohto článku.

8.   Pri stanovovaní dĺžky primeranej lehoty rozhodcovský súd vezme do úvahy časový úsek, v ktorom zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, obvykle prijíma legislatívne alebo administratívne opatrenia porovnateľné s tými, ktoré táto strana považuje za nevyhnutné na zabezpečenie splnenia rozhodnutia, pričom súd vezme do úvahy najmä ťažkosti, ktorým partnerský štát či partnerské štáty EAC môžu čeliť v dôsledku nedostatku potrebných kapacít.

9.   Primeranú lehotu možno na základe dohody zmluvných strán predĺžiť.

1.   Pred uplynutím primeranej lehoty oznámi zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, sťažujúcej sa zmluvnej strane a Výboru vysokých úradníkov všetky opatrenia, ktoré prijala na splnenie rozhodnutia rozhodcovského súdu.

2.   Ak na konci primeranej lehoty zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, nesplní požiadavky uvedené v odseku 1 tohto článku, sťažujúca sa zmluvná strana môže na základe oznámenia zmluvnej strane, voči ktorej sťažnosť smeruje, a Výboru vysokých úradníkov prijať vhodné opatrenia v súlade s článkom 118 ods. 2.

3.   Ak sa zmluvné strany nedohodnú na tom, či zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, zabezpečila dosiahnutie súladu s ustanoveniami tejto dohody, ktorákoľvek zmluvná strana môže písomne požiadať rozhodcovský súd o prijatie rozhodnutia v tejto veci. V takejto žiadosti sa opíše konkrétne sporné opatrenie a jednoznačne vysvetlí, akým spôsobom toto opatrenie porušuje ustanovenia tejto dohody a rozhodnutie rozhodcovského súdu.

4.   Rozhodcovský súd sa usiluje oznámiť svoje rozhodnutie do štyridsiatich piatich (45) dní odo dňa predloženia žiadosti uvedenej v odseku 3. V naliehavých prípadoch vrátane tých, ktoré sa týkajú tovaru podliehajúceho skaze a sezónneho tovaru, rozhodcovský súd oznámi svoje rozhodnutie do tridsiatich (30) dní odo dňa predloženia žiadosti.

5.   Ak nie je možné znovu zvolať pôvodný rozhodcovský súd alebo niektorých z jeho členov do pätnástich (15) dní, uplatňujú sa postupy stanovené v článku 113. V takýchto prípadoch je lehota na oznámenie rozhodnutia osemdesiat (80) dní odo dňa predloženia žiadosti uvedenej v odseku 3 tohto článku.

1.   Ak zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, neoznámi žiadne opatrenie prijaté na zabezpečenie splnenia rozhodnutia rozhodcovského súdu pred uplynutím primeranej lehoty, alebo ak rozhodcovský súd rozhodne, že opatrenie oznámené podľa článku 116 ods. 1 nie je v súlade so záväzkami zmluvnej strany, voči ktorej sťažnosť smeruje, podľa ustanovení tejto dohody, sťažujúca sa zmluvná strana je oprávnená po oznámení zmluvnej strane, voči ktorej sťažnosť smeruje, prijať vhodné opatrenia.

2.   Pri prijímaní takýchto opatrení sa sťažujúca sa zmluvná strana usiluje o to, aby zvolila opatrenia, ktoré v čo najmenšej miere ovplyvnia dosahovanie cieľov tejto dohody, a zohľadňuje ich vplyv na hospodárstvo zmluvnej strany, voči ktorej sťažnosť smeruje. Okrem toho ak právo prijať také opatrenia získala EÚ, zvolí opatrenia, ktoré sú osobitne zamerané na to, aby sa konanie partnerského štátu EAC, ktorého opatrenia sú v rozpore s touto dohodou, uviedlo do súladu s touto dohodou.

3.   Sťažujúca sa zmluvná strana môže kedykoľvek po uplynutí primeranej lehoty požiadať zmluvnú stranu, voči ktorej sťažnosť smeruje, aby predložila ponuku na dočasnú kompenzáciu, a zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, takúto ponuku predloží.

4.   Kompenzácia alebo odvetné opatrenia sú dočasné a uplatňujú sa len dovtedy, kým nie je opatrenie porušujúce ustanovenia tejto dohody zrušené alebo zmenené takým spôsobom, aby bolo v súlade s predmetnými ustanoveniami, alebo pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú na urovnaní sporu.

1.   Zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, oznámi sťažujúcej sa zmluvnej strane a Výboru vysokých úradníkov akékoľvek opatrenie, ktoré prijala na splnenie rozhodnutia rozhodcovského súdu a svoju žiadosť o ukončenie uplatňovania vhodných opatrení sťažujúcou sa zmluvnou stranou.

2.   Ak sa zmluvné strany nedohodnú na zlučiteľnosti oznámeného opatrenia s ustanoveniami tejto dohody do tridsiatich (30) dní odo dňa predloženia oznámenia, sťažujúca sa zmluvná strana písomne požiada rozhodcovský súd o rozhodnutie v tejto veci. Takáto žiadosť sa oznámi zmluvnej strane, voči ktorej sťažnosť smeruje, a Výboru vysokých úradníkov. Rozhodcovský súd oznámi svoje rozhodnutie zmluvným stranám a Výboru vysokých úradníkov do štyridsiatich piatich (45) dní odo dňa predloženia žiadosti.

3.   Ak rozhodcovský súd rozhodne, že opatrenie prijaté na splnenie rozhodnutia nie je v súlade s ustanoveniami tejto dohody, rozhodcovský súd určí, či sťažujúca sa zmluvná strana môže pokračovať v uplatňovaní vhodných opatrení. Ak rozhodcovský súd rozhodne, že opatrenie prijaté na splnenie rozhodnutia je v súlade s ustanoveniami tejto dohody, uplatňovanie vhodných opatrení sa ukončí bezodkladne po dni vydania rozhodnutia.

4.   Ak nie je možné zvolať pôvodný rozhodcovský súd alebo niektorých z jeho členov, uplatňujú sa postupy stanovené v článku 113. Lehota na oznámenie rozhodnutia je šesťdesiat (60) dní odo dňa podania žiadosti uvedenej v odseku 2 tohto článku.

1.   Písomné a ústne podania zmluvných strán sa vykonávajú v ktoromkoľvek úradnom jazyku týchto zmluvných strán.

2.   Zmluvné strany sa usilujú dosiahnuť dohodu o spoločnom pracovnom jazyku pre jednotlivé konania podľa tejto časti. Ak sa tieto zmluvné strany nedohodnú na spoločnom pracovnom jazyku, každá zmluvná strana zabezpečí preklad svojich písomných podaní a tlmočenie pri pojednávaní do jazyka zvoleného zmluvnou stranou, voči ktorej sťažnosť smeruje, s výnimkou prípadu, keď je tento jazyk úradným jazykom tejto zmluvnej strany, a znáša náklady na taký preklad alebo tlmočenie (5).

1.   Rozhodcovský súd vykladá ustanovenia tejto dohody podľa obyčajových výkladových pravidiel medzinárodného práva verejného vrátane tých, ktoré sú stanovené vo Viedenskom dohovore o zmluvnom práve podpísanom vo Viedni 23. mája 1969.

2.   Výklady a rozhodnutia rozhodcovského súdu nemôžu rozšíriť ani obmedziť práva a povinnosti stanovené v tejto dohode.

1.   Rozhodcovský súd vynaloží maximálne úsilie, aby sa ku každému rozhodnutiu dospelo konsenzom. Ak k rozhodnutiu nie je možné dospieť konsenzom, rozhodnutie v danej veci sa prijme väčšinou hlasov.

2.   Každé rozhodnutie rozhodcovského súdu obsahuje skutkové zistenia, uplatniteľnosť príslušných ustanovení tejto dohody a odôvodnenie všetkých zistení, odporúčaní alebo záverov, ku ktorým súd dospel. Výbor vysokých úradníkov sprístupní verejnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu.

3.   Rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a pre zmluvné strany záväzné.

1.   Výbor vysokých úradníkov najneskôr do šiestich (6) mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody vypracuje zoznam aspoň pätnástich (15) osôb, ktoré sú ochotné a schopné zastávať funkciu rozhodcov. Tento zoznam sa bude skladať z troch čiastkových zoznamov: jeden čiastkový zoznam za každú zmluvnú stranu so zoznamom rozhodcov a jeden čiastkový zoznam so zoznamom osôb, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej zmluvnej strany a ktoré sú pripravené plniť funkciu predsedu rozhodcovského súdu. Každý čiastkový zoznam obsahuje najmenej päť (5) osôb. Výbor vysokých úradníkov zabezpečí, aby bol zoznam vždy udržiavaný na tejto úrovni v súlade s rokovacím poriadkom prijatom podľa článku 120.

2.   V prípade, že v čase predloženia oznámenia podľa článku 113 ods. 2 nebudú zostavené žiadne čiastkové zoznamy alebo nebudú obsahovať dostatočný počet mien osôb, rozhodcovia sa vyberú žrebovaním spomedzi osôb, ktoré boli formálne navrhnuté v príslušných čiastkových zoznamoch jednou alebo oboma zmluvnými stranami. Ak navrhla osoby len jedna zmluvná strana, traja rozhodcovia sa vyberú žrebovaním spomedzi týchto osôb.

3.   V prípade, že neexistuje zoznam rozhodcov podľa odseku 1 ani mená rozhodcov navrhnutých podľa odseku 2, zmluvná strana, ktorá začala rozhodcovské konanie, požiada generálneho tajomníka Stáleho arbitrážneho súdu, aby plnil funkciu menovacieho orgánu.

4.   Rozhodcovia musia mať osobitné znalosti a skúsenosti v oblasti práva a medzinárodného obchodu. Sú nezávislí, vykonávajú túto funkciu osobne, neprijímajú pokyny od žiadnej organizácie alebo vlády, ani nie sú spojení s vládou žiadnej zmluvnej strany a konajú v súlade s kódexom správania, ktorý tvorí prílohu k rokovaciemu poriadku prijatom podľa článku 120.

1.   Rozhodcovské súdy zriadené podľa tejto dohody nerozhodujú spory o právach alebo povinnostiach zmluvných strán podľa dohôd WTO.

2.   Uplatnením ustanovení tejto dohody týkajúcich sa urovnávania sporov nie je dotknuté žiadne z opatrení v rámci WTO vrátane opatrení na urovnávanie sporov. Ak však zmluvná strana v súvislosti s určitým konkrétnym opatrením podala návrh na začatie konania o urovnaní sporu, či už podľa tejto hlavy alebo podľa Dohody o založení WTO, nesmie začať konanie o urovnaní sporu týkajúce sa toho istého opatrenia na inom fóre dovtedy, kým sa neskončí prvé konanie. Zmluvné strany sa okrem toho nebudú usilovať o riešenie porušenia záväzku, ktorý je rovnaký podľa tejto dohody aj dohody WTO, na oboch fórach. V takomto prípade po začatí konania o urovnaní sporu zmluvná strana nepredloží žiadosť o riešenie porušenia rovnakého záväzku podľa druhej dohody na druhom fóre, s výnimkou prípadu, keď vybrané fórum z procesných alebo jurisdikčných dôvodov nedospeje k zisteniam týkajúcim sa žiadosti o nápravu plnenia tohto záväzku.

3.   Zmluvná strana môže v súvislosti s konkrétnym opatrením začať konanie o urovnaní sporu, a to buď podľa tejto časti, alebo podľa Dohody o založení WTO, pričom platí, že:

a)

konania o urovnaní sporov podľa tejto časti sa pokladajú za začaté na základe žiadosti zmluvnej strany o zriadenie rozhodcovského súdu podľa článku 112 a pokladajú sa za skončené, keď rozhodcovský súd oznámi svoje rozhodnutie zmluvným stranám a Výboru vysokých úradníkov podľa článku 115, resp. ak sa dospelo k dohode o vzájomne prijateľnom riešení podľa článku 119;

b)

konania o urovnaní sporov podľa Dohody o založení WTO sa považujú za začaté od momentu podania žiadosti zmluvnej strany o zriadenie rozhodcovského tribunálu podľa článku 6 DSU a považujú sa za ukončené, keď Orgán WTO na urovnávanie sporov prijme správu rozhodcovského tribunálu WTO alebo správu Odvolacieho orgánu podľa článku 16 a článku 17 ods. 14 DSU.

4.   Žiadne z ustanovení tejto dohody nebráni zmluvnej strane, aby uplatnila pozastavenie plnenia záväzkov, ktoré schválil Orgán WTO na urovnávanie sporov. Dohoda o založení WTO nebráni zmluvnej strane v tom, aby pozastavila plnenie záväzkov podľa tejto dohody.

1.   Všetky lehoty uvedené v tejto časti vrátane lehôt, ktoré majú rozhodcovské súdy na oznámenie svojich rozhodnutí, sa počítajú v kalendárnych dňoch odo dňa nasledujúceho po úkone alebo skutočnosti, ktorých sa týkajú.

2.   Každá lehota uvedená v tejto časti sa môže predĺžiť na základe vzájomnej dohody zmluvných strán.